Strom 1-2015 by Strom života

STROM

Časopis pre členov a priateľov Stromu života

január/2015 Nepredajné

www.stromzivota.sk

Obsah:

Úvodník

TÉMA MESIACA - ĽADOVCE ......................1 ČO SÚ TO ĽADOVCE? ..............................1 TOPENIE ĽADOVCOV .................................6 ŽIVOT NA ĽADOVCOCH ...........................11 ĽADOVÁ DOBA .......................................18 TITANIC ...................................................22 ZAUJÍMAVOSTI O ĽADOVCOCH ...............30 JAZYKOVÉ OKIENKO ...............................35 MAĽOVANÁ KRÍŽOVKA ............................36 ENVITALENT .............................................37 VYHLÁSENIE SÚŤAŽE TAJOMSTVO STROMU ................................................................40 VYHLÁSENIE

LITERÁRNEJ

SÚŤAŽE

MOJA

VOĽBA ....................................................42 VEDECKÉ OKIENKO S KATKOU JURÍKOVOU ................................................................44 ČO AK BUDEM NEPOTREBNÝ .................45

Strom – časopis pre členov a priateľov Stromu života 1/2015, XVII. ročník – január 2015 Vydáva: Kancelária Stromu života, Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava Tel.: 02/55569093 Mobil: 0948 525 885 e-mail: kancelaria@stromzivota.sk Šéfredaktor: Naďa Rázusová Redakčná rada: Vladimír Dobiaš, Petra Holubová, Jozef Kahan, Kamil Štaffa, Martin Weber Grafická úprava: Richard Weber Distribúcia: Strom života Registrované na MK SR, reg. číslo 2984/2003 ISSN 1336-2836 Redakcia si vyhradzuje právo príspevky upraviť. Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú. Tento časopis vznikol vďaka finančnej podpore Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v rámci programu PODPORA.

Ahojte Stromáci, tak som si užil trochu snehu. Nebolo ho veľa, ale predsa nejaký napadol. Dokonca som sa dostal do lesa. Užil som si prechádzku v nádherne zasneženej krajine. Zamyslel som sa, ako sa asi žije v krajine, kde je len samý sneh. Aké živočíchy tam žijú. Trochu som teda pátral a pozisťoval som pre Vás opäť množstvo zaujímavostí. Tento krát som si „na mušku“ zobral ľadovce. Sú to nádherné prírodné telesá, ktoré sú tvorené ľadom. Môžeme ich nájsť na všetkých kontinentoch našej Zemegule, teda okrem Austrálie. Dokonca existuje veda, ktorá sa nimi zaoberá. Volá sa glaciológia a venuje sa všetkému čo sa týka ľadovcov. Ich histórii, vplyvu na klímu, životu na nich, a aj tomu, ako vplývajú na morfológiu čiže tvorbu krajiny. Asi je veľmi dôležité vedieť, že sú najväčším zdrojom pitnej vody na Zemi. Mali by sme sa preto zamyslieť ako žijeme. Stále je totiž ich najväčším problémom globálne otepľovanie, ktoré je prisudzované ľudskej činnosti. Myslím, že sa asi na nejaký ľadovec pôjdem pozrieť. Budem však za ním musieť vycestovať, lebo u nás na Slovensku sa nenachádzajú pevninské ľadovce. Zatiaľ ma asi najviac zaujíma ľadovec Perito Moreno, ktorý sa nachádza v Argentíne. Určite to bude stáť za pohľad. Myslím, že si pri tom človek uvedomí silu prírody a hlavne jej krásu. Kamaráti v budúcom čísle si pre Vás chystám niečo z mikrosveta. Už teraz sa teším, čo všetko vyzistím. Držím Vám palce na písomkách a dúfam, že ešte trochu nasneží. Príjemné čítanie :)

TÉMA MESIACA Ľadovce ČO SÚ TO ĽADOVCE?

Vieš čo je to ľadovec a vieš, prečo by sme mali o ľadovcoch na našej planéte vedieť čo najviac? Dokonca nielen vedieť, ale ich aj chrániť pred roztopením? Možno aj tebe, skoro ako každému, určite ako prvé napadne – veď ide iba o veľkú hromadu ľadu, čo už na nej môže byť také zaujímavé a dokonca dôležité? Pre začiatok ti dám čiastočne za pravdu – ľadovec je naozaj obrovská masa zamrznutej vody. Nie je to však klasický ľad, ktorý vzniká napríklad v zime na rybníku. V skutočnosti totiž vôbec nevzniká z ľadu, ale zo snehu. Ako to vlastne funguje?

Základnými faktormi pre vznik ľadovca sú vysoké množstvá zrážok, teplota, ktorá nevystúpi nad bod mrazu viac ako 6 mesiacov v roku a čas a to veľmi dlhý čas. Určite vieš, že zrážky pod bodom mrazu sú skoro vždy snehové. V oblasti, kde je väčšinu roka teplota pod nulou sa napadnutý sneh topí iba veľmi pomaly a skoro nikdy sa neroztopí všetok (ani počas leta). Vždy, keď na takomto mieste udrú nové mrazy a začne padať nový sneh, vrstva z minulého roka sa ocitne pod novou vrstvou. Ak sa takýto proces pravidelne opakuje, spodné vrstvy sa začnú stláčať hmotnosťou vrstiev vyšších. V určitom momente tlak spodných vrstiev narastie natoľko, že sa molekuly vody v snehu začnú stláčať k sebe, a to spôsobí ich topenie. Samozrejme, takáto voda nevydrží dlho tekutá a opäť zamrzne. Ak sa tento cyklus opakuje dostatočne dlho (stovky aj tisíce rokov) a tlak na spodné vrstvy sa neustále zvyšuje (vďaka každoročnému prívalu nového snehu spodná vrstva vždy na čas rozmrzne a následne opäť zamrzne), začne sa nám vytvárať takzvaný „Firn“. Ide o hmotu snehu, z ktorého bol vplyvom tlaku, vytlačený všetok vzduch.

Firn si pracovne môžeme nazvať ako prvý medzikrok k vytvoreniu skutočného ľadovca. V priebehu ďalších storočí totiž tlak vo Firne neustále narastá a tlačí molekuly vody k sebe tak pevne, až nakoniec vznikne modrý ľadovcový ľad. Ten je mnohonásobne hustejší a pevnejší ako klasický ľad, ktorý všetci poznáme. Z tohto dôvodu je aj proces jeho spätného topenia výrazne pomalší. Ľadovec tak dokáže prežiť aj dlhšie obdobie nad bodom mrazu. Vo svete poznáme mnoho kategórií ľadovcov, no všetky môžeme v podstate zaradiť do dvoch hlavných tried: medzi pevninské a horské. Pevninské ľadovce nájdeme na otvorených rovinách Grónska a Antarktídy (južného pólu). Ide o najmohutnejšie existujúce ľadovce, ktoré môžu mať rozlohu mnohých desiatok tisícov kilometrov štvorcových a hrúbku viac ako 4 kilometre. Ide o stabilný útvar, ktorého formovanie trvalo mnoho miliónov rokov.

Zaujímavosťou Antarktického ľadovca je to, že ľad na Antarktickom území nikdy nerozmŕza. Najvyššia zdokumentovaná teplota na južnom póle bola 14,5 (1974) stupňov Celzia. Povieš si – to je ako u nás na jar. K tomuto údaju však dodám, že išlo o teplotu v okrajových oblastiach Antarktídy, a k podobnému javu tu dochádza v priemere raz za 40 rokov (a aj to iba na pár krátkych dní). Nad samotným kontinentom teplota nikdy nevystúpila nad mínus dvanásť stupňov Celzia, pri čom ročný priemer je dlhodobo ustálený na údaji mínus 57 stupňov Celzia (pre ilustráciu – ak by si pri takej teplote vylial šálku horúceho čaju, pri dopade na zem by okamžite zamrzol). 4

Horský ľadovec vzniká v horách alebo v údoliach na úpätí hôr. Pre členitosť terénu nedokáže dosiahnuť takú hrúbku a rozlohu ako ľadovec pevninský. Pre ilustráciu uvediem, že najrozsiahlejšie horské ľadovce majú rozlohu asi 5000 kilometrov štvorcových (Aljaška). Horské ľadovce sa nachádzajú na všetkých kontinentoch s výnimkou Austrálie. Na svete exituje ešte jeden ľadovec, svojím charakterom sa však výrazne vymyká z vyššie spomenutých noriem. Ide o Arktický ľadovec (na severnom póle), je to ľadovec zo zamrznutej morskej vody nachádzajúci sa na najsevernejšom bode našej Zeme. Na rozdiel od svojich pevninských a horských „súrodencov“ je vplyvom morských prúdov a veľkých teplotných výkyvov v neustálom pohybe. V mnohých oblastiach sa počas leta zvykne úplne roztopiť, pričom dokáže stratiť až 40% zo svojej zimnej rozlohy (letné teploty stúpajú priemerne k plus 10 stupňom Celzia). Ľad, z ktorého je vytvorený, teda nevzniká prioritne zo snehu, ale zo zamrznutej morskej vody. Ako už správne tušíš, ide o pomerne nestabilný útvar, z veľkej miery každoročne vytváraný. Práve pre svoju nestabilitu je dosiahnutie severného pólu po ľade vždy veľkým rizikom. Nejeden bádateľ a vedec v okamihu stratil väčšinu svojej výstroje a niekedy aj život v ľadovej praskline. Väčšina ľadovcov má svoj tzv. „prirodzený kolobeh topenia a rastu“ (najnázornejšie je to viditeľné práve pri poslednom spomenutom Arktickom ľadovci). V posledných rokoch sa však tento proces narušil a mnoho ľadovcov sa topí omnoho rýchlejšie, ako dokážu rásť (niektoré dokonca nerastú vôbec). Ak ťa zaujíma aké veľké riziko môže pre nás tento faktor znamenať, a aj to, čo sa skrýva v ľadovcoch, nemusíš dlho čakať – stačí si nalistovať nasledujúci článok.

