V dobrom aj v zlom už pol storočia

RENOVÁCIA FASÁDY EVANJELICKÉHO KOSTOLA V BIELOM BLATE Pri príležitosti osláv 120. výročia

Jarmila Hromčíková

Evanjelický kostol v Bielom Blate bol vybudovaný v roku 1902. Dňa 23. novembra toho istého roku bol aj posvätený. Kostol doteraz prešiel niekoľkými rekonštrukciami. Najbližšie sa kostol generálne opravoval v roku 2001 pri príležitosti príprav na oslavu 100. výročia posvätenia chrámu Božieho. V roku 2003 sa konala rekonštrukcia farskej budovy, keď bola predĺžená zborová sieň a zrenovovaný farský byt. Niekoľko rokov neskoršie, roku 2012, znovu boli generálne renovované farský byt a zborová sieň.

Maľovanie fasády evanjelického kostola v Bielom Blate sa tohto roku konalo pri príležitosti osláv 120. výročia vybudovania a posviacky bieloblatského kostola, ktoré sa uskutočnia na budúci rok. Pracovníci bieloblatskej firmy majiteľa Miroslava Markuša začali maľovať kostol v lete a práce prebiehali až donedávna. Okrem maľovania fasády na kostole sú vymenené odkvapové rúry a natreté sú okná z vonkajšej strany. Po niekoľkomesačných prácach boli odstránené aj posledné časti lešenia a v predvečer kirvaja, ktorý sa od posvätenia kostola vždy oslavuje v najbližšiu nedeľu k 23. novembru, a tohto roku to bude 21. novembra, kostol sa ocitol v novom šate. Na maľovanie fasády boli zvolené odtiene modrej farby, ktoré

Na maľovanie fasády boli zvolené odtiene modrej farby, ktoré boli ladené do pôvodnej farby bieloblatského kostola

boli ladené do pôvodnej farby bieloblatského kostola.

S cieľom zabezpečenia prostriedkov na vyššie uvedené práce, bieloblatský cirkevný zbor podal žiadosti na viacerých súbehoch a písanie projektov mal na starosti Branislav Kulík, farár novosadský a administrátor bieloblatský. Najväčšiu časť finančných prostriedkov zabezpečil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ale aj sám cirkevný zbor z vlastných príspevkov.

K lepšiemu vzhľadu kostola prispel aj výrub suchých stromov a kmeňov v bieloblatskom parku. Túto akciu, ktorá sa konala koncom septembra, zorganizovalo Miestne spoločenstvo Biele Blato.

MANŽELIA BEŠKOVCI PRIJALI POŽEHNANIE MANŽELSTVA PRI VZÁCNOM JUBILEU V dobrom aj v zlom už pol storočia

Alena Kulíková

Vo vojlovickom cirkevnom zbore v nedeľu 7. novembra bolo trojnásobne slávnostne. Na slávnostných službách

Božích veriaci privítali teologičku Lýdiu Zlochovú, ktorá poslúžila kázňou slova Božieho. V rámci služieb prebiehalo aj poďakovanie za úrody zeme. Pri tejto krásnej príležitosti v spoločenstve svojich najbližších a tohto cirkevného zboru poddozorca Ján Beška s manželkou Ankou sa poďakovali Pánu Bohu a prijali požehnanie za 50. jubilujúce výročie manželstva. Ich spoločný život bol požehnaný dvomi deťmi Vladimírom a Snežanou. Svoju lásku k Bohu od malička vštepili aj svojim piatim vnukom, ktorí sa pravidelne zapájajú do mládežníckeho cirkevného života. Jubilujúci manželia sú aktívni na každom poli, či cirkevnom, kultúrnom, alebo matičnom Manželia Beškovci s teologičkou Lýdiou Zlochovou vo Vojlovici. Vždy podávajú nápomocnú ruku pri každej udalosti. Akoby aj nie, keď je spolu všetko ľahšie. Preto mali aj žiadosť svoje krásne výročie požehnať práve v chráme, kde vy-

