DIGITÁLNE MÚZEUM čo s digitálnym obsahom múzeí? by Múzeum SNP

Zborník prednášok z konferencie DIGITÁLNE MÚZEUM – čo s digitálnym obsahom múzeí? Múzeum Slovenského národného povstania Banská Bystrica 25. – 26. október 2016

Banská Bystrica 2016

M Ú Z E Í ? O B S A H O M D I G I T Á L N Y M S Č O

Zborník prednášok z konferencie DIGITÁLNE MÚZEUM – čo s digitálnym obsahom múzeí? Organizátor: Múzeum Slovenského národného povstania Banská Bystrica Konala sa: 25. a 26. 10. 2016 v Banskej Bystrici Zostavil: Jano Jurkovič Grafická úprava: Ivan Kocák, Múzeum SNP Návrh obálky: Jano Jurkovič Vydavateľ: Múzeum Slovenského národného povstania Kapitulská 23 975 59 Banská Bystrica www.muzeumsnp.sk © Múzeum Slovenského národného povstania 2016 ISBN 978–80–89514–42–7

Obsah Na úvod 5 Príhovor generálneho riaditeľa Múzea SNP 7 I. blok konferencie 9 Česká republika a platforma eSbírky 10 Portál eBadatelna Zlínského kraje 14 Quo Vadis Slovakiana alebo budúcnosť Slovakiany 19 CEMUZ dnes 22 Vývoj a prvý rok nového Webu umenia 24 Autoring virtuálnych expozícií 28

Interaktívne technológie v muzeálnych a galerijných expozíciách 53 Interaktívne prvky v nových expozíciách Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši 58 Príbeh jedného zbierkového predmetu 66 Mobilná aplikácia Múzeum SNP 71 Záver 73 Obrazová reportáž 76 Logá a odkazy na stránky 78 Audio Průvodce – Audio Guide 79

O B S A H O M

Využitie VR a AR pre sprostredkovanie kultúrneho obsahu 50

D I G I T Á L N Y M

Rozšírení muzejních expozic o virtuálni prostor 47

Interaktivní expozice 21. století 40

Č O

II. blok konferencie 39

M Ú Z E Í ?

MOVIO – Bezplatný „PowerPoint“pre virtuálne výstavy 33

Č O

D I G I T Á L N Y M

O B S A H O M

M Ú Z E Í ?

Na úvod Nie je to tak dávno, čo bolo naše zorné pole obmedzené iba na realitu, bez možnosti vymaniť sa z časopriestorového ukotvenia. Nové komunikačné technológie koncom 20. storočia v tom urobili prielom. Za nejakú desiatku rokov sme vynálezmi prekonali všetko to, čím prešla celá doterajšia história ľudského rodu. Množstvo informácií v obehu nemá historickú obdobu a čoraz dômyselnejšie formy ich prenosu neustále posúvajú hranice vnímania sveta z reálneho do digitálneho. Vývoj informačných a komunikačných technológií je taký rýchly, že reflexia v podobe filozofie médií a príbuzných odborov mu jednoducho nestačí. Nie je preto nič zvláštne, že ani muzeológia na tento vývoj zatiaľ nereaguje. Nestihla sa zorientovať a nezaujala stanovisko k protikladom, v ktorých sa ocitá múzejníctvo v digitálnej dobe. Na jednej strane je jeho poslaním fyzicky uchovávať a kultúrnotvorne využívať autentické hmotné dôkazy vývoja prírody a spoločnosti. Na druhej strane je požiadavka doby populárne ich uplatniť v kyberpriestore; v simulovanom umelo vytvorenom svete, kde pojem fyzicky a autenticky stráca svoj pôvodný význam. Pri uvedomení si tejto situácie a sledovaní akcelerácie súčasného technologického vývoja sa snáď ani nedá nevidieť, že múzejníctvo sa ocitá na akomsi rázcestí. Stojí pred ním existenčná otázka: aká budúcnosť ho čaká v digitálnej spoločnosti? Nájde si cestu uplatňovania hmotnej reality v digitálnom svete? Budú sa múzeá profilovať ako vedecké inštitúcie, alebo sa začnú viac zbližovať s kultúrnym a zábavným priemyslom? Využije múzejníctvo nové médiá pre svoj rozvoj, alebo pod ich rozpínavosťou postupne zhasne a múzeá sa rekonfigurujú na dodávateľov „materiálu“ pre komerčné účely? Takéto otázky sme si doteraz nepoložili, hoci už samotný názov projektu „Digitálne múzeum“ k tomu dáva dosť dlhú dobu vážny podnet. Zaoberáme sa dennou rutinou, opakujeme známe poučky, odvolávame sa na klasikov, citujeme legis-

M Ú Z E Í ?

latívu, vykonávame administratívu a napĺňame novú obmenu desiatky rokov starého programu. Teraz, štyri roky od spustenia projektu DIGITÁLNE MÚZEUM, si ešte len začíname klásť zdanlivo triviálnu otázku: čo s tým digitálnym obsahom múzeí, ktorý sa nám za ten čas nahromadil. Program konferencie DIGITÁLNE MÚZEUM bol pripravený so zámerom orientovať pozornosť múzejníkov a muzeológov na oblasť, ktorá si práve v tejto dobe vyžaduje, aby sme sa ňou zaoberali intenzívne, zodpovedne a nahlas. Za jeden

O B S A H O M

z prostriedkov tohto zámeru zvolili organizátori vytvorenie prostredia pre profesionálnu komunikáciu múzejníkov s odborníkmi z oblasti nových médií. Stretli sa tu múzejníci, muzeológovia, riadiaci pracovníci múzeí s informatikmi a technológmi komunikačných médií. Naliehavé otázky smerovania múzejníctva je totiž možné riešiť len spojením hlbokej znalosti múzejnej problematiky s fundovanou orientáciou v širokej škále nových technológií a reálnych možnosti ich využitia v múzejnej praxi. Práve tu nám absentuje podpora múzejnej informatiky ako teoreticko-metodologického východiska modernej muzeológie. No samotná múzejná informatika nám nedokáže dať komplexnú odpoveď na otázku „čo s digitálnym obsahom?“.

Č O

D I G I T Á L N Y M

Tá by nám mohla povedať AKO. Nám však ešte stále chýba odpoveď na kľúčovú otázku PREČO. Nemáme totiž ideové muzeologické zdôvodnenie digitalizácie múzejného obsahu, a preto sa nedá očakávať ani správne definovanie zásad práce s ním. Naša múzejná teória, metodika a legislatíva uviazla v preddigitalizačnom štádiu. Preto je dnes už naliehavou úlohou múzejníctva zmobilizovať vlastný odborný potenciál a orientovať ho na najaktuálnejšie muzeologické otázky. Na zosúčasnenie našej muzeológie, ktorá zaspala kdesi v poslednej dekáde 20. storočia. Konferencia s názvom DIGITÁLNE MÚZEUM v podtitule s otázkou: „čo s digitálnym obsahom múzeí?“ sa snažila k tomu dať podnet. Jano Jurkovič

25. – 26. október 2016 Múzeum SNP Banská Bystrica

Zborník prednášok z konferencie

Č O

D I G I T Á L N Y M

O B S A H O M

M Ú Z E Í ?

Príhovor generálneho riaditeľa Múzea SNP PhDr. Stanislav Mičev, PhD. Generálny riaditeľ Múzea Slovenského národného povstania, historik, autor viacerých publikácií, podieľa sa na tvorbe televíznych dokumentov, pracuje na scenároch pre rozhlas a spolupracuje s televíziou.

V novembri 2015 sme úspešne ukončili národný projekt Digitálne múzeum. Za tri roky sme zdigitalizovali viac ako 174 tisíc predmetov zo zbierok 33 múzeí z celého Slovenska a vybudovali sme celosvetovo jedno z najmodernejších múzejných pracovísk – Digitalizačné centrum. Nastavili sme kritériá digitalizácie a vytvorili novú metodiku vizualizácie múzejných zbierok. Zvolili sme bezprecedentnú cestu maximálnej kvality, čo samozrejme znamenalo komplikáciu pri zvolenom veľkom počte objektov zrealizovaných za krátky časový úsek. Práve takýto prístup umožnil, aby sme získali mimoriadne cenné skúsenosti a zaradili sme sa medzi svetových lídrov digitalizácie kultúrnych objektov, čo do kvality snímania ako aj kvantity. Jedinečnosť projektu spočívala práve v tom, že v takomto rozsahu sa realizoval ako originálny priekopnícky model. Projekt sme zvládli na vysokej odbornej úrovni, čo nás však neuspokojuje do budúcna. Svoj potenciál chceme využívať a prehlbovať v nasledujúcej etape, kedy prechádzame od intenzívneho masového snímania predmetov k extenzívnej účelovej digitalizácii. To znamená, že chceme ponúknuť múzeám možnosť reálneho výberu predmetov, ktoré potrebujú využiť v rámci vedeckého výskumu, alebo v rámci nových prezentácií. Zároveň

M Ú Z E Í ?

múzeám ponúkame naše kapacity, nielen pre ošetrenie zbierok a ich snímanie, ale aj pre odborné poradenstvo v oblasti prípravy projektov, využívania digitálneho fondu pre vnútorné odborné činnosti a koncepčnú múzejnú prezentáciu. Budeme spolupracovať s poprednými pracoviskami, aby sme dosiahli viditeľné výsledky pre dosiaľ skrytý potenciál múzejných zbierok Uvedomujeme si spoločenskú potrebu prezentovať múzejný obsah verejnosti moderným spôsobom, pri ktorom

O B S A H O M

zohráva čoraz významnejšiu úlohu digitálny obsah. Preto sa v poslednej dobe zaoberáme aj metódami sprostredkovania digitálneho obsahu múzeí. Konferenciu, ktorú sme pripravili, sme zamerali práve uvedeným smerom. Priestor na nej sme poskytli, ako múzejníkom, tak aj technológom, ktorí sa zaoberajú danou problematikou. Konferencia zostane na jednej strane sumarizáciou našej aktuálnej situácie, a na druhej strane prierezom možností využívania digitálneho obsahu pre sprostredkovanie odkazu múzejných zbierok. Som presvedčený, že prednášky, ktoré na nej odzneli, budú aj inšpiráciou pre múzejníkov a výzvou pre múzeá. My sme pripravení všetkým, ktorí majú o to záujem, poskytnúť naše

Č O

D I G I T Á L N Y M

vedomosti a skúsenosti pre rozvoj slovenského múzejníctva.

25. – 26. október 2016 Múzeum SNP Banská Bystrica

Zborník prednášok z konferencie

Č O

D I G I T Á L N Y M

O B S A H O M

M Ú Z E Í ?

M Ú Z E Í ? O B S A H O M Č O

D I G I T Á L N Y M

Obsah, idei, formy, metódy a technológie sprostredkovávania múzejného obsahu cez internet a formy on-line, webové prezentácie, on-line expozície, virtuálne múzeá; skúsenosti, inšpirácie, zámery, prostriedky, výsledky.

25. – 26. október 2016 Múzeum SNP Banská Bystrica

M Ú Z E Í ?

Česká republika a platforma eSbírky

O B S A H O M

Marie Vítková

Národní muzeum, Praha

D I G I T Á L N Y M

Vyštudovala dejiny umenia na Katolíckej teologickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a kurátorská štúdia na FUD UJEP v Ústí nad Labem. Od roku 2010 pôsobila ako kurátorka súčasného umenia, od roku 2014 pracuje v oddelení digitalizácie a nových médií v Národním muzeu v Prahe, je koordinátorkou portálu eSbírky.

Portál eSbírky vznikl roku 2010 po dvouletém vývoji jako prezentační platforma digitalizovaných sbírek Národního muzea, v rámci projektu Athena (2008–2011, program Evropské komise eContentPlus). Důvodem vzniku byla možnost prezentace sbírek v online prostředí a publikování na portálu Europeana. Krátce po uvedení do provozu se přihlásila také další česká muzea s žádostí o zapojení do platformy. Počet participujících institucí a digitalizovaných sbírkových předmětů na eSbírkách tak začal rychle narůstat. V počáteční fázi bylo pro koordinátory eSbírek prioritou především navýšení počtu publikovaných předmětů pro větší diverzitu, a tedy rozvinutější využití portálu. Postupem času však bylo od této strategie upuštěno, dnes je při výběru dat pro publikaci dána přednost kvalitě před kvantitou. Zároveň je výběr předmětů k publikaci

a správná metadata svěřena do rukou kurátorům – profesionálům, kteří tak zaručují pravdivé informace o daných sbírkách

Č O

a představují zpravidla to nejlepší z muzejních sbírek. Tento výběr totiž zároveň reprezentuje participující instituci. Portál eSbírky prezentuje fotografie, skeny, audio nahrávky, videa a řadu předmětů ve 3D formátu (např. sbírky Uměleckoprůmyslového musea nebo Vlastivědného muzea v Šumperku).

Homepage portálu eSbírky 12

Zborník prednášok z konferencie

Česká republika a platforma eSbírky

Cíle eSbírek jsou od počátku fungování nezměněny. Jedná se o nástroj, který přibližuje muzejní instituce široké veřejnosti, otevírá nové možnosti využití digitalizovaných sbírek a propaguje zapojená muzea a galerie. Platforma je neustále vyvíjena pro potřeby a využití širokou veřejností i profesionály. Kurátoři zde nacházejí objekty do připravovaných výstav nebo obrázky do odborných publikací, učitelé a studenti tu čerpají materiál pro využití ve výuce. V blízké době bude platforma obohacena také o interaktivní prostor pro nejmladší uživatele, kteří si budou moci zahrát např. scrabble nebo pexeso z vybraných předmětů na eSbírkách. Cílem eSbírek je tedy v dlouhodobém horizontu zakotvit v podvědomí veřejnosti a vědců, nabídnout obsah v takové formě, která je svému oboru adekvátní. V neposlední řadě má jejich obsah i edukační potenciál. Portál během pěti let své existence již třikrát měnil svůj design a funkcionality, vždy v souladu s moderními trendy prezentace ve virtuálním prostředí. Od jednoduchého portálu pro potřeby Národního muzea se platforma vyvinula v komplexní systém vyhledávání, který je přehledně strukturován. Dbáno je především na to, aby prohlížení napříč sbírkami bylo intuitivní a uživatelsky nenáročné. Zároveň jsou eSbírky přizpůsobeny i náročnějším uživatelům – muzejním pracovníkům, kteří zde hledají konkrétní sbírkový předmět. Podrobné a přehledné filtrování jim usnadní cestu k požadovanému cíli – filtrovat předměty lze podle instituce, typu sbírky, materiálu nebo datace.

Současný stav Současná verze, která byla spuštěna v lednu 2015, obsahuje mimo efektivní vyhledávání také prostor pro náhodné „brouzdání“ obsahem eSbírek. Na úvodní stránce je uživateli ve tmavém, zvýrazněném podkladovém pásu představeno 10 náhodně generovaných digitalizátů, které nechávají uživatele nahlédnout do obsahu stránek. V tomto pásu je mimo to zvýrazněn jedenáctý, zvětšený obraz, který je koordinátorem portálu vybrán vždy v návaznosti na současné období, blížící se výročí nebo událost v kultuře. Administrátory eSbírek je vysledováno, že právě tato největší obrazová plocha je pro uživatele nejlákavější a každý nově příchozí uživatel cílí právě na něj. Úvodní stránce také vévodí fulltextové vyhledá-

M Ú Z E Í ?

vací pole s možností podrobného filtrování, kdy uživatel může zadat více podmínek pro efektivnější vyhledávání. V rámci této poslední verze byl také aplikován nástroj „kontaktní formulář“, díky němuž mají nyní administrátoři jednodušší a rychlejší zpětnou vazbu na vystavovaný obsah. Uživatele většinou zajímají podrobnosti ke konkrétním předmětům nebo žádají o povolení k použití digitalizátů pro různé účely. Přibyla zde také možnost přihlášení do vlastního „privátního prostoru“, kdy si uživatel může vytvářet kolekce vybraných předmětů z eSbírek. Na domovské stránce lze také najít panel

O B S A H O M

s aktualitami a trivii, který má uživatele krátce a jednoduše informovat o novinkách na eSbírkách nebo jej hravě poučit skrze publikované předměty. Vedle něj jsou umístěny tři bannery odkazující na právě probíhající výstavy v participujících institucích nebo na některou z virtuálních výstav v prostředí eSbírek. Dále jsou ve spodní části přidána aktivní loga partnerských projektů (AthenaPlus, Europeana, Do muzea!). Z rozhraní eSbírek lze přímo vyhledávat na portálu Europeana. Ke každému digitalizátu, vystavenému na eSbírkách, náleží vždy soubor povinných metadat. Jedná se o název a popis předmětu, dataci, materiál, místo původu a samozřejmě název instituce, z jehož sbírek předmět pochází. Každý jednotlivý digitalizát je opatřen některou z variant licence Creative Commons. Předmět lze také ve formě elektronické pohlednice

D I G I T Á L N Y M

poslat komukoli z přátel či známých do emailové schránky. Stačí použít tlačítko umístěné pod metadaty „Poslat pohlednici“ a vyplnit náležité údaje. Velmi zajímavým nástrojem je také aplikace „virtuální výstavy“, která dovoluje v administraci eSbírek vytvářet kolekce předmětů na základě kurátorského výběru, s konkrétním tématem. Tím může být např. určité období, osobnost, fenomén či styl. Kolekce jsou sestavovány jednak podle realizovaných výstav v partnerských institucích, nebo je jejich základ čistě virtuální – vznikly pouze v prostředí eSbírek. Aplikace tímto výběrem přirozeně vyzdvihuje to nejzajímavější z obsahu eSbírek a obohacuje zapojené předměty o další cennou bázi – o souvislosti mezi vybranými předměty. Výstava je obvykle sestavena z 10–50 předmětů, jejichž výběr je zaštítěn doprovodným textem, který přibližuje téma a důvod vzniku dané

výstavy. Tento nástroj bude nadále upravován a vyvíjen tak, aby uživatel mohl dostat co nejpřesnější souvislosti mezi

25. – 26. október 2016 Múzeum SNP Banská Bystrica

Č O

vystavenými předměty.

M Ú Z E Í ?

Česká republika a platforma eSbírky

V současné době na eSbírkách prezentuje své sbírky 59 českých paměťových institucí, minimálně 10 dalších se k publikaci chystá. Počet předmětů v prostředí eSbírek brzy překoná hranici 100 000. Stejně tak se zvýší i počet předmětů na Europeaně, které jsou do této evropské platformy importovány skrze rozhraní eSbírek. (Jedná se však pouze o předměty

O B S A H O M

z těch institucí, které mají s nadací Europeana uzavřenou smlouvu Data Exchange Agreement.) Prozatím je zde touto

Č O

D I G I T Á L N Y M

cestou publikováno 44 620 předmětů z českých muzejních institucí, do konce roku 2016 se toto číslo rapidně zvýší.

Karta předmětu „Dámské, šedé šaty“ na portálu eSbírky

Agregace obsahu v České republice a platforma eSbírky eSbírky v rámci České republiky plní roli agregátora, který shromažďuje digitalizované sbírky českých muzejních institucí a dále je předává na evropskou platformu Europeana. Od samého počátku existence je portál eSbírky vnímán z pozice Europeany jakožto Národní agregátor, Ministerstvo kultury ČR ale upřednostňuje pojem „Národní portál“, jelikož roli Národního agregátora má v budoucnu plnit nová platforma s pracovním názvem Czechiana. Její provoz bude v režii MKČR. Co se týče systematické agregace českého digitalizovaného kulturního dědictví, v posledním roce vznikla na půdě MKČR vize, která stojí na tzv. „Sektorových agregátorech“. Pomocí těchto dílčích agregátorů, z nichž každý se specializuje na určitý typ sbírky, se má shromažďovat materiál dle druhu obsahu a formátu metadat. Pro knihovnické sbírky tak má fungovat Česká digitální knihovna, pro zvukové dokumenty Národní virtuální fonotéka, pro film Národní filmový archiv, velké 3D předměty a nemovité památky bude shromažďovat Národní památkový ústav a konečně muzejní sbírky a malé 3D předměty již shromažďuje portál eSbírky. Těchto 5 platforem má tvořit mezistupeň při agregaci dat do platformy Národního agregátora (Czechiany) a dále do Europeany. Tento formát agregace je však plánován v horizontu několika let, eSbírky nadále předávají obsah do Europeany napřímo. eSbírky přijímají digitalizovaný obsah již z 59 institucí, a to různými způsoby. Instituce zpravidla vybere jednoho zástupce, který se stará o administraci účtu daného muzea či galerie. Tento zástupce pak nahrává materiál do administračního systému Museion, odkud po kontrole dat publikuje předměty do publikační vrstvy – na eSbírky. Nahrávat materiál lze skrze OAI-PMH protocol, CSV soubor s přiloženými fotografiemi v zazipovaném balíčku, nebo lze předměty vkládat jednotlivě přímo v systému Museion. Během posledního roku v rámci krajů České republiky začaly vznikat tzv. krajské portály, kde je shromažďován obsah muzeí a galerií z dané oblasti. eSbírky v těchto případech sklízejí materiál skrze OAI-PMH protocol přímo z těchto krajských platforem.

Zborník prednášok z konferencie

Česká republika a platforma eSbírky

Smlouva o spolupráci Spolupráce mezi institucí a eSbírkami, resp. mezi krajem a eSbírkami je ošetřena smlouvou o spolupráci, kde jsou jasně definovány podmínky součinnosti, postup při zakládání instituce v rámci eSbírek a pravidla nahrávání materiálu včetně požadovaného formátu metadat. Zřizovatel portálu ani poskytovatel dat nesmí vznést žádné finanční požadavky směrem ke druhé straně, rovněž nesmí ani jedna strana materiál jakkoli zneužít. Poskytovatel dat také musí určit, jakou formu licence Creative Commons je nutné použít na publikovaná multimédia.

Výzvy do budoucna Jelikož se počet předmětů i prezentujících institucí na eSbírkách rapidně navyšuje (v současné době se připravuje např. publikace sbírek Národního památkového ústavu), je třeba nadále zvažovat, jak chod portálu v tomto tempu udržet. Prioritou v tomto období je zajištění financí pro provoz a rozvoj platformy tak, aby mohl nadále držet dosavadní standart. Doposud byl provoz portálu financován z projektů Evropské komise, tato forma financování je však nestabilní a velmi kolísavá. Z toho důvodu je nyní v řešení otázka financování z MKČR, které by eSbírkám zajistilo stabilitu, možnost rozvoje a udržitelnost do budoucna. V současné době probíhají přípravy na redesign portálu, kdy budou implementovány i nové funkce a interaktivní prvky. Cílem tohoto kroku je otevřít portál i mladším uživatelům, kteří zde např. budou moci vytvářet vlastní virtuální výstavy s možností publikování na sociálních sítích nebo hrát jednoduché hry s publikovanými předměty. Co se týče rozvoje portálu po odborné stránce, v plánu jsou velmi podstatná vylepšení, důležitá pro uživatele – profesionály. V současné době probíhá implementace přírodovědného modulu, který dovoluje prezentovat tyto sbírky podle odborných přírodovědných standardů včetně náležitých metadat. Ve specifikaci metadatových modelů bude dále navázáno modulem pro umělecké sbírky. V rámci profesionalizace standardů bude implementován i slovník Národních muzejních autorit. V neposlední řadě bude dbáno na to, aby agregace obsahu na eSbírky probíhala co nejjednodušší cestou, v ideálním

M Ú Z E Í ?

případě skrze zmiňované krajské portály, odkud bude obsah jednoduše sklízen skrze OAI-PMH protocol do administrace

Č O

D I G I T Á L N Y M

O B S A H O M

portálu eSbírky.

25. – 26. október 2016 Múzeum SNP Banská Bystrica

M Ú Z E Í ?

Portál eBadatelna Zlínského kraje

O B S A H O M

Ing. Vítězslav Mach,

Zlínský kraj, oddělení informatiky

D I G I T Á L N Y M

Dlhoročný pracovník v IT odbore, koordinácie a vedenia projektov digitalizácie, repozitár pre ukladanie, zverejňovanie digitálních fondov.

Když se Zlínský kraj v roce 2011 rozhodoval, zda uskutečnit projekt s názvem Digitalizace dokumentů ve Zlínském kraji, logicky se nabízela myšlenka, jak s digitalizovaným fondem dokumentů dále naložit. Jednalo se o dokumenty paměťových institucí Zlínského kraje, ve velké většině o jejich sbírkové a knihovní fondy. Pro digitalizaci byly vybrány především fondy ohrožené, u kterých při časté mechanické manipulaci hrozila jejich devastace. Muzejní knihovny využily digitalizace také ke zkompletování regionálních periodik. Díky spolupráci především s vědeckými knihovnami, které vlastnily chybějící čísla či ročníky, se tak podařilo vytvořit ucelený fond zejména nejstarších periodik. Kromě problematiky samotné digitalizace byla ve fázi přípravy souběžně řešena otázka, kde a jakým způsobem data

digitalizovaných fondů bezpečně dlouhodobě uložit a jak tento fond dat využít pro prezentaci paměťových institucí. Postupně se zrodila myšlenka vytvořit webový portál, jehož prostřednictvím by byly sbírkové a knihovní fondy představovány širo-

Č O

ké veřejnosti. S ohledem na zveřejňovaný obsah se bude jednat o portál „regionální“ s možností poskytovat zveřejňované dokumenty do dalších nadregionálních portálů, ale i portálů „celosvětového“ významu. Ale pěkně popořádku…

Digitalizace jako impuls Jak již bylo v úvodu řečeno, na samém začátku naší cesty k portálu eBadatelna byla digitalizace. Do projektu Digitalizace dokumentů ve Zlínském kraji se zapojily následující paměťové instituce, příspěvkové organizace Zlínského kraje: •

Hvězdárna Valašské Meziříčí,

•

Krajská galerie výtvarného umění ve Zlíně,

•

Krajská knihovna Františka Bartoše ve Zlíně,

•

Muzeum jihovýchodní Moravy ve Zlíně,

•

Muzeum Kroměřížska v Kroměříži,

•

Muzeum regionu Valašsko ve Vsetíně,

•

Slovácké muzeum v Uherském Hradišti.

Již na počátku projektu vznikla pracovní skupina s názvem „Centrum pro digitalizaci“ složená z odborných pracovníků paměťových institucí – kurátorů a pracovníků knihoven, zástupců dodavatele a zástupců Zlínského kraje z oddělení informatiky, oddělení přípravy a realizace projektů a odboru kultury a památkové péče. S odstupem času se tento krok ukázal jako velmi užitečný a naprosto klíčový pro realizaci celého projektu, ale i projektů na digitalizaci navazujících. Po celou dobu realizace projektu řešila pracovní skupina veškerou odbornou problematiku. Zabývala se výběrem dokumentů pro digitalizaci, technickými parametry digitalizace, návrhy metadatových struktur pro popis digitalizovaných fondů, které jsou pro následné strojové zpracování naprostou nezbytností. Ve světě knihovních fondů existuje poměrně dlouho přesná standardizace pro jejich popis. Pro oblast muzejních sbírek je tato problematika zatím poměrně značně roztříštěná a datové standardy pro popis nejsou sjednoceny. Problém ohledně popisných metadat jsme tedy byli nuceni vyřešit hlavně u sbírkových fondů muzeí a galerie. Bylo nutné navrhnout a stanovit struktury pro popisná metadata sbírkových předmětů, díky kterým pak bylo možné s digitalizovanými dokumenty pracovat při dalším elektronickém zpracování, a to jak při jejich ukládání do repozitáře, tak i při práci související se zveřejněním

Zborník prednášok z konferencie

Portál eBadatelna Zlínského kraje

dokumentů, což se ve výsledku úspěšně podařilo. Realizací projektu Digitalizace se podařilo vytvořit digitální fond předmětů z uvedených paměťových institucí o objemu přibližně 13 Terabytů. Souběžně se také podařilo zrealizovat vytvoření krajského digitálního repozitáře, do kterého byl tento fond následně uložen.

monografie (vydané po roce 1800 včetně) – 610 monografií s celkem 99 084 stranami ve formátu A2–A5;

•

staré tisky (knihy vydané do roku 1800) – 41 starých tisků o 21 916 stranách ve formátech A1, A3, A4 a A5;

•

periodika (noviny, časopisy, výroční zprávy apod.) – 53 periodik s celkem 316 024 stranami ve formátu A2–A5;

•

kartografické materiály (mapy, plány, atlasy) – 1028 kusů ve formátu A0–A5;

•

listiny, dokumenty a plakáty – 59 dokumentů o 1273 listech ve formátech A0–A6;

•

fotografické a skleněné negativy – 1912 políček filmových, 1600 políček na skle;

•

filmy – 71 filmů v celkové délce trvání 860 min.

O B S A H O M

•

M Ú Z E Í ?

Součástí fondu jsou dokumenty a sbírkové předměty v následujícím rozsahu:

Zveřejnění a zpřístupnění digitalizovaného fondu Za účelem zveřejnění uvedeného digitálního fondu paměťových institucí byl Zlínským krajem v průběhu let 2014–2015 realizován nový projekt s názvem Zpřístupnění digitálního obsahu. Jeho úkolem a náplní bylo vytvoření komplexního

D I G I T Á L N Y M

softwarového řešení, které umožní výběr dokumentů z repozitáře pro zveřejnění, jejich podrobný popis kurátory, resp. kompletní přípravu pro zveřejnění a následně samotné zveřejnění dokumentu na portále eBadatelna Zlínského kraje, a to v souladu s platnou legislativou. Jedním z dalších požadavků na řešení byla existence mechanismů pro export dat do jiných portálů obdobného charakteru prostřednictvím standardizovaných protokolů – tzv. interoperabilita. Na základě diskusí v rámci pracovní skupiny „Centrum pro zpřístupnění digitálního obsahu“, která plynule navázala na práci předchozí pracovní skupiny pro digitalizaci, vznikl požadavek, aby součástí portálu eBadatelna byly nejen sekce pro zveřejnění článků a virtuálních výstav, ale také služby pro zabezpečenou komunikaci mezi konkrétním kurátorem a autentizovaným badatelem, uživatelem portálu.

