Strom 2-2015 by Strom života

STROM

Časopis pre členov a priateľov Stromu života

február/2015 Nepredajné

www.stromzivota.sk

Obsah:

Úvodník

TÉMA MESIACA - MIKROSVET ..................1 ŽIVÝ MIKROSVET ......................................1 AKO VZNIKOL ŽIVOT ................................5 ČLOVEK AKO MIKRO-MAKRO SVET ........10 CHOROBY – VÍRUSY A BAKTÉRIE ...........14 OČKOVANIE, RESP. VAKCINÁCIA .............18 MIKROSKOP ...........................................22 ZAUJÍMAVOSTI O MIKROSVETE ..............27 JAZYKOVÉ OKIENKO ...............................29 MAĽOVANÁ KRÍŽOVKA ............................30 ENVITALENT .............................................32 STAŇ SA NOVINÁROM ČASOPISU STROM ................................................................35 VEDECKÉ OKIENKO S KATKOU JURÍKOVOU ................................................................36 ČO AK BUDEM NEPOTREBNÝ? ...............37

Strom – časopis pre členov a priateľov Stromu života 2/2015, XVII. ročník – február 2015 Vydáva: Kancelária Stromu života, Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava Tel.: 02/55569093 Mobil: 0948 525 885 e-mail: kancelaria@stromzivota.sk Šéfredaktor: Naďa Rázusová Redakčná rada: Vladimír Dobiaš, Petra Holubová, Jozef Kahan, Kamil Štaffa, Martin Weber Grafická úprava: Richard Weber Distribúcia: Strom života Registrované na MK SR, reg. číslo 2984/2003 ISSN 1336-2836 Redakcia si vyhradzuje právo príspevky upraviť. Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú. Tento časopis vznikol vďaka finančnej podpore Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v rámci programu PODPORA.

Čauko kamoši, od posledného čísla čas ubehol akosi rýchlo. Vy už medzitým máte svoje polročné vysvedčenia odložené a verím, že ste si užili krátke, ale zato parádne zasnežené prázdniny! Ja som bol na výlete a veru poviem Vám, tá snehová kalamita, čo sa prehnala krajinou bola riadnou skúškou pre všetkých. Cestoval som vlakom a ani Vám nebudem vravieť, aké mal meškanie. Skoro som zamrzol. Malo to však svoje pozitíva. Už dávno som nezažil takú parádnu sánkovačku a guľovačku a tých snehuliakov, čo som po ceste videl. Všade veľa snehu a vločky čo padali, vyzerali akoby ich niekto zväčšil cez mikroskop. Na tento mesiac som Vám pripravil všetko, čo sa mi podarilo zistiť o mikrosvete. Je to časť sveta okolo nás, ktorý si len veľmi ťažko vieme predstaviť. Nedokážeme ho voľným okom sledovať. Práve mikroskop je stroj, ktorý nám pomáha objavovať jednotlivé organizmy z tohto sveta. Vďaka tomuto drobnohľadu vieme, ako niektoré mikroorganizmy vyzerajú, dokonca dokážeme sledovať molekulárne pochody v živých bunkách. Kde všade môžeme vlastne mikroorganizmy nájsť? Sú úplne všade, vo vode, v pôde, vo vzduchu, vo zvieratách, dokonca aj v našom tele. Sú medzi nimi tie, ktoré sú pre nás nebezpečné a ohrozujú nás, ale sú medzi nimi aj také, ktoré sú pre život užitočné, a teda veľmi dôležité. Pokúsil som sa pre Vás pripraviť niekoľko článkov, aby ste nazreli do tohto mikrosveta. Ak sa teda chcete o ňom dozvedieť viac, začítajte sa do článkov, ktoré sme pre Vás pripravili. Teším sa na Vás o mesiac s ďalšou zaujímavou témou.

TÉMA MESIACA Mikrosvet ŽIVÝ MIKROSVET

Témou februárového vydania časopisu STROM je mikrosvet. Na začiatok ti dám otázku, či si vedel o tom, že svet, ktorý bežne vidíme a vnímame okolo seba, nie je jediný, ktorý obýva naše okolie? Že existuje vesmír, ktorý síce nevidíme voľným okom, no pre život na Zemi a jej samotnú existenciu je elementárne potrebný? Možno už niečo tušíš z hodín fyziky alebo biológie, že budeme hovoriť o tých najmenších tvoroch, ktoré našu planétu obývajú – o mikroorganizmoch a pôjdeme dokonca ešte oveľa ďalej, do sveta tak malého, že aj spomenuté baktérie sa pri ňom javia ako tí najväčší obri. 1

Vo všeobecnosti môžeme priestor, v ktorom žijeme, rozdeliť na tri základné kategórie: Megasvet, Makrosvet a Mikrosvet. Megasvet (mega - veľký) popisuje javy vo vesmíre ako takom, v jeho štruktúrach a mohutných telesách. Obsahuje teda tie najväčšie štruktúry, aké poznáme. Makrosvet (makro – obsahujúci veľa, podstatných aj bežných elementov) opisuje všetko naše bežne vnímateľné okolie, na ktorého základné pochopenie nám stačia bežné zmysly. Je to v podstate svet vôkol nás, v ktorom každodenne žijeme. Mikrosvet (mirko – malý) označuje najmenšie, existujúce časti prírody. Rozdeliť ho môžeme na živý mikrosvet – svet mikroorganizmov a baktérií a na mikrosvet neživý – vesmír na úrovni, ktorá je výrazne menšia ako atómy – dokonca tak malý, že sa naň nevzťahujú bežné fyzikálne pravidlá. Na rozdelení dokážeš pekne vidieť, že na náš svet sa dá nahliadať z rôznych uhlov, respektíve z rôznych perspektív. Práve už skôr spomenutý mikrosvet je pre existenciu čohokoľvek vo vesmíre, tak aj Života na zemi elementárne podstatný, nakoľko tvorí jeho základný stavebný kameň.

Mikroorganizmy sú všadeprítomnou súčasťou života. Svojimi drobnými rozmermi sú pre naše oči neviditeľné, no ak by sme mali možnosť vidieť svet cez mikroskop, zistili by sme, že sa nachádzajú úplne všade! Apropo, vedel si, čo je to mikroskop? Ide o zariadenie, ktoré dokáže zväčšiť extrémne malé veci. Povedzme si však, čo to sú to mikroorganizmy. Tak, ako človek je živý tvor, tak aj mikroorganizmy sú samostatne existujúce a žijúce organizmy. Svojimi rozmermi nepresiahnu tisíciny milimetra. Niekedy sú zložené dokonca iba z jednej jedinej bunky a nájdeme aj také, ktoré dokonca pre svoju existenciu bunku ani nepotrebujú (viac sa dočítaš v článku mikrosvet a človek, v článku choroby a v článku očkovanie). Vráťme sa však k spomenutým mikroorganizmom. V prvom momente, keď si uvedomíš, že sú všade okolo nás, možno ťa prepadne nepríjemný pocit. Môžeš byť pokojný, lebo väčšina mikroorganizmov je pre človeka neškodná. To, že sú schopné sa vyskytnúť prakticky všade, v podstate umožnilo vzniknúť životu na Zemi. Mikroorganizmy sú extrémne prispôsobivé a vďaka tomu, dokázali osídliť našu planétu v dobách, kedy bola ešte nehostinné miesto pre život. 3

Mikrosvet a mikroorganizmy sú dôležitým a najhlavnejším faktorom distribúcie živín v prírode. Existuje dokonca mnoho mikroorganizmov, ktoré žijú v našom tele a vďaka ním dokážeme žiť, tráviť potravu, alebo sa chrániť pred tými nebezpečnými. Ako som už načrtol, poznáme niekoľko druhov mikroorganizmov – mikroorganizmy jednobunkové, viacbunkové a nebunkové. Jednobunkové mikroorganizmy, väčšinou baktérie, tvoria na svete asi najviac rozšírenú skupinu. Sú schopné prispôsobiť sa extrémnym teplotám, mínusovým aj plusovým, extrémnym výkyvom počasia a dokonca niektoré dokážu prežiť aj v nehostinnom vesmíre. Viacbunkové mikroorganizmy tvoria zhluk buniek. V takýchto organizmoch dokážeme nájsť už viac funkcií, keďže jednotlivé bunky sú schopné sa špecializovať na určité činnosti. Vývinovo ide o dôležitý krok v evolúcií, ktorý umožnil vývoj vyšších foriem života. Nebunkové organizmy sú špecifickou kategóriou. Ich život a činnosť sa pohybuje na rozhraní medzi živou a neživou hmotou. Na jednej strane dokážu mať zníženú aktívnu funkčnosť, na strane druhej dokážu mať extrémnu odolnosť voči akýmkoľvek nepriaznivým podmienkam. Ak ťa zaujíma, ako nás priamo ovplyvňuje mikrosvet, aké funkcie má, ale aj aké hrozby nám prináša, neváhaj a čítaj ďalej naše články. 4