slovili svoje prvé áno 30. októbra v roku 1971. Vtedy ich sobášil farár Pavel Demrovský. Z hĺbky svojich sŕdc ďakovali za veľkú lásku a milosť a za šťastie, ktoré v manželstve prežívali, že ich Pán Boh udržiaval spolu, požehnával, potešoval i posilňoval v radostných a smutných chvíľach spoločného života, takže sa mohli dožiť jubilea manželského spolužitia. Nech je ich láska, ich spoločný život príkladom všetkým, že Ďakovali za veľkú lásku a milosť a za okrem veľkej rodiny majú šťastie, ktoré v manželstve prežívali času aj na mnohé veci, pre ktoré im tento zaujímavý manželský život, v súčasnej uponáhľanej dobe, dáva silu do ďalších dní. Foto: Marína Listmajerová

USILOVNÉ VOJLOVICKÉ VÝŠIVKÁRKY SVOJOU PRÁCOU SKRÁŠĽUJÚ MNOHÉ PODUJATIA Aktívne aj počas týchto neľahkých časov

A. Kulíková

Jednou z najstarších sekcií SKOS Detvan vo Vojlovici je práve výšivkárska. Je istou samozrejmosťou, ak vieme, že odjakživa naše usilovné ženy rady vyšívali, najčastejšie počas dlhých zimných večerov, keď sa schádzali na priadkach. Výšivkárky sa stretávali každú stredu, čo im zostalo zvykom až dodnes, keď večierky usporadúvajú počas celého roka.

Aj napriek neprajnej situácii v dôsledku pandémie koronavírusu stretajú sa dodržiavajúc epidemiologické opatrenia. Chvályhodné je aj to, že v roku 1997 bola založená aj detská výšivkárska sekcia pod vedením Evy Lenhartovej, ktorá deti za krátky čas naučila mnohým základom vyšívania a vystavovali svoje práce spolu so staršími výšivkárkami. Môžeme konštatovať, že sú vojlovické ženy veľmi usilovné a aktívne na každom poli, či je to stretnutie v spolku Detvan, alebo na cirkevnom a matičnom poli. Okrem výšiviek sú aj dobré kuchárky. Neodolateľné sú aj ich slané a sladké koláče, ktoré z lásky v Pančeve, sarmiáda v Kysáči... Po mnohých rokoch účasti na Štrudlijade v Dolove na tohto-

Tohto roku na Štrudlijade v Dolove výšivkárky získali prvé miesto za najkrajší stánok

pripravujú pri rôznych stretnutiach, kamaráteniach či akciách. Neodmysliteľnou súčasťou každej účasti sú známe svadobné lopty. Aj keď túto vojlovickú špecialitu pripravovali iba niektoré ženy, rozhodli sa, že na svojich pravidelných stretnutiach naučia aj ostatné členky vyprážať lopty. V posledných rokoch úspešne predstavujú Vojlovicu na rôznych podujatiach žien v celej Vojvodine. Toho roku svoje ručné práce a výrobky prezentovali na podujatiach, ako sú: Etnodeň v Kačareve, Deň višieň v Jánošíku, Dožinkové slávnosti – predajný jarmok a výstava ručných prác, Jarmok umenia v rámci Výšivkárky sa rozhodli, že na svojich Slovenských národných pravidelných stretnutiach naučia aj slávností v Báčskom Petostatné členky vyprážať lopty rovci, Preobraženjski dani ročnom podujatí výšivkárky získali prvé miesto za najkrajší stánok. Vojlovičanky sú známe aj v Belehrade. Mnohé peniaze zarobili predajom domácich rezancov. Práve preto im napadlo ukázať iným, čo je vojlovický brand. Okrem toho organizujú svoju Rezancovú zábavu po-

čas kirvajových sviatkov, a to v posledný víkend v septembri. Hostia a domáci si pri hudbe vychutnávajú cesnakovú polievku, syrové a makové rezance. Bohužiaľ, v dôsledku koronavírusu zábavu tohto roku ešte neuskutočnili. V minulom roku členky výšivkárskej sekcie od Miestneho odboru Matice slovenskej vo Vojlovici dostali na používanie šijací stroj, ktorý veľvyslanec SR v Belehrade Fedor Rosocha daroval do ústredne Matice slovenskej a získalo Jednou z najstarších sekcií SKOS Detvan vo Vojlovici je práve výšivkárska ju iba 14 najaktívnejších MOMS z oficiálnej slovenskej rozvojovej pomoci SlovakAid, s cieľom jednoduchšie sa vyrovnať s dôsledkami pandémie koronavírusu. Práve tento dar výšivkárky využívajú naplno. Obšívajú látky, prišívajú čipky, šijú obrusy a podobné. Bez nich by jednoducho nemohlo byť usporiadané ani jedno podujatie.