Dříve než jsme byli schopni stanovit přesné zadání, byli jsme nuceni si odpovědět na dvě zásadní otázky. Ta první

Č O

zněla, jestli pro zpřístupnění našich digitalizovaných fondů „vyrobit“ vlastní regionální portál, nebo data přímo poskytovat do jiných obdobných systémů – jako je například portál „eSbírky“, který provozuje Národní muzeum. Pro vytvoření vlastního 25. – 26. október 2016 Múzeum SNP Banská Bystrica

M Ú Z E Í ?

Portál eBadatelna Zlínského kraje

portálu byly hlavními argumenty úplná a rychlá kontrola nad vlastními daty a zpětná kompatibilita dat. Vlastní portál komunikující s portálem třetí strany prostřednictvím standardizovaných protokolů pro výměnu dat může zpětnou kompatibilitu následně zajistit automatizovaně.

O B S A H O M

Druhá otázka vyvstala v momentě, kdy jsme se rozhodli realizovat vlastní portál, a týkala se samotného způsobu naplňování portálu eBadatelna dokumenty. Bylo nutné rozhodnout, zda zvolit metodu „plně automatizovaného“ naplňování portálu popisnými daty přímo z evidenčních systémů paměťových institucí, nebo řízené naplňování portálu pod přímou kontrolou kurátorů. Pro „plně automatizovanou“ metodu hovořila rychlost plnění portálu daty. Vzhledem k určité specifičnosti evidence muzejních sbírkových předmětů se jevila nemožnost kontroly stávajícího věcného popisu zveřejňovaného obsahu jako velmi negativní. Na základě odborné debaty s kurátory byl zvolen způsob, jenž každému kurátorovi umožní

D I G I T Á L N Y M

vlastní přípravu a popis dokumentu pro zveřejnění. Nově zjištěné skutečnosti při popisu zpětně promítne do evidenčního systému. Právě tato kontrola a následně možnost zpřesňovat samotnou evidenci sbírek byla vyhodnocena jako významná přidaná hodnota pro evidenci a stala se tak hlavním kvalitativním argumentem pro výběr této varianty. Zveřejnění každého dokumentu prochází tedy podrobnou přípravou pod vlastní kontrolou kurátora. Tím je zajištěna aktualizace zveřejňovaných digitálních dokumentů. Přesto, že tento způsob je oproti alternativě automatizovaného plnění pomalejší, byl zvolen s ohledem na kvalitu zveřejnění dokumentů jako jediný možný.

Popis řešení zveřejnění a zpřístupnění

tálního fondu paměťových institucí se skládá ze dvou základních částí

Č O

Celé softwarové řešení zajišťující zveřejnění a zpřístupnění digi– modulů. Tím prvním je tzv. Office modul a druhým je samotný webový portál eBadatelna, volně dostupný z prostředí internetu. Office modul je interním modulem dostupným pouze kurátorům a pracovníkům knihoven na základě jejich autentizace. Slouží pro přípravu a podrobný popis dokumentu, vytvoření virtuálních výstav a jejich zveřejnění, redaktorům k publikování článků, správcům systému ke konfiguraci portálu, správu organizací a uživatelů, přenosu aktuálních metadatových informací z evidenčních systémů do systému pro zveřejnění. Portál eBadatelna Zlínského kraje slouží pro vyhledávání a prohlížení zveřejněných dokumentů, současně poskytuje doplňkové služby pro komunikaci badatele s kurátorem. Příprava a popis dokumentu jsou realizovány prostřednictvím Office modulu. Kurátor si z dokumentů připravených pro zpracování vybere dokumenty, které má zájem zveřejnit na portálu. Pokud existují záznamy s popisnými údaji převzaté z evidenčního systému, jsou kurátorovi nabídnuty pro užití při podrobném popisu. Údaje věcného popisu dokumentů je možné rozdělit do dvou hlavních skupin. První skupinu tvoří údaje: typ dokumentu, podtyp dokumentu, jazyk dokumentu, období dokumentu, autor, žánr, téma, rok vzniku. Tyto skupiny údajů současně na portálu eBadatelna tvoří výběrové fasety – filtry, které najdeme na portálu v levém panelu. Přiřazením hodnot do uvedených polí se záznamy řadí do odpovídajících kategorií, podle kterých je lze na portálu eBadatelna následně vyhledávat. Uvedené údaje jsou doplněny automaticky o názvy organizací podle správce zveřejněného dokumentu. Druhou skupinou jsou běžné popisné údaje jako např. popis, vydavatel a další. Office modul nabízí kurátorům možnost přidání v podstatě jakéhokoli dalšího popisného pole, včetně jeho pojmenování. U každého pole s popisem může kurátor individuálně určit, zda bude 18

Zborník prednášok z konferencie

Portál eBadatelna Zlínského kraje

údaj na portále zobrazený, nebo skrytý. Kurátor má rovněž možnost určit, která ze stran připravovaného dokumentu bude použita na portále jako miniatura, dále má rovněž možnost odeslat z evidenčního systému aktuální popisná metadata pro popis dokumentu do modulu Office. Pokud jsou pak v Office modulu tyto údaje k dispozici, na základě jednoznačné identifikace polí se přímo automaticky spárují s popisem – naplní do polí popisu odpovídajícího typu. Ostatní se zobrazí ve speciální sekci modulu a lze je jednoduše do odpovídajících polí vložit – zkopírovat manuálně. Kurátor poté může zkopírované údaje v jednotlivých polích dále aktualizovat, čímž se výrazně snižuje pracnost popisu. Další důležité možnosti, které Office modul nabízí kurátorům při přípravě dokumentu ke zveřejnění, jsou spojeny se způsobem, resp. rozsahem zveřejnění. Kurátor má možnost řídit způsob prezentace dokumentu na portále eBadatelna. Mezi základní možnosti patří způsob zveřejnění dokumentů, které jsou chráněny autorským zákonem, a nelze tedy zpřístupnit jejich kompletní obsah. V takovém případě je zpřístupněna pouze miniatura se základními popisnými údaji o dokumentu. Výčet popisných údajů může opět určit kurátor v rámci přípravy. Na portále se pak badateli zobrazí upozornění, že dokument je autorsky chráněn. Nastavením portálu lze zajistit, že pokud si autorsky chráněné dokumenty budete prohlížet prostřednictvím portálu eBadatelna v budově instituce, která je současně správcem dokumentu, bude dokument zobrazen v plném rozsahu, ale bez jakékoliv možnosti stažení, resp. kopírování; což plně odpovídá situaci v analogovém světě

M Ú Z E Í ?

dokumentů. U dokumentů, které nepodléhají autorskému zákonu, je jejich obsah zobrazován v plném rozsahu. Kurátor má možnost dále zvolit, jestli bude badatelům nabídnut export do PDF dokumentu. Pokud jde o dokument obsahující čtecí textovou vrstvu, je možné také nabídnout jeho stažení ve formátu ePUB pro elektronické čtečky knih. Dokument lze opatřit vodotiskem, včetně jeho umístění v rámci obrazu. Vymezením data počátku a konce zveřejnění lze také přesně určit časový úsek, ve kterém bude dokument viditelný na portále eBadatelna. Modul Office nabízí kurátorům množství hromadných

O B S A H O M

operací nad skupinou připravovaných dokumentů. Jejich využití pak přípravu značně urychlí, například u periodik. Mimo samotný popis dokumentů obsahuje Office modul nástroje pro publikaci informativních článků a virtuálních výstav. Administrátorům modul poskytuje možnosti nastavení vzhledu portálu, datových zdrojů, statistik, řízený import dat z repozitáře, správu uživatelů apod. Webový portál eBadatelna Zlínského kraje obsahuje základní nástroje pro vyhledávání a zobrazování zveřejněných dokumentů připravených prostřednictvím modulu Office a zveřejněných jednotlivými kurátory. Součástí jsou metadata, náhledy a detaily dokumentů, u dokumentů s textovou vrstvou OCR, exporty do souborů formátu PDF nebo formátu

D I G I T Á L N Y M

pro elektronické čtečky knih. Pro nalezení patřičného dokumentu, resp. skupiny dokumentů lze použít několik různých způsobů vyhledávání, včetně jejich vzájemných kombinací. Jde například o hledání podle klíčových slov, hledání pomocí výběrových filtrů-faset. Na portále naleznete rovněž sekci pro propagaci článků a propagaci virtuálních výstav. Pro registrované, resp. ověřené uživatele-badatele nabízí portál službu pro ověřenou komunikaci s badatelem nebo rezervaci dokumentu prostřednictvím služby portálu. Pro ověření je možné použít přihlášení prostřednictvím služby „mojeID“, která je v portále integrovaná. Přímo z portálu lze velmi jednoduchým způsobem „sdílet“ vybraný dokument do sociálních sítí. Řešení má implementovány funkcionality pro výměnu dat s obdobnými portály, které rovněž disponují těmito funkcio-

nalitami. Jde především o protokol OAI-PMH, Z39.50, SRU. V současnosti je připraven OAI provider pro portál „eSbírky“.

25. – 26. október 2016 Múzeum SNP Banská Bystrica

Č O

Zlínský kraj již uzavřel smlouvy s portálem EUROPEANA, kam prostřednictvím portálu „eSbírky“ bude data poskytovat.

M Ú Z E Í ?

Portál eBadatelna Zlínského kraje

Co říci na závěr… aneb Jaké jsou hlavní přínosy Zlínský kraj a jeho paměťové instituce vytvořily v rámci České republiky projekt eBadatelna, díky němuž jsou postupně digitálně zpřístupňovány zajímavé dokumenty z fondů Hvězdárny Valašské Meziříčí, Krajské galerie výtvarného umění ve

O B S A H O M

Zlíně, Krajské knihovny Františka Bartoše ve Zlíně, Muzea Kroměřížska v Kroměříži, Muzea regionu Valašsko ve Vsetíně, Muzea jihovýchodní Moravy ve Zlíně a Slováckého muzea v Uherském Hradišti. Zájemci o historii regionu si mohou na portále prohlédnout některé regionální noviny a časopisy, knihy, umělecká díla, mapy a plány či zajímavé historické fotografie a videosnímky, a to díky tomu, že část fondů paměťových institucí byla v uplynulých letech digitalizována. Vytvoření elektronických verzí dokumentů přispělo současně k jejich ochraně a mnohdy i záchraně pro budoucí generace. Významným počinem byla také spolupráce s vědeckými knihovnami při

D I G I T Á L N Y M

zkompletování regionálních novin, jejichž jednotlivé ročníky nebo čísla nebyly v regionu uchovány v celistvosti. Nový portál eBadatelna přináší široké laické a odborné veřejnosti nejen zpřístupnění digitalizovaných dokumentů, jejichž počet bude průběžně neustále stoupat, ale nabízí zájemcům také zhlédnutí virtuálních výstav či studium zajímavých článků o fondech paměťových institucí. Po stránce technické není nepodstatné zmínit, že celé řešení bylo kompletně navrženo a realizováno jako „Open Source“, což mělo za následek výrazné snížení nákladů na jeho pořízení a správu. Teď už nezbývá než kliknout v prohlížeči svého

počítače na odkaz http:// ebadatelna.zlkraj.cz a nechat se reálně portálem provést.

Č O

Literatura: Článek k portálu eBadatelna Zlínského kraje byl převzatý z časopisu Čtenář 9/2016, strana 318-322.

Zborník prednášok z konferencie

Quo Vadis Slovakiana alebo budúcnosť Slovakiany

Quo Vadis Slovakiana alebo budúcnosť Slovakiany Mgr. Peter Selecký Národné osvetové centrum, Bratislava Manažér a odborný garant národného projektu Centrálnej aplikačnej infraštruktúry a registratúry a národného projektu Harmonizácie informačných systémov

Slovakiana v dobe udržateľnosti Po spustení v novembri 2015 obsahoval portál minimálne 30 % zdigitalizovaného obsahu z národných digitalizačných projektov. Slovakiana má prinášať unikátne elektronické služby a funkcionality pre laickú a odbornú verejnosť, na čom stále intenzívne pracujeme. Práve vďaka vybudovanej centrálnej infraštruktúre ponúka portál kultúrneho dedičstva aj rozšírené možnosti, vyhľadávania a filtrovania, sťahovania vo vysokom rozlíšení a využitie v rôznych formách edukácie. Problematika

O B S A H O M

M Ú Z E Í ?

okolo Slovakiany sa týka aj napĺňania registrov v období udržateľnosti.

D I G I T Á L N Y M

Sekcia kultúrnych objektov ponúka prierez objektov všetkých zapojených inštitúcií, kde je ďalej možné navoliť si vlastné kritériá podrobného vyhľadávania. Ďalším problémom, s ktorým sa pri našej práci stretávame, je málo autorsko-právne voľných objektov, kde dôvodom sú nevyplnené autorské práva. V súčasnosti evidujeme v národných registroch približne 190 000 muzeálnych objektov. Z tohto počtu je označených za „voľné“ cca 70 000 objektov, z čoho vyplýva potreba dodatočne vyriešiť nastavenie a analýzu objektov. V rámci metadát je potrebná kontrola vyplnenia polí ako normalizovaný dátum vzniku, kategorizácia objektu a interná evidencia PFI týkajúca sa autorskoprávnej ochrany, ktorá bola doplnená ako povinné pole pri internej modifikácii záznamu. Následne v rámci označenia objektov prostredníctvom rozhrania národných registrov možno zabezpečiť ich

prezentáciu na portáli Slovakiana.

Č O

V prípade objektov múzeí je potrebné zdôrazniť, že sú najzaujímavejšie a najrozmanitejšie zo všetkých pamäťových a fondových inštitúcií (PFI).Táto rozmanitosť priniesla pri spracovaní a zatriedení kultúrnych objektov do jednotlivých ka25. – 26. október 2016 Múzeum SNP Banská Bystrica

M Ú Z E Í ?

Quo Vadis Slovakiana alebo budúcnosť Slovakiany

tegórií množstvo práce, ktorú sme konzultovali s odborníkmi z muzeálnych radov. U muzeálnych objektov je z pohľadu autorských práv najväčšia pravdepodobnosť na voľné autorské práva, čo je pozitívne a zaujímavé aj pre širokú verejnosť. Pri samotnej digitalizácii a technickom spracovaní jednotlivých objektov sa ukázalo, že múzeá majú najväčšiu variabilitu

O B S A H O M

snímania zbierkových predmetov, s čim súvisí aj ich následná možná rovina prezentácie. Máme tým na mysli prezentovanie múzejných objektov s viacerými dejovými líniami v rámci jedného objektu. Tieto pozitíva sú pre múzeá veľkým bonusom pre už spomínanú variabilitu a možnosti zaujímavej prezentácie nielen samotných zbierkových predmetov, ale múzeí, ktoré tieto predmety spravujú. Avšak na dobrú prezentáciu sú potrebné aj kvalitne popísané metadáta, teda popisy ku kultúrnym objektom, ktoré sú veľmi potrebné a zvyšujú kvalitu prezentácie

Č O

D I G I T Á L N Y M

objektu na portáli.

Na priblíženie problémov, s ktorými sa pri spracovaní muzeálnych objektov stretávame, taktiež spomenieme, že vzhľadom na rozmanitosť typov snímania je aj zložitejšia prezentácia. Napr. pracujeme s ôsmimi typmi 2D snímania, šiestimi typmi 3D snímania etc. Avšak o to lepšie, pútavejšie a zaujímavejšie bude reprezentovanie týchto kultúrnych objektov v rámci virtuálnych výstav či exkurzií.

Virtuálne výstavy a exkurzie Jeden z cieľov budúcnosti Slovakiany vidíme v pridávaní objektov. Množstvo z týchto objektov priamo súvisí s tvorbou vyššie spopínaných výstav a prehliadok. V tomto prípade sa budú dať využívať nástroje a všetky funkcionality Slovakiany, ktoré sú aktuálne dostupné, vrátane objektov Slovakiany. V spolupráci s PFI plánujeme navrhnúť, ako by mali virtuálne výstavy vyzerať. Na tvorbu výstav využijeme autoringový nástroj, použiteľný pre jednotlivé inštitúcie, ktorý poskytne tvorcom možnosti vyskladať výstavu podľa vlastných predstáv. Priestorom pre inštitúcie v rámci virtuálnych výstav a prehliadok je navrhnúť si tému, vybrať si obsah, objekty a vytvoriť všetky podklady nevyhnutné pre výstavu alebo prehliadku. Avšak stále je veľmi ťažké vybrať organizácie a témy výstav, kde sú objekty zdigitalizované. Ak nie sú zdigitalizované, je ťažké zaradiť ich do plánov digitalizácie t. j. pri množstve požiadaviek na digitalizáciu to predstavuje určitú dobu. Aktuálne máme vytipovaných pár výstav a v spolupráci s Ministerstvom kultúry Slovenskej Republiky hľadáme možnosti financovania Virtuálnych výstav a exkurzií. Toto je naša tendencia do budúcnosti.

Zborník prednášok z konferencie

Quo Vadis Slovakiana alebo budúcnosť Slovakiany

V rámci prehliadok plánujeme pripraviť pilotnú exkurziu, kde spolupracujeme s kvalitne spracovaným Múzeom holokaustu v Seredi. Chceme ponúknuť niečo inovatívne, napr. súčasnú prechádzku virtuálnym priestorom a pod. V scenári máme niekoľko dejových línií, ktoré chceme ukázať a vytvoriť tak celý príbeh. Dôležité je doplniť objekty a kontext medzi nimi. Radi by sme v rámci tejto implementácie spravili aj sprievodcovskú líniu, ktorá môže byť viacjazyčná pre cestovný ruch, populárno-náučná alebo priamo školiaca pre školstvo. Prebehli už prvé rozhovory s Ministerstvom školstva, kde máme podporu a je pripravených trinásť učebných osnov, ktoré by sa dali pre účely projektu použiť. Taktiež spolupracujeme s Pamiatkovým úradom – snažíme sa použiť zdigitalizované dáta, ktoré sú pripravené, a územia, ktoré sú dobre zdigitalizované. Na splnenie týchto plánov však potrebujeme a očakávame aktívne zapojenie inštitúcií. Preto sme oslovili všetky PFI a každej jednej inštitúcii sme tlmočili snahu o spoluprácu na projektoch virtuálnych výstav a exkurzií. Národné osvetové centrum vystupuje v tomto prípade v pozícii service providera ako poskytovateľ týchto služieb pre PFI v rámci udržateľnosti projektu CAIR.

Záver Slovakiana netvorí len portál kultúrneho dedičstva, ale komplexnú platformu pre prezentáciu a výmenu informácií o kultúrnom dedičstve. Je to nástroj umožňujúci propagáciu kultúrneho dedičstva Slovenska, a tiež kooperáciu odborníkov v predmetnej oblasti. PFI sa tým ponúka centralizovaná služba, ktorá sa nesnaží nahradiť už existujúce informačné systémy PFI, ale vytvára na národnej úrovni agregát kvantitatívnych a kvalitatívnych dát pre širokú a odbornú verejnosť s možnosťou ich ďalšieho využitia prostredníctvom celoeurópskeho portálu kultúrneho dedičstva Europeana. Záverom možno zhrnúť potrebné kroky alebo zásady, ktoré by mali byť dodržiavané smerom do budúcna: •

evidencia potrebných metadát a ich postupné dopĺňanie s cieľom automatizácie posúdenia autorskoprávnej ochrany objektov, dostupnosť metadát v otvorených formátoch – údaje vytvorené zo štátneho rozpočtu, ktorých dostupnosť by

M Ú Z E Í ?

•

bezdôvodne nemala byť blokovaná, •

podpora kreatívneho spracovania dát súkromným sektorom a možnosti jeho prepojenia s jednotlivými PFI,

•

hľadanie nových foriem využitia vytvoreného obsahu – jedným z cieľov digitalizácie je ochrana kultúrneho dedičstva vo forme archivácie digitálnych formátov, ale v prvom rade je potrebné zabezpečiť dostupnosť kultúrneho

O B S A H O M

dedičstva vo vzťahu k verejnosti. Vytvorenie lákavých virtuálnych výstav a exkurzií reprezentujúcich nielen samotné múzeá, ale i jednotlivcov podieľajú-

Č O

D I G I T Á L N Y M

cich sa na výrobe týchto výstav a exkurzií.

25. – 26. október 2016 Múzeum SNP Banská Bystrica

M Ú Z E Í ?

CEMUZ dnes

O B S A H O M

PhDr. Viera Majchrovičová

D I G I T Á L N Y M

Slovenské národné múzeum-Muzeologický kabinet, Bratislava Metodik SNM-Muzeologického kabinetu; venuje sa odbornému spracovaniu múzejných zbierok, tvorbe riadenej múzejnej terminológie, informačno-komunikačným technológiám v múzejných odborných činnostiach, autorskému právu v múzejnej praxi.

I. Centrálna evidencia múzejných zbierok (CEMUZ) – obsah a štruktúra systémov CEMUZ CEMUZ je systém v správe Slovenského národného múzea, ktorý tvorí niekoľko častí: a) databáza CEMUZ na http://www.cemuz.sk, ktorá slúži na prezentáciu. Obsahuje katalogizačné záznamy o múzejných zbierkových predmetoch sústavy múzeí SR a záznamy riadenej terminológie – „múzejné autority“. Verejnosť má voľný prístup k obmedzenému obsahu katalogizačných záznamov a celému obsahu záznamov terminológie. Prispievatelia informácií (múzejníci) majú prostredníctvom prihlasovacieho mena a hesla plný prístup ku všetkým záznamom [1].

Dodávanie dát do CEMUZ je legislatívnou povinnosťou múzeí zapísaných v Registri múzeí a galérií MK SR na

Č O

základe §10 bodu 5 zákona 206/2009 v platnom znení. K 1.10.2016 dodalo údaje o zbierkach do centrálnej evidencie 94 múzeí, t. j. nie všetky si splnili túto legislatívnu povinnosť. Medzi prezentovanými 1 494 035 záznamami o zbierkových predmetoch je však aj dosť duplicitných, prípadne neidentifikovaných záznamov [2]. b) databázy modulu ESEZ 4G na http://esez.cemuz.sk, ktoré slúžia na vytváranie záznamov, na samotné spracovanie informácií. Obsahujú katalogizačné záznamy o múzejných zbierkových predmetoch, záznamy kníh prírastkov, záznamy o nezbierkových predmetoch uchovávaných v múzeách, záznamy riadenej terminológie „múzejné autority“, záznamy digitalizačnej kampane [3]. Prístup do týchto „pracovných“ databáz je kontrolovaný, prostredníctvom prihlasovacieho mena a hesla odborného pracovníka; verejnosť do databáz prístup nemá. V súčasnosti SNM spravuje databázy 79 múzeí [4] a 1 múzejného zariadenia, čo predstavuje okolo 550 participujúcich klientov. c) portál CEMUZ na http://portal.cemuz.sk, ktorý slúži o. i. na prezentáciu štatistických údajov o elektronicky spracovaných zbierkach v systéme ESEZ 4G, rôznych materiálov, ale aj ako vstup do online databáz CEMUZ a ESEZ 4G. K informáciám portálu pristupujú prostredníctvom prihlasovacieho mena a hesla múzejníci alebo zriaďovatelia, ale bez hesla sem má prístup i verejnosť. d) image server FSI na http://images.cemuz.sk je úložiskom digitálnych objektov múzeí prepojených so záznamami v databázach ESEZ 4G, sčasti aj v CEMUZ. K obsahu servera má prístup len správca a jeho zástupcovia.

II. CEMUZ – múzejná základňa Slovakiany Portál Slovakiana na https://www.slovakiana.sk by mal byť jedným z výsledkov projektov Operačného programu Informatizácia spoločnosti Prioritná os 2 [5]. Vytváral sa prostredníctvom projektu CAIR – Centrálna aplikačná infraštruktúra a registratúra. Súčasťou CAIR budú centrálne slovenské registre: 24

Zborník prednášok z konferencie

CEMUZ dnes

a) Centrálny register kultúrnych objektov b) Centrálny register digitálnych objektov c) Centrálny register autorít d) Centrálny register autorských práv e) Centrálny register digitalizácie Odborní pracovníci múzeí majú povinnosť viesť odbornú evidenciu elektronicky, vytvárajú riadenú terminológiu (autority), participujú na digitalizácii zbierkových predmetov. Digitálne dáta múzeí ako neoddeliteľnej súčasti pamäťových a fondových inštitúcií SR tvoria jeden zo základov Slovakiany, ktorá je prepojená s databázami systémov ESEZ 4G a centrálnej evidencie CEMUZ [6]. Súčasťou katalogizačných záznamov múzeí by mali byť digitálne objekty vzniknuté na základe múzejných zbierkových predmetov tak, ako sa ich súčasťou stávajú postupne záznamy o konzervovaní predmetov, ak pred samotným snímaním prešli týmto procesom.

III. CEMUZ, informatizácia múzeí a súvisiace problémy autorskoprávnej a inej ochrany kultúrneho dedičstva a jeho spracovania v slovenských múzeách. V stručnosti možno definovať niekoľko zásadných problémov, ktoré sa týkajú tvorby digitálneho obsahu v múzeách: a) nedoriešené „veci“ z ukončených projektov OPIS PO2: Táto téma je príliš „horúca“ na hodnotenie (je však v súčasnosti ľahko overiteľné napríklad, či a akým spôsom fungujú centrálne registre CAIR – Slovakiany). Možno ale skonštatovať, že od realizácie „opisovských“ projektov múzejníci očakávali viac. b) opakovaná zmena pravidiel uprostred procesov: Neúnavný spoločník procesov informatizácie, digitalizácie zbierok.

M Ú Z E Í ?

c) elektronicky nespracovaný celý zbierkový fond Úroveň odborných pracovníkov v oblasti tvorby odborných informácií stále nie je taká, aká by mohla byť. Mrhanie síl, bežné v slovenskej praxi, ani „papierová“ katalogizácia informácií nenapomáhajú tvorbe a využívaniu digitálneho obsahu. d) nezmyselná ochrana osobných údajov či absurdná autorskoprávna ochrana Zákonné normy si odborný pracovník múzea nevyberá a neprísluší mu v pracovnom procese ich hodnotiť, môže ich len dodržiavať. Autorskému právu sa v múzeách začína venovať pozornosť len ostatné roky. Údaje k autorskopráv-

O B S A H O M

nej ochrane zbierkových predmetov napríklad neboli predmetom výskumu, čo spôsobuje múzejníkom, napriek výnimkám v aktuálnom autorskom zákone [7], veľa problémov. e) múzeami nevyužívané možnosti. Faktom je, že múzeá svoje možnosti v plnej miere nevyužívajú. (Cieľom tohto príspevku nie je zaoberať sa príčinami tohto stavu, keďže každé múzeum si stanovuje priority samo.) Škoda len, že nevyužívajú dostatočne ani tie, čo majú k dis-

D I G I T Á L N Y M

pozícii, vrátane už existujúceho digitálneho obsahu, na ktorom samé participovali.

POZNÁMKY [1] Výnimkou voľnej prezentácie v CEMUZ sú personálne autority (záznamy o osobách, súvisiacich so zbierkami), kvôli ochrane osobných údajov. [2] T. j. je problém identifikovať, ktoré múzeum zbierkové predmety v nich popísané spravuje/vlastní. [3] Keďže modul bol a je používaný aj v projekte OPIS PO2 Digitálne múzeum, ktorý v súčasnosti pokračuje obdobím udržateľnosti. [4] Dve múzeá s vlastnými databázami tvoria organizačne jeden celok.

[5] Oficiálne informácie sa nachádzajú na stránke http://www.opis.culture.gov.sk.

Č O

[6] Tieto systémy boli spoločne upravované v rámci projektu OPIS PO2 – Harmonizácia informačných systémov – HIS. [7] Zákon 185/2015 Z. z. 25. – 26. október 2016 Múzeum SNP Banská Bystrica

M Ú Z E Í ?

Vývoj a prvý rok nového Webu umenia

O B S A H O M

Mgr. Michal Čudrnák Slovenská národná galéria, Bratislava

D I G I T Á L N Y M

Vedúci Oddelenia digitálnych zbierok a služieb. Vyštudoval Knižničnú a informačnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. V SNG sa podieľa na projektoch súvisiacich s evidenciou zbierok, správou digitálneho obsahu, digitalizáciou a prezentáciou diel výtvarného umenia na internete.

