Subvencie na energetickú účinnosť

STARÁ PAZOVA Subvencie na energetickú účinnosť

Anna Lešťanová

Majitelia bytov a domov z územia Staropazovskej obce, ktorým boli schválené subvencie na realizáciu opatrení energetickej sanácie, podpísali v utorok 9.

V závislosti od potrieb a stavu objektov občania budú môcť zatepliť svoje domy na vonkajších stenách či strechách, tiež vymeniť okná a vonkajšie dvere so sprievodnými stavebnými prácami, inštalovať kotly, resp. pece na prírodný plyn a bioma-

Občania obce, ktorým sú schválené subvencie

novembra v aule divadelnej sály zmluvy, ktoré im udelil Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova. Úhrnne 214 občanov bude mať možnosť za pomoci Ministerstva baníctva a energetiky a Obce Stará Pazova vykonať niektoré z prác, ktoré im umožnia energetickú účinnosť na bytoch a domoch. su, inštalovať solárne kolektory na dostátie sanitárnej teplej vody a iné.

Na objednávku a výmenu materiálov na termickú izoláciu vnútorných stien a striech obec a rezortné ministerstvo vyčlenili 7,5 milióna dinárov. Na objednávku a výmenu okien a vonkajších dverí so sprievodný-

Zmluvy majiteľom bytov a domov udelil predseda obce Đorđe Radinović Počas podpisovania zmlúv

mi stavebnými prácami vyčlenených je 8,7 milióna dinárov, na objednávku a inštaláciu kotlov 2 milióny dinárov, na objednávku a inštalovanie tepelných púmp 600-tisíc dinárov, na objednávku a inštaláciu solárnych kolektorov 400-tisíc dinárov, kým rovnaké sumy vyčlenili aj na montáž elektronických regulačno-cirkulačných púmp, radiátorov s termostatickými ventilmi.

Záujem občanov o tieto subvencie bol veľký a na verejnú výzvu sa prihlásilo 241 občanov, z ktorých 214 splnilo podmienky. Tentoraz najviac projektov sa vzťahovalo na výmenu okien na domoch. Podľa štatistických údajov, ak občania majú staré a opotrebované okná, na nich strácajú až 30 percent tepelnej energie. „Musím vyjadriť spokojnosť, že sa naša lokálna samospráva včas uchádzala na tomto súbehu o opatrenia energetickej účinnosti, ktoré vypísalo Ministerstvo baníctva a energetiky. Naši občania si uvedomili význam úspory energie, a tým aj úspory finančných prostriedkov. Aj o

rok sme si naplánovali vyčlenenie peňazí na tieto účely, so zámerom pomôcť občanom Staropazovskej obce. Na uplatnenie týchto opatrení obec a ministerstvo vyčlenili 20 miliónov dinárov,“ povedal predseda Radinović.

Zuzana Kabasová so synom Pavlom si vďaka týmto prostriedkom na dome vymenia okná

Maximálna účasť lokálnej samosprávy a štátu je do 50 percent z celkovej hodnoty prác na základe prihlášky (spolu s DPH) a zvyšnú polovicu financujú samotní občania.

V OBCI BÁČSKY PETROVEC V prospech energetickej sanácie domov a bytov

Anna Horvátová

Zateplenie obývacích priestorov je dôležitý krok pri renovovaní či výstavbe, ktorým sa dosahujú značné úspory energií. Vplýva to v nemalej miere pozitívne aj na rodinný rozpočet, keď treba vyčleniť menšie nančné prostriedky na účty. Obec Báčsky Petrovec patrí medzi obce v našej krajine, ktoré splnili podmienky na tento druh pomoci pre občanov.

Dôkazom toho je aj uzavieranie zmlúv o spolu nancovaní opatrení energetickej sanácie rodinných domov a bytov, ktoré sa konalo vo veľkej sále Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec v pondelok 15. novembra. Medzi Obcou Báčsky Petrovec a priamymi a konečnými užívateľmi bolo podpísaných 22 zmlúv, ktoré užívateľom slávnost-

Záujem o tento druh pomoci bol, čo vidieť aj zo snímky obecného archívu, na ktorej sú užívatelia subvencií s predsedníčkou obce Jasnou Šprochovou (v strede)

ne udelila predsedníčka obce Jasna Šprochová. Po uskutočnenom súbehu na spolu nancovanie opatrení energetickej sanácie rodinných domov / bytov, ktorý vypísalo Ministerstvo baníctva a energetiky, Obci Báčsky Petrovec boli udelené prostriedky vo výške 1.000.000,00 dinárov. Na tento účel sa z rozpočtu obce tiež vyčlenili 1.000.000,00 dinárov, vedomí si toho, že zateplenie domu, jeho kompletná izolácia vrátane strechy prináša mnoho bene tov, šetrí náklady na prevádzku, zabraňuje úniku tepla, čím umožňuje rýchlejšie vykurovanie obývací ch priestorov.

SREM KLOB – KOB FEST BUDE 20. NOVEMBRA V ŠÍDE Účasť už zahlásili početní vystavovatelia

Blaženka Dierčanová

Združenie Sriemska zakáľačka a klobasiáda v Šíde v sobotu 20. novembra zorganizuje podujatie Srem klob – kob fest. Toto združenie rozhodlo, že od tohto roku Sriemsku zakáľačku a klobasiádu bude organizovať v dvoch termínoch. V novembri sa uskutoční Srem klob – kob fest s nasledujúcim programom: o 12.00 h bude otvorenie podujatia, od 12.30 h začne súťaž v rýchlom spracovaní mäsa a o 13.00 h nasleduje súťaž vo výrobe najchutnejšej čerstvej klobásy. Vyhlásenie víťazov bude o 16.30 h. O samotnom podujatí sme sa porozprávali s predsedom Združenia Sriemska zakáľačka a klobasiáda Stanislavom Dierčanom. „Podujatie, ktoré sme doteraz organizovali v druhý februárový víkend, sme rozdelili na dve časti. V tej novembrovej budú zorganizované súťaže v rýchlom spracovaní bravčového mäsa a vo výrobe najchutnejšej čerstvej klobásy. Tak sme rozhodli preto, lebo sa začiatkom roka usporadúvajú podobné podujatia vo viacerých prostrediach v Srbsku, ale aj v Chorvátsku a Slovinsku. Súťaž o najlepšiu domácu údenú klobásu necháme v tradičnom termíne vo februári, lebo tam sa prevažne zúčastňujú hostia zo Srbska. Podujatie Srem klob – kob fest organizujeme na otvorenom priestore, v Slovenskom parku, a v súlade s opatreniami proti šíreniu koronavírusu. Svoju účasť už zahlásili početní vystavovatelia, a preto sme sa rozhodli, že urobíme takto: bude tu chodník mäsových produktov, chodník vína a syra, tiež chodník koláčov a pečiva. Bude to gastronomický

Členovia Združenia Sriemska zakáľačka a klobasiáda: (zľava) Miroslav Kukučka, Branislav Farkaš, Stanislav Dierčan a Goran Chovan

sviatok jedla a pitia. Očakávame veľký počet hostí zo Srbska a zo zahraničia: zo Slovenska, Slovinska, z Chorvátska, Maďarska a Republiky Srbskej.“

Na otázku, aká je spolupráca počas pandémie koronavírusu, spolubesedník nám povedal: „Rešpektujeme opatrenia a riadime sa podľa povolených rozhodnutí krízového štábu. Pokračujeme so spoluprácou s organizátormi podobných podujatí v zahraničí, a pritom by som spomenul, že sme od roku 2019 členovia Európskeho zväzu výrobcov salám a klobás (ESIK).“

Prípravy na Srem klob – kob fest sú už pri konci a organizátori majú nádej, že aj počasie bude prajné. Organizáciu podujatia podporia Obec Šíd a Turistická organizácia Obce Šíd. Foto: z archívu Združenia Sriemska zakáľačka a klobasiáda

V ARCHÍVE VOJVODINY V NOVOM SADE PREDSTAVILI VZÁCNU PUBLIKÁCIU O petrovských sokoloch

Katarína Gažová

VSlávnostnej sieni Archívu Vojvodiny v Novom Sade v piatok 12. novembra bola premiéra knihy DrSc. Jána Babiaka Telocvičná jednota SOKOL v Petrovci v Kráľovstve Juhoslávie (1929 – 1941). založený na recepcii antických tradícií, aké existovali v Európe v 19. storočí.

Z prečítaných úryvkov z knihy sa prítomní dozvedeli aj to, že sokolské hnutie vzniklo v Česku v polovici 19. storočia. Srbské družstvá sokolov boli založené pred začiatkom prvej svetovej

Obecenstvo podujatia

V mene Archívu Vojvodiny, ktorý je vydavateľom knihy, sa prítomným na premiére prihovoril riaditeľ Archívu Vojvodiny Dr. Nebojša Kuzmanović. Vyjadril potešenie, že sa aj takáto vzácna publikácia z oblasti športu dostala na svetlo sveta a obohatila tým aj samotnú zbierku Archívu Vojvodiny. Zopár čŕt o sokolskom hnutí ozrejmil návojny. V knihe je spracované obdobie pôsobenia Telocvičnej jednoty SOKOL v Petrovci v Kráľovstve Juhoslávie v rokoch 1929 – 1941.

Po odznení piesne Hej, sokoly na úvod premiéry prítomní si vypočuli zaujímavé úryvky podložené sprievodným fotomateriálom na videobeame. O autorovi a knihe sa zmienil

Na záver slová autora Jána Babiaka

ďalšiu knihu o petrovských sokoloch, ktorá je pokračovaním pôsobenia sokolov v období od januárového prevratu až po zánik spolku. Nebolo to vďačné

Na záver premiéry najnovšej knihy sa prihovoril i sám autor Ján Babiak a pri tejto príležitosti sa poďakoval všetkým, ktorí mu pomohli a umožnili, aby

Prihovoril sa i recenzent publikácie Rastislav Surový

Riaditeľ Archívu Vojvodiny Nebojša Kuzmanović vyjadril potešenie, že sa taká vzácna publikácia z oblasti športu dostala do ich zbierky

mestník riaditeľa Archívu Vojvodiny Kristijan Obšust, archeológ a sociálny antropológ, ktorý medziiným podotkol, že základ sokolského hnutia bol čiastočne aj jej recenzent Rastislav Surový. Medziiným povedal, že k storočnici založenia Sokolskej jednoty v Petrovci autor Ján Babiak sa rozhodol publikovať obdobie, keďže sa bránila nielen politická, ale aj národnostná orientácia každého pôsobenia. Z napísaného textu priam vanie túžba sokolov upevniť a zveľadiť svoje národnostné povedomie, ale aj prajnejšie časy, keď sa našla nová solúcia a keď bola založená Matica. Autor taxatívne uvádza všetky nástupy sokolov s množstvom faktov bez improvizácie. Celá tá faktografia je podaná ľahkým a pútavým spôsobom. Knihu možno zaradiť medzi historickú beletristiku. O autorovi sa zmienil ako o usilovnom človekovi, ktorý sa okrem iného roky nezištne venuje aj písaniu kníh.

Obálka knihy

táto vzácna publikácia uzrela svetlo sveta.

Riaditeľ Archívu Vojvodiny Dr. Nebojša Kuzmanović oznámil prítomným, že ako darček dostanú spomenutú publikáciu autora Jána Babiaka.

