Strom 3-2015

STROM

Časopis pre členov a priateľov Stromu života

marec/2015 Nepredajné

www.stromzivota.sk



Obsah:

TÉMA MESIACA - OCEÁNY A MORIA .............1 VZNIK, ČLENENIE A VÝZNAM OCEÁNOV ..........1 PODMORSKÍ PREDÁTORI ................................8 KORAL ..........................................................12 SVETLO V HLBINÁCH .....................................16 ZNEČISTENIE OCEÁNOV .................................20 BUDÚ SVETOVÉ MORIA ONEDLHO PRÁZDNE? .. ......................................................................23 RASTLINY, KTORÉ ZMENILI SVET - ŽELATÍNA AGAR ...........................................................26 ŽIVOČÍCHY, KTORÉ ZMENILI SVET - ŠPONGIA SPONGIA ......................................................27 ŠETRNÁ MÓDA .............................................28 OCEÁNY, MORIA A ICH OBYVATELIA ........ ..............................................................32 AKO DLHO SA ROZKLADAJÚ? ....34 OHROZENÉ DRUHY V OCEÁNOCH ........... .............................................................36 ZAUJÍMAVOSTI O PODMORSKOM SVETE .....38 JAZYKOVÉ OKIENKO .....................................41 MAĽOVANÁ KRÍŽOVKA ..................................42 SÚŤAŽNÉ ÚLOHY ..........................................44 AKTIVITY - UROB SI KOMPAS ......................47 VYHLÁSENIE SÚŤAŽE - TÝŽDEŇ PRE VODU ...48 ENVITALENT ...................................................58 STAŇ SA NOVINÁROM ČASOPISU STROM ...61 VEDECKÉ OKIENKO S KATKOU JURÍKOVOU ..... ......................................................................62 ČO AK BUDEM NEPOTREBNÝ? ......................63

Strom – časopis pre členov a priateľov Stromu života 3/2015, XVII. ročník – marec 2015 Vydáva: Kancelária Stromu života, Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava Tel.: 02/55569093 Mobil: 0948 525 885 e-mail: kancelaria@stromzivota.sk Šéfredaktor: Naďa Rázusová Redakčná rada: Petra Holubová, Jozef Kahan, Stanislava Blahová, Kamil Štaffa, Martin Weber, Žofia Miklovičová Grafická úprava: Richard Weber Distribúcia: Strom života Registrované na MK SR, reg. číslo 2984/2003 ISSN 1336-2836 Redakcia si vyhradzuje právo príspevky upraviť.

Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú.

Tento časopis vznikol vďaka finančnej podpore Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v rámci programu PODPORA.

Úvodník Ahojte kamoši, v marci sa oficiálne začína jar a ja si dovolím povedať, že tento rok aj v skutočnosti, nielen v kalendári.

Slniečko svieti a dokonca som videl vykúkať spod zeme prvé jarné kvety. Teším sa. Sneh ma už omrzel a neviem sa dočkať dobrej nálady, ktorá obvykle nastane s príchodom jari. A samozrejme sa veľmi teším na častejšie výlety do lesa, hoci niekedy to nie je pekný pohľad, keď sa sneh roztopí. Všade je zrazu vidieť ten neporiadok, čo ľudia dokážu spraviť.

Nedávno som sa prechádzal po jednom sídlisku a bol som nemilo prekvapený, koľko „hovienok“ po svojich psoch ich majitelia nechajú na zemi.

Premýšľal som, ako to asi vyzerá v mori, v podmorskom svete. Mal som možnosť vidieť veľa nádherných filmov, ktoré natočil francúzsky námorný dôstojník, prieskumník, ekológ, filmár, fotograf a výskumník Jacques-Yves Cousteau. Celý svoj život zasvätil ochrane a spoznávaniu podmorského sveta, jeho krásy, rozmanitosti. Podmorský svet je veľmi zaujímavý a keby sme sa mu chceli podrobne venovať, asi by sme potrebovali viac čísiel Stromu. V oceánoch a moriach žije neuveriteľné množstvo živočíchov a rastlín, ktoré mnohí z nás nikdy na vlastné oči neuvidia. Škoda len, že ho ľudia sami ničia. Je jednoduché vyhodiť odpad do oceánu a myslieť si, že voda ho pohltí a niekde sa stratí. Opak je však pravda. Viac sa dočítate v článkoch.

V rámci jarného upratovania som sa rozhodol spraviť poriadok aj v našom časopise. Pridal som nové rubriky a súťažné úlohy. Neviem sa dočkať, čo na ne poviete.

Budem rád, keď mi napíšete, ako sa vám páčia.

Kamaráti, užívajte si prichádzajúcu jar, ja sa idem venovať aprílovej téme.

TÉMA MESIACA Oceány a moria VZNIK, ČLENENIE A VÝZNAM OCEÁNOV

Voda je jedným zo základných stavebných kameňov života na našej Zemi – v nej vznikol všetok pozemský život. Aj v súčasnosti sa v nej nachádza až 99 % všetkých známych živočíchov na svete. Voda tvorí taktiež najväčšie teleso na svete – hovoríme o takzvanom Svetovom oceáne, ktorý tvorí až 71% zemského povrchu. Čo to však presne je a ako vznikol?

Je to súvislá vodná masa, ktorá zahŕňa až 95 % všetkej vody našej planéty. Geograficky ho delíme na 5 menších častí, podľa toho, v ktorej časti zemegule sa nachádza – Tichý oceán, Atlantický oceán, Indický oceán, Severný ľadový oceán a Antarktický oceán. Tie sa potom delia na moria, ktorých je na svete 52. More je teda časťou oceánu, ktorá hraničí s pevninou.

1

Pre existenciu a chod nášho sveta má oceán nezameniteľný význam. Odhliadnuc od toho, že obsahuje vyššie spomenuté množstvo živočíchov, svetový oceán reguluje klímu a klimatické prúdenia okolo našej planéty, podieľa sa na tvorbe a zániku pevniny, zachytáva množstvo nebezpečných plynov z atmosféry a podieľa sa na tvorbe kyslíka.

Prvá voda sa objavila 50 miliónov rokov po vzniku Zeme, čo je, pre ilustráciu, štyri a pol miliardy rokov do dnešného dňa. Do toho momentu tvorila Zem iba žeravá magma s teplotou až 5 000 stupňov Celzia. Ako sa však Zem ochladzovala, magma začala tvrdnúť a postupne vytvárať pevnú pôdu. Pri tomto procese chladnutia magmy došlo k oddeľovaniu ťažších prvkov, ktoré v nej klesali nižšie a tých ľahších, ktoré stúpali k povrchu.

Medzi najľahšie prvky, ktoré magma obsahovala, patrili vodík a kyslík. Pri vhodných chemických a fyzikálnych vlastnostiach sa začnú spájať (H a O) do molekuly H2O – molekuly vody. Presne také podmienky panovali aj na prehistorickej Zemi. Ochladzujúca sa zemská kôra však bola stále veľmi horúca (až niekoľko sto stupňov Celzia). Prvá voda sa tak veľmi rýchlo odparovala, vďaka čomu vznikali prvé vodné pary, prvé oblaky a postupne vznikal prvý náznak počasia a dažďov, ktoré rozniesli vodu po celej zemeguli. Obrovskou záhadou však je, že v prehistorickej zemi sa nenachádzalo toľko prvkov vodíka a kyslíka, aby sa vytvorilo také množstvo vody v oceánoch ako je na svete dnes.

2

Vedci však majú na túto záhadu niekoľko veľmi pravdepodobných teórií. Mnoho vedcov sa taktiež domnieva, že všetky teórie sa mohli uskutočniť aj naraz. Ja som pre vás vybral tie najpravdepodobnejšie.

Prvá teória hovorí, že voda sa na našom povrchu objavila vďaka dopadajúcim kométam a meteoritom. Vieme, že kométy sa skladajú zo zmrznutej vody a kameňov a niektoré meteority obsahujú vysoké percento vody. Vieme, že kedysi našu Zem bombardovali nebeské telesá, ktoré mohli byť plné vody. Ako dôkaz pre túto teóriu slúži veľké množstvo pozostatkov komét a meteoritov na dne morí.

Druhou teóriou je vznik vody vďaka nárastu kyslíka v atmosfére. Prehistorická atmosféra najskôr obsahovala iba veľmi málo kyslíka. Zhruba pred 2,4 miliardami rokov však začal vďaka chemickým reakciám prudko stúpať objem kyslíka v ovzduší (takzvaný voľný kyslík, pre nás toxický). Ak sa stretol v atmosfére s voľnými atómami vodíka, vznikla voda, ktorá v dôsledku gravitácie, padala na zemský povrch.

3

Treťou teóriou je radiácia, na prvý pohľad akoby vystrihnutá zo sci-fi filmu, ide však o jednu z najpravdepodobnejších teórií. Vysoká radiácia spojená so silným elektromagnetickým pôsobením umožňuje vznik fenoménu s názvom fotodisociácia. Je to proces, pri ktorom veľmi silná rádioaktivita skombinovaná so silným elektromagnetickým pôsobením doslova rozloží existujúce látky (molekuly). Z takto rozložených prvkov môžu následne vzniknúť nové látky, napríklad aj voda. Množstvo dopadajúcej radiácie a elektromagnetizmu zo Slnka a z vesmíru na Zem bolo pred niekoľkými miliardami rokov mnohonásobne vyššie ako dnes a preukázateľne dosahovalo hodnoty, ktoré fotodisociáciu mohli umožniť.

Poslednou spomenutou teóriou je veľká, katastrofická udalosť. Naša atmosféra obsahuje veľmi malé množstvo určitých vzácnych plynov. Práve ich prítomnosť poukazuje na to, že v minulosti sa Zem zrazila s iným, obrovským telesom. Náraz odtrhol časť Zeme a z tejto hmoty sa sformoval náš Mesiac.

4

Pri náraze došlo k úplnému roztaveniu druhého telesa, aj veľkej časti Zeme. Pri procese tavenia došlo k vytvoreniu mnohých nových molekúl, medzi inými aj molekúl vody. Je možné predpokladať, že teleso, ktoré sa zrazilo so Zemou, malo na svojom povrchu ohromné množstvo vody.

Prvý svetový oceán však bol iný, ako dnes. Zemský povrch totiž nie je homogénna masa, ale sústava neustále sa pohybujúcich pevninských dosiek, ktoré sa na jednom mieste pod seba zasúvajú a na inom sa od seba vzďaľujú. Príčinou je fakt, že jadro našej Zeme je, na rozdiel od povrchu, stále roztavená, žeravá guľa. Pevnina sa preto neustále mení – na mieste rozťahovania dosiek vyviera na svet žeravá magma, ktorá, chladená oceánom, tvrdne a vytvára nové plochy. Na mieste zasúvania dosiek sa opäť taví a stráca sa v útrobách Zeme. Tento proces neustále posúva kontinenty, ktoré už miliardy rokov do seba narážajú, aby sa následne opätovne rozpadli, čo neustále mení aj tvar a rozloženie oceánov.

5

Význam svetového oceánu Stav oceánov má pre existenciu všetkého na Zemi extrémny nezanedbateľný význam a dopad. Pozrime sa na danú problematiku bližšie.

Tvorba kyslíka Nielen stromy na pevnine, ale aj ostatné zelené rastliny, dokážu fotosyntézou tvoriť kyslík.

Takéto organizmy sa nachádzajú aj v mori – nazývame ich riasy.

Na svete existuje mnoho tisícov druhov rias. Dokážu prežiť v teplých tropických vodách i v chladných arktických moriach. Prispôsobia sa životu pod povrchom hladiny, ale aj veľkým hĺbkam, do ktorých nedokáže preniknúť slnečné svetlo. Tie riasy, ktoré sa nachádzajú pod povrchom (a dokážu pokrývať stovky až tisíce štvorcových kilometrov oceánskeho povrchu), sa podieľajú na 70 tich percentách svetovej produkcie kyslíka! Je preto mimoriadne dôležité, aby sme oceány neznečisťovali a neničili. Ak v ňom začnú odumierať riasy, mohlo by to ohroziť celý pozemský život.

Zásoba vody V oceánoch sa ukrýva 95 % svetových zásob vody. Vďaka fyzikálnym javom, ako sú napríklad teplé a studené prúdy, sa táto voda dostáva do ovzdušia, je transportovaná nad pevninu a tam spadne v podobe zrážok. Na pevnine tak slúži aj organizmom, ktoré nežijú pri riekach alebo zdrojoch vody – umožňuje im prežiť. Zrážky vytvárajú základ pre vznik potokov, podzemných prameňov a riek, z ktorých sa napájajú ďalšie organizmy (živočíchy a rastliny). Pri distribúcii vody na planéte musíme mať na zreteli aj ďalší dopad – znečistenie.