Prvé záznamy Centrálnej evidencie diel výtvarného umenia (CEDVU) boli v databáze CDS/ISIS zapísané v roku 1993, jeho webová nadstavba bola spustená v roku 2002. V roku 2008 nahradilo už dosluhujúce CDS/ISIS nové softvérové riešenie ISG CEDVU, postavené na Java a open source technológiách. V roku 2010 nasledovalo spustenie jeho nadstavby – online katalógu diel slovenských zbierkotvorných galérií pod názvom Web umenia. Už o tri roky neskôr sme sa začali obzerať po ďalších možnostiach vývoja Webu umenia, pre ktoré nestačili len ďaľšie „človekodni“. Outsourcovaný vývoj sme nahradili vývojom v rámci vlastného tímu, nový Web umenia sme spustili v polovici roku 2015. Prehľad míľnikov CEDVU a jeho webovej nadstavby ukazuje, ako sa skracujú intervaly zmien. Zatiaľ čo zmena zá-

kladnej technologickej architektúry CEDVU prebehla jedenkrát v rámci 15-ročného intervalu (ak nepočítame prechod z analógovej podoby na kartotečných lístkoch do elektronickej), webová sa za ten čas zmenila hneď dvakrát – prvýkrát

Č O

po ôsmich rokoch, druhýkrát po piatich. CEDVU ako backend systém pre správu zbierok, určený hlavne zamestnancom galérií, je vzhľadom na svoju komplexnosť (a z toho vyplývajúce finančné náklady) odolnejší voči zmenám, Web umenia ako frontend určený verejnosti je vo vývoji ohybnejší. Väčšinu jeho obsahu tvoria dáta preberané z CEDVU: záznamy o zbierkových predmetoch galérií a autoritné záznamy sú harvestované cez OAI-PMH protokol, digitálne snímky vo vysokom rozlíšení sú dotazované z image servera. Aj preto je jeho vývoj o niečo jednoduchší a môže sa viac zamerať na intuitívnosť vyhľadávania, responzívnosť webdizajnu a prispôsobovanie sa novému vývoju webových technológií.

Starý Web umenia

Pozvánka na spustenie nového Webu umenia

Spomínané zmeny sa netýkajú len trendov vo vývoji IT a webu. Svoj význam má aj inštitucionálna zmena (podpora vedenia, filozofia voľného prístupu k zbierkam, rozširovanie počtu zamestnancov v rámci oddelenia), zvyšovanie kvality digitalizácie (projekt Digitálna galéria) alebo tvorba vlastného obsahu. Tento príspevok stručne zhrnie proces vzniku nového Webu umenia z pohľadu vývoja softvéru a organizačného setupu, predstaví nové funkcie, prvky a zhodnotí prvý rok od spustenia v číslach.

Zborník prednášok z konferencie

Vývoj a prvý rok nového Webu umenia

Open-source, agile vývoj, lab. SNG V úvode spomínané rozhodnutie presunúť kompetencie vývoja na vlastný tím vyplynulo z predpokladu, že rozšírenie nášho Oddelenia digitálnych zbierok a služieb o pozíciu vývojára nám umožní efektívnejšie využiť finančné zdroje a zachová väčšiu časť skúseností z vývoja online katalógu. Doterajšie skúsenosti sme síce preniesli aj do nového Webu umenia, ale išlo skôr o skúsenosti na všeobecnej úrovni (štruktúra webu, základné funkcie, propagácia na sociálnych sietiach), nie na úrovni vývoja softvéru a zdrojového kódu. Ten nám bol síce aj v prípade starého Webu umenia sprístupnený, ale naše rozhodnutie pokračovať vo vývoji vlastnými silami nebolo viazané na pokračovanie vo vývoji webu na rovnakej platforme. Sprístupnenie zdrojového kódu a využitie open source komponentov vo vývoji je krok, ktoré treba spraviť hneď na začiatku. V našom prípade sa tento prístup prirodzene usadil vďaka novej posile – vývojárovi Igorovi Rjabininovi, rovnako ako pokračovanie vo vývoji s využitím open-source komponentov (základom starého Web umenia bol content management systém Liferay, nový Web umenia je postavený na frameworku Laravel). Nový Web umenia tak bol po určitom čase od začiatku vývoja dostupný na Githube (webová služba pre hosting depozitárov, verzionovanie a správu zdrojového kódu) a postupne odrážal zmeny v zdrojovom kóde. Zverejňovanie zdrojového kódu je rovnako dôležité ako spôsob vývoja softvéru. Ešte donedávna bol klasikou „waterfall model“ – vývoj softvéru daný postupnosťou krokov (sekvenčnosťou – postupným prúdom smerom nadol): príprava koncepcie, analýza, dizajn, samotný vývoj, testovanie, implementácia a správa systému1. Tento spôsob vývoja často sprevádzajú objemné funkčné špecifikácie – dokumenty, ktoré presne určuje aké funkcie musí systém alebo jeho komponenty vykonávať, aké sú procesy, atribúty... Tento model a typ dokumentu ako základ vývoja je dôležitý pre vývoj koplexnejších systémov, ale má aj svoje nevýhody: akékoľvek rozdiely v samotnom vývoji softvéru oproti funkčnej špecifikácii predlžuje a predražuje vývoj. V našom prípade sme prirodzene pokračovali v agile vývoji, ktorý sme poznali už z vývoja starého Webu umenia v spolupráci s firmou EEA. Podľa definície je základom agile vývoja prispôsobovanie vývoja okolnostiam, časté

M Ú Z E Í ?

a rýchle zverejňovanie nových verzí a neustále vylepšovanie2. V prípade nového Webu umenia má agile vývoj takúto podobu: zosumarizovanie funkcií, ktoré budú aj naďalej tvoriť základ Webu umenia , ich interné a externé vyhodnotenie (prostredníctvom dotazníka), výber SW komponentov (napr. výber platformy pre fulltextové vyhľadávanie), naplánovanie fáz vývoja na beta verziu (v podobe mikrostránky k výstave Dve krajiny3) a „produkčnú“ verziu, pravidelné plánovacie stretnutia, kde sú práce zadelené do úloh („kartičiek“ zaznamenaných

O B S A H O M

v sytéme pre sledovanie úloh JIRA), ich posúvanie v stavoch („Otvorené“, „Vo vývoji“, „Vyriešené“ a „Uzavreté“) a ich plánovanie v rámci iterácií (vymedzených časových úsekov, pre ktoré sú naplánované konkrétne úlohy). Spomínané stretnutia sa netýkali len vývoja softvéru v rámci interného tímu. Do širších plánovacích stretnutí boli zapojení aj vedúci pracovníci – vedúca oddelenia CEDVU a digitálnych zbierok Jana Bahurinská a vedúca Úseku výskumu a rozvoja Mária Bohumelová. Vývoj bol tak naviazaný priamo na vedenie galérie a zosúladený s jej poslaním (čoho výsledkom je, napríklad, sprístupnenie digitálnych snímok voľných diel na voľné stiahnutie). Postupne sa v rámci tímu profilovali ďalšie kompetecie – napríklad za štruktúru, obsah webu a základný návrh používateľského rozhrania bol zodpovedný

D I G I T Á L N Y M

Lukáš Štepanovský, grafický dizajn webu pripravili Braňo Matis a Pavlína Morháčová z Oddelenia marketingu SNG. Už pri začiatkoch vývoja v rámci nášho vlastného tímu sme začali používať označenie lab. SNG – značku, ktorá bude najmä smerom navonok komunikovať rozhodnutie galérie udržiavať si svoj vlastný tím pre vývoj nielen Webu umenia, ale aj ďalších projektov (jeden z nich predchádzal ešte novému webu – Audiosprievodca Soundwalk Strážky4).

Vyhľadávanie, nové prvky webu a obsah Spomínaný dotazník ako spôsob vyhodnotenia starého Webu umenia používateľmi bol jedným z prvých krok pri plánovaní nového Webu umenia. Napriek tomu, že nebol vykonaný na reprezentatívnej vzorke (vyplnilo ho 101 respondentov),

priniesol viaceré pohľady, ktorými sme sa riadili aj pri rozhodovaní o tom, ktoré funkcie a prvky zahrnúť do nového webu

25. – 26. október 2016 Múzeum SNP Banská Bystrica

Č O

a v akej podobe.

O B S A H O M

M Ú Z E Í ?

Vývoj a prvý rok nového Webu umenia

Dizajn nového Webu umenia – varianty loga podľa výtvarných druhov

Ukážka vyhľadávania (fazety)

D I G I T Á L N Y M

Potvrdil sa tak predpoklad, že najväčšia časť návštevníkov prichádza na web s cieľom získať prehľad o dielach konkrétneho autora (58 % respondentov), nájsť konkrétne dielo a podrobnosti o ňom (54 % respondentov) a objavovať neznáme diela (48 %). Vzhľadom na pôvodnú štruktúru webu (vyhľadávanie diel, detail diela, súvisiace diela) išlo o odpovede, ktoré reagujú na podstatu samotného webu. Odpovede v ďalšej otázke, ktorá sa pýta na problémy pri používaní webu („pri dosiahnutí cieľa návštevy“) však poukázali aj na nedostatky: nedostatok informácií o autoroch (36 %), nedostatok informácií o dielach (33 %), neprehľadnosť stránky (25 %), komplikované vyhľadávanie (19 %). Aj tieto problémy sme zohľadnili pri

Č O

návrhu štruktúry a vývoji používateľsky prívetivejšieho webu.

Profil autora

Príbehy umenia – Bojovníci a bojovníčky SNP

Najväčšími zmenami prešlo vyhľadávanie – funčkné automatické dopĺňanie slov pri vyhľadávaní (autocomplete), možnosť zadať kľúčové slová bez diakritiky, vyhľadávanie synoným, triedenie podľa relevancie (a ďalšie výhody fulltextového vyhľadávania prostredníctvom Elastic Search5), možnosť filtrovať výsledky podľa faziet (scenár „vyhľadám si všetky diela Miloša Alexandra Bazovského, následne si v nich vyfiltrujem len kresby zo Slovenskej národnej galérie“ je realizovaný tromi klikmi, bez nutnosti poznať syntax „rozšíreného vyhľadávania“ zo starého Webu umenia). Na základe odpovedí dotazníka a vzhľadom na dostupnosť dát z CEDVU (v podobe autoritných záznamov publikovaných rovnako ako záznamy diel cez protokol OAI-PMH) sme tiež doplnili profily autorov, ktoré sú v štruktúre webu na rovnakej úrovni ako diela. Návštevník webu si ich môže prezerať v poradí podľa počtu diel s obrázkom, vyhľadávať podľa miesta ich pôsobenia, roly (maliar, grafik, šperkár...) a zisťovať bližšie informácie ako miesto narodenia/úmrtia alebo vzťahy s inými umelcami (vzťah študent/učiteľ, rodinné vzťahy). Profily doplnené o portrét autora (najčastejšie portréty a autoportréty autorov z Webu umenia, prípadne obrázky z Wikipedie dostupné pod Creative Commons licenciou) sa stali častým vstupným bodom pri vyhľadávaní diel na Webe umenia – neslúžia len ako encyklopedické heslo so stručnými údajmi, ale aj spôsob objavovania ďalších autorov a diel. K najčastejšie prezeraným profilom za prvý rok patria profily Alexandera Trizuljaka (4400 videní), Ladislava Mednyánszkeho (3700 videní), Ľudovíta Fullu (2900 videní) a Vincenta Hložníka (2700 videní). 28

Zborník prednášok z konferencie

Vývoj a prvý rok nového Webu umenia

Rovnako dôležitým prvkom pri navigácii webom ako Autori sa stali Kolekcie – výber diel s určitou témou, „zabalený“ do formátu, ktorý kladie dôraz na výber kvality a spôsob prezentácie. Niektoré kolekcie ponúkajú výber diel z výstav (výstava Biedermeier má na Webe umenia vlastnú podstránku s viacerými kolekciam), iné približujú pôvod diel (kolekcia „Zbierka grófa Jána Pálffyho v SNG“) alebo ponúkajú pohľad na umenie blízky každodennému životu (kolekcia “Doma“ s maľbami, kresbami a fotografiami interiérov starých domov). Za prvý rok nového Webu umenia bolo publikovaných približne 35 kolekcií, k najúspešnejším patria kolekcie „Slovenské kroje“ (3634 videní), „Leto“ (2140 videní) a „Zbierka grófa Jána Pálffyho v SNG“ (1708 videní).

Nový obsah, návštevnosť Web umenia ako online katalóg sa v novej podobe rozšíril aj o ďalší rozmer – stal sa platformou pre publikovanie článkov o dielach. Články priblížujú diela prostredníctvom pohľadu na detaily diel vo vysokom rozlíšení („Dielo v detaile“), výberu umelcov alebo kurátorov („Z webu umenia vyberá“) alebo predstavujú výstavy, na ktorých môžu návštevníci webu vidieť diela aj v ich analógovej podobe. Ďalšou rubrikou a novým typom obsahu je séria “Príbehy umenia”, ktorá formou krátkych dokumentov a osobným pohľadom autorov predstavuje diela z galérií. Predstavuje ľudí, ktorí sú vyobrazení na maľbách a fotografiách (Partizáni a partizánky SNP) alebo rozprávajú o miestach, ktoré sú zachytené na maľbách (Podhradie). Prvý diel zverejnený pri spustení webu bol venovaný Slavínu, soche vojaka na pylóne a jeho autorovi Alexandrovi Trizuljakovi. Okrem rozprávania rodiny sochára, súčasných a archívnych záberov na pamätník využíva aj výsledky digitalizácie – modely vojaka a ďalších sôch, súťažné nákresy, fotografie z výstavby a umelecké fotografie s motívom Slavína. Ďalšie diely Príbehov umenia sme zverejňovali postupne v priebehu roku 2016 – zatiaľ posledný diel z prvej série bol venovaný Baníkom a rozpráva príbeh o pánovi, ktorého na fotografii Karola Kállaya objavil jeho syn. Jedným zo základných spôsobov merania úspechu nového Webu umenia je jeho návštevnosť, aj keď nie jediným a rozhodujúcim. Napriek tomu by sme naše “metriky“ radi videli v kontexte príbuzných webov z oblasti kultúry a zistili tak, kde sa pohybuje nadpriemer, priemer alebo podpriemer návštevnosti. Ďalším krokom bude meranie úspešnosti z hľadiska

M Ú Z E Í ?

splnenia cieľov rôznych skupín používateľov (študenti, odborníci, záujemci o tlačené reprodukcie, návštevníci, ktorí chcú zistiť viac o tvorbe autora atď.). Výsledkom by nemala byť súťaživosť alebo „boj o zdroje“, ale vzájomná spolupráca, zdieľanie a pomoc pri „pretláčaní“ obsahu pamäťových a kultúrnych inštitúcií na webe. Pretože v tom sme všetci ešte len na

Priemerná denná návštevnosť

1.1.2016 – 30.6.2016

56 079 používateľov

308 používateľov

11.6.2015 - 31.12.2015

61 500 používateľov

302 používateľov

1.1.2015 - 10.6.2015 (stary.webumenia.sk)

27 794 používateľov

173 používateľov

Služba

Počet sledovateľov (24.10.2016)

Facebook

5830

Twitter

957

Instagram

1031

373

D I G I T Á L N Y M

Celkový počet

25. – 26. október 2016 Múzeum SNP Banská Bystrica

https://en.wikipedia.org/wiki/Waterfall_model https://en.wikipedia.org/wiki/Agile_software_development http://dvekrajiny.sng.sk/ http://soundwalk.sng.sk/ http://www.slideshare.net/lab_SNG/elasticsearch-po-slovensky

Č O

1. 2. 3. 4. 5.

Obdobie

O B S A H O M

začiatku.

M Ú Z E Í ?

Autoring virtuálnych expozícií

O B S A H O M

Mgr. Matej Novotný, PhD. VIS GRAVIS, s.r.o., Bratislava

D I G I T Á L N Y M

Vedúci výskumu a autor pôsobí vo výskume v oblasti sprístupňovania digitalizovaných dát v akademickej i korporátnej sfére. Realizoval množstvo projektov v oblasti spracovania a prezentácie objektov kultúrneho dedičstva.

Úvod Zosnímaním objektov kultúrneho dedičstva do digitálnej podoby sa proces digitalizácie nekončí. Aby mala z digitalizácie osoh odborná aj laická verejnosť, je nevyhnutné, aby boli digitálne dáta sprístupnené. Sprístupňovanie digitálnych dát musí zohľadňovať potreby cieľového používateľa. A tie sa líšia v závislosti od toho, či je cieľových používateľom široká verejnosť alebo odborník [1]. Odborníci pre vedecké bádanie vyžadujú funkcie katalógu zdigitalizovaných objektov s prepracovanými spôsobmi vyhľadávania a filtrovania objektov. Tiež informácie

o zdigitalizovaných objektoch, ktoré hľadajú odborníci, sú spravidla iného charakteru než informácie, ktoré sú zaujímavé pre verejnosť.

Č O

Preto sprístupňovanie zdigitalizovaných objektov kultúrneho dedičstva verejnosti sa nemá realizovať prostredníctvom digitálneho katalógu zbierok, ale cestou začlenenia interaktívnych digitálnych exponátov do tematicky ucelených expozícií pod dohľadom kurátora [2].

Virtuálne expozície Autorské dielo zostavené zo zdigitalizovaných exponátov do podoby ucelenej prezentácie určitej témy na interaktívnej digitálnej platforme nazývame virtuálnou expozíciou. Všetky súčasti tejto definície majú zásadný vplyv na užitočnosť virtuálnej expozície a snažia sa, pokiaľ je to možné, zachovať alebo aspoň emulovať vlastnosti reálnej expozície. Vrátane skutočnosti, že aj virtuálna expozícia je autorským dielom kurátora (resp. kurátorov) a neoddeliteľne sa spája s odborným úsilím vynaloženým pri jej vytváraní. Nebyť autorského prínosu kurátora expozície, zdigitalizované exponáty by boli len izolovanými objektmi bez kontextu a príbehu. A hoci sa aj môžu viazať k spoločnej téme, ich prezentácia bez uceleného výkladu je len katalógom, nie expozíciou. Pojem virtuálnej výstavy, resp. virtuálnej expozície sa často používa nesprávne a označujú sa ním niekedy aj také formy sprístupňovania, ktoré virtuálnymi expozíciami nie sú. Samotný katalógový zoznam zdigitalizovaných objektov či výsledky vyhľadávania nad registrom zdigitalizovaných objektov nie sú virtuálnou expozíciou. Rovnako ako fyzický depozitár múzea sa nedá považovať za expozíciu. Tiež nemôžeme za virtuálnu expozíciu označovať jednoduchú virtuálnu prechádzku priestormi reálnej expozície. Sama osebe je táto forma prezentácie len digitálnym otlačkom fyzických priestorov výstavy. Hoci zachytáva reálnu výstavu vytvorenú kurátorom, neumožňuje podať návštevníkovi plnohodnotný ucelený výklad, ktorý by definoval líniu prehliadky. Je však možné takúto virtuálnu prechádzku o potrebné prvky (napr. spojovacie texty, popisy objektov) doplniť a urobiť z nej skutočnú virtuálnu expozíciu.

Zborník prednášok z konferencie

Autoring virtuálnych expozícií

Tri formy sprístupňovania zdigitalizovaných zbierok: Katalóg na Slovakiana.sk, virtuálna prechádzka na Louvre.fr, virtuálna expozícia Osobnosti SNP

Výhody virtuálnej expozície Virtuálna expozícia nikdy nevyváži hodnotu reálnej expozície zostavenej zo skutočných artefaktov. Má však svoje viaceré výhody, a dokonca môže sprostredkovať návštevníkom niektoré zážitky a poznatky takým spôsobom, aký pri reálnej expozícii nie je možný. Artefakty, ktoré nie sú fyzicky dostupné, je možné v ich digitálnej podobe spojiť do virtuálnej výstavy, aj keď napríklad nie je možné zapožičať ich na reálnu výstavu. To isté platí pre objekty, ktorých vystavením by mohlo dôjsť k ich poškodeniu, či artefakty, ktoré už existujú len v zdigitalizovanej podobe a reálne zanikli (napr. zbúrané historické budovy). Formy prezentácie vo virtuálnej expozícii môžu návštevníkovi sprostredkovať taký pohľad na vystavovaný exponát, ktorý by v jeho fyzickej podobe nebol možný, napríklad röntgenový snímok, mikroskopické zväčšenie určitého detailu alebo

M Ú Z E Í ?

podoba predmetu pred jeho reštauráciou. Moderné technológie, ktoré virtuálne expozície využívajú, zvyšujú atraktivitu prezentovaného obsahu, čím rozširujú osvetový a vzdelávací dopad expozície. V neposlednom rade, virtuálnu expozíciu je možné natrvalo uchovať v takej podobe, v akej bola zostavená. Nezaniká demontážou ako v prípade fyzickej výstavy.

O B S A H O M

Digitálne médiá vo virtuálnej expozícii Hoci technicky je možné vo virtuálnej expozícii využiť ľubovoľné médiá, prax ukazuje, že najčastejšie sa stretávame s nasledujúcimi typmi digitálnych médií: texty (v rôznych jazykoch), obrázky (fotografie, 2D skeny artefaktov), audio/video nahrávky (v rôznych jazykoch),

D I G I T Á L N Y M

objektové panorámy (fotografie jedného predmetu zosnímané z rôznych uhlov), 3D modely, 3D scény, priestorové panorámy (360° fotografia prostredia), svetelné panorámy (fotografie zachytávajúce dopad svetla z rôznych uhlov na predmet), 360° video (virtuálna prechádzka/prejazd/prelet prostredím), interaktívne simulácie a vzdelávacie hry.

Ako vzniká virtuálna expozícia

Mnohé z krokov pri výrobe virtuálnej expozície sú rovnaké či analogické s postupmi vytvárania reálnej expozície. Ku-

25. – 26. október 2016 Múzeum SNP Banská Bystrica

Č O

rátor vypracováva tému výstavy a línie odborného výkladu, vyberá z katalógu vhodné exponáty, dopĺňa ich o opisné texty

M Ú Z E Í ?

Autoring virtuálnych expozícií

v kontexte témy výstavy, vytvára spojujúce texty výstavy... Rozdiely medzi vytváraním virtuálnej a reálnej expozície súvisia hlavne s interaktívnou formou prezentácie. Autor virtuálnej expozície má možnosť vytvárať prepojenia medzi jednotlivými objektmi v expozícii, podobne ako

O B S A H O M

fungujú hypertextové odkazy (linky) vo webstránkach. Tiež môže – na rozdiel od reálnej expozície – detailnejšie upriamovať pozornosť návštevníka na časti exponátu (napr. detail na obraze) alebo využiť ten istý objekt na rôznych miestach virtuálnej expozície. Proces vytvárania multimediálnej prezentácie, t. j. výber objektov a ich zoradenie, doplnenie textov, vytváranie prepojení medzi objektmi, nastavenie zobrazenia objektov atď. sa nazýva autoring (resp. po anglicky authoring).

D I G I T Á L N Y M

Autoring a funkcionalita autoringového systému Vytváranie virtuálnych expozícií v minulosti často prebiehalo v úzkej spolupráci medzi kurátormi, multimediálnymi technikmi a programátormi interakcie. Neexistencia špeciálnych nástrojov vyžadovala, aby sa na celom výsledku podieľali viacerí ľudia z rôznych oblastí. Kurátor zostavil obsah výstavy, technik spracoval multimediálny obsah do prezentovateľnej formy (konverzie formátov, strih videa a pod.) a následne programátori zabezpečili softvérovú implementáciu prezentácie. Výsledkom takéhoto postupu sú spravidla ad-hoc softvérové diela, ktoré nie sú trvalo udržateľné vzhľadom na technologický vývoj a ktorých použitie pre iný obsah výstavy alebo ich aktualizácia na nové technologické prostriedky vyžaduje úsilie porovnateľné s vytvorením kompletne nového softvérového diela. Navyše, zapojenie technikov a programátorov do

procesu zvyšuje finančné a časové zdroje potrebné na realizáciu virtuálnej expozície.

Č O

Alternatívou k ad-hoc riešeniu virtuálnej expozície je využitie už existujúcich technológií pre vytváranie multimediálnej prezentácie. Avšak populárne a dostupné riešenia pre vytváranie prezentácií (Powerpoint, Keynote, Impress...) neboli zamýšľané pre prezentácie objektov kultúrneho dedičstva, a tak im chýbajú mnohé potrebné funkcie ako aj podpora niektorých typov médií. Východisko poskytuje využitie špeciálneho autoringového nástroja vyvinutého pre virtuálne expozície. Bohužiaľ, je nutné skonštatovať, že v súčasnosti zatiaľ nie je na trhu dostupné riešenie, ktoré by v dostatočnej miere pokrývalo potreby autoringu virtuálnych výstav. Preto aj nasledujúca časť neopisuje konkrétny softvérový produkt, ale špecifikuje požiadavky, ktoré by mali byť zohľadnené pri vytváraní nových nástrojov alebo pri aktualizácii existujúcich.

Schéma prepojenia autoringového systému na dátové zdroje a prezentačné platformy. Kurátor nie je pri autoringu zamestnávaný technickými detailmi importu a exportu dát.

Základnou úlohou softvérového nástroja pre autoring je umožniť kurátorovi zostaviť plnohodnotnú virtuálnu výstavu efektívne a bez nutnosti úzkej spolupráce s multimediálnymi technikmi a programátormi. Zároveň mu má poskytnúť prostriedky, ako naplno využiť dostupné médiá a zúročiť svoju odbornú expertízu. 32

Zborník prednášok z konferencie

Autoring virtuálnych expozícií

Vstupné dáta a integrácia s existujúcimi systémami Prax s multimediálnymi dátami zahŕňa mnoho technických špecifík, vyžaduje znalosti dátových formátov a noriem. Často to dokonca zahŕňa súčinnosť špeciálnych počítačových serverov, ktoré zabezpečujú sprostredkovanie multimediálneho obsahu: image servery, streamovacie služby, file servery. Dobrý autoringový systém odstraňuje potrebu orientovať sa v technických záležitostiach, ktoré realizuje samostatne bez nutnosti intervencie kurátora. Výhodou je tiež napojenie autoringového systému na existujúce databázové a vedomostné systémy používané v múzejníckej praxi.

Dátové väzby Virtuálna expozícia vzniká umiestňovaním artefaktov do vzájomného alebo celkového kontextu. Väzby medzi objektmi umožňujú zadefinovať napr. ktorej osobe patril predmet, ktorej skupiny je osoba súčasťou, ktorá udalosť predchádzala danej udalosti a pod. Autoringový systém tiež musí umožňovať zasadenie objektu do referenčných rámcov – geografického, časového, priestorového (napr. kde bol nájdený úlomok zbrane, kedy bol vyrobený, ktorou súčasťou zbrane bol). Vizuálnou reprezentáciou dátových väzieb sú okrem umiestnenia objektu do referenčných rámcov a zoradenia objektov v prezentácii aj tzv. hotspoty – aktívne oblasti v obrazovom priestore, ktoré odkazujú na doplňujúce informácie o prezentovanom objekte alebo prepájajú návštevníka na iný objekt, ktorý sa s daným objektom vzťahovo viaže.

Grafické používateľské prostredie (GUI) Keďže autoringový nástroj je určený pre odborníkov z oblasti histórie či umenia, je nevyhnutné, aby grafické používateľské prostredie bolo intuitívne, nevyžadovalo rozsiahle technické znalosti a bolo doplnené o návod na používanie. V ideálnom prípade beží GUI v prostredí internetového prehliadača bez nutnosti inštalácie samostatnej aplikácie či zásuvných modulov

M Ú Z E Í ?

do prehliadača. Súčasťou GUI sú interaktívne nástroje pre vytváranie väzieb medzi objektmi, vkladanie textov, vytváranie hotspotov či umiestňovanie objektov do mapy alebo na časovú os. Podľa paradigmy WYSIWYG (What you see is what you get) zobrazuje GUI výsledky práce kurátora v podobe, ktorá je čo najvernejšou kópiou toho, ako bude virtuálna expozícia vyzerať pri finálnom zobrazení na príslušnej prezentačnej

O B S A H O M

platforme.

Prezentácia na interaktívnej digitálnej platforme Skúsenosti z oblasti virtuálnych expozícií ukazujú, že najpopulárnejšími prezentačnými platformami sú: web stránka, interaktívny dotykový panel/kiosk, mobilná aplikácia na tablete/smartfóne.

D I G I T Á L N Y M

Úlohou autoringového systému je oddeliť obsah virtuálnej expozície od technickej formy, čiže od špecifík výslednej prezentačnej platformy. Takto vytvorená expozícia je potom ľahko prenositeľná medzi rôznymi platformami (napr. po demontáži kiosku môže ďalej fungovať na webe) a v prípade zastarávania technológií je ľahké ju inovovať. Dôležitou súčasťou expozície je aj jej vizuálna podoba – grafický dizajn. Tú tiež autoringový systém oddeľuje od obsahu expozície. Je tak možné aktualizovať ju a autor expozície môže pracovať nezávisle na autorovi vizuálu (dizajnérovi). Moderný autoringový systém nesmie byť uzavretý monolit. Technológie sa vyvíjajú, pribúdajú nové typy médií, nové služby pre prenos multimediálnych dát, menia sa požiadavky používateľov. Preto je dobrou praxou realizovať takýto systém ako rozšíriteľný. V ideálnom prípade pomocou otvorenej architektúry zásuvných modulov (pluginov), ktorá umožňuje aj tre-

tím stranám vytvárať rozšírenia systému. Vzniká tak samostatný ekosystém, ktorého funkcionalita je dotváraná komunitou

Č O

či inými tretími stranami. Alternatívou je modulárna architektúra, ktorá je skôr proprietárneho charakteru. Majú na ňu dosah len autori systému, ale zato je pod prísnejšou kontrolou a je stabilnejšia. 25. – 26. október 2016 Múzeum SNP Banská Bystrica

M Ú Z E Í ?

Autoring virtuálnych expozícií

Uchovávanie dát Vo finálnej podobe je expozíciu možné zachovať ako autentické autorské dielo v rámci autoringového systému alebo ju exportovať do niektorého z univerzálnych formátov (napr. XML). Možné je dokonca realizovať aj export novovytvorených

O B S A H O M

popisných textov späť do múzejného vedomostného systému, kde budú asociované s príslušnými kultúrnymi objektmi. Autorské texty sa tak stanú dostupné novým autorom, ktorí ich následne môžu z vedomostného systému importovať do inej expozície, alebo sú cez katalóg objektov dostupné odborníkom pri ich vedeckom bádaní.

