Obilia máme viac, ako srbský trh potrebuje

Poľnohospodárske

PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Ročník XLX 4. 6. 2022

Číslo 10 / 2056

Z PRODUKČNEJ BURZY Vyššie ceny obilnín

Obilia máme viac, ako srbský trh potrebuje

Ľubica Sýkorová

Čo sa týka obilnín, Srbsko je sebestačné. Na Dni obilnín, ktorý bol organizovaný na 89. Medzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade odznel odkaz, že občania Srbska nebudú hladní, pretože obilia je viac, ako čo srbský trh potrebuje.

Podľa údajov Združenia pre zlepšenie produkcie a exportu obilnín Európska únia, Austrália a India. Na stretnutí obilninárov v Novom Sade odznelo aj to, sa žatva, ktorá by mala začať v prvý júlový týždeň, ktoa olejnín ŽITA SRBIJE Srbsko je exportérom pšenice. Bez ohľadu na to, že väčšia časť predaju bude kontrahovaná za paritu platnú pre dunajské prístavy, dôležití zostávajú aj všetci vzdialení odberatelia. Fytosanitárne podmienky pre vývoz pšenice boli zosúladené s Egyptom, Tureckom, Alžírskom, EÚ, Čínou, Marokom a Južnou Kóreou a začal sa harmonizačný postup s Indonéziou a Malajziou. Zároveň sa začne harmonizácia podmienok pre export na Filipíny, Bangladéš, Vietnam a Kambodžu.

Od roku 2017 do minulého roku rástol svetový export pšenice v Rusku, Kanade a na Ukrajine, v Spojených štátoch a Argentíne. Časť trhu stratila že za posledných päť rokov sa zmenila štruktúra osevu v prospech sóje, slnečnice a repky olejnej. Pri obilninách sa počet osevných plôch znížil. V predchádzajúcich dvoch rokoch výrazne stúpla spotreba pšenice na výrobu dobytčích krmív. V minulom roku bola cena kukurice neustále vyššia od ceny pšenice, čo viedlo k nahradeniu kukurice pšenicou vo výžive hydiny a hospodárskych zvierat. V hospodárskom roku 2020/2021 sme vyviezli 928 000 ton pšenice a múky prepočítanej na zrno. Najviac pšenice sa vyviezlo do Rumunska a Talianska a múky do Čiernej Hory, Bosny a Hercegoviny, Macedónska a Albánska. Blíži rá zabezpečí nové množstvá pšenice pre domáci aj zahraničný trh. Export je pre nás veľmi dôležitý. Kým budeme mať exportné obmedzenie alebo zákaz, otázka je, aký bude skutočný dopyt na domácom trhu. Všeobecný trend nielen na našom trhu, ale aj vo svete, počnúc epidémiou až po dnešok je taký, že výrobcovia, ktorí majú kde skladovať svoj tovar, čakajú na lepšie ceny a či ho budú mať komu predávať, je otázne. Keď ide o múku, občania sa nemusia obávať, že jej nebude. Srbsko má viac ako 600 000 ton pšenice v zásobe. Ročne sa na domácom trhu nespotrebuje viac ako 135 000 ton pšenice a očakáva sa úroda nad tri milióny ton. ○

Ľ. Sýkorová

Na Produkčnej burze v Novom Sade v období od 23. 5. do 27. 5. bol zaznamenaný nárast cien obilnín a absencia obchodovania so sójou. Pokračovala väčšia ponuka všetkých primárnych poľnohospodárskych produktov.

Už od začiatku týždňa bola na trhu s kukuricou badateľná vyššia ponuka. Predajcovia tejto obilniny boli v porovnaní s minulým týždňom na vyššej cenovej hladine, kukuricu ponúkali od 33,60 do 34,20 din./kg bez DPH. Už koncom týždňa o ponuky v cenovej hladine 34,00 din./kg bez DPH nikto neprejavil záujem. Kukurica s vysokým percentom vlhkosti sa obchodovala od 33,20 do 33,50 din./kg bez DPH. Priemerná cena bola 33,88 din./kg bez

DPH, čo je nárast o 3,26 %.

Po období väčšej aktivity bol už druhý týždeň na trhu so pšenicou pokojnejší a nárast ponuky bol väčší. Bol zaznamenaný dopyt po novom rode pšenice v cene od 40,00 din./kg bez DPH. Zmluvy boli uzatvorené v cenovom rozpätí od 42,00 do 44,00 din./ kg bez DPH. Napriek zvýšenej ponuke zaznamenala táto obilnina v porovnaní s predchádzajúcim týždňom nárast ceny o 6,09 %. V uvedenom období sa neobchodvalo so sójou. Dopyt po sóji bol v cene 76,50 din./kg bez DPH, chýbala však ponuka, čo naznačuje pokles ceny tejto olejniny. ○

Z obsahu

Nebezpeční škodcovia tuje – krasoň a lykokaz

s. 4 Vtáky s majestátnym ceremoniálom dvorenia

s. 6 Nie všetky bylinky vyžadujú slnečné stanovište

s. 7

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ÚŽITKOVÁ ZÁHRADA Najčastejšie choroby rajčiakov

Ľubica Sýkorová

Rajčiak (Lycopersicon esculentum) je jednoročná rastlina z čeľade Solonaceae. Pestuje sa v skleníkoch, fóliovníkoch a na otvorenom poli. Poznáme stredne skoré a neskoré odordy. Má dobre vyvinutý vretenovitý koreň s mnohými bočnými žilami a hlavný koreň, ktorý preniká do hĺbky 1,5 m. Najväčšia časť koreňového systému sa rozvíja do hĺbky 40 – 50 cm, čo závisí od kvality pôdy. Rastlina vytvára aj adventívne korene

Patrí medzi najrozšírenejšie druhy zeleniny. Aj u nás je najčastejšie pestovaná mierne vypuklé škvrny . Pri veľkej vlhkosti sa na plodoch zjavuje biely práškovitý povlak. Choré Polyram, Quadris, Acrobat MZ a mnohé ďalšie.

ALTERNÁRIOVÁ

zelenina, zároveň aj najviac napádaná rastlina rôznymi chorobami a škodcami. Medzi významné činitele, ktoré rozhodujú o dopestovaní vysokých a kvalitných úrod, patrí ochrana. Jej efektívnosť sa podstatne zvyšuje pri včasnom objavení škodcu alebo prejavov choroby, správnej diagnóze a výbere vhodnej metódy ochrany. Určenie príčin vzniku chorôb rastlín alebo zistenie vyskytujúcich sa škodcov robí pestovateľom často veľké problémy.

FYTOFTÓRA – PLESEŇ ZEMIAKOVÁ

Medzi veľmi nebezpečné a najčastejšie sa vyskytujúce choroby rajčiakov určite patrí fytoftóra, známa aj ako pleseň zemiaková na rajčiakoch, ktorá za pár dní dokáže zlikvidovať celý porast. Fytoftóra zemiaková na rajčiaku (Phytophtora infestans, srb. plamenjača paradajza) v chladných a vlhkých rokoch môže spôsobiť zníženie úrody až o 90 %. Prvé príznaky sa vyskytujú na listoch a plodoch. Na listoch sú škvrny hnedej farby, ktoré sa postupne rozrastajú. Na spodnej strane listovej čepele sa vo vlhkých podmienkach (častá rosa, drobný dážď) na škvrnách objavuje biely práškovitý povlak . Napadnuté listy zasýchajú alebo pri vyššej vlhkosti vzduchu hnijú. Na plodoch vznikajú zelenohnedé plody nedozrievajú a hnijú.

