OS RUŽOMBEROK - 2021

Miroslav Jurečka

Po uplynutí úspešného roku 2021 sa môžeme smelo pochváliť činnosťou nášho klubu, jedného z najstarších a najaktívnejších v SSS. Chcem sa preto poďakovať všetkým jaskyniarom a podporovateľom OS Ružomberok zvlášť. Hlavne Speleoklubu Nicolaus, ktorý na základe našej „vzájomnej“ spolupráce šíri naše dobré meno krížom cez celé Slovensko. Ďakujeme aj všetkým tým, čo vidia svet inak. Nemajú radi staromódne pravidlá brániace progresu a nechcú rešpektovať skôrnatený status quo. Môžete ich citovať, nesúhlasiť s nimi, ospevovať ich, alebo ich ohovárať, ale to jediné čo nemôžete, je ich ignorovať. Pretože to oni menia veci a sú paradoxne tými, čo posúvajú jaskyniarstvo vpred. Aj napriek tomu, že ich niektorí ľudia s pokriveným pohľadom na svet vidia ako bláznov, my vidíme ich genialitu. Iba ľudia dosť šialení na to, aby objavili nový svet ho aj skutočne objavia.

Na jar sa k nám pridali extrémne výkonní Michal Uhorskay a Pavol Paciga. Kde si títo dvaja „pričuchnú“, tam nájdu jaskyňu. Stal sa z nás dobre stmelený tím ľudí, ktorý by nemal nikto podceňovať. Je zárukou toho, že náš výskum bude mať kontinuálne a vysoko aktívne pokračovanie na veľa rokov dopredu. Konečne sme kolektív zložený z ľudí, ktorých táto záľuba skutočne zaujíma. Môžeme realizovať veľké projekty, do ktorých by sa málokto iný vôbec niekedy púšťal. Cieľom takého realizačného tímu je vždy logistická koordinácia, vedúca k funkčnému výsledku poznania. Pri svojej práci preto používame tú najmodernejšiu techniku a všetky dostupné možnosti informačnej revolúcie celosvetovej počítačo- vej siete. Pretože vnímame technologické trendy skôr než iní, umožňuje nám to byť vždy o krok pred nimi.

Takýto úspešný postup väčšinou vzbudí závisť tých, pre ktorých je dôležitejší vlastný prospech bez ohľadu na to, aké spálenisko za sebou zanechajú. Prejavuje sa to rôzne. Ako príklad uvádzam. Naša posledná výročná správa v Spravodaji SSS sa obsahovo nezhoduje s tou, ktorá je v našej ročenke Jaskyne a hory 2020. V tom roku sa markantne preukázalo, že neodovzdávanie technických denníkov za posledných dvadsať rokov bola dobrá stratégia. Písať o našom výskume v druhej osobe na základe konfabulácií a divadelného predvádzania je jednoducho neprípustné. V priebehu roka opäť vyšlo niekoľko nezaujímavých publikácii, ktoré nepriniesli nič nové. Jedna publikácia však naopak vyčnievala. V prepise vyšla najstaršia mestská kniha Ružomberka. Táto kniha je jedinečná v tom, že od roku 1527 bola písaná v slovenčine. Je chvályhodné, že aj v Ružomberku môže vzniknúť obsahovo kvalitné, historické a zároveň nadčasové dielo plné neoceniteľných informácii.

V roku 2021 sa značne pokročilo v diplomatických jednaniach. V dnešnej, značne polarizovanej spoločnosti, sme využili taktiku, paradoxne v minulosti použitú proti nám. Nemuseli sme ani hrať divadielko, aby sme takmer všetkých vlastníkov dolín od Kraľovian až po Čierny Váh dokázali presvedčiť, že sa nám jedná o správnu a dobrú vec. Stačilo sa len verejne dištancovať od niektorých ľudí a zrazu sme mali všade otvorené dvere aj s potrebnými povolenkami. Nikto nás už nevyháňal. Už zďaleka sa nám zdravili a dokonca aj radili, kam sa máme vybrať.

