Tohtoročná jar sa začína vskutku pomaly. Na mnohých miestach je stále veľa snehu. Veľmi ma potešilo, že napriek tomu sa mi tento víkend podarilo nájsť prvé snežienky – prísľub prichádzajúcej jari. Na nežné kvietky si však treba dávať pozor. Do lesa-nelesa zavítal nový kamarát s nádherným spevom, ktorý nie je počuť často. Má presný termín v roku, kedy koncertuje a nenechá sa oklamať ani počasím. Či slniečko, či mráz, koncom apríla je ten jeho správny čas. Už sa neviem dočkať, keď ho budem počuť, ale to ešte chvíľku potrvá. Tentokrát z nášho lesa-nelesa aj niekto odišiel. V rozprávke sa dozviete, kto to bol. Užite si prázdniny, ja sa teším na vás budúci mesiac.
Rozprávky z lesa i nelesa
Skorá jar Blížil sa koniec februára a v lese-nelese začali rásť prvé snežienky. Všetok sneh sa roztopil a príroda sa pomaly prebúdzala zo zimného spánku. Rys Rišo pravidelne kontroloval okrajové časti svojho teritória. Chcel vedieť, či sa do lesa-nelesa nezatúlal iný rys. Nemal rád návštevy, uprednostňoval svoj pokoj. Najprv sa vybral smerom na východ. Inšpekcia v tejto oblasti dopadla dobre, nič zaujímavé tam nenašiel, preto zamieril na západ. Ako tak prechádzal lesnou húštinou, zacítil zaujímavú stopu. Bol to pach iného rysa. „Kto sa tu špacíroval?“ pomyslel si zvedavý Rišo a rozbehol sa to zistiť.
Stromáčik privoniaval k prvým snežienkam a bleduľám. Spomenul si, že keď minulý rok kvitli, hlucháň Miro nacvičoval svoju pieseň piesní. „Obdivuješ krásu jarných kvetov?“ pozdravila Stromáčika veverička Janka. „Som prekvapený, že tento rok začali rásť skôr. Obávam sa, že niektoré zvieratká môžu mať problém prispôsobiť sa teplejšiemu počasiu.“ „Celé je to nejaké pomýlené. Ešte mám uskladnených veľa zimných zásob a na stromoch sú už nové výhonky,“ zašomrala Janka. „Ahojte, kamaráti,“ pridal sa k rozhovoru veveričiak Fedor. Šmahom labky odtrhol kvietok snežienky a podával ho Janke. Tá ostala zaskočená a mierne sa začervenala. Ešte nikto jej snežienku nedaroval. „Idem sa poprechádzať po lese a skontrolovať ostatných kamarátov,“ rozlúčil sa s úsmevom Stromáčik. Janka zakývala Stromáčikovi a vybehla so snežienkou v ústach do koruny stromu.
Stromáčik na svojej prechádzke stretol jeleňa Juraja, ktorý práve zhadzoval staré parohy. „Už sa teším, ako mi narastú nové, väčšie parohy. Prichádza jar, tak je potrebné zbaviť sa starých vecí,“ usúdil Juraj. „A nevadí ti, že ich zhadzuješ skôr?“ spýtal sa Stromáčik. „Ani nie, som celkom rád, že sa oteplilo. Začína rásť nová tráva a tak sa konečne do sýta najem. Jediné, čoho sa obávam, že rýchlo vyschnú lesné jazierka. Topiaci sa sneh ich plnil skoro až do leta. Teraz keď sneh nie je, budeme musieť chodiť k potoku,“ odpovedal Juraj. „Možno by sme mohli požiadať bobra Dana, aby vám pri jazierkach vytvoril malé priehrady. Keď zaprší, voda neodtečie hneď preč, ale udrží sa v lese,“ navrhol Stromáčik. „Výborný nápad, takto budeme mať pri jazierkach aj trochu blata, čo isto ocení aj diviak Martin,“ dodal Juraj. „Keď ho stretnem, poviem mu to. Bude rád, že môže byť pre les užitočný,“ uzavrel rozhovor Stromáčik.
