Stromacik 3-2014 by Strom života

Environmentálny časopis pre deti

november/2014 nepredajné

www.stromzivota.sk

Úvodník Ahojte priatelia, opäť som stretol v lese-nelese nového kamaráta. Priletel k nám až z Poľska. Predstavte si, že vďaka nemu sa mi podarilo vidieť človeka. Je taký divný, vysoký, chodí len po zadných končatinách. Dúfam, že budem mať ešte príležitosť stretnúť ho. Môj nový kamoš je sokol. Je nádherný keď plachtí nad poľom. Som rád, že som ho stretol. Zistil som pre Vás o ňom rôzne zaujímavosti. Hádam sa u nás v ešte zastaví. Trochu mi bolo smutno, lebo na kraji lesa-nelesa sme so sokolom Mišom objavili skládku. Viete čo to je? Smutný pohľad, rôzne nepotrebné veci ležali na tráve a pri stromoch. Napríklad taká pneumatika, fľaša alebo igelitka. Nikdy predtým som nič podobné nevidel. Človek vraj všetky tieto veci, keď ich už nepotrebuje, odnesie k nám na kraj lesa-nelesa a len tak ich tam pohodí. No vraj to tak nerobia úplne všetci, začul som, že existujú zberné dvory, kde takéto veci zbierajú a potom ich spracujú. Myslím, že to je určite lepšie riešenie. Zase som si pre Vás pripravil tajničky a hádanky. Dokonca aj jedno prekvapenie na poslednej strane. Kamaráti teším sa na Vás o mesiac.

Váš Stromáčik

STROMÁČIK - environmentálny časopis pre deti 3/2014, I. ročník – november 2014 Vydáva: Kancelária Stromu života Trnavská cesta 7 831 04 Bratislava Tel.: 02/55569093 Mobil: 0948 525 885 e-mail: kancelaria@stromzivota.sk Šéfredaktorka: Naďa Rázusová Ilustrácie: Broňa Schragge Redakčná rada: Jozef Kahan, Petra Holubová Grafická úprava: Richard Weber Distribúcia: Strom života Registrované na MK SR, reg. číslo 2983/2003 ISSN 1336-2837 Tento časopis vznikol vďaka finančnej podpore Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v rámci programu PODPORA.

Rozprávky z lesa i nelesa

Cesta za človekom

Zo stromov už opadala väčšina listov. Netopier Filip sa so svojou rodinkou uložil na zimný spánok v jaskyni pri hradisku. Jazvec Matej vyzametal svoju noru a vystielal si ju suchým lístím. Má rád poriadok a zablatený príbytok je pre neho nočnou morou. Včielka Jarka si so svojimi sestrami poukladala bližšie postieľky k sebe. Keď príde zima, nech medzi sebou nemajú zbytočné medzery. Takto im bude v úli teplejšie. Sojka Vojka, lamentujúc koľko má roboty, zahrabávala žalude na zimu do svojej podzemnej skrýše. Snažila sa byť nenápadná, ale aj tak všetci v lese vedeli, že si pripravuje jedlo na zimu.

prvá úloha - kvíz 1. Ako prezrádza Sokol zvukovým prejavom prítomnosť? a) mu mu mu mu b) ki ki ki ki c) ba ba ba ba

myšiar svoju

2. Ako dlho trvá hniezdenie (sedenie na vajíčkach) Sokola myšiara? a) 2 týždne b) 10 týždňov c) 4 týždne správne odpovede: 1b,2b,3a,4c