V posledných rokoch úspešne predstavujú Vojlovicu na rôznych podujatiach žien v celej Vojvodine

MANŽELIA ANNA A JURAJ JAVORNÍKOVCI ZO SELENČE Vzácne 70. výročie svadby

Andrea Rojková

Vroku 1950 sa stretli dvaja mladí ľudia Juraj Javorník a Anna, vtedy Zolňanová, zo Selenče, ktorí sa 17-roční rozhodli uzavrieť manželstvo 15. novembra 1951.

Po neuveriteľných 70 rokoch spoločného života manželia Javorníkovci, ktorí sú najstaršími manželmi v Selenči, tohto roku oslavujú platinovú svadbu – sedemdesiat rokov manželstva. Oslávenci sa dožili 87 rokov. Majú jedného syna, dvoch vnukov a štyri pravnúčatá, ktoré sú pre nich všetko a sú na nich veľmi hrdí.

Zoznámili sa ako 16-roční, obyčajne ako v tom čase bývalo, na priadkach. Ako hovoria manželia, na priadkach sa spievalo, tancovalo, priadlo na kolovratoch. Na takých priadkach sa zoznámili aj manželia Javorníkovci. Okrem toho na jar a v lete sa schádzali na urči-

Novomanželia Anna a Juraj Javorníkovci v roku 1951 Novomanželia v tretí deň svadby

Anna ako mladá nevesta

tých miestach v dedine, ktoré boli určené pre mládež. Tuná sa spievalo, tancovalo a mládenci hojdali dievky na veľkých hojdačkách. Manželia Javorníkovci sa zmienili o priebehu ich svadobných dní. Povedali, že ich rodiny boli veľké. Svadba bola veľmi veselá a trvala až tri dni. V prvý deň bola započínačka. Na kočoch, ktoré boli príležitostne ozdobené, sa prevážali duchny a vôbec výbava od mladej. Spievali sa piesne, vozilo sa na kočoch po celej dedine, a tým spôsobom sa Selenčania dozvedeli, že u Javorníkovcov prebiehajú svadobné dni.

Druhý deň bol deň svadby – deň sobáša. Najprv sa vykonal občiansky sobáš, a potom aj cirkevný. V zimných mesiacoch svadby sa v tom čase konali v domoch, v izbách, kde boli prikryté stoly pre svadobných hostí, ako to bolo aj u rodín Javorníkovej a Zolňanovej. Hralo sa, spievalo a veselilo až do bieleho rána.

V tretí deň svadobní hostia a mladomanželia v kroji, mladá vyčepčená, šli spievajúc na kočoch po uliciach Selenče.

V marci roku 1953 sa im na-

Oslavná torta

Manželia Javorníkovci dnes Štyri generácie Javorníkovcov

rodil chlapček Ďuro. Za krátky čas ako 19-ročný Juraj musel odísť na vojenčinu do Otočca. Počas manželského života boli poľnohospodármi. Chovali ovce, kravy, ošípané. Chodili každodenne do poľa, pestovali konope a niekoľko rokov sadili aj dohán. V zime sa schádzali po domácnostiach so susedovcami. Chlapi hrali karty pri víne, ženy priadli, štrikovali, vyšívali. Kým boli celkom pevného zdravia, každú nedeľu sa zúčastňovali na nedeľných bohoslužbách.

Napriek vysokému veku obaja sú stále aktívni. Spoločne sa podieľajú na domácich prácach. Po raňajšej kávičke chovajú hydinu, starušká Anna navarí obed, dokáže sa o domácnosť ešte stále postarať a starušký Juraj v záhrade pracuje s veľkou radosťou. Žijú v spoločnej domácnosti so svojím starším vnukom Jaroslavom, s jeho manželkou Kristínou a ich dvomi dcérkami Andreou a Katarínou. Od syna a jeho manželky Márie, ako aj od druhého vnuka Juraja s manželkou Tatianou a ich dvomi dcérkami Marínou a Karolínou, ich oddeľuje iba záhrada.

