nevedel som sa už dočkať, kedy vám opäť budem môcť napísať. Dúfam, že ste prežili úžasné leto, zažili výnimočné situácie a videli také kúty sveta, ktoré stáli za to. Opäť sa začala škola a škôlka. Podaktorí z vás sú v škole prvýkrát a podaktorí ste sa nevedeli dočkať kedy stretnete kamošov, spolužiakov alebo pani učiteľku. U nás v lese nelese bolo aj toto leto veľmi teplo. Veľa som chodil k vode a zoznámil som sa s kamarátmi, ktorí milujú vodu. Ani by ste neverili ako je pre niektoré zvieratká dôležité, aby bola voda čistá. Máme tu také menšie problémy, ktoré sa nám podarilo...no ale to sa dočítate v rozprávke :) Kamaráti, trochu som počas leta popracoval na časopise a dúfam, že sa vám bude páčiť.
Rozprávky z lesa i nelesa
Dobrá správa
Po krátkej letnej búrke ostala salamandra Tea celá od blata. Zamierila preto rovno k lesnému potôčiku, aby sa poumývala. Ešte prednedávnom v ňom plávala ako larva, ale teraz je z nej už veľká slečna s pestrými žltými škvrnami po celom tele. Nuž, a ako sa na správnu slečnu patrí, nechce, aby jej žlté bodky boli špinavé. Keď dorazila k potôčiku, pri brehu zbadala plačúceho raka Tomáša. „Ahoj Tomáš, prečo tak nariekaš?“, ustarostene sa spýtala Tea. „Bolí ma celé telo. Asi som dostal nejakú chorobu,“ s bolestivým pohľadom odpovedal Tomáš.
„Dúfam, že to nebude nič vážne. S tebou som sa v potôčiku najradšej hrávala.“ „Ach, keby si tak mala pravdu, lenže chorých je nás viac. Museli sme sa niečím nakaziť,“ vysvetľoval Tomáš. „To bude iste nejaký bacil vo vode. Vydrž, pokúsim sa niekoho nájsť, kto by vám mohol poradiť. Sľubujem, že sa budem ponáhľať,“ povedala rozhodne Tea a okamžite sa vydala hľadať pomoc. Stromáčik s Agátou a Šimonom sedeli pred horárňou a dumali nad tým, ako zastaviť pilčíkov v lese. „Môžeme sa porozprávať s ockom. Je horárom, určite nám poradí,“ navrhla Agátka. „To nebude také jednoduché. Pokým ocko niekoho zavolá, už tu budú ostatné zvieratká z lesa-nelesa. Ak chceme zabrániť nešťastiu, potrebujeme rýchle riešenie,“ rozmýšľal Šimon.
„A čo keby sme zašli za pilčíkmi a povedali im, že veľm ubližujú nášmu lesu. Neprestali by s rúbaním stromov?“ spýtal sa Stromáčik. „Ach, Stromáčik, takto možno funguje v rozprávkach, ale nie v skutočnom svete. Veľa ľudí je ľahostajných. Nezáleží im na tom, či sa nejaké stromy rúbu alebo nie,“ povzdychla si Agátka. „Tak teda poďme za vaším ockom, sami asi na žiadne riešenie neprídeme,“ skonštatoval Stromáčik. „Lenže pre ocka budeš neviditeľný. Neuverí nám, že sa na nás chystajú zaútočiť zvieratká z lesa. A už vôbec nebude veriť tomu, že sa rozprávame s lesnou bytosťou,“ uvažovala Agátka. „To je pravda. Ocko na lesné bytosti neverí,“ doplnil ju Šimon.
„Haló, kde ste kto? Potrebujem vašu pomoc!“ vykrikovala salamandra Tea po lese. „Agátka, Šimon, počujete? Niekto volá o pomoc,“ zbystril pozornosť Stromáčik. Deti sa započúvali do šumu lesa, ale žiaden krik nepočuli. „Poďte, pozrieme sa čo sa deje,“ rozbehol sa za hlasom salamandry Stromáčik. Agátka a Šimon nelenili a nasledovali Stromáčika až k veľkému stromu, pri ktorom zostali stáť. V lístí zbadali malú salamandru, ku ktorej si opatrne kľakli. Nechceli ju predsa vystrašiť.
