0
II.
MIGRÁCIA OBYVATEĽSTVA A NÁRAST URBANIZÁCIE AKO NÁSLEDOK POPULAČNÉHO RASTU Ing. Jozef Kahan PhD., Strom života, Bratislava, 2012
Kľúčové slová: migrácia obyvateľstva, urbanizácia, stupeň urbanizácie, vplyv mestského prostredia na správanie sa človeka Migrácia obyvateľstva predstavuje dočasnú alebo trvalú zmenu bydliska. Dôvodom vnútroštátnej (vnútornej) migrácie je najmä nedostatok pracovných príležitostí, pri medzištátnej migrácii môžeme nájsť aj iné dôvody, napríklad politické, etnické alebo náboženské prenasledovanie, vojny a vojenské konflikty, klimatické zmeny, zamorenie územia exhalátmi alebo inými nebezpečnými látkami. Vnútorná migrácia predstavuje najmä sťahovanie sa obyvateľstva z vidieckych oblastí do miest 1 . Tento proces sa nazýva urbanizácia. Práve urbanizácia predstavuje jeden zo základných demografických procesov, ktorým ľudstvo v súčasnosti prechádza (Mezřický, 2011). Podľa OSN (Tab 1) sa stupeň urbanizácie (podiel mestského obyvateľstva na svetovej populácii) na začiatku 20. storočia pohyboval v celosvetovom priemere okolo 13,6 %, v roku 2000 to už bolo 46,7 % a v roku 2009 50,1 %. To znamená, že polovica svetovej populácie žije v mestách, pričom v Európe žijú v meste dokonca štyria z piatich obyvateľov. Častým problémom rýchleho nárastu stupňa urbanizácie je, že dopravná a bytová infraštruktúra miest nie je na takýto nárast pripravená. Ďalším problémom, v prípade ak rast počtu pracovných príležitostí nekorešponduje s prírastkom obyvateľstva v meste, býva, že ľudia končia v chudobných mestských štvrtiach, v ktorých sa častejšie vyskytujú aj patologické sociálne javy2 (Tematická ..., 2006). Tab 1 Stupeň urbanizácie v rokoch 1950–2050 v % (Zdroj: World Urbanization Prospects, 2005 a 2009) Región / Rok
1950
1975
2005
2009
Afrika Ázia Európa Južná Amerika a Karibik Severná Amerika Austrália a Oceánia Vyspelé štáty Rozvojové krajiny Svet
14,4 16,3 51,3 41,4 63,9 62,0 52,6 17,6 28,8
25,7 24,0 65,3 60,7 73,8 71,5 66,7 27,0 37,2
38,3 39,8 72,2 77,4 80,7 70,8 74,1 42,9 48,7
39,6 41,7 72,5 79,3 81,9 70,2 74,9 44,6 50,1
1
Prognóza 2030 50,7 54,1 78,3 84,3 86,7 73,8 80,8 56,1 59,9
Prognóza 2050 61,6 64,7 84,3 88,8 90,1 74,8 86,2 65,9 68,7
V medzinárodných štatistikách (World, 2005) sa za mestá označujú sídla s viac ako 2000 obyvateľmi (na národnej úrovni to nie je vždy pravidlom, napríklad v Japonsku sa za mesto označuje sídlo s minimálne 30000 obyvateľmi). 2 V niektorých oblastiach sveta sa najchudobnejšie štvrte nazývajú slumy.
