Strom 9-2014 by Strom života

STROM

Časopis pre členov a priateľov Stromu života

september/2014 Nepredajné

www.stromzivota.sk

Obsah: TÉMA MESIACA DOPRAVA........................1 HISTÓRIA DOPRAVY ..................................1 PRAVEK .....................................................2 STAROVEK ................................................3 STREDOVEK ..............................................4 RENESANCIA A NOVOVEK ..........................5 PRIEMYSELNÁ REVOLÚCIA .........................6 ŽELEZNICA .................................................7 AUTOMOBILIZMUS ....................................8 CYKLISTIKA ..............................................11 LETECTVO ................................................13 BUDÚCNOSŤ ...........................................14 ZHRNUTIE ................................................15 BUDÚCNOSŤ DOPRAVY ............................17 DOPRAVNÉ PIKOŠKY ...............................21 5 VECÍ, KTORÉ STE NEVEDELI O DOPRAVE .. ................................................................27 OBJAVNÉ PUTOVANIE ..............................28 JAZYKOVÉ OKIENKO ...............................34 MAĽOVANÁ KRÍŽOVKA ............................36 VYHLÁSENIE SÚŤAŽE SPOLOČENSTVO STROMOV ..............................................37 ENVITALENT .............................................47

Strom – časopis pre členov a priateľov Stromu života 9/2014, XVI. ročník – september 2014 Vydáva: Kancelária Stromu života, Mlynské Nivy 41, 82109 Bratislava Tel.: 02/55569093 Mobil: 0948 525 885 e-mail: kancelaria@stromzivota.sk Šéfredaktor: Naďa Rázusová Redakčná rada: Vladimír Dobiaš, Petra Holubová, Jozef Kahan, Kamil Štaffa, Martin Weber Grafická úprava: Richard Weber Distribúcia: Strom života Registrované na MK SR, reg. číslo 2984/2003 ISSN 1336-2836 Redakcia si vyhradzuje právo príspevky upraviť. Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú.

Úvodník Ahojte Stromáci! Konečne kamaráti, už som sa nevedel dočkať, kedy výjde ďalšie číslo Stromu. Tie prázdniny boli nejaké dlhé, aj keď ja som si ich teda naozaj užil riadne. Ako som Vám písal naposledy, veľmi veľa som precestoval počas prázdnin. Cestoval som najmä autom, autobusom, ale aj na bicykli. Raz som dokonca išiel vlakom, no veľmi veľa som chodil peši. Je úžasné využívať dopravu. Môžeš sa tak dostať za krátky čas, pomerne dosť ďaleko. No treba aj uvažovať, či je naozaj nutné ísť všade autom a či sa nedá vymyslieť aj iný spôsob prepravy. Trochu som sa povyzvedal kade tade, pozisťoval o doprave a spísal Vám to. Zistil som zaujímavosti z histórie aj všakovaké pikošky. Dúfam, že Vás to zaujme a dozviete sa veľa nového. Pripravil som Vám aj veľa noviniek. Napríklad maľovanú tajničku, pri ktorej musíte trochu viac používať hlavu, ale výsledok za to stojí. Veľmi sa teším, čo poviete na novú prílohu Envitalent, ktorú pre Vás pripravili ľudia s kancelárie Stromu života. Je určená pre Vás všetkých, ktorí máte radi prírodu. No a neposledne je tu prvá súťaž v tomto školskom roku. Spoločenstvo stromov. Verím, že sa zabavíte a čím skôr nám pošlete vyriešené úlohy. Kamoši, prajem Vám príjemné čítanie a nezabudnite, že 22. septembra je Deň bez áut. Tak skúste ísť do školy pešo a aj rodičom povedzte nech to skúsia. Samozrejme, ak sa to dá.

Teším sa nabudúce. Váš Stromák

TÉMA MESIACA DOPRAVA HISTÓRIA DOPRAVY

Pohyb ľudí a tovarov na menšie či väčšie vzdialenosti je jedným zo základných pilierov fungovania ekonomiky krajiny a rovnako aj fungovania ľudí. V dnešnej hektickej dobe berieme možnosti moderného presúvania sa za samozrejmé. Dokonca tak samozrejmé, že ak napríklad nestihneme autobus na zastávke a musíme čakať 15 minút na ďalší, sme často nervózni a nespokojní. Vieš však, ako sa spoločnosť dopracovala k plným autobusom, dopravným zápcham, letiskám, diaľniciam, metru a iným typom dopravy? 1

PRAVEK (cca. do 10 000 až 7000 pnl.) Možno sa čuduješ, prečo som zabehol až do praveku..... zabehol – to je to správne slovo, ktoré patrí k tomuto obdobiu. Pravekí ľudia nepoznali dopravné prostriedky a všade sa presúvali pešo – či išlo o hľadanie a prenos potravy alebo o presun celej skupiny na iné miesto. Takýto presun bol často zdĺhavý a obmedzený prírodnými podmienkami. Nevraviac o tom, že museli plánovať, čo si so sebou zoberú. Rýchly rozvoj ranej spoločnosti, nové metódy v pestovaní plodín a chove zvierat dali čoskoro vzniknúť prvému významnému vynálezu pre oblasť dopravy – kolesu. Približne okolo roku 7000 sa objavil v Mezopotámii kruhový predmet, ktorý sa otáčal okolo svojej stredovej osi. Vďaka tomu sa podarilo zostrojiť rôzne vozíky a povozy, ktoré umožnili transport omnoho väčšieho množstva tovarov a predmetov - tým pádom aj ľudí. Začal sa rozvíjať obchod, výrobcovia aj predajcovia tak mohli predávať tovary vo vzdialených mestách. Začali vznikať obchodné trasy a obchodné križovatky, ktoré stáli pri zrode mnohých dnešných miest (napríklad aj Bratislavy). Druhým obrovským míľnikom v doprave sa stala jazda na koni. Ľudia používali zvieratá na prácu a jedlo približne od roku 10 000 pred našim letopočtom (pnl.). Prví jazdci na konských chrbtoch sa však objavujú okolo roku 4300 pnl. Kone umožnili na tú dobu, mimoriadne rýchly presun z miesta na miesto. Množstvo prepraveného tovaru vzrástlo často aj desaťnásobne. Vďaka jazde na koňoch bolo možné kontrolovať omnoho väčšie územie. Môžeme teda konskú dopravu vnímať, že umožnila rozvoj veľkých starovekých ríš. 2

STAROVEK (cca. od 7 000 pnl. do 476 nl.)

Vyspelé staroveké spoločnosti (napr. Grécko, Egypt) mali vybudovaný rozsiahly systém obchodných a transportných trás, ktorý umožňoval prežiť veľkému množstvu ľudí. Celý tento systém však pôsobí ako nedokonalý pokus oproti tomu, čo vytvorila najmocnejšia ríša staroveku – Rím. Možno si počul príslovie „Všetky cesty vedú do Ríma“ – v dobe starovekého Ríma to platilo doslovne. Rím bol totiž prvý, ktorý začal budovať spevnené betónovo kamenisté cesty. Prioritne vznikali na obchodné a vojenské účely. Pevné, kameňmi dláždené cesty poskytovali rovnaký štandard pohybu v akýchkoľvek podmienkach (napríklad nehrozilo v nich zapadnúť v blate). Veľké rímske armády na nich dokázali za deň prejsť 30 až 50 kilometrov, osamelý jazdec 60 až 90 kilometrov. V dnešnej dobe sa to môže zdať málo, no v časoch, keď bolo bežné za deň prekonať 5 až 10 kilometrov, išlo o prevratný skok. Zaujímavosťou bola mestská doprava v rímskych mestách. Keďže pohyb povozov a koní bol veľmi hustý (často dochádzalo k dopravným nehodám), Rimania začali budovať samostatné chodníky pre peších a prechody pre chodcov. Dopravu riadili Vigilovia – policajti starovekého Ríma, na cestách bola označená možnosť respektíve nemožnosť (zákaz) vjazdu a taktiež povolený smer jazdy (niekde mali takzvané jednosmerky). Aby si si vedel dobre predstaviť, o aký transportný kolos sa jednalo, uvediem niekoľko zaujímavých faktov: Mesto Rím (hlavné mesto ríše) obývali skoro dva milióny obyvateľov, v samotnej ríši žilo asi sto miliónov (viac ako štvrtina svetovej populácie tých čias). Rozloha ríše bola 6 a pol milióna štvorcových kilometrov (pre porovnanie Slovensko má približne 49 000) a siahala od Afriky až po Britániu a od dnešného Portugalska až do Malej Ázie. 3

STREDOVEK (od 476 do 1492, na našom území 1526) Po páde Rímskej ríše došlo ku všeobecnému spoločenskému aj kultúrnemu úpadku. Samotná doprava však nebola až tak výrazne postihnutým odvetvím, keďže mobilita armád a potravy bola neustále strategickým odvetvím. Veľmi dôležitým faktom stredovekej dopravy je šľachtenie väčších, silnejších a rýchlejších koní. S tým súviselo aj zdokonaľovanie sedla, ktoré poskytovalo jazdcovi väčší komfort a aj bezpečie na konskom chrbte. V stredoveku taktiež začína výrazný rozvoj moreplavby. Staroveké civilizácie hlavne z dôvodu slabej úrovne navigácie, sa nezvykli plaviť na dlhé trasy a ani sa nevzďaľovali od pobrežia. Práve zlepšenie navigačných prístrojov (napr. sextant) umožnilo sa nestratiť ani na šírom mori. Námorníci preto mohli na vode stráviť omnoho viac času (niekedy aj viac ako pol roka). To však zvyšovalo nároky na zásoby a lode sa preto museli zväčšovať. Rozvoj moreplavby prispel k prudkému rozvoju civilizácie vo vrcholnom a neskorom stredoveku – objavením nových území a prílevom veľkého množstva tovarov z nich. Zvýšil sa aj obchod z Orientu, kde veľkú časť pozemných ciest komplikovali moslimskokresťanské spory a vojny.

RENESANCIA A NOVOVEK (od 1492 do 1792) Spoločenské osvietenstvo zmenilo veľa vecí. V samotnej doprave sa zdokonalili konské povozy, no prím hrala námorná doprava. S čím súviselo kolonizovanie nových svetov a čerpanie ich bohatstva. Zaujímavosťou tohto obdobia bolo zlatá éra pirátstva (samozrejme pirátstvo existovalo už od praveku a existuje až dodnes). Malé a pohyblivé lode často dokázali vymanévrovať veľké kolosy prevážajúce zlato, korenie a iné poklady. Skutočne prevratný krok v doprave sa však nezadržateľne blížil.

PRIEMYSELNÁ REVOLÚCIA (od 1760 do 1792) Vynález parného stroja dal ľuďom do rúk silu, ktorá dokázala poháňať zariadenia a stroje. Prvé parné stroje sa začali objavovať okolo roku 1760, no až James Watt v roku 1784 dokázal vytvoriť funkčný stroj, ktorý sa stal symbolom svojej doby.