AKO VZNIKOL ŽIVOT

Ako vznikol život je otázka, ktorá fascinuje ľudí v podstate už od počiatku civilizácií. Zároveň ide o jednu z najkontroverznejších tém, ktorá dokáže vzbudiť vášne a emócie prakticky vo všetkých vrstvách obyvateľstva. Ide o tému, na ktorú zatiaľ nedokáže dať sto percentne overiteľnú odpoveď prakticky žiadna veda, učenie a ani náboženstvo na svete. Existuje teda niečo, čoho sa pri skúmaní nášho pôvodu dokážeme chytiť? V skutočnosti je toho relatívne dosť... Povedzme si najprv, čo je to vlastne život. Ide o proces, pri ktorom sa neživá hmota spája do molekúl. Tie medzi sebou vzájomne pôsobia a ďalej sa zhlukujú do zložitejších systémov. Ich najdôležitejšou vlastnosťou však je to, že sa samé od seba reprodukujú a množia. 5

Vývoj života Teória, ktorá nám približuje najpravdepodobnejší scenár sa nazýva Evolučná Abiogenéza. Jej základy položil v roku 1924 sovietsky biológ a biochemik Alexander Ivanovič Oparin. Podľa nej sa prvé predpoklady pre vznik života na Zemi začali objavovať pred 3,8 miliardami rokov. Práve v tomto období sa na Zemi začína nachádzať voda v tekutom skupenstve (základná a najpotrebnejšia zložka pre vznik života), ktorá bola bohatá na metán a amoniak. Táto voda bola vystavená pôsobeniu elektrickej energie z búrkových bleskov (postupné ochladzovanie umožnilo vzniknúť počasiu bohatému na búrky). V kombinácií so znižujúcimi teplotami na Zemi a výbojmi z bleskov, začali z tejto vody vznikať takzvané organické zlúčeniny. Práve organické zlúčeniny sú základnými stavebnými kameňmi živých organizmov. Organické zlúčeniny však nie sú životom o nič viac, ako nie sú domom tehly porozhadzované na dvore. 6

Prvé organizmy začali na Zemi vznikať asi pred 3,5 miliardami rokov. Dialo sa tak v hlbinách oceánov, najčastejšie pri podmorských sopkách, ktoré pôsobili ako zdroj tepla, energie a tiež aj ako zdroj surovín a stavebných prvkov pre prvé organizmy. Vplyvom pôsobenia chemických reakcií a fyzikálneho pôsobenia okolia sa vyššie spomenuté organické zlúčeniny začali zhlukovať do molekúl. Niektoré z nich (pravdepodobne tie, ktoré obsahovali prvky horniny pyrit) vykazovali zaujímavé vlastnosti – replikovali sa. Priblížme si, ako to fungovalo. Každá molekula má svoju presnú štruktúru, tvar a aj vlastnosti. Tie, o ktorých hovoríme, boli molekuly kyseliny primitívnej RNA (kyselina, ktorá zodpovedá za prenos genetickej informácie na ďalšiu generáciu). Ak sa tieto molekuly dostali do kontaktu s už spomenutým pyritom, voľné (zatiaľ nevyužité) stavebné prvky v okolí molekuly sa začali zhlukovať do rovnakých reťazcov a na jednom mieste tak vznikali zhluky rovnakých molekúl. Zaujímavé taktiež je to, že kópie neboli úplne 100% totožné s originálom. Pyrit totiž nebol dokonalým katalyzátorom reakcie. Vďaka tomu bola z času na čas nová kópia pri procese množenia efektívnejšia ako tá stará. Takáto dokonalejšia molekula vytlačila tú menej dokonalú. Časom bola sama opäť nahradená svojou zdokonalenou kópiou. Tento proces môžeme v podstate nazvať ako začiatok evolúcie. Evolúcia je proces, pri ktorom medzi sebou organizmy bojujú o prežitie, formou čo najvhodnejšieho prispôsobenia sa svojmu okoliu a podmienkam. Ten organizmus, ktorý je najprispôsobivejší, nie však nutne najsilnejší, dokáže odolať nástrahám a prežiť na úkor iných.

Množiace sa molekuly RNA kyseliny však ešte stále nie sú skutočným životom. Po miliónoch rokoch množenia sa a zdokonaľovania RNA, začali niektoré reťazce, opäť vplyvom chemických reakcií, do svojej štruktúry priberať ďalšie organické zlúčeniny (prioritne aminokyseliny). Tie svojím pôsobením zefektívňovali proces množenia RNA. Po určitom čase sa však aminokyseliny začali spájať do zložitejších zhlukov (vytvorili takzvané bielkoviny) a pre RNA vytvárať uzavreté prostredie – predchodcu dnešných buniek. V podstate si to môžeme predstaviť ako bublinu, ktorej obal aj výplň je tvorená aminokyselinami. Tie medzi sebou chemicky a fyzikálne navzájom reagujú tak, ako im to umožňuje reťazec molekuly RNA v jej strede. Štruktúra reťazca RNA sa tak stala akýmsi programom pre funkciu celej takejto bubliny, alebo ak chceme, pra-bunky.

Tieto primitívne pra-bunky boli napádané vírusmi (viac o tom, čo sú to vírusy sa dočítaš v článku choroby). Vstupovali do pra-buniek a spájali sa s existujúcou štruktúrou RNA. Spojením sa štruktúra RNA zmenila, čím sa zmenila aj činnosť celej pra-bunky (zmenila sa chemická a fyzikálna podstata jej základu). Tento proces bol v podstate záverečným krokom k vzniku skutočných buniek. Niektoré vírusmi infikované RNA reťazce sa totiž stali extrémne stabilnými, čím vytvorili prvé skutočné DNA - zložitú molekulu kyseliny dezoxyribonukleovej. Oproti RNA má niekoľko podstatných výhod. Ako som už spomenul, jej stabilita je výrazne vyššia ako pri RNA. To jej umožňuje prežiť oveľa dlhší čas bez rozpadu, deliť sa viackrát a vytvoriť odolnejší zhluk aminokyselín a bielkovín. Zložitejšia molekula umožňuje aj mnohonásobne vyššie spektrum funkcií, ale aj budúcich pozitívnych mutácií. Od tohto momentu sa na Zemi začal vyvíjať život, ako ho poznáme. Veľa z vyššie spomenutých javov sa v laboratóriu podarilo úspešne spoznať a zreprodukovať. Zaujímavosťou však je to, že finálny krok – pretvorenie RNA na DNA a vznik skutočnej bunky sa nám zatiaľ zopakovať nepodarilo, čo dáva priestor na ďalšie bádanie, ale aj špekulácie. Vyššie spomenutý proces je, na základe pozorovaní, meraní a biologických predpokladov tým najpravdepodobnejším pre vznik života na Zemi. 9

ČLOVEK AKO MIKRO-MAKRO SVET

Existencia života je niečo úžasné. To, že rozmýšľame, dýchame, naše bytie je dôsledok spolunažívania miliárd buniek. Orgány nášho tela, a dokonca aj mozog, ktorý tvorí našu osobnosť sú z jednobunkových organizmov, ktoré majú svoje presne stanovené úlohy a robia všetko pre to, aby celok dokázal prežiť.

