Posuvný lis na slamené rohože. O včelom úli, včelom pláste, o bunke by sa dala zostaviť zaujímavá antológia básní rozličných autorov. Boli by tu zastúpení i neskorší básnici, ba aj súčasníci. Bola by tam poézia všetkých národov sveta. Vo všeobecnosti platí, že treba včeláriť v úľoch, ktoré zhotovila špeciálna firma a v úľoch, ktoré sú z dreva. Včelár je často aj domácim majstrom a keď má voľnejší čas rozhodne sa urobiť si úle zo slamy, ktoré vyhovujú potrebám včelárenia a hlavne potrebám včelstva. Je vynachádzavý, pracovitý a rád objavuje objavené. Teplo je jedným z podmieňujúcich faktorov pre život včelstva v úli. Preto aj uteplenie úľa môže pozitívne, či negatívne ovplyvniť výsledok práce včelára. Predchodcovia dnešných včelárov si zhotovovali úle s rozoberateľným dielom z lisovanej slamy. Takéto úle zabezpečujú teplovzdušné zimovanie včelstiev. Vodné pary z plodiska unikajú cez steny a uteplivky z lisovanej slamy. Plodisko počas celej zimy zostáva suché a teplejšie. Plásty neplesnivejú a otvorené zásoby medu nekvasia. Včely v takomto prostredí zimujú pokojne, sú zdravšie a dokonca i dlhšie žijú. Plodovanie pri teplovzdušnom zimovaní je až do prvého jarného preletu obmedzené. Po prvom jarnom prelete je v takto zhotovenom úli prudký rozvoj včelstva. Ďalším pozitívom je, že v úľoch so slamenými stenami dokážeme pravidelne zazimovať včelstvá, ktoré obsadajú aj dvanásť rámikov. V čase znášky sú dva medníky nutnosťou a pozitívom je, že aj v severných oblastiach Slovenska možno pri včelárení v takýchto úľoch využiť znášku s ovocných stromov. Úľ zo slamy, to je úcta k predkom, ľudová tradícia, ekológia dneška, rentabilná technológia, návrat k prírode a k pozitívnym hodnotám života. Nadstavkoví včelári na Slovensku, a nie len tí, už dávno moderné technológie včelárenia objavili. Ako ukazuje fotografia, tak na tejto malej včelnici môžeme pozorovať: Teplovzdušné suché zimovanie, dvojmatkové včelárenie, pomocné matky v medníku zvyšujú výnosy medu, matky treba vymieňať na jar pred znáškou a nie v lete po znáške, tlmenie rojivosti včelstiev a možno vás napadnú ďaľšie technológie moderného včelárstva. Všetko to už pred rokmi popísali včelárski odborníci. Nezaškodí našim včelárskym praktikám, ak sa k objavom minulosti budeme vracať aj v dnešnej dobe počitačovej techniky.