3. Najčastejšou potravou myšiara je? a) Hraboš poľný b) Diviak lesný c) Líška hrdzavá

Sokola

4. Koľko rokov sa dožíva Sokol myšiar vo voľnej prírode? a) 1 - 2 b) 3 - 5 c) 7 – 10

Veverička Janka sa akurát vracala zo zberu hríbov, keď zazrela sojku. „Vojka, Vojka, dúfam, že opäť nezabudneš, kam si svoje žalude zahrabeš. Nerada by som bola, aby si ma cez zimu obvinila, že som ti ich ukradla.“ „Janka, čo si to o mne myslíš? To by som nikdy neurobila,“ dušovala sa sojka, „Minulú zimu to bolo nedorozumenie. Nikoho som predsa neobviňovala. Len som potrebovala tvoju pomoc, aby si mi ich vyňuchala, keďže som ich nevedela nájsť.“ „Ja si to pamätám trochu inak. Robila si krik po celom lese. A keď som sa ti snažila pomôcť, tak si začala vyhlasovať, že to robím len preto, lebo za zmiznutie tvojich žaluďov môžem ja.“ „Prepáč Janka, to bolo len moje momentálne rozpoloženie, už som bola zúfalá,“ ospravedlňovala sa Vojka. „To je len taká výhovorka. Ja sa nikoho nesnažím obviňovať, pokiaľ o tom nemám dôkazy,“ pokračovala vo výčitkách veverička Janka.

druhá úloha - skryté slová Stromáčik skryl niektoré slová z rozprávky do čudných viet. Pokús sa ich nájsť. Príliš zdĺhavý hovor Kamil nevydržal. Na prechádzke bola aj s tromi kamarátmi. Chaos okolo ho zneistil. Potopa pierko odplavila veľmi ďaleko. 3

správne odpovede: výhovorka, strom, sokol, papier

„Dievčatá nerobte tu hurhaj, lebo si vás ulovím na obed,“ zapojil sa do rozhovoru lišiak Félix. „Ja som hádku nezačala, celý čas sa Janke len ospravedlňujem,“ nedala sa sojka. „Idem radšej rozvešať hríby po strome, aby mi rýchlejšie uschli,“ ukončila rozhovor veverička Janka a vybehla po pni do koruny stromu. Na konároch už mala uložené šišky a v domčeku naskladané semienka a oriešky. Práve hríby jej ešte do zimných zásob chýbali. Félix len neveriacky pokrútil hlavou a pokračoval vo svojej ceste za Stromáčikom. Jeho drobizg už vyrástol a osamostatnil sa. Ako býva v lišiackych rodinách zvykom, rozlúčil sa aj so svoju ženou Leou. Zimu chce Félix stráviť zábavou a potulovaním sa po lese. „Ahoj Stromáčik, mláďatá už vybehli z brloha, tak mám čas až do jari. Ideme skontrolovať či sú už všetci dostatočne pripravení na zimu?“ „Félix, toto tvoje jesenné opustenie rodiny asi nikdy nepochopím. Nie je ti za ňou smutno?“ spýtal sa Stromáčik. „Celý rok som okolo nich behal. Teraz si chcem užívať ja. Neboj sa, čo nevidieť mi Lea začne chýbať. Potom sa k nej vrátim.“ „Len aby iný lišiak nezastúpil tvoje miesto,“ varoval Félixa Stromáčik. „O to sa nebojím. Som mladý a silný, inému lišiakovi rýchlo vyprášim kožuch.“

tretia úloha - tajnička 1. Ako sa volá miesto, kde sa na zimný spánok uložili netopiere? 2. S kým sa hašterila veverička Janka? 3. Kto priviedol Stromáčika naspäť do lesa-nelesa? 4. Ako sa volá miesto, kde človek odniesol nepotrebné veci z lesa-nelesa? 5. Koho sa snažil Stromáčik na skládke neúspešne zaujať?