TOPENIE ĽADOVCOV

Jedným zo súčasných a negatívnych fenoménov sa stalo globálne otepľovanie. V týchto riadkoch by som chcel priblížiť najzávažnejšie dôsledky globálneho otepľovania - topenie ľadovcov. Ako som už načrtol v predchádzajúcom článku, každý ľadovec má svoj prirodzený cyklus topenia a opätovného obnovovania svojej masy. Bohužiaľ, počas poslednej generácie (približne 20 rokov) bolo zaznamenaných veľa porúch v cykle života ľadovcov. Mnohé sa už roky obnovujú iba veľmi pomaly, kým iné sa neobnovujú vôbec, prípadne sa z roka na rok zmenšujú. Predstavuje tento jav pre ľudstvo a našu planétu nejaký vážnejší problém? Odpoveďou ťa asi nepoteším – áno, a to veľmi veľký. Poďme po poriadku. 6

Ľadovce v sebe viažu veľké množstvá metánu. Z dôvodu ľudskej činnosti sa zemeguľa otepľuje, (ako sme si už povedali – ide o jav nazývaný „globálne otepľovanie”). Ľadovce sa topia rýchlejšie ako dorastajú, z tohto dôvodu sa do ovzdušia uvoľňuje obrovské množstvo metánu. Ten prioritne pôsobí ako skleníkový plyn, ktorý urýchľuje globálne otepľovanie. Vďaka tomu priemerná ročná teplota na celej Zemeguli výrazne stúpa, čo má za následok topenie ďalších ľadovcov. Celý tento proces tak vyúsťuje do začarovaného kruhu, kedy sa negatívny efekt ľudskej činnosti pretavuje do opakujúceho sa negatívneho dopadu. Druhým elementom je podnebie. Ľadovce svojou prítomnosťou ovplyvňujú tok svetových prúdov, ochladzujú svoje okolie, a tak vplývajú na celosvetové počasie. V momente, kedy sa ich masa zmenší, dôjde k narušeniu pôvodnej rovnováhy v prírode. To, čo fungovalo tisíce rokov sa odrazu mení. Dá sa predpokladať, že ak bude tento trend pokračovať, mnoho živočíšnych aj rastlinných druhov nebude schopných sa tak rýchlo prispôsobiť a v relatívne krátkom čase vyhynú. V konečnom dôsledku, okrem vymierania druhov, nastane oteplenie zemegule, zničenie mnohých tisícov kilometrov štvorcových úrodnej pôdy a vplyvom tepla aj ohrozenie globálnej distribúcie potravín.

Ďalším, extrémne významným faktorom je to, že v ľadovcoch sa ukrýva až 69% svetových zásob pitnej vody. V momente, kedy dôjde k roztopeniu ľadovcov, táto voda zvýši hladiny svetových oceánov a morí o niekoľko desiatok metrov! Na prvý pohľad sa ti to môže zdať ako malé číslo. Opak je však pravdou. Ak si už bol na dovolenke pri mori a stál si večer na pláži, určite si pamätáš, aký bol rozdiel, keď bol príliv a odliv. Niekedy to bolo až desiatky metrov plochy, kam dokázala voda ustúpiť, resp. zatopiť. Pritom však hovoríme iba o centimetroch, o ktoré voda vystúpila oproti svojej strednej hodnote. Zvýšenie hladín morí napríklad o 70 metrov by malo za následok zničenie

mnohých veľkých miest, ktoré sa nachádzajú pri mori. Stovky miliónov ľudí by prišlo o strechu nad hlavou. Stovky tisícov kilometrov kvalitnej poľnohospodárskej pôdy by bolo zatopených. Ľudia bez domova by sa museli posunúť hlbšie do vnútrozemia. Nastali by problémy so zásobovaním potravinami. Taktiež nesmieme zabúdať na to, že voda v moriach je slaná a pre ľudí nepitná. Zvýšenie morí by mohlo mať za následok, že by sa táto voda dostala do riek, do podzemných vôd, čím by mohla priamo ohroziť mnohé zásoby pitnej vody na svete. Takýto stav by mohol vyústiť do svetových konfliktov, kedy by ľudia bojovali o každý centimeter ešte nezničenej pôdy.

Neviditeľná hrozba V ľadovcoch na nás však môže striehnuť aj hrozba, ktorú nedokážeme priamo vidieť. Ako som spomenul v prvom článku – mnohé vrstvy ľadu sú zamrznuté desiatky až stovky tisíc rokov. Na jednej strane ide o fascinujúci jav - pre vedcov ide o unikátnu možnosť spoznať ako svet vyzeral v dobách dávno minulých. V ľade dokážeme nájsť mnoho zamrznutých organizmov : živočíchov a rastlín, ktoré sú dokonale zachované pre bádanie. Skladba ľadu z každej vrstvy taktiež vypovedá o zložení atmosféry, prípadne o mnohých iných vedeckých faktoch z minulosti. V ľade však, okrem týchto unikátnych objavov, môže striehnuť aj niečo iné – mikroorganizmy a vírusy. Celý náš svet, celá evolúcia začala svoju pút vďaka týmto malým, húževnatým tvorom. Aj v dnešnej dobe ich existuje veľa. Niektoré sú pre zdravie človeka prospešné alebo nezávadné, na strane druhej však existujú aj také, ktoré dokážu človeku veľmi ublížiť. Naše telo sa vie brániť pomocou vlastnej imunity (napr. leukocyty a makrofágy - bunky a mikroorganizmy, ktoré naše telo chránia

pred infekciami), tie ale dokážu bojovať iba s takým mikroskopickým nepriateľom, ktorého podstatu poznajú. Baktérie a vírusy zamrznuté v ľade stotisíc rokov, môžu patriť do kategórií, ktoré sa nikde na svete už veľmi dlho nevyskytujú a naše imunitné systémy ich podstatu nemajú ako poznať. V prípade, ak by takéto vírusy a baktérie naozaj existovali a rozmrazili by sa, vznikla by reálne hrozba, že by svet mohol čeliť veľkej a ničivej nákaze. Veľmi výstižným, no rovnako smutným príkladom je fakt, keď do Ameriky prichádzali prví osadníci. Domorodé obyvateľstvo nedokázalo klásť prišelcom odpor nie len z dôvodu technickej vyspelosti Európanov. Jedným z hlavných faktorov bolo, že indiáni umierali po tisícoch na choroby, ktoré nám bežne spôsobia nádchu alebo ľahšiu teplotu. Tým však, že žili oddelene, ich imunitné systémy sa nedokázali ochrániť a v priebehu niekoľkých rokov takto vymreli mnohé ich usadlosti, dediny, mestá a dokonca skoro aj celé národy.

Možno ti hlavou prebehla myšlienka – ako je to možné, že mikroorganizmy prežijú tak dlho v ľade? Odpoveď je jednoduchá – odolnosť a hybernácia. Mnohé mikroskopické tvory prechádzajú v momente nepriaznivých okolností do stavu dlhodobého „zimného spánku“, kedy sa okolo ich tela vytvára nepreniknuteľný ochranný obal. Bunka samotná ostáva v stave nečinnosti do momentu, kedy dôjde k zlepšeniu okolitých podmienok. Odolnejšie však ako mikroorganizmy sú vírusy. Mikroorganizmy sú, nech hovoríme o akokoľvek odolných druhoch, stále iba živé tvory, ktorých životnosť je obmedzená. V ľade sa však môže nachádzať aj množstvo vírusov, ktoré technicky nie sú živými organizmami, ale iba genetickou informáciou. Tá po vstúpení do nášho tela vyvolá chorobu tým, že mení správanie našich vlastných buniek, prípadne buniek, v ktorých je vírus nainfikovaný. Táto informácia dokáže mnohokrát prečkať veľmi dlhé časové obdobia aj vo veľmi nepriaznivých podmienkach, preto, že nepotrebuje výživu a nemetabolizuje. Našťastie však väčšina patogénnych elementov nedokáže tieto extrémne podmienky prežiť, čiže šanca na katastrofický scenár v tomto smere nie je príliš vysoká. Človek by si mal veľmi rýchlo prehodnotiť svoju činnosť. Ak sa svetový trend nezmení, v roku 2050 sa pravdepodobne definitívne roztopia posledné ľadovce, čo spôsobí extrémny posun klimatických pásiem, extrémne výkyvy počasia a už spomenuté zdvihnutie hladín morí, oceánov a riek. Stále však máme čas urobiť také kroky k tomu, aby sme tomuto scenáru zabránili. Dôležité však je neostať ľahostajní k svojmu okoliu a uvedomiť si, že každým, aj drobným gestom, ktoré chráni prírodu (napríklad recyklovaním alebo jazdením automobilom iba v prípade, že je to naozaj nutné), robíme z dlhodobého hľadiska pre naše ďalšie pokolenia naozaj veľa.

ŽIVOT NA ĽADOVCOCH

Ľadovcové oblasti nie sú práve miesta prekypujúce životom. Fascinujúce však na pozemských organizmoch je to, že sa dokážu prispôsobiť aj takým extrémnym podmienkam, ktoré by iba málokto považoval za vhodné pre život. Vďaka evolúcií si organizmy z generácie na generáciu odovzdávajú a zdokonaľujú informáciu o tom, ako vo svojom okolí prežiť a ako sa mu lepšie prispôsobiť. Postupom vekov sa tak akékoľvek prostredie stáva pre svoje živočíchy prostredím natoľko prirodzeným, že ak by sme ich v snahe uľahčiť im život preniesli do iného prostredia, do podmienok menej drsných (napríklad z púšte do lesov mierneho pásma), v skutočnosti by sme im život iba skomplikovali a sťažili. Výnimkou pre vývoj života nie je ani svet večného ľadu. V skutočnosti aj tieto miesta prekypujú tvormi, ktoré žijú vo vzájomnej symbióze, delia sa o každý kúsok tepla a neustále si uvedomujú možnosť rýchlej smrti zamrznutím v prípade prehry. Vedel by si na tomto mieste, okrem tučniakov a ľadových medveďov, vymenovať aspoň tri ďalšie živočíšne druhy, ktoré pre svoj život vyhľadávajú prostredie ľadovcov? Nebudem ťa dlho „naťahovať“ a priblížim ti niektoré z nich. 11

Medveď biely / Ľadový medveď Tento majestátny a asi najznámejší tvor je najväčšou šelmou, ktorá kráča po našej zemi a zároveň druhým najväčším medveďom na svete. Väčší je iba medveď Kodjak, ktorý obýva lesy severnej Ameriky, no tento je svojou povahou omnoho pokojnejší a loví iba výnimočne. Ľadový medveď dorastá do veľkosti troch metrov. So svojou hmotnosťou až 700 kilogramov váži skoro toľko ako menší automobil. Ide o veľmi odvážneho tvora, ktorý je dokonale prispôsobený životu v extrémne chladných podmienkach. Jeho biela srsť sa skladá z niekoľkých vrstiev, ktoré veľmi efektívne držia teplo. Zaujímavosťou je, že koža ľadového medveďa je skoro úplne čierna. Je to z dôvodu, že čierna farba absorbuje viac energie, a tak lepšie drží teplo. Väčšinu svojho života strávi na mori – na plávajúcich ľadových kryhách, na ktorých loví tulene. Je vynikajúcim plavcom, schopným preplávať desiatky kilometrov, rovnako sa taktiež vie aj potápať. Bohužiaľ, ide o veľmi ohrozený druh. Ľudia svojou činnosťou totiž ničia prirodzené prostredie ľadových medveďov. Nie je žiadnou výnimkou, keď sa ľadový medveď utopí pre to, že nedokáže doplávať k ľadovcu – z dôvodu, že žiaden ľadovec sa v dôsledku globálneho otepľovania v okolí mnohých desiatok kilometrov nenachádza. Mnoho ľadových medveďov preto prestalo migrovať na sever. Namiesto toho sa držia blízkosti ľudských obydlí v Kanade, kde sa ich hlavným zdrojom živobytia stalo vyjedanie skládok odpadu. Takéto medvede sa však dostávajú veľmi často do konfliktu s ľuďmi, ktorí pri obrane vlastných obydlí, nemajú inú možnosť, ako tohto ohrozeného živočícha usmrtiť.

