0
V.
LOKÁLNA ENVIRONMENTÁLNA POLITIKA Ing. Jozef Kahan PhD., Strom života, Bratislava, 2012
Kľúčové slová: indikátory udržateľného rozvoja, Miestna agenda 21, Aalborgské záväzky, spoločné európske indikátory Miesto, v ktorom človek žije, si spoluvytvára človek sám. Nakoľko je v ňom odsúdený žiť, malo by toto miesto odrážať túžby jeho srdca. Otázka, aký typ mesta chceme, sa tak nedá oddeliť od otázky, po akých spoločenských väzbách, vzťahu k prírode, životných štýloch, technológiách a estetických hodnotách túžime (Harvey, 2005). Ak pripustíme, že človek túži aj po zdravom životnom prostredí, musíme sa nutne zaoberať aj indikátormi trvalo udržateľného rozvoja - ako nástroja pre monitorovanie rozvoja územia smerom k trvalej udržateľnosti. Tieto indikátory majú svoj pôvod na Komisii pre trvalo udržateľný rozvoj OSN, ktorá na svojom zasadnutí dňa 18. apríla 1996 v New Yorku schválila súbor 132 ukazovateľov, pričom pre Slovenskú republiku bolo relevantných 125 ukazovateľov (7 sa týkalo morí a pobrežných oblastí a suchých, púštnych a polopúštnych oblastí). K sledovaniu indikátorov sa zaviazala vláda Slovenskej republiky na základe schválenia uznesenia č. 655/1997 zo 16. septembra 1997 o uplatňovaní Agendy 21 a vyhodnocovaní ukazovateľov trvalo udržateľného rozvoja v Slovenskej republike. Uznesenie ukladalo ministrom a vybraným vedúcim ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR vyhodnocovať podľa požiadaviek a metodiky OSN ukazovatele trvalo udržateľného rozvoja v SR. Výsledky sledovania ukazovateľov boli zhrnuté v Správe Rio+10, ktorá bola pripravená Ministerstvom životného prostredia SR pre Svetový summit o trvalo udržateľnom rozvoji v Johannesburgu v roku 2002. Pomocou týchto ukazovateľoch bola pripravená aj Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky, ktorá bola prijatá v roku 2001. Ministerstvo životného prostredia pripravilo aj Správu Rio+20, ktorá bola súčasťou spoločnej pozície EÚ na konferencii Organizácie Spojených národov o trvalo udržateľnom rozvoji (Rio+20), konanej v roku 2012 v brazílskom Rio de Janeiro. Indikátormi trvalo udržateľného rozvoja sa zaoberá samostatne aj Európska únia. V roku 2010 bola prijatá stratégia Európa 2020, ktorá ako jeden z troch hlavných pilierov definuje udržateľný rast. Vláda SR sa na svojom zasadnutí dňa 9. júna 2010 prihlásila k tejto stratégii v rámci stanovenia národných cieľov, ku ktorým boli stanovené merateľné indikátory. Zaujímavou iniciatívou Európskej komisie v rámci tejto stratégie je vytvorenie tzv. „indexu zaťaženia životného prostredia“, ktorý by mal byť rovnako dôležitým indikátorom ako je napríklad HDP (hrubý domáci produkt). Komisia vysvetľuje, že HDP je ukazovateľom hospodárskej a trhovej činnosti, ktorý sa stal štandardným kritériom, ktorý používajú politickí činitelia na celom svete a zdôrazňuje, že HDP je meradlom výroby a nie environmentálnej udržateľnosti, efektívnosti využívania zdrojov, sociálneho začleňovania a sociálneho pokroku vo všeobecnosti. Vo svojej úvodnej fáze by mal tento index obsahovať problematiku využívania energie, ochrany biodiverzity, znečistenia ovzdušia, znečistenia vôd, odpadového hospodárstva a využívania prírodných zdrojov. Na základe tejto iniciatívy teda 1
možno predpokladať, že indikátory trvalo udržateľného rozvoja budú zohrávať v budúcnosti ešte väčšiu úlohu ako v súčasnosti. Vyššie spomínané indikátory sa sledujú na národnej úrovni a obce do monitorovania indikátorov zásadným spôsobom nevstupujú a to napriek tomu, že opatrenia na lokálnej úrovni ovplyvňujú výsledky na globálnej úrovni. Pre miestnu verejnú správu je k dispozícii model Miestna agenda 21, ktorý vyplýva z 28 kapitoly Agenda 21 – program pre 21. storočie. Tento dokument, schválený na Svetovom summite OSN o trvalo udržateľnom rozvoji v roku 1992 v Rio de Janeiro, definuje základné a rámcové zásady pre štáty a spoločnosti, pomocou ktorých môžu postupovať pri tvorbe koncepcií a samotnej realizácii svojej environmentálnej politiky. Miestna agenda 21 hodnotí územie v desiatich perspektívach: -
správa vecí verejných a územný rozvoj, životné prostredie, udržateľná spotreba a výroba, doprava, zdravie obyvateľstva, miestna ekonomika a podnikanie, vzdelávanie a výchova, kultúra a miestne tradície, sociálne prostredie, globálna zodpovednosť.