Zrazu začuli z diaľky krik „Skryte sa! Pozoóór! Rýchlo zalezte!“ ozýval sa lesom škriekavý hlas sojky Vojky. „Dnes má Vojka svoj deň. Od rána len škrieka,“ komentoval varovanie sojky Félix „Poďme sa radšej pozrieť, čo sa deje,“ s úsmevom dodal Stromáčik. Ako tak išli za hlasom sojky, odrazu všetko v lese stíchlo. „Všade je podozrivé ticho. To je zvláštne,“ nahlas rozmýšľal Stromáčik. „Pozri hore na strom. Tam na tom suchom konári sedí sokol,“ zašepkal Félix. „Mali by sme ho odplašiť, aby sa ho iné zvieratká nebáli. Lenže ja takto zo zeme nič neurobím. Budeš sa musieť za ním vyšplhať ty Stromáčik.“ A tak sa aj stalo. Keď bol Stromáčik v korune stromu, prihovoril sa sokolovi: „Ahoj, volám sa Stromáčik. Mohol by si odletieť preč? Zvieratká z lesa sa ťa boja.“ „Čéšt. Nazývam sa Mišo a prilietam z Polski. Potrebujem chvíle na relax,“ odpovedal sokol. „A kam máš namierené ďalej?“ spýtal sa Stromáčik. „Cítim, že v tým roku budze tiežko zima, tak letím trocha poniže z gor.“ „Ja som nikdy nebol mimo nášho lesa. Celý čas žijem len tu. Je mi tu dobre, mám tu svojich kamarátov. Zima mi neublíži, tak kam by som chodil?“ „Poznať svet ješče,“ dodal sokol Mišo. Stromáčik sa zamyslel. „Mišo má v niečom pravdu. Ak chcem nájsť človeka, musím opustiť les a vydať sa do sveta,“ pomyslel si Stromáčik.

1. 2. 3. 4. 5.

Lišiak Félix pozoroval rozhovor zo zeme. Bol už mierne nervózny, pretože to trvalo už nejako dlho. Začal si vyčítať, že Stromáčika poslal za sokolom samého. „Féééllix, neboj sa o mňa. Sokol Mišo ma kúsok odnesie. Idem hľadať človeka. Sľubujem, že sa o pár dní vrátim,“ kričal z koruny stromu Stromáčik. „Nevymýšľaj Stromáčik,“ stihol ešte zakričať Félix, ale to už sokol Mišo vzlietol a vo svojich pazúroch držal Stromáčika. „Nemôžem nechať Stromáčika odletieť samého. Musím mu ísť pomôcť,“ pomyslel si Félix a rozbehol sa cez les. Po dvoch dňoch letu dorazili sokol Mišo a Stromáčik na okraj lesa. Stromáčik ešte nikdy nebol tak ďaleko od domova. Bolo mu celkom smutno za kamarátmi, ale zároveň sa nevedel dočkať toho, že sa stretne s človekom. „Tutaj si podáme odpočinok. Mám zámer zlapač coši, lebo som glodny. Pokukaj okolie. Za godzinu sa vrátim,“ dohadoval sa Mišo so Stromáčikom. „V poriadku, rád sa chvíľu poprechádzam. Z toho letu som celkom dolámaný,“ súhlasil s prestávkou Stromáčik. Potom ako sa rozlúčili, sokol Mišo odletel hľadať svoj obed a Stromáčik pomaly zliezal zo stromu, na ktorom pristáli. Strom bol mierne vyschnutý a zostávalo na ňom len pár posledných listov. „To ťa nikto ani nepoleje?“ ľutoval strom Stromáčik. „Aha, pozrite, niečo lezie po strome,“ oznamovala svojim kamarátom igelitka Poli. Smerom k stromu sa hneď otočila pivová fľaša Betka a pet fľaša Petka. „Dúfam, že tu nemieni ostať s nami, už nás je tu aj tak dosť,“ zamrmlala stará konzerva. „Nebuď taká nepríjemná,“ zapojil sa do diania Kartónko, „možno práve on nám pomôže dostať sa na zberný dvor.“ Keď Stromáčik zliezol zo stromu, na čiernej skládke na okraji lesa ostalo absolútne ticho. Stromáčik sa v nemom úžase pozeral na stvorenia, ktoré ešte nikdy predtým nevidel. Aj stvorenia zo skládky boli ticho a báli sa prvé prehovoriť. „Vitaj na našej skládke,“ nabrala odvahu odhodená detská košieľka. „Ahojte, volám sa Stromáčik, pochádzam z lesa-nelesa a vybral som sa hľadať človeka. Prepáčte, že som sa na vás tak prekvapene pozeral, ale ja som takéto prírodné stvorenia ešte nevidel.“ „Ale nás nestvorila príroda. Vyrobil nás človek, ale potom ako sme mu doslúžili, vyhodil nás na túto skládku do lesa. Považoval nás totiž za nepotrebných. Ak by sa nám podarilo dostať na zberný dvor, každého z nás by postretol lepší osud,“ vysvetľovala Stromáčikovi pneumatika z auta, „my do lesa nepatríme, ale pokiaľ sa nenájde niekto, kto nás odtiaľto odnesie, budeme tu roky hniť.“

