konečne je to tu! Prázdniny predo dvermi! Slnko, voda, hory, kamaráti, tábory a veľa, veľa výletov. Určite pôjdete navštíviť starých rodičov či kamarátov, alebo zájdete s rodičmi na hrady a zámky. Verím, že váš program počas dvoch mesiacov voľna bude bohatý. Aj my v lesenelese sme na vás už pripravení. Každý deň sa tu usilovne pracuje. Keď si len tak ľahnem na zem do machu a počúvam zvuky okolo, je to nádhera: všade niečo bzučí, čviriká, kuká, občas niečo vydá zvuk, ktorý nepoznám, ale cítim sa tu výborne. Je to paráda vnímať rozmanitosť vôní a farieb. Nedávno som pritom dokonca zaspal na čistinke, až ma kamaráti museli hľadať. Občas sa stane, že tu máme malú pohromu, lebo príroda sa nenechá zastrašiť a ukáže nám svoju silu. Vtedy zistím, že je skvelé mať kamarátov, ktorí pomôžu. Nezabudnite chodiť cez prázdniny do lesa. Ja tam budem a možno sa aj stretneme.Veľmi sa na vás teším opäť v septembri :)
Rozprávky z lesa i nelesa
Život pod kôrou Po slnečných jarných dňoch, ktoré signalizovali blížiace sa leto, prišli búrky. Blesky sa na oblohe zvŕtali v energetickom tanci a hromy sa dunivo niesli lesom-nelesom. Svoju silu chcel ukázať aj vietor, ktorý sa opieral do stromov a snažil sa ich pritlačiť k zemi. Starý strom, v ktorom kedysi bývala hrdzavka Broňa, z posledných síl odolával. Drevokazná huba narobila na jeho kmeni veľké škody a tak nebol dostatočne pevný. S ďalším burácajúcim hromom sa víchor rozdúchal tak mocne, až v kmeni starého stromu zapraskalo a jeho koruna s rachotom padla do mäkkého lístia.
Len čo búrka ustala, vybral sa Stromáčik skontrolovať kamarátov. Ako prvého stretol jazveca, ktorý celý zablatený čistil vchod do nory. „Ahoj Matej, ako ste tú víchricu prežili? Ste v poriadku?“ „Vytopilo nám pivnice. Naďa sa snaží zachrániť čo sa dá, ale asi budeme musieť všetko vyhodiť.“ „Nebuď smutný. Leto je pred nami, nové zásoby si nachystáte raz-dva,“ povzbudzoval Mateja Stromáčik. „Presne tak. Strom nám nevyvalilo, máme kde bývať, všetko ostatné postupne vyriešime,“ dodala optimisticky jazvečica Naďa.
„Kamaráti! Už ste počuli o tej smole, ktorá postihla mravce?“ škrekotala sojka Vojka. „Čo sa im stalo?“ zháčil sa Stromáčik. „Na mravenisko padol starý strom. Aby toho nešťastia nebolo málo, tak skazu zavŕšila voda, ktorá im zobrala aj zostávajúcu strechu nad hlavou,“ líčila detaily sojka. „Vojka, zaleť po diviaka Martina, budeme potrebovať jeho silu. A cestou zober aj bobra Dana. Jeho zuby nám pomôžu pri odstraňovaní kalamitného dreva,“ začal organizovať záchrannú akciu Stromáčik, „Matej, ak ťa môžem poprosiť, zájdi za krkavcom Viktorom, nech z výšky skontroluje, kde všade stromy popadali. A ja utekám k mravenisku, uvidíme sa tam.“
Mravce pobehovali po širokom okolí a zbierali kukly, potravu a stavebný materiál, ktorý nosili k mravenisku. Mravčí architekti dôsledne premýšľali nad novou stavbou. Ak by ukladali ihličie, vetvičky, hlinu a konáriky bez rozmyslu, mravenisko by sa prehrialo a začalo by hniť. Dômyselný klimatizačný systém je pre mravcov skrátka základom prežitia. „Ten padnutý kmeň musíme nejakým spôsobom posunúť, inak nás čaká prestavba aj celej podzemnej časti mraveniska. A to nás veru kráľovná nepochváli,“ dumal mravec Kamil. „Za chvíľu príde diviak Martin a padnutý kmeň odtlačí. A čo bude treba, rozhryzie bobor Dano. Budete mať toľko stavebného materiálu, že môžete postaviť aj desať mravenísk,“ usmial sa na Kamila Stromáčik. „Ďakujeme, to nám veľmi pomôže. Idem sa dohovoriť s ostatnými mravcami, aby sme vypratali cestu, kadiaľ diviak potlačí kmeň.“
Veru netrvalo dlho a pri mravenisku stáli diviak Martin a bobor Dano. Navyše pribehla aj veverička Janka, ktorá pomáhala zbierať mravčekom semienka. „Keď vám teraz pomôžem, skontrolujete, či nemám v koži parazitov?“ vyjednával Martin. Stromáčik neveril vlastným ušiam: „Martin, to vôbec nie je pekné, zneužívať nešťastie iného.“ Mravec Kamil, ktorý Martina dobre poznal, sa len zasmial: „Väčšinou Martin príde, ľahne si na mravenisko a čaká pokiaľ sa o neho postaráme. To, že sa teraz vôbec spýtal, je vlastne veľký pokrok v jeho správaní.“ Martin sa začervenal a podľa pokynov Stromáčika začal odtláčať padnutý kmeň. Najprv sa zdalo, že s ním nepohne, ale len čo bobor Dano prehrýzol zvyšnú časť zlomeného pňa, pregúľal ho do bezpečnej vzdialenosti od mraveniska.