ŽELEZNICA (od 1820) Prvá verejná železnica sa objavila v Anglicku v 20-tych rokoch 19-steho storočia. Jej vynález umožnilo vynájdenie parného stroja - približne 40 rokov pred tým. Zrod lokomotívy však nebol jednoduchý. Veľkým problémom sa ukázala regulácia tlaku v parnom stroji (eliminácia rizika výbuchu) a taktiež aj vývoj vhodnej „cesty“ pre takýto stroj. Dnes je prirodzené spájať vlak s koľajnicami, no v prvopočiatkoch parných dopravných prostriedkov tomu tak nebolo. Konštruktéri sa najskôr snažili dať dokopy agregáty, ktoré by boli schopné pohybovať sa v teréne alebo po cestách. Koľajnice sa pritom používali už stovky rokov - vozíky po nich tlačili ľudia alebo zvieratá. Až po nejakom čase si konštruktéri uvedomili, že železné kolesá vozíka na železných koľajach kladú omnoho menší odpor ako na ceste. Pár neúspešných pokusov (1784, 1790) vystriedal konštrukčný úspech v roku 1820. Železničná doprava tak začala svoju púť ako najmasovejší dopravný prostriedok, čo platí do dnešných dní. Rýchly rozvoj železníc v 19. storočí uvediem na príklade – koľko kilometrov železníc existovalo v Anglicku v jednotlivých rokoch: 1830 1835 1840 1845 1850 1855 1860

– – – – – –

cca 100 km cca 400 km cca 2000 km cca 3000 km cca 7000 km cca 11 000 km cca 14 000 km

Pre úplnosť dodám, že tých 14 000 kilometrov pokrývalo prakticky celé Anglicko. Demonštruje to aj fakt, že v súčasnosti má táto sieť 15 500 km.

AUTOMOBILIZMUS (prelom 19. a 20. storočia)

Automobilový motor vznikol v roku 1886 – skonštruoval ho Karl Benz. Prvé experimenty s osobnou dopravou sa však robili už skôr. V roku 1794 sa na svete objavil osobný parný vozík, ktorý však nemal veľký komerčný úspech. Podobných pokusov bolo niekoľko. Ujalo sa z nich iba malé množstvo a to najmä v nákladnej doprave. Až práve vynález pána Benza umožnil rozvoj automobilizmu, ako ho poznáme dnes. Spaľovacie motory sú totiž omnoho menšie, majú väčší výkon a lepšiu účinnosť, ako v tej dobe využívané parné lokomotívy. Zaujímavosťou však je aj to, že popri tom v 19. storočí vznikali aj prvé elektromobily. V začiatkoch automobilizmu bol dokonca omnoho väčší záujem o elektromobily, najmä preto, že boli tichšie, jednoducho sa štartovali a ľahšie sa ovládali. Okolo roku 1900 sa však misky váh preklopili na stranu spaľovacích motorov. Prečo? Každý rok vzniklo niekoľko vylepšení, ktoré znížili hluk týchto vozidiel, ich silné vibrácie, zjednodušilo sa aj štartovanie. Prudko sa zvýšil dojazd, ktorý v krátkom čase vysoko prevýšil dojazd elektrických áut. Benzínové motory získali väčší výkon, no ich hlavnou výhodou bolo jednoduché doplnenie paliva, zatiaľ čo elektrické automobily potrebovali zdĺhavé a technicky náročné nabíjanie. Začiatkom 20. storočia boli autá príliš drahé pre bežného človeka a z toho dôvodu sa stále najviac preferovala konská doprava. Boli náročné na údržbu a v tej dobe existovalo málo ciest – na rozdiel od áut, kôň je schopný prekonať rôznorodý terén. Mnoho odborníkov na dopravu predpokladalo, že kôň nebude nikdy prekonaný....tento odhad im vydržal 8 rokov. 8

Henry Ford – priekopník moderného automobilizmu založil v roku 1908 (po dvoch predchádzajúcich veľkých krachoch) svoju fabriku na celosvetovo prvé sériovo vyrábané vozidlá. Jeho Ford typu T sa stal prvým ľudovo dostupným autom (predalo sa ho viac ako 15 miliónov kusov). Vďaka pásovej výrobe dokázal výrazne znížiť náklady a zrýchliť výrobu. Vlády ale aj súkromní investori rýchlo pochopili potenciál automobilov. Veľmi rýchlo dochádza k budovaniu nových ciest, ktorým často museli ustúpiť celé obytné štvrte. Vlastniť automobil sa veľmi rýchlo stalo módnym trendom, tiež možnosťou ukázať svoje spoločenské postavenie a množstvo peňazí. Doprava začala získavať úplne nový rozmer, keďže u niektorých ľudí samotný transport predstavoval až sekundárnu úlohu. Po druhej svetovej vojne tento trend na chvíľu ustúpil, nakoľko svet bol otrasený hrôzami, ktoré zažil. Výroba sa však veľmi rýchlo znova rozbehla. Narastajúci počet automobilov začal zvyšovať tlak na výrobu, čím sa aj samotná cena postupne znižovala. Tento pokles spôsobil, že dnes nie je ničím výnimočné, keď má rodina dve prípadne tri autá. Problémom je, že rozvoj infraštruktúry dlhé roky nestíha vzrastajúcim počtom automobilov. Veľké mestá sa tak trápia s tým, čo riešili už v starovekom Ríme – preplnená premávka a jej nástrahy. 9

Druhou veľkou otázkou je dlhodobý potenciál spaľovacích agregátov. Tie sú totiž priamo závislé na fosílnych palivách – na rope, ktorej množstvo je obmedzené a nie je možné ju nahradiť. Pesimistické odhady hovoria o svetových zásobách na 20 rokov, optimistické na 50 až 70 rokov. Isté je, že k ich vyčerpaniu raz dôjde. Práve z tohto dôvodu sa mnoho výrobcov už dnes začína vracať k začiatkom automobilizmu – k pohonu na elektrinu, prípadne na iné alternatívne pohony. Nie je ničím výnimočné stretnúť na cestách hybridné autá (motor, ktorý funguje aj na benzín, aj na elektriku z batérie), autá na plyn (LPG, CNG), ale dokonca aj autá na vodu alebo na solárne panely (elektrika zo slnečnej energie). Všetky tieto kroky však skomplikujú proces výroby automobilov. Je pravdepodobné, že cena bude rásť a ich dostupnosť môže klesať. Mnoho ľudí aj z toho dôvodu dnes siaha po bicykli ako ekologickej a udržateľnej forme dopravy.

CYKLISTIKA Pre mnohých je bicyklovanie hlavne športom, no existujú krajiny (napr. Holandsko), kde patrí presúvanie sa na bicykli k moderným trendom, šetriacim životné prostredie a zároveň prospievajúcim zdravému životnému štýlu. Prvé bicykle sa objavujú v 19. storočí, aj keď prvé koncepty pochádzajú z 15. storočia. V roku 1800 bol v Rusku vyrobený prvý samohyb s pedálmi (tak sa prvý bicykel nazýval). Bol však veľmi ťažký, oceľové kolesá netlmili nerovnosti a na pohyb s ním potreboval človek veľkú kondíciu a aj odvahu. Konštrukcia bicykla prešla v najbližších 50-tych rokoch mnohými experimentálnymi zmenami. Prvú, úspešnú výrobu sa podarilo spustiť nemeckému barónovi - Karl Friedrich Draisovi v polovici 19. storočia. Netrvalo dlho a na svete sa objavili aj prvé cyklistické preteky (1868 v Paríži). O rok na to bol bicykel uznaný ako oficiálny dopravný prostriedok. Práve rôzne preteky a športové podujatia veľmi rýchlo zvýšili jeho popularitu medzi všeobecným obyvateľstvom. Zaujímavosťou je, že bicykel bol v prvej storočnici svojej existencie často využívaný aj vo vojnách (napr. v prvej svetovej). Bol tichý, dalo sa s ním prejsť rôznorodým terénom, nepotreboval tankovať a dal sa ľahko ukryť. Veľmi obľúbený tak bol medzi vojenskými informátormi a spojkami, ktorí niesli správy z jednej bojovej línie na druhú.

Niekoľko ropných kríz v priebehu 20. storočia poukázal na zraniteľnosť automobilovej dopravy. Mnoho štátov preto začalo podporovať výstavbu cyklo-trás a cyklo-diaľnic. Bicykle sú však dopravným prostriedkom nielen vo vyspelých krajinách, ale často aj v krajinách chudobných, kde obyvatelia nemajú prostriedky na to, aby si kúpili auto. Dnes je na svete asi miliarda bicyklov a po celom svete sa organizujú populárne preteky. Aj napriek tomu existuje mnoho krajín, Slovensko nevynímajúc, kde sú podmienky pre cyklistiku veľmi nedostatočné. Vzhľadom k slabej a často až žiadnej cyklo-infraštruktúre, musia cyklisti používať cesty spolu s autami. Neraz tak môže dôjsť ku kolízii, ktorá sa nemusí skončiť pre cyklistu šťastne. Ak sa teda vyberieš so svojím bicyklom na cesty, vždy mysli na bezpečnostné prvky (prilba, reflexná vesta), jazdi rozumne, nie zbytočne rýchlo, s rozvahou a veľkou pozornosťou.

LETECTVO (cca. od 1900)

Letecká doprava je najrýchlejšia forma dopravy. Veľký rozvoj letectva poskytla prvá svetová vojna, no prvé lety v teplovzdušných balónoch človek podnikal už 200 rokov skôr. Okrem pocitu voľnosti sa rýchlo objavili prieskumno – vojenské a aj transportné možnosti. Na konci 19. storočia už ľudia lietali vo vzducholodiach, ktoré ich prepravovali na veľké vzdialenosti (napr. z Paríža do New Yorku). Vzducholode však boli pre svoju náplň nestabilné a dochádzalo k ich vznieteniu. Pokusy s lietadlami existovali od polovice 19. storočia, no skutočný skok vpred umožnila až 1. svetová vojna. Počas nej sa výrazne zlepšila konštrukcia lietadiel, ich motorov, zvýšil sa dolet, nosnosť aj rýchlosť letu. Na konci 2. svetovej vojny prispel k modernizácii letectva vynález prúdového motoru a možnosť letieť nadzvukovou rýchlosťou. Svet sa tak opäť raz zmenšil. Pre porovnanie vzdialenosť, ktorú rímska armáda dokázala prejsť za dva mesiace dnes lietadlom preletíme za 5 hodín. 13

BUDÚCNOSŤ Svet sa stal jedným veľkým ihriskom, kde nie je ničím nezvyčajným, keď biznismeni nalietajú za mesiac desaťtisíce kilometrov po celom svete. Tlak na zvyšovanie výkonov a neustály rast ekonomiky tlačí aj na nárast podielu prepravených osôb. Otázkou je, do kedy môžeme takýto nárast vydržať – kde je hranica našich zdrojov. Dúfajme, že na ňu nebudeme musieť naraziť. Je zaujímavé, že v modernej doprave sa vraciame k dávno vynájdeným veciam (elektromobil, bicykel). V pozemnej doprave to môže byt dobrý nápad..... Pre prvých ľudí sa kedysi končil svet za horizontom morí, dnes však prekonávame aj atmosféru Zeme. Vesmírna technika zatiaľ dostala človeka najďalej na Mesiac. Do roku 2030 by sme mali stáť na Marse. V októbri štartujú do vesmíru prví vesmírni turisti. Či toto bude začiatok novej éry dopravy, ťažko povedať. Vzdialenosti vo vesmíre sú enormné, no ľudia už dokázali zdolať mnohé iné hranice.