štvrtá úloha - veverička Janka Veverica stromová je jedným z najobľúbenejších hlodavcov (živočích s ostrými a pevnými prednými dvoma zubami) u nás, no v posledných rokoch sa jej výskyt znižuje. Rodí 3-5 mláďat a tie sa osamostatňujú v 8. týždni. Zahliadnuť ju môžete cez deň, najmä v ráno a potom opäť podvečer. Keď ju vidieť v pohybe, venuje sa zháňaniu potravy a hodovaniu. V zime nespí, je aktívna, a preto si robí zásoby, ktoré si zahrabáva. Vďaka výbornému čuchu ich potom vie nájsť. Chvost používa ako kormidlo, keď skáče z konára na konár a zo stromu na strom. Dokáže doskočiť až 4 metre ďaleko. Ak ju niekto alebo niečo rozruší začne sa ozývať mľaskavým „čuk-čuk“. Stromáčik chcel urobiť veveričke Janke radosť a počas prechádzky jej nazbieral zásoby na zimu. V jednej sa však zmýlil, uhádni, ktorá to je. 6

A –hríby

B- šišky

správna odpoveď: D

C- lieskové oriešky

D- mach

„Ak nájdeš človeka, povedz mu prosím ťa o nás. Nechcem tu sto rokov ležať,“ prosila Stromáčika škatuľa od trvanlivého mlieka, „nedávno nás tu ľudia aj navštívili, ale neodniesli nás. Iba si nás odfotili fotoaparátom.“ Stromáčik veľmi nerozumel, čo mu tieto stvorenia hovoria. Zberný dvor? Fotoaparát? Nič také vôbec nepoznal. Ale skôr ako sa stačil opýtať, začal sa lesom ozývať strašný hluk. „Čo je to za hluk?“ spýtal sa Stromáčik. „Že by predsa len? Stromáčik, priniesol si nám šťastie! Počuť auto. Človek prichádza...“ radostne zvolala stará lopata. Stromáčik spozornel. Dlho očakávaná chvíľa je tu. Auto zastavilo kúsok od skládky. Otvorili sa dvere a z auta vystúpili traja ľudia. Mohutné postavy, ktorým Stromáčik nesiahal ani po kolená. Stromáčik stál ako prikovaný k zemi. Od prekvapenia nebol schopný ani len lístkom na hlave pohnúť. Medzi časom

piata úloha - skládka

Cestou von z lesa-nelesa, na ktorú zobral Stomáčika sokol Mišo, videli všeličo možné. Niečo Stromáčik poznal a niečo mu bolo dovtedy neznáme. Zistil, že človek, ktorého hľadá používa les-neles ako miesto na odkladanie starých nepotrebných vecí. Skús uhádnuť, čo z toho, čo videli, do lesa-nelesa nepatrí a porozprávaj sa s rodičmi alebo pani učiteľkou o tom, kam tieto veci patria.