„Stromáčik, čo urobíme so zvyškom stromu? Rozhryziem ho na menšie časti?“ spýtal sa bobor Dano. „Asi áno, rýchlejšie tak zhnije.“ „A kde budem žiť ja a moje larvy?“ ozvalo sa spod kôry. „Nemôžete nám všetky spadnuté stromy rozhrýzť!“ Stromáčik prekvapene odlúpil časť kôry a zbadal čerstvo vykukleného fúzača Adama: „Ty v takomto odumierajúcom dreve žiješ?“ „Moja mama už pred niekoľkými rokmi našla chorý strom a nakládla doň vajíčka. Tri dlhé roky som žil spoločne s hrdzavkou Broňou, ktorá o mne ani nevedela. Potom, čo sa odsťahovala, som sa bál, že kvôli drevokaznej hube nedožijem do jari. Našťastie ste strom v zime ošetrili, za čo vám veľmi ďakujem. Zachránili ste ma. Zachránili ste fúzača Adama. Teraz však potrebujem, aby ste časť čerstvo popadaných bukov nechali pre nás. Inak fúzačom v tomto lese hrozí vyhynutie.“
„Adam má pravdu. Nemali by sme zasahovať toľko do prírody, ona si poradí sama,“ poúčala kamarátov veverička Janka. „Určite sa nemusíme popadanými stromami príliš zaoberať. Preletel som širšie okolie. Nie je ich veľa,“ hlásil krkavec Viktor. „Tak potom je to jasné. Buky ostanú pre fúzačov. Ostatné popadané stromy skontrolujeme a ak by nejakému kamarátovi hrozilo nebezpečenstvo, tak strom odpraceme,“ zhrnul Stromáčik a všetci súhlasne prikývli. Fúzač Adam bol na seba hrdý. Tým, že neostal ticho a dožadoval sa stromov pre fúzačov, pravdepodobne zachránil celú generáciu
„Žijem v lese celý svoj život a aj tak o ňom veľa neviem. Budem ho musieť viac pozorovať a zoznámiť sa aj s jednotlivými rastlinami. Dnes som mohol urobiť veľkú chybu, ale našťastie všetko dobre dopadlo. Nabudúce musím byť viac vnímavý,“ premýšľal Stromáčik na ceste k svojmu dubu. „Nabudúce budem vedieť, že to, čo sa javí ako najlepšie riešenie pre jedného, môže byť tým najhorším riešením pre druhého.“
V mesiaci jún sa začína najlepšie obdobie na pozorovnie hviezd. Keď je obloha jasná, môžeme na nej rozoznávať súhvezdia. Medzi najznámejšie súhvezdia patria Veľký voz a Malý voz. Posledná hviezda Malého voza sa volá Polárka. Podľa nej vždy zistíte, kde je sever.
Pozor! Toto nie je hviezda. Je to svätojánska muška a už teraz ju
môžete po
nociach vidieť lietať vonku. Ak ich uvidite lietať, znamená to, že bude pekné počasie.
Keď búrka zničila mravcom mravenisko, museli si na opravy pozháňať nový stavebný materiál. Pomocou rozpletačky zistite, pre ktoré prírodniny z lesa sa nakoniec rozhodli.
správna odpoveď: hlina, halúzky, ihličie
ZVIER
RATKO
Ďateľ si veľmi rád pochutná... a) na dospelom chrobákovi fúzača alpského b) na banáne c) na larve fúzača alpského
ského Samička fúzača alp kladie vajíčka... a) na listy b) pod kamene c) do chorého dreva
húťkou Najväčšou poc fúzača je... a) ihličie ov b) miazga strom v c) plody stromo
Aké počasie obľubuje fúzač? a) slnečné b) pod mrakom c) veterné správne odpovede: c,c,b,a
1) páli a oheň to nie je. 2) letnou nocou bliká, svetlo svieti spod jej bruška. 3) ktorý koník nemá hrivu? 4) chodí, chodí a vždy je len doma.
C.
B.
D.
správne odpovede: 1D, 2C, 3A, 4B
A.
LAU
URA
ROZPOZNAJ LISTY BREZA
DUB
Prázdniny sa blížia a ja sa teším na vašu návštevu u nás. Nazbieral som vám niekoľko listov stromov, ktoré rastú v lese.
HRAB
AGÁT
BUK
LIPA
GAŠTAN
JAVOR
JELŠA
JASEŇ
VYFARBO
OVACKA Vyfarbite dvojstranu plnú kvetín. Ak poznáte tri označené kvetiny, neváhajte a zašlite nám ich názvy na adresu: redakcia@stromzivota.sk a získajte zaujímavé ceny.
10 rozdielov