AFRIKA Denník lovca
„Keď raz navštívíte Afriku, podmaní si vás na celý život. Tá vôňa sa nedá zabudnúť.“
Denník lovca Pred 22 rokmi som po prvý krát vkročil na Africký kontinent. Odvtedy je mojim druhým domovom a ozajstnou krajinou lovcov. Navštívil som ju desiatky krát no nikdy som si svoje zážitky nezapisoval. Až teraz, na staré kolená som si do vrecka zobral malý zápisník, do ktorého som poznačil všetko čo sme na našej ceste zažiliO Afrike by sa dalo rozprávať celé hodiny, no to nie je zámerom tohoto denníka. Mojim cieľom bolo autenticky priblížiť priateľom lovcom, ktorí po Afrike veľmi túžia to,čo sme v nej zažili my s našou partiou v Juhoafrickej republike lete 2013.Príjemné čítanie a LOVU ZDAR ! Ing. Eduard Dubovský majiteľ a sprievodca
Denník Lovca
V
dohodnutý čas sme sa stretli na hraničnom priechode Berg, kde nás už hostia čakali.Presun letisko, bezproblémové vybavenie zbraní a leteniek, kontroly a odlet. V Istambule bezproblémový prestup a odlet v poloprázdnom lietadle na JHN.
Po vystúpení nás náš prvý – poľovnícky sprievodca Franc čaká, trochu „africky“ zdĺhavejšie vybavenie zbraní a nakladanie. Vlastne aj s ním 5 ľudí a dosť veľa batožiny na 5miestnu Toyotu. Prišelský černoško – pomocník nakladania a ukladania, sa už pokúša niečo ukradnúť z Edovho ruksaku, Jozef ho našťastie prichytil. Boli to pre neho úplne nepotrebné papiere – itinerár leteniek, ale splnil si túžbu.
Dosť nekonečná 8 hodinová nepoznaná cesta, stále vcelku dobrá asfaltka, a až pred farmou asi 50 km šotolinovo-piesková. Cestou 2 krát tankujeme, niečo jeme, dopĺňame tekutiny, vyrovnávame skrkvané kríže a nohy. Večer prichádzame na farmu D.K. Safaris.
Na farme v hosťovskej časti horí oheň, pripravuje sa večera. Je tam americký hosť, zapíjame s ním našou slivovicou, jeho úlovok asi 9 ročného bieleho leva s veľkou hrivou. Američan je doktor, pôvodom talian študoval a má rodinu v Rakúsku, takže komunikujeme aj taliansky a nemecky. Vlastne na túto farmu prišiel so sprievodcom, kameramankou „mňam-mňam“. Bol najprv v Zimbabwe, tam strelil pár antilop a leoparda. Tu ešta bude skúšať niečo z antilop a chcel by na susednej farme dostať dákeho veľkého a nebezpečne správajúceho sa byvola. Popíjame, večera, rozdelenie izieb, spíme. Je spln.
1.deň
R
áno raňajky 6,30. O siedmej nastreľujeme zbrane a zatiaľ dnes a vraj aj zajtra, začíname loviť jedným autom. Hosťovské bývanie veľmi pekné, štýlové. Ja spím asi 2 km u farmára, v takej hosťovskej časti, tiež veľmi pekné a pohodlné, so všetkým luxusom čo človek potrebuje. Ráno samozrejme začíname slovenským 52% „penicilínom“.
Dohodujeme vlastne čo kto chce streliť. Budeme hľadať hlavne pekného kudu, springbocka, dobrých kancov , impalu, blessbocka, gnu pásavého, doicera, steinbocka.Jozef je nachystaný samozrejme na leva a säble. Po raňajkách, nastrelení, vyrážame.
