Strom 11-2014 by Strom života

STROM

Časopis pre členov a priateľov Stromu života

november/2014 Nepredajné

www.stromzivota.sk

Obsah:

TÉMA MESIACA - POČASIE .......................1 ČO JE TO POČASIE ...................................1 AKO VZNIKÁ POČASIE? .............................2 PREDPOVEĎ POČASIA ...............................3 PREČO SÚ PREDPOVEDE OBČAS NEPRESNÉ? ..................................................................5 POČASIE NA INÝCH PLANÉTACH ................6 NAJVÄČŠIE KATASTROFY SVETA, KTORÉ SPÔSOBILO POČASIE ...............................8 METEOROLÓGIA .....................................11 ČLOVEK A POČASIE ................................16 FÁZY VÝVOJA POČASIA ..........................19 OBLAKY ..................................................21 DÚHA ......................................................26 ZEUS .......................................................28 5 VECÍ, ČO STE NEVEDELI O POČASÍ .....29 ZAUJÍMAVOSTI ZO SVETA - MÔŽE AFRIKA NAKŔMIŤ SVET? ......................................30 JAZYKOVÉ OKIENKO ...............................34 MAĽOVANÁ KRÍŽOVKA ............................35 ENVITALENT .............................................36 VYHLÁSENIE SÚŤAŽE - DETI DEŤOM .......38 VEDECKÉ OKIENKO S KATKOU JURÍKOVOU ................................................................40 ČO AK BUDEM NEPOTREBNÝ? ................42

Strom – časopis pre členov a priateľov Stromu života 11/2014, XVI. ročník – november 2014 Vydáva: Kancelária Stromu života, Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava Tel.: 02/55569093 Mobil: 0948 525 885 e-mail: kancelaria@stromzivota.sk Šéfredaktor: Naďa Rázusová Redakčná rada: Vladimír Dobiaš, Petra Holubová, Jozef Kahan, Kamil Štaffa, Martin Weber Grafická úprava: Richard Weber Distribúcia: Strom života Registrované na MK SR, reg. číslo 2984/2003 ISSN 1336-2836 Redakcia si vyhradzuje právo príspevky upraviť. Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú. Tento časopis vznikol vďaka finančnej podpore Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v rámci programu PODPORA.

Úvodník Ahojte Stromáci. Včera bolo vonku riadne zima, aj vetrisko fúkal. Začala sa už studená časť jesene. Stále sa však oplatí chodiť von do prírody na prechádzky. Niekedy je vidieť nádherné prírodné úkazy. Napríklad v sobotu som bol na prechádzke a na oblohe boli prekrásne oblaky a cez ne presvitalo slnko. Bolo to čarovné. Hneď som si musel doma preštudovať oblaky a počasie. Tento zo soboty sa volal Altocumulus a bol to pre mňa naozaj zážitok pozorovať oblohu. Neverili by ste koľko typov oblakov existuje, niektoré sú krásne rozprávkové a niektoré hrozivé. Každý deň ich teraz sledujem. Pozisťoval som v tomto čísle pre Vás niečo o tom, čo je to počasie. Zistil som veľa pozoruhodných informácií, ale hlavne, že počasie je vlastne stav atmosféry na určitom mieste a v určitom čase. Tiež som sa pozrel na to, ako sa počasie meria. Vedeli ste, že veda, ktorá sa počasím zaoberá sa volá meteorológia? Je to neuveriteľné, aká je táto veda stará a zaujímavá. No a tiež som vyhľadal aké katastrofy počasie na Zemi spôsobilo. Verím, že sa opäť dozviete veľa zaujímavostí a že si začnete všímať viac oblohu, či počasie ako také. O mesiac sa na Vás teším, áno blížia sa Vianoce a ja sa už neviem dočkať. Prajem Vám pekné počasie.

TÉMA MESIACA Počasie ČO JE TO POČASIE Vieš, aké je dnes vonku počasie? Určite áno, stačí sa pozrieť von z okna a vidíš. Raz je vonku zima, inokedy teplo, občas prší a v zime zvykne snežiť. Vieš však prečo počasie vzniká, či sa dá naozaj predpovedať a aký máme na jeho vývoj vplyv my-ľudia?

Definícia pojmov Najskôr si povedzme, čo je to atmosféra. Atmosféra je plynný obal našej Zeme. Vďaka tomuto plynnému obalu dokážeme dýchať (získavame z neho kyslík), prežiť vplyv nebezpečného kozmického a UV žiarenia (ktoré sa zachytáva a neutralizuje vo vrchných vrstvách atmosféry) a taktiež sa nemusíme obávať, že nám na hlavu budú padať kamene a menšie meteority z vesmíru (zhoria vo vrchných vrstvách atmosféry). Tento plynný obal má v celej svojej šírke viac ako 450 kilometrov, no 80% svojej hmotnosti je obsiahnutých v spodných 30tich kilometroch. Skladá sa prioritne z dusíka (78%), kyslíka (21%), argónu, oxidu uhličitého a mnohých iných plynov (zastúpených spoločne pod 1%). Naša atmosféra nie je stabilná, ale prebiehajú v nej rôzne javy. Jedným z najvýznamnejších javov je práve počasie. 1

AKO VZNIKÁ POČASIE?

Múdre knihy nám povedia, že „Počasie je dané stavom všetkých atmosférických javov pozorovaných na určitom mieste a v určitom krátkom časovom úseku alebo okamihu. Tento stav sa opisuje súborom hodnôt meteorologických prvkov, ktoré boli namerané meteorologickými prístrojmi alebo zistené pozorovateľom.“ Preložené do ľudskej reči to znamená, že počasie nám hovorí o tom, ako navzájom na seba zareagovali všetky zložky a faktory atmosféry na konkrétnom mieste. Ak si to stále nevieš dobre predstaviť, uvediem Ti príklad. Atmosféra sa nad určitým miestom prudko zohrieva vplyvom letného slnka (faktor teplo). Vďaka teplu sa do vyšších oblastí atmosféry vyparuje veľké množstvo vody zo zeme a z nižších vrstiev atmosféry (zložka voda). Na dané miesto nám vietor prifúkol mnohé prachové častice (faktor vietor a zložka prach), na ktorých sa vo vyšších polohách zachytáva vodná para. Vplyvom nižšej teploty, ako pri povrchu (faktor nižšia teplota) a nižšieho tlaku (faktor tlak) sa začnú vytvárať z pary kvapôčky vody. Tie sa začnú spájať až vytvoria oblaky, z ktorých potom padá voda späť na zem vo forme dažďa. Pri prudkom procese odparovania sa vody do ovzdušia (napríklad vo veľmi horúce dni) sa spolu s vodou dostáva do ovzdušia mnoho elektrónov. Obloha sa tak začína prudko nabíjať elektrónmi, kým Zem ich má nedostatok. Ak elektróny v ovzduší dosiahnu kritickú hodnotu, dôjde k ich „preskočeniu“ späť na zem vo forme blesku (z tohto dôvodu je najviac búrok počas teplého leta). Podobným princípom vzniká aj sneženie. Hlavným faktorom by mala byť teplota, ktorá musí byť v okolí nuly alebo pod ňou. V rámci počasia nás zaujíma to, či a aká bude oblačnosť, či a aké budú zrážky z oblačnosti, či sa stretneme z atmosférickými javmi ako je hmla, búrka s bleskami alebo s vetrom. Medzi ďalšie dôležité aspekty patrí tlak vzduchu a jeho teplota nad daným miestom a samozrejme, ak bude svietiť celý deň slnko, tak akou intenzitou. 2

PREDPOVEĎ POČASIA Ako sa taká predpoveď robí, nakoľko je presná a prečo je potrebné ju robiť? Mnohé predpovede počasia v televízií alebo na internete často pripomínajú tipovaciu súťaž. Tri rôzne médiá dokážu poskytnúť tri rôzne predpovede a nakoniec nemusí byť správna ani jedna. Najskôr si však povedzme, prečo je potrebné sa vôbec nejakými predpoveďami zaoberať. Väčšina ľudí vníma tento fakt len z bežného každodenného dôvodu – napríklad, či bude slnečno a či sa budú môcť ísť kúpať alebo či bude v zime zasnežená zjazdovka. Pre fungovanie mnohých oblastí ľudskej spoločnosti (z určitého hľadiska) je však veľmi dôležité vedieť, čo sa na nás z oblohy spustí. Napríklad poľnohospodár podľa toho, aké bude počasie vie, čo môže v tie dni robiť na poli. Aby sa nestalo, že na druhý deň mu počasie jeho prácu môže zničiť. Taktiež doprava, hlavne však letecká a námorná sú veľmi náchylné na výkyvy počasia. Dobrá predpoveď tak dokáže vopred varovať posádku pred blížiacim sa nebezpečenstvom, a tak naplánovať najvhodnejší postup. Existujú mnohé oblasti sveta, ktoré sa nachádzajú na miestach, kde ako sa vraví, zvykne občas počasie vyčíňať – napríklad v území veľkých záplav. Včasné varovanie pred veľkými dažďami, tak dokáže mnohým ľuďom zachrániť majetky a aj životy. Možno si teraz už vieš predstaviť, prečo je dôležité počasie predpovedať. Ako sa to však robí a prečo? Je niekedy predpoveď nepresná?

