Strom 3-2014 by Strom života

STROM

Časopis pre členov a priateľov Stromu života

marec/2014 Nepredajné

www.stromzivota.sk

Obsah:

Úvodník TÉMA MESIACA - VODA..................................................1 ČO JE TO VODA?...........................................................1 ODKIAĽ SA VZALA VODA?.............................................10 AKO VZNIKOL ŽIVOT?....................................................14 ZÁZRAČNÁ TEKUTINA ALEBO VODA A ZDRAVIE.............16 VÝZNAM OCEÁNOV PRE PLANÉTU..................................22 SKRYTÁ VODA SLADKÁ VODA?......................................26 NAJZAUJÍMAVEJŠIE ŽIVOČÍCHY ŽIJÚCE VO VODE...........30 MODERNÉ TECHNOLÓGIE..............................................36 5 ZAUJÍMAVOSTÍ O VODE............................................37 VRÁSKAVEC OBROVSKÝ................................................38 OPATROVANIE VODY V DOMÁCNOSTI...........................42 FILM S ENVIRO TEMATIKOU - ZACHRÁŇTE (NIELEN) WILLYHO.......................................................................44 POKLADY SLOVENSKA - KMEŤOV VODOPÁD................48 JAZYKOVÉ OKIENKO.....................................................50 HÁDANKY...............................................................52 VYHLÁSENIE SÚŤAŽE - TÝŽDEŇ PRE VODU.....................54 BUĎ “EKO” S NÁMORNÍKOM A POTÁPAČOM TIBOROM KIŠŠOM..................................................................64

Strom – časopis pre členov a priateľov Stromu života 3/2014, XVI. ročník – marec 2014 Vydáva: Kancelária Stromu života, Mlynské Nivy 41, 82109 Bratislava Tel.: 02/55569093 Mobil: 0948 525 885 e-mail: kancelaria@stromzivota.sk Šéfredaktor: Naďa Rázusová Redakčná rada: Vladimír Dobiaš, Petra Holubová, Jozef Kahan, Monika Oravcová, Michal Pjecha, Kamil Štaffa, Martin Weber Grafická úprava: Richard Weber Distribúcia: Strom života Registrované na MK SR, reg. číslo 2984/2003 ISSN 1336-2836 Redakcia si vyhradzuje právo príspevky upraviť. Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú.

Ahojte kamaráti Stromáci, Aká škoda, že už skončili jarné prázdniny. Ako ste si ich užili? Ja som bol lyžovať, bolo to úžasné. Premával som sa po zasneženom kopci hore a hlavne dole. Postretával som veľa kamarátov a oddýchol si od školy. Aj keď musím priznať, že snehu veľa nebolo. Kopec bol umelo zasnežený a všade navôkol bolo plno blata. Až tam som si uvedomil, že sneh je vlastne primrznutá voda. Voda... pre človeka tak neuveriteľne dôležitá. Bez nej vlastne vôbec nie je možné žiť, respektíve život na našej planéte by bez nej nebol možný. Do slova a do písmena je základom života. Po pravde, podľa vedcov by sme bez vody prežili vraj asi týždeň. No úprimne nechcel by som ten týždeň zažiť. Uvedomujete si, že na svete sú len asi 2 % zásob pitnej vody? Nie každý človek má tu možnosť, že otvorí kohútik a tečie z neho pitná voda. Veď na svete má prístup k pitnej vode len každý šiesty človek. Nepotrebujeme ju len na to aby sme sa napili, ale využívame ju každý deň na rôzne účely. Preto je veľmi dôležité aby sme ju chránili, zbytočne ju nemíňali a vedeli o nej dostatok informácii. Posnažil som sa Vám o nej pozisťovať čo najviac a verím, že po prečítaní tohto čísla sa aj vy stanete ochrancami vody ako ja. Teším sa na Vás opäť o mesiac a už teraz mám pre Vás premyslenú tému, z ktorej sa veľmi teším. Keď Vás však napadne, čo by som mohol pre Vás naštudovať, kľudne mi napíšte.

Váš Stromák

TÉMA MESIACA VODA ČO JE TO VODA?

Život na našej Zemi potrebuje k svojej existencii niekoľko základných prvkov (ako napríklad kyslík). Niektoré sú však dôležitejšie ako iné, môžeme ich nazvať aj základné kamene. Vieš bez rozmýšľania povedať, ktorý z nich je ten najdôležitejší? Napoviem Ti - celý náš svet je na ňom závislý. Tečie v riekach, padá z oblohy alebo buble hlboko pod povrchom v podzemných prameňoch. Už starogrécky filozof Aristoteles si všimol, že zrod života je priamo spojený s jej prítomnosťou. Hovoríme o vode.

Ak by sme sa na vodu pozreli pomocou mikroskopu, videli by sme, že jej molekuly vyzerajú skoro ako hlava Mickey Mousa. Dve ušká sú dva atómy vodíka a hlava je atóm kyslíka (v chémií by sme povedali H2O). Voda je najrozšírenejšia látka na našej Zemi. Pokrýva 70% povrchu, obsahujú ju rastliny a taktiež aj my. Možno sa to na prvý pohľad nezdá, no naše telo jej, rovnako ako naša Zem, obsahuje až 70%. Viac k téme voda a život sa dozvieš v ďalšom článku s názvom „Zázračná tekutina“. Vlastnosti vody Farba, vôňa a chuť Voda je látka, ktorá nemá žiadnu farbu ani vôňu. Prečo sú však moria farby modrej, exotické zátoky tyrkysovej a voda vo väčšine riek je hnedo-šedá? Ako je to možné? Farba vody závisí od troch faktorov: 1. aké látky sa v nej nachádzajú, 2. koľko a aké svetlo na vodu svieti, 3. aká je hĺbka a farba dna, prípadne objektov vo vode. Voda sa zafarbí, keď do nej na hodine výtvarnej výchovy vyleješ temperku. Rovnako aj príroda dokáže namiešať rôzne farby vody pomocou minerálov a hornín, cez ktoré táto voda preteká. Tie sa do nej postupne uvoľňujú, rozpúšťajú sa a stávajú sa jej obsahom. Podľa toho, akej farby je takáto hornina, voda získava svoju farbu.

Zamyslel si sa niekedy nad tým, ako je možné, že vidíme predmety okolo seba? Vidíme vďaka svetlu, ktoré máme z jeho zdroja (môže to byť napríklad slnko, lampa, oheň). Zdroj svetla vysiela do svojho okolia prúd častíc s názvom fotóny. Tie v ohromnej rýchlosti narážajú na predmety okolo nás a následne sa od nich odrážajú späť do priestoru. Takýto odrazený fotón však už nie je rovnaký ako jeho súkmeňovci pred dopadom na predmet. Po odraze si totižto zo sebou nesie informáciu o tom, akej farby predmet bol. Ak máme väčšie množstvo fotónov, môžeme ich nazvať zhlukom. Takýto zhluk nesie aj ďalšiu dôležitú informáciu – aký má predmet tvar a kde v

e ? a . d i e o o . u e ť ú v

priestore sa nachádza. Ak sa takýto zhluk fotónov dostane do nášho oka, náš zrakový orgán túto informáciu vie prečítať a poslať pomocou nervov do mozgu. Mozog informáciu následne dekóduje a my vďaka tomu vieme, ako vyzerá svet okolo nás. Zaujímavé však je, že farby toho istého predmetu sa dokážu meniť v závislosti od typu a množstva svetla. Ako to? Každý fotón pri svojej ceste neletí úplne priamo, ale pohybuje sa po vlnovke (ako loď na mori, ktorá sa pri pohybe dopredu húpe hore-dolu). Tieto vlny môžu mať rôznu dĺžku a výšku. Fotón s najkratšími vlnami, nám všetko sfarbí do fialovej farby. Ak by sme však mali fotón s tými najdlhšími vlnami, všetko

sa nám sfarbí do červenej farby. Bežné svetlo (inak sa mu hovorí aj biele svetlo) má také vlny, v ktorých sú obsiahnuté všetky farby. Pri dopade na predmety okolo nás sa vlny svetla zmenia (predĺžia alebo skrátia, zvýšia alebo znížia). Tento efekt nám následne hovorí, aké farby máme okolo seba. Keď svetlo dopadá na povrch oceánu, zmení sa vlnová dĺžka odrazených fotónov tak, že sa nám javí modrej farby. Čím je voda hlbšia, tým sa nám zdá jeho modrá farba tmavšia. A naopak pri plytších moriach je farba svetlejšia. Ostatné farby vody potom záležia už na tom, od akého dna, živočíchov alebo rôznych chemických látok vo vode sa svetlo odráža.

Vôňa a chuť Voda sama o sebe nemá žiadnu vôňu ani chuť. Ako som však už písal vyššie, mnoho vody na svete obsahuje prímesi hornín, minerálov (napríklad železo alebo síra), chemikálií a prípadne aj mikroorganizmy. Tie spôsobujú, že voda má rôznorodú chuť aj vôňu. Nie vždy je nepríjemná vôňa a chuť vody znakom toho, že voda je pre nás závadná a naopak, príjemná vôňa a chuť neznamená nezávadnú vodu. Existuje mnoho liečivých prameňov, pri ktorých už z diaľky cítiť nevábny zápach. Takéto pramene však prešli podrobnými rozbormi odborníkov. Preto by sme mali piť vždy len takú vodu, ktorej pôvod poznáme a sme si istý jej obsahom. Zdravotne závadná voda nám vie spôsobiť mnoho problémov a dokonca nás aj ohroziť na živote. Viac k tejto téme si prečítaš v článku „Zázračná tekutina“. Kyslík a voda Človek pod vodou nedokáže dýchať. Mohlo by sa preto zdať, že vo vode nie je žiaden kyslík. Už sme si však povedali, že molekula vody obsahuje až dva atómy kyslíka, čo znamená, že ho obsahuje viac ako 60%. Hovoríme tomu, že kyslík je vo vode „rozpustený“. Prečo potom nedokážeme pod vodou dýchať? Pretože naše pľúca nie sú schopné kyslík vo vode oddeliť a vstrebať. Sú uspôsobené na dýchanie vzduchu. Na rozdiel od rýb, ktoré dýchajú vo vode bez väčších problémov. Nemajú pľúca, ale žiabre a vďaka nim dokážu kyslík z vody vyextrahovať. Vo svojej podstate ryby (na bunkovej úrovni) dýchajú rovnako ako my, rozdielny je iba spôsob získavania kyslíka.

Slaná a sladká voda Na našej planéte poznáme dva druhy vody. Slanú a sladkú. Slaná voda sa nachádza v moriach a oceánoch. Sladká v riekach, jazerách a v dažďovej vode. Čo spôsobuje, že je niektorá voda slaná a iná nie? Každá voda v sebe obsahuje soľ. Jej obsah je však veľmi malý, preto ju bežne pri pití vôbec necítime. Ak na vodu pôsobíme teplom, voda sa nám vyparuje – mení sa na paru, ktorá stúpa na oblohu. Tu sa z nej vytvárajú mraky a následne dážď. Tomuto procesu sa hovorí kolobeh vody. Mraky sa presúvajú po celej našej planéte. Voda v riekach a jazerách pôvodne pochádza z morí. Prečo teda nie je slaná? Pri vyparovaní nám do vzduchu stúpajú ľahké čiastočky a molekuly. Prirodzená soľ však patrí medzi látky s ťažkými molekulami. Preto jej do ovzdušia stúpa výrazne menej. Taktiež nedokáže vystúpiť do takých výšok, aby ju oblaky dokázali rozniesť do šírych končín sveta. V moriach preto ostáva vyššia koncentrácia solí na jeden liter vody ako v riekach. Druhým dôvodom je koncentrácia hornín. V podmorskom podloží sa nachádzajú veľké množstvá zásob kamennej soli. Tá sa postupne uvoľňuje a zvyšuje jej podiel. Tretím dôvodom je veľmi vysoká koncentrácia živých organizmov v moriach. Každý živý tvor, či už rastlina alebo živočích, obsahuje vo svojom tele soli. Keď organizmus odumrie, jeho pozostatky sa rozložia, aby ich príroda mohla znovu použiť pre nový život. Ak odumrie morský živočích, pri jeho rozklade sa nám do vody opäť uvoľnia soli. S množstvom solí a hornín vo vode súvisí aj pojem – TVRDOSŤ VODY. Čím viac solí a iných hornín sa vo vode nachádza, tým je voda tvrdšia. Takéto horniny a soli sa vedia nepríjemne usadiť v spotrebičoch, ale aj v ľudskom tele, kde môžu upchať rôzne potrubia či cievy a poškodiť tak ich funkčnosť. Piť veľmi tvrdú vodu je preto nezdravé. Na druhej strane však musíme občas prijať minerály aj soli. Preto aj tu platí, že by sme mali mať vyvážený pitný režim a striedať druhy vody, ktoré pijeme.