ZHRNUTIE

Skús si overiť svoje vedomosti z článku… Sú tieto tvrdenia o doprave od obdobia praveku až k priemyselnej revolúcii správne? Ak sú nepravdivé, oprav ich. 1. V období 10 000 až 7000 nl. sa chodilo prevažne pešo. 2. Ľudia vynašli koleso v období staroveku. 3. Vznik konskej dopravy zaraďujeme do obdobia staroveku. 4. Za najmocnejšiu ríšu staroveku sa považuje Rím. 5. Porekadlo “Všetky cesty vedú do Ríma” hovorí o tom, že v minulosti všetky betónovo spevnené cesty viedli do mesta Rím, ktorý takéto cesty začal budovať ako prvý. 6. Policajtom starovekého Ríma sa hovorilo Vigilovia. 7. Pád rímskej ríše dopravu nijak zvlášť nepostihol. 8. Rozvoj moreplavby zaraďujeme do obdobia renesancie a novoveku. 9. Obchod medzi Orientom a Európou počas stredoveku bol uľahčený z dôvodu priateľských vzťahov a mierových zmlúv medzi predstaviteľmi kresťanskej a moslimskej viery. 10. Kolonizácia je slovo odvodené od českého slova “kolo” a znamená rozmach dopravných prostriedkov pohybujúcich sa pomocou kolesa. 11. Éra pirátstva začala v období medzi rokmi 1492 a 1792 nl a trvá až dodnes. 12. Prvý funkčný parný stroj vynašiel James Wattson v roku 1784 a tento sa stal symbolom svojej doby. správne podpovede: 1. nie 2. nie 3. nie 4. áno 5.nie 6. áno 7. áno 8. nie 9. nie 10. nie 11. áno 12. nie

Na základe prečítaného textu doplň tajničku Najdlhšia nepretržitá trať sveta je Transsibírska - - - - - - - - -. Jej dĺžka je 9 288 km. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

1. Vynález železnice nebol natoľko zložitý, ako bolo vynájdenie niečoho, čo by po železnici jazdilo. Najväčším problémom takéhoto parného stroja bolo najmä riziko výbuchu. Pomenuj tento parný stroj. 2.Ktorý štát bol v 19. storočí pokrytý 14 000 kilometrami koľajníc? 3.Skôr, ako konštruktéri železníc dávali dokopy KOĽAJNICE na výstavbu tratí, predchádzali im tzv. - - - - - - - 4.Názov dopravy, ktorú mnohí považujú len za druh športu, avšak napr. v krajinách ako sú Holandsko alebo Taliansko je to bežný dopravný prostriedok. 5.Meno štátu, v ktorom bol v roku 1800 vyrobený prvý samohyb s pedálmi (bicykel). 6.Najrýchlejší druh dopravy. 7.Meno aj priezvisko konštruktéra automobilového motora. 8.Budúcnosť dopravy je viac menej len otázka hraníc. Jednou z nich, ktorá určí koniec nielen doprave, ale aj svetu ako takému je odhadovaná na 4 miliardy rokov dopredu a je ňou Slnko a jeho - - - - -. 9.Na konci 19. storočia ľudia lietali v takých dopravných prostriedkoch, ktoré ich prepravovali na veľké vzdialenosti (mestá Európy - severná Amerika). 10. Karl Friedrich - - - - - bol nemecký barón, ktorý spustil úspečnú výrobu bicyklov.

BUDÚCNOSŤ DOPRAVY V roku 1950 sa konala v Paríži veľká výstava o tom, ako bude svet vyzerať v roku 2000 (podľa predstáv vtedajších umelcov, konštruktérov a vedcov). Jedna časť výstavy sa venovala doprave –„moderným“ automobilom, ich vybaveniu a tomu na aký pohon sa budú pohybovať. Dnes vieme, že v určitých oblastiach sa očakávania nenaplnili (napr. nemáme lietajúce autá) a v iných sa zase výrazne prekonali (počítače v autách s možnosťou pripojenia na internet, adaptívne tempomaty, prevencia zrážky s chodcami, atď.). Vieme si teda predstaviť, ako bude vyzerať doprava o 50 rokov? Skúsme pre tentokrát podržať uzdu fantázií a pozrime sa skôr na dôležitý fakt, ktorý nás pravdepodobne bude čakať. Či budú mať autá budúcnosti hlasom navádzané počítače alebo namiesto predného skla farebný displej, nie je pre reálnu prevádzku podstatné. Hlavný a podstatný problém budúcnosti bude jeden jediný: Pohon: Ropa sa pomaly míňa, napriek tomu, že jej zásoby by mali vydržať ešte 70 až 100 rokov, jej cena neustále rastie. Štatistika v tomto smere vyzerá naozaj hrozivo, za posledných 20 rokov stúpla cena benzínu a motorovej nafty o 200%. S ubúdajúcimi zásobami sa dá predpokladať, že ceny budú rásť aj naďalej. Keďže pohonné hmoty tankujú všetky autá, aj tie ktoré vozia potraviny a tovary, takéto zdražovanie prispeje k zdraženiu úplne všetkého. Bežní ľudia si postupne nebudú môcť auto dovoliť. To je hlavný dôvod, prečo sa dnes testuje niekoľko alternatívnych zdrojov pohonu.

Biopalivá: sú palivá, do ktorých sa pridávajú rastlinné zložky. Tým pádom spotrebujeme menej benzínu a zároveň vyprodukujeme menej nebezpečných splodín. Toto riešenie je z krátkodobého hľadiska dobré, no z dlhodobého iba oddiali vyčerpanie ropy. Kontroverzné je aj to, že v čase, keď na Zemi mnoho ľudí hladuje, sa na poliach nebude pestovať rastlinstvo na jedlo ale ako pohonná hmota.

Elektrika z batérií: Táto forma pohonu má veľkú perspektívu. Zatiaľ je však iba v plienkach. Moderné elektrické autá bojujú s obrovskými problémami. Batérie sa veľmi dlho nabíjajú, sú ťažké, majú krátky dojazd a pri niektorých hrozí požiar alebo vytečenie nebezpečných látok z jej vnútra. Dá sa však očakávať, že vývoj prinesie nové a efektívnejšie riešenia. Dobrým príkladom je svet počítačov, kde pred 60timi rokmi boli počítače veľké ako celá miestnosť, vážili tonu a mali výkon dnešnej kalkulačky. Dnes používame počítače, ktoré sú až neuveriteľne malé a relatívne výkonné.

Elektrika zo solárnych panelov: Táto oblasť sa javí ako dobrá alternatíva, nakoľko by sme sa tak mohli vyhnúť nutnosti statického nabíjania. Slnko nám poskytuje bezplatný prísun energie prakticky dennodenne. Na druhej strane takéto auto je odkázané na výkyvy počasia. Moderné autá na solárny pohon majú zatiaľ veľmi malú účinnosť a odvezú maximálne jedného človeka. Momentálnym problémom je zatiaľ ich cena, ktorá je vyššia ako u bežného auta, no určite ide o o perspektívu možnosť. 18

Elektrické vedenie v zemi: Japonci momentálne experimentujú s formou indukčného nabíjania elektromotorov. Auto by malo svoju batériu a nabíjalo by sa samo počas toho, ako by išlo po ceste. V nej by boli totiž zabudované elektrické cievky, ktoré by vytvárali elektromagnetické žiarenie a to by nabíjalo automobil. Možno sa to zdá ako fikcia, no práve v Japonsku (a podľa ich patentu už aj v iných mestách sveta), vďaka elektromagnetickým dráham, existujú vlaky (s názvom Maglev), ktoré levitujú – vznášajú sa nad povrchom a dosahujú rýchlost skoro 600 km/h. Zaujímavé na nich je, že postaviť takú dráhu je najdrahšie na svete, no prevádzka je najlacnejšia a veľmi rýchlo sa tak vrátia náklady.

Fúzny/atómový reaktor: V 50-tych rokoch existovalo niekoľko návrhov na auto s atómovým pohonom. Neskôr sa na nejaký čas od tohto nápadu upustilo, no opätovne sa ozývajú hlasy na znovu spustenie takéhoto výskumu. Znie to ako prílišné sci-fi? Ani nie. Atómový pohon je bežne používaný vo vojenských lodiach a ponorkách. Jeho nadobúdacia cena je vysoká, no následná prevádzka je skoro zadarmo. Atómový reaktor nie je treba dotankovávať, palivo mu vydrží na veľmi dlhé obdobie (mesiace až roky). Ak je dobre zaistený, neprodukuje žiadne splodiny a ani nebezpečné látky. Na druhej strane, ak by došlo k jeho poškodeniu, hrozí riziko kontaminácie rádioaktívnym odpadom. Či sa budú vyrábať minireaktory pre autá, nie je úplne jasné, no reaktory pre väčšie dopravné prostriedky – autobusy a vlaky, vôbec nemusia byť za 50 rokov iba fikciou. 19

Energia svalov: Mnoho ľudí už dnes uprednostňuje bicykel pred autom. Ide o najčistejší, veľmi tichý, nevyčerpateľný a ekologický dopravný prostriedok. Na krátke vzdialenosti naozaj ide o veľmi dobrý a efektívny spôsob dopravy. Jedným z cieľov našej spoločnosti by tak mala byť podpora cyklo infraštruktúry, aby neboli cyklisti na cestách ohrození. Nie každé hľadisko však dokáže cyklistika pokryť - z hľadiska nákladnej dopravy, hromadnej dopravy a dopravy na veľké vzdialenosti ide o nereálnu alternatívu. Cyklistika by sa však mohla v budúcnosti stať prioritným dopravným prostriedkom v mestskej doprave.

Existuje mnoho ďalších konceptov pre pohon v budúcnosti – vodíkový pohon, auto na vodu, vzduch atď. Presne predpovedať vývoj nedokáže nik. Za 20 rokov sa možno objavia technológie, o ktorých my dnes nemáme ani poňatia. Pravdou je, že zvyšujúci sa tlak na spotrebu, produkciu, rastúci počet obyvateľov Zeme a vyčerpateľnosť mnohých zdrojov, dostane podľa všetkého otázku dopravy na popredné miesta problémov 21. storočia. 20

DOPRAVNÉ PIKOŠKY Na cestách sa toho môže stať mnoho. V správach počúvame hlavne to, koľko sa kde stalo nehôd a úrazov. Je jasné, že si treba dávať veľký pozor v premávke. Pozrime sa však na tú stránku dopravy, o ktorej si možno ani nevedel – zaujímavosti, humorné či až bizarné situácie, ktoré sa kedy stali.

Zníženie rýchlosti Začiatkom 20. storočia sa uvažovalo o uzákonení maximálnej rýchlosti pre autá na hranici 30 kilometrov za hodinu. Bolo to z toho dôvodu, že vedci a lekári sa domnievali, že človek nedokáže vo vyšších rýchlostiach reagovať na dianie na ceste. Ťažko povedať, akoby sa pozerali na moderné automobilové preteky, kde automobily dosahujú rýchlosť nad 300 kilometrov za hodinu. Faktom však je, že v časoch začínajúcej motoristiky, keď ešte neexistovali jednotné pravidlá, zvýšenie maximálnej rýchlosti z 30 km/h na 40 až o 50% prinieslo viac nehôd na cestách.

