Rozširovanie priestoru pre plod a pre med v skorej jari Včelári sa často medzi sebou sporia o tom či je výhodnejšie včeláriť na vysokom rámiku alebo na nízkom a každý fanúšik tej svojej rámikovej miery presadzuje svoju pravdu o dokonalosti jeho úľového systému. Hovorí sa, že úľ medu nenosí. Tajomstvo úspechu je vždy v technológii, ktorú včelár pozná a dokáže uplatniť vo svojej úľovej zostave pri vedení včelstiev. Za posledné storočie včelári vymysleli veľa technických pomôcok na uľahčenie svojej práce, ale v technológii rozvoja včelstiev nebol za tento čas zaznamenaný žiaden výraznejší krok. Jednoducho, päťdesiat rokov vo včelárskej praxi nič neznamená. Ak včelár používa metódu práce s nadstavkami, musí dodržať tú istú zásadu ako jeho priateľ pri prekladaní rámikov a tou je podmienka zachovania celistvosti plodového telesa smerom do šírky aj na výšku. Originál Langstroth, Zander aj Adamec sú úľové zostavy takmer s rovnakou výškou rámika. Majú dvojpriestorové plodisko a rovnakú metódu ošetrovania včelstiev s možnosťou rotácie nadstavkov, ale aj bez nej. V týchto úľových zostavách sa pred desaťročiami zrodili tie dnes najmodernejšie metódy vedenia včelstiev. Pokúsim sa na niekoľkých obrázkoch objasniť skutočnosť, že manipulácia s rámikmi je vždy ten istý postup ako s nadstavkami. Dovolím si tvrdiť, že sa dá použiť rovnako úspešne v úľovom niekoľko debničkovom systéme Optimál ako v dvoj alebo trojpriestorovom Béčku. Najdôležitejšou úlohou včelára je robiť zásahy vo včelstve včas. Po prvom jarnom prelete netreba včelstvá vyrušovať bezdôvodným rozoberaním. Treba ich nechať vyvíjať sa v kľude. Okolo Mateja zúžime letáč na stred úľa. Tým prinútime včelstvo udržiavať hniezdo v strede nadstavku a zabezpečíme tak zvyšujúce sa požiadavky na priestor kolónie s narastajúcim počtom denne položených vajíčok. Ako rastie plodovanie a je prvá znáška peľu a nektáru z vŕby rakyty, urobíme v tomto období prvý a jediný zásah do včelstva tak, že mu poskytneme stavebný rámik a nasadíme cez povalu napájanie sirupom v pomere 1 : 3. Zvyčajne do kvitnutia čerešne včelstvá spotrebujú prevaždnú časť zimných zásob a hniezdo narastie aj na osem rámikov v dvoch debničkách nad sebou. Spoločne s čerešňou príde aj stabilnejšia znáška z vŕb a prebytky nektáru potrebuje včelstvo niekde uložiť. Plodové teleso nesmieme znáškou obmedzovať. Preto musí včelár úľový priestor rozšíriť, najlepšie nad plodisko a z prevažnej väčšiny medzistienkami. Takýto postup predpokladá stavbu bezchybných robotníčich buniek, každoročnú obnovu diela a v neposlednom rade aj po minuloročnom zápasení s klieštikom zber čistého medu z panenských plástov. Po týždni sa uistíme či matka kladie v hornom nadstavku a či včely rozširujú priestor na kladenie stavbou medzistienok. Rozšírenie robíme bez mriežky. Kráľovská mriežka je dôležitá v regiónoch so znáškou rýchlo kryštalizujúceho medu z repky. V takomto prípade oddelíme medníkový nadstavok mriežkou a vybavíme ho mocnejšími a viackrát zaplodovanými vlaňajšími súšami. Na stanovišti bez znášky z repky stačia v strede najvrchnejšieho boxu tri minuloročné rámiky žemlovej farby, ktoré postačujú včelám na uloženie rýchlo kryštalizujúceho jarného medu z vŕb a ovocných stromov. Tieto zásahy sme nútení robiť v období nestáleho aprílového počasia so slabšou znáškou. Aj keď priestor úľa zväčšujeme len o 33 %, rozšírenie musíme urobiť rýchlo, premyslene a v strede debničiek s preplneným hniezdom. V aprílovom chladnom počasí si rozšírenie priestoru v úľoch s vysokými rámikmi vyžaduje jemnejšie a zároveň aj bolestivejšie zaobchádzanie so včelstvom, pretože pri nedostatku priestoru v plodisku rozširujeme úľové podlažia o 100 %, čo je operácia náročná na teplo v úli. Takýto zásah môže viesť až k zastaveniu včelstva vo vývoji. Dá sa to bezbolestne vyriešiť technickým husárskym kúskom. V takejto situácii účinne pomáha novinový papier, ktorý položíme na plodisko. Vytvoríme tak tepelnú bariéru a umožníme včelám postupne rozširovať uličky so stálym rastom kolónie. Po rozšírení úľového priestoru o ďalší nadstavok nesmieme zabudnúť úplne zväčšiť letáč.
(A) V ideálnom prípade prezimuje zimný chumáč v dvoch nadstavkoch. V čase rozširovania, keď kvitne vŕba rakyta, zistíme kde sa nachádza plodové hniezdo a rozšírime ho o jeden stavebný rámik a o jednu medzistienku. Nahradíme tak na pozíciách 2 a 9 vytiahnuté rámiky so zásobami. Tie neskôr použijeme ako krycie pri prevesení do medníka. Na rámiky položíme napájadlo. (B) Keď rozkvitne čerešňa vytvoríme medník. Do stredu dáme tri plásty, dva s odviečkovanými zásobami a jeden s vychádzajúcim plodom. Zvyšok smerom ku bočným stenám vyplníme medzistienkami. Keď nepoužijeme materskú mriežku matka bude mať dostatok priestoru na kladenie vajíčok a odviečkované zásoby umožnia včelám vystavať medzistienky aj v nepriaznivom počasí. Trúdie rámiky vyrežeme a letáč otvoríme na celú šírku.
(C} Ak je na jar v našej oblasti nestále počasie s typickým striedaním teplých a studených dní, aj keď vegetácia kvitne oneskorene, vývoj vo včelstvách na vysokých rámikoch sa nedá zastaviť a treba im tiež úľový priestor rozšíriť. V týchto úľoch s priestrannými plástami vkladáme v čase kvitnutia rakyty stavebný rámik na pozíciu 3, aby bol čo najbližšie k plodovému telesu. Keď rozkvitnú ostatné vŕby úľový priestor rozšírime smerom nahor s pomocou novín. (D) Po 3 až 6 týždňoch včelstvo tak narastie, že ho ďalej môžeme rozširovať spôsobom ako keby zimovalo v dvoch nadstavkoch. Letáč úplne otvoríme.
(E) Ak je v skorej jari plodisko oddelené od medníka mriežkou, plodové hniezdo môže rásť len mierne. Taký postup vedie k predčasnému rojeniu. (F) Predísť vyrojeniu včelstva môžeme vsunutím ďalšieho chovného vaku medzi plodisko a medník.
(G) Podstavenie ďalšieho medníka riešime za predpokladu, že znáška bude pokračovať a jej intenzita bude dosť silná. Až v tomto období položíme na plodisko mriežku. V opačnom prípade, keby sme tak neurobili, sa hlavne počas miernej a dlhotrvajúcej znášky bude hniezdo pohybovať smerom k povale úľa.