Zhrnutie Autoringový systém, ktorý by spĺňal uvedené požiadavky v súčasnej dobe nie je bežne dostupný. Z pohľadu prezentač-

D I G I T Á L N Y M

ných možností sú najbližšie asi softvérové nástroje pre výrobu prezentácií v kancelárskych balíkoch Microsoft Office alebo Apache OpenOffice. No tie nie sú použiteľné pre dáta používané v digitálnych múzeách. Na druhej strane, autoringové systémy pre muzeálne účely, akým je napríklad MOVIO, zlyhávajú pre nedokonalé GUI či slabú podporu rôznych prezentačných platforiem a typov multimediálnych dát. Technológie, ktoré by pokryli celú uvedenú škálu multimediálnych typov dát, sú zase dostupné len technicky zdatným autorom a vyžadujú rozsiahle programátorské zručnosti (HTML5, Javascript, Unity a pod.) Môžeme teda povedať, že na príchod skutočného a použiteľného autoringového systému pre virtuálne expozície zatiaľ len čakáme. Autori na strane múzejníckej obce sú pripravení vytvárať virtuálne expozície, návštevníci v radoch laickej

ktorej bude môcť odborná obec komunikovať vzdelávacie a osvetové informácie verejnosti vo forme virtuálnych výstav.

Č O

verejnosti sú pripravení navštevovať virtuálne expozície. Chýba len platforma, na ktorej sa tieto dve strany zídu a pomocou

Referencie [1] Lacko, J., Novotný, M., Samuelčík, M. 2012. Koncept vireálneho múzea. Informačno-komunikačné technológie – Využitie v prezentačnej činnosti múzeí. Zborník príspevkov z konferencie. ISBN 978-80-970250-5-2. STM v spolupráci so SNM pre Zväz múzeí na Slovensku. s. 51–56. [2] Ferko, A. et al. 2009. Národný program virtualizácie slovenských múzeí a galérií. Digitalizácia múzejných zbierok. Bratislava: Slovenské technické múzeum, 2009. - ISBN 978-80-970250-0-7. – s. 33–50

Zborník prednášok z konferencie

MOVIO – Bezplatný „PowerPoint“pre virtuálne výstavy

MOVIO – Bezplatný „PowerPoint“pre virtuálne výstavy Mgr. Kristína Vojtová, Katedra algebry, geometrie a didaktiky matematiky, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave Zaoberá sa problematikou múzeí a ich prezentáciou na internete a voľne dostupným nástrojom MOVIO spracovala vzorový obsah pre múzeá.

Skratka MOVIO je vytvorená zo slovného spojenia MOSTRE VIRTUALI ONLINE (z tal. – virtuálne výstavy online). MOVIO je 18 mesačný taliansky projekt implementovaný s podporou AthenaPlus. Hlavným cieľom tohto projektu je zozbierať súhrn dát z múzeí, rôznych kultúrnych inštitúcií, knižníc a archívov a znova ich použiť pre používateľov, ako sú školy, turisti a vedci. Oficiálne sprístupnený používateľom bol v marci 2014. Softvér berie do úvahy výsledky publikácie Handbook on virtual exhibitions and virtual performances od Marie Teresy Natale. Táto príručka objasňuje súčasný stav online výstav na základe skúseností z rôznych talianskych inštitúcií a zo sveta. MOVIO je teda odpoveďou na požiadavky kurátorov talianskych múzeí na sprostredkovanie základných nástrojov na archiváciu a následnú prezentáciu.

Ciele: •

Umožniť malým kultúrnym inštitúciám, ako sú drobné múzeá a neziskové kultúrne združenia, sprístupniť ich

•

M Ú Z E Í ?

kultúrne dedičstvo online Online šírenie digitálneho kultúrneho obsahu prostredníctvom objektov, ako sú text, obrázok, video, audio, 3D, animácie a iné. •

Umožniť prístup ku kultúrnemu obsahu vzdialeným používateľom a povoliť im priamo sa zapojiť do obohacovania digitálneho obsahu pomocou interakcie s návštevníkom. MOVIO je v predovšetkým nástroj na podporu a integráciu každodennej práce. Inštitúcie by mali mať najprv me-

O B S A H O M

•

diálny archív, a až potom publikovať zbierky na web stránke.

Výhody: •

Je zaradený do kategórie open source, teda ma dostupný zdrojový kód. Používatelia ho majú právo voľne používať, modifikovať a šíriť.

•

Netreba žiadne špeciálne technické zručnosti na použitie. Samozrejme, je tu aj možnosť prispôsobenia pre tech-

•

D I G I T Á L N Y M

nicky pokročilých používateľov pomocou HTML a CSS. Prispôsobivosť a pružnosť systému – napr. časové priamky sú bežné pri virtuálnych výstavách, no čísla, veľkosť a hustota sa menia v závislosti od údajov. •

Aplikácia dovoľuje návštevníkom buď voľne objavovať obsah webstránky, alebo postupovať pomocou preddefinovanej cesty (storyteller, timeline).

•

Prispôsobený pre potreby rôznych používateľov, ako sú odborníci z múzeí, učitelia, študenti, výskumníci, ale aj budúci návštevníci múzea.

•

Využitie tzv. responzívneho dizajnu stránky, teda prispôsobenie pre rôzne veľkosti obrazoviek, ako sú tablety Web stránka je dosiahnuteľná pomocou QR-kódu.

25. – 26. október 2016 Múzeum SNP Banská Bystrica

Č O

•

a smartfóny.

M Ú Z E Í ?

MOVIO – Bezplatný „PowerPoint“pre virtuálne výstavy

•

Možnosť pridania viacerých jazykov.

•

Nevytvára automaticky digitálne výstavy, skôr umožňuje intuitívne a flexibilne publikovať vlastné výsledky.

MOVIO je webová aplikácia, ktorá potrebuje server. Keď je nainštalovaný, môžete sa pripojiť z rôznych zariadení.

O B S A H O M

Umožňuje jednoduché vytvorenie webovej stránky pomocou preddefinovaných typov podstránok. Tie je možné prispôsobiť výberom farebnej škály, rozložením alebo veľkosťou jednotlivých prvkov. MOVIO obsahuje sériu nástrojov na tvorbu online virtuálnej výstavy. Ako príklad si uvedieme 5 z nich.

Č O

D I G I T Á L N Y M

1. Ontology builder

Ontology builder. Zdroj https://athenaplus.wordpress.com/2014/07/31/movio-brochure-available-fordownload-on-the-

Je to nástroj na vytvorenie diagramu vízie prezentovania digitálneho obsahu. Predstavuje hlavnú víziu navigácie obsahu na stránke pomocou vytvorenia vzájomných vzťahov medzi pojmami. Pojmy môžu predstavovať digitálny obsah ako obrázky, dokumenty a iné.

2. Storyteller (rozprávač príbehu)

Storryteller. Zdroj http://54.247.69.120/build/movio/movioTraining/en/1/home 36

Zborník prednášok z konferencie

MOVIO – Bezplatný „PowerPoint“pre virtuálne výstavy

Umožňuje rozvinúť digitálny obsah do príbehu. Obsahuje príbeh, ktorý je reprezentovaný pomocou textu, obrázku, videa. Ďalej obsahuje rozprávača (kurátor múzea) a ľudí, ktorí sa môžu aktívne zapájať komentovaním alebo zdieľaním. Je zobrazený ako vertikálna sekvencia, do ktorej je možné vložiť text, obrázky, video, text, odkaz a iné.

O B S A H O M

M Ú Z E Í ?

3 Timeline (časová os)

Timeline. Zdroj http://54.247.69.120/build/movio/movioTraining/en/1/home

Je to interaktívny prvok. Umožňuje vytvoriť časovú os a k jednotlivým obdobiam pridať informatívny text a médiá ako obraz alebo zvuk.

D I G I T Á L N Y M

4 Image galleries (galérie obrázkov)

Č O

Image galleries. Zdroj https://athenaplus.wordpress.com/2014/07/31/movio-brochure-available-fordownload-on-the-athenaplus-website/

Umožňuje výber z viacerých typov grafických prevedení galérie. 25. – 26. október 2016 Múzeum SNP Banská Bystrica

M Ú Z E Í ?

MOVIO – Bezplatný „PowerPoint“pre virtuálne výstavy

Č O

D I G I T Á L N Y M

O B S A H O M

5. HOT Spot (aktívny bod)

HOT Spot. Zdroj http://54.247.69.120/build/movio/movioTraining/en/1/home

Umožňuje označiť časť obrázku a priradiť mu pridané informácie alebo externé odkazy na web. MOVIO obsahuje viacero služieb. Tzv. CMS MOVIO (z ang. content management system = systém riadenia obsahu), v ktorom je možné vytvoriť stránku. Je dostupný prostredníctvom počítača alebo cez mobilné zariadenia s operačným systémom Android alebo iOS. Z CMS MOVIO možno exportoval virtuálnu výstavu pomocou MOVIO APP. Tá bude sprístupnená zadarmo na stiahnutie pre mobilné zariadenia. Všetky virtuálne výstavy vytvorené prostredníctvom MOVIO APP budú následne zahrnuté v jednom online katalógu – MOVIO HUB. K službám patria aj náučné materiály na stránke Wikipedie AthenaPlus, ktoré krok za krokom ukazujú prácu s MOVIO a tvorbu virtuálnych výstav. Okrem MOVIO možno na tejto stránke nájsť aj iné nástroje pre kultúrne inštitúcie vytvorené v projekte od Athenaplus.

Zborník prednášok z konferencie

MOVIO – Bezplatný „PowerPoint“pre virtuálne výstavy

M Ú Z E Í ?

Múzeum hodín. Zdroj http://www.st.fmph.uniba.sk/~vojtova5/BAKALARKA/Home.html

Bratislavské Múzeum hodín (expozícia Múzea mesta Bratislavy) je prvým múzeom na Slovensku, ktoré bolo spracované pomocou MOVIO. Výsledkom MOVIO bude jedna unikátna knižnica s výstavami z celého sveta, ktorú bude možno sprostredkovať ľuďom pomocou špecializovanej aplikácie pre múzeá. Bude dostupná v rôznych jazykoch na rôznych zariadeniach.

O B S A H O M

Referencie [1] AthenaPlus projekt: www.athenaplus.eu [2] MOVIO Video: http://youtu.be/JDFXEgmTvB8 [3] MOVIO stránky: http://www.movio.beniculturali.it http://www.gruppometa.it/it/44/movio [4] AthenaPlus wiki: http://wiki.athenaplus.eu [5] AthenaPlus komunita: http://athenaplus.wordpress.com

D I G I T Á L N Y M

[6] Digital exhibition guidelines: http://www.indicate-project.org/getFile.php?id=412 (English) http://www.otebac.it/getFile. php?id=507 (italian) [7] Výstavy vytvorené pomocou MOVIO: http://www.movio.beniculturali.it/index.php?it/68/mostre-realizzate [8] Page THE SOLAR SYSTEM ukážková stránka http://54.247.69.120/build/movio/movioTraining/en/1/home [9] ATHENAPLUS. MOVIO brochure available for download on the AthenaPlus website. https://athenaplus.wordpress. com/2014/07/31/movio-brochure-available-fordownload-on-the-athenaplus-website/ [10] Vojtová, K. Modelovanie Múzea hodín v prostredí Blender. Bakalárska práca. Bratislava: UK Bratislava, 2014. http:// www.st.fmph.uniba.sk/~vojtova5/BAKALARKA/Home.html

Č O

[11] Vojtová, K. MOVIO – Bezplatný „PowerPoint“pre virtuálne výstavy. Časopis Múzeum. 2/2015, s. 37

25. – 26. október 2016 Múzeum SNP Banská Bystrica

Č O

D I G I T Á L N Y M

O B S A H O M

M Ú Z E Í ?

MOVIO – Bezplatný „PowerPoint“pre virtuálne výstavy

Zborník prednášok z konferencie

MOVIO – Bezplatný „PowerPoint“pre virtuálne výstavy

Č O

D I G I T Á L N Y M

Koncepčné, technologické a kreatívne možnosti uplatnenia digitálneho obsahu v reálnych múzejných prezentáciách; oslovenie návštevníkov múzejných expozícií rečou 21. storočia; interaktívne prostriedky, multimédiá, 3D projekcia, virtuálna realita, imerzívne systémy.

O B S A H O M

M Ú Z E Í ?

II. blok konferencie

25. – 26. október 2016 Múzeum SNP Banská Bystrica

M Ú Z E Í ?

Interaktivní expozice 21. století

O B S A H O M

Viktor Plass, Jan Buriánek

Společnost: AV MEDIA, a.s., Pražská 63, 102 00 Praha 10, Česká republika

D I G I T Á L N Y M

Moderní technologie nás obklopují takřka na každém kroku. Dnešní mladá generace žije neustále „on-line“ a život bez chytrého telefonu si už neumí ani představit. Moderní technologie tak stále více pronikají z firemní sféry do soukromého a kulturního života. Jak by měla vypadat expozice, která by splňovala nároky návštěvníka 21. století? Jakou roli hrají moderní technologie v expozici? Nenarušují tyto technologie historickou hodnotu expozice?

Technologie jsou v expozicích pro exponáty, nikoliv opačně Moderní expozice by měla být nejen interaktivní a zapojovat návštěvníky, ale měla by jim přinášet především emoce spojené s příslušnými zážitky. Nezapomínejme, že člověk si pamatuje 20% toho, co slyší, 30% toho, co vidí, 50% toho, co vidí a slyší a 90% toho, co udělá. Expozice by měla být tedy nejen naučná, ale i hravá, musí zaujmout a v návštěvnících vzbuzovat emoce a probouzet fantazii. Technologii vnímáme jako nástroj, který pomáhá muzeím, aby mohly s expozicí pracovat, neustále ji rozvíjet a tím vytvářet motivaci pro návštěvníky k opakované návštěvě. Cílem je ukázat exponát v kontextu, interpretovat ho z jiných úhlů pohledu, které pasivní výstava neumožňuje. Společně se zaměřujeme na to, jak oživit

stávající expozice a exponáty tak, aby moderní technologie nenarušovaly ráz a charakter expozice. Technologie a moderní audiovizuální prvky jsou v expozicích PRO EXPONÁTY, nikoliv opačně. Především nasloucháme a vnímáme, co moderní

Č O

interpretace v expozicích vyžaduje a dle toho navrhujeme řešení na míru, a to včetně obsahů, což je klíčové.

Studie lidová jizba

Dačického dům Kutná Hora

Komplexní přístup k řešení expozic Přinášíme komplexní přístup k řešení expozic, který zahrnuje analýzu, studii, projekt, realizaci a rozvojovou péči. Klíčovým a nejdůležitějším bodem je analýza a studie, kdy se definuje příběh, ikonické exponáty a emoce. V této fázi je klíčový tým ve složení scénograf, architekt, scénárista, kurátoři, odborníci, AV a světelný design. K tomu, abychom vytvořili pouto mezi návštěvníkem a expozicí, nám pomáhá scénografie, která by měla být nedílnou součástí každé studie. Je ideálním nástrojem, jak vytvořit expozici lépe zapamatovatelnou, a jedinečným prostředkem k prezentaci obsahu. Je součástí příběhu a podtrhuje téma vyprávění.

Studie Výstupem studie je dokument, který detailně popisuje expoziční prostor, expozice samotné až do úrovní detailního popisu/rozkresu jednotlivých částí a zastavení. Popis se neomezuje pouze na uměleckou stránku věci, ale také na detailní popis technologií, materiálů a především dojmu, který má daná část prezentovat. Cílem je kompletní studie, kde je jasně a exaktně vyjádřen „duch“ expozice, popis systémů, technologií a vizuální stránka věci. Následné projekční práce tedy již 42

Zborník prednášok z konferencie

Interaktivní expozice 21. století

pouze přenášejí do „technické podoby“ jasné zadání schválené investorem a odkontrolované všemi dalšími zúčastněnými. Máme tedy jistotu, že jsou odchyceny všechny koncepční, ideové, provozní stavy, které mohou nastat.

Ideový popis expozice definuje zachycení hlavních myšlenek a ducha budoucí expozice s jasně definovanými cíli pro návštěvníka

Rozbor jednotlivých zastavení včetně vybraných ideových skic detailní zachycení jednotlivých zastavení z hlediska konceptu a hrubé podoby rozmístění prvků, exponátů

Ergonomie prostoru oddíl zabývající se „průtokem“ návštěvníků daným prostorem. Dopady tohoto bloku mají přesah do kalkulací kapacity prostor a cenové politiky vstupného

Technický popis expozice má za cíl v předprojektové fázi definovat funkční celky a technické způsoby řešení jednotlivých „zastavení“

Obsah jeho včasná komunikace je základním kamenem, který je nutné disktuovat již ve fázi studie. Obsah ovlivňuje nejenom celkový dojem, ale má potenciál návštěvníka emočně oslovit a interpretovat příběhy

Exponáty – odhad nákladů na výrobu, údržbu exponáty jsou samostatnou kapitolou, jejich výroba je z velké části zakázková a ke správným odhadům oslovujeme ty nejpovolanější

Architektonické zákresy jednotlivých zastavení do výkresové dokumentace schematické zákresy pro jasnější představu investora o plánované dispozici, základních barevných schématech a stylu expozice z hlediska architektonického řešení

M Ú Z E Í ?

Odhad provozních nákladů spojených s provozem expozice a investiční náklady Provozní náklady jsou klíčovým atributem, na který je při tvorbě konceptu nutno brát zřetel

Investiční náklady Tento blok definuje základní rozvahu o ekonomice provozu z hlediska životnosti předpokládaných prvků a technologií, morálního zastarání a obnovitelnosti expozice

O B S A H O M

Projekt V průběhu každého komplexního řešení, na jehož konci je plně funkční systém audiovizuální techniky, má projektová dokumentace svoji nezastupitelnou roli. Slouží jako podklad kompetentní realizace a jasně definuje rozsah, funkcionalitu, návaznosti na ostatní profese, potřebnou stavební připravenost a předpokládaný objem investičních nákladů. Poskytuje tedy investorovi před zahájením realizace dané investiční akce ucelenou představu o potřebném rozsahu audiovizuálního vybavení, orientuje ho v dané problematice a usnadňuje jeho rozhodování při stanovení technicko-ekonomického optima.

D I G I T Á L N Y M

AV technika je samostatnou oblastí, nespadá pod žádnou část stavby. Je třeba k ní přistupovat samostatně. Zajišťuje in-

Expozice Baroko a jeho svět v Mariánské Týnici 25. – 26. október 2016 Múzeum SNP Banská Bystrica

Č O

vestorovi naplnění představ definovaných studií.

Národní technické muzeum – Vnímejte čas kolem sebe 43

M Ú Z E Í ?

Obsah

O B S A H O M

Interaktivní expozice 21. století

je skvělý scénář. Ten je vytvářen na základě libreta, které nejčastěji sestavují odborní pracovníci. Libreto se stává jakýmsi

Cílem expozice je prezentovat konkrétní obsah a prostřednictvím tohoto obsahu vyprávět návštěvníkům příběh, ať již daného exponátu nebo expozice samotné. Obsah expozice je třeba připravit tak, aby vyjadřoval požadovanou atmosféru a aby návštěvníkovi přinášel faktické informace spojené s příslušnými zážitky. Důležitým aspektem vytváření obsahu pro expozici je fakt, že je vytvářen pro konkrétní instalaci, do konkrétního místa, pro konkrétní technologii. Základem správného obsahu námětem scénáře, který se snaží o jasné vystižení atmosféry, názornou vizualizaci, srozumitelnost a zábavnost. Scénář je rozpracován do storyboardu a často přetvářen do nákresů, které potvrzují jeho správnost jak interně, tak zadavateli.

Audiovizuální interpretace Z pohledu audiovizuální interpretace v expozicích bychom mohli muzea rozdělit do několika kategorií. Muzeum 1.0. Tento typ muzea si pamatujeme hlavně z dětství. Všechny exponáty jsou umístěny ve skleněných vitrínách s nápisem

D I G I T Á L N Y M

„nedotýkat se“ a doplněny jsou o dlouhé slovní popisy. V Muzeu 2.0 již objevujeme první snahu pracovat s interaktivitou, muzeum 3.0 se s podporou audiovizuálních řešení pokouší interpretovat exponáty jiným způsobem, využívá daného prostoru, pracuje s virtuální realitou a vede návštěvníky k exponátům. Muzeum 4.0 pracuje s jednotlivými scénáři, které jsou připravené na míru školám, rodinám i jednotlivcům. Provozovatel expozice tak snadno dokáže analyzovat, o co se návštěvník při návštěvě expozice nejvíce zajímal, kde se pohyboval a na základě těchto dat dokáže přizpůsobit téma expozice tak, aby bylo pro návštěvníky co možná nejzajímavější.

Expozice, které vypráví příběhy a probouzí emoce, lákají návštěvníky Expozici navrhujeme vždy tak, aby byla naučná, hravá a oslovila návštěvníky všech věkových kategorií. Proto se

snažíme vymýšlet nová řešení, která expozici doplňují, umožňují jí vyprávět příběhy a pomáhají navozovat tu správnou

Č O

atmosféru pro návštěvníky. Zároveň jsou tato řešení užitečná i pro provozovatele, ať již z hlediska identifikace návštěvníka, ovládání expozice, či zjišťování zpětné vazby. Moderní expozice mají systémy, které dokáží monitorovat nejen počty návštěvníků, ale i místa, kde návštěvníci tráví čas během své návštěvy expozice.

Prvky úspěšné expozice Ideální volbou, aby expozice ožila, jsou projekční technologie, které jsou navrhovány tak, aby splynuly s daným prostorem expozice a aby nenarušovaly její charakter. Takzvaná imerzivní projekce doslova obklopí návštěvníky a ti mohou prožít vyprávěný příběh. Nejlépe se osvědčují zahnuté panoramatické projekce s velkým rozlišení. Nezapomenutelné zážitky u návštěvníků vzbuzuje videomapping. Videomapping svůj název odvozuje od toho, že doslova „mapuje“ prvky architektury či tvary předmětů, se kterými pracuje ve výsledném obrazu. Na rozdíl od klasické projekce využívá 3D efektu, a to především z perspektivy diváka. Vtáhnout návštěvníky do příběhu dokáže i správně zvolené ozvučení. Zatímco ambientní ozvučení dokresluje atmosféru daného prostoru, úzcesměrové ozvučení se uplatňuje především tam, kde chceme zvuk zacílit k daném exponátu nebo části expozice. Punc výjimečnosti dodá exponátům správně zvolené osvětlení. Scénografickým osvětlením lze zdůraznit hloubku prostoru, akcentovat prvky expozice, které nejsou tak zřejmé, vytvářet kontrasty a vnímat atmosféru do nejmenších detailů. Pokud propojíme osvětlení se správně zvoleným audiovizuálním řešením, výsledkem bude atraktivní expozice vyhledávaná návštěvníky. Nedílnou součástí muzeí a galerií se stávají i průvodcovské systémy. Nabízejí návštěvníkům spojení komfortu specializovaného průvodce a možnost individuálního pohybu po výstavě. Návštěvník tak není odkázaný pouze na skupinové průvodce, ale má možnost zvolit si, jaká část expozice ho zajímá. Předností současných technologií je možnost použití průvodcovských systémů nejen uvnitř budov, ale i venku.

Přínos průvodcovských systémů:

•

Možnost volby jazykové verze komentáře, včetně pro nás exotických jazyků jako čínština, korejština, japonština aj.

•

Možnost volby specializovaných komentářů pro odborníky

•

Možnost volby zábavných verzí pro děti Zborník prednášok z konferencie

Interaktivní expozice 21. století

•

Zařízení lze doplnit o informativní test prověřování znalostí

•

Zařízení lze doplnit informativními obrázky, videi a animacemi

•

Možnost komentáře ve znakové řeči

•

Prostřednictvím průvodcovských systémů může provozovatel muzea snadno získat zpětnou vazbu, jaké exponáty návštěvníka nejvíce zaujaly a kolik návštěvníků expozici navštívilo

•

Systém lze navíc doplnit dodatečnými službami, jako je tisk osobního katalogu každého návštěvníka podle jím navštívených exponátů V-PASS PLATFORMA PRO SYSTEMATICKÝ PŘÍSTUP K NÁVŠTĚVNÍKŮM A EXPOZICÍM

IGP JÁDRO SYSTÉMU (V-PASS Core)

V-PASS CMS - Správa obsahu směrem k návštěvníkovi v uživatelsky přívětivém prostředí - Uživatelské vzory (Templates) - připravené vzory pro galerie, obrázky, videa, články, kvízy

KLIENTSKÝ TERMINÁL (V-PASS Clients) Řeší vstupy a výstupy pro klienty

Uložený obsah expozice

KNIHOVNA INTERAKTIVNÍCH EXPONÁTŮ

Server Cloud

Social Wall

Modulární systém: moduly jsou sdruženy pod jedním rozhraním

Kvíz modul

Modul návštěvník

Modul sociální média

Modul mobility

- návštěvník je vtahován do hry prostřednictvím kvízových otázek

- interakce návštěvníka s expozicí

- sdílení zážitků, emocí, obrázků, videí a výsledků přes sociální sítě

- návštěvník může plně využívat aplikaci na svém mobilním zařízení

- návštěvník je propagátorem expozice

- pomocí aplikace AR má návštěvník možnost interakce s daným prostorem

- návštěvník je motivován k opakované návštěvě, aby zvýšil své skóre

- sběr osobních dat - možnost personiﬁkace obsahu - analýza činností návštěvníka

V-PASS Service Řeší stav a správu exponátů

Timeline (časová osa), přiřazovačka, puzzle,…

Modul individuální webové stránky - vytvoření vlastní webové stránky - návštěvník může se svými daty pracovat z domova

V-PASS Driver Řeší napojení exponátů na externí zařízení

Extranet Personalizovaná stránka návštěvníka

TOUCHSCREEN

Orientační systém expozice

Statistický modul

Modul TOP Skóre

Modul skupina

Modul komentáře

- analýza a vizualizace dat

- návštěvník má možnost zapojit se do různých soutěží

- vytváří skupiny návštěvníků, kteří mezi sebou soutěží

- soutěže jsou vyhodnocovány

- uplatňuje se především pro školní skupiny

- návštěvník má možnost přidávat komentáře k jednotlivým exponátům

- předdeﬁnované exporty v různých formátech - poznání návštěvníka

- zvyšuje se atraktivita exponátů

- získávání zpětné vazby

M Ú Z E Í ?

- návštěvník je vyzýván k akci

Návštěvnický systém V-PASS je komplexní platforma pro systematický přístup k návštěvníkům a expozicím www.avmedia.cz/kultura

PRAHA Pražská 63 102 00 Praha 10 tel.: 261 260 218 praha@avmedia.cz

BRNO Bohuňova 10 625 00 Brno tel.: 547 357 080 brno@avmedia.cz

OSTRAVA Na Burni 1497/39 710 00 Ostrava-Slezská Ostrava tel.: 596 624 505 ostrava@avmedia.cz

PARDUBICE 17. listopadu 237 530 02 Pardubice tel.: 466 510 825 pardubice@avmedia.cz

ČESKÉ BUDĚJOVICE Žižkova 1 370 01 České Budějovice tel.: 387 747 339 budejovice@avmedia.cz

PLZEŇ Klicperova 9 301 00 Plzeň tel.: 378 774 330 plzen@avmedia.cz

Řešení, které jsme navrhli a které realizujeme v rámci našich projektů, je návštěvnický systém V-PASS. Jedná se

O B S A H O M

o platformu pro systematický přístup k návštěvníkům a expozicím. Variabilita systému umožňuje navrhnout řešení pro školy, rodiny nebo jednotlivce tak, aby splňovala rozdílné potřeby návštěvníků. Systém je modulární a mimo jiné řeší například následující úkoly: identifikaci návštěvníků, jejich motivaci k aktivní činnosti, uchování znalostí, práci s uloženými informacemi, další vzdělávání a nabádá k opakované návštěvě. Navíc umožňuje využití mobilních zařízení (telefony, tablety) v expozici. Jednotlivé moduly sdružuje pod jedno rozhraní. Zahrnuje nástroje pro správu obsahu, které umožňují provozovateli měnit obsah exponátů snadno a rychle bez nutnosti IT znalostí.

•

Vytvoření vlastního profilu na extranetu

•

Sdílení zážitků, emocí, obrázků, videí, výsledků na sociálních sítích

•

Soutěže mezi jednotlivými návštěvníky nebo skupinami

•

Motivace k aktivnímu zapojení v rámci expozice

•

Práce s uloženými informacemi, další vzdělávání

•

Orientace v expozici

•

Přímá interakce návštěvníka s expozicí

•

Návštěvník se stává propagátorem expozice

•

Individuální obsah na základě předešlé registrace

25. – 26. október 2016 Múzeum SNP Banská Bystrica

Návštěvník je vtažen do expozice a motivován k aktivní účasti

Č O

•

D I G I T Á L N Y M

V čem spočívají výhody pro návštěvníky?

Interaktivní expozice 21. století

•

Nástroj pro využití potenciálu návštěvníků

•

Systematická správa obsahu exponátů

•

Identifikace návštěvníka, vytvoření jeho profilu

•

Personifikovaný obsah

•

Motivace návštěvníků k opakované návštěvě

•

Budování komunity

•

Plně editovatelné prostředí

•

Využití šablon interaktivního obsahu

•

Zvýšení atraktivity exponátů

•

Provázání se vstupenkovým systémem a navigací návštěvníků

•

Zpětná vazba

•

Možnost propojení více pracovišť, objektů

•

Přístup k datům jednotlivých exponátů

•

Automatický systém sledování exponátů a jejich řízení

Č O

D I G I T Á L N Y M

O B S A H O M

M Ú Z E Í ?