Bunková anatómia Telo sa skladá zo 100 biliónov buniek, ktoré sa delia na približne 200 rôznych druhov. Ako som už spomenul, každá bunka je samostatný organizmus, rodí sa a žije preto, aby mohla fungovať v jednom celku, a tak tvoriť človeka. Nie je to náhodné zoskupenie. Bunka sa správa presne podľa toho, ako jej to určuje jej DNA. DNA môžeme prirovnať k programu, ktorý každá jedna bunka obsahuje. DNA tiež určuje, či sa bunka bude správať ako bunka kože, svalová bunka alebo bunka v oku (vďaka tomu nám napríklad na hlave nenarastie tretia ruka, lebo bunky hlavy sa nesprávajú ako bunky ruky). Bunky spoločne vytvárajú jednotlivé funkčné zložky našich tiel – orgány, ktoré majú na tele svoju konkrétnu úlohu. Uvediem príklad: mozog rozdeľuje príkazy telu, zabezpečuje myslenie, srdce pumpuje krv (kyslík a živiny) do celého tela, v pľúcach dochádza ku vstupu kyslíka do krvi, v žalúdku a črevách trávime potravu, pečeň a obličky čistia organizmus od jedov a odpadových látok. Bunka, ako každý organizmus, prijíma potravu a kyslík a pri svojej činnosti sa regeneruje. Preto, aby zachovala kontinuitu sa delí, aby nová generácia buniek zaujala jej miesto vtedy, keď raz stará odumrie. 10

V našom tele nie sú iba bunky, ktoré tvoria jeho štruktúru (tkanivá, ako napríklad svaly, kosti), ale aj miliardy samostatne existujúcich organizmov a dokonca baktérií, ktoré sú pre nás nielen prospešné, ale podaktoré dokonca absolútne nevyhnutné. V krvi nám prúdia červené krvinky. Tieto roznášajú kyslík do celého tela. Ďalej môžeme nájsť tzv. policajtov tela – leukocyty – bunky, ktoré sa starajú o likvidáciu choroboplodných zárodokov, nepriateľských vírusov alebo baktérií. Nájdu ich, zničia a rozložia. Vďaka nim môžeme normálne žiť a existovať. Naše črevá obývajú miliardy laktobacilov. V akom stave je kolónia našich laktobacilov vypovedá o tom, akí sme zdraví. Tieto baktérie sa starajú o rozklad prijatej potravy na nutričné prvky (bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, stopové prvky), ale majú aj vplyv na imunitu celého organizmu (vzhľadom nato, že s potravou bežne prijmeme do nášho tela veľa externých baktérií). Aby sme podporili črevnú mikroflóru, je vhodné konzumovať acidofilné a kyslé mlieko (pozor, nie skysnuté a pokazené). 11

Zdravie našich buniek Kondícia buniek závisí do veľmi veľkej miery od nás. Ak sa málo hýbeme a málo športujeme, bunka ukladá v sebe tuky – veľké zásoby energie. Tuk je pre život dôležitý, keď je ho veľa, tak v sebe môže udržiavať rôzne škodlivé látky a jedy, bunka sa dobre nečistí a zanáša sa. Pri minimálnom pohybe, menej dýchame. Bunka je menej okysličená a preto rýchlejšie starne. Zhoršuje sa jej obranyschopnosť brániť sa voči rôznym vírusom. Ak málo spíme, spomaľujeme jej regeneráciu, pretože počas spánku si obnovuje svoje poškodené časti, prípadne porušené vzájomné spojenia. Bunky sa totiž počas spánku čistia mnohonásobne rýchlejšie, ako počas bdenia. Pohyb v nezdravom prostredí (napr. veľa cigaretového dymu) spôsobuje ukladanie rôznych škodlivých látok, ktoré dokonca dokážu poškodiť DNA bunky. Ona sa potom nespráva tak ako by mala, a bohužiaľ, rovnako neprávne sa potom budú správať aj jej potomkovia. Takéto poškodené bunky zhoršujú činnosť našich orgánov a môžu vyvolať niektoré vážne choroby. 12

Zdravým životným štýlom sa mnohým vyššie spomenutým scenárom vyhneme, ak sa často hýbeme. Naše bunky sa rýchlejšie čistia, neukladajú si toľko tuku, neobsahujú veľa toxínov, starnú pomalšie a ľahšie vzdorujú rôznym chorobám. Pohyb nie je jediným faktorom zdravého životného štýlu. Ako som už spomenul vyššie, ak sa pohybujeme v prostredí, ktoré obsahuje škodlivé látky, tie sa nám ukladajú v tele, preto by sme sa im mali čo najefektívnejšie vyhýbať. Netreba zabudnúť ani na dostatok spánku. Zároveň nemali by sme sa príliš rozčuľovať alebo sa trápiť. V tele sa v takýchto situáciách vylučujú hormóny, ktoré ho majú pripraviť na stresovú situáciu. V prípade okamžitého ohrozenia (musíme rýchlo utekať pred nebezpečenstvom, okamžite sa rozhodovať alebo bojovať o život) sú tieto hormóny jedným z prostriedkov ako to zvládnuť. Z dlhodobého hľadiska však poškodzujú fungovanie orgánov a buniek. Telo je jeden perfektne vybalansovaný, biologický systém. Je to to najcennejšie čo máme, preto by sme si mali zdravie chrániť. Nezabúdajme aj na to, že sme a vždy budeme súčasťou prírody a v prípade, že ju zničíme, bude to mať nezvratný dopad aj na nás samotných.

CHOROBY – VÍRUSY A BAKTÉRIE

Určite si už zažil ten pocit, keď sa ráno zobudíš a cítiš, že na teba „lezie“ nejaká choroba. Choroby existujú na svete od počiatku a budú nás sprevádzať, pokým bude existovať život. Aj keď sa to možno na prvý pohľad nezdá, majú svoj význam v evolúcií všetkého živého. Najskôr si povedzme, čo to vlastne choroba je. Ide o stav, kedy organizmus nefunguje tak, ako by mal, či už z dôvodu vonkajších alebo vnútorných vplyvov. Skúsme si choroby najskôr rozdeliť, aby sme chápali rozdiely v ich pôvode. Vnútorné problémy sú tie, ktoré si často spôsobíme sami nesprávnou životosprávou. Napríklad jeme veľa tukov a chemických látok, ktoré pôsobia na naše bunky ako jed, čím ich poškodzujú. Málo sa hýbeme a športujeme, čo môže prispieť k zanášaniu ciev a následným problémom so srdcom. Poznáme aj choroby, ktoré sú spôsobené genetickou poruchou. Samotná bunka je vývinovo poškodená, a z toho dôvodu vydáva nesprávne pokyny (ako keď si kúpiš počítač s už poškodenou súčiastkou). Druhou, veľkou skupinou pôvodcov chorôb sú externé, tzv. patogénne vplyvy. Ide o biologicky aktívne elementy, ktoré napádajú naše telo – zjednodušene povedané - hovoríme o baktériách a vírusoch.

Baktérie sú väčšinou jednobunkové organizmy, ktoré sa nachádzajú všade okolo nás. Pre život na Zemeguli majú nesmierny význam. Odhliadnuc od toho, že z baktérií sa vyvinul celý náš život, baktérie majú funkciu recyklácie živej hmoty v prírode. Prirodzeným kolobehom života je narodenie, ale aj smrť. Odumretý organizmus, či ide o rastlinu alebo živočícha, sa stáva okamžitou potravou pre všade prítomné baktérie. Tie ho pri procese trávenia postupne rozložia a pripravia na to, aby sa na jeho základe mohol zrodiť nový život. Uvediem príklad: ak do zeme zakopem odtrhnutý kvet, pôdne baktérie ho začnú rozkladať doslova na molekuly. Po čase po kvete nezostane nič v pôvodnej podobe, no jeho hmota sa nestratí. Molekuly kvetu zostanú čakať v pôde na to, kým z nich nevyrastie nová rastlina – napríklad, ak na dané miesto zasadíme stromček, jeho korene budú ťahať zo zeme živiny pre svoj život aj spolu s molekulami, ktoré po sebe zanechala odumretá rastlina. Pre živé organizmy baktérie dokážu predstavovať hrozbu. Je síce pravda, že majú už vyššie spomenutú pozitívnu úlohu v prírode, no stále fungujú v rámci evolúcie a neustáleho boja o prežitie. Pri svojej existencií si tak nevyberajú iba odumreté organizmy, ale napádajú aj živé organizmy. Baktéria, ktorá sa nám dostane napríklad do hrdla (tým, že ju vdýchneme), začne sa v ňom živiť našimi živinami a bunkami, začne sa deliť, napádať naše tkanivá a snažiť sa nás rozložiť zaživa. To znamená, že máme v tele infekciu, alebo zápal. Naše telo je našťastie vybavené dômyselným obranným systémom, ktorý dokáže takéto baktérie lokalizovať, napadnúť a následne aj zničiť. Prioritne ho v našom tele zabezpečujú bunky, ktoré sa nazývajú leukocyty. Poznáme ich niekoľko druhov, a to podľa toho, kde sa nachádzajú a proti akým baktériám bojujú, no vo všeobecnosti môžeme povedať, že fungujú nasledovne: najskôr v našom tele nájdu choroboplodné baktérie, potom sa na ne prilepia, celé ich pohltia a na záver ich usmrtia a rozložia. Niekedy môže chvíľu trvať, kým leukocyt zistí, ako má danú baktériu usmrtiť. Baktérie môžu mať totiž odolný obal alebo pre leukocyty neznáme fungovanie. Naše telo ho však vie identifikovať, a tak si vytvárať imunitu voči rôznym baktériám. 15

