Architektonická časť návrhu

Architektonická časť návrhu

Architektúra súčasne existujúcich budov na území družstva je odrazom typológie poľnohospodárskych stavieb, budovaných v 60. rokoch 20. storočia. Návrh pracuje s nástupným priestorom do farmy, teda priestorom, ktorý bude najviac frekventovaný a mal by byť najreprezentatívnejší. V tejto časti sa nachádza niekoľko objektov, ponechávané boli budovy s najväčším potenciálom možnosti využitia konštrukcie stavby, teda budova bývalej dielne a vážnice. Obe majú priehradový nosný konštrukčný systém z ocele, ktorý je vo vyhovujúcom stave. Fasády sú tvorené plechmi, interiér hál je sprístupnený prostredníctvom oceľových vrát. Samotné budovy však nemajú v súčasnosti vysokú architektonickú hodnotu, preto som sa rozhodla ponechať iba skelet a priehradové nosníky a vytvárať novú vrstvu stavby.

Pozdĺžnu halu, bývalú vážnicu som sa rozhodla vzhľadom na polohu v prednom pláne farmy transformovať na tržnicu s farmárskym obchodom. Funkcia tržnice vyžaduje nové opláštenie budovy so zateplením, introvertný ráz haly som sa rozhodla však sčasti ponechať - na nový plášť budovy s preskleniami je navrhovaná nová vrstva semitransparentného plášťa, ktorý sčasti umožňuje náhľad dnu a v náznaku odhaľuje vnútro budovy, prerušený je však len v časti hlavných vstupov z námestia, formou odvodenou od existujúcich vrát, odkiaľ sa budova viac otvára do okolia. V tejto časti navrhujem aj prestrešenie inšpirované gánkom, ktoré dopĺňa halu a vytvára krytý priestor na pomedzí otvorenej plochy námestia a interiéru tržnice, ktorého súčasťou môžu byť trhy prelínajúce sa až do exteriéru, v prípade dobrého počasia. Zázemie tržnice a obchodu je vyriešené ako vložená hmota orientovaná k fasáde sadu, z ktorej je vyriešené zásobovanie obchodu a zároveň obsluha ovocného sadu.

Hmota bývalej dielne bola očistená od prístavieb, ktoré vytvárali architektonický nesúlad s pôvodnou hmotou. Ponechávaný je opäť iba oceľový skelet, vzniká nové opláštenie budovy so semitransparentnou vrstvou, ako je to v prípade tržnice, nakoľko je cieľom návrhu formou odlíšiť pôvodnú architektúru družstva od novej vrstvy. Budova dielne je funkčne transformovaná na reštauráciu s kaviarňou, taktiež nadväzujúcou na nástupnú polohu budovy a zároveň kontakt s budovou navrhovanej tržnice a námestím. Pristavané je podobne prestrešenie pri fasáde otočenej na námestie a tržnicu, ktoré dopĺňa celý verejný priestor a poskytuje možnosť prestrešenej terasy s ruchom farmárskeho obchodu a tržnice. Vzhľadom na urbanistický koncept a priestorové možnosti existujúcej haly bolo nevyhnutné k súčasnej stavbe pristavať nový objekt, ktorý zastreší z časti kaviareň a reštauráciu, ale zároveň aj zázemie budovy. Architektúra novotvaru sa snaží využívať moderné technológie a kontrastovať s pôvodnou zástavbou, preto ide o prefabrikovanú drevostavbu z clt panelov s fasádou s dreveným obkladom. Interiér budovy charakterizujú priznané nosné konštrukcie či už oceľových priehradových nosníkov, ako aj nových drevených nosníkov. Na pomedzí novej a starej budovy je v interiéri ponechaný fragment vrát, ktoré umožnia prípadné predelenie barovej časti reštaurácie s terasou a reštauračnej časti a sú zaujímavým interiérovým prvkom. Časť novej prístavby je oddeleným priestorom v exteriéri, ktorý nadväzuje na bar a má terasu otočenú k námestíčku a skleníku. Strešná krajina novej vrstvy architektúry sa otáča a formou sa odlišuje od tej pôvodnej a otáča sa k okolitej prírode, je v súlade s hornatou krajinou, čo poskytuje príjemnú panorámu pri pohľade z hrádze Kočkovského kanála.