Starušký Juraj rád spieva a zaspomínal si, ako so svojou najmladšou pravnučkou spievajú, kým vnučka hrá na husliach.

V manželskom zväzku je dôležitá vzájomná úcta, tolerancia a schopnosť odpúšťať jeden druhému, trpezlivosť a ochota myslieť na toho druhého, zhodli sa manželia Javorníkovci.

I napriek pandemickej situácii manželia Javorníkovci platinovú svadbu oslávili v kruhu svojich najmilších, v reštaurácii v Odžakoch, a tým spôsobom si zaspomínali na ich najkrajší deň života.

Manželom Anne a Jurajovi Javorníkovcom prajeme pevné zdravie v ďalších rokoch života

Foto: autorka a z archívu Javorníkovcov

NA JEDNEJ FOTOGRAFII 5 GENERÁCIÍ. Pri svojej prvej návšteve Srbska malý Jakov z Viedne po prvýkrát navštívil aj Erdevík, dedinu, z ktorej pochádza jeho mama Timea. Pri tejto príležitosti sa zoznámil aj s rodinou jeho mladej mamy, takže sa zoznámil s babkou, prababkou, ale aj s praprababkou. Počas návštevy vznikla aj táto fotografia, na ktorej je 5 generácií. Ale poďme radom vysvetliť, kto je na nej. Jakov Mišković sa narodil 8. septembra tohto roku vo Viedni. Jeho mama Timea Miškovićová, rod. Sláviková, sa narodila v roku 2000. Timeina mama Alenka Sláviková, rod. Balážová, sa narodila v roku 1981. Jej matka, Anička Čásarová, rod. Činčuráková, v roku 1961 a praprababka Marka Činčuráková, rod. Belanová, sa narodila v roku 1936.

dbb

Foto: z archívu Vladimíra Slávika

STAROPAZOVČANIA NA PODUJATÍ V BELEHRADE Ženy Sriemu, Banátu a Báčky

Anna Lešťanová

Na prvom poschodí v nákupnom stredisku Galerija vo veľkolepom komplexe Beograd na vodi v sobotu 6. novembra usporiadali podujatie Ženy Sriemu, Banátu a Báčky v srdci Belehradu, na ktorom prezentovali tvorbu žien, a tým zvyky, obyčaje, ľudový odev, kultúru a tradíciu ochránili pred zabudnutím.

Návštevníci podujatia mali možnosť v ozaj bohatej ponuke ochutnať najlepší rejteš, vďaka ktorému je táto časť Srbska veľmi známa, a degustovať rozličné likéry – produkty usilovných žien. Sprievodným podujatím bol kultúrno-umelecký program, v ktorom vystúpila v 15-minútovom programe najstaršia detská skupina staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka.

Sobotňajšie podujatie malo výstavno-súťažný ráz a tentoraz udelili odmeny za najkrajší výstavný stánok, najchutnejší likér, najmladšiu a najstaršiu účastníčku... Svojráznou atrak-

Spoločná fotografia z podujatia Ženy Sriemu, Banátu a Báčky v srdci Belehradu

Z vystúpenia najstaršej detskej skupiny

KLIMATICKÝ SAMIT V GLASGOWE Posledná šanca na konkrétne kroky

Pripravila: Danuška Berediová-Banovićová

Od konca septembra klimatický samit v Glasgowe bol najdôležitejšou svetovou udalosťou. Samit, ktorý bol vnímaný ako posledná šanca na konkrétne kroky, aby sa zastavilo globálne otepľovanie, zoskupil početné delegácie rôznych krajín, organizácií a humanitárnych skupín. Napriek tomu chýbali krajiny, ktoré najmenej prispievajú k znečisteniu, ale trpia najväčšie následky. COP26 (Conference of the Parties) je samit OSN o zmene klímy, ktorý sa konal od 31. októbra do 12. novembra v Škótsku, v Glasgowe, na ktorom sa zúčastnil aj prezident Srbska Aleksandar Vučić.