Druhou kategóriou patogénov - choroboplodných zárodkov v našom svete sú vírusy. Ľudia si väčšinou vírusy predstavujú ako baktérie, to ale nie je pravda. Baktéria je sama o sebe živým organizmom, vírus nie. Vírus je nebunkový organizmus. Technicky ide iba o DNA obalené ochranou vrstvou. Ako som už písal v prvom článku, DNA je informácia – kód, ktorý riadi činnosť bunky (niečo ako napríklad počítačový program, ktorý riadi počítač). Vírus teda nie je živým organizmom, ale iba kódom. Keď napríklad vdýchneme vírus do nášho tela, prichytí sa na našich bunkách. Následne sa cez bunkovú stenu dostane dovnútra bunky, kde sa prilepí na naše DNA a doslova preprogramuje kód našej bunky. Tá potom zmení svoje správanie podľa toho, ako jej to kód vo víruse prikáže. Vo väčšine prípadov sa stane, že bunka vo svojom vnútri začne vyrábať ďalšie vírusy – škodlivé kódy. Vyrába ich do momentu, kedy je doslova plná na prasknutie. V jednom momente nakoniec skutočne praskne, čím sa do okolitého tkaniva rozprsknú vírusy, ktoré tak infikujú ďalšie bunky. Zaujímavé je to, že mnohé vírusy sa vedia plne infiltrovať do našej DNA, splynúť s ňou a stať sa dokonca dedičnými. Teda, že svoje rozmnožovanie už nerobia extenzívne – že sa rýchlo delia v bunke, ktorú tým zničia, ale intenzívne – že sa delia spolu s prirodzeným životom buniek a dokonca sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Takéto vírusy sú omnoho ťažšie odhaliteľné. Z hľadiska akútnych príznakov sú neškodné, môžu však spôsobovať rôzne dedičné poruchy. Naše telo je schopné s väčšinou vírusov veľmi efektívne bojovať. Ako? Leukocyty dokážu identifikovať bunky nakazené vírusom. Tieto bunky vyhodnotia ako baktérie, napadnú ich, usmrtia, a teda s nimi aj vírusy v ich vnútri.

Predtým ako vírus k nám prenikne, musí mať splnené štyri faktory: a) Vhodné okolité prostredie b) Bunka, na ktorú sa prichytí, má na prichytenie vhodný povrch c) Bunka má obal, cez ktorý vie vírus preniknúť d) Bunka má DNA kompatibilné s vírusom, aby sa naň vírus mohol napojiť Fascinujúce je, že naše telo po internej analýze vírusu začne meniť všetky vyššie spomenuté aspekty: a) Zdvihne vnútornú teplotu, čím vírus poškodzuje b) Začne meniť povrch buniek, aby sa nemohol vírus prichytiť c) Zmení bielkovinovú štruktúru svojho obalu, aby sa vírus nevedel dostať dovnútra d) Do DNA zapíše aký škodlivý bol kód vírusu, a tak sa stáva voči vírusu odolná Vyššie spomenutý proces je jedným zo základných kameňov toho, ako sa buduje a vyvíja naša imunita. Viac si o tomto procese prečítaš v článku s názvom Očkovanie a imunita.

OČKOVANIE, RESP. VAKCINÁCIA

Určite si už počas svojho života zažil návštevu u lekára na ktorej ťa očkovali. Nie všetky si asi môžeš pamätať, lebo prvé očkovanie sa robí malým bábätkám, tie ostatné si už pravdepodobne pamätáš lepšie. Bola to buď nepríjemná injekcia alebo kvapky. Aký má očkovanie význam? Prečo sa realizuje a taktiež, prečo existuje veľa odporcov očkovania? Skúsme si na tieto otázky zodpovedať. Najskôr si povedzme, prečo ľudí očkujú. Očkovanie má za cieľ vytvoriť v našom tele imunitu voči nebezpečným chorobám, prioritne vo forme vírusov, ale aj baktérií a iných rôznorodých patogénov (patogén je mikroskopický choroboplodný zárodok). 18

Ako som už písal v článku o chorobách, naše telo denne bojuje s mikroorganizmami, ktoré nás napádajú. Spomenul som tiež, že telo si voči nim buduje imunitu. Nato, aby si ju dokázalo vybudovať, musí byť schopné sa voči patogénom určitú dobu brániť. Bohužiaľ, vo svete existujú baktérie a vírusy, na ktoré naše telo nedokáže samo reagovať. Nedokáže ich identifikovať a vytvoriť si voči nim imunitu (napríklad besnota, tetanus alebo pravé kiahne). Takýto patogén je totiž príliš agresívny. Skôr, ako by naše telo dokázalo identifikovať jeho slabé miesta, je ohrozené, že umrie. Z toho dôvodu sa voči takto nebezpečným chorobám očkuje. Ako to funguje? Očkovacia látka obsahuje presne tú chorobu (napr. vírus besnoty), pred ktorou sa chceme chrániť. Ako je však možné, že po zaočkovaní na danú chorobu neochorieme? Látka, ktorú takto cielene dáme do nášho organizmu, obsahuje totiž mŕtve alebo výrazne oslabené choroboplodné mikroorganizmy. Náš imunitný systém dokáže s takýmto slabým nepriateľom bojovať, rozložiť ho a identifikovať jeho slabé miesta. Ak v budúcnosti, dôjde k tomu, že sa naše telo stretne s plnohodnotnými zárodkami, je už na ne pripravené. Leukocyty vedia, ako sa na nebezpečné baktérie prichytiť, ako ich zabiť a rozložiť. Bunkové steny v našom tele vedia, že majú zmeniť svoju štruktúru, aby sa prípadný vírus na ne nemohol zachytiť, alebo ako majú zmeniť štruktúru svojej bunkovej steny, aby sa cez ňu vírus nedostal. V neposlednom rade dokážu nepriateľské mikroorganizmy identifikovať už pri vstupe do nášho tela. Mnohé patogény sa totiž správajú ako „Trójsky kôň“ – na prvý pohľad sú pre náš imunitný systém neškodné, infikujú sa veľmi nenápadne a v momente, kedy choroba prepukne, môže byť už neskoro. 19

Vďaka očkovaniu sme obmedzili alebo dokonca úplne vyhubili mnohé extrémne nebezpečné choroby, ktorými boli ohrozené najmä deti. V štatistikách sa konštatuje, že detská úmrtnosť do piateho roka života, v dobách, keď sa neočkovalo, bola na úrovni až 50% (čo je v podstate polovica narodených detí) a priemerná doba života človeka nepresiahla 40 rokov. Dnes je detská úmrtnosť do piateho roku života na úrovni desatín percenta (v civilizovaných krajinách) a priemerná doba života človeka sa posunula k 70tim rokom. Objektívne, samozrejme musíme priznať, že tomuto číslu prispeli aj ďalšie faktory, zlepšenie hygienických podmienok, kvalitnejšie lieky a lepšia strava obyvateľstva, ale aj očkovanie má výrazný podiel na zlepšení tejto štatistiky.