Predpoveďami počasia sa zaoberá ľudská civilizácia už od svojich prvopočiatkov. Ľudia si veľmi skoro vo svojej histórií začali všímať určité signály v prírode, ktoré predznamenávali konkrétne atmosférické javy. Ak napríklad vtáky lietajú veľmi nízko, existuje veľká pravdepodobnosť, že bude ešte v ten deň pršať. Prečo? Vtáky sa totiž živia hmyzom. Ak sa blíži dážď, prudko stúpa vlhkosť vo vzduchu. Hmyzu sa táto vlhkosť lepí na telo. Hmyz tak nedokáže lietať vysoko – lieta nízko, kde ho potom, priamo za letu, chytajú vtáky. Podobných príkladov existuje veľa na krátkodobé alebo dlhodobé predpovede. Moderné metódy fungujú na podobnom princípe predpovedí počasia našimi predkami, s tým rozdielom, že dnešné technológie nám umožňujú sledovať viacej faktorov a javov dokopy. Veda, ktorá sa týmito javmi zaoberá sa volá Meteorológia. Prvým krokom k predpovedi počasia je poznať momentálny stav počasia. Prístroje nám zmerajú teplotu, tlak vzduchu, smer vetra, vlhkosť vzduchu, prípadne aj jeho zloženie. Do momentálneho stavu pridávame úroveň intenzity slnečného žiarenia. Veľmi dôležité je pre nás poznať aj ďalšie geografické faktory. Napríklad aké pohoria, nížiny a vodné plochy sa nachádzajú v okolí a akého zloženia je pôdne podložie. Všetky vyššie spomenuté faktory na danom území následne vložíme k meraniam z iných, susedných, ale aj vzdialených častí sveta. Následne na to nám počítačový systém, ktorý v sebe obsahuje znalosti ako fyzikálne navzájom reagujú určité javy (napríklad ak máme vedľa seba dve oblasti, jednu s vysokým a druhú s nízkym tlakom vzduchu, tak vietor bude vždy viať z miest s vysokým tlakom do miest s nízkym tlakom). Takýto systém tieto fyzikálne faktory vyhodnotí a v procese simulácie určí najpravdepodobnejšie scenáre vývoja počasia. 4

PREČO SÚ PREDPOVEDE OBČAS NEPRESNÉ? Pri moderných systémoch merania a vyhodnocovania počasia sú predpovede v krátkom meradle veľmi presné. V predpovedi na niekoľko hodín sa dá napríklad dážď (trvanie, čas začiatku a intenzitu) predpovedať skoro úplne presne. Predpoveď na najbližšie dni dokáže byť taktiež presná, no už po troch dňoch začína úspešnosť výrazne klesať. Prečo tomu tak je? Systém, ktorý počasie vyhodnocuje, dokáže počasie vypočítať aj na roky dopredu. Celé to však má jeden háčik. Žiadne meranie nedokáže všetky hodnoty namerať so 100%tnou presnosťou. Meranie, ktorého presnosť je 99,99%, nás pri krátkodobej predpovedi netrápi. No to, čo nevidíme, tá 0,01%-tná nepresnosť v globálnom meradle spôsobí určitú odchýlku, ktorá sa však nestihne prejaviť okamžite, ale potrebuje na to minimálne niekoľko dní. Čím sme teda ďalej od momentu predpovede, tým významnejšia táto odchýlka pre nás je. 0,01%tná odchýlka sa po troch dňoch dokáže zmeniť na 1%, po piatich dňoch na 10%, po siedmich už na 25% a pri dvoch týždňoch je viac ako 50% pravdepodobnosť, že nám predpoveď nevyjde.

POČASIE NA INÝCH PLANÉTACH

Zemeguľa nie je jediným telesom vo vesmíre, ktoré má počasie. Už iba v našej slnečnej sústave sa stretneme s planétami, ktorých počasie je tak extrémne, že aj tie najvážnejšie výkyvy na Zemeguli, oproti nim, vyznievajú ako deň s ľahkým vánkom. Našou prvou zastávkou je náš priamy vesmírny sused – Venuša. Na jej povrch nikdy nedopadne priame slnečné svetlo, nakoľko je celá pokrytá hustými oblakmi, z ktorých prší kyselina sírová. Husté oblaky taktiež spôsobujú silný skleníkový efekt, ktorý vyháňa teplou k 500 stupňom Celzia. Mars – náš druhý vesmírny sused má relatívne tenkú atmosféru. Cez deň sa dokáže vyhriať na 25 stupňov Celzia na rovníku, no v noci tam teploty klesajú k mínus sto stupňom. Zaujímavejšie však sú pieskové tornáda a búrky. Práve vďaka riedkej atmosfére je pohyb v nej, vplyvom tepla a zimy, výrazne intenzívnejší, čo spôsobuje búrky s rýchlosťami vetra približne 200 kilometrov za hodinu. Keď spomíname veterné búrky, šampiónom v najdlhšie trvajúcej (doteraz pozorovanej) búrke je plynný gigant, najväčšia planéta našej slnečnej sústavy- Jupiter. Veľká červená škvrna na jeho povrchu je mohutná búrka, ktorá trvá už viac ako 300 rokov. Podľa všetkého sa však môžeme 6

dočkať jej zmiznutia – upokojenia tejto búrky. V posledných rokoch totiž zmenšila svoj rozmer až na jednu tretinu, zhruba na rozmer troch našich Zemegulí. Ešte raz ostaneme pri búrkach. Skoro najrýchlejšie vanúce vetry nájdeme na Saturne. Jeho masívne búrky vedia spôsobiť vietor neuveriteľnej rýchlosti, až 1700 kilometrov za hodinu. A prečo skoro najrýchlejšie? Pretože planéta Neptún sa svojim susedom iba smeje. Masívna búrka na jej povrchu dosahuje rýchlosť, ktorá presahujú 2500 kilometrov za hodinu. Tritón je jedným z Neptúnových mesiacov. Sám o sebe nie je príliš zaujímavý pre vedcov, až na jeden významný fakt. Je doteraz najchladnejším telesom, aké sme objavili. Teplota na jeho povrchu klesá k mínus 200 stupňov Celzia. Po prečítaní týchto riadkov sa ti môže zdať, že počasie je nemenný jav, no nie je tomu tak. Práve človek svojou činnosťou už dlho vplýva na to, ako sa bude počasie vyvíjať, akým smerom sa vydá v budúcnosti. Skôr však, ako si túto tému necháme ľahostajne vyfučať z hlavy, musíme sa zamyslieť nad tým, akou silou dokáže počasie udrieť. O tom však viac v ďalšom článku. 7

NAJVÄČŠIE KATASTROFY SVETA, KTORÉ SPÔSOBILO POČASIE Človek považuje sám seba za vrchol nášho pozemského tvorstva. Je pravda, že obývame prakticky celú Zem, že s technologickými vymoženosťami a znalosťami dokážeme niekedy aj na prvý pohľad neskutočné veci. Faktom však ostáva, že sme stále súčasťou prírody, a tá nám občas dokáže ukázať aká je silná. Prírodné katastrofy sú katastrofy, ktoré má na svedomí niektorý z prírodných živlov. Ľudia sú proti ich vyčíňaniu väčšinou bezmocní a po odznení ich príznakov môžu byť škody na majetku a aj životoch dokonca až hrozivé. Ľudstvo sa, našťastie, vždy dokázalo znovu pozviechať, no často za veľmi vysokú cenu. Pozrime sa teraz spoločne na tie najničivejšie dopady výkyvov počasia v známej histórii.

Halloweenska búrka (Dokonalá búrka) – 1991 31.10.1991, v deň Haloweenu sa v Atlantiku zrodila najmohutnejšia zdokumentovaná búrka na svete. Vznikla stretom troch veľmi odlišných elementov. Päť dní pred jej vypuknutím sa nad územím Kanady stretol extrémne studený vzduch s pásmom extrémne nízkeho tlaku sídliaceho nad Atlantikom. Tento jav vyvolal veľmi silný vietor. V rovnakom čase sa južnejšie od tohto prúdenia sformoval veľmi vlhký hurikán Grace. Ten sa, na podiv všetkých vedcov, začal pohybovať smerom od pobrežia na sever. Tam sa zrazil s už skôr spomenutým prúdením. Celá táto masa začala pomaly, no veľmi intenzívne rotovať. Vietor, ktorý vyvolala, dosiahol rýchlosť 120 kilometrov za hodinu, čo samo o sebe nie je ešte tak alarmujúce. Dôležitejší však bol rozsah búrky, ktorý môžeme počítať v stovkách kilometrov. Vietor, ktorý vanul na tak dlhej trase, dokázal pred sebou roztlačiť vlny do výšky od 20 do 40 metrov. Tie sa trieštili o pobrežie Nového Anglicka na území severnej Ameriky. O život, aj vďaka skorému varovaniu, našťastie, prišlo iba 13 ľudí, no škody sa počítali v stovkách miliónov dolárov a ich odstránenie trvalo celé mesiace.

Potopy na rieke Yangtze (1935) Rieka Yangtze je najdlhšou riekou Ázie a treťou najdlhšou riekou sveta. Pre Čínu ide o jednu z tepien života a ekonomiky obyvateľstva. Táto rieka (obchod a priemysel na nej) produkuje až neuveriteľných 20% hrubého domáceho produktu Číny. Voda však, rovnako ako aj oheň, je úžasný služobník, ale hrozný pán. Yangtze zaznamenala vo svojej histórií mnohé povodne, no žiadna z nich nebola taká ničivá ako tá, pri silných dažďoch v roku 1935. Prívalová vlna, ktorá sa zdvihla v priebehu niekoľkých hodín, zabila 145 tisíc ľudí, pričom o domovy pripravila ďalších niekoľko miliónov.

