OBSAH
OoO
STAVEBNÝ MATERIÁL MINULOSTI ....................................................................2 STREDOVEKÁ ARCHITEKTÚRA A PÔDORYS ...............................................12 OCHRANA KULTÚRNYCH PAMIATOK ..........................................................16 UNESCO........................................................................................................................20 TURIZMUS A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE .............................................................24 NÁSTRAHY ZIMNÉHO TURIZMU.....................................................................28 NOVÉ FORMY TURIZMU .....................................................................................32 DISKUSIA O OCHRANE PAMIATOK ................................................................34
ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA A VÝCHOVA K UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU - 6. ROČNÍK ZÁKLADNÝCH ŠKÔL © Mgr. Stanislava Blahová, Mgr. Vladimír Dobiaš, Ing. Jozef Kahan, PhD., Mgr. Adriana Lojdová, Mgr.. Miloš Vincík, PhD. PaedDr. Soňa Vincíková PhD., Mgr Martin Weber
Vydavateľ: Strom života, Bratislava Vydanie: prvé Vyšlo v roku 2014 Rozsah: 37 strán Formát: A4 ISBN: 978-80-88688-76-1 EAN: 9788088688761 táto
publikácia
programu republika
vznikla
vďaka
cezhraničnej -
Rakúsko
2007-2013
finančnej
spolupráce v
rámci
podpore Slovenská
projektu
BeFoRe.
Č
STAVEBNÝ MATERIÁL MINULOSTI
lovek na stavbu svojich príbytkov využíval mnohé druhy hornín, ktoré sa nachádzali v jeho blízkosti alebo ktoré bol schopný previesť a následne tak využiť ich prírodnú krásu. V ľudovej architektúre išlo najmä o drevo (dub, jedľa, smrek, buk), hlinu apod.
Pri stavbe hradov a opevnení, sakrálnej architektúry, náhrobných kameňov a meštianskych domov sa využívali rôzne druhy kameňa. Najčastejšie využívané druhy na Slovensku boli: • Vápenec • Žula • Kremenec • Travertín • Zlepenec • Pieskovec • Vulkanické horniny • Andezit • Čadič • Tehly Už po mnohé storočia - od rímskych čias, sa ako jeden zo základných stavebných materiálov najčastejšie nielen na stavebné ale aj na dekoračné účely používa vápenec, ktorý sa u nás ťažil (z kameňolomu na Devínskej Kobyle alebo v okolí Nitry). Napríklad kvádre litavských vápencov boli použité na vežu Bratislavského hradu, či románskeho kostolíka z 9. storočia v Nitre. Vápenec je výborným konštrukčným materiálom, keďže je pevný a zväčša odolný atmosférickým podmienkam. Je to dobrý tepelný izolátor.
Stavebné materiály na Slovensku
N
a Slovensku sú z vápenca postavené hrady: Branč, Vršatec, Lednica, Považský hrad, Oravský hrad, Ľubovniansky hrad, Plaveč, Hanigovce, Kamenica, Trenčín, Beckov, Strečno, Devín, Čachtice, Uhrovský hrad, Pajštún, Ostrý Kameň, Tematín, Topolčianksy hrad, Nitriansky hrad, Brekov, Jasenovský hrad, Muránsky hrad, Krásna Hôrka. Vápenec sa využíval aj pri stavbe klenieb – napr. doskovitý vápenec na stavbu klenieb hradu Gýmeš. Bratislavský hrad, Biely Kameň a Starhrad sú postavené na žulách, ktoré využili pri stavbe mohutných múrov. Kremenec bol stavebným materiálom typickým pre tribečské pohorie. Z kremenca je postavený napr. hrad Hrušov a hrad Gýmeš. Je to veľmi pevný a odolný materiál, vhodný na stavbu obranných hradov a pevných kamenných stavieb. Jednou zo zvláštností je aj červený kremenec, podľa ktorého dostal pomenovanie aj z neho postavený hrad – Červený Kameň.
2| ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA - 6. ROČNÍK
Viete, že...? ...múr hrubý 30 cm udrží konštantnú teplotu napriek kolísaniu vonkajšej teploty o 20 °C? ...vápenec tiež efektívne tlmí hluk? Zároveň vápencové dosky majú atraktívny vzhľad, takže sa používajú na dokončovanie fasád a interiérov.
Hrad Malbork v Poľsku
Ďalším stavebným materiálom využívaným v stredovekej architektúre bol travertín. Travertín sa využíval na fragmenty výzdoby kostolov (románsky kostol v Bíni), stavby hradov (Spišský hrad) alebo na výrobu rôznych architektonických článkov či vnútorných alebo vonkajších obkladov budov, alebo dláždenia chodníkov či vnútorných priestorov palácov. Náš najrozsiahlejší hrad – Spišský hrad a najznámejší hrad Bojnice sú postavené na travertínovej kope a preto travertín sa pri stavbe hradov využil nielen v ich múroch ale aj pri architektonických článkoch – ostení okien a brán. Zlepenec najčastejšie bol použitý pri stavbe hradu Dobrá voda. Zo zlepencov má priečky múrov postavený hrad Čičva. Typickým príkladom hradov postavených zo zlepencca je hrad Súľov, Lietava.
ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA - 6. ROČNÍK
|3
Ďalšie stavebné materiály na Slovensku
P
ieskovec je jeden z najvýznamnejších kameňov v stavebníctve Slovenska. Využíval sa pri stavbe kostolov (Klížske Hradište, Sádok, kostolík sv. Štefana v Nitre, Bernolákovo, Kopčany) či hradíšť (Ducové), rotundy (Trenčiansky hrad), na portále okien (kostol v Novom Meste nad Váhom, Šahy), krstiteľnice (Bernolákovo, Boldog, Holice). Pieskovec mal najväčšie uplatnenie pri výzdobe dverových a okenných otvorov (portálov a ostení ), vo výzdobe hlavíc stĺpov, ozdobných ríms, fiál, klenieb, klenbových terčíkov, epitafov, ozdobných sôch budov, článkov točitých schodísk, arkiere, krakorce, svorníky klenieb atď. Najznámejší hrad na Slovensku postavený z pieskovca je hrad Zborov. Vulkanicko – sedimentárne horniny ako tufy. Príkladom ich použitia sú kostoly (Kalinčiakovo, Dobrá Niva, Rimavské Jankovce, Kostoľany pod Tribečom), kláštory (Hronský Beňadik, Bzovík). Zvlášť bol cenený tzv. Obycký tuf, ktorý našiel uplatnenie v stavbách v Topoľčiankach, Sádku, Klížskom Hradišti i na hrade Hrušov. Ryolity sa využívali na dekoračné účely, náhrobné kamene, historické stavby v Banskej Bystrici.
Andezit využili na stavbu jedinečnej mýtnej veže Živánskej veže a hradu Vinné. Celý hrad je postavený z andezitu, len hrany hlavnej veže, ostenia okien a točité schody sú z tufov. Z andezitu a andezitových tufov sú postavené tieto ďalšie hrady: Slanec, Šariš, Kapušany, Čabraď, Bzovík, Šášov, Revište, Sitno, Starý zámok v Banskej Štiavnici. Najznámejšími hradmi postavenými z čadičov sú Šomoška, Hajnáčka, Soví hrad a Fiľakovo. Hrad Šomoška je postavený zo šesťhranných čadičových stĺpcov. Na Slovensku poznáme aj príklad hradu, ktorý je postavený z množstva stavebných kameňov – Štítnik. Z niekdajšieho vodného hradu je zachovaná len malá časť. Jeho múry predstavujú priamo zbierku rozmanitých hornín: vápence, zlepence, kremene a travertíny.