Lisovanie rohoží Malý včelár, farmár, robotník v zimnom období sú menej zaťažení každodennou prácou. Majú voľnejší čas. Naskytá sa otázka, či by nemohli cez zimné obdobie robiť úle zo slamy, ktoré by vyhovovali potrebám včelstiev aj včelára. Bude preto iste účelné poukázať na hlavné potreby a možnosti tejto práce, ktorá príde do úvahy tam, kde si včelár z vlastných zdrojov môže zaobstarať materiál, t.j. cepami vymlátenú slamu. Spôsob šitia rohoží pre úle, alebo zhotovovanie úľov so slamenými stenami je jednoduchá práca. Lis potrebný na takúto výrobu si môže zhotoviť aj včelár. Celý lis je z tvrdého dreva a je postavený na trojnožke, ktorá umožňuje pevné postavenie lisu aj na nerovnom povrchu. Lis možno na trojnožke otáčať, takže pri šití rohožiek nie je potrebný pomocník. Pri šití rohožiek pracovník pri lise sedí. Vlastný lis tvoria dve latkové steny spojené navzájom dvoma skrutkami s maticami, na ktorých sú privarené kľuky umožňujúce otáčanie matice rukou bez pomoci kľúča. Medzi latkové steny sa vkladá ľubovoľne hrubá drevená vložka podľa toho, akú hrubú chceme mať rohožku. Cez stred vložky prechádza skrutka, ktorá zabezpečuje otáčavé spojenie lisu s trojnožkou. Vo zvislých latkách bočných stien sú v určitej vzdialenosti otvory, do ktorých sa zasúvajú vodiace ihlice / oceľový drôt priemeru 4 mm, dlhý 150 - 200 mm /. Steny hornej časti lisu sa sťahujú horným rámom, ktorý sa po
naplnení lisu slamou navlečie zhora a zaskrutkuje. Slama sa do lisu vkladá zhora, ale lisuje sa zboku, takže steblá slamy sú v rohožke rovnomerne stlačené. Lis naplníme voľne slamou do požadovanej výšky a zasunieme horné vodiace ihlice. Na lis založíme vrchný rám a postupným zaťahovaním štyroch skrutiek slamu zboku zlisujeme na požadovanú hrúbku. Konce slamy vyčnievajúce z lisu odrežeme nožom a rohožku zošijeme. V spodnej časti latkových stien sú tiež vodiace ihlice, ktoré zamedzujú prepadávaniu slamy.
Výhodou tohto lisu je možnosť výroby rozlične hrubých rohožiek presných rozmerov, pričom slama je v celej rohožke rovnomerne rozmiestená. Pri šití rohožky lis nastavíme na potrebnú veľkosť a hrúbku rohožiek. Najvýhodnejšia hrúbka rohožiek je 25 mm / jednorámiková / a 50 mm / dvojrámiková /. Jednorámiková rohožka nahradí v úli jeden rámik a ešte zostane medzi rohožkou a susedným rámikom potrebná medzera pre včely. Rohožky s hrúbkou 25 mm sa používajú najčastejšie. Možno ich použiť pri zúžení včelstva o jeden plást. Pri zúžení včelstva o dva plásty treba jednorámikovú rohožku umiestiť aj na druhú stranu plodiska, takže včelstvo potom zimuje medzi dvoma slamenými rohožkami.
Slamu vkladáme do lisu po menších hrstiach / dávkach / klasovou stranou striedavo raz na jednu, raz na druhú stranu, pretože hrúbka stebiel slamy je na koncoch rozdielna / pri koreni hrubšia, pri klasoch tenšia /.
Keď je v lise dostatok slamy, zlisujeme ju, vyčnievajúce konce slamy odrežeme a môžeme začať šiť.
Šitie rohožiek je rozdielne podľa toho, či rohožka má mať hornú a spodnú latku z dreva na jej zavesenie namiesto plásta do plodiska alebo či má byť bez latiek na steny slameného úľa. V každom prípade pripravíme potrebný počet drôtov alebo sisalového špagáta správnej dĺžky / 1000-1500 mm /. Rohožky spravidla zošívame v štyroch zvislých radoch. Do ihly navlečieme drôt alebo špagát potrebnej dĺžky / radšej dlhší ako kratší /, 25 mm od spodného okraja ihlou prepichneme stlačenú slamu, pretiahneme drôt na druhú stranu rohožky a prevlečieme ho popod rohožku. Ďalej drôt prevlečieme cez očko z drôtu, ktoré vtiahneme do rohožky. Potom pretiahneme drôt okolo rohožky, z druhej strany podvlečieme ihlu popod zatiahnutý drôt, pretiahneme drôt opäť rohožkou a dobre ho utiahneme. Slama je po obvode zviazaná. Potom len prešívame okolo zvislého drôtu tak, aby sme pri spätnom prevliekaní vytvorili vždy okolo zvislého drôtu slučku. Dĺžka stehov má byť rovnaká ako bude hrubá rohožka. Pri rohožkách hrubých 25 mm stehy môžu byť dlhé najviac 30 mm. Pri použití dlhších stehov rohožka stráca pevnosť. Šitie skončíme tak, že prepichnutím pozdĺž rohožky drôt pretiahneme a po napnutí ho odsekneme štípacími kliešťami.