si ľudia nasadili rukavice a začali odpad zo skládky zbierať a hádzať na vlečku pripevnenú za autom. „Tak predsa len bude zo mňa krabička na vianočné darčeky,“ tešil sa vyhodený papier Pepo. Radosť papiera Pepa prebrala Stromáčika z úžasu: „Dobrý deň ľudia. Aj ja potrebujem vašu pomoc,“ mával na ľudí Stromáčik. Tí mu však vôbec nevenovali pozornosť a pokračovali v likvidovaní skládky. „Haló, počujete ma? Aj ja potrebujem vašu pomoc,“ snažil sa ľudí upútať Stromáčik, no bez úspechu. Mával na nich rukami, pobehoval okolo nich a kričal, ľudia si ho však nevšímali. Keď odstránili celú skládku, nastúpili do auta a odišli. Z vlečky Stromáčikovi mávali jeho noví kamaráti: „Neboj sa Stromáčik. Aj teba raz človek zbadá. Len si asi ešte nestretol toho správneho človeka,“ kričali mu zdiaľky.

Stromáčik si smutný sadol pod suchý strom, z ktorého zliezol a začal plakať. Jeho slzy pokropili zem pod stromom a ten sa prebral k životu: „Ďakujem ti Duch lesa, že si mi vrátil silu,“ zašumelo v korune stromu, „som poctený tvojou návštevou. Nemyslel som si, že zájdeš až na kraj lesa.“ Stromáčik prestal plakať a zdvihol hlavu smerom ku korune stromu: „Chcel som pomoc od ľudí, no bol som pre nich neviditeľný. Pokiaľ ma neuvidia, nikdy mi nepomôžu.“ „Ľudské oko nevidí všetko, to je pravda. Človek však dokáže vidieť aj srdcom, nie každý človek však tomu verí. Preto nesmúť, raz takého človeka stretneš. Nesmieš ho však hľadať, on musí prísť k tebe,“ snažil sa Stromáčika utešovať strom, „vráť sa radšej hlboko do lesa. Tam je tvoje miesto.“ „Stromáááčik. Stromáááčik,“ ozývalo sa lesom. „To je Félix, on ma nasledoval,“ zaradoval sa Stromáčik. „Fééélix, tu som. Na okraji lesa, pod suchým stromom.“ Félix dobehol k Stromáčikovi a vyoblizoval ho: „Už nikdy len tak sám neodíď. Bál som sa o teba.“ „Prepáč. Nechcel som ti spôsobovať starosti,“ ospravedlňoval sa Stromáčik. „Tak jak? Ješte my spolucestujeme?“ ozval sa zo stromu aj sokol Mišo. „Moja cesta za človekom skončila. Stretol som ho, no nevidel ma. Ďakujem ti Mišo, že si ma zobral až sem, ale je čas vrátiť sa domov.“ „V požondku. Opatruj jest i maj nadeje. Uvidime se v drugom roku,“ rozlúčil sa sokol Mišo a vzlietol na oblohu. „Ach Félix, ani nevieš ako som rád, že ťa vidím. Cestou domov ti všetko porozprávam. Videl som zaujímavé stvorenia a ten suchý strom sa vďaka mojim slzám prebral k životu a nazval ma Duch lesa...“ začal Félixovi rozprávať Stromáčik.

Sokol Mišo, potom ako sa rozlúčil so Stromáčikom, navštívil ešte svojich dvoch kamarátov sokolov.

Sokol lastovičiar - Z letu loví veľký hmyz. Žije v otvorenej krajine s lesíkmi.

Sokol myšiar – Žije v otvorenej krajine aj v mestách. Pri love sa vznáša trepotavým letom na mieste.

Sokol sťahovavý – Jeden z najrýchlejších vtákov sveta. 11 Vtáky loví v letku.

SOKOL Spolu s myšiakom lesným patrí k najrozšírenejším dravcom v strednej Európe.

Živí sa hlavne drobnými cicavcami, prípadne menšími druhmi vtákov.

Samec je trochu menší než samica.

Sokol myšiar loví najčastejšie korisť na zemi, predtým si ju vyhliadne sediac na vyvýšenom mieste, alebo z výšky trepotavým letom.