Revírom, ktorý je prevažne rovinatý, jednou stranou susedí s Botswanou, a vlastne sme len dákych 50 km od Namíbii, na okraji Kalahari. Je tu dosť porastou s dikbušou a hagybušou, kde zver zle vidieť, ale je dostatok ciest krížom-krážom, ťažko sa orientovať. Je niekoľko vôd a napájačiek, pri niektorých, obrovské posedy, so všetkým pohodlím, s možnosťou lovu aj pre lukostrelcov. Pri prejazde vidíme veľa silných impál, zebry, kudu, elandy, springbocky, svine bradavičnaté, gnu pásavé aj bielochvosté, blessbocky aj biele, oryxy, pár doikerov, veľa steinbockov, niekoľko säble, hartebesty, pár vodárok, jednu nyalu, žirafy, pštrosy, levie zatiaľ iba stopy. Laci ml. skúša springbocka, ale chybí. Druhému ranil – zlomil prednú nohu. Prenasledujeme ho na aute, je rýchly a nedáva nám šancu na dostrelovú ranu. Možno raz, iba zase nám chýba trochu šťastia a skúseností.
Po obede a malej sieste na lehátku pri bazéne o 14,00 vyrážame znovu.Všetci na jednom aute. Plus Franc a ja ako sprievodcovia, vzadu na korbe na stojáka, šoféruje černoško Pit. Strelci vždy dvaja hore a jeden vedľa šoféra ako závozník. Veľa sa fotí. Skúšame nájsť nášho postreleného, ale bezúspešne.Vidíme niekoľko dobrých kudu, no nevieme sa rozhodnúť, chceme ešte väčšieho, ako som zvyknutý z Namíbie, no tu asi takých niet. Zrazu zbadáme samého samca gnu pásavého v buši. Snažíme sa ho nasledovať autom, no stratí sa nám. Rozhodli sma sa ho napiršovať.
Po chvíli ho zbadáme asi na 100 metrov ako sa pasie. Je pri ňom aj jeden gnu bielochvostý. Strelec Laci ml. pripravený so zbraňou na trojnožke. Gnu sa pomaly pasúc presúva medzi kríkmi do prava. Zrazu sa nám zjavuje v prieseku, vo voľnom priestore. Písknutím ho zastavujeme. Strelec sa nadýchne, cvak, naprázdno. Gnu stojí a pozerá k nám. Hneď sa prebíja, gnu stojí. Je to statný samec. Rana, značenie. Zmizne . Asi po 80 metroch gnu leží. Má pekne umiestnenú rahu. Posledné kopnutie. Rýchlo chystáme fotenie. Slnko je nízko, a v afrike stmievanie trvá veľmi krátko. Gratulácie, zálomok, fotenie, africká tradícia – pomaľovanie tváre krvou uloveného zvieraťa, a tiež európska tradícia pasovania palicou splnená.
Nakladáme a cestou na farmu vidíme ešte niekoľko druhou zveri, aj veľkého kanca, no nestíhame. Pod stromom vidím čudné zviera, s čudným pohybom. Je to mravenčiar. Ideme s gnu na farmu k spracovaniu trofeje a diviny. Po vyložení ešte jeden malý okruh, ale bez úspechu. Chutná večera pri ohni. Ja s Francom po jedle a prípitkoch na naše bývanie. Je zhruba pol desiatej. Spím. Ale o pol noci som už vyspatý. Neviem, čo do rána. Idem pofajčiť. Vonku v buši, relatívne nie tak ďaleko sa ozýva rev leva. Dúfam a predstavujem si, ako sa nám vlastne už dnes, ukáže.
2.deň
O
bligátne, na 6,30 k raňajkám. Chalani dopĺňajú „penicilín“, ktorým sa neustále zbavujeme parazitov a bojujeme voči africkým chorobám a neduhom. O siedmej vyrážame na náš druhý poľovný deň. Náš americký kolega, ide dnes k susedom, na toho agresívneho veľkého byvola. Vidíme veľa, buď nám nestojí, alebo ďaleko, alebo buš, v pohybe,... Tak sa vraciame na obed. Pred farmou asi 300 metrov zbadáme čriedu samcov a samíc impál.
Cúvame, ale nevidíme žiadneho veľkého samca. Je ruja impál. Samce sa ozývajú rochaním, asi ako naše daniele v ruji. Ale pod kríkmi vzadu chalani tvrdia, že je dobrý samec. Ale utečie. Malou cestou obchádzame buš a zbadáme ho. (IMG0730) Síce v pozícii zo zadu, v prieseku a medzi kríkami, na chvíľu ukáže lopatku. A tam aj kúpi. Asi 50 metrov odbehne. Keď prídeme k nemu, už je po ňom. Už z diaľky sa črtá obrovská trofej. Veľmi silná trofej