OCHRANA

S preventívnymi postrekmi začíname už v júni. Intervaly by nemali byť dlhšie ako 14 dní, pri daždivom počasí skrátime na 7 až 10 dní. Pri silnejšom infekčnom tlaku treba používať prípravky so systémovým účinkom. Ak máme k dispozícii len kontaktne pôsobiace fungicídy, musíme skrátiť intervaly medzi jednotlivými postrekmi na 10 až 7 dní. Na ošetrovanie rajčiakov na začiatku vegetácie môžeme použiť prípravky s dlhšou ochrannou lehotou, v zberovom období sú použiteľné len prípravky s krátkou ochrannou lehotou. Pred postrekom treba obrať všetky zrelé a dozrievajúce plody. Okrem chemickej ochrany musíme dodržiavať aj určité agrotechnické opatrenia, najmä porasty zavlažujeme tak, aby sa nezmáčali nadzemné časti rastlín (zavlažujeme podmokom). Rajčiaky sadíme na slnečné a vzdušné stanovištia v redšom spone, aby rastliny po daždi čo najskôr obschli. Pravidelne odstraňujeme zahusťujúce pazušné výhonky, najmä pri kolíkových odrodách. Výber fungicídov je v súčasnosti veľký napr. Orvego, ktorý má krátku ochrannú lehotu, Bravo 500, Dako o, Mankogal, Equation pro, Cuprozin, Funguran OH, Odeon,

ŠKVRNITOSŤ LISTOV A PLODOV

Alternáriová škvrnitosť listov a plodov Alternaria porri (srb. crna pegavost) napáda nielen vňať, ale aj plody rajčiakov, do ktorých huba prerastá zvyčajne cez stopku. Na rozdiel od septoriózy sú pri alternárii škvrny na listoch omnoho väčšie (5 - 15 mm). Škvrny na plodoch sú tmavohnedé až čierne a neustále sa zväčšujú. Za vlhka bývajú porastené hustým čiernym hubovým povlakom. Šírenie ochorenia podporujú časté zrážky, vysoká vzdušná vlhkosť a časté zavlažovanie rastlín postrekom. Na ochranu používame napr.: Acrobat MZ, Bravo 500, Dithane DG Neo-Tec, Novozir MN 80,.. Intervaly by nemali byť dlhšie ako 14 dní, pri daždivom počasí skrátime na 7 až 10 dní.

SEPTÓRIOVÁ ŠKVRNITOSŤ LISTOV RAJČIAKOV

Septóriová škvrnitosť listov rajčiakov Septoria lycopersici (srb. siva lisna pegavost paradajza) sa veľmi často zamieňa s alternáriovou škvrnitosťou, no pri tejto chorobe škvrny sú menšie a zasahujú len listy a stonky rastlín. Vyskytuje sa iba na rajčiakoch pestovaných v poľných podmienkach. Všetky prípravky proti fytoftóre sú účinné aj proti septorióze.

POČASIE

4. 6. – 10. 6. 2022

sobota nedeľa

30˚ | 17˚ 32˚ | 19˚

pondelok utorok

30˚| 21˚ 24˚ | 14˚

streda

24˚ | 16˚

HNILOBA ŠPIČIEK PLODOV RAJČIAKOV

Toto ochorenie súvisí predovšetkým s nedostatkom vlahy v období ich intenzívneho rastu a s narušeným príjmom vápnika z pôdy. Keďže nie všetky odrody postihuje rovnako, ide aj o odrodovú citlivosť rajčiakov. Na vzniknutých škvrnách sa druhotne objavujú rôzne hubové povlaky, preto hnilobu špičiek plodov mnohí pestovatelia považujú za ochorenie hubového pôvodu. V skutočnosti stačí rastlinám v období sucha zabezpečiť pravidelnú a výdatnú závlahu, harmonickú výživu a rastliny niekoľkokrát ošetriť po založení plodov listovými hnojivami s vyšším obsahom vápnika.

ANTRAKNÓZA RAJČIAKA

Antraknóza rajčiaka Colletotrichum atramentarium (srb. uvelost paradajza) je známa takmer po celom svete a môže zapríčiniť veľké škody. K prvým príznakom patrí hnitie malých korienkov, väčšie korene hnednú a podliehajú nekróze. Choré rastliny možno poznať po zaostávaní v raste, žltnutí, zasychaní a postupnom opadávaní listov. Vegetačné obdobie rastlín je skrátené, rastliny majú málo plodov. Na plodoch sa tvoria okrúhle hnedé prepadnuté škvrny, po čase sú zvráskavené. Na škvrnách sa objavujú ružové alebo jasnohnedé vyvýšeniny nepravidelne alebo koncentricky rozhodené. Huba prezimuje vo forme sklerócií vo zvyškoch chorých rastlín, preto pozberové zvyšky treba dôkladne pozbierať a spáliť. Na parcelách, kde sa choroba vyskytla, rajčiaky nesmieme pestovať najmenej tri roky.

ZVINOVANIE LISTOV

Pri zvinovaní listov rajčiakov ide o reakciu na poveternostné podmienky, hlavne na vysoké teploty a nízku vzdušnú vlhkosť. ○

štvrtok piatok

25˚ | 15˚ 26˚ | 15˚

PRIPOMÍNAME!

Ochrana pšenice pred fuzariózou

Ľubica Sýkorová

Fuzariózy obilnín (Fusarium spp., srb. fuzarioza, palež klasa) patria k veľmi rozšíreným ochoreniam. Stratu môžu spôsobiť priamo – znížením množstva zŕn pri žatve, alebo nepriamo – niektoré druhy produkujú toxíny, ktoré kontaminujú a znehodnocujú zrno.

Pšenica býva najviac ohrozená v období klasenia. Podobne ako iné strnis-

PRÍZNAKY NAPADNUTIA

Príznaky napadnutia sa u obilnín prejavujú vo všetkých kové žitá, aj ju môžu napadnúť rôzne druhy rodu Fusarium na rôznych častiach rastliny, no najväčšie škody spôsobuje, keď je napadnutý klas. U nás sa taktiež vyskytuje a patrí medzi nebezpečné choroby pšenice, ktorá môže výrazne znížiť úrodu až o 20 percent.

In kované semená pšenice môžu obsahovať mykotoxíny, ktoré sú nebezpečné pre zdravie ľudí a zvierat, a ak je na zvyškoch rastlín počas fázy kvitnutia na povrchu pôdy veľké množstvo konídií alebo askospór, existuje možnosť epidémie.

Hlavným dôvodom, prečo je pšenica najcitlivejšia na napadnutie fuzariózami práve v období klasenia je zvýšená produkcia živín, ktoré sú v zložení peľu a podmienečne stimulujú rast a vývoj húb. V tomto období je spóram umožnený ľahší prístup k rastline vďaka otvoreným kvetom. fenofázach. V čase klíčenia, vzchádzania až odnožovania sa napadnutie fuzariózou prejavuje ako nešpeci cké nekrózy. V tejto fáze nie je možné respektíve iba na základe viditeľných príznakov determinovať primárneho pôvodcu choroby. Charakteristické príznaky sa objavujú obvykle v priebehu júna na steblách, ktoré v spodnej tretine tmavnú. Sýto-hnedé nekrózy bez ostro ohraničených okrajov obopínajú celé steblo, šíria sa smerom nahor. V prípade vysokej vzdušnej vlhkosti v poraste môže na napadnutých steblách vyrastať pomerne kompaktné belavé mycélium. Napadnuté steblá hnijú a práchnivejú aj korene napadnutých rastlín. Na listoch sa objavujú béžové, nepravidelné, neohraničené škvrny. Ako sme už spomenuli, huby rodu Fusarium napadajú aj klasy. Rôzne príznaky napadnutia klasov sú najlepšie viditeľné vo fáze zelenej zrelosti. Jednotlivé klásky majú modrozelené zafarbenie, neskôr zasychajú, sú nepravidelne rozmiestnené v klase. Zasýchanie môže byť obmedzené na hornú tretinu klasu (to je potrebné odlíšiť od poškodenia strapkami - rozlišovacím znakom sú hlavne osiny, ktoré sú pri požere strapkami deformované, pri napadnutí Fusarium spp. však nie).

Huby rodu Fusarium sú aj jednou z príčin zosychania a scvrkávania zŕn. Pri vysokej vzdušnej vlhkosti sa na klasoch a niekedy aj na zrnách objavujú myceliálne belavé, ružové alebo oranžové povlaky húb. Huby prežívajú na rastlinných zbytkoch na pozemku, výnimočne aj voľne v pôde. In kujú aj semená, resp. zrná. Zdrojom primárnej infekcie môže byť napadnuté osivo a rastlinné zvyšky na pozemku, predovšetkým tie, ktoré zostávajú na povrchu pôdy.

KEDY MÔŽU BYŤ

OBILNINY NAPADNUTÉ?

V praxi bolo potvrdené, že riziko napadnutia obilnín výrazne rastie pri častom zaraďovaní obilnín na tú istú parcelu. V prípade napadnutia klasov sú rizikové aj technológie spracovania pôdy s vynechaním orby. Najsilnejšie napadnutie klasov je pravidelne zaznamenávané na pozemkoch s minimalizačnou technológiou spracovania pôdy pri predplodine kukurici. Rozvoju húb napomáha vysoká pôdna a vzdušná vlhkosť, nesprávna výživa - hlavne dusíkom (jeho nedostatok i nadbytok vedie k menšej pevnosti pletív), a malý obsah organickej hmoty (hlavne živočíšneho pôvodu) v pôde.