Je soľ vo vode dôležitá? Soľ je životne dôležitá pre všetky organizmy. Niektoré jej potrebujú viac, iné menej. Soľ na seba nadväzuje vodu. Organizmus, ktorý nie je navyknutý na veľké množstvo soli (napríklad človek) sa tak v kontakte s ňou môže veľmi rýchlo dehydrovať (stratiť vodu z buniek). Organizmus, ktorý je navyknutý, si dokáže udržať hladinu vody v bunke aj pri kontakte zo soľou. Na druhej strane by však takýto organizmus nevedel prežiť v sladkej vode. Jeho bunky sú totiž zvyknuté prijímať veľa vody (pretože ju strácajú v kontakte zo soľou). Ak by však okolo seba nemali soľ, ich bunky by sa veľmi nafúkli, poškodili a živočích by tak mohol aj umrieť. Na svete sa postupom času vyvinuli druhy sladkovodných a slanovodných živočíchov. Tie, ktoré žijú na súši (ako ľudia a suchozemské zvieratá) sa viac podobajú na tie sladkovodné. Nikdy preto nepi vodu z morí a ani inú, veľmi slanú vodu. pH vody Možno si už o pH vody počul z reklamy na rôzne kozmetické prípravky, mydlá a pracie prostriedky. Reklama hovorí, že výrobok nepoškodzuje pH vody alebo našej pokožky. Čo to však je? Hodnota pH nám hovorí o tom, či je voda neutrálna (hodnota pH 7), kyslá (menej ako 7) alebo zásaditá (viac ako sedem, maximálne 14). Väčšina živých organizmov pre svoje fungovanie potrebuje neutrálne PH. Ak máme prostredie kyslé alebo zásadité, dochádza k poškodeniu tkanív organizmov, čo môže viesť až k ich smrti. Čím kyslejšie alebo zásaditejšie prostredie máme, tým je tento negatívny proces výraznejší a rýchlejší. Na Zemi žijú aj organizmy, ktoré sú schopné žiť v takýchto extrémnych podmienkach. Niektoré druhy rias, mikroorganizmov a dokonca aj viacbunkovcov dokážu prežiť aj v jazerách plných kyseliny. Tieto formy života však majú úplne iné zloženie buniek ako všetko ostatné živé a v našich bežných podmienkach by nedokázali prežiť. Voda je fascinujúca látka, bez ktorej by sme nemo hli žiť. Viac k tomu, ako vznikla a čo sa s ňou deje v živých organizmoch sa dočítaš v ďalších článkoch v tomto vydaní. *Pri bežnom atmosférickom tlaku (ako na povrchu zemského povrchu) sa voda mení na ľad pri teplote 0 stupňov Celzia. *Pri bežnom atmosférickom tlaku (ako na povrchu zemského povrchu) a pri bežnej teplote okolia (18 stupňov Celzia) sa voda privádza k varu pri vnútornej teplote 100 stupňov Celzia.

ODKIAĽ SA VZALA VODA?

Moderné laboratória sú dnes už tak vybavené, že vedia vodu vyrobiť. Pred miliardami rokov však žiadne laboratóriá neboli a voda aj tak vznikla – ako?

magmy (magma je horúca zmes, vyvierajúca zo sopky, po stvrdnutí sa mení na lávu). Prehistorická magma v sebe obsahovala základ pre všetko potrebné – teda aj pre vodu.

Z vedeckých meraní a pozorovaní je jasné, že Zem vznikla pred 4,54 miliardami rokov. Celý náš povrch bol totiž v tom čase jedna žeravá masa (zhruba 5000 stupňov Celzia). Takáto vysoká teplota spôsobila, že neexistovala žiadna pevnina a ani oceány, iba jedna veľká guľa z

Prvá voda sa objavila 50 miliónov rokov po vzniku Zeme. Chladnúca magma začala tvrdnúť a tak postupne vytvárať pevnú pôdu. Pri tomto procese došlo k oddeleniu ťažších prvkov, ktoré klesali nižšie a tých ľahších, ktoré stúpali k povrchu (predstav si, že do vody položíš kameň

– padne na dno. Tu sa udialo niečo podobné – horniny a kamene padli na dno, kým voda ostala na povrchu). V predchádzajúcej kapitole sme si povedali, že voda sa skladá z vodíka a kyslíka. A práve tieto prvky patrili medzi tie ľahké – tie, ktoré ostali na povrchu Zeme. Zemská kôra však bola stále veľmi horúca (niekoľko sto stupňov Celzia). Tlak v prehistorickej atmosfére spôsobil, že bod varu na povrchu, bol až na úrovni 250 stupňov

Celzia. Voda sa tak odparovala veľmi pomaly. Napriek tomu však začali vznikať prvé vodné pary, prvé oblaky a postupne tiež prvý náznak počasia a dažďov. Ten rozniesol vodu po celej zemeguli. Vieme však, že v prastarej Zemi sa nenachádzalo toľko prvkov vodíka a kyslíka na to, aby sa vytvorilo také množstvo vody ako jej je dnes. Vedci však majú na túto záhadu niekoľko veľmi pravdepodobných teórií, pričom nie je vylúčené, že sa mohli uskutočniť aj všetky naraz.

Prvou a najjednoduchšou teóriou je, že sa voda na našom povrchu objavila vďaka kométam a meteoritom. Vieme, že kométy sa skladajú so zmrznutej vody a kameňov. Niektoré meteority taktiež obsahujú vysoké percento vody. Vieme taktiež, že kedysi bolo v našej slnečnej sústave omnoho viac meteoritov a komét, ktoré sa zrážali s planétami. Tieto poznatky nám tak dávajú obraz o tom, že práve kométy vrážajúce do našej Zeme, mohli priniesť zvyšnú vodu na jej povrch (ako dôkaz pre túto teóriu je veľké množstvo starých pozostatkov komét a meteoritov na dne morí). Druhou teóriou je „návrat vody“ z medzihviezdneho priestoru na Zem. Čo to znamená? V ranných fázach, keď bola Zem žeravou guľou, dochádzalo k mnohým erupciám na jej povrchu (niečo podobné, ako keď vybuchujú sopky). Tie vyvrhovali do priestoru okolo Zeme veľké množstvá mikroskopického materiálu, ktorý sa mimo povrchu chladil a kondenzoval (proces, pri ktorom sa malé kvapky spájajú do väčších). Ako sa Zem ochladzovala a podmienky na nej sa stabilizovali, voda z najvyšších vrstiev začala postupne klesať nižšie, miešať sa s oblakmi a pršať na Zem. Treťou možnosťou je, že voda vznikla pri tom, ako stúpalo množstvo kyslíka v atmosfére. Atmosféra v tej dobe obsahovala iba veľmi málo kyslíka. Zhruba pred 2,4 miliardami rokov však začína prudko stúpať objem kyslíka v ovzduší (takzvaný voľný kyslík). Tento kyslík by bol pre človeka toxický, no ak sa v atmosfére nachádzali voľné atómy vodíka (čo je vysoko pravdepodobné, že sa nachádzali), tento kyslík sa s nimi spájal, čím vznikla ďalšia voda. Štvrtou možnosťou je uvoľňovanie vody uschovanej v horninách, pohoriach a kameňoch. Existuje totiž mnoho hornín, ktoré vo svojom vnútri držia uschovanú vodu. Či už fyzickým pôsobením (napríklad zemetrasenie) alebo pôsobením iných elementov (erózia), sa táto voda mohla dostať na povrch. Piatou a poslednou najpravdepodobnejšou teóriou je radiácia. Vysoká radiácia, skombinovaná so silným elektromagnetickým pôsobením, dávajú vzniknúť fenoménu s názvom fotodisociácia. Je to proces, kedy veľmi silná rádioaktivita skombinovaná so silným elektromagnetickým pôsobením doslova rozloží existujúce látky, existujúce molekuly. Tie tak môžu následne vytvoriť nové látky, napríklad aj vodu. Množstvo dopadajúcej radiácie a elektromagnetizmu zo Slnka a aj z Vesmíru na Zem bol pred niekoľkými miliardami rokov výrazne vyšší ako je dnes. Práve tento poznatok dáva predpoklad tomu, že aj táto teória sa mohla uskutočniť. Vznik vody na Zemi stále nie je doriešená a existuje ešte mnoho ďalších teórií. Isté však je, že veľké množstvo vody, s ktorým je možné sa na Zemi stretnúť, vznikla pred mnoho rokmi.

AKO VZNIKOL ŽIVOT? Zamyslel si sa niekedy nad tým, ako na našej Zemi vznikol život a čo to vlastne je? Možno ťa bude zaujímať aj odpoveď na otázku, prečo píšem o vzniku života, keď je našou hlavnou témou voda. Najskôr si povedzme, čo to vlastne život je. Existuje spôsob, ako tento zložitý a unikátny jav pomenovať v jednej vete – v takzvanej definícii: Život je proces, pri ktorom sa neživá hmota spája do molekúl, ktoré sa sami od seba reprodukujú a množia. Ak by sme sa na živé organizmy (a aj na nás samotných) pozreli veľmi silným mikroskopom, zistili by sme, že všetky naše bunky sa skladajú z neživej hmoty (hlavne voda a uhlík). A práve voda bola jedným z najhlavnejších elementov vzniku nášho života. Poďme však poporiadku....

Krok 1 – od neživého k organickému Proces vzniku života na Zemi nazývame Evolučná abiogenéza. Prvé predpoklady pre vznik života sa začali objavovať pred 3,8 miliardami rokov. Práve v tomto období sa na Zemi už nachádza voda, ktorá je bohatá na metán a amoniak. Táto voda bola vystavená pôsobeniu elektrickej energie (postupné ochladzovanie umožnilo vznik počasia, avšak s častými búrkami). V kombinácií so znižujúcimi sa teplotami z tejto zmesi začali vznikať takzvané organické zlúčeniny. Bez organických zlúčenín by sme nedokázali poskladať zložitejšie organizmy. Tento proces sa niekoľkokrát podarilo aj nasimulovať v laboratóriu. Zaujímavosťou však je, že organické zlúčeniny sa nachádzajú aj na iných miestach v kozme (meteority ale aj planéty ako Jupiter), čo nám dáva predpoklad, že život mohol vzniknúť aj inde vo vesmíre, nielen na Zemi.

Krok 2 – od organického k živému Prvé organizmy začali na Zemi vznikať asi pred 3,5 miliardami rokov. Dialo sa tak v hlbinách prvých oceánov, najčastejšie pri podmorských sopkách (ktoré pôsobili ako zdroj tepla, energie a taktiež aj ako zdroj surovín a stavebných prvkov pre prvé organizmy). Jednalo sa o takzvané nebunkové organizmy - išlo o seba sa kopírujúce zhluky molekúl, ktoré boli zložené z vyššie spomenutých organických zlúčenín. Tieto molekuly potrebovali k procesu úspešnej reprodukcie vodu a teplo. V priebehu miliónov rokov sa molekuly spájali do zložitejších zoskupení, až postupne vznikli prvé bunky. Nutnosť prítomnosti vody pre základnú činnosť a reprodukciu organických zlúčenín však ostala, až do dnešných dní, zachovaná. Z toho dôvodu sú aj bunky v moderných organizmoch (napríklad ľudia) plné vody. Ďalší vývoj buniek smerom k zložitejším organizmom až k človeku je už na inú tému. Nič z toho by však nebolo možné bez prítomnosti vody.

ZÁZRAČNÁ TEKUTINA ALEBO VODA A ZDRAVIE Význam vody pre všetky živé organizmy som už načrtol v predchádzajúcom článku – „Ako vznikol život“. Bez vody by nemohli existovať a fungovať naše bunky. Voda však má v organizmoch omnoho viac dôležitých úloh. Správna hydratácia (zavodňovanie organizmu) nezávadnou vodou, s vyváženým obsahom minerálov a stopových prvkov je potrebná pre dlhý a zdravý život. Stopové prvky sú nevyhnutne dôležité prvky pre správne fungovanie organizmu, ktorých nedostatok, ale aj nadbytok, je pre organizmus škodlivý (ako napríklad: zinok, horčík, chróm a podobne).