Prečo sú potom vôkol nás ľudia, ktorí sa nechcú dať zaočkovať? Skúsme sa pozrieť na fakty. Každá očkovacia látka v sebe nesie určité riziko vedľajších účinkov. Niektoré z nich môžu byť relatívne mierneho charakteru, akou je bolesť zaočkovaného miesta, vysoká teplota, malátnosť, prípadne mierne prejavy ochorenia. Vyskytnúť sa však môžu aj vážnejšie reakcie, napríklad silnejšia alergická reakcia na niektorú zložku vakcinácie, ktorá môže vyústiť až do veľmi vážneho poškodenia zdravia. Musíme si vždy uvedomiť, že očkovacia látka je pre naše telo cudzia, obsahujúca biologicky potenciálne nebezpečný obsah. Čas od času sa totiž skutočne môže stať, že v očkovacej látke dôjde k mikrobiálnej kontaminácií, a táto bude pre zaočkovaného jedinca nebezpečná. Očkovacia látka je taktiež chemický mix a my nedokážeme presne určiť reakciu nášho tela. Vo svete existuje mnoho dohadov o zložení vakcín a o škodlivosti, resp. pozitívach jednotlivých zložiek. Otázkou je aj to, prečo sa neustále očkuje aj proti chorobám, ktoré sú potlačené. Faktograficky sa však tieto názory dajú iba ťažko reálne preukázať a momentálne, zatiaľ nie sú podložené priamym výskumom a bádaním. Na záver by som chcel spomenúť veľmi diskutovanú tému slobody v očkovaní. Existuje skupina ľudí, ktorí si chcú slobodne vybrať, či seba a svoje deti dať alebo nedať zaočkovať. Každý človek má právo sa slobodne rozhodnúť. Je pravda, že očkovacie látky podliehajú prísnym testom, no prípadné riziko sa nedá nikdy absolútne vylúčiť. 21

MIKROSKOP

Ľudia nemajú rovnaký zrak. Jeden potrebuje okuliare, iný dokáže voľným okom rozoznať veľmi malé detaily. Aj ten najdokonalejší zrak však nedokáže vidieť tzv. mikroskopické rozmery (rozmery, ktoré sa pohybujú v stotinách milimetra a menej). To, čo nedokážu naše oči, vieme si vynahradiť znalosťami z fyziky a optiky. Vďaka týmto vedomostiam sa podarilo zostrojiť mikroskop. Je to zariadenie, ktoré nám dokáže výrazne zväčšiť sledovaný obraz. Existuje niekoľko druhov mikroskopov, ktoré zaraďujeme do dvoch kategórií – optické a elektrónové. Kým sa však dostaneme k tomu ako mikroskop funguje, priblížme si jeho históriu. 22

Prvé preukázateľne zdokumentované zariadenie na zväčšenie obrazu predmetov vyrobil v roku 1590 holandský priekopník Zachariass Jansen. Jednoduchú konštrukciu o 20 rokov na to zdokonalil Galileo Galieli, ktorý sa preslávil aj zostrojením prvého teleskopu na svete. Jeho prínos však bol ocenený až o ďalších 60 rokov, kedy holandský obchodník a vedec Anton van Leeuwenhoek začal uvažovať nad komerčným využitím mikroskopu. V rovnakom čase sa v Londýne začal jednoduchý mikroskop používať v celom vedeckom spektre. Prvá skutočná výroba mikroskopov začala v roku 1847 v Nemecku. Zaslúžil sa o to Carl Zeiss. Zaujímavosťou je to, že táto spoločnosť existuje do dnešných dní a na trhu patrí medzi lídrov. Rozvoj mikroskopu bol možný vďaka fyzikálnemu odboru, ktorému sa hovorí OPTIKA. Skúma a hovorí o tom, čo je to svetlo, ako sa svetlo šíri, láme, aká je jeho podstata a ako svetlo ovplyvňuje rôzne predmety. Práve lom svetla a jeho vzájomné pôsobenie na prostredie je to, čo potrebujeme vedieť, keď konštruujeme štandardný mikroskop. 23

Ako to celé funguje Keď na predmety dopadá svetlo, dokážeme ich vidieť štandardne. Svetlo sa totiž od ich povrchu odráža. Ako som už spomenul, pri dopade s predmetom interaguje a mení svoju štruktúru. Keď nám takéto odrazené svetlo vletí do oka, receptory v ňom vedia dekódovať, či má svetlo štruktúru nezmenenú, vtedy vidíme biele alebo bežné svetlo alebo či ju má zmenenú. Ak áno, tak ako, teda, či dopadlo na predmet, aký má predmet tvar, farbu, ako je od nás ďaleko. Svetlo dopadá aj na mikroskopické predmety. Keďže sú však veľmi malé, množstvo odrazeného svetla je príliš nízke nato, aby ich naše receptory vedeli rozoznať. Určite si už v ruke držal lupu (zväčšovacie sklo). Vo vedeckej sfére sa im hovorí šošovky. Štandardný mikroskop je v podstate séria šošoviek (zväčšovacích skiel), ktoré lámu svetlo z malých predmetov tak, aby ho naše oko vedelo spozorovať. Predstav si, že by sme mali gumenú plachtu, ktorá sa dokáže extrémne naťahovať bez toho, aby pritom praskla. Z tejto plachty by sme vystrihli mikroskopický kúsok, tak malý, aby sme ho nedokázali vidieť voľným okom. Keby sme ho však začali rovnomerne, do všetkých strán naťahovať, o chvíľu by sme dokázali vidieť ako vyzerá, akú má farbu, prípadne aj iné jeho vlastnosti. Šošovka, resp. mikroskop, vďaka tomu, že láme svetlo, spôsobí podobný efekt. Podľa toho, čo chceme aktuálne pozorovať, dokážeme zostaviť sériu šošoviek tak, aby nám priblížili presne to, čo potrebujeme. 24

Ak pozorujeme extrémne mikroskopicky malé predmety, musí byť mikroskop vybavený aj spôsobom dodatočného osvetlenia a následného filtrovania svetla. Je to z toho dôvodu, že povrch pozorovaného predmetu by mohol byť taký malý, že množstvo prirodzene odrazeného svetla by bolo tiež, a teda obraz predmetu by bol príliš tmavý alebo nepozorovateľný. Optika je fascinujúca veda, ktorá umožnila odhaliť veľa mikroskopických organizmov, vývoj liekov a vďaka nej sa nám podarilo pochopiť, ako vyzerá a funguje mikrosvet. Aj optika však má svoje konštrukčné limity, ktoré v kombinácií s limitmi ľudského oka presne vymedzujú, aké najvýraznejšie zväčšenie je pre nás pozorovateľné. Ľudia dokážu pozorovať aj predmety na úrovni veľkosti atómov, čo je ďaleko za hranicou možností bežnej optiky. Ako je to možné? Pomocou takzvaného elektrónového mikroskopu. Jeho rozlišovacia schopnosť je až miliónkrát väčšia, ako u najlepších optických mikroskopov. Najsilnejší na svete je Azonano, dokážeme ním pozorovať aj tie najmenšie atómy (vodíka).