OCHRANA

Ochranné opatrenia sú nepriame, preventívne: výsev zdravého moreného osiva, kvalitné spracovanie pôdy (prevzdušnenie), nezaraďovať obilninu po obilnine, dostatok organickej hmoty v pôde (najlepšie živočíšneho pôvodu). Napadnutie stebiel je čiastočne možné obmedziť aplikáciou fungicídu skoro na jar. Často je nevyhnutné aj ošetrenie proti napadnutiu klasov v čase pred kvitnutím, prípadne po odkvitnutí - v závislosti na konkrétnych podmienkach a zvolenej účinnej látke registrovaného fungicídu napr. na báze aktívnej látky: tiofanát-metyl + difenokonazol; tiofanát-metyl + difenokonazol + cy ufenanid; prochloraz + tebukonazol; metkonazol; protiokonazol + tebukonazol;… ○

OCHRANA RASTLÍN Nebezpeční škodcovia tuje – krasoň a lykokaz

Ing. Ján Tancik, PhD., Ing. Jarmila Králová, PhD.

V posledných rokoch sa vysychanie tují stalo akútnym problémom. Jedným z dôvodov vysychania vetiev a následne aj vyschnutia celej rastliny sú škodcovia. V našich končinách jeden nový škodca je krasoň (srb. tujin krasac) – Lamprodila festiva. V rovnakom období sú aktívne ešte ďalšie dva druhy chrobákov na tuji – lykokaz borievkový Phloeosinus aubei a lykokaz tujový Phloeosinus thujae.

KRASOŇ – LAMPRODILA FESTIVA

Rozšírenie tohto chrobáka Lamprodila festiva (Coleoptera, Buprestidae – krasoňovité) do strednej Európy bolo zazname-

Dospelý chrobák krasoň

nané začiatkom 90-tych rokov minulého storočia. Prvý výskyt v Srbsku bol publikovaný v roku 2014. Šíri sa veľmi intenzívne a rýchle, nakoľko je prenášaný na rastlinách, ktoré sú po Európe rozvážané kamiónmi.

Chrobák sa v prirodzenom prostredí živí pôvodnými borievkami (Juniperus). V posledných rokoch tento chrobák prišiel o svoje prirodzené prostredie likvidáciou pastvín, na ktorých rástla vo voľnej prírode borievka obyčajná (Juniperus communis), na ktorú bol viazaný. V súčasnosti v oblastiach invázie zamoruje a napáda rôzne druhy a kultivary okrasných drevín, tuje (Thuja ssp.), cyprusy a cyprušteky (Chamaecyparis ssp.)

Tuje napadnuté krasoňom

Chrobák krasoň je veľmi ľahko identi kovateľný. Svojím svetlozeleným zafarbením s modrastým kovoleskom je veľmi nápadný. Jeho dĺžka je od 7 do 12 mm. Na hrudi a krovkách sú výrazné symetricky usporiadané modročierne škvrny. Larvy sú ploché žltobiele, 15 – 20 mm dlhé, s výraznou hlavovou časťou. Kukly sú cca 8 – 12 mm dlhé, veľmi jemné, bielej farby.

Svoju aktivitu začína v prvej polovici mája, keď sa liahnu chrobáky. Samičky kladú vajíčka do trhlín a poranení v kôre do polovice júla. Z vajíčok sa vyliahnu larvy, ktoré sa ďalej vyvíjajú vo vnútri konárov a kmeňov, kde vo vnútri dreva vyžierajú chodbičky. Vývoj lariev trvá 2 – 4 roky v závislosti od klimatických podmienok. Na jar si larvy vytvoria úkryt v kôre, kde sa zakuklia. Kukly sa vyvíjajú koncom marca – začiatkom apríla. Dospelí jedinci si hryzadlami vyhryzú oválny výstupný otvor, zvyčajne sa objavujú od mája – júla. Živia sa ihlicami hostiteľských drevín. ŠKODLIVOSŤ

Škodia larvy, ktoré vyžierajú a vytvárajú chodbičky, čím poškodzujú vodivé pletivá. Tieto chodbičky sú vlnité, ploché a široké, vyplnené drvinou. Následkom tohto požeru začínajú hrdzavieť a hnednúť vetvičky a konáriky, ktoré potom usýchajú, alebo dochádza k uschnutiu celého stromu. To, že sú rastliny napadnuté týmto škodcom, zistíme práve podľa týchto 2 – 4 mm veľkých oválnych otvorov na konároch a kmeni napadnutých stromov. Vtedy je však už na účinnú ochranu príliš neskoro. Škodca poškodzuje nielen oslabené stromy, ale aj zdravé, ktoré môžu následne uhynúť v priebehu 2 – 3 rokov. Vyhľadáva prevažne oslnené dreviny a slnečnú stranu stromov. Už 10 lariev dokáže usmrtiť aj 7-metrovú tuju.

OCHRANA

Likvidácia tohto škodcu je obtiažná. Ak sa dreviny včas neošetria, škodca je schopný zničiť ich v priebehu dvoch až štyroch mesiacov. Preto je veľmi dôležitá prevencia i ochrana rastlín, pri ktorej treba brať do ohľadu fakt, že vývojové štádium trvá 2 roky.

V máji, keď dospelí chrobáci vyliezajú von otvormi a následne sa pária, treba robiť signalizáciu rozvešaním žltých lepových doštičiek najmä na slnečnú stranu rastlín. Na tieto lepové dosky sa lepia imága škodcu, čo signalizuje, že je potrebné urobiť postrek s insekticídom. V zahraničí sa využívajú prípravky zo skupiny pyretroidov a neonikotinoidov. Z biologických prípravkov dobre zaberá prípravok na báze spinosadu (Spintor). Do postrekovej kvapaliny sa odporúča pridať zmáčadlo. Postrek treba zopakovať 2- až 3-krát v týždenných intervaloch.

LYKOKAZ BORIEVKOVÝ – PHLOEOSINUS AUBEI

A LYKOKAZ TUJOVÝ –

PHLOEOSINUS THUJAE

Lykokaz borievkový aj lykokaz tujový sú invazívni škodcovia, ktorí sa u nás v posledných rokoch značne rozšírili. Napádajú najmä borievky, tuje a

Lykokaz borievkový

cyprušteky. Patria do čeľade podkôrnikovitých. Škodia aj dospelí jedinci, no aj larvy, čo je rozdielne s krasoňom.

Sú to malé chrobáky s dĺžkou 1,5 – 3 mm, majú valcovité telo čiernej farby, krovky sú hne-

dočierne. U nás má 1 generáciu do roka, prezimujú chrobáky a rojiť sa začínajú pri teplote nad 20 °C. Imága sú dobrými letcami a vyhľadávajú hostiteľské rastliny, na ktorých uskutočňujú dospelostný žer. Chrobák vyhrýza do halúzok chodby do dĺžky 2 cm. V poškodených miestach sa halúzky lámu a visia dolu, sušia sa. To je prvý symptom, podľa ktorého poznáme tohto škodcu. Po dospelostnom žere imága nalietavajú na zoslabnuté stromy a vyhrýzajú dierky, do ktorých kladú vajíčka. Vyliahnuté larvy vyžierajú chodbičky v hĺbke 2 – 2,5 cm. Larvy prijímajú potravu 6 – 7 týždňov a potom sa zakuklia. Vyliahnuté imága vyhrýzajú dierky, cez ktoré sa dostanú von. To je ďalší symptom, podľa ktorého poznáme tohto škodcu.

Lykokaz tujový ŠKODLIVOSŤ

Hlavnými symptómami sú nepravidelné odumieranie vetvičiek, ktoré neskôr nachádzame napadané pod stromami. Ak ich prezrieme, môžeme na ich bazálnej časti vidieť vyhryzené otvory a chodbičky, prípadne tam nájdeme i samotného škodcu. Napádajú prevažne oslabené rastliny v zlej kondícii. Pri silnom napadnutí rastliny strácajú svoju dekoračnú hodnotu a ak neodumrú celé, tak nevyzerajú esteticky dobre a je potrebné ich vymeniť. Týmto škodcom vyhovuje suché a teplé počasie, vtedy prichádza k ich premnoženiu. Nevyhovuje im chladné a vlhké počasie a výrazne ich redukuje.