Úloha vody v tele človeka Naše telo obsahuje viac ako 60% vody. Vďaka nej majú naše bunky zabezpečenú výživu, energiu, čistenie a aj rozmnožovanie. Bez jej prítomnosti by sme nedokázali prežiť viac ako pár krátkych dní. Vieš povedať, na akých procesoch sa voda podieľa a v akých tkanivách sa nachádza? Ak nie, ja ti to prezradím v nasledujúcich riadkoch: LÁTKOVÁ PREMENA je proces, ktorý obsahuje všetky chemické a aj biologické zmeny prebiehajúce v organizme počas života. Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, naše telo je veľká chemická továreň. V bunkách dochádza k prijímaniu molekúl rôznych látok alebo aj k ich rozpadu. Bunka rozkladá tuky, cukry a aminokyseliny, z ktorých získava energiu pre život a stavebné kamene pre svoj rast. V bunkách taktiež vznikajú imunitné látky, ktoré chránia organizmus pred vírusmi a baktériami. Všetky tieto procesy vedia prebiehať iba vo vode, ktorá je prítomná v našom tele. KRV je kvapalné tkanivo, ktorého hlavnou úlohou je roznášať kyslík a živiny po našom tele, ale taktiež prispieva k čisteniu buniek od nečistôt a toxínov. Krv je naša najdôležitejšia tekutina v tele. LYMFA je miešna tekutina, ktorej úlohou je odvádzať nečistoty z buniek do krvi. Vďaka nej sa naše bunky vedia zbaviť aj nebezpečného odpadu, ktorý prijímame často potravou alebo dýchame v ovzduší. MOČ je tekutina, ktorá vzniká v ľadvinách. Krv, ktorá cez ne preteká sa v nich filtruje a zbavuje sa nečistôt. Tie sa následne odplavujú z tela. Moč tvorí aj prebytočná voda, ktorú je nutné z tela odplaviť. HLIEN je hustá tekutina, ktorej úlohou je zvlhčovať a chrániť jemné tkanivá v tele (ako napríklad pľúca). Bez hlienu by sa veľmi rýchlo vysušili, popraskali a stratili by svoju funkčnosť. Tiež by hrozilo, že do popraskaných častí by sa dostali baktérie, ktoré by mohli vyvolať zápal.

KOMOROVÁ VODA je tekutina nachádzajúca sa v našom oku. Vďaka nej má naše oko guľovitý tvar, no jej úloha je omnoho zložitejšia. Táto voda vyživuje oko, transportuje mu vitamíny a odvádza škodlivé látky do krvi. MATERSKÉ MLIEKO je prvá a prirodzená potrava pre narodené bábätko. Vzniká v prsných žľazách v ženských prsiach. Obsahuje všetky potrebné látky pre rast a život novorodenca. MOZGOVO-MIEŠNY MOK je tekutina, ktorá obklopuje mozog a miechu. Má ich za úlohu chrániť, či už pred fyzickým poškodením (napríklad pri bežných pohyboch) alebo pred infekciami. Môžeme si to predstaviť tak, akoby mozog v tejto tekutine plával, čím sa zabraňuje jeho odreniu o vnútro lebky v bežnom živote. PLODOVÁ VODA je tekutina, ktorá vzniká v tehotenstve u ženy a jej úlohou je chrániť nenarodené bábätko a taktiež mu vytvárať príjemné prostredie pre rast a vývin. Plodová voda umožňuje bábätku v maminom brušku pohyb, podieľa sa na udržiavaní teploty, chráni nielen ľudský plod, ale aj placentu (orgán, ktorý cez pupočnú šnúru vyživuje nenarodeného človiečika). POT vzniká v potných žľazách a vylučuje sa na našej koži. Jeho úlohou je ochladzovať telo a predchádzať tak jeho prehriatiu. SLINY sú tekutiny, ktoré vylučujú slinné žľazy v našich ústach. Pre naše zdravie majú hneď niekoľko významov. Sliny obsahujú tráviace enzýmy, ktoré pomáhajú pri rozklade potravy. Okrem toho majú dezinfekčný význam. Zabraňujú totiž veľkému množstvu baktérií, aby prenikli cez ústa do nášho tela. Sliny inak aj neutralizujú prostredie v ústach, čím sa podieľajú na ochrane zubov pred zubným kazom (ktorý je spôsobený baktériami, žijúcimi v kyslom prostredí).

SLZY sú tekutiny, vylučované cez slzné žľazy pri našich očiach. Ich úlohou je zvlhčovať povrch očí, chrániť ho pred baktériami a vyplavovať nečistoty z oka. EJAKULÁT je výlučok mužských pohlavných žliaz. Jeho úlohou je poskytnúť výživu a transport spermiám – mužským pohlavným bunkám, s cieľom rozmnožovania. Okrem vody obsahuje vitamíny, cukor, a niekoľko stoviek druhov bielkovín. TKANINOVÝ MOK je tekutina, ktorá sa nachádza medzi našimi bunkami a tkanivami. Dospelý človek ho v tele má desať litrov (niekedy aj viac). Jeho úlohou je transport plynov (kyslík a iné plyny, vznikajúce pri metabolických procesoch), vody a živín medzi bunkami. Svojou prítomnosťou umožňuje transportovať výživu a regulovať množstvo vody v každej jednej bunke v našom tele. Živiny sú najskôr transportované krvou cez tepny, žily a cievy do takzvaných vlásočníc. V nich potom kyslík a iné živiny prestupujú cez ich stenu z krvi do tkanivového moku. Ten ich následne distribuuje k samotným bunkám. ŽALÚDOČNÁ KYSELINA je látka, ktorá sa nám tvorí v žalúdku. V našom tele má za úlohu pripravovať potravu na trávenie v črevách, chrániť vitamíny prijaté v strave a dezinfikovať všetko, čo bolo požité cez ústa. ŽLČ je tekutina, ktorá sa nám tvorí v pečeni. Je veľmi potrebná pri trávení, nakoľko dokáže rozkladať a vstrebávať tuky.

Ako sám môžeš vidieť, voda má v našom tele nezastupiteľné miesto. Zdravý človek jej každý deň stratí asi dva litre. V prípade fyzickej námahy, alebo vysokých teplôt, to však môže byť aj viac ako dvojnásobok. Preto je potrebné denne dodržiavať pitný režim. Mysli taktiež na to, že pri výbere vody, ktorú piješ, by si mal striedať jej zdroje. Napríklad piť iba jeden druh minerálok môže spôsobiť, že v tele sa bude hromadiť jeden minerál alebo soľ, no iné budú chýbať. Z hľadiska zdravotného stavu je najlepšie piť klasickú vodu z vodovodu (POZOR poznámka – hovoríme o území Slovenska. V zahraničí nemusí byť voda z vodovodu vždy vhodná na pitie. Pred cestou do zahraničia je preto potrebné si zistiť informácie o kvalite miestnej vody). Rozbory ukázali, že Slovenská voda z vodovodu patrí svojimi parametrami medzi najlepšie vody na celom svete.

Prečo je vo vode z vodovodu chlór? Tak, ako bola voda základom života na Zemi a je základom života aj pre ľudí, je základom aj pre mnoho baktérií a choroboplodných zárodkov. Aby sa nestalo, že sa voda v potrubiach pokazí (začnú sa v nej množiť nebezpečné mikroskopické organizmy), pridáva sa do nej chlór. Ide o dezinfekčnú látku, ktorá vo veľkých množstvách môže byť pre človeka nebezpečná. Vo svete existuje mnoho rôznych názorov na chlórovanie vody, no vedeckým zistením je, že sa nemusíš báť. Chlór je vo vode tak veľmi rozriedený, aby bol pre človeka neškodný. Ak však chceš mať úplnú istotu, že spolu s vodou nepiješ aj chlór, nechaj pohár s vodou minútku odstáť. Chlór je veľmi prchavý a za minútu po ňom vo vode nezostane ani stopa. Naše životy sú úzko späté s vodou už od počiatku všetkých čias, aj keď už dávno nežijeme v oceánoch, moriach alebo riekach. Voda má však význam nielen pre jednotlivca, ale aj pre celú našu planétu. Bohužiaľ si tento fakt nechceme alebo nevieme uvedomiť a často veľmi surovo ničíme zásoby tejto životodarnej tekutiny. Ak sa chceš dozvedieť viac o význame oceánov, ale aj o problematike znečistenia vôd, čítaj aj naše ďalšie články v tomto vydaní.

VÝZNAM OCEÁNOV PRE PLANÉTU Svetový oceán (obsahuje všetky existujúce oceány), kolíska života na zemi, pokrýva 71% povrchu našej Zeme. Podľa toho, v akej časti zeme sa nachádza, ho delíme až na 5 menších častí – Tichý oceán, Atlantický oceán, Indický oceán, Severný ľadový oceán a Antarktický oceán. Tie sa potom delia na moria, ktorých je na svete 52. More je teda časťou oceánu, ktorá hraničí s pevninou. Všetky spomínané vodné plochy prekypujú neustálym životom. Podobne ako pri ľudskom tele, má voda nezameniteľný význam pre život našej planéty ako celku.

RIASY Určite vieš prečo a ako veľmi dôležité sú pre nás stromy. Rovnako ako stromy a ostatné zelené rastliny, aj v mori sa nachádza organizmus, schopný vytvárať kyslík. Sú to riasy. Na svete existuje veľmi veľa druhov rias. Dokážu prežiť ako v teplých tropických vodách, tak aj v chladných arktických moriach. Prispôsobia sa životu pod povrchom hladiny, ale aj veľkým hĺbkam, do ktorých nedokáže preniknúť slnečné svetlo. Riasy tvoria veľmi významnú zložku planktónu. Planktón je súbor mikroskopických organizmov, žijúcich pokope v moriach, a tvoria základ potravy celého oceánu. Jeden húf planktónu dokáže pokrývať ohromné plochy (desiatky až stovky kilometrov štvorcových). Riasy tiež tvoria významný prvok pri tvorbe kyslíka. Sú totiž schopné fotosyntézy. Málokto vie, že riasy v moriach dokážu vyprodukovať rovnako veľa kyslíka, ako pralesy na pevnine. Bez rias by sme nemohli na pevnine dýchať. Zásobáreň V oceánoch sa skrýva 96% svetových zásob vody. Vďaka fyzikálnym javom, ako sú napríklad teplé a studené prúdy, sa táto voda dostáva do ovzdušia, je transportovaná nad pevninu a tam spadne v podobe zrážok. Na pevnine tak slúži aj organizmom, ktoré nežijú pri riekach alebo zdrojoch vody – umožňuje im prežiť. Zrážky vytvárajú základ pre vznik potokov, podzemných prameňov a riek, z ktorých sa napájajú ďalšie organizmy (živočíchy a aj rastliny).

Regulátor Oceány vďaka svojim vlastnostiam a rozlohe dokážu zachytiť viac ako 80% tepla a svetla zo slnka. Týmto spôsobom regulujú teplotu a aj intenzitu žiarenia na povrchu zeme a zabraňujú extrémnym výkyvom počasia alebo dlhodobému prehrievaniu. Niekedy sa nám môže zdať, že naše počasie vie byť neľútostné. V porovnaní s počasím na iných planétach (napríklad na Venuši) je však stále veľmi mierne, práve vďaka pôsobeniu oceánov. Morské prúdy otepľujú pevninu tam, kde je chladná a ochladzujú tam, kde je horúca. Oceán taktiež na seba viaže obrovské množstvá uhlíka, čím znižuje negatívny skleníkový efekt. Bez oceánov by mohli výkyvy teplôt dosiahnuť aj stovky stupňov Celzia. Biodiverzita V oceánoch žije stonásobne viac živočíšnych druhov ako na pevnine. Tento unikátny ekosystém je dôležitý z hľadiska potravinovej rovnováhy ako v moriach, tak aj na súši. Živočíchy tým, že prijímajú potravu na inom mieste, ako ju vylučujú, obohacujú mnohé miesta o živiny. Každý vodný organizmus sa po odumretí stáva základom pre nový život. Voda často vyvrhuje na pobrežia mnoho mŕtvych organizmov, ktoré sa buď rozložia a obohatia okolité horniny alebo sa stanú potravou pre ďalších živočíchov. Krajinotvorba a minerály Voda svojim pôsobením (neustálym omývaním) dokáže rozobrať aj tie najpevnejšie bralá a skaly. Či už z brehov, alebo z morského dna, dochádza k neustálemu odlupovaniu hornín. Vodné prúdy ich následne dokážu rozniesť do iných kútov sveta, kde sa môžu podieľať na vytváraní nových útvarov alebo môžu obohacovať zloženie pôdy a potravy pre rastliny a aj živočíchy. Ako som už napísal, oceán tvorí 96% svetových zásob vody. Kde sa však skrývajú zvyšné 4%? Určite Ti napadnú rieky, potoky a jazerá....no veľké množstvo z tejto vody nevidíme, pritom jej pôsobenie dokáže výrazne ovplyvniť kvalitu toho, čo jeme a ako žijeme. Ak sa chceš dozvedieť viac, prečítaj si ďalší článok v tomto vydaní.