súčasný pohľad z hrádze smerom na družstvo, v popredí budova dielňe s oranžovými vrátami, vzadu vážnica

Zadaním bolo aj zastrešiť priestor so vzdelávacou funkciou v oblasti farmárčenia, pre prípadné workshopy, tvorivé dielňe, s knižnicou a čitárňou. Tento objekt je v návrhu umiestnený v kontakte s pokojným prostredím potoka Teplička a nástupom na hrádzu prostredníctvom terénnych schodov. Má jasne oddelený parter a hmotovo sú na 1NP vytvárané zárezy v strategických miestach, teda v kontakte s rozšírením vodnej plochy potoka, alebo vo vstupnej časti do budovy, ktorá zase reaguje na protiľahlú prestrešenú exteriérovú časť reštaurácie. Budova je rozdelená do troch celkov - workshopové priestory, knižnica a priestor na čítanie a zázemia pre zamestnancov farmy s hygienou na 1NP, na druhom podlaží sú kancelárie vedenia farmy, archív a zasadačka, so zázemiami. Budova je charakteristická opäť odhalenou nosnou konštrukciou CLT panelov, podobne ako to bolo v prípade prístavby k budove bývalej dielne, v priestoroch knižnice a workshopov sú vytvárané galérie, ktoré vytvárajú vysoký vzdušný priestor. Tienenie je na 1NP vyriešené exteriérovým výsuvným tienením a závesmi, na 2 NP sú okenné otvory prekryté pokračujúcim dreveným lamelovým obkladom, ktorý je na celej fasáde.

Centrom celého riešeného územia je navrhovaný skleník, ktorý je jemne pootočený na základe narušenia pravidelnosti pôvodných štruktúr JRD, viac na severo-južnú orientáciu a vnáša do priestoru hru. Tvorí ho oceľová konštrukcia s dvomi pultovými strechami s automaticky otvárateľnými bočnými časťami, ktoré umožňujú prirodzené vetranie skleníka komínovým efektom. Interiérovo je skleník rozdelený na produkčnú časť s výsadbou rastlín a verejnú časť otočenú smerom k námestiu, ktorá funkčne zastrešuje rôzne kurzy, workshopy, prípadne v zimných mesiacoch koncerty, výstavy, podujatia. V strednej časti skleníka je umiestnená hmota zázemia a dielne s náradím a technickou miestnosťou. Zároveň sú na streche skleníka umiestnené fotovoltaické panely určené na výrobu elektrickej energie pre budovy farmy.

Celok architektúry dopĺňa vyhliadková veža s výťahom, pokračujúca do lávky, ktorá vedie na ostrov medzi Váhom a kanálom a smeruje ku Kláštoru jezuitov a Pútnickému miestu Skalka.

Tržnica, reštaurácia a vzdelávacie centrum sú podpivničené, v suterénnych priestoroch sú vyriešené technické miestnosti. Navrhované sú aj odpadové miesta zo stien z drevených lamiel, používaných aj na fasádach nových budov, ktoré zastrešujú kontajnery a kompostéry.

Cieľom bolo pozdvihnúť architektonické hodnoty existujúcich stavieb a odlíšiť ich od novej vrstvy, ktorá by mala byť moderná a ekologická. Na šikmých strechách budov je priestor na umiestnenie fotovoltaických panelov, ktoré môžu zabezpečiť sebestačnosť farmy a poprípade vyrobenú elektrickú energiu posunúť aj do obytnej zóny, ktorá sa pomaly približuje a rozvíja z mesta smerom k farme. Materialita bola zvolená na základe toho, aby boli do riešeného územia pridané prírodné materiály a aby bol dopad na životné prostredie čo najnižší, výstavbu nových budov je možné realizovať prostredníctvom lokálnych výrobcov. Zvolená drevená materialita navyše zjemňuje pôvodnú architektúru.

poloha navrhovaného vzdelávacie centra napravo na mieste súčasných garáží, kontakt s potokom Teplička