Ďalšou zastávkou bola nora líšky Ley a lišiaka Félixa. „Už si sa pustil do jarného upratovania?“ prihovoril sa Stromáčik Félixovi, ktorý rozmetával kopu hliny okolo brloha. „Ale keby to bolo na mne, tak ešte aspoň mesiac neupratujem. Lea ma presvedčila, že už je čas vyhrabať starú hlinu. A ja tak nerád gruntujem brloh. Keby bola poriadna zima, tak ešte vylihujem,“ povzdychol si Félix. „Keď si upratovanie budeš takto znechucovať, bude ti to trvať ešte dlhšie. Ak chceš, pomôžem ti s tým. A keď všetko dokončíme, môžeme ísť navštíviť medvedicu Stanku,“ predostrel svoj plán Stromáčik. Félixovi zažiarili oči. Túlanie sa po lese mal veľmi rád, preto s radosťou súhlasil. Obaja sa teda pustili do práce. Stačila len chvíľa a zrazu bol vchod do brlohu vyčistený. Výlet za Stankou sa tak mohol začať.
Ked hlucháň Miro prechádzal pod starými smrekmi, stretol Stromáčika s Félixom: „Ahojte, kam máte namierené?“ „Ideme pozrieť medvedicu Stanku. Chceme vedieť, či sa už prebudila zo zimného spánku,“ odpovedal Stromáčik. „Počuj, Miro, kedy môžeme prísť na tvoj koncert? Zmeníš termín vystúpenia kvôli skoršej jari?“ vyzvedal Félix. „Počasie pravého umelca neovplyvňuje. Bez ohľadu na to, či je teplo alebo zima, moje vystúpenie má presne stanovený termín. Ešte si dva mesiace musíte počkať,“ odvrkol pohŕdavým tónom Miro. „Len sa toľko nekokoš, lebo ti ten chvostový vejár preriedim,“ nedal sa Félix. „Ale, no tak chalani,
hádam sa nechcete pobiť? Miro, tebe by neuškodilo, keby si sa správal viac priateľsky. Tá tvoja pýcha sa ti raz nepekne vráti. A ty Félix, necháš sa takto ľahko vyprovokovať? Kde si ponechal rozum?“ napomínal kamarátov Stromáčik. Obaja sklonili hlavy. Vlastne ani nevedeli prečo sa k sebe tak nepekne správajú. Možno je to v povahe kohúta, vystatovať sa nad ostatnými. A možno sa líšky hneď ženú do útoku, keď stretnú urastenú sliepku. Tak či onak, aj Félixovi, aj Mirovi bolo jasné, že urobili chybu.
Po udobrení kamarátov pokračoval Stromáčik s Félixom k starému hradisku. A keď boli len kúsok od medvedej jaskyne, zbadali rysa Riša, ako na nich máva. „Rád vás všetkých opäť vidím,“ kričal už z diaľky. Zo svojho brlohu vyliezla aj medvedica Stanka, ktorú nasledovalo jedno medvieďa. „A čo druhé medvieďa, ešte spí?“ spýtal sa bez okolkov Rišo. „Kdeže. Už odišlo. Bolo dospelé a tak sa rozhodlo hľadať si nový domov,“ smutne odpovedala Stanka. „Ale veď to je výborné. Okúsi kus sveta. Uvidíš, bude sa mu dobre dariť,“ pokúšal sa ju rozveseliť Rišo. „Každá mama si dlho zvyká, keď jej dospelé deti odídu z domu.
Na to treba čas, nielen povzbudivé slová, Rišo,“ snažil sa vcítiť do Stankinej clivej nálady Stromáčik. „Aj ja som sa v podstate prišiel s vami rozlúčiť,“ pokračoval Rišo, „našiel som stopu iného rysa a rozhodol som sa ho vypátrať. Nakoniec sa však ukázalo, že to nie je len taký obyčajný rys, ale rysia slečna. Chcel by som sa preto odsťahovať do jej teritória. Aby som bol bližšie pri nej. Už sa teším na spoločné prechádzky lesom.“ „Vyzerá to tak, že počasie nie je to jediné, čo sa v našom lese-nelese mení. Čo však ostáva nezmenené, je termín koncertu hlucháňa Mira,“ skonštatoval lišiak Félix, na čom sa ostatní kamaráti s radosťou zasmiali.
1. Aké oblasti hlucháň obľubuje? a/ ... blízko vody b/ ... horské oblasti c/ ... nížiny
2. Hlucháň žije a/ ... v pároch b/ ... v skupinkách c/ ... najčastejšie osamotene
3. Čo to znamená, keď hlucháň toká? a/ ... spieva zaľúbenú pieseň samičkám b/ ... kladie vajíčka c/ ... stavia si hniezdo
4. Hlucháň je...? a/ ... mäsožravý b/ ... všežravý c/ ... bylinožravý
Správne odpovede: bcab
Sýkorky toho v zime povymýšľajú veľa. A niekedy sa stane, že si chcú spraviť chladničku práve zo včelieho úľa. Sadnú si na letáč (otvor na úli slúžiaci pre vyletovanie včiel) a zobákom zaklopú na drevo, čo vyruší včely. Niektoré sa rozhodnú zistiť, kto to klope. Ich zvedavosť je pre nich osudná: stanú sa obeťou hladnej sýkorky. Takéto vyklepkávanie je typické aj pre ďatle. Spočítajte koľko včielok bolo zvedavých a vyletelo von z úľa.