S BISKUPOM SEAVC JAROSLAVOM JAVORNÍKOM Budeme trvať na udržiavaní kvality

Katarína Gažová

Ozrejmiť štatistické údaje o demografii slovenskej komunity u nás sme sa pokúsili v konštruktívnom a pútavom rozhovore s biskupom Jaroslavom Javorníkom. Načreli sme však aj hlbšie do tejto komplexnej témy. „Bolo by lepšie, to by nám pomohlo, keby sme mali sčítanie obyvateľov tohto roku, ale ho nemáme. Lebo ak počet našej komunity klesne pod 50-tisíc, tak budeme mať oveľa väčšie trampoty, ťažkosti. To sa môže skúmať aj sociologicky, že do tých 50-tisíc sme boli naozaj sebestační, dokázali sme aj svoju inteligenciu vyškoliť. Teraz vieme, sme si vedomí, že sme ako komunita, teda cirkev skoncentrovaní v 30 dedinách a v troch mestách. Máme teda aj tri mestské cirkevné zbory, ale môžeme povedať, že sme dedinská cirkev. To, čo nám 300 rokov pomohlo, aby sme sa zachovali, lebo tá dedina ako nejaké geto, pôda, dokázala zadržať ľudí na dedine. Ale teraz to, čo nám pomohlo obstáť na dedine, to nás môže zničiť. Zo sociologického pohľadu dedina umiera, a nielen u nás, ale aj vo svete. Vidíme aj globálne migrácie vo svete. Tá globalizácia prišla už aj k nám. Keď ide o pôdu, voľakedy stačilo, aby človek vlastnil 20 – 30 jutár a mohla z toho vyžiť jedna rodina. Dnes sa to nedá. Dvaja – traja gazdovia vlastnia veľa pôdy, majú na to mechanizáciu a ďalší nedokážu vyžiť z málo pôdy,“ povedal na úvod rozhovoru biskup Jaroslav Javorník.

V súčasnej dobe máme migrácie v mestách, ale aj na dedinách. Ich dôvod je predovšetkým ekonomický. Celé rodiny odchádzajú z našich dedín, nemôžu sa vyžiť. „Ja im rozumiem, súcitím s nimi, neodsudzujem, ale to predsa neschvaľujem. Veď aj

naši predkovia tiež v prvom rade z ekonomických dôvodov za lepším životom prišli sem. Máme teda to v génoch, v koreňoch, je to v nás, že chceme žiť lepšie. Teraz sa to jednoducho nedá. Tak je to nielen u nás, ale aj vo svete. Všetko to robí globálna migrácia. Ako sa my proti tomu postavíme a ako sa v tom zachováme, neviem. Nám v cirkvi nie je prvoradá úloha, aby sme to riešili, my sme tu duchovný servis, ktorý bol od začiatku a bude do konca. My politické, sociologické alebo nejaké iné veci nemôžeme riešiť. A potom dnes už mladí chcú mať pohodlie, ľahší život. Veľmi dôležitý faktor, keď hovoríme o demografii, je aj rozbitá tradičná rodina. Autorita sa dnes už neuznáva. Diagnóza je taká, ale liek na to nemáme. My ako cirkev robíme všetko, čo sa dá, aby sme sa tu i zachovali, máme vynikajúcich farárov, každý na svojom mieste robí dôkladne svoju prácu, ale je dôležité, či to tá druhá strana chce prijať,“ vysvetlil spolubesedník.

Biskup nám uviedol štatistické údaje, ktoré sú ukazovateľmi, v akej fáze je naša komunita. „Keď ide o štatistiku, ona je taká, že počet v našej komunite klesá. Tak za posledných desať rokov v našej slovenskej komunite máme ročne okolo 300 krstov, no v roku 2020 bolo 304. Konfirmovaných tiež máme okolo 300, vlani bolo 268, 2019 zasa 306.

Sobášov sme mali vlani 50, predvlani 112, teda to nie sú dobré ukazovatele v dôsledku situácie s koronavírusom v posledných rokoch. Ale za posledných desať rokov sobášov bolo okolo 120 – 130 ročne v celej cirkvi. Z toho dve tretiny sú čisto slovenské a jedna tretina sú zmiešané manželstvá a taký pomer sme mávali aj skôr. Zosnulých sme vlani mali 549, predvlani 670 a napríklad v roku 2018 bolo 1 343. A desať rokov dozadu, keď hľadíme, tak je to okolo 600 – 700 zosnulých ročne. Večeru Pánovu pred desiatimi rokmi

prijalo 10-tisíc ľudí, kým predvlani už to bolo 6 500. Keď ide o návštevnosť služieb Božích, ešte pred koronou bola menšia a korona to ešte viac skomplikovala. Som rád ako biskup, že sa služby všade konajú riadne, a to je každého osobná vec, či to, čo mu je ponúknuté, aj využije, to je jeho slobodná vôľa, či sa zúčastní služieb. Mali sme nejaké pauzy v súvise s koronou, dodržiavali sme príkazy, keď bolo treba zastaviť služby, tak sme zastavili, ale teraz pracujeme pravidelne. Keď hovoríme o mortalite, tohto roku sme už doteraz v Kulpíne mali 31 Biskup SEAVC a kulpínsky kňaz Mgr. Jaroslav Javorník, PhD., v Kulpíne pokrstil malého Alekseja Šimu pohrebov, pokiaľ vlani ich do tohto obdobia roka bolo 13,“ povedal biskup. Počtovo naša komunita upáda, a ak na nasledujúcom sčítaní nás bude menej ako 50-tisíc, otázka je, či dokážeme udržať túto komunitu na takej úrovni, akú sme mali. Dokonca máme nízku natalitu, čo je tiež dôležitý ukazovateľ. Ale či my ako komunita tuná zotrváme, to závisí v prvom rade od nás. A základná bunka je, pravdaže, rodina a či si Slováci vo svojej rodine udržiavajú tú slovenskosť. Lebo inštitúcie, ako sú Matica slovenská, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, cirkev, tiež si svoje záležitosti a poslanie na zachovanie slovenskej identity spĺňajú ako sa patrí. Cirkev do budúcna vidím ako službu, „My ako cirkev robíme všetko, čo sa dá, aby sme sa tu i zachovali,“ povedal biskup. ktorá môže našim ľuďom pomôcť, a aká to bude služba, to nám doba ukáže. My ako cirkev sa snažíme udržiavať kvalitu a na tom budeme aj do budúcna trvať,“ uzavrel biskup. Foto: z archívu J. Javorníka