Oceány do seba absorbujú množstvo nebezpečných plynov a znečisťujúcich látok. Do určitej miery sa dokáže čistiť sám, no keď túto mieru prekročíme, znečistenie a toxické látky sa cirkuláciou dostávajú na povrch, kde kontaminujú podzemné vody alebo pôdu, a tak sa dostanú napríklad aj do našej potravy. Majme teda vždy na zreteli to, ako sa k vode správame a čo do nej vypúšťame.

6

Stabilná atmosféra Jednou z podmienok pre život na Zemi je stála atmosféra. Oceány vďaka svojim vlastnostiam a rozlohe dokážu zachytiť viac ako 80 % tepla a svetla zo Slnka. Týmto spôsobom regulujú teplotu a intenzitu žiarenia na povrchu zeme a zabraňujú extrémnym výkyvom počasia alebo dlhodobému prehrievaniu zemského povrchu. Morské prúdy otepľujú pevninu tam, kde je chladná a ochladzujú ju tam, kde je horúca. Oceán viaže na seba aj obrovské množstvá uhlíka, čím znižuje negatívny skleníkový efekt.

Bez oceánov by mohli výkyvy teplôt dosiahnuť aj stovky stupňov Celzia.

Unikátny ekosystém V oceánoch žije stonásobne viac živočíšnych druhov ako na pevnine. Tento unikátny ekosystém je dôležitý nielen z hľadiska potravinovej rovnováhy v prírode, ale aj z hľadiska kolobehu živín. Väčšina organizmov v oceáne získava živiny na jednom mieste, no nestrávené zvyšky vylúčia už na inom mieste, prípadne sa samé stanú potravou napríklad pre obojživelné alebo suchozemské živočíchy. Týmto spôsobom sa dostáva z morí na pevninu mnoho látok potrebných pre život. Po odumretí sa každý vodný organizmus stáva základom pre nový život. Voda často vyvrhuje na pobrežie mnoho takýchto mŕtvych organizmov, kde sa rozložia a obohatia tak okolité horniny alebo sa stanú potravou pre širokú škálu ďalších živočíchov.

Distribúcia prvkov Voda svojim pôsobením (neustálym obmývaním) dokáže rozložiť aj tie najpevnejšie bralá a skaly. K neustálemu odlupovaniu hornín dochádza na brehoch alebo na morskom dne.

Vodné prúdy ich dokážu rozniesť do iných kútov sveta, kde sa podieľajú na vytváraní nových útvarov alebo obohacujú zloženie pôdy a potravy pre rastliny a živočíchy.

7

OCEÁNY, MORIA A ICH OBYVATELIA

narval jednorohý

homár americký

uškatec štíhly

ATLANTICKÝ OCEÁN

chobotnica

TICHÝ OCEÁN

vorvaň tuponosý

manta

delfín pásavý

žralok čiernohrotý kožatka obrovská

JUŽNÝ vráskavec obrovský

8

SEVERNÝ ĽADOVÝ OCEÁN mrož ľadový

morský koník delfín skákavý

ČIERNE MORE STREDOZEMNÉ MORE ČERVENÉ MORE

sviňucha bieloplutvá

koraly

latiméria podivná

INDICKÝ OCEÁN medúza mechúrnatá

klaun

OCEÁN

tučniak

chetodon

zdroj: datakabinet.sk

9

PODMORSKÍ PREDÁTORI Tak, ako v každom ekosystéme, v ktorom bojujú o prežitie miliardy rôznych organizmov, aj pod oceánskymi a morskými hladinami nájdeme také, ktoré sú lovené a ich taktikou na prežitie je útek alebo úkryt a tiež také, ktoré sú ich lovcami.

V podstate ide o najnebezpečnejšie makroorganizmy na planéte, ktoré svojou mimoriadnou schopnosťou často dokázali prežiť už od dôb dinosaurov a pravdepodobne, prežijú až do konca existencie Zeme, ak my ľudia nespôsobíme ich záhubu. Skúsme si priblížiť niektoré z nich.

Medúzy Sú bezstavovcové organizmy, skladajúce sa prioritne z jemného, až rôsolovitého tkaniva. Mnohé druhy sú úplne neškodné, no existujú aj také, ktoré dokážu zabiť prakticky čokoľvek, čo sa im pripletie do cesty. Austrálske medúzy, ktoré patria medzi tie najnebezpečnejšie, dosahujú veľkosť až 15 metrov.

Každá má v sebe dostatok jedu, aby okamžite zabila až 70 ľudí. Zaujímavosťou však je to, že existujú druhy malých rýb, ktoré sú voči ich jedu imúnne. Celý svoj život tak prežijú medzi ich chápadlami, čím sa chránia pred väčšími rybami, proti ktorým by inak nemali šancu.

Žralok tigrovaný Vo svete sa zvykne venovať najväčšia pozornosť žralokovi bielemu, ktorý je najväčší a najsilnejší z dravých žralokov. V skutočnosti je najnebezpečnejším a najagresívnejším žralok tigrovaný.

Ohuruje už svojimi rozmermi. Môže dorásť až do dĺžky piatich metrov a vážiť aj jednu tonu. Vo svojom správaní má zakorenený iba jeden mód – útok a žranie. Tento žralok útočí prakticky na všetko, čo sa v jeho okolí nachádza. Živí sa rybami, vtákmi, tuleňmi, delfínmi, dokonca ak nemá na výber, napáda a žerie aj iné, menšie žraloky. V jeho jedálničku nechýbajú ani zdochliny, prípadne odpadky. Existujú dôkazy o tom, že tento predátor roztrhal a zožral staré pneumatiky pohodené v mori, plávajúce drevo alebo aj kusy plávajúceho kovu.

10

Kamenná ryba Tento malý živočích je na morskom dne veľmi ťažko spozorovateľný. Svojím telom totiž viac pripomína kameň ako rybu. Dokonalým maskovaním sa kryje pred potenciálnymi predátormi, ale aj pred svojou korisťou. Vieš, čo je na tejto rybe najzaujímavejšie? Že by sa prakticky žiadneho predátora nemusela báť, aj napriek malým rozmerom. Ide totiž o najjedovatejšiu rybu na svete, ktorá svojím jedom spôsobuje okamžitú paralýzu a následnú smrť. Jej ostré bodliaky dokážu usmrtiť aj najväčšie žraloky.

Ryba Fugu Možno si už v rozprávke alebo v dokumentárnom filme videl malú, smiešne vyzerajúcu, nafukujúcu sa rybu. V skutočnosti ide o veľmi nebezpečný organizmus, ktorého jed je oveľa silnejší ako kyanid. Nafúknutie tejto ryby slúži prioritne ako odstrašujúci element. Veľkou bizarnosťou je, že v Japonsku je to ohromná delikatesa – jej niektoré časti sú totiž jedlé. Kuchári, ktorí chcú rybu pripravovať, musia absolvovať špeciálne vzdelávanie a pravidelne skladať skúšky. Aj napriek tomu, čas od času, sa konzument otrávi. Záujemcov to však neodrádza a reštaurácie ponúkajúce túto nebezpečnú a zároveň aj veľmi drahú rybu, majú neustále plno.

11

Tuleň Väčšinou pokojné tvory majú povesť prítulných stvorení. Faktom však je, že ide o veľmi schopných predátorov, živiacich sa rybami, vtákmi, aj tučniakmi a menšími živočíchmi. Ak nehovoríme o vycvičených a na ľudí zvyknutých jedincoch, dokážu byť pre svoje okolie nebezpečné. Ich správanie vo voľnej prírode môže byť nepredvídateľné a v skupine, sa vedia správať veľmi agresívne. Majú ostré zuby a svojou hmotnosťou, porovnateľnou s človekom, dokážu byť nepríjemným súperom.

Kosatka Aj keď ju mnohí považujú za veľrybu, v skutočnosti ide o najväčšieho zástupcu z radu delfínov.

Rovnako ako veľryby je kosatka cicavec. Veľkou zaujímavosťou je to, že po človeku sú kosatky druhý najrozšírenejší druh cicavca na zemeguli. Žijú prakticky vo všetkých moriach a klimatických pásmach (o niečo radšej majú chladné vody). Svojím životným štýlom sa dokážu prispôsobiť akejkoľvek potrave.

Taktiež je veľmi zaujímavé to, že svojim predátorským správaním napádajú prakticky čokoľvek živé, čo sa v mori vyskytne – od menších rýb, korytnačiek, tuleňov, až po žraloky a veľryby. Napriek tomu ale neexistuje jediný zdokumentovaný prípad, že kosatka napadla človeka, ktorý ju predtým neohrozoval alebo neprovokoval. Tento fakt ostáva dodnes aj pre vedcov záhadou. Jediné zdokumentované prípady napadnutia a usmrtenia človeka bez predošlej provokácie sú zo zajatia. Aj tieto prípady sú však skôr o neodhadnutí sily kosatky a možností človeka, ako o plánovanom útoku (napríklad Keltie Byrne utopili kosatky pri predstavení, keď ju držali pod vodou ako súčasť vystúpenia. V osudný deň ju držali pod hladinou o niečo dlhšie, ako obvykle. Bohužiaľ, človek nie je uspôsobený na prežitie pod vodou a tak aj niekoľko sekúnd navyše bolo v tomto prípade fatálnych).

12

Kosatky žijú veľmi spoločenským životom. Pri svojich migráciách tvoria širšie spoločenstvá – takzvané klany (môžu mať veľkosť aj stoviek kosatiek). Klany sa následne delia na užšie skupiny – stáda, v rámci ktorých poznáme najmenšie zoskupenia – rodiny. Kosatky sa zvyknú niekedy oddeliť od svojich klanov, či rodín, no vždy sa k nim po nejakom čase vracajú. Zaujímavosťou je taktiež fakt, že medzi jednotlivými stádami existuje špecifická forma dorozumievania – unikátna pre každú takúto skupinu.

Pre porovnanie s našou spoločnosťou hovoríme o podobnom efekte, akými sú dialekty v ľudskej reči.

V minulosti išlo o hojne lovený živočíšny druh, no riziko jej vyhubenia ju v 60tych rokoch umiestnilo na listinu chránených druhov. Dnes je lovená iba sporadicky a vo voľnej prírode sa jej darí dobre.

Sú však veľmi náchylné na znečistenie vôd. Je preukázané, že telá kosatiek absorbujú z vody mnohé toxíny. Ak by kontaminácia oceánov naďalej rástla, môže byť ohrozený aj tento majestátny druh.

13

KORAL

Mnohí ľudia snívajú o plavbe po šírom mori. Predstavujú si, ako sa potápajú za krásami hlbín oceánov a zbierajú nezabudnuteľné zážitky. Niekomu sa toto želanie aj splní. Jedným z vyhľadávaných cieľov sú koralové útesy, ktoré podnecujú fantáziu moreplavcov už od nepamäti.

Málokto vie presne, čo je to koralový útes, aj to, že jeho budúcnosť je v súčasnosti ohrozená.

Poďme však po poriadku.

14

Koral je v podstate sústava primitívnych živočíchov, ktoré sa nachádzajú na jednom mieste.

Sú na takom jednoduchom stupni vývoja, že sa vytvárajú formou akýchsi polypov – výrastkov jedného na druhom. Počas života si vytvárajú pevnú schránku, ktorá po ich odumretí ostáva prilepená jedna na druhej. Ako sa polypy množia a rastú, odumretá vrstva zostáva naspodku.

V horizonte miliónov rokov tak vzniknú aj celé ostrovy.

Výskyt koralov sa datuje od prvohôr až do súčasnosti, takže by sa dalo povedať, že koraly sú jednou z mála dodnes žijúcich fosílií. Koralové útesy sú vďaka svojmu významu často označované ako “dažďové pralesy” morí a oceánov. Nádherné podmorské ekosystémy lemujúce pobrežia viacerých kontinentov v tropických a subtropických oblastiach svetových oceánov sú rovnako, ako dažďové pralesy na súši, druhovo najrozmanitejším ekosystémom pod vodnou hladinou. Sú domovom viac ako pol milióna živočíšnych druhov (hlavne rýb, mäkkýšov, planktónu) a predpokladá sa, že okrem preskúmaných druhov žije v ich okolí ešte nemalé množstvo neznámych druhov organizmov. Koralové útesy zároveň tvoria ochranu pobrežia pred eróziou a nezanedbateľný je aj ich ekonomický význam – sú obľúbeným turistickým lákadlom.