OCHRANA

Aby sme predišli napadnutiu rastlín a vážnym škodám, treba sa vyhýbať hustej výsadbe a vysadené rastliny musíme pravidelne zavlažovať a prihnojovať. Pri zistení symptómov je nutné pristúpiť k chemickej ochrane použitím vhodných insekticídov.

Hlavným obdobím náletu imág je máj a jún. Preto by sa aj priama ochrana mala vykonávať v tomto období (rovnako ako pri krasoňovi). Používajú sa rovnaké prípravky ako proti krasoňovi (pyrethroidy, spinosad). Postrek treba zopakovať 2- až 3-krát v týždenných intervaloch. Dva ochranné postreky by mali kontrolovať všetkých troch škodcov. ○ Fotogra e z internetu

PŔHĽAVA DVOJDOMÁ Príprava výluhu na prihnojovanie a ničenie vošiek

Ľubica Sýkorová

Pŕhľava dvojdomá Urtica dioica (srb. kopriva), ľudovo nazývaná aj žihľava je v ekologickom záhradníctve jednou z najdôležitejších rastlín, pretože má veľmi široké uplatnenie. Väčšinou sa používa na posilnenie odolnosti rastlín, ako pesticíd a tekuté hnojivo pre rastliny. Pŕhľava ako tekuté hnojivo má pre rastliny vyrovnávacie a liečivé účinky, stimuluje rast a tvorbu chlorofylu, priláka do záhrady dážďovky. Hnojivo z pŕhľavy je bohaté na kyslík a neznáša ho len fazuľa, hrach, cibuľa a cesnak.

TEKUTÉ HNOJIVO Z PŔHĽAVY

Pre svoje chemické zloženie je veľmi obľúbená nielen ako liečivá rastlina v ľudovom liečiteľstve, ale aj ako výborné komplexné organické hnojivo v rastlinnej výrobe, či ako účinný insekticíd. Tekuté hnojivo z pŕhľavy je mimoriadne kvalitné organické hnojivo. Podporuje rast rastlín, tvorbu chloro lu, posilňuje prirodzenú obranyschopnosť rastlín voči nepriaznivým klimatickým podmienkam. Taktiež zvyšuje odolnosť voči hubovým chorobám a niektorým škodcom (najmä voči listovým voškám a roztočom – pavúčikom).

Vysoký obsah mikro a makroelementov vplýva na rýchle pôsobenie tohto hnojiva na pestované rastliny. Jeho účinky sa už o pár dní po aplikácii začnú pozitívne prejavovať na rastlinách. Obsahuje najdôležitejšie zložky pre rast rastlín – dusík N, fosfor P, draslík K, vápnik Ca, železo Fe, horčík Mg, vitamín C a A. Kvôli vysokému obsahu chlorofylu má žihľava aj antiseptické účinky. Hnojivo pripravené z pŕhľavy sa odporúča na používanie najmä v organickej rastlinnej výrobe, v záhradách namiesto chemických hnojív a pesticídov, ktoré negatívne vplývajú na zdravie ľudí a na životné prostredie.

PRÍPRAVA VÝLUHU NA PRIHNOJOVANIE

Na prípravu potrebujeme 1 kilogram zelenej pŕhľavy a 10 litrov vody, najlepšie dažďovej. Posekanú pŕhľavu namočíme do vody a na slnečnom mieste necháme vylúhovať 3 až 4 dni. Tento výluh sa môže používať na zalievanie – prihnojovanie rastlín riedený v pomere 1 : 10. Rovnaké množstvo pŕhľavy a vody môžeme nechať stáť aj dlhšie. Keď sa roztok prestane peniť a bude tmavozelenej farby, proces je zakončený. Takéto hnojivo môžeme používať až do konca sezóny. Používa sa zriedené v pomere 1 : 10, alebo ak je silné aj 1 : 20. V tomto prípade proces namáčania trvá 1,5 až 3 týždne.

Pŕhľavový výluh prospieva zelenine a okrasným rastlinám. Obsahuje veľké množstvo dusíka, preto je jeho aplikácia vhodná najmä v období intenzívneho rastu. Vhodný je na prihnojovanie rajčiakov, uhoriek, póru, tekvičiek, kapusty, papriky, celeru, ruží, okrasných kríkov, letničiek, trvaliek, ovocných stromov a ihličnanov.

Pŕhľava sa zbiera pred kvitnutím. Na namáčanie používame drevené, plastické alebo betónové nádoby, nikdy nie plechové alebo kovové. Počas namáčania musíme výluh premiešať cez deň aspoň jedenkrát. Nádobu s výluhom treba umiestniť na odľahlom mieste, pretože môže zapáchať. Počas zalievania musíme dávať pozor, aby sme nepoliali zelené časti rastlín, ale iba zeminu okolo koreňa. Rastliny nehnojíme za horúceho, slnečného počasia, ale skoro ráno alebo v podvečer. Počas vegetácie zalievame jedenkrát týždenne. Neriedený výluh môžeme naliať do kompostu, čím urýchlime rozklad organickej hmoty a zvýšime obsah minerálnych látok.

PRÍPRAVA VÝLUHU

NA NIČENIE VOŠIEK A ROZTOČOV

Na prípravu výluhu potrebujeme 1 kilogram pŕhľavy a 10 litrov dážďovky alebo odstátej vody z vodovodu. Posekanú pŕhľavu namočíme do vody a necháme odstáť 12 až 24 hodín najlepšie na slnečnom mieste. S takýmto výluhom môžeme postrekovať rastliny bez riedenia. Keďže tento prípravok nemá dlhotrvajúci účinok, rastliny musíme postrekovať niekoľko dní po sebe. Ak necháme pŕhľavu lúhovať dlhšie (3 až 4 dni), výluh musíme zriediť v pomere 1 : 50 (jeden diel pŕhľavy a 50 dielov vody).○

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (54) Vtáky s majestátnym ceremoniálom dvorenia

DrSc. Ján Babiak

V rade Gruiformes bez ohľadu, v akom rozsahu ho definovali, rod žeriavov (Grus) a rod dropov (Otis) sú na priestoroch Vojvodiny reprezentované iba jedným druhom. V oboch prípadoch ide o veľké vtáky, ale z morfologického a aj iných aspektov sú ďaleko od seba. Žeriavy pripomínajú bociany, ale ich ďalekí predkovia mali pôvod v rade chriašteľov, kým dropy vo svojom pôvode oscilujú medzi chriašteľmi a bahniakmi, ba až hrabavcami.

Žeriavy sú elegantné vtáky dlhých nôh, krku a dýkového zobáku. Aj krídla možno nájsť iba žeriava popolavého a dropa veľkého.

ŽERIAV POPOLAVÝ

vrtošivosť tohto druhu, nie je celkom jasné, majú dlhé, čo naznačuje, že sú dobrými letcami. Pri sťahovaní formujú zriadené rady v tvare písmena V a pri lete zaberú aj najvýhodnejšiu aerodynamickú polohu. Žijú aj hniezdia v močiaroch, ale za potravou často odletia na suché otvorené priestranstvá, lúky a polia. Konzumujú potravu hlavne rastlinného pôvodu a len zriedkavejšie sú aj karnivory. Okrem obdobia hniezdenia sú to spoločenské, hravé vtáky, ktoré formujú veľké kŕdle. Už pri návrate zo zimoviska začína ich tok sprevádzaný tancami, vzájomnými skokmi v duete do výšky, navzájom sa ukláňajúce, s paralelným hlásením hlasným trúbením. Sú obozretné ale nie plaché. Miesto, na ktoré chcú zlietnuť, si predtým dôkladne preskúmajú.

Dropy sú robustne stavané vtáky. Sú to stepné vtáky hnedo-jarabého operenia, silných nôh, slepačím zobákom a niektoré pri samcovi aj s nafukovacím vakom. Žijú na otvorených trávnatých priestoroch, od kultúrnej stepi po polopúšte. Pohlavne sú dimorfné, sú polygamické, s osobitným spôsobom dvorenia samca. Hniezdia na zemi a o potomkov sa stará samica. Ľahko ich vyrušiť a vtedy sa zachraňujú odletom a skrývaním v húští.