Tuleň Tieto veselé stvorenia patria medzi najrozšírenejšie živočíšne druhy na svete. Na súši sú veľmi nemotorné. Ich mohutné valcovité telo a relatívne krátke plutvičky im neumožňujú stvárať akékoľvek kúsky, to však iba do momentu, kým sa dostanú do vody. Tam sa menia na extrémne šikovných plavcov. Dokážu prežiť skoro v akýchkoľvek vodách (s výnimkou tropických), no prioritne vyhľadávajú chladné vody severnej pologule a severného pólu. Tulene sa živia hlavne rybami, no v južnejších oblastiach nepohrdnú ani tučniakmi. Na niektorých miestach dokonca dokážu výrazne ohroziť rybolov, tým, že sú schopné rybárom zožrať skoro celý úlovok. Dorastajú do dĺžky dvoch metrov a zvyknú vážiť až 170 kilogramov. Ide o inteligentného tvora, ktorý sa často dokáže zblížiť aj s človekom.

Tučniaky Tučniaky sú nelietavé vtáky, ktoré sa podobne ako tulene prispôsobili životu v rôznych oblastiach sveta. Rovnako ako tulene, ich najväčšia populácia (tučniaky cisárske alebo veľké) vyhľadáva extrémne podmienky ľadovcov južného pólu. Ide o veľké tvory, dorastajúce do výšky 120 centimetrov a vážiace aj 45 kilogramov. Dospelý jedinec dokáže stráviť vo vode veľa času, pri ktorom loví menšie či väčšie ryby a chobotnice. Pod vodou vydrží plávať až 20 minút. Rozmýšľal si niekedy nad tým, prečo tučniaky chodia tak smiešne? Je to z dvoch dôvodov a oba majú za cieľ znížiť energetické a teplotné straty ich tiel. Krátke nožičky totiž nemajú na sebe perie. Ak by boli dlhšie, veľmi rýchlo by sa ochladili, čím by sa chlad prepracoval cez krv k vnútorným orgánom a tučniak by mohol umrieť. Taktiež majú veľmi hrubú vrstvu podkožného tuku – až 3 centimetre, čo na strane jednej vynikajúco izoluje, na strane druhej však spôsobuje obmedzenú pohyblivosť a smiešne pohyby na súši. Perie (ktoré majú najhustejšie na celej Zemi) slúži ako dokonalý izolant, ktorý udrží až 90% telesného tepla. Teploty do – 40 stupňov Celzia zvláda tento druh prakticky s absolútnym prehľadom. Boj o prežitie sa pre ne začína až pod hranicou – 60 stupňov, kedy sa celá kolóna tučniakov pritlačí k sebe, aby sa navzájom ohrievala. Zaujímavosťou je, že vo filmoch a rozprávkach sa tučniaky často vyskytujú spoločne s ľadovými medveďmi, no vo voľnej prírode sa prirodzene nikdy nestretnú, nakoľko žijú na opačných pologuliach.

Arktická líška Často nazývaná aj Líška biela je malým obyvateľom arktických oblastí. Ide o predátora, schopného prežiť podobné mrazy ako cisárske tučniaky. Živí sa hlavne malými arktickými hlodavcami – obyvateľmi, ktoré vyzerajú podobne ako naše myši a hraboše. Na tomto mieste sa pri nich na chvíľku zastavím. Ako si si mohol všimnúť, tak ako každý tvor, tak aj spomenutá líška sa musí niečím živiť. Pod povrchom večne zamrznutých oblastí nájdeme mnoho drobných živočíchov: jednobunkových, mnohobunkových, cicavcov, ale dokonca aj rôzne článkonožce a odolný hmyz. Ako príklad uvediem, že len počet druhov hmyzu je v v arktických oblastiach až 2200. Fascinujúce však? Ak sa vrátime späť k polárnej líške, nesmieme zabudnúť, že ide o vysoko spoločenského a verného tvora, ktorý žije vo svorkách, a v prípade potreby je schopný za ňu aj položiť život. Polárna líška je však známa aj inou, menej veselou štatistikou. Tak, ako aj líšky v iných končinách sveta, je extrémne náchylná na vírus besnoty. Čo to znamená a o aký vírus vlastne ide? Besnota je jedna z najnebezpečnejších chorôb na svete. V prípade, ak sa ňou niekto nakazí, jediná možnosť ako sa vyliečiť je očkovanie. To je účinné iba do momentu, pokým sa neobjavia prvé príznaky. Od toho momentu už nie je možné človeka a ani zviera zachrániť. Vírus postupne ochromí nervový systém svojho hostiteľa a ten umiera na udusenie sa alebo na vyčerpanie zo silných záchvatov. Nielen, že sa líška týmto vírusom veľmi ľahko nakazí, ale pomerne rýchlo ho dokáže rozniesť do veľkých vzdialeností. Ak teda na prechádzke v lese stretneš líšku, radšej sa jej vyhni. Určite ju nechytaj, určite nie, ak by sa správala prítulne alebo inak zvláštne. Ak by ťa náhodou pohrýzla, prípadne by ťa pohrýzlo iné zviera, nečakaj ani chvíľku a hneď túto skutočnosť oznám svojim rodičom aj lekárom, ktorí tak pri okamžitej aplikácií vakcíny, vedia určite zabrániť prípadnému vypuknutiu choroby. Aby som sa však vrátil k polárnej líške – práve ona môže za to, že sa besnota vyskytuje aj v arktických oblastiach. Bežná besnota by drsné podmienky severu nedokázala prežiť, no v tele polárnej líšky našla skvelé miesto na svoju mutáciu a prispôsobenie sa drsným podmienkam. Našťastie však polárne oblasti sú miestom s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, vďaka čomu je prenos tejto smrteľnej choroby v týchto oblastiach na človeka zriedkavý. 15

Vlk a zajac Polárne oblasti obýva aj dvojica odvekých nepriateľov (aspoň podľa jednej starej ruskej rozprávky) – vlk a zajac. Oba tieto druhy majú aj svoj polárny variant – krásne, do biela sfarbené tvory. Arktický vlk je asi najbizarnejším druhom vlka. Okrem svojej fyzickej odolnosti, schopnosti prežiť aj z extrémne nízkych dávok potravy je výnimočný aj iným faktom – ide totiž o vlka, ktorý je spomedzi všetkých druhov na svete k človeku najviac prítulný. Pre vedcov je to skvelá ukážka toho, ako asi vyzeral proces, keď sa z vlka stal ľudský spoločník v podobe dnešných psov. Ďalšou zaujímavosťou je, že kedysi išlo o najväčšieho vlka, aký obýval našu planétu. Prečo to v dnešnej dobe už neplatí? Moderné výskumy DNA ukázali, že dnešným arktickým vlkom v krvi koluje viac krvi psej ako vlčej. Práve psie DNA spôsobilo zmenšenie jeho veľkosti. S najväčšou pravdepodobnosťou k tomuto pomiešaniu došlo v momente, kedy na sever začali prichádzať bádatelia a lovci pokladov z južnejších svetových oblastí. Tí so sebou priniesli psie svorky, slúžiace na prácu a ochranu. Tieto psy sa následne spárili s vlkmi, čím došlo k pomiešaniu DNA. Arktický zajac je v prvom rade skvelým bežcom. Na ľadovcových poliach ho vidieť na veľké vzdialenosti. Je síce pravda, že svojím bielym kožúškom sa dokáže dobre maskovať, ak je však spozorovaný, volí útek rýchlosťou až 60 kilometrov za hodinu. Prežíva v norách, ktoré si hĺbi do ľadu a vystiela si ich suchými rastlinkami. Zaujímavosťou je, že na rozdiel od svojich príbuzných, ktorí sa dokážu prispôsobiť aj zajatiu, zajac polárny v zajatí nedokáže prežiť viac ako jeden a pol roka, potom umiera, aj napriek výbornej starostlivosti svojich „väzniteľov“.

Polárna sova / Sova snežná Ide o jeden z najväčších druhov sovy na svete. Najväčšie kusy merajú až 70 centimetrov. Žije hlavne v polárnych oblastiach severnej pologule, no dokáže prežiť aj v teplejších oblastiach. Ojedinele sa dokáže vyskytnúť aj v našich zemepisných šírkach. V prípade potreby dokáže za potravou jednorazovo „dochádzať“ až 400 kilometrov. Živí sa hlavne menšími hlodavcami, no nepohrdne ani polárnym zajacom, rybami či inými vtákmi. Je veľmi dobrý lovec, preto sa prakticky neživí zdochlinami. Silný zobák a taktiež pazúry sú jej obávanou zbraňou, ktorej sa chce väčšina zvierat vyhnúť. Rovnako ako ostatné sovy má veľmi dobrý zrak. Zaujímavosťou je, že samček sa zvykne páriť s viacerými samičkami naraz. Tieto samičky však nikdy nehniezdia od seba ďalej ako jeden kilometer, aby mohli v prípade nebezpečia privolať samca na pomoc. Ak niektorá z iných samičiek akurát nehniezdi, ide svojej sokyni v láske taktiež pomôcť brániť hniezdo. Táto zaujímavá taktika je veľmi efektívna, keďže mnohí útočníci pri snahe napadnúť hniezdo útočia vo vlnách – prvé vlny majú sovy odtiahnuť od hniezda, kým druhá potom ide do prázdneho hniezda po vajíčka, či mláďatá. Ak však pri hniezde sedí ďalšia sova, útok sa nepodarí.