V čem spočívají výhody pro provozovatele?

Pepper ´s Ghost efekt v NTM-CSD Plasy

NTM – Centrum stavitelského dědictví Plasy

Vnímání moderních technologií v expozicích se postupně mění Mnoho muzeí v České republice stále častěji mění svůj přístup a chápe, že špičkové technologie, které jsou správně zakomponované v rámci expozice, jí neškodí, ale naopak jí pomáhají oživit a přilákat více návštěvníků. Naším cílem je INTERPRETOVAT EXPONÁTY Z JINÝCH ÚHLŮ POHLEDU, ZAPOJIT EMOCI A PŘÍBĚH K SAMOTNÉMU EXPONÁTU A TÍM HO PŘENESENĚ PŘIVÉST OPĚT K ŽIVOTU. Situace, kdy návštěvníci nesměli v muzeu na nic sahat, museli být potichu a exponáty viděli jen přes skleněnou vitrínu, jsou minulostí. Začínáme se stále více přibližovat zahraničí, kde se stále více spolupracuje se scénografy, scenáristy, jejichž společným cílem je vytvořit poutavý příběh, který návštěvníky zaujme a z kterého si odnesou emoci s poznáním a motivací. Jedním z projektů, kde se nám podařilo vyprávět poutavý příběh a skloubit historii stavitelství s moderními technologiemi je expozice Centra stavitelského dědictví Plasy. Projekt Národního technického muzea – Centrum stavitelského dědictví Plasy zachránil před zkázou hodnotné hospodářské budovy cisterciáckého kláštera výjimečného monastického komplexu, zapsaného jako národní kulturní památka, a je novým a unikátním pracovištěm Národního technického muzea překračujícím svým přínosem horizont České republiky. Projekt se zcela vymyká ostatním revitalizacím, obnovám a využitím historických areálů svým muzejním a muzeologickým přístupem. Je počinem založeným především na vytvoření a prezentaci referenční sbírky stavebních materiálů, prvků a konstrukcí, která se institucionalizuje v Centru stavitelského dědictví. Areál bývalého kláštera v Plasích se řadí mezi nejvýznamnější monastické komplexy střední Evropy. Samotná Národní kulturní památka Klášter Plasy není pouhým prostorovým umístěním, ale základním kamenem Centra, geniem loci a ideální lokalitou. Je autentickou učebnicí stavební kultury od jejích románských počátků až do 19. století. 46

Zborník prednášok z konferencie

Interaktivní expozice 21. století

Nově vzniklé interaktivní expozice jsou zaměřené především na dějiny stavební kultury na našem území. Popisují tradiční řemesla, základní konstrukční principy i stavební detaily. V rámci expozice se návštěvníci mohou seznámit s různými druhy stavebních konstrukcí od základů a hrubé stavby přes úpravu povrchů, typy výplní otvorů a příslušnou technickou výbavu budov až po krovy a krytiny. Část expozice je věnována principům statiky či elektroinstalace. Jedinečnost expozice věnované historii stavitelství doplňuje celá řada prvků z oblasti moderních technologií. Vlastní expozice je především o snoubení historie daného tématu s citlivou podporou moderních audiovizuálních prostředků směřovaných k co nejnázornější interpretaci. Celý prostor je prezentován tak, aby maximálně podtrhl ducha jednotlivých zastavení, podpořil edukaci a zábavnou formou přenesl návštěvníka do dávných dob, případně mu zprostředkoval co nejintenzivnější zážitek spojený s výkladem expozice. Expozice je rozdělena na následující části: Projekt a statika, Materiály, Hrubá stavba, Krytiny a krovy, Podlahy a stropy, Schody a schodiště, Povrchy, Obklady a omítky, Okna a dveře, Spojovací materiály, Vytápění, Voda, Elektro. Návaznou aktivitou je Kabinet Jana Kaplického s expozicí a vznikajícím dokumentačně studijním centrum přibližujícím dílo tohoto světoznámého architekta.

Projekce lesa v NTM-CSD Plasy

Stůl architekta v NTM – Centrum stavitelského dědictví Plasy

M Ú Z E Í ?

V rámci expozice bylo realizováno více než 23 interaktivních exponátů. Atmosférická projekce lesa V expozici o přírodních zdrojích a materiálech ke stavbě bylo třeba navodit příslušnou atmosféru přírodní scenérie lesa. Ambientní projekce lesní scenérie má za cíl navodit atmosféru prostoru, ve kterém se návštěvníci nachází. Návštěvníci tak mohou sledovat práci dělníků v lese a zaposlouchat se do zvuků lesa.

O B S A H O M

Celý efekt byl nakonec vytvořen nejen scénickými světly se stolem plným nerostů, ale hlavně pomocí 8m široké projekce v mimořádně vysokém rozlišení. Cílem bylo navodit atmosféru lesa v měřítku 1:1, tj. vše bylo natočeno v subjektivním pohledu člověka v rozlišení 6K. Výsledná projekce je řešena jako synchronní edge-blended-warped projekce na jednu stěnu složená ze šesti UHT LASER projektory CASIO (uspořádání 3x2). Efektivní rozlišení odpovídá cca 3200x1400px. Audiovisuální show ve smyčce plně využívá příslušné rozlišení a zvukovou instalaci.

Rozpohybovaná skica topeniště

D I G I T Á L N Y M

Ohnutá zadní projekce pro 4 druhy topenišť, na kterých se zobrazují rozpohybované skicy, které znázorňují hoření, kouř, nakládání, šíření tepla v prostoru. Oživení kresby nákresu každého topeniště bylo realizováno za účelem vysvětlení jeho principu, tj. od postupu ohně, žáru, kouře, různé teploty, výstupní sání. Každá animace se periodicky opakuje v daném časovém intervalu. Technicky jsou jednotlivé principiální animace řešeny pomocí zadní projekce na zahnutou plochu s projekční fólií. Animace bylo potřeba předem upravit (warping) dle geometrie projekční plochy a dle skutečně instalovaného UHT LASER projektoru. V této části expozice je umístěný dotykový displej s databázově zpracovaným přehledem topenišť, zahrnující obrazovou i video galerii. Databáze materiálů o ovládání vody a ohně je řešena systémovým řešením V-Pass (Visitor Pass systém,

AV MEDIA), který spravuje jak obsah dotykových obrazovek, tak každý interaktivní AV exponát obecně. Díky obsaženému systému správy obsahu je možné snadno databázi informací doplňovat a obecně aktualizovat, jsou k dispozici i statistiky

25. – 26. október 2016 Múzeum SNP Banská Bystrica

Č O

užití aj. informace o návštěvníkovi. 47

M Ú Z E Í ?

Interaktivní expozice 21. století

Řez zdí Ve stavebnictví je velké množství profesí, které jsou nezbytné a mají svou profesní nenahraditelnost, ale přesto po dokončení stavby není výsledek přímo viditelný. Takovým příkladem jsou potrubní vodovodní a odpadové systémy. V ex-

O B S A H O M

pozici tak odhalujeme „co se skrývá ve světlících a stěnách“ pomocí visuálních efektu „řezu zdí“, kdy si návštěvníci mohou dokonce interaktivně vyzkoušet co se děje v potrubí například, když se spláchne toaleta. Virtuální řez budovou je řešen jako seam-less LCD obrazovky na výšku, které tvoří jeden velký obraz o výšce přes 3m s rozlišením 1080x3840px. Vlastní atrakce je vytvořena jako pohledová 3D simulace v měřítku 1:1, která pomocí triku „Rentgen-View“ umožňuje nahlédnout návštěvníkům, co se děje nejen vně, ale i uvnitř potrubí ve stěnách. Celá atrakce je doplněna i o zvukovou atmosféru a samotné show je taktováno pomocí repliky dobového splachovadla.

D I G I T Á L N Y M

Ambientní zvuky Atmosféru celé expozice dotváří ambientní zvuky, které návštěvníky provází takřka na každém kroku. Jsou přizpůsobeny charakteru každé z expozic. V expozici jsou zároveň využívány makety postav, které provází návštěvníky danými úseky expozice.

Vizualizace rostoucí budovy – holografický efekt Tak velký projekt, kterým je expozice Centra stavitelského dědictví, by neměl být zapomenut. Nejlepším způsobem, jak návštěvníkům ukázat, jak celý projekt vznikal, je znázornění pomocí tzv. Pepper ´s Ghost efektu. Návštěvníkům tak přímo před očima roste a ožívá unikátní projekt Centra stavitelského dědictví v Plasích.

3D plán expozic

Č O

Pro lepší orientaci v rámci celého areálu, byla v rámci expozice instalována 3D animace s plánem expozice, výstavních ploch a veřejně přístupných ploch.

Animace perokresby do areálu Jedná se o velkou náladovou projekční plochu, která znázorňuje postupnou perokresbu plánu budovy a navozuje tak u návštěvníků příjemnou náladu.

Interaktivní obrazová galerie Návštěvník běžnými gesty ovládá projekci a volí si obsah, který ho zajímá.

Stůl architekta Speciální hra, která znázorňuje na časové ose, jak se měnil stůl architekta v průběhu doby.

Interaktivní katalog podlah (kostka) Prezentace reálných vzorků podlah, včetně ambientního zvuku. Návštěvníci si mohou interaktivně vybírat z nabídky obrazových vzorků.

Multitouch table Obrazová databáze zpracována ve formě multidotykového stolu. Databázi mohou ovládat najednou více než tři lidé pomocí standardních gest.

Speciální projekce na síť Ambientní slideshow je promítána na speciální projekční plátno – transparentní síť. Slideshow obsahuje téma krovů.

Závěrem Posláním muzeí, vedle ochrany sbírkových předmětů, je především vzdělávat a ukázat dnešní mladé generaci historii v kontextu aktuálních témat. Expozice musí být atraktivní, zajímavá a zároveň naučná. Středem našeho zájmu je vždy v první řadě exponát, nikoli technologie. Jeden bez druhého však nemá v dnešní době šanci uspět. Pro inspiraci našimi projekty můžete navštívit www.avmedia.cz/muzea nebo novou microsite www.expo21.cz, kde naleznete nejzajímavější interaktivní exponáty, které jsme realizovali. 48

Zborník prednášok z konferencie

Rozšírení muzejních expozic o virtuálni prostor

Rozšírení muzejních expozic o virtuálni prostor Josef Nechvátal Virtual History s.r.o., Praha Realizácia expozícií, výstav a IT riešenia: múzeum Český Krumlov, zámok Svijany, Národní muzeum, Archeologický ústav AV ČR, Muzeum čokolády Tábor a rad ďalších.

Rychlý vývoj informačních technologií, který probíhá během posledních let, vyvolal mnoho změn a inovací v rozličných sférách současného života a nejinak je tomu i v sektoru služeb prezentace kulturně-historického dědictví. Pojmy, jako jsou virtuální nebo rozšířená realita, známé doposud spíše ze žánru vědeckofantastických filmů, se nyní stávají pevnou součástí našich životů a jejich stále rozšířenější aplikace do reálného prostředí již chápeme jako samozřejmý fakt. Na základě našich zkušeností a realizovaných projektů se pokusíme nastínit, jaké možnosti a výhody přináší rozšíření obvyklého prezentačního rámce o virtuální prostor nejen návštěvníkům, ale i samotné instituci. Pokud chceme prezentovat ať již movité či nemovité památky pomocí nových postupů, prvním krokem vždy zůstává „dematerializace“ požadovaných objektů. Díky rapidnímu pokroku v digitalizaci reálných předmětů lze dnes poměrně jednoduše použít 3D skenování nebo metodu tzv. vícesnímkové fotogrammetrie, jež vytváří požadované 3D modely na základě fotografií. Obdobně pokrok v technice, poskytující virtuální 3D modelování, nyní umožňuje provádět výstupy, které byly donedávna výsadou profesionálních filmových studií. Není tedy již problémem vytvořit a převést do virtuálního prostředí

D I G I T Á L N Y M

O B S A H O M

M Ú Z E Í ?

kupříkladu celý hrad, oživlou postavu z minulosti, o drobných výstavních předmětech ani nemluvě.

Depot z doby bronzové v rozšířené realitě v muzeu v Českém Krumlově.

Jakmile jsme vybrané objekty prostorově zachytili, máme v podstatě vyhráno a nabízejí se pestré možnosti jejich další

25. – 26. október 2016 Múzeum SNP Banská Bystrica

Č O

prezentace. Klasickými formáty v muzejních expozicích dosud zůstávají výstupy ve formě pouhých obrazových doprovodů

M Ú Z E Í ?

Rozšírení muzejních expozic o virtuálni prostor

nebo videosekvencí. Je evidentní, že tento způsob prezentace v návštěvníkovi příliš velký zájem nevzbouzí, neboť nenabízí žádnou přímou interakci. Nové možnosti virtuální a rozšířené reality však tento hendikep již ze své podstaty překonávají. V případě virtuální reality jde především o technologii vytvářející iluzi skutečného nebo fiktivního světa, která uživateli

O B S A H O M

umožňuje s tímto simulovaným prostředím interagovat. Pojmu rozšířená realita se zase využívá tehdy, kdy obraz reálného

Č O

D I G I T Á L N Y M

světa doplňujeme uměle přidanými digitálními prvky.

Postavy českého pravěku procházející se mezi návštěvníky Národního muzea.

Informační tabule Archeologického ústavu AV ČR v Bylanech u Kutné Hory prezentující nálezy přímo z místa této neolitické lokality pohledem naší aplikace.

Pro námi vytvářené aplikace, jež mohou návštěvníka rychle vtáhnout do hry, většinou plně dostačuje základní vybavení, což znamená projektor, počítač nebo dotykovou obrazovku. Návštěvník si může na dotykové obrazovce prohlédnout celou kolekci exponátů, na něž by jinak přímo v expozici nezbylo místo, každý předmět libovolně otáčet, přibližovat a získávat připojené informace ve formě textu nebo audia. Podobně jako v počítačových hrách lze z pohledu první osoby podniknout dobrodružnou výpravu přímo doprostřed pravěké osady, proletět se nad tehdejší krajinou nebo vstoupit do interiéru polozemnice. Reálnou možností může být pořízení selfie třeba s neandrtálcem, římským legionářem nebo dinosaurem kteří se virtuálně procházejí po expozici. Vzhledem k faktu, že většina lidí u sebe nosí chytrý telefon nebo tablet, které mají v sobě zakomponované funkce, jako je kompas, gyroskop, GPS nebo měřič zrychlení, využili jsme tuto již vybudovanou infrastrukturu i při prezentaci kulturně-historického dědictví. Mobilní aplikace mohou návštěvníka nejen samostatně provést muzeem, poskytnout mu velký objem doprovodných informací a prověřit jeho znalosti formou kvízů a her, ale pomocí rozšířené reality mu nabídnou i zcela novou dimenzi zážitků. Uprostřed místnosti si díky tomu můžeme například v životní velikosti zhmotnit svatyni z doby bronzové nebo ve vitrínách vystavené skelety zvířat doplnit promítnutím jejich živé podoby. Další výhodu mobilních

Zborník prednášok z konferencie

Rozšírení muzejních expozic o virtuálni prostor

aplikací představuje možnost vykročit i mimo zdi kamenného muzea a prožít genius loci přímo v terénu, na místech konkrétních památek. Pomocí GPS se tudíž můžeme navigovat na místa zájmu a skrze obrazovku svého mobilního telefonu spatřit 3D rekonstrukci pravěkého osídlení na místech, kde se po něm nedochovaly žádné znatelné relikty. Na místě zříceniny vyroste středověký hrad v celé své důstojnosti, dokážeme sestoupit do jinak nepřístupných podzemních prostor starého důlního díla. Působivý potenciál přináší i oživení turistických tabulí, na jejichž podkladě lze materializovat různé předměty, sledovat animace, čímž mnohonásobně zvětšujeme jejich informační potenciál. Věříme, že digitální popularizace kulturně-historického dědictví získává své jednoznačné opodstatnění především v nenásilném vzdělávání veřejnosti zábavnou formou, navíc je dostatečně atraktivní i pro počítačově gramotnou mládež, kterou lze klasickými vzdělávacími formáty jinak těžko zaujmout. Ve svém důsledku může napomoci překonání bariéry mezi veřejností a vědou a zatraktivnit opomíjené oblasti znalostí. Mobilní aplikace, umožňující návštěvu polozapomenutých a jinak nepřitažlivých památek prostřednictvím jejich 3D virtuálních rekonstrukcí, přinášejí zřetelný impakt na podporu turistického ruchu. Dodejme, že zapojení virtuální reality může navíc pomoci k vytváření nových přímých vazeb mezi památkami a veřejností, jejíž zainteresování povede k lepšímu pochopení hodnot kulturně-historického dědictví a tím pádem i k jeho větší ochraně, motivované díky novým „prostředníkům“ i vysloveně individuálně. Ukázky ze zmíněných realizací a mobilní aplikace volně ke stažení najdete na našich stránkách www.virtualhistory.cz

Seznam použité literatury: BRUNO, F. – BRUNO, S. – DE SENSI, G. – LUCHI, M. – L. - MANCUSO, S. – MUZZUPAPPA, M. From 3D reconstruction to virtual reality: A complete methodology for digital archaeological exhibition. Journal of Cultural Heritage. 2010, 11/1, s. 42–49. GARAGNANI, S. – MANFERDINI, A. Virtual and augmented reality applications for Cultural Heritage. In: CHIARELLA,

M Ú Z E Í ?

M. – TOSELLO, M. (eds.) Sigardi Cultura Aumentada 2011. XV Congreso de la Sociedad Iberoamericana de Gráfica Digital. Fadu-Unl. Santa Fe, Argentina. MURRU, G. – FRATARCANGELI, M. – EMPLER, T. Practical Augmented Visualization on Handheld Devices for Cultural Heritage. In: SKÁLA, V. (ed.) WSCG 2013: communication papers proceedings: 21st International Conference in Central Europe on Computer Graphics, Visualization and Computer Vision in co-operation with EUROGRAPHICS Association.

O B S A H O M

Plzeň: UNION Agency, 2012, s. 97–103. REMONDINO, F. Photogrammetry – Basic theory. In: REMONDINO, F. – CAMPANA, S. (eds.) 3D Recording and Modelling in Archaeology and Cultural Heritage. Theory and best practices. BAR International Series, 2598. Oxford: Archa-

Č O

D I G I T Á L N Y M

eopress. 2014, s. 63–72.

25. – 26. október 2016 Múzeum SNP Banská Bystrica

M Ú Z E Í ?

Využitie VR a AR pre sprostredkovanie kultúrneho obsahu

O B S A H O M

Ing.Ladislav Dedík, Mgr. Peter Nemčovič Spoločnosť: Štúdio 727, s.r.o, Bratislava

D I G I T Á L N Y M

Ing.Ladislav Dedík je výkonný riaditeľ Štúdia 727. Špecializuje sa na vizuálne efekty a 3D - od plánovania výroby až po konečný výrobok. Štúdio 727 zabezpečovalo digitalizáciu kultúrneho dedičstva v rámci projektu Digitálne múzeum. Zdigitalizovalo viac ako 120.000 predmetov kultúrnej hodnoty a vytvoril milióny fotiek a desiatky ďalších 3D digitálnych replík.

Štúdio 727 bolo jedným z realizátorov digitalizácie kultúrneho dedičstva v rámci projektu „Digitálne múzeum“. Podieľalo sa na zdigitalizovaní viac ako 120.000 predmetov kultúrnej hodnoty, so zameraním najmä na 3D objekty. Vytvorilo desiatky miliónov snímok a desiatky ďalších 3D digitálnych replík. Na Slovensku máme niekoľko progresívnych múzeí a galérií, ktoré sa už niekoľko rokov neboja zakomponovať do svojich expozičných alebo výstavných projektov širokú škálu moderných prezentačných foriem. Či už sú to obrazovky, rôzne multimédiá, projektory, multidotykové obrazovky, 3D-projekcie, senzory alebo zvukové efekty atď. Sú tu múzeá, ktoré sa už touto modernou cestou vydali, a sú tu aj tie, ktoré sa na túto cestu iba pripravujú. Avšak múzeá zapojené do projektu

Zdigitalizované zbierkové predmety predstavujú ideálny zdroj pre zmodernizovanie a oživenie výstavných priestorov.

Č O

„Digitálne múzeum“ majú dnes vo svojich rukách jedinečný potenciál, ktorý bude plne docenený už v blízkej budúcnosti. Niektoré vybrané zdigitalizované zbierkové predmety však majú dnes oveľa väčší potenciál. Ich existujúce fotosety je možné fotogrametriou previesť na vysoko kvalitné – plne realistické 3D modely (digitálne repliky). Vďaka tomu bude možné posunúť už v blízkej dobe možnosti múzejnej prezentácie od všetkých vyššie uvedených moderných foriem do sveta nových „realít“ – rozšírenej (AR – augmented reality), ako aj virtuálnej (VR – virtual reality). Pre sprostredkovateľov kultúrneho obsahu, ktorými sú vo veľkej miere práve múzeá, ako aj galérie, predstavuje táto situáciu novú a veľkú výzvu. Inštitúcie spravujúce naše kultúrne a historické dedičstvo by určite nemali tieto nové trendy obchádzať bez povšimnutia. Technické a technologické problémy s týmto vývojom spojené im dnes už vedia pomôcť vyriešiť mnohé spoločnosti z oblasti informačných technológií. Niekoľko z týchto spoločností sa dokonca na tento segment priamo špecializuje. Koniec koncov sme sa o tom mohli sami presvedčiť vďaka niekoľkým výborným príspevkom práve z tejto konferencie (pozn. konferencia – „Čo s digitálnym obsahom múzeí?“). Jedným z hlavných faktorov moderného muzeologického prístupu je rozprávanie príbehov. Práve v tom tkvie jedinečnosť a nezastupiteľnosť kultúrnych inštitúcií a ich odborných pracovníkov. Tá je založená na možnosti spoluvytvárať a nanovo predstaviť vybrané historické objekty faktograficky, a zároveň vyrozprávať ich komplexné príbehy zasadené do historických reálií a súvislostí v novom digitálnom prostredí – prostredníctvom digitálnych príbehov a ich sprístupnenia návštevníkom. Kurátor už dávno nie je iba odborný pracovník. Pole jeho pôsobnosti sa rozšírilo do oblastí scenáristiky, dramaturgie ako aj do pozície režiséra. To isté platí do veľkej miery aj pre pozíciu múzejného pedagóga. Ich vzájomná spolupráca s vhodnou podporou IT odborníkov môže priniesť novej generácii návštevníkov doteraz nepoznanú mieru individualizácie návštevníckeho zážitku. Týmto konštatovaním však nechceme objavovať Ameriku. Tento trend je v modernom múzejníctve nastolený už dávnejšie. Zásadne nové sú však možnosti rozšírených a virtuálnych realít. Možnosť prezentovať v týchto nových prostrediach nielen zbierkové predmety ako dokonalé 3D objekty (digitálne repliky), ale zároveň aj celý vybraný priestor. Interiér, exteriér alebo ich kombináciu. Táto možnosť reálne prichádza až dnes s tzv. „okuliarovými riešeniami“. Je možné, že zariadenia umožňujúce vstup do virtuálnej alebo rozšírenej reality sa dnes nachádzajú vo fáze, v akej boli prvé mobilné telefóny. Začínajú však ponúkať stále viac a viac realistické prostredie. Už len z tohto dôvodu nie je na škodu začať s nimi seriózne počítať, najmä s možnosťami a potenciálom, ktorý so sebou prinášajú. 52

Zborník prednášok z konferencie

Využitie VR a AR pre sprostredkovanie kultúrneho obsahu

Dnes ani v dohľadnej budúcnosti neskončia klasické lektorované prehliadky, vždy tu budú minimálne ako extra VIP-služba. Nezmiznú ani klasické expozície starého strihu, aj tie tu s nami zostanú ešte dlho prítomné. No AR a možno aj VR majú potenciál posunúť návštevnícky zážitok na úplne iný, nový level. Virtuálna realita môže priniesť prehliadku expozícií priamo do vašej obývačky a výhody AR pritiahnu návštevníka priamo do expozícií a výstavných priestorov. Vo virtuálnej realite (VR) je celé prostredie so všetkými predmetmi v ňom akože virtuálne, ale vďaka zdokonaľujúcej sa fotogrametrii ponúka absolútny odraz reality daného priestoru. Už to nemusí byť žiadne modelovanie, žiadne animácie, ale

M Ú Z E Í ?

takmer dokonalá kópia existujúceho prostredia a skutočných predmetov. Čím je to prostredie dokonalejšie, tým je uveritelnejšie, a zároveň realistickejšie. Vybrané predmety je možné vo VR reálne uchopiť, otáčať, a dokonca ich môžete kacírsky hodiť o zem. Predmet sa Vám však nerozbije. Môžete meniť mierku a rozmery predmetov. Z tanku spravíte malý model a z malej vázy budete mať obrovský predmet, kde konečne uvidíte každý jeden detail, dokonca aj jej vnútro. Ponúkajú sa však aj ďalsie, priam absurdné možnosti. Príklad: do hocijakej hradnej miestnosti umiestnite lietadlo, a naopak – v kokpite

O B S A H O M

lietadla si budete môcť pozrieť celý hradný areál. Všetko zo všetkých strán a bez šnúr, ktoré by Vám bránili sa k predmetu priblížiť. Miera kreativity v tomto prostredí nepozná klasické fyzikálne hranice. Dostanete sa na strechy budov, prejdete sa starými krovmi, môžete sa ocitnúť na dne studní. Dostanete sa do opustených šácht, chodieb a miestností, kam sa dnes žiadny bežný návštevník nedostane. Rozšírená realita (AR) prináša, pre zmenu, iné výhody. Reálny priestor expozícií doplní o vybraný virtuálny obsah. V existujúcom priestore budete vidieť 3D modely predmetov, ktoré je možné si priblížiť, otáčať, pozrieť si vybrané de-

D I G I T Á L N Y M

taily. Doplneným obsahom môžu byť aj rôzne textové informácie k prezentovaným predmetom. V priestore si môžete spustiť webový prehliadač, a vyhľadáte si doplnkové informácie, o ktoré budete mať záujem. Toto všetko bude mať návštevník k dispozícii a múzeum nebude musieť premiestňovať vo svojich expozíciách ani jeden predmet a nebude musieť zložiť ani jednu ochrannú šnúru ak nebude chcieť. V múzeách, v ktorých by to bolo organizačne a priestorovo možné ako aj vhodné, umožní individuálnym návštevníkom oproti relatívne statickým a neflexibilným lektorovaným prehliadkam oveľa vyššiu informačnú dostupnosť a mobilitu. Lektorovaná prehliadka má isté zásadné obmedzenia. Návštevník nikdy nemôže stráviť pri vybranom predmete toľko času, koľko by chcel, a nikdy nedostane ku každému predmetu v expozícii plnohodnotný výklad. Individuálna prehliadka s AR to však umožňuje. AR je do istej miery dostupná už dnes cez tablety alebo smartfóny. Tzv. „okuliarové riešenie“ ju však dokáže prirodzenejšie zatraktívniť.

VR a AR môžu ponúknuť aj niečo spoločné. V oboch prípadoch dokážu zaplniť priestor 3D-postavami ľudí, ktorých

25. – 26. október 2016 Múzeum SNP Banská Bystrica

Č O

budete vnímať ako reálnych. V najjednoduchšom variante Vám ponúknu virtuálne živého sprievodcu, ktorý Vám poroz-

O B S A H O M

M Ú Z E Í ?

Využitie VR a AR pre sprostredkovanie kultúrneho obsahu

D I G I T Á L N Y M

práva tzv. lektorský výklad alebo Vám bližšie porozpráva o vybraných predmetoch. V tom najlepšom prípade Vám však dokážu ponúknuť taký menší zázrak. Konkrétny priestor Vám zaplnia hranými historickými scénami, ktoré sa v danom priestore mohli v minulosti odohrať. Takto bude možné, že v dnešných uliciach Bratislavy ožije korunovácia Mária Terézie alebo hrad Červený Kameň zažije obliehanie kuruckým vojskom Imricha Thökölyho. Historic-

ké príbehy budú môcť ožiť v rôznych verziách. Vo verzii písanej oficiálnou historiografiou, ako aj vo verzii typu „čo

Č O

by sa stalo, keby...“ . Verzie pre dospelých, rôzne verzie pre školy všetkých stupňov atď. Múzeá budú musieť čím ďalej, tým viac súťažiť s produktmi zábavného a herného priemyslu alebo hoci aj s Youtube. Tento priemysel, podobne ako múzeá, tiež prináša rôzne zaujímavé príbehy–zážitky–hry, z ktorých mnohé sú aj veľmi výnosnými produktmi. Keď už raz majú múzeá a galérie v rukách svoje objekty zdigitalizované, bolo by veľkou škodou nevyužiť to na tvorbu ich vlastných vzdelávacích, prezentačných ako aj inteligentne zábavných produktov. Najbližšie roky nám ukážu, či v prípade nových realít nejde iba o chvíľkovú módnu vlnu. Základom bude cenová dostupnosť týchto produktov, bezdrôtovosť, dosiahnutie ideálnych rozmerov (v lepšom prípade veľkosti klasických okliarov, v tom najlešom to budú šošovky) a jednoduchosť užívateľského prostredia. Je nezpochybniteľné, že použitie VR ani AR nie je vhodné pre každé múzeum alebo galériu. Obmedzenia sú stále mnohé, či už priestorové, ľudské alebo finančné. Taktiež nikto nepochybuje, že prvoradou úlohou múzeí a galérií je správa, ochrana a sprístupňvanie im zverených zbierkových predmetov. Avšak tie inštitúcie, ktoré majú záujem byť v rámci kultúrnej sféry aj technologickými lídrami v sprostredkovaní im zvereného kultúrneho dedičstva by určite nemali váhať. Technologické možnosti a základný stavebný materiál z digitalizácie sú k dispozícii. Kvalitatívny posun v tejto oblasti majú teraz všetky pamäťové inštitúcie vo svojich rukách. Je iba na nich, aby si zvážili všetky za a proti z toho vyplývajúce.