Zo spomenutých radov u nás

(OBYČAJNÝ) – GRUS GRUS, Linné 1758

Rozšírenie: Žije hlavne v severovýchodnej Európe a na priestore južnej sibírskej tajgy v pásme od 45 – 70 ° s. z. š. Tvorí tu kompaktný areál od Švédska po Kolinskú nížinu vo východnom Rusku. To je vskutku jeho hniezdny areál. Okrem toho celoročný výskyt v tvare nahusteného ostrovčekovitého areálu má v Turecku. Z hniezdneho areálu sa sťahuje a zimuje v teplejších krajoch na juhu Euroázie a v severnej Afrike. Hranicu svojho hniezdneho areálu v Európe postupne posúva na juh a tak na Slovensku nový návrat žeriava-hniezdiča zaevidovaný bol v roku 2009. V Maďarsku ich bolo o rok neskôr už viac ako desať párov. Bude sa hniezdiť aj u nás? Či je to trend alebo iba lebo staršie dáta hovoria, že v minulosti hniezdil aj po močiaroch Vojvodiny. Dnes ho tu máme iba na prelete v októbri a koncom februára, ale na jazierkach v širšom okolí Bečeja aj zimuje vo veľkých kŕdľoch. Prítomnosť žeriavov u nás neskoro na jar alebo v lete nás nesmie mýliť, lebo ide o juvenilnú populáciu. Biotop: Priestory, ktoré preferuje sú močaristé, lesostepné mokrade, brehy jazier a rovinných riek, porastených rozsiahlym rákosím alebo riedkym vlhkým lesom. Odtiaľ často prelieta za stravou na suchšie veľké plošiny porastené nízkou trávou (pasienky, lúky, trávniky, polia). Rozlíšenie: Je to veľký do sivo-popolava sfarbený vták s dlhými nohami, krkom a klinovitým hnedo-zeleným zobákom. Aj perie na chvoste je dlhé, voľne našuchorené na dolu visiace. Má čierne čelo, krk, nohy a sčasti aj chvost, ako aj konce krídel. Na temene má červenú škvrnu, kým zadná časť hlavy a krku je biela. Po sfarbení operenia pohlavie sa nedá rozlíšiť. Mláďatá sú okrovo-hnedé a pohlavne dozrievajú v treťom roku. Hniezdenie: Hniezdo si stavajú v plytkej jamke na močiarnych ostrovčekoch alebo v plytkej vode s rastlinným navýšením (z trstiny, pálky a trávy), vyšším od hladiny vody 20 – 30 cm. Hniezda jednotlivých párov sú vzdialené

často niekoľko kilometrov. Do hniezda samica znesie 2 vajcia žltohnedej farby s fialovými a hnedými škvrnami. Inkubácia trvá 28 – 30 dní. Frekvencia hniezdenia je raz v roku. Povinnosti v reprodukcii si rovnoprávne konajú obaja rodičia. Mláďatá lietať začínajú po dvoch mesiacoch, ale aj potom sa držia s rodičmi. Potrava: Živia sa hmyzom (chrobáky, kobylky, vážky), červami, ale aj žabkami a hrabošmi. Rastlinná zložka je však dominantnejšia (mladé výhonky, listy, zrno, hľuzy, korienky, bobule). Hlas: Počas preletu sa hlási hlučne opakujúcimi obmenami „krrr-krrui-krrí-krrju...“; vzájomná komunikácia: samec hlasné trúbiace „krroo“ a samica hrubo „krau“, niekedy aj „ke-ke-ke“. Pokusy o spev sú: „krruu-ih krau, krru-krau...“ Mlaď sa hlási Žeriav popolavý pískavo „čiirp“. DROP VEĽKÝ (FÚZATÝ) –

OTIS TARDA, Linné 1758

Je euroázijský vták s celoročným výskytom v Španielsku a v ostrovcovitom rozšírení v pásme od východného Nemecka po Mezopotámiu. Východnejšie od tohto pásma má populácia binárny hniezdny areál a je sťahovavá. Pre svoju váhu neletí na dlhé dráhy a zimuje v teplejších krajoch trochu južnejšie od svojho hniezdiska. Naše jedince sú sústavnou časťou populácie potiského areálu

Drop veľký (samica a samec, nesvadobný šat)

v Maďarsku. Možno ich nájsť len v najsevernejších častiach Banátu a Báčky, ale hniezdna lokalita je evidovaná iba v blízkosti osady Jazovo. Biotop dropa veľkého sú otvorené priestranstvá porastené trávou alebo obilím, aj suché stepné, tiché a nerušené oblasti s dobrým prehľadom terénu.

Je to korpulentný vták, silných nôh a s hrubým zobákom. Patrí medzi najťažšie lietajúce vtáky. Po sfarbení operenia chrbát má jarabý (kombinácia žlto-hnedej a čiernej farby), samec má tmavšiu hrdzavo-hnedú dolnú časť krku a hrvoľ, aj výrazne hnedý chvost. Samica má krk žltavý, samec sivý s fúzami. Dolná časť tela je sivo-biela. Pohlavný dimor zmus je prítomný najmä v morfológii: samec je omnoho väčší, aj jeho hlava a krk sú hrubšie (má nafukovací vak).

Hniezdo si robia v plytkej jamke, výstelka je tenká. Počet vajec 2 – 3 (4) olivovozelenej farby s hnedými škvrnami. Inkubácia trvá 23 – 24 dní. Sedí na nich samica (vtedy sa samce združujú do osobitných skupín). Lietať začnú po dvoch mesiacoch. Pohlavne dospievajú v 4. – 5. roku života.

Konzumujú miešanú potravu, ale základom je rastlinná zložka (hlavne listnaté časti a dužinaté plody), kým z mäsitej je to drobný hmyz, ale aj mladé vtáky a myši.

Hlási sa zriedkavo. Poplašný znak je „ongh“. Samica sa hlási „kvok...“ a „be-ee, ke-ke...“. ○ Fotogra e z internetu

BYLINKOVÁ ZÁHRADA Nie všetky bylinky vyžadujú slnečné stanovište

Ľubica Sýkorová

Bylinky môžeme pestovať v záhradke (samostatná bylinková záhradka), vo forme skalky, v bylinkovej špirále alebo v špeciálnych črepníkoch. Väčšina z nich vyžaduje veľa slnka a nie sú náročné na pôdu – vyhovuje im ľahšia pôda. No poznáme aj také, ktorým neprekáža ani polotieň. Medzi ne patrí ligurček lekársky či valeriána lekárska.

LIGURČEK LEKÁRSKY

Ligurček lekársky (lat. Levisticum o cinale, srb. selen, miloduh) je pre svoju silnú arómu často nazývaný zelené maggi. Od pradávna sa táto rastlina používala na očistu organizmu a bola známa ako liek na všetky choroby. U nás sa na ligurček tak trochu zabúda, kým v Iráne, Turecku, Pakistane, Fínsku, Maďarsku či Albánsku sa pestuje na výrobu éterických olejov, alebo sa aj suší. Má silnú a príjemnú vôňu. Je nenáročný na pestovanie a na kvalitnej pôde môže dorásť až do 1 – 1,5 metra. Ligurček sa vďaka svojim výnimočným liečivým vlastnostiam stal skutočnou výzvou pre vedcov na celom svete. Japonskí vedci potvrdili, že jeho extrakt pôsobí proti hyperglykémii a cukrovke, ale aj proti rôznym hubám candida a niektorým baktériám.

PESTOVANIE

Semená ligurčeka lekárskeho sa vysievajú v dvoch obdobiach, buď skoro na jar - v marci a apríli, prípadne koncom leta v auguste a septembri, v teplejších oblastiach môžeme vysievať až do konca októbra. Pri výseve nesmieme zabudnúť na to, že ligurček je statná rastlina, preto ho vysievame v riadkoch vzdialených minimálne 60 cm od seba. Semienka vysievame do hĺbky približne 3 cm. Ligurček klíči veľmi pomaly. Len čo rastliny budú mať okolo 10 cm, treba ich pretrhať na vzdialenosť asi 15 cm, prípadne ho môžeme v tejto dobe presadiť na trvalé stanovisko. Ligurčeku sa darí v bežnej záhradnej pôde, najlepšie s dostatkom živín podporujúcich rast. V ťažkých a mokrých pôdach sa mu dariť nebude. Nie je náročný na závlahu, iba pri dlhšie trvajúcom suchu ho musíme zalievať. Vhodným stanoviskom je polotienisté miesto, no neprekáža mu ani slnko. Ak je to možné, ligurček nevyysádzame na stanovisko po ďalších mrkvovitých rastlinách (mrkva, petržlen, zeler, kôpor alebo koriander). Predídeme tak šíreniu chorôb mrkvovitých rastlín. Ligurček rastie na jednom stanovisku niekoľko rokov.