15

Podmienky pre život koralov Koral na svoj rast potrebuje vodu s nízkymi teplotnými výkyvmi, dostatok svetla, ktoré priamo súvisí s hĺbkou ich výskytu, ale hlavne čistotu okolia. Okrem „teplomilných“ koralov vyskytujúcich sa najmä v Indickom oceáne, v pásme od Červeného mora po Indonéziu, v Tichom oceáne od Filipín po východnú Austráliu, sa koralové útesy nachádzajú aj v chladných vodách Atlantiku, kde majú úplne odlišné podmienky na život. Na rozdiel od tropických koralov žijú koraly vyskytujúce sa v Atlantiku vo veľkých hĺbkach až do 500 metrov.

Akákoľvek zmena vyššie uvedených faktorov, akými sú teplota vody alebo čistota, vedie k narušeniu ekosystému a odumieraniu koralov, ktoré sú zrkadlom životného prostredia, keďže veľmi rýchlo reagujú na každú negatívnu zmenu. Napriek tomu, že majú pomerne dobrú regeneračnú schopnosť, výsledky výskumov sú alarmujúce. Vo všetkých častiach sveta dochádza k ich masívnemu odumieraniu. Koralové útesy sú ohrozované aj neregulovaným rybolovom, čiernym obchodom s koralmi, nekontrolovanou turistikou, znečisťovaním morí a oceánov, odlesňovaním súše spôsobujúcim zanášanie koralových útesov bahnom, priamou ťažbou koralov na stavebné účely, hurikánmi a v neposlednom rade aj globálnym otepľovaním.

Za posledných 30 rokov sa objem svetových koralov znížil skoro o 50%.

V dôsledku stále sa zvyšujúceho tlaku na ochranu boli koralové útesy v mnohých krajinách vyhlásené za prírodné rezervácie, čím sa proces ich odumierania spomalil. Vedci dúfajú, že tento proces sa nakoniec podarí úplne zastaviť. V opačnom prípade sa odhaduje, že do roku 2040 nebudú na svete existovať žiadne živé koralové útesy.

16

Zaujímavosť Najväčším koralovým útesom je Veľká korálová bariéra rozprestierajúca sa na východnom pobreží Austrálie, ktorá je najväčšou stavbou vytvorenou živými organizmami. Je dokonca jedinou „živou“ stavbou viditeľnou až z vesmíru. Má viac ako 2 600 km a pozostáva z viac ako 900 ostrovov a menších ostrovčekov. Domov v ňom nachádza približne 4 000 väčších či menších morských druhov a vďaka svojmu významu je od roku 1981 zapísaná v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

17

SVETLO V HLBINÁCH Na povrchu Zeme sa už milióny rokov strieda deň a noc. Zem sa otáča okolo svojej osi, preto slnko ráno na východe vychádza a večer na západe zapadá. Existujú však miesta, na ktoré má tento kolobeh iba malý vplyv.

Jedným z takýchto miest sú aj hlbiny oceánov, kde vládne večná tma, pretože slnečné lúče nedokážu do takej hĺbky preniknúť.

Možno ti napadne, ako je to možné. Veď na kúpalisku vidíš, ako svetlo preniká do vody, cez ktorú je pekne vidieť až na dno bazéna. Aj v mori vidieť rybky plávajúce pod hladinou. Je pravda, že slnečné lúče dokážu preniknúť cez vodnú hladinu, no iba do určitej hĺbky. Voda, ktorá je hustejšia ako vzduch, totiž pohlcuje energiu slnečných lúčov vo svojej hornej vrstve. Na to, aby sme tento jav dokázali pozorovať, musíme sa nachádzať na otvorenejších vodných plochách morí alebo oceánov. Podľa toho, koľko svitu cez určitú vrstvu vody preniká, hovoríme o tzv. svetelných vrstvách:

18

0-200 metrov pod hladinou vládne euphitická zóna. Slnečné lúče v nej majú dostatočnú silu osvetľovať všetko veľmi podobne ako na povrchu. V tejto zóne je vysoká biodiverzita, žije tu väčšina bežne známych oceánskych živočíchov.

200-1000 metrov pod hladinou sa nachádza tzv. prechodná dysphotická alebo aj meslopelagická zóna. Vedci jej ľudovo hovoria aj „zóna súmraku“, resp. stmievania. Táto zóna ešte pozná kolobeh dňa a noci, ale v nižšej intenzite. Napríklad na pravé poludnie je sila slnečného žiarenia podobná tej na povrchu, keď slnko zapadne za obzor a všade vládne „polo-tma“, večerné šero. Túto zónu obývajú hlavne krevety, menšie chobotnice, ale napríklad aj mečohlavé ryby. Väčšie vodné cicavce, ako napríklad veľryby sa zvyknú do týchto hĺbok ponárať iba za potravou.

1000 – 4000 metrov pod hladinou sa nachádza tzv. bathypelagická zóna. Jej horná časť sa zvykne nazývať aj „zóna polnočného splnu“. Ide o zónu, do ktorej prakticky nepreniká už žiadne slnečné svetlo. Počas dní veľmi intenzívneho slnečného žiarenia, sa môže niekedy stať, že v jej horných vrstvách je svetlo ako počas splnu. Tento jav závisí aj od mnohých iných faktorov: napríklad od slanosti vody, morských prúdov, zakalenia vody v horných úrovniach.

Pri klesaní pod 1000 metrov od hladiny mora sa postupne ponoríme do sveta večnej tmy.

19

Tento tmavý svet však nie je neobývaný. Nájdeme v ňom veľa organizmov, od drobných, prakticky mikroskopických mäkkýšov, až po chobotnice ohromných rozmerov (10 a viac metrov), ktoré sú potravou pre vorvane (veľryba, ktorá sa dokáže ponárať do hĺbok troch kilometrov a vydrží v nich so zadržaným dychom až dve hodiny).

Zóna pod jeden kilometer má jednu zaujímavosť – neexistujú v nej rastliny, no napriek tomu tu nájdeme aj bylinožravé organizmy. Ako je to možné? Morské hlbiny sú pohrebiskom odumretých organizmov, napríklad rastlín z vyššie položených vrstiev.

Morské hlbiny v sebe ukrývajú najbizarnejšie živočíchy našej planéty. Ryby s obrovskými zubami zvláštnych tvarov, ktoré bojujú o prežitie v tejto drsnej zóne nezvyčajnými schopnosťami. Vzhľadom na to, že svetlo je tu vzácnosťou, niektoré ryby vyvinuli schopnosť vydávať vlastné svetlo. Bioluminiscencia je studené svetlo, ktoré je produkované živými organizmami. Na pevnine takto svetielkujú svätojánske mušky, využívajúce svetlo na obranu, na lákanie koristi, ale aj na spoznanie nových partnerov a komunikáciu s nimi.

20

Pri klesaní do ešte väčších hĺbok – pod 4 kilometre (abyssopelagická zóna) živočíchy strácajú oči a riadia sa inými inštinktmi. Zaujímavosťou je, že mnohé organizmy žijúce v tejto vrstve, získavajú energiu na život z podmorských sopiek v procese nazývanom chemosyntéza.

Ohromné hĺbky však nie sú extrémne iba pre neustálu tmu. Vládne v nich totiž aj extrémne vysoký tlak vody a taktiež aj extrémne vysoká slanosť oceánov. Živočíchy, ktoré tu dokážu prežiť, museli upraviť svoju biologickú stavbu už na bunkovej úrovni tak, aby odolávala vysokým tlakom a tiež, aby nestrácala vodu zo svojho vnútra pre vysokú koncentráciu soli.

Prieskum týchto oblastí je pre ľudí extrémne náročný. Bežný potápač by v nich nedokázal prežiť.

Technické vybavenie a ponorky sú mimoriadne drahé a dokážu v hĺbkach pracovať iba obmedzený čas, aby sa nepoškodili. To, čo však vedci už stihli objaviť, ukazuje na neuveriteľnú variabilitu života. Mnohé extrémne podmorské podmienky (napríklad v okolí podmorských sopiek) sa svojou charakteristikou (teplotou od 150 stupňov Celzia a vysokou koncentráciou síry) podobajú podmienkam na niektorých telesách slnečnej sústavy (Venuša, Jupiterove mesiace). Takýto výskum teda pomôže odhaliť, či môže existovať život aj na týchto planétach, resp. nás môže nasmerovať pri jeho hľadaní.

21

ZNEČISTENIE OCEÁNOV

Voda je jednou z najcennejších látok, ktorá na svete existuje. Často sa však k nej správame tak, akoby pre nás nič neznamenala. Dôkazom našej ľahostajnosti sú ostrovy odpadov plávajúce v oceáne, zamorenie vôd ťažbou ropy alebo lodnou dopravou, čo má za následok úhyn tisícok vodných živočíchov. Problémom je aj nadmerný rybolov, ktorý značnou mierou prispieva k vymieraniu oceána. Poďme ale po poriadku a pozrime sa na jednotlivé oblasti bližšie.

22

Energetika Bez produktov petrochemického priemyslu (spracovanie ropy na rôzne produkty, ako napríklad benzín do áut, technické oleje, plasty, obaly, atď.) by si mnoho ľudí nevedelo predstaviť svoj život. Petrochemický priemysel však spôsobuje nezvratné škody na prírode a vodných zdrojoch.

Okrem podzemných nálezísk existujú aj podmorské náleziská, ktoré obsahujú ohromné množstvá ropy. Problémom je, že aj pri dodržiavaní všetkých bezpečnostných opatrení dochádza pri ťažbe a transporte ropy k znečisteniu okolia. Aby si si vedel predstaviť vážnosť situácie, uvediem ti príklad. Predstav si 1 000 litrový sud s vodou, čo je asi 5 plných vaní v kúpeľni.

Jedna kvapka ropy stačí na to, aby sa takéto množstvo vody znehodnotilo a bolo pre život nevyhovujúce. Nuž a priesaky pri ťažbe bývajú omnoho väčšie, ako iba niekoľko kvapiek.

K ďalšiemu znečisteniu oceánov dochádza v procese spracovania ropy na produkty, pri ktorom vzniká veľa nebezpečných látok, predstavujúcich riziko poškodenia vodných zdrojov, pôdy alebo ovzdušia. Dažďom sa škodliviny z ovzdušia dostávajú na zem alebo priamo do vodných zdrojov a oceánov. Dažďová voda splachuje škodliviny z pôdy do podzemných vôd, ktoré vyvierajú do riek a vlievajú sa do oceánov. Ako iste vieš, celý svet je jeden veľký systém, v ktorom sa nič nestratí, iba sa objaví aj o tisíce kilometrov ďalej.

23

Odpady Bez kanalizácie by obciam a mestám hrozili rôzne nákazy. Kanalizácia jednak odvádza z mesta dažďovú vodu, ale aj fekálie. Ideálne by takto znečistená voda mala putovať do čističky odpadových vôd. Žiaľ, nie je tomu vždy tak. Odpadová voda, znečistená rôznymi škodlivými, toxickými látkami a nebezpečnými mikroorganizmami, neraz končí priamo v riekach či moriach. Živočíchy, ktoré v tejto vode žijú, môžu zdegenerovať alebo rovno uhynú. Navyše sa stávajú ohrozením pre živočíchy, ktoré sa nimi živia, človeka nevynímajúc. Problémom s odpadovými vodami je aj to, že sa do oceánov dostáva veľa zvyškov ľudskej potravy. Nimi sa živia a nekontrolovateľne množia rôzne baktérie, ktoré odčerpávajú z vody kyslík a voda sa tak stáva neobývateľnou pre iné vodné živočíchy.

24

Doprava Jedným z ďalších znečisťovateľov vôd je lodná doprava. Ak si uvedomíme, že každý deň sa na moriach a oceánoch plavia tisíce lodí, tak aj malé množstvo vyhodeného odpadu do mora, spôsobuje po niekoľkých rokoch obrovský problém. K tomu treba pripočítať havárie lodí a úniky oleja z motorov. Denne tak veľkou mierou zaťažujeme celý ekosystém a je len otázkou času, kedy sa krehká rovnováha naruší.

25

AKO DLHO SA ROZKLADAJÚ?

Priemerná dĺžka rozkladu rôzneho druhu odpadu nachádzajúceho sa v moriach a oceánoch

Kartón

Drevo

2 mesiace

3+ roky

Igelitka

Jablko

10 - 20 rokov

2 mesiace

Rybársky plavák 50 rokov

Noviny

6 týždňov

Ponožky 1 - 5 rokov

Plastová fľaša 450 rokov

Rybárske lanko 600 rokov Polystyrénový pohárik 50 rokov

Konzerva 50 rokov

26

Cigaretové ohorky 1 - 5 rokov

Preglejka

Plienky

1 - 3 roky

450 rokov

Papierové utierky 2-4 týždne

Plechovka

Balón

200 rokov

6 mesiacov

Sklenená fľaša Kožená šľapka

Tričko 2-5 mesiacov

nerozložiteľná

50 rokov

zdroj: NOAA

27

BUDÚ SVETOVÉ MORIA ONEDLHO PRÁZDNE?

Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) už niekoľko rokov varuje pred nadmerným výlovom morí. Ak nechceme moria úplne vyhubiť, musíme radikálne znížiť výlov.

Prečo sú morské ryby ohrozené?

V súčasnosti sa pri rybolove používajú veľké rybárske lode, ktoré počas celého roka lovia obrovské množstvá rýb. Kvôli nadmernému výlovu sa populácie rýb nedokážu dostatočne rýchlo rozmnožovať, čo vedie k výraznému znižovaniu ich stavov. Najhoršie sú na tom ryby, ktoré dosahujú pohlavnú zrelosť až vo vyššom veku. Na rybolov sa používajú obrovské siete s malými okami, v ktorých sa zachytia aj malé ryby nespĺňajúce lovné normy. Hoci ich rybári vracajú do mora, väčšinou uhynú vysilením alebo udusením. Po desiatkach rokov intenzívneho výlovu sú niektoré druhy rýb doslova na ústupe.

28

Sú ohrozené aj iné morské živočíchy?

Do rybárskych sietí sa dostávajú aj mušle, hviezdice či kraby. Voláme to druhotný úlovok, ktorý však nie je určený na predaj a preto obvykle končí opäť v mori. Takto ulovené morské živočíchy svoj návrat do vody zväčša neprežijú.

Pobrežné siete na výlov tresky sú napríklad pre morské vtáky či veľryby smrteľnou pascou.

Keďže siete pod vodou nie sú viditeľné, vtáky ponárajúce sa za potravou sa v nich zachytia a utopia. Platí to aj pre veľryby a delfíny, ktoré sa v sieti zakliesnia a nemôžu sa vynoriť nad hladinu, aby sa nadýchli.

Mnohé rybárske lode ťahajú po morskom dne vlečné siete so závažiami. Takto zaťažené siete prehrabávajú morské dno, pričom zahubia mnoho tu žijúcich živočíchov.

Čo je šetrný rybolov?

Znamená to predovšetkým obmedziť rybolov, aby sa populácie rýb mohli prirodzene rozmnožovať.

Používať také spôsoby a metódy výlovu, aby vznikli čo najmenšie škody na morskom dne.

Dodržiavať zákaz lovu v chránených oblastiach, ktoré predstavujú jedinečné ekosystémy. Veľké rybárske lode by mali používať siete s takými okami, aby sa v nich nezachytili aj ryby, ktoré nedosahujú lovné veľkosti.

Prijali sa už opatrenia na šetrný rybolov?

V záujme udržateľného rybného hospodárstva sa ministri európskych krajín ležiacich na pobreží morí zhodli na znížení množstva výlovu. V iných častiach sveta však neplatia rovnaké pravidlá a nefungujú tu ani kontrolné mechanizmy, ktoré by zabránili nadmernému lovu.

Čo môžem urobiť ja?

Ryba je chutná a zdravá, nemala by chýbať v našom jedálničku. Pri najbližšom nákupe si však dobre premysli, akú rybu si kúpiš. Medzi ohrozené druhy patrí napríklad tuniak, treska i ostriež. Ak znížime dopyt, prispejeme aj k obmedzeniu ich výlovu. Informácie o šetrnom rybolove nájdeš aj na internete na stránkach ochranárskych organizácií.

Autor: Dipl. Biol. Anke Ortmann, morská biologička

29

OHROZENÉ DRUHY V OCEÁNOCH Oceány a moria sú obrovskými rezervoármi života na Zemi a domovom morských rastlín a živočíchov. Ukrývajú v sebe ešte veľa neprebádaných miest a tajomstiev. Svojou rozľahlosťou a silou nás neustále ohromujú a prekvapujú. Ľudia však svojou neuváženou činnosťou dokážu bezcitne plieniť a znečisťovať toto prírodné bohatstvo. Mnohé morské živočíchy a rastliny sa z týchto dôvodov zaradili medzi ohrozené druhy alebo sa dostali na pokraj vyhynutia.

Na záchranu oceánov a živočíchov, ktoré v nich žijú, ešte nie je neskoro. Pátranie po tom, prečo sa tak stalo, nám môže pomôcť tieto ohrozené zvieratá zachrániť. Mnohí ľudia tvrdo pracujú, aby svet prírody spoznali a porozumeli mu. Dokážu tým chrániť aj prírodné bohatstvo morí a oceánov a poskytujú nové informácie o možnostiach prežitia ohrozených druhov aj v budúcnosti.

Pozrime sa, ktoré morské živočíchy a rastliny sa stali obeťami rybolovu alebo ľudskej chamtivosti a patria preto medzi ohrozené.

30

Listový koník

Kožatka veľká

je morská ryba, ktorý má po celom tele dlhé výrastky pripomínajúce vlniace sa morské riasy.

Je ohrozený druh.

jej mäso slúži na výrobu oleja, aj ako návnada pri rybolove. Jej vajcia sú vyhľadávanou pochúťkou.

Patrí medzi kriticky ohrozené druhy.

Kôrokožec bezzubý

Koraly

bol 8 metrov dlhý a vážil toľko ako slon. Námorníci tieto zvieratá zabíjali pre mäso, tuk aj kožu. Bol vyhubený už necelých 30 rokov po svojom objavení.

Patrí medzi vyhubené druhy.

nádherným koralom tropických útesov hrozí vyhubenie. Ohrozuje ich znečistenie vody a zberatelia.

Väčšina koralov je dnes ohrozená aj preto, že sú vo veľkom používané na výrobu ozdôb a šperkov.

Homáre

Lamantíny a dugongy

hrozí im nebezpečenstvo z nadmerného lovu.

námorníci si ich kedysi mýlili s morskými pannami a dnes sú ohrozenými druhmi.

Ostrochvost je bližší príbuzný pavúkov a je ohrozený vykynožením.

Tuleň mníšsky žije v teplých vodách a výrazne trpí nárastom turistického ruchu, znečistením vôd a rybolovom.

Patrí medzi kriticky ohrozené druhy.

Veľryba čierna tzv. „pravá veľryba“ je pomalým plavcom, ktorý sa zdržuje blízko hladiny a je tak ľahkým terčom rybárov.

Patrí medzi ohrozené druhy.

Mušľa obrovská na zozname ohrozených živočíchov sveta je vyše 100 druhov lastúrnikov.

Nebezpečenstvom sú pre nich zberatelia.

Je ohrozený druhom.

Rozdelenie ohrozených druhov

Vráskavec obrovský je najväčším žijúcim cicavcom.

Patrí medzi ohrozené druhy s veľmi vysokým rizikom vyhynutia v krátkodobom horizonte.

mimo ohrozenia (LC) takmer ohrozený (NT) zraniteľný (VU) ohrozený (EN) kriticky ohrozený (CR) vyhynutý v prírode (EW) vyhynutý (EX)

31

RASTLINY, KTORÉ ZMENILI SVET ŽELATÍNA AGAR

Červené riasy sú organizmy schopné fotosyntézy, a preto ich zaraďujeme medzi rastliny. Žijú v rôznych prostrediach, predovšetkým však v sladkých alebo morských vodách. Sú dôležitou zložkou fytoplanktónu. Produkujú kyslík, čím umožňujú dýchanie vodným živočíchom.

Urýchľujú samočistiace procesy v tečúcich vodách. Mnohé druhy rias sa stali priemyselnými rastlinami alebo potravou pre ľudí a zvieratá.

Práve z červenej riasy gelidium sa extrakciou v horúcej vode získava agar, prírodný polysacharid, používaný aj v potravinárskom priemysle ako stabilizátor a zahusťovadlo pri príprave polievok, pudingov, rôznych dezertov či želé (v Japonsku známy ako tengusa). Je nielen výborným prirodzeným želírujúcim prostriedkom s veľmi jemnou chuťou, ale aj veľmi výživný, lebo obsahuje mnoho minerálov. Koncom minulého storočia sa začal využívať aj laboratórne ako živné médium pre kultiváciu mikroorganizmov a rastlín pri vyšších teplotách.

Na rozdiel od želatíny, ktorá sa topí už pri 24 °C, sa agar topí až pri 100 °C a tuhne pri 45 °C.

32

ŽIVOČÍCHY, KTORÉ ZMENILI SVET ŠPONGIA SPONGIA

Hubka mycia - Spongia officinalis je vzácna morská huba, ktorá žije pod morskou hladinou v hĺbke od 5 do 60 metrov, niekedy aj oveľa hlbšie. Predstavuje jednoduchú formu mnohobunkového živočícha. Vo svetových moriach existuje viac než 5 000 rôznych druhov morských húb, ale len asi 36 z nich má úžitkovú hodnotu. Práve Spongia officinalis patrí medzi také. Možno ani nevieš, že ju máte doma na vani, pretože sa často používa pri osobnej hygiene pri kúpeli, v saune či pri masáži, vďaka dobre vyvinutým spongínovým vláknam. Má aj iné využitie, napríklad v kozmetike, či dokonca ako dezinfekčný prostriedok.

Jej prirodzený biotop – životné prostredie je východná časť Stredozemného mora.

Prvé zmienky o použití morskej huby pochádzajú už zo stredoveku, kedy sa huby začali využívať aj v lekárstve. Domorodci z Egejských ostrovov sa potápali pre surové prírodné huby a používali ich rozličnými spôsobmi. Starí Rimania si morské huby pokladali pod brnenie, lebo zistili, že morské huby ich chránia pred odreninami. Práve oni objavili, že priložením huby na poranené miesto sa rana zahojí za veľmi krátku dobu a navyše po nej nezostane ani pamiatky.

V minulosti sa ťažila vo veľkých množstvách, no dnes je už vzácna.

33

MÓDA A OSÍ DRIEK VĎAKA VEĽRYBÍM KOSTICIAM

Nie je to tak dávno, keď ideálom krásy bola ženská postava so siluetou presýpacích hodín.

Už v 15. storočí sa mladé dievčatá predháňali, ktorá z nich má najútlejší pás. K tomu im pomáhal módny výstrelok – korzet, ktorý sa nosil pod šatami.

Mladé dievčatá a ženy boli zväzované do korzetu dokonca už od 3 – 4 rokov. Korzet im síce „upravoval“ kostru do požadovaného tvaru, ale ledva sa v ňom mohli nadýchnuť. Korzety boli spočiatku vystužené veľrybími kosticami, drevom, kožou i železom. Zhruba o sto rokov neskôr sa v móde objavila široká a tiež veľrybími kosticami vystužená krinolína. Krinolína sa stala súčasťou korzetu: spoločne stláčali hruď a pás takou silou, že dokázali ženy zošnurovať až na 40 centimetrov okolo pásu! Asi si vieš predstaviť, aké to bolo nezdravé. Do roku 1998 bola držiteľkou Guinnessovho rekordu Ethel Grangerová, ktorej pás meral 32,5 cm! (zober si krajčírsky meter a odmeraj si to – stojí to za to!).

Posadnutosť osím pásom spôsobila, že krajčíri a krajčírky nestíhali šiť tieto žiadané časti odevu. Nedostatok veľrybích kostíc bol našťastie nahrádzaný inými materiálmi. V rokoch 1854 až 1866 sa na výrobu krinolín a korzetov spotrebovalo toľko drôtu, že by sa ním dala Zem trinásťkrát omotať.

Dobová kresba ukazuje, akú škodu dokázali tesné korzety napáchať.

34

Korzet Korzet – časť dámského odevu používaného od konca 14. storočia do prvej polovice 20. storočia. Základným účelom korzetu je stiahnuť pás a zvýrazniť výstrih. Korzet bol silno vystužený veľrybími kosticami, s predným alebo zadným zapínaním bez ramienok, tvarujúci partie pásu, žalúdka a brucha. Vyhotovoval sa vždy na mieru, a aj v súčasnosti je v ponuke špecializovaných predajní.

Veľrybie kostice Veľrybie kostice sú systém filtrov, ktoré niektoré druhy veľrýb používajú na filtrovanie potravy.

Kostice pripomínajú obrovské flexibilné hrebene vytvorené z látok, ktoré sa nachádzajú aj vo vlasoch alebo nechtoch. Vyrastajú veľrybe z hornej čeľuste. V závislosti od druhu veľryby majú dĺžku od 30 cm (vráskavec minke) až po 4,5 m (veľryba grónska). Ich počet je tiež rôzny: od 140-150 u veľryby sivej, až po 375-400 u keporkaka či vráskavca obrovského.

Krinolína Krinolína bola pôvodne silno naškrobená látka. Neskôr do nej v pásoch vkladali konskú hrivu, bavlnu alebo ľan, ktorú následne vymenila výstuha z veľrybích kostíc, drôtov alebo oceľových kruhov či pásov. Používala sa pod šaty, aby správne vytvarovala ich požadovaný módny tvar.