Tajfún Nina (1975) Bol to jeden z najničivejších cyklónov v histórií ľudstva. Cyklón, resp. tajfún je extrémne silná búrka, pri ktorej vanú vetry o intenzite aj nad 200 kilometrov za hodinu. Medzi 30. júlom a 5. augustom 1975 pripravila „Nina“ o život 230 000 ľudí na území juhovýchodnej Ázie. Jedným zo sprievodných katastrof tohto tajfúnu bolo zrútenie priehrady Banqiao, čo spôsobilo ďalšie rozsiahle záplavy. Zaujímavosťou je, že Banqiao bola stavba, ktorá mala podobným poveternostným podmienkam odolať. Nina sa však správala všelijako, len nie ako štandardný tajfún. Jej vetry totiž nad priehradou zoslabli, čo vyústilo v to, že nad vodným rezervoárom dva dni stál front. Intenzívny dážď (na jeden centimeter štvorcový napadlo 189 milimetrov zrážok za hodinu) a hlavne neutíchajúce blesky ju nakoniec poškodilo natoľko, že tlaku vody neodolala. Okrem strát na životoch prišli o domov milióny ľudí.

Cyklón Bhola (1970) Koncom roka 1970 zasiahol štáty Indiu a Pakistan mohutný cyklón o sile vetra 205 kilometrov za hodinu. Cyklón pri svojom vyčíňaní doslova zmietol z mapy sveta 45 dedín a menších obcí. Zaujímavé na tomto cyklóne je to, že už niekoľko dní pred tým, než sa začal formovať, dostávala Indická vláda varovné signály od mnohých lodí, plaviacich sa na mori. Tá začala horlivé prípravy na nadchádzajúci úder. Človeku sa ani nechce myslieť na to, aké škody by búrka mala, ak by sa žiadne prípravy nevykonali. Priamo na následky vyčíňania vetra a dažďa zomrelo pol milióna ľudí a ďalšie milióny prišli o svoje domovy. Ďalšie desaťtisíce umrelo na dehydratáciu, keďže väčšina prameňov bola znečistená a nefunkčná. Vodné nádrže boli plné slanej vody. Škody na majetku sa nikdy nepodarilo vyčísliť, pre ilustráciu však uvediem, že iba rybársky priemysel (jeden z mnohých zničených priemyslov) utrpel škodu 68 miliónov dolárov.

Veľká potopa v Číne (1931) Na vrchole najničivejších vyčíňaní počasia stojí veľká čínska potopa z roku 1931. Svojím rozsahom prekonáva všetky vyššie spomenuté katastrofy dohromady. Celé to však začalo úplne naopak. V rokoch pred povodňami zmietalo Čínu obrovské sucho. Tisíce ľudí umieralo od nedostatku vody a aj potravy, ktorú pre nedostatok vody nebolo možné dopestovať. Po dvoch rokoch sucha, v zime 1930-1931 zasiahla Čínu silná vlna mrazu a intenzívneho sneženia. Na jar 1931, vplyvom topenia snehu, sa dvihli toky veľkých riek. V apríli sa na krajinu zniesla extrémna vlna dažďov, ktoré neutíchali niekoľko týždňov. Zrážky kulminovali v júli, kedy Čínu zasiahlo až deväť cyklónov za sebou (bežný priemer sú dva za rok). Toky riek sa stali nekontrolované. Voda strhávala všetko, čo jej stálo v ceste. Škody na majetku, rovnako ako aj v prípade cyklónu Bhola, nebolo možné vyčísliť. Čína, ktorá sa aj vplyvom blížiacej sa druhej svetovej vojny, z tohto nešťastia spamätala až v 50tych rokoch 20. storočia. V 80-tych rokoch prijala Čína novú sériu opatrení, ktoré by mali raz a navždy zabrániť podobným katastrofám v budúcnosti. 10

METEOROLÓGIA

Počasie, ako veľa iných skutočností na našej Zemi, má svoju vlastnú vedu, ktorá ho skúma. Táto veda sa nazýva meteorológia. Ak by som mal doslovne povedať, čo slovo „Meteorológia“ znamená, museli by sme zablúdiť do antického Grécka. Vedci a filozofi kolísky modernej Európskej civilizácie totiž neraz vzhliadali k javom na oblohe, snažili sa ich pochopiť a taktiež aj predpovedať. Preto tomuto štúdiu začali hovoriť zmetéoron lógos,, - „veda vysoko v oblakoch“. Táto veda študuje javy, ktoré prebiehajú v našej atmosfére, jej vlastnosti a aj stavbu. Ak by si sa jej chcel venovať, musel by si sa poriadne venovať fyzike. Meteorológia je totiž jednou z oblastí fyziky, no čo-to sa o nej dozvedia aj ľudia študujúci vedy o javoch na, ale aj v našej zemi, taktiež hydrológovia (skúma sa v nej voda v akomkoľvek skupenste) a oceanológovia (ľudia, ktorí sa zaoberajú našimi moriami a oceánmi). Javy, ktoré sa odohrávajú v atmosfére priamo podliehajú fyzikálnym zákonom. Ich vplyv je však veľmi široký. Ako som už spomenul v prvej kapitole, počasie vplýva na mnohé oblasti v ľudskom živote. Samotná meteorológia však vo svojej podstate dokáže poskytnúť veľmi užitočné informácie nielen pre poľnohospodárstvo, ale aj energetický priemysel, dopravu a stavebný priemysel. Skús sa zamyslieť, aký význam môže mať počasie, respektíve výsledky práce meteorológov na jednotlivé segmenty? Ak nevieš, skús sa o tom porozprávať so svojimi kamarátmi alebo učiteľom. Možno budeš prekvapený tým, ako hlboko nás počasie a výsledky práce meteorológov zasahujú. 11

História Prvé písomné zmienky o fungovaní počasia datujeme cca. 3000 rokov pred našim letopočtom siahajú do starej Indie. Miestni učenci disponovali na svoju dobu pomerne veľkým spektrom vedomostí o tom, ako sa formujú oblaky, za akých podmienok vznikne určitý typ a či z neho bude pršať alebo nie. Starí Indovia ako prví (písomne preukázateľne) pochopili vplyv pohybu Slnka po oblohe (netušili ešte, že svet sa netočí okolo Slnka) na striedanie ročných období. Okolo roku 600 pred našim letopočtom datujeme prácu prvého gréckeho meteorológa – Thálesa, ktorý dokázal relatívne presne pochopiť spôsob cirkulácie vody na Zemi. Na základe počasia, ako prvý na svete, začal poskytovať rady a predpovede pre poľnohospodárov. V roku 350 pred naším letopočtom zaradil Aristoteles meteorológiu do širšieho súboru vied, kedy ako prvý popísal vzájomnú previazanosť s inými prírodnými vedami. V roku 250 pred našim letopočtom Archimedes presne popísal vznik búrkových mrakov. V roku 25 nášho letopočtu vydal rímsky vedec Pomponius Mela dielo, ktoré hovorí o klimatických pásmach na Zemi, ich špecifikách a dôvod ich existencie.

V roku 80 vzniká v starej Číne dielo o cirkulácií vody v prírode. Čínski súčasní vedci vyvrátili, aj napriek nevôli mnohých ľudí, mýtus o tom, že dážď vytvárajú bohovia. V období stredoveku došlo, vplyvom pôsobenia cirkvi v Európe, k zničeniu mnohých poznatkov. Studnicou poznania sa stala, paradoxne k dnešným časom, arabská časť sveta. Od šiesteho do trinásteho storočia priniesli arabskí vedci mnohé poznatky, ktoré hovorili: o hrúbke atmosféry, (odhadli ju relatívne presne. K tomuto odhadu prispeli ich vynikajúce znalosti z optiky a geometrie) a zložení atmosféry, príčiny vzniku dúhy a taktiež aj príčiny vzniku bleskov (nepopísali ich na úrovni atómov, resp. elektrónov, ktoré nemali ako poznať, no chápali príčiny vzniku bleskov z globálneho hľadiska). V Európe sa veda opäť začala dostávať do popredia až v 15. storočí. V roku 1488 Johanes Lichtenber zverejnil, vedecky sofistikovaným spôsobom predpovede počasia. Jeho systém meral a spoločne vyhodnocoval faktory, ako sú teploty (keďže ľudia ešte nepoznali teplomer, teplota sa hodnotila pocitovo – teplo, zima) a prúdenie vzduchu, vlhkosť vzduchu a aj geografické danosti daného územia. Jeho systém sa používal stáročia, až do vynájdenia modernejších meteorologických prístrojov.

Galileo Galilei

1607 – Galileo Galilei skonštruoval prvý skutočný teplomer.

atmosféry a chemických javov, ktoré v nej nastávajú

1611 – Johanes Kepler popísal princíp vzniku sneženia

1837 – Samuel Morse, aj vďaka využitiu fyzikálnych poznatkov z meteorológie (poznatky o čírení vlnenia v atmosfére), prvý telegraf – prístroj na prenos správ.

1643 – Evangelista Torrichelli vynašiel prvý barometer – prístroj na presné meranie tlaku vzduchu 1686 – Edmund Haley popísal pohyby v atmosfére v globálnom meradle 1716 – Edmund Haley popísal vznik polárnej žiary a jej spojitosť s magnetizmom Zeme 1780 – Charles Theodor založil prvú sieť meteorologických staníc na svete.

