Strom 5-2015 by Strom života

-------------mu života ------------v a priateľov Stro Časopis pre čle-no -------------------------máj/2015 nepredajné

Vodné stavby

www.stromzivota.sk

OBSAH Význam vodohospodárskych stavieb .........1 Vodohospodárske stavby staroveku .................4 Vodný mlyn a vodná elektráreň ...........................10 Úprava vodných tokov a riziká ............................14 Vrtné plošiny a znečistenie vôd ...........................18 Najimpozantnejšie vodné stavby sveta ............22 Rastliny, čo zmenili svet - žaburinka menšia.....28 Živočíchy, čo zmenili svet - stavitelia vodných priehrad ....................................................30 Klope, klope dáždik, na maľovaný dáždnik.... ..34 Ten, čo vedie vodu ......................................36 Záchodové trampoty cestovateľa v čase ...........38 Ako jeden zo siedmich divov sveta zachránil tisíce ľudských životov .................................40 Mosty, čo uchvátili svet ................................44 Kolo, kolo, mlynské ........................................48 Jazykové okienko ........................................52 Maľovaná krížovka ......................................53 Súťažné úlohy .............................................54 Aktivity .....................................................59 Vyhlásenie súťaží dni biodiverzity a nevzdávaj to .................................................................61 Envitalent ..................................................71 Vedecké okienko .........................................73 Staň sa novinárom časopisu strom .................74 Čo ak budem nepotrebný .............................75 Strom – časopis pre členov a priateľov Stromu života 5/2015, XVII. ročník – máj 2015 Vydáva: Strom života, Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava Tel.: 02/55569093 Mobil: 0948 525 885 e-mail: kancelaria@stromzivota.sk Šéfredaktor: Naďa Rázusová Redakčná rada: Stanislava Blahová, Vladimír Dobiaš, Petra Holubová, Jozef Kahan, Žofia Miklovičová, Kamil Štaffa, Martin Weber Grafická úprava: Richard Weber Distribúcia: Strom života Registrované na MK SR, reg. číslo 2984/2003, ISSN 1336-2836 Redakcia si vyhradzuje právo príspevky upraviť. Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú. Tento časopis vznikol vďaka finančnej podpore Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v rámci programu PODPORA, s podporou Deutsche Bundesstiftung Umwelt a v spolupráci s Grüne Liga Berlin e.V.

Čauko kamaráti, začal sa máj. Je čoraz krajšie počasie, je slnečno a teplúčko. Je fajn, že vonku je každým dňom dlhšie svetlo. Veľmi sa teším, keď idem ulicou a cítim omamnú vôňu orgovánu a púpavy, ktoré vykúkajú z trávy. Teraz je správne obdobie, keď sa púpava zbiera a robí sa z nej zdravý púpavový med. Keď sa budete váľať v tráve, dávajte pozor na žihľavu, dokáže riadne popŕhliť, dá sa z nej však uvariť vynikajúci očistný čaj. Horšie je to s kliešťami, ktoré už teraz robia šarapatu. Prvýkrát sme sa tento rok vybrali na loďky na Dunaj. Bolo nádherne. Plavili sme sa a pozorovali okolie. Dostali sme sa až na hlavný tok, preplavili sa popod všetky mosty v Bratislave. Keby sme mali viac času, dostali by sme sa až k priehrade v Čunove. Zaujímavá je aj plavba starými ramenami Dunaja. V Jelke je starý drevený mlyn, ku ktorému sa tiež dá dostať na loďke. V tomto vydaní sme pre vás pripravili veľa článkov o vodných stavbách. O ich histórii a význame, o tom, ako zasahujú do prírody. Verím, že sa dozviete veľa nových zaujímavých vecí. Veľmi sa teším, že som medzi vami našiel kamarátov, ktorí sa rozhodli nám pomáhať a napísali do tohto čísla výborné články. Vďaka kamoši :) Užite si toto číslo, ja sa už veľmi teším na ďalšie vydanie – posledné v tomto školskom roku.

Význam

-----------------

---------

vodohospodárskych stavieb

oda je základom všetkého živého na našej planéte. Nemohla chýbať ani pri vzniku a rozmachu ľudskej civilizácie. Preto neprekvapuje, že už prvé civilizované osídlenia a následne aj prosperujúce mestá vznikali a rozprestierali sa pozdĺž vodných tokov alebo na brehoch jazier či morí. Takto umiestnené sídlo malo oproti konkurentom okrem prísunu vody aj niekoľko ďalších výhod.

--------------------Otvorené vodné plochy alebo tečúce toky boli predpokladom vzniku a rozvoja lodnej dopravy, s ktorou prichádzal do oblasti obchod, výmena pracovnej sily a tým aj prosperita. Vodný tok umožňoval strategickejšie plánovanie obrany mesta. Aj hranice medzi mnohými štátmi sveta kopírujú toky veľkých riek. Prítomnosť vodného zdroja zvyšovala šancu na získanie potravy pre obyvateľstvo. Už prví stavitelia využívali dômyselný systém priekop a kanálov na prívod vody na zavlažovanie úrodných plôch. Tečúca voda je podobne ako slnko alebo vzdušné prúdenie ohromným zdrojom energie. Voda má obrovskú silu. Ak sa dá masa miliónov až miliárd litrov vody do pohybu (napríklad v koryte rieky),

vytvára veľkú hybnú silu, ktorá sa dá využiť pre ľudské snaženie. Podobne ako oheň, aj voda je dobrým sluhom, ale mizerným (životu nebezpečným) pánom. Neraz si vyžiadala tisíce ľudských životov, zničila stovky ľudských obydlí a tisíce ton úrody. Už rané civilizácie si uvedomovali silu vody. Vznikali tak prvé stavby, spĺňajúce nielen estetický, ale hlavne funkčný význam pri odolávaní ohromným silám prírody. Takéto diela nazývame vodohospodárske stavby, ktoré využívajú energetický potenciál vody a prispievajú k hospodárskemu rozvoju danej oblasti či celého štátu. Ide o veľký súbor inžinierskych projektov, ktoré si vyžadujú vynikajúce znalosti nielen inžinierstva a staviteľstva, ale aj fyziky, statiky či geológie.

------

-------------------

Aj keď existuje veľa druhov takýchto stavieb, môžeme ich rozdeliť do niekoľkých kategórií:

1. Mosty – ich úlohou je prepojiť dva

brehy a umožniť bezpečný prechod ponad vodný tok (najčastejšie pre peších, autá, ale aj pre vlaky). Stavba mostov je jedným z prelomových okamihov vo vývoji ľudskej civilizácie. Pokým totiž neexistovali mostné prepojenia, pútnici niekedy aj týždne hľadali vhodné miesto na brod cez rieku, prípadne čakali na to, kým vodný tok poklesne.

2. Priehrady – ich hlavným poslaním

je regulácia prietoku vody na určitom mieste. Priehrada totiž prehradí koryto od brehu k brehu, čím vytvorí prekážku. Prietok vody potom regulujú stavidlá – špeciálne uzatvárateľné otvory. Priehrady majú význam aj pre lodnú dopravu. Lode pomocou lodných komôr prekonávajú prevýšenie na dvoch stranách hate bez akéhokoľvek rizika.

3. Vodné elektrárne – významné stavby, ktorých úlohou je získať elektrickú energiu zo sily toku vodnej masy. Vodné elektrárne sú väčšinou súčasťou

-------

priehrad. Sú skvelým zariadením na získavanie obnoviteľného zdroja energie. Vo všeobecnosti sa dajú považovať za jednu z najekologickejších technológií pre tento účel.

4. Mlyny – zariadenia fungujúce na

rovnakom princípe ako vodná elektráreň, ale s jedným rozdielom: energiu vody využívajú na poháňanie rôznych strojov a zariadení a nie na výrobu elektrickej energie. Hlavne v počiatkoch ľudskej civilizácie boli mlyny neoceniteľným prostriedkom pre rozvoj výroby v mnohých hospodárskych oblastiach.

5. Ostatné – existuje mnoho ďalších

vodných stavieb s rôznym významom, ktoré spomenieme iba krátko. Poznáme stavby upravujúce toky riek, čističky odpadových vôd, továrne využívajúce priame toky, ale aj majáky, prístavy, (viac v nasledujúcich článkoch). Mnohé civilizácie vybudovali svoj život na vode vo forme plávajúcich obydlí (hausbóty) alebo statických obydlí (domy na koloch). Zaujímavosťou je, že existujú ľudia, ktorí počas svojho života nikdy nevkročili na suchú zem a celý ho prežili na už spomenutých obydliach alebo na loďkách.

Vodohospodárske

--------------

------------

stavby staroveku

Postaviť dielo v blízkosti vodného toku, dokonca neraz priamo v jeho koryte, si vyžaduje nielen veľký inžiniersky um, ale aj vysokú staviteľskú zručnosť. “Tichá voda brehy myje”, známe príslovie má svoj reálny základ. Priestor v oblasti vodných tokov je často vystavený nestabilným podmienkam z hľadiska podložia a pôsobenia svojho okolia. Voda samotná dokáže svojim pôsobením – omývaním – vymyť hlboké brázdy aj do tých najpevnejších brehov. Dokáže premiestniť ohromné množstvá materiálu. Kde je dnes pevné podložie, tam môže byť už zajtra miesto s ohromnými jamami a základy stavieb tak stratia svoju oporu. Takéto stavby musia znášať nápor obrovskej masy vody, ktorá tlačí každú sekundu miliónmi ton svojej masy na prekážky, ktoré jej stoja v ceste. Aj napriek týmto faktom si dokázali naši predkovia poradiť a vybudovať – bez použitia moderných technických a stavebných výdobytkov – monumentálne stavby.

1) Staroveké mosty Jednou zo stavieb, ktorá sa viaže k vodným plochám, je most. Rôzne obchodné, ale aj sídelné trasy pretínal neraz vodný tok. Ľudia v staroveku vyhľadávali na prechod cez rieku brody – miesta, kde bola voda plytká a jej tok pomalý, aby ich neodniesol. Niektoré prechody cez brody trvali pridlho, inokedy zase bolo nutné čakať na zlepšenie počasia alebo pokles vodnej hladiny. Aj z tohto dôvodu začali na týchto miestach vznikať ľudské osídlenia (aj predchodca Bratislavy má podobný pôvod). Pútnikom tento niekedy zdĺhavý spôsob prekonávania toku nevadil, avšak pre rýchlo sa rozširujúce ríše bol príliš zdĺhavý. Rimania, Egypťania či Peržania potrebovali prepraviť množstvo tovaru, potravín, či napríklad vojsko na veľké vzdialenosti v čo najkratšom čase. Najšikovnejšími staviteľmi mostov cez rieky v staroveku boli jednoznačne Rimania. Samozrejme, iné dobové civilizácie stavali mosty tiež, no technika Rimanov ich ďaleko predbehla. V čom? a) Rozmery – rímske mosty vďaka niekoľkým aspektom spájali priam nepredstaviteľne dlhé vzdialenosti. Do dnešných dní sú zachované aj 700 metrov merajúce kolosy, po ktorých sa dá dodnes bezpečne chodiť. b) Nosnosť – ako to Rimania dokázali? Rímski inžinieri ako prví na svete začali používať v podpornej konštrukcii oblúky. Vďaka tomu sa hmotnosť mosta i jeho nákladu rovnomerne rozkladá medzi piliere. V každom mieste tak pôsobia omnoho menšie sily priamo v smere gravitácie. Na takúto stavbu sa taktiež spotrebovalo oveľa menej kameňa či iného materiálu. 5

----

Najväčším z viac ako 800 mostov metrov širokú rieku s veľmi silným vybudovaných Rimanmi bol takzvaný a nevyspytateľným prúdom dovtedy „Trajánov most“, ktorý sa nachádzal ešte nikto nikdy neprekročil. Caesar na území dnešného Srbska. Svojimi sa však chystal tomuto mýtu udeliť rozmermi – 1135 metrov dĺžky, 15 ranu z (ne)milosti. Jeho vojsko metrov šírky a 19 metrov výšky – dokázalo za neuveriteľných 10 dní vo svojom okolí ako z iného vybudovať pevný drevený most, po -pôsobil -------------------------------------sveta. Stavba samotného mosta trvala ktorom mohlo naraz kráčať až 40 tisíc vojakov (most bol 9 metrov široký iba necelé dva roky. a dlhý približne 300-400 metrov). Za zmienku stojí aj zaujímavý počin Keď to uvideli germánske kmene Gaia Julia Caesara: jeho „Dva mosty na druhej strane, zahodili zbrane a cez rieku Rýn“. Tieto dve stavby sú utiekli do lesov. Caesar následne 8 dodnes považované za majstrovský dní putoval po druhom brehu, no nikto s ním nechcel bojovať. Možno kúsok inžinierstva. ti to príde smiešne, no musíš si Počas svojich vojenských výprav uvedomiť, že pre dané kmene, ktoré narazil Caesar na jednu veľkú často ledva dokázali postaviť pár prírodnú prekážku – rieku Rýn. malých dreveníc, bolo uzretie takej Tá stála v ceste medzi ním a stavby niečo podobné, ako keby nepriateľskými germánskymi našinec odrazu uvidel lietajúci tanier. kmeňmi, ktoré sa na druhom brehu cítili bezpečne. V tej dobe 150 až 400

----

2) Akvadukty a zavlažovanie Jedným z hlavných problémov veľkej populácie je jej zásobovanie pitnou vodou, hygiena a veľké množstvo odpadov, ktoré spoločnosť produkuje. O nutnosti piť vodu sa asi rozpisovať nebudem – je jasné, že človek už po pár dňoch bez prísunu tekutín môže umrieť na dehydratáciu. Ak však spoločnosť nedodržiava hygienické normy a nestará sa o likvidáciu odpadov, pripravuje si pôdu na katastrofy v podobe rôznych chorôb a zhubných nákaz. Tento fakt si uvedomovali už aj Rimania, ktorí boli priekopníkmi aj na poli sanitácie. Čo to je?