Stavebná keramika
P
od pojmom stavebná keramika rozumieme hlavne tehly, dlaždice, strešnú krytinu, potrubia a architektonické články – tzv. tvarovky.
Od doby rímskej, až do neskorého stredoveku sa na Slovensku tvarované články z keramiky v architektúre používali pomerne málo. Výnimkou sú včasnogotické klenbové rebrá kostolov v Šamoríne. Najčastejšie využitie zo stavebnej keramiky mala tehla, a to nielen na bežné použitie do múrov či klenieb, ale i na výzdobu stavieb. Postavenie klasického tehlového múru si vyžadovalo od majstra i skúsenosti a znalosti o práci s týmto materiálom. Na murovanie sa používali pre rôzne účely odlišné typy kladenia tehál. Ďalším architektonickým tehlovým prvkom sú ozdobné portály. Tehla bola vhodným materiálom na výstavbu klenieb. Často boli k tomuto účelu tehly tvarovo prispôsobované už pri výrobe. Najbežnejším typom tehlových klenieb boli valené a krížové klenby či klenbové pásy nad oknami. Na Slovensku pomerne zriedkavo využívaným keramickým výrobkom boli tvarované tehly (tvarovky, architektonické články). Z týchto sa vytvárali hlavne ostenia okien či ozdobné rímsy. Príklady máme z Červeného Kláštora a z Krásnej nad Hornádom.
4| ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA - 6. ROČNÍK
Úlohy: Do nasledujúcej tabuľky zapíšte akékoľvek kultúrne pamiatky postavené z uvedených materiálov.
Pamiatky postavené z: VÁPENCA
MRAMORU
PIESKOVCA
Úlohy: Nasledujúce stĺpce zobrazujú rôzne faktory ľudskej činnosti, ktoré môžu ohrozovať kultúrne pamiatky. Pokúste sa im priradiť čísla od 1 po 5 podľa vášho uváženia. Číslo 1 predstavuje faktor s najvyšším negatívnym dopadom.
Vandalizmus
Kyslé dažde Strata strechy
Opadaná omietka
Nepoužitie ochranného náteru
ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA - 6. ROČNÍK
|5
Výber stavebného materiálu
V
ýber stavebného materiálu pre jednotlivé stavby podliehal hlavne prírodným podmienkam, v ktorých sa stavba nachádzala, ďalej využitiu stavby a postupne sa vyvíjajúcemu a esteticky ovplyvňujúcemu architektonickému slohu. Pre stredoveké stavby sa typickými stali románsky a gotický sloh. Románske stavby pôsobia skromne a jednoducho. Architektúra sa však vyznačuje hrubými obvodovými múrmi, preto niekedy pôsobia až monumentálnym dojmom. Ako stavebný materiál sa využíval hlavne kameň, ale aj tehla a drevo. Používal sa lomový kameň alebo kameň opracovaný do kvádrov. Interiér bol omietaný a sčasti zdobený maľbou – prevažne náboženskými motívmi. Najznámejšie románske stavby na Slovensku: Cirkevné stavby Kostoly a kostolíky: Drážovce, Diakovce, Nitra, Kostoľany pod Tríbečom Bazilika v Spišskej Kapitule Rotunda v Skalici, 12 apoštolov v Bíni Karner sv. Michala v Banskej Štiavnici Hrady (románsky základ) Bratislavský hrad Spišský hrad Trenčiansky hrad Nitriansky hrad
V gotike sa ako stavebný materiál používa kameň a tehly. Typickými architektonickými prvkami gotiky boli lomené oblúky a štíhle podporné piliere zvonku ukončené fiálami. Z ich pôvodnej funkcie - zaťažiť pilier sa postupne stala funkcia dekoračná. Piliere sa skladali z chrliča, helmice, krabov a krížovej ružice. Najznámejšími gotickými stavbami na Slovensku sa stali cirkevné stavby: • Farské kostoly – Bardejov, Kremnica, Prešov • Kostoly – Banská Štiavnica, Levoča • Dóm sv. Martina v Bratislave • Dóm sv. Alžbety v Košiciach • Drevené zrubové kostolíky (Hervartov z r. 1480)
6| ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA - 6. ROČNÍK
Kameň bol v minulosti bežným stavebným materiá
Kultúrne pamiatky vo Florencii
álom
ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA - 6. ROČNÍK
|7
Ako prebiehala stavba hradu?
V
ýstavba hradu bola technicky náročným kolektívnym dielom. Po výbere vhodného miesta stavitelia začali s úpravou terénu do potrebnej podoby. Zväčša bolo potrebné najprv vrchol kopca odlesniť, čím sa získalo množstvo úžitkového dreva na stavbu a kúrenie. Ťažbou skál pri zarovnávaní plochy budúceho nádvoria získali stavitelia množstvo stavebného kameňa. Na stavenisko kameň dovážali aj z blízkeho okolia, prípadne ho získavali aj lámaním okružných alebo šijových priekop. Vhodný piesok na výrobu malty ťažili v blízkosti lokality. Ak bol v blízkosti staveniska vodný tok, dovážali riečny piesok. Tieto prípravné práce mohli predchádzať výstavbe rok-dva, pretože pri murovaní hrubých stien sa spotrebovalo veľké množstvo kameňa, malty a dreva na lešenia. To si vyžadovalo mať pripravené dostatočné množstvo materiálu na stavbe a po minutí zásob jeho priebežné dopĺňanie. Po vymeraní a vytýčení budúceho hradného areálu začalo budovanie základových konštrukcií. Väčšina slovenských hradov je postavená na skalách. Na hradnej skale zakladali stavitelia kamenné múry priamo na jej rastlý očistený povrch. Skalu v prípade strmého sklonu čiastočne upravovali zasekaním do roviny, aby neskôr nedošlo k zošmyknutiu muriva po svahu. V počiatkoch výstavby hradov sa stavitelia snažili vyhnúť skalným rozsadlinám a iným komplikovaným stavebným situáciám, a tak mnohokrát hradové múry kopírovali skalný terén. Typickým príkladom je Spišský hrad. Obvodové múry tu kopírujú skalné zrázy, čím stavitelia získali najväčšiu plochu nádvoria a zároveň obrancovia mohli viacnásobne kontrolovať jednotlivé úseky hradieb bez výstavby veží. V neskoršom období vrcholnej a neskorej gotiky stavitelia budovali odvážne konštrukcie založené na vynášacích oblúkoch (napr. Kinižiho palác na hrade Lietava, čiastočne založený na oblúku medzi skalnými blokmi.
Technológie zakladania hradu
V
nížinných oblastiach bola technológia zakladania odlišná. Keďže sa tu zakladalo do často močaristej pôdy, budovali stavitelia základy na drevené rošty, ktoré prenášali zaťaženie do drevených pilót zatlčených do únosného podložia. Rošty aj pilóty vyrobili z dreva odolného výkyvom vlhkosti, najčastejšie dubového, prípadne iného vhodného listnatého dreva. Na hrade Holíč našli archeológovia dubové pilóty (koly) konzervované opálením na ohni. V nížinatých oblastiach býval zväčša nedostatok vhodného stavebného kameňa. Ak bolo v dostupne blízkej vzdialenosti nejaké pohorie a stavebník sa rozhodol pre kameň, hrad postavili z kameňa. Zväčša však pri výbere materiálu rozhodovalo ekonomické hľadisko. Všade bol dostatok hliny na výrobu pálených tehál, a tak hradné múry postavili z nich (napríklad hrad Parič v Trebišove). Z kameňa bývali realizované len významné architektonické prvky - portály, šambrány, prípadne nárožia. V období zakladania a výstavby hradov, v 13. storočí, sa opracované kamenárske detaily ako, obruby okien, portály, nárožné armovania, používali len zriedkavo, hlavne na významných kráľovských stavbách (Spišský, Šarišský, Trenčiansky hrad).
8| ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA - 6. ROČNÍK
Tento fakt bol spôsobený hlavne materiálovou základňou a možnosťou stavebníka získať a zaplatiť zručných kamenárov. Na väčšine hradov na Slovensku, z 13. a 14. storočia, sú najstaršie zachované architektúry aj s detailmi (okenné, dverové otvory, armovania nároží) vybudované z pravidelnejších lomových kameňov. V období vrcholnej gotiky, v 14. -15. storočí, pod vplyvom rytierskej kultúry vzrastajú nároky vyššej šľachty na bývanie a reprezentáciu. Prestavovali sa staršie a budovali nové reprezentačné paláce s bohato kamenársky spracovanými okennými obrubami, portálmi, kozubmi a klenbami, čo samozrejme zvýšilo dopyt po zručných kamenároch. V tomto období sa vo veľkých mestách na Slovensku stavali veľké farské kostoly. Na ich výstavbe sa zúčastňovali významné kamenárske huty a mnoho kamenárov pracovalo aj na hradoch. V období od 2. polovice 14. až do polovice 15. storočia vzniklo na slovenských hradoch viacero hodnotných kamenárskych realizácií. Najvýznamnejšie stavby sú Zvolenský Vígľašský zámok, gotický žigmundovský palác Bratislavského hradu a stiborovská prestavba hradu Beckov.
ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA - 6. ROČNÍK
|9
Úlohy: Označte objekt, ktorý predstavuje stredovekú stavbu.
Otázky: Čo už viete o stavebných materiáloch? Odpovedzte na nasledujúce otázky:
• •
/
• •
Aký druh stavebného materiálu sa využíval na stavbu hradieb a opevnenia? Aký stavebný materiál sa využíval pri stavebných článkoch ako sú portály okien a vstupných otvoroch? Podľa čoho sa vyberal v stredoveku stavebný materiál? Ktorý je typický stavebný materiál pre Spiš?
10| ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA - 6. ROČNÍK
ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA - 6. ROČNÍK
|11
M
STREDOVEKÁ ARCHITEKTÚRA A PÔDORYS
nohé kultúrne pamiatky sa graficky znázorňujú formou pôdorysov, ktoré vznikajú na základe dlhoročných architektonických, historických, stavebných, dendrochronologických a archeologických výskumov danej pamiatky. Pôdorys je jedným z druhov grafického technického znázorňovania. Pôdorys je priemet predmetu na vodorovnú rovinu, obraz predmetu pri pohľade zhora. Každý pôdorys má svoju výpovednú hodnotu. Čitateľovi poskytuje množstvo údajov, o ktorých by sme pri zbežnej prehliadke nemali ani potuchy. Pri čítaní pôdorysu kultúrnej pamiatky sa dozvedáme napríklad o: • znázornení polohy kultúrnej pamiatky vzhľadom na prírodné prostredie – napr. či leží na skale, skalnom brale, stúpajúcom a lebo klesajúcom teréne • znázornení skladby budov a priestorov kultúrnej pamiatky • znázornení veľkosti budov a priestorov a ich dispozícii • znázornení celkového tvaru a veľkosti kultúrnej pamiatky pri pohľade zhora • priestorovej orientácii kultúrnej pamiatky vzhľadom na svetové strany • spojení skupín priestorov a ich konštrukčného riešenia • prístupových komunikáciách • umiestnení vchodových alebo okenných otvorov • umiestnení schodísk a schodov • historickom vývoji kultúrnej pamiatky • prestavbách a dostavbách pamiatky • historickom a súčasnom stave pamiatky • umiestnení napr. už neexistujúcich objektov, alebo objektov, ktoré sú skryté pod sutinou zrútených častí pamiatky
Grafické znázornenie pôdorysov
G
rafické znázornenie pôdorysov sa tvorí na základe technických pravidiel. Prvým z nich je dodržanie mierky zobrazenia. Voľba mierky nám umožňuje ľahké a zreteľné prečítanie pôdorysu. Mierka predstavuje pomer dĺžky objektu na pôdoryse ku skutočnému dĺžkovému rozmeru predmetu. Pri pôdorysoch sa najčastejšie používa mierka 1:500, 1:400,1:200 alebo 1:100. Táto mierka nám predstavuje zmenšený obraz a hovorí, že 1 cm na zobrazení je 500 cm v skutočnosti (400, 200 alebo 100 cm). Druhým základným pravidlom je orientácia pôdorysu smerom na sever. Táto orientácia býva znázorňovaná pomocou značky kompasu alebo všeobecne platného technického znázorňovania svetových strán. Tretím pravidlom pôdorysov je zakresľovanie čiar. Pri zakresľovaní sa používajú dva druhy čiar – hrubá a tenká. Pomer hrúbky hrubej a tenkej čiary nesmie byť menší ako 2:1. Hrubou čiarou sú znázornené viditeľné objekty, tenkou súvislou čiarou je znázorňovaná vnútorná dispozícia objektov, tenkou prerušovanou čiarou znázorňujeme objekty, ktoré sú neviditeľné (zavalené sutinami) alebo, ktoré už neexistujú.
12| ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA - 6. ROČNÍK
Viete, že...? ...stredoveká architektúra je v mnohých smeroch inšpirovaná Rímskou Bazilikou? ...stavitelia stredovekej architektúry mali často jediný cieľ – vojenský.?
Hrad Hrušov
Príklady stredovekého opevnenia hradov
ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA - 6. ROČNÍK
|13
Význam tvarov na pôdorysoch
K
aždý znázorňovaný tvar alebo čiara má pri pôdorysnom zobrazovaní kultúrnej pamiatky svoj význam. Pri čítaní pôdorysu sa môžeme orientovať podľa nich a dokážeme za ich pomoci určovať aj jednotlivé druhy objektov kultúrnej pamiatky. Napríklad: • Paláce, palácové miestnosti alebo hospodárske budovy sú znázorňované geometrickými útvarmi – štvorcom, obdĺžnikom, kreslených hrubou čiarou.
• Prerušovanou čiarou sú znázorňované objekty, ktoré nie sú viditeľné a nachádzajú sa pod úrovňou terénu alebo sú deštruované, prípadne už neexistujú. • Veže sú znázorňované hrubou čiarou a geometrickými útvarmi podľa toho, koľko hrán daná veža mala. Trojuholníkom sa označujú trojboké veže, päťuholníkom veže s piatimi hranami alebo napr. lichobežníkom veže, ktoré majú lichobežníkový tvar. • Obranné bašty a delové bašty sú znázorňované poloblúkmi s hrubými čiarami. • Studne v kultúrnych pamiatkach bývajú znázorňované kruhom z tenkej čiary. • Klenby priestorov sú znázornené tenkou bodkočiarkovanou čiarou tvaru oblúkov a polkruhov, prípadne bodkočiarkovanou čiarou, ak ide len o znázornenie už neexistujúcej klenby. • Schody a schodiská znázorňujeme tenkými nad sebou umiestňovanými čiarami, ktoré predstavujú tvar schodiska. • Hradobné múry a obalové múry hradu znázorňujeme dvomi rovnobežnými hrubými čiarami, ktoré v miestach, kde múr neexistuje, sú prerušované. • Prístupová komunikácia alebo priestor, ktorý je určený na prechod sa znázorňuje bodkovanou čiarou.