Zborník prednášok z konferencie

Interaktívne technológie v muzeálnych a galerijných expozíciách

Interaktívne technológie v muzeálnych a galerijných expozíciách RNDr. Ján Lacko, PhD. VIS GRAVIS, s. r. o. Fakulta informatiky Paneurópska vysoká škola, Bratislava Pôsobí vo výskume v oblasti sprístupňovania digitalizovaných dát v akademickej i korporátnej sfére. Realizoval množstvo projektov v oblasti spracovania a prezentácie objektov kultúrneho dedičstva a v oblasti virtuálnej a rozšírenej reality.

1. Úvod Interaktívne technológie poskytujú múzeám, galériám a ďalším inštitúciám sprostredkujúcim vedomosti prostredníctvom zbierkových predmetov možnosť odovzdať vedomosti o daných objektoch návštevníkom netradičnou formou s cieľom vyvolať v nich emócie vedúce k ich lepšej zapamätateľnosti. V múzeách sa stretávame s rozličnými prístupmi zdieľania vedomostí – od tradičných foriem prostredníctvom vystavenia objektu s kratším či dlhším textovým popisom cez doplňujúce informácie o objektoch a ich historických súvislostiach s využitím audio-vizuálneho kanála až po interaktívne inštalácie, ktoré zapájajú používateľa. Múzeá v Slovenskej republike zatiaľ využívajú možnosti interaktívnych prezentácii minimálne, a to aj napriek tomu, že prebieha masová digitalizácia objektov kultúrneho dedičstva a rovnako existujú systémy (ESEZ, CEMUZ) pre správu vedomostí o objektoch. Potenciál využitia interaktívnych technológií je najmä v pritiahnutí mladších generácii do múzeí

M Ú Z E Í ?

a poskytnutie vedomostí atraktívnymi modernými formami.

2. Prečo interaktívne technológie v múzeách? Prezentačná činnosť je pre múzeá iba jednou z ich obsahových náplní, avšak je to činnosť, ktorá najviac približuje prácu zamestnancov múzeí verejnosti. Realizácia expozícií a výstav býva pre sprostredkovanie vedomostí o objektoch širokej verejnosti dôležitým faktorom. Tradičný prístup k realizácii výstav spočíval vo vystavení objektu vo vitrínach a prida-

O B S A H O M

nia textového popisu k objektu. Návštevníci výstav nemali možnosť priamo interagovať s objektom (dotýkať sa ho, vidieť objekt v rôznych súvislostiach). Takýto spôsob vystavenia objektov neponúka možnosť interakcie. Vzhľadom na povahu väčšiny vystavených objektov nie je možné nechať používateľov s daným objektom narábať. Túto prekážku je však možné prekonať prostredníctvom využitia interaktívnych prezentačných techník a digitálnych zástupcov objektov – 3D modelov, panorám, objektových panorám, obrázkov, videí, zvuku a pod. Digitálne technológie umožňujú pracovať s objektmi interaktívne, kombinovať ich, prezentovať historické, časové a priestorové súvislosti. Objekty je možné prezentovať v rozličných kontextoch a spôsobmi, ktoré vyvolávajú rozličné emó-

D I G I T Á L N Y M

cie u používateľov, a tým vzniká trvalejšia pamäťová stopa. Vedomosti môžu byť prostredníctvom interaktívnych digitálnych technológií podsúvané návštevníkom priamo alebo podvedome [1]. Interaktívne digitálne technológie však nemajú byť cieľom návštevy múzea alebo galérie, ale iba sprostredkovateľom informácií a vedomostí o zbierkových predmetoch.

3. Vstupné a výstupné zariadenia pre virtuálne expozície Virtuálne expozície môžu byť realizované s využitím celej škály vstupných a výstupných zariadení, od malých inštalácií až po celopriestorové inštalácie.

Z hľadiska interaktivity môžeme vstupné zariadenia rozdeliť na:

25. – 26. október 2016 Múzeum SNP Banská Bystrica

Č O

dotyk (dotykové panely, herné ovládače, klávesnica, myš),

M Ú Z E Í ?

Interaktívne technológie v muzeálnych a galerijných expozíciách

gestá (kamery, hĺbkové kamery a systémy rozpoznávajúce gestá, pozíciu tela alebo výrazy tváre), zvuk (mikrofóny, kontaktné mikrofóny), špeciálne senzory (snímače tlaku, proximity senzory, senzory polohy [virtuálna realita]).

O B S A H O M

Výstupné zariadenia sú v múzejných a galerijných expozíciách primárne orientované na vizuálne výstupy, komunikujúce obsah pomocou obrazu. Je to najmä vďaka tomu, že v ľudskom senzorickom systéme je až 95 % informácií je získaných prostredníctvom zraku. Výstupné zariadenia však môžu byť zamerané aj na ostatné zmysly. Vo všeobecnosti môžeme výstupné zariadenia rozdeliť na: vizuálne (obrazovky, projektory, headsety), sluchové (reproduktory),

D I G I T Á L N Y M

haptické (dotykové), čuchové a chuťové (využívané v pomerne malej miere). Do istej miery je možné zaradiť medzi haptické zariadenia aj také, ktoré navodzujú pocit imerzívneho prostredia, napr. prostredníctvom prúdiaceho vzduchu alebo simuláciou dažďa a pod. Kombináciou vstupných a výstupných zariadení je možné vytvoriť rôzne interaktívne inštalácie. Z hľadiska ich umiestnenia v priestore je možné takéto interaktívne exponáty rozdeliť na exponáty s pevnou inštaláciou a prenositeľné exponáty (tablet, smartfón, headsety s virtuálnou realitou, nositeľné zariadenia (wearables)).

raktívnych exponátov spoločne s muzeálnymi predmetmi v kontexte výstavy alebo v kontexte cieľovej skupiny návštevníkov.

Č O

Realizácia expozícií s interaktívnymi zariadeniami si vyžaduje expertízu, ktorá určí, do akej miery je vhodné použitie inte-

4. Skupinové vs. individuálne inštalácie Interaktívne exponáty je možné koncipovať do foriem určených pre jedného používateľa alebo pre skupinu. Pri výbere interaktívneho exponátu pre skupinu je nutné zvážiť, do akej miery sa pri aplikácii vyžaduje kooperácia členov skupiny, či takáto inštalácia môže byť prezentovateľná aj individuálne pre jedného používateľa, resp. či technické riešenie (vstupné a výstupné zariadenia) umožňuje prácu skupine používateľov. Realizácia skupinových inštalácii býva náročnejšia aj z hľadiska ošetrenia vstupov od používateľov (napr. viacero kontextov v jednej aplikácii na jednej veľkoplošnej obrazovke). V mnohých prípadoch existujú technologické obmedzenia, ktoré zabraňujú vytvoreniu skupinovej interaktívnej inštalácie (napr. systém virtuálnej reality pre viacerých používateľov s využitím headsetov bez možnosti ich sledovania v priestore).

5. Príklady interaktívnych inštalácií Interaktívne inštalácie môžu priamo prezentovať digitalizované objekty, resp. môžu tvoriť rozhranie pre ich „objavovanie“, prípadne môžu sprostredkovávať príbeh muzeálnych objektov.

5.1. Kocka Cieľom exponátu bolo poskytnúť návštevníkovi možnosť „dotknúť“ sa objektu a manipulovať s ním. Pre interakciu je použitý bezdrôtový ovládač simulujúci natočenie objektu v rámci jednotlivých uhlov podľa troch osí súradnicového systému. Rotácia je prenesená na polohu objektu na obrazovke. V rámci projektu je možné zobraziť jeden objekt alebo postupne objekty z kolekcie.

5.2. Vyhľadávanie podľa tvaru Exponát bol použitý pre vyhľadávanie obrazu v databáze umeleckých diel prostredníctvom rozpoznania tvaru krivky nakreslenej používateľom na dotykovom monitore a následne jej stotožnenie s tvarom vyskytujúcim sa v obraze v databáze. Používateľovi bolo dielo následne zobrazené vo zväčšení tak, aby nakreslená krivka zodpovedala krivke vyhľadanej v obraze. Zároveň bolo možné odoslať informáciu o vyhľadanom diele na emailovú adresu používateľa. 56

Zborník prednášok z konferencie

Interaktívne technológie v muzeálnych a galerijných expozíciách

Rozhranie pre zadávanie tvarov na multidotykovej obrazovke a následné vyhľadanie príslušného obrazu.

5.3. Virtuálna archeológia V rámci simulácie archeologických postupov používatelia na multi-dotykovom stole odkrývali pomocou štetcov hrob rímskeho vojaka, v ktorom boli ukryté artefakty. Cieľom bolo v spolupráci viacerých používateľov odkryť hrob v mierke 1:1

O B S A H O M

M Ú Z E Í ?

a nájsť všetky artefakty nachádzajúce sa v reálnej expozícii v múzeu.

Virtuálne pieskovisko. Interaktívny spôsob manipulácie s objektmi a simulácia archeologických postupov určená najmä deťom.

5.4. Multidotykový systém pre rozšírenú realitu V rámci špeciálnej zostavy hardvérových súčastí boli zobrazené dva kontexty [2]. Jeden na multi-dotykovom stole a druhý na monitore pred používateľom. Používateľ bol zároveň snímaný kamerou, pričom prostredníctvom dotyku ovládal prvý kontext a na druhom monitore bol

D I G I T Á L N Y M

synchrónne zobrazený používateľ a zmeny druhého kontextu vyvolané používateľom prostredníctvom dotykov. V rámci simulácií bolo realizované zobrazenie dvoch máp z rozličných období a doplnené boli 3D modely objektov. Rovnako bolo na zariadení simulované zobrazeSystém MARS. Zobrazenie dvoch kontextov s multidotykovým ovládaním.

25. – 26. október 2016 Múzeum SNP Banská Bystrica

Č O

dejín [3].

nie 3D modelu hradu pre výučbu

M Ú Z E Í ?

Interaktívne technológie v muzeálnych a galerijných expozíciách

5.5. Virtuálne rekonštrukcie Virtuálne rekonštrukcie sú príkladom inštalácie zobraziteľnej na rôznych druhoch zariadení od klasického monitora, cez projekciu v CAVE (zariadenie pre zobrazenie dát vo virtuálnej realite) až po virtuálnu realitu realizovanú pomocou

O B S A H O M

headsetov a rozšírenú realitu. Virtuálne rekonštrukcie je možné realizovať pre zachovanie súčasného stavu objektov, resp.

Č O

D I G I T Á L N Y M

pre zobrazenie stavu objektov v minulosti.

Virtuálna rekonštrukcia: Vľavo zobrazenie Topoľčianskeho hradu, vpravo rekonštrukcia tábora Gerulata v Rusovciach.

6. Používateľ ako spolutvorca interaktívnej inštalácie Pre interaktívne inštalácie v múzeách je dôležité, aké dáta, informácie a vedomosti sprostredkovávajú používateľom. V niektorých prípadoch sa sám používateľ stáva spolutvorcom interaktívnej inštalácie, a to buď priamo s výzvou na „dotvorenie“ prezentovaných objektov, interakciou s objektmi formou hry s daným cieľom alebo nepriamo zaznamenávaním jeho aktivity a následného sprostredkovania. Príkladom inštalácie s priamou interakciou môže byť prezentácia Galandovej Madony počas výstavy Uchovávanie sveta, Rituál múzea v digitálnom veku realizovanej na prelome rokov 2015/2016 v Slovenskej národnej galérii. Príkladom nepriamej tvorby inštalácie môže byť súbor kriviek zaznamenaných v inštalácii „Vyhľadávanie podľa tvaru“, realizovaný na tej istej výstave, a ich interpretácia prostredníctvom videa ako ďalšieho formátu sprostredkovania umeleckého diela.

7. Virtuálna a rozšírená realita Virtuálna a rozšírená realita sú dve technológie, ktoré môžu slúžiť na zvýšenie používateľského zážitku v rámci interaktívnej výstavy. Cieľom virtuálnej reality je vytvoriť u používateľa dojem, že sa nachádza v inom ako reálnom priestore, v rámci ktorého môže interagovať v reálnom čase. Pre vnorenie sa do interaktívneho sveta je možné využiť rôzne technológie a technické prístupy v závislosti od počtu používateľov danej technológie, od spôsobu interakcie v prostredí a od priestorových možností. Pre zvýšenie zážitku používateľa z interaktívnej inštalácie je možné doplniť obraz pomocou ďalších médií, ako je napr. zvuk, ale aj haptickou interakciou, prípadne v špeciálnych inštaláciách aj technológiami pracujúcimi s ďalšími zmyslami. V rámci rozšírenej reality je možné dopĺňať reálny svet virtuálnym obsahom tak, aby pozície objektov v reálnom a virtuálnom svete boli navzájom koherentné. V rámci technológií je možné použiť bežne dostupné zariadenia s kamerou a displejom, napríklad tablety a smartfóny, prípadne špeciálne zariadenia s trackovaním pozície očí používateľa a s využitím headsetov. Rozšírená realita je vo väčšine prípadov určená pre jedného používateľa. 58

Zborník prednášok z konferencie

Interaktívne technológie v muzeálnych a galerijných expozíciách

8. Vyhodnotenie dát z interaktívnych expozícií Interaktívne inštalácie poskytujú výhodu vyhodnotenia spätnej väzby používateľa. V rámci vyhodnotenia je možné zbierať informácie o pohybe návštevníka v expozícii, jeho záujme o interaktívne exponáty, ale aj napr. vyhodnotenie jeho aktivity s jednotlivými exponátmi a na základe tejto používateľskej skúsenosti upravovať algoritmy pracujúce s entropiou, napr. hľadanie najlepších pohľadov [4]. Rovnako je možné realizovať personalizovaný obsah jednotlivých interaktívnych exponátov na základe preferencií používateľa. Analýza dát o používateľoch a o ich interakcii je dôležitým prvkom pre vytváranie následných inštalácií exponátov prostredníctvom atraktívnejšej formy. Aktivity pre zber a analýzu dát je možné realizovať rozličnými prístupmi s možnosťou priamej alebo nepriamej interakcie s používateľom.

9. Hybridné výstavy – prepojenie reálnych a virtuálnych výstav Realizácia interaktívnej výstavy priamo v múzeu môže byť prepojená s realizáciou virtuálnej výstavy prostredníctvom internetu alebo prostredníctvom špecializovaných mobilných aplikácií. Výhody prepojenia takýchto výstav spočívajú v možnosti prezentácie detailnejších informácií pre používateľa, prípadne v možnosti prezentácie múzejných a historických vedomostí prostredníctvom viacerých kontextov s možnosťou zamerania sa používateľa na istý aspekt výstavy. Napr. v múzejnej inštalácii jeden z exponátov poskytne virtuálnu výstavu o Slovenskom národnom povstaní ako celku a internetové virtuálne výstavy môžu rozviesť témy napr. o osobnostiach SNP, armádnej výstroji a výzbroji, živote menšín počas SNP a podobne. Reálna výstava môže byť takýmto spôsobom doplnená o kontext, ktorý nie je možné prezentovať s využitím reálnych artefaktov z hľadiska časového, priestorového alebo kontextového. Z daného hľadiska majú obrovský význam digitalizované exponáty, ktoré je možné prezentovať prostredníctvom virtuálnych výstav.

M Ú Z E Í ?

10. Zhrnutie Realizácia interaktívnych expozícií je jednou z možností, ako efektívne a efektne sprostredkovať vedomosti o muzeálnych exponátoch prostredníctvom moderných prezentačných technológii. Dané technológie sprostredkovávajú zážitky používateľom a vytvárajú trvalejšie uchovanie spomienok získané prostredníctvom emócií. Realizácia interaktívnych inštalácií si vyžaduje zapojenie kurátorov a múzejníkov do procesu výberu objektov, príbehov, tvorby popisov a návrhu vhodných

O B S A H O M

prezentačných spôsobov pre daný objekt. Pracovníci múzeí sa preto stávajú tvorcami interaktívnej expozície – nelineárneho dokumentárneho diela – a z daných dôvodov je nutné, aby sa stali v istej miere kreatívcami so znalosťami o technológiách, ale aj o procese vytvárania interaktívnych inštalácií.

Referencie [1] Lacko, J., Novotný, M., Samuelčík, M. 2012. Koncept vireálneho múzea. Informačno-komunikačné technológie – Využi-

D I G I T Á L N Y M

tie v prezentačnej činnosti múzeí. Zborník príspevkov z konferencie. ISBN 978-80-970250-5-2. STM v spolupráci so SNM pre Zväz múzeí na Slovensku. s. 51–56. [2] Novotný, M., Lacko, J., Samuelčík, M. 2012. MARS: Multi-touch augmented reality system and methods of interaction with it. Information Technology Applications / Aplikácie informačných technológii. Číslo 2. Rok 2012. ISSN 1338-6468. Pan-European University – Centrum transferu poznatkov. Počet strán: 8 [3] Novotný, M., Lacko, J., Samuelčík, M. 2013. Applications of multi-touch augmented reality system in education and presentation of virtual heritage. Procedia computer science [elektronický zdroj]. – ISSN 1877-0509. – Vol. 25 (2013), p. 231–235. – online.

[4] Varhaníková, I., Šikudová E., Černeková Z. 2015: On using the D2 descriptor in search for the best view. Spring Conference on Computer Graphics SCCG 2015 : Conference Proceedings : 1. vyd., Bratislava : Comenius University, 2015.

25. – 26. október 2016 Múzeum SNP Banská Bystrica

Č O

s. 177–180, ISBN 978-80-223-3844-8 59

M Ú Z E Í ?

Interaktívne prvky v nových expozíciách Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši

O B S A H O M

Interaktívne prvky v nových expozíciách Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši Doc. RNDr. Danka Šubová, CSc., Mgr. Iveta Korenková, Eva Greschová

D I G I T Á L N Y M

Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva, Liptovský Mikuláš. Danka Šubová, dlhoročná riaditeľka Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši

História múzea Počiatky múzejnej kultúry v Liptovskom Mikuláši siahajú až do polovice 19. storočia. Spájajú sa s literárno-kultúrnym spolkom Tatrín (1844 –s 1848) a so spolkom mladšej slovenskej mládeže Zora (1899 – 1902). Spolok v roku 1902 zanikol a časť zbierok bola zaslaná Muzeálnej slovenskej spoločnosti do Martina, ktorá vyvíjala svoju činnosť aj na pôde Meštian-

skeho kasína v Liptovskom Mikuláši. Na valnom zhromaždení kasína v decembri 1904 vznikla pri Meštianskom kasíne v Liptovskom Mikuláši na návrh

Č O

Rehora Urama-Podtatranského, Václava Vraného a Jána Volka-Starohorského Liptovská zbierka – malá lokálna zbierka starožitností, pamätihodností a prírodnín liptovských. Za jej správcu bol vymenovaný Václav Vraný, učiteľ v Palúdzke. Muzeálna komisia vydala Prosbu na obyvateľov Liptova, aby do zbierky prispievali. Keď Václav Vraný v roku 1909 odišiel z Liptovského Mikuláša za kustóda do múzea v Martine, časť zbierky uložili v dome otca Jána Volka-Starohorského a časť v martinskom múzeu. Po prvej svetovej vojne nadviazal na tradície Liptovskej zbierky Ján Volko-Starohorský, profesor reálneho gymnázia v Liptovskom Mikuláši, ktorý sa usiloval o jej oživenie a vyzýval k zbieraniu pamätihodností Liptova. Doplnené zbierky vystavil v prírodopisnom kabinete gymnázia, kde boli sprístupnené aj mimoškolským návštevníkom. Zbierok pribúdalo a Ján Volko-Starohorský musel čoraz viac zápasiť nielen s nedostatkom priestorov, ale aj s ľudskou nežičlivosťou. Úsilie Jána Volku-Starohorského o založenie múzea nadobudlo reálnejšie kontúry až v roku 1928. Prispeli k tomu zmeny v župnom zriadení a predovšetkým snaha udržať význam mesta Liptovský Mikuláš. Na osobitnej porade v hostinci u Trnovských sa 24. mája 1928 zišli Ján Volko-Starohorský, Ivan Stodola, Alois Lutonský a Oldřich Lužný s cieľom nájsť možnosti na založenie múzea so špecifickým zameraním na krasovú problematiku s ohľadom na rozsiahle krasové oblasti na Slovensku. V rokoch 1928 – 1930 sa utvoril prípravný výbor, vymenovalo sa prvé kuratórium, podnikli sa prvé kroky súvisiace s umiestnením múzea a vypracoval sa návrh stanov. Dňa 2. júna 1930 bolo zvolané zakladajúce valné zhromaždenie, rozhodnutím ktorého bolo založené Múzeum slovenského krasu (MSK). Podľa stanov z 18. júla 1932 malo múzeum zbierky v dobrom stave zachovávať, rozmnožovať a robiť ich prístupnými verejnosti a jeho činnosť bola zameraná na jaskyne a krasové územia Slovenska. Zbierky boli nainštalované v prenajatých priestoroch Župného domu. V auguste 1932 vznikol pri múzeu Prírodovedecký zbor, ktorý sa členil na odbory, z ktorých boli najaktívnejší okrášľovací, ochraňovací, krasový a geologický odbor. Po mnohých neúspešných snahách zabezpečiť vyhovujúcu vlastnú budovu múzea podarilo sa preň aspoň získať (1938 – 1939) priestory v prízemí okresného úradu. V júni 1946 načrtlo valné zhromaždenie múzea ďalší program rozvoja múzea – výstavbu novej budovy v Demänovskej doline, v blízkosti Demänovskej jaskyne slobody a úpravu stanov, podľa ktorých by sa múzeum stalo vedeckým ústavom. Požiadavku vybudovania múzea si v rokovacom poriadku zakotvil aj Jaskyniarsky zbor Klubu slovenských turistov a lyžiarov.

Zborník prednášok z konferencie

Interaktívne prvky v nových expozíciách Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši

Ďalšie osudy múzea sú spojené s úsilím vybudovať z neho špeciálne krasové múzeum. Túto orientáciu múzea podporoval aj Jaskyniarsky zbor Klubu slovenských turistov a lyžiarov, ktorý sa 10. septembra transformoval na Slovenskú speleologickú spoločnosť (SSS). Múzeum sa stalo jej súčasťou a získalo koncom roka priestory v budove okresného súdu na Školskej ulici. SSS požiadala Povereníctvo školstva, vied a umenia (PŠVaU) o súhlas prebudovať ho na celoslovenské jaskyniarske múzeum. Postupne tu boli presťahované všetky zbierky a v júli 1951 bolo múzeum sprístupnené verejnosti. SSS pod vplyvom nového spolkového múzea a aj s ohľadom na jeho celoslovenský charakter pripravila návrh na jeho poštátnenie. Múzeum prevzal 1. januára 1952 Krajský národný výbor v Žiline. Jeho prvým riaditeľom sa stal Vojtech Benický. Od 1. apríla 1954 bolo múzeum zaradené medzi celoslovenské ústredne spravované múzeá. Budova bývalého okresného súdu prešla od 1. septembra 1954 do vlastníctva štátu a 4. januára 1955 sa vlastníkom budovy aj s jej priľahlým okolím stalo Múzeum slovenského krasu. Od 1. januára 1956 bolo múzeum začlenené do Slovenského múzea v Bratislave ako jeho pobočka s charakterom vedeckého pracoviska. V 1958 začalo múzeum vydávať zborník Slovenský kras. Veľkú pozornosť v tom období múzeum venovalo aj dobrovoľným jaskyniarom, najmä otázke ich existencie pri múzeu. V záujme rozšíriť právomoc a zodpovednosť národných výborov a v zmysle Povereníctva školstva a kultúry z 15. júna 1960 bolo múzeum vyčlenené z pôsobnosti Slovenského múzea v Bratislave a 1. júla 1960 ho prevzal Mestský národný výbor v Liptovskom Mikuláši. V roku 1961 sa uskutočnilo vyčlenenie vlastivednej zbierky kuratória a bol vypracovaný návrh na jej rozdelenie medzi viaceré kultúrne inštitúcie (Liptovské múzeum v Ružomberku, Múzeum J. Kráľa, Galéria P. M. Bohúňa, Štátny archív v Liptovskom Mikuláši, Matica slovenská v Martine). V tom istom roku stratilo múzeum výstavné priestory v prízemí budovy, kam sa presťahoval mikulášsky archív. V júni 1965 prešlo riadenie, ochrana a prevádzka jaskýň z pôsobnosti Ministerstva vnútorného obchodu do pôsobnosti Povereníctva SNR pre školstvo a kultúru. Jaskyne na území stredoslovenského kraja (Harmanecká jaskyňa, Važecká

M Ú Z E Í ?

jaskyňa, Demänovská ľadová jaskyňa, Demänovská jaskyňa slobody) prevzalo na základe rozhodnutia Stredoslovenského KNV od 1. januára 1966 do svojej pôsobnosti Múzeum slovenského krasu. Súbežne s tým sa uskutočnilo vyčlenenie múzea z pôsobnosti MsNV v Liptovskom Mikuláši a jeho začlenenie do správy Stredoslovenského KNV. V súvislosti so zrušením KNV prijala vláda opatrenie, podľa ktorého sa mala komplexná starostlivosť o jaskyne sústrediť do jednej organizácie riadenej priamo Ministerstvom kultúry SSR. Dňa 1. januára 1970 bola zriadená Správa slo-

O B S A H O M

venských jaskýň a MSK sa stalo jej organickou súčasťou ako výskumné a dokumentačné stredisko pre otázky jaskýň a krasových javov. Súčasťou novej organizácie bola aj Slovenská speleologická spoločnosť organizovaná pri MSK. Zlúčením Správy slovenských jaskýň a oddelenia ochrany prírody Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody so sídlom v Bratislave sa 1. júla 1981 vytvorilo Ústredie štátnej ochrany prírody a do tejto novej organizácie štátnej ochrany prírody (ÚŠOP) bolo začlenené aj MSK. Odzrkadlilo sa to nielen v jeho novom názve – Múzeum slovenského krasu a ochrany prírody, ale aj v tom, že múzeum sa začalo pomaly odkláňať od svojho pôvodného poslania s cieľom prebudovať ho na ústredné múzejné pracovisko štátnej ochrany prírody. V roku 1987 sa

D I G I T Á L N Y M

opäť menil jeho názov na Múzeum vývoja ochrany prírody a múzeum sa stalo výchovným, múzejným a dokumentačným strediskom ÚŠOP-u. Pozitívom tohto obdobia je, že sa po odsťahovaní ústredia z budovy na ul. 1. mája zlepšili priestorové podmienky múzea. Vplyvom ponovembrových zmien roku 1989 sa ÚŠOP sa rozdelil na niekoľko samostatných inštitúcií. Od 1. júla 1990 vstúpilo múzeum do povedomia verejnosti ako múzeum priamo riadené Ministerstvom kultúry SR. Od 1. júna 1996 do konca roku 1998 bolo múzeum spolu s ostatnými mikulášskymi kultúrnymi inštitúciami súčasťou Hornoliptovského kultúrneho centra. Od 1. januára 1999 je Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva (SMOPaJ) špecializovaným múzeom

s celoštátnou pôsobnosťou pre oblasť ochrany prírody a krajiny v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva životného

25. – 26. október 2016 Múzeum SNP Banská Bystrica

Č O

prostredia Slovenskej republiky.

M Ú Z E Í ?