V tomto článku som obsiahol naozaj iba zlomok živočíchov, ktoré sa vyskytujú v ľadovcových oblastiach sveta. Faktom však je to, že človek posledné desaťročia tento ekosystém ničí. Existuje tak vážna hrozba, že už v roku 2050 na svete neostanú nielen ľadovce, ale ani veľká časť z týchto unikátnych a majestátnych tvorov. Ešte stále máme možnosť, zodpovedným prístupom k životnému prostrediu tento biotop zachrániť. 17

ĽADOVÁ DOBA Určite si vytušil z názvu článku, budeme sa baviť o období, kedy na našej planéte dominoval ľad, sneh a nízke teploty. Možno sa ti ako prvé vybavia obrázky z populárnej animovanej rozprávky, ktoré toto obdobie vykresľujú romanticky a s humorom. Bolo to však obdobie, kedy prirodzene vyhynulo mnoho rastlinných a živočíšnych druhov a prežiť dokázali iba tie najodolnejšie a najprispôsobivejšie. Najskôr si povedzme, čo je to ľadová doba. Ide o obdobie, kedy priemerné teploty na svete klesli výrazne pod priemer a udržali sa tak po dobu mnohých desaťročí až storočí (takzvané malé doby ľadové) alebo tisícročí až po milióny rokov (takzvané veľké doby ľadové). Počas týchto dôb, vplyvom dlho pôsobiacich mrazov, dochádza k nárastu svetových ľadovcov, ktoré svojou rozlohou môžu pokrývať väčšie časti kontinentov (tomuto javu sa hovorí aj zaľadnenie). Práve vďaka hrubej ľadovej pokrývke, ktorá toto obdobie sprevádza, ju nazývame ľadová doba (výraz doba ľadová je gramaticky aj vedecky nesprávne). Najznámejšou takouto dobou bola posledná veľká ľadová doba – obdobie, v ktorom na Zemeguli žili mamuty a prví ľudskí predkovia. Vedci však odhalili, že naša Zem prešla počas svojej existencie viacerými menšími, či väčšími ľadovými dobami. Ako na to mohli prísť, keď sa po oteplení ľad roztopí a neostanú po ňom žiadne dôkazy?

Ľadovec v skutočnosti nie je nečinné teleso, podieľa sa na mnohých dejoch v rámci krajino-tvorby. V 18. storočí, vo veku prudkého rozvoja vied, bolo na svete objavených mnoho hornín (vo forme obrovských balvanov), ktoré sa na mieste svojho výskytu vymykali z normálu, čo znamená, že nemohli vzniknúť na mieste, na ktorom boli nájdené. Prvé názory tvrdili, že tieto balvany sú dôkazom veľkej biblickej potopy. Do rôznych kútov sveta boli roznesené veľkou vodou. Vedci však, pomocou bádania prišli na to, že dôvody sú úplne iné. Podľa zloženia balvanov bolo pomerne jednoduché zistiť, odkiaľ na svete pochádzali. Zistilo sa, že skoro vždy ide o horniny zo severných častí severnej pologule (najčastejšie Škandinávia). Prenesené balvany mali charakteristické škrabance a povrchové stopy, aké dokáže vyrobiť iba ľad. Rovnaké povrchové stopy mali aj horniny z miesta ich pôvodu. To viedlo vedcov k myšlienke, že od severu musel kedysi postupovať do južných častí severnej pologule veľký ľadovec. Bádanie v ďalších desaťročiach tieto názory potvrdilo. Rozvoj geológie priniesol poznatky z hlbších vrstiev hornín, kde boli odhalené ľadovcové sedimenty. Podľa toho, ako hlboko boli nájdené, je možné určiť, v akom období tá, ktorá doba na Zemi kraľovala. 19

Prvá ľadovú doba bola pred 2,3 miliardami rokov. Trvala stovky miliónov rokov. Druhá zdokumentovaná doba sa datuje do obdobia pred 700 miliónmi rokov. Svojim trvaním bola oproti predchádzajúcej výrazne kratšia (asi o polovicu), no podstatne studenšia. Teploty na väčšine Zemegule ani v lete nevystúpili nad 0 stupňov Celzia. Ľadovec pokrýval väčšinu pevnín aj oceánov. Jedinou oblasťou bez ľadu bol rovník. To bolo miesto, kde sa zachoval život a po ustúpení ľadu sa rozšíril do ďalších končín sveta. Zaujímavosťou tejto doby je, že začala aj skončila veľmi rýchlo. Na jej začiatku stál rozmach jednobunkových organizmov, ktoré pri svojich metabolických procesoch z ovzdušia odstránili prakticky všetky skleníkové plyny. Došlo totiž k premnoženiu mnohobunkových organizmov, ktoré pri svojich metabolických procesoch vylučujú metán a iné skleníkové plyny. Druhým dôvodom je prudký nárast oxidu uhličitého v ovzduší – ako dôsledok aeróbneho spôsobu získavania energie pre živé organizmy (dýchanie) a taktiež dôsledok toho, že oxid uhličitý sa nedokáže naviazať na ľad a ostáva tak v ovzduší. Vďaka týmto elementom sa atmosféra prudko oteplila a na Zemi nastúpilo obdobie, kedy sa zima vyskytovala iba veľmi zriedkavo. Z hľadiska zaľadnenia a teplôt podobne intenzívna ľadová doba nastala ešte dvakrát - pred 440 a 290 miliónmi rokov. Ich trvanie bolo relatívne krátke, pričom sa počas nich striedali aj krátke obdobia rozmŕzania ľadovcov. Po ich skončení nasledovalo dlhodobo najteplejšie obdobie v histórií Zeme, ktoré bolo ukončené poslednou veľkou ľadovou dobou. Bolo to obdobie, v ktorom žili už spomínané mamuty, šabľozubé tigre a praľudia. Bolo 20

to obdobie kruté pre život, no ani zďaleka nie ako obdobia predtým. Napríklad priemerné teploty na našom území sa dlhodobo ustálili na plus štyroch stupňoch Celzia, čo znamená, príjemne teplé letá, no väčšina roka bola teplota pod bodom mrazu. Toto obdobie sa skončilo prakticky iba nedávno – pred 15 000 rokmi. Jej skončenie priamo umožnilo expanziu ľudského pokolenia a vznik prvých, skutočných civilizácií. Momentálne sa nachádzame v období globálneho otepľovania, ktoré, podľa vedcov, môže trvať ešte ďalších 30 až 50 tisíc rokov. Ako som už na začiatku článku naznačil, svojou činnosťou, extrémnou produkciou skleníkových plynov a ničením prírody tento proces otepľovania výrazne urýchľujeme. Hrozí tak vážne riziko toho, že teploty na Zemi budú rásť. Posúvanie klimatických pásiem a zmena distribúcie svetových prúdov tak môže mať pre faunu, flóru ale aj samotné ľudstvo fatálne následky. V dnešných dňoch zažívame opačný extrém. Zima sa postupne vytráca z našich kalendárov. Namiesto nej prežívame jeseň, trvajúcu od konca októbra až do začiatku apríla. Zimné teploty často nezvyknú klesať pod nulu. Kombinácia ľudskej činnosti a aj prirodzeného vývoja, nám tak v najhoršom možnom prípade, môže dať na dlhé desať- až sto- ročia, zabudnúť na lyžovačky a iné zimné radovánky. Veľkú časť budúcnosti však máme stále v našich rukách. Neprepasme si ju zbytočne... 21

TITANIC Vedel si o tom, že ľadovec sa stal hlavou príčinou najznámejšej námornej katastrofy v mierovej histórií? Plavba v ľadovcových vodách nikdy nebola a nebude úplne bezpečná. V roku 1912 (14. apríla) sa o tom presvedčila aj prvá, „nepotopiteľná“ loď sveta – Titanic. Predpokladám, že si už toto meno počul, prípadne si sa s ním stretol na hollywoodskom plátne alebo televíznom dokumente. Málokto však presne vie, o akú loď vlastne išlo, za akým účelom bola navrhnutá a postavená. Prečo dostala prívlastok nepotopiteľná a tiež prečo sa napriek tomu potopila, a to za ani nie tri hodiny?

Stavba tohto impozantného plavidla začala v roku 1909 v Belfaste. Prioritnou ambíciou jej majiteľa – spoločnosti White Star Line, bolo postaviť najimpozantnejšie a najväčšie plavidlo, aké kedy brázdilo vody oceánov. Práve z tejto ambície vzniklo aj meno lode – Titanic. Skrývalo v sebe dvojzmysel, malo reflektovať svojou veľkosť v kombinácií s absolútnym luxusom (od gréckeho slova Titan – ohromný, obrovský. Titan bol taktiež jeden z prvých bohov na Zemi). Na vodu bol spustený dňa 31. mája 1911, v tejto fáze však ešte nebol pripravený na zaoceánsku plavbu. Trvalo ďalší rok, pokým boli všetky práce na lodi dokončené. Pred spustením do prevádzky prešla loď mnohými zaťažkávacími skúškami. Dizajnéri a konštruktéri preskúmali všetky záznamy o námorných katastrofách, ktoré boli na svete k dispozícií. Loď bola navrhnutá tak, aby dokázala prežiť každú jednu z nich! Mala zdvojené dno, ktoré v prípade prerazenia vonkajšieho trupu malo vodu udržať medzi vonkajším a vnútorným trupom a nepustiť ju do lode. Po celej dĺžke lode sa nachádzali záplavové komory s vodotesnými dverami (spolu 16 dvoj-komôr – t.z. 8 komôr). Ak by na ktoromkoľvek mieste došlo k prerazeniu celého, dvojitého trupu, záplavová komora, do ktorej by tiekla voda by sa uzatvorila a nepustila by ju do ďalších útrob lode. Prepočty ukazovali, že by sa Titanic nepotopil ani v prípade, ak by mal zatopené 4 komory (8 dvojkomôr). Dva roky sa tím odborníkov snažil nasimulovať takú situáciu, ktorá by navodila katastrofický scenár – snažili sa vytvoriť haváriu, ktorá by prerazila viac, ako spomenuté 4 plavebné komory, no na nič neprišli. Príroda si, aj napriek tomu, chystala ukážku svojej sily a konfrontáciu hlúposti ľudskej pýchy. 23

Po úspešnom zvládnutí všetkých zaťažkávacích skúšok stál Titanic dňa 10. apríla v Southhamptonskom prístave pripravený na vyplávanie. Medzi pasažiermi sa nachádzalo mnoho veľmi bohatých ľudí a v dnešnom ponímaní, celebrít. Počas plavby si mali užívať to najluxusnejšie vybavenie na svete. Loď bola vybavená telefónnym systémom, umožňujúcim rádiové spojenie s pevninou, bazénom, posilňovňou, squashovými kurtami, veľkou knižnicou, wellnesom (aj keď v tej dobe sa mu tak nehovorilo), parčíkom pre venčenie psov, nemocnicou, dokonca operačnou sálou, predajňou kvetín a mnohými ďalšími atrakciami. Návštevníci mohli zájsť do niektorej z luxusných reštaurácií alebo kaviarní, zúčastniť sa na večernom kabarete, prípadne relaxovať v niektorom zo salónikov. Cieľom plavby bol New York. Titanic mal ambíciu pokoriť svetový rekord v čase preplávania Atlantiku. Pomôcť mu v tom mali aj najmodernejšie technológie tej doby. Celá loď bola plne elektrifikovaná. Plavba na Titanicu však nepredstavovala iba bohatstvo a luxus. V podpalubí sa nachádzalo mnoho kajút pre strednú (prvé podpalubie) a aj chudobnú (druhé podpalubie) vrstvu, kde podmienky neboli ani z ďaleka tak príjemné, ako na prvej palube. Cieľom Titanicu teda nebol iba prevoz milionárov, ale aj tovarov, pošty, automobilov a väčšieho množstva ľudí cez oceán. V čase vyplávania sa na nej viezlo 2223 pasažierov. 24