Najväčšie auto Najväčšie auto, ktoré bolo postavené, bol model Dodge Power car z roku 1950. Išlo o nákladné auto, ktoré bolo vyrobené na zákazku do Arabských emirátov. Jazdí dodnes a je používané hlavne pri ťažobných prácach. Určite ťa zaujíma, o aké veľké auto ide. Meria do dĺžky 184 metrov a do výšky 28 metrov. Hmotnosť sa nepodarilo nikdy presne určiť, keďže neexistuje taká veľká váha, ale na základe použitých materiálov sa odhaduje na 50 ton. Na záver ešte jedna zaujímavosť, na sto kilometrov tento drobček spapá 380 litrov paliva. 21

Najmenšie auto Určite by si mi neodpustil, keby som vynechal najmenšie auto. Ide o britské auto Peel P50 z roku 1962. Jeho dĺžka je 1,3 metra, šírka jeden meter a výška 1,2 metra. So svojou hmotnosťou 59 kilogramov je možné ho dokonca ťahať za priložený držiak. Pre zástancov nízkej spotreby je toto auto splneným snom, keďže spotrebuje iba 2 litre na 100 kilometrov. Nejde však o rodinné auto, zmestí sa do neho iba jeden človek, nemá kufor a taktiež ani žiadne deformačné zóny v prípade havárie. Ešte dôležitá zaujímavosť na záver – nemá spiatočku a cúvanie musí zariadiť sám šofér tým, že vystúpi a auto si potlačí.

Najdlhšia dopravná zápcha Ak niekedy uviazneš v dopravnej zápche, nezúfaj. Stratíš síce pár minút, v horšom prípade pár hodín. V Číne však existuje zápcha, ktorá sa nerozpustila už 5 rokov! Vodiči v nej samozrejme tak veľa nečakajú, no zápcha samotná vznikla zhruba v januári 2010 po otvorení diaľnice spájajúcej centrálnu časť Číny s pobrežím. Koľko času v nej vodiči strávia? Presné čísla neexistujú, no odhady udávajú zhruba niekoľko týždňov dokonca dva mesiace – podľa toho, kam majú šoféri namierené. Kolóna sa pohybuje rýchlosťou 3 kilometre za deň. Vodiči však nemusia mať strach o jedlo, pitie a iné služby. Popri diaľnici už začali vyrastať malé osady, ktorých obyvatelia poskytujú jedlo, vodu, elektriku pre mobily a počítače, benzín do áut, ale aj hygienické služby. Nájdu sa aj takí odvážlivci, ktorí sa rozhodnú zísť z diaľnice cez pustatinu a dostať sa možno skôr na cieľové miesto. Sú známe aj prípady, kedy sa vodič usídlil v novo vzniknutej osade a začal podnikať obsluhovaním iných vodičov. Podľa dostupných zdrojov, by sa mala zápcha rozpustiť približne za dva roky, po tom, čo sa na diaľnici otvoria ďalšie výjazdy na paralelné cesty.

Najrýchlejší bicykel Keď hovoríme o najrýchlejšom bicykli musíme rozlišovať dva údaje. Prvý je rýchlosť bicykla na rovine – keď jazdec šliape do pedálov sám a druhý, keď sa bicykel spustí z kopca. V prvom spomenutom údaji je platný rekord v rýchlosti 121,81 km/h, z roku 2010. Zaujímavosťou je, že ho dosiahla žena, ktorá tak porazila svojich rivalov. Jej meno je Barbara Buatois. Ide o Francúzku cyklistku, ktorá drží niekoľko ďalších rekordov (napr. prešla za najkratší čas na svete naprieč USA). Druhý rekord – najrýchlejší zjazd patrí Markusovi Stocklemu z roku 2011, kedy dosiahlo rýchlosť 164,95 km/h. Svoj rekord okorenil tým, že tento zjazd uskutočnil na činnej sopke. Druhou zaujímavosťou je, že mal sériovo vyrábaný bicykel. Z toho sa dá usudzovať, že tento limit je ešte možné posunúť.

Najväčšie lietadlo Najväčším lietadlom je stroj sovietskej výroby (momentálne v letke Ukrajiny) - Antonov An225 Mriya. Ide o transportné lietadlo, ktoré do svojich útrob dokáže zobrať skoro až pol milióna kilogramov tovaru (500 ton). Bolo zostrojené v roku 1980, ako súčasť Sovietskeho vesmírneho programu – prioritne bol dizajnovaný ako nosič pre raketoplány, neskôr ako transportér na vojenskú techniku. Apropo ak má Antonov pripevnený raketoplán na korbe, ten svojimi rozmermi vyzerá ako detská hračka. AN 225 má rozmery: 88 metrov na šírku, 84 metrov na dĺžku a 19 metrov na výšku. Dokáže letieť rýchlosťou 850 km/h s neuveriteľným doletom až 15 000 kilometrov! Jeho hmotnosť (bez nákladu) je 285 ton. Momentálne sa využíva na komerčné účely – na prevoz tovaru.

Najväčšia vec, ktorá kedy vzlietla Keď hovoríme o veciach, ktoré leteli, nemusíme vždy myslieť iba na lietadlá. Najväčší predmet, ktorý zo Zeme vzlietol, bola americká raketa Saturn 5, s rokom výroby 1979. Išlo o nosič, ktorý vyniesol človeka na mesiac. Svojimi rozmermi impozantný stroj – 111 metrov na výšku a až 3 milióny kilogramov. Pri štarte vyvinie takú silu, že aj na druhej strane zemegule je možné zaznamenať seizmickú vlnu. Momentálne však nelieta, pretože jej prevádzka je veľmi drahá, no po odstavení amerických raketoplánov do dôchodku sa znova uvažuje o jej opätovnom využití.

Najrýchlejšie auto Možno zvykneš sám alebo s kamarátmi sledovať závody Formule 1. Bezpochyby ide o impozantné automobily, ktoré svojim technickým prevedením a aj silou motorov vynikajú. Prezradím ti, že sa nejedná o najrýchlejšie autá na svete (aj keď ešte pred 20 rokmi tomu tak bolo). Rôzne bezpečnostné obmedzenia v pretekaní ustálili maximálnu rýchlosť v závodoch na cca. 340-350 kilometrov za hodinu. To umožnilo súkromným výrobcom zabojovať v rýchlostnej súťaži a pokúsiť sa získať na svoju stranu výhru v tejto pomyselnej kategórii. Najrýchlejšie auto na svete je Bugatti Veyron Super sport. Tento automobil má pod kapotou motor o sile 1200 koní. Za 2 sekundy zrýchli z 0 na 100 km/h. Jeho maximálna rýchlosť bola nameraná v hodnote 437 km/h. Nejedná sa však o bežne predávané auto. Vyrába sa iba na zákazku a jeho cena sa pohybuje od 2 a pol milióna dolárov vyššie (podľa výbavy a doplnkov).

Najväčšia dopravná nehoda K doprave bohužiaľ patria aj nehody. Čo je však zlé, mnoho nehôd spôsobí ľudská hlúposť. Paradoxne však dve najväčšie hromadné dopravné nehody histórie si dokopy vyžiadali len jeden život, išlo však o nehody v relatívne malých rýchlostiach a za bizarných okolností. V roku 2011 sa v Brazílií, blízko Sau Paula zrazilo presne 300 automobilov z dôvodu extrémne hustej hmly. Táto nehoda si vyžiadala iba zopár zranených, no bohužiaľ aj jedného mŕtveho človeka. Pár rokov predtým, v roku 2008, sa v Českej republike zrazilo na diaľnici D1 až 231 automobilov. Nastalo to z dôvodu silnej poľadovice, nepripravenosti šoférov a vysokej rýchlosti áut na ceste. Zranilo sa 33 ľudí, no našťastie nikto pri nehode neumrel.

Najhlúpejšia autohavária Táto kategória sa hodnotí veľmi ťažko. Vychádzajúc však z hodnotenia užívateľov internetu môžeme označiť nasledujúcu nehodu za najhlúpejšiu. Mladá šoférka si kúpila Van. Počas prvej jazdy zapla tempomat a rozhodla sa ísť si dozadu spraviť kávu. Bohužiaľ však nevedela, že tempomat nie je autopilot a že auto treba neustále šoférovať. Nehoda skončila zničeným autom, polámanými kosťami a výsmechom zo strany okolia. Šoférka prežila a dokonca zažalovala výrobcu automobilu, že ju na skutočnosť, že má stále šoférovať neupozornil. Našťastie pre výrobcu – tento fakt bol uvedený v návode od auta a smutná žena tak odišla s dlhým nosom a nohami v sadre.

Najdlhšia železničná trať na svete Najdlhšou traťou železnice na svete je preslávená transsibírska magistrála. So svojou dĺžkou 9289 kilometrov sa tiahne z Moskvy až do Vladivostoku (tiahne sa tak naprieč celým Ruskom). Táto trať má niekoľko paralelných odbočiek, ktoré ju tak ešte rozširujú až na vyše 11 tisíc kiometrov. Budovať ju začali v roku 1916 a zaujímavosťou je, že táto trať sa stále rozširuje budovaním nových paralelných prípojov. Absolvovať celú trasu trvá minimálne 12 dní, v prípade nepriaznivých podmienok aj dlhšie. Lietadlo s najväčším doletom na svete Týmto titulom sa pýši Boeing 777. Toto dopravné lietadlo dokáže prepraviť 450 pasažierov na neuveriteľnú vzdialenosť 17 000 kilometrov. Prvý Boeing 777 vzlietol v roku 1993, do dnešných dní na svete lietajú iba 4 kusy. Zaujímavá je aj obstarávacia cena tohto lietadla - cca. 260 - 300 miliónov dolárov (v závislosti na vybavení)

Najrýchlejšie lietadlo Najrýchlejšie atmosférické lietadlo (lietadlo, ktoré neopustí pri svojom lete atmosféru) je Americké SR71 Blackbird. V roku 1976 s ním jeho pilot, Capt. Eldon W. Joersz a jeho kopilot Maj. George T. Morgan dosiahli rýchlosť 3529,6 kilometra za hodinu. Pre zaujímavosť uvediem, že priemerná rýchlosť zvuku v našej atmosfére je 1234 kilometrov za hodinu. Čo to teda znamená? Keby okolo Vás preletel SR71, nepočuli by ste ho - bolo by úplne ticho. Jeho zvuk by k vám doletel s oneskorením až troch sekúnd. Najrýchlejším okrídleným lietajúcim objektom bol raketoplán Columbia v roku 1981. Jeho rýchlosť bola nameraná v hodnote 28 000 kilometrov za hodinu. 26

5 VECÍ, KTORÉ STE NEVEDELI O DOPRAVE 1.

Na Kube doteraz jazdí približne 60 tisíc áut, ktoré boli vyrobené pred rokom 1960. Dôvodom je zákaz dovozu nových áut, následkom čoho si obyvatelia Kuby udržiavajú staršie modely, aby mali na čom jazdiť.

Skutočné riziko úmrtia pri leteckej katastrofe je približne 1 k 11 miliónom. Pre porovnanie pri autonehode to je 1 k 5 miliónom.