----------------------------------------------

Sanitácia nám hovorí o tom, akým spôsobom je zachovaná hygiena obyvateľstva a ako sa nakladá s odpadmi. Rimania ako prví na svete budovali vodovody, ktoré privádzali do miest čerstvú vodu. Dnes ti to možno príde úplne samozrejmé, no v dobe, keď neexistovali moderné čerpadlá, bolo vybudovanie stáleho prísunu vody relatívne problematické. Aby sme boli úplne korektní, prvé vodovody budovali už starovekí Gréci niekoľko storočí skôr, no v porovnaní s tými rímskymi išlo iba o “detské stavebnice”. Na to, aby mohla byť voda niekam privedená, musí niekde vyvierať. Práve rôzne pramene tokov boli hlavným zdrojom vody v akvaduktoch. Pri stavbe využívali nasledujúcu techniku:

Voda bola od prameňa odvádzaná v otvorených alebo v uzavretých kanáloch. Tie museli mať po celej svojej dĺžke nezmenený spád, pretože ešte neexistovali čerpadlá. Predstav si však, že tieto kanály mali niekedy dĺžku aj viac ako sto kilometrov, museli byť presekané cez skaly, hory alebo rokliny. Pre prípad, že by niekde počas trasy došlo k technickým problémom, stavali Rimania vždy minimálne dva paralelné kanály, kedy v prípade nutnosti opravy jedného, mohol vodou zásobovať druhý. Akvadukty privádzali vodu do veľkých rezervoárov: voda do nich pritekala zvrchu a odtekala zospodu – týmto spôsobom sa docielilo, že odtekajúca voda mala vždy dostatočný tlak (vďaka mase vody, ktorá tlačila na spodok rezervoára), aby následne dokázala tryskať vo fontánach, kúpeľoch alebo aj domácnostiach. 7

----

Súčasťou sanitačných stavieb bola aj kanalizácia. Tá umožnila využiť odtekajúcu vodu z mesta a odnášala so sebou nečistoty a odpady. Pre -ilustráciu - - - - - uvediem - - - - - štatistiku: - - - - - - V- starovekom - - - - - - -meste - - - Rím - - -žilo - - v- čase - - -najväčšieho ------rozmachu až dva milióny obyvateľov. V ostatných veľkých stredovekých mestách bez takto dômyselnej kanalizácie a vodovodu mohla bez problémov žiť len desatina z tohto počtu obyvateľov.

---

Významným faktorom bolo taktiež privádzanie vody na polia. V tomto smere neboli Rimania „ničím výnimočným“. Ich technológia zavlažovania bola na vysokej úrovni, no napríklad starovekí Egypťania ju využívali už v dobách, kedy o Rímskej ríši ešte nikto ani nechyroval. Na zavlažovanie sa používali sústavy kanálov privádzajúcich vodu z riek aj do vzdialených oblastí, ktoré by inak boli vyprahnuté a neúrodné (niekedy aj 40-50 kilometrov). Práve vďaka zvýšenému množstvu potravy dokázala spoločnosť naďalej prosperovať a rásť.

3) Orientácia na mori – majáky Staroveké moreplavectvo bolo v porovnaní s tým stredovekým nebezpečným remeslom. V staroveku totiž neexistoval spôsob sofistikovanej námornej navigácie. Lode sa tak dokázali na otvorenom mori ľahko stratiť (čo sa často aj stávalo). Z toho dôvodu začali prakticky všetky civilizácie, s prístupom k otvoreným morským plochám, budovať oporné orientačné body – majáky. Je to v podstate veža, ktorá sa týči pri vodnej hladine alebo na ostrove a na jej vrchole je nainštalovaný zdroj svetla. Podľa toho, na akom mieste je maják umiestnený, má hneď dva významy. a) Navigácia – moreplavci dokázali podľa majáka identifikovať, kde sa práve nachádzajú a či idú správnym smerom.

b) Bezpečnosť – maják často upozorňoval na bralá, nebezpečné plytčiny prípadne iné ohrozenia, ktoré by bolo potrebné obísť.

---------------------------------------------------

V časoch staroveku neexistovalo elektrické vedenie – ako však dokázali majáky svietiť? Na ich vrchole bolo inštalované veľké ohnisko. To horelo jasným plameňom – do ohňa sa prisýpali rôzne ingrediencie alebo prilievali rôzne oleje. Podľa toho, o čo išlo, mohol oheň horieť rôznymi farbami alebo v rôznej intenzite. Na zvýraznenie jeho svetla sa niekedy používali aj naleštené dosky (predchodcovia zrkadiel), ktorých účelom bolo odrážať svetlo z ohniska. O niektorých ďalších starovekých vodných stavbách sa dočítaš v článku tohto vydania s názvom “Divy”. 9

Vodný mlyn

--------------------

[

a vodná elektráreň

]

-------

........................................................ Prekvapím ťa, ak sa opýtam, čo má spoločné vodná elektráreň a vodný mlyn? Prekvapím ťa ešte viac, ak ti poviem, že veľmi veľa? Ako tieto zariadenia fungujú? Ak náhodou nepoznáš odpovede na spomenuté otázky, rád ti ich prezradím. Mnohí sa domnievajú, že mlyn sa používal iba na mletie múky. V skutočnosti však ide o zariadenie, ktoré umožnilo využiť silu prírody pre účely spracovania tovarov a materiálov už v starovekom svete. Ako pohon využíva prioritne vietor alebo vodný tok. V mlynoch tak vznikali prvé základy budúcich manufaktúr a tovární.

........................................................ Mechanika Ako funguje? Základom je hlavné – lopatkové – koleso, ktoré je vystavené prúdeniu vetra alebo vodného toku. Vzhľadom k tomu, že princíp je v oboch prípadoch rovnaký, budem ďalej spomínať iba vodnú stavbu. Masa vody naráža na lopatky spomenutého kolesa. Opiera sa do nich svojou hmotnosťou a hybnosťou a uvádza tak koleso do pohybu (ako keď chytíš napríklad koleso na angličáku a frngneš do neho prstom – roztočí sa). Toto koleso je napojené na mechanizmus, ktorý svojou silou roztáča. Ten je už následne, podľa aktuálnej potreby, cez 10

------------------

--------

.........................................................

......................................................... rôzne ozubené kolieska a kolesá napojený na zariadenia a stroje, ktoré nám vyrábajú to, čo potrebujeme. Základnou činnosťou, od ktorej pochádza aj názov – mlyn – bolo mletie obilia na múku: vo vnútri mlyna sa otáčali a treli o seba dva ťažké kamene, medzi ktorými sa drvilo obilie na prach – múku. Sila, ktorú však voda poskytovala, bola, ako som už spomínal, využívaná pri veľmi širokej výrobe rôznych produktov a nástrojov. Skôr, než sa dostanem k tomu, o aké veci išlo, ešte pripomeniem, že na to, aby mlyn mohol fungovať, musel stáť vždy pri

dostatočne silnom toku. Práca mlynára vedela byť niekedy aj nebezpečná. Keď odhliadneme od toho, že ozubené kolesá vo vnútri sa nedali zastaviť okamžite, mohli vážne zraniť každého, koho by zachytili. Hrozbou bola aj prívalová vlna, ktorá mohla všetko zničiť. V priebehu rokov dochádzalo aj k opačným javom: tok výrazne zoslabol alebo vyschol a mlyn tak bolo nutné opustiť pre jeho nefunkčnosť.

História a využitie Prvé zdokumentované vodné mlyny objavujeme v starovekom Grécku (približne 3. storočie p. n. l.). Tieto jednoduché mlyny prenášali silu kolesa priamo na otáčajúce sa kamene a boli využívané na mletie obilia. Prvé mechanické zlepšenia sa objavili už v spomínanom období, no plný potenciál z neho dokázali vyťažiť až starovekí Rimania. Približne medzi rokmi 40 až 10 p. n. l. zostrojil rímsky inžinier Vitrivus prevodový mechanizmus – sústavu ozubených kolies, ktoré umožňovali efektívnejší prenos energie z kolesa na zariadenie (podobný mechanizmus nájdeme napríklad na bicykloch – máme prevody, keď šliapeme ľahko, no pohybujeme sa pomaly a inokedy zase šliapeme sťažka, no odmenou nám je slušná rýchlosť pohybu). Približne v tomto období sa mlyny využívali už aj na pílenie dreva, lisovanie olejov, drvenie kamenia a spracovanie niektorých druhov potravín. Približne v 3. storočí n. l. dochádza k ďalšiemu zdokonaleniu vnútorného mechanizmu a mlyn tak dokáže dokonca rezať kamene a mramor! V tomto období má mlyn už veľmi široké využitie pri výrobe produktov z kovov. Začali taktiež vznikať takzvané „plávajúce mlyny“, ktoré boli inštalované na lodiach a vedeli sa presúvať podľa aktuálneho prúdu rieky. S príchodom stredoveku došlo k utlmeniu 12

vedeckého a technického rozmachu. Využitie mlynov však bolo jedno z mála odvetví, ktoré dobou temna príliš neutrpelo. Ako príklad nám slúži štatistika: v 10. storočí bolo v Anglicku využívaných asi 6 000 mlynov. O tri storočia neskôr ich bolo už 15 000. Do konca stredoveku v 15. storočí sa rozšírilo využitie mlynov aj na: spracovanie vlny a textilu, strihanie oviec, spracovanie kovov (ktoré bolo tiež jedno z mála odvetví, ktoré bolo v stredoveku na vyššej úrovni, ako počas antického obdobia), spracovanie ľanu, výrobu papiera, dúchanie do pecí pecí – či už na výrobu keramiky alebo pečenie. Mlyny vznikali aj v ďalších častiach sveta – prioritne v Ázii a severnej Afrike, kde prešli približne podobným vývojom s menším časovým oneskorením. S nástupom renesancie a osvietenstva, s rozvojom vied od konca 15. storočia, dosiahli mlyny svoj vrchol využitia. O tri storočia neskôr – vplyvom priemyselnej revolúcie a rozvoju parných strojov – začali mlyny postupne strácať svoj význam. V dnešných dňoch existuje na svete už iba málo skutočne fungujúcich mlynov, nakoľko moderné stroje vedia vykonať prácu omnoho efektívnejšie. Nájdeme však zopár krajín, hlavne v rozvojovom svete, kde fungujú ešte stovky, dokonca tisíce. V modernom svete sa už považujú skôr za muzeálny exponát toho, čo umožnilo civilizácii posunúť sa vo vývoji vpred.

Vodné elektrárne Vodné elektrárne sú považované za jednu z najčistejších foriem zisku elektrickej energie. Ich princíp fungovania je veľmi podobný, ako v prípade mlynov – voda naráža na lopatky kolies – turbín, ktoré roztáča a tie svojím pohybom vytvárajú elektrickú energiu. Ako? Skúsim celý proces vysvetliť v schematicky zjednodušenej podobe. Otáčajúca sa turbína je napojená na magnet, ktorý sa otáča. Okolo magnetu je dookola namotaná cievka – nahusto namotaný drôt z vodivého a indukčného materiálu (materiál, ktorý dokáže viesť elektrickú energiu a dokáže sa v nej aj vytvoriť). Ako sa magnet krúti dookola, začne v cievke vytvárať elektrinu – cievku zmagnetizuje a otáčaním v nej vytvorí prúd elektriny. V skutočnosti je tento proces trochu zložitejší – prebieha v sústave takýchto zariadení a cievok, no základný princíp ostáva nezmenený. Zariadenie, ktoré nám elektrinu vyrába, sa nazýva alternátor. Veľkou výhodou vodnej elektrárne je to, že voda je zdrojom energie, do ktorého nemusíme energiu dodávať. Zároveň však pri elektrárňach na vodných tokoch môže elektráreň počas suchých rokov, vplyvom nízkej hladiny a slabého toku, aj úplne prestať fungovať. Z toho dôvodu sa ako vodné

elektrárne využívajú aj veľké priehrady, pri ktorých nie je výroba elektriny tak úplne obmedzená poveternostnými podmienkami. Priehrada totiž drží veľké množstvá vody a má možnosť regulovať prietok, čím pri rozumnom užívaní vie prečkať aj dlhšie obdobia s nižším prílevom vodnej masy. Plán na vytvorenie prvej vodnej elektrárne vznikol v roku 1878 v Anglicku. Už o tri roky neskôr stála na svete prvá vodná elektráreň pri Niagarských vodopádoch, na dnešnej hranici USA a Kanady. Táto technológia zaznamenala veľmi rýchly rozmach. Už o 5 rokov existovalo v USA 45 a o ďalších 10 rokov až 200 vodných elektrární. Do príchodu moderných jadrových elektrární sa až 45 % produkcie elektriny vyrábalo práve vo vodných elektrárňach. V druhej polovici 20. storočia tento podiel prudko klesol. Dnes, v celosvetovom meradle, hovoríme približne o 16-percentnom podiele výroby elektrickej energie z vody. Zaujímavým faktom však je, že v posledných rokoch toto percento už neklesá. Zvyšujúci sa dopyt po obnoviteľných zdrojoch energie je predpokladom mierneho nárastu (približne 3-5 % za 25 rokov). Výstavba vodných elektrární sa do určitej miery spája aj s rizikami negatívneho vplyvu na okolie vodných tokov. Viac sa dočítaš v našom ďalšom článku. 13

Úprava vodných

tokov a riziká

Voda je skvelý sluha, ale veľmi nebezpečný pán. Tento fakt si uvedomovali už prvé civilizácie. Pôvodné aj roztrhnuté korytá riek dokázali narobiť ohromné škody a neraz zničiť prácu desaťročí. Keďže však bolo jasné, že život sa nemôže zastaviť a rozvoj sídel je úzko previazaný s vodnými tokmi, začali ľudia uvažovať nad tým, ako sa pred vyčíňaním prírody chrániť. Uvažovali, ako upraviť vodné toky tak, aby sa vyhli ich negatívnemu pôsobeniu. Najjednoduchším spôsobom bola stavba rôznych násypov, prípadne odvod vody pomocou vybudovaných kanálov. Je potrebné si uvedomiť, že technické možnosti starovekých civilizácií boli relatívne obmedzené. Práce sa vykonávali ručne v blízkosti tokov, ktoré mohli ľudí strhnúť, aj spolu s výsledkami ich práce. Aj napriek tomu sa ľuďom darilo na kritických miestach spevňovať brehy, vytvárať odtokové ramená a spomaľovať, prípadne zrýchľovať prúdenie vody v korytách. Úprava tokov však nemala iba charakter ochrany. Odvod vody mal neraz slúžiť aj na zavlažovanie vzdialených oblastí a viesť tak k zvýšeniu produkcie potravín, prípadne slúžiť ako zdroj vody pre rozrastajúcu sa ľudskú spoločnosť.

Je jasné, že je potrebné chrániť životy a majetok občanov pred vyčíňaním živlov prírody. No každá ochrana by mala prejsť dôkladným ekologickým plánovaním, aby nakoniec nespôsobila viac škôd, ako osohu. Viem, že na prvý pohľad sa to môže zdať ako sci-fi – ako by úprava vodných tokov mohla škodiť prírode? V skutočnosti však môže a to veľmi.

Prirodzený biotop V každom druhu podmienok na zemi sa dokáže vyvinúť život, ktorý je mu prispôsobený. Ak hovoríme o vodných tokoch, tak veľmi rozšíreným a často ničeným biotopom sú mokrade a močariská. Práve úprava nadzemných aj podzemných prúdení vody spôsobuje zmenu vodného režimu a ich následný zánik. Väčšinou sú vysušené vybudovanými odvodňovacími systémami. Mokrade nie sú len biotopy unikátnych rastlín a živočíchov, ale slúžia aj ako prírodné špongie, ktoré dokážu zadržať a regulovať veľké množstvo vody v krajine. Ďalším problémom pri úprave vodných tokov je expanzívna - rýchlo sa rozširujúca výstavba, ktorá môže znečistiť a zničiť život v riekach, a ohroziť tak aj ľudské zdravie. Výstavba a úprava však nemusí byť hrozbou iba ako znečisťovateľ. Prehĺbenie riek, zrýchlenie ich plynutia a zdvihnutie brehov úplne zmení charakter a fungovanie krajiny, a tak môže opäť ohroziť pôvodné formy života, ktoré nie sú na danú náhlu zmenu prispôsobené.

Najväčší problém V súčasnosti asi najväčším problémom pri úprave vodných tokov je nadmerné odčerpávanie vody natoľko, že vysychajú a ohrozujú život vo svojom okolí. Neslávnym príkladom je Aralské jazero (Ázia). Kedysi jedno z najväčších jazier na svete (ide o vnútrozemské slané jazero), ktorého okolie bolo husto obývané, bolo domovom ohromného množstva živočíchov. Z dôvodu nadmerného využívania vody na zavlažovanie poľnohospodárskych plôch jazero stratilo za 50 rokov až 66% svojej rozlohy! Soľ, ktorá sa nachádza na vyschnutých oblastiach, je vetrom roznášaná na veľké vzdialenosti, kde vysušuje pôdu a rozširuje tak vzniknutú púšť. Najtragickejším faktom je, že jazero v súčasnosti už nefunguje ako jeden celok, ale iba ako sústava menších jazier. Jeho severnú časť sa momentálne snaží vláda v Kazachstane všemožne zachrániť. Zvyšok jazera je však už nezvratne zničený. Predpokladá sa, že južné časti definitívne vyschnú približne za 20 rokov. 16

Podobný príklad ako Aralské jazero nájdeme aj v Amerike. Mesto kasín, hazardu a luxusu Las Vegas je momentálne ohrozené tým, že kompletne vyschne. Mesto ležiace v púšti v Nevade beznádejne vyčerpáva vodné zdroje, ktoré k nemu pritekajú z rieky Colorado. Milióny turistov, veľmi rýchlo sa rozširujúce obytné plochy a hlavne dekorácie vo forme fontán a vodných atrakcií každoročne zdvíhajú spotrebu vody. Stav okolitých tokov však za posledné roky extrémne rýchlo klesá. Okrem samozrejmého negatívneho dopadu na okolie a na život v ňom, hrozí samotnému mestu, že ostane bez vody. Zodpovedné osoby sa síce utešujú tvrdením, že voda vystačí na minimálne ďalších 30 rokov a za ten čas sa určite niečo vymyslí, no osud Aralského jazera by mal byť výstrahou, že v určitom momente je aj 30 rokov obdobím, ktoré je už aj pre naše snaženie nezvratné.

Vrtné plošiny

--------------------

[

]

-------

a znečistenie vôd

........................................................

Hlad ľudskej spoločnosti po surovinách neutícha už od dávnoveku. Už starí Egypťania, Gréci, či Peržania dokázali viesť dlhoročné vojny o prístup k zdrojom kameňa, železa, prípadne iných strategických surovín. Ťažba takýchto surovín nebola nikdy ľahká. Vzhľadom k ich dôležitosti pre spoločnosť neváhali záujemcovia už v spomenutom staroveku vykonávať ťažbu na nebezpečných a neprístupných miestach, keď straty na ľudských životoch boli zanedbávané.

........................................................ Keď hovoríme o ťažbe surovín a jej dopade na prírodu a zdravie ľudí, nesmieme zabudnúť ani na spracovateľský priemysel, bez ktorého by surovina nemala o nič väčšiu hodnotu, ako kopa surového kamenia vysypaná na dvore. Tento priemysel vyrába z vyťažených surovín koncové produkty. Vzhľadom k objemu vyprodukovaného tovaru ide neraz o výrazný zásah do širokého okolia ťažby. Jednou zo strategických surovín je ropa. Moderné hospodárstvo a výroba je často 18

postavená práve na produktoch z ropy. Každému asi napadne benzín, ktorý tankujeme, ale to je len zlomok produktov na báze ropy. Rôzne mazivá, asfalt, decht, plasty, farbivá a farby, pesticídy, či hnojivá na podporu rastu plodín na poliach sú dôkazom, aká dôležitá je pre nás je ropa. Vzhľadom k tomu, že ide o surovinu, ktorá sa obnovuje až milióny rokov, hovoríme o vyčerpateľnom zdroji. Svetové zásoby sa pomaly, ale isto vyprázdňujú, preto sa oči spoločnosti upierajú na nové náleziská. Jedným z nich je morské dno, ktoré v sebe skrýva ohromné množstvá nevyužitých ložísk.

------------------

--------

.........................................................

......................................................... Ťažba na morskom dne reprezentuje jeden z monumentov ľudskej vodohospodárskej výstavby a inžinierstva. Zároveň však poukazuje na to, aká tenká je hranica medzi prospechom a ohrozením prírody i života ľudí. Morské vrtné plošiny sú ohromné vrtné zariadenia, ktorých cieľom je dobývať ropu spod morského dna. Poznáme dva druhy vrtných plošín – jeden je pevne zapustený do dna na stĺpoch, pričom základy siahajú až do hĺbky niekoľkých desiatok metrov. Druhý model je plošina plávajúca na pontónoch. Používa sa v

moriach, kde je dno veľmi hlboké (viac ako 500 metrov). Zaujímavosťou je, že takáto plávajúca plošina je použiteľná do hĺbky až 3 kilometre. Prvé plošiny sa na svete objavili už začiatkom 20. storočia. Prakticky okamžite vyvolali kontroverzné reakcie: na jednej strane dokázali vyťažiť ohromné množstvá ropy, ale na druhej strane sa ukázalo, že nejde o bezpečný druh ťažby. Iba v posledných desiatich rokoch bolo zaznamenaných takmer 850 nebezpečných požiarov a 69 obetí na ľudských životoch.

Hlavnou ekologickou hrozbou je samotný proces ťaženia, keď aj pri zachovaní bezpečnostných opatrení môže dôjsť k únikom ropy do mora. Na ilustráciu uvediem príklad – jedna kvapka ropy znehodnotí až tisíc litrov vody (asi tri vane plné vody). Predstavme si však, že do mora môžu uniknúť tisíce litrov ropy. Zástancovia ťažby v moriach na svoju obhajobu uvádzajú, že v okolí vrtných plošín sa nachádza čulý morský život, čo je dôkaz, že ťažba je bezpečná. Fakt je, že za posledné desaťročia 20

sa urobilo veľmi veľa pre modernizáciu a bezpečnosť. Vrtné plošiny obrastajú morskými rastlinami a vytvárajú zaujímavý ekotop. Rizikom nie sú prioritne aktívne plošiny, ale plošiny, ktoré sú odstavené a opustené. V plnej prevádzke totiž dochádza k stálej údržbe zariadenia, no po jej opustení začne na ňu vplývať morská voda i počasie a rýchlo sa opotrebuje. Najväčšie riziko spočíva v tom, že pri poškodení zariadenia sa dostanú do vôd zvyšky plošín.

vplyvom nízkej hladiny a slabého toku aj úplne prestať fungovať. Z toho dôvodu sa na vodné elektrárne využívajú aj veľké priehrady, kde nie je výroba elektriny tak úplne obmedzená na aktuálny tok. Priehrada totiž drží veľké množstvá vody a má možnosť regulovať prietok, čím pri rozumnom užívaní vie prečkať aj dlhšie obdobia s nižším prílevom vodnej masy. Plán na vytvorenie prvej vodnej elektrárne

Otáčajúca sa turbína je napojená na magnet, ktorý sa otáča. Okolo magnetu je dookola namotaná cievka – nahusto namotaný drôt z vodivého a indukčného materiálu (materiál, ktorý dokáže viezť že elektrickú energiu Vzhľadom k tomu, likvidácia plošín a dokáže sa v nej aj vytvoriť). Ako sa magnet je veľmi nákladná (iba likvidácia plošín v okolí krúti Británie dookola, začne cievke okolo vytváraťlibier), sa vlády by si vvyžiadala asi seba 30 miliárd vznikol roku elektrinu – cievku zmagnetizuje a otáčaním v a kompetentní rozhodli tieto plošiny (pokiaľ to je vmožné) 1878 v Anglicku. nej vytvorí prd elektriny. V skutočnosti je tento morí. Ide o dobrý krok, zakonzervovať tak, aby odolali náporom Už oplošín tri roky proces trochu zložitejší – prebieha v sústaveTakýchto ktorý však nesie riziko skrytej hrozby. bude neskôr na svete stála na svete prvá vodnák takýchto zariadení a cievok, no základný pribúdať a ako vieme, nič nedokáže pretrvať večnosť. Skôr, či neskôr elektráreň pri Niagarských princíp ostáva nezmenený. Zariadenie, poškodeniu zakonzervovaných plošínktoré dôjde. Možno nehovoríme o rokoch, ale o vodopádoch, hranici nám desaťročiach, elektrinu vyrába, sa nazýva alternátor. možno storočiach. Musíme si však uvedomiť, žena našednešnej životy nie sú iba USA a Kanady. Táto technológia o žití tu a teraz, ale že tvoríme a zanechávame našu Zem pre generácie po nás. Preto je zaznamenala rýchly rozmach. Už o Veľkou výhodou vodnej sa, elektrárne je to, žeim voda dôležité zamyslieť aké problémy už teraz hádžeme naveľmi plecia. Jedným zo spôsobov, 5 rokov existovalo v USA 45 aťažby o ďalších je zdrojom energie, ktorúje nemusíme dodávať.recyklácia ako tomu zabrániť, zníženie spotreby, a tým aj menšia nutnosť stále 10 na rokov až 200 vodných elektrární. Do príchodu Zároveň všaknáleziskách. pri elektrárňach na života vodných nových Budúcnosť morí a celej planéty tak má vo svojich rukách každý moderných jadrových elektrární sa až 45 % tokoch môže elektráreň počas suchých rokov z nás.

Najimpozantnejšie

-------------

vodné stavby sveta

Stavby vodného hospodárstva sú z veľkej miery obrazom ľudského umu a inžinierstva. No aj medzi nimi dokážeme nájsť také, ktorých monumentalita a komplexnosť prevyšuje ostatné stavby. Poďme sa na tieto divy pozrieť.

1. Najväčšia priehrada na svete Určiť, ktorá priehrada na svete je najväčšia, je väčší problém, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Hodnotiť totiž môžeme niekoľko kritérií: výšku, dĺžku, prípadne množstvo vody, ktoré priehrada pojme vo svojom rezervoári. Najobjektívnejším kritériom však bude asi rozsah stavby, teda na ktorú priehradu bolo použité najväčšie množstvo stavebného materiálu.

Priehrada Syncrude Tailings

Stavba nachádzajúca sa v Kanade nie je iba najväčšou priehradou na svete, je aj najväčšou stavbou, akú kedy človek postavil do dnešných dní. Podnetom na jej výstavbu bol vznik umelého jazera, ktoré svojou vodnou plochou ohrozovalo svoje okolie. Vznik jazera spôsobila ťažba ropy, ktorá v Kanade prebieha inak, ako v ostatných častiach sveta. Veľké časti tejto obrovskej krajiny pokrývajú močiare a takzvané mokré piesky. Tie v sebe ukrývajú ohromné fosílne bohatstvo. Ťažba prebieha odvodňovaním a vysúšaním týchto oblastí. Odtekajúca voda sa však musí niekde zbierať. Zaujímavosťou je, že aj tretia najväčšia priehrada na svete sa nachádza v Kanade a jej vznik je podobný. Poďme však späť k tejto stavbe. Jej výstavba začala v roku 1978. Presný čas dokončenia sa nedá určiť, nakoľko priehrada sa aj do dnešných dní priebežne rozširuje. Momentálne je plánovaná nová etapa medzi rokmi 2016 až 2020. V súčasnosti má stavba výšku 88 metrov a tiahne sa do diaľky 20 kilometrov. Vzhľadom k faktu, že ťažba v oblasti stále narastá, existuje predpoklad, že rozširovanie priehrady sa v najbližších rokoch neskončí. 23

2. Najväčší most cez vodu na svete Rovnako, ako v predošlom prípade, nie je jednoduché určiť najdlhší most cez vodnú plochu. Existuje mnoho veľmi dlhých mostov, ktoré však nevedú celú svoju dĺžku ponad vodu, ale zasahujú aj do pevniny. Pri zvolení víťaza sme sa však nakoniec nemuseli vôbec hanbiť – náš šampión je svojou impozantnosťou tak ďaleko pred číslom dva na pomyselnej listine, že mu tých pár kilometrov nad pevninou môžeme prepáčiť.

Most Danyang–Kunshan Grand Relatívne mladá stavba sa nachádza na ďalekom východe – v Číne. Jej výstavba začala iba v roku 2006, no už v roku 2010 po celej jej dĺžke jazdili vlaky (ide o súčasť vlakovej rýchlodráhy). Tento viadukt sa tiahne ponad rieky, jazerá, močiare, aj časť pevniny. Jeho dĺžka dosahuje hranicu (bez pár metrov) 165 kilometrov. Jeho údržba zamestnáva až 10 000 ľudí, čím je taktiež aj jedným z veľkých zamestnávateľov v širokom okolí.

3. Najväčšia vodná elektráreň na svete Kým pri predchádzajúcich dvoch kategóriách sa víťaz nevyberal ľahko, pri tretej s tým nemáme žiadny problém. Najväčšiu vodnú elektráreň nájdeme opäť v Číne. Táto impozantná stavba, ktorá sa radí medzi najväčšie stavby na svete, leží na rieke Jang-c´-ťiang. Jej výstavba trvala dlhých 14 rokov a do prevádzky bola uvedená až v roku 2008. So svojimi rozmermi – výškou 181 metrov a dĺžkou 2,3 kilometra – vytvorila na rieke veľkú prekážku, schopnú využiť energiu tejto mohutnej rieky. Svojím výkonom presahuje mnohé elektrárne na atómové palivo.

4. Špeciálna kategória – Panamský prieplav

Posledným spomenutým gigantom je jedna z najzaujímavejších stavieb – Panamský prieplav. V podstate ide o kanál, ktorý bol prekopaný v Paname naprieč najužším miestom Ameriky. Do momentu jeho vykopania sa totiž museli moreplavci plaviť okolo celej Južnej Ameriky, ak sa chceli dostať na jej opačnú stranu. Prieplav umožňuje skrátiť niekoľkotýždňovú plavbu na približne 15 až 20 hodín. Možno sa pýtaš, aký dlhý je prieplav, keď plavba cez neho trvá toľko hodín? Jeho celková dĺžka je približne 77 kilometrov. Vzhľadom k tomu, že prekonáva prírodné prevýšenia, ide o sústavu kanálov – plavebných komôr, ktoré loď dvíhajú a zase spúšťajú tak, aby bola plavba bezpečná a aby nedošlo k zatopeniu nižšie položených oblastí. Samotný kanál bol otvorený 15. augusta 1915 a hneď sa stal hitom svojej

doby. Jeho dôležitosť vyzdvihuje aj fakt, že v súčasnosti cez kanál prepláva ročne až 37 % nákladných lodí plaviacich sa po svetových moriach. Kanál však okrem prospechu pre ekonomiku prináša aj mnohé problémy. Podobne, ako v prípade skôr spomenutej vodnej elektrárne, jeho prevádzka má aj negatívny vplyv na okolitú prírodu, pretože množstvo lodí predstavuje riziko jej znečistenia. Vedenie prieplavu preto už roky prijíma tvrdé opatrenia na ochranu okolitej prírody, nakoľko dopyt po jeho využívaní má v najbližších rokoch vzrásť z dnešných 14 000 lodí ročne až o 20%.

Rastliny, čo zmenili svet

---------------------

[

žaburinka menšia

]

------

........................................................ Všimli ste si, že niektoré hladiny rybníkov či jazierok sa niekedy zmenia na zelený húpajúci trávnik? Spolu s kamarátkou nás to nezaujímalo až dovtedy, pokým sme sa v lete chceli okúpať v jazierku. Keď sme prišli k jazierku, zostali sme veľmi prekvapené. Na vode boli samé zelené rastlinky a tvorili malé koberčeky plávajúce na hladine. Nenašli sme odvahu vkročiť do takejto vody, ale chceli sme sa dozvedieť viac. A viete čo sme zistili?

........................................................

Ten zelený koberec na hladine spôsobuje jedna z najmenších rastlín. Volá sa žaburinka menšia. A odkiaľ dostala svoje meno? Ľudia v nej vraj voľakedy nachádzali žaby, ktoré vyhľadávali jej tieň. Každá jedna drobná rastlinka vyzerá ako okrúhly lístok. Je to však len klam. Pani učiteľka nám povedala, že je to iba stonka s korienkom. Opýtali sme sa jej aj na to, ako je možné, že vytvorí taký hustý vodný koberec. Vraj je to preto, že sa veľmi rýchlo rozmnožuje a za dva dni sa z jednej rastlinky stanú dve. Keď je krásne počasie, jazierko sa cez víkend pokryje žaburinkou. Táto malá rastlinka, ktorá mne a kamarátke pokazila kúpanie, má výhody pre zvieratká žijúce vo vode. Poskytuje im ideálnu skrýšu, v ktorej sa môžu ukryť pred nepriateľom. Zároveň im vytvára tieň, v ktorom sa v horúcom lete môžu ochladiť. 28

Keď sme odhrnuli rastlinky žaburinky, prekvapilo nás, že voda pod ňou bola číra. Pani učiteľka nám povedala, že žaburinka pôsobí ako filter. Nepustí slnko ani nečistoty a preto je voda čistá. Dokonca ani komáre nekladú vajíčka na takúto vodu, a teda nás cez leto nebudú štípať. Opýtali sme sa aj babky, či pozná žaburinku. Veľmi nás prekvapila, pretože sme sa dozvedeli, že dobré gazdinky žaburinkou často kŕmia kačice a sliepky, potom vraj rýchlo rastú, sú zdravé a znášajú chutné vajíčka. Obe sme netušili, že táto malá rastlinka dokáže mať takú veľkú silu.

-------------------

-------

.........................................................

Text: Ema Čurgalyová a Sofia Krajčová, 9 rokov Ema Čurgalyová “Rada vyrábam nové zaujímavé veci a spolu s kamarátkou objavujeme svet.” Sofia Krajčová “Rada objavujem a spoznávam veľa nových vecí.” 29

Živočíchy, čo zmenili svet

---------------------

[

Stavitelia vodných priehrad

]

------

........................................................ „Už sú tu! Rýchlo sa obliekaj, ideme na výpravu!“ zakričal na mňa otec neodbytným hlasom. Moja zvedavosť vzrastala, dupľom tým, že mi neodpovedal na otázky. Nahol sa ku mne a pokojným hlasom mi len povedal. „Ak budeš trpezlivo čakať, spoznáš jeden zázrak prírody, ktorý sa ku nám vrátil“. Pri brehu nádrže sme zastali. „Dobre sa poobzeraj a povedz mi, čo vidíš“, obrátil sa ku mne otec. Rozhliadol som sa po okolí a zbadal len akýsi „konárový chaos“. Vo vode bola priehrada z konárov a bahna, na brehu sa povaľovali zbytky popadaných tenkých kmeňov stromov a veľké množstvo konárikov. Ale na tých kmeňoch bolo niečo zvláštne. Vyzerali ako zastrúhané ceruzky trčiace zo zeme. Nechápavo som sa pozrel na otca. „Ten neporiadok nie je náhodný, ani tá priehrada vo vode. Synak, to je stopa po činnosti bobrov. Znovu sú tu.“ A na tvári sa mu objavil spokojný úsmev. „Teraz budeme trpezlivo a v tichosti čakať, pokým sa zotmie a potom ho spoznáš osobne“. Keď sa zotmelo a v diaľke stíchol hluk áut a ľudskej činnosti, odrazu sa objavil bobor. Pokým som ho s úžasom pozoroval, otec začal pošepky rozprávať. „Bobor je náš najväčší vodný cicavec. Celý svoj život trávi vo vode, ale vyberá si tie miesta, kde na brehoch rastú mäkké dreviny, ako tu. Jelša, vŕba, breza aj topoľ. To preto, že mu slúžia ako stavebný materiál na jeho priehrady alebo jeho „bobrie kopce“ – nory, kde býva so svojou rodinkou. Tie stromy ohlodáva nízko nad zemou, preto vyzerajú ako zastrúhané ceruzky. Má na to upravený chrup – silné predné zuby oranžovej farby. To asi preto, že si ich nečistí dvakrát denne. Takže ak si ich ty nebudeš umývať, zafarbia sa ti na oranžovo a budeš tu chodiť obhrýzať stromy aj ty“. Žmurkol na mňa a zatváril sa akosi priveľmi výchovne. Chcel som patrične zareagovať ako sa na pubertiaka patrí, no zvedavosť počúvať ďalej bola silnejšia. „To, čo pred sebou vidíš, je bobria hrádza. Stavajú ju viaceré bobry a je postavená z konárikov a hliny. Bobry majú veľmi dobrý sluch a reagujú na každé žblnknutie vody. Pomocou sluchu dokážu podľa žblnkotu vĺn nájsť každú, čo i len drobnú medzierku v ich priehrade a zapchať ju hlinou. Hlinu si vyhrabávajú zadnými nohami z dna nádrže. Rozvíria ju vo vode a 30

-------------------

-------

.........................................................

prúd vody ju odnesie tam, kde treba. Bobry si stavajú i svoju noru. Z diaľky vyzerá ako kopec z konárikov. No v jeho prostriedku sa nachádza komôrka, ktorú si mäkko vystelú. Nora má niekoľko východov, ktoré sú pod vodou. To preto, že keby klesla voda, aby sa do nory nedostal nevítaný hosť. A vieš, čo je na tomto najviac zaujímavé? Že staviteľmi týchto stavieb sú bobrie samičky. Samčeky materiál len prinášajú a podávajú. Skoro naopak ako u nás ľudí. Predstav si, že bobria samička a samec žijú spolu celý život, takže samček len podáva a samička stavia, stavia a stavia. Bobry zo svojej skrýše vychádzajú iba vtedy, ak sa cítia v bezpečí. Všetku svoju činnosť vykonávajú v noci a od svojej nory sa vzďaľujú iba natoľko, aby sa tam stihli vrátiť ešte pred východom slnka. Sú aktívne najmä večer a v noci. Preto sme museli čakať v úplnej tichosti.

Ak vyhladnú, tak si radi pochutnávajú na vodných a pobrežných rastlinách, na jeseň a v zime obhrýzajú dookola stromy, až sa zvalia, a týmto spôsobom sa dostávajú k ich šťavnatým púčikom a tenkej kôre na výhonkoch. To sa nám ľuďom veľmi nepáči a mnohí ho preto nemajú radi. Pritom však netušia, že týmto spôsobom mení brehy vôd. Napríklad v tomto neporiadku po jeho činnosti, ktorý tu vidíš, nájdu nové skrýše aj iné zvieratká alebo vo vode zase ryby. Človek by povedal, že všetko zlé je na niečo dobré. Bobry sú aktívne živočíchy, ale ak je počas zimy veľmi nepriaznivé počasie, radšej zostávajú v nore. Vtedy môžeš zbadať malý obláčik pary vychádzajúci z kopy konárikov.

To je znak toho, že celá rodinka je pekne v teple a nechce sa jej vyjsť do chladného počasia. A keď vyhladnú, tak si dajú zopár vŕbových konárikov, ktoré si nahromadili počas jesene. Od zimy a vody chráni bobra hustá srsť. A ako vidíš, je vynikajúcim plavcom. Na zadných nohách má plávacie blany a aby mu nenatiekla voda do uší, príroda to zariadila tak, že má uzatvárateľné ušné otvory. To je veľká výhoda, jednoducho zatvorí uši a hotovo. Dosť mu to pomáha aj pri potápaní. Veď si predstav, že vydrží pod vodou až 15 minút.

Aha, všimol si si? Bobor zaplieskal chvostom. To dáva výstražný signál iným bobrom, že čosi nie je v poriadku. Chvost má dlhý a veľmi široký. Okrem výstrahy slúži ako kormidlo alebo opora, keď obhrýza kmene stromov. Bez neho by bol asi stratený. Som rád, že sa bobry vrátili. Vieš, že boli na Slovensku vyhubené? Ľudia ich prenasledovali pre ich kožušinu, mäso a tuk, ktorý dávali do liečivých mastí, pretože verili, že má zázračné účinky.

pokraji vyhynutia. Preto musíme dbať o jeho ochranu, aby sme predišli chybám z minulosti, keď ho človek svojou činnosťou takmer vyhubil. Preto by som bol rád, keby si len v tichu sledoval, čo robia, pomáhal tam, kde treba a neubližoval im.“ Odrazu som nemal slová, len som mlčky sledoval týchto staviteľov a učil sa niečo nové.

Našťastie, životné podmienky pre bobrov sa neustále zlepšujú, no stále nesmieme zabudnúť na to, že tento druh bol na

Text: Lukáš Končál, 16 rokov “Veľmi ma zaujíma elektrotechnika, ale nezapriem v sebe ani športovca.”

Klope, klope dáždik,

---------------------

------

na maľovaný dáždnik.... ........................................ Alebo prší, prší, len sa leje... Dnes zas prší a mňa čaká odchod do školy. Mama na mňa pozrela a spýtala sa: „Chceš dáždnik alebo pršiplášť?“ Ako správna baba, vyberám dáždnik, nepôjdem do školy predsa ako prváčka v pršiplášti. Beriem dáždnik a s neochotou odchádzam do daždivého počasia. Zdá sa mi samozrejmé, že mám nad hlavou dáždnik, ale odkiaľ sa vzal a kto ho vymyslel? Samozrejme, že je z obchodu, to vie predsa každá nákupná maniačka, tvrdila by reklama. Myslím si však, že ani vedci v tom nemajú jasno. Tak sa mi zdá, že prvým prapredkom dáždnika bol primitívny slnečník, ktorý sa začal vyrábať v starom Egypte, Mezopotámii, Grécku a v Číne zároveň. A to už pred 4 000 rokmi. Našla som ich vyobrazenie na starých kresbách a rytinách. Boli vyrobené z palmových listov alebo peria. Ten dnešný lejak by ich riadne premočil a ešte k tomu by som potrebovala sluhu, ktorý by ho niesol. Vyzeral veľký a ťažký, ale tvar mal rovnaký ako dnešný dáždnik či slnečník. Aký je vlastne jeho správny názov? Vo svete bežne

používaný názov umbrella pochádza z latinského slova umbra, čo znamená tieň a jeho synonymum „parasol“ pochádza zo slov: para = ochrana a sol = slnko. Mali by sme ho volať tieňovník? Parazol? Umbrella? Dáždnik? Kto sa v tom má vyznať? Slnečník a či dáždnik? Zisťovala som ďalej. Zatiaľ, čo Egypťania a Gréci si poradili len s horúcim slnkom, v Číne sa nezľakli silného dažďa. Ich dáždniky boli guľaté, vyrobené z papiera alebo hodvábu a natierali sa voskom, aby voda lepšie stekala. Viete si však predstaviť papierové dáždniky v silnom vetre a lejaku? Európa musela tento oriešok rozlúsknuť. „Už máme toho večného mrholenia dosť, i plášťov s kapucňou“, povedali si Angličania a prvé ozajstné dáždniky boli na svete. Mali drevenú konštrukciu, na ktorej bola ťažká bavlnená látka napustená olejom, aby nepremokla. Vážil skoro dve kilá a nosiť ho nebola žiadna sranda. Britský cestovateľ a spisovateľ Jonas Hanway sa ťažkého dáždnika nezľakol a bez neho nevytiahol päty z domu. V tom čase bol na smiech celému Londýnu, ale práve preto sa z neho stala legenda. Dnes každý správny anglický gentleman je zobrazený s čiernym dáždnikom. V polovici 18.storočia Francúz Jean Martus zostrojil ľahký dáždnik so sklápacím systémom. V 19. storočí Angličan Samuel Fox dal dáždniku kovové rebrá a v roku 1926 Nemec Hans Haupt vynašiel

-------------------

-------

skladací dáždnik, ktorý sa zmestí do kabelky každej správnej baby. Vystreľovací, skladací, plastový alebo látkový? Dáždnik s obrázkom lúky plnej kvetov, pestrofarebný, s geometrickými vzormi, s fotografiou mesta alebo priehľadný? Nezáleží na tom, ako vyzerá? Kdeže! Vyznávačky módy a najnovších módnych trendov už dávno vedia, že štýlový dáždnik dokáže doviesť outfit každej baby do dokonalosti, ktorá so šarmom, štýlom a úplne jednoducho bojuje s výkyvmi počasia. Veď ukryť sa pod dáždnik neznamená len vyhnúť sa kvapkám dažďa, ale si aj pospevovať: Klope, klope dáždik, na maľovaný dáždnik...

Text: Martina Končálová, 15 rokov “Mám veľkú záľubu, som členkou dobrovoľného hasičského zboru.” 35

Ten, čo vedie

vodu

Akvadukt sa po latinsky povie aquaeductus, aqua znamená voda a ducere viesť. Slovo aquaeductus by sa tak dalo preložiť ako vodovod.

Stavať most, po ktorom tečie rieka cez inú rieku, ti možno pripadá ako uhodený nápad. A predsa taký stojí. Akvadukty mali pôvodne za úlohu privádzať pitnú vodu, prípadne zavlažovať polia alebo prepravovať drevo. Tieto stavby viedli vodu nielen cez rieky, ale aj cez údolia a všemožné prírodné prekážky. Majstrami v ich stavaní boli starí Rimania. Jednou z najkrajších ukážok ich umenia sa stal Pont du Gard – Most cez rieku Gard, na juhu Francúzska. Prečo práve tam? Rímska ríša bola taká veľká, že sa rozprestierala až sem. Pont du Gard tak zásoboval mesto Nimes vodou z výdatného prameňa rieky Eure. Vieš si tipnúť aký je starý? Teraz má 1981 rokov.

Text: Dominik Cabadaj, 17 rokov “Mám rád prírodu, ale nepáčia sa mi ľudské zásahy do nej.”