Pri zošívaní rohožky s latkami drôt najprv prevlečieme cez dierky v latkách a na konci drôtu pri nižšie položenej latke urobíme očko, ktoré zatiahnutím drôtu vtiahneme do latky. Potom drôt navlečieme do ihly, asi 20 mm od okraja urobíme prvý vpich šikmo smerom hore. Ďalšie šitie je zhodné s predchádzajúcim spôsobom.
Okrem lisu potrebujeme ihlu, štiepanú trstinu alebo sisalový špagát a v prípade nedostatku týchto pocínovaný drôt. Ihla na šitie slamených stien sa podobá rovnej sedlárskej ihle, je však 25 cm dlhá, 5-6 mm hrubá, na širšom konci s uškom na založenie trstiny, sisalového špagáta alebo drôtu. Na lisovanie používame slamu, tenkú trstinu a šašinu, najlepšie však vyhovuje slama. Slama má byť rovná a dlhá. Najlepšia je tá slama, ktorá bola vymlátená len na klasoch. Odporúča sa klasy pred upotrebením odrezať. Zbytočne zavadzajú pri práci a do rohože sa aj tak nemajú dať, lebo vyčnievajú a sú len vnadidlom pre myši. Pre výrobu úľov sa najlepšie hodí slama ražná. Pri výrobe úľa s jednotlivými stenami si najprv pripravíme spodný a horný rám s drevených hranolov 5×5 cm. Pri hornom ráme pamätáme na to, že na prednej a zadnej stene ležia rámiky na sedle 20 mm hlbokom a 17 mm vysokom. Pri spodnom ráme na prednej stene zas pamätajme na letáčový otvor. Pred zostavením úľa najprv pomocou štyroch nárožníkov, skladajúcich sa z ôsmich dosiek 2,5×8 cm a dĺžky podľa rozmerov rámika /B=285 mm/, horný a spodný rám zviažeme silnými skrutkami na rovnakú vzdialenosť, ako to vyžadujú rámiky úľa. Takto dostaneme úľ bez stien. Teraz už vieme, aké hrubé a vysoké slamené steny máme lisovať. Čiže najprv zhotovujeme kostru úľa a do nej vtesňujeme zhotovené rohože. Rohože pripevňujeme k hornému a spodnému rámu klinčekmi. Odporúča sa tiež, aby sa slama lisovala do tej miery, kým sa dá prevŕtať prstom. Rohož teda nemá byť príliš mäkká, ale ani príliš tvrdá. Pri dvanásť rámikovom nadstavku je vnútorný rozmer úľa pre mieru B 44×44 cm a umožňuje včeláriť na studenú aj teplú stavbu. Šírka úľa je prispôsobená šírke rámika. Priestor medzi stenou úľa a bočnou latkou rámika na každej strane po 10 mm je voľný a ďalšia časť na oboch stranách hornej latky rámika leží na sedle. Takto sa vytvára vnútorná šírka úľa. Dĺžka úľa vo vnútri sa upraví podľa počtu rámikov, počítajúc na každý rámik 35 mm. Výška bočných stien od sedla rámikov ku dnu je prispôsobená výške bočnej strany rámika. Hrúbka stien úľa je 5
cm. Na vnútornú stranu stien nadstavku pripevníme umelohmotnú stavbársku sieťku pod omietky, aby včely slamu nevynášali, aby sme nezachytávali rámikmi o slamenú stenu úľa a zároveň tak zabezpečujeme jeho vzdušnosť. Dno úľa je odnímateľné, je to len doska o veľkosti vonkajších rozmerov rámu úľa, ktoré utepľujeme podložením slamenej rohože. Nadstavky sú rovnaké a vzájomne zameniteľné ako lego. Kto vie aspoň čiastočne narábať hoblíkom, pílkou a vŕtačkou, pripraví si tak lis, ako aj drevené súčiastky úľa a vo voľnom čase sa takto pripraví na rozšírenie svojej včelnice. V prípade dezinfekcie slamu spáli a drevené súčiastky znovu upotrebí.