Dopravné zápchy nie sú ničím novým. Dokonca už v starovekom Ríme, v roku 45 pred naším letopočtom, vykázali všetky vozy aj kone, pretože sa mestom už nedalo prechádzať.

Semafor bol prvýkrát použitý dávno pred vynálezom automobilu. Úprimne, neviem si predstaviť ten zástup jazdcov na koňoch, ktorý čaká na zelenú.

Elektrické autá boli prvýkrát prezentované v roku 1896 a koncom 19teho storočia bolo na celom svete dokonca skoro polovica všetkých áut elektrických.

OBJAVNÉ PUTOVANIE

Po stopách príchodných a historických zaujímavostí Arborétum Mlyňany a pomník vo Vozokanoch Zaujímavosti v okolí: Jelenec – kaštieľ v Jelenci a hrad Gýmeš Zlaté Moravce Topoľčianky – kaštieľ Národný žrebčín Zubria obora Cieľ: Priblížiť prírodné a kultúrno – historické zaujímavosti a poukázať na chránené územia. Potrebný čas: 4 hod. Pomôcky: zošity, farbičky, lepidlo, lupy, vreckové mikroskopy, ďalekohľad. Priebeh: Exkurzia začína v Arboréte v Tesárskych Mlyňanoch a pokračuje do blízkych Vozokán, kde sa nachádza známy pamätník. Vzhľadom na dostatočný čas, je možné zvládnuť aj Zubriu oboru. 28

Mapa prechádzajúcim okolím:

Arborétum Mlyňany Veľké Vozokany

Malé Vozokany

Červený Hrádok

ARBORÉTUM Lokalita: Tesárske Mlyňany, okres Nitra Vjazd automobilmi na parkovisko v areáli Arboréta Mlyňany SAV po naplnení parkoviska pred areálom arboréta je možný zo strany obce Tesárske Mlyňany (odbočka vpravo na ceste v smere na Malé Vozokany). Odporúčame využiť tento smer nakoľko plánovaná exkurzia bude smerovať na Veľké Vozokany. Exkurzia po náučných chodníkoch spojená s odborným výkladom je súčasťou každej výučby realizovanej v Arboréte Mlyňany SAV. Je zameraná najmä na poznávanie drevín a budovanie pozitívneho vzťahu k prírode. Tu majú žiaci a študenti možnosť overiť si priamo v teréne získané poznatky formou krátkych vedomostných kvízov. Bližšie informácie získate na http://www.arboretum.sav.sk/ Otvorené je denne od 7.00 do 18.00 hodiny. Vstupné pre organizované výlety ZŠ je 1€. Informácie o histórii arboréta získane na ich stránke: http://www.arboretum.sav.sk/

VOZOKANY Lokalita: Veľké Vozokany, okres Zlaté Moravce Vozokanský lev sa nachádza nad obcou v smere Veľké Vozokany - Vráble. Na ostrej 90 stupňovej zákrute smerom na Vráble objavíte informačnú tabuľu, ktorá vás zavedie priamo k pomníku. Od výstupu z autobusu je príjemná pešia prechádzka po poľnej ceste, ktorá trvá asi 10 minút priamo k pomníku.. V roku 1652 sa nad Veľkými Vozokanmi odohrala krutá bitka medzi Turkami a kresťanským vojskom, ktorého hlavným kapitánom bol gróf Adam Forgáč, novozámocký hradný kapitán. Bitka trvala dva dni, prvý deň vo večerných hodinách padli v boji štyria Esterháziovci. Na ich počesť dal ostrihomský veľprepošt Imrich Esterházi v roku 1734 postaviť kamenný pomník. Keďže zub času postupne zničil kamenný pomník, rozhodla sa rodina Esterháziovcov postaviť nový, veľkolepejší, ktorý mal pripomínať túto tragédiu rodu Esterháziovcov. A tak v roku 1896 postavila rodina nový mramorový pomník, na ktorom sa hrdo vypína bronzový lev. Na mohutnom pomníku sa nachádza text v latinčine. Vozokanský lev je jedinou monumentálnou pamiatkou z obdobia protitureckých bojov na Slovensku. Dodnes pripomína prvú víťaznú bitku nad Turkami na našom území! Ale zároveň aj vyjadrením veľkosti smútku jednej rodiny, ktorá v jeden deň stratila 4 synov.

Text na Pamätníku v origináli:

IN HOC CAMPO UNO DIE UNA EX FAMILIA QUATOR HEROS INVICTI OCCIDERE: LADISLAUS II. – COMES ESZTORAS PREP. IN FRANKO S.C.R. MATTIS CONSILIAR. CAMER. PRAESIDII PAPEN. SUPREMUS CAPITAN. FRANCISCIUS VI. ESZTORAS PRAESIDII GYARMATH. SUPREMUS INVICTUS CAPITAN. THOMAS II. ESZTORAS PRAESIDII LEVEN. V.CAPITAN. CASPAR I. ESZTORAS EQUES AURATUS HUIUS TAM INVICTAE VIRITUTIS HOC MONUMENTUM P.P. EMERICUS ESZTERHAZY UT PRAEPOSITUS MAIOR CAPITULI STRIGONIENSIS PRO DEBITO EIUS BONA PERLUSTARNS ! ANNO 1652 HI QUATUORS ESTERHAZII IN CAMPO NAGY. VEZEKENZI IN CONFLICTU INTER 1.300 CHRISTIANOS ET 4.000 TURCAS HABITO OCCUBUERUNT IN QUO EX CHRISTIANIS INTERREMPTI SUNT 48, EX TURCIS 800, ET OCCASIONE ILLA, LIBERTI CAPTIVI PER TURCAC DUCTI 150 AD SUA CUM COMITIVA REVERSI. FATALIS SANGUINI ESZTORADII MARS TURCICUS ERRAVIT ! VOLUIT FATALIS ESSE NON FUIT, QUIA VIROS, QUOS NECUIT, NON TOTOS EXTINXIT. HIC TERGEMINA ROSA EFFLORUINT IN NOVAM PURPURA QUATUOR HEROUM SANGUINE IRRIGATA ERGO MARTIUS HIC CAMPUS, QUEM NE SOLA HABEAT ROMA, HEROIBUS ESZTERHAZI IS DEBET HUNGARIA. Text na pamätníku v slovenskom preklade:

NA TOMTO POLI PADLI JEDNÉHO DŇA Z JEDNEJ RODINY ŠTYRIA SLÁVNI HRDINOVIA: LADISLAV II. KNIEŽA ESZTERHÁZY VEČNÝ MAJITEĽ HRADU FRAKNÓ, RADCA CISÁRSKO-KRÁĽOVSKEJ VZNEŠENEJ KOMORY A HLAVNÝ VELITEĽ PEVNOSTI V PÁPE FRANTIŠEK VI. BARÓN ESZTERHÁZY, HLAVNÝ VELITEĽ PEVNOSTI V ĎARMOTÁCH. TOMÁŠ II. ESZTERHÁZY, VELITEĽ LEVICKÉHO HRADU, GAŠPAR ESZTERHÁZY, NOSITEĽ RADU ZLATEJ OSTROHY. TENTO POMNÍK TAK VEĽKEJ HRDINSKOSTI DAL POSTAVIŤ IMRICH ESZTERHÁZY, HLAVNÝ PREPOŠT OSTRIHOMSKEJ KAPITULY. R. 1652 TÍTO ESZTERHÁZYOVCI PADLI NA VEĽKOVOZOKANSKOM POLI MEDZI 13000 KRESŤANMI A 4000 TURKAMI, V KTOROM BOJI BOLI ZABITÍ 48 KRESŤANIA A 800 TURKOV. PRI TEJTO PRÍLEŽITOSTI BOLO VYSLOBODENÝCH 150 ZAJATCOV VEDENÝCH DO TURECKA. TURECKÝ BOH VOJNY NEPOCHODIL, CHCEL BYŤ OSUDNÝM A NEBOL, LEBO MUŽOV, KTORÝCH USMRTIL NEZNIČIL ÚPLNE, ICH PAMIATKA NEVŽDY OSTALA TU ODKVITLA TROJČLENNÁ RUŽA ESZTERHÁZYOVSKÁ, SFARBENÁ DO NOVEJ ČERVENE KRVOU ŠTYROCH HRDINOV. TOTO JE POLE MARTOVO, KTORÉ NEMÁ UŽ ANI MESTO RÍM.

ZUBRIA OBORA Lokalita: sever od obce Lovce, asi 10 kilometrov od Topoľčianok Potrebný čas: 30 minút cestu autobusom z Arboréta Mlyňany + prehliadka cca 1 hodina Zvernica bola založená v roku 1958 s cieľom zachrániť zubre, ktorým u nás hrozilo vyhynutie. Zubor je najväčší európsky cicavec dosahujúci výšku 2 až 3 metre a hmotnosť má okolo 1500 kg. Zvernica do dnešných dní odchovala 120 zubrov a bežne v nej prebýva asi 12 zubrov. Okolo zvernice je 2,5 km dlhý lesnícky náučný chodník, na ktorom sú informačné panely o živote zubrov. Najbližšie je možné sa k zubrom dostať vždy v čase kŕmenia, ktoré je každý deň o 9. hod. a o 14. hod. Vstupné je 1€ dospelá osoba, 0,50€ dieťa Otváracie hodiny: od 9.00 do 17.00 hod. v mesiacoch máj-september od 9.00 do 15.00 hod. v mesiacoch október-apríl 33

JAZYKOVÉ OKIENKO

MAĽOVANÁ KRÍŽOVKA

Pripravil som si pre teba čiarovú obrázkovú krížovku, Verím, že ťa bude baviť a budem sa snažiť aby bola v každom čísle náročnejšia a zaujímavejšia. Návod, ako ju riešiť, nájdeš v prílohe časopisu.

VYHLÁSENIE SÚŤAŽE SPOLOČENSTVO STROMOV Deň stromov sa oslavuje už od roku 1872. Naša krajina patrí medzi najlesnatejšie krajiny v Európe. Medzinárodný deň stromov má za úlohu okrem iného aby sme si uvedomili dôležitosť stromov a prípadne v tento deň zasadili nový strom.

Strom života vyhlasuje pri príležitosti Medzinárodného dňa stromov, ktorý je 20. októbra 2014, tretí ročník ekovýchovnej súťaže Stromu života na tému „Stromy“. Súťaž je určená členom Stromu života. Poradie riešenia jednotlivých úloh si môžete určiť sami. Predkladané úlohy sú určené pre mladšie aj staršie deti, realizujú sa v triede/klubovni aj vonku. Súťažné práce zasielajte najneskôr do 24. októbra 2014 na adresu: Strom života Mlynské Nivy 41 821 09 Bratislava Obálku označte heslom: “Spoločenstvo stromov” alebo emailom na kancelaria@stromzivota.sk Prehľad súťažných aktivít: 1. 1. 2. 3. 4. 5. 6.

úroveň náročnosti Život stromov Rast bez slov Kto ku komu Mapa stromov Stromová tapeta Zber papiera

2. 1. 2. 3. 4. 5. 6.