Popri fotení nemôžem nespomenúť aj našu bohatú, video dokumentačnú tvorbu. Fotopasce, určené na výskum biodiverzity, úplne náhodou zachytili nám známych ľudí, ktorí prenášali akumulátorovú rozbrusovačku na pílenie poškodeného vchodu do jaskyne. Naši členovia tento vysoko exkluzívny materiál spracovali na poučný dokumentárny film s názvom „Operácia pod falošnou vlajkou“, ktorý zverejníme s bohatou prílohou v pravý čas na vysoko sledovaných kanáloch.

Začiatkom roka bol konečne sprístupnený plošný Lidar DMR 5.0 podrobného laserového skenovania terénu, kto- rý sa stal zlomovým bodom pri výskume Liptova. Práve táto technológia detailného obrazu terénu umožnila nájsť a preskúmať mnoho zaujímavostí, ktoré nás nasmerovali priamo k cieľu. Je to pre nás niečo také, ako sa zrazu pozerať cez Hubblov vesmírny teleskop a z výšky vidieť to, či nikto iný pred nami nikdy nevidel. Práve víkendy na chate v Prosieckej doline nám umožnili sa naučiť čítať Lidar s pochopením a prevrátiť v doline každý podozrivý kameň.

Ak by som chcel spísať aspoň krátku správu za tento rok, obsahovala by toľko informácii, ako tie za posledných päť rokov. Spomenieme teda v skratke iba tie najvýznamnejšie. Veľmi významným progresívnym počinom bolo pokračovanie v plošnom zameriavaní hydrológie krajiny Liptova. Stovky prameňov, vyvieračiek a ponorov tvoria s jaskyňami jednotný ekosystém. Pokračovali sme tam, kde sme minulý rok skončili. Prešli sme celý Havran pri Ľubochni a obrovský masív Šípu. Plošne sme preskúmali vrch Kopa ponad Rojkov smerom do Korbeľky. Prehupli sme sa cez sedlo do Ľubochnianskej doliny, kde sa po dlhom čase našli na tejto lokalite nové jaskyne. Z významnejších spomeniem Vrátočnú jaskyňu vo Vrátočnej doline. Ďalšie jaskyne NK1 a Krátke oči boli nájdené v Nižnom Krátkom. Z Ľubochnianskej doliny sme sa predbežne stiahli do zaujímavejších Nízkych Tatier. Práve tu sme našli niekoľko naozaj veľkých zaujímavostí, ktoré zatiaľ, zo strategických dôvodov, nemôžu byť zverejnené. Kopali sme v Zbojníckej jaskyni v tíme M. Jurečka, M. Uhorskay, P. Jurečka a R. Belko. Tu sme v koncovom závale, po sondovaní v roku 2020, opäť prehodnotili perspektívu pokračovania a lokalizovali smer kopania prievanovými tyčinkami. Leto strávené v Patočinách popod Prašivú bude pre mnohých naozaj nezabudnuteľný zážitok. Dokonca sme v doline Banské boli v ten deň, kedy sa v nej odohral prvý smrteľný útok medveďa hnedého na území Slovenska. Nám sa však tento rok medvede zďaleka vyhýbali. Začali sme pri ružomberskej Suchurf štôlni, ktorú sme konečne (po 230 rokoch)minulý rok lokalizovali. Prieskum prebiehal od Šindliarky, cez Kobyliarky do Úzkej, Širokej a do Úplazov najvyššieho vrcholu okresu Ružomberok. Na neprístupnej Skorušovej v Prašivej sme boli takmer každý deň. V Pustej doline sme po desiatich rokoch zdokumentovali aktuálny stav a merali úrovne nebezpečných plynov v bani Ján Krstiteľ z roku 1782. Nad Vambírom a prameňom Medokýš v Korytnici sme našli ďalšie prieskumné banské dielo. Oblasti Barborinej a Baby sme venovali obzvlášť veľkú pozornosť. Pralesy Kozieho chrbáta a Šindliarky nás viedli na nezabudnuteľné akcie v najzápadnejšej útulni Nízkych Tatier - pod Kečkou. Odtiaľ sme podnikali výskumné akcie za banským podzemím Krivého. Tu sme robili aj výjazdy do Žarnovky, kde pri ohni na salaši bolo vidieť panorámu obrovského územia Prašivej, ktoré sme preskúmali a zdokumentovali. Cez Bielo popod Končitú sme skončili v kotlinách Patočín. Doplnením prameňov v Ľubelskej a Kľačianskej doline sa uzavrel plošný prieskum hydrológie od Demänovskej doliny až po Donovaly. Pokračovali sme v systematickom výskume Krížovej sondy pri Liskovskej jaskyni, ktorý trvá od roku 2019. Len na tejto sonde sme tento rok spravili neuveriteľných 55 akcií. Keďže sonda pokračuje a obrovský fučiaci prievan spôsobuje eróziu, priestory boli zabezpečené fajkovou TH výstužou.