Interaktívne prvky v nových expozíciách Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši

Múzejné expozície V súlade so zameraním múzea bola prvou expozíciou krasová expozícia. Prvá expozícia múzea z roku 1936 inštalovaná v Župnom dome pozostávala z inštalácie vtedajších zbierok múzea, ktoré tvorili výsledok zberateľského úsilia kustóda

O B S A H O M

Jána Volku-Starohorského a ostatných členov kuratória múzea. Popri značnom množstve geologických zbierok, ukážok sintrovej výzdoby z Demänovskej jaskyne Slobody a neskôr i z Domice, paleontologických a archeologických nálezov zo Slovenského krasu, literatúry a máp nemalá časť expozície zahŕňala rôzny národopisný, resp. historický materiál (zbrane, cechové pamiatky, portréty liptovských zemanov, obrazy, numizmatické zbierky a i.), ktorý tematicky súvisel s regiónom Liptova. Prvá jaskyniarska výstava Jaskyniarskeho zboru KSTL z roku 1946 sa stala základom ďalšej expozície. Prezentovala

D I G I T Á L N Y M

krasové bohatstvo Slovenska podľa jednotlivých oblastí. Organickú súčasť tejto v poradí druhej expozície tvorila prezentácia významných slovenských jaskýň, histórie jaskyniarskych objavov, výskumov a problematiky ochrany jaskýň. V poradí tretia expozícia múzea, inštalovaná v roku 1969, postavená na geografickom princípe, objasňovala problematiku krasového fenoménu všeobecne i špeciálne na území slovenských Karpát. Skladala sa z dvoch častí. Vo všeobecnej časti sa prezentoval pojem krasu a vplyv geologických, klimatických a iných podmienok na jeho vznik v slovenských Karpatoch. Druhú, špeciálnu časť expozície tvorila popri histórii výskumu krasových javov prezentácia typologického členenia krasových oblastí na Slovensku so zameraním na bohatstvo krasových foriem a ostatné hodnoty jaskýň. Od roku 1980, po zrušení expozície, sa múzeum pod hlavičkou 50. výročia svojho vzniku na prechodný čas prezento-

valo voči verejnosti cyklom niekoľkých stálych výstav. Popri prierezovej výstave o činnosti múzea od roku 1983 chýbajúcu

Č O

expozíciu suplovali dve výstavy. Prvá z nich sa orientovala na sintrové formy jaskýň, obsahovú stránku druhej predstavovala problematika historického vývoja merania a mapovania jaskýň na Slovensku. Po roku 1990 nastal v otázke expozícií zásadný obrat. S ohľadom na celoslovenské postavenie múzea sa začala realizovať koncepcia postupného budovania viacerých expozičných celkov vo forme uceleného systému, prostredníctvom ktorého by sa vo vzťahu k verejnosti prezentovalo všetko, čo vytváralo špecializovaný odborný profil múzea. Na uvedenom základe vytvorilo múzeum tri stále expozície. Expozícia Kras a jaskyne Slovenska bola umiestnená v priestoroch budovy na ulici 1. mája a bola inštalovaná v roku 1994. O niečo skôr pred touto expozíciou bola vytvorená aj expozícia Chránená príroda Slovenska v priestoroch bývalého jezuitského kláštora, a to v roku 1992. Poslednou v poradí bola inštalovaná v suteréne tej istej budovy expozícia Minerály – výskyt, výskum, využitie. Všetky expozície sa vyznačovali prezentáciou zbierok vo vitrínach. Boli bez ozvučenia a bez interaktívnych prvkov. Jediná výstava Minerály − výskyt, výskum, využitie bola sprístupnená bezbariérovým vstupom aj pre zdravotne znevýhodnených návštevníkov. V roku 2007 dostalo múzeum šancu uchádzať sa o projekt zo štrukturálnych fondov Európskej únie, ktorý bol v roku 2008 pripravený a súčasne schválený. Išlo o projekt Rekonštrukcia historickej budovy múzea, kultúrnej pamiatky pre environmentálne vzdelávanie. Zvláštnosťou tohto projektu bolo spojenie stavebných úprav budovy s reinštaláciou existujúcich expozícií. Expozičná časť tohto projektu bola riešená súťažou návrhov architektonicko-ideového typu (Tonkovič, 2013). Takého riešenie prinieslo nemalé komplikácie, ktoré nakoniec vyústili skoro až do patovej situácie, keď sa expozície riešili pomocou 19 verejných súťaží, pretože došlo k návrhu rozčlenenia expozícií na tvorivú a netvorivú časť. Čo však bolo, na druhej strane, výhodou takéhoto postupu, bolo to, že komisia priameho rokovacieho konania, ktorá kontrolovala dopracovanie víťazného súťažného návrhu prakticky na múzejný scenár, pracovala 10 mesiacov. V rámci tohto obdobia sa vytvoril pracovný kolektív, ktorý tvorili 4 architekti, 1 filmový režisér, 1 filmový scenárista, 2 profesionálni zvukári, 20 výtvarníkov, z toho 1 z múzea a 13 kurátorov zodpovedných za koncepciu jednotlivých odborných celkov múzejných expozícií (Habalová, a kol., 2014). V expozícii Kras a jaskyne Slovenska zostalo členenie odborných celkov rovnaké ako pred rekonštrukciou. Tieto celky sú nasledovné: hydrológia v krasovej krajine, povrchový a podzemný kras, ľadové jaskyne, jaskynná výzdoba, biospeleológia – život v jaskyni, speleoarcheológia – využívanie jaskýň človekom a jaskyniarstvo – od povestí po speleológiu ako vedu.

Zborník prednášok z konferencie

Interaktívne prvky v nových expozíciách Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši

V expozícii Chránená príroda došlo k viacerým zmenám. K častiam chránená fauna a chránená flóra bola zahrnutá celá mineralógia s doplnením o celok baníctvo v horách. Ďalšími novými celkami tejto expozície sú molekulové základy genetiky ako podstata toho, čo chránime, história ochrany prírody v kontexte európskej legislatívy – NATURA 2000 a paleontológia. V novovybudovanom podkroví je umiestnená časť venovaná trvalej udržateľnosti, teda možnosti zosúladenia aktivít človeka v prírode s potrebami ochrany prírody. Táto časť má nasledovné celky: •

hory, horstvá, turistika a horolezectvo, lyžovanie, skialpinizmus, horská služba a lavínová prevencia, ako celky predstavujúce voľnočasové aktivity človeka v prírode,

•

rybárstvo, včelárstvo a poľovníctvo predstavujúce ako voľnočasové, tak aj hospodárske aktivity človeka v prírode,

•

drevárstvo a lesníctvo, poľnohospodárstvo marginálnych oblastí predstavujúce hospodárske aktivity človeka v prírode.

Všetky tieto odborné celky sú spracované z historického pohľadu a z pohľadu rizík, ktoré predstavujú tieto činnosti človeka pre prírodu a hľadania východísk z týchto rizík. Expozície sú ozvučené, doplnené interaktívnymi prvkami a všetky sú sprístupnené aj pre zdravotne znevýhodnených návštevníkov. Ich súčasťou sú audiovizuálne diela v podobe audio-sprievodcov formou príbehov jednotlivých vytipovaných zbierok a formou animovaných filmových dokumentov. Zaujímavosťou sú dokumentárne filmy, ktoré prezentujú odbornú prácu múzejných pracovníkov − kurátorov v prírode, aj pri spracovaní zbierok, pracovníkov výstavno-propagačného oddelenia a pracovníkov špecializovaného celoslovenského archívu a knižnice. Pomocou nich si návštevník priamo v expozíciách môže uvedomiť, že múzeum nie sú len expozície a ľudia, ktorí mu predajú vstupenku a sprevádzajú ho v nich, prípadne ľudia, ktorí zabezpečujú poriadok v týchto priestoroch, ale že múzeum je odborné pracovisko s veľmi zaujímavou pracovnou náplňou, ktorá sa týka terénneho výskumu, odbornej správy zbierok a prezentačných aktivít.

M Ú Z E Í ?

V rámci celej budovy, kde sú inštalované expozície Kras a jaskyne Slovenska a Chránená príroda Slovenska, sa nachádzajú 3 relaxačné zóny. Prvá je na prízemí, kde si návštevník môže pozrieť podľa výberu z ponuky 3 dokumentárne filmy o histórii budovy, múzea a o životnom diele spoluzakladateľa múzea Jána Volku-Starohorského, ako aj film Kroky v čase o rekonštrukcii budovy a reinštalácii expozícií. Dokumentárne filmy sú v anglicko-slovenskej mutácii. Pri kúpe vstupeniek si môže návštevník pozrieť virtuálne náhľady do expozícií a dostane informáciu o aktuálnych poduja-

O B S A H O M

tiach, ktoré sa v múzeu uskutočňujú. Keďže prehliadka oboch expozícií zaberie minimálne 2 hodiny, múzeum ponúka aj opakované vstupy formou 3-vstupových a 5-vstupových permanentiek. Cenovo sú zvýhodnené aj vstupenky pre rodiny a pre školské výpravy. Osobitne sú spoplatnené environmentálne programy pre školy, ktoré sú súčasťou ponukového katalógu. Na tomto poschodí sa nachádza aj polyfunkčná miestnosť múzea, ktorá slúži na konferencie, prednášky, ale aj workshopy, prípadne na krátkodobú prezentáciu výstavných panelov. Druhá relaxačná zóna sa nachádza v jaskyniarskej expozícii v celku jaskyniarstvo od povestí k speleológii ako vede. Návštevník si tu môže pozrieť staré jaskyniarske filmy, ale aj filmy o práci kurátorov z oddelenia jaskyniarstva. Tiež je tu

D I G I T Á L N Y M

možné realizovať prednášky a besedy pre menší okruh návštevníkov s počtom do 20 ľudí. Posledná relaxačná zóna sa nachádza v podkroví a obsahuje okrem premietania dokumentárnych filmov o práci pracovníkov múzea aj zónu pre deti, kde sa môžu hrať a vykonávať rôzne aktivity. Tiež je tu možné prezentovať menšie výstavy.

Nové formy a nové témy v expozíciách Múzejné expozície, na rozdiel od iných foriem výstavnej činnosti, ako sú napríklad rôzne experimentáriá, prípadne vedecko-popularizačné centrá, by mali mať ťažisko svojho múzejného obsahu spojené s prezentáciou zbierok múzea v súlade s jeho zameraním. Samozrejme, toto nevylučuje zapojenie nových foriem, ktoré môžu byť zaujímavé aj z estetického pohľadu, môžu byť náučné, interaktívne aj zábavné, podstatné je však to, aby nezatienili to základné, čo je úlohou múzejnej

expozície, a to je prezentácia zbierok formou, ktorá umožňuje predstaviť zbierky, prípadne aj doplnkový materiál múzea

25. – 26. október 2016 Múzeum SNP Banská Bystrica

Č O

(makety, modely, rekonštrukcie) v logických súvislostiach tak, aby bol dosiahnutý výchovno-vzdelávací cieľ.

M Ú Z E Í ?

Interaktívne prvky v nových expozíciách Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši

V prípade nášho múzea je to hlavne zvyšovanie ekologického vedomia návštevníkov, ktoré sa potom premietne v spoločnosti do zvýšeného ekologického povedomia, ktoré je základnou platformou pre fungovanie legislatívnych noriem v ochrane prírody a životného prostredia. Z hľadiska tohto je nevyhnutné zamerať sa v ochrane prírody nielen na

O B S A H O M

charakteristiku chránených druhov a chránených území, ale aj na vysvetlenie základných procesov živých organizmov, ktoré sú znečisteným životným prostredím ohrozené. V našom prípade sme k dosiahnutiu takéhoto cieľa využili v časti expozície Chránená príroda Slovenska – Zem, miesto pre život, animované filmy Fotosyntéza, jeden z najväčších zázrakov života a Genetika. Ich úlohou je upozorniť návštevníka, že znečistenie životného prostredia a klimatické zmeny ovplyvňujú proces fotosyntézy ako základný proces pre existenciu všetkých zelených rastlín, ako základný proces, ktorý vytvára biomasu, teda aj potravinovú základňu, a aj ako základný proces, ktorý dodáva do atmosféry kyslík nevyhnutný

D I G I T Á L N Y M

pre život všetkých živých organizmov. Vo filme Genetika upozorňujeme návštevníka na to, že všetky životné procesy sú naprogramované a uchovávané v bunkách vo forme dvojzávitnice DNA. Keď dôjde k jej poškodeniu, dochádza k zlyhávaniu základných životných procesov a tieto poškodenia sa v prípade výskytu v pohlavných bunkách prenášajú do ďalších generácií. V odbornom celku História ochrany prírody v kontexte európskej legislatívy sme chceli poukázať na to, že druhy, obzvlášť druhy vtákov, nepoznajú hranice, ktoré vytvoril človek na rozdelenie štátov a že Európa je ako kontinent spoločným domovom mnohých významných druhov, z ktorých veľké množstvo sa nachádza práve aj na území nášho malého štátu. V časti venovanej trvalej udržateľnosti chceme zase upozorniť návštevníka na to, že príroda je tu pre človeka, ale

zároveň potrebuje reguláciu jeho činností tak, aby tu jej hodnoty ostali aj pre ďalšie generácie. Riešenie tejto dilemy „využívania“ prírody je veľmi diskutabilné a besedy na túto tému sa môžu priamo odohrávať v priestoroch našej expozície.

Č O

Na tieto odborné celky expozícií nadväzujú vzdelávacie environmentálne programy pre školy všetkých typov, ktoré sme v súlade s odporúčaniami (Brabcová, 2008) tvorili v rámci spolupráce so školami, konkrétne najviac s Gymnáziom M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši. V jaskyniarskej expozícii chceme upozorniť na to, že táto téma je ideálnou pre vytvorenie výučbových programov s medzipredmetovým zameraním, ako je to v súčasnosti odporúčané (Pavlikánová, 2013). Z formálnej stránky by sme chceli upozorniť na využitie niektorých zaujímavých prvkov. Celé expozície sú ozvučené, pričom tieto zvuky môžeme rozdeliť do niekoľkých kategórií: • reálne zvuky, tvoriace reálne pozadie prostredia diorám, ako je kvapkanie vody v jaskynných diorámach, reálne zvuky vybratých chránených druhov živočíchov, ktoré si môže návštevník voliť, • rekonštrukcie zvukov, napríklad v dioráme Jaskyňa miesto obetí alebo v Paleontológii, kde boli zvuky vytvorené na základe poznatkov z literatúry a osobného dopracovania profesionálnym zvukárom, • komponované zvuky, ktoré boli využité v časti Mineralógia, kde sú jednotlivé chemické prvky predstavené pomocou zvukov hudobných nástrojov a s pomocou hlasu a sú rozdelené do kategórií ako strunové, dychové, bicie a ľudský hlas, podobne ako prvky v Mendelejevovej periodickej tabuľke prvkov. V rámci týchto kategórií sú umiestnené napríklad jednotlivé strunové nástroje od najvyšších tónov po tie s najhlbšími, podobne ako v jednotlivých skupinách tejto tabuľky sú umiestnené prvky od najnižšieho po najvyššie atómové číslo. Pri jednotlivých zlúčeninách vo výstavných vitrínach môže návštevník poznávať počet nástrojov aj ich presne určiť. Záverečným dielom tejto časti je hudobná skladba Zvuky Zeme. V expozíciách je použitý audio-sprievodca, pri ktorom si môže návštevník voliť zo 187 zvukových nahrávok, príbehov zbierok, konkrétnu nahrávku v slovensko-anglickej mutácii. Tieto príbehy zbierok pomáhajú návštevníkovi lepšie pochopiť, čo znamená múzejná zbierka, že každá má svoj príbeh, ako sa dostala do múzea a ako sa v múzeu využíva. Tieto príbehy môžeme tiež rozdeliť do troch kategórií: 1. príbeh viažuci sa s históriou zbierky, ako napríklad príbeh výliatku mozgovne neandertálca (obr. č. 1), 2. príbeh viažuci sa s výskumom, pri ktorom bola zbierka získaná, ako napr. príbeh jaskynných perál (obr. č. 2), 3. príbeh viažuci sa s mytológiou, ako napríklad príbeh známky s vyobrazením Jesienky (obr. č. 3).

Zborník prednášok z konferencie

Interaktívne prvky v nových expozíciách Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši

Expozície sú doplnené filmovými dielami, ktoré môžeme rozdeliť tiež do viacerých kategórií: •

upútavky, krátke filmové zostrihy, ako napr. v celku Vznik vesmíru a Zeme a film Vznik života na Zemi v Paleontológii,

•

animované filmy v slovensko-anglickej mutácii bez ozvučenia, ako napr. film Vznik a zánik jaskyne, ktorý návštevníkovi priblíži v krátkom časovom úseku milióny rokov trvajúci vývoj jaskyne od jej vzniku až po jej zánik alebo film Jaskynná výzdoba, ktorý názornou animáciou ukazuje,s ako rýchlo a v akých formách rastú jednotlivé typy jaskynnej výzdoby,

•

animované náučno-vzdelávacie filmy v slovensko-anglickej mutácii s nahovoreným textom, ako už spomínané filmy Fotosyntéza – jeden z najväčších zázrakov života, Genetika a film Zirkón o geologickom vývoji Zeme,

•

dokumentárne filmy, už spomínané filmy o práci múzejných kurátorov a ostatných odborných činnostiach v múzeu.

Dúfame, že pri využití týchto prvkov sme sa neodchýlili od Dolákom odporučeného: „Většinový názor muzeologů na moderní techniku lze shrnout asi takto: je to mimořádně vítaný pomocník v jakékoli prezentační činnosti, nesmí však být samoúčelný a stát se hlavním prostředkem múzejní promluvy.“ (Dolák, 2013) Expozície majú viaceré interaktívne prvky, ako sú: •

plazivka, maketa imitujúca jaskynné prostredie, ktoré musí prekonávať jaskyniar pri jaskyniarskych objavoch,

•

medvedí brloh, maketa imitujúca miesto zimného spánku medveďa hnedého, ktorá sa nachádza v dioráme s týmto druhom,

•

veterná skala, maketa umožňujúca precítenie ochladzovania tela s narastajúcou rýchlosťou vetra pre uvedomenie si, že podchladenie vplyvom veterných podmienok na horách je často príčinou vyčerpania až úmrtia aj pri nie tak nízkych teplotách,

•

počítačová hra, umožňujúca precvičiť si výskyt vybratých chránených druhov v jednotlivých chránených úze-

•

Rainerova útulňa, maketa prvej vysokohorskej útulne vo Vysokých Tatrách,

•

jaskyňa ako miesto meditácie, maketa jaskynného priestoru k meditácii,

•

gravitačné ťahadlá, model umožňujúci vyskúšať si hmotnosť 1 kg na planétach našej slnečnej sústavy,

•

model Važeckého krasu umožňujúci pochopiť správanie sa vody v krasovej krajine, ponory a vyvieračky aj pohyb

M Ú Z E Í ?

miach Slovenska,

vody v podzemných priestoroch, pomocný materiál inštalovaný tak, aby bol prístupný na dotyk v celkoch Povrchový kras a Mineralógia vhodný

O B S A H O M

•

hlavne pre slabozrakých a nevidiacich návštevníkov, ale aj pre bežného návštevníka, vhodný pre lepšie precítenie vlastností vystavených exponátov, •

nájdi si skamenelinu – priestor kde si návštevník môže nájsť modely skamenelín organizmov na Zemi.

•

efekt osvetlenia, využitia UV svetla pre vyniknutie štruktúry niektorých krasových foriem a minerálov (obr. č. 4),

•

efekt podsvietenia výstavných panelov,

•

maketa Krakovej hole umožňujúca pozorovanie jednotlivých chodieb a poschodí v najhlbšom jaskynnom systéme

D I G I T Á L N Y M

Expozície majú súčasne viaceré zaujímavé efekty:

•

maketa úvraťovej lesnej železničky, znázorňujúca historickú formu transportu drevnej hmoty,

•

rekonštrukcie tvárí z lebiek, predstavujúce výraz tvárí podľa tvaru lebiek (obr. č. 6),

•

rekonštrukcie historických druhov plazov a vtákojašterov (obr. č. 7),

•

rekonštrukcie historickej zelene, plavúňov a prasličiek,

•

pozorovanie detailov pod lupou, pozorovanie otlačkov,

•

minidiorámy v Speleoarcheológii, predstavujúce rozmanité využitie jaskýň človekom,

•

atypické vitríny s preparátmi netopierov v Biospeleológii (obr. č. 8).

na Slovensku, v Hipmannovom jaskynnom systéme (obr. č. 5),

25. – 26. október 2016 Múzeum SNP Banská Bystrica

Č O

Zbierky a pomocný materiál sú inštalované v klasických aj atypických vitrínach a diorámach.

M Ú Z E Í ?

Interaktívne prvky v nových expozíciách Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši

Digitalizácia vybratých zbierkových predmetov v rámci Národného projektu Digitálne múzeum a vízie využitia jej výsledkov v prezentačných aktivitách múzea.

O B S A H O M

Múzeum sa v rokoch 2013 až 2015 zapojilo do Národného projektu Digitálne múzeum, ktorý bol koordinovaný Múzeom SNP v Banskej Bystrici. V rámci tohto projektu bolo zdigitalizovaných 9 494 kusov zbierkových predmetov múzea, priamo v priestoroch múzea, ale aj v priestoroch Digitalizačného centra Múzea SNP v Banskej Bystrici. Išlo o nasledovné zbierky: •

geologické zbierky (minerály, horniny, speleotémy) – 2343 ks; zoologické zbierky (lebky, bezstavovce) – 220 ks,

•

botanické zbierky (herbáre, lišajníky a machy, huby) – 560 ks paleontologická zbierka (osteologický mate-

D I G I T Á L N Y M

riál), –1 800 ks, •

archeologická zbierka (keramika, kovové a kostené predmety), 150 ks,

•

vedecko-technické zbierky (meračská dokumentácia, speleologické pomôcky) – 1 100 ks,

•

kultúrno-historické zbierky (vecniny, tlačoviny, numizmatika) – 733 ks,

•

umelecké zbierky (výtvarné zbierky, fotografie, sklenené negatívy) – 2 588 ks.

V rámci týchto prác bola zdigitalizovaná aj tvorba modelu jaskynného leva podľa kostrových originálov v paleontologickej zbierke múzea. V rámci udržateľnosti tohto projektu chce múzeum spolupracovať s Digitalizačným centrom na ošetrení a digitalizovaní ďalších zbierok, ako aj na forme preberania výsledkov. Digitálne zábery by rado využilo pri tvorbe digitálnych výstav alebo kombinovaných výstav s klasickými aj digitálnymi prezentačnými prvkami v cykle múzejné miniatúry.

Použitá literatúra

Č O

BRABCOVÁ, A.: Brána muzea otevřená. Průvodce na cestě muzea k lidem a lidí do muzea. Náchod. 2008, s. 26 DOLÁK, J.: Teoretická východiska múzejní prezentace. In Muzeológia a kultúrne dedičstvo, 1/2013, s. 36. ISSN 1339-2204 HABALOVÁ, Z., ŠUBOVÁ, D., JANÍKOVÁ,O.: Dopracovaný súťažný návrh autorského expozičného diela. 2014 s. 55 PAVLIKÁNOVÁ, M.: Kontexty vzdelávania múzea / galérie a školy. In Muzeológia a kultúrne dedičstvo 1, 2013. s. 63. ISSN 1339-2204 TONKOVIČ,B., a kol.: Komplexný návrh autorského expozičného diela. 2014, s. 83

Zborník prednášok z konferencie

Obr. 3 Príbeh jesienky

Obr. 4 Využitie UV svetla pre vyniknutie štruktúry krasových foriem a minerálov

Obr. 5 Maketa Krakovej hole

Obr. 6 Rekonštrukcia tváre z lebky

Obr. 7 Rekonštrukcia historických druhov, vtákojašter

Obr. 8 Atypické vitríny s preparátmi netopierov

O B S A H O M

Obr. 2 Jaskynné perly

Č O

D I G I T Á L N Y M

Obr. 1 Výliatok mozgovne neandertálca

M Ú Z E Í ?

Interaktívne prvky v nových expozíciách Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši

Fotografie na tejto strane: Archív SMOPaJ foto M. Oravec

25. – 26. október 2016 Múzeum SNP Banská Bystrica

M Ú Z E Í ?

Príbeh jedného zbierkového predmetu

O B S A H O M

Mgr. Martin Pražienka Múzeum Slovenského národného povstania, Banská Bystrica

D I G I T Á L N Y M

Hlavný metodik digitalizácie – metodická podpora pre múzeá pri jednotlivých digitalizačných procesoch, určovanie metód snímania zbierkových predmetov pri digitalizácii, tvorba digitalizačných plánov a harmonogramu digitalizácie.

Výstavné projekty, ktoré prezentujú jeden zbierkový predmet, nie sú časté v slovenskom múzejníctve. Ak sa také niečo realizuje, musí byť inštalovaný objekt mimoriadne významný, unikátny, resp. forma prezentácie neobyčajná. Všetky tieto faktory sa spájajú v jedinečnom výstavnom projekte Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici, výstave s názvom „313 po stopách tanku Lt. vz. 38“. Kým bola výstava sprístupnená, ubehla dlhá doba plná mimoriadne náročnej práce odborných pracovníkov múzea. Na počiatku boli informácie o existencii vraku a priebežný niekoľkoročný monitoring pohybu tanku Lt. 38 v Istebnianskej doline. Terénny výskum pracovníkov múzea potvrdil pôvodnú lokalitu nálezu, avšak vrak už medzitým zmenil miesto

Stred-Zvolen a prepravnej spoločnosti sa podarilo torzo zachrániť a previezť do priestorov Múzea SNP v decembri 2012.

Č O

svojho uloženia a dostal sa do zberných surovín. Vďaka nadšencom vojenskej histórie z Oravy, Klubu vojenskej histórie Jedinečnosť tejto akvizície je práve v torzálnom charaktere tanku, ide totiž o najzachovalejšie torzo tohto typu tanku. Existujú aj kompletne zachované ľahké tanky vz. 38, ale nájsť takto početné torzo je unikátne. Po zaevidovaní a odbornom spracovaní bol konečný počet častí torza 114 ks. Stav objektu bol alarmujúci. Poveternostné podmienky, stopy minulosti

Stav torza pred konzervovaním

Zborník prednášok z konferencie

Príbeh jedného zbierkového predmetu

Múzejný digitalizačný systém Witikon

M Ú Z E Í ?

(odrezaná guma na podošvy) i hyenizmus ľudí spôsobili obrovskú degradáciu materiálu. Pre Múzeum SNP išlo o jednu z finančne náročnejších akvizícií. Avšak v stave, v ktorom bol objekt nadobudnutý, bol absolútne nevyužiteľný. Akúkoľvek výpovednú hodno-

O B S A H O M

tu mohol poskytnúť až po dôkladnom odbornom zásahu. V čase získania objektu Múzeum SNP spúšťalo projekt Digitálne múzeum. Vďaka tomu bolo torzo zaradené do zoznamu objektov vstupujúcich do procesu digitalizácie

Optický 3D skener Breuckmann

a vzhľadom na jeho stav bolo zároveň určené na vykonanie potrebného konzervátorského zásahu. Nakoľko rozsah poškodenia objektu a jeho častí bol značne rozsiahly, odborné

D I G I T Á L N Y M

konzervátorské zásahy na ňom prebiehali fázovito a dlhodobo za spolupráce viacerých odborných pracovníkov konzervátorského tímu Digitalizačného centra M SNP. Prvým krokom bola identifikácia jednotlivých častí podľa dostupnej dokumentácie, rozdelenie do materiálových skupín z dôvodu odlišného technologického postupu konzervovania a následne vizuálna diagnostika. Vďaka správne zvoleným postupom mechanického čistenia, a hlavne na Slovensku zriedkavo používaným spôsobom redukcie korózie pomocou ponoru v elektrolytickom kúpeli boli výsledky konzervovania veľmi efektné. Konzervátorský tím vďaka sondám a zvolenému šetrnému spôsobu odstránenia korózie dokázali odkryť zvyšky zachovanej pôvodnej kamufláže na veži a v miestach, kde mali tanky namaľované taktické číslo, sa objavili zvyšky farby a obrysy čísla 313. Tento fakt znamenal prelom v prácach na torze tanku, nakoľko „hrdzavá kopa železa“ začínala získavať identitu. Potvrdil sa tak predpoklad kurátora o zachovaní fragmentov farebných vrstiev, ale zároveň identifikácia tanku podľa taktic-

kého čísla ho posunula v odbornom spracovaní predmetu. Postupne získaval dobové fotografie tanku, identifikoval členov

25. – 26. október 2016 Múzeum SNP Banská Bystrica

Č O

posádky. Objasnila sa tak celá genéza od výroby až po opustenie tanku v lesoch na Orave. Zároveň boli objavené filmové

D I G I T Á L N Y M

zábery z vojenských prehliadok, kde sa okrem iných tankov objavuje i tento konkrétny. Získal sa tak rozsiahly vizuálny

O B S A H O M

M Ú Z E Í ?

Príbeh jedného zbierkového predmetu

materiál, ktorý dotváral identitu torza a postupne sa pred pracovníkmi Múzea SNP čoraz viac objavoval tank.

3D model tanku

Tieto dva faktory, odborná práca konzervátorského tímu a kurátora, podmienili pracovníkov Múzea SNP k myšlienkam,

Č O

čo ďalej s týmto objektom urobiť, ako využiť jeho potenciál, ktorý získaval. Čoraz viac sme tank začínali vidieť ako prezentačný objekt. Myšlienka rekonštrukcie do pôvodného stavu bola zamietnutá vzhľadom na jeho nálezový stav a následnú finančnú i časovú náročnosť, ale i z dôvodu, že Múzeum SNP disponuje kompletným tankom vz. 38 v exteriérovej expozícii ťažkej techniky. Ako ideálna a reálna možnosť sa vyhodnotila kompletizácia existujúcich originálnych častí, ktoré je možné inštalovať na pôvodné miesta pomocou nových spojovacích a nosných konštrukčných prvkov a materiálov, aby sa tak vytvoril hodnotný a čitateľný technicko-estetický pohľad na celok ako tank. Vzhľadom na to, že Múzeum SNP disponuje špecializovaným Digitalizačným centrom, ktoré sa zaoberá digitalizáciou zbierkových predmetov, sekundárnou formou prezentácie bola virtuálna rekonštrukcia tanku, ktorá by dopĺňala statickú inštaláciu celku. Idea prezentácie torza ako statického inštalačného objektu výrazne ovplyvnila rozsah prác konzervátorského a reštaurátorského tímu. Okrem už spomínaných prác bolo nevyhnutné pristúpiť k tvarovým rekonštrukciám deformovaných častí objektu, aby bolo možné osadenie na ich pôvodné miesta. Pre zvýraznenie identity tanku a previazanie na získané materiály o ňom sa realizovala jemná akcentácia taktického čísla. Záverečný celoplošný náter mikrokryštalickým voskom bol poslednou fázou konzervovania v rámci projektu Digitálne múzeum. Ďalšia fáza sa už vykonala nasledovne. Pristúpilo sa ku kompletizácii existujúcich vybratých častí s cieľom: •

zabezpečiť skriňu brnenia pred možnými deformáciami pri ďalšej manipulácii doplnením prvkov nevyhnutných pre jej statickú stabilitu – vytvorenie a inštalácia nového vrchného pancierového plechu pre uloženie veže tanku na jej pôvodné miesto;

•

vytvoriť siluetu tanku.