úroveň náročnosti Prírodná predpoveď počasia Stromy medzi nami Dlhý, široký a zelený Kam mizne zeleň Desatoro Zber papiera

Pre výhercov súťaže sú pripravené ceny. Víťazný Klub získa Deň s odborníkom na ošetrovanie a sadenie stromov (výsadba stromu, odborné ošetrenie vybraného stromu, prednášku o význame zelene, jej ošetrovaní, bezpečné zlaňovanie). Ďalšie dva víťazné Kluby získajú vecné ceny. 37

1. Úroveň náročnosti

Aktivita č.1 - Život stromov Každý strom bol kedysi iba malým semiačkom, ktoré muselo prekonať veľa prekážok, aby vyrástlo na veľký strom. Stromy, podobne ako my ľudia, sú tiež živé a počas svojho života majú niekoľko štádií. Ako napríklad my rozlišujeme deti, tínedžerov, dospelých, starcov, tak stromy majú rastlinu, stromček a strom. Niektoré druhy stromov majú dokonca celý kolobeh života omnoho dlhší ako ľudia a dožívajú sa stoviek rokov.

Úloha: Vytvorte koláž o raste stromu, pričom využite aspoň dve techniky: kreslenie, maľovanie, nalepenie obrázkov a nalepenie iných materiálov Aktivity: Vytvorte umeleckú koláž, ktorá bude vyjadrovať celý kolobeh života stromov. Mal by sa skladať aspoň z piatich štádií, ako napríklad klíček, mladý stromček, dospelý strom, strom s plodmi, mŕtvy strom.

Aktivita č.2 - Rast bez slov Stromy nevedia hovoriť a rozprávať svoje životné príbehy. Aj keby niektoré z nich mohli byť zaujímavé. Viete si predstaviť, čo všetko by mohol porozprávať strom, ktorý žije už tristo rokov? Nanešťastie to nevedia, ale ich život je možné čiastočne napodobniť vlastnými silami. Treba sa do toho iba pustiť a hlavne byť ticho ako stromy.

Úloha: Vymyslite pantomimické zobrazenie jednotlivých štádií života stromu Aktivity: Pokúste sa znázorniť nasledujúce štádiá rastu stromu iba pomocou vlastných tiel a výsledok nám odfoťte alebo natočte na video: - Semená padajú na zem - Prvé klíčky sa odvážia na svetlo - Po troch rokoch sú mladé rastliny vysoké 30cm - Po desiatich rokoch dosahujú stromčeky výšku 3m - Po tridsiatich rokoch majú mladé stromy výšku 9m - Po sedemdesiatich rokoch sa týčia vrcholy stromov 18m nad zemou - Po sto rokoch majú stromy bohatú korunu a sú takmer 30m vysoké - Za dvadsať sekúnd zotne motorová píla krásny strom - Zo stromu spadnú semiačka, z ktorých vyrastú nové rastlinky

Aktivita č.3 - Kto ku komu Stromy sa líšia mnohými prvkami, ale medzi jeden z najviditeľnejších patria určite listy a plody. Listy sa líšia najmä kvôli tomu, že samotné stromy sa rôzne vyvíjali a v iných podmienkach. Aby si zabezpečili najlepší prísun živín museli sa prispôsobiť a to najmä pomocou svojich listov. V oblastiach, kde je veľa slnka si stromy mohli dovoliť veľké listy a naopak v chladných lokalitách sa vyvinulo ihličie.

Úloha: Priraďte listy a plody k správnym stromom Aktivity: Správne identifikujte, ktoré plody alebo listy patria ku ktorému stromu:

Aktivita č.4 - Mapa stromov Stromy sú ako ľudia, nenašiel by si dva rovnaké. Každý strom má svoju unikátnosť hneď v niekoľkých oblastiach, ako je napríklad rozloženie vetiev. Nie všetky zvláštnosti, ktorými sa líšia, musia byť navonok viditeľné alebo pozitívne. Niektoré prejavy môžu znamenať chorobou alebo parazita, ktorý ho napadol. Je dôležité, aby sme vedeli spozorovať podobné príznaky, ale celkovo aj opísať zdravý strom.

Úloha: Vytvorte stromovú mapu svojho najbližšieho okolia a vyznačte na nej aspoň päť stromov, ktoré podrobne popíšte podľa návodu uvedeného nižšie Aktivity: Vyberte si les alebo park vo vašom bezprostrednom okolí. Choďte sa do neho prejsť a vyberte päť stromov, ktoré Vás zaujmú. Na mapu zaznačte ich vzájomnú polohu, chodníky, ktoré ich spájajú a blízke okolie. Pri vybraných stromoch napíšte prečo ste si ich vybrali a zistite ich: -druh -približný vek -zdravotný stav -zaujímavosti ako sú hniezda, obyvatelia a podobne Vek môžete zistiť aj metódami, ktoré sme popísali v našom časopise v minulom roku. Ak ho nemáte k dispozícii, tak ho nájdete v archíve na našej stránke www.stromzivota.sk (september 2013). Zdravotný stav odhadnite podľa kôry, výhonkov, parazitov a všetkého čo Vás napadne. Všetky tieto údaje znázornite na mape vybranej oblasti.

Aktivita č.5 - Stromová tapeta Tak ako sa ľudia líšia tým, že majú každý inú tvár a telo, tak sa líšia aj stromy. Keď sa prechádzame lesom vieme už rozoznať dub, buk, javor, brezu....Darí sa nám to vďaka listom, plodom, ale aj vďaka kôre stromov. Kôry jednotlivých stromov sú často dosť rozdielne, ich štruktúra sa líši. Ich úlohou je chrániť vnútro kmeňa pred vyparovaním, náhlymi výkyvmi teploty a mechanickým poškodením.

Úloha: Vytvorte si tapety zo stromov z vášho okolia Aktivity: Prejdite sa po okolí a zistite aké stromy tam rastú. Použite papier, ktorý priložíte ku kôre stromu a voskovkou (prípadne inú pomôcku na kreslenie) prekreslite cez papier štruktúru kôry. Takto prekreslite päť druhou kôry – stromov, ktoré rastú vo vašom okolí. Nezabudnite nám poslať fotografie tapiet stromov, ktoré si vytvoríte, aj s informáciou, o aký strom ide.

Aktivita č.6 - Zber papiera Zberový papier patrí medzi významné druhotné suroviny, ktorý je možné opätovne spracovať – recyklovať. Recyklácia je proces opätovného použitia už predtým použitých materiálov a produktov, v našom prípade starého papiera. Opätovným spracovaním recyklovateľných odpadov šetríme prírodné zdroje a znižujeme zaťaženie životného prostredia veľkým množstvom odpadu. Z vytriedeného „odpadového“ papiera sa v papierňach vyrobí nový, vďaka čomu sa nemusí zoťať toľko stromov a zníži sa množstvo odpadu. Zberový papier je vhodný na výrobu obalových a toaletných papierov, na výrobu kartónov a papiera, ktorý nevyžaduje vysokú kvalitu. Papier je možné recyklovať päť až sedemkrát. Na výrobu jednej tony papiera sa vyrúbe 24 stromov. Recykláciou jednej tony papiera zachránite až 17 z nich.

Úloha: Nazbierajte čo najviac papiera na recykláciu Aktivity: Vyhláste v rámci Klubu / triedy / školy zber papiera a na konci týždňa zhodnoťte koľko kilogramov papiera sa vám podarilo vyzbierať. Vyzbieraný papier môžete po dohode s vybranou firmou, ktorá papier vykupuje vymeniť napríklad za toaletný papier alebo servítky, ktoré určite v škole či v rámci Klubu využijete. Niektoré firmy takýto papier aj vykupujú a za nazbierané peniaze môžete kúpiť napríklad sadenicu stromu. V zbere môžete samozrejme pokračovať aj po skončení súťaže. Tú sú internetové odkazy na firmy, ktoré vykupujú papier:

Väčšia časť Slovenska Bratislava, Senec, Šamorín, Malacky, Trnava, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín Bratislava a okolie

http://www.vykup-papiera.sk/kontakt.html http://www.carpus.sk/kontakt_carpus.html http://www.ekoway.sk/vykup-zberoveho-papiera http://patex.sk/zber-papiera/

2. Úroveň náročnosti

Aktivita č.1 - Prírodná predpoveď počasia Zvieratá dokážu často predpovedať aké bude počasie. Najznámejším príkladom je let vtákov - lastovičiek. Ak lietajú nízko, tak bude onedlho pršať. Podobné mechanizmy majú aj viaceré iné tvory, aby sa dokázali včas schovať a nevystavovali sa zbytočne nebezpečenstvu zlého počasie. Sú však zvieratá jediné, ktoré dokážu fungovať ako meteostanica?

Úloha: Použite borovicové šišky ako meteostanicu a vysvetlite ako dokážu predpovedať počasie Aktivity: Nájdite vo svojom okolí borovicové šišky, podľa možností také, ktoré iba nedávno padli zo stromu. Upevnite ich nastojato za okno pomocou hliny, plastelíny alebo podobného materiálu, aby sa udržali na jednom mieste. Musia byť umiestnené vonku, aby boli vystavené vplyvom počasia. Následne sledujte čo sa bude diať pri zmenách počasia a vysvetlite prečo sa to deje. Ak sa počas doby trvania súťaže nezmení počasie, tak môžete aj umelo vytvoriť podmienky dažďa (postavte ju do misky s vodou) alebo naopak sucha (dajte ju do vnútra).

Aktivita č.2 - Stromy medzi nami Stromy tvoria v mestách neoddeliteľnú súčasť sídlisk, aj keď je to bohužiaľ čím ďalej tým menej. Problémom je okrem iného aj to, že nemajú okolo seba toľko priestoru, koľko by potrebovali. Vysádzajú sa v blízkosti domov, pri múroch alebo na chodníkoch, či parkoviskách. Viete, že korene veľkého stromu potrebujú nad sebou kruhový priestor v rozpätí 8 až 12 metrov, inak strom nemá potrebnú vlahu? Pri menších stromoch je tento priemer samozrejme menší, no často je ponechaných len pár centimetrov. Úloha: Zistite, či majú stromy vo vašom meste/ vašej obci vhodné životné podmienky, prípadne, či neohrozujú ľudí a budovy vo svojej blízkosti. Aktivity: Prejdite sa po intraviláne, teda po zastavanej časti obce, a všímajte si stromy, ktoré rastú na verejných priestranstvách. Preskúmajte či betónové plochy nesiahajú tesne ku kmeňom a zmenšujú tak plochu, ktorou môžu korene prijímať vodu? Možno sú vo vašej obci miesta, kde stromy ohrozujú budovy či ľudí. Popíšte a fotograficky zdokumentujte svoje zistenia. Pre lepšiu prehľadnosť môžete vytvoriť jednoduchú mapu obce, kde označíte rizikové miesta.