Ku každej perspektíve je nahrnutý súbor ukazovateľov, ktorý samosprávy sledujú. Na základe výsledkov ukazovateľov samosprávy prijímajú opatrenia, ktoré majú slúžiť pre zlepšenie ich celkového hodnotenia. Prvé príklady uplatňovania metodiky Miestna agenda 21 boli prezentované v roku 1994 v anglickom Manchestri. Významnejším momentom bola Európska konferencia o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorá sa konala v máji 1994 v dánskom Aalborgu, kde sa prijali Aalborgské záväzky resp. Aalborgská charta. Záväzky signatárov sa týkali uplatňovania Miestnej agendy 21 na miestnej úrovni. Na túto konferenciu následne nadväzuje kampaň za európske udržateľné mestá (www.sustainable-cities.org), pričom jednou z aktivít kampane je udeľovanie ocenenia „Európske udržateľné mesto“ a vyhodnocovanie „Spoločných európskych indikátorov“. Na Slovensku sa oficiálne ku Miestnej agende 21, podpísaním Aalborgskej charty, prihlásili 3 slovenské mestá – Banská Bystrica, Poprad a Košice. Neoficiálne, podľa odhadov Regionálneho environmentálneho centra pre krajiny strednej a východnej Európy, však túto metodiku využíva niekoľko desiatok slovenských miest a obcí. Problémovou oblasťou tohto prístupu je financovanie navrhovaných opatrení pre zlepšenie výsledkov indikátorov, nakoľko žiadna slovenská vláda nepripravila legislatívny rámec finančne podporujúci tento mechanizmus (napríklad, aby financovanie projektov z Environmentálneho fondu bolo podmienené procesmi ako občianska participácia, medzisektorové partnertstvá a podobne, ktoré sú hlavnými piliermi Miestnej agendy 21). Významný výskum v rámci Miestnej agendy 21 realizovalo vyššie spomínané Regionálne environmentálne centrum pre krajiny strednej a východnej Európy, ktorý viedli Huba, Kozová a Mederly (2002). V rámci svojho výskumu prezentovali aj príklady dobrej praxe z Českej republiky a Veľkej Británie. Medzi kľúčové podmienky pre implementáciu metodiky trvalo udržateľného rozvoja na miestnej úrovni autori výskumu považujú: - budovanie sociálneho kapitálu, 2
- vytvorenie fungujúceho právneho a finančného rámca, - budovanie multisektorového partnerstva, - vytvorenie priaznivých ekonomických podmienok: mikro-kreditné schémy a iné ekonomické nástroje. Zrealizovaný výskum obsahuje aj závery výskumu organizácie ICLEI (Medzinárodná rada pre miestne environmentálne iniciatívy) o implementácii Miestnej agendy 21 vo svete: - Všeobecným problémom pri implementácii Miestnej agendy 21 je nedostatok finančnej a politickej podpory zo strany národných vlád. Národné a medzinárodné rozvojové programy by mali vychádzať z konkrétnych miestnych potrieb a podmienok. - Je potrebné vytvoriť mechanizmy na miestnej a národnej úrovni, ktoré by zabezpečili monitorovanie a hodnotenie pokroku implementácie agendy. - Národné vlády by mali iniciovať kampane na podporu agendy. - Miestne samosprávy sú jednoznačnej lídrami procesu MA21, avšak často bez potrebných právnych nástrojov a zdrojov. Je potrebné vytvoriť a podporovať mechanizmy na posilnenie kompetencií, možností a schopností miestnych samospráv aplikovať proces TUR. Záver: V záveroch výskumu autori konštatovali, že trvalo udržateľnému rozvoju na miestnej úrovni je venovaná veľká pozornosť na medzinárodnej úrovni. Na Slovensku je však skutočnosť málo uspokojivá. Napriek tomu, že aj na Slovensku existujú podporné finančné nástroje využiteľné pre TUR (ktoré sú však poznačené centralizáciou a prevládajúcim rezortizmom), vznikajúce miestne partnerstvá implementujúce problematiku TUR sú veľmi nesúrodé a kapitálovo poddimenzované, navyše bez nástrojov na priame ovplyvňovanie vlastnej ekonomickej základne. Okrem finančných, inštitucionálnych a kompetenčných problémov autori identifikovali aj problém koncepčný. Za problémovú oblasť autori určili aj malý záujem obyvateľov miest a obcí o veci verejné a nízke povedomie verejnosti o význame Agendy 21. V samostatnom výskume vyslovili Hudeková a Mederly (2003) aj konštatovanie, že občania často nevedia o svojich možnostiach a nepoznajú svoje práva podieľať sa na správe vecí verejných a tým pádom využívajú toto právo v minimálnej miere. Výsledkom vyššie uvedených problémov je tak trvalo neudržateľný systém pre trvalo udržateľný rozvoj na miestnej úrovni. Použitá literatúra: HALAŠOVÁ, M., KAHAN, J.: Manažérstvo humánnych rizík rozvoja environmentálne uvedomelej komunity. Bratislava : Strom života, 2012. 146 s. ISBN 80-88688-68-6 HARVEY, D.: A Brief History of Neoliberalism, Oxford : Oxford University Press, USA, 2005. 256 s. ISBN 80-19928-32-62 HUBA, M., KOZOVÁ, M., MEDERLY, P.: Miestna agenda 21 – Udržateľný rozvoj obcí a mikroregiónov na Slovensku, Bratislava : Typoset, 2002. 100 s. ISBN 80-968850-1-4 HUDEKOVÁ, Z., MEDERLY, P.: Spoločné európske indikátory udržateľného rozvoja miest – pilotný projekt v Slovenskej republike. Bratislava : Areco, 2003. 98 s. ISBN 80-968850-6-5
3