PRVÝ FESTIVAL DUCHOVNEJ HUDBY V NOVOM SADE Zazneli krásne nábožné piesne

Alena Kulíková

V nedeľu 14. novembra v Slávnostnej sieni Gymnázia Lazu Kostića v Novom Sade usporiadali prvý Festival duchovnej hudby. Organizáciu malo na starosti Združenie občanov S.O.F.I.A. a podujatie podporila Mestská správa pre kultúru mesta Nový Sad.

Podujatie otvorila odborná spolupracovníčka združenia a novinárka Jelena Perkovićová. Aj keď duchovná hudba nie je jej odborom, posnažila sa doceniť význam duchovnej hudby: „Duchovná hudba je sprievodcom citov. Je súčasťou každého náboženstva, počujeme ju v liturgiách, v obradoch. Je časťou aj európskej kultúry. Preto je iniciatíva zorganizovať tento festival veľmi dôležitá pre mesto, akým je Nový Sad, ktorý tento festival je len súčasťou programu, ktorý sa pripravuje na nasledujúci rok.“

Z vystúpenia spevokolu novosadského cirkevného zboru

o rok bude hlavným mestom európskej kultúry. Dokonca

Na festivale sa zúčastnil spevokol Jelačić Chorvátskeho kultúrno-osvetového spolku z Petrovaradína a spevokol Židovskej obce Nového Sadu Hašira. Festival svojím vystúpením podporil aj miešaný spevokol slovenského evanjelického cirkevného zboru v Novom

Sade, ktorý zaspieval tri piesne. Spevokol nacvičila profesorka Anna Crveniová a na klavíri ho sprevádzal

Marek Stupavský. Práve týmto festivalom, ale aj celou svojou multikultúrnosťou sa mesto Nový Sad a jeho okolie stali tvorcami a realizátormi početných lokálnych a medzinárodných trendov a podujatí.

Duchovný život a súčasná multikonfesionalita dopĺňajú pestrú paletu každodennosti Nového Sadu.

Dokázali sme to – aj zlato zhrdzavelo!

Katarína Melegová-Melichová

Po 40. edícii Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč (17. októbra 2021) sa mi tieto riadky nepíšu ľahko. Skôr s ľútosťou, že sme aj napriek veku dokázali celkovú úroveň podujatia dostať do závozu. Že nám Zlatý kľúč zhrdzavel. Podarilo sa nám to! Na začiatku nám hneď priamy prenos, a verím, že aj divákom v sieni, znepríjemnil „praskot“ ozvučenia. A potom sa k tomu radili ďalšie prekvapenia.

V tomto roku sme postrehli absenciu skladateľských mien, z dielne ktorých na posledných ročníkoch tohto podujatia vzišli odmeňované skladby, chýbali tu aj osvedčení interpreti a aj zastúpenejšia spolupráca skladateľov s dobrými textármi, či voľba textov našich básnikov. Takto sme mali možnosť počúvať hodne profánnych textov, v ktorých: „... čítam to, čo letí tvojím duchom, práve vtedy si bol mojím vzduchom...“; „... keď počuli aj tí v krčme, razom všetkým zdarma chceli lievať...“; „... v náručí tvojom nájdem svoj mier...“; „... žiadnu reč ti viacej nepoviem...“; „... to, čo obyčajne mlčíme...“; „... slovenský ľud neúnavný...“; „... naša milá osada...“ Takto by sme mohli uvádzať aj ďalšie príklady. Zle je ale to, že v tomto znení sa už skladby verejne predviedli, niektoré z tých perličiek si ľudia vypočuli v priamom prenose, nebodaj sa skladby už aj nahrali a takto sa budú uvádzať do slovenských, či už rozhlasových, alebo televíznych programov.

Dovolím si konštatovať, že práca výberovej komisie a odbornej poroty spočívala na tomto podujatí roky rokúce v tom, aby sa verejne predviedli nielen kvalitné skladby, ale aj texty v úze spisovnej slovenčiny. Po všetky tie roky, čo som sa angažovala na prípravách festivalu, či ako členka výberovej komisie, či odbornej poroty, či členka redakcie bulletinu, či ako organizátorka, sme sa o to snažili a tie práce si vyžiadali veľa času. Stalo sa aj to, že z hudobnej stránky skladba bola výborná, a z textovej katastrofa, tak sa text dotvoril. Niekedy aj celý, len téma zostala pôvodná. Bola to veľká drina, ale stálo to za to. Mnohé z tých skladieb sa dodnes tešia záujmu poslucháčov a niektoré získali aj ocenenia.