Na jeho stavbu boli použité kvádre veľké ako slon a zaujímavé je, že nepoužili ani jednu lyžicu malty. Rimania boli veľkí odborníci. Dokázali k sebe klásť ťažké kamenné kvádre nasucho tak, že sa ani nepohli. Tie najväčšie mali hmotnosť až 6 ton, zvládli ich poskladať v dĺžke troch futbalových ihrísk do tvaru trojposchodového mosta. Tento akvadukt denne do mesta priviedol 35 miliónov litrov vody. Voda tiekla na samom vrchu mosta – nad jeho tromi radami oblúkov, kde bol vybudovaný krytý tunel. Tento tunel chránil vodu pred znečistením a slnečnými lúčmi. Takže voda bola vždy čerstvá, príjemne chladná a ničím nebola znečistená. Je to výnimočná stavba, ktorá láka turistov z celého sveta. Hrozilo, že most sa nezachová. Bol súčasťou asi 50 kilometrov dlhého prívodu vody, ktorý ľudia časom rozobrali na stavbu všetkého možného. Až cisár Napoleon III. ho nechal v 19 storočí opraviť. Pre stavbára, ako som ja, je stavebným zázrakom.

Záchodové trampoty

--------------------

------

cestovateľa v čase

Pokiaľ si cestovateľom v čase a potrebuješ si „odskočiť“, mal by si si vybrať správne historické obdobie, do ktorého si odskočíš.

stáli prepychové vane a záchody s pohodlnou doskou na sedenie. Nikde nebolo cítiť smrad, pretože odtok mimo paláca bol samozrejmosťou.

V roku 1519 používali Európania „kadibúdky“. Španieli, objavujúci v tom období starodávnu kultúru Aztékov, mali vybudované splachovacie záchody, v ktorých stále prúdila voda. Záchody tak boli nepretržite umývané vodou, ktorú odvádzala kanalizácia. Jeden z príkladov, keď národ prekonal svoju dobu.

Dokonca už pred 3 000 rokmi p. n. l. sa v meste Mohendžodáro v Západnej Indii používala kanalizácia vedúca ulicami. To nebolo nič prevratné, zaujímavosťou však bolo, že celý systém bol založený na potrubí zakopanom zakopaných pod zemou. Podobne ako dnes. A to nie je všetko. Tento systém nemal len palác, ale aj všetky obytné domy meste.

Kanalizačný systém sa našiel aj v paláci v Knossose, v ktorom podľa starovekých gréckych povestí žil Minotaurus. V palácových kúpeľniach s teplovzdušným vyhrievaním

Najväčší luxus si však užívali Rimania. Z kanalizácie, ktorú na ich území vybudovali Etruskovia, postavili rozsiahlu sieť verejných záchodov a kúpeľov. Za malý poplatok alebo

HISTÓRIA ZÁCHODOV

zdroj: http://janineshroff.co.uk/portfolio/history-of-the-loo/ zdroj: http://janineshroff.co.uk/portfolio/history-of-the-loo/

aj bezplatne boli prístupné pre každého. Dokonca na verejných záchodoch pod latrínami neustále prúdila voda odnášajúca nečistoty a cez stred miestnosti viedol kamenný žľab, do ktorého bola privádzaná čerstvá voda, slúžiaca na umytie sa. Po zániku Rímskej ríše Európa akoby zaspala. V mestách sa špinavá voda spolu s výkalmi vylievala z okien priamo na ulicu. Namiesto toho, aby sa ľudia zamysleli nad opätovným vybudovaním kanalizácie, vymysleli niečo iné: topánky s vysokými podrážkami, aby sa lem šatov nenamáčal do špinavej a páchnucej stoky.

Inak to nebolo ani pri stredovekých hradoch. Všetok špinavý odpad padal pozdĺž hradných múrov dole, do hradnej priekopy. Dodnes sa k tomu zachovala jedna riekanka: „Ďalej od hradu, ďalej milý pane, lebo vás stihne nešťastie nečakané“. Tak, milý cestovateľ v čase. Ak si chceš odskočiť v pohodlí a bez nepríjemných následkov, skús sa presunúť do nedávnej histórie budovania kanalizačného systému napríklad v Londýne.

Text: Lucia Cintulová, 16 rokov “Čaro prírody, tajomstvo histórie a krásy geografie sú mojím životom.” 39

Ako jeden zo siedmich divov sveta

zachránil tisíce ľudských životov

Loď sa nebezpečne zmietala v rozbúrených vodách mora. Vlny sa s ňou pohrávali ako s kúskom drievka. Oči námorníkov netrpezlivo vzhliadali k obzoru, či v nočnej tme zbadajú nebezpečné útesy pobrežia ostrova Faros skôr, ako sa ich loď roztriešti na jeho skalách. Ešte aj mesiac zahalili mraky a obklopila ich čierna tma. Túžobne hľadeli do diaľky, či neuvidia aspoň záblesk ohňa, ktorý by ich upozornil na pobrežie a tak zachránil životy námorníkov i drahocenný tovar v lodiach plaviacich sa za nimi. „Vidím svetlo“, skríkol jeden z námorníkov a ukazoval do diaľky. Odraz plameňov ohňa žiaril do tmy a poskytoval 40

námorníkom vidinu útočiska a bezpečia. Boli zachránení. To, čo starovekí námorníci videli, bol oheň jednej z najslávnejších stavieb v histórii – Alexandrijského majáka na ostrove Faros. Bol prvým majákom svojho druhu. Na jeho vrchole horel v noci oheň, ktorého žiaru znásobovali bronzové zrkadlá. Jeho stavba trvala 20 rokov. Keď námorníci priplávali bližšie, boli užasnutí jeho veľkosťou. Maják sa skladal z troch na sebe stojacich mramorových veží. Spodná veža mala štvorcový pôdorys a bývali v nej vojaci a robotníci. Na nej

bola menšia, osemhranná veža s rampou v tvare špirály – takej širokej, že po nej kráčali vedľa seba dve ťažné zvieratá aj s nákladom paliva. Na samom vrchole stála tretia veža v tvare valca, kde v noci horel oheň a cez deň stúpal dym. Námorníci nevychádzali z údivu, keď zistili, že v ohni sa nespaľuje drevo, ale živica zo stromov a olej. Drevo na ostrove bolo totiž veľmi vzácne. A to nebolo všetko. Okolo ohňa stáli stĺpy prekryté strechou, z ktorej hľadela zo 130 metrovej výšky na Stredozemné more veľká socha samotného Dia.

Námorníci nevychádzali z údivu. Nielenže ich ohúrila táto veľkolepá stavba, ale aj žiara ohňa, ktorá dokázala v noci navigovať lode do bezpečia, slúžiť ako orientačný bod počas dňa, uľahčovať námorníkom cestu domov, ale hlavne ich včas ochrániť pred nebezpečenstvom. Alexandrijský maják stál na svojom mieste 1 500 rokov. Zničilo ho zemetrasenie. No i napriek tomu môžeme na ostrove Faros ešte aj dnes vidieť miesto, kde stával prvý maják na svete, ktorý zachraňoval ľudské životy. 41

Ľudia si už vtedy uvedomili, akú silu majú majáky. Najstarším stojacim a stále fungujúcim majákom na svete je Herkulova veža, ktorá stojí už takmer 2 000 rokov. Jeho stavitelia sa inšpirovali tým najslávnejším, najkrajším a najväčším majákom vtedajšieho sveta – majákom v Alexandrii. Vďaka svojej strategickej polohe slúžil okrem navigácie lodí aj ako pozorovateľňa, strážna i obranná veža. A dnes je aj obľúbeným výletným cieľom zapísaným do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Verím, že i v súčasnosti, keď sú lode vybavené navigačnými systémami, neupadnú majáky do zabudnutia a budú zachraňovať ľudské životy.

Zaujímavosti o majákoch Vedel si, že maják sa dá presunúť? V Spojených štátoch je najvyšší tehlový maják – Cape Hatteras Light. Napriek tomu, že bol postavený už v roku 1802, slúži do dnešných dní, ale už jeho druhá verzia. V roku 1999 museli maják presunúť, keďže jeho podložie bolo konštantne podmývané oceánom. Nachádzal sa už len necelých päť metrov od oceánu a preto bolo nutné presunúť ho o 460 metrov od pôvodného miesta. Najsilnejšie svetlo Škandinávie, maják Kullen, osvetľuje často používané morské cesty severnej Európy. Obrovská elektrická „žiarovka“ spolu so špeciálnou optikou vysiela biele svetlo každých 5 sekúnd do vzdialenosti neuveriteľných 24,5 námorných míľ, teda 45 kilometrov. Jeho strážcom bol určité obdobie aj uznávaný pozorovateľ hviezdnej oblohy Tycho de Brahe. Práca ho však veľmi nebavila, a tak bol viackrát upozornený, aby sa o maják staral lepšie. Pri najjužnejšie položenom meste na svete Ushuaia sa nachádza maják „na konci sveta“ Les Eclaireurs, čo vo francúzštine znamená hliadka alebo prieskumník. Veru ním aj je. Jeho svetlo blikajúce každých 10 sekúnd žiari do vzdialenosti 7,5 námorných míľ, čo je takmer 14 kilometrov. Svetlo zásobované solárnou energiou stojí vo výške 20 metrov nad hladinou mora a dáva znamenie, že námorníci sa nachádzajú v nebezpečných vodách plných skalísk.

Text: Roman Lehman, 11 rokov “Mojím životom je kolobežka a s ňou aj spätý pohyb v prírode.”

Mosty, čo uchvátili svet Symboly Prahy, Londýna a San Francisca.

........................................................

Vieš, že na svete je len jeden most, ktorý sa môže popýšiť najväčšou galériou sôch na vode? Napočítaš na ňom 30 sôch a súsoší svätcov. Hovorím o Karlovom moste v Prahe. Spája mestské časti Staré Mesto a Malú Stranu, pomenovaný je po českom kráľovi Karolovi IV., ktorý ho nechal postaviť v roku 1357. Zároveň je to jeden z najstarších mostov v Európe, ktorý dodnes stojí. Jeho stavba trvala 55 rokov. Vstupné brány z oboch strán mosta, ktoré zdobia tri veže, neboli postavené len pre krásu, ale mali aj iný účel. V nich sa vyberal poplatok za prechod cez most – teda mýtne. 44

Ku Karlovmu mostu sa viaže veľa legiend. Známa je jedna o rytierovi Brunclíkovi a jeho meči, ktorý vraj bol v moste zamurovaný. Keď most pri povodniach poškodili vozy a sčasti spadol, bol pri jeho oprave nájdený starý hrdzavý meč a táto povesť dostala nový rozmer. Aký? Hádam to zistíte pri návšteve Prahy. Ja sa tam určite chystám. Podobne ako cez Prahu preteká rieka Vltava, hlavným mestom Veľkej Británie prúdi rieka Temža. A nad ňou sa týči Tower Bridge. Ak budeš prekladať jeho názov, v doslovnom preklade to znamená „Vežatý most“. Nebol síce postavený v stredoveku, jeho výstavba sa začala v roku 1886 a stavba trvala 8 rokov. Most robí zvláštnym jeho

.........................................................

stredná časť. Hlavný inžinier dostal skvelý nápad – strednú časť mosta, po ktorej vedie cesta, rozdelil na dve ramená. Tie sa pred prejazdom lodí jednoducho zodvihnú. Geniálne. Len cestná doprava sa musí na chvíľku zastaviť. Most sa zodvihne až 400-krát ročne a čas, kým sa ramená zodvihnú, trvá len 1 minútu. Podobne ako pražský most, aj tento má na oboch koncoch veže, v ktorých sa však nevyberalo mýto. Sú jeho opornými piliermi a držia most pohromade. Súčasťou mosta je lávka pre peších, kde v súčasnosti prebiehajú rôzne výstavy o histórii stavby. Prechádzať z jedného konca brehu na druhý

je určite radosť. Ďalším mostom, ktorý ma upútal, je most oranžovej farby, ale nepatrí k určitej telefonickej spoločnosti. Táto farba bola pôvodne len podkladová a armáda vyžadovala, aby most bol natretý na čierno a mal žlté pruhy. To preto, aby bol viditeľný pre lode. Neskôr však zistila, že i oranžová farba túto požiadavku dokáže splniť. A tak most ostal oranžový. Viete už o aký most ide? 45

Je to Golden Gate Bridge, kedysi najdlhší most na svete, ktorý stojí v San Franciscu. A jeho preklad do slovenčiny? No predsa Zlatá brána! Most spája dva brehy rieky, ktoré sú od seba vzdialené 2 km. Celé storočia sa ľudia i tovar dostávali na druhý breh pomocou trajektov. Dlhé cestovanie trajektom a nárast množstva prepravovaných áut bolo dôvodom na jeho stavbu. Keď ho v roku 1937 otvorili, so svojou dĺžkou 2,7 kilometrov bol najdlhším mostom na svete. Čo už dnes samozrejme neplatí. Postaviť taký dlhý most nebolo jednoduché. Najskôr potápači položili na dno úžiny základy dvoch mostných veží. Opäť dve veže ako aj pri predchádzajúcich mostoch. Po ich postavení medzi veže natiahli oceľové laná a až nakoniec postavili vozovku.

Denne cez most prejde asi 120 000 áut. Tento most má ešte jednu zaujímavosť. Jeho hlavný inžinier počas stavby mosta prikázal robotníkom povinne nosiť prilby, ochranné okuliare a istiť sa lanom. Jeho príkaz a nápad zavesiť pod konštrukciu mosta sieť, zachránil mnoho životov robotníkov, ktorí pochádzali z celého sveta.

Zaujímavosti o mostoch Najvyšší most na svete Môže sa človek v aute cítiť akoby letel? Existuje jedno také miesto na svete, kde môžete tento pocit zažiť. Stačí sa vydať autom po diaľnici z Paríža na juh Francúzska. Cez údolie rieky Tarn sa klenie diaľničný most Millau. Nikde na svete ešte nepostavili vyšší most. Zo svojimi 343 metrami v najvyššom bode prekonal i slávnu Eiffelovu vežu. Výhľad z okna auta sa tak pri prejazde mostom Millau skutočne rovná pohľadu z lietadla. Najstarší most na svete Na prvom pohľade na malý kamenný most nie je nič zaujímavé, jedine, že vyzerá veľmi staro. Ale nikomu nenapadne, že brehy pretekajúcej tureckej riečky Meles v meste Izmir spojoval už v roku 850 p. n. l. To z neho robí najstarší, stále fungujúci most na svete. Pritom tento rekordman meria sotva 13 metrov. Karlov most nedržia pohromade vajíčka Ako to tí starí stavitelia robili, že ich výtvory prežili toľko storočí, či tisícročí? Veď niektoré moderné domy sa rúcajú po pár rokoch. Že by poznali tajné techniky alebo kúzelné prímesi? Napríklad vajíčka? O pražskom Karlovom moste sa dlhé storočia traduje legenda, že stavitelia primiešavali do malty vajíčka. Vedci však žiadnu stopu po vajíčkach nenašli, ale zato zistili, že maltu Pražania namiešali podľa starorímskeho receptu.

Text: Dominik Cabadaj, 17 rokov

Kolo, kolo, mlynské....

