Vojenské zbierky v Nórsku: celkový rámec a súčasná situácia v Narviku

Ulf Eirik Torgersen

Vedúci zbierok múzea The Narvik War and Peace Center.

Po vypuknutí vojny pôsobila nórska infraštruktúra v nemeckých očiach veľmi jednoducho. Potreba rozsiahleho rozvoja sa teda začala bezprostredne po začatí okupácie, po ukončení dvojmesačných bojov v júni 1940. V celom Nórsku, ale hlavne v tom severnom, bolo nevyhnutné zabezpečiť nemeckú okupáciu a prítomnosť. Toto bolo obzvlášť zrejmé po invázii do Sovietskeho zväzu a po otvorení severného frontu smerom na Litzu z Nórska.

Potreba ochrany, logistiky a ubytovania pre armádu, námorníctvo, letectvo a pobrežnú obranu bola vrtkavá a nemecká stavebná činnosť explodovala.

Jedným z najväčších projektov v Nórsku bolo vybudovanie časti Atlantického valu (pobrežné opevnenia pozdĺž nórskeho pobrežia) a pokračovanie budovania vnútrozemskej logistickej železnice naplánovanej až po sever Nórska, ktoré sa však zastavilo v strede Nórska v roku 1940.

Po 2. svetovej vojne väčšinu nemeckých zvyškov regulovali a zneškodnili spojenecké sily ako súčasť vojenskej koristi, taktiež zdôrazňovali spojenecké záujmy a potrebu materiálu. Veľké množstvo použiteľného vojenského vybavenia bolo rozdrvené alebo vyhodené do mora, vrátane toho, ktoré bolo možné použiť v civilnom kontexte, ako sú autá, traktory atď. Cieľom tohto kontrolovaného riadenia bolo získať prístup k dôležitým zdrojom, akými sú železo, meď a ďalšie kovy, a taktiež posilniť rekonštrukciu civilného priemyslu a, samozrejme, zabezpečiť moderné zbraňové systémy.

Dôvodom tohto ničenia v Nórsku bolo aj to, že v januári 1945 nórska vláda prijala tajnú ponuku britskej vlády na dodanie obranného vybavenia do nového a prestavaného nórskeho obranného zariadenia po nemeckej kapitulácii –

a taktiež na vybavenie a výcvik nórskej divízie v Nemecku, ktorá bola založená v roku 1946.

Nórske vojenské orgány predložili pripomienky k nezmyselnému ničeniu, ktoré prebiehalo na jeseň 1945, v dôsledku čoho bolo možné niektoré časti nemeckých zvyškov prerozdeliť na civilné a vojenské účely, ale potom bol na nórskom území prevzatý nemecký vojenský materiál od takmer 450000 nemeckých kapitulujúcich vojakov a štruktúr zaostávajúcich pozadu, minimálne množstvo.

Ďalším dôvodom zostatku materiálu v Nórsku bolo zapojenie Spojencov do bojov v roku 1940 a nasledujúcich päť rokov, kde sa dá vysledovať aj vlastníctvo vybavenia pomocou množstva padnutých lietadiel a potopených lodí.

Preto po 60 či 70 rokoch potápači a hľadači pokladov vykradli veľké množstvo vojnových pamätníkov v Nórsku a Narviku.

Až 50. výročie ukončenia 2. svetovej vojny v roku 1995 prinieslo impulz veľkej miestnej aktivite súvisiacej s vojnovou históriou jednotlivých miest. To viedlo k novému povedomiu v súvislosti s históriou vojny, ktoré malo niekoľko účinkov. Nastal čas rozprávať nielen o víťazoch, ale aj o histórii okupačných vojsk. Otvoril sa tak aj jemnejší pohľad na miestne udalosti a ľudské správanie počas vojny. Dokopy to vytvorilo živnú pôdu pre značný záujem o materiálne stopy nemeckej prítomnosti, špeciálne pre mladšie generácie.

