veľmi sa teším, že je teplo a stromy sú opäť nádherne zelené. V celom lese to čviriká, spieva, hvízda, jednoducho je tu veľmi živo. Jediné, čo som zatiaľ nepočul, je kukanie kukučky Sone. Mám pocit, že stačí vyjsť von a všade sa niečo deje. Zvieratká sú spokojné, starajú sa o svoje mláďatká. Keď som bol včera na prechádzke, mal som pocit, že nikto nie je smutný, alebo sám. Dokonca som stretol môjho dobrého kamaráta ježka Janka. Predstavte si, on má sen... Nepoviem vám aký, lebo to si musíte prečítať v rozprávke. Je úžasné pozorovať ho, ako chodí lesom a sníva svoj sen. Veru, ak sa mu ho podarí uskutočniť – klobúk dole! Máj je naozaj nádherný mesiac, idem si to užiť. A vy, kamaráti, príďte ma pozrieť, som tu každý deň :).
Rozprávky z lesa i nelesa
Ježkov sen Les-neles sa s príchodom májových dní celý zazelenal. Stačilo pár dní a ešte nedávno holé konáre stromov vytvorili husté koruny. Medzi stromami dupotajúc pobehoval jež Janko. Funiac nastražil uši a netrpezlivo očakával kukučku Soňu. Chcel vedieť, čo zaujímavé na svojej ceste z Afriky zažila. „Jano, čo robíš taký rámus? Mal som pocit, že lesom sa ženie stádo diviakov,“ zamračil sa na Janka vlk Vlado. „Tebe sa ľahko hovorí, ty máš veľké laby. Rýchlo sa presunieš z jedného miesta na iné. Ale čo ja? Musím sa poriadne pachtiť, aby som prebehol od stromu ku stromu. A aby si vedel, aj napriek tomu, že som malý, viem rýchlo utekať, raz sa vydám spoznávať neznáme miesta. A zájdem až k moru, o ktorom mi rozprávala kukučka Soňa,“ odhodlane odpovedal Janko. „Prečo sa chceš vybrať do neznáma? Veď tu je tvoj domov, tu je ti najlepšie. Aj rosnička Ela sa vždy vráti k jazierku, v ktorom sa narodila a nehľadá si iné. A navyše, takáto cesta môže byť veľmi nebezpečná,“ presviedčal Janka Vlado. „Ak mi bude hroziť nebezpečie, schúlim sa do klbka a pichliače ma ochránia.“ „Ver mi, pred človekom ti žiadne pichliače nepomôžu. Radšej nevymýšľaj a zostaň tu, kde to poznáš,“ prízvukoval prísnym hlasom Vlado.
Jež Janko si povzdychol a ľahol si pod strom. Ako tak pozoroval oblohu, zbadal veveričku Janku, ako svižne skáče z konára na konár. „Prečo ježkovia nevedia skákať? Keby nám príroda dala dlhý chvost a pevné labky, nemusel by som sa v neznámom svete báť. Pichliače by ma ochránili na zemi a keby bolo treba, vybehol by som do koruny stromu a skákal zo stromu na strom,“ rozmýšľal nahlas Janko. „Ale to už by si nebol ježko,“ prisadol si k nemu Stromáčik. „Keď ja by som tak strašne rád videl more. Soňa hovorila, že je obrovské.“ „Možno sa raz k nemu dostaneš. Pamätáš si sokola Miša? Zobral ma na kraj lesa a tak som spoznal ľudí. Bolo to napínavé a dobrodružné. A vieš čo bolo na mojej ceste najlepšie?“ Ježko len pokrčil plecami. „Predsa to, že som spoznal nových kamarátov,“ usmial sa Stromáčik.
„Soňa už priletela, a či opäť mešká?“ zaškriekala sojka Vojka. „Ešte nedorazila, čakám na ňu od skorého rána,“ zakričal jež Janko. „To som rada, že som nič nepremeškala. Som zvedavá na novinky, ktoré fičia teraz v zahraničí. Nerada by som bola posledná, ktorá sa dozvie o nových módnych trendoch.“ Stromáčik pokrútil hlavou, pozrel na Vojku a povedal: „Možno ti raz o svojich zážitkoch z ciest porozpráva aj Janko. Chcel by sa vybrať do sveta.“ „Jež Janko? No nedbám, je dobré počuť skúsenosti z viacerých strán. Ale keďže nevie lietať, mal by sa rýchlo naučiť orientovať v teréne. Inak sa ľahko
môže stratiť alebo chodiť do kruhu,“ posmešne poznamenala Vojka. „To nie je zlý nápad. Orientáciu podľa slnka najlepšie ovláda včielka Jarka. Mal by si za ňou zájsť na školenie,“ navrhol Stromáčik. Vojka najprv ostala zaskočená, pretože Stromáčik jej pokazil posmievanie sa Jankovi, ale potom si uvedomila, že takto pôsobí ako starostlivá kamarátka. Táto predstava sa jej veľmi zapáčila, preto ešte dodala: „a mal by si zájsť aj za bobrom Danom, aby si si precvičil plávanie. Určite budeš musieť na ceste prekonať niekoľko riek.“
„Čože ste sa tu takto zhromaždili? Hádam len nechcete ísť na koncert hlucháňa Mira? Pod starými smrekmi od rána výskajú jeho fanúšičky. Je to na nevydržanie,“ zastavil sa pri hlúčiku kamarátov zajac Alex. „Ale kdeže, čakáme na kukučku Soňu. Čochvíľa by mala priletieť,“ odpovedal jež Janko. „A pri tom čakaní pomáhame Jankovi plánovať cestu až za kraj lesa. Mala som výborný nápad, pošleme ho na plavecký výcvik k bobrovi Danovi,“ vystatovala sa sojka Vojka. „Fíha. Ja by som do neznáma nešiel. Potrebujem poznať svoje chodníčky a nory, v ktorých sa môžem skryť. Minule sa chcelo so mnou naháňať Stankino medvieďa.