Plavba sa stretávala s problémami od prvého momentu. Titanic, pred tým, ako vyplával na otvorené more, absolvoval niekoľko zastávok v Británií a Francúzsku. Prístav v Queenstowne nebol konštruovaný pre tak rozmerné plavidlá. Titanic svojím rozmerom takmer spôsobil potopenie menšieho parníka – New York. Po niekoľkých hodinách na to, sa zase o spodok lode zachytili trosky stroskotanej lode. Titanic ich ťahal za sebou, čo samozrejme nebolo pre pasažierov a ani loď príliš príjemné. Jedna z hlavných chýb však bola, že námorníci v pozorovacom koši, mieste na vysokom stožiari, odkiaľ mali pozorovatelia sledovať okolie a informovať posádku v prípade blížiaceho sa nebezpečenstva, nemali k dispozícií ďalekohľady! Na lodi sa nachádzali, no pre chaos pri opúšťaní prístavu sa zabudlo, kto ich kam uložil.... Najbližšie tri dni plavba prebiehala kľudne. Večer z 13. na 14. apríla však začali radisti na Titanicu dostávať správy od okolitých lodí o mohutnom počte plávajúcich ľadovcov v mori. Mnohé z nich ostali medzi nimi uväznené – radšej zakotvili uprostred oceánu, ako by mali riskovať zrážku. Posádka Titanicu však, na čele s jej kapitánom, tento fakt ignorovala, aj napriek tomu, že radisti okolitých plavidiel celý deň naliehavo posielali výzvy k zastaveniu plavby. Pre pasažierov a ani posádku by sa nejednalo o žiaden problém – loď mala zásoby na niekoľko mesiacov plavby (vo veľmi úspornom režime by sa loď dokázala plaviť až pol roka). Posádka však považovala plavidlo za nepotopiteľné a nič nedokázalo otriasť ich presvedčením.

Ľadovce boli vždy veľkou hrozbou pre lode, pretože sú na mori ťažko viditeľné. Väčšiu časť svojej masy ukrývajú pod vodnou hladinou. Posádka má veľmi malú možnosť spoznať rozmer a tvar ľadovca. Možno ti v tejto časti napadne, ako je vôbec možné, že sa Titanic odrazu ocitol v ľadovcových vodách? Plavil sa tak ďaleko na severe? Ani nie. Na jar sa totiž arktický ľadovec topí a jeho okrajové oblasti sa zvyknú odtrhnúť. Mohutné vodné prúdy ich následne dokážu odniesť mnoho stoviek a dokonca až tisícov kilometrov pred tým, ako sa v teplejšej vode roztopia. Vráťme sa však späť ku dňu 14. apríla 1912. Kapitán prekypoval spokojnosťou, v tento deň prvýkrát nariadil pustiť loď plnou rýchlosťou. Za necelých 12 hodín Titanic preplával skoro rovnakú vzdialenosť, ako v predošlé dva dni dohromady. Zaujímavosťou je, že večer, okolo 22:00 sa parník Californian dostal do vizuálneho kontaktu s Titanicom – na južnom obzore bolo z jeho paluby jasne vidno osvetlenie najväčšej lode tej doby. Práve v ten moment začal radista Californianu - Cyril Evans - vysielať varovanie o mohutných ľadovcoch, medzi ktorými práve plávali. Titanic na správy nijako neodpovedal. Iba niekoľko minút po poslednej práve z Californianu spozorovali dvaja námorníci v pozorovacom koši Titanicu ohromnú ľadovú masu pred loďou. Okamžite túto skutočnosť ohlásili na mostík, ktorý vydal svoje posledné, najfatálnejšie rozhodnutie. Dôstojníci sa rozhodli ľadovec oboplávať. Iba 37 sekúnd od hlásenia z pozorovacieho 26

koša vykonal Titanic prudký obrad vpravo. Keby loď do ľadovca narazila priamo, došlo by k poškodeniu predných plavebných komôr. S touto haváriou sa pri konštrukcií lode počítalo a Titanic by sa určite nepotopil. Namiesto čelného nárazu však došlo k tomu, že ľadovec sa zasekol do lode z boku. Vzhľadom k veľkej hmotnosti a zotrvačnosti sa loď nezastavila hneď, ale išla ešte niekoľko desiatok metrov. Ľadová hora, zabodnutá do boku lode tak rozrezávala jednu plavebnú komoru za druhou – spolu ich bolo poškodených šesť (dvanásť dvojkomôr). Na prvý pohľad sa nejednalo o tragickú haváriu – pasažieri, vzhľadom k rozmerom lode, pocítili iba slabšie zachvenie. Posádka samotná si taktiež, v prvom momente, neuvedomovala vážnosť situácie. Obhliadka lode však ukázala, že to, čo najlepší konštruktéri nedokázali nasimulovať v priebehu rokov, dokázal ľadovec za približne dvanásť sekúnd. Druhým problémom bolo, že vytvorená trhlina sa nachádzala tesne nad hranicou dvojitého trupu. To priamo súviselo s tretím problémom – jednotlivé komory mali medzi sebou vodotesné priečky, ktoré mali izolovať časti lode, ktoré neboli poškodené. Predná časť lode sa však zaťažila vodou a začala klesať. Cez prerazený trup nad hranicou dvojitého dna sa začala prelievať voda cez paluby, ktoré žiadne vodotesné priečky neobsahovali. Mohutné čerpadlá začali okamžite pracovať, no už 10 minút po zrážke bolo jasné, že loď pôjde ku dnu. Dvadsať minút po zrážke prišiel hlavný konštruktér lode so šokujúcim výpočtom, že na hladine sa udržia ešte maximálne hodinu a pol. 27

Posádka začala okamžite evakuovať loď. Na viac ako 2000 cestujúcich bola loď vybavená člnmi len pre slabú tisícku. Samotná posádka sa pri evakuácií zachovala taktiež absolútne neprofesionálne. Na vodu spúšťala člny poloprázdne, mnohým ľudom zabránila do nich nastúpiť pre nezmyselné predpisy. Niekoľko člnov sa pri spúšťaní prevrhlo a iné zase nebolo možné vôbec použiť, nakoľko došlo k ich poškodeniu pádom na nižšiu palubu. Už 15 minút po náraze, keď bolo jasné, že sa loď potopí. Titanic začal vysielať núdzový signál. V okolí sa nachádzalo niekoľko plavidiel, schopných pojať ľudí, ktorí sa nezmestili na záchranné člny. Najbližšie sa nachádzal parník Carpathia – iba 93 kilometrov. Bohužiaľ, pre husto posiate more ľadovcami trvalo prekonanie tejto vzdialenosti viac ako štyri hodiny, čo bolo zúfalo dlho. V čase 2:20 nadránom 15. apríla sa Titanic stratil pod hladinou. Ľudia, ktorí sa neutopili v útrobách lode, veľmi rýchlo zamrzli v chladnej vode (teplota vody nepresiahla dva stupne Celzia). Spolu s Titanicom tak zahynulo až 1500 ľudí. Carpathia dorazila na miesto katastrofy až po štvrtej hodine rannej, pri čom zo záchranných člnov zachránila približne 700 ľudí. Vyšetrovanie objavilo mnoho pochybení, technických aj bezpečnostných problémov. Konštrukcia trupu nebola vôbec taká pevná, ako sa pôvodne predpokladalo. Loď obsahovala nedostatočné množstvo záchranných člnov. Cestujúci nedostali žiadne inštrukcie, čo robiť v prípade evakuácie. Dokonca z estetických dôvodov bolo zmenené umiestnenie záchranných člnov na lodi, do ktorých však, v konečnom dôsledku skoro nebolo možné nastúpiť. Haváriu prežili hlavne deti, vďaka čomu bolo možné ešte donedávna stretnúť sa s nimi a porozprávať. Posledný človek, ktorý ostal nažive bola angličanka Millvin Deanová, ktorá umrela 31. mája 2009. Havária Titanicu prispela k výraznému sprísneniu pravidiel námornej plavby, zvýšeniu jej bezpečnosti a zlepšeniu plavebných podmienok. Vždy musíme mať na pamäti to, že nech sa v živote pripravíme akokoľvek, pred silou prírody, by sme si mali zachovať veľkú dávku pokory a akceptovať jej pravidlá. 28

ZAUJÍMAVOSTI O ĽADOVCOCH

ľadovec Jostedalsbreen

Najúžasnejšie ľadovce sveta 1) Ak by si sa niekedy vybral do Nórska za prírodnými krásami, určite nevynechaj ľadovec Jostedalsbreen. Ide o najdlhší suchozemský ľadovec na svete, ktorý sa kľukatí v dolinách medzi nórskymi horami. Ľadovec doslova vyzerá ako valiaca sa horská rieka, pre ktorú sa zastavil čas. Z diaľky svojou farbou a skladbou ľadu pripomína valiacu sa spenenú vodu. Na dĺžku meria šesťdesiat kilometrov a jeho hrúbka neklesá, ani na najtenších miestach pod šesťsto metrov. Najkrajší pohľad poskytuje na jar, kedy sa okolitý sneh už roztopil a krajina zavládne zeleným šatom rastúcej trávy. V pozadí sa však skvejú zasnežené končiare, zahalené do hmly a z nich vyráža spomínaný ľadovec do údolia. 2) Kanada je jedna z najväčších krajín sveta, aj keď jedna z najredšie osídlených. V rozsiahlych, neobývaných oblastiach krásnej, no drsnej prírody, nájdeme niekoľko väčších, či menších ľadovcov. Jeden z nich svojou výnimočnosťou nad ostatné vyčnieva. Hovoríme o takzvanom Kanadskom ľadovci. Aby sme boli geograficky presní, tak najväčšia časť ľadovca patrí už do oblasti Antarktídy (severného pólu). Je to pomerne malý ľadovec, ktorý stabilne pláva na spojnici riek Frixel a Hoare. Veľkou zaujímavosťou je, že toto územie patrí k tým najsuchším na svete (ročne tu nespadne ani 10 centimetrov zrážok). Jedná sa tak o najchladnejšiu púšť sveta. Ľadovec, ktorý v lete počas topenia vyššie spomenuté rieky vyživuje vodou z nich v zime zase berie vodu na obnovenie svojej masy. 30