LIEČIVÉ ÚČINKY

Ligurček lekársky má svoje uplatnenie v kuchyni aj v ľudovom liečiteľstve. V kuchyni sa listy ligurčeka konzumujú surové aj tepelne upravené. Listy sú veľmi aromatické, preto ho stačí do jedla pridať len trošku. Najlepšie sa hodí do mäsových a zeleninových

polievok. Ligurčekom môžeme ochutiť omáčky aj dusené mäso. Má veľa priaznivých účinkov. Podporuje chuť do jedla, zlepšuje trávenie a potláča nadúvanie. Priaznivo ovplyvňuje funkciu žlčníka, rozpúšťa žlčové aj obličkové ka-

Ligurček lekársky

mene. Výluh zo semien ligurčeka sa podáva ako žalúdočný likér. Z listov (čerstvých aj sušených) sa pripravuje čaj uľavujúci bolesti pri reumatizme. Ligurček pôsobí silno močopudne . Nie je vhodný k dlhodobému nadmernému užívaniu! Úplne vyhnúť by sa mu mali osoby s ťažkými poruchami obličiek, tehotné a dojčiace ženy.

VALERIÁNA LEKÁRSKA

Valeriána lekárska (lat. Valeriana o cinalis, srb. odoljen, macina trava) je bylinkou z čeľade valeriánovitých (Valerianaceae). Typický zápach valeriány silne vábi a vzrušuje mačky, preto je nazývaný aj ako „mačací koreň“ . Je trváca bylinka dorastajúca do výšky 50 - 150 cm. Kvety najskôr príjemne voňajú, neskôr však páchnu. Kvitne v júli a auguste.

PESTOVANIE

Vyhovuje jej vlhkejšie stanovisko v polotieni. Semená valeriány vysievame na jeseň alebo koncom leta do ľahkej a humóznej pôdy s dostatkom vápnika. Semienka vyklíčia približne za 3 - 4 týždne. Vhodný spon pre výsev je 50 x 30 cm. Vzídené rastliny pravidelne zalievame. Hnojiť netreba, vhodnejšia je skôr zmena stanoviska každé dva roky. Rastlina tak bude mať neustále dostatok potrebných živín.

LIEČIVÉ ÚČINKY

Kým na zvieratá pôsobí ako silný povzbudzujúci prostriedok, na ľudí pôsobí výrazne sedatívne, zmierňuje pocity úzkosti a znižuje krvný tlak. Výluh zo sušeného podzemku sa popíja pre jeho upokojujúce účinky, pôsobí proti nespavosti a bolestiam hlavy. Čaj z valeriány môže pomôcť zmierniť starch. Vďaka jej analgetickému pôsobeniu účinne zmierňuje ischiatické a reumatické bolesti a navyše pôsobí aj pri vonkajšom použití a to vo forme obkladov, ktoré prikladáme na miesta zasiahnuté lumbagom, ischiasom, svalovým preťažením, reumatickou bolesťou a na pomliaždeniny. Upokojujúce účinky valeriány lekárskej sú dosť silné, preto ju neužívajte pred riadením motorového vozidla ani pred inými činnosťami vyžadujúcimi zvýšenú pozornosť. ○ VII 29

DO VÁŠHO RECEPTÁRA Krémová kuracia polievka s domácimi ňokmi

Suroviny: polievka – 4 ks uvarených kuracích pŕs alebo stehien (bez kože a bez kostí), 1 cibuľa, 1 zeler, 1 mrkva (väčšia), 1 strúčik cesnaku, 1 liter kuracieho vývaru, 150 ml smotany na varenie, 150 ml smotany na šľahanie, 2 hrste čerstvého špenátu, 1 štipka tymianu, soľ, mleté čierne korenie, olivový olej; ňoky – 1 kg zemiakov uvarených v šupke, 150 g hladkej múky, 2 čerstvé vaječné žĺtky, soľ, ryžovú múku Takto sa to podarí: Vo veľkom hrnci rozohrejeme olivový olej a pridáme najemno nakrájanú cibuľu, restujeme. Následne pridáme nastrúhanú mrkvu, zeler a nasekaný cesnak. Krátko restujeme a pridáme uvarené kuracie mäso. Dochutíme soľou, čiernym korením a tymianom. Povaríme 2 minúty. Ďalej pridáme ňoky, premiešame a všetko zalejeme kuracím vývarom. Znížime teplotu a varíme približne 10 minút. Do hrnca pridáme čerstvý špenát a smotany. Na miernom ohni už len krátko prevaríme, aby sa chute prepojili. Domáce ňoky: Zemiaky ošúpeme a pretlačíme cez lis na zemiaky alebo nastrúhame na jemnom strúhadle. Zemiaky osolíme a okoreníme. Potom pridáme vaječné žĺtky a hladkú múku. Rukami vypracujeme cesto. Z pripraveného cesta si odrežeme kúsok, z ktorého na pracovnej doske pomúčenej ryžovou múkou vytvarujeme valček. Z valčeka odkrajujeme menšie kúsky a vytvarujeme ňoky. Do veľkého hrnca dáme variť vodu, osolíme ju a keď začne vrieť, pridáme ňoky. Varíme približne 3 minúty, pokiaľ nevyplávajú na vrch.

Kebab špízy

Suroviny: 1 cibuľu, 2 strúčiky cesnaku, 1 čili paprička, 1 hrsť čerstvého koriandru, 1 hrsť petržlenovej vňate, 500 g mletého hovädzieho mäsa, 1 ks menší citrón (kôra), 2 KL drvenej rasce, 2 KL údenej papriky, 1/2 KL mletého koriandru, 1 KL soli, troche oleja Takto sa to podarí: Do mixéra (mód – sekacie nože) vložíme štvrtiny cibule, strúčiky cesnaku, čili papričku (bez semienok), čerstvý koriander a petržlenovú vňať. Všetko spolu nasekáme do konzistencie pasty. Ak nemáme poruke kuchynský robot, samozrejme, môžeme vyššie spomenuté suroviny nasekať najemno ostrým nožom. Voňavú zmes preložíme do misky, pridáme mleté mäso, strúhanú citrónovú kôru, drvenú rascu, údenú papriku, mletý koriander a soľ. Všetko spolu premiešame. Rúru na funkcii rúra + gril rozohrejeme na 200 °C. Zo vzniknutej zmesi tvarujeme v navlhčených dlaniach šišky, do ktorých vtlačíme hrubšie drevené špajle (alebo do každej šišky dve tenšie). Špízy poukladáme na pekáč tak, že špajle položíme na okraj pekáča a mäsové šišky ostanú vo vzduchu. Mäso postriekame alebo potrieme olejom, pekáč presunieme pod gril (200 °C) a pečieme 8 až 12 minút. Horúce kebab špízy podávame s čerstvým šalátom, so zemiakovými hranolčekmi,…

Kakaová roláda s tvarohom a jahodami

Suroviny: kakaový korpus – 3 vajcia, 5 PL jemného kryštálového cukru, 2 PL oleja, 1 PL vlažnej vody alebo mlieka, 5 PL hladkej múky, 2 PL kakaa, 1 KL kypriaceho prášku, 1 štipka soli; plnka – 400 g tvarohu, 4 PL práškového cukru, 1 KL vanilkového extraktu alebo balíček vanilkového cukru, 150 g čerstvých jahôd; ganache – 80 g čokolády, 80 ml smotany na šľahanie Takto sa to podarí: Korpus: celé vajíčka vyšľaháme s cukrom do peny, prilejeme a zamiešame olej a vodu. Do tekutej zmesi preosejeme múku, kakao, kypriaci prášok a soľ. Vymiešame hladké cesto, ktoré vylejeme na menší plech vystlaný papierom na pečenie a upečieme v rúre vyhriatej na 180 °C zhruba 12 minút. Piškótový plát vyklopíme na utierku, ktorú sme posypali práškovým cukrom, opatrne stiahneme papier a spolu s utierkou zrolujeme a necháme úplne vychladnúť. Plnka: jahody umyjeme, asi 100 g nakrájame na drobné kocky a zvyšok si odložíme na ozdobenie rolády. Z tvarohu, cukru a vanilky vyšľaháme plnku, ktorú rozotrieme na korpus, posypeme kúskami jahôd a zrolujeme do rolády. Roládu uložíme do chladu na aspoň 2 hodiny. Pred uložením rolády do chladničky, je dobré ju zabaliť do fólie, aby si udržala vlhkosť a vláčnosť počas chladenia. Kakaovo-jahodovú roládu neskôr zdobíme ganache polevou, ktorú sme vymiešali z horúcej smotany, nasekanej čokolády a štipky soli. Polevu naberieme na lyžicu a necháme stekať cik-cak po povrchu rolády. Na vrch ešte poukladáme polovice jahôd a môžeme servírovať.