Vučić vyhlásil, že dnes všetci vieme, čo sú naše ciele v boji proti klimatickým zmenám, a dodal, že je načase, aby sme počúvali jeden druhého, lebo ak tento boj prehráme, nič nezostane pre naše deti. Podčiarkol tiež, že všetci súhlasia, že sa musí vkladať do ciou bola i súťaž v rozťahovaní domácich kôr. Podujatie Ženy Sriemu, Banátu a Báčky v srdci Belehradu organizovalo združenie Naše nasleđe, BW (Belgrade Waterfront) a NC Galerija so zámerom, aby sa návštevníkom predstavila tvorba žien a aby sa tým podnietilo ich ekonomické posilnenie.

Členovia staropazovského SKUS hrdinu J. Čmelíka sa predstavili hudobno-speváckym bodom: piesňami v interpretácii sestier Anity a Maríny Bogdanovićových a choreografiou Ruženy Červenskej Ej, na Dunaji, moja milá, čo robíš, ktorú najstaršia detská skupina, za sprievodu detského 5-členného orchestra, nacvičila s Alexandrou Filkovou a Alexandrom Popom. Spolu s najstaršou detskou skupinou v Belehrade boli aj Libuška Lakatošová, predsedníčka spolku a NRSNM, Dragoslav Bonđi, predseda VV Rady MS Stará Pazova, a choreografky R. Červenská a Katarína Šašová. Časť svojho kultúrno-umeleckého bodu ukončili piesňou Po nábreží a tým dôstojne prezentovali slovenskú národnostnú menšinu. Foto: z archívu SKUS hrdinu J. Čmelíka

životného prostredia a do boja proti klimatickým zmenám.

Medzi najdôležitejšie rozhodnutia, ktoré boli prijaté na samite, patria: viac ako 100 krajín sa zhodlo zmenšiť emisie metánu o najmenej 30 percent do roku 2030; Európska komisia daruje miliardu eur na ochranu a obnovu lesov; podpora použitia revolučných inovácií, ktoré nám môžu pomôcť, aby sa zmenšila emisia škodlivých plynov; zmenšenie emisie uhlíka a podpora inovácií.

Počas samitu na uliciach Glasgowa prebiehali protesty proti „falošným sľubom“, ktoré dali vedúci.

Zdroj: euractiv.rs a euronews.rs Foto: euractiv.rs

NA SLOVO S RADEM KOLARSKÝM O JEHO DVOCH ZÁĽUBÁCH Šachista a vinár

Katarína Gažová

Povolaním učiteľ v Základnej škole Jána Amosa Komenského v Kulpíne a podľa záľub šachista a vinár. Týmto svojim dvom koníčkom sa učiteľ Rade Kolarski venuje už roky vo voľnom čase. „Keď bol v roku 1995 znovu založený Šachový klub Kulpín a zo Zvolena sa presťahoval do základnej školy, vtedy som sa už ako učiteľ tejto školy zapojil do jeho práce. Vtedy na začiatku s deťmi v šachovej sekcii pracoval predseda klubu Dušan Vida. Postupne som sa dostal aj do predsedníctva klubu a zverili mi aj prácu so žiakmi v šachovej sekcii. Boli to roky, keď sa aj viac cestovalo, a hodne skúseností som nadobudol na šachových zájazdoch a stretnutiach na Slovensku. Bolo to v rokoch obci založili šachovú obecnú ligu pre mladých šachistov, žiakov týchto škôl. Dobre sa nám pracovalo, pokiaľ neprišli tieto neprajné časy a pandémia nás v tom prerušila,“ vysvetlil spolubesedník.