ľadovec Perito Moreno

3) Pohorie Karakoram je jedným z najdrsnejších pohorí sveta. Práve v ňom je najväčší ľadovcový systém na svete, ležiaci mimo polárnych oblastí. Geograficky leží v Pakistane a má názov Biafo. Pozostáva z niekoľkých väčších, či menších ľadovcov, ktoré spolu zaberajú dĺžku viac ako sto kilometrov súvislej masy ľadu. Vzhľadom k svojej nadmorskej výške, v ktorej sa nachádza – 5100 metrov nad morom, sa prakticky nikdy netopí. Dá sa predpokladať, že jeho rozloha sa bude v budúcnosti ešte zväčšovať. 4) Veľké ľadovce sa nachádzajú aj na území južnej Ameriky. Pre mnohých sa tento kontinent spája hlavne s teplým podnebím, plážami a dažďovým pralesom. V južnej Amerike, konkrétne v Argentíne, sa nachádza najzaujímavejší ľadovec celého kontinentu – nesie meno Perito Moreno. Je to tridsať kilometrov dlhý útvar, ktorý svojou masou vypĺňa celé jedno údolie, blízko El Calafte. Zaujímavosťou je, že sa nachádza v údolí, kam nezvykne kvôli okolitým kopcom svietiť veľa priameho slnka, vďaka tomu dokáže prežiť aj teplé letá. 5) Posledným na našom zozname je ľadovec Furtwängler. Málokto by tipoval, kde sa nachádza. Afrika, slnečný a najteplejší kontinent sveta, bola po milióny rokov jeho domovom, konkrétne hora Kilimandžáro. V dávnej minulosti bol Furtwängler jeden z najväčších ľadovcov na svete. V dôsledku globálneho otepľovania, nenávratne stratil za posledných sto rokov až 80% svojej masy. Odhady vedcov hovoria o tom, že už v roku 2020 z neho nezostane prakticky nič. Zabrániť tomu nedokáže ani fakt, že vrchol Kilimandžára je väčšinu roku zakrytý snehovou prikrývkou. 31

Poklady ukryté v ľadovcoch - Ötzi Nie raz sa stalo, že sa vedcom podarilo nájsť v ľadovcoch zamrznuté rôzne prehistorické tvory, ktoré tak ostali veľmi dobre zachované pre bádanie. Neboli to však vždy iba zvieratá. Občas sa vedcom podarí objav, ktorý dokáže priblížiť život prvých ľudí na svete. Jedným z najvýznamnejších objavov v tomto smere je objavenie takzvaného Ötziho – človeka z doby medenej. 19. septembra 1991 sa dvom nemeckým turistom na rakúsko-talianskej hranici, v nadmorskej výške 3210 metrov naskytol hrozivý pohľad – objavili v ľade zamrznuté ľudské telo. Meno nájdeného človeka bolo odvodené od miesta, kde ho našli, alpskej oblasti s názvom Ötztal. Privolaní záchranári sa domnievali, že našli telo horolezca, ktorý uviazol a zahynul pod lavínou. Pri pokuse o vytiahnutie tela ho na niekoľkých miestach poškodili, zničili veľkú časť odevu a unikátny lovecký luk. Telo odviezli do Innsbrucku na identifikáciu. To čo lekári zistili prekonalo všetky očakávania. Pred sebou mali veľmi dobre zachované telo človeka-muža z doby medenej. Jeho vek sa odhaduje okolo 5000 rokov, čo z neho robí jednu z najstarších a zároveň najlepšie zachovaných múmií na svete. Práve vďaka ľadu dokázali vedci zistiť veľa o Ötzim a aj o dobe, v ktorej žil. Čo všetko teda zistili? Išlo o muža, ktorého vzrast bol 165 centimetrov, hmotnosť 50 kilogramov a bol vo veku asi 45 rokov. Podľa analýzy zubov (izotopov potravy a spôsobu opotrebenia) s určitosťou

vieme povedať, že svoje detstvo prežil v blízkosti dediny Feldthurns, no po dovŕšení dospelosti sa presťahoval asi 50 kilometrov severnejšie do hôr. Podľa štúdie jeho DNA taktiež vieme, že rodovo patril k dnes už neexistujúcim národom s pôvodom na juhu Európy. Vedci taktiež zistili, že išlo o relatívne dobre živeného človeka (nenechaj sa zmiasť nízkou váhou a aj vzrastom, pred 5000 rokmi boli ľudia menší a vzrast 165 centimetrov bola priemerná mužská výška), ktorý jedával priemerne dve jedlá denne. Vďaka tejto analýze vieme, že ľudia jeho doby bežne jedli chlieb a jedlá z obilia, pomerne veľa mäsa ale aj zeleniny a ovocia. Ďalej sme sa dozvedeli, že mal hnedé oči, krvnú skupinu 0 a trpel aj rôznymi zdravotnými problémami, ako borelióza, srdcové problémy a neznášanlivosť na laktózu. Mal v tele rôznych parazitov a asi pol roka pred svojou smrťou bol tri krát chorý. Jedným so zaujímavých objavov bolo, že Ötzi mal niekoľko tetovaní na tele. Ide tak o najstaršie zdokumentované tetovanie v ľudskej histórií. Ľadovce sú fascinujúci ekosystém, ktorý by sme pre jeho unikátny význam mali spoznávať a chrániť aj v budúcnosti. 33

Jazero Vostok Ľadovce v sebe ukrývajú rôzne tajomstvá. Ruským a britským vedcom sa pred niekoľkými rokmi podarilo pod ľadovcom na južnom póle objaviť jazero, ktoré pôsobením tepla spod zemského povrchu nikdy nezamŕza. O väčšie prekvapenie sa však postaral fakt, že jazero je obývané životom. Vďaka tomu, že po dobu miliónov rokov bolo jazero oddelené do okolitého sveta, vyvinul sa v ňom unikátny ekosystém. Extrémne podmienky pod jeden a pol kilometrom ľadu nedokážu prežiť príliš zložité organizmy. Jazero je však plné jednobunkových a mikroskopických tvorov, ktoré môžeme rozdeliť na dve skupiny. Prvou z nich (asi 80% ) sú organizmy, ktoré na našej Zemi vyhynuli pred 100 000 a viac rokmi. Svojou prítomnosťou tak môžu poskytnúť neskutočne hodnotné poznatky o tom ako naša planéta a život na nej vyzerali v dávnej minulosti. Taktiež sa vďaka nim môžeme dozvedieť informácie o tom, ako prebiehal vývoj života na Zemi, evolúcia a zmeny v DNA. Zvyšných asi 20% organizmov tvoria genetické unikáty – pre vedu úplne neznáme formy života. Aby sa tento a jemu podobné ekosystémy zachovali je potrebné, aby sa ľadovce, ktoré ich chránia neroztopili.

JAZYKOVÉ OKIENKO

MAĽOVANÁ KRÍŽOVKA V tomto čísle sme pripravili maľovanú krížovku, ktorá sa lúšti trochu inak ako tie predošlé. Ak náhodou nevieš ako na ňu, návod nájdeš v prílohe časopisu. Príjemné lúštenie!

Výsledok krížovky z minulého mesiaca:

Ahojte stromáci. Po vianočných prázdninách prichádza súťaž Envitalent so svojím 5. kolom. Veríme, že ste si dobre oddýchli a do nového roka vstupujete plní síl a energie. Januárové úlohy opäť preveria nielen vaše vedomosti z biológie ale aj vašu pozornosť. Pozorne si čítajte zadania a otázky jednotlivých úloh, aby vás vaša prípadná nepozornosť nepripravila o body za nesprávne odpovede. Nezabudnite ani na projektovú časť súťaže Envitalent–výskumník, ktorá prebieha do konca marca. Svoj talent a vedomosti tak môžete ukázať nielen odpovedaním na naše otázky, ale aj realizovaním vlastného výskumu v rámci prírodovedy alebo životného prostredia. Tešíme sa na vaše odpovede a projekty!

Hodnotenie Envitalentu Novembrové kolo súťaže Envitalent uzatvorilo prvé hodnotiace obdobie, a my sme po troch mesiacoch spoznali prvých výhercov. Celkovo sa v tomto období hodnotili odpovede od takmer 300 detí. Jednotlivým odpovediam bol na základe ich správnosti pridelený zodpovedajúci počet bodov. Súťažiaci s najvyšším počtom bodov sa môžu tešiť na pekné vecné ceny. Súťaž pokračuje ďalej novým súťažným obdobím (december – január – február), takže ak ste neuspeli v tom prvom, môže sa vám to podariť teraz. Všetko závisí od vašich vedomostí a vašej pozornosti. Pokiaľ sa však radšej venujete vlastnému výskumu, možno uspejete v projektovej časti súťaže Envitalent-výskumník. Výhercovia prvého hodnotiaceho obdobia: F kategória (3.-5. ročník základných škôl) Mladší žiaci – zapojilo sa 17 detí, maximálny počet bodov bol 46. 1. miesto: Tadeáš Gurka (Klub Limba, Spišská Belá) – 45,5 bodov 2. miesto: Laura Öri (Klub Enviráčik, Komárno) – 43,5 bodov 3. miesto: Dorota Soósová (Klub Enviráčik, Komárno) – 42,5 bodov Starší žiaci – zapojilo sa 68 detí, maximálny počet bodov bol 63,5. 1. miesto: Tamara Omámiková (Klub Dúha, Udiča) – 62 bodov 2. miesto: Timea Jacková (Klub Envirokamaráti pod Spišským hradom – Spišské Podhradie) – 61 bodov Adam Flimel (Klub Vavrinec, Nedožery – Brežany) – 61 bodov 3. miesto: Jakub Jakubčin (Klub Stromáci, Zvolen) – 60,5 bodov E kategória (5.-9. ročník základnej školy a 1.-4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom) Zapojilo sa 45 detí, maximálny počet bodov bol 83. 1. miesto: Simona Hašanová (Klub Mravenisko, Ludanice) – 79 bodov 2. miesto: Peter Nociar (individuálny člen, Lučenec) – 76 bodov 3. miesto: Bianka Tanyasiová (Klub Snežienky, Poprad) – 74 bodov D kategória (6.-7. ročník základnej školy a 1.-2. ročník gymnázia s osemročným štúdiom) Zapojilo sa 110 detí, maximálny počet bodov bol 73. 1. miesto: Karolína Neupaverová (Klub Snežienky, Poprad) – 68,5 bodov 2. miesto: Slávka Medúsová (Klub Na Hôrke, Nitra) – 66,5 bodov 3. miesto: Terézia Koleková (Klub Crocus, Hlohovec) – 65 bodov C kategória (8.-9. ročník základnej školy a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom) Zapojilo sa 56 detí, maximálny počet bodov bol 81. 1. miesto: Bianka Tanyasiová (Klub Snežienky, Poprad) – 81 bodov 2. miesto: Lucia Gálová (Klub Mravenisko, Ludanice) – 80 bodov 3. miesto: Simona Hašanová (Klub Mravenisko, Ludanice) – 79 bodov Anabela Lieskovská (Klub Stromáci, Mojmírovce) – 79 bodov

Zopár rád do ďalších kôl: 1. Pozorne si vždy prečítajte celé zadanie úlohy, aj jednotlivé otázky. Nedovoľte svojej nepozornosti pripraviť sa o body! 2. Pokiaľ je súčasťou úlohy krížovka, posielajte aj jednotlivé dopĺňané odpovede, nielen samotnú tajničku. 3. Potrápte si svoj vlastný rozum, odpisovať sa nevypláca! Pokiaľ nám príde z jedného Klubu viac odpovedí, a tie sú úplne rovnaké, najmä s rovnakými chybami (aj pravopisnými) a úplne rovnakými odôvodneniami odpovedí, je jasné, že niekto od niekoho odpisoval. Pokiaľ zistíme, že súťažiaci nám zaslali odpovede, ktoré nevypracovali samostatne, budú všetci s rovnakými odpoveďami zo súťaže vylúčení.