1
Nárast urbanizácie v %:
90 80 70 60 50 40 30 20 10 0
84,3 51,3
65,3
72,2
72,5
78,3
68,7
59,9 50,1
48,7 37,2
Európa
28,8
Svet
Kvalita života ľudí a ich zdravie je priamo ovplyvnené stavom mestského prostredia. Rozvoj miest pôsobí na zmeny populácie a rozmiestnenia hospodárstva, mení sociálnu a ekonomickú štruktúru spoločnosti, podmienky rozvoja osobnosti, životné postoje, ale zároveň zvyšuje tlak negatívnych vplyvov umelého životného prostredia na mestskú populáciu (Skokan, Hrala, Vitvarová, 1988). Rodina, ktorá sa na vidieku starala o svojich členov, je migráciou do miest zväčša rozdelená a postupne sa pretrhávajú rodinné väzby. Manželstvo a úplná rodina strácajú svoju nezastupiteľnú funkciu, dochádza k nárastu nezosobášených súžití, zvyšovaniu podielu detí narodených mimo manželstva a k zvyšovaniu veku matiek pri prvom pôrode. Prestáva sa klásť dôraz na rodinu a potomstvo, priorita sa kladie na sebarealizáciu indivídua, pričom to platí rovnako pre mužov aj ženy. Model rodičia – dieťa sa zmenil na model pár – dieťa (Kalibová, 2001). Napriek tomu, že vo veľkomestách sa vyskytujú mnohé patologické sociálne javy častejšie ako na dedinách (výskyt zločinov, rozvodov, duševných chorôb, drog), tieto javy možno v početnej miere pozorovať aj na iných miestach ako sú veľké mestá. Ide najmä o miesta, kde je veľká miera nezamestnanosti, nedostatočné možnosti bývania a početné zastúpenie najchudobnejších obyvateľov. Aj tieto miesta sú často spájané s problémami sociálneho úpadku, zmätku a nepokojov. Zároveň, zvýšený počet krádeží v meste možno odvodiť od väčšieho počtu príležitostí na páchanie zločinov, resp. rozšírenie duševných chorôb v meste je väčšie, pretože duševne chorí ľudia sa zväčša presúvajú do miest. Zrealizované sociologické výskumy prichádzajú k záveru, že zvýšený výskyt patologických sociálnych javov mestách z dôvodu vplyvu mestského prostredia, nie je jednoznačne dokázateľný. Jedným z prvých sociológov, ktorí sa pokúšali definovať vplyvy mestského spôsobu života na jednotlivcov, bol nemecký psychológ Georg Simmel, známy svojou prácou Metropola a duševný život, ktorá vyšla v roku 1901. Simmel prehlásil: „Psychologický základ veľkomestského typu individuality spočíva v intenzifikácii nervovej stimulácie, ktorá vyplýva z prudkej a neprerušovanej zmeny vonkajších a vnútorných stimulov“ (Sarpe et al., 1995, s. 216). 2
Na vidieku rytmus života plynie oveľa pomalšie a oveľa rovnomernejšie ako v meste. Aby sa človek v meste ochránil pred ohrozením a nezhodami, častejšie reaguje rozumom namiesto vyjadrovania emócií. Simmel ďalej tvrdí, že pri nahromadení veľkého množstva ľudí, udalostí, obchodných, pracovných či verejných záležitostí a vzťahov, je pre človeka nemožné ich všetky integrovať do vlastnej osobnosti. Výsledkom pôsobenia všetkých týchto stimulov je, podľa Simmela, neosobnosť a indiferentnosť, čím vysvetľuje, prečo sú vzťahy medzi ľuďmi v mestách anonymné, neosobné, vzdialené, strohé, vecné a vypočítavé. Novší výskum o spôsoboch, akými sa ľudia prispôsobujú zmyslovému (senzorickému) preťaženiu (Milgram 1970) naznačuje, že Simmel postupoval správne pri zameriavaní svojej pozornosti na intenzifikáciu nervovej stimulácie. Simmel však neodpovedal na najdôležitejšiu otázku: Spôsobujú zmeny v správaní ľudí mestá resp. mestské prostredie, alebo sú tieto zmeny charakteristické pre moderný život vôbec a v mestách sú len viditeľnejšie? Ak je správna druhá