Farby tvarov
K
aždý tvar v pôdoryse je zároveň aj farebne znázorňovaný. Každá farba má svoj význam a výber farby je ovplyvnený len osobným návrhom autora pôdorysu. Každopádne každá farba predstavuje v pôdoryse kultúrnej pamiatky storočie, v ktorom bol objekt postavený. Čiže v jednom pôdoryse môžeme vidieť ako vyzerala kultúrna pamiatka a aké objekty mala napríklad v 14.storočí a ako vyzerali a čo ju tvorilo v dobe jej najväčšieho rozkvetu napr. v 17.storočí (viď. obr. hrad Hrušov).
Ako vidieť, čítanie pôdorysu je jedným veľkým dobrodružstvom za objavovaním a spoznávaním kultúrnej pamiatky, jej architektúry a histórie, ktoré nám v jednom grafickom znázornení zobrazuje cestu do minulosti a prierez vývoja niekoľkých storočí, zručnosť a um všetkých ľudí, ktorí kultúrnej pamiatke vdychovali život.
14| ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA - 6. ROČNÍK
Úlohy: Do nasledujúcej tabuľky zapíšte a zakreslite: • Do prvého stĺpca zapíšte, aké hrady na Slovensku poznáte a v akej lokalite sa nachádzajú • Do druhého stĺpca napíšte, či ide o zrúcaninu alebo či je hrad zrekonštruovaný • Vyberte si jeden z týchto hradov a do spodnej časti zakreslite jeho pôdorys, podľa informácií, ktoré ste sa naučili v tejto kapitole
Pamiatky na Slovensku - Hrady Hrad – názov a poloha Stav pamiatky
Pôdorys hradu:
ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA - 6. ROČNÍK
|15
K
OCHRANA KULTÚRNYCH PAMIATOK
aždá krajina na našej planéte má svoje pamiatky a krásnu prírodu. Preto sa mnohé z nich stávajú vyhľadávaným cieľom turistických návštev, pýchou reprezentujúcou kultúrnu identitu krajiny, ale aj celosvetovým unikátnym dedičstvom. Slovensko nie je výnimkou. Na každom kúsku našej krajiny, v každej obci, meste, okrese a kraji sa nachádza historická pamiatka, typická pre danú oblasť. Každá táto oblasť – región, má svoje typické zvláštnosti, špecifiká, napr. v ľudových tradíciách, odevoch, piesňach, príbehoch, obydliach alebo spôsobe obživy, ktoré sú základom regionálneho povedomia a pocitu hrdosti ich obyvateľov na svoje kultúrne a prírodné bohatstvo. Zároveň na Slovensku máme zákon, ktorý obciam umožňuje rozhodnúť o zaradení objektu či miesta medzi pamiatky alebo chránené krajinné oblasti a prírodné rezervácie a odborne, často dobrovoľne, sa starať o tieto pamätihodnosti. Aj keď je naša krajina pomerne malá, nájdeme tu veľa rozmanitých zaujímavých prírodných útvarov a javov i krás vytvorených ľudskou rukou.
Viete, že...? ... spoločnosť Lonely Planet, najväčší vydavateľ príručiek pre cestovateľov, do svojho zoznamu desiatich najlákavejších cestovateľských cieľov pre rok 2013 zaradila aj Slovensko, ktoré sa umiestnilo na piatom mieste? Slovensko ocenili autori zoznamu za kultúru, dobrodružnosť a množstvo turistami neprebádaných oblastí. Prinášame zoznam desať najlepších cestovateľských cieľov podľa Lonely Planet: 1. Srí Lanka 2. Čierna Hora 3. Južná Kórea 4. Ekvádor 5. Slovensko
16| ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA - 6. ROČNÍK
6. Šalamúnove ostrovy 7. Island 8. Turecko 9. Dominikánska republika 10. Madagaskar
Ako sa vytvárali naše kultúrne pamiatky Človek na stavbu svojich príbytkov, na skrášlenie záhrad, parkov a námestí využíval mnohé druhy hornín, ktoré sa nachádzali v jeho blízkosti, alebo ktoré bol schopný previesť a následne využiť ich prírodnú krásu. Už po mnohé storočia sa ako jeden zo základných stavebných materiálov najčastejšie používa vápenec. Vápenec je výborným konštrukčným materiálom, keďže je pevný a zväčša odolný atmosférickým podmienkam. Je to tiež dobrý tepelný izolátor.
ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA - 6. ROČNÍK
|17
Úlohy: Do nasledujúcej tabuľky zapíšte akékoľvek kultúrne pamiatky postavené vo vašom okolí, na ktoré ste hrdí. V desiatich bodoch popíšte, čím sú tieto pamiatky / pamiatka unikátne. Predstavte si, že robíte svojmu kamarátovi z inej krajiny prehliadku danej pamiatky.
1.
Pamiatka:: 2.
3.
Úlohy:
Vytvorte ma s týmito pojm • Ľudská • Ochran
18| ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA - 6. ROČNÍK
apu pojmov (tzv. myšlienkovú mapu) ktorá súvisí mami: činnosť poškodzujúca kultúrne pamiatky na pamiatok pred negatívnymi vplyvmi
ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA - 6. ROČNÍK
|19
UNESCO
M
nohým pamiatkam, ktoré nás obklopujú, hrozí zaniknutie. Ohrozené sú nielen prírodné vzácnosti, ale i výtvory ľudských rúk. Preto ich postupne zapisujú do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO a venuje sa im zvýšená ochrana.
UNESCO – United Nations Educational, Scientific and Culturl Organization – Organizácia Spojených národov pre vzdelanie, vedu a kultúru – vznikla v roku 1945. Jednou z úloh organizácie je chrániť prírodné a kultúrne dedičstvo i technické pamiatky na celom svete. Prvým výsledkom ich snaženia bol Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. Každá krajina, ktorá podpísala tento dohovor, sa zaviazala, že bude aktívne ochraňovať lokality zapísané v Zozname svetového dedičstva. O zaradení pamiatok do zoznamu svetového dedičstva rozhoduje raz do roka Výbor svetového dedičstva UNESCO.
Lokality kultúrneho svetového dedičstva
Č
o sa považuje podľa tohto Dohovoru za kultúrnu a čo za prírodnú lokalitu dedičstva? Lokality kultúrneho svetového dedičstva majú mimoriadnu celosvetovú historickú, umeleckú alebo vedeckú hodnotu. Sú to: • Pamätníky, architektonické diela, ako aj práce monumentálneho sochárstva a maliarstva • Objekty alebo archeologické pozostatky, nápisy, jaskyne aj ich kombinácie • Súbory stavieb • Skupiny samostatných alebo vzájomne prepojených budov • Diela vytvorené ľudskou rukou alebo spoločnou činnosťou prírody a človeka Lokalita prírodného dedičstva: • Prírodné výtvory pozostávajúce z fyzikálnych a biologických javových foriem alebo ich skupín, ktoré majú z estetických alebo vedeckých dôvodov mimoriadnu celosvetovú hodnotu • Presne ohraničené oblasti ( napríklad skalné útvary), ktoré vytvárajú životný priestor pre ohrozené rastlinné a živočíšne druhy • Miesta alebo presne ohraničené prírodné oblasti
20| ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA - 6. ROČNÍK
Otázky: Čo je cieľom organizácie UNESCO? Kde má UNESCO sídlo? Ktorý dohovor bol prvým výsledkom snaženia UNESCO? Čo je to „kultúrne svetové dedičstvo“?
Úlohy: Nájdite na mape aspoň 4 lokality, ktoré sú zaradené do zoznamu UNESCO na Slovensku. Zistite, kto je hlavným predstaviteľom UNESCO a z ktorej krajiny pochádza.