-----------------Najrozšírenejším tradičným výrobným zariadením na Slovensku, využívajúcim silu vody, sú vodné mlyny. Do konca 13. storočia bolo na Slovensku 111 osád so 153 mlynmi. Samozrejme, že boli postavené hlavne v povodiach riek, ktorých má Slovensko neúrekom. Dlhé stáročia sa kolesá vodných mlynov nezastavili a mleli obilie, pokiaľ sa len dalo. Mnohé z nich zanikli, zhoreli alebo sa rozpadli. V súčasnosti sa vďaka nadšencom zachovali unikátne exempláre týchto vodných mlynov, jeden je dokonca európsky unikát. Je to lodný mlyn v Kolárove, ku ktorému vedie najdlhší drevený most v Európe. Ani si neuvedomujeme, aké dva európske poklady sa na jednom mieste Slovenska nachádzajú a určite stoja za to, aby ste ich videli.

---------

Mnohé vodné mlyny na Slovensku krajinársky k najcennejším stavbám. Určite medzi ne patria aj mlyny v Kvačianskej doline. Ale poznáme aj ďalšie unikáty. Medzi tie najznámejšie patria: Vodný kolesový mlyn v Cajle a mlyny v Bohuniciach, vo Vrábľoch, Habánsky mlyn v Sobotišti, mlyn vo Veľkých Teriakovciach a pobrežné kolové mlyny na Malom Dunaji (Tomášikovo, Jelka, Jahodná, Dunajský Klátov). Nikde na svete sa tak vzájomne nedopĺňa ľudská činnosť s prírodou. Človek pomocou vodného mlyna využíva silu prírody pre svoj úžitok bez vedľajších následkov. Každý z nich v sebe skrýva kus histórie krajiny a človeka v nej. V dnešnej dobe sa stávajú skôr cieľom mnohých turistických výletov a súčasťou turistických trás. Nie je však už možné, aby svoju činnosť obnovili a ponúkli nové možnosti pre trvalo udržateľný vzťah človeka a síl prírody.

patria

Kvačianska dolina – Oblazy dolný mlyn

vodné koleso píla

Mlyny Oblazy Počas letných prázdnin sme sa vybrali spoznať ďalší kút nášho krásneho Slovenska. Pokiaľ chcete zažiť príjemnú prechádzku v horskom prostredí, na ktorú budete ešte dlho spomínať, určite odporúčam navštíviť Kvačiansku dolinu. Okrem Jánošíkovej hlavy – skalného útvaru, ktorý „plače“, keď prší, naskytne sa vám krásny pohľad na rokliny, vyhliadky na dolinu a samozrejme, malebné Mlyny Oblazy. Od drevenej tabule s odbočkou, ktorá sa nachádza na turistickom chodníku, je to skratkou asi 5 minút, zážitok určite stojí za to. Uvidíte kus histórie, ktorá sa zachovala aj vďaka dobrým ľuďom – nadšencom. Mlyny, konkrétne tri, z ktorých každý má svoj príbeh, sa nachádzajú na sútoku potokov Hutianka, Borovianka a Ráztočianka. Od „správcu“ sme sa dozvedeli, že existoval aj štvrtý mlyn, ale ten v 19. storočí zobrala voda. Na vlastné oči sme si mohli prezrieť technológiu mletia múky starodávnym spôsobom a prezrieť zvnútra horný, aj dolný mlyn. Ak sa dostanete do tejto lokality, určite si tento skvost nenechajte ujsť. Myslím si, že drevené stavby a nádherná okolitá príroda vo vás zanechajú hlboký zážitok. 50

horný mlyn Kvačianka

Text: Michaela Čikelová, 17 rokov “V budúcnosti by som sa chcela stať učiteľkou v materskej škole.”

JAZYKOVÉ OKIENKO slovenčina

angličtina

nemčina

akvadukt

mlyn

aqueduct

mill

der Wasserbrücke

die Mühle

maják

priehrada

lighthouse

dam

der Leuchtturm

die Talsperre

bobor

dáždnik

beaver

umbrella

der Biber

der Regenschirm

mlynské koleso

vodná elektráreň

millwheel

hydroelectric plant

das Mühlenrad

das Wasserkraftwerk

ostrov

most

island

bridge

die Insel

die Brücke

MAĽOVANÁ KRÍŽOVKA

VÝSLEDOK KRÍŽOVKY Z MINULÉHO MESIACA:

SÚŤAŽNÉ ÚLOHY 1) Porozmýšľaj a uveď tri veci, ktoré sú dôležité pre fungovanie majáku v minulosti a v súčasnosti:

oheň

LED žiarivky

šošovky

palivo

strážca

svetelné filtre

počítač

zrkadlá

2) Zvládneš malý test? 1. Čo je mýto? a. Rozprávanie vyjadrujúce predstavy starovekých ľudí o prírodných silách lebo o nadľudských hrdinoch. b. Poplatok za prevážaný tovar, prechod osôb, použitie cesty alebo mosta, ktorý sa vyberá na stanovených miestach. c. Stavba v tvare veže, ktorá je postavená na oboch koncoch mosta. 2. Čo znamená v preklade akvadukt? a. Stavba v tvare mosta, ktorá slúži na privádzanie čerstvej vody do miest. b. Most postavený nad veľkou riekou určený len pre chodcov. c. Názov vodovodného potrubia v Ríme. 3.

Aký a. b. c.

predmet si predstavujete pod slovom parasol? dáždnik pršiplášť kapucňa

3) Prešmyčka v sebe ukrýva unikátnu európsku stavbu zo Slovenska, ktorá súvisí s využívaním sily vody. Poprehadzovaním písmeniek dostaneš jej názov, ktorý sa skladá zo štyroch slov.

4) Pokús sa rozlúštiť tajničku.

-ST

-ES

-PÁNKA

-ÝKORKA

-VA

-JÁK

-ČELA

P-

-SA

5) Vylúč nesprávny obrázok: v každom rámčeku majú všetky obrázky okrem jedného niečo spoločné. Dokážeš určiť, čo to je a vylúčiť z každého rámčeka nesprávny obrázok?

6) Z jednej strany brehu rieky na druhú vedú písmenká. Na jednom brehu sú pomotané a na druhom sú zoradené do tajničky. Zistíš, čo sme ukryli v tajničke?

7) Na obrázkoch sú vodné stavby, o ktorých ste sa dočítali v časopise. Pokús sa ich pomenovať.

Ďakujeme, že ste sa aj v apríli zapojili do súťaže časopisu Strom. Gratulujeme víťazke Diane Holczheiovej z Klubu Žitava a posielame jej knihu od Barči B. Kardošovej - TRAJA KAMOŠI. Budeme radi, ak sa aj v máji zapojíte do súťaže. Tak ako minulý mesiac správne odpovede posielajte na mailovú adresu 58 redakcia@stromzivota.sk

AKTIVITY Chceš vedieť ako funguje akvadukt? Vyskúšaj servítkový akvadukt. To, že voda je stále v pohybe a neustále mení svoju formu určite vieš. Vďaka tomu ju vieme dostať z jedného miesta na druhé. Voda dokáže prekonávať rôzne výškové rozdiely a terénne nerovnosti. Akým spôsobom? Over si to zaujímavým experimentom, pomocou dvoch pohárov a zvinutej papierovej servítky alebo utierky. Čo

budeš potrebovať? • Jeden pohár s vodou • Jeden prázdny pohár • Papierovú servítku alebo papierovú utierku

Postup: 1. 2. 3. 4. 5.

Skrúť niekoľko kúskov papierových servítok alebo papierovej utierky do tvaru, ktorý sa bude podobať na knôt alebo lano. Takto vytvorené lano bude vodu absorbovať a prenášať. Polož vedľa seba dva poháre. Jeden naplnený s vodou a druhý prázdny. Jeden stočený koniec papierového lana vlož do pohára s vodou a druhý koniec do prázdneho pohára. Vytvorí sa ti malý most. Sleduj, čo sa deje. Určite budeš potrebovať trochu trpezlivosti a času.

Čo sa udeje? Papierové lano (knôt) postupne nasaje vodu. Po pár minútach zbadáš, ako sa prázdny pohár začína napĺňať vodou. Bude sa napĺňať až dovtedy, pokým nebude rovnaké množstvo vody v oboch pohároch. Ako sa to deje? Tento proces sa nazýva kapilárna akcia. Voda sa postupne dostane cez malé medzierky vo vláknach papierovej servítky, a to vďaka tomu, že má vysokú priľnavosť. Akonáhle však servítka celá nasiakne vodou, molekuly vody už nedokážu držať spolu, a preto postupne začnú stekať z papierového lana do prázdneho pohára. Tento proces môžeš pozorovať aj v rastlinách, kde voda a v nej rozpustné výživné látky putujú stonkou a jej pletivami do jednotlivých častí rastliny. 60

Vyhlásenie súťaží Dni Biodiverzity 2015 a Nevzdávaj to 2015

Milí stromáci, aj tento rok sme pre vás pripravili na záver školského roka dve súťaže – 5. ročník súťaže „Dni biodiverzity“ pri príležitosti Medzinárodného dňa biodiverzity – International Day for Biological Diversity (22.5.) a 4. ročník súťaže „Nevzdávaj to“, ktorou si pripomíname Svetový deň životného prostredia (5.6.). Tento deň je spomienkou na prvú konferenciu OSN o životnom prostrední, ktorá sa konala sa 5.-16. júna 1972 v Štokholme pod heslom Je len jedna Zem. Súťaže „Dni biodiverzity“ a „Nevzdávaj to“ sú určené len pre členov Stromu života.

ZADANIE SÚŤAŽE DNI BIODIVERZITY: Biodiverzitou alebo aj biologickou rozmanitosťou nazývame rozmanitosť všetkých ekosystémov a živých organizmov (suchozemských aj vodných). Pod ekosystémom si predstavte ucelenú časť prírody, s určitými typickými vlastnosťami, v ktorej fungujú procesy a vzťahy medzi živými organizmami a neživými zložkami prostredia (voda, vzduch, pôda...). Výrazný úbytok biodiverzity za posledné storočie je dôsledkom tlaku ľudskej spoločnosti na životné prostredie a vlastne na celú planétu. V živote planéty Zem ide v poradí už o šieste masové vymieranie druhov, ktoré žiaľ, na rozdiel od predošlých, nezapríčinil ani pád meteoritu či iná prírodná katastrofa, ale človek. Znižovanie biologickej rozmanitosti neznamená len stratu krásy druhov a prirodzeného prostredia, v ktorom žijú, ale aj postupnú degradáciu ekosystémov a ich služieb, ktoré umožňujú existenciu aj ľudskej populácie. Zem – matka príroda si už poradila s mnohými katastrofami a určite si poradí aj s touto. Matka príroda nás totiž nepotrebuje, to my potrebujeme ju... Zamyslime sa preto nad tým, či máme právo bezohľadne ničiť prírodné poklady a zanechávať tak jazvy nielen na planéte, ale aj v okolitej prírode. Tento rok sme svoju pozornosť upriamili na obojživelníky. Tri najlepšie Kluby získajú od Stromu života atraktívne ceny a diplom. Súťažné aktivity odporúčame realizovať medzi 18. a 29. májom 2015.

ZADANIE SÚŤAŽE NEVZDÁVAJ TO – KAŽDÁ SEKUNDA SA POČÍTA: V tomto roku budeme mať všetci o trošku viac času. A to presne o jednu sekundu, ktorá sa pričíta 30. júna v čase 23:59:59 koordinovaného svetového času (UTC). Hodiny po tomto okamžiku neukážu čas 00:00:00, ale 23:59:60. Dôvod pridania sekundy je čisto fyzikálny. Rotácia Zeme sa spomaľuje, takže sa rozchádza so superpresnými atómovými hodinami, podľa ktorých Medzinárodný úrad pre rotáciu Zeme stanovuje svetový čas. Čo všetko sa dá stihnúť za jednu sekundu? Celý náš život je poskladaný či už z kratších alebo dlhších jedinečných okamihov. Je preto dôležité byť vnímavý a užívať si tieto krásne životné okamihy naplno. Využite svoje mobilné telefóny ba dokonca kamery a pokúste sa tieto okamihy zaznamenať. V rámci súťaže Nevzdávaj to, ktorá sa tento rok nesie v znamení hesla „Každá sekunda sa počíta“, skúste zachytiť ľubovoľný počet okamihov, ktoré trvajú 1 sekundu a poskladajte/zostrihajte ich do uceleného videa na vami zvolenú ľubovoľnú tému. Dĺžku celkového videa si určíte sami. Dôležité však je, aby jednotlivé zábery boli vaše, čiže nie je cieľom zostrihať video niekoho iného. Pre inšpiráciu uvádzame nasledujúce príklady: Téma „Deň a noc“: https://vimeo.com/33978304 Téma „Dokonalé šťastie“: https://vimeo.com/36897783 Téma „Každá sekunda sa počíta“: https://vimeo.com/39489909 Pre hodnotenie je potrebné zaslať video aj s jeho názvom/témou, najlepšie cez úložisko na adresu kancelaria@stromzivota.sk alebo poštou na CD/DVD na adresu Stromu života. Výhercovia súťaže „Nevzdávaj to“ budú odmenení špeciálnou cenou.

Uzávierka súťaží je 5.6.2015 (rozhoduje dátum poštovej pečiatky alebo dátum odoslania emailu). Súťažné práce zasielajte na adresu: Strom života, Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava Obálku označte heslom: „Dni biodiverzity“ / „Nevzdávaj to“ alebo emailom na kancelaria@stromzivota.sk (v prípade emailového zaslania vás videá 62 prosíme posielať cez dátové úložisko).