Kým klasický mikroskop používa na zväčšovanie obrazu svetlo dopadajúce na predmet, elektrónový mikroskop vysiela na predmet súvislý prúd elektrónov (častice menšie ako atómy). Pri dopade na predmety, rovnako ako v prípade svetla, dochádza k zmene ich štruktúry. Elektrónový mikroskop tieto zmeny analyzuje, no optické šošovky má nahradené elektromagnetickými cievkami (cievka je drôt, namotaný okolo elektromagnetu a je schopný viest elektrickú energiu). Že si to celé nevieš predstaviť? Čítaj ďalej! Elektrónový mikroskop teda vyšle súvislý prúd elektrónov na predmet (napríklad na atóm). Tie pri dopade naň zmenia svoju štruktúru (stanú sa nosičom informácie). Po odraze dopadajú na špeciálne elektromagnetické cievky. Podľa toho, akú nesú elektróny informáciu, v cievke sa produkuje napätie (zjednodušene povedané elektrina). Podľa charakteru a množstva napätia vieme následne vyprodukovať obraz (rovnako, ako napríklad rádio dokáže z rádiového vlnenia, ktoré nevnímame, vytvoriť zvuk z reproduktorov). Možno si na záver kladieš otázku – prečo sa všade na svete nepoužívajú iba elektrónové mikroskopy. Klasický optický mikroskop je výrazne lacnejší, skladnejší a prenosnejší. Elektrónový mikroskop je veľké, veľmi ťažko prenosné zaradenie, ktoré potrebuje veľa elektrickej energie na svoj chod. Na výskum v menších laboratóriách a v teréne je nepoužiteľný. Je neodškriepiteľné, že tieto zariadenia priniesli ľudstvu množstvo užitočných poznatkov, ktoré dokázali podporiť rozvoj technológií, (skúmanie materiálov) ale aj medicíny (skúmanie tkanív a mikroorganizmov) Vedci a konštruktéri mikroskopov zatiaľ nedokázali vyriešiť jednu výzvu. Pozorovať a naživo sprostredkovať obraz procesov v živej bunke. Tento objav nás v budúcnosti iste čaká. 26

ZAUJÍMAVOSTI O MIKROSVETE

To, že nás obklopuje mikrosvet a od neho závisí celá naša planéta, sme si už povedali. Skúsme sa teraz zamerať na tie najväčšie zaujímavosti, ktoré v ňom dokážeme nájsť. Vieš už aj to, že všade sa nachádzajú baktérie. Skúšal si sa niekedy zamyslieť nad tým, koľko ich dokážeš nájsť napríklad v jednej lyžičke obyčajnej zeminy? Pôda je vo všeobecnosti veľmi bohatá na mikroskopický život. Mikróby v nej rozkladajú odumreté zvyšky organizmov, a tým ich pripravujú na to, aby sa z nich mohol zrodiť nový život. V jednej lyžičke pôdy nájdeme až jednu miliardu baktérií a sto tisíc mikroskopických hubových plesní. Aj keď pre prírodu sú dôležité, nie všetky sú zdravé pre nás. Kontakt človeka s pôdou je príjemný a aj potrebný, ale po práci si treba vždy umyť ruky. V článku o ľudskom tele a mikroorganizmoch sme spomenuli, že v tráviacom systéme žije množstvo baktérií, ktoré rozkladajú potravu a zároveň prispievajú k našej imunute. Vieš si však predstaviť, koľko takýchto baktérií žije v tele človeka? To, že sú ich miliardy, je asi jasné, no ja ti uvediem ešte lepší príklad - ich hmotnosť. Skúsil by si odhadnúť, koľko by spolu vážili? Gramy? Možno ťa prekvapím, ale oveľa viac. V dospelom a zdravom človeku nájdeme približne jeden kilogram týchto črevných baktérií. 27

Nie každý mikroorganizmus je pre nás nebezpečný. V podstate sa telo dokáže vyrovnať až s 95% rôznych cudzích, bakteriálnych, plesňových, či vírusových votrelcov, ktorí nás každodenne napádajú. To iba ukazuje na to, aký dômyselný obranný systém máme vybudovaný v tele. Keď sme spomínali čísla a množstvá baktérií, spomeňme aj ten najväčší organizmus na svete, zložený z jedného typu mikroorganizmov. Vopred ťa musím upozorniť, že ide o taký malý chyták. Pod mikroorganizmom totiž nemusíme vnímať iba organizmus jednobunkový a mikroskopický. Niektoré mikroorganizmy vytvárajú spájaním jeden celok, ktorý dokáže prežiť naozaj rôznorodé nepriaznivé podmienky. Vráťme sa však k odpovedi. Najväčším je huba, ktorá sa nazýva “Medová huba”. Rozkladá sa na rozlohe viac ako 8 km2 a vieme ju nájsť vo viacerých národných parkoch v USA. Jedným z najbizarnejších faktov o baktériách v domácnosti je to, že sa množia omnoho rýchlejšie na miestach, kde by sme to ani nepredpokladali. Výskumy jasne preukázali, že záchodová doska je jedno z najčistejších miest v bytoch, aj keď by to povedal málokto. Narozdiel od toho, kuchynské drezy, v ktorých pravidelne umývame jedlo, riady a niekedy aj ruky, sa dokážu mikroorganizmami len tak hemžiť. Zaujímavé je tiež to, že mnoho ľudí venuje oveľa väčšiu pozornosť hygiene toalety, ako práve spomínaného drezu. Mikroorganizmy sú často extrémne prispôsobivé. Nachádzame ich aj na takých miestach, akými sú krátery sopiek, jazerá plné kyselinovej vody, na ľadovcoch a niektoré dokonca dokážu prežiť aj let v otvorenom vesmíre. 28

JAZYKOVÉ OKIENKO

vírus virus das Virus

bunka cell die Zelle

choroba disease die Krankheit

mikroskop microscope das Microskop

mikroorganizmus microorganism der Mikroorganismus

očkovanie vaccination die Impfung

šošovka lens das Objektiv

svetlo light das Licht

baktéria bacteria die Bakterie

MAĽOVANÁ KRÍŽOVKA Aj v tomto čísle sme pripravili maľované krížovky. Ak náhodou nevieš ako na ňu, návod nájdeš v prílohe časopisu. Príjemné lúštenie!

Výsledok krížovky z minulého mesiaca:

Ahojte stromáci. Máme pred sebou 6. kolo súťaže Envitalent, a vy už isto viete, čo to znamená. Toto februárové kolo uzavrie druhé hodnotiace obdobie súťaže a my spoznáme ďalších víťazov. I tentoraz sú bodové rozdiely medzi vami veľmi tesné, takže netrpezlivo budem čakať na vaše odpovede, a ako to všetko nakoniec dopadne. Ešte stále máte možnosť zapojiť sa aj do projektovej časti súťaže Envitalent–výskumník, ktorá prebieha až do konca marca. Určite sa v okolí každého z vás nachádzajú zaujímavé inšpirácie na výskum. Odhaľte tajomstvá prírody a povedzte o nich aj ostatným. Možno práve pri takomto bádaní odhalíte svoj talent – Envitalent. Tešíme sa na vaše odpovede a projekty!

Hodnotenie Envitalentu Decembrové kolo súťaže Envitalent je vyhodnotené. V tomto hodnotiacom období (december – január – február) nám pribudli noví súťažiaci, ktorí, podľa výsledkov tohto kola, budú silnou konkurenciou doterajším súťažiaci. Uvidíme však, či aj v ďalších mesiacoch dosiahnu rovnako dobré výsledky ako teraz, a kto sa po februárovom kole bude tešiť z celkového víťazstva. A pretože bodové rozdiely medzi mnohými súťažiacimi sú minimálne či dokonca žiadne, nasledujúce dve kolá budú veľmi napínavé. Rozhodnúť môže aj najmenšie pochybenie. Preto buďte pri riešení úloh naozaj pozorní! Výhercovia decembrového kola: F kategória (3.-5. ročník základných škôl) Mladší žiaci – maximálny počet 16,5 bodu mali hneď 3 súťažiaci: Denisa Križanová (Klub Enviráčik – Komárno), Tadeáš Gurka (Klub Limba – Spišská Belá), Hanka Halešová (Klub Borovicový tím - Borský Svätý Jur). Počet 15,5 bodu malo 6 súťažiacich: Dorota Soósová, Veronika Lévaiová, Tamara Šupicová, Sofia Mečárová, Alyssia Györfiová, Alexandra Halagačková. Starší žiaci – maximálny počet 22,5 bodu dosiahli 4 súťažiaci: Tamara Omámiková (Klub Dúha – Udiča), Rebeka Penciaková (Klub Hôrkáci – Nitra), Jakub Jakubčin (Klub Stromáci – Zvolen), Adam Flimel (Klub Vavrinec – Nedežery Brezany). Počet 21,5 bodu malo 5 detí: Nikola Kocanová, Peter Pomietlo, Vanesa Hollá, Katarína Duchoňová, Andrej Kuzimir. E kategória (5.-9. ročník základnej školy a 1.-4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom) Maximálny počet 24,5 bodu dosiahli 2 súťažiaci: Peter Nociar (individuálny člen, Lučenec) a Simona Hašanová (Klub Mravenisko, Ludanice). Ďalšie 2 súťažiace mali 24 bodov: Viola Feketeová (Klub Oždianski enviráci – Ožďany) a Bianka Tanyasiová (Klub Snežienky Poprad). Kristýna Liptáková (Klub Snežienky – Poprad) mala 23,5 bodu. D kategória (6.-7. ročník základnej školy a 1.-2. ročník gymnázia s osemročným štúdiom) Maximálny počet 25 bodov nedosiahol nikto. Najviac, 24,5 bodu, mali 4 súťažiace: Michaela Olleová (Klub Gaštanko 2 - Dolná Strehová), Marianna Lörinczová (Klub Stromáci – Mojmírovce), Adela Bahledová (Klub Stromáci – Zvolen), Denisa Horváthová (Klub Opál – Červenica). Počet 24 bodov malo 8 súťažiacich: Emília Matonoková, Anežka Kráľová, Kristína Janošťáková, Karolína Neupaverová, Hana Mytyzeková, Bianka Maláková, Veronika Korčoková, Adriana Godlová. C kategória (8.-9. ročník základnej školy a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom) Maximálny počet 23 bodov mali 3 súťažiace: Gabriela Barcíková a Alexanda Činčuráková (obe Klub Gaštanko 2 - Dolná Strehová), Anabela Lieskovská (Klub Stromáci – Mojmírovce). Ďalších 9 súťažiacich malo 22,5 bodu: Peter Nociar, Damián Kyseľ, David Jakubík, Simona Hašanová, Viola Feketeová, Bianka TANYASIOVÁ, Aneta Kúšiková, Rebeka Katinová, Timea Brodnianska.