V Nórsku máme štátnu inštitúciu alebo múzeum na správu vojenského vybavenia z vojny a iných období, v ktorých sú zriadené inštitúcie/múzeum pre rôzne odvetvia obrany.

Okrem toho súkromné a miestne organizácie prevzali iniciatívu v oblasti zhromažďovania vojnového materiálu. Okres nordlandského červeného kríža v Narviku to urobil už v roku 1964 otvorením miestneho múzea, ktoré je dnes súčasťou, respektíve je spojené s The Narvik War and Peace center, o ktorom mal prezentáciu jeho riaditeľ pán Markussen.

Od svojho vzniku muselo múzeum povedať nie mnohým veľkým predmetom, ako napríklad vozidlám a delostrelectvu. Aj tak však máme v sklade a expozícii predmety rovnakej veľkosti.

Zbierky múzea sú založené predovšetkým na daroch súkromných a vládnych orgánov. Naša zbierka predmetov sa od založenia v roku 1964 enormne rozrástla, z pôvodnej 150 m2 výstavy na dnešnú 1450 m2 výstavu. Popritom máme aj sklad pre skladovacie objekty.

95 % našich artefaktov súvisí s bitkou a okupačným obdobím v rokoch 1940 – 45. Z hľadiska mechaniky, technológie, zbraní a uniforiem majú predmety, ktoré sa nachádzajú na sklade, vysokú výstavnú hodnotu. Tieto predmety pochádzajú zo všetkých odvetví obrany a zapojených národov.

Nová expozícia je postavená tak, aby poskytovala znalosti mladšej generácii. Pri výbere predmetov sme vyselektovali tie, ktoré môžu v celkovej komunikácii múzea vyrozprávať príbeh.

Odstránili sme teda obšírne predmety a predmety rovnakého typu, ktoré mali ísť na výstavu. Na tradičnej výstave sme mohli vystaviť tri typy guľometov Schmeisser, aby sme povedali niečo o malých zmenách v zbrani, ale nemohli sme povedať nič viac o hlavnej histórii a období používania. Máme teda vystavený iba jeden, aby sme skrátili históriu a nepreťažovali návštevníkov informáciami. Z obdobia tvorby expozície by sme vedeli hovoriť o mnohých podobných príkladoch.

Výsledkom našej voľby je, že sme dostali niekoľko žiadostí a aj niekoľko kritík od našich návštevníkov, ktorí by si v expozícii želali viac predmetov a informácií. Aby sme uspokojili zvyšujúci sa dopyt verejnosti po vystavení väčšieho množstva zbierkových predmetov – na čom je aj založená existencia múzea a tak by aj múzeum fungovať malo – vyjdeme našim návštevníkom, historikom a výskumníkom naproti s projektom Otvoreného depozitára. Predstavíme predmety v novej forme expozície, ktorá nám ako múzeu uľahčí vystavovať predmety tematickejšie a hlbšie, a vykonávať zmeny, ktoré budú zodpovedať potrebe širokej verejnosti poznávať a pozorovať.

Ďalšou výhodou pre nás je získanie recenzie o našich skladoch, vrátane registrácie, fotografovania a v neposlednom rade zachovávania.

S presťahovaním sa do novej budovy v roku 2016 bolo veľa predmetov zabalených do kontajnerov, aby sa mohli vo veľmi krátkom čase presťahovať na nové miesto, do skladu a expozície.

Nemali sme dostatočné množstvo času na vybalenie všetkého, a tak je ešte časť zo zbierok stále v kontajneroch. Avšak za posledných pár rokov bolo veľa predmetov rozbalených a preventívne konzervovaných, či už pre zmeny v dočasných expozíciách alebo reorganizáciou skladov, no práca stále zostáva.

Vítame projekt a spoluprácu s Vami a tešíme sa na ďalšiu prácu a rozvoj, ako kvôli nám, tak aj kvôli múzeu a v neposlednom rade kvôli našim návštevníkom. Dá nám to cenné skúsenosti s jedným z alternatívnych spôsobov prezentácie a používania zbierok.