1. úroveň náročnosti Aktivita č. 1 - Uhádni kto som Človek je súčasťou prírody. Príroda však ľudí nepotrebuje. Dokáže existovať aj bez nich. Na druhú stranu, ľudia sú na prírode závislí. Rastúci počet ľudí na planéte a spôsob nášho žitia ovplyvňuje budúcnosť prírody. A aj našu budúcnosť. Príroda to prežije, bez ohľadu na okolnosti. Prispôsobí sa. Otázkou je, či prežije aj človek. Nie je však lepšia budúcnosť, v ktorej je človek stále súčasťou prírody? Zadanie: Pozrite si krátke videá, ktoré narozprávali známi herci z filmov a uhádnite aký ekosystém, či prírodná zložka sa k vám prihovára. Následne na jeden papier nakreslite alebo inak vyjadrite možné vzťahy medzi vašimi správnymi odpoveďami a človekom. Zamerajte sa najmä na problematiku biodiverzity. Na záver napíšte vlastnú životabáseň prostredia, v ktorom sa cítite dobre, ktoré sa vám páči (napríklad les, jazero, lúka...). Životabáseň č.1 (nahovorila Penélope Cruz): Ľudia ma považujú za samozrejmosť. Myslia si, že som zadarmo. Ale ja nie som nevyčerpateľná. A ich je každý deň stále viac a viac. Rodím sa ako dážď v horách. Stekám do riek a potokov. A končím v oceánoch. Potom celý cyklus začína odznova. A bude trvať 10 000 rokov, pokiaľ sa dostanem do stavu, v akom som teraz. Ale pre ľudí..., som len... samozrejmosť. Kde ma ľudia nájdu, keď ich po miliardách pribúda? Kedy si to uvedomia? Budú viesť kvôli mne vojny? Ako ich vedú kvôli všetkému ostatnému? Aj to je možnosť. Ale to nie je jediná možnosť. Kto som? Životabáseň č.2 (nahovoril Kevin Spacey): Sledoval som ich (ľudí) ako tu vyrástli. Odišli. Ale vždy sa vrátia späť. Áno, vždy sa vrátia späť... pre moje stromy, ich drevo, pre moje rastliny, ich liečivú silu. Mojej kráse nedokážu odolať. Vždy som tu pre nich bol. A bol som viac než štedrý. Niekedy som im dal úplne všetko. Teraz je to preč. Navždy. Ale ľudia sa považujú za tak „múdrych“, tak neskutočne „múdrych“. „Veľké“ mozgy, ktoré idú hlavou aj proti múru. Oni vedia ako vyrobiť veci, úžasné veci. Tak k čomu by potrebovali starý les ako som ja? Džungľu? Stromy? Aha, veď dýchajú vzduch. A ja vyrábam vzduch. Rozmýšľali aj nad tým? Ľudia, tak neskutočne „múdri“. Raz im to dôjde. Ľudia, čo vyrábajú vzduch. Na to by som sa s radosťou pozrel. Kto som? Životabáseň č.3 (nahovoril Edward Norton): Nachádzam sa v kopcoch a v údoliach, na farmách, v sadoch. Bezo mňa ľudia nemôžu existovať. Napriek tomu sa ku mne správate ako k bahnu. Uvedomujete si, že som len tenkou pokožkou planéty? A že som v skutočnosti plná života? Plná organizmov, ktoré pestujú vaše jedlo. Som však ubitá, ubolená, vyčerpaná, otrávená. A to všetko kvôli vám. Degradovali ste ma. Pred 100 rokmi ma bolo viac, teraz je zo mňa menej ako polovica. Počúvate ma? Mením sa na prach. Tak možno by ste sa mohli ku mne správať trochu viac s rešpektom. Predpokladám, že sa stále potrebujete najesť. Je to tak? Kto som?

Životabáseň č.4 (nahovoril Harrison Ford): Som vodou. Pokrývam väčšinu tejto planéty. Formoval som jej povrch. Každý potok, každý oblak a každá dažďová kvapka, všetko sa ku mne navracia. Bez rozdielu, každý živý tvor ma potrebuje. Ja som zdrojom. Zo mňa vyliezli. Ľudia? Oni nie sú výnimkou. Nič im nedlžím. Ja dávam. Oni berú. Môžem si však vziať všetko späť. Vždy som mal túto moc. Veď to nie je iba ich planéta. Nikdy nebola. Nikdy nebude. Ľudia si však berú viac ako zdieľajú. Otrávili ma a napriek tomu očakávajú, že budem zdrojom ich potravy. Tak to však nefunguje. Ak ľudia chcú existovať v prírode spolu so mnou a využívať ma, odporúčam im, aby pozorne počúvali. Poviem to iba raz. Ak príroda nezostane zdravou, ľudia neprežijú. Jednoducho je to tak. Kedysi som pokrýval celú túto planétu. A vždy ju môžem pokryť celú znova. Viac nemám čo dodať. Kto som? Životabáseň č.5 (nahovoril Ian Somerhalder): Niektorí ľudia si myslia, že som len skala. Ale v skutočnosti som najväčší živý útvar na tejto planéte. Som tak veľký, že ma vidieť aj z vesmíru. Ale ešte ako dlho? Rástol som skoro 250 miliónov rokov. A keď prišli ľudia, 1/5 zo mňa zmizla. Beriem. Žijem na dne oceánu. A možno ma tak často nevidíte. Avšak potrebujete ma. Uvedomujete si, že ¼ morského života je na mne závislá? Som jasľami oceánu. Pre malé rybky som zdrojom potravy. A úkrytom pred veľkými rybami. A hádajte, kto sa živí veľkými rybami? Presne tak. Vy. Som bielkovinovou továrňou sveta. A predsa zvyšujete teplotu oceánu, čím mi zabraňujete, aby som tu žil. Keď sa silná búrka či cunami valí oceánom, som vaša pevnosť. Napriek tomu ma trháte dynamitom a usmrcujete kyanidom. A čo tak jeden bláznivý nápad: Prestaňte ma zabíjať! Kto som? Životabáseň č.6 (nahovorila Lupita Nyong´o): Áno, som krásny. To už som počul, ale kľudne mi lichoť ďalej. Som obdivovaný pre svoj vzhľad, moju vôňu, môj výzor. Je tu však iná vec. Život začína mnou. Chápete? Kŕmim ľudí. Každé ovocie narastie zo mňa. Každý zemiak. Zo mňa. Každé zrnko obilia. Zo mňa. Každé zrnko ryže. Zo mňa. Zo mňa, zo mňa, zo mňa. Samochvála, viem. Ale je to pravda. A niekedy nasýtim aj ich duše. Som slovami, keď im dôjdu. Dokážem povedať „ľúbim ťa“ bez vyslovenia slova, „je mi to ľúto“ bez vydania hlásku. Inšpirujem ich velikánov, maliarov, básnikov, výšivkárov. Som múzou pre nich všetkých. Ale z mojich skúseností, ľudia podceňujú silu pekného malého kvetu. Aj keď ich život začína mnou, môže skončiť bezo mňa. Kto som? Hodnotenie: Na hodnotenie aktivity je potrebné zaslať odpoveď – ktoré ekosystémy alebo prírodné zložky sa vám prihovárali, papier/plagát s popísanými vzťahmi a vašu životabáseň (text, koláž) alebo jej fotografiu. Aktivita je hodnotená 4 bodmi. BONUS (nezahŕňajte do pavučiny vzťahov): Životabáseň (nahovorila Julia Roberts): Volajú ma matka. Existujem už viac ako 4,5 miliardy rokov. 22.500 krát viac ako vy. V skutočnosti ľudí nepotrebujem. Ale ľudia potrebujú mňa. Áno, vaša budúcnosť zavisí odo mňa. Ak prekvitám, aj vy prekvitáte. Ak upadám, aj vy upadáte. Možno nielen to. Existujem večnosť. Kŕmila som tvory väčšie ako ste vy. A nechala som vyhladovať významnejšie druhy ako ste vy. Moje oceány. Moja pôda. Moje tečúce bystriny. Moje lesy. Oni všetci vás môžu pohltiť. Alebo opustiť. Či už sa rozhodnete žiť s úctou alebo bez úcty ku mne, mne je to v podstate jedno. Tak či onak. Vaše činy budú určovať váš osud. Nie môj. Ja prežijem. Som pripravená sa prispôsobiť. A čo vy?

Aktivita č.2 – Najohrozenejšie ekosystémy sveta Suchozemské ekosystémy vytvárajú pre človeka a ostatné tvory zdravý priestor, zadržujú a čistia vodu, regulujú podnebie, chránia pôdu alebo čistia ovzdušie. Spolu so sladkovodnými ekosystémami sú veľmi dôležité napríklad pre rekreáciu či pestovanie plodín. K najohrozenejším ekosystémom Zeme radíme aj lesy a mokrade. Lesy sú bohaté na druhy rastlín a živočíchov. Patria medzi najrozsiahlejšie ekosystémy Zeme keďže pokrývajú až 30% jej povrchu. Sú to najmä ihličnaté lesy severných chladnejších oblastí, európske lesy, ktoré máme aj u nás, tvrdolisté lesy krajín pri Stredozemnom mori (Taliansko, Grécko, Španielsko) a tropické pralesy. Viete, že rozloha lesov na Zemi bola ešte v roku 1700 dvojnásobná? Ak si predstavíte sud plný vody, tak sladkovodné jazerá, rieky, potoky a mláky by v tomto sude tvorili len jednu polievkovú lyžicu. Napriek tomu v nich žije obrovské množstvo rôznych rastlín a živočíchov. Tie sú ohrozované ľudskou činnosťou a to najmä znečisťovaním a veľkým odčerpávaním vody. Mokrade, ktoré tvoria akési prechodné územie medzi vodným a suchozemským prostredím, sú veľmi krehké a vzácne. Viete že, najviac ohrozenými stavovcami sú obojživelníky práve z dôvodu ubúdania a ničenia týchto ekosystémov? Zadanie: Vylúštite slovné prešmyčky a priraďte ich k jednotlivým ekosystémom. Niektoré slovné pojmy (prešmyčky) môžu byť priradené k obom ekosystémom. Ak sa niektoré slovné pojmy vyskytnú v oboch ekosystémoch, vysvetlite ich súvislosť s daným ekosystémom. • • • • • • • • • •

líkkys vel-ob-ní-oj-ži-ky ca-ve-ri-ve mno-roz-va-žo-nie vo-chov-ži-čí tyrkú ybyr no-k-le le-bie od-ná-v di-hla-na bu-ri-ža-nka šia-men eň-jel sný-le

Ekosystém č.1: Les

Ekosystém č.2: Jazero a mokrade

Hodnotenie: Na hodnotenie je potrebné zaslať správne priradenie pojmov k prislúchajúcim ekosystémom a vysvetlenie, prečo sa nachádzajú niektoré pojmy v obidvoch ekosystémoch. Aktivita je hodnotená 2 bodmi.

Aktivita č. 3 - Z vody na súš a tak stále dokola Niektoré tvory potrebujú k svojmu životu dva odlišné typy ekosystémov – vodný aj suchozemský. Preto sa radia medzi obojživelníky. V prírode majú nezastupiteľný význam. Tie, ktoré žijú na Slovensku rozdeľujeme na chvostnaté a bezchvostnaté, pričom všetky sú ohrozené a zákonom chránené. Zadanie: Vyberte si jedného zástupcu zo skupiny chvostnatých obojživeľníkov a jedného zástupcu z bezchvostnatých obojživelníkov žijúcich na Slovensku a urobte koláž, alebo nakreslite ich životný cyklus. V cykloch zaznačte aj obdobia/mesiace jednotlivých fáz, ako aj prostredie, v ktorom prebiehajú. Na záver odpovedajte na nasledovné otázky: Ako sa nazývajú larvy obojživelníkov? Prečo sú obojživelníky užitočné? Čím dýchajú obojživelníky? Hodnotenie: Na hodnotenie aktivity je potrebné zaslať nákres (alebo jeho fotografiu alebo scan) životných cyklov oboch skupín obojživelníkov žijúcich na Slovensku a správne odpovede na uvedené otázky. Aktivita je hodnotená 4 bodmi.

Aktivita č. 4 - Jasle obojživelné Už viete, že obojživelníky sú veľmi dôležité v potravových reťazcoch a sú chránené. Taktiež ekosystémy, v ktorých žijú je potrebné zachovávať a chrániť, najmä tie, v ktorých sa rozmnožujú. a v ktorých sa vyvíjajú ich larvy. Poznáte takéto lokality vo vašom okolí? Zadanie: Vo svojom okolí zmapujte niekoľko vodných telies (jazerá, jazierka, rybníky, mokrade, väčšie/hlbšie mláky), v ktorých sa vyskytujú obojživelníky alebo by sa vyskytovať mohli. Ku každému telesu napíšte jeho názov (ak názov má, prípadné miestne pomenovanie) a krátku charakteristiku. Pomenujte javy, ktoré jednotlivé vodné telesá ohrozujú alebo by mohli ohroziť. Hodnotenie: Na hodnotenie úlohy je potrebné zaslať fotodokumentáciu z priebehu aktivity, fotografie jednotlivých lokalít aj s ich charakteristikami a pomenovanie javov. Aktivita je hodnotená 5 bodmi.

2. úroveň náročnosti Aktivita č.1 – Som v ohrození Planéta Zem funguje už niekoľko miliárd rokov a dokázala sa už vysporiadať so všeličím. Človek existuje na tejto planéte len „chvíľku“ a v rámci nej už dokázal narušiť rôzne prírodné procesy a ekosystémy. V skutočnosti je však planéta – matka príroda omnoho mocnejšia než človek. To on vystavuje ohrozeniu nielen prírodu, ale predovšetkým sám seba. Matka príroda človeka ku svojej existencii nepotrebuje. Je to presne naopak. To on potrebuje prírodu. Zadanie: Pozrite si krátke videá, ktoré narozprávali známi herci z filmov a uhádnite aký ekosystém, či prírodná zložka sa k vám prihovára. Následne vytvorte aspoň dve životabásne o chránenom území alebo o ohrozenej rastline či živočíchovi, ktoré sa vyskytujú blízko vášho okolia. Môžete sa aj zapojiť do stromáckeho projektu Bioprofily miest a obcí Slovenska, konkrétne do projektu Poklady môjho kraja. V rámci tohto projektu sa mapujú chránené územia a druhy vo vašom okolí. Vaše zistenia môžete zapísať aj do elektronických záznamových kariet na www.sombio.sk a zapojiť sa tak do celoslovenského vyhodnocovania bioprofilov miest a obcí. Na záver spracujte aspoň 5 krátkych eko-tipov (1 eko-tip = maximálne dve vety), v ktorých vyjadríte postoj, ako by sa mal človek správať k chránenému územiu alebo k ohrozenej rastline či živočíchovi. Hodnotenie: Na hodnotenie aktivity je potrebné zaslať texty životabásní a eko-tipov v elektronickej alebo písomnej forme a vyplniť záznamovú kartu projektu Poklady môjho kraja. Aktivita je hodnotená 5 bodmi.

Aktivita č.2 – Viem viac ako ostatní Na Slovensku máme vzhľadom na jeho malú rozlohu veľký počet vzácnych a chránených území, množstvo ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Pre ich zachovanie a ochranu nestačí len vedieť, že sú vzácne, ale treba ich aj poznať. Minimálne aspoň tie, ktoré sa nachádzajú alebo žijú blízko vášho bydliska. Viete o niektorých z nich viac ako ostatní? Zadanie: Vytvorte novinársky príspevok (autorský článok, fotoreportáž, úvahu, rozhovor s ochranárom...) o danom území, rastline alebo živočíchovi, alebo o pocitoch a zážitku, ktorý ste zažili pri návšteve daného územia, prípadne o ľuďoch, ktorí sa ochrane prírody venujú... Hodnotenie: Na hodnotenie aktivity je potrebné zaslať novinársky príspevok v elektronickej alebo písomnej podobe. Najlepšie príspevky zverejníme v niektorom čísle časopisu Strom. Aktivita je hodnotená 4 bodmi.