Dnes, keď píšem tento text, meniny oslavujú Kvetoslavy. Padne mi to o to ťažšie, lebo okolo festivalu som roky spolupracovala s Kvetoslavou Benkovou, ktorá sa dnes už na nás díva z umeleckého neba a ktorá osobne a prakticky s celou svojou rodinou dala nedoceniteľnú tvorivú pečať tomuto podujatiu. Možno by sa aj ona po toľkých rokoch angažovania sa opäť dožila, že ju ani len nepozvú na koncert do Selenče, podobne ako som sa toho dožila aj ja, alebo jej dcéra Slovenka. A som presvedčená, že sú aj ďalší ľudia, ktorým sa do Selenče ani pozvanie nedostalo, a patrilo by sa. Nie nás je však nažive až taký počet, že by to malo byť problémom. Tým skôr, že sa to dnes dá vybaviť jedným klikom, emailom a nič to ani nestojí. Len si treba uctiť aj tých, ktorí festival budovali, dotvárali, oživotvorili ho po rokoch odmlky. Možno sa to stráca zo zreteľa vzhľadom na to, že chvíľami mal divák pocit, že ide o podujatie, ktoré sa len teraz piple z plienok. Alebo je priveľa očakávať pozvanie za tie všetky ročníky, za všetky tie koncerty, za skladby, za úsilie, ktoré sa do festivalu vkladalo ešte predtým, ako sa pozlátil. Nespomenula by som to, nebyť všetkých tých nedopatrení, ktoré poznačili tento 40. ročník. Keby Zlatý kľúč nebol lesk stratil a nezačal hrdzavieť!

DIELNE A PREDNÁŠKY V KNIŽNICI MICHALA BABINKU V KYSÁČI Aj pre deti, ale aj pre dospelých

Danuška Berediová-Banovićová

V Knižnici Michala Babinku v Kysáči sa dielne a prednášky začali začiatkom októbra, počas Detského týždňa, a boli venované deťom. Podľa slov tamojšej knihovníčky Dragany Surovej knižnica s takýmito akciami bude pokračovať a niektoré budú aj pre dospelých. Keď ide o deti, Surová nám povedala, že cieľom týchto dielní je, aby sa deti kamarátili, získavali nové vedomosti, ale aj aby sa zoznámili s knižnicou a knihami a aby sa im vytvorili čítacie návyky v útlom veku. „V dôsledku pandémie koronavírusu musíme pracovať v menších skupinách s deťmi a môže ich byť 10 v skupine. Prvá akcia sa konala 7. októbra,

Deti ilustrovali Ezopovu bájku Lev a myš Origami dielňa

počas Detského týždňa, a bola to prednáška profesora Zoroslava Speváka pre skupinu žiakov 7. a 8. ročníka. Potom sme 30. októbra mali dielňu, na ktorej deti mali príležitosť vypočuť si Ezopovu bájku Lev a myš. Potom sme sa o nej porozprávali a následne ju deti ilustrovali. A teraz v sobotu sme mali origami dielňu, na ktorej deti z papiera robili rybičku, čo im bolo veľmi zaujímavé,“ porozprávala nám Surová.

V pokračovaní rozhovoru nám povedala, že plánujú, aby takéto akcie boli súčasťou práce kniž-

VÝSTAVA V MÚZEU VOJVODINY Novosadské ulice v objektíve

Jasmina Pániková

Zaznamenať udalosti či život na našich uliciach je možné dvomi spôsobmi – buď ich popíšeme, alebo urobíme fotografie, ktorými zvečníme všedné či zvláštne momenty. Zhruba 30 autorov takýmto spôsobom podalo obraz života na novosadských uliciach a fotogra e prezentovali na výstave jednoducho pomenovanej Novosadské ulice, ktorá bola do 19. novembra nainštalovaná v Múzeu Vojvodiny. Spoločne ju zorganizovali Foto asociácia Vojvodiny a Múzeum Vojvodiny s podporou Správy pre kultúru mesta Nový Sad a v spolupráci s vyšším kustódom a historikom Darjušom Samim.

Výstavu otvoril Dalibor Rožić, člen Správy pre kultúru mesta Nový Sad

Výstavu symbolicky otvorili 9. novembra, keď bol počas prvej svetovej vojny oslobodený Nový Sad. Otvoril ju Dalibor Rožić, člen Mestskej správy pre kultúru, ktorý poznamenal, že najlepší nice a aby sa organizovali rôzne prezentácie a kamarátenia. „Už teraz môžem zahlásiť ešte jednu dielňu pre deti s Kysáčanom Pavlom Chrťanom, masterom carvingu. Deti budú zapojené do dielne a on im ukáže, ako sa robí carving.“

Na záver rozhovoru nám povedala, že sa čoskoro plánuje aj prednáška pre dospelých: „Pre dospelých tiež môžem zahlásiť prednášku autorky Jovanky Čolakovej Kiraliovej, ktorá bude hovoriť o živote Jovanky Broz.“ Foto: z archívu Pavla Surového

fotogra Nového Sadu, ale aj autori z iných miest mali iba jeden cieľ – zaznamenať neopakovateľný moment. „Také fotogra e rozprávajú príbehy. Umožňujú, aby ste pocítili opravdivý duch a autentickosť Nového Sadu, ktorý tvoria predovšetkým jeho obyvatelia. Tieto fotogra e si zasluhujú, aby boli prezentované širšiemu auditóriu, lebo často si nie sme vedomí svojho okolia, krásy, ktorá je tu každý deň,“ povedal Rožić.

Výber fotogra í mal na starosti kandidát na majstra fotogra e Fotozväzu Srbska Ján Valo. Výstavu prvýkrát usporiadali v minulom roku a keďže mala vo verejnosti veľký úspech, organizátori sa rozhodli usporadúvať ju každoročne.

PESTOVATELIA PAPRIKY ZO ŠÍDU Tohto roku kvalita bola mimoriadna

Blaženka Dierčanová

V Šíde a okolitých dedinách kedysi pestovali papriku takmer v každej domácnosti. Dnes sa pestovaním tejto zeleniny zaoberá menší počet poľnohospodárskych gazdovstiev. Tohto roku pestovatelia sú spokojní s úrodou a kvalitou. Najväčší problém boli horúčavy, v dôsledku čoho papriku museli zavlažovať každodenne. V rodine Miška Kolára zo Šídu pestovanie papriky má však dlhú tradíciu. „Červenú papriku sadili ešte moji rodičia a táto tradícia v našej rodine pretrváva už viac ako 50 rokov. Pri rodičoch som sa dosť toho naučil, potom až zdokonaľoval výrobu. Keď som odišiel do dôchodku, tak sme sa s manželkou venovali pesmusíme takmer celý rok počkať na zárobok. Predávame mletú, červenú papriku a každý rok všetko popredáme.“

Na akej ploche ste mali vysadenú papriku?