Zopár rád do ďalších kôl: 1. Pozorne si vždy prečítajte celé zadanie úlohy, aj jednotlivé otázky. Nedovoľte svojej nepozornosti pripraviť sa o body! 2. Pokiaľ je súčasťou úlohy krížovka, posielajte aj jednotlivé dopĺňané odpovede, nielen samotnú tajničku. 3. Potrápte si svoj vlastný rozum, odpisovať sa nevypláca! Pokiaľ nám príde z jedného Klubu viac odpovedí, a tie sú úplne rovnaké, najmä s rovnakými chybami (aj pravopisnými) a úplne rovnakými odôvodneniami odpovedí, je jasné, že niekto od niekoho odpisoval. Pokiaľ zistíme, že súťažiaci nám zaslali odpovede, ktoré nevypracovali samostatne, budú všetci s rovnakými odpoveďami zo súťaže vylúčení.

Envitalent je názov súťaže, ktorú vám prinášame od začiatku školského roka. Veríme, že vďaka nej v sebe objavíte skryté envitalenty. Pokiaľ sa vám bude v envitalente dariť, odporúčame vám, aby ste sa prihlásili aj na biologickú olympiádu, ktorú pravidelne organizuje organizácia Iuventa. Ako stromácky Envitalent prebieha? Každý mesiac (od septembra do mája) je prílohou časopisu Strom zadanie súťažných úloh Envitalent a to v štyroch kategóriách (C, D, E, F). Úlohy pre vás bude vytvárať Monika Pjechová - pjechova@stromzivota.sk, ktorá vám bude nápomocná pri akýchkoľvek otázkach. Pomáhať jej pri tom budú Katarína Juríková (Katka je doktorandka na prírodovedeckej fakulte UK) a Jaroslav Ferenc (Jaro je študent 4.ročníka na Prírodovedeckej fakulte UK). Obaja sa zúčastnili na biologickej olympiáde už mnoho krát. Vypracované odpovede treba posielať každý mesiac na adresu pjechova@ stromzivota.sk. Dôležité je uviesť meno, priezvisko, Klub SŽ a triedu, ktorú navštevujete. Raz za štvrť roka vyhodnotíme najúspešnejších žiakov (december / apríl / jún), ktorí budú aj odmenení vecnými cenami. Na konci školského roka sa bude konať medzinárodný Envitalent meeting, na ktorom sa zúčastnia tí, ktorí dosiahnu za celý školský rok najviac bodov. Zároveň tu dostanete jedinečnú možnosť porovnať si vedomosti aj s deťmi z Českej republiky. Pridáte sa teda s nami odkrývať tajomstvá prírody? Zároveň sa môžete porovnať nielen so svojimi rovesníkmi a nielen v rámci svojej triedy či školy, ale rovno v rámci celého Slovenska. Tak neotáľajte a rýchlo sa dajte do riešenia úloh :) tešíme sa na vás 34

STAŇ SA NOVINÁROM ČASOPISU STROM

Rád píšeš príbehy alebo články, ktorými prezentuješ svoj pohľad na svet alebo vlastnú pravdu? Živo sa zaujímaš o ľudí a dianie vo svojom okolí? Si zvedavý, tvorivý, aktívny a odhodlaný meniť svet? Chceš sa presadiť v novinárskej oblasti a rozvíjať svoj talent? Tak neváhaj a zapoj sa. Strom života otvára pilotný projekt internetového časopisu Strom a hľadá mladých novinárov a reportérov zo základných a stredných škôl, či už skúsených alebo neskúsených. Ponúkame ti možnosť stať sa členom našej redakcie, tvoriť obsah časopisu Strom a vyhrať zaujímavé ceny. Zároveň ti pomôžeme rozvíjať tvoje novinárske zručnosti, získavať praktické skúsenosti a spoznávať mladých ľudí s podobnými záujmami. Bližšie informácie nájdeš tu.

VEDECKÉ OKIENKO s Katkou Juríkovou

VIDEO PREHRÁTE KLIKNUTÍM NA OBRÁZOK, ALEBO KLIKNUTÍM TU

Bohato ilustrované CD s poučnými textami piesní o recyklácii a separácii odpadu bude určite skvelým darčekom pre deti, ktoré chcú spievať, tancovať a majú radi prírodu. Nevidiaci a slabozrakí ľahko identifikujú CD nosič s Braillovým písmom. Detskými interpretmi naspievané CD obsahuje 13 skladieb plus bonus s populárnym slovenským spevákom Thomasom Puskailerom. CD si môžete objednať cez webshop www.obchod.stromzivota.sk za cenu 9 EUR. Pri kúpe 4 ks CD poštovné zdarma.

IQ DIEŤAŤA ZODPOVEDNOSŤ RODIČOV

Nová publikácia zameraná na podporu zvyšovania IQ dieťaťa. V predaji iba cez internetový obchod Stromu života.

obchod.stromzivota.sk

1. ÚVOD Každé dieťa, ktoré sa naučí svoj materinský jazyk do tretieho roku života, tým zvládlo jednu z najťažších mentálnych skúšok a celkom určite má kapacitu a schopnosti pokračovať v rozvoji vlastných špecifických talentov. My mu však musíme pomôcť, aby sa mu to podarilo a dosiahlo tak svoj biologický potenciál. Ak nebudeme deti dostatočne stimulovať, v budúcnosti nás čaká menej talentovaných a nadaných jednotlivcov v komunitách, ako aj na celonárodnej úrovni, pričom prirodzene vieme, že práve nadaní ľudia sú tým najvzácnejším potenciálom každého štátu.

V závislosti od autorov, ktorí sa touto témou zaoberali, existujú rôzne definície nadania. Definícia nadania

Autor

Vysoká všeobecná intelektuálna schopnosť

Terman

Všeobecná schopnosť divergentného myslenia

Walach

Produkčno-kreatívna schopnosť

Tannenbaum

Vysoko špecifická odbornosť

Bloom, Gardner

Kvalitné použitie procesov myslenia

Sternberg

oblastiach. Táto schopnosť je podmienená vysoko vyvinutými jednotlivými mentálnymi vlastnosťami a ich zložením, ako aj vnútornou a vonkajšou stimuláciou. Výskum nadaných detí začal realizovať L. Terman v Spojených štátoch amerických v Kalifornii (1921). Test absolvovalo 250.000 detí, z ktorých vybrali skupinu 1.500 detí, ktoré označili ako nadané. Tieto deti potom sledovali až do dospelosti. Išlo o najobsiahlejšiu štúdiu v doterajšej histórii. Terman kvalitatívne vyjadril hodnotu školského vzdelávania, získaných diplomov, kvalifikácií a úrovne dosiahnutej v živote. Prišiel k záveru, že skupina nadaných ľudí mala výsledky o 10 až 30-krát lepšie ako kontrolná skupina (rovnaká veková skupina všeobecnej populácie). Tento výskum jasne poukazuje na význam nadaných ľudí, čiže na zmysel ich skorého odhalenia a rozvoja ich potenciálu.