Aktivita č.3 - Dlhý, široký a zelený Jednotlivé druhy stromov rastú do rôznej výšky a šírky, čo je väčšinou ovplyvnené kvalitou pôdy, podnebím a podobne. Pre niektoré môže byť desať metrová výška nedosiahnuteľná méta a pre iné je to začiatok. Podobne je to aj so šírkou, ktorá môže byť od pár centimetrov až po desiatky metrov. V našich zemepisných šírkach nenájdete obrovské stromy ako sú sekvoje, ale napriek tomu máme čo ponúknuť. Úloha: Nájdite a zmerajte najväčší samostatne stojaci strom vo vašom okolí Aktivity: Pohľadajte samostatne stojaci strom vo Vašom okolí. Musí stáť samostatne, pretože iba vďaka jeho tieňu môžete presne zmerať jeho výšku. Odfoťte sa pri ňom a fotku nám pošlite spolu s výpočtom jeho výšky a šírky (polomer kmeňa), ktoré zistíte nasledovne: - výšku: zoberte si paličku, pravítko a papier s perom. Počas slnečného dňa sa vyberte k Vášmu vybranému stromu. Zmerajte dĺžku svojej paličky a potom ju zabodnite do zeme vedľa stromu. Zmerajte tieň, ktorý vrhá a následne zmerajte aj tieň stromu. Na výpočet výšky stromu použite tento vzorec: o výška stromu = (výška paličky / dĺžka tieňa paličky) * dĺžka tieňa stromu - šírka: optimálne si zoberte krajčírsky alebo vysúvací meter. Zistite obvod stromu a výsledok vydeľte hodnotou 2Pí = 2*3,14

Aktivita č.4 - Kam mizne zeleň Prechádzka lesom na jeseň je farebný zážitok. Na stromoch aj na zemi je množstvo nádherne sfarbených listov. Kam sa ale podela zelená farba, keď ešte pred pár týždňami bola všade naokolo? Listy obsahujú viaceré farbivá, ktoré sú navzájom prekryté, takže červené farbivo nie je vidieť, kým sa list nezbaví zeleného. Otázka znie, ako vlastne vyzerá samotné farbivo?

Úloha: Odstráňte zelené farbivo z listu špenátu Aktivity: Na túto úlohu budete potrebovať: - list špenátu - malú nádobku, napríklad od jogurtu - nástroj na rezanie špenátu - nástroj na miešanie, ktorý sa zmestí do nádobky - lieh - kávový filter - papierovú utierku alebo uterák Najprv nakrájajte špenát na malé kúsky a položte ich do nádoby. Mali by pokrývať dno, aspoň vo vrstve pol centimetra. Zalejte ich liehom a pár sekúnd miešajte. Kávový filter rozstrihajte na prúžky široké asi dva centimetre a vložte ich do nádobky s liehom tak, aby sa spodok dotýkal liehu. Takto ho nechajte asi hodinu. Filter by nemal byť celý premočený, takže keby sa premáčal rýchlejšie, tak ho vyberte predtým ako bude celý mokrý. Po vybratí ho dajte na papierovú utierku alebo uterák a odfoťte farby, ktoré na ňom uvidíte. Je možné, že ich bude lepšie vidieť po vyparení liehu. Okrem fotografií pokusu nám pošlite aj odpoveď na otázku, prečo vlastne listy v prírode na jeseň strácajú zelenú farbu? 43

Aktivita č.5 - Desatoro Príroda skrýva mnohé tajomstvá a záhady, ktoré ešte stále iba odhaľujeme. Nejde iba o nové živočíchy, ako fungujú alebo žijú, ale aj o to, ako nás ovplyvňujú. Možno si ani neuvedomujete, koľko bežných vecí, s ktorými sa stretávame, sú omnoho komplikovanejšie. Platí to však aj naopak, veci nad ktorými si lámete hlavu sú v skutočnosti jednoduché. Skúste si otestovať svoje vedomosti.

Úloha: Vyberte správne odpovede na všetkých desať otázok Aktivity: Otázky testu: 1. Prečo silný vietor častejšie vyvracia stromy v lete ako v zime? a. Počas leta je viac zrážok, ktoré podmývajú korene a spôsobujú nestabilitu stromov b. Listy zväčšujú povrch stromu, čím sa zväčšuje aj sila, ktorou vietor na strom pôsobí c. V zime sa veľa detí guľuje, čím narúšajú prúdenie vzduchu, ktorý sa nemôže poriadne oprieť do stromov d. V zime je zemina okolo koreňov zamrznutá a neumožňuje pohyb, preto sa skôr lámu ako vyvracajú 2. Vyvrátené stromy nájdeme častejšie uprostred lesa ako na voľnom priestranstve, kde býva veternejšie. Ako je to možné? a. V lese odumierajú stromom spodné konáre a ich ťažisko sa presúva vyššie, čím strácajú stabilitu, mimo lesa sú konáre rovnomerne rozložené b. Vo voľnom priestranstve sa môže strom lepšie prispôsobiť prúdeniu vzduchu, a teda zabrániť najväčším škodám c. V lese majú stromy menej miesta na korene, ktoré sú menej rozvetvené, čím sa znižuje ich schopnosť udržať strom proti náporom vetra d. Na voľnom priestranstve si vyvrátené stromy skôr všimne niekto, kto má doma krb a strom rozpíli na zásobu do zimy 3. Prečo a. b. c. d.

v lese ťažko určujeme odkiaľ prichádza zvuk? Šum lesa narúša všetky zvuky, ktoré sa v lese nachádzajú Pretože za každým stromom stojí zákerný lesný mužík, ktorý sa na nás dobre zabáva Pretože tvar listov ovplyvňuje prúdenie vzduchu, ktorý zvuk prenáša, čím vytvára niečo ako horskú dráhu pre zvukové vlny Pretože stromy odrážajú zvuk ako jaskyňa a keďže nás obklopujú, tak ozvena prichádza zo všetkých strán

4. Aký význam má hrubá vrstva kôry na kmeňoch mnohoročných stromov? a. Chráni ich pred intenzívnym odparovaním a pred rýchlymi zmenami teplôt, ktoré by ho mohli poškodiť b. Vrstva kôry nemá žiadny praktický význam, ide iba o dôsledok rastu stromu aj do šírky c. Má skôr estetický zmysel, keďže je známe, že stromy dbajú na svoj vzhľad aj v pokročilom veku d. Kôra slúži stromu ako obydlie pre rôzne druhy hmyzu, ktoré žijú v symbióze so stromom a likvidujú škodlivých parazitov 44

5. Prečo a. b. c. d.

drevo z práve zoťatého stromu praská v ohni menej ako suché drevo? Drevo sušením stráca ohybnosť a pri horení sa rozpájajú drevené vlákna, ktoré sú napäté, čiže pri pretrhnutí praskajú Ešte sa nestihlo spamätať, a preto neprotestuje počas spaľovania Póry dreva práve zoťatého stromu sú naplnené živným roztokom a obsahujú menej vzduchu Drevo slabšie vodí teplo, preto v ňom vznikajú teplotné rozdiely a dochádza k podobnému efektu ako keď sa prskne voda na horúci povrch

6. Keď si počas horúceho dňa priložíme čerstvo odtrhnutý list zo stromu na tvár, ochladí nás. Prečo? a. Pri procese odparovania dochádza k pohlcovaniu tepla, preto býva povrch listov studenší b. Teplota stromu je prirodzene nižšia ako naša rozhorúčená tvár, takže na to nevplýva žiadny špecifický proces c. List je podobne ako ľudské telo tvorený z veľkého množstva vody, ktorá si udržiava nízku teplotu d. Pretože sme spotení, keďže sme kvôli čerstvo odtrhnutému listu museli liezť na sedemmetrový strom 7. Prečo a. b. c. d.

sa strom pri zasiahnutí bleskom niekedy rozčesne? Vlákna dreva smerujú priamo nadol, takže akýkoľvek úder ho rozsekne Voda nachádzajúca sa v bunkách stromu, pri zásahu bleskom, okamžite zovrie a premení sa na paru, ktorá môže strom rozčesnúť Niektoré blesky sú skrátka ostrejšie ako ostatné a takéto blesky vedia rezať nielen stromy Energia blesku smeruje priamo k zemi, takže cez strom prechádza kolmo a počas cesty ho rozsekne

8. Prečo a. b. c. d.

blesk, ktorý udrie do stromu, môže zasiahnuť človeka stojaceho vedľa stromu? Človek má pri sebe vždy elektronické zariadenia, ktoré priťahujú elektrickú energiu, keby ich nemal, tak sa to nestane Toto sa nikdy nestane, keďže elektrický prúd z blesku sa uzemní cez strom Elektrický prúd prechádza miestom najmenšieho odporu, ak je ľudské telo lepší vodič ako strom, tak naňho preskočí Človek je atraktívnejší terč, keďže po zásahu blesku vydáva vtipné zvuky

9. Prečo a. b. c. d.

sa šum listnatého lesa odlišuje od šumu ihličnatého lesa? Šum vzniká chvením listov a ich nárazmi. Keďže listy majú väčšiu plochu, tak ich šum vzniká z nižších tónov Šum vzniká v ihličnatom lese inak ako v listnatom, vďaka prieniku zvukových vĺn cez ihličie, ktoré mu nekladie odpor Ihličnatý les vznikal v iných oblastiach ako listnatý, takže používa aj iný jazyk na komunikáciu Prúdenie vzduchu je v listnatom lese viac brzdené, čím vzniká zvuk podobný šumu. V ihličnatom lese šum nenastáva

10. Prečo a. b. c. d.

blesk zasahuje zo všetkých drevín veľmi často práve dub? Dubové drevo patrí medzi najtvrdšie a blesky radi ukazujú svoju silu Korene duba vnikajú hlboko do pôdy, takže dub je dobre uzemnený, a preto ho blesk zasahuje častejšie Dub je u nás najväčší druh stromu, a teda logicky je aj najčastejšie zasiahnutý bleskom Dub má špecifický druh dreva, ktoré obsahuje väčšie množstvo vody, ktorá funguje ako vodič elektrického prúdu 45

Úloha: Nazbierajte čo najviac papiera na recykláciu Aktivity: Vyhláste v rámci Klubu / triedy / školy zber papiera a na konci týždňa zhodnoťte koľko kilogramov papiera sa vám podarilo vyzbierať. Vyzbieraný papier môžete po dohode s vybranou firmou, ktorá papier vykupuje vymeniť napríklad za toaletný papier alebo servítky, ktoré určite v škole, či v rámci Klubu využijete. Niektoré firmy takýto papier aj vykupujú a za nazbierané peniaze môžete kúpiť napríklad sadenicu stromu. V zbere môžete samozrejme pokračovať

Väčšia časť Slovenska Bratislava, Senec, Šamorín, Malacky, Trnava, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín Bratislava a okolie

http://www.vykup-papiera.sk/kontakt.html http://www.carpus.sk/kontakt_carpus.html http://www.ekoway.sk/vykup-zberoveho-papiera http://patex.sk/zber-papiera/