Tohto roku na jar sa Rade Kolarski stal predsedom Šachového klubu Kulpín, keď sa dlhoročný predseda Dušan Vida vzdal tejto funkcie. Aj potom bývalý predseda zostal v klube pracovať, chodieva na stretnutia každý štvrtok a nedeľu a ešte stále je aj šachovým rozhodcom a členom dozornej rady klubu. Dovtedy bol Rade roky tajomníkom klubu a na jeho miesto nastúpil mladší šachista Rastislav Širka. „Aktivity klubu prebiehajú, jedine táto situácia nás obmedzuje, aby sme mali nejaké väčšie súťaženia. Pred dvomi rokmi

Rade Kolarski (prvý zľava) v spoločnosti kamarátov vinárov pri spracovaní hrozna u Jaroslava Žilu

2010 – 2012 a hlavne ma zaujímali tie modely súťažení žiakov, aké tam mali. Tak sme potom spolu s inými školami v našej sme boli aj na turnaji v Kovačici. Teraz je situácia taká, aká je, takže sme zohrali obecnú ligu. Zúčastnili sme sa turnaja v Petrovci počas tohtoročných Slávností a tiež u nás počas Predslávnosťových dní sme mali obecný turnaj. Súťaží bolo menej, ale my

Tento rok bol vhodný na pestovanie hrozna, jeho kvalita je dobrá, horúčava nevplývala na zmenšenie kvality, možno iba

Rade (sprava) počas partie šachu na tohtoročných PDvK

pracujeme sústavne, stretávame sa v Kafé Dane a tam sa nám dobre darí,“ povedal Kolarski.

Druhou veľkou záľubou učiteľa Kolarského je vinohrad a vinárstvo. Začal sa jej venovať pred viacerými rokmi a teraz je to už profesionálnejší koníček. „Keď som sa s rodinou presťahoval do domu starého otca, kde aj dnes žijeme, v záhrade bol vinohrad. Vtedy som ešte nevedel pracovať vo vinohrade a spracúvať hrozno na víno. V roku 2003 bolo založené združenie vinárov Kulpína a vtedy som sa aj ja zapojil. Najprv len tak zboku, a potom už keď som sa dostal do predsedníctva združenia a pozbieral tie vinárske vedomosti, začal som sa aj ja intenzívnejšie tomu venovať. Vybral som v záhrade pri dome starý vinohrad a zasadil nový. Teraz už vo vinohrade mám 500 pníkov viniča. Pestujem najviac čierne vínové kvalitné odrody, ako je Pinot Merlot, a tiež pestujem biele – Moravu a Báčku, a robím aj rosé víno,“ vysvetlil Rade. trochu na množstvo, ale v podstate vinohrad chce slnečné dni. „Teraz som už aj spracoval hrozno, už je v sudoch. Mám 200 litrov čierneho, aj rosé som spracoval, iba biele je ešte v sude, ešte som ho nepretáčal. Postupne som si zadovažoval aj potrebné náčinie a mechanizáciu na spracovanie hrozna. Mám aj preš, aj kveč, sudy, bardáky, motokultivátor na obrábanie vinohradu, nožnice na strihanie, chcem si zadovážiť aj lepšie striekačky, a potom sa tá práca bude ľahšie robiť. Teraz už všetky tie pomôcky mám doma a nemusím ísť k niektorému kamarátovi vinárovi spracovať hrozno,“ povedal spolubesedník. „Keď ide o aktivitu združenia vinárov, ona stagnuje, nechcú sa veľmi schádzať, ani neorganizujú podujatia. Zídeme sa iba ako členovia združenia, aby sme si jeden druhému pomohli pri práci s hroznom a vo výrobe vína,“ uzavrel Kolarski.

Zaujímavé spomienky

Dlhé jesenné a zimné večery sú vhodné na trávenie spoločných krásnych chvíľ detí a starých rodičov v rozhovoroch. Počas takých posedení často príde k rozprávaniu starých rodičov svojim vnúčatám o ich detstve. Ako kedysi žili, ako sa hrávali, ako sa kamarátili, do akej školy chodili. Deti to všetko zaujíma, lebo sa dnes inak žije ako v minulosti, keď nebolo dnešných moderných výdobytkov, ale sa žilo skromnejšie. O tom, čo im rozprávali starší, napísali nám žiaci z Kulpína a zo Selenče. Využite aj vy, kamaráti, jesenné večery na rozhovory so staršími členmi svojej rodiny, aby ste sa viac dozvedeli o minulosti, o tradícii našich dedín, o starých veciach, ktoré majú osobitnú hodnotu a vôbec o živote svojich predkov.Katuša