Ženy boli ochotné nechať si svoj pás zošnurovať na 40 centimetrov!

35

AMBRA

Zamyslel si sa niekedy, ako sa vône a móda navzájom ovplyvňujú? Začnime obyčajným dňom, ranným umývacím rituálom, a odrazu sa pri nás vinie obláčik vôní. Zubná pasta, mydlo, sprchovací šampón, šampón na vlasy, krém, olej, balzam, čisto opratý odev a s ľahkosťou zistíme, že všetky tieto veci majú niečo spoločné. Voňajú po parfumovej zložke.

Ich vôňa nás v súčasnej móde sprevádza celý život. Vedel si, že jedna zo zložiek parfumov pochádza priamo z mora? Je to ambra. Ambra šedá je voňavá látka voskovej substancie, ktorá sa tvorí v črevách vorvaňov. Spolu s výkalmi sa dostáva na morskú hladinu, kde pláva vo veľkých, neraz až 10-kilogramových kusoch. Je to vlastne zmes tuhého živočíšneho vosku bohatého na éterické oleje. Zo surovej, nepríjemne zapáchajúcej ambry sa pripravuje ambrová tinktúra, ktorá dozrieva niekoľko mesiacov. Počas tejto doby získava svoju typickú jemnú, zamatovú vôňu a jej farba sa zmení zo šedočiernej na oranžú až jantárovú.

Používa sa na zjemnenie a fixáciu parfumov.

Na kozmetické účely ju využívali už starí Rimania a Arabi, Gréci zas aplikovali ambru na zastavenie kŕčov. Napriek tomu, že v súčasnosti ju nahrádzajú syntetické materiály, je stále mimoriadne cenená.

36

Parfum Parfum je zmes esenciálnych olejov a aromatických látok, ktorá vydáva špecifickú a príjemnú vôňu. Jeho použitie vyvoláva u ľudí rôzne pocity a túžby, prekrýva pachy a zvýrazňuje módny štýl nositeľa.

37

ZAUJÍMAVOSTI O PODMORSKOM SVETE

Chobotnica modroprstencová

Prvé živočíchy obývajúce moria boli mäkké ako rôsol. Pred viac ako 600 miliónmi rokov k nim patrili medúzy vznášajúce sa vo vode.

Medúza mechúrová, ktorej sa hovorí aj „portugalská galéra“, vyzerá ako jeden živočích. V skutočnosti je to kolónia polypov, v ktorej jeden jedinec prevzal úlohu hostiteľa. Tento má podobu mechúra plávajúceho na hladine a ostatné jedince zabezpečujú potravu a rozmnožovanie.

Najnebezpečnejšia chobotnica na svete meria len 10 až 20 cm. Je to chobotnica modroprstencová a jej jed môže človeka zabiť v priebehu 4 minút.

Samica vráskavca ozrutného je najväčší živočích na svete, meria až 30 metrov a váži asi 160 ton.

Je 25-krát ťažšia ako slon africký. Jej srdce váži 600 kg. Potravou vráskavca sú kôrovce, ktorých zje denne asi 40 miliónov. Patrí medzi teplokrvné cicavce, samica rodí živé mláďatá a kŕmi ich materským mliekom. Mláďa vráskavca ozrutného meria po narodení takmer 8 metrov.

Vráskavec ozrutný 38

Plachetník

Plachetník je veľmi pozoruhodná ryba, ktorá sa vo vode pohybuje rýchlejšie ako gepard po súši.

Namerali mu rýchlosť až 109 kilometrov za hodinu, kým gepardovi len 96 až 101 kilometrov za hodinu. K ďalším pozoruhodným šprintérom patria makrela s rýchlosťou 78 kilometrov za hodinu a marlín s rýchlosťou 92 kilometrov za hodinu.

Sépia obyčajná je majster v maskovaní, mení svoje sfarbenie podľa okolia. V koži má malé vrecúško žltého, oranžového, hnedého, červeného a čierneho farbiva. Sťahmi svalstva sa vrecúška sťahujú a rozťahujú, pričom vznikajú rozličné kombinácie farieb. Plávajúce húfy sépií dokážu meniť sfarbenie aj naraz. Sépie, podobne ako kalmáre a chobotnice, vypúšťajú oblak „atramentu“, aby tak zmiatli útočníka.

Sépia 39

Kožatka veľká

Najväčšou korytnačkou a súčasne najväčším morským plazom je kožatka veľká. Kožatky používajú jednoduchý navigačný systém využívajúci magnetické pole Zeme. To im umožuje vrátiť sa na tú istú pláž, kde nakládli vajcia. Na súš vychádzajú iba samice, samce ostávajú vo vode. Vieš, že tieto korytnačky ronia veľké slzy, keď sa plazia po zemi? Neznamená to, že plačú. Je to silný roztok soli, ktorého sa takýmto spôsobom zbavujú.

Elektrické raje dokážu spôsobiť neuveriteľné silné elektrické šoky. Omráčia korisť elektrickým prúdom.

Veľká raja Torpedo nobiliana dokáže spôsobiť smrteľný šok napätím 220 voltov – takmer takým silným ako elektrická zásuvka v domácnosti.

Elektrická raja 40

JAZYKOVÉ OKIENKO

korálový útes coral reef das Korallenriff

chobotnica octopus der Krake

riasy algae die Algen

ponorka submarine das U-Boot

potápač diver der Taucher

znečistenie contamination die Verschmutzung

žralok shark der Hai

oceán ocean der Ozean

ohrozený druh endangered species die bedrohte Tierart

41

MAĽOVANÁ KRÍŽOVKA

Tak ako v minulom čísle, aj v tomto sme sa posnažili a vytvorili dve tematické maľované krížovky. Tentokrát sú aj s maľovanými pomôckami. V prvej krížovke ti majú na konci pomôcť dotvoriť obrázok a v druhej sme za teba jeden stĺpec vylúštili, aby sme ti pomohli pri ďalšom lúštení. Príjemné lúštenie!

Výsledky krížoviek z minulého mesiaca:

42

43

SÚŤAŽNÉ ÚLOHY Každý mesiac nám pribúdajú noví čitatelia, čiže Vy. Nás to veľmi teší a rozhodli sme sa, že od tohto čísla budeme pravidelne pripravovať súťažné otázky k danej mesačnej téme. Nielen preto, aby ste si oprášili svoje vedomosti, ale aj zasúťažili o zaujímavé ceny. Stačí zaslať správne odpovede na mailovú adresu redakcia@stromzivota.sk a my veľmi radi prvých desiatich z Vás odmeníme.

1. Nohy zvierat sú veľmi rôznorodé. Sú uspôsobené na skákanie, rýchly beh, chodenie alebo životu vo vode. Skúste uhádnuť, ktorým morským zvieratám patria nasledovné končatiny.

2. Skús uhádnuť, ktorým zvieratám patria nasledujúce chvosty.

44

3. V akom prostredí žije táto morská ryba?

4. Vylúč nesprávny obrázok.

5. Vylúč nesprávny obrázok.

45

6. Lietajúca ryba oceánska preletí za 90 sekúnd vzdialenosť 1109 metrov. Koľko metrov preletí za 15 minút?

7. V kladení ikier dosiahol najväčší rekord mesačník svietivý, ktorý nakladie neuveriteľných 300 miliónov ikier. Koľko ikier nakladie v troch znáškach?

8. Rybka Schindleria praematurs je najľahšou rybkou na svete. Váži 2 miligramy.

Koľko gramov bude vážiť 1000 týchto rybiek?

9. Hlbokomorská ryba veľkozubec sa cez deň pohybuje v hĺbke 1000 metrov.

Ale v noci vypláva až do výšky 50 metrov pod hladinou. Aký výškový rozdiel musí prekonať, aby sa z hlbín mora dostal pod hladinu?

10. Z dôvodu veľkého komerčného lovu tuniakov došlo k ich preloveniu. V jednotlivých rokoch rybári mali vyloviť nasledovné množstvo tuniakov v tonách: 2007: 2008: 2009: 2010: 2011:

29 28 22 19 18

500 500 000 950 500

ton ton ton ton ton

Koľko ton tuniakov sa ulovilo od roku 2007 do roku 2011?

46

AKTIVITY Urob si kompas

Prví námorníci na svojich cestách používali jednoduchý kompas. Na jeho zostavenie budeš potrebovať: magnet, vodu, veľkú misku, kúsok plochého drievka, (kompas na overenie presnosti).

Naplň misku do polovice vodou. Polož ploché drievko do misky s vodou a magnet umiestni na hornú stranu drievka. Drievko s magnetom sa nesmú dotýkať okrajov misky. Len čo sa drievko ustáli, magnet bude smerovať k severnému a južnému pólu.

Pomocou skutočného kompasu môžeš overiť správnosť svojho vyrobeného kompasu.

47

VYHLÁSENIE SÚŤAŽE TÝŽDEŇ PRE VODU Strom života vyhlasuje 5. ročník súťaže Týždeň pre vodu. Uzávierka súťaže je 31.3.2015.

Tri najlepšie Kluby získajú od Stromu života akvárium. Kluby, ktoré už akvárium získali, môžu požiadať o náhradnú cenu.

Súťaž Týždeň pre Vodu vyhlasujeme každoročne pri príležitosti Svetového dňa vody (22. marec), ktorý v roku 1992 vyhlásila Organizácia spojených národov (OSN). Každý rok je zameraný na inú tému.

Téma Svetového dňa vody 2015: Voda a Udržateľný rozvoj

Voda zabezpečuje ľuďom život, potravu a spokojnosť. Je ústredným faktorom, ktorý formoval povrch Zeme, ale aj históriu ľudstva. Voda bola kľúčovým prvkom v našom minulom vývoji a zároveň je kľúčom k nášmu budúcemu rozvoju. Očakávame, že sa postará o podporu života na našej planéte, ktorá je však stále pod väčším tlakom globálnych zmien klímy a neustáleho nárastu počtu obyvateľov. Pre udržanie dostatku vody v budúcnosti treba zlepšiť prístup v zaobchádzaní s vodnými zdrojmi a spravodlivo ich rozdeliť medzi záujmy ľudí, spoločnosti a potreby prírody.

Súťaž je určená len pre členov Stromu života. Ak chce byť Klub SŽ zaradený do hodnotenia, musí zrealizovať počas týždňa minimálne 4 z vyhlásených úloh pre zvolenú úroveň. Súťažné úlohy odporúčame riešiť v období od 22. – 29.3.2015. Práce vyhodnotí porota, ktorou je Rada Stromu života. Porota udelí 3 ceny. Výherné Kluby okrem vecných cien získajú aj diplom.

Súťažné práce zašlite najneskôr do 31. marca 2015 emailom na kancelaria@stromzivota.sk alebo poštou na adresu: Strom života Trnavská cesta 7 831 04 Bratislava Obálku označte heslom: “Týždeň pre vodu”

48

1. Úroveň náročnosti

Aktivita č.1 - Náš vodný svet Žiadna vodná plocha, či už ide napríklad o jazero, potok alebo mokraď, nie je osamelá, ale prichádza do kontaktu so svojím okolím, živočíchmi, rastlinami, ľuďmi. Oblaky prinášajú dážď, slnko zas zohrieva a odparuje vodu. Takejto ucelenej časti prírody, ktorá komunikuje so svojím okolím, hovoríme ekosystém. Pozostáva zo živých a neživých zložiek. Každá zložka má svoju úlohu a ovplyvňuje ostatné zložky. Narušenie takého miesta môže znamenať poškodenie všetkých jeho častí.

Zadanie: Zahrajte si divadlo Náš vodný svet, kde každý člen Klubu bude predstavovať jeden prvok z tohto ekosystému (konkrétny živočích, rastlina, kameň, prípadne slnko, vietor, dážď a pod.). Vašou úlohou je znázorniť fungujúci vodný svet (je na vás, či to bude jazero, rieka, potok, mokraď...).

Postupne však dôjde k nejakej prírodnej alebo človekom zapríčinenej katastrofe. Ako na to zareagujete vy, jednotlivé prvky tohto poškodeného sveta? Ako budú ovplyvnení ďalší, ktorí sú na vás viac alebo menej závislí?

Hodnotenie: Na hodnotenie aktivity je potrebné zaslať fotografie s popisom alebo video zobrazujúce aký ekosystém ste vytvorili, čo sa tu nachádzalo, aká katastrofa sa stalo, čo prebiehalo po nej.

Aktivita je hodnotená 4 bodmi.

49 49

Aktivita č.2 - Utopená voda Znečistenie vôd patrí ku závažným celosvetovým problémom. Ropa a ropné látky (benzín, petrolej, motorová nafta, minerálne oleje) čoraz viac znečisťujú povrchové a podzemné vody.