„Stromáčik, my jazyku zvierat nerozumieme a nič nepočujeme. Vieš nám povedať, čo ti salamandra hovorí?“ spýtali sa deti. „Salamandra sa volá Tea a rozpráva mi orakoch v potoku, ktoré potrebujú pomoc. Niečo sa s nimi deje a sami si nevedia rady,“ vysvetlil deťom Stromáčik. „Túto správu musíme rýchlo oznámiť ockovi. On bude vedieť ako rakom pomôcť,“ presvedčene navrhla Agátka. „Jasné, utekajme za ním,“ súhlasil Šimon.
Deti vbehli do horárne a za chvíľu aj s otcom mierili k potoku. Ujo horár presne vedel, čo sa s rakmi deje. „Ach, nezodpovední ľudia. Kúpia si domov do akvária raka a myslia si, že je to obyčajný rak z potoka. Lenže to tak nie je. Raky v predajni s chovateľskými potrebami sa k nám dovážajú zo zahraničia. Sú omnoho odolnejšie, ako naše potočné raky a môžu prenášať rôzne choroby. A keď človek už doma raka nechce, tak príde sem k potoku a vypustí ho. Toto sa však robiť nesmie, pretože tým môžeme ohroziť zdravie všetkých ostatných rakov,“ ozrejmil deťom chorobu rakov otec. „A dokážeš našim rakom pomôcť?“ vyzvedal Šimon. „Ťažko povedať. Asi nie všetkým. Okamžite však musíme celú oblasť uzatvoriť, inak sa choroba bude šíriť ďalej. Zároveň treba zastaviť aj ťažbu dreva a musíme zakázať aj vjazd autom do lesa.“
Keď horár kamsi odbehol, podišiel Stromáčik k rakovi Tomášovi: „Je mi ľúto, že sa trápiš. Vďaka tvojej chorobe však ľudia prestanú rúbať v lese stromy. Zvieratká z lesa boli odhodlané stromy ochrániť a chceli na ľudí zaútočiť. To by však nedopadlo dobre. Takže si vlastne zachránil aj stromy v lese, aj mojich kamarátov. Povedz, čo pre teba môžem urobiť?“ „Bolí ma klepietko. Ak by si mohol, zohrej mi ho trochu jemným trením,“ poprosil Stromáčika Tomáš. Stromáčik obozretne chytil rakove klepietko a ako ho hladil, jeho ruka začala žiariť. Akoby celé slniečko bolo ukryté v Stromáčikovej dlani. A kde sa raka dotkol, tam sa Tomášovi uľavilo od bolesti. „Som ti povďačný, Stromáčik,“ s úsmevom ďakoval rak Tomáš. „Neďakuj mne, ale celému lesu. To on viedol moju ruku. Sám les ti chcel pomôcť a poďakovať,“ odpovedal Stromáčik.
„Teraz už však musím ísť naproti mojim kamarátom. Onedlho by mali doraziť. Musím ich zastaviť skôr, ako sa dostanú k človeku. Agátka a Šimon, rád som vás spoznal. Prídem vás opäť niekedy pozrieť,“ lúčil sa deťmi Stromáčik. „Aj my sme radi, že sme ťa spoznali. Keď budeš ty alebo zvieratká v lese potrebovať pomoc, radi opäť pomôžeme. A porozprávame o vás aj iným deťom. Naučíme ich, ako sa v lese správať a prečo je potrebné les chrániť,“ odpovedala Agátka. Stromáčik ešte zamával na rozlúčku deťom a zašiel hlbšie do lesa. Nevedel sa dočkať momentu, keď svojim kamarátom oznámi dobrú správu. Raky zachránili les, pretože vďaka nim sa ťažba dreva v lese zastavila. Už nie je potrebné na človeka zaútočiť. Môžu sa vrátiť pokojne domov. Navyše našiel medzi ľuďmi kamarátov. Deti, ktoré Stromáčika vidia a počujú. Deti, ktoré majú radi les.