1808 – John Dalton, ako prvý, začal počasie popisovať aj z chemickej stránky, zloženia

1852 – Vedci Jule a Thomson popísali priamu súvislosť medzi tlakom vzduchu a jeho teplotou 1860 – Hcarles FitzRoy prináša ako prvý dennú predpoveď počasia pomocou telegrafických staníc. 1898 – V USA vyvinuli prvý systém varovania pred hurikánmi 20. storočie prichádza s novými technológiami, ktoré umožnili poznať náš svet z pohľadu, ktorý bol doteraz našim predkom neznámy. Vývoj

Edmund Haley

počítačov výrazne urýchlil a spresnil jednotlivé pozorovania, rovnako ako aj predpovede počasia. 1938 – Guy Steward Callendar – ako prvý načrtol hrozbu globálneho otepľovania vplyvom uvoľňovania Oxydu uhličitého do ovzdušia. Oxid uhličitý vzniká ako vedľajší produkt v mnohých častiach priemyslu (napr. spaľovanie fosílnych palív), ale aj bežnej ľudskej činnosti (napr. automobilizmus). 1947 – Sovietsky zväz urobil prvé fotografie Zemegule z vrchných vrstiev atmosféry. Tieto fotografie priniesli nové myšlienky v oblasti pozorovania a skúmania počasia z vesmíru. 1954 – Prvé pokusy s tvorbou predpovede počasia pomocou počítačov 1959

–

vesmíru

bol

vypustený

prvý

meteorologický satelit Vaungard 2 1970 – Po prvýkrát boli na skúmanie počasia použité radarové snímky 1992 – Predpovede počasia robia už iba pomocou počítačových systémov a softvérov 1998 – vytvorená celosvetová sieť satelitov, ktoré 24 hodín denne, 7 dní v týždni monitorujú počasie na celom svete Moderné metódy, ktoré nám prináša 21. storočie sú prioritne zamerané na zlepšovanie výpočtových systémov a zdokonaľovanie pozorovacích prístrojov. S našou momentálne známou technológiou sme však už skoro na maxime toho, čo dokážeme zmerať a vyhodnotiť. Tak však ako na začiatku 20. storočia ľudia netušili nič o počítačoch a satelitoch, uvidíme, aké technológie a prevratné objavy nám prinesie 15 budúcnosť.

ČLOVEK A POČASIE Určite si zachytil v médiách alebo na internete diskusiu o tom, ako významne človek vplýva na aktuálny vývin počasia na našej planéte. Taktiež si asi počul od svojich rodičov, či starých rodičov, ako spomínajú na staré časy, kedy v zime bolo veľa snehu, letá neboli tak extrémne suché a že všeobecne na svete nebolo toľko prírodných katastrof ako je ich dnes. Je to však naozaj pravda alebo majú pravdu tí, ktorí tvrdia, že ide o prirodzený proces vývoja na našej Zemi? Skúsme sa pozrieť na skutočnosť. Cyklus počasia a klímy Najskôr si trochu priblížme, čo sú to klimatické pásma. Keď sa pozrieš na glóbus alebo na mapu sveta, je rozdelený na dve polovice – severnú a južnú pologuľu. Ak nevieš, kde toto delenie nastáva, nájdi uprostred čiaru zvanú rovník. Územie okolo rovníka je veľmi horúce (minimálne teploty nikdy neklesajú pod 24 stupňov Celzia, priemerná teplota neklesá pod 28 stupňov Celzia) a vlhké, obsahuje veľa hustých pralesov a veľmi často tu prší (zrážky neklesajú pod 3000 milimetrov ročne). Tento stav podnebia sa nazýva Ekvatoriálne pásmo (alebo tzv. rovníkové). Keď sa pohneme severne, ale aj južne od rovníka, začne sa charakter počasia meniť. Tento charakter sa však nemení náhodne, ale podľa presne stanovených fyzikálnych pravidiel – vplyv pohybu vzduchu, množstvo vodstva, intenzita slnečného žiarenia. Postupne sa tak dostaneme z pásma ekvatoriálneho do ďalších. Podľa čoho však viem, v ktorom pásme sa nachádzam a ako vlastne pásmo určujem? Klimatické pásmo nám hovorí o tom, aký typ počasia a vzdušnej masy sa nachádza na danom území počas celého roka. Každé pásmo má svoje presne stanovené charakteristiky (ako napríklad teplo a vlhko v ekvatoriálnom). Poďme sa pozrieť na to, aké ešte pásma poznáme:

Subekvatoriálne pásmo – pásmo silných dažďov – monzúnov. Nad týmto územím sa strieda počasie ekvatoriálne a počasie tropické (čítaj ďalej), čo znamená striedanie obdobia sucha a obdobia dažďov (zrážky neklesajú ročne pod 1 500 mm) Tropické pásmo - pásmo extrémne teplého vzduchu (teploty často vystupujú nad 50 stupňov Celzia). Toto územie je taktiež extrémne suché (zrážky maximálne 250mm ročne). V tomto pásme na nachádza množstvo svetových púští. Subtropické pásmo - v lete prevláda počasie z tropického pásma, v zime počasie z miernych pásiem. V lete skoro neprší, v zime však zvykne byť veľa zrážok (500mm a viac za zimu). Zimy sú veľmi mierne. Mierne pásmo (Pásmo v ktorom sa nachádza aj Slovensko) – do tohto územia zvykne zasahovať polárny vzduch. Počasie vie byť veľmi premenlivé, od vysokých letných teplôt (bežne viac ako 30 stupňov Celzia) až po tuhé zimy (aj mínus 20 stupňov Celzia). Toto pásmo dokáže mať snehovú pokrývku v zime aj po dobu niekoľkých mesiacov. Subarktické pásmo – nad týmto pásmom výrazne arktický vzduchu. Zimy vedia byť extrémne silné (- 30 stupňov a menej), letá však dokážu byť relatívne príjemné. Arktické ( Antarktické ) pásmo – nachádza sa nad ním arktický alebo antarktický vzduch. Priemernná telota nevystúpi po celý rok nad 0 stupňov Celzia. Toto územie je však relatívne suché (zrážky do 200 mm ročne), keďže sa však ľad a sneh netopí, udrží sa po celý rok. Keď následne sneží počas ďalších rokov, dokáže pokrývka snehu a ľadu vytvoriť hrúbku mnohých metrov. 17

Existuje veľa ďalších pod-pásiem, ktoré sú ovplyvnené rôznymi geografickými danosťami. V tomto článku sa nimi nebudeme zaoberať. Všeobecne však o nich môžeme povedať, že ak sa toto pásmo nachádza pri mori, dochádza k zmierneniu letných (ochladzovanie) a aj zimných (otepľovanie) teplôt, pričom, ak vanie vietor na pevninu je sprevádzaný silnými dažďami. Ak vanie od pevniny, tak sa stretávame s veľkým suchom. Druhým aspektom, ktorý stojí za zmienku sú rozsiahle vnútrozemské územia (napr. v Ázií). Ide o územia, ktoré zažívajú najextrémnejšie výkyvy počasia. V lete na nich teplota dokáže dosiahnuť aj 50 stupňov celzia, v zime môže na tom istom mieste klesnúť aj k mínus 40 stupňom. Dobrým príkladom je Mongolsko alebo rozsiahle vnútrozemské oblasti Ruska. 18

FÁZY VÝVOJA POČASIA Modernými vedeckými metódami vieme, že jednotlivé pásma sa počas tisícročí zvykli posúvať. Je to prirodzený proces, kedy vplyvom pôsobenia Zemegule samotnej (uvoľňovanie rôznych plynov a vlhkosti do ovzdušia a ich následné spätné pohltenie), ale aj aktivity nášho Slnka dochádza k zmenám v charaktere atmosféry. Z histórie poznáme vlny extrémneho chladu, kedy zamrzla skoro celá Európa, (posledná takáto doba skončila pred 11 000 rokmi) ale aj extrémneho tepla (napríklad prvá polovica 20-tych rokov na južnej pologuli. Ešte výraznejšia vlna tepla bola v Európe a trvala skoro 400 rokov – od 9. do 12. storočia, kedy sa sneh vyskytoval iba v polárnych oblastiach). Poznáme aj tzv. menšie doby – posledná malá doba ľadová trvala 700 rokov, od konca 13steho až do polovice 19. storočia. Uprostred tohto obdobia, medzi rokmi 1300 až 1560 sa v Európe prakticky nevyskytovali teplé letá. Namiesto toho vládlo upršané, chladné počasie. Sneh prichádzal skoro a udržal sa aj 6 mesiacov. To vyústilo do veľkých hladomorov, keďže nebolo možné efektívne pestovať úrodu. Klimatické pásma sa tak dokázali vyššie spomenutými zmenami, posunúť o tisíce kilometrov, prípadne na stovky rokov vymiznúť. Podobný jav pozorujeme aj dnes. Prečo je však pre nás nebezpečný a prečo sa nad ním máme vôbec zamýšľať? Posunutím klimatických pásiem dochádza k vymieraniu prirodzených rastlín pre dané územie, k príchodu nových druhov škodcov a chorôb, ktoré by napríklad v chladnom počasí neprežili, no v oteplenom a posunutom pásme už áno. Tieto fakty môžu spôsobiť rozsiahle ekologické katastrofy, hladomor a epidémie zvierat aj ľudí.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že naše dnešné počasie sa ničím nelíši od toho, čo naša civilizácia zažíva už tisíce rokov. Pravdou však ostáva, že otepľovanie vzduchu a oceánov, rovnako ako aj zmenšovanie ľadovcov sa v posledných desiatkach rokov vymyká z bežného priemeru. Ide presne o to obdobie, kedy sa prudko zvýšila produkcia priemyslu a zvýšila populácia. Do ovzdušia sa vypúšťajú takzvané skleníkové plyny. Tie by mali mať za následok to, že pri zemi udržiavajú viacej tepla zo Slnka ako je bežné. Existuje aj mnoho odporcov tejto teórie, ktorí tvrdia, že výskumy sú nedostatočné a nič nepreukazujúce. Vzhľadom na fakt, vedci diskutujú o tom, či je to prirodzený proces alebo proces vyvolaný ľuďmi. Nechcem súdiť, podľa dlhodobého vývoja, by sme sa však momentálne mali nachádzať v čase ochladzovania našej Zeme, pričom však pozorujeme opak. Na mnohých miestach Zemegule je stále menej vody, zatiaľ čo na iných je jej vo forme prívalových dažďov zničujúci prebytok, ktorý stojí za stratou mnohých ľudských životov. Ľadovce sa zmenšujú veľmi rýchlym tempom, pričom však rozpustená voda z nich zvyšuje hladiny oceánov. Tým sú ohrozené pobrežné mestá, ktoré, ak sa trend nezmení, o pár rokov zaniknú v mori. Týmto problémom sa zaoberá aj väčšina štátov sveta. Bohužiaľ, ich stále existuje veľa takých, ktoré túto otázku odsúvajú na vedľajšiu koľaj. Určite by veľmi pomohlo, keby sa podarilo každého človeka na Zemi dostať k spoločensky aj environmentálne zodpovednému správaniu. Stále totiž musíme mať na pamäti, že príroda si dokáže často urobiť po svojom a nám tak sťažiť existenciu.