ENVITALENT Envitalent je názov novinky – súťaže, ktorú vám budeme pravidelne prinášať od nového školského roka. Veríme, že vďaka nej v sebe objavíte skryté envitalenty. Pokiaľ sa vám bude v envitalente dariť, odporúčame vám, aby ste sa prihlásili aj na biologickú olympiádu, ktorú pravidelne organizuje organizácia Iuventa. Ako stromácky Envitalent prebieha? Každý mesiac (od septembra do mája) bude prílohou časopisu Strom zadanie súťažných úloh Envitalent a to v štyroch kategóriách (C, D, E, F). Úlohy pre vás bude vytvárať Monika Pjechová - pjechova@stromzivota.sk, ktorá vám bude nápomocná pri akýchkoľvek otázkach. Pomáhať jej pri tom budú Katarína Juríková (Katka je doktorandka na prírodovedeckej fakulte UK) a Jaroslav Ferenc (Jaro je študent 4.ročníka na Prírodovedeckej fakulte UK). Obaja sa zúčastnili na biologickej olympiáde už mnoho krát. Vypracované odpovede treba posielať každý mesiac na adresu pjechova@stromzivota.sk. Dôležité je uviesť meno, priezvisko, Klub SŽ a triedu, ktorú navštevujete. Raz za štvrť roka vyhodnotíme najúspešnejších žiakov (december / apríl / jún), ktorí budú aj odmenení vecnými cenami. Na konci školského roka sa bude konať medzinárodný Envitalent meeting, na ktorom sa zúčastnia tí, ktorí dosiahnu za celý školský rok najviac bodov. Zároveň tu dostanete jedinečnú možnosť porovnať si vedomosti aj s deťmi z Českej republiky. Pridáte sa teda s nami odkrývať tajomstvá prírody? Zároveň sa môžete porovnať nielen so svojimi rovesníkmi a nielen v rámci svojej triedy či školy, ale rovno v rámci celého Slovenska. Tak neotáľajte a rýchlo sa dajte do riešenia úloh :) tešíme sa na vás

Viac informácii o súťaži Envitalent sa môžete dozvedieť od jej spoluautorky Katky Juríkovej v nasledujúcom videu:

VIDEO PREHRÁTE KLIKNUTÍM NA OBRÁZOK, ALEBO KLIKNUTÍM TU 47

IQ DIEŤAŤA ZODPOVEDNOSŤ RODIČOV

Nová publikácia zameraná na podporu zvyšovania IQ dieťaťa. V predaji iba cez internetový obchod Stromu života.

obchod.stromzivota.sk

1. ÚVOD Každé dieťa, ktoré sa naučí svoj materinský jazyk do tretieho roku života, tým zvládlo jednu z najťažších mentálnych skúšok a celkom určite má kapacitu a schopnosti pokračovať v rozvoji vlastných špecifických talentov. My mu však musíme pomôcť, aby sa mu to podarilo a dosiahlo tak svoj biologický potenciál. Ak nebudeme deti dostatočne stimulovať, v budúcnosti nás čaká menej talentovaných a nadaných jednotlivcov v komunitách, ako aj na celonárodnej úrovni, pričom prirodzene vieme, že práve nadaní ľudia sú tým najvzácnejším potenciálom každého štátu.

V závislosti od autorov, ktorí sa touto témou zaoberali, existujú rôzne definície nadania. Definícia nadania

Autor

Vysoká všeobecná intelektuálna schopnosť

Terman

Všeobecná schopnosť divergentného myslenia

Walach

Produkčno-kreatívna schopnosť

Tannenbaum

Vysoko špecifická odbornosť

Bloom, Gardner

Kvalitné použitie procesov myslenia

Sternberg

oblastiach. Táto schopnosť je podmienená vysoko vyvinutými jednotlivými mentálnymi vlastnosťami a ich zložením, ako aj vnútornou a vonkajšou stimuláciou. Výskum nadaných detí začal realizovať L. Terman v Spojených štátoch amerických v Kalifornii (1921). Test absolvovalo 250.000 detí, z ktorých vybrali skupinu 1.500 detí, ktoré označili ako nadané. Tieto deti potom sledovali až do dospelosti. Išlo o najobsiahlejšiu štúdiu v doterajšej histórii. Terman kvalitatívne vyjadril hodnotu školského vzdelávania, získaných diplomov, kvalifikácií a úrovne dosiahnutej v živote. Prišiel k záveru, že skupina nadaných ľudí mala výsledky o 10 až 30-krát lepšie ako kontrolná skupina (rovnaká veková skupina všeobecnej populácie). Tento výskum jasne poukazuje na význam nadaných ľudí, čiže na zmysel ich skorého odhalenia a rozvoja ich potenciálu.

Obrázok 2. Spojenie dvoch neurónových zakončení.

Obrázok 3. Sústavnou stimuláciou sa zvyšuje počet spojení medzi neurónmi, čoho výsledkom je hustejšia neurónová sieť.

Obrázok 4. Nedostatočná stimulácia spôsobuje nízky počet spojení, čoho následkom je riedka neurónová sieť 7 a nižšie intelektuálne schopnosti.

7.2 HRY SO SYMBOLMI ABSTRAKTNÝCH POJMOV (SPOZNÁVANIE, KLASIFIKÁCIA, ASOCIÁCIA) a) Čítanie

a následne ich precvičujeme každý deň približne 10 minút. Môžu to byť symboly a emblémy športových klubov (Slovan Bratislava, Dukla Banská Bystrica, Inter Miláno, Real Madrid, Liverpool Manchester..), automobilov (Škoda, Renault, Fiat, BMW, Audi...), rôznych výrobkov (Chrumky, Barbie, Milka, Horalky, Budiš...), zástavy najmenej desiatich štátov. Hry so symbolmi, zástavami, menami firiem sú veľmi dobré pre prechod do vyššieho stupňa Programu, konkrétne pre rozvoj funkčného myslenia.

Proces čítania a spoznávania abstraktných symbolov je jedným z najkomplikovanejších procesov, ktorý sa dieťa musí naučiť.

Úloha 2. Po prvých troch mesiacoch prechádzame k učeniu slov. Každú stredu sa deťom ukazuje 5 nových slov (zložených z 3 - 4 písmen, neskôr z 5 - 6 písmen). Deti sa v škôlke počas troch dní učia slová len 10 minút denne a v piatok sa rodičom povie, ktoré slová sa učili. Rodičia môžu s deťmi cez víkend cvičiť tieto slová niekoľko minút každý deň. V pondelok a utorok v škôlke sa slová zopakujú a v stredu sa deťom pridá ďalších 5 nových slov (popri slovách z predchádzajúcich týždňov). A tak sa, z týždňa na týždeň, deti za dva mesiace naučia 40 slov. Program je užitočný pre každé dieťa, keďže rozvíja schopnosť spoznávania abstraktných symbolov už v ranom veku, bez ohľadu na to, koľko slov alebo symbolov sa dieťa naučilo. Na konci procesu učenia slov (ktorý trvá dva mesiace) je

Zistilo sa, že všeobecné podmienky, v akých žijú a pracujú, sú veľmi významné, a preto spoločnosť musí včas odhaľovať nadané deti a správnym prístupom umožniť, aby maximalizovali svoj biologický potenciál.

Súčasná definícia opisuje nadanie ako súhrn vlastností, za pomoci ktorých môže jednotlivec trvalo dosahovať nadpriemerné úspechy v jednej alebo vo viacerých

do ruky a neskôr si ju hádzať jeden druhému na menšiu vzdialenosť. Päť až šesťročné deti si môžu loptu podávať aj na vzdialenosť väčšiu ako jeden meter, loptu môžu hádzať do koša a pod.

ak napríklad okom vykonávame rýchle pohyby, sledujeme predmety, utekáme a preskakujeme prekážky... Avšak deti v technologicky vyvinutých krajinách, namiesto takýchto hier, čoraz častejšie pozerajú na televíznu obrazovku, čo na rozvoj akomodácie oka vplýva negatívne. V posledných rokoch výskumy preukázali, že pri takmer všetkých poruchách pozornosti u detí existuje zároveň problém s akomodáciou oka (viac ako 90% prípadov malo problémy s akomodáciu najmä ľavého oka). Po dlhotrvajúcich a náročných cvičeniach si žiaci, ktorí dovtedy mali problémy s učením, svoj školský prospech zlepšili. Vždy je lepšie takémuto problému predísť, ako ho neskôr liečiť, a preto je potrebné vedieť, že už prvé roky života sú najvýznamnejším obdobím pre rozvoj akomodácie oka.

Obrázok 1. Rozvoj mozgu je najintenzívnejší počas prvých rokov života, keď sa rozvíja a formuje neurónová sieť.

Úloha 2. Čo najrýchlejšie prečítanie slova napísaného na tabuli veľkými písmenami a nájdenie zodpovedajúceho obrázka na stole pred sebou. Rýchlym čítaním z tabule a vyhľadaním obrázka prečítaného slova na stole oko neustále akomoduje a pracuje. Každodenné cvičenia po 10 až 15 minút nielenže rozvíjajú schopnosť dieťaťa čítať, ale sú aj výnimočne dobré pre precvičenie procesu akomodácie oka. Úloha 3. Cvičenia, ktoré obsahujú beh, preskakovanie, preťahovanie sa a pobyt v prírode pomáhajú rozvoju akomodácie oka. Túto časť programu by s deťmi mali celkom určite realizovať aj rodičia.

Úloha 1. Lopta a akomodácia Lopta je ideálnym prostriedkom pre všetky cvičenia, lebo pri jej sledovaní oko stále akomoduje. Cvičenia sa podľa veku dieťaťa rôznia. Deti vo veku 3 až 4 roky si môžu sadnúť oproti sebe na vzdialenosť pol až jeden meter a kotúľať loptu každý deň 4 - 5 minút. Deti vo veku 4 až 5 rokov môžu formovať kruh (štyri-päť detí) a podávať loptu jeden druhému z ruky

Abstraktné pojmy, akými sú písmenká, musí dieťa spájať do celku, do slovíčok a neskôr do viet, ktoré si musí zapamätať. Túto zručnosť je potrebné čím skôr zvládnuť, a to najmä v období intenzívneho dozrievania mozgu (čo je obdobie pred tým, ako dieťa začne chodiť do školy, do približne siedmich rokov života). Úloha 1. Počas prvých troch mesiacov Programu sa deťom raz týždenne (napríklad v stredu) ukazuje 5 nových rozoznateľných symbolov

usmerniť dieťa k rozmýšľaniu a vytvoreniu záveru, ak je to potrebné aj pomocou výkresov, aby pochopilo, o čo ide. Napríklad slovo mikrobiológia sa skladá z dvoch slov: mikro (malé, drobné) a biológia (veda o živých organizmoch), to znamená, že je to veda o drobných živých stvoreniach.

Príklad 7. Deti treba podnietiť, aby samé vymysleli nejakú hru, pri ktorej sa všetci zabavíte. Navrhnite to vážne a ony pochopia, že majú dôležitú úlohu. Je niečo, čo inšpiruje viac, ako tvorba novej hry? Príklad 8. Za účelom podnietenia fantázie a obrazotvornosti, dieťaťu ukážeme jeden alebo viac obrázkov, na základe ktorých môžu porozprávať rozprávku. (komiks)

Príklad 6. Keď niekde sedíte s deťmi, povedzte im, že ste si predstavili neďaleko skrytého trpaslíka. Nech mu dajú meno a pokúsia sa uhádnuť, kde sa nachádza tak, že budú klásť otázky. Odpovedajte úprimne, ale len „áno“ alebo „nie“, až kým ho deti nenájdu. Opýtajú sa: „Je mu tam pritesno, je mu teplo, je vysoko?“, atď. Nepodporujte ho v tom, aby hádalo, ale aby kládlo zmysluplné otázky. Budú mať pôžitok z hľadania jeho skrýše, pričom sa im bude vyvíjať obrazotvornosť a naučia sa klásť účinné otázky!

PODNECOVANIE OBRAZOTVORNOSTI, MYSLENIA A REČI (komiks: Dobrodružstvá Mareka a Sone...)