včera som sa bol trochu poprechádzať a videl som, že už rastie medvedí cesnak. Veľmi som sa potešil, mám rád bylinku vytvárajúcu v lese zelené koberčeky. Je nielen veľmi pekná, ale aj zdravá. Obsahuje veľa vitamínu C, s maslom a chlebom je to hotová mňamka. V lese–nelese sme mali trochu chaos. Strácali sa nám halúzky a dlho sme nevedeli nájsť vinníka. Nakoniec sa nám to podarilo a vďaka tomu sme spoznali aj nové zvieratko, ktoré k nám zavítalo. Prezradím vám len to, že je to vták a je veľmi inteligentný a hravý. Kamaráti, teším sa, keď už bude všetko rozkvitnuté a voňavé. Príroda sa prebúdza – a je nádherné pozorovať ju. Pomaly prilietajú prvé vtáky. Teším sa, keď zahliadnem prvého bociana. Nebýva síce u nás v lese-nelese, ale ja ho rád pozorujem z diaľky, ako si stavia hniezdo a stará sa o svoje mláďatá.
Rozprávky z lesa i nelesa
Pátranie po nezbedníkovi Medvedica Stanka sa vybrala z jaskyne k blízkym stromom, aby poobhrýzala púčiky na konároch. Plánovala nimi prekvapiť svoje medvieďa. Už veľmi dlho nemali úžasné jarné raňajky. Cestou späť na ňu žmurkali rozkvitnuté červenkasto-fialové poniklece. Kvety mala veľmi rada. Najviac by ju potešilo, keby kvietky najrozličnejších farieb kvitli všade a počas celého roka. Odložila teda na chvíľu púčiky z papule a kochala sa jarnou nádherou. Keď sa vrátila po púčiky, s prekvapením zistila, že tam žiadne nie sú. „Snáď mi pamäť ešte dobre slúži,“ pomyslela si, „veď som ich nechala tu. Či niekde inde?“ nebola si zrazu istá. A keďže ich nevedela nájsť, musela sa vrátiť nazbierať nové.
Bobor Dano ukladal malé konáriky na breh potoka. Bobrica Zuzka si ich dôkladne premerala, upravila na požadovanú dĺžku a potom odniesla na ich nový hrad. Keď Dano pribehol s ďalšou várkou, čakala ho na brehu a usmievala sa: „Ďakujem ti, Danko. Bolo to veľmi romantické, keď som si namiesto konárikov našla púčiky. Boli výborné.“ „Čože? Aké púčiky? Ty si obedovala bezo mňa?“ spýtal sa prekvapene Dano. „Tu boli na brehu potoka. Na mieste, kde mi ukladáš konáriky,“ vysvetľovala Zuzka. „To som nebol ja. Až sa mi labky trasú od toľkého znášania konárov. Teším sa, ako si konečne poobede oddýchnem.“ „Ale veď dnes si tých konárov veľa nepriniesol,“ čudovala sa Zuzka. „Akože nie, už som sa aspoň trikrát vrátil s plnou hrsťou,“ namietal Dano. „Niekto nám ich asi zobral a namiesto nich nám tu nechal púčiky,“ povzdychla si Zuzka. Pochopila, že o idylický darček sa nepostaral Dano, ale tajomný zlodej.
Lišiak Félix namosúrene utekal lesom. „Félix, kam sa tak ponáhľaš?“ zakričal na neho Stromáčik. „Niekto si tu z nás robí nepeknú srandu,“ odvrkol Félix, „vchod do brloha som si našiel zahádzaný konármi. A to pekne ohlodanými. Tak som išiel za bobrom Danom a spýtal sa ho, čo to vymýšľa. Ten však tvrdí, že mu ich niekto ukradol a namiesto nich mu nechal púčiky. A tie zase niekto zobral Stanke, ktorá nadobudla pocit, že jej zlyháva pamäť.“ „Musel to byť naozaj huncút. Šikovne premyslené žartíky,“ zasmial sa Stromáčik. „Mne sa to až také vtipné nezdá,“ zamračil sa Félix. „Nikomu sa nič nestalo, len si z vás niekto urobil srandu,“ snažil
sa ho uchlácholiť Stromáčik. „Kto to ale mohol byť?“ „To naozaj neviem, Félix. Čo keby sme zobrali jeden konárik a zabehli za vlkom Vladom? Jeho výborný čuch nám istotne pomôže,“ navrhol Stromáčik. Krkavec Viktor potajme počúval rozhovor Félixa so Stromáčikom. „Musím ich predbehnúť a nájsť Vlada skôr. Možno sa mi podarí presvedčiť ho, aby sa zapojil do mojich žartíkov,“ potmehúdsky sa uškeril a odletel.
Vlk Vlado sa predieral hustým lesom, keď na strome nad ním pristál krkavec Viktor. „Ahoj, Vlado, mohol by som ťa požiadať o láskavosť?“ „Samozrejme. Ak to bude v mojich silách, rád pomôžem.“ „Navštívi ťa Stromáčik s Félixom a porozprávajú ti príbeh o lesnom nezbedníkovi. Dajú ti ovoňať konárik a poprosia ťa, aby si im prezradil, kto je tým huncútom. Určite prídeš na to, že som ním ja. Nemohol by si im odpovedať, že konkrétne zvieratko nevieš určiť? Keď príde ten správny čas, priznám sa sám.“ „Ja neviem klamať. Stromáčik ma istotne rýchle odhalí,“ krútil hlavou Vlado. „Nebuď taký suchár, použi svoj herecký talent,“ nedal sa Viktor. „Ja a herecký talent? To je naozaj dobrý vtip,“ zachechtal sa Vlado.
