zvykli ste si už na ranné vstávanie a domáce úlohy? Určite ste si už so spolužiakmi a kamarátmi porozprávali zážitky z letných prázdnin. Bolo naozaj krásne a teplé počasie, ale v týchto dňoch sa vonku už výrazne ochladilo. Listy na stromoch hrajú všetkými farbami. Nádherný je pavinič, na ktorom vidieť celú paletu farieb. Je to naozaj zážitok vidieť ho v tomto období. Tu u nás v lese sa tiež ochladilo a zvieratká sa pomaly chystajú na zimu. Kým bolo pekné počasie, vyhrievali sa na slniečku. Ale mali sme tu aj nečakané nepríjemnosti. Nuž, začítajte sa do ďalšej rozprávky.
Rozprávky z lesa i nelesa
Nečakané nepríjemnosti V slnečný jesenný deň sa medvieďatá naháňali pri starom hradisku. Šantili v popadanom lístí a vôbec si nevšímali, čo sa deje okolo nich. Medvedica Stanka sedela pri vchode do jaskyne a zhovárala sa s čmeliakom Hugom: „Takú teplú jeseň som už dávno nezažila.“ „Ja sa teším, mám dostatok potravy ešte aj teraz.“ „To je síce pekné, že netrpíš hladom, ale mne sa v noci zle spí. Keď je teplo, neviem si poriadne oddýchnuť. Už aby poriadne...“, nestihla Stanka dopovedať, keď medvieďatá začali kričať. „Mama, mama! Bračeka uštipol had. Treba mu rýchlo pomôcť, inak zahynie,“ plakalo preľaknuto jedno z medvieďat. Medvedica sa okamžite rozbehla k medvieďatám. Hoci už neboli celkom malé, stále sa o ne starala: „Musíme toho hada nájsť, aby jazvec Matej vedel, akú bylinku má použiť. Hugo, prosím, zaleť za Stromáčikom a cestou vyzdvihnite aj Mateja.“
Hugo nebol príliš dobrý letec, napriek tomu sa zo všetkých síl snažil ponáhľať. Veď pri uštipnutí hadom môže byť každá sekunda dobrá. Po čase však vládal stále menej a menej. A to nezaletel ani k jelenej hore. Jeho veľké bruško ho ťahalo k zemi a tak si musel odpočinúť. Unavený a spotený začal aspoň volať o pomoc. Možno niekto bude nablízku, kto by za Stromáčikom zabehol rýchlejšie. „Pomóc, pomóc,“ ozývalo sa z trávy. Hugove volanie začul lišiak Félix a bleskovo stál pri ňom: „Hugo, čo sa deje?“ „Medvieďa poštípal had, letím za Stromáčikom a Matejom, aby mu pomohli.“ „A čo tak dychčíš? Nebodaj ťa ten krátky let vyčerpal? Mal by si viac trénovať a nielen sa napchávať. Vyskoč na mňa a poriadne sa drž. Ja ti ukážem, čo je to rýchly let,“ bavil sa Félix na Hugov účet.
Medvedica Stanka vylízala medvieďaťu ranu a vypľúvala sliny. Obzerala sa navôkol, ale žiadneho hada nevidela. „Choď zobudiť uja Filipa, bez neho toho hada nenájdeme,“ prikázala medvieďaťu, ktoré plakalo vedľa svojho bračeka. Medvieďa sa rozbehlo k jaskyni, v ktorej spal netopier Filip aj so svojou rodinkou. „Ujo Filip, vstávajte, potrebujeme Vašu pomoc. No tak, preberte sa. Život môjho bračeka je v ohrození.“ Netopier Filip si pretrel ospalé oči a zbadal nástojčivé medvieďa. „Dobre, dobre, veď už som hore. Ako ti môžem pomôcť?“ „Je o tebe známe, že svojím dobrým sluchom nájdeš všetko, čo sa hýbe a my musíme nájsť hada, ktorý poštípal môjho bračeka,“ vysvetľovalo medvieďa.
Stromáčik akurát pomáhal veveričke Janke zbierať žaľude, keď k nemu dobehol lišiak Félix s Hugom na hlave: „Stromáčik, medvedica Stanka ťa potrebuje pri starom hradisku. A musíme skočiť ešte pre jazveca Mateja.“ „Vy utekajte k hradisku, ja zabehnem pre Mateja,“ ponúkla sa bez váhania Janka. Bola rada, keď sa niečo deje a ona môže byť toho súčasťou. „Dobre, stretneme sa pri vchode do jaskyne. Félix, ty mi cestou vysvetlíš, čo sa stalo,“ povedal Stromáčik. Janka švihom vybehla po strome a v rozbehu urobila salto na ďalší strom. Skákala zo stromu na strom s takou ľahkosťou, že by si niekto mohol myslieť, že lieta.
Jej skákanie si všimol veveričiak Fedor. Strašne sa mu páčilo, aké kúsky Janka predvádzala. Sám by sa k niektorým z nich ani neodvážil. Uchvátila ho jej odvážnosť a sebaistota s akou svišťala medzi stromami. Rozbehol sa teda za ňou, veď taká veverička sa nevidí každý deň. „Volám sa Fedor. Kam sa tak ponáhľaš?“ „Teraz nie je vhodný čas na rozhovor. Musím zachrániť medvieďa. A ty ma len rozptyľuješ. Prestaň ma prosím naháňať,“ odmerane odpovedala Janka. Fedor trochu spomalil, no aj tak Janku ďalej nasledoval. Zaujímalo ho totiž, čo sa bude diať.