Už vo veľmi malých množstvách spôsobujú také znečistenie vody, ktoré ju znemožňuje použiť na pitné účely. Pri ropnom znečistení sa na hladine vytvára hustá tenká (asi 2 mm) vrstva z ropy a oleja. Vytvoria tzv. mikrofilm, ktorý bráni prieniku kyslíka do vody. Taktiež sa zníži množstvo slnečného žiarenia prenikajúceho do vody - narúša sa proces fotosyntézy a celý potravinový reťazec.

Zadanie: Nasledujúci pokus vám ukáže, či naozaj dokáže olej plávať na vode. Budete potrebovať 2 rovnaké sklenené poháre, podložku (podnos), olej, vodu, pevnú fóliu (pohľadnicu, tvrdší papier).

Do jedného pohára nalejte až po jeho okraj vodu. Do druhého pohára nalejte až po jeho okraj olej. Na pohár s vodou pritlačte fóliu a opatrne ho otočte hore dnom tak, aby sa voda nevyliala.

Položte ho na pohár s olejom. Poháre pridržte a opatrne začnite vyťahovať fóliu spomedzi nich.

Najskôr ju vytiahnite len čiastočne tak, aby medzi pohármi vznikol malý otvor. Potom vytiahnite fóliu úplne. Pozorujte, čo sa bude diať.

Hodnotenie: Na hodnotenie aktivity je potrebné zaslať fotografie s popisom alebo video demonštrujúce priebeh pokusu.

Aktivita je hodnotená 3 bodmi.

50

Aktivita č.3 – Kto to je? Život pri vode a vo vode je veľmi pestrý. Nájdeme tu množstvo hmyzu, rýb, vtákov, rastlín a iných organizmov. Vtáčik _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ svojou veľkosťou pripomína drozda.

Vyskytuje sa vždy v blízkosti potokov. Jeho sfarbenie je veľmi jednoduché a nenápadné, celé telo má tmavohnedé až čierne s bielym podbradníkom, ktorý sa ťahá od spodnej časti zobáka až na prsia. Má výnimočný spôsob lovu svojej koristi. Vletí pod vodu, kde proti prúdu chytá mladé rybičky a podvodný hmyz.

Zadanie: Vyriešte najprv krížovku. Jednotlivé slová dopĺňajte buď do riadkov alebo do stĺpcov. Indície k správnym slovám nájdete pod krížovkou. Tajnička sa nachádza v zelených políčkach, čísla v nich znamenajú poradie písmen v slove. Je to názov vtáčika. Jeho meno doplňte do textu a podľa uvedeného opisu tohto vtáčika nakreslite.

Hodnotenie: Na hodnotenie je potrebné zaslať slová doplnené do krížovky, a jednu kresbu ako ukážku za celý Klub. Aktivita je hodnotená 3 bodmi.

Slová patriace do riadkov: Krídelká má, nie je ťažká, pri vodičke lieta. Dopredu i dozadu, ako helikoptéra: Má on silné zuby, na kmeňoch stromov si ich brúsi: V mori žije, nie je ryba. Inteligentný a hravý tento cicavec býva: Vie strihať, no nevie šiť, v čistej vode musí žiť, keď chce bežať – cúva, pod kameň sa vsúva: Na Vianoce častý hosť, vo vani mu chytáš chvost: Ty máš ruky, vtáky zas krídla, čím nám ale kýva ryba? : Po vode si kráča, v mláke nohu máča. Každú chvíľu naďabí na ryby aj na žaby: Kým si pancier osuší, prechádza sa po súši. Keď sa veľa nachodí, ponorí sa do vody: Slová patriace do stĺpcov: Pri vode býva, na ryby tu číha. Má malé uška, dlhý chvost, tmavohnedý kožúšok: Do siete loví, no pavúk to je: Na vode si pláva veľký kvet a veľký list, volajú ho vodná ruža, keď ho zbadáš, pochopíš: Ostré zuby, šťuka to však nie je, zub má aj v svojom mene: 51 51

Aktivita č.4 – Voda nad zlato Voda je obrovský poklad, ktorý sa ale neskrýva vo vodovodnom kohútiku každej domácnosti sveta. Vody, ktorej sa môžete napiť kedykoľvek, keď máte smäd, je čím ďalej, tým menej.

Musíme sa svojím správaním snažiť s vodou zaobchádzať šetrne. Niektorí ľudia si to však stále neuvedomujú a nezmyslene ňou plytvajú, či znečisťujú ju.

Zadanie: Najprv sa všetci zamyslite, aké vaše každodenné činnosti súvisia s používaním vody. Myslíte si, že ju využívate vždy rozumne? Netečie vám zbytočne počas umývania zubov? Sprchujete sa alebo kúpete vo vani? Pokiaľ sú na toalete dva splachovače, používate ich správne? Nezabudli ste poriadne zatvoriť vodovodný kohútik, keď ste si umyli ruky? A nekvapká náhodou pomaly celý deň? Spíšte spoločne zoznam, do ktorého uvediete všetky vaše prehrešky voči vode a zároveň uveďte, ako by to malo byť správne. Pokúste sa spoločne napísať sľub, ako sa budete voči vode správať a potom tento sľub aj dodržiavajte (samozrejme aj po skončení tejto súťaže :) ) Hodnotenie: Na hodnotenie aktivity je potrebné zaslať spoločný zoznam a sľub (kvalitnú fotografiu, scan, papierovú/word verziu).

Aktivita je hodnotená 3 bodmi.

Aktivita č.5 – Vodníci Znečisťovanie životného prostredia je jedným z problémov našej doby, ktorý nerešpektuje žiadne hranice. Znečisťovanie vôd je príkladom ľudskej ľahostajnosti a hlúposti, kedy ubližujeme nielen prírode, ale aj sami sebe. Voda je nielen domovom mnohých živočíchov a rastlín, ale aj nevyhnutnou podmienkou pre život človeka. Keď si teda nevážime vodu, nevážime si svoj život. Rieka či jazero nemajú byť skládkou odpadu. Jarné čistenie studničiek či prameňov bolo od dávnych čias prejavom úcty k vode. Na celom Slovensku bola rozšírená predstava, že kto vyčistí na jar niekoľko studničiek v chotári, bude celý rok zdravý, nebude trpieť bolesťami hlavy, budú mu odpustené hriechy, obci zabezpečí dostatok vlahy. Vodník predstavuje dobrého strážcu vody, ktorý sa o ňu príkladne stará. Staňte sa aj vy dobrými vodníkmi, ktorí prispejú k zlepšeniu kvality vybranej vodnej plochy!

Zadanie: Máte v okolí vašej školy či bydliska prameň, studničku či inú vodnú plochu? Vyberte sa tam na krátku prechádzku s kamarátmi, rodičmi alebo učiteľmi a pozorujte, či sa k nej ľudia správajú s úctou. Je okolie čisté, alebo sa tam povaľuje rôzny odpad? Pokiaľ je to možné, pokúste sa tento odpad vyzbierať. V prípade objavenia väčších skládok odpadu, informujte o tom starostu obce. Zo studničky vyzbierajte aj opadané lístie či konáriky, ktoré by pri svojom rozklade mohli znehodnotiť kvalitu vody, alebo by zabránili odtoku vody zo studničky. Pomocou kameňov môžete spevniť jej okraje, vybudovať k nej chodníček, či za pomoci dospelých zhotoviť striešku z dreva, aby na vodu nesvietilo priame slnko a bola po celý rok čistá a čerstvá.

Hodnotenie: Na hodnotenie aktivity je potrebné zaslať fotodokumentáciu stavu pred a po vyčistení, priebeh čistenia a stručný slovný opis (aký objekt bol čistený, množstvo vyzbieraného odpadu, kto vám pomáhal).

Aktivita je hodnotená 5 bodmi.

52

2. Úroveň náročnosti

Aktivita č.1 – Záchranári Zadanie: V pohári naplnenom vodou sa ocitla kocka ľadu. Dostaňte kocku ľadu z pohára bez toho, aby ste sa jej dotkli rukami, alebo pohár vyliali. Môžete sa jej dotknúť len šnúrkou alebo pevnou niťou.

Hodnotenie: Na hodnotenie vyriešenia úlohy nám zašlite fotografie s popisom alebo video, v ktorom demonštrujete ako ste zachránili kocku ľadu.

Aktivita je hodnotená 1 bodom.

Aktivita č.2 – Vodný výskum (Aqua Vedec) Človek je zvedavý tvor a túžba po odkrývaní tajomstiev prírody sa stala pre ľudstvo hlavným motorom pri jeho rozvoji a napredovaní. Neexistuje oblasť činnosti človeka, na začiatku ktorej by nebol prvotný výskum, prvotný objav. Aj napriek dnešnej vyspelej technike a moderným mestám, človek stále patrí do prírody a je jej súčasťou. Preto akúkoľvek činnosť, ktorú chce vykonať, musí zosúladiť s prírodnými danosťami konkrétnej lokality. Inak môže dôjsť k výraznému ohrozeniu nielen prírody ale aj samotného človeka. Preto skôr ako sa niečo začne robiť, je potrebné danú lokalitu preskúmať a posúdiť vplyv zásahu človeka na daný ekosystém.

Zadanie: V blízkosti školy si vytipujte vodnú plochu (časť potoka, jazera, mokrade, či slatiny). Plochu si môžete aj označiť tabuľkou, či špagátom vytýčiť skúmané územie. V prípade potoka či jazera zahrňte do svojho výskumu nielen vodu a vodný ekosystém, ale aj brehovú zónu.

Vytvorte v rámci Klubu skupiny (vedecké tímy), ktoré budú mať za úlohu robiť výskum danej plochy. Každý tím bude skúmať inú oblasť (rastlinstvo, živočíšstvo, chemické a fyzikálne zloženie, mikroorganizmy, mikroklímu a pod.). Zvoľte si metódy pozorovania a výskumu, odoberte vzorky, jednotlivé postupy a výsledky zdokumentujte (písomne, fotograficky či videom) a vypracujte vedeckú štúdiu, ktorá bude opisovať daný ekosystém a zobrazovať výsledky jednotlivých tímov.

Zamerajte sa aj na prípadné ohrozenia danej lokality zo strany človeka a jeho činnosti. Aké sú dopady, ako je možné tomu zabrániť tak, aby aj činnosť človeka nebola obmedzená? Štúdia môže mať rôznu formu – poster, plagát, text s fotkami, power-point prezentácia...

V rámci tejto aktivity odporúčame zapojiť sa do stromáckeho projektu Bioprofily miest a obcí Slovenska, konkrétne do projektov Živá rieka a Breh rieky. Vaše výsledky môžete zapísať aj do elektronických záznamových kariet na www.sombio.sk a spolu s vašou samosprávou sa tak môžete zapojiť do celoslovenského vyhodnocovania bioprofilov miest a obcí. Pri výskume vám pomôže kufrík so sadou na určovanie kvality vody v riekach, ktorý vám na požiadanie bezplatne požičiame.

Hodnotenie: Na hodnotenie aktivity je potrebné zaslať fotodokumentácia z výskumu a spracovanú štúdiu (v závislosti od formy spracovania buď v elektronickej alebo papierovej podobe).

Aktivita je hodnotená 5 bodmi.

53 53

Aktivita č.3 – Od prameňa do obchodu Voda je hlavnou surovinou, bez ktorej nemôže existovať život na žiadnej planéte. V našich podmienkach zatiaľ jej nedostatok nepociťujeme, ba naopak, pri pohľade na naše obchodné reťazce máme pocit, že vody máme toľko, že ju nikdy nebudeme musieť dovážať. No aj napriek tomu, že Slovensko patrí medzi krajiny s najväčšími zdrojmi pitnej vody na svete, nájdeme u nás aj vody, ktoré nie sú iba zo Slovenska.

Zadanie: V obchodoch, kde chodievate nakupovať, zistite, aké balené minerálne vody zo Slovenska ponúkajú. Pozorne si zapíšte názvy vôd a miesta odkiaľ voda pochádza (zdroj plnenia). Vytvorte veľkú mapu Slovenska, do ktorej zakreslíte tieto jednotlivé miesta (prípadne regióny). Môžete do nej inou farbou zakresliť aj tie pramene, ktoré síce u vás v obchodoch nepredávajú, no nachádzajú sa vo vašej blízkosti a viete o nich, že sú zdravé, liečivé, alebo ich sami navštevujete a pijete. Pokiaľ nájdete minerálne vody, ktoré pochádzajú z iných krajín, poznačte si aj tie. Ktoré vody u vás prevládajú slovenské, alebo zahraničné?

Hodnotenie: Na hodnotenie je potrebné zaslať fotodokumentáciu mapy.

Aktivita je hodnotená 3 bodmi.

Aktivita č.4 – Pomoc padá z oblohy V modernom hospodárení s vodou sa kladie čoraz väčší dôraz na zachytenie a následné využitie dažďovej vody z viacerých dôvodov – uchovanie zásob spodných vôd, odľahčenie kanalizačných sietí, šetrenie pitnou vodou, zníženie platieb za vodné a stočné a pod. Dažďová voda je svojím zložením mäkšia ako pitná voda vo verejnom vodovode, a preto je vhodná nielen na zalievanie záhrady, ale napríklad aj na pranie, splachovanie WC, umývanie okien a podláh.

Zadanie: Prostredníctvom dotazníka zistite ako nakladajú s dažďovou vodou obyvatelia vašej obce/mesta.

Vyberte si náhodnú vzorku 20-tich respondentov = 20 rôznych domácností (začnite napríklad rodinou, známymi, susedmi, priateľmi...). Každý zástupca jednej domácnosti vyplní jeden dotazník.

Prieskum je anonymný. Pokiaľ v oslovených domácnostiach prejavia viditeľný záujem o bližšie informácie o využívaní dažďovej vody, pokúste sa spraviť jednoduchý letáčik – oznam s podstatnými informáciami o prednostiach a výhodách jej používania, ktorý po dohode s vedením samosprávy môže byť uverejnený na jej internetovej stránke, na stránke školy, či prezentovaný v novinách a pod.

V rámci tejto aktivity odporúčame zapojiť sa do stromáckeho projektu Bioprofily miest a obcí Slovenska, konkrétne do projektu Hospodárenie s vodou. Vaše výsledky z dotazníkov môžete zapísať aj do elektronických záznamových kariet na www.sombio.sk a zapojiť sa tak do celoslovenského vyhodnocovania bioprofilov miest a obcí.

Hodnotenie: Aktivita je hodnotená 5 bodmi.

54

Aktivita č.5 – Vodníci Znečisťovanie životného prostredia je jedným z problémov našej doby, ktorý nerešpektuje žiadne hranice. Znečisťovanie vôd je príkladom ľudskej ľahostajnosti a hlúposti, kedy ubližujeme nielen prírode, ale aj sami sebe. Voda je nielen domovom mnohých živočíchov a rastlín, ale aj nevyhnutnou podmienkou pre život človeka. Keď si teda nevážime vodu, nevážime si svoj život. Rieka či jazero nemajú byť skládkou odpadu. Jarné čistenie studničiek či prameňov bolo od dávnych čias prejavom úcty k vode. Na celom Slovensku bola rozšírená predstava, že kto vyčistí na jar niekoľko studničiek v chotári, bude celý rok zdravý, nebude trpieť bolesťami hlavy, budú mu odpustené hriechy, obci zabezpečí dostatok vlahy. Vodník predstavuje dobrého strážcu vody, ktorý sa o ňu príkladne stará. Staňte sa aj vy dobrými vodníkmi, ktorí prispejú k zlepšeniu kvality vybranej vodnej plochy!

Zadanie: Máte v okolí vašej školy či bydliska prameň alebo studničku? Vyberte sa tam na krátku prechádzku s kamarátmi, rodičmi alebo učiteľmi a pozorujte, či sa k nej ľudia správajú s úctou.

Je okolie čisté, alebo sa tam povaľuje rôzny odpad? Pokiaľ je to možné, pokúste sa tento odpad vyzbierať. V prípade objavenia väčších skládok odpadu informujte o tom starostu obce. Zo studničky vyzbierajte aj opadané lístie či konáriky, ktoré by pri svojom rozklade mohli znehodnotiť kvalitu vody, alebo by zabránili odtoku vody zo studničky. Pomocou kameňov môžete spevniť jej okraje, vybudovať k nej chodníček, či za pomoci dospelých zhotoviť striešku z dreva, aby na vodu nesvietilo priame slnko a bola po celý rok čistá a čerstvá.

Pokiaľ chcete vedieť, do akej miery je voda v studničke vhodná či nevhodná na pitie, ponúkame vám na vyžiadanie Sadu na meranie kvality v reálnych a potenciálnych zdrojoch pitnej vody. Keď zistíte, aká je kvalita vody, môžete o tom informovať predstaviteľov samosprávy a podniknúť kroky k skrášleniu alebo inému vylepšeniu studničky či prameňa.

V rámci tejto aktivity odporúčame zapojiť sa aj do stromáckeho projektu Bioprofily miest a obcí Slovenska, konkrétne do projektu Voda prameň života. Vaše výsledky z merania kvality vody môžete zapísať aj do elektronických záznamových kariet na www.sombio.sk a zapojiť sa tak do celoslovenského vyhodnocovania bioprofilov miest a obcí.

Hodnotenie: Na hodnotenie aktivity je potrebné zaslať fotodokumentáciu stavu pred a po vyčistení, priebeh čistenia a stručný slovný opis (aký objekt bol čistený, množstvo vyzbieraného odpadu, kto vám pomáhal, výsledky merania kvality vody).

Aktivita je hodnotená 5 bodmi.

DÔLEŽITÁ POZNÁMKA: Ako postupovať pri jednotlivých meraniach nájdete v projektových častiach elektronických publikácií vzdelávacích programov na www.sombio.sk. V manuáloch sú podrobné návody ako pracovať s pomôckami a sú dostupné k stiahnutiu vo formáte PDF z príloh jednotlivých projektov na www.sombio.sk alebo pod zadaním tejto súťaže. Údaje zaznamenávajte do záznamových kariet/ dotazníkov, ktoré sú tiež dostupné k stiahnutiu vo formáte PDF z príloh jednotlivých projektov na www.sombio.sk alebo pod zadaním tejto súťaže.

Ako sa prihlásiť a dostať k elektronickým publikáciám a k záznamovým kartám si môžete pozrieť v krátkom obrazovom návode: 55 55

1. Na hlavnej stránke Stromu života www.stromzivota.sk kliknite na šedý banner „sombio VSTÚPTE“ v pravej hornom rohu. Alebo do stavového riadku rovno napíšte www.sombio.sk a potom v pravom hornom rohu Prihlásiť sa.

2. Ak ste členom, zadajte svoje prihlasovacie údaje. Ak nie ste členom, vyplňte Hromadnú členskú prihlášku kliknutím na Zapojte sa v hornom menu stránky. Po úspešnom zaregistrovaní sa získate prihlasovacie údaje.

3. Po prihlásení pridržte kurzor vpravo hore na svojom mene, rozbalí sa vám bočné menu.

56

4. Cez toto menu sa dostanete k elektronickým publikáciám kliknutím na Vzdelávacie programy. Tu si vyberiete program Živá voda a v ňom príslušný projekt, ktorý potrebujete (Voda prameň, života, Živá rieka, breh rieky alebo Hospodárenie s vodou).

5. Cez to isté menu sa dostanete aj k elektronickým záznamovým kartám kliknutím na Záznamové karty. Následne si tiež vyberiete program Živá voda a príslušný projekt.

V prípade nejasností nám zavolajte 0948 525 880 alebo napíšte na kancelaria@stromzivota.sk

57 57

Ahojte stromáci. Veríme, že ste si počas jarných prázdnin dobre oddýchli, zažili ste veľa zaujímavého a teraz už netrpezlivo čakáte na posledné hodnotiace obdobie našej súťaže. Počas najbližších troch mesiacov máte možnosť ukázať svoje vedomosti z biológie a svoju pozornosť pri riešení jednotlivých úloh. Na tých najlepších opäť čakajú na konci zaujímavé ceny. Okrem toho, že máme pred sebou 7. kolo vedomostnej súťaže Envitalent, máte poslednú možnosť zapojiť sa aj do projektovej časti súťaže Envitalent–výskumník, ktorá prebieha už len do 31. marca. Nezabudnite – počas prezentácie vášho projektu je potrebné nahrať vás na video, aby sme vedeli ohodnotiť aj vaše prezentačné zručnosti. Na zaslanie videa odporúčame použiť internetovú stránku http://uschovna.zoznam.sk/ posielanie-suborov alebo iné stránky podobného zamerania.

Netrpezlivo očakávame vaše odpovede a projekty!

58

Hodnotenie januárového Envitalentu Januárové kolo súťaže Envitalent je uzavreté. V tomto mesiaci nám opäť pribudli noví súťažiaci, no mnohí doterajší sa ho aj zúčastnili pre chorobu, takže o celkovom poradí a víťazoch tohto hodnotiaceho obdobia rozhodne až nasledujúce kolo. Preto nebuďte smutní, ak sa vám v predošlom kole nedarilo či ste sa ho nezúčastnili. Stále máte možnosť uspieť.

Hlavne buďte pozorní pri čítaní jednotlivých zadaní a písaní odpovedí. Táto súťaž totiž odhalí nielen vaše vedomosti, ale aj pozornosť.

Výsledky januárového kola: F kategória (3.-5. ročník základných škôl) Mladší žiaci – maximálny počet 19,5 bodu dosiahol len Tadeáš Gurka (Klub Limba – Spišská Belá). Za ním skončil s 18 bodmi Rastislav Vaľko (Klub Envirokamaráti pod Spišským hradom – Spišské Podhradie).

Starší žiaci – maximálny počet 23 bodov dosiahli Timea Jacková (Klub Envirokamaráti pod Spišským hradom – Spišské Podhradie) a Jakub Jakubčin (Klub Stromáci – Zvolen). Len 0,5 bodu stratili Tamara Omámiková (Klub Dúha – Udiča) a Amálka Jochimová (Klub Stromáci – Zvolen).

E kategória (5.-9. ročník základnej školy a 1.-4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom) Maximálny počet 27,5 bodu získala len Simona Hašanová (Klub Mravenisko – Ludanice).

Zo stratou 1 bodu ju nasledovala Bianka Tanyasiová (Klub Snežienky – Poprad). Viola Feketeová (Klub Oždianski enviráci – Ožďany) mala 25,5 bodu.

D kategória (6.-7. ročník základnej školy a 1.-2. ročník gymnázia s osemročným štúdiom) Maximálny počet 24,5 bodov dosiahol len Vladimír Rezniček (Klub Limba – Spišská Belá).

Za ním skončila Adriana Godlová (Klub Opál – Červenica) so stratou len 0,5 bodu. Ďalších 6 súťažiacich získalo 23,5 bodu: Ľudmila Miláková (Klub Dúha – Udiča), Jakub Koprla (Klub Enviráčik – Želiezovce), Slávka Medúsová, Matej Šichula, Ondrej Mada (všetci traja Klub Hôrkáci – Nitra) a Karolína Neupaverová (Klub Snežienky – Poprad).

C kategória (8.-9. ročník základnej školy a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom) Maximálny počet 25 bodov mali 3 súťažiace: Lucia Gálová (Klub Mravenisko – Ludanice), Bianka Tanyasiová a Barbara Bičárová (obe Klub Snežienky – Poprad). Jeden bod stratila Martina Ďurejová (Klub Lehoťáčik – Lehota pod Vtáčnikom).

59

Zopár rád do ďalších kôl: 1. Pozorne si vždy prečítajte celé zadanie úlohy, aj jednotlivé otázky. Nedovoľte svojej nepozornosti pripraviť vás o body!

2. Pokiaľ je súčasťou úlohy krížovka, posielajte aj jednotlivé dopĺňané odpovede, nielen samotnú tajničku.

3. Potrápte si svoj vlastný rozum, odpisovať sa nevypláca! Pokiaľ nám príde z jedného Klubu viac rovnakých odpovedí, najmä s rovnakými chybami (aj pravopisnými) a úplne rovnakými odôvodneniami odpovedí, je jasné, že niekto od niekoho odpisoval. Pokiaľ zistíme, že súťažiaci nám zaslali odpovede, ktoré nevypracovali samostatne, budú všetci s rovnakými odpoveďami zo súťaže vylúčení.

Envitalent je názov súťaže, ktorú vám prinášame od začiatku školského roka.

Veríme, že vďaka nej v sebe objavíte skryté envitalenty. Pokiaľ sa vám bude v envitalente dariť, odporúčame vám, aby ste sa prihlásili aj na biologickú olympiádu, ktorú pravidelne organizuje organizácia Iuventa.

Ako stromácky Envitalent prebieha?

Každý mesiac (od septembra do mája) je prílohou časopisu Strom zadanie súťažných úloh Envitalent a to v štyroch kategóriách (C, D, E, F). Úlohy pre vás bude vytvárať Monika Pjechová - pjechova@stromzivota.sk, ktorá vám bude nápomocná pri akýchkoľvek otázkach. Pomáhať jej pri tom budú Katarína Juríková (Katka je doktorandka na prírodovedeckej fakulte UK) a Jaroslav Ferenc (Jaro je študent 4.ročníka na Prírodovedeckej fakulte UK).