Envitalent je názov súťaže, ktorú vám prinášame od začiatku školského roka. Veríme, že vďaka nej v sebe objavíte skryté envitalenty. Pokiaľ sa vám bude v envitalente dariť, odporúčame vám, aby ste sa prihlásili aj na biologickú olympiádu, ktorú pravidelne organizuje organizácia Iuventa. Ako stromácky Envitalent prebieha? Každý mesiac (od septembra do mája) je prílohou časopisu Strom zadanie súťažných úloh Envitalent a to v štyroch kategóriách (C, D, E, F). Úlohy pre vás bude vytvárať Monika Pjechová - pjechova@stromzivota.sk, ktorá vám bude nápomocná pri akýchkoľvek otázkach. Pomáhať jej pri tom budú Katarína Juríková (Katka je doktorandka na prírodovedeckej fakulte UK) a Jaroslav Ferenc (Jaro je študent 4.ročníka na Prírodovedeckej fakulte UK). Obaja sa zúčastnili na biologickej olympiáde už mnoho krát. Vypracované odpovede treba posielať každý mesiac na adresu pjechova@ stromzivota.sk. Dôležité je uviesť meno, priezvisko, Klub SŽ a triedu, ktorú navštevujete. Raz za štvrť roka vyhodnotíme najúspešnejších žiakov (december / apríl / jún), ktorí budú aj odmenení vecnými cenami. Na konci školského roka sa bude konať medzinárodný Envitalent meeting, na ktorom sa zúčastnia tí, ktorí dosiahnu za celý školský rok najviac bodov. Zároveň tu dostanete jedinečnú možnosť porovnať si vedomosti aj s deťmi z Českej republiky. Pridáte sa teda s nami odkrývať tajomstvá prírody? Zároveň sa môžete porovnať nielen so svojimi rovesníkmi a nielen v rámci svojej triedy či školy, ale rovno v rámci celého Slovenska. Tak neotáľajte a rýchlo sa dajte do riešenia úloh :) tešíme sa na vás 39

VYHLÁSENIE SÚŤAŽE TAJOMSTVO STROMU V prenesenom význame môžeme za mikrovesmír považovať aj strom, ktorý je symbolom planéty, spoločníkom ľudského života a domovom pre množstvo živočíchov. Predstavuje jedinečný komplex symbiotických vzťahov a nazývame ho aj dychom Zeme. Svojimi koreňmi je pevne prichytený k zemi, z ktorej vyrástol, silným a pružným kmeňom, ktorý ho dvíha k oblohe a korunou prinášajúcou kyslík ale aj plody, obohacuje prostredie, v ktorom žije. Pokúste sa stvárniť jeho majestátnosť, jeho krásu, jeho dôležitosť, jeho odhodlanie rásť vo forme výtvarného diela.

Strom života otvára sériu súťaží prvého polroku 2015 vyhlásením 7. ročníka výtvarnej súťaže Tajomstvo stromu. Súťaž je určená len pre členov Stromu života. Práce je možné tvoriť ľubovoľnou technikou na papier alebo výkres. Maximálny formát môže byť veľkosti A3 a dielo nesmie byť priestorové. Jeden súťažiaci = jeden člen, môže zaslať maximálne jedno výtvarné dielo, ktoré musí byť originálnym dielom súťažiaceho a spadá do obsahového zamerania súťaže.

Ukážky prác z minulých ročníkov

Podrobnejšie podmienky súťaže Tajomstvo stromu 2015: Zaslané kresby, maľby, grafiky a kombinované techniky nesmú byť poskladané (kvôli následnému scenovaniu) ani zarámované. Na zadnej strane súťažného diela je potrebné uviesť: ∙∙ ∙∙ ∙∙

meno a priezvisko autora, vek autora názov diela, názov Klubu Stromu života, ktorého je členom.

Bez uvedených náležitostí nebude súťažné dielo zaradené do hodnotenia. Zámerom organizácie je využiť najlepšie diela pre motiváciu iných detí a škôl, aby sa zapojili do činnosti organizácie Strom života. Súťažiaci prihlásením súťaže súhlasí s použitím súťažného diela podľa potrieb organizácie Strom života. Zaslané diela sa neposielajú po skončení súťaže späť súťažiacim. Pokiaľ požadujete spätné zaslanie súťažných diel, uveďte to v sprievodnom liste spolu s adresou, kam majú byť súťažné diela spätne zaslané. Hodnotiaca porota: Práce vyhodnotí porota, ktorou je Rada Stromu života. Porota udelí 3 ceny v dvoch kategóriách podľa veku členov Stromu života: 1.kategória – MŠ a prvý stupeň ZŠ (5-10 rokov) 2.kategória – druhý stupeň ZŠ a stredná škola (11-16 rokov)

Súťažné diela nám posielajte na adresu: Strom života, Trnavská cesta 7, 83104 Bratislava, alebo emailom na kancelaria@stromzivota.sk

Uzávierka súťaže: 15. marec 2015 (rozhoduje dátum na pečiatke pošty) Obálku označte heslom: výtvarná súťaž

41 41

VYHLÁSENIE LITERÁRNEJ SÚŤAŽE MOJA VOĽBA Každý jednotlivec má možnosť voľby. Ako bude žiť, s kým bude žiť, s kým bude tráviť voľný čas, ako ho bude tráviť… V dejinách ľudstva práve odvaha zvoliť si vlastnú cestu prinášala ľuďom novú kvalitu. Klimatické zmeny, neúnosné čerpanie prírodných zdrojov, konzumný spôsob života a pokračujúca devastácia životného prostredia, to všetko začína výrazne ovplyvňovať náš život a núti nás premýšľať, ako ďalej. Akú voľbu uskutočniť. Nechceme predsa žiť v prostredí plnom odpadkov, v prostredí, ktoré ohrozuje naše zdravie. Mali by sme premýšľať o tom, čo zanecháme budúcim generáciám. Aký obraz si o nás vytvoria. Aká je teda vaša voľba? Čo chcete, aby sa udialo s vašim životom a životom našej civilizácie a čo nechcete? Čo chcete urobiť preto, aby planéta Zem bola aj naďalej našim domovom?

Strom života vyhlasuje pre svojich členov 7. ročník literárnej súťaže Moja voľba. Vyžadujú sa kratšie literárne útvary (max 2-3 strany veľkosti A4), pričom súťažiaci si môže vybrať medzi poéziou a prózou. Jeden súťažiaci = jeden člen môže zaslať maximálne jedno poetické dielo a jedno prozaické dielo, ktoré spadá do obsahového zamerania súťaže. Jednotlivé literárne diela musia byť originálnym dielom súťažiaceho.

Podrobnejšie podmienky súťaže Moja voľba 2015 Jednotlivé literárne diela musia byť originálnym dielom súťažiaceho. Na konci diela, alebo v samostatnom sprievodnom liste, je potrebné uviesť, resp. pripojiť: ∙∙ ∙∙ ∙∙

meno a priezvisko autora, vek autora, adresu bydliska autora, názvov diela, rok vzniku, názov Klubu Stromu života, ktorého je členom.

Bez uvedených náležitostí nebude súťažné dielo zaradené do hodnotenia. Zámerom organizácie je využiť najlepšie diela pre motiváciu iných detí a škôl, aby sa zapojili do činnosti organizácie Strom života. Zaslané diela sa neposielajú po skončení súťaže späť súťažiacim. Pokiaľ požadujete spätné zaslanie súťažných diel, uveďte to v sprievodnom liste spolu s adresou, kam majú byť súťažné diela spätne zaslané. Hodnotiaca porota: Práce vyhodnotí porota, ktorou je Rada Stromu života. Porota udelí 3 ceny v dvoch kategóriách podľa veku členov Stromu života: 1.kategória – prvý stupeň ZŠ (5-10 rokov) 2.kategória – druhý stupeň ZŠ a stredná škola (11-16 rokov) Ocenení jednotlivci získajú diplomy, knihy a iné hodnotné ceny.

Súťažné diela nám posielajte na adresu: Strom života, Trnavská cesta 7, 83104 Bratislava, alebo emailom na kancelaria@stromzivota.sk 42

Volanie Zeme Počuješ tichý šum vetra? Nadýchni sa! ... snívaj. Spopod viečok sa na svet dívaj. Ľahni si na trávu, Počúvaj tiché tamtamy zeme. Zahoď obavu, Len na jeden moment zaváhať smieme. Len na jeden moment tajomstvá trávy poznať smieš... Zem hovorí k tebe! Počuješ? Počuješ tichý šum vetra? Tlkot sŕdc divých makov? Pôrodné bolesti trávy? Pred očami ti plače... ty ju pošliapeš. Ale... ešte stále nechápeš. ... Alex Madová, Klub Lamačské sovy, Bratislava Ukážky prác z minulých ročníkov Naša Zem Keď sa na jar budia stromy, keď vtáčatá spievajú, keď deti letia o preteky a dospelí sa radujú, to všetko sa deje na Zemi. Keď nás v lete slnko hreje, keď je búrka a všetko sa chveje, keď deti šantia pri jazere a dospelý sa len tak smeje- to všetko sa deje na Zemi. ... Jakub Kopún Klub ZŠ Lúka, Lúka

Uzávierka súťaže: 15. marec 2015 (rozhoduje dátum na pečiatke pošty) Obálku označte heslom: literárna súťaž 43 43

VEDECKÉ OKIENKO s Katkou Juríkovou

VIDEO PREHRÁTE KLIKNUTÍM NA OBRÁZOK, ALEBO KLIKNUTÍM TU

Bohato ilustrované CD s poučnými textami piesní o recyklácii a separácii odpadu bude určite skvelým darčekom pre deti, ktoré chcú spievať, tancovať a majú radi prírodu. Nevidiaci a slabozrakí ľahko identifikujú CD nosič s Braillovým písmom. Detskými interpretmi naspievané CD obsahuje 13 skladieb plus bonus s populárnym slovenským spevákom Thomasom Puskailerom. CD si môžete objednať cez webshop www.obchod.stromzivota.sk za cenu 9 EUR. Pri kúpe 4 ks CD poštovné zdarma.