Leonóra Belániová, 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Loris Pap, 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica Lara Vinkovićová, šesťročná škôlkarka, Pivnica

Etnoizba v Selenči

Dnes sme navštívili Etnoizbu v Selenči. Je tam krásne upravené. Sú tam všelijaké kroje, staré obrázky, krásne výkresy, postele s krásnymi starodávnymi vankúšmi, všelijaké kočíky, naplnená skriňa vyšívanými uterákmi. Videla som tam vyšívané košele a ručníky. Pán doktor nám veľmi zaujímavo rozprával o etnoizbe. Keby sme nešli navštíviť etnoizbu, potom by sme málo vedeli o našej minulosti. Ja som sa tam pekne cítila, ako aj moji spolužiaci. Dostali sme chutnú šťavu. Na konci sme sa spoločne všetci vyfotili a odišli sme s úsmevom do školy.

Dajana Pavlovová, štvrtáčka, ZŠ Jána Kollára, Selenča

Rozprávala mi stará mama

Moja stará mama mi rozprávala takúto rozprávku: „V tom čase, keď som bola malá, v mojej ulici bolo veľa detí. Ja som mala dvoch súrodencov.

Stretávali sme sa na uhle, hrali sme sa s loptou hru Neka bije, neka bije, tiež vybíjanú, preskakovali sme povrázok, na schovávačku. Niekedy sme sa aj povadili, ale chytro sa aj pomerili. Chodievali sme spolu do školy. Keď sme prišli zo školy, šli sme sa hrať. Hrali sme sa aj na svadbu, spievali sme ulicou. Na ulici nebola asfaltová cesta, ale zemná, tak sme si nazbierali zem, dali vodu a spravili sme si blato. Vzali sme si ho do dlane, spravili loptu, do lopty dieru, a potom sme hodili na múrik a ktorá lepšie pukla, tá bola najlepšia.

Mali sme pekné detstvo a pekné zážitky.“

Marcela Lea Zimanová, 4. a, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

Noemi Bélová, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Sára Speváková, šesťročná škôlkarka, Pivnica Katarína Kľúčiková, 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Rozprával mi starý otec

Môj starý otec sa narodil v roku 1934.

Mal celkom iný život ako my dnes. Vo Mal celkom iný život ako my dnes. Vo svojom detstve sa hrával obyčajné hry: svojom detstve sa hrával obyčajné hry: na schovávačku, naháňačku a futbal. na schovávačku, naháňačku a futbal. Vtedy futbal hrávali s handrovými Vtedy futbal hrávali s handrovými loptami, lebo iné neboli. V tých loptami, lebo iné neboli. V tých časoch boli veľmi zriedkavé televízory. časoch boli veľmi zriedkavé televízory.

Nemali ani všetci elektrický prúd. Mali Nemali ani všetci elektrický prúd. Mali iba petrolejové lampy. Večer včas iba petrolejové lampy. Večer včas chodievali spať a ráno sa včaššie chodievali spať a ráno sa včaššie stávalo. Jeho rodičia sa zaoberali stávalo. Jeho rodičia sa zaoberali poľnohospodárstvom, takže im pri práci musel pomáhať.

Vtedy sa prevažne robilo na koňoch, lebo traktory neboli. Oralo sa, páralo, zvážalo, všetko na koňoch. Ani odev nemali ako my dnes. Nosili plátenné nohavice a košele, na nohách mali bačkory a cez zimu nosili cokule. Aj strava bola iná ako dnes. Chlieb sa piekol doma v sedliackych peciach, do obchodu sa málo chodievalo.

Ich život bol oveľa ťažší ako náš dnes.

Ja si taký život neviem ani zamyslieť.

Samuel Šimo, 4. a, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

Čo je to operačný zákrok – cerkláž?

Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu

Zákrok, ktorý sa robí v tehotenstve a ktorým odborný gynekológ – pôrodník zošíva krčok maternice, sa nazýva pôrodná cerkláž. Krčok maternice je spodná časť maternice, má tvar lievika, ktorý sa otvára a rozširuje počas pôrodu, takže dieťa sa môže postupne presúvať z tela maternice a rodiť cez vagínu.