Aktivita č. 3 - Vybrané najohrozenejšie ekosystémy sveta Suchozemské ekosystémy poskytujú človeku mnoho „služieb“. Vytvárajú zdravý priestor pre človeka a ostatné tvory, zadržujú a čistia vodu, regulujú klímu, chránia pôdu alebo čistia ovzdušie. Spolu so sladkovodnými ekosystémami sú kľúčovými napríklad pre rekreáciu či produkciu potravín. K najohrozenejším ekosystémom Zeme radíme aj lesy a mokrade. Lesy sú vysoko rozmanité a patria medzi najrozsiahlejšie ekosystémy Zeme keďže pokrývajú až 30% jej povrchu. Sú to najmä boreálne lesy, lesy mierneho pásma, tvrdolisté lesy Stredomoria a tropické pralesy. Viete, že rozloha lesov sa na Zemi od roku 1700 znížila o polovicu a že ročne ubudne aj 15 miliónov hektárov tropických dažďových lesov? Povrchová a zrážková sladká vody tvorí iba 0,4% všetkej vody na Zemi, keďže väčšina z nej je viazaná v ľadovcoch. Napriek tomu v jazerách, riekach a mokradiach žije až 7% všetkých druhov. Tie sú ohrozované ľudskou činnosťou a to najmä znečisťovaním a veľkým odčerpávaním vody. Mokrade, ktoré tvoria akési prechodné územie medzi vodnými a suchozemskými ekosystémami, patria medzi ekologicky najvýznamnejšie ekosystémy Zeme. Viete že, najviac ohrozenými stavovcami sú obojživelníky práve z dôvodu úbytku a znehodnotenia týchto ekosystémov? Zadanie: Priraďte typy lesov a mokradí k obrázkom a rozlúštite hlavné príčiny ohrozenia lesov a mokradí ako aj dôsledky týchto negatívnych javov. LESY - Správne priraďte názvy lesných ekosystémov k obrázkom: tropické dažďové pralesy, boreálne lesy, lesy mierneho pásma, tvrdolisté lesy Stredomoria

1.....................................................................

2.....................................................................

3.....................................................................

4.....................................................................

Príčiny úbytku lesov a ich biodiverzity: vanie-les-od-ňo: kav-zís-anie ydôp rpe ky-sien-pa a ľno-po-dár-hos-po-ku, ro-ši-roz-nie-va ží-tá-plan, baž-ťa averd, ba-ťa-ž nívorus, tav-výs-ba aľ-di-níc

Dôsledky úbytku lesov: st-ra-ná cent-kon-cie-rá C2O v du-ovz-ší, ná-že-zní pno-scho-sť ynijark dr-žať-za udov, ze-rooh-nie pôdy ou-eró-zi, ta-stra prie-ru-sto per tsar, kryt-ú, nie-hnie-zde a žo-roz-va-nie-mno niz-ga-or-mov, men-z-a mie-nej-st my-klí.

JAZERÁ A MOKRADE - Správne priraďte názvy vodných a mokraďových biotopov k obrázkom: mláka, močiar, rybník, rašelinisko. 1.....................................................................

2.....................................................................

3.....................................................................

4.....................................................................

Príčiny ohrozenia biodiverzity jazier a mokradí: nad-ná-mer spo-ba-tre vo-dy na nie-vla-za-va-žo v ľno-po-dár-hos-po-stve a v my-prie-sle, trofi-eu-cia-zá, ný-mer-nad ry-lov-bo, slé-ky de-daž, sťo-zne-či-nie-va, vod-od-nie-ne ji-kra-ny, gure-lá-cia ko-to-v, cia-ur-ni-ba-zá, správ-ne-ne po-va-uží-nie pe-cí-dov-sti a nic-ga-or-kých jív-hno v dár-ľno-po-hos-po-stve.

Dôsledky úbytku jazier a mokradí: ra-ta-st ver-zi-bio-ty-di, ne-dos-ta-tok vo-dy, anemz nej-mie-st k-my-lí Hodnotenie: Na hodnotenie je potrebné zaslať správne priradenie názvov k obrázkom a rozlúštenie jednotlivých príčin a dôsledkov úbytku a znehodnocovania týchto ekosystémov. Aktivita je hodnotená 3 bodmi.

Aktivita č. 4 - Monitoring obojživelníkov Na Slovensku sú všetky druhy obojživelníkov ohrozené a chránené zákonom. Majú veľký význam pre udržanie potravových reťazcov a rovnováhy v prírode. Poznáte aspoň niektoré naše druhy? Žijú aj vo vašom okolí? V súčasnosti sú ohrozované najmä ľudskou činnosťou. Spojením profesionálnych ochranárov prírody, predstaviteľov samosprávy a dobrovoľníkov z radov občanov sa dá tomu zabrániť, alebo aspoň ohrozenie do veľkej miery obmedziť. Tu je veľmi dôležité najprv identifikovať lokality výskytu obojživelníkov a príčinu ich bezprostredného ohrozenia. Následne je možné vykonať potrebné opatrenia. Ich rozsah sa samozrejme prispôsobuje daným možnostiam. Zadanie: Správne určite meno (rodové a druhové) našich najbežnejších obojživelníkov uvedených na obrázkoch a pod ich mená napíšte, v akom prostredí žijú a čím sa živia. Vykonajte terénny prieskum vo vašom okolí a nájdite lokality, v ktorých sa nejaké obojživelníky vyskytujú. Do záznamovej karty zapíšte druhy, ktoré ste zistili, čím sú obojživelníky ohrozované a aké opatrenia sa na ich ochranu vykonávajú. V rámci tejto aktivity odporúčame zapojiť sa do stromáckeho projektu Bioprofily miest a obcí Slovenska, konkrétne do projektu Žaby. Vaše zistenia môžete zapísať aj do elektronických záznamových kariet na www.sombio.sk a zapojiť sa tak do celoslovenského vyhodnocovania bioprofilov miest a obcí. Na záver odpovedajte na otázky. 1...............................................

2................................................

3................................................

4...............................................

5................................................

6................................................

Viete aké dve hlavné skupiny obojživelníkov u nás žijú? Čím sa od seba líšia? Koľko druhov obojživelníkov žije na Slovensku? Ako sa nazývajú ich larvy? Prečo sú obojživelníky užitočné? Čím dýchajú obojživelníky? Hodnotenie: Na hodnotenie aktivity je potrebné zaslať správne priradenie názvov obojživelníkov aj z ich charakteristikami, vyplnenú záznamovú kartu (postačuje elektronické vyplnenie) a správne odpovede na otázky. Viac bodov získa Klub, ktorý zašle aj fotodokumentáciu z realizácie monitoringu. Aktivita je hodnotená 5 bodmi.

Držíme vám palce a tešíme sa na vaše výsledky.

ENVITALENT .................

...................................................... Ahojte stromáci. A už je tu máj, predposledný mesiac školy. Pre našu súťaž Envitalent je však máj posledným súťažným mesiacom. Máte teda poslednú možnosť získať za svoje správne odpovede čo najviac bodov, aby ste v hodnotení predbehli svojich súperov. No a v júni spoznáme posledných tohtoročných víťazov, ktorých odmeníme zaujímavými cenami. Počas celého školského roka ste mali možnosť ukázať svoje vedomosti a pozornosť pri plnení rôznych úloh s biologickým zameraním. A veru zisťujeme, že medzi stromákmi sú veľkí a pozorní znalci prírody. Aj v tomto poslednom kole sú pre vás opäť pripravené rôzne zaujímavé úlohy. Želáme vám veľa úspechov pri ich riešení a už teraz netrpezlivo očakávame vaše odpovede!

......................................................

HODNOTENIE MARCOVÉHO ENVITALENTU: Posledné hodnotiace obdobie našej súťaže odštartovalo marcovým kolom. Niektorí stromáci, ktorí sa do súťaže zapájali už dlhšie, dosiahli teraz viditeľné zlepšenie. Uvidíme, či ich vedomosti a pozornosť budú rovnako dobré aj počas posledných dvoch kôl. Šancu vyhrať majú stále všetci, hlavne nezabúdajte byť pozorní pri čítaní jednotlivých zadaní a písaní odpovedí. Táto súťaž totiž odhaľuje nielen vedomosti, ale aj pozornosť. Výsledky marcového kola: F kategória (3.-5. ročník základných škôl) Mladší žiaci – maximálny počet 15 bodov dosiahol len Rastislav Vaľko (Klub Envirokamaráti pod Spišským hradom – Spišské Podhradie). So 14 bodmi ho nasledovali Tadeáš Gurka a Aďka Ferencková (obaja Klub Limba – Spišská Belá). Starší žiaci – maximálny počet 22 bodov dosiahli hneď traja súťažiaci: Tamara Omámiková (Klub Dúha – Udiča), Timea Jacková (Klub Envirokamaráti pod Spišským hradom – Spišské Podhradie) a Timotej Oršula (Klub Vavrinec – Nedožery-Brezany) E kategória (5.-9. ročník základnej školy a 1.-4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom) Maximálny počet 29,5 bodu získali dvaja súťažiaci: Simona Hašanová (Klub Mravenisko – Ludanice) a Peter Nociar (individuálny člen – Lučenec). Zo stratou 3 bodov ich nasledovala Bianka Tanyasiová (Klub Snežienky – Poprad). D kategória (6.-7. ročník základnej školy a 1.-2. ročník gymnázia s osemročným štúdiom) Maximálny počet 26 bodov nezískal nikto. Na prvom mieste s 25 bodmi bola Saskia Izáková (Klub ZŠ Žarnovica – Žarnovica). Nasledovalo ju 7 súťažiacich s 24,5 bodmi: Šimon Gavula (Klub BIOCLUB – Levoča), Lenka Jacková a Boris Kovalik (obaja Klub Envirokamaráti pod Spišským hradom – Spišské Podhradie), Slávka Medúsová (Klub Hôrkáci – Nitra), Jaroslava Chrenová, Sandra Kuklová, Hana Kukanová (všetky tri Klub Stromáci – Mojmírovce). C kategória (8.-9. ročník základnej školy a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom): Maximálny počet 26,5 bodu nezískal nikto. Na prvom mieste s 26 bodmi bola Simona Hašanová (Klub Mravenisko – Ludanice). Za ňou nasledovala s 25 bodmi Viola Feketeová (Klub Oždianski enviráci – Ožďany). Ďalších 5 súťažiacich malo 24,5 bodu: Martin Janíček (Klub Hôrkáci – Nitra), Peter Nociar (individuálny člen – Lučenec), Anabela Lieskovská (Klub Stromáci – Mojmírovce), Zuzana Svitaňová (Klub Snežienky – Poprad).

Zopár rád do ďalších kôl: 1. Pozorne si vždy prečítajte celé zadanie úlohy, aj jednotlivé otázky. Nedovoľte svojej nepozornosti pripraviť vás o body! 2. Pokiaľ je súčasťou úlohy krížovka, posielajte aj jednotlivé dopĺňané odpovede, nielen samotnú tajničku. 3. Potrápte si svoj vlastný rozum, odpisovať sa nevypláca! Pokiaľ nám príde z jedného Klubu viac rovnakých odpovedí, najmä s rovnakými chybami (aj pravopisnými) a úplne rovnakými odôvodneniami odpovedí, je jasné, že niekto od niekoho odpisoval. Pokiaľ zistíme, že súťažiaci nám zaslali odpovede, ktoré nevypracovali samostatne, budú všetci s rovnakými odpoveďami zo súťaže vylúčení.

Envitalent je názov súťaže, ktorú vám prinášame od začiatku školského roka. Veríme, že vďaka nej v sebe objavíte skryté envitalenty. Pokiaľ sa vám bude v envitalente dariť, odporúčame vám, aby ste sa prihlásili aj na biologickú olympiádu, ktorú pravidelne organizuje organizácia Iuventa. Ako stromácky Envitalent prebieha? Každý mesiac (od septembra do mája) je prílohou časopisu Strom zadanie súťažných úloh Envitalent a to v štyroch kategóriách (C, D, E, F). Úlohy pre vás vytvára Monika Pjechová - pjechova@stromzivota.sk, ktorá vám bude nápomocná pri akýchkoľvek otázkach. Pomáhajú jej pri tom Katarína Juríková (Katka je doktorandka na prírodovedeckej fakulte UK) a Jaroslav Ferenc (Jaro je študent 4.ročníka na Prírodovedeckej fakulte UK). Obaja sa zúčastnili na biologickej olympiáde už mnoho krát. Vypracované odpovede treba posielať každý mesiac na adresu pjechova@ stromzivota.sk. Dôležité je uviesť meno, priezvisko, Klub SŽ a triedu, ktorú navštevujete. Raz za štvrť roka vyhodnotíme najúspešnejších žiakov (december / apríl / jún), ktorí budú aj odmenení vecnými cenami. Na konci školského roka sa bude konať medzinárodný Envitalent meeting, na ktorom sa zúčastnia tí, ktorí dosiahnu za celý školský rok najviac bodov. Pridáte sa teda s nami odkrývať tajomstvá prírody? Zároveň sa môžete porovnať nielen so svojimi rovesníkmi a nielen v rámci svojej triedy či školy, ale rovno v rámci celého Slovenska. Tak neotáľajte a rýchlo sa dajte do riešenia úloh :) tešíme sa na vás

Envitalent meeting Máj so sebou prináša aj národné kolo Envitalentu ktoré sa uskutoční v dňoch 28.-29. 5. v historickej Španej Doline len 12km od Banskej Bystrice. Pozvané budú najaktívnejšie deti a ich pedagógovia, ktorí sa pravidelne zapájali do súťaže Envitalent. Program bude pozostávať z prezentácie finálnych projektov detí, návštevy banského múzea medi a ďalších aktivít v horskom prostredí, ktoré potešia mladých výskumníkov so zdravou dávkou zvedavosti. Ubytovanie bude zabezpečené penzióne Klopačka na námestí Španej Doliny.

VEDECKÉ OKIENKO s Katkou Juríkovou

VIDEO PREHRÁTE KLIKNUTÍM NA OBRÁZOK, ALEBO KLIKNUTÍM TU

STAŇ SA NOVINÁROM ČASOPISU STROM

Rád píšeš príbehy alebo články, ktorými prezentuješ svoj pohľad na svet alebo vlastnú pravdu? Živo sa zaujímaš o ľudí a dianie vo svojom okolí? Si zvedavý, tvorivý, aktívny a odhodlaný meniť svet? Chceš sa presadiť v novinárskej oblasti a rozvíjať svoj talent? Tak neváhaj a zapoj sa. Strom života otvára pilotný projekt internetového časopisu Strom a hľadá mladých novinárov a reportérov zo základných a stredných škôl, či už skúsených alebo neskúsených. Ponúkame ti možnosť stať sa členom našej redakcie, tvoriť obsah časopisu Strom a vyhrať zaujímavé ceny. Zároveň ti pomôžeme rozvíjať tvoje novinárske zručnosti, získavať praktické skúsenosti a spoznávať mladých ľudí s podobnými záujmami.

Bližšie informácie nájdeš tu.

Bohato ilustrované CD s poučnými textami piesní o recyklácii a separácii odpadu bude určite skvelým darčekom pre deti, ktoré chcú spievať, tancovať a majú radi prírodu. Nevidiaci a slabozrakí ľahko identifikujú CD nosič s Braillovým písmom. Detskými interpretmi naspievané CD obsahuje 13 skladieb plus bonus s populárnym slovenským spevákom Thomasom Puskailerom. CD si môžete objednať cez webshop www.obchod.stromzivota.sk za cenu 9 EUR. Pri kúpe 4 ks CD poštovné zdarma.