IQ DIEŤAŤA ZODPOVEDNOSŤ RODIČOV

Nová publikácia zameraná na podporu zvyšovania IQ dieťaťa. V predaji iba cez internetový obchod Stromu života.

obchod.stromzivota.sk

1. ÚVOD Každé dieťa, ktoré sa naučí svoj materinský jazyk do tretieho roku života, tým zvládlo jednu z najťažších mentálnych skúšok a celkom určite má kapacitu a schopnosti pokračovať v rozvoji vlastných špecifických talentov. My mu však musíme pomôcť, aby sa mu to podarilo a dosiahlo tak svoj biologický potenciál. Ak nebudeme deti dostatočne stimulovať, v budúcnosti nás čaká menej talentovaných a nadaných jednotlivcov v komunitách, ako aj na celonárodnej úrovni, pričom prirodzene vieme, že práve nadaní ľudia sú tým najvzácnejším potenciálom každého štátu.

V závislosti od autorov, ktorí sa touto témou zaoberali, existujú rôzne definície nadania. Definícia nadania

Autor

Vysoká všeobecná intelektuálna schopnosť

Terman

Všeobecná schopnosť divergentného myslenia

Walach

Produkčno-kreatívna schopnosť

Tannenbaum

Vysoko špecifická odbornosť

Bloom, Gardner

Kvalitné použitie procesov myslenia

Sternberg

oblastiach. Táto schopnosť je podmienená vysoko vyvinutými jednotlivými mentálnymi vlastnosťami a ich zložením, ako aj vnútornou a vonkajšou stimuláciou. Výskum nadaných detí začal realizovať L. Terman v Spojených štátoch amerických v Kalifornii (1921). Test absolvovalo 250.000 detí, z ktorých vybrali skupinu 1.500 detí, ktoré označili ako nadané. Tieto deti potom sledovali až do dospelosti. Išlo o najobsiahlejšiu štúdiu v doterajšej histórii. Terman kvalitatívne vyjadril hodnotu školského vzdelávania, získaných diplomov, kvalifikácií a úrovne dosiahnutej v živote. Prišiel k záveru, že skupina nadaných ľudí mala výsledky o 10 až 30-krát lepšie ako kontrolná skupina (rovnaká veková skupina všeobecnej populácie). Tento výskum jasne poukazuje na význam nadaných ľudí, čiže na zmysel ich skorého odhalenia a rozvoja ich potenciálu.

Obrázok 2. Spojenie dvoch neurónových zakončení.

Obrázok 3. Sústavnou stimuláciou sa zvyšuje počet spojení medzi neurónmi, čoho výsledkom je hustejšia neurónová sieť.

Obrázok 4. Nedostatočná stimulácia spôsobuje nízky počet spojení, čoho následkom je riedka neurónová sieť 7 a nižšie intelektuálne schopnosti.

7.2 HRY SO SYMBOLMI ABSTRAKTNÝCH POJMOV (SPOZNÁVANIE, KLASIFIKÁCIA, ASOCIÁCIA) a) Čítanie

a následne ich precvičujeme každý deň približne 10 minút. Môžu to byť symboly a emblémy športových klubov (Slovan Bratislava, Dukla Banská Bystrica, Inter Miláno, Real Madrid, Liverpool Manchester..), automobilov (Škoda, Renault, Fiat, BMW, Audi...), rôznych výrobkov (Chrumky, Barbie, Milka, Horalky, Budiš...), zástavy najmenej desiatich štátov. Hry so symbolmi, zástavami, menami firiem sú veľmi dobré pre prechod do vyššieho stupňa Programu, konkrétne pre rozvoj funkčného myslenia.

Proces čítania a spoznávania abstraktných symbolov je jedným z najkomplikovanejších procesov, ktorý sa dieťa musí naučiť.

Úloha 2. Po prvých troch mesiacoch prechádzame k učeniu slov. Každú stredu sa deťom ukazuje 5 nových slov (zložených z 3 - 4 písmen, neskôr z 5 - 6 písmen). Deti sa v škôlke počas troch dní učia slová len 10 minút denne a v piatok sa rodičom povie, ktoré slová sa učili. Rodičia môžu s deťmi cez víkend cvičiť tieto slová niekoľko minút každý deň. V pondelok a utorok v škôlke sa slová zopakujú a v stredu sa deťom pridá ďalších 5 nových slov (popri slovách z predchádzajúcich týždňov). A tak sa, z týždňa na týždeň, deti za dva mesiace naučia 40 slov. Program je užitočný pre každé dieťa, keďže rozvíja schopnosť spoznávania abstraktných symbolov už v ranom veku, bez ohľadu na to, koľko slov alebo symbolov sa dieťa naučilo. Na konci procesu učenia slov (ktorý trvá dva mesiace) je

Zistilo sa, že všeobecné podmienky, v akých žijú a pracujú, sú veľmi významné, a preto spoločnosť musí včas odhaľovať nadané deti a správnym prístupom umožniť, aby maximalizovali svoj biologický potenciál.

Súčasná definícia opisuje nadanie ako súhrn vlastností, za pomoci ktorých môže jednotlivec trvalo dosahovať nadpriemerné úspechy v jednej alebo vo viacerých

do ruky a neskôr si ju hádzať jeden druhému na menšiu vzdialenosť. Päť až šesťročné deti si môžu loptu podávať aj na vzdialenosť väčšiu ako jeden meter, loptu môžu hádzať do koša a pod.

ak napríklad okom vykonávame rýchle pohyby, sledujeme predmety, utekáme a preskakujeme prekážky... Avšak deti v technologicky vyvinutých krajinách, namiesto takýchto hier, čoraz častejšie pozerajú na televíznu obrazovku, čo na rozvoj akomodácie oka vplýva negatívne. V posledných rokoch výskumy preukázali, že pri takmer všetkých poruchách pozornosti u detí existuje zároveň problém s akomodáciou oka (viac ako 90% prípadov malo problémy s akomodáciu najmä ľavého oka). Po dlhotrvajúcich a náročných cvičeniach si žiaci, ktorí dovtedy mali problémy s učením, svoj školský prospech zlepšili. Vždy je lepšie takémuto problému predísť, ako ho neskôr liečiť, a preto je potrebné vedieť, že už prvé roky života sú najvýznamnejším obdobím pre rozvoj akomodácie oka.

Obrázok 1. Rozvoj mozgu je najintenzívnejší počas prvých rokov života, keď sa rozvíja a formuje neurónová sieť.

Úloha 2. Čo najrýchlejšie prečítanie slova napísaného na tabuli veľkými písmenami a nájdenie zodpovedajúceho obrázka na stole pred sebou. Rýchlym čítaním z tabule a vyhľadaním obrázka prečítaného slova na stole oko neustále akomoduje a pracuje. Každodenné cvičenia po 10 až 15 minút nielenže rozvíjajú schopnosť dieťaťa čítať, ale sú aj výnimočne dobré pre precvičenie procesu akomodácie oka. Úloha 3. Cvičenia, ktoré obsahujú beh, preskakovanie, preťahovanie sa a pobyt v prírode pomáhajú rozvoju akomodácie oka. Túto časť programu by s deťmi mali celkom určite realizovať aj rodičia.

Úloha 1. Lopta a akomodácia Lopta je ideálnym prostriedkom pre všetky cvičenia, lebo pri jej sledovaní oko stále akomoduje. Cvičenia sa podľa veku dieťaťa rôznia. Deti vo veku 3 až 4 roky si môžu sadnúť oproti sebe na vzdialenosť pol až jeden meter a kotúľať loptu každý deň 4 - 5 minút. Deti vo veku 4 až 5 rokov môžu formovať kruh (štyri-päť detí) a podávať loptu jeden druhému z ruky

Abstraktné pojmy, akými sú písmenká, musí dieťa spájať do celku, do slovíčok a neskôr do viet, ktoré si musí zapamätať. Túto zručnosť je potrebné čím skôr zvládnuť, a to najmä v období intenzívneho dozrievania mozgu (čo je obdobie pred tým, ako dieťa začne chodiť do školy, do približne siedmich rokov života). Úloha 1. Počas prvých troch mesiacov Programu sa deťom raz týždenne (napríklad v stredu) ukazuje 5 nových rozoznateľných symbolov

usmerniť dieťa k rozmýšľaniu a vytvoreniu záveru, ak je to potrebné aj pomocou výkresov, aby pochopilo, o čo ide. Napríklad slovo mikrobiológia sa skladá z dvoch slov: mikro (malé, drobné) a biológia (veda o živých organizmoch), to znamená, že je to veda o drobných živých stvoreniach.

Príklad 7. Deti treba podnietiť, aby samé vymysleli nejakú hru, pri ktorej sa všetci zabavíte. Navrhnite to vážne a ony pochopia, že majú dôležitú úlohu. Je niečo, čo inšpiruje viac, ako tvorba novej hry? Príklad 8. Za účelom podnietenia fantázie a obrazotvornosti, dieťaťu ukážeme jeden alebo viac obrázkov, na základe ktorých môžu porozprávať rozprávku. (komiks)

Príklad 6. Keď niekde sedíte s deťmi, povedzte im, že ste si predstavili neďaleko skrytého trpaslíka. Nech mu dajú meno a pokúsia sa uhádnuť, kde sa nachádza tak, že budú klásť otázky. Odpovedajte úprimne, ale len „áno“ alebo „nie“, až kým ho deti nenájdu. Opýtajú sa: „Je mu tam pritesno, je mu teplo, je vysoko?“, atď. Nepodporujte ho v tom, aby hádalo, ale aby kládlo zmysluplné otázky. Budú mať pôžitok z hľadania jeho skrýše, pričom sa im bude vyvíjať obrazotvornosť a naučia sa klásť účinné otázky!

PODNECOVANIE OBRAZOTVORNOSTI, MYSLENIA A REČI (komiks: Dobrodružstvá Mareka a Sone...)