„Tohto roku sme mali pol jutra papriky. Výsadba do kontajnerov začína vo februári. Koncom apríla a v máji presádzame papriku na fóliu. Máme nainštalovaný zavlažovací systém, lebo bez toho by sa nedalo. Zavlažovanie koreňa bylinky je najlepšie, lebo inak by nastala hniloba rodu a iné choroby. Papriku podľa potreby striekame proti chorobám. Tento rok bol veľmi dobrý, keď ide o úrodu. Hnitej sme takmer nemali, len malé percento, kvalita bola mimoriadna. Cenu papriky zvýšila suchota, lebo

Miško a Katarína Kolárovci

tovaniu zeleniny a teraz okrem papriky pestujeme paradajky, šalát, zemiaky, cibuľu, koreňovú zeleninu... S paprikou sme predsa najspokojnejší, lenže sme museli každodenne zavlažovať. Oberačka úrody začína v septembri a tu tiež máme problém. Tu, v Šíde, je nedostatok pracovnej sily. Mladí sú

Kolárovci rozmeriavajú papriku

zamestnaní, iní odišli za hranice nášho štátu, alebo nemajú záujem o takúto prácu. Pre starší svet je oberačka papriky príliš namáhavá. V domácnosti sa pestovaním zeleniny zaoberáme s manželkou Katarínou a synom Stanislavom.“

Pred tromi rokmi ste zväčšili plochy pod paprikou, a preto ste sa rozhodli investovať do výroby.

„Áno, kúpili sme stroj na sušenie papriky menšej kapacity. V ňom sušíme väčšiu časť úrody z prvého oberania a zvyšnú papriku potom nosíme na sušenie do Hložian. Táto investícia sa nám oplatila a vo veľkej časti uľahčila prácu. Na sedem kíl čerstvej zostáva asi 1 kilogram suchej a ja som s tým spokojný. Tohto roku cena za 1 kilogram sušenej papriky je 1 600 dinárov. Napriek dobrej cene pestovateľov papriky je stále menej a myslím si, že je aj to dôvod, prečo paprika zdražela. Niektorí pestovatelia zmenšili plochy pod štipľavou paprikou, lebo pestovanie papriky si vyžaduje veľa práce, námahy, pracovnej sily a peniažky prichádzajú až koncom roka.“

Máte kupcov? Už ste začali predávať papriku?

„Kukurica zdražela, tak sa aj so zabíjačkami v domácnostiach poponáhľalo, už sme začali s predajom. Kupcov máme tu, z našej obce, ale dochádzajú aj z Chorvátska, zo Semberije, BaH. Menšie zásoby (asi 1 – 2 kg) kupujú naši obyvatelia, ktorí pracujú v Slovinsku, Rakúsku, Nemecku a na Slovensku.“

Kolárovci zo Šídu sú veľmi usilovní, zodpovední a pracovití. Každú stredu a sobotu svoje zeleninárske výrobky ponúkajú na trhu v Šíde. Sezóna zakáľačiek sa začala a základom dobrej klobásy či kulenu je kvalitná, červená, mletá paprika. Sladká alebo štipľavá, je to podľa vlastnej chuti. Dôležité je, aby mala chuť, vôňu a peknú farbu. Práve takú pestujú v rodine Kolárovej zo Šídu viac ako 50 rokov.

ŽIACI ÔSMEHO ROČNÍKA ZÁKLADNEJ ŠKOLY V BIELOM BLATE Sadili stromy generácie

Jarmila Hromčíková

Vpiatok 12. novembra sa v Základnej škole Bratstva a jednoty v Bielom Blate sadilo – v okolí pribudli nové okrasné stromčeky. Avšak nechodníka. Stromy sa budú sadiť radom, každá generácia ôsmakov bude pokračovať tam, kde predchádzajúca ukončila výsadbu, aby sa zabezpečil poriadok pri výsadbe.

Viesť deti k ekologickému

Deviati žiaci spolu s triednou profesorkou Mirjanou Bokšanovou zasadili 10 okrasných stromčekov

vysadili ich žiadni dospelí, ale priamo ôsmaci tejto školy. Deviati žiaci spolu s triednou profesorkou Mirjanou Bokšanovou zasadili 10 okrasných stromčekov, a to 2 tuje, 2 lipy, 1 javor, 1 jaseň, 1 platan a po prvýkrát

v okolí školy zasadené sú aj 2 bresty a 1 ginko. Mladé sadenice okrasných stromov vysadili v parku vedľa školy, z oboch strán

správaniu treba už od útleho veku. Cieľom akcie je, aby deti mohli vidieť skutočné sadenie stromov, aby pochopili význam a postup ich umiestnenia do svojho životného prostredia, ako aj potrebu následnej dlhodobej starostlivosti o ne, s nádejou, že keď vyrastú, budú sa aj sami usilovať o to, aby neustále žili v spojení s prírodou. Sadením stromov si, obrazne povedané, sadia svoju budúcnosť a rozvíjajú poveViesť deti k ekologickému správaniu treba už domie o potreod útleho veku be ochrany a zveľaďovania životného prostredia. Samotná myšlienka výsadby pochádza od profesorky chémie Mirjany Bokšanovej, ktorej je botanika koníčkom. Akcia sa začala pred tromi rokmi, keď profesorka Bokšanová v rámci školského workshopu na pestovanie lesných sadeníc s vtedajšími žiakmi vysadila semiačka, ktoré potom doma pestovala až dosiaľ. Mladé sadenice stromov teraz spolu so svojimi žiakmi zasadila v parku vedľa školy. Akcia prebieha pod názvom Vnútorná zelená výzva a koncipovaná je tak, že po tomto sadení ôsmaci už na budúci týždeň vyzvú siedmakov a ich triednu Adelu Obšustovú, aby pokračovali vo výsadbe, a tak radom až po prvákov. Siedmaci a všetky ostatné ročníky až po tretí budú vysádzať sadenice stromov v školskom dvore, pokiaľ prváci a druháci budú