Sokol myšiar vidí ultrafialové žiarenie, vďaka čomu vie rozoznať močové stopy okolo nôr hlodavcov, pretože od moču sa toto žiarenie silne odráža.

Rozpätie krídel má okolo 75 cm.

Samica znáša do hniezda 4-6 vajíčok.

Keď zahliadne korisť, prudko sa za ňou spustí k zemi so stiahnutými krídlami.

šiesta úloha - nájdi 10 rozdielov

Vyhlásenie súťaže:

Vianočné kúzlo Najkrajším a neodmysliteľným symbolom Vianoc sa stal vianočný stromček. Obľúbili si ho ľudia na celom svete. Nevieme s istotou, v ktorej krajine si ľudia na Vianoce začali ozdobovať svoje príbytky stromčekom. Ale v podobe v akej vianočný stromček poznáme dnes, existuje už viac ako 400 rokov. Stromček býval umiestnený väčšinou na stole a všetky vianočné ozdoby boli vyrábané ručne. Celé rodiny trávili predvianočný čas výrobou vločiek a hviezdičiek z peria, či šitím vrecúšok na vianočné darčeky.

Zadanie súťaže: Strom života vyhlasuje pre svojich členov súťaž „Vianočné kúzlo“. Vašou úlohou je vyrobiť vianočné ozdoby. Ozdobovať môžete aj pripravené predlohy. Pri svojej práci však musíte použiť prírodné materiály (rôzne semiačka, šípky, šišky, gaštany, šúpolie a podobné). Do súťaže sa môžu zapojiť len platné Kluby Stromu života pôsobiace pri materských školách, rodinných či materských centrách alebo pri neformálnych zoskupeniach rodičov detí do 7 rokov. Najzaujímavejšie diela budú odmenené vecnými cenami. Vaše diela nám pošlite do 8. decembra 2014 na novú adresu Stromu života: Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava Obálku označte heslom: Vianočné kúzlo 15

A K N I OV

ČO AK BUDEM NEPOTREBNÝ? Hudobné CD s veselými pesničkami, ktoré si môžete kedykoľvek zaspievať spolu so Stromáčikom.

Stromáčik objavil na kraji lesa-nelesa kopu nepotrebných vecí. Papier, škatuľa, fľašky, hrdzavá lopata, pneumatika, baterky a iné „tvory“ prosia Stromáčika, aby im pomohol dostať sa odtiaľ preč. Nechcú takto skončiť. Zaspievajú mu, čo treba urobiť, ako ich možno využiť, ak sa už stanú nepotrebnými. „My sme odpad nebezpečný, problém nechceme byť večný!“ naliehajú baterky. „V zbere ma však radi majú, tam mi druhú šancu dajú“ spieva starý kartón. Sklenená fľaška si pospevuje: “Do debničky ma vždy vráť, nech ma môžu napĺňať.“ Čo s vyžúvanou žuvačkou alebo starou konzervou a mnoho ďalších užitočných informácií sa dozviete ak si piesne vypočujete. 16

Bohato ilustrované CD s poučnými textami piesní bude určite skvelým darčekom pre deti, ktoré chcú spievať, tancovať a majú radi prírodu. Detskými interpretmi naspievané CD obsahuje 13 skladieb plus bonus s populárnym slovenským spevákom Thomasom Puskailerom. Vychádza na konci novembra 2014 a objednať si ho môžete cez náš webshop www.obchod.stromzivota.sk za cenu 9 EUR.

VYHRAJTE CD Napíšte nám, ktorých zvieracích kamarátov doteraz Stromáčik v lese-nelese stretol (vo všetkých 4 číslach). Odpoveď nám pošlite na adresu redakcia@stromzivota.sk do 30. novembra 2014. Jeden z vás, ktorého vylosujeme, dostane od Stromáčika CD „Čo ak budem nepotrebný“. 17