SKRYTÁ VODA SLADKÁ VODA? Povedzme si teraz niečo viac o takzvanej „sladkej“ vode. Táto voda je pre život všetkých suchozemských živočíchov potrebná, nakoľko nedokážeme spracovať vodu slanú. Sladká voda tvorí asi iba 4% zo všetkých svetových zásob vody. Toto číslo však môže byť trochu zavádzajúce, nakoľko sladká voda vzniká v rámci kolobehu vody zo slanej morskej vody (viac si o tomto prečítaš v článku – „Odkiaľ sa vzala voda“ v tomto vydaní). Až 80% z tejto sladkej vody sa nachádza v riekach, jazerách a potokoch. Kde sa však nachádza zvyšných 20% a prečo sú pre nás také dôležité?

Podzemná voda Mnohé horniny na Zemskom povrchu nie sú nepremokavé – to znamená, že prepúšťajú cez seba viac, či menej vody (pri daždi alebo pri priesakoch z riek a jazier). Tá sa hromadí v nižších vrstvách hornín a rôznych dutinách alebo jaskyniach pod povrchom. Takejto vode hovoríme podzemná voda. Tvorí 20% sladkej vody na Zemi, no zároveň je hlavným zdrojom pitnej vody. Prečo tomu tak je? Horniny, cez ktoré podzemná voda preteká, pôsobia ako filter nečistôt. Voda sa tak zbavuje potenciálnych pevných, ale aj chemických látok, ktoré by nám mohli ublížiť. Pod zemou je taktiež veľmi obmedzený prístup kyslíka. To zabraňuje v rozmnožovaní baktérií a takáto voda sa nekazí. Podzemné pramene napájajú mnohé vodovody. Minerálne vody predávané v obchodoch pochádzajú taktiež z mnohých podzemných prameňov a nazývame ich minerálkami (voda obohatená o soli a minerály). Zloženie jednotlivých minerálok sa vie výrazne líšiť – vždy podľa toho, cez aké horniny pretekali a aké minerály sa pri tom do nich rozpustili. Minerálky majú na náš organizmus dobrý vplyv, no nesmieme to s nimi preháňať. Niektoré minerály a soli vo veľkých množstvách môžu poškodiť naše cievy. Vody by sme preto mali pri pití striedať. Bohužiaľ obchod s balenou vodou dokáže našu prírodu veľmi zaťažiť. Ľudia všeobecne veľmi poškodzujú a znečisťujú podzemné vody. Tento jav však má ďalekosiahle následky, ktoré často nedokážeme odstrániť ani v priebehu dlhých rokov. Viac k tejto téme si prečítaš v ďalšom článku.

Ľadovce Ľadovec je obrovská masa zamrznutej vody. Nejedná sa však o klasický ľad, ako vzniká na rybníku, keď v zime zamrzne. Ľadovec je útvar, ktorý je tvorený extrémne utlačeným snehom. Ako teda funguje? Predstav si vrstvu snehu, ktorá sa netopí, pretože teplota prostredia celoročne nevystúpi na takú hodnotu, aby sa tak stalo. Keď na tento sneh bude padať ďalší a ďalší, dôjde k tomu, že sa spodné vrstvy začnú stláčať. Pri stlačení dochádza k zvyšovaniu tlaku a k drobnému topeniu spodných vrstiev. Tie však opäť veľmi rýchlo zamŕzajú. Ak tento proces trvá dosť dlho a tlak na spodné vrstvy sa neustále zvyšuje, začne sa nám vytvárať takzvaný „Firn“. Ide o hmotu snehu, z ktorého bol vytlačený všetok vzduch. Takáto hmota postupne ďalej hustne a zamŕza. Ak tento proces trvá dosť dlho a tlak na vnútorné vrstvy je dostatočne silný, vznikne nám modrý ľadovcový ľad a tak začne vznikať ľadovec. Ľadovcový ľad je výrazne hustejší a pevnejší, ako klasický ľad, aký poznáme. Z toho dôvodu je aj jeho topenie (v prípade teplôt nad 0 stupňov Celzia) výrazne pomalšie.

Ľadovce delíme na pevninské a horské. Pevninské ľadovce nájdeme na otvorených rovinách Grónska a Antarktídy (južného pólu). Ide o najmohutnejšie existujúce ľadovce, ktoré môžu mať rozlohu mnohých desiatok tisícov kilometrov a hrúbku viac ako 4 kilometre. Všetko sú to stabilné útvary, ktoré sa formovali v priebehu mnohých miliónov rokov. Horský ľadovec môžeme deliť na niekoľko ďalších typov. Dôležité pre nás však je, že vzniká v horách alebo v údoliach na úpätí hôr. Pre členitosť terénu nedosahuje rovnakej sily, ako ľadovec pevninský. Aj tak však nájdeme ľadovce o rozlohe 5000 kilometrov štvorcových (Aljaška). Horské ľadovce sa nachádzajú na všetkých kontinentoch s výnimkou Austrálie. Arktický ľadovec (na severnom póle) je ľadovec zamrznutej morskej vody nachádzajúci sa na severe našej Zeme. Väčšina ľadovcov má takzvaný prirodzený kolobeh topenia a rastu. V posledných rokoch sa však tento proces narušil a mnoho ľadovcov sa topí omnoho rýchlejšie, ako dokážu rásť (niektoré dokonca nerastú vôbec). Prečo by nás to malo zaujímať? Ľadovce v sebe viažu veľké množstvá metánu. Z dôvodu ľudskej činnosti sa zemeguľa otepľuje (jav nazývaný „globálne otepľovanie“) a ľadovce sa topia rýchlejšie ako dorastajú. Do ovzdušia sa tak uvoľňuje stále väčšie množstvo metánu. Ten pôsobí ako skleníkový plyn a urýchľuje globálne otepľovanie, kvôli ktorému sa topia ďalšie ľadovce – vzniká nám akýsi začarovaný kruh. Ľadovce svojou prítomnosťou ochladzovali klímu vo svojom okolí. Ich roztopením však prestane tento efekt fungovať, čím dôjde k ďalšiemu otepleniu podnebia. V neposlednom rade nesmieme zabúdať ani na ľadovcovú biodiverzitu. Na prvý pohľad sa môže zdať, že podmienky na ňom panujúce neprajú životu. Život si však aj tu našiel svoju cestu. Ľadovce a ich okolie je tak domovom rôznych lišajníkov, húb a dokonca aj kvitnúcich rastlín. Zo živočíchov sú to viaceré druhy horských kôz, zajace, líšky, soby a mnoho druhov vtákov. V prímorských oblastiach zase mnoho druhov rýb, kôrovcov, krabov a planktónu. Človek by mal veľmi rýchlo prehodnotiť svoju činnosť na Zemi. Neustále otepľovanie sa totiž veľmi ľahko môže dostať na úroveň, pri ktorej ho už nebudeme vedieť zvrátiť. Ak sa svetový trend nezmení, v roku 2050 dôjde k definitívnemu roztopeniu posledných ľadovcov, čo spôsobí posun klimatických pásiem, extrémne výkyvy počasia a zdvihnutie hladín morí, oceánov a riek. Mnoho prímorských miest, poľnohospodárskych pôd a priemyselných parkov by tak skončilo beznádejne a nenávratne zatopených. Milióny ľudí by ostali bez domova, hrozila by obrovská potravinová a aj obchodná kríza. Ešte však máme čas urobiť kroky k tomu, aby sme tomuto scenáru zabránili. Viac sa dočítaš v nasledujúcom článku.

NAJZAUJÍMAVEJŠIE ŽIVOČÍCHY ŽIJÚCE VO VODE Fosílne palivá – energetika, ropa a plasty Život vo vode existuje omnoho dlhšie ako ten na súši. Voda vytvára odlišné podmienky v porovnaní so súšou. Vďaka týmto dvom faktom sa vo vode v priebehu miliónov rokov vyvinuli zaujímavé ba až bizarné (čudné, zvláštne) živočíchy, ktoré môžeme počítať na milióny. Ružová fantázia Tento zvláštny tvor je najbizarnejším druhom morskej uhorky, pričom sa však viac podobá na medúzu. Žije v západnom Pacifiku v hĺbkach okolo dvoch kilometrov pod morom. Kalamáro-červík Tento zvláštny kríženec kalamára a morského červa žije v moriach pri Indonézii. Pre vedcov je stále veľkou záhadou, nakoľko o jeho živote sa vie iba veľmi málo.

Stromčekový červ Ide o jedného z najzvláštnejších červov na svete. Žije vo veľkej koralovej bariére. Vedci zistili, že to, čo vyzerá ako stromček, sú orgány určené na dýchanie a prijímanie potravy. V prípade ohrozenia, vie červík tieto orgány opustiť, ujsť a usadiť sa na inom mieste, kde mu znova dorastú. Morský anjel Aj keď vyzerá ako ryba, ide o podmorského hada. Žije vo veľkých hĺbkach najchladnejších morí sveta. Vzhľadom k tomu, že do takých hĺbok neprenikne slnečné svetlo, jeho telo vie svetielkovať. Týmto spôsobom láka k sebe korisť, ktorú loví. Acantharians Amoeba Tento mikroskopický organizmus nemeria ani štvrť milimetra. Zaujímavý je však tým, že má najmenšiu kostru na svete – skladá sa z jedného kryštálu!

Listnatý morský drak Žije pri pobreží Austrálie. V skutočnosti sa jedná o podivný druh morského koníka. Svoje zvláštne telo vie použiť ako kamufláž. Pred predátorom sa tvári ako morská rastlina. Ceratonotus steiningeri Copepod Ide o relatívne novoobjaveného živočícha (vedci ho objavili v roku 2006). Žije v ohromných hĺbkach – 6 až 8 kilometrov pod hladinou mora. Patrí medzi veľmi dôležitý článok potravinového reťazca. Zaujímavé je, že svojou farbou a svietivosťou neláka svoju korisť, ale svojich predátorov, aby ho našli a zjedli. Z toho dôvodu sa ním živí veľa živočíchov. Ak by vymrel, ohrozilo by to mnoho iných druhov. Hlbokomorské červy Aj keď vyzerajú ako rastliny, ide o živočíchy – červy. Jednou časťou tela sa zavŕtajú do morského dna. Dokážu prežiť prakticky v akýchkoľvek hĺbkach a aj teplotách vody. Patria do skupiny prehistorických živočíchov. Vznikli pred miliónmi rokov, dokonca ešte pred obdobím dinosaurov a prežili až do dnešných čias.

Trilobit Trilobity patria taktiež medzi prvé živočíchy obývajúce našu planétu. Vznikli pred 320 miliónmi rokov. Predpokladalo sa, že všetky vyhynuli. Vedci však nedávno objavili niekoľko žijúcich podruhov v nehostinných antarktických vodách. Priesvitná ryba Táto ryba je zaujímavá tým, že je úplne priesvitná. Dokáže otáčať svojimi orgánmi v tele tak, že vidí cez seba aj dozadu. Týmto spôsobom ju nedokáže prekvapiť nijaký predátor. Gulper EeL Patrí medzi najbizarnejšie objavené ryby. Žije v hĺbkach od 3 do 8 kilometrov. Jej ústa sa vedia otvoriť až do pravého uhla, čo jej umožňuje prehĺtať omnoho väčšiu korisť, ako je ona sama. Zaujímavosťou je, že pri požívaní potravy sa jej žalúdok, a teda celé telo, dokážu zväčšiť až 5-krát.