UNESCO na Slovensku
D
o Zoznamu svetového dedičstva UNESCO boli zaradených päť lokalít z územia Slovenska:
Viete, že...? ...Česko-Slovensko bolo jedným zakladajúcich členov UNESCO?
so
...UNESCO je organizáciou spadajúcou pod OSN? ...UNESCO sa pri svojej práci zameriava na päť ťažiskových aktivít: vzdelávanie, prírodné vedy, sociálne a humanitné vedy, kultúra, komunikácia a informovanosť? ...USA, Veľká Británia a Singapúr z UNESCA vystúpili v polovici 80-tych rokov, pre veľké vnútorné nezhody v organizácii? Späť vstúpili v rokoch 1997 až 2007.
1. Banská Štiavnica – historické mesto a technické pamiatky jeho okolia 2. Vlkolínec – pamiatková rezervácia ľudovej architektúry 3. Spišský hrad a pamiatky jeho okolia – Spišské Podhradie, Kostol Svätého Ducha v Žehre, Spišská Kapitula, Levoča 4. Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu 5. Mesto Bardejov 6. Karpatské bukovské pralesy 7. Drevená sakrálna architektúra v karpatskom oblúku – Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove, Kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne, evanjelické kostoly v Kežmarku, v Leštinách, v Hronseku, Chrám sv. Mikuláša v Bodružali, Chrám sv. michala archanjela v Ladomírovej a Chrám sv. Mikuláša v Ruskej Bystrej.
ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA - 6. ROČNÍK
|21
Lokality pripravované na zápis UNESCO
Č
oraz populárnejší Zoznam svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO obsahuje 830 položiek. Zahrňuje 644 kultúrnych , 162 prírodných a 24 zmiešaných lokalít z celého sveta, ktoré sú veľkým magnetom pre vyznávačov nevšednosti a jedinečnosti. Tento zoznam sa každý rok rozširuje o nové položky. Každý návrh musí spĺňat jednu alebo viac požiadaviek a musí byť autentický. Zároveň musí mať zabezpečenú právnu ochranu a zodpovedajúci manažment na jeho realizáciu. Ako sa Zoznam svetového dedičstva vytvára? Každý štát, ktorý podpísal Dohovor, môže na zápis do Zoznamu svetového dedičstva navrhnúť svoje vlastné pamiatky a prírodné lokality, spĺňajúce stanovené kritériá. Každá lokalita musí: 1. Predstavovať jedinečné umelecké dielo tvorivého génia alebo 2. počas dlhšieho obdobia v určitej kultúrnej oblasti sveta predstavovať významný vplyv na vývin architektúry, monumentálneho umenia, urbanizmu a krajinotvorby alebo 3. predstavovať svedectvo jedinečnej alebo prinajmenšom výnimočnej civilizácie, ktorá zanikla, alebo 4. byť výnimočným príkladom typu budovy alebo architektonického súboru, ktorý ilustruje významné obdobie v histórii, alebo 5. byť výnimočným príkladom tradičného osídlenia predstavujúceho určitú kultúru, ktoré sa stalo zraniteľné pôsobením nezvratných zmien, alebo 6. byť priamo alebo nepriamo späté s udalosťami, myšlienkami, so živými tradíciami, s umeleckými a literárnymi prácami výnimočného svetového významu alebo 7. byť výnimočným príkladom reprezentujúcim dôležité štádiá histórie Zeme a zahrňujúcim dôkazy o vývoji života a významných geologických procesoch vo vývoji krajinných foriem alebo významných geomorfologických alebo fyziologických javov alebo 8. byť výnimočným príkladom reprezentujúcim dôležité ekologické a biologické procesy v evolúcii a vo vývoji suchozemských, sladkovodných, pobrežných a morských systémov a spoločenstiev rastlín alebo zvierat alebo 9. obsahovať prírodné habity, ktoré sú najdôležitejšie a najvýznamnejšie pre miestne zachovanie.
Navrhované lokality na Slovensku
N
a základe týchto požiadaviek Slovensko navrhuje šesť lokalít kultúrneho dedičstva a šesť lokalít prírodného dedičstva do Zoznamu svetového dedičstva. Kultúrne lokality: 1. Pamätník Chatama Sófera 2. Protiturecká pevnosť v Komárne 3. Limes Romanus 4. Gemerské a abovské kostoly 5. Historické jadro Košice 6. Tokajská vinohradnícka oblasť Prírodné dedičstvo Slovenska: 1. Pôvodné lúčno-pasienkárske lokality Slovenska 2. Prírodné rezervácie Tatier 3. Krasové doliny Slovenska 4. Dunajská prírodná a kultúrna krajina 5. Mykoflóra Bukovských vrchov 6. Gejzír v Herľanoch
22| ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA - 6. ROČNÍK
Otázky:
Úlohy:
Koľko položiek obsahuje Zoznam svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO? Ako môže krajina nechať prijať niektorú svoju časť do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO? Čo to znamená, ak je niektorý štát v postavení pozorovateľa OSN? Ktoré štáty to sú a aký to má vplyv na prácu UNESCO? Čo znamená skratka UNESCO?
Zamyslite sa nad tým, či poznáte vo svojom okolí miesto, ktoré by ste chceli navrhnúť do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Ak áno, podľa bodov, ktoré ste sa dozvedeli v tejto kapitole, skúste naplniť jednotlivé kritériá a zároveň vytvoriť postup pre prijatie danej oblasti do Zoznamu. Porovnajte lokality zapísané UNESCOm na Slovensku a v zahraničí. Zamyslite sa, v čom sú unikátne naše oproti zahraničným. Následne vyberte takú, ktorú by ste chceli navštíviť a prečo.
„Nezabúdajte, že každý z nás si môže pre seba zoradiť svoje jedinečnosti a divy sveta zo svojho najbližšieho okolia. Stačí len vykročiť na cestu spoznania, poznania, chápania a pochopenia záchrany, ochrany a uchovania kultúrnej a prírodnej krásy, ktorá nás obklopuje.“
ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA - 6. ROČNÍK
|23
TURIZMUS A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
T
urizmus je popri doprave, priemysle a poľnohospodárstve jedným z významných faktorov, ktoré ovplyvňujú životné prostredie. Preto je potrebné rozvoj turizmu múdro koordinovať a jeho dopady na životné prostredie neustále sledovať a vyhodnocovať. Turizmus prináša na určité územie turistov, čo pozitívne vplýva na tvorbu nových pracovných pozícii, prináša peniaze do regiónu a vytvára hodnotu vo forme zážitkov, ktoré turisti na určitom mieste zažijú. Vplyvy turizmu však môžu byť aj negatívne. Kvôli turizmu sa môžu spotrebúvať prírodné zdroje alebo poškodzovať príroda. Príkladom môže byť spotreba pitnej vody vo veľkých turistických zariadeniach (hotely a hotelové komplexy, zjazdovky s umelým zasnežovaním...) alebo cestovanie na dlhé vzdialenosti (ktoré spotrebuje veľké množstvo fosílnych palív). Ako vidíte, aj v oblasti turizmu môže mať naše rozhodovanie a výber turistických destinácii väčší dosah na životné prostredie, ako sme si mysleli. Skúsme teda porozmýšľať, akým formám turizmu dáme prednosť.