Prečo robiť krčné cerkláže?

Fyziologicky sa počas príprav na pôrod začne krčok maternice skracovať a rozširovať. V prípadoch, keď dôjde k tzv. oslabeniu krčka maternice, môže sa začať predčasne skracovať a rozširovať, čo môže priviesť k predčasnému pôrodu, alebo aj potratu.

Kedy sa odporúča urobiť cerklážové stehy:

– v prípade, že ste mali cervikálnu cerkláž počas predchádzajúceho tehotenstva; – ak je spozorované skrátenie krčka maternice (krčok maternice kratší ako 25 milimetrov) u jednoplodových tehotenstiev menej ako 24 týždňov tehotenstva;

– viacpočetné tehotenstvá (dvojčatá, trojčatá); – ak ste mali zákrok na krčku maternice v podobe odstránenia časti krčku použitím elektrickej slučky; – v prípadoch, keď ste mali potrat v druhom trojmesačí s bezbolestnou dilatáciou krčka maternice; – ak ste porodili pred 34. týždňom tehotenstva a zistilo sa, že v tomto tehotenstve došlo ku skráteniu krčka maternice; v prípadoch puknutia krčka maternice v dôsledku predchádzajúcich pôrodov.

Kedy sa má vykonať cerkláž?

Ak vám odborný lekár, ktorý sleduje vaše tehotenstvo, odporučí zašitie krčka maternice, pretože ste mali problémy s predchádzajúcim tehotenstvom, ideálne by bolo urobiť to do 14. týždňa tehotenstva. Do 16. týždňa tehotenstva sa tiež odporúča vykonať stehy, aby sa znemožnilo prasknutie krčka. V prípadoch, keď je diagnostikovaný skrátený krčok maternice, steh sa môže dať do 24., resp. 28. týždňa tehotenstva.

Kedy sa neodporúča vykonať cerkláž?

Aj keď je diagnostikované predčasné šírenie krčka maternice, steh na krčku maternice sa neodporúča v nasledujúcich prípadoch: – pri náznakoch predčasného pôrodu; – pri vaginálnom krvácaní; – pri diagnostikovaní infekcie alebo amniotického vaku; – pri diagnostikovaní anomálie plodu; – pri prasknutí membrán a odtoku plodovej vody.

Príprava na zásah

Pred procedúrou cerkláže treba urobiť niekoľko krokov na prípravu: – dôkladne sa poinformovať o vašom zdravotnom stave, o údajoch súvisiacich s predchádzajúcimi intervenciami na krčku maternice, akže boli, výsledkami predchádzajúcich tehotenstiev; – ultrazvukové vyšetrenie na kontrolu vitality a stavu tehotenstva, ako aj stavu plodu; – testovanie na prítomnosť vaginálnej a/alebo cervikálnej infekcie a v prípade potreby liečba.

Postup cervikálnej cerkláže

Zákrok sa zvyčajne vykonáva použitím krátkodobej celkovej venóznej anestézie a môže sa vykonávať v regionálnej anestézii (spinálna anestézia). Intervencia sa vykonáva transvaginálnym prístupom ku krčku maternice. Po dobrej vizualizácii krčka maternice ho lekár zošije špeciálnymi stehmi. Po zákroku sa podávajú lieky proti bolesti a veľmi skoro sa plánuje prepustenie domov.

Niekoľko dní po zákroku môžu vás znepokojiť tieto príznaky: – krvavé škvrny na spodnej bielizni; – sťahy maternice; – nepohodlie pri močení.

Obvyklé je plánovanie prehliadky na 10 – 14 dní po zákroku.

Odstránenie cerklážových stehov

Ak tehotenstvo prebieha pekne a nie je potrebné skoršie urgentné odstránenie cerklážového stehu, odstraňuje sa po 37. gestačnom týždni, teda zvyčajne 2 týždne pred očakávaným termínom pôrodu.

Možné komplikácie intervencie cerklážového stehu sú: – vaginálne krvácanie; – výskyt infekcie; – predčasné prasknutie blán a odtok plodovej vody; – predčasný pôrod alebo potrat.

Preložila: Anna Horvátová