Ťuki ťuk!
2
3
Správna odpoveď: 19
jedovaté rastliny Keď sa na jar topí sneh, nájdeme v prírode prvé rastliny - snežienku a bleduľu. Prvé kvietky pôsobia jemne a nežne, ale zároveň sú aj jedovaté. V ich cibuľkách sa nachádzajú jedovaté látky - alkaloidy. Počas prechádzky lesom ich preto radšej netrhajme. Pozor si treba dávať aj na iné rastliny. Na obrázku sú vyobrazené štyri, tri z nich sú jedovaté. Uhádnete, ktoré to sú?
Ktorá je tá jedovatá?
A
B
správna odpoveď: C
Hmm. Ja mám teraz iné problémy.
C
D
jelenie parohy Obvykle vo februári, keď končí zima, zhadzuje jeleň parohy, svoju korunu krásy. Keď sa zbaví starých, začnú mu rásť nové, ktoré môžu narásť za deň aj o 2,5 centimetra. Nové parohy mu rastú asi 20 týždňov. Takto mu každý rok rastú čoraz väčšie parohy až do dvanásteho roku veku, keď mu z parožia začne ubúdať. Parožie slúži jeleňom ako okrasa i ako zbraň v častých súbojoch. Nejde
, ako Uhádnite deti žena? sa volá moja a. jelenica b. srnka c. laň
správna odpoveď: C
v nich však o boj na život a na smrť, ale skôr o predvádzanie sa.
Hlucháň Miro si jedno poobedie prezeral fotky svojich bratrancov. Zistil však, že jedna fotka nepatrí do jeho rodinného albumu hrabavcov. Zistite, ktorá fotka to je.
správna odpoveď: andulka
jarabica
kohút
prepelica
bažant
moriak
tetrov hoľniak
andulka
páv Hrabavce sú bohato operené vtáky. ˇ Samcekovia sú pestro zafarbení a väcší ako samicky. ˇ ˇ Hniezdo majú na zemi. Nevedia dobre lietat. ˇ Radi si pochutnajú na hmyze.
Agátka a Šimon dostali na Vianoce kompas. Vybrali sa teda do lesa, aby ho otestovali. Na papier si zakreslili, ktorými smermi sa jednotlivé zvieratká pohybovali. Uhádni, ktoré zvieratko išlo najprv na juh a potom na východ? Keď budete v prírode a nebudete mať so sebou kompas, tieto rady vám pomôžu určiť svetové strany: Sever je tam, kde v noci na oblohe svieti hviezda Polárka. Juh zistíte tak, že o dvanástej na obed sa postavíte tvárou k svojmu tieňu. V tej chvíli budete mať pred sebou sever a za chrbtom juh. Východ sa nachádza tam, kde ráno vychádza Slnko. Západ naopak nájdete tam, kde slniečko večer zapadá.
SEVER
ZÁPAD
VÝCHOD
JUH správna odpoveď: líška
súťaž
Stromáčik vyhlasuje druhý ročník výtvarej súťaže pre všetky deti do 8 rokov s názvom Vandrovalo vajíčko. Zadanie súťaže: Deti majú za úlohu vyfarbiť, alebo inak vyzdobiť vyfúkané vajíčka. Musia si dávať pozor, aby škrupinky nerozbili, lebo sú krehké. Ozdobovať môžu rôznou technikou (vyfarbenie roztopenými voskovkami, vodovými farbami, lepením farebného papiera a podobne). Spolu s ozdobeným vajíčkom môžu vytvoriť aj iné veľkonočné ozdoby, vyrobené z prírodných materiálov. Do súťaže sa môžu zapojiť len platné Kluby Stromu života pôsobiace pri materských školách, rodinných či materských centrách alebo pri neformálnych zoskupeniach rodičov detí do 8 rokov. Najzaujímavejšie diela budú odmenené vecnými cenami. Fotografie vašich diel (posielajte prosím len fotografie v dobrej kvalite!) nám pošlite do 25. marca 2016 na email: kancelaria@stromzivota.sk alebo na adresu: Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava