Vysoké Tatry_Milan Pleva by Milan Pleva

Vysoké Tatry Autorská kniha Grafická úprava, ilustrácie a knižné spracovanie © Milan Pleva Rok vydania 2015

Vysoké Tatry sú najvyšším pohorím Slovenska, ako aj celých Karpát. Nachádzajú sa v nich stovky vrcholov, štítov, veží a vežičiek. Táto kniha predstavuje 50 najvyšších v zostupnom poradí a ilustrovanom vyobrazení s krátkymi popiskami. Za pravdivosť všetkých faktov a informácií v tejto knihe autor nijako neručí. Sú zozbierané a zhrnuté z rôznych internetových zdrojov. Príjemné prezeranie a čítanie.

Gerlachovský štít (2655 m) je najvyššia hora Slovenska a zároveň aj Karpát a leží zhruba uprostred Vysokých Tatier medzi Batizovskou a Velickou dolinou. Štít vystriedal mnoho názvov, ale najviac sa opakoval Gerlach, ktorý mu ostal dodnes. Samotná hora má veľa predvrcholov a veží. Známe sú Gerlachovská veža (2642m) a Zadný Gerlach (2616 m). 4

Lomnický štít (2634 m) je navýraznejším orientačným bodom v Tatrách. V histórii bol dlho považovaný za najvyšší vrch Karpát, ale neskoršie presnejšie merania vyvrátili toto tvrdenie. Na jeho vrchole stojí meteorologická stanica ku ktorej vedie lanovka od Skalnatého plesa. Práve vďaka nej je tento štít veľmi navštevovaný. 5

Názov Ľadový štít (2628 m) je odvodený od Ľadovej doliny, v ktorej sa sneh zvykne udržať aj v lete. Súčasťou mohutného masívu je aj Malý Ľadový štít (2603 m), ktorý je vyhľadávaným lezeckým cieľom a Zadný ľadový štít (2512 m). Dohromady tieto štíty pripomínajú ťavie hrby.

Pyšný štít (2621 m) a Malý Pyšný štít (2590 m) sú kupolovitého tvaru a sú ľahko zameniteľné s inými vrchmi. Dajú sa však dobre identifikovať malou skalnou vežičkou Loktibrada, ktorá stojí medzi vrchmi. Na južnej stene Pyšného štítu sa nachádza jaskyňa s najväčším previsom v celých Vysokých Tatrách. 7

Lavínový štít (2606 m) je súčasťou Gerlachovského hrebeňa spadajúceho z Gerlachovského štítu k Polskému hrebeňu. Leží v jeho hornej časti a tvorí dvojvrchol spolu s Lavínovou vežou (2600 m). Turisticky je neprístupný, ale vedie cez neho trasa lezeckého výstupu na Gerlach.

Kotlový štít (2601m) sa často zamieňa s Gerlachom. Pri pohľade z juhu tvorí dominantu Gerlachovského masívu nad Gerlachovským kotlom, čo zvádza k mylnému dojmu, že ide o vrchol celého hrebeňa. Od charizmatického Gerlachovského kotla tiež pochádza názov štítu.

Veľká Litvorová veža (2581 m) je súčasťou Gerlachovského hrebeňa. Podobne ako Lavínový štít je neprístupná pre turistov. Tento malý hrebienok dotvára aj Malá Litvorová veža (2547 m) a je paradoxne vyššia ako Litvorový štít. Svoj názov nesie po ľudovom pomenovaní liečivej byliny Archangeliky lekárskej. 10

Strapatá veža (2565 m) je súčasťou pásu veží a vežičiek na hrebeni medzi Pyšným a Spišským štítom. Názov je evidentne odvodený od strapatého tvaru vežičiek, ktoré sú málo známe a takmer nenavštevovaným vrcholom. Je navyše ťažko identifikovateľná samostatne a preto sa dá rozoznať vďaka susediacim Pyšným štítom. 11

Kežmarský štít (2556 m) je dvojvrcholová hora spojená Vidlovým hrebeňom. Nesie prvú zmienku o výstupe na niektorý z tatranských vrcholov vôbec. Je horou mnohých tvárí a z každého pohľadu vypadá inak. Štít je bohatý na horelezecké cesty. Túto horu dopĺňa jej menší brat Malý Kežmarský štít (2514 m). 12

Vysoká (2547 m) patrí medzi najkrajšie hory v Tatrách. Vrcholy podopiera z juhu Dračí štít, zo severu Ťažký štít a spoločne tvoria akúsi korunu. Najkrajší pohľad na tieto vrchy je od Štrbského plesa. Po Lomnickom štíte je najvýraznejším orientačným bodom v Tatrách.

Supiu vežu (2540 m) tvorí akýsi súbor vežičiek, ktoré tvoria hrebienok vypínajúci sa na hrebeni medzi Pyšným štítom a Spišským štítom. Je v priamom susedstve so Strapatou vežou a Veterným štítom. Tieto veže niesú nijak vyhľadávané turistami.

Tento mohutný sused Gerlachu má dva najvyššie body. Jedným z nich je balvan v tvare konskej hlavy. Končistá (2537 m) je jedným z jednoducho prístupných Tatranských vrcholov. Pri pohľade od Vysokej alebo Gánka zaujme dlhý a rovný svah z vrcholu až po Lúčne sedlo, ktorý sa v Tatrách inde nevyskytuje. 15

Štít Baranie rohy (2526 m) skutočne pripomína rohy barana z rôznych uhlov, no jeho rozľahlosť je pekne viditeľná od Téryho chaty. Má dva skoro rovnako vysoké vrcholy, ktoré oddeľuje sedlo Barania škára. Vrch je pomerne ľahko dostupný a veľmi vyhľadávaný, aj napriek neznačenej ceste. 16

Tento pomerne ťažko dostupný štít dostal svoje pomenovanie vďaka pozostatkom prehistorických zvierat nájdené v blízkosti štítu. Tiež aj preto lebo pripomína dračí chrbát. Dračí štít (2523 m) má dva vrcholy a je dobre rozpoznateľný pre jeho pozíciu vedľa vrchu Vysoká.

Veľká Vidlová veža (2522 m) je najvyšším vrcholom Vidlového hrebeňa, ktorý spojuje Kežmarský a Lomnický štít. Spolu so Západnou Vidlovou vežou (2480 m) a Východnou Vidlovou vežou (2490 m) tvoria hrebeň pripomínajúci tvar trojramenných vidlí. Celý hrebeň je ťažko prístupný pre turistov. 18

Ďaľším vrcholkom na hrebeni medzi Pyšným a Spišským štítom je Veterný štít (2515 m), ktorý je od susedných vrcholkov oddelený Veternou štrbinou a Supiou Štrbinou. Tento štít je na hrebeni dobre identifikovateľný práve preto, že je to najplochší výstupok.

V minulosti nebol Ťažký štít (2500 m) považovaný za samostatný vrchol, ale len za akýsi satelit Vysokej. Dávni spišskí pastieri oviec často prenikali do výšin aj so stádami a narazili na dolinu skrytú za strmým skalným prahom. Bolo ťažké sa do nej dostať a preto dostala názov Ťažká, od ktorej potom dostali pomenovanie pleso aj štít. 20

Rysy (2499 m) sú najnavštevovanejším vrcholom vo Vysokých Tatrách a sú charakteristické svojim pozvolným hrebeňom zo sedla Váha. Nachádzajú sa na hranici Slovenska s Poľskom, kde je tento vrch považovaný za najvyšší. Susedí spolu s Malými Rysmi (2430 m). Rysy majú pod sebou najrozľahlejšie pleso v Tatrách Morskie oko, ktoré leží na poľskej strane. 21

Kriváň (2495 m) je slovenským národným vrcholom a prirodzenou dominantou Liptova. V minulosti bol podobne ako aj iné štíty považovaný za najvyšší vrch Tatier. Dodnes je neoficiálnym symbolom Slovenska. Kriváň je skutočne krivým vrchom a preto je nezameniteľný s inými. Je tiež najzápadnejším vrchom Vysokých Tatier. 22

Ovčiarska veža (2490 m) leží na hrebeni medzi Baraními rohmi a Pyšnými štítmi. Nie je považovaná za známy vrchol a je takmer nenavštevovaná. Nepresahuje ani výšku velehorských vrcholov 2500 m. Dá sa však identifikovať podľa pomerne výraznej Ovčiarskej lávky a špicatej Spišskej ihly. 23

Málo známy Spišský štít (2481 m) ležiaci v susedstve Baraních rohov a hrebeňa Pyšných štítov má dva vrcholy. Svoj názov dostal od nižšie ležiacich Spišských plies. Má zubatý tvar a je pomerne mohutný, no dobre rozoznateľný je vďaka Spišskej ihle.

Bradavica (2476 m) je štít, ktorý pri pohľade zo západu svojím vzhľadom dokonale napĺňa svoje meno. Je pomerne charakteristický a nezameniteľný v Tatrách. Má štyri vrcholy, z ktorých každý je označovaný svetovou stranou, na ktorej sa nachádza. Medzi nimi je Sedlo Bradavíc. 25

Snehový štít (2465 m) leží zhruba medzi Ľadovým štítom a Baraními rohmi. Názov štítu pochádza od prvovýstupcu K.Englische, ktorý ho nazval Štítom visiaceho snehu. Ten sa neskôr zmenil do zapamätateľnej podoby. Mimoriadny je svojou ťažkou dostupnosťou a nie je atraktivný ani pre lezcov. 26

Štôlska veža (2463 m) je jedným z vrcholkov členitého hrebeňa Končistej. Jej názov pochádza, podobne ako u Štôlskej doliny, od podtatranskej obce Štôla. Veža je turisticky neprístupná a býva navštevovaná skôr ako súčasť prechodu hrebeňa. Je však najvýraznejším výčnelkom na tomto hrebeni. 27

Široká veža (2461 m) je robustný štít v hlavnom tatranskom hrebeni. Je tiež uzlovým štítom troch hrebeňov a na svojich stenách ponúka mnoho lezeckých ciest. Nachádza sa medzi dvomi turisticky prísupnými sedlami i keď samotný vrchol prístupný nie je.

Gánok (2459 m) je hora s tromi vrcholmi nad Rumanovou, Ťažkou a Kačacou dolinou. Je známy svojou charakteristickou 300 m kolmou a previsnou stenou nazývanou Galéria. Jeho mimoriadne pôsobivé steny lákajú mnohých profesionálnych horolezcov. Vo vrcholovej časti pripomína orlí nos. 29

Slavkovský štít (2452 m) je mohutnou a rozľahlou horou s výrazným hrebeňom spadajúcim na východ. Ponúka jeden z najkrajších výhľadov v Tatrách a je dobre prístupný aj vďaka kupolovitej a oblej vrcholovej pasáži. Názov je odvodený od dediny Veľký Slavkov.

Nad dedinou Batizovce, Batizovským plesom a Batizovskou dolinou sa vypína Batizovský štít (2448 m) so svojím druhým menším vrcholom Malý Batizovský štít. Sú síce zubaté ale nie príliš výrazné. Batizovský štít je najvyšším vrcholom hrebeňa medzi Zadným Gerlachovským štítom a Popradským Ľadovým štítom. 31

V strede medzi Lomnickým, Ľadovým a Gerlachovským štítom stojí Prostredný hrot (2441 m), ktorý oddeľuje Veľkú a Malú Studenú dolinu. Ponúka 750 m dlhú stenu pre horolezcov. Spolu so Žltou vežou a Malým hrotom tvoria neprehliadnuteľné trojvŕšie.

Prostredná Končistá (2440 m) je po Štôlskej veži a hlavnom vrchu najvýraznejší vrchol hrebeňa Končistej. Je veľmi členitá a chaotická. Kedysi bola nazývaná aj Stredná Končistá. Aj keď je turisticky neprístupná a zriedkavo navštevovaná, na vrchol vedie niekoľko ciest ľahšej obtiažnosti. 33

V roku 1888 založil Paul Weszter dedinku Tatranská Polianka. Práve po ňom bol pomenovaný Weszterov štít (2429 m), ktorý pripomína len akúsi náhodnú hromadu kameňov ležiacich vedľa Bradavice. Je to vrchol okrajového významu, ale zároveň dôležitou súčasťou hrebeňa.

Čierny štít (2429 m) je strmá skalná pyramída s elegantne zašpicateným tvarom na hlavnom tatranskom hrebeni. Pôvod názvu nie je známy, ale zrejme bol pomenovaný po priliehajúcou Čiernou Javorovou dolinou, Čiernym plesom a Čiernym potokom.

Východná Vysoká (2428 m) je vyhliadkový štít na Poľskom hrebeni a zároveň súčasťou hlavného tatranského hrebeňa. Je dobre prístupná po turistickej značke vďaka čomu je aj veľmi navštevovaná. Pre odlíšenie od Vysokej je tiež známa aj ako Malá Vysoká.

Hrubý vrch (2428 m) je uzlovým bodom, v ktorom sa zbiehajú 3 hrebene. Stojí nad Hlinskou, Nefcerskou a Furkotskou dolinou. Je tiež najvyšším vrcholom v svojom okolí. Kedysi niesol názov Triumetal, čo údajne pochádza z baníckeho žargónu a znamená trojitý kov.

Rumanov štít (2428 m) je menej výrazným prostredníkom medzi Gánkom a Zlobivou s tromi vrcholmi. Má pomerne neobvykle plochý tvar a pripomína jeden zub zo stredovekej hradby. Takýchto tvarov v Tatrách veľa nie je. Do Kačacej doliny spadá gigantickými stenami vysokými 600 m. 38

Zlobivá (2425 m) má 3 vrcholy, no najznámejší je jej najvyšší, ktorý má charakteristicky zašpicatený vrchol. Leží na jednom hrebeni spolu s Gánkom a Rumanovým štítom. Mnoho ľudí sa domnieva, že názov je odvodený od slovesa zlobiť alebo hnevať. Ten však pochádza zo slova žlob, čo goralsky znamená žľab. 39

Veľký Mengusovský štít (2424 m) spolu s Prostredným (2393 m) a Východným Mengusovským štítom (2398 m) tvorí akoby zruinovanú stredovekú hradbu. Nachádza sa na hranici Slovenska s Poľskom a na sever do Poľska spadá tento štít jednou z najvyšších tatranských stien s výškou 820 m. Steny štítu spadajú do Veľkého Hincového plesa a Morskieho oka. 40

Litvorový štít (2423 m) zostáva v tieni mohutného Gerlachovského masívu a náchádza sa v jeho spodnej časti. Je turisticky neprístupný, ale pomerne dobre dostupný. Tento štít ma výrazný vežovitý tvar, ktorý však zaniká v konkurencii vyšších, obvzlášť Gerlachu.

Masív Satana (2421 m) je rozrytý a špicatý ako peklo. Nemá výrazný vrchol a jedná sa skôr o dlhú zubatú hradbu. Je tiež najvyšším vrcholkom Satanského masívu. Dvojvrchol mierne pripomína čertove rohy. Satan je známy svojou veľkou lámavosťou a zvetranosťou skál a celé jeho úbočie tvoria charakteristické lavínové ryhy. 42

Rohatá veža (2420 m) je susedkou výraznejšej Bradavice, ktorá je od nej oddelená Kvetnicovým sedlom. Zároveň je najvyšším vrcholom Velických granátov, čo je juhovýchodný hrebeň Bradavice pokrytý vežami. Má viacero tvárí. Z Velickej doliny či Gerlachu nevypadá nijak dramaticky, no pri pohľade z Bradavice budí dojem nedostupnej steny. 43

Kolový štít (2418 m) má zašpicatený pyramídovitý tvar. Tvorí záver Malej Zmrzlej doliny a leží na hlavnom tatranskom hrebeni. Názov prevzal od neďalekého plesa, ktoré malo kedysi kruhový tvar. Vrchol je turisticky nedosutpný. Z vačšiny uhlov ho je dobre vidieť spolu so svojim menším susedom Jahňacím štítom. 44

Javorový štít (2417 m) je výrazná hora spolu so svojím menším susedom Malým Javorovým štítom (2385 m), ktorý je natoľko dôstojný, že by mohol mať vlastný názov. Javorový štít vyniká mohutným plochým vrcholovým plátom, ktorá je akoby prerezaná nožom. Steny poskytujú atraktívny lezecký terén. 45

Kupola (2414 m) je oblá časť hrebeňa medzi Východnou Vysokou a Bradavicou, od ktorých je oddelená Studeným sedlom a Sedlom pod Kupolou. Dnes je Kupola skôr lezeckým cieľom. Identifikuje sa ťažko a jedná sa o štít slabšieho významu.

Veľké Solisko (2412 m) je najvyšším vrcholom 4 km dlhého Soliskového hrebeňa, ktorý sa tiahne od Bystrého sedla smerom na juh až nad Štrbské pleso. Celý hrebeň je strapatý a sú na ňom mnohé Soliská. Známe je aj Prostredné Solisko (2400 m). Veľké Solisko sa dá poznať vďaka strmej vrcholovej partii. 47

Furkotský štít (2405 m) sa nachádza v mieste prechodu medzi Mlynickou a Furkotskou dolinou nad Bystrým sedlom. Tvorí blíženca s Hrubým vrchom. Štít je pomenovaný spolu s Furkotskou dolinou podľa potoka, ktorý furkoce, čiže žblnká.

Kačací štít (2400 m) je menej známy štít a prakticky zo všetkých pohľadov veľmi nenápadný na hrebeni. v minulosti sa štít volal aj Malý Batizovský štít. Dnešný názov prešiel na štít z Kačacej doliny a Kačacieho plesa. Tie dostaly pomenovanie podľa vyskytujúcich sa divokých kačíc. 49

Drúk (2395 m), je prvým výraznejším zašpicateným výstupkom na hrebeni, ktorý vedie od Popradského Ľadového štítu na Končistú. Na panorámach ho identifikujeme práve podľa blízkosti výraznejšieho suseda. Častokrát však býva zakrytý.

Popradský Ľadový štít (2390 m) je uzlovým vrcholom nad Zlomiskovou, Batizovskou a Kačacou dolinou. Nie je príliš známy ani turisticky prístupný. Väčšinou zaniká v hradbách okolitých štítov. Tento štít je však dobre rozpoznateľný podľa vedľajšieho Východného Železného štítu s urezaným vrcholkom. 51

Priečna veža (2390 m) má rozlámaný a strapatý tvar a je jedným z výstupkov Prostredného hrebeňa. Leží blízko Širokej veže a je málo navštevovaným vrcholom. Známejšie je skôr Priečne sedlo priamo pod ňou. Toto sedlo zároveň oddeľuje Priečnu vežu od Širokej veže.

Diablovina (2390 m) má blízko k Satanovi, ale oddelujú ich ešte Pekelník a Čertov hrb. Všetko sú to vrcholky zubatého hrebeňa Bášt. Je turisticky neprístupná, avšak je možné na ňu vystúpiť v rámci prechodu Satanského hrebeňa. Diablovinu rozpoznáme ako druhý vrchol severne od najvyššieho Satana. 53

Názov

Výška

Strana

Gerlachovský štít 2655m 4 Lomnický štít 2634 m 5 Ľadový štít 2628 m 6 Pyšný štít 2621 m 7 Lavinový štít 2606 m 8 Kotlový štít 2601 m 9 Veľká Litvorová veža 2581 m 10 Strapatá veža 2565 m 11 Kežmarský štít 2556 m 12 Vysoká 2547 m 13 Supia veža 2540 m 14 Končistá 2537 m 15 Baranie rohy 2526 m 16 Dračí štít 2523 m 17 Veľká Vidlová veža 2522 m 18 Veterný štít 2515 m 19 Ťažký štít 2500 m 20 Rysy 2499 m 21 Kriváň 2495 m 22 Ovčiarska veža 2490 m 23 Spišský štít 2481 m 24 Bradavica 2476 m 25 Snehový štít 2465 m 26 Štôlska veža 2463 m 27 Široká veža 2461 m 28

Názov

Výška

Strana

Gánok 2459 m 29 Slavkovský štít 2452 m 30 Batizovský štít 2448 m 31 Prostredný hrot 2441 m 32 Prostredná Končistá 2440 m 33 Weszterov štít 2429 m 34 Čierny štít 2429 m 35 Východná Vysoká 2428 m 36 Hrubý vrch 2428 m 37 Rumanov štít 2428 m 38 Zlobivá 2425 m 39 Veľký Mengusovský štít 2424 m 40 Litvorový štít 2423 m 41 Satan 2421 m 42 Rohatá veža 2420 m 43 Kolový štít 2418 m 44 Javorový štít 2417 m 45 Kupola 2414 m 46 Veľké Solisko 2412 m 47 Furkotský štít 2405 m 48 Kačací štít 2400 m 49 Drúk 2395 m 50 Popradský Ľadový štít 2390 m 51 Priečna veža 2390 m 52 Diablovina 2390 m 53

Vysoké Tatry Milan Pleva Autorská kniha Kniha vyšla ako cvičenie predmetu Písmo a typografia na FMK UTB v Zlíne v máji 2015 v náklade 1 výtlačku. Graficky upravil, ilustroval a knihársky spracoval Milan Pleva. Použité písmo Karmina (TypeTogether) a pre názvy JaneAusten (PiaFrauss) Tlač Z Studio.