“Nič nie je jemnejšie a flexibilnejšie ak ovoda, no nikto jej nevie odolať” Lao-c’

MODERNÉ TECHNOLÓGIE

Nie len koleso je vynálezom, ktorý výrazne pomohol ľudstvu v osídlení sveta. Tri až desať rokov predtým uzrela svetlo novinka, ktorá zmenila históriu – studňa. Tento prevratný vynález umožnil ľudstvu vzdialiť sa od riek a jazier, kde bol prírodný zdroj pitnej vody a osídliť tak aj iné oblasti. Zároveň tým naštartoval éru vodných vynálezov. Iným príkladom je aj vodný mlyn, ktorý vo svojej dobe znamenal priemyselnú revolúciu, alebo zavlažovanie polí, ktoré výrazne zvýšilo množstvo dopestovaných plodín. V dnešných časoch sa môžeme skôr pozrieť na novinky v oblasti filtrácie vody. Ako sme už spomínali v článku o zaujímavostiach, tak jedným z problémov, ktorý trápi dnešný svet, je nedostatok čistej pitnej vody. Ročne zomiera 1,6 milióna ľudí na problémy spojené s nedostatkom čistej vody a hygienickými nedostatkami. Keby všetci títo ľudia boli zo Slovenska, tak za približne tri roky by sme, ako národ, prestali existovať. Výskumníci v Indii, kde sú podobné problémy na dennom poriadku, sa snažili nájsť riešenie a prišli s možnosťou využiť nanotechnológiu. Nanotechnológia je všeobecné pomenovanie vedných odborov, ktoré sa zaoberajú tvorbou a využívaním technológií v meradle nanometrov. Pre lepšie pochopenie o akú veľkosť ide, tak si môžeš pozrieť na pravítku 1mm, to jest najmenší dielik. Máš? Skvelé a teraz ho rozdeľ na milión častí. Jedna z týchto mini častí je nanometer. Indický výskum sa orientuje na likvidáciu mikróbov a bacilov vo vode pomocou týchto častíc, ktoré vypúšťajú ióny striebra, ktoré ničia nečistoty. Jedným z faktov, vďaka čomu sa môže jednať o prevratný vynález, je jeho cena. Možnosť až rok piť čistú vodu by stála iba 2,5 dolára. Ďalšou oblasťou výskumu vody je odsoľovanie. Keby si nabral vodu z mora a nechal ju vyschnúť v pohári, tak by ťa neprekvapilo, že na dne nájdeš kryštáliky soli. Z celkového množstva vody na planéte sú iba 3% sladkej vody, teda tej, ktorú môžeme piť. Zvyšok je slaná voda, ktorá je pre nás nestráviteľná, čo vie asi každý, kto sa niekedy napil vody z mora. Vzhľadom na tento fakt, sa vedci už dlhšiu dobu zaoberajú možnosťou soľ z morskej vody odstrániť, a tak vyriešiť problém s dostatkom pitnej vody. Hlavným nedostatkom v tomto procese je jeho energetická náročnosť, ktorá ho veľmi predražuje. Navyše je trochu hlúpe mať vlastnú minielektráreň, aby si človek mohol ráno urobiť čaj. Moderné technológie sa orientujú na nový spôsob, konkrétne napodobňovanie. Existujú určité druhy rýb a vodných rastlín, ktoré dokážu efektívne fungovať v slanej aj sladkej vode. To znamená, že majú spôsob ako získavať potrebné látky zo slanej vody, a to energeticky omnoho výhodnejšie. Ak by sme vedeli tento proces zreplikovať, tak by ľudstvo zase bolo o krok bližšie k riešeniu aktuálnej situácie.

5 ZAUJÍMAVOSTÍ O VODE 1. Vedel si, že vodou sa dá aj otráviť. Ak by si jej vypil priveľa a veľmi rýchlo, tak ti zriedi hladinu sodíka v krvi a mozog má potom problém vyrovnať sa s touto situáciou. Nemusíš sa však báť piť vodu, toto sa stane, až keby si vypil v priebehu pár minúť minimálne dva litre, čo už je celkom dosť. 2. Keď sme smädní, tak nám telo vlastne dáva vedieť, že už stratilo viac ako 1% celkového objemu vody. Znamená to, že by sme mali piť priebežne, pretože smäd je vlastne informácia, že už je neskoro.

4. Len ťažko si vieme predstaviť, že voda nie je všade samozrejmosťou. No na svete je veľa miest, kde ľudia nemajú prístup k vode. Približne polovica ľudí na svete, ktorí sú v nemocnici, tam sú práve s dôvodu nedostatku pitnej vody. Pri sprchovaní, ktoré trvá zhruba päť minút, minieš viac vody ako títo ľudia za celý deň. 5. Voda sa zvykne predávať vo fľaškách, zvyčajne plastových. Najdrahšia balená fľaša vody stojí 60 000 dolárov za 750ml. Veľká časť ceny je však za samotnú fľašu, ktorá je v tomto prípade vyrobená zo zlata.

3. Keď voda zmrzne, zväčší svoj objem o 9%. To je dôvod, prečo keď dáme do sklenej fľaše vodu a necháme ju zamrznúť, tak fľaša praskne. Na druhej strane pri zväčšení svojho objemu voda vo forme ľadu svoju váhu znižuje. Práve preto môžu ľadové kryhy plávať na vode.

VRÁSKAVEC OBROVSKÝ

Vráskavcovi sa inak hovorí aj ozrutný, prečo je tomu tak? Je bezpochyby najväčším živočíchom, aký kedy žil na našej planéte. Hoci sa našli kosti prastarého dinosaura rodu Supersaurus, ktorý dosahoval o „chlp“ väčšiu dĺžku (až 32-35 m, na rozdiel od gigantickej veľryby s jeho priemernou dĺžkou 25-30 m), váhou nesiahal vráskavcovi ani po členky. Hmotnosť najdlhšieho nájdeného dinosaura sa odhaduje na 40 ton. „Vráskavá ozruta“ však môže vážiť až 170 ton. Určite si to nevieš predstaviť, je to približne toľko, koľko váži 2 500 dospelých ľudí. Samica dorastá do dĺžky 30 metrov, samec do dĺžky 25 metrov. Keby sa vedel vzpriamene udržať na svojej chvostovej plutve, hlavou by dočiahol na desiate poschodie paneláku. Telo morského obra je prúdnicového tvaru a šedomodrej farby. Na chrbte a po bokoch má bledé škvrny. Na spodnej časti tela má pricucnuté rôzne mikroorganizmy, ktoré mu dodávajú žltkastý nádych. Má sploštenú hlavu, špicatú tlamu a vráskavé roztiahnuteľné hrdlo. Toto zviera je gigantické takmer vo všetkom. Jeho jazyk, s dĺžkou viac ako 3 metre, sa rovná približne hmotnosti dospelého slona (až 2,9 tony). Cievy má také široké, že by cez ne mohol preplávať človek. Srdce váži viac ako pol tony a krvným obehom mu prúdi osem ton krvi. A hoci sa živý miniatúrnymi kôrovcami (planktónom), denne skonzumuje 3 až 4 tony potravy. Pri love dokáže objem hrdla zväčšiť až štvornásobne oproti normálnemu stavu a prudkými výpadmi zaútočí na húfy koristi. Následne zatvorí ústa, vypudí vodu a prehltne tisíce drobných čiastočiek zachytených na kosticiach. Na spracovaní tohto množstva potravy mu pracuje 7 žalúdkov. Napriek tomu, že sa vráskavce vyskytujú kdekoľvek na svete, najviac sa zdržiava v oblasti Arktídy a Antarktídy. Tu je v ľadovej a okysličenej vode pre neho dostatok potravy. Iba zamŕzanie týchto oblastí, núti vráskavca každoročne migrovať do teplejších vôd.

Asi ťa neprekvapí, že drží prvenstvo aj v ďalšej kategórii. Novonarodený vráskavček je absolútne najväčším mláďatkom v živočíšnej ríši. Meria 6 až 8 metrov a váži 2 až 3 tony. Ako už určite vieš, veľryba nie je ryba, ale morský cicavec. Mláďa preto pije materské mliečko a denne vypije viac ako 600 litrov. Mamina ho kojí až do siedmeho mesiaca, kedy sa mu v ústach vytvárajú kostice, vďaka ktorým môže potravu prijímať už samo.

Dospelý vráskavec je obyčajne samotársky tvor. Niekedy žije aj v malých skupinách (o veľkosti 2 až 4 jedincov). Napriek svojim obrovským rozmerom sa dokáže pohybovať obdivuhodne rýchlo. Bežne pláva rýchlosťou okolo 22 km/ hod (čo je rýchlosť, akou dokážeš utekať, no určite nevydržíš dlho v tomto tempe). V prípade núdze je schopný zrýchliť až na 48 km/hod (to je rýchlosť, akou dokážeš bicyklovať po rovinke, keď si švihneš). Vráskavce sa medzi sebou

dorozumievajú rôznymi chrochtavými, mrmlavými a dunivými zvukmi. Keďže ide o obrie zviera, nenechá sa zahanbiť ani hlasitosťou svojej reči. Vydáva zvuky o sile viac ako 180 decibelov a tým láme ďalší rekord v živočíšnej ríši. Niet divu, že je pre veľrybárov nesmiernym lákadlom. Stačí uloviť jeden kus a mäsa bude dostatok pre celé mesto na veľmi dlhý čas. Na začiatku 20. storočia bol preto takmer vyhubený.

Nachádza sa na červenej listine Svetovej ochranárskej únie (IUCN Red List) a je zaradený medzi “Endangered” (to znamená: ohrozený s veľmi vysokým rizikom vyhynutia v krátkodobom horizonte). V súčasnosti sa komerčný lov veľrýb výrazne obmedzil. No i napriek tomu, bude potrebné ešte najmenej celé jedno storočie intenzívnej ochrany, kým pominie nebezpečenstvo vyhynutia tohto druhu.

OPATROVANIE VODY V DOMÁCNOSTI

1. Každý deň vypi aspoň trochu vody zo svojho kohútika – nauč sa ju rozpoznať od iných vôd, ktoré ochutnáš na cestách 2. Staraj sa o kvalitu svojej pitnej vody – zoznám sa s chemickým a biologickým rozborom vody vo vašej vodnej sieti a snaž sa mu porozumieť. 3. Nenechaj sa oklamať reklamou na balenú vodu. To čo ti tečie z tvojho kohútika je cenný nápoj. Na svete je mnoho ľudí, ktorí musia za každý liter pitnej vody draho zaplatiť. Váž si to, že k nim nepatríš. 4. Pri čistení zubov, umývaniu riadu či zeleniny zatváraj kohútik 5.

Keď sa mydlíš pri sprchovaní, vypni vodu

6. Kúpanie je oslava - Dopriať si kúpeľ vo vani je naozaj vhodné len občas. Nielenže pri kúpaní odteká do kanálu veľa vody ale aj energia potrebná na ohriatie tejto vody. 7. Zaobstaraj si sporič splachovania – pri jednom veľkom spláchnutí, zmizne toľko vody, koľko by ti stačilo tri dni na pitie. 8. Pretekajúci záchod alebo kvapkajúci kohútik je diera do tvojej peňaženky Viete ako dlho znečisťujú more? Novinový papier Cigaretové špaky Žuvačka Handra Batérie Lano Plechovka do piva Plastová taška Plastová fľaša Sklenená fľaša

1 rok 2 roky 5 rokov 10 rokov 10 rokov 50 rokov 100 rokov 1000 rokov 1000 rokov 4000 rokov

FILM S ENVIRO TEMATIKOU Chlapec stojaci na útese a nad ním preskakujúca kosatka... Poznáš ten film? Natočili ho v roku 1993 a okamžite dosiahol celosvetový úspech. Volal sa Zachráňte Willyho. Ide v ňom o priateľstvo chlapca a kosatky žijúcej v zajatí vo vodnom parku, v tesnej nádrži. Dvanásťročný Jesse a kosatka Willy majú niečo spoločné. Ani jeden z nich nežije so svojou rodinou a obidvom veľmi chýba. Vytvorí sa medzi nimi zvláštne puto. Ale pekne poporiadku...

zábavnom parku stále pracovné miesto. Keď sa majiteľ parku dozvedá o Jessiho pokrokoch s Willym, rozhodne sa usporiadať show, aby mohol divákom predviesť kosatku v akcii. Čiernobiely cicavec však nie je zvyknutý na také veľké množstvo divákov, aké ho obklopilo a keď mu zvedavci začnú búchať na sklo akvária, spôsobia mu obrovský stres. Vydesený narazí do steny svojho akvária, čím vznikne drobná trhlina, z ktorej postupne vyteká voda. Show sa nevydarila podľa očakávaní. Willy nebol vo svojej koži a odmietol spolupracovať. Sklamaní diváci požadovali vrátenie vstupného. Majiteľ zábavného parku bol nesmierne nahnevaný. Kosatka ho stojí veľké množstvo peňazí a keď má konečne príležitosť zarobiť na seba peniaze, zlyhá. V hlave mu skrsne diabolský plán. Vyšle svojho asistenta a ďalších mužov, aby sa vkradli do parku a poškodili nádrž tak, aby to vyzeralo ako nehoda. Willy je totiž poistený a majiteľ má zálusk na Willyho životnú poistku.