Ak by som nevedel kadiaľ utiecť, skončil by som roztrhaný na franforce,“ zavtipkoval zajac Alex. „A ako si zabezpečíš zásoby na zimu, keď budeš celé leto putovať?“ pridala sa do rozhovoru hrdzavka Broňa. „Ja cez zimu predsa spím a nepotrebujem jesť. A kôpku konárov pre svoj brloh snáď nájdem všade.“ „A myslel si aj na exotické choroby? Ďateľ Tadeáš by ti vedel o nich rozprávať,“ pustila sa do mudrovania sojka Vojka. „Kamaráti, veď už tak Janka nestrašte. Keď sa raz rozhodne spoznávať cudzie kraje, budem mu držať palce, aby sa mu vo svete darilo,“ žmurkol na ježka Stromáčik.
Nad hlavami kamarátov zašumelo lístie veľkého duba. Konečne priletela kukučka Soňa. „Nesmierne ma teší, že na mňa toľkí čakáte. Rada vás opäť vidím. Musím sa najprv trochu vydýchať. Mala som strašnú cestu. Zasiahla ma piesková búrka, len zázrakom som prežila. A potom, keď som prelietala ponad vysoké hory, prišiel silný nočný mráz. Normálne som rozmýšľala, že to otočím naspäť do Afriky.“ „A more? Aká bola cesta ponad more?“ vyzvedal jež Janko. „More bolo čarokrásne.
Trblietalo sa v ňom slnko a vietor ho kolísal sem a tam.“ Janko sa spokojne usmial a ďalší rozhovor kamarátov vôbec nevnímal. S otvorenými ústami si predstavoval, ako dupoce labkami po brehu mora, ako počuje jeho šum a ako večer sleduje západ slnka. „Janko, čo si tak ticho?“ štuchol ježka po riadnej chvíli Stromáčik. „Som pri mori a je mi tam dobre. Teraz je to možno iba sen, ale raz cestu k nemu zvládnem,“ spokojne odvetil Janko.
Ako sa chová ježko pri pohybe krajinou?
Ako žije ježko?
a) je veľmi hlučný b) vôbec ho nepočuť c) občas vydá hlasný zvuk
a) v skupinách b) v pároch c) je samotár Čo robí ježko v ohrození? a) začne kvičať b) schúli sa do klbka c) vylezie na najbližší strom
Čo najviac ohrozuje ježka? a) lietadlá b) dážď c) autá správne odpovede: a, c, b, c
kto pradie a nemá kolovrat?
kto ryje v zemi a nemá rýľ?
A.
B.
C. správne odpovede: 1C, 2B, 3A
kto nosí ihly a nevie šiť?
ZVIER
RATKO
V
ROZPLETACKA ROZPLETACKA ROZPLETACKA V lese-nelese je krásny slnečný deň, všetci sú vonku a tešia sa z pekného počasia. Ježko Janko by sa rád stretol s bobrom. Potreboval by, aby ho doučil nejaké plavecke štýly, pretože bobor je vynikajúci plavec. Ježko vie tiež dobre plávať, ale keď chce ísť k moru, musí sa zlepšiť. Pomôžte mu nájsť cestu k bobrovi.
Myslím, že som sa stratila. Ešteže sa viem orientovať podľa Slnka.
Uf, tá cesta z Afriky ma dosť vyčerpala!
Ako sa len dostanem k bobrovi? Asi potrebujem pomoc.
Tuším idem poobzerať stromy, či niektorý nepotrebuje preliečiť.
Lalalalalááááá
LAU
URA
Ježko Janko má jeden veľký sen. Chcel by ísť k moru. Počas dňa si preto často predstavuje, ako to pri mori vyzerá. Spočítajte, koľko hviezdic sa zmestilo do jeho sna. Vedeli ste, že morská hviezdica je mäsožravý živočích, ktorý nevie plávať? Je zaujímavá aj tým, že nemá mozog. Podobne ako jašterici jej dorastie rameno, keď oň príde. správna odpoveď: deväť
Do našich krajov prileteli už aj posledné zimomravé vtáky. Na obrázku však nájdete aj jeden druh, ktorý nepatrí medzi sťahovavé vtáky. Uhádnite, ktorý to je.
správna odpoveď: holub
Predtým, než vyfarbíte vyfarbovačku, pokúste sa uhádnuť, ako sa volá zelenina, ktorú sme vyfarbili na zeleno. Ak viete správnu odpoveď, pošlite nám ju mailom na adresu: redakcia@stromzivota.sk Prví traja, ktorí nám zašlete správnu odpoveď, dostanú zaujímavú knižku.
10 rozdielov