Obaja sa zúčastnili na biologickej olympiáde už mnoho krát.

Vypracované odpovede treba posielať každý mesiac na adresu pjechova@ stromzivota.sk. Dôležité je uviesť meno, priezvisko, Klub SŽ a triedu, ktorú navštevujete. Raz za štvrť roka vyhodnotíme najúspešnejších žiakov (december / apríl / jún), ktorí budú aj odmenení vecnými cenami.

Na konci školského roka sa bude konať medzinárodný Envitalent meeting, na ktorom sa zúčastnia tí, ktorí dosiahnu za celý školský rok najviac bodov.

Zároveň tu dostanete jedinečnú možnosť porovnať si vedomosti aj s deťmi z Českej republiky.

Pridáte sa teda s nami odkrývať tajomstvá prírody? Zároveň sa môžete porovnať nielen so svojimi rovesníkmi a nielen v rámci svojej triedy či školy, ale rovno v rámci celého Slovenska.

Tak neotáľajte a rýchlo sa dajte do riešenia úloh :) tešíme sa na vás 60

STAŇ SA NOVINÁROM ČASOPISU STROM

Rád píšeš príbehy alebo články, ktorými prezentuješ svoj pohľad na svet alebo vlastnú pravdu? Živo sa zaujímaš o ľudí a dianie vo svojom okolí? Si zvedavý, tvorivý, aktívny a odhodlaný meniť svet? Chceš sa presadiť v novinárskej oblasti a rozvíjať svoj talent? Tak neváhaj a zapoj sa.

Strom života otvára pilotný projekt internetového časopisu Strom a hľadá mladých novinárov a reportérov zo základných a stredných škôl, či už skúsených alebo neskúsených. Ponúkame ti možnosť stať sa členom našej redakcie, tvoriť obsah časopisu Strom a vyhrať zaujímavé ceny. Zároveň ti pomôžeme rozvíjať tvoje novinárske zručnosti, získavať praktické skúsenosti a spoznávať mladých ľudí s podobnými záujmami.

Bližšie informácie nájdeš tu.

61

VEDECKÉ OKIENKO s Katkou Juríkovou

VIDEO PREHRÁTE KLIKNUTÍM NA OBRÁZOK, ALEBO KLIKNUTÍM TU

62

Bohato ilustrované CD s poučnými textami piesní o recyklácii a separácii odpadu bude určite skvelým darčekom pre deti, ktoré chcú spievať, tancovať a majú radi prírodu.

Nevidiaci a slabozrakí ľahko identifikujú CD nosič s Braillovým písmom.

Detskými interpretmi naspievané CD obsahuje 13 skladieb plus bonus s populárnym slovenským spevákom Thomasom Puskailerom.

CD si môžete objednať cez webshop www.obchod.stromzivota.sk za cenu 9 EUR. Pri kúpe 4 ks CD poštovné zdarma.

63

IQ DIEŤAŤA ZODPOVEDNOSŤ RODIČOV

Nová publikácia zameraná na podporu zvyšovania IQ dieťaťa.

V predaji iba cez internetový obchod Stromu života.

obchod.stromzivota.sk

64

1. ÚVOD Každé dieťa, ktoré sa naučí svoj materinský jazyk do tretieho roku života, tým zvládlo jednu z najťažších mentálnych skúšok a celkom určite má kapacitu a schopnosti pokračovať v rozvoji vlastných špecifických talentov. My mu však musíme pomôcť, aby sa mu to podarilo a dosiahlo tak svoj biologický potenciál.

Ak nebudeme deti dostatočne stimulovať, v budúcnosti nás čaká menej talentovaných a nadaných jednotlivcov v komunitách, ako aj na celonárodnej úrovni, pričom prirodzene vieme, že práve nadaní ľudia sú tým najvzácnejším potenciálom každého štátu.

V závislosti od autorov, ktorí sa touto témou zaoberali, existujú rôzne definície nadania.

Definícia nadania

Autor

Vysoká všeobecná intelektuálna schopnosť

Terman

Všeobecná schopnosť divergentného myslenia

Walach

Produkčno-kreatívna schopnosť

Tannenbaum

Vysoko špecifická odbornosť

Bloom, Gardner

Kvalitné použitie procesov myslenia

Sternberg

oblastiach. Táto schopnosť je podmienená vysoko vyvinutými jednotlivými mentálnymi vlastnosťami a ich zložením, ako aj vnútornou a vonkajšou stimuláciou.

Výskum nadaných detí začal realizovať L. Terman v Spojených štátoch amerických v Kalifornii (1921). Test absolvovalo 250.000 detí, z ktorých vybrali skupinu 1.500 detí, ktoré označili ako nadané. Tieto deti potom sledovali až do dospelosti. Išlo o najobsiahlejšiu štúdiu v doterajšej histórii. Terman kvalitatívne vyjadril hodnotu školského vzdelávania, získaných diplomov, kvalifikácií a úrovne dosiahnutej v živote. Prišiel k záveru, že skupina nadaných ľudí mala výsledky o 10 až 30-krát lepšie ako kontrolná skupina (rovnaká veková skupina všeobecnej populácie).

Tento výskum jasne poukazuje na význam nadaných ľudí, čiže na zmysel ich skorého odhalenia a rozvoja ich potenciálu.

Obrázok 2. Spojenie dvoch neurónových zakončení.

Obrázok 3. Sústavnou stimuláciou sa zvyšuje počet spojení medzi neurónmi, čoho výsledkom je hustejšia neurónová sieť.

Obrázok 4. Nedostatočná stimulácia spôsobuje nízky počet spojení, čoho následkom je riedka neurónová sieť 7 a nižšie intelektuálne schopnosti.

7.2 HRY SO SYMBOLMI ABSTRAKTNÝCH POJMOV (SPOZNÁVANIE, KLASIFIKÁCIA, ASOCIÁCIA) a) Čítanie

a následne ich precvičujeme každý deň približne 10 minút.

Môžu to byť symboly a emblémy športových klubov (Slovan Bratislava, Dukla Banská Bystrica, Inter Miláno, Real Madrid, Liverpool Manchester..), automobilov (Škoda, Renault, Fiat, BMW, Audi...), rôznych výrobkov (Chrumky, Barbie, Milka, Horalky, Budiš...), zástavy najmenej desiatich štátov. Hry so symbolmi, zástavami, menami firiem sú veľmi dobré pre prechod do vyššieho stupňa Programu, konkrétne pre rozvoj funkčného myslenia.

Proces čítania a spoznávania abstraktných symbolov je jedným z najkomplikovanejších procesov, ktorý sa dieťa musí naučiť.

Úloha 2.

Po prvých troch mesiacoch prechádzame k učeniu slov.

Každú stredu sa deťom ukazuje 5 nových slov (zložených z 3 - 4 písmen, neskôr z 5 - 6 písmen). Deti sa v škôlke počas troch dní učia slová len 10 minút denne a v piatok sa rodičom povie, ktoré slová sa učili. Rodičia môžu s deťmi cez víkend cvičiť tieto slová niekoľko minút každý deň. V pondelok a utorok v škôlke sa slová zopakujú a v stredu sa deťom pridá ďalších 5 nových slov (popri slovách z predchádzajúcich týždňov). A tak sa, z týždňa na týždeň, deti za dva mesiace naučia 40 slov.

Program je užitočný pre každé dieťa, keďže rozvíja schopnosť spoznávania abstraktných symbolov už v ranom veku, bez ohľadu na to, koľko slov alebo symbolov sa dieťa naučilo.

Na konci procesu učenia slov (ktorý trvá dva mesiace) je

Zistilo sa, že všeobecné podmienky, v akých žijú a pracujú, sú veľmi významné, a preto spoločnosť musí včas odhaľovať nadané deti a správnym prístupom umožniť, aby maximalizovali svoj biologický potenciál.

Súčasná definícia opisuje nadanie ako súhrn vlastností, za pomoci ktorých môže jednotlivec trvalo dosahovať nadpriemerné úspechy v jednej alebo vo viacerých

6

do ruky a neskôr si ju hádzať jeden druhému na menšiu vzdialenosť.

Päť až šesťročné deti si môžu loptu podávať aj na vzdialenosť väčšiu ako jeden meter, loptu môžu hádzať do koša a pod.

ak napríklad okom vykonávame rýchle pohyby, sledujeme predmety, utekáme a preskakujeme prekážky... Avšak deti v technologicky vyvinutých krajinách, namiesto takýchto hier, čoraz častejšie pozerajú na televíznu obrazovku, čo na rozvoj akomodácie oka vplýva negatívne. V posledných rokoch výskumy preukázali, že pri takmer všetkých poruchách pozornosti u detí existuje zároveň problém s akomodáciou oka (viac ako 90% prípadov malo problémy s akomodáciu najmä ľavého oka). Po dlhotrvajúcich a náročných cvičeniach si žiaci, ktorí dovtedy mali problémy s učením, svoj školský prospech zlepšili. Vždy je lepšie takémuto problému predísť, ako ho neskôr liečiť, a preto je potrebné vedieť, že už prvé roky života sú najvýznamnejším obdobím pre rozvoj akomodácie oka.

Obrázok 1. Rozvoj mozgu je najintenzívnejší počas prvých rokov života, keď sa rozvíja a formuje neurónová sieť.

Úloha 2. Čo najrýchlejšie prečítanie slova napísaného na tabuli veľkými písmenami a nájdenie zodpovedajúceho obrázka na stole pred sebou. Rýchlym čítaním z tabule a vyhľadaním obrázka prečítaného slova na stole oko neustále akomoduje a pracuje. Každodenné cvičenia po 10 až 15 minút nielenže rozvíjajú schopnosť dieťaťa čítať, ale sú aj výnimočne dobré pre precvičenie procesu akomodácie oka. Úloha 3.

Cvičenia, ktoré obsahujú beh, preskakovanie, preťahovanie sa a pobyt v prírode pomáhajú rozvoju akomodácie oka. Túto časť programu by s deťmi mali celkom určite realizovať aj rodičia.

Úloha 1.

Lopta a akomodácia Lopta je ideálnym prostriedkom pre všetky cvičenia, lebo pri jej sledovaní oko stále akomoduje. Cvičenia sa podľa veku dieťaťa rôznia. Deti vo veku 3 až 4 roky si môžu sadnúť oproti sebe na vzdialenosť pol až jeden meter a kotúľať loptu každý deň 4 - 5 minút. Deti vo veku 4 až 5 rokov môžu formovať kruh (štyri-päť detí) a podávať loptu jeden druhému z ruky

Abstraktné pojmy, akými sú písmenká, musí dieťa spájať do celku, do slovíčok a neskôr do viet, ktoré si musí zapamätať.

Túto zručnosť je potrebné čím skôr zvládnuť, a to najmä v období intenzívneho dozrievania mozgu (čo je obdobie pred tým, ako dieťa začne chodiť do školy, do približne siedmich rokov života). Úloha 1.

Počas prvých troch mesiacov Programu sa deťom raz týždenne (napríklad v stredu) ukazuje 5 nových rozoznateľných symbolov

18

usmerniť dieťa k rozmýšľaniu a vytvoreniu záveru, ak je to potrebné aj pomocou výkresov, aby pochopilo, o čo ide.

Napríklad slovo mikrobiológia sa skladá z dvoch slov: mikro (malé, drobné) a biológia (veda o živých organizmoch), to znamená, že je to veda o drobných živých stvoreniach.

19

Príklad 7.

Deti treba podnietiť, aby samé vymysleli nejakú hru, pri ktorej sa všetci zabavíte. Navrhnite to vážne a ony pochopia, že majú dôležitú úlohu. Je niečo, čo inšpiruje viac, ako tvorba novej hry?

Príklad 8.

Za účelom podnietenia fantázie a obrazotvornosti, dieťaťu ukážeme jeden alebo viac obrázkov, na základe ktorých môžu porozprávať rozprávku. (komiks)

Príklad 6.

Keď niekde sedíte s deťmi, povedzte im, že ste si predstavili neďaleko skrytého trpaslíka. Nech mu dajú meno a pokúsia sa uhádnuť, kde sa nachádza tak, že budú klásť otázky.

Odpovedajte úprimne, ale len „áno“ alebo „nie“, až kým ho deti nenájdu. Opýtajú sa: „Je mu tam pritesno, je mu teplo, je vysoko?“, atď. Nepodporujte ho v tom, aby hádalo, ale aby kládlo zmysluplné otázky. Budú mať pôžitok z hľadania jeho skrýše, pričom sa im bude vyvíjať obrazotvornosť a naučia sa klásť účinné otázky!

36

PODNECOVANIE OBRAZOTVORNOSTI, MYSLENIA A REČI (komiks: Dobrodružstvá Mareka a Sone...)

37

65