OBLAKY Oblaky na oblohe nie sú každý deň také isté. Môžu sa svojim tvarom veľmi líšiť, avšak čo ich spája je, že ide o viditeľnú masu kvapôčok vody alebo ľadových kryštálikov. Až na pár výnimiek sa všetky nachádzajú v troposfére, čo je najnižšia vrstva atmosféry.

Cumulus Kopovité mraky, ktoré sa skladajú hlavne z kvapôčok vody. Ľadové kryštály sa tvoria len v častiach, kde je teplota výrazne pod 0 °C. Pri pohľade zboku alebo zhora majú oslnivo bielu farbu. Pri pohľade zdola, pokiaľ sú z hornej strany nasvietené slnkom, je ich základňa väčšinou sivá a okraje žiarivo biele. Čím je oblak vyšší, tým je tmavšia, iba pri najtenších kumuloch môže byť úplne biela. Máva huňatý vzhľad a nikdy nepokrývajú celú oblohu. Je obľúbený paraglajdistami a ostatnými vzdušnými nadšencami. Všeobecne neprinášajú zrážky (oblaky pekného počasia), ak zrážky vypadávajú jedná sa len o krátke prehánky. Čím je vo vzduchu viac vlhkosti, tým sú oblaky väčšie.

Stratus Sú zložené z malých kvapôčok vody, pri nízkych teplotách z ľadových kryštálov. Sú to nízko položené oblaky. Nachádzajú sa vo výškach do 3 000 metrov so základňou nižšie ako 2 000 metrov. Ak tieto oblaky ležia na zemi, hovoríme o hmle. Majú vzhľad beztvarej sivej vrstvy, cez ktorú môžeme, v závislosti od hrúbky, rozoznať ostré obrysy Slnka a Mesiaca. 21

Stratocumulus Skladajú sa z kvapôčok vody, zriedka zo snehových kryštálov a snehových vločiek. Oblaky tvoria šedivé a belavé škvrny, polia alebo vrstvy v tvare vĺn. V zime spôsobujú zatiahnutú oblohu niekoľko dní, v lete sa obloha zvyčajne rýchlo vyčistí. Niekedy z nich môže padať mrholenie. Pri chladnom počasí môžu padať aj ľadové kryštály. Slnko cez tieto oblaky nevidno, môže však svietiť cez medzery v mrakoch.

Nimbostratus Je to rozsiahla, nízko ležiaca, šedá a často veľmi tmavá vrstva oblakov. Skladá sa z podchladených kvapôčok vody, dažďových kvapiek, zo snehových kryštálov, snehových vločiek alebo zmesi kvapalných a pevných čiastočiek. Vrstva oblakov je natoľko hrubá, že nie je vidieť Slnko ani Mesiac. Dokonca často zakrýva vrcholky kopcov. Možno ho považovať za „najviac zrážkový“ oblak. Vyvoláva totiž nepretržitý dážď alebo sneženie.

Altostratus Skladajú sa z ľadových kryštálov a kvapôčok vody a tiež aj z dažďových kvapiek a snehových vločiek. Tvoria šedé alebo tmavošedé pole alebo celú vrstvu, ktorá oblohu úplne alebo čiastočne pokryje. Slnko aj mesiac je cez ne možno vidieť, ale ich obrysy nie sú ostré a často vyzerajú ako rozmazaná svetelná škvrna v oblaku, najčastejšie sú však zakryté úplne. Pri týchto mrakoch sa nevyskytujú halové javy, čím ich možno odlíšiť od ďalších (podobných) typov oblakov. Vypadávajú z nich zrážky a ak dosiahnu až zemský povrch, zvyknú byť trvalejšie - dážď, sneh, ľadovec, zriedka krúpy.

Altocumulus Skladajú sa takmer vždy z kvapôčok vody, len pri veľmi nízkych teplotách aj z ľadových kryštálov. Vyzerajú ako biele a šedé škvrny, polia alebo vrstvy. Tvoria ho časti tvaru gule, valca, okruhliakov oddelené alebo spolu spojené. Občas majú čiastočne vláknitý vzhľad. Slnko je cez ne vidieť, ale môže byť aj celkom zakryté. Nikdy nepokrývajú celú oblohu a ani zrážky z nich nepadajú.

Cirrus Sú malé, vzájomne oddelené oblaky s vláknitou štruktúrou, môžu mať vzhľad kučier, závojov, či vlákien. Nie sú veľké, a preto nevytvárajú tiene. Je možné cez ne vidieť modrú oblohu, Slnko aj Mesiac. Pri západe slnka sa farbia najprv na žlto, potom ružovo, červeno a nakoniec na šedo. Za denného svetla sú biele a tenké, neprinášajú žiadne zrážky.

Cirrocumulus Malé, biele škvrny, vločky, vlnky, polia alebo vrstvy oblakov bez vlastného tieňa, viac alebo menej pravidelne usporiadané. Skladajú sa hlavne z ľadových kryštálov, silne premrznuté vodné kvapôčky sa rýchle menia na ľadové kryštály. Oblaky môžu spolu prerastať. Nikdy z nich nevypadávajú zrážky a nemajú vlastný tieň.

Cirrostratus Ide o tenké pruhy alebo hmlový závoj vláknitého vzhľadu, niekedy s ostrým, najčastejšie ale s rozstrapkaným okrajom. Zložené sú hlavne z ľadových kryštálov. Oblohu zakrývajú úplne alebo len čiastočne. Slnko cez ne presvitá, takže predmety na zemi tvoria tieň. Niekedy sú oblaky také tenké, že len halo jav (vzniká odrazom alebo priechodom slnečných a mesačných lúčov) prezrádza ich existenciu. Nikdy z nich nevypadávajú zrážky.

Cumulonimbus Ide o búrkový oblak alebo dažďovú kopu rozprestierajúcu sa vo všetkých výškových hladinách. Tvar oblaku sa rýchlo mení. V spodnej časti pozostáva z vodných kvapiek, pri vrchole z ľadových kryštálikov. Oblaky tohto typu prinášajú búrky s hromobitím, krupobitia, tornáda, prudké dažde a sneženie.

DÚHA

Podľa biblického príbehu dal Boh ľuďom dúhu na znamenie toho, že už nikdy nezošle na svet potopu, teda že ho nezničí. Pre niektoré národy bola dúha znamením nádeje a zmierenia, pre iné symbolom démonických síl. Dúha má tvar kruhového oblúka preto, lebo kvapka vody ma tvar gule. Lúče svetla dopadajú na kvapku nielen v jednej rovine, ale vo všetkých rovinách, preto vidíme dúhu ako oblúk symetrický okolo osi. Vzniká pri končiacej sa dažďovej prehánke. Dážď síce ešte padá, ale zároveň už slnečné lúče osvetľujú dažďové kvapky. V týchto kvapkách sa svetlo láme, rozkladá a odráža, a tak práve na opačnej strane ako svieti Slnko, vidieť dúhu. Nie je však pozorovateľná, ak Slnko je vyššie nad obzorom ako je 42°. Ak je Slnko nízko nad obzorom, dúha vytvára vysoký oblúk, ak je Slnko vyššie nad obzorom, ale do 42°, dúha vytvára nižší oblúk. Z kopcov či z lietadla je pozorovateľná dúha ako uzavretý kruh. Určite medzi i nezabudnuteľné zážitky patrí spozorovanie dúhy v noci. Tú môže vyvolať mesačný svit v nočnom daždi. Takáto dúha je slabá s nevýraznými farbami a pomerne vzácna, nakoľko mesiac dostatočne svieti iba v období nepríliš dlhom okolo splnu. 26

ZEUS

Zeus - bol grécky boh nebies, ktorý určoval aké bude počasie. Bol zobrazovaný ako obor chrliaci blesky na Zem z Olympu. Na jeho rozkaz na Zem padali mraky, dažde, hromy či blesky. Blesk je známy už z prvopočiatkov človeka – prvý oheň, ktorý človek poznal, bol pravdepodobne plameň vzniknutý úderom blesku do kra alebo suchej trávy. Podľa bájí teda prišiel z neba. Je to mohutný elektrostatický výboj nahromadeným medzi kladným a záporným nábojom prítomným v búrke. Najčastejšie sú blesky medzi oblakmi. Len každý tretí až štvrtý udiera do zeme. Hrom vzniká tak, že sa pri blesku zahrieva okolitý vzduch, ktorý sa prudko rozpína. Toto všetko sa deje veľmi rýchlo a zvukom to pripomína výbuch. 28

5 VECÍ, ČO STE NEVEDELI O POČASÍ 1)

Najrýchlejší vietor bol nameraný v Oklahome a mal rýchlosť približne 484km/h. Za menej ako hodinu by preletel celé Slovensko.