Obrázok 2. Spojenie dvoch neurónových zakončení.

Obrázok 3. Sústavnou stimuláciou sa zvyšuje počet spojení medzi neurónmi, čoho výsledkom je hustejšia neurónová sieť.

Obrázok 4. Nedostatočná stimulácia spôsobuje nízky počet spojení, čoho následkom je riedka neurónová sieť 7 a nižšie intelektuálne schopnosti.

7.2 HRY SO SYMBOLMI ABSTRAKTNÝCH POJMOV (SPOZNÁVANIE, KLASIFIKÁCIA, ASOCIÁCIA) a) Čítanie

a následne ich precvičujeme každý deň približne 10 minút. Môžu to byť symboly a emblémy športových klubov (Slovan Bratislava, Dukla Banská Bystrica, Inter Miláno, Real Madrid, Liverpool Manchester..), automobilov (Škoda, Renault, Fiat, BMW, Audi...), rôznych výrobkov (Chrumky, Barbie, Milka, Horalky, Budiš...), zástavy najmenej desiatich štátov. Hry so symbolmi, zástavami, menami firiem sú veľmi dobré pre prechod do vyššieho stupňa Programu, konkrétne pre rozvoj funkčného myslenia.

Proces čítania a spoznávania abstraktných symbolov je jedným z najkomplikovanejších procesov, ktorý sa dieťa musí naučiť.

Úloha 2. Po prvých troch mesiacoch prechádzame k učeniu slov. Každú stredu sa deťom ukazuje 5 nových slov (zložených z 3 - 4 písmen, neskôr z 5 - 6 písmen). Deti sa v škôlke počas troch dní učia slová len 10 minút denne a v piatok sa rodičom povie, ktoré slová sa učili. Rodičia môžu s deťmi cez víkend cvičiť tieto slová niekoľko minút každý deň. V pondelok a utorok v škôlke sa slová zopakujú a v stredu sa deťom pridá ďalších 5 nových slov (popri slovách z predchádzajúcich týždňov). A tak sa, z týždňa na týždeň, deti za dva mesiace naučia 40 slov. Program je užitočný pre každé dieťa, keďže rozvíja schopnosť spoznávania abstraktných symbolov už v ranom veku, bez ohľadu na to, koľko slov alebo symbolov sa dieťa naučilo. Na konci procesu učenia slov (ktorý trvá dva mesiace) je

Zistilo sa, že všeobecné podmienky, v akých žijú a pracujú, sú veľmi významné, a preto spoločnosť musí včas odhaľovať nadané deti a správnym prístupom umožniť, aby maximalizovali svoj biologický potenciál.

Súčasná definícia opisuje nadanie ako súhrn vlastností, za pomoci ktorých môže jednotlivec trvalo dosahovať nadpriemerné úspechy v jednej alebo vo viacerých

do ruky a neskôr si ju hádzať jeden druhému na menšiu vzdialenosť. Päť až šesťročné deti si môžu loptu podávať aj na vzdialenosť väčšiu ako jeden meter, loptu môžu hádzať do koša a pod.

ak napríklad okom vykonávame rýchle pohyby, sledujeme predmety, utekáme a preskakujeme prekážky... Avšak deti v technologicky vyvinutých krajinách, namiesto takýchto hier, čoraz častejšie pozerajú na televíznu obrazovku, čo na rozvoj akomodácie oka vplýva negatívne. V posledných rokoch výskumy preukázali, že pri takmer všetkých poruchách pozornosti u detí existuje zároveň problém s akomodáciou oka (viac ako 90% prípadov malo problémy s akomodáciu najmä ľavého oka). Po dlhotrvajúcich a náročných cvičeniach si žiaci, ktorí dovtedy mali problémy s učením, svoj školský prospech zlepšili. Vždy je lepšie takémuto problému predísť, ako ho neskôr liečiť, a preto je potrebné vedieť, že už prvé roky života sú najvýznamnejším obdobím pre rozvoj akomodácie oka.

Obrázok 1. Rozvoj mozgu je najintenzívnejší počas prvých rokov života, keď sa rozvíja a formuje neurónová sieť.

Úloha 2. Čo najrýchlejšie prečítanie slova napísaného na tabuli veľkými písmenami a nájdenie zodpovedajúceho obrázka na stole pred sebou. Rýchlym čítaním z tabule a vyhľadaním obrázka prečítaného slova na stole oko neustále akomoduje a pracuje. Každodenné cvičenia po 10 až 15 minút nielenže rozvíjajú schopnosť dieťaťa čítať, ale sú aj výnimočne dobré pre precvičenie procesu akomodácie oka. Úloha 3. Cvičenia, ktoré obsahujú beh, preskakovanie, preťahovanie sa a pobyt v prírode pomáhajú rozvoju akomodácie oka. Túto časť programu by s deťmi mali celkom určite realizovať aj rodičia.

Úloha 1. Lopta a akomodácia Lopta je ideálnym prostriedkom pre všetky cvičenia, lebo pri jej sledovaní oko stále akomoduje. Cvičenia sa podľa veku dieťaťa rôznia. Deti vo veku 3 až 4 roky si môžu sadnúť oproti sebe na vzdialenosť pol až jeden meter a kotúľať loptu každý deň 4 - 5 minút. Deti vo veku 4 až 5 rokov môžu formovať kruh (štyri-päť detí) a podávať loptu jeden druhému z ruky

Abstraktné pojmy, akými sú písmenká, musí dieťa spájať do celku, do slovíčok a neskôr do viet, ktoré si musí zapamätať. Túto zručnosť je potrebné čím skôr zvládnuť, a to najmä v období intenzívneho dozrievania mozgu (čo je obdobie pred tým, ako dieťa začne chodiť do školy, do približne siedmich rokov života). Úloha 1. Počas prvých troch mesiacov Programu sa deťom raz týždenne (napríklad v stredu) ukazuje 5 nových rozoznateľných symbolov

usmerniť dieťa k rozmýšľaniu a vytvoreniu záveru, ak je to potrebné aj pomocou výkresov, aby pochopilo, o čo ide. Napríklad slovo mikrobiológia sa skladá z dvoch slov: mikro (malé, drobné) a biológia (veda o živých organizmoch), to znamená, že je to veda o drobných živých stvoreniach.

Príklad 7. Deti treba podnietiť, aby samé vymysleli nejakú hru, pri ktorej sa všetci zabavíte. Navrhnite to vážne a ony pochopia, že majú dôležitú úlohu. Je niečo, čo inšpiruje viac, ako tvorba novej hry? Príklad 8. Za účelom podnietenia fantázie a obrazotvornosti, dieťaťu ukážeme jeden alebo viac obrázkov, na základe ktorých môžu porozprávať rozprávku. (komiks)

Príklad 6. Keď niekde sedíte s deťmi, povedzte im, že ste si predstavili neďaleko skrytého trpaslíka. Nech mu dajú meno a pokúsia sa uhádnuť, kde sa nachádza tak, že budú klásť otázky. Odpovedajte úprimne, ale len „áno“ alebo „nie“, až kým ho deti nenájdu. Opýtajú sa: „Je mu tam pritesno, je mu teplo, je vysoko?“, atď. Nepodporujte ho v tom, aby hádalo, ale aby kládlo zmysluplné otázky. Budú mať pôžitok z hľadania jeho skrýše, pričom sa im bude vyvíjať obrazotvornosť a naučia sa klásť účinné otázky!

PODNECOVANIE OBRAZOTVORNOSTI, MYSLENIA A REČI (komiks: Dobrodružstvá Mareka a Sone...)