Zachráňte (nielen) Willyho

Jesse, ktorého opustila matka, od svojich 6 rokov vyrastá na ulici. Pretĺka sa životom, ako len dokáže. Až ho jedného dňa zadrží polícia pre krádež jedla a vandalizmus. Sociálny pracovník, ktorý ho dostal na starosť, mu trest odpustí, keď uprace spôsobený neporiadok. Tak sa Jesse dostane do zábavného parku, kde sa spoznáva s Willym. Postupne sa z nich stávajú priatelia. Keďže kosatka chlapca poslúcha na slovo, čo sa nepodarilo dosiahnuť ani skúsenej trénerke, dostane Jesse v

Naštastie sa to Jesse krátko na to dozvie a pribehne kamarátovi na pomoc. Rozhodne sa ho vypustiť do jeho prirodzeného prostredia. V priebehu chvíle zburcuje svojich dvoch kolegov na záchrannú akciu. Spoločnými silami sa snažia zachrániť život tohto unikátneho zvieraťa. Musia pri tom prekonať mnoho prekážok, no ako to už býva, keď sa za spoločným ušľachtilým cieľom zomknú ľudia s dobrou vôľou, dielo sa vždy podarí. Po úspešnej jednotke bolo v priebehu rokov natočených ešte niekoľko ďalších dielov (spolu tri). V nich sa hovorí hlavne o dvoch pálčivých témach. Prvou je znečistenie našich morí, ktoré začína ohrozovať všetok život v nich. Najnovšie štúdie ukazujú, že morské ryby majú v sebe obrovské množstvá ťažkých kovov a jedovatých látok. Bohužiaľ spoločnosti, ktoré tento stav priamo či nepriamo spôsobujú, necítia žiadnu zodpovednosť a nesnažia sa robiť patričné kroky na nápravu (alebo len minimálne a nedostatočné).

Ďalšou témou, ktorou sa zaoberá filmová séria je nekontrolované veľrybárstvo.. V mnohých krajinách neexistujú normy, ktoré by upresňovali povolené počty či spôsob lovu. Veľrybárstvo sa tak stáva extrémne deštruktívnym, pričom mnohé druhy veľrýb sú už na hranici ohrozenia alebo vyhynutia. Kosatky medzi takéto druhy zatiaľ nepatria. No ak sa neprinesú v najbližších rokoch efektívne ochranné opatrenia, veľmi rýchlo sa môžu stať aj ony ohrozenými. Zrejme vieš, že veľryby, rovnako ako delfíny, nie sú ryby, ale cicavce. Kostaky (medzinárodne známe pod názvom Orca) sú rybe podobné živočíchy, žijúce vmoriach, taktiež však patria medzi cicavce. Kosatka je dravec na vrchole potravinového reťazca. Má však veľmi priateľskú povahu a je veľmi spoločenská. Vo voľnej prírode ľudí nikdy nenapáda. Hoci existujú príbehy o agresívnych kosatkách, ktoré napadli ľudí a lode. Ide však len o výmysly a nepotvrdené fámy. V zajatí môžu byť na človeka agresívne, to však len v prípade, keď s nimi ich cvičitelia zle zaobchádzajú a keď žijú vo veľmi nepriaznivých podmienkach. Vďaka tomu, že sú kosatky nesmierne inteligentné a ľahko vycvičiteľné, používajú sa s obľubou vo vodných svetoch. Vedel si, že aj kosatky môžu pociťovať stres? Cvičitelia zvierat vedia byť často veľmi krutí a agresívni. Pridajme k tomu ešte nedisciplinovaných, kričiacich a na sklo akvária búšiacich turistov. Nečuduj sa potom, že sa aj tento mierumilovný tvor môže stať nebezpečným pre svoje okolie. Kosatka, aj keď sa nestane agresívnou, v nepriaznivých podmienkach trpí. Často sa stáva depresívnou, prestane žrať a môže tak umrieť. Zaujímavosťou je, že chrbtová plutva (môžeme ju nazvať aj plutvou žraločou) sa kosatkám v zajatí zvykne skrútiť. Aj Willi má zakrútenú plutvu. Veľrybu to nijako neobmedzuje, no skrútená plutva sa už nenarovná, ani po vypustení do voľnej prírody.

Samozrejme, existuje mnoho vodných parkov, kde sa ku kosatkám chovajú priateľsky. Kosatka, ako spoločenský tvor, si vie dobre zvyknúť na svoje nové prostredie. Dokonca, si dokáže svojich cvičiteľov obľúbiť do takej miery, že po vypustení do voľnej prírody takéto odlúčenie vníma veľmi traumaticky. Kosatky sú majestátne zvieratá, demonštrujúce silu a krásu našej prírody. K záchrane ich prostredia môžeš prispieť aj ty. Ako? Jednoducho, neznečisťuj vodné zdroje, nakoľko väčšina odpadov a znečistenia skončí nakoniec v oceánoch.

POKLADY SLOVENSKA Kmeťov vodopád – najväčší vodopád na Slovensku

Kmeťov vodopád je ľadovcový vodopád vo Vysokých Tatrách v okrese Poprad. Je to dolný, najväčší z troch vodopádov, padajúcich za sebou do Kôprovej doliny. Vytvára ho potok Nefcerka pretekajúci Nefcerskou dolinou. Šírka vodného toku nad vodopádom je 1,5 metra. Má dva stupne, ktoré padajú puklinou cez skalný prah. Na jar počas topenia snehu a ľadu dosahuje veľmi výdatný prietok. Je považovaný za najvyšší vodopád na Slovensku s výškou približne 80 m (niektoré zdroje uvádzajú až 90 m). To je asi ako 30-poschodová budova. Len pre porovnanie, najvyšší vodopád na svete, Salto Angel vo Venezuele, má výšku 979 metrov. Kmeťov vodopád je napriek svojej unikátnosti mnohým turistom málo známy. Leží totiž mimo hlavných turistických trás. Rozľahlá 11 kilometrov dlhá Kôprová dolina tvorí hranicu medzi Vysokými a Západnými Tatrami. Názov doliny pochádza z ľudového pomenovania, ktoré vzniklo podľa veľkého výskytu rastliny s názvom Kôprovníček bezobalový. Pokiaľ by ste sa chceli vybrať k tomuto vodopádu, môžete tam ísť buď z Troch studničiek (to je križovatka turistických ciest medzi Štrbským plesom a Podbanským) alebo priamo z najzápadnejšej tatranskej osady Podbanské. Pre peších turistov je to bližšie z Troch studničiek, ale ak by ste sa rozhodli pre výlet na bicykloch, je to jednoduchšie z Podbanského, pretože až po Kmeťov vodopád sa dolinou tiahne asfaltová cesta. 48

Veľkosťou vodopádov a ani mohutnosťou prepadajúceho množstva vody cez skalné stupne nepatrí Slovensko medzi krajiny preslávené vodopádmi. Možno nás však zaradiť medzi krajiny s veľkým množstvom vodopádov, keďže ich zaznamenaný počet dosahuje na území Slovenska viac ako dve stovky. Nachádzajú sa najmä na horných úsekoch vodných tokov (horské bystriny), alebo na miestach prehradenia tokov. U nás sa väčšinou vyskytujú menšie vodopády, ktoré v priemere dosahujú výšku od 3 do 5 metrov.

Tá končí sto metrov pred odbočkou z doliny ku Kmeťovmu vodopádu. Odbočka vedie hore Nefcerským potokom a je dlhá asi 300 metrov. Keďže kaskády vodopádu vytvárajú mierny oblúk okolo skál, z lavičky pod ním ho nie je možné vidieť celý. Kvôli lepšiemu výhľadu na vodopád bola na ľavom brehu potoka vytvorená vyhliadková plošina. Priamy prístup k vodopádu je však zakázaný. Vodopád je pomenovaný po známom slovenskom národovcovi, botanikovi a spoluzakladateľovi Slovenského národného múzea v Žiline, Andrejovi Kmeťovi (1841 – 1908). 49

JAZYKOVÉ OKIENKO SLOVENČINA

ENGLISH

DEUTSCH

Krab

Crab

der Krebs

Homár

Lobster

der Hummer

Medúza

Jellyfish

die Qualle

Mušľa

Clam

die Muschel

Ustrica

Oyster

die Auster

Raja

Stingray

der Stachelrochen

Chaluha

Seaweed

die Alge

Prúdy

Currents

der Wasserstrom

Veľryba

Whale

der Wal

Kalamár

Squid

der Tintenfisch

Koral

Coral

die Koralle

Sand

der Sand

Delfín

Dolphin

der Delfin

Morský koník

Seahorse

das Seepferdchen

Potápač

Diver

der Taucher

Žaba

Frog

der Frosch

Narval

Narwhal

der Narwal

Úhor

Eel

der Aal

Nájdi v osemsmerovke tajničku (použi na to anglické slovíčka). Prví dvaja, ktorí splnia úlohu v tajničke od nás dostanú darček. (odpovede zasialejte na kancelaria@stromzivota.sk)

HÁDANKY Zachráň Williho a pomôž mu nájsť cestu k jeho rodinke.

HÁDANKY: 1. Poznajú ho z vás už mnohí, jedna guľa – to sú nohy.

Usporiadaj poprehadzované stromy tak, aby

Uhádni, akého vodného živočícha mám na mysli.... 1.) m _ _ ú _ a 2.) s _ s _ n _ a _ b _ o _ _ k ý

4.) k _ _ a t _ a

d _ _ v á

5.) k _ r _ l _ _ c e 6.) _ r a _ o k

b _ _ l y

7.) k _ p _ r

_ b _ č _ _ _ ý

8.) _ o _o s

a _ _ a _ t s _ ý

9.) k _ _ b

p _ _ s _ č _ ý

10.) p _ r l _ _ _ d k _ 11.) š _ u _ a

Správne odpovede: 1. azúdem 2. aknasas 3. ýksvorbo cevaksárv 4. ávard aktasok 5. ecvolarok 6. yleib kolarž 7. ýnjačybo ropak 8. ýkstnalta sosol 9. ýnčoseip bark 10. ančeir akdorolrep 11. ánreves akuťš 12. acintobohc

3.) _ r á _ k a _ _ _

_ i e _ n _

s _ _ e _ n á

12.) _ o _ o _ n _ c a

y si po riadkoch prečítal marcovú pranostiku.

HÁDANKY: 1. Poznajú ho z vás už mnohí, jedna guľa – to sú nohy.

VYHLÁSENIE SÚŤAŽE TÝŽDEŇ PRE VODU Strom života vyhlasuje 4. ročník súťaže Týždeň pre vodu. Uzávierka súťaže je 31.3.2014. Tri najlepšie Kluby získajú od Stromu života akvárium. Kluby, ktoré už akvárium získali, môžu požiadať o náhradnú cenu. Hoci je na Zemi veľké množstvo vody, nie je vždy na správnom mieste, v správnom čase a správnej kvalite.

Svetový deň vody 2014: Voda a Energia Voda a energia sú úzko prepojené a sú na sebe vzájomne závislé. Výroba elektrickej energie vyžaduje využitie vodných zdrojov, či už pre vodné, jadrové alebo tepelné elektrárne. Na druhej strane, okolo 8% celkovej svetovej produkcie energie sa využíva na čerpanie, úpravu a rozvod vody jej rôznym užívateľom. V roku 2014 Organizácia spojených národov v úzkej spolupráci s členskými krajinami a ďalšími organizáciami zameria svoju pozornosť na prepojenie vody a výroby energie. Ide najmä o nerovnomernosť distribúcie vody a prístupu k nej predovšetkým z pohľadu miliardy ľudí, ktorá žije v chudobných oblastiach bez elektrickej energie, ktorá doteraz nemá prístup k bezpečným zdrojom pitnej vody zodpovedajúcim hygienickým podmienkam, ktorá prežíva bez dostatočných zdrojov potravín a energie. Súťaž je určená len pre členov Stromu života. Ak chce byť Klub SŽ zaradený do hodnotenia, musí zrealizovať minimálne 3 z vyhlásených aktivít pre zvolenú úroveň. Práce vyhodnotí porota, ktorou je Rada Stromu života. Porota udelí 3 ceny. Výherné Kluby okrem vecných cien získajú aj diplom. Súťažné práce zasielajte najneskôr do 31. marca 2014 na adresu: Strom života Mlynské Nivy 41 821 09 Bratislava Obálku označte heslom: “Týždeň pre vodu” alebo emailom na kancelaria@stromzivota.sk

1. Úroveň náročnosti

Aktivita č.1 - Vodná sopka Nie je voda ako voda. Môže byť čistá i špinavá, s bublinkami i bez nich, môže mať rôznu teplotu. Keď hovoríme o teplej vode, nemusí ísť len o tú, ktorú si zohrejeme v rýchlovarnej kanvici či pustíme zohriatu z vodovodného kohútika. V hlbinách našej Zeme sa nachádzajú aj horúce pramene. Horúca geotermálna voda (geo=zem, termálna=teplá) je v hlbinách zeme prítomná prirodzene, zohrieva ju horúce vnútro našej planéty Zem. Okrem teploty sa studená a teplá voda líšia aj svojou hustotou - teplá voda má menšiu hustotu, je teda ľahšia ako studená voda. Preto keby v jednom momente nalejeme do pohára horúcu a studenú vodu, tá studená by sa nachádzala na dne pohára a teplá nad ňou. Ukáže vám to nasledovný pokus.