Dotvorenie siluety tanku spočívalo najmä v kompletizácii pohonných kolies a časti pásu, krytu ventilátora a osadení veže tanku. Virtuálna prezentácia torza determinovala snímanie objektu. K digitalizácii sa muselo pristúpiť iným spôsobom ako v rámci projektu, kedy bolo torzo snímané metódou tzv. veľkorozmerného kontextového snímania, čo znamená, že sa vytvorilo niekoľko záberov vo vysokom rozlíšení celého objektu spoločne. Vzhľadom na predstavu prezentácie torza ako tanku bolo potrebné pristúpiť k snímaniu jednotlivých častí samostatne. Účelom nebolo virtuálnou prezentáciou nahradiť

Zborník prednášok z konferencie

Príbeh jedného zbierkového predmetu

Inštalácia torza tanku Lt. vz. 38 na výstave 313 po topách tanku Lt. vz. 38

statickú prezentáciu, ale doplniť ju. Ukázať procesy, ktoré pri statickej prezentácii nie je možné deklarovať, ako napr. roz-

M Ú Z E Í ?

loženie či zloženie kompletizovaných častí; tak isto sa pokúsiť umiestniť zvyšné časti na svoje pôvodné miesta. Zároveň bolo nevyhnutné odkomunikovať odborný obsah, ktorý vytvoril kurátor predmetu interaktívnou formou, príťažlivou najmä pre mladších návštevníkov. Základným predpokladom pre virtuálnu prezentáciu je kvalitná digitalizácia predmetu, v tomto prípade jednotlivých častí objektu. Pri digitalizácii objektov je dôležité poznať účely využitia digitálnych výstupov, nakoľko inak sa pristupuje

O B S A H O M

k snímaniu predmetu z dôvodu napr. publikovania, dokumentácie či využitia vo virtuálnom svete. V prípade snímania torza tanku č. 313 boli použité dve metódy snímania, resp. technológie. Prvou bola metóda snímania objektovou panorámou pomocou múzejného digitalizačného systému Witikon, kedy vzniká séria minimálne 144 fotografií vo vysokom rozlíšení (40 Mpx). Tieto fotografie zachytia predmet zo všetkých pohľadových strán a následne sa fotogrametricky spracujú do 3D modelu. Druhou metódou bolo optické snímanie 3D skenerom Breuckmann, ktorého výstupom už je samotný 3D model. Takže pracovným formátom pre vytvorenie virtuálnej prezentácie bol 3D model. Polygonálny 3D model je vhodným formátom pre prezentáciu trojrozmerného objektu vo virtuálnom priestore. Dá sa

D I G I T Á L N Y M

ním pohybovať, približovať, čím dokáže poskytnúť viac vizuálnych informácií ako statická inštalácia, či samotná fotografia. Dôležité je preto položiť si otázku, čo vlastne chcem ukázať? V prípade prezentácie tanku 313 išlo o umiestnenie jednotlivých súčiastok torza na pôvodné miesta tanku, konkrétne tie, ktoré nebolo možné kompletizovať pri konzervátorských prácach, nakoľko chýbali nosné a spojovacie prvky. Išlo hlavne o časti motora a veže tanku. Zároveň sa však prihliadalo na to, aby prezentovaný 3D model spĺňal predpoklad vizualizácie tanku. Preto sa pri tvorbe vychádzalo z modelu tanku a následne sa vkladali jednotlivé súčiastky. Druhým zámerom bolo ukázať kompletizované súčiastky jednotlivo, teda animáciami ich rozložiť a následne zložiť. Vzhľadom na to, že cieľom virtuálnej prezentácie nebolo nahradiť statickú inštaláciu, ale doplniť chýbajúce informácie, ako

najvhodnejšia forma sa nám javila možnosť využitia dotykového kiosku. Bola by tak zachovaná istá miera interaktivity v podo-

25. – 26. október 2016 Múzeum SNP Banská Bystrica

Č O

be „touch“ ovládania 3D modelu. Zároveň sme mali pred sebou množstvo rôznorodého materiálu o histórii tanku, ale hlavne

M Ú Z E Í ?

Príbeh jedného zbierkového predmetu

z rozsiahlej prípravy objektu na prezentáciu – fotografie a videá z prepravy, jednotlivých fáz konzervovania a digitalizácie až po renderovanie 3D modelu. Preto prišlo rozhodnutie rozšíriť obsah kiosku, okrem 3D modelu, ktorý je ústredným motívom, o celkový príbeh tanku 313.

O B S A H O M

Tak ako iné formy prezentácie,i virtuálna musí mať svoj zámer a scenár. V našom prípade išlo o odprezentovanie celého príbehu jedného predmetu, od železného šrotu nájdeného v lese na Orave až po tank s posádkou a príbehom. Pretože zaujímavý je práve ten príbeh, ako sa tank postupne začal meniť, získaval svoju zašlú krásu, stratenú identitu. Interesantné sú jednotlivé procesy konzervovania, nakoľko išlo o náročné a zdĺhavé práce, ktoré častokrát využívali nadštandardné postupy, resp. na Slovensku nevyužívané. Vďaka projektu Digitálne múzeum boli zdigitalizované objekty, ktoré súviseli s povstaleckými tankami a tankistami, výzbroj tanku a výstroj posádky. Objektové panorámy týchto predmetov boli použité v kiosku, aby do-

D I G I T Á L N Y M

tvorili dojem tanku a jeho posádky. Zároveň nechýbajú samotné informácie o digitalizácii predmetov. Celkovo je prezentácia realizovaná v rozkladovej štruktúre. Znamená to, že informácie sú sprístupňované postupne, od najvšeobecnejších po odbornejšie. Informácie v obsahu sú tak dostupné pre široké spektrum návštevníkov, od nadšencov histórie, znalcov digitalizácie, reštaurátorov či konzervátorov až po deti a mládež, pre ktorých je „touch“ funkcia kiosku prirodzeným prostredím. Výstava „313 po stopách tanku Lt. vz. 38“ je v tejto forme prezentácie pilotným výstavným projektom Múzea SNP. Jedinečný je v tom, že okrem samotnej technickej výroby stojana s obrazovkou všetky ostatné aktivity a činnosti vykonali pracovníci Digitalizačného centra v spolupráci s kurátorom zbierky. Práve bez jeho angažovanosti a dôkladnej spolupráce by nebolo možné zrealizovať takýto projekt. Pri dokončovaní kiosku sa angažovali i lektori múzea, ktorí trávili dlhé chvíle prehliadaním

a čítaním v jeho obsahu. Využitie a prezentácia digitálneho obsahu múzeí je jedným zo smerov, ktorým sa chce uberať Digitalizačné centrum

Č O

Múzea SNP. Ako špecializované projektové pracovisko musí fungovať minimálne 5 rokov a okrem svojich základných činností, bezplatného konzervovania a digitalizácie múzejných predmetov, chce múzeám ponúkať i reštaurovanie a rôzne realizácie prezentácií digitálneho obsahu formou kioskov, animácií, videí, prípadne iných interaktívnych 3D modelov. Digitalizácia totiž nie je cieľom pre múzejníkov, má byť prostriedkom k zlepšeniu ich odbornej činnosti.

Zborník prednášok z konferencie

Mobilná aplikácia Múzeum SNP

Mobilná aplikácia Múzeum SNP V roku 2015 Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici pripravilo technologickú novinku, ktorou chce osloviť hlavne mladú generáciu. Technologický partner aplikácie, spoločnosť GAMO, a. s., vyvinula aplikáciu v rámci riešenia GAMO SMART ZÓNY, ktorá je súčasťou budovania inteligentných mestských zón. Slúži na podporu propagácie regiónu, podporu podujatí, prezentáciu historických objektov, pamätníkov a pod. Účelom aplikácie Múzeum SNP je návštevníkom sprístupniť kalendár a podrobnejší program pripravovaných podujatí, poskytnúť informácie o stálej expozícii múzea, o zaujímavých zbierkových predmetoch a projektoch či priblížiť históriu 2. svetovej vojny a zvýšiť interakciu s vystavenými exponátmi. Aplikácia je bezplatne prístupná pre používateľov mobilných zariadení iOS a Android v dvojjazyčnej mutácii – slovensky a anglicky, je voľne stiahnuteľná z Google Play alebo App Store a funguje z 99% na báze offline. Pre používateľov smartfónov s podporovaným Bluetooth Low Energy – SMART navyše umožní efektívnu orientáciu a pohyb medzi vystavenými exponátmi vďaka interaktívnej mape. Keď sa návštevník dostane do blízkosti vybraných exponátov, zobrazí sa mu rozšírený popis o vybraných zbierkových predmetoch. Táto technologická novinka je nainštalovaná v exteriérovom prostredí Pamätníka SNP v Skanzene ťažkej bojovej techniky. Výhodou aplikácie je okamžitá odozva na aktualizácie. Prostredie aplikácie sa dá využiť na podporu jednotlivých podujatí, kde je potrebné aktualizovať obsiahly program alebo mapu, napríklad pri podujatiach ako Noc múzeí v Banskej Bystrici a vo Zvolene alebo pri každoročných oslavách Slovenského národného povstania či exteriérových výstavách.

O B S A H O M

M Ú Z E Í ?

Oddelenie marketingu Múzea SNP

Č O

D I G I T Á L N Y M

Aplikácia obsahuje interaktívnu mapu areálu, upozorní návštevníka na exponát a poskytne mu o ňom informácie

Aplikácia dokáže podporiť informovanosť a propagáciu podujatí. Propagácia aplikácie počas Noci múzeí a galérií. 25. – 26. október 2016 Múzeum SNP Banská Bystrica

Č O

D I G I T Á L N Y M

O B S A H O M

M Ú Z E Í ?

Príbeh jedného zbierkového predmetu

Zborník prednášok z konferencie

Záver

Záver Pred dvanástimi rokmi1 sme ako prví v Európe začali budovať integrovaný celonárodný digitálny katalóg múzejných zbierok (CEMUZ) a teraz sme sa realizáciou projektu Digitálne múzeum stali priekopníkmi v tvorbe depozitára digitálnych zobrazení múzejných zbierok. Vynaložili sme na to mimoriadne úsilie a získali sme pritom cenné skúsenosti a rozsiahly digitálny obrazový fond bezprecedentnej kvality. Je paradoxom, že v takejto pozícii ešte stále nemáme vlastný program2 jeho využitia, že prijímame z externého prostredia laické predstavy, podľa ktorých je jediným dôvodom digitalizácie informácií o múzejných zbierkach ich sprístupňovanie verejnosti na webe. Akoby to bola podstata našej odbornej práce; ako keby neexistovala potreba vzájomného zdieľania digitálneho obsahu v odbornom prostredí pre plnenie primárnych úloh múzeí. V rámci projektu Digitálne múzeum sme vizualizovali zbierkové predmety3 na najvyššej dosiahnuteľnej technickej úrovni4, pričom sme zachytávali každý detail ich podoby5 a momentálneho stavu, aby sme tým umožnili kontrolu6, on-line výskum a krížovú spoluprácu aj lokálne vzdialených odborných a vedeckých pracovísk či externých odborníkov. Vzniká teda špecifický fond múzeí, ku ktorému môže mať (a mala by mať!) odborná verejnosť neobmedzený prístup. Je to digitálny fond budovaný s ohľadom na to, aby bol schopný do značnej miery zastúpiť hmotné objekty; aby umožňoval, podnecoval, uľahčoval, urýchľoval a spájal vedomostné zhodnocovanie kultúrneho dedičstva, ktoré majú pod kuratelou naše múzeá. V tom vidím primárnu funkciu digitálneho fondu múzeí. Sprístupnenie digitálneho obsahu širokej verejnosti môže byť až nadväzná úloha a múzejníctvo by k nemu malo pristupovať uvážene a na základe muzeologicky ujasneného programu. V každom prípade by malo byť tematické, interpretované, cieľavedomé, systematické7 a predovšetkým kultúrnotvorné. V súčasnej dobe vystupujú do popredia požiadavky na verejné sprístupnenie digitálneho obsahu múzeí hlavne

M Ú Z E Í ?

z externého – mimomúzejného prostredia. Tie nemusia zodpovedať kvalifikovaným predstavám o nakladaní s kultúrnym dedičstvom. Múzejníctvo by ich malo pozorne vnímať, prehodnocovať a fundovane na ne reagovať – zodpovedajúco svojmu poslaniu a spoločenskému významu hmotného kultúrneho dedičstva. Na to všetko čo “by múzejníctvo malo”, ho treba ideovo pripraviť a vedomostne vybaviť. Odborný program konferencie vychádzal zo zámeru predstaviť súčasné spektrum problematiky sprístupňovania digitálneho obsahu múzeí.

O B S A H O M

Pozostával z dvoch blokov a reflektoval tak dve základné línie elektronického sprístupňovania múzejných zbierok širokej verejnosti; on-line (1) a in-site (2). Sprostredkovanie digitálneho obsahu múzeí on-line; teda prostredníctvom internetu, sa v súčasnosti uberá dvoma hlavnými smermi; katalógovým a prezentačným. Katalógové sprístupňovanie umožňuje vyhľadávanie textových a obrazových informácií o jednotlivých kultúrnych objektoch, prípadne o kolekciách, a je už pomerne frekventované. Známe a propagované sú predovšetkým nadnárodné i národné kultúrne portály (Europeana, Slovakiana), no ukazuje sa, že lepšie uplatnenie majú

D I G I T Á L N Y M

špecializované katalógy (eSbírky, Web umenia) a regionálne digitálne archívy (napríklad eBadatelna Zlínskeho kraja). Vo všeobecnosti je ich účelom rýchle sprostredkovanie komfortného prístupu ku konkrétnemu vyhľadávanému obsahu primárnych informačných zdrojov. Preto ich úžitkovosť určuje technologická funkcionalita, komplexnosť a spoľahlivosť informácií.

25. – 26. október 2016 Múzeum SNP Banská Bystrica

Č O

1 JURKOVIČ, J. Trochu histórie. Múzejná informatika [online]. 2014. Dostupné na internete: https://sites.google.com/site/muzejna/digitalizacia/trochuhistorie 2 JURKOVIČ, J. Koncepcia uplatnenia digitálneho obsahu múzeí. Múzejná informatika [online]. 2015. Dostupné na internete: https://sites.google. com/site/muzejna/digitalizacia/strategia 3 Používame špeciálnu technológiu vyvinutú na vizualizáciu múzejných zbierok – Witikon. Pozri na internete: http://witikon.eu/ 4 Múzejná informatika, sekcia Technológie. [online]: https://sites.google.com/site/muzejna/technologia 5 JURKOVIČ, J. Koncepcia uplatnenia digitálneho obsahu múzeí. Múzejná informatika [online]. 2015. Dostupné na internete: https://sites.google. com/site/muzejna/digitalizacia/autenticita_a_detail 6 Videoklip Múzeum 21. storočia. 2009. Dostupné na internete: https://www.youtube.com/watch?v=g85K5sqg91Q&feature=youtu.be 7 JURKOVIČ, J. Systém tvorby a správy múzejných výstav. Múzejná informatika [online]. 2014. Dostupné na internete: https://sites.google.com/site/ muzejna/technologia/vystavy

M Ú Z E Í ?

Záver

Naproti tomu v on-line prezentáciách ide o interpretované sprístupňovanie múzejných zbierok; o cieľavedomú komunikáciu pravdivého kultúrneho obsahu či odkazu prostredníctvom vhodne vybraných múzejných dokumentov. Hodnota prezentácie je daná kvalitatívnou úrovňou spracovania ich obsahu a formy. Vo všeobecnosti sú to duševné výtvo-

O B S A H O M

ry, väčšinou autorské diela. Na stránkach Google Arts & Culture8 môžeme nájsť celý rad jednoduchých, no aj obsahom a formou atraktívnych výstav prezentujúcich zaujímavé témy prakticky zo všetkých oblastí kultúry. Prezentácie tém sa objavujú aj na stránkach českého kultúrneho dedičstva on-line – eSbírky9, a tiež na slovenskom Webe umenia10. Zdá sa, že tam smeruje aj súčasná aktivita manažmentu portálu Slovakiana11 prípravou autoringového nástroja pre virtuálne prezentácie kultúrneho dedičstva12. Z viacerých prednášok, ktoré odzneli na konferencii, vyplynulo, že kyberpriestor poskytuje on-line prezentáciám takmer neobmedzené interpretačné možnosti. Ich výhodou oproti klasickým in-site vý-

D I G I T Á L N Y M

stavám je vymanenie sa z obmedzení časopriestoru. Jediným obmedzením je snáď len limitovaná rýchlosť prenosu dát. Treba si však všímať aj to, že využívanie on-line prezentácií má zjavné i skryté úskalia; od znižovania schopnosti percipientov vnímať a rozlišovať pravdivosť, hodnotiť autenticitu cez povrchnosť chápania obsahu (v dôsledku informačného pretlaku) až po profanáciu komunikovaného obsahu prevahou plytkých atrakcií (webové prezentácie sa pretekajú v počte prístupov na stránky a získavajú si pozornosť aj nadbiehaním užívateľskému ne/vkusu). Pri profesionálnej tvorbe múzejných prezentácií by sme nemali strácať zo zreteľa, že digitálny obsah nemôže byť náhradou autentického kultúrneho objektu13, ale len sprostredkováva o ňom informácie; vedomostné a obrazové. Osobitosťou múzejnej prezentácie totiž je, a zrejme aj zostane, sprítomňovanie minulosti prostredníctvom originálnych hmotných

dokladov, autentických dôkazov čohosi, čo “tam vonku už neexistuje”14. Tejto problematiky sa viac menej nepriamo dotkli aj prednášky v druhom bloku. Predstavili možnosti využitia digitálneho obsahu v on-site prezentáciách na rozšírenie obsahu

Č O

a zatraktívnenie formy reálnych múzejných výstav15. Dominovali dve hlavné témy; interaktivita a virtualizácia. Uplatnenie digitálneho obsahu v reálnych výstavách je síce viazané na konkrétny priestor a čas, no nemá obmedzenia v rýchlosti prístupu k veľkým dátovým objemom, ako je to v prípade on-line prezentácií. To umožňuje použiť obrazové dáta vo veľmi vysokom rozlíšení a vytvoriť pomerne presvedčivú ilúziu oživenia toho, čo už zaniklo; uplatniť virtuálnu realitu. Jej kľúčovou vlastnosťou je vyvolať u návštevníka múzea (percipienta múzejnej prezentácie) pocit, že vstúpil do iného sveta16, v ktorom dochádza k interakcii medzi ním a jednotlivými prvkami virtuálneho priestoru. V ňom môže digitálne objekty nielen pozorovať zo všetkých strán, ale tiež s nimi ľubovoľne manipulovať. Technické prostriedky na súčasnej úrovni dokážu simulovať videnie priestoru, tvarov a svetla tak, že do značnej miery zodpovedajú reálnemu svetu. Sú schopné synchrónne generovať aj trojrozmerné akustické pole. Návštevník múzea sa tak môže preniesť priamo do prezentovanej historickej situácie, kde sa stáva jedným z prvkov virtuálnej reality; súčasťou jej prostredia a komunikovaného príbehu. Napokon, účastníci konferencie mali príležitosť overiť si možnosti virtuálnej reality a porovnať princípy imerzívnej a rozšírenej reality na výstupoch z digitalizácie kultúrnych objektov v prezentačnom stánku Štúdia 727. Aj pri využívaní digitálneho obsahu v reálnych výstavách je treba uvedomiť si určité úskalia. V nastupujúcom trende totiž reálny exponát stráca svoju dominanciu. Pred zážitkom z autenticity hmotného dôkazu reálnej skutočnosti sa začína uprednostňovať simulovaný zážitok. Absenciu hodnoty autentického svedectva kompenzuje atraktívnosť komunikácie a to 8 9 10 11 12 13 14 15 16

Stránky Google Arts& Culture https://www.google.com/culturalinstitute/beta/ Stránky českého kultúrneho dedičstva on-line http://www.esbirky.cz/ Stránky portálu galérií – Web umenia http://www.webumenia.sk/ Portál kultúrneho dedičstva SR https://www.slovakiana.sk/ JURKOVIČ, J. Virtuálna múzejná prezentácia. 2016. Dostupné na internete: https://docs.google.com/presentation/ d/e/2PACX-1vR5jvmihy8H5ExjxD797rn5-t3YKCpNfjc_GxpgcZfG0zCnqz9n7x67zyWj_o_ZpG3-UZhVivtbqsCS/ pub?start=false&loop=false&delayms=3000&slide=id.p JURKOVIČ, J. Koncepcia uplatnenia digitálneho obsahu múzeí. Múzejná informatika [online]. 2015. Dostupné na internete: https://sites.google. com/site/muzejna/metodika/virtualne_verzusrealne Beneš, J.: Muzejní prezentace, Praha, 1981 Všimli sme si, že sa začína používať označenie reálnych výstav „kamenné“ ako protiklad internetových. JURKOVIČ, J. Imagine. Múzejná informatika [online]: https://sites.google.com/site/muzejna/informatika/imagine

Zborník prednášok z konferencie

Záver

prináša so sebou vysoké riziko spovrchnenia múzejných programov až k ich degradácii na akúsi digitálnu show či PC hru. Takže spektrum výsledkov novej múzejnej komunikácie môže byť veľmi diferencované; v rozmedzí od “cirkusovej” zábavy skrytej za vysokú technickú úroveň, cez estetický zážitok z kvality spracovania, až po evokáciu kultúrneho, historického zážitku a účinku na morálne vedomie. Ktorým smerom sa bude uberať využívanie digitálneho obsahu múzeí, záleží od mnohých faktorov. Vo veľkej miere však aj od toho, ako sa k tomu postaví samotné múzejníctvo a čo bude schopná k tomu povedať jeho teória. Odmietanie a ignorovanie nových komunikačných trendov, metód a technológií by nijako neprospelo ani múzejníctvu ani kultúre. Naopak, uvoľnilo by to priestor komerčným programom, v ktorých sú kultúrne ciele kdesi na samom konci (ak vôbec sú súčasťou nejakých komerčných zámerov). Naopak, múzejníctvo samo by malo v tejto oblasti prevziať iniciatívu a aktívne presadzovať zmysluplné kultúrnotvorné uplatnenie vlastného produktu, ktorý má teraz (či sa nám to páči alebo nie) už aj digitálnu podobu. Neočakávali sme, že na dvojdňovom podujatí obsiahneme celú problematiku predností a záludností sprístupňovania digitálneho obsahu múzeí a že sa zjednotíme v názoroch. Cieľom konferencie bolo vyslať impulz, vzbudiť záujem, ukázať možnosti, naznačiť cesty a pripravovať odborné prostredie pre modernizáciu múzejnej práce. Zúčastnilo sa jej 128 odborných a organizačných pracovníkov múzeí. Impulz bol teda vyslaný.

Č O

D I G I T Á L N Y M

O B S A H O M

M Ú Z E Í ?

Jano Jurkovič

25. – 26. október 2016 Múzeum SNP Banská Bystrica

O B S A H O M

M Ú Z E Í ?

Obrazová reportáž

Konferenciu otvoril PhDr. Stanislav Mičev, PhD.

Č O

D I G I T Á L N Y M

Prezentácia účastníkov

Zaplnené auditórium

Prezentácia mobilnej aplikácie Múzea SNP

Zaujatí prezentáciou

Kuloárové diskusie 78

Zborník prednášok z konferencie

Obrazová reportáž

Príbeh jedného zbierkového predmetu začal na smetisku

Prezentačný pult Digitalizačného centra

Audioguide od firmy Promotion and Education

D I G I T Á L N Y M

Rozšírená realita Štúdia 727

O B S A H O M

M Ú Z E Í ?

Virtuálna realita Štúdia 727

25. – 26. október 2016 Múzeum SNP Banská Bystrica

Č O

Múzejný digitalizačný systém Witikon firmy Edico SK 79

M Ú Z E Í ?

Logá a odkazy na stránky

O B S A H O M

expo

Č O

D I G I T Á L N Y M

INSPIRACE PRO VAŠE MUZEUM

Zborník prednášok z konferencie

Audio Průvodce – Audio Guide

25. – 26. október 2016 Múzeum SNP Banská Bystrica

Č O

D I G I T Á L N Y M

O B S A H O M

M Ú Z E Í ?

Rozhovor s produktovým managérom spoločnosti PROMOTION AND EDUCATION, s.r.o., Praha (http://www.audioguide.cz – Ing. Vladimírem Martincem (zkr. VM v texte rozhovoru). Položili sme mu niekoľko otázok týkajících sa audio sprievidcovských služieb, s ktorými má spoločnoť dlhodobé skúsenosti. Redakcia (R): Radi by sme sa Vás spýtali na problematiku audio sprievodcov, ktoré sa už niekoľko rokov venujete. VM: Produkty a služby v oblasti audio průvodců poskytujeme již 15 let. Kromě vlastního prodeje technického zařízení, poskytujeme i související služby při zavádění a provozování audio průvodců. Znamená to, že spolupracujeme se zadavatelem při přípravě scénáře prohlídky, zabezpečujeme překlady do požadovaných jazyků a nahrávky rodilými mluvčími. Pomáháme také radami při zahájení provozu a zejména při propagaci nově vzniklé služby. Můžeme poradit či realizovat označení v expozici, tisk plánků s prohlídkovou trasou, tisk a distribuci propagačních letáků aj. R: Ako teda vyzerá v praxi príprava na zavedenie audio sprievodcov? VM: Hned od začátku dbáme na to, abychom vybrali zákazníkovi typ sluchátek, který bude pro jeho potřeby co nejpříhodnější. Dodáváme zařízení několika typů, která se liší použitou technologií, rozsahem poskytovaných služeb, ale samozřejmě i cenou. Vše funguje systémem stavebnice. Je možné začít s minimální investicí – levné zařízení s menším počtem sluchátek, jedním či dvěma jazyky, s kratší nahrávkou. Podle zájmu návštěvníků a dostupných financí lze přidávat zařízení, jazyky, rozšiřovat nahrávku. Při přechodu na technicky dokonalejší typ audio průvodce odkoupíme starší typ. R: Takže sa zameriavate na menších zákazníkov? Tak úplně to není. Našimi největšími klienty byli nebo jsou Pražský hrad, Národní galerie, Národní muzeum, Židovské muzeum, Uměleckoprůmyslové museum, Pražská informační služba či města a jejich TIC (turistická infocentra) - Brno, Český Krumlov, Jihlava, Cheb, Ústí n.L., Kutná Hora a další. Náš okruh klientů se každým rokem rozšiřuje a jsme hrdí na to, že dnes už to není jen pár největších klientů v Praze. Mimo již zmíněné Kutné Hory máme „sluchátka“ např. také v Olomouci, na brněnském Petrově, v bazilice Velehrad, na zámku v Ctěnicích, Mikulově, Děčíně, na státním hradu Karlštejn, st.zámku Č.Krumlov a Kozel, ve Státním hřebčíně v Kladrubech n.L., v Památníku Velké Moravy ve Starém Městě u Uherského Hradiště, v archeoparku v Mikulčicích u Hodonína a Chotěbuzi u Č.Těšína a připravujeme další místa (např. pro novou expozici Muzea Jana Husa v Kostnici-Konstanz v SRN). Na Slovensku nás můžete vidět např. na Bratislavském hradu (SNM), v Malokarpatském muzeu v Pezinku, v Muzeu mincí a medailí v Kremnici, ve Spišské Belé, v kaštielu Strážky (SNG), v muzeu ve Spišské Nové Vsi, ve Východoslovenském muzeu v Košicích a jinde. R: Prečo myslíte, že je zariadenie audio sprievodca v poslednej dobe žiadané aj u nás? Nie je to len módna záležitosť? VM: Dle mého názoru je to zejména proto, že zařízení splňuje několik funkcí najednou: V menším městě nahradí audio guide živého průvodce. Městskému informačnímu středisku se nevyplatí mít v pohotovosti živé průvodce v mnoha jazycích. Audio průvodce se ostatně ani nenachladí, nepohádá se s manželkou, je stále dobře naladěn, je stále stejně bezchybný a výklad kdykoliv ochotně zopakuje. V galerii zase návštěvník nemusí hledat brýle při luštění popisků u exponátů a poté při pohledu na obraz s odstupem. Dostane vždy a všude stejně perfektní výklad ve svém jazyce. V hradu nebo zámku může dvojice zbloudilých Francouzů, kteří nepřijeli se skupinou a nechtějí čekat až se skupina dalších Francouzů objeví, absolvovat prohlídku se skupinou Čechů nebo Němců, kteří mají živého průvodce. Výklad přesto dostanou ve svém jazyce z audio průvodce. Ukázkou pěkného využití audio průvodce byla výstava, kterou již před časem připravila Moravská galerie v Brně. Byla to výstava současných umělců, určená zejména pro nevidomé. Audio průvodce doplňoval hmatový prožitek zvukovým komentářem. V tomto případě jsme nahráli hlasy samotných umělců. Další možností audio průvodce je, že výklad lze různě strukturovat - třeba pro domácí návštěvníky lze udělat odlišný výklad než pro cizince. Zcela jiný výklad lze připravit pro děti. Přitom všichni mohou jít společně, aniž by se navzájem zdržovali. Jsou i další možnosti využití, o kterých jsem se nezmínil. Samostatnou kapitolou je možnost zrealizovat pomocí našich nových multimediálních sluchátek (na kterých je také malá obrazovka pro zobrazení fotografií, obrázků a videí) i speciální průvodcovský okruh pro handicapované neslyšící návštěvníky – ve znakovém jazyku. R: A aké plánujete novinky? VM: Pro nejmladší generaci děláme audio-video řešení pro smart phone (chytré telefony). A co se týká cizojazyčných nahrávek, tak trendem posledního roku je velký nárůst turistů z Dálného východu – z Číny, Japonska a Koreje – pro ně teď rozšiřujeme již realizované prohlídkové okruhy v našich audio průvodcích o nahrávky v těchto jazycích. R: Ďakujeme za rozhovor.

w w w. m u z e u m s n p . s k