hypotéza, potom zmeny vo správaní ľudí nespôsobujú mestá, ale charakter modernej spoločnosti. O niekoľko rokov neskôr sa na podobnú otázku snažil odpovedať Robert Park zo Chicagskej školy, ktorý v roku 1925 publikoval svoju prácu Veľkomesto: odporúčania pre skúmanie ľudského správania v mestom prostredí. R. Park videl nahradzovanie primárnych (priamych, osobných) vzťahov sekundárnymi (nepriamymi) ako priamu príčinu mestských sociálnych problémov. Podobne ako Simmel chápal aj to, že mesto je úzko spojené s rozvojom modernej priemyselnej spoločnosti a trhovej ekonomiky a tvrdil, že to bol „trh“, ktorý umožnil existenciu moderného mesta. Ani Park však nedokázal dať jednoznačnú odpoveď na otázku, či je za zmenu správania ľudí zodpovedná industrializácia alebo samotné mestské prostredie. Záver: Alternatívne vysvetlenie mestských problémov ako dopadov industrializácie a nového životného štýlu má však napriek svojej nejednoznačnosti mimoriadny význam, pretože opatrenia na riešenie problémov s najväčšou pravdepodobnosťou zlyhajú, ak sa nepodarí odhaliť skutočné príčiny patologických prejavov ľudského správania. Ak je fyzické (mestské) prostredie príčinou sociálnych problémov, prestavba sídiel môže byť vhodným riešením, ale ak sú príčiny sociálne, prestavba bude zbytočná a bezvýsledná a skôr by bola potrebná radikálna sociálna premena ľudskej spoločnosti, na spoločnosť, ktorá má obnovený kontakt s prírodou, a ktorá dokáže prejavovať najrýdzejšie ľudské hodnoty. Otázkou je, nakoľko nám naša osobná situácia, iní ľudia a spoločnosť ako celok vôbec umožnia naše najrýdzejšie hodnoty (láska, pokora, úcta k prírode) prejavovať. Dá sa predpokladať, že v rámci spoločnosti nepríde k nijakému zmiereniu všetkých súčasných hodnôt (od tých najrýdzejších až po sebapresadenie, ekonomickú sebestačnosť, blahobyt) a preto musí nastať výber. Je pravdepodobne záležitosťou politiky miestnych, národných a svetových spoločenských útvarov, aká transformácia univerzálnych hodnôt bude uplatňovaná v danom kultúrnou priestore, v živote jednotlivcov a spoločnosti. Vo všeobecnosti však nemožno očakávať, že takáto politika pôjde výrazne nad rámec spoločensky uznávaných hodnôt. Preto tlak na zmenu hodnôt musí zároveň prichádzať aj od jednotlivcov a uvedomelých komunít.
3
Použitá literatúra: HALAŠOVÁ, M., KAHAN, J.: Manažérstvo humánnych rizík rozvoja environmentálne uvedomelej komunity. Bratislava : Strom života, 2012. 146 s. ISBN 80-88688-68-6 KALIBOVÁ, K.: Úvod do demografie. Praha : Karolinum, 2001. 52 s. ISBN 80-246-0229-9. MEZŘICKÝ, V.: Perspektívy globalizácie. Praha : Portál, 2011. 226 s. ISBN 80-7367-846-3. SARPE, P. et al.: Životné prostredie, populácia a rozvoj. Bratislava : City University Bratislava, 1995. 216 s. SKOKAN, L., HRALA, V., VITVAROVÁ, I.. Geografia svetového hospodárstva. Praha/Bratislava : SNTL/Alfa, 1988. Tematická stratégia pre životné prostredie v mestách. Komisia európskych spoločenstiev, 11.1.2006. Brusel : KOM(2005)718. Dostupné na internete: <http://ec.europa.eu/ environment/urban/thematic_strategy.htm> World Urbanization Prospects, The 2005 Revision, UN, Department of Economic and Social Affairs, Population Division, United Nations Publications, New York, 2006. 210 s. ISBN 92-1-151425-8. World Urbanization Prospects, The 2009 Revision, UN, Department of Economic and Social Affairs, Population Division, United Nations Publications, New York, 2010, p. 4, 9, 36.
4