Hurikán má neskutočnú silu. Za jeden deň vydá dostatok energie na pokrytie celosvetovej spotreby na pol roka. Ešte by to chcelo vymyslieť ako ju získať a sme za vodou.

Sneh nemusí byť vždy iba biely. V Sierra Nevade padá na zem ružový sneh. Aj keď sa mu hovorí „melónový sneh“ tak nie je jedlý, ale dokonca mierne toxický. Nezvyčajnú farbu má vďaka červeným riasam, ktoré žijú v tomto chladnom podnebí.

Dokonca z neba nemusí vždy padať iba sneh. Boli zaznamenané prípady, kedy padali napríklad žaby (2005 v Srbsku), červy (2007 v Los Angeles) alebo aj osem aligátorov (1887 v Južnej Karolíne). Stáva sa to, keď sa vietor vo vysokej rýchlosti zmení dočasne na tornádo a nasaje do seba objekty z plytkej vody. Väčšinou to je iba prach, no zďaleka nie vždy.

Zásah bleskom prežije 9 z 10 zasiahnutých. No aj tak neodporúčam skúšať to, blesk je päťkrát horúcejší ako povrch Slnka a má dosť elektriny, aby vydržala 200 tisíc domácnostiam.

ZAUJÍMAVOSTI ZO SVETA Môže Afrika nakŕmiť svet?

Prečo sa veľké spoločnosti trhajú o pôdu na najhladnejšom svetovom kontinente? Jedného dňa videla Flora Chirime ako všetko, čo pestovala pre seba a svoje deti, jednoducho zmizlo. Na jej poli, blízko mesta Xai-Xai v Mozambiku, v tento deň začala jedna čínska firma budovať hnedo-zelené „šachové“ pole. „Nikto sa so mnou ani nerozprával,“ povedala 45-ročná Flora. „Len som jeden deň našla na mojom poli traktor, ktorý mi všetko zničil. Nebola som ani odškodnená!“

Ľudí, ako Flora, sú v Afrike tisíce. Afrika je totiž úžasné miesto na investovanie do poľnohospodárstva, pretože sa na jej území nachádza obrovské množstvo veľmi lacnej a voľnej pôdy. Vláda nie je príliš stabilná a právo na majetok je často zanedbávané. V spojení so skvelými klimatickými podmienkami je preto Afrika snom mnohých farmárov. Po 25 rokoch bez akejkoľvek investície do afrického poľnohospodárstva, spravila Svetová Banka krok vpred. V spolupráci s rôznymi zahraničnými investormi sa kontinent stáva pôdou na testovanie nových prístupov pestovania surovín. Veteráni poľnohospodárskeho rozvoja hovoria, že táto zmena by mohla Afrike priniesť všetko potrebné na jej rozvoj, v prípade, že veľké projekty a lokálni farmári budú schopní spolupracovať. „Mohlo by to výrazne znížiť globálnu chudobu a to by mohol byť príbeh storočia.“

Problém ale nastal, keď napríklad portugalská firma sľúbila lokálnym farmárom náhradnú pôdu, školy, kliniky a nové studne za to, že na ich majetkoch vybudujú 25 000 akrov polí. Z týchto sľubov bolo dodržaných len veľmi málo. Zabranie pôdy lokálnym farmárom ich odrezalo od ich jediného príjmu a preto sa rozhodli konať. Sú síce chudobní, ale nie bezmocní. Čoskoro začala mať portugalská firma na farme problémy a prestali im okrem iného fungovať traktory. Jeden lokálny farmár s úsmevom povedal, že je to možno africké kúzlo. Ďalší prípad, kedy Brazília a Japonsko podpísali dohodu o projekte ProSavana, v ktorom by sa 35 miliónov akrov sprístupnilo masovej výrobe sóje, tiež nedopadol podľa predstáv. Keď brazílski farmári dorazili na miesto, našli „svojich“ 35 miliónov akrov pôdy kompletne obsadených a obrábaných miestnymi farmármi. Znamená to, že nespolupráca medzi vládou, zahraničnými investormi a miestnymi farmármi spôsobuje len problémy a taktiež zneužívanie lacnej pracovnej sily. Veľké zahraničné firmy väčšinou ignorujú práva na majetok lokálnych farmárov a jednoducho im ich pôdu zoberú a následne im ponúknu veľmi zle platenú prácu na obrovskej farme.

Mozambická vláda ale stále verí, že príchod veľkých investorov z iných kontinentov môže viesť k tomu, že v budúcnosti sa Afrika dostane z prvého miesta najhladnejších kontinentov a môžno bude dokonca vyvážať suroviny do celého sveta. Spoluprácou medzi vládou, zahraničnými firmami a týmito farmármi by sme mohli dospieť ku tvorbe takzvaných stredne veľkých fariem. Znamenalo by to, že farmári by mali podporu od firiem, ako napríklad Africian Century Agriculture, ktoré by im poskytovali semená a prístroje zároveň by títo farmári firmám predávali suroviny, ktoré vypestujú za dohodnutú sumu mínus náklady za poskytnutú pomoc. Týmto spôsobom by profitovali obidve strany. Produkcia sa zvýši a miestnym obyvateľom nebudú odobraté ich práva a ich majetky. Nájdu sa však aj miestni obyvatelia, ktorí by svoju malú farmu obetovali v prospech veľkej farmy, postavenej zahraničným investorom. Zostáva teda otázka kto by mal v Afrike pestovať suroviny – lokálni farmári na malých alebo stredne veľkých farmách, alebo veľké zahraničné spoločnosti? Jasné však je, že každý rok musí svet uživiť viac a viac ľudí a preto situáciu treba zmeniť investovaním a zvýšovaním produktivity všetkých fariem, či už veľkých, stredných alebo malých, ale zároveň nezabúdať na ľudské práva obyvateľov.

Zdroj: http://www.nationalgeographic.com/foodfeatures/land-grab/ 33

JAZYKOVÉ OKIENKO

MAĽOVANÁ KRÍŽOVKA Opäť som si pre teba pripravil čiarovú obrázkovú krížovku, ak náhodou nevieš ako na ňu, návod nájdeš v prílohe časopisu. Príjemné lúštenie!

Výsledok krížovky z minulého mesiaca:

Hodnotenie septembrového kola Envitalentu Naša nová každomesačná súťaž Envitalent sa stretla u vás s veľkým záujmom. Do septembrového kola sme dostali vyše 220 odpovedí. Nakoľko súťažiacich budeme odmeňovať až po ukončení novembrového kola, ešte stále nie je o víťazovi prvého trimestra rozhodnuté. Rozdiely v každej kategórii sú medzi súťažiacimi veľmi tesné, takže poradie sa môže po každom mesiaci zmeniť. V kategórií F (3.-5. ročník základných škôl) bolo vyše 50 súťažiacich. Z mladších žiakov nikto nemal maximálny počet 13 bodov, na prvom mieste sú však hneď 3 súťažiace s počtom 11,5 bodov: Dorota Soósová, Tamara Šupicová a Alexandra Halagačkova, všetky z Klubu Enviráčik z Komárna. Zo starších žiakov tiež nikto nedosiahol plný počet bodov 16,5, no 16 bodov malo až 10 detí: Adam Flimel, Kristián Turancsik, Kristína Vaculíková, Lukáš Sabo, Martina Oršulová, Samuel Blahovský ( všetci Klub SŽ Vavrinec, Nedožery - Brezany), Tamara Omámiková (Klub Dúha - Udiča), Tadeáš Gurka, Aďka Ferencková (obaja Klub Limba – Spišská Belá), Hanka Vasilová (Klub Stromáci zo Zvolena). V kategórii E (5.-9. ročník základnej školy alebo 1.-4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom) sme dostali vyše 30 odpovedí. Maximálny počet bodov bol 28. Na prvom mieste skončil Peter Nociar zo súkromného gymnázia v Lučenci (27,5 bodu), na druhom mieste je Lucia Gálová z Klubu Mravenisko z Ludaníc (25 bodov) a na treťom mieste Simona Hašanová tiež z Klubu Mravenisko (24,5 bodu). V kategórii D (6.-7. ročník základnej školy a 1.-2. ročník gymnázia s osemročným štúdiom) maximálny počet 23 bodov dosiahlo až 5 súťažiacich: Nina Danielová (Klub ZŠ Žarnovica), Terézia Koleková (Klub Crocus z Hlohovca), Lucia Herceková (Klub Crocus z Hlohovca), Mikolášová (Klub Belki, Žiar nad Hronom), Karolína Neupaverová (Klub Snežienky, Poprad). Do D kategórie sa zapojilo vyše 60 detí. V kategórii C (8.-9. ročník základnej školy a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom) maximálny počet 27 bodov dosiahlo 5 súťažiacich: Lucia Gálová (Klub Mravenisko, Ludanice) Simona Hašanová (Klub Mravenisko, Ludanice), Viola Feketeová (Klub Oždianski enviráci, Ožďany), Bianka Tanyasiová (Klub Snežienky, Poprad) Šimon Mišák (Klub Bebrava, Slatina nad Bebravou). Do C kategórie sa zapojilo vyše 50 detí.