Tvarohový koláč s jahodami

Suroviny: korpus – 170 g hladkej múky, 2 PL práškového cukru, 1 KL citrónovej kôry, 90 g studeného masla, trochu studenej vody; tvarohová plnka – 500 g jemného tvarohu, 100 g práškového cukru, 3 PL hladkej múky, 1 KL vanilkového extraktu alebo 1 balíček vanilkového cukru, 400 ml kyslej smotany, 3 vajcia; marinované jahody – 200 g čerstvých jahôd, 2 PL práškového cukru, 1 PL citrónovej šťavy Takto sa to podarí: V miske spojíme hladkú múku s cukrom a trochou nastrúhanej citrónovej kôry. Pridáme na kocky pokrájané studené maslo a prstami vypracujeme mrveničkovú zmes. Potom postupne (po lyžiciach) pridávame studenú vodu – 2 až 3 lyžice, až kým nevypracujeme jeden kus tuhého cesta, ktoré zabalíme do fólie a uložíme na 30 minút do chladničky. Medzitým si vyšľaháme tvarohovú plnku – tvaroh, vanilku cukor a múku spolu dobre vyšľaháme. Jahody prepolíme a v miske ich poprášime cukrom, pridáme citrónovú šťavu, pomiešame a necháme postáť asi 10 minút. Marinované jahody spolu so šťavou, ktorú pustili zľahka primiešame do plnky. Vychladené cesto vyvaľkáme do kruhu s priemerom asi 4 až 5 cm väčším ako je tortová forma a vystelieme ním dno i boky formy. Formu nemastíme, nakoľko cesto obsahuje dostatok tuku. Na korpus nalejeme plnku s jahodami a vložíme do rúry vyhriatej na 170 °C na asi 40 až 45 minút. Koláč bude upečený vtedy, keď formou zatrasieme a kraje koláča budú pevné a stred sa bude jemne triasť. Koláč necháme vychladnúť a uložíme do chladničky na 12 hodín. Pred servírovaním dozdobíme čerstvými jahodami. 

Zdroj: recepty.sk Výber: Ľ. Sýkorová

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 556 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

PREMIÉRA FILMU V KOVAČICI Sny Martina Jonáša

Olinka Glóziková-Jonášová

V podvečer 20. mája na nádvorí Spomienkového domu Martina Jonáša sa uskutočnila premiéra celovečerného hraného lmu Sny Martina Jonáša. Prvá klapka spomenutého lmu padla presne na tomto dvore pred takmer štyrmi rokmi. Scenárista a režisér Miroslav Benka zo Starej Pazovy sa odhodlal prostredníctvom umeleckého projektu ,resp. šesťdesiatminútového hraného lmu predstaviť jedinečnú tvorbu, ale aj život, osobnosť či vnútorné boje, premýšľania

Spoločná fotogra a

Príhovor režiséra Miroslava Benku

a sny jedného z najznámejších insitných maliarov z Kovačice Martina Jonáša.

Úvodom prítomných privítala Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka Galérie insitného umenia, pod ktorú patrí aj Spomienkový dom Martina Jonáša, a popriala všetkým krásny umelecký zážitok. Na kovačickej premiére prítomní boli aj herci, ale aj tí, ktorí sa pričinili o to, aby tento lm uzrel svetlo sveta. Je to prvý celovečerný hraný lm o tomto majstrovi štetca, ale aj prvý o kovačickej insite.

Po skončení lmu Anna Simonovićová pred obecenstvo vyzvala hercov: Jána Brnu, Darka Povolného, Novaka Bilbiju, Mateja Petráša, Alexandra Baka,

Ivanu Pokorácovú, Michala

Domoniho Lakatoša, Annamáriu Dolinajovú, Miu Verešovú,

Annu Poliovkovú, Mila Jonáša,

Miu a Leu Jašové. Zvuk mal na starosti Vladimir Rašković, kameru Robert Gondi, strih

Dejan Todorović, kým konzultantom a asistentom režiséra bol výkonný producent

Art strediska Hleba i igara, univerzitný pedagóg, akademický maliar a gra k Jozef

Klátik. Na záver sa slova ujal diplomovaný režisér a herec a významný dramatický umelec

Srbska Miroslav Benka, ktorý napísal aj scenár: „Tento lm je scelený, teda urobený je začiatok a koniec, ale, žiaľ, lm nie je skončený. Chýba v ňom napr. jedna z ústredných scén vo Washingtone, kde mal Martin Jonáš jednu z posledných veľkolepých výstav v Svetovej banke. Nemali sme však nadostač peňazí, aby sme to nahrali,“ vysvetlil Benka, a doložil: „Ja som veľký optimista a verím, že sa nám podarí lm ukončiť.“ Režisér Benka si od samého začiatku projektu prial, aby sa premiéra lmu uskutočnila práve v Jonášovom dvore a po jej uskutočnení bol viac než dojatý, že sa mu túžba splnila „Mám zvláštny pietny vzťah k Jonášovi. Dúfam, že nás pozerá niekde z hviezd.“

Herec Ján Brna stvárnil Martina Jonáša vo lme a o dojmoch sa rozdelil s nami: „Je toto moja prvá herecká úloha v živote a hneď k tomu hlavná. Stvárniť Jonáša som sa snažil podľa

inštrukcií režiséra, podľa jeho pokynov. Hlavnou črtou alebo hlavným jeho zámerom bolo, aby sa symbolicky znázornil boj dobra a zla, ale aj vnútorný Jonášov boj s tým, že sa počas celého život nevyporiadal s Marčetićom,“ hovorí a pokračuje: „Scenár má 120 strán a dnes sme pozerali iba časť toho, lebo

je nahratých ešte hodne scén, ktoré nie sú spracované a ktoré nevošli do lmu. Verím, že by tie scény dali ten kompletný obraz o Jonášovi.“ To, čo ale prekvapilo, je že vo lme sa vôbec neobjavuje manželka, ktorá, Kovačičania aspoň môžu dosvedčiť, bola jeho obrovskou oporou. Práve vďaka nemu si natoľko obľúbila umenie, že sa aj sama začala venovať umeniu a vyrábala bábiky zo šúpolia. Režisér v našom rozhovore vysvetlil, že je postava manželky napísaná, ale tie scény doposiaľ nie sú nahraté práve pre už spomenutý nedostatok nančných prostriedkov. Prítomní si okrem premiéry lmu mohli pozrieť aj tvorbu Martina Jonáša na výstave, ktorú prichystal Ján Čech, majiteľ galérie Spomienky v rámoch. Samozrejme, mohli si obDarček pre režiséra od Galérie insitného zrieť aj samotné exponáty umenia v Kovačici vystavené v Jonášovom dome. Večierok bol krásny, lm tiež, aj návštevnosť taká, akú si len maestro Jonáš zasluhuje. Trpký pocit zostáva v pamäti iba zo skutočnosti, že sa medzi obecenstvom a hosťami nenašli dve miesta – pre jeho vnučku a pravnučku, jediných potomkov, ktorí po tomto velikánovi v Kovačici zostali.

ASOCIÁCIA SLOVENSKÝCH SPOLKOV ŽIEN Súťaž v umeleckom prednese žien pretrvá i naďalej

Katarína Gažová

V priestoroch Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci sa v nedeľu 29. mája stretli ženy zo slovenských spolkov žien. Dôvodom stretnutia bola po neprajných rokoch znovu usporiadaná súťaž v prednese poézie a prózy. Ako úvodom vysvetlila predsedníčka ASSŽ Viera Miškovicová, tentoraz je to iba jedna súťaž a víťazky súťaže v Petrovci budú reprezentovať ASSŽ na Slovensku na súťaži Vansovej Lomnička v Starej Ľubovni. Spomenutá súťaž bude usporiadaná 18. júna. Predsedníčka vyjadrila potešenie, že o prednes poézie a prózy u našich žien stále pretrváva záujem, teda aj výhľady, že súťaž bude i naďalej trvať a nezanikne.