A
B
C
D
S
R
Q
Z
Y
X
W
V
Úlohy: Do každého obdĺžnika napíšte slovo začínajúce sa na uvedené písmeno abecedy, ktoré sa vo vašej mysli spája s témou: „Turisti v životnom prostredí“
24| ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA - 6. ROČNÍK
U
T
Globálny turizmus Najmodernejším trendom v turizme je tzv. celosvetový turizmus, teda turizmus, pri ktorom cestovateľ cestuje na dlhé vzdialenosti, pokojne aj cez polovicu planéty. Na to, aby sa človek premiestnil na takú veľkú vzdialenosť, musí použiť nejaký dopravný prostriedok, najčastejšie lietadlo. A na to, aby lietadlo dokázalo prekonať takú dlhú vzdialenosť, musí spotrebovať veľké množstvo energie vo forme paliva. Paliva, ktoré je fosílne, neobnoviteľné a zásoby ktorého sa postupne míňajú. A čo viac, toto palivo, keď je spálené v motore lietadla, vypúšťa splodiny zo spaľovania priamo do najvyšších a najkrehkejších vrstiev atmosféry.
E
F
G
Nechceme tým povedať, že cestovanie lietadlom a cestovanie ako také je zlé. Chceme tým povedať len to, že nadmerné cestovanie na dlhé vzdialenosti určite nie je z pohľadu životného prostredia prospešné.
H
Len máloktorý cestovateľ si to uvedomuje, preto je na mieste spomenúť staré príslovie – všetkého veľa škodí.
I
Myslite na to, keď si budete plánovať siedmu cestu okolo sveta .
J
K
L
M
P
O
N
ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA - 6. ROČNÍK
|25
Úlohy: Pokúste sa napojiť slová, ktoré ste vytvorili v predošlom cvičení na centrálny pojem v strede tabuľky. Cieľom je vytvoriť myšlienkovú mapu, ktorá bude obsahovať čo najviac pojmov a vzťahov medzi týmito pojmami.
TURISTI V KRAJINE
26| ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA - 6. ROČNÍK
Úlohy: Prečítajte slová, ktoré ste priradili k jednotlivým písmenám v predošlom cvičení. Vytvorte zoznam najčastejšie opakujúcich sa slov a potom ich rozdeľte do dvoch skupín podľa toho, či majú negatívny, alebo pozitívny vplyv na životné prostredie.
Pozitívne stránky turizmu na životné prostredie __________________________________________________________________________ __________________________________________________________________________ __________________________________________________________________________ __________________________________________________________________________ __________________________________________________________________________ __________________________________________________________________________ __________________________________________________________________________ __________________________________________________________________________ __________________________________________________________________________
Negatívne stránky turizmu na životné prostredie __________________________________________________________________________ __________________________________________________________________________ __________________________________________________________________________ __________________________________________________________________________ __________________________________________________________________________ __________________________________________________________________________ __________________________________________________________________________ __________________________________________________________________________ __________________________________________________________________________
ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA - 6. ROČNÍK
|27
NÁSTRAHY ZIMNÉHO TURIZMU
V
záujme zabezpečenia čo najdlhšie trvajúcej sezóny sa zimné areály projektujú vo vyšších nadmorských výškach, často na úrovni hornej hranice lesa. Pre lyžovanie sú tu priaznivé poveternostné podmienky (vysoký úhrn zrážok, nízke denné a nočné teploty) a atraktívne scenérie. Z hľadiska ekologického tu však dochádza k mnohým nepriaznivým vplyvom, ktoré sú často nenápadné, no o to zákernejšie a nebezpečnejšie. Budovaním priesekov pre vleky a zjazdovky v horných partiách pohorí sa veľmi narúša pôvodná celistvosť lesa Prieseky otvárajú prístup nepriaznivým prejavom počasia, narúša sa rast stromov a les rýchlo ustupuje. V mnohých lyžiarskych strediskách v priebehu ostatných 40 rokov ustúpila horná hranica lesa viac ako 100 metrov.
Pozitíva turizmu Turizmus prináša do územia aj mnohé benefity – podporuje marketingové zviditeľnenie regiónu, ktoré môže vyústiť do prísunu investícií, zlepšuje konkurenčné výhody mesta či regiónu, zvyšuje počet pracovných príležitostí v súvislosti s jeho prezentáciou, stimuluje podnikateľské prostredie a zlepšuje kvalitu života obyvateľov aj návštevníkov. Turizmus je jedinečnou príležitosťou pre environmentálne vzdelávanie. Spoznávanie vzácnosti prírody, jej zákonitostí, pochopenie ekosystémov alebo len prosté vzhliadnutie prírodnej zaujímavosti na vlastné oči môže viesť k pozitívnym zmenám správania sa návštevníkov či už priamo v navštívenom území alebo neskôr po návrate domov. Je v záujme každého štátu cestovný turizmus podporovať. Vyžaduje si to správny a zodpovedný manažment životného prostredia a turizmu, rešpektujúci prírodné danosti územia a jeho udržateľný rozvoj.
28| ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA - 6. ROČNÍK
Medvede a odpadky V súvislosti s turistickými zariadeniami, ktoré sú postavené pri týchto zimných strediskách dochádza k úmyselnému a neúmyselnému lákaniu veľkých dravcov najmä medveďov na preplnené odpadové koše a kontajnery. Tieto šelmy potom strácajú plachosť a znižuje sa ich schopnosť získavať si potravu prirodzeným spôsobom. Odpadky a čierne skládky sú typickým sprievodným znakom turistických chodníkov. Súvisí to nielen s nízkym environmentálnym povedomím turistov, ale aj s nedostatočnou turistickou infraštruktúrou, najmä s chýbajúcimi odpadovými košmi a kontajnermi pri táboriskách a výletných miestach, resp. s nedostatočným vyvážaním odpadu.
ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA - 6. ROČNÍK
|29
Úlohy: Rozdeľte sa do piatich skupín: • podnikatelia v oblasti cestovného ruchu • podnikatelia v oblasti priemyslu • ochranári • zástupcovia školy • zástupcovia samosprávy (3 žiaci) Každá skupina si premyslí, čo by chcela v najbližšom období na území obce/mesta a jeho okolia realizovať. Napíšte si poznámky, odkiaľ by ste získali finančné zdroje, prípadne načrtnite navrhované riešenia. Preštudujte si doplňujúce texty č. 1 a 2, a kritériá hodnotenia, ktorými sa budú riadiť zástupcovia samosprávy. Cieľom tejto úlohy je presvedčiť zástupcov samosprávy, aby vyhoveli vášmu zámeru a nie zámeru vašich konkurentov.
Kritériá hodnotenia kvality predkladaných zámerov: 1. Ako predložený zámer zlepší kvalitu života návštevníkov ale aj domácich obyvateľov? 2. Ako bude zabezpečená ochrana životného prostredia? 3. Kde získa predkladateľ finančné zdroje na realizáciu zámeru?
1. Agroturistika je:
a) spôsob tráveni vyznačených tur b) spôsob trávenia c) spôsob cestovne 2. Súčasťou biosféry:
a) je oblasť ovplyvn b) je oblasť, ktorá Zeme c) nie je antroposfé 3. Biodiverzitu tvoria:
a) terestrické a mo b) terestrické, mors c) morské a iné vod
Priebeh aktivity: 1. krok: zástupcovia miestnej samosprávy rozdajú jednotlivým skupinám záznamové hárky a vyzvú každú skupinu, aby počas 3-4 minút prostredníctvom svojho hovorcu predstavila svoj zámer, čo by chcela v sledovanom území realizovať. Zástupcovia ostatných skupín budú môcť hovorcovi položiť po 3 otázky o tom, ako je v predloženom zámere rešpektované zlepšenie kvality života návštevníkov ako aj domácich obyvateľov, životného prostredia a ako si zabezpečia finančné prostriedky na realizáciu zámeru. Odpovede zhodnotia na záznamovom hárku 5 bodovou škálou (čím lepšia odpoveď tým viac bodov). 2.krok: po predstavení všetkých zámerov zozbierajú zástupcovia samosprávy záznamové hárky a spočítajú body. Tá skupina, ktorá získala najviac bodov, má najlepší zámer s najväčším predpokladom na realizáciu.
30| ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA - 6. ROČNÍK
4. Do ekosystému patria
a) rastlinné spoloče b) rastliny, živočích prostredie c) rastliny, živočích
Vedomostný test
ia voľného času chodením po ristických trasách voľného času na vidieckej farme ej turistiky v horách
5. Udržateľný cestovný ruch a)rešpektuje udržanie biologickej diverzity a systémov potrebných pre život b)rešpektuje všetky záujmy cestovateľov, ich ekonomické, sociálne a estetické potreby c) rešpektuje predovšetkým ekonomické možnosti záujmového územia
nená činnosťou človeka 6. Za ekologicky stabilný: á je umiestnená mimo priestoru a) považujeme ekosystém, ktorý dokáže odolávať éra všetkým ľudských aktivitám a zachovávať jeho estetickú hodnotu b) považujeme ekosystém, ktorý tvorí veľká pestrosť živočíchov a rastlín c) považujeme ekosystém ktorý dokáže vyrovnávať orské ekosystémy zmeny spôsobené vonkajšími činiteľmi ské a iné vodné ekosystémy a zachovávať svoje prirodzené vlastnosti a funkcie dné ekosystémy
a:
enstvá a neživé prírodniny hy, mikroorganizmy a ich neživé
hy a ich neživé prostredie
7. Ochrannú známku BIO môžu používať: a) farmy, ktoré prevádzkujú agroturistiku b) ekologické farmy, ktoré používajú len vybraný druh syntetických chemikálií c) ekologické farmy, ktoré nepoužívajú žiadne syntetické chemikálie, hormonálne prípravky ani umelé farbivá
ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA - 6. ROČNÍK
|31
NOVÉ FORMY TURIZMU
V
súčasnosti sa začína na Slovensku rozvíjať agroturizmus a ekoagroturizmus, ktoré nemajú taký devastačný vplyv na biosféru a viac rešpektujú osobitosti územia. Agroturistika (turistika na farmách) je ideálnym typom rodinnej dovolenky. Ponúkajú ju rôzne cestovné kancelárie rodinám, ktoré žijú vo veľkomeste. Na Slovensku existuje aj zväz agroturistov, ktorý organizuje každý víkend výlety na farmy a ranče v skoro každom okrese na Slovensku.
Slovníček pojmov Agroturistika – spôsob trávenia voľného času na vidieckych farmách spôsobom minimálne sa odlišujúcim od tradičného hospodárenia v danom regióne
Ekosystém - dynamický komplex spoločenstiev rastlín, živočíchov, mikroorganizmov a ich neživého prostredia, ktorý pôsobí vzájomne ako funkčná jednotka.
Biosféra - priestor Zeme, v ktorom existuje, existoval alebo môže existovať život, spolu so živými organizmami, ktoré ho obývajú. Súčasťou biosféry je oblasť priamo ovplyvnená činnosťou človeka – ľudská spoločnosť antroposféra.
Ekoturistika – zodpovedné cestovanie vo vzdialených prírodných alebo chránených resp. málo navštevovaných oblastiach, ktoré nenarušuje tamojšie životné prostredie a prispieva k pohode miestnych obyvateľov.
Ekoagroturistika – agroturistika prevádzkovaná na ekologickej farme. Ekologická farma nepoužíva pri výrobe rastlín a chovu zvierat žiadne syntetické chemikálie, hnojivá, hormonálne prípravky, umelé farbivá či konzervačné látky. Môže používať ochrannú známku BIO.
Udržateľný cestovný ruch – taký cestovný ruch, ktorý uspokojuje potreby súčasných cestovateľov a hostiteľských regiónov, pričom sú chránené a zlepšované jeho možnosti do budúcnosti, t.j. riadenie všetkých zdrojov tak, že ekonomické, sociálne a estetické potreby sú naplňované a zároveň je udržiavaná kultúrna integrita, potrebné Ekologická stabilita – schopnosť ekosystému ekologické procesy, biologická diverzita a systémy vyrovnávať zmeny spôsobené vonkajšími činiteľmi a potrebné pre život. zachovávať svoje prirodzené vlastnosti a funkcie.
32| ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA - 6. ROČNÍK
Udržateľný cestovný ruch Manažovať udržateľný cestovný ruch znamená využívať prírodné, materiálne a ľudské zdroje určitého regiónu v kontexte zachovávania kultúrnej identity, ekologickej stability a biologickej rozmanitosti. Je potrebné minimalizovať negatívne environmentálne, spoločenské a kultúrne dopady turizmu, generovať profit z turizmu pre miestnych ľudí, zlepšovať tak kvalitu ich života a prispievať k zachovaniu prírodného a kultúrneho dedičstva. Pre zlepšenie vplyvu turizmu na životné prostredie je potrebné: • rozvíjať formy turistiky neohrozujúce životné prostredie, technickými opatreniami, • dobudovať technickú infraštruktúru v mestách a rekreačných sídlach, • vyznačiť a dodržiavať cykloturistické trasy, • realizovať sieť informačných stredísk cestovného ruchu, ktoré by využívali priamy kontakt na ekologicko-edukačnú činnosť, • aktualizovať existujúce výchovno-propagačné materiály so zameraním na ochranu ŽP a zabezpečiť ich cudzojazyčné mutácie, • poskytovať služby kvalifikovaných sprievodcov, najmä v chránených lokalitách.
ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA - 6. ROČNÍK
|33
DISKUSIA O OCHRANE PAMIATOK
C
hrániť kultúrne pamiatky sa dá aj inak, ako len priamou starostlivosťou o ohrozené objekty, alebo monumenty.
Iná úroveň ochrany pamiatok spočíva v presviedčaní ľudí o dôležitosti samotnej ochrany. Nejedná sa teda o priamu starostlivosť o pamiatky, ale o nepriamu starostlivosť, kedy sa človek snaží diskutovať a presvedčiť iných ľudí o dôležitosti ochrany. Presviedčať ľudí sa dá individuálne, teda z očí do očí, v malej skupine ľudí, napr. v rodine, vo väčších skupinách, alebo na tej najvyššej, politickej úrovni. Všetky úrovne sú rovnako dôležité, no politická úroveň je v niečom špeciálna. Špeciálna je tým, že ak dokážete presvedčiť politikov a verejnosť, môžete na ochranu kultúrnych pamiatok získať potrebné financie, teda peniaze, za ktoré je pamiatky možné opraviť alebo zrekonštruovať. Keďže štát má v porovnaní s jednotlivcami k dispozícii veľa peňazí, je dôležité komunikovať s politikmi o možnostiach použitia štátnych financií na tieto účely. Takémuto presviedčaniu sa často-krát hovorí vyjednávanie a má isté pravidlá. Pozrime sa bližšie, akým štýlom komunikácie je možné takéto vyjednávanie viesť.
Argument – váš pomocník v diskusiách
Počuli ste už niekedy o argumentoch? Toto zvláštne slovo popisuje informácie, fakty a skutočnosti, ktorými sa snažíte presvedčiť osobu, s ktor diskutujúcich.