Zopár rád do ďalších kôl: 1. Pozorne si vždy prečítajte celé zadanie úlohy, aj jednotlivé otázky. Nedovoľte svojej nepozornosti pripraviť sa o body! 2. Pokiaľ je súčasťou úlohy krížovka, posielajte aj jednotlivé dopĺňané odpovede, nielen samotnú tajničku. 3. Súťažiaci môžu súťažiť v ľubovoľnej kategórii, tá však musí zodpovedať ročníku, ktorý navštevujú, prípadne si môžu zvoliť aj vyššiu kategóriu. V prípade riešenia nižšej kategórie nebude odpoveď uznaná. 4. Potrápte si svoj vlastný rozum, odpisovať sa nevypláca! Pokiaľ nám príde z jedného Klubu viac odpovedí, a tie sú úplne rovnaké, aj s rovnakými chybami a úplne rovnakými odôvodneniami odpovedí, je jasné, že niekto od niekoho odpisoval. Pokiaľ zistíme, že súťažiaci nám zaslali odpovede, ktoré nevypracovali samostatne, budú všetci z rovnakými odpoveďami zo súťaže vylúčení.

Envitalent je názov súťaže, ktorú vám prinášame od začiatku školského roka. Veríme, že vďaka nej v sebe objavíte skryté envitalenty. Pokiaľ sa vám bude v envitalente dariť, odporúčame vám, aby ste sa prihlásili aj na biologickú olympiádu, ktorú pravidelne organizuje organizácia Iuventa. Ako stromácky Envitalent prebieha? Každý mesiac (od septembra do mája) je prílohou časopisu Strom zadanie súťažných úloh Envitalent a to v štyroch kategóriách (C, D, E, F). Úlohy pre vás bude vytvárať Monika Pjechová - pjechova@stromzivota.sk, ktorá vám bude nápomocná pri akýchkoľvek otázkach. Pomáhať jej pri tom budú Katarína Juríková (Katka je doktorandka na prírodovedeckej fakulte UK) a Jaroslav Ferenc (Jaro je študent 4.ročníka na Prírodovedeckej fakulte UK). Obaja sa zúčastnili na biologickej olympiáde už mnoho krát. Vypracované odpovede treba posielať každý mesiac na adresu pjechova@ stromzivota.sk. Dôležité je uviesť meno, priezvisko, Klub SŽ a triedu, ktorú navštevujete. Raz za štvrť roka vyhodnotíme najúspešnejších žiakov (december / apríl / jún), ktorí budú aj odmenení vecnými cenami. Na konci školského roka sa bude konať medzinárodný Envitalent meeting, na ktorom sa zúčastnia tí, ktorí dosiahnu za celý školský rok najviac bodov. Zároveň tu dostanete jedinečnú možnosť porovnať si vedomosti aj s deťmi z Českej republiky. Pridáte sa teda s nami odkrývať tajomstvá prírody? Zároveň sa môžete porovnať nielen so svojimi rovesníkmi a nielen v rámci svojej triedy či školy, ale rovno v rámci celého Slovenska. Tak neotáľajte a rýchlo sa dajte do riešenia úloh :) tešíme sa na vás 37

VYHLÁSENIE SÚŤAŽE Deti deťom Vytvorte si vlastný recyklovaný papier, ktorý následne využijete ako materiál pre výrobu vianočného pozdravu a zapojte sa tak do 5. ročníka výtvarnej súťaže Deti deťom. Uzávierka súťaže je 8.12.2014.

Za jeden Klub SŽ môžete zaslať ľubovoľný počet vianočných pozdravov. Vianočné pozdravy budú po vyhodnotení zaslané pred Vianocami iným stromáckym Klubom. V mene všetkých stromákov sa tešíme na originálne pozdravy, ktorými si vzájomne zvestujeme príchod najkrajšieho sviatku roka.

Ako vyrobiť recyklovaný papier: ∙∙Starý novinový alebo farebný papier (ideálne je farby moc nemiešať) natrhajte na malé kúsky, dajte do vedierka s vodou a nechajte aspoň pol dňa rozmočiť. ∙∙Papierovú hmotu rozmixujte mixérom (ideálne po malých množstvách, aby ste si nepoškodili mixér). ∙∙Do hmoty pridajte aspoň lyžicu škrobu. ∙∙Naberačkou naberte papierovú hmotu, vytlačte z nej vodu a túto kašovitú zmes dajte na tenkú sieťku (alebo kúsok starej záclony). Prekryte vrchnou sieťkou a jemne povaľkajte valčekom na cesto, čím vytlačíte nadbytočnú vodu a vytvarujete tenkú placku. Vrchnú sieťku dajte z tenkej placky dole. Použiť môžete napríklad aj špongiu, ktorá prebytočnú vodu vysaje. ∙∙Papier nechajte voľne vyschnúť (ideálne je, aby spodná sieťka pri sušení nebola na pevnom podklade, nech môže voda odkvapkať. Odporúčame preto použiť drevený rámik, na ktorý sieťku napnete napr. klinčekmi). Rýchlejšou možnosťou je použitie žehličky. Tenkú placku papierovej hmoty prekryte starou utierkou a prežehlite. Nechajte chvílu odpariť vodu a potom opätovne hmotu prežehlite až do úplneho vysušenia.

Rada: Vianočný pozdrav nemusíte písať priamo na vyrobený papier. Dá sa napríklad vytlačiť na polopriesvitný pauzový papier, ktorý v hornej časti prilepíte na pozdrav a pod ním môžete namaľovať obrázok. Vianočný pozdrav neadresujte konkrétnej osobe. Ak pozdrav obsahuje text, tento musí byť všeobecný. Napr. „Milí stromáci, prajeme vám krásne Vianočné sviatky. Klub Stromu života z Pokojova“.

POZOR ZMENA! Súťažné práce zasielajte najneskôr do 8. decembra 2014 na novú adresu Stromu života: Strom života Trnavská cesta 7 831 04 Bratislava Obálku označte heslom: “Deti deťom.” 39

VEDECKÉ s Katkou

VIDEO PREHRÁTE KLIKNUT KLIKNUT

OKIENKO Juríkovou

TÍM NA OBRÁZOK, ALEBO TÍM TU

A K N I OV

ČO AK BUDEM NEPOTREBNÝ? Hudobné CD s veselými pesničkami, ktoré si môžete kedykoľvek zaspievať spolu so Stromáčikom.

Stromáčik je časopis venovaný malým deťom, v ktorom Stromáčik prichystal vianočný darček pre svojich kamarátov ale aj pre vás! Stromáčik objavil na kraji lesa-nelesa kopu nepotrebných vecí. Papier, škatuľa, fľašky, hrdzavá lopata, pneumatika, baterky a iné „tvory“ prosia Stromáčika, aby im pomohol dostať sa odtiaľ preč. Nechcú takto skončiť. Zaspievajú mu, čo treba urobiť, ako ich možno využiť, ak sa už stanú nepotrebnými. „My sme odpad nebezpečný, problém nechceme byť večný!“ naliehajú baterky. „V zbere ma však radi majú, tam mi druhú šancu dajú“ spieva starý kartón. Sklenená fľaška si pospevuje: “Do debničky ma vždy vráť, nech ma môžu napĺňať.“ Čo s vyžúvanou žuvačkou alebo starou konzervou a mnoho ďalších užitočných informácií sa dozviete ak si piesne vypočujete. 42

Bohato ilustrované CD s poučnými textami piesní bude určite skvelým darčekom pre deti, ktoré chcú spievať, tancovať a majú radi prírodu. Detskými interpretmi naspievané CD obsahuje 13 skladieb plus bonus s populárnym slovenským spevákom Thomasom Puskailerom. Vychádza na konci novembra 2014 a objednať si ho môžete cez náš webshop www.obchod.stromzivota.sk za cenu 9 EUR.

VYHRAJTE CD Napíšte nám, čo znamená slovo „meteorológia“. Odpoveď nám pošlite na adresu redakcia@stromzivota.sk do 30. novembra 2014. Jeden z vás, ktorého vylosujeme, dostane od Stromáčika CD „Čo ak budem nepotrebný“. 43

IQ DIEŤAŤA ZODPOVEDNOSŤ RODIČOV

Nová publikácia zameraná na podporu zvyšovania IQ dieťaťa. V predaji iba cez internetový obchod Stromu života.

obchod.stromzivota.sk

1. ÚVOD Každé dieťa, ktoré sa naučí svoj materinský jazyk do tretieho roku života, tým zvládlo jednu z najťažších mentálnych skúšok a celkom určite má kapacitu a schopnosti pokračovať v rozvoji vlastných špecifických talentov. My mu však musíme pomôcť, aby sa mu to podarilo a dosiahlo tak svoj biologický potenciál. Ak nebudeme deti dostatočne stimulovať, v budúcnosti nás čaká menej talentovaných a nadaných jednotlivcov v komunitách, ako aj na celonárodnej úrovni, pričom prirodzene vieme, že práve nadaní ľudia sú tým najvzácnejším potenciálom každého štátu.