Budete potrebovať: veľkú sklenenú nádobu, malú priesvitnú fľašku s uzáverom (najlepšie sklenenú), studenú vodu, horúcu vodu, skrutky alebo iné drobné závažie (v závislosti od priemeru hrdla malej fľašky), farbivo (napr. potravinárska farba, instantná káva, vodové farby, atrament). Postup: Keďže pri tomto pokuse budete pracovať s horúcou vodou, poproste vedúcu Klubu alebo pani učiteľku o pomoc, aby ste si neublížili! Veľkú nádobu naplňte ľadovo studenou vodou (čím chladnejšia, tým lepšie). Horúcu vodu zafarbenú farbivom nalejte do malej fľašky (pozor, aby ste sa neobliali). Uzatvorte ju a ešte horúcu ju postavte na dno veľkej nádoby. Otvorte uzáver a sledujte, čo sa bude diať. Otázka: Čo sa dialo s horúcou vodou, keď ste otvorili malú fľašku? Viete, ako sa využíva termálna voda? Kde sa na Slovensku nachádzajú termálne pramene? Na hodnotenie aktivity je potrebné zaslať fotodokumentáciu pokusu a odpovede na otázky. Aktivita je hodnotená 2 bodmi.

55 55

Aktivita č.2 - Vodná abeceda Keď sa povie voda, každý si predstaví niečo iné. Niekto si spomenie na vodný tok či vodnú plochu, niekto na vodu v pohári. Pre niekoho sa slovo voda spája so slovom mokrý či studený, pre iného je to dážď či záplavy. A niekomu napadne slovo život a zelená krajina. Na Zemi je množstvo vody, je v rôznych podobách, v rôznom množstve a kvalite. Mali by sme sa naučiť vážiť si ju a v žiadnom prípade sa na ňu nepozerať ako na neobmedzenú surovinu, s ktorou je možné plytvať.

Úloha: Najprv pracujte samostatne. Každý si napíšte pod seba všetky písmená abecedy (C, Č; D, Ď; ... môžete považovať za jedno písmeno). Ku každému písmenu napíšte slovo, ktoré naň začína a zároveň súvisí s témou voda (napr. J/jazero, P/priehrada, a pod.). V ďalšom kroku si navzájom porovnajte svoje slová a vytvorte spoločnú vodnú abecedu, ktorá bude obsahovať pre dané písmená slovo, ktoré sa najčastejšie objavilo vo vašich odpovediach.

Na hodnotenie nám zašlite vami vytvorenú spoločnú vodnú abecedu v papierovej alebo elektronickej podobe. Aktivita je hodnotená 2 bodmi.

Aktivita č.3 – Zo života vody Tak ako človek počas svojho života zažije veľa zaujímavého, tak aj každá kvapka vody má svoj vlastný príbeh. Niektorá poslúži ľuďom na umytie auta a spolu so špinou odtečie do kanála, inú odoberú z horského prameňa, naplnia do fľaše a cestuje ani sama netuší kam. Kvapka v mori sa môže stretnúť s ropnou škvrnou, kvapka v ZOO robiť spoločnosť slonom.

Úloha: Napíšte vlastný zaujímavý príbeh zo života kvapky vody (max. 1 strana). Môžete si zvoliť aj formu básne. Na hodnotenie je potrebné zaslať vytvorený príbeh (báseň) zo života kvapky vody. Pokiaľ v rámci svojho Klubu vytvoríte viac diel, pošlite nám max. 3, ktoré považujete za najzaujímavejšie. Aktivita je hodnotená 2 bodmi.

Aktivita č.4 – Sila vody Keď ľudia zistili, že voda im dokáže byť dobrým pomocníkom, začali ju využívať pri rôznych činnostiach. Určite ste už niekedy videli veľký mlyn na brehu rieky, ak nie na vlastné oči, tak aspoň v rozprávke či v knihe. Slúžil ľudom jednak na mletie múky a tiež na poháňanie vodnej píly. Uviesť do pohybu také veľké zariadenie a udržiavať ho v dlhodobom pohybe by bolo nesmierne náročné, kedy sme sa spoliehali len na silu ľudí či zvierat. Mlynské koleso roztáča voda, ktorá ním preteká a koleso svojou silou potom poháňa ostatné zariadenia. Energia vody však vie narobiť aj veľa škody v krajine alebo na majetku a zdraví ľudí. Príroda je skrátka silnejšia ako človek.

Úloha: Vyberte sa do terénu vo svojej obci a skúste zmapovať (odfotiť) a popísať stopy, ktoré zanecháva voda v krajine (napr. viditeľná erózia na poľnej ceste, nános štrku, tvar koryta vodného toku, výmole, meandre, stopy po povodniach a iné). Na hodnotenie aktivity nám zašlite objavené stopy vody vo vašej obci (ich fotky) aj so stručným popisom. Aktivita je hodnotená 3 bodmi.

Aktivita č.5 – Zvuky vody Voda patrí medzi takzvané tekutiny. Znamená to, že nevie sama od seba (pri priemerných pozemských podmienkach) držať tvar. Tomuto javu hovoríme, že tekutina sa leje alebo tečie. Voda je však zaujímavá tým, že za určitých podmienok môže existovať aj ako pevná látka (ľad) alebo ako plyn (vodná para). Skúsme sa teraz zamerať na zvuk vody. Viete si vybaviť ako znie zvuk potoka, tečúceho kohútika? Úloha: Prehrajte si jednotlivé zvuky vody. Viete uhádnuť pri akých činnostiach respektíve v akých situáciách daný zvuk vzniká?

Zvuk 1 Zvuk 6

Zvuk 2 Zvuk 7

Zvuk 3 Zvuk 8

Zvuk 4 Zvuk 9

Zvuk 5 Zvuk 10

Na hodnotenie nám zašlite vaše odpovede k jednotlivým zvukom. Aktivita je hodnotená 1 bodom.

57 57

Aktivita č.6 – Vodníci Znečisťovanie životného prostredia je jedným z problémov našej doby, ktorý nerešpektuje žiadne hranice. Znečisťovanie vôd je príkladom ľudskej ľahostajnosti a hlúposti, kedy ubližujeme nielen prírode, ale aj sami sebe. Voda je nielen domovom mnohých živočíchov a rastlín, ale aj nevyhnutnou podmienkou pre život človeka. Keď si teda nevážime vodu, nevážime si svoj život. Rieka či jazero nemajú byť skládkou odpadu. Jarné čistenie studničiek či prameňov bolo od dávnych čias prejavom úcty k vode. Na celom Slovensku bola rozšírená predstava, že kto vyčistí na jar niekoľko studničiek v chotári, bude celý rok zdravý, nebude trpieť bolesťami hlavy, budú mu odpustené hriechy, obci zabezpečí dostatok vlahy. Vodník predstavuje dobrého strážcu vody, ktorý sa o ňu príkladne stará. Staňte sa aj vy dobrými vodníkmi, ktorí prispejú k zlepšeniu kvality vybranej vodnej plochy! Úloha: Máte v okolí vašej školy či bydliska potok alebo studničku? Vyberte sa tam na krátku prechádzku s kamarátmi, rodičmi alebo učiteľmi a pozorujte, či sa k nej ľudia správajú s úctou. Je okolie čisté, alebo sa tam povaľuje rôzny odpad? Pokiaľ je to možné, pokúste sa tento odpad vyzbierať. V prípade objavenia väčších skládok odpadu informujte o tom starostu obce. Zo studničky vyzbierajte aj opadané lístie či konáriky, ktoré by pri svojom rozklade mohli znehodnotiť kvalitu vody, alebo by zabránili odtoku vody zo studničky. Pomocou kameňov môžete spevniť jej okraje, vybudovať k nej chodníček, či za pomoci dospelých zhotoviť striešku z dreva, aby na vodu nesvietilo priame slnko a bola po celý rok čistá a čerstvá. Na hodnotenie aktivity je potrebné zaslať fotodokumentáciu stavu pred a po vyčistení, priebeh čistenia a stručný slovný opis (aký objekt bol čistený, množstvo vyzbieraného odpadu, kto vám pomáhal). Aktivita je hodnotená 5 bodmi.

2. Úroveň náročnosti

Aktivita č.1 – Vodná dúha List červenej kapusty povarte v pol litri vody. Vývar nechajte vychladnúť a následne fialový roztok preceďte. Vývar z červenej kapusty je charakteristický tým, že sa sfarbuje podľa toho, v akom prostredí sa nachádza. V kyslom prostredí sa sfarbuje do červena, v zásaditom prostredí do modra alebo zelena. Úloha: Vytvorte vodnú dúhu prilievaním vývaru z červenej kapusty do nasledovných roztokov: Citrónová šťava pH 2

Coca Cola

Džús

pH 2,5

pH 3,5

Pitná voda pH 4

Mlieko pH 6

Slaná voda pH 8

Čpavková voda pH 12

Na hodnotenie aktivity nám zašlite fotografiu vašej vodnej dúhy s popisom obsahu jednotlivých roztokov. Aktivita je hodnotená 2 bodmi.

Aktivita č.2 – Zachráň balón

Úloha: Vymysli spôsob ako udržať nafúkaný balón v plameni sviečky po dobu 10 sekúnd bez toho aby nepraskol. Na hodnotenie aktivity nám zašlite fotografie s popisom alebo video, v ktorom demonštrujete ako ste zachránili balón. Aktivita je hodnotená 2 bodmi.

59 59

Aktivita č.3 – Vodná mapa obce Nie všetky obce majú rovnaké množstvo vodných zdrojov. Niekde tečie len malý potôčik, inde sa tešia z jazera či minerálnych prameňov. Bez ohľadu na množstvo vodných zdrojov by sme k nim mali pristupovať ohľaduplne. Hoci na Slovensku je vo všeobecnosti vodných zdrojov dostatok, niektoré oblasti najmä v južnej časti krajiny trpia počas suchých období nedostatkom vody. Keďže ochrana vôd sa považuje za dôležitý problém aj na európskej úrovni, v roku 2000 bol prijatý dokument s názvom Rámcová smernica o vode (2000/60/ES), ktorej cieľom je zlepšenie stavu vôd v Európskej únii. Okrem iného sa v nej uvádza, že voda nie je komerčný výrobok určený na predaj ako iné výrobky, ale skôr dedičstvo, ktoré treba chrániť, brániť a vážiť si ho. Úloha: Spravte mapu (elektronickú alebo papierovú), v ktorej prehľadne vyznačíte požadované prvky z nasledujúcich troch úloh. Pri fotografovaní si vo fotoaparáte (alebo v mobilnom telefóne) nastavte veľkosť fotografie aspoň 2 mpx, aby boli vzniknuté fotky dobre viditeľné. Úloha 1: Odfotografujte najvýznamnejšie vodné zdroje vo svojej obci (rieka, jazero, vodojem, prameň, studnička, potok) a pridajte k nim stručnú charakteristiku (čím sú zaujímavé, ako sú využívané, ako sa zmenili oproti minulosti a pod.). Zobrazte ich prehľadne v mape. Úloha 2: Pokúste sa nájsť historické obrázky (fotky) zo svojej obce vypovedajúce o spolužití ľudí s vodou pri praní, na močidlách, pri kúpaní, hasičské súťaže a pod. Spravte fotografie nájdených obrázkov, a pokiaľ je to možné, označte vo vašej mape jednotlivé miesta, z ktorých obrázky pochádzajú. Úloha 3: Odfotografujte vo vašej obci ľuďmi vytvorené objekty súvisiace s vodou (hrádze, strže, mlyny, mosty, odvodňovacie kanále, priehrady, kaskády, vodojemy), stručne ich popíšte, charakterizujte na čo slúžia/slúžili, aký mali prínos alebo negatíva. Označte ich polohu do mapy. Na hodnotenie aktivity nám zašlite: - mapu (v elektronickej alebo papierovej verzii), do ktorej prehľadne zaznačíte vodné zdroje a objekty (úloha č.1 a č.3), - popis jednotlivých vodných zdrojov a objektov, - fotografie vodných zdrojov, objektov a obrázkov o historickom spolužití ľudí s vodou Každá úloha je hodnotená dvoma bodmi.