1. Koľko rokov sa dožíva rak riečny?
2. Kedy je aktívny?
a. 10 – 12 rokov b. 5 – 6 mesiacov c. 35 – 40 rokov
a. cez deň b. v noci c. ráno
3. Ako často zhadzuje svoj pancier?
4. Akú vodu obľubuje?
a. raz za päť rokov b. svoj pancier nezhadzuje vôbec c. raz ročne
a. má rád málo vody b. obľubuje čistú vodu c. dobre sa cíti vo vode so sinicami
Správne odpovede: a, b, c, b
Stromáčik ukryl do tajničky mená živočíchov a rastlín, ktoré sa nachádzajú v blízkosti vody. Podľa fotiek doplňte názvy živočícha alebo rastlinky na obrázku. Podľa začiatočných písmen zistíte, kam chodil Stromáčik v lete veľmi rád. Poraďte sa s rodičmi alebo pani učiteľkou.
Rak Tomáš žije v potoku a vo voľnom čase si rád obzerá rastliny, ktoré rastú pri brehu. Je pre ne typické, že dobre znášajú vlhkosť a majú hlboko v zemi rozvetvené korene a stonky, ktorými
riek a potokov.
Sú užitočné aj tým, že v
Volajú sa brehové rastliny.
Medzi najznámejšie patria záružlie močiarne, pálka širokolistá, trsť obyčajná, nezábudka močiarna. Spomedzi stromov sú to hlavne vŕby, jelše, topole. Uhádnite, ktoré rastlinky na obrázku patria medzi brehové rastliny a ktoré by ste pri brehu nenašli. Poradím vám, že dve rastliny nepatria medzi brehové.
Stromáčik povyberal z rozprávky šesť viet a v každej skomolil jedno slovo. Pokúste sa priradiť slová v správnom znení k jednotlivým vetám:
Keď dorazila k _____________, pri brehu zbadala plačúceho raka Tomáša. Stromáčik s Agátou a Šimonom sedeli pred horárňou a dumali nad tým, ako zastaviť ________v lese. Lenže pre ocka budeš ____________. V lístí zbadali malú _____________, ku ktorej si opatrne kľakli. Deti vbehli do __________ a za chvíľu aj s otcom mierili k potoku. Raky zachránili les, pretože vďaka nim sa _______ dreva v lese zastavila.
TOPOKUČI
MANLASADRU
KOVPILČÍ
RÁROHNE
DITVITEĽNENÝ
ŽABAŤ
Podarilo sa vám toto leto spozorovať salamandru? Možno len niektorým, pretože je plachá. Vraví sa, že salamandra patrí medzi prírodné bytosti. Ľudia kedysi verili, že salamandra je nadprirodzená bytosť, ktorá môže žiť aj v ohni. Volali ju salamandra ohnivá, pretože pri lesných požiaroch ju oheň často vyhnal z krytov v kmeňoch stromov. Ľudia verili, že sú zodpovedné za všetko teplo. V poslednom čase sme však pozabudli na prírodné bytosti ako víly, elfov, trpaslíkov, škriatkov, morské panny, či bytosti stromov a lesov. Je to škoda, lebo majú magické a liečivé schopnosti. Aj Stromáčik patrí k prírodným bytostiam. sú lesné nymfy, ktoré vraj žijú v stromoch. Ich život sa začína vyklíčením stromu, ak však strom zahynie starobou, bleskom alebo zásahom človeka, zahynie aj jeho dryáda. Preto sa treba vždy zamyslieť, či je treba strom vytnúť. Stromáčik by potreboval vašu pomoc. Chcel by sa dostať k dryáde a oznámiť jej dobrú správu, že robotníci zastavili ťažbu dreva. Pokúste sa nájsť tú správnu cestu.
Každý vodný živočích uprednostňuje iné podmienky na život. Napríklad teplotu vody, hĺbku alebo čistotu. Rak Tomáš si tiež vyberá, kde strávi svoje dni. Na obrázkoch sú štyri typy vodných prostredí, Pokúste sa uhádnuť, ktoré by si vybral.