V závislosti od autorov, ktorí sa touto témou zaoberali, existujú rôzne definície nadania. Definícia nadania

Autor

Vysoká všeobecná intelektuálna schopnosť

Terman

Všeobecná schopnosť divergentného myslenia

Walach

Produkčno-kreatívna schopnosť

Tannenbaum

Vysoko špecifická odbornosť

Bloom, Gardner

Kvalitné použitie procesov myslenia

Sternberg

oblastiach. Táto schopnosť je podmienená vysoko vyvinutými jednotlivými mentálnymi vlastnosťami a ich zložením, ako aj vnútornou a vonkajšou stimuláciou. Výskum nadaných detí začal realizovať L. Terman v Spojených štátoch amerických v Kalifornii (1921). Test absolvovalo 250.000 detí, z ktorých vybrali skupinu 1.500 detí, ktoré označili ako nadané. Tieto deti potom sledovali až do dospelosti. Išlo o najobsiahlejšiu štúdiu v doterajšej histórii. Terman kvalitatívne vyjadril hodnotu školského vzdelávania, získaných diplomov, kvalifikácií a úrovne dosiahnutej v živote. Prišiel k záveru, že skupina nadaných ľudí mala výsledky o 10 až 30-krát lepšie ako kontrolná skupina (rovnaká veková skupina všeobecnej populácie). Tento výskum jasne poukazuje na význam nadaných ľudí, čiže na zmysel ich skorého odhalenia a rozvoja ich potenciálu.

Obrázok 2. Spojenie dvoch neurónových zakončení.

Obrázok 3. Sústavnou stimuláciou sa zvyšuje počet spojení medzi neurónmi, čoho výsledkom je hustejšia neurónová sieť.

Obrázok 4. Nedostatočná stimulácia spôsobuje nízky počet spojení, čoho následkom je riedka neurónová sieť 7 a nižšie intelektuálne schopnosti.

7.2 HRY SO SYMBOLMI ABSTRAKTNÝCH POJMOV (SPOZNÁVANIE, KLASIFIKÁCIA, ASOCIÁCIA) a) Čítanie

a následne ich precvičujeme každý deň približne 10 minút. Môžu to byť symboly a emblémy športových klubov (Slovan Bratislava, Dukla Banská Bystrica, Inter Miláno, Real Madrid, Liverpool Manchester..), automobilov (Škoda, Renault, Fiat, BMW, Audi...), rôznych výrobkov (Chrumky, Barbie, Milka, Horalky, Budiš...), zástavy najmenej desiatich štátov. Hry so symbolmi, zástavami, menami firiem sú veľmi dobré pre prechod do vyššieho stupňa Programu, konkrétne pre rozvoj funkčného myslenia.

Proces čítania a spoznávania abstraktných symbolov je jedným z najkomplikovanejších procesov, ktorý sa dieťa musí naučiť.

Úloha 2. Po prvých troch mesiacoch prechádzame k učeniu slov. Každú stredu sa deťom ukazuje 5 nových slov (zložených z 3 - 4 písmen, neskôr z 5 - 6 písmen). Deti sa v škôlke počas troch dní učia slová len 10 minút denne a v piatok sa rodičom povie, ktoré slová sa učili. Rodičia môžu s deťmi cez víkend cvičiť tieto slová niekoľko minút každý deň. V pondelok a utorok v škôlke sa slová zopakujú a v stredu sa deťom pridá ďalších 5 nových slov (popri slovách z predchádzajúcich týždňov). A tak sa, z týždňa na týždeň, deti za dva mesiace naučia 40 slov. Program je užitočný pre každé dieťa, keďže rozvíja schopnosť spoznávania abstraktných symbolov už v ranom veku, bez ohľadu na to, koľko slov alebo symbolov sa dieťa naučilo. Na konci procesu učenia slov (ktorý trvá dva mesiace) je

Zistilo sa, že všeobecné podmienky, v akých žijú a pracujú, sú veľmi významné, a preto spoločnosť musí včas odhaľovať nadané deti a správnym prístupom umožniť, aby maximalizovali svoj biologický potenciál.

Súčasná definícia opisuje nadanie ako súhrn vlastností, za pomoci ktorých môže jednotlivec trvalo dosahovať nadpriemerné úspechy v jednej alebo vo viacerých

do ruky a neskôr si ju hádzať jeden druhému na menšiu vzdialenosť. Päť až šesťročné deti si môžu loptu podávať aj na vzdialenosť väčšiu ako jeden meter, loptu môžu hádzať do koša a pod.

ak napríklad okom vykonávame rýchle pohyby, sledujeme predmety, utekáme a preskakujeme prekážky... Avšak deti v technologicky vyvinutých krajinách, namiesto takýchto hier, čoraz častejšie pozerajú na televíznu obrazovku, čo na rozvoj akomodácie oka vplýva negatívne. V posledných rokoch výskumy preukázali, že pri takmer všetkých poruchách pozornosti u detí existuje zároveň problém s akomodáciou oka (viac ako 90% prípadov malo problémy s akomodáciu najmä ľavého oka). Po dlhotrvajúcich a náročných cvičeniach si žiaci, ktorí dovtedy mali problémy s učením, svoj školský prospech zlepšili. Vždy je lepšie takémuto problému predísť, ako ho neskôr liečiť, a preto je potrebné vedieť, že už prvé roky života sú najvýznamnejším obdobím pre rozvoj akomodácie oka.

Obrázok 1. Rozvoj mozgu je najintenzívnejší počas prvých rokov života, keď sa rozvíja a formuje neurónová sieť.

Úloha 2. Čo najrýchlejšie prečítanie slova napísaného na tabuli veľkými písmenami a nájdenie zodpovedajúceho obrázka na stole pred sebou. Rýchlym čítaním z tabule a vyhľadaním obrázka prečítaného slova na stole oko neustále akomoduje a pracuje. Každodenné cvičenia po 10 až 15 minút nielenže rozvíjajú schopnosť dieťaťa čítať, ale sú aj výnimočne dobré pre precvičenie procesu akomodácie oka. Úloha 3. Cvičenia, ktoré obsahujú beh, preskakovanie, preťahovanie sa a pobyt v prírode pomáhajú rozvoju akomodácie oka. Túto časť programu by s deťmi mali celkom určite realizovať aj rodičia.

Úloha 1. Lopta a akomodácia Lopta je ideálnym prostriedkom pre všetky cvičenia, lebo pri jej sledovaní oko stále akomoduje. Cvičenia sa podľa veku dieťaťa rôznia. Deti vo veku 3 až 4 roky si môžu sadnúť oproti sebe na vzdialenosť pol až jeden meter a kotúľať loptu každý deň 4 - 5 minút. Deti vo veku 4 až 5 rokov môžu formovať kruh (štyri-päť detí) a podávať loptu jeden druhému z ruky

Abstraktné pojmy, akými sú písmenká, musí dieťa spájať do celku, do slovíčok a neskôr do viet, ktoré si musí zapamätať. Túto zručnosť je potrebné čím skôr zvládnuť, a to najmä v období intenzívneho dozrievania mozgu (čo je obdobie pred tým, ako dieťa začne chodiť do školy, do približne siedmich rokov života). Úloha 1. Počas prvých troch mesiacov Programu sa deťom raz týždenne (napríklad v stredu) ukazuje 5 nových rozoznateľných symbolov

usmerniť dieťa k rozmýšľaniu a vytvoreniu záveru, ak je to potrebné aj pomocou výkresov, aby pochopilo, o čo ide. Napríklad slovo mikrobiológia sa skladá z dvoch slov: mikro (malé, drobné) a biológia (veda o živých organizmoch), to znamená, že je to veda o drobných živých stvoreniach.

Príklad 7. Deti treba podnietiť, aby samé vymysleli nejakú hru, pri ktorej sa všetci zabavíte. Navrhnite to vážne a ony pochopia, že majú dôležitú úlohu. Je niečo, čo inšpiruje viac, ako tvorba novej hry? Príklad 8. Za účelom podnietenia fantázie a obrazotvornosti, dieťaťu ukážeme jeden alebo viac obrázkov, na základe ktorých môžu porozprávať rozprávku. (komiks)

Príklad 6. Keď niekde sedíte s deťmi, povedzte im, že ste si predstavili neďaleko skrytého trpaslíka. Nech mu dajú meno a pokúsia sa uhádnuť, kde sa nachádza tak, že budú klásť otázky. Odpovedajte úprimne, ale len „áno“ alebo „nie“, až kým ho deti nenájdu. Opýtajú sa: „Je mu tam pritesno, je mu teplo, je vysoko?“, atď. Nepodporujte ho v tom, aby hádalo, ale aby kládlo zmysluplné otázky. Budú mať pôžitok z hľadania jeho skrýše, pričom sa im bude vyvíjať obrazotvornosť a naučia sa klásť účinné otázky!

PODNECOVANIE OBRAZOTVORNOSTI, MYSLENIA A REČI (komiks: Dobrodružstvá Mareka a Sone...)