Aktivita č.4 – Vodníci Znečisťovanie životného prostredia je jedným z problémov našej doby, ktorý nerešpektuje žiadne hranice. Znečisťovanie vôd je príkladom ľudskej ľahostajnosti a hlúposti, kedy ubližujeme nielen prírode, ale aj sami sebe. Voda je nielen domovom mnohých živočíchov a rastlín, ale aj nevyhnutnou podmienkou pre život človeka. Keď si teda nevážime vodu, nevážime si svoj život. Rieka či jazero nemajú byť skládkou odpadu. Jarné čistenie studničiek či prameňov bolo od dávnych čias prejavom úcty k vode. Na celom Slovensku bola rozšírená predstava, že kto vyčistí na jar niekoľko studničiek v chotári, bude celý rok zdravý, nebude trpieť bolesťami hlavy, budú mu odpustené hriechy, obci zabezpečí dostatok vlahy. Vodník predstavuje dobrého strážcu vody, ktorý sa o ňu príkladne stará. Staňte sa aj vy dobrými vodníkmi, ktorí prispejú k zlepšeniu kvality vybranej vodnej plochy! Úloha: Máte v okolí vašej školy či bydliska potok alebo studničku? Vyberte sa tam na krátku prechádzku s kamarátmi, rodičmi alebo učiteľmi a pozorujte, či sa k nej ľudia správajú s úctou. Je okolie čisté, alebo sa tam povaľuje rôzny odpad? Pokiaľ je to možné, pokúste sa tento odpad vyzbierať. V prípade objavenia väčších skládok odpadu informujte o tom starostu obce. Zo studničky vyzbierajte aj opadané lístie či konáriky, ktoré by pri svojom rozklade mohli znehodnotiť kvalitu vody, alebo by zabránili odtoku vody zo studničky. Pomocou kameňov môžete spevniť jej okraje, vybudovať k nej chodníček, či za pomoci dospelých zhotoviť striešku z dreva, aby na vodu nesvietilo priame slnko a bola po celý rok čistá a čerstvá. Na hodnotenie aktivity je potrebné zaslať fotodokumentáciu stavu pred a po vyčistení, priebeh čistenia a stručný slovný opis (aký objekt bol čistený, množstvo vyzbieraného odpadu, kto vám pomáhal). Aktivita je hodnotená 5 bodmi.

61 61

Príloha

2,8 miliardy ľuďí žije v oblastiach s nedostatkom pitnej vody

Odhaduje sa, že spotreba vody do roku 2035 rapídne vzrastie 2010

2035

+85%

Vodné elektrárne v Californii v USA znížili svoj výkon oproti roku 2012 o 38%.

Kvôli enromnému suchu v severovýchodnej Brazílii bola počas 8 mesiacov obmedzená dodávka energie.

63 63

BUĎ “EKO” S NÁMORN TIBOROM

VIDEO PREHRÁTE KLIKNUT KLIKNUT

NÍKOM A POTÁPAČOM M KIŠŠOM

TÍM NA OBRÁZOK, ALEBO TÍM TU

IQ DIEŤAŤA ZODPOVEDNOSŤ RODIČOV

Nová publikácia zameraná na podporu zvyšovania IQ dieťaťa. V predaji iba cez internetový obchod Stromu života.

obchod.stromzivota.sk

1. ÚVOD Každé dieťa, ktoré sa naučí svoj materinský jazyk do tretieho roku života, tým zvládlo jednu z najťažších mentálnych skúšok a celkom určite má kapacitu a schopnosti pokračovať v rozvoji vlastných špecifických talentov. My mu však musíme pomôcť, aby sa mu to podarilo a dosiahlo tak svoj biologický potenciál. Ak nebudeme deti dostatočne stimulovať, v budúcnosti nás čaká menej talentovaných a nadaných jednotlivcov v komunitách, ako aj na celonárodnej úrovni, pričom prirodzene vieme, že práve nadaní ľudia sú tým najvzácnejším potenciálom každého štátu.

V závislosti od autorov, ktorí sa touto témou zaoberali, existujú rôzne definície nadania. Definícia nadania

Autor

Vysoká všeobecná intelektuálna schopnosť

Terman

Všeobecná schopnosť divergentného myslenia

Walach

Produkčno-kreatívna schopnosť

Tannenbaum

Vysoko špecifická odbornosť

Bloom, Gardner

Kvalitné použitie procesov myslenia

Sternberg

oblastiach. Táto schopnosť je podmienená vysoko vyvinutými jednotlivými mentálnymi vlastnosťami a ich zložením, ako aj vnútornou a vonkajšou stimuláciou. Výskum nadaných detí začal realizovať L. Terman v Spojených štátoch amerických v Kalifornii (1921). Test absolvovalo 250.000 detí, z ktorých vybrali skupinu 1.500 detí, ktoré označili ako nadané. Tieto deti potom sledovali až do dospelosti. Išlo o najobsiahlejšiu štúdiu v doterajšej histórii. Terman kvalitatívne vyjadril hodnotu školského vzdelávania, získaných diplomov, kvalifikácií a úrovne dosiahnutej v živote. Prišiel k záveru, že skupina nadaných ľudí mala výsledky o 10 až 30-krát lepšie ako kontrolná skupina (rovnaká veková skupina všeobecnej populácie). Tento výskum jasne poukazuje na význam nadaných ľudí, čiže na zmysel ich skorého odhalenia a rozvoja ich potenciálu.

Obrázok 2. Spojenie dvoch neurónových zakončení.

Obrázok 3. Sústavnou stimuláciou sa zvyšuje počet spojení medzi neurónmi, čoho výsledkom je hustejšia neurónová sieť.

Obrázok 4. Nedostatočná stimulácia spôsobuje nízky počet spojení, čoho následkom je riedka neurónová sieť 7 a nižšie intelektuálne schopnosti.

7.2 HRY SO SYMBOLMI ABSTRAKTNÝCH POJMOV (SPOZNÁVANIE, KLASIFIKÁCIA, ASOCIÁCIA) a) Čítanie

a následne ich precvičujeme každý deň približne 10 minút. Môžu to byť symboly a emblémy športových klubov (Slovan Bratislava, Dukla Banská Bystrica, Inter Miláno, Real Madrid, Liverpool Manchester..), automobilov (Škoda, Renault, Fiat, BMW, Audi...), rôznych výrobkov (Chrumky, Barbie, Milka, Horalky, Budiš...), zástavy najmenej desiatich štátov. Hry so symbolmi, zástavami, menami firiem sú veľmi dobré pre prechod do vyššieho stupňa Programu, konkrétne pre rozvoj funkčného myslenia.

Proces čítania a spoznávania abstraktných symbolov je jedným z najkomplikovanejších procesov, ktorý sa dieťa musí naučiť.

Úloha 2. Po prvých troch mesiacoch prechádzame k učeniu slov. Každú stredu sa deťom ukazuje 5 nových slov (zložených z 3 - 4 písmen, neskôr z 5 - 6 písmen). Deti sa v škôlke počas troch dní učia slová len 10 minút denne a v piatok sa rodičom povie, ktoré slová sa učili. Rodičia môžu s deťmi cez víkend cvičiť tieto slová niekoľko minút každý deň. V pondelok a utorok v škôlke sa slová zopakujú a v stredu sa deťom pridá ďalších 5 nových slov (popri slovách z predchádzajúcich týždňov). A tak sa, z týždňa na týždeň, deti za dva mesiace naučia 40 slov. Program je užitočný pre každé dieťa, keďže rozvíja schopnosť spoznávania abstraktných symbolov už v ranom veku, bez ohľadu na to, koľko slov alebo symbolov sa dieťa naučilo. Na konci procesu učenia slov (ktorý trvá dva mesiace) je

Zistilo sa, že všeobecné podmienky, v akých žijú a pracujú, sú veľmi významné, a preto spoločnosť musí včas odhaľovať nadané deti a správnym prístupom umožniť, aby maximalizovali svoj biologický potenciál.

Súčasná definícia opisuje nadanie ako súhrn vlastností, za pomoci ktorých môže jednotlivec trvalo dosahovať nadpriemerné úspechy v jednej alebo vo viacerých

do ruky a neskôr si ju hádzať jeden druhému na menšiu vzdialenosť. Päť až šesťročné deti si môžu loptu podávať aj na vzdialenosť väčšiu ako jeden meter, loptu môžu hádzať do koša a pod.

ak napríklad okom vykonávame rýchle pohyby, sledujeme predmety, utekáme a preskakujeme prekážky... Avšak deti v technologicky vyvinutých krajinách, namiesto takýchto hier, čoraz častejšie pozerajú na televíznu obrazovku, čo na rozvoj akomodácie oka vplýva negatívne. V posledných rokoch výskumy preukázali, že pri takmer všetkých poruchách pozornosti u detí existuje zároveň problém s akomodáciou oka (viac ako 90% prípadov malo problémy s akomodáciu najmä ľavého oka). Po dlhotrvajúcich a náročných cvičeniach si žiaci, ktorí dovtedy mali problémy s učením, svoj školský prospech zlepšili. Vždy je lepšie takémuto problému predísť, ako ho neskôr liečiť, a preto je potrebné vedieť, že už prvé roky života sú najvýznamnejším obdobím pre rozvoj akomodácie oka.

Obrázok 1. Rozvoj mozgu je najintenzívnejší počas prvých rokov života, keď sa rozvíja a formuje neurónová sieť.

Úloha 2. Čo najrýchlejšie prečítanie slova napísaného na tabuli veľkými písmenami a nájdenie zodpovedajúceho obrázka na stole pred sebou. Rýchlym čítaním z tabule a vyhľadaním obrázka prečítaného slova na stole oko neustále akomoduje a pracuje. Každodenné cvičenia po 10 až 15 minút nielenže rozvíjajú schopnosť dieťaťa čítať, ale sú aj výnimočne dobré pre precvičenie procesu akomodácie oka. Úloha 3. Cvičenia, ktoré obsahujú beh, preskakovanie, preťahovanie sa a pobyt v prírode pomáhajú rozvoju akomodácie oka. Túto časť programu by s deťmi mali celkom určite realizovať aj rodičia.

Úloha 1. Lopta a akomodácia Lopta je ideálnym prostriedkom pre všetky cvičenia, lebo pri jej sledovaní oko stále akomoduje. Cvičenia sa podľa veku dieťaťa rôznia. Deti vo veku 3 až 4 roky si môžu sadnúť oproti sebe na vzdialenosť pol až jeden meter a kotúľať loptu každý deň 4 - 5 minút. Deti vo veku 4 až 5 rokov môžu formovať kruh (štyri-päť detí) a podávať loptu jeden druhému z ruky

Abstraktné pojmy, akými sú písmenká, musí dieťa spájať do celku, do slovíčok a neskôr do viet, ktoré si musí zapamätať. Túto zručnosť je potrebné čím skôr zvládnuť, a to najmä v období intenzívneho dozrievania mozgu (čo je obdobie pred tým, ako dieťa začne chodiť do školy, do približne siedmich rokov života). Úloha 1. Počas prvých troch mesiacov Programu sa deťom raz týždenne (napríklad v stredu) ukazuje 5 nových rozoznateľných symbolov

usmerniť dieťa k rozmýšľaniu a vytvoreniu záveru, ak je to potrebné aj pomocou výkresov, aby pochopilo, o čo ide. Napríklad slovo mikrobiológia sa skladá z dvoch slov: mikro (malé, drobné) a biológia (veda o živých organizmoch), to znamená, že je to veda o drobných živých stvoreniach.

Príklad 7. Deti treba podnietiť, aby samé vymysleli nejakú hru, pri ktorej sa všetci zabavíte. Navrhnite to vážne a ony pochopia, že majú dôležitú úlohu. Je niečo, čo inšpiruje viac, ako tvorba novej hry? Príklad 8. Za účelom podnietenia fantázie a obrazotvornosti, dieťaťu ukážeme jeden alebo viac obrázkov, na základe ktorých môžu porozprávať rozprávku. (komiks)

Príklad 6. Keď niekde sedíte s deťmi, povedzte im, že ste si predstavili neďaleko skrytého trpaslíka. Nech mu dajú meno a pokúsia sa uhádnuť, kde sa nachádza tak, že budú klásť otázky. Odpovedajte úprimne, ale len „áno“ alebo „nie“, až kým ho deti nenájdu. Opýtajú sa: „Je mu tam pritesno, je mu teplo, je vysoko?“, atď. Nepodporujte ho v tom, aby hádalo, ale aby kládlo zmysluplné otázky. Budú mať pôžitok z hľadania jeho skrýše, pričom sa im bude vyvíjať obrazotvornosť a naučia sa klásť účinné otázky!

PODNECOVANIE OBRAZOTVORNOSTI, MYSLENIA A REČI (komiks: Dobrodružstvá Mareka a Sone...)