Pri povrchových a podzemných prácach na sonde v Liskovej nás navštívilo mnoho ľudí a jaskyniarov. Medzi nimi bol napríklad J. Littva, J. Lakota a F. Bernardovič. Niekto len tak pokukoval, niekto sa len pozdravil a niektorí sa aj slušne zastavili, poradili skúsenosťami a vyjadrili slová podpory.

V Liskovskej jaskyni sme v poslednej chvíli, po povodni, zachránili horný vchod pred totálnym zrútením. Pri týchto záchranných prácach sa našiel v závale starý nožík, ktorý sme odovzdali cez M. Furmana na Štátny pamiatkový úrad SR. Prvýkrát v histórii sme tak videli profesionálne protokolovať nález. Dokumentácia prebehla bez toho, aby sa naše odovzdané nálezy bez hanby objavili v súkromných zbierkach a publikáciách pod iným menom objaviteľa. Práce prebiehali aj na sonde pri Západnej sieni, kde sme po privedení elektrického kábla pre vŕtačku postúpili o rekordných 10 m. Po dlhých desaťročiach sa tu stala nešťastná príhoda s dobrým koncom. Bez paniky sme tu uskutočnili ukážkovú profesionálnu jaskyniarsku záchranku. Celé sa to odohralo bez toho, aby sme do toho niekoho zaťahovali a vystavovali sa verejnému posudzovaniu a technickému hodnoteniu celej akcie. V rámci tejto akcie boli, po 80-tich rokoch od objavenia jaskyne, Zrútené chodby vystrojené a rozšírené na transport. Prechod, ktorý pôvodne trval nebezpečných 30 a viac minút sa zrazu skrátil na 4 minúty. V Jaskyni Zdochlín (v Mníchu) sme na konci tejto významnej jaskyne uskutočnili veľké sondážne práce a hodnotili možnosti ďalšieho postupu. Celkovo za rok 2021 uskutočnili členovia OS Ružomberok najmenej 247 akcií, ktoré sme podrobne spísali do klubového archívu. Pri pokračovaní jedinečného projektu hydrológie sme nahrali do databáz OSM stovky zameraných prameňov, vyvieračiek a ponorov.

Založenie konta na sociálnej sieti Instagram sa nakoniec štylizovalo do role ukladania fotiek z akcií, ktoré sa odohrávali každý deň. Pôvodne malo slúžiť na robenie si srandy zo závistlivých jaskyniarov. Stalo sa tak po prvýkrát v histórii klubu, že bolo cez fotky zdokumentovaných všetkých 365 dní v roku. Tak sme do slovenskej speleológie zaviedli nový pojem - „speleo infu- encer“. To je stav, keď Vás ľudia začínajú napodobňovať. Napríklad demänovskí jaskyniari zaviedli v podzemí podobný spôsob stravovania ako u nás. Alebo mikulášski jaskyniari, po vzhliadnutí našich fotiek, opustili svoje veľké, perspektívne jaskyne a v našom rajóne začali bez nášho súhlasu zameriavať slepé a nikam nevedúce bezvýznamné diery. Naša vďaka patrí aj tým, čo sa neradi fotia, alebo nechcú byť na sociálnych sieťach. Potom sa fotky strácajú a významní ľudia sú v úzadí. Už v lete 2021 prekročil počet sledovateľov Instagramu klubové konto na Facebooku a celkovú návštevnosť klubového webu. Celkovo nás tak každý deň sledovalo cez 2000 jaskyniarov na Slovensku a celom svete. Prinieslo nám to veľa kontaktov aj na tie najväčšie jaskyniarske kluby sveta, ktoré s obdivom sledujú našu prácu.

Našimi členmi v roku 2021 boli Pavol Jurečka, Miroslav Jurečka, Radovan Belko, Radovan Belko ml., Lukáš Húšťava, Martin Belko, Michal Uhorskay a Pavol Paciga.