„Ahoj Matej, prosím ťa, poď rýchlo k starému hradisku. Stalo sa tam nešťastie a je potrebná tvoja pomoc. Stromáčik s Félixom sú už na ceste, “ vyhŕkla na jazveca Mateja Janka. Matej si pobalil základné veci a urýchlene sa vydal na cestu. Jazvečica Naďa stihla za ním ešte zakričať: „Opýtaj sa Félixa, ako sa má líška Lea. Dávno som o nej nič nepočula, tak dúfam, že je všetko v poriadku. A spýtaj sa, či bývajú stále spolu. Nerada by som bola, keby sa k nám lišiak túto zimu opäť nasťahoval.“
Netopier Filip preskúmaval okolie. Na jednom z múrov hradiska zaregistroval pohyb: „Stanka, had, ktorý poštípal medvieďa, nie je v tráve, v ktorej ho hľadáš. Vyliezol až na múr hradiska, preto ho nemôžeš nájsť.“ „Ďakujem ti za pomoc, Filip. Pozri, tam už prichádza Stromáčik s Félixom a Hugom. Ty choď spať, ja to s nimi už vyriešim,“ poďakovala sa netopierovi medvedica Stanka. Keď Stromáčik dobehol k hradisku, Stanka ukázala na polorozpadnutý múr: „Tam medzi skalami sa skrýva had, ktorý poštípal moje medvieďa.“ Stromáčik sa zväčšil a opatrne chytil hada do svojich rúk. Potom sa pomaly zmenšil do normálnej veľkosti, pričom položil hada do neďalekej trávy.
„Prepáč, že ťa takto prenášam. Ale potrebujeme vedieť, aká bylinka pomáha potlačiť tvoj jed,“ oslovil hada Stromáčik. „Jed? Ja nie som jedovatá,“ odpovedala užovka Žofka, „ospravedlňujem sa za poštípanie, ale ležala som si pokojne v tráve, keď mi medvieďa stupilo na chvost. Ja som sa len bránila. I keď to nemám vo zvyku, musela som dať medveďom najavo, že tu nežijú samé.“ Medzičasom pribehol aj jazvec Matej s veveričkou Jankou. „Toľko paniky kvôli neškodnej užovke?“ zasmial sa Matej, „tak na tento prípad predpisujem listy skorocelu a pravidelné čistenie ranky.“ Medvedici odľahlo, už sa bála toho najhoršieho. „Keďže sa všetko vysvetlilo, poďme sa aj my ponaháňať v lístí. Veď čo nevidieť príde zima, tak si ešte užime túto krásnu jeseň,“ navrhol na odľahčenie situácie Stromáčik a ostatní kamaráti s ním súhlasili. „Ale pozor na hady, môžu sa zohrievať na slniečku v tráve,“ dodala s úsmevom užovka Žofka.
1. Do akej veľkosti užovka dorastá? a. patrí medzi naše najmenšie hady b. je to stredne dlhý had c. užovka je náš najväčší had
2. Kedy je užovka najviac aktívna a. v noci b. poobede c. ráno
3. Ako sa správa užovka pri stretnutí s človekom? a. hneď zaútočí b. snaží sa čo najskôr dostať preč c. patrí medzi menej plaché hady
4. Koľko vajíčok znáša užovka? a. Jedno až dve b. Päť až osem c. Desať až dvanásť
Správne odpovede: c, c, c, b
Nasledujúce vety sú úryvky z rozprávky. Urči, ktorého zvieratka sa týkajú.
Veľké bruško ho ťahalo k zemi, a preto si musel odpočinúť. Je známe, že svojim dobrým sluchom nájde všetko, čo sa hýbe. Skákala zo stromu na strom a pritom urobila salto. Potom, ako si pobalil základné veci, sa urýchlene vydal na cestu.
Vyrieš rozpletačku a zistíš, na čom si užovka rada pochutná. Jedno zvieratko je navyše.
bludisko Každý správny gazda má na dvore užovku, pretože chytá myši. Pomôž užovke dostať sa na dvor k ostatným zvieratám.
Stromáčik sa veľmi rád prechádza podvečer po lese a častokrát nájde na zemi rôzne stopy. Nie vždy však vie uhádnuť, ktorému zvieratku patria. Tri si nakreslil na papier, pomôžte mu priradiť zvieratko k správnej stope.
a
b c
1
2
3
Užovka
Žofka
a
jej
kamošky
sa
cez
víkend vyhrievali na slnku. Ako sa tak vrteli, Stromáčik si všimol, že svojim telom dokáže vytvoriť rôzne písmená. Skúste uhádnuť, aké písmená to sú.
VYHLÁSENIE SÚŤAŽE
Navrhnite si svojho vlastného Klubáčika, ktorý bude znázorňovať vášho maskota. Klubáčik vás bude sprevádzať na ceste zbližovania sa s prírodou počas celého roka.
Zadanie súťaže:
Deti vlastnou fantáziou vytvoria nového maskota (logo) pre svoj Klub Stromu života. Môžu ho nakresliť, vyrobiť maketu, ušiť postavičku a pod. Fantázii sa medze nekladú. Do súťaže sa môžu zapojiť len platné Kluby Stromu života pôsobiace pri materských, základných, špeciálnych školách, rodinných či materských centrách alebo pri neformálnych zoskupeniach rodičov detí do 8 rokov. Každý Klub môže do súťaže zaslať iba jedno dielo – maskota (logo), formou detailnej fotografie. Najzaujímavejšie diela budú odmenené vecnými cenami. Fotografie z priebehu tvorby a samotného diela nám pošlite do 20. novembra 2015 na adresu kancelaria@stromzivota.sk Nezabudnite uviesť vaše kontaktné údaje.