Pred začiatkom súťaže sa v mene MSS a v mene predsedu Branislava Kulíka prihovorila predsedníčka MOMS Petrovec Katarína Melegová-Melichová a popriala súťažiacim ženám úspech aj na súťaži v Petrovci, a tým, ktoré postúpia, aj na Slovensku. Predsedníčka Miškovicová predstavila najprv odbornú porotu, ktorú tvorili: predsedníčka Katarína Melegová-Melichová a členky Miluška Anušiaková-Majerová a Mária Kotvášová-Jonášová, a vymenovala i účastníčky súťaže, ktorých bolo spolu desať.

Nasledovala súťažná časť: v kategórii prednes prózy žien do 25 rokov neboli tentoraz súťažiace, v kategórii prednesu prózy nad 25 rokov účinkovali štyri súťažiace: Miriam Murtínová z Hložian, Jarmila Čobrdová zo Silbaša, Katarína Arňašová z Petrovca a Elenka Ďurišová z Padiny.

Hneď na to vystúpili účastníčky súťaže v prednese poézie. V kategórii do 25 rokov vystúpila iba Alexandra Muhová z Báčskeho Petrovca, pokiaľ súťažiaca zo Starej Pazovy na súťaž neprišla. V prednese poézie nad 25 rokov sa predstavili: Anna Asodiová z Kysáča, Anna Hrnčiarová z Lalite, Anna Slivková z Padiny, Mária Galasová tiež z Padiny a Nataša Zimanová z Kulpína.

Pokým odborná porota hodnotila prednesy žien, ostatné prítomné na príjemnom nedeľnom večierku si v prestávke podebatovali a osviežili sa pri pochúťkach, ktoré schystali petrovské spolkárky.

V mene odbornej poroty rozhodnutie predniesla predsedníčka Katarína Melegová-Melichová. Najprv sa poďakovala ženám, ktoré vystúpili, že skrášlili prítomným nedeľné popoludnie a naplnili ich krásnou a peknou hovorenou rečou, veršom a prózou. Porota konštatovala, že si ženy dali tú námahu, aby popátrali po menej frekventovaných textoch u nás. A zasa si všimli aj to, že nie každý text, ktorý predniesli ženy, mu aj porozumeli. Preto si podľa ich mienky vybraný text treba najprv dobre prečítať, rozanalyzovať a ak treba nejaká pomoc, členky poroty sú ochotné pomôcť. Zo spomenutých kategórií súťažiacich vybrali štyri predstaviteľky, ktoré pôjdu súťažiť na Vansovej Lomničku v Slovenskej republike, sú to: Jarmila Čobrdová zo Sil-

Účastníčky súťaže ASSŽ v Petrovci s porotou a predsedníčkou Asociácie baša (predniesla úryvok z diela Jána Čajaka Zuzka Turanová), Alexandra Muhová z Petrovca (predniesla báseň Miroslava

Odovzdávanie darčekov po ukončení súťaže

Válka Zhody), Anna Asodiová z Kysáča (verše Milana Rúfusa Kosovská meditácia) a Mária Galasová z Padiny (tiež predniesla verše Miroslava Válka Dážď, Myší sonet a Nepochopiteľné veci). Všetkým účastníčkam súťaže na záver podujatia predsedníčka MOMS Petrovec Melegová-Melichová udelila knižné darčeky, ktoré pripravili spolu s matičným Porota hodnotiaca prednesy žien (v prvom rade) ústredím, a predsedníčka ASSŽ Viera Miškovicová im odovzdala ďakovné diplomy. Darčeky predsedníčka Miškovicová z vďačnosti odovzdala aj členkám odbornej poroty.

MVS A GZM V PETROVCI Zuzkino divadlo maľované

Jaroslav Čiep

Múzeum vojvodinských Slovákov v roku jubilea našej prvej akademickej maliarky Zuzky Medveďovej prichystalo nové dielne pre deti vo veku od 9 do 14 rokov. Tentoraz nesú pomenovanie Zuzkino divadlo maľované a trvali v dňoch minulého víkendu od piatka 27. do nedele 29. mája. Viedla ich Monika Necpálová. sme si to aj tentoraz začali. Aby si to deti aj zapamätali, aby im to bolo zrozumiteľné a pritom sa dobre zabavili. Ide o výtvarnícko-divadelnú dielňu. Prihlásili sa nám deti aj nové, ale aj tie, ktoré sme mali na dielňach aj v minulých rokoch. Na úvod sme si natlačili Zuzkine kresby, ktoré sú vynikajúce a z toho sa inšpirujeme, robíme scénky, pantomimické hry. Takto sa učíme, spoznávame tieto olejomaľby a k tomu aj deti

Zastavení v čase – nový spoločný obraz frekventantov dielne

„Tohto roku oslavujeme 125 rokov od narodenia Zuzky Medveďovej a spolu s Monikou Necpálovou sme si povedali, že by bolo super, aby sme aj dielne pre deti organizovali v tom duchu. Pravda, vždy sa inšpirujeme prácami Zuzky Medveďovej alebo jej životopisom, kde študovala, kde žila, čo maľovala, kde vystavovala, a tak budú skicovať vlastné kresby na motívy Zuzkiných obrazov,“ povedala nám na úvod riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov Anna Séčová-Pintírová.

Zastavili sme sa v galérii nielen na začiatku, ale sme sledovali priebeh dielní až do konca a samotnú školiteľku Moniku Necpálovú sme sa pýtali, ako sa

Spoznávanie Zuzky Medveďovej

jej pracovalo v Petrovci. „Zuzkino divadlo maľované sa naozaj ukazuje ako dobré a zaujímavé divadlo, lebo cez divadelnú scénku, ktorú sme pripravili počas dielne, s deťmi skutočne prechádzame miestami, krajinami, kde Zuzka Medveďová pôsobila, alebo ktoré znamenali niečo v jej živote. Sú to Báčsky Petrove, Berlín, Praha, Slovensko... “ zdôverila sa Monika a konkretizovala to slovami: „Skupinka pracovala usilovne, boli plní energie a keďže sme začali stavať scénku cez pohybové divadlo, cez pohybové etudy, tak som až prekvapená, ako sa pohybovo otvorili. A hlavne preto, že aj v škole je taká tendencia, a vieme, že veľakrát treba sedieť a treba dávať pozor. Na dielňach detí na neformálnom vzdelávaní sa snažíme spolu s účastníkmi rozvinúť práve to druhé: ako sa hýbať, ako byť sám kreatívny, ako si sám dovoliť nejaké veci, zároveň ako pracovať potom lepšie aj v rámci celej skupiny.

Výsledkom spolupráce s MVS je samotná dielňa. Čiže celý proces, ktorý prebieha v rámci dielní, je najdôležitejšou časťou projektu, a tuná deti získavajú zručnosti v rámci vyjadrovania sa o nejakej osobnosti výtvarného umenia cez divadelné metódy.“

Tejto skupinke detí sa teda podarilo pripraviť aj scénku o živote Zuzky Medveďovej, ktorá prechádza, putuje a spoznáva rôzne krajiny sveta. Prezentovali nám ju

Učebné a kresliace pomôcky, aby si priblížili tému

na záver svojho „školenia sa“. Deti sa naplno vžili do jej putovania za umením. Každý z účastníkov mal možnosť autenticky pristúpiť k Zuzke, tak ako ju vo svojom veku v rámci všetkých svojich vedomostí vedel pochopiť.

DIVADLO STEVANA SREMCA Z CRVENKY v rámci súťaže o postup do regionálnej divadelnej prehliadky v nedeľu 29. mája pohostinsky v Báčskom Petrovci na javisku Slovenského vojvodinského divadla pred hodnotiacou komisiou zahralo komédiu podľa srbského komediografa Branislava Nušića Trúchliaci pozostalí v réžii Igora Pavlovića. Dediči a ich móresy sú v podstate nadčasovou kategóriou, a tak aj táto tragikomická hra, ktorá sa od roku 1935 uvádza na javiskách, aj dnes vie dobre pobaviť diváka a k tomu ho ešte donúti zamyslieť sa, či sa odvtedy niečo zmenilo v povahe ľudí. V tejto Nušićovej adaptácii si zahrali: Zoran Radulović, Cvijeta Jovanovićová-Mučalica, Milan Ivanić, Jovana Radulovićová, Gordana Jelićová-Mešterová, Milorad Bjelan, Biljana Bjelanová, Dragoljub Jovović a Milijana Kaluđerovićová.

J. Čiep

Foto: z archívu Divadla Stevana Sremca