Skôr ako sa stihli definitívne dohodnúť, dobehli k nim Stromáčik s Félixom. Presne ako Viktor predpokladal, Stromáčik sa pustil do vysvetľovania celého príbehu. A nakoniec Vladovi podával konárik, ktorým plánovali odhaliť páchateľa. Viktor zletel zo stromu a žmurkol na Vlada. „Ukáž, Stromáčik, možno na tom konáriku nájdeme nejakú stopu,“ ponúkol sa Viktor a krídlom prešiel po dreve. Vlado rýchlo pochopil, o čo Viktorovi išlo. Keď si pričuchol k drevu, mohol povedať, že cíti bobra Dana, lišiaka Félixa, Stromáčika aj krkavca Viktora. „Nikoho iného?“ spýtal sa Stromáčik. „Sú tam ešte nejaké pachové stopy, ale veľmi nevýrazné,“ dodal Vlado.
„Tie konáre sa nemohli objaviť pred mojím brlohom len tak,“ bezradne pozrel na Stromáčika Félix. „Možno odniekiaľ prileteli,“ začal veľkodušne hútať Viktor. Stromáčikovi viac nebolo treba. Podľa Viktorovho vystupovania pochopil, že všetky tie vtipy má na svedomí on. „Určite prileteli od bobra Dana. A niesli ich tie isté krídla, ktoré premiestnili aj Stankine púčiky k Zuzke,“ snažil sa napovedať Félixovi Stromáčik. „Takže to bol nejaký veľký vták?“ „Áno. Ešteže vlk Vlado má
dobrý čuch,“ usmial sa Stromáčik. „Ale veď nikoho nevystopoval,“ stále nechápal Félix. „Vystopoval. Mňa predsa,“ priznal sa usmiaty Viktor. „Čože? Ty si ten vtipkár? No pekne si sa vyfarbil,“ zaskočene reagoval Félix. „Áno, vyfarbil. Celý na čierno. Prepáč, nechcel som ti spôsobiť ťažkosti,“ pučil sa od smiechu Viktor. Kamaráti sa spoločne zasmiali. Félixov hnev bol razom preč a musel uznať, že Viktor bol naozaj nenápadný, prešpekulovaný a vtipný.
VLK ZRAK Vlk vidí v tme lepšie ako človek, no nehybné objekty prehliadne.
Na to, aby vlk vystopoval svoju korisť, musí používať všetky svoje zmysly. Vyriešte tajničku a uhádnite, ktorý zmysel je preňho najdôležitejší.
SLUCH Na otvorenom priestranstve počujú vlky do veľkej diaľky.
HMAT Oproti človeku je hmat vlka slabo vyvinutý.
V
I
CUCH
V živote vlka je veľmi dôležitý. Dokáže pri
Ž
dobrých podmienkach
K
zavetriť korisť na vzdialenosť až 3 km.
A
Á Š
V
ROZPLETACKA V marci prilietajú bociany späť na Slovensko. Zo všetkých vtákov si bociany stavajú najväčšie hniezda. Rozpletačka ti ukáže, na ktorom mieste sa rozhodol bocian stráviť tento rok svoj pobyt u nás.
Čaute, Stromáčikovia! Ja letím až z Afriky.
Aké je rozpätie krídiel krkavca?
a/ pol metra b/ 1 meter c/ 2 metre
nt, dokáže...
usa Krkavec je veľký cirk
a/ žonglovať dský hlas b/ napodobňovať ľu nohe c/ skákať na jednej
Koľko rokov sa dožíva krkavec?
správne odpovede: c, b, c, a
a/ 2 – 3 roky b/ 5 – 7 rokov c/ 10 – 15 rokov
ďatá?
o svoje mlá c e v a rk k rá a st sa o Ak
rodičom. a/ Je veľmi dobrým b/ Zanedbáva ich. po narodení. c/ Stará sa o ne len
správne odpovede: a) vlk, b) pes, c) líška, d) mulica
8
Sprรกvne odpovede: 1B, 2D, 3I, 4E, 5G, 6C, 7H, 8A, 9F
7
9 H
4
1
6
5 2 A
I
G
3
C
E F D
:)
B
HAVRAN
KRKAVEC
VRANA Krkavec, havran aj vrana sú veľmi inteligentné tvory. Dokážu skúmať človeka a využívať jeho zvyky vo svoj prospech. Dokážu si dokonca sami rozbíjať orechy. Spočítajte orechy, ktoré majú krkavec, havran a vrana na svojej cestičke. Prví traja, ktorí nám pošlú meno vtáka, ktorý nazbieral najviac orechov, dostanú plátenú tašku. Vaše odpovede posielajte na adresu: redakcia@stromzivota.sk
Do druhého ročníka výtvarnej súťaže Kde bolo, tam bolo sa zapojilo osem Klubov Stromu života. Úlohou detí bolo prečítať si rozprávku a následne nakresliť to, čo sa im na rozprávke najviac páčilo. Porota vyhodnotila zaslané diela a udelila 3 ceny víťazným Klubom. Výhercom srdečne blahoželáme.
1. miesto - Klub Lienka Školienka, Trenčianske Jastrabie 2. miesto - Klub MŠ Felix, Bratislava 3. miesto - Klub Bystré očká, Rožňavské Bystré