Argument je informácia, ktorá je pre výsledok diskusie veľmi dôležitá a bez nej by ste v diskusii neuspeli. Príklad: Snažíte sa presvedčiť politika, aby vyčlenil peniaze na opravu chátrajúcej veže v centre mesta. Siln času neopraví, môže spadnúť a ohroziť obyvateľov mesta. Slabým argumentom by zase bolo, keď poviete, ž
Dajte si pozor, aby vaše argumenty boli vždy pravdivé a bolo ich možné overiť. Ak také nebudú, ľahko sa vá
34| ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA - 6. ROČNÍK
Štýly komunikácie Ako ste už určite mnohokrát videli, rôzni ľudia majú vlastné, svojské štýly komunikácie. Viete však, ako sa tieto štýly nazývajú? Agresívna komunikácia – agresívna komunikácia sa vyznačuje tým, že jeden diskutujúci chce presvedčiť druhého diskutujúceho o svojej pravde „za každú cenu“. Častokrát pri tom využíva hlasný spôsob reči, krik, rázne gestá. Agresívna komunikácia len zriedkakedy vedie k zhode diskutujúcich. Pasivita v komunikácii – pasivitou v komunikácii popisujeme stav, kedy sa jeden z diskutujúcich nezapája do diskusie, vyjadruje sa len veľmi stručne a nevyjadruje svoje pocity a myšlienky. Takýto druh komunikácie tiež len zriedkakedy vedie k zhode diskutujúcich. Pasívny diskutujúci neposkytuje druhému diskutujúcemu dostatok informácií na to, aby mohlo dôjsť k zhode názorov. Asertívna komunikácia – asertívna komunikácia je taká komunikácia, kedy jeden diskutujúci jasne vyjadruje svoje názory s cieľom presvedčiť druhého diskutujúceho. Vyhýba sa pritom však agresívnemu štýlu komunikácie. V prípade, že druhého diskutujúceho nepresvedčil (napríklad kvôli jeho pasivite a nezáujmu), nesnaží sa ho presvedčiť za každú cenu. Dokonca keď sa v diskusii ukáže, že jeho názor bol nesprávny, je asertívny človek ochotný prijať aj iný názor. Asertivita je preto najlepší spôsob, akým môžu ľudia medzi sebou diskutovať.
rou diskutujete o vašej pravde. Argument je teda akási pomôcka, ktorá vám pomáha presviedčať iných
ným argumentom v tejto diskusii bude, keď poviete, že výskum na veži ukázal, že ak sa veža do krátkeho že chcete vežu opraviť, lebo by sa vám tak viac páčila.
ám stane, že neuspejete v diskusii.
ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA - 6. ROČNÍK
|35
Výsledok diskusie Každá diskusia sa môže skončiť niekoľkými spôsobmi. O jednotlivých výsledkoch si povieme teraz trochu viac. Konflikt – inými slovami nezhoda. Je to stav, kedy ani jedna strana nie je schopná alebo ochotná priblížiť sa druhej strane a pevne si zastáva svoj názor, čím vznikne medzi nimi nezhoda – konflikt. Kompromis – kompromis je taká situácia, keď jedna i druhá strana neustúpi úplne zo svojich názorov alebo postojov, poľaví len čiastočne. Tým dôjde k istému uspokojeniu jednej i druhej strany, no stále sa nejedná o úplnú spokojnosť oboch strán. Príklad: snažíte sa od politikov získať peniaze na rekonštrukciu poškodenej veže. Politici vám dajú iba polovicu potrebnej sumy. Ste teda na polovicu spokojný a na polovicu nespokojný, lebo vám ešte chýba druhá polovica peňazí. Konsenzus – konsenzus je najideálnejšia možnosť, ako sa môže končiť diskusia. Konsenzus je stav, kedy sú obe strany spokojné s výsledkom, ktorý dosiahli. Príklad: snažíte sa od politikov získať peniaze na rekonštrukciu poškodenej veže. Politici vám dajú celú sumu na rekonštrukciu, no musíte im pomôcť s verejnou zbierkou, počas ktorej sa budú zbierať peniaze aj od obyvateľov mesta. Výsledkom teda bude vaša spokojnosť, lebo zoženiete všetky peniaze na rekonštrukciu, ale taktiež spokojnosť politikov, lebo im pomôžete so zháňaním peňazí.
Úlohy: Predstavte si, že bývate v malebnej dedinke uprostred kopcov, cez ktorú preteká horská riečka, pritekajúca z údolia nad dedinou. Živíte sa najmä poľnohospodárstvom, na políčkach v okolí dediny pestujete všetko potrebné. Na lúkach sa pasie dobytok a riečka je plná rýb. Potraviny takmer nepotrebujete kupovať, čo vám chýba získate prostredníctvom výmenného obchodu so susedmi, alebo obyvateľmi susednej dediny.
Na tabuľu alebo na papier nakreslite opísanú dedinku, v ktorej každý naznačte svoje obydlie a kúsok poľa nad dedinkou. Nakreslite, kde sa nachádza les a kam sa chodia pásť srny a jelene. Zamyslite sa nad tým, kde v kopcoch riečka pramení a prečo je voda, ktorá priteká do dedinky, taká priezračná a čistá. Porozprávajte sa, čo všetko si v dedinke dopestujete a vyrobíte samy a čo musíte privážať z iných dedín či miest. Porozprávajte sa o význame lokálnej potravinovej sebestačnosti a o veciach, ktoré by si takýto spôsob života vyžadoval.
36| ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA - 6. ROČNÍK
Úlohy: Pokračovanie príbehu: Do dediny prišiel podnikateľ s návrhom vybudovať nad dedinou veľkú vodnú elektráreň, ktorej súčasťou bude vodná nádrž. Podnikateľ ponúka pre dedinu rôzne výhody svojho projektu (miesto na plávanie, rybárčenie, člnkovanie, lacnejšiu elektrinu pre dedinu, ochranu pred povodňami). Podnikateľ však nepovedal, že takýto veľký projekt má aj svoje úskalia, ako napríklad zatopenie najkrajšieho údolia nad dedinkou, ryby viac nebudú môcť riekou voľne plávať a niektoré na priehradnom múre aj zahynú, rieka sa viac nebude môcť splavovať na člnoch, neustály hukot elektrárenských vodných turbín a dopadajúcej vody z priehrady, po čase možné ohrozenie dediny poškodením priehradného múru. Boli ste pozvaní na verejné stretnutie s podnikateľom, ktorý pri tejto príležitosti predstavil svoj zámer. Vy, ako občania, máte rozhodnúť, či sa stavba bude realizovať, alebo nie.
Rozdeľte sa do troch skupín. Každej skupine učiteľ rozdá krátke inštrukcie. Pripravte si vaše argumenty, ktorými budete chcieť presvedčiť ostatných o názore, ktorý zastupujete. ................................................................................................................................. Skupina A Predstavte si, že ste nerozhodní a presvedčení, že sa vás tento projekt ani netýka, je vám to jedno. Máte hlavu plnú iných starostí. Ako sa na stretnutí zachováte a čo napríklad poviete (zapíšte si na papier): ................................................................................................................................. Skupina B Vžite sa do situácie z pozície nahnevaných sedliakov, ktorých polia nad dedinou majú byť zaplavené a pôda, ktorú podnikateľ za ne na výmenu ponúka, je príliš ďaleko a navyše v znečistenom území. Chcete mať aj naďalej čistú, pokojnú dedinku a nenecháte nikoho ničiť okolitú prírodu. Dávate to všetkým naokolo veľmi nahlas najavo. Ako sa na stretnutí zachováte a čo napríklad poviete (zapíšte si na papier): ................................................................................................................................... Skupina C Vžite sa do pozície obyvateľov, ktorých projekt síce zaujal, ale čiastočne si uvedomujú možné riziká. Snažíte sa získať viac informácií a konkrétnych faktov projektového zámeru. Vaše otázky na podnikateľa sú jasné a vecné, keďže sa chcete rozhodnúť rozumne, bez zbytočných emócií. Nikoho v diskusii neponižujete. .................................................................................................................................. Po prezentácii vašich názorov učiteľ ohodnotí vaše prejavy na základe toho, či neboli príliš agresívne, alebo pasívne.
ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA - 6. ROČNÍK
|37