Akcia prebieha pod názvom Vnútorná zelená výzva

sadiť semiačka do zeleninových záhonov. Následne ôsmaci ku každému vysadenému stromu položia aj kamienok, kde bude vypísaný názov stromu, rok výsadby a meno žiaka, ktorému „patrí“. Na zabezpečenie dobrej starostlivosti o sadenice profesorka Bokšan navrhne svojim kolegom – triednym učiteľom, aby so svojimi žiakmi aj počas letných prázdnin dbali o sadenice, takže každá trieda spolu s triednym učiteľom bude mať jeden týždeň na starosti zalievanie sadeníc. Veríme, že výsadba stromov poteší všetkých Bieloblatčanov, ale aj početných hostí a turistov, ktorí navštevujú našu dedinu.

Mladé sadenice okrasných stromov vysadili v parku vedľa školy

Foto: Mirjana Bokšan

ROZHOVOR S IVANOM KOPČOKOM Úspech po piatykrát

Andrea Rojková

Siedmak Ivan Kopčok z Báčskeho Petrovca získal Cenu orchestra a Cenu poroty obecenstva na 29. festivale Spievajže si, spievaj, ktorý sa uskutočnil v Báčskom Petrovci 7. novembra. Na festivale sa zúčastnil po piatykrát a predstavil spievaj začal ako tretiak a keďže sa mu to páči, odvtedy sa každoročne zúčastňuje na festivale. Pre neho najlepším pocitom je ten, keď získa odmenu, a tohto roku Cena obecenstva a Cena orchestra ho nesmierne potešili. Piesne, ktorými sa predstavuje na festivale, vždy si volí spolu s mamou.

Prvá Ivanova fotografia v kroji

sa piesňou Neoriem, nesejem.

V rozhovore s ním sme sa dozvedeli, že má k hudbe blízko už od útleho veku. Lásku k ľudovému kroju, ľudovým piesňam a tancu mu vštepili starká a mama. Spievať na festivale Spievajže si,

Ďalším Ivanovým koníčkom je tanec. „Ako 5-ročný som sa stal členom KUS Petrovská družina, kde som tancoval a spieval v speváckej skupine. Mojou prvou choreografkou bola Daniela Legíňová-Sabová. Vždy som tam

Výstup na SNS v Báčskom Petrovci roku 2019

chodil s radosťou, lebo na skúškach bolo vždy veselo a pekne. Mojou prvou tanečnicou bola Viktória Rojková. Ešte kým som bol v mladšej tanečnej skupine, zúčastnili sme sa viackrát na Zlatej bráne, vystupovali sme na Dni Petrovca, Slovenských národných slávnostiach a so spevom sme vystupovali aj na Vianočných trhoch v Báčskom Petrovci. V tom čase sme boli trikrát v zahraničí, na Slovensku. Kým som bol mladší, tancovali sme v bielom kroji, v širokých nohaviciach a bielej košeli, na nohách som mal panťušky a na hlave slamený klobúk. Ďalším krojom bola slovenská košeľa, teda košeľa s predkom, tmavé nohavice a prusliak. Na nohách sme mali kapce a panťušky. Niekedy som mal aj čierny klobúk. Vyšívaných košieľ som už mal zopár, lebo som vždy z nich vyrástol. Mám

Ocenenie za spev na festivale Spievajže si, spievaj 2020

jednu obľúbenú, ktorá bola ušitá a predok mal asi sto rokov. Dve mi vyšila starká a teraz mi chystá zase novú,“ prezradil nám Ivan.

Na Slovensku v roku 2016 Na Zlatej bráne v Kysáči v roku 2019

Teraz už patrí do staršej detskej skupiny, v ktorej je choreografom Pavel Pavlíni. Ivan rád tancuje, spieva, no ešte hrá aj na flaute. Učiteľom flauty je Michal Struhár. Aj hraním na flaute sa zúčastnil na rôznych programoch.

Foto: z archívu Ivana Kopčoka

Deti maľujú s radosťou

Kamaráti, tešíme sa, že nám posielate svoje vydarené práce. Keďže je ešte jesenné obdobie, najčastejšie si volíte namaľovať plody, ktoré nám toto ročné obdobie ponúka. Ale, pravdaže, nezabúdate nakresliť ani zvieratká, to je taká páčivá téma, ktorej sa stále môžete venovať. Deti z Pivnice sú veľmi chtivé a maľujú s radosťou, a tak máme práce nielen žiakov, ale aj tých menších či škôlkarov. Pravdaže, aj žiaci zo Selenče, z Padiny, Kovačice a ďalších prostredí prispievajú na tieto strany pre deti. Nech vás maľovanie aj ďalej teší a nás zasa poteší, ak si tie svoje práce podelíte s nami a tým aj s inými kamarátmi, ktorí čítajú Detský kútik.Katuša

Boban Mitevski, 3. 2, ZŠ maršala Tita, Padina Nora Činčuráková, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Dominika Ilčíková, 1. b, ZŠ Jána Kollára, Selenča Sára Bakošová, 4. 1, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

Katarína Mandićová, 4-ročná, Pivnica Štefanija Sabová, 6-ročná, Pivnica

Simeon Pintír, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica Filip Lojdl, 1. b, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Tamara Kuľová, 3. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

pixabay.com, www.kiddy123.com

Syndróm polycystických vaječníkov (PCOS)

Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu

Syndróm polycystických vaječníkov je najčastejšou endokrinnou poruchou u žien v reprodukčnej fáze života. Predpokladá sa, že frekvencia tohto syndrómu sa pohybuje okolo 5 – 10 % a podľa niektorých môže byť vyššia, najmä v jednotlivých, špeci ckých skupinách. Diagnóza tohto syndrómu sa stanovuje na základe prítomnosti 2 z 3 nasledujúcich kritérií: 1. zriedkavé ovulácie alebo úplná absencia ovulácií sprevádzaná absenciou alebo úplnou stratou menštruácie, 2. klinické alebo biochemické príznaky zvýšenej produkcie androgénnych (mužských) hormónov (zvýšené ochlpenie, mastná koža, akné) a 3. polycystický vzhľad vaječníkov pri ultrazvukovom vyšetrení. Lekár po rozhovore s pacientkou o jej problémoch a hlavných problémoch, pre ktoré hľadá pomoc, stanoví diagnózu na základe vyšetrenia ženy, gynekologického a ultrazvukového vyšetrenia a laboratórnych vyšetrení (hladiny hormónov, cukru v krvi a inzulínu).

Presná príčina vzniku syndrómu polycystických vaječníkov nie je úplne známa. Najdôležitejšie faktory, ktoré ovplyvňujú a prispievajú ku vzniku tejto komplexnej poruchy, sú: 1. inzulínová rezistencia – porucha, pri ktorej dochádza k zvýšenej tvorbe inzulínu, ktorý postihuje vaječníky a stimuluje ich k zvýšenej tvorbe androgénnych hormónov, a 2. genetické faktory. Ženy, ktoré majú syndróm polycystických vaječníkov, sú vystavené vyššiemu riziku veľkého množstva ochorení a porúch – od cukrovky 2. typu, vysokého krvného tlaku, zmien hladiny cholesterolu a triglyceridov, neplodnosti, rakoviny sliznice maternice až po depresiu a anxiozitu. Okrem toho pacientky so syndrómom polycystických vaječníkov majú zvyčajne problém s obezitou.

Liečba syndrómu polycystických vaječníkov v najväčšej miere závisí od hlavného problému pacientky a toho, čo chce liečbou dosiahnuť – či už je to pravidelnosť menštruačného cyklu, liečba neplodnosti, alebo riešenie kozmetických problémov – akné, mastnej pleti, resp. zvýšenej chlpatosti.

Všetkým pacientkam sa odporúča zmeniť životný štýl a návyky – zhodiť prebytočné kilogramy zintenzívnením fyzickej aktivity a znížením kalorického príjmu. Najlepší spôsob, ako znížiť inzulínovú rezistenciu, je znížiť telesnú hmotnosť. Ako doplnkovú terapiu možno použiť lieky nazývané inzulínové senzibilizátory na zvýšenie citlivosti tela na inzulín. Z tejto skupiny liekov sa najčastejšie používa metformín.

Na úpravu menštruačného cyklu lekár predpisuje orálne antikoncepčné tabletky, ktoré sú vlastne hlavnou terapeutickou možnosťou pre ženy, ktoré v tom čase neplánujú tehotenstvo. Tieto prostriedky priaznivo pôsobia na organizmus žien so syndrómom polycystických vaječníkov, pretože znižujú produkciu androgénnych pohlavných hormónov, znižujú riziko rakoviny maternice a tiež regulujú menštruačný cyklus. Ďalším, menej adekvátnym spôsobom dosiahnutia pravidelnej menštruácie je užívanie progesterónových preparátov v druhej fáze cyklu počas 10 – 14 dní. Tento prístup neznižuje produkciu androgénnych hormónov, pričom sa podobne ako pri antikoncepčných tabletkách znižuje riziko vzniku rakoviny sliznice maternice. Samotná liečba progesterónovými prípravkami však neponúka antikoncepčnú ochranu, ktorú poskytujú antikoncepčné tabletky.

Na vyriešenie kozmetických problémov, ktoré tento syndróm sprevádzajú, sa ako jedna z možností opäť javí užívanie antikoncepčných tabletiek, najmä tých s prídavkom hormónov, ktoré pôsobia ako antiandrogény, takže ich účinok na mastnú pleť, vlasy a ochlpenie je silnejší ako pri užívaní iných antikoncepčných tabletiek. Avšak v rámci terapeutických možností existuje možnosť použitia aj iných liekov.

Problém neplodnosti, keď je nález manžela / partnera normálny a vajíčkovody priechodné, sa u týchto žien vyskytuje v podstate ako priamy dôsledok absencie ovulácie. Na dosiahnutie ovulácie u obéznych pacientok sa v prvom rade odporúča redukcia hmotnosti. Predpokladá sa, že zníženie telesnej hmotnosti len o 5 – 10 % môže výrazne zlepšiť rýchlosť ovulačných cyklov u týchto pacientok. Okrem toho sa často používajú senzibilizátory inzulínu, ktoré pomáhajú obnoviť ovuláciu. Na dosiahnutie ovulácie sa používajú aj lieky, ktoré sú induktormi ovulácie, ako sú klomiféncitrát a letrozol. Používa sa aj indukcia injekciami hormónov FSH a LH, ale tento typ terapie najčastejšie súvisí s postupmi asistovanej reprodukcie (inseminácie a umelého oplodnenia). Pacientkám sa odporúča používať suplementy na báze inozitolu, ktoré korigujú inzulínovú rezistenciu, ako aj prípravky, ktoré sú kombináciou vitamínov, minerálov, aminokyselín, ktoré komplexnými mechanizmami a metabolickou korekciou prispievajú k obnoveniu a optimalizácii ovulácií so stimulačným účinkom na proces implantácie embrya. Týmto spôsobom sa dosahuje nutričná podpora vo výžive žien so syndrómom polycystických vaječníkov nielen v období snahy otehotnieť, ale aj v prvom trimestri tehotenstva.

Preložila: Mária Domoniová