Jed by Peter Emanuel Bútora

JED II. VYDANIE (31. — 70. tisíc)

Životom

č. 74, roč. V. Cena 1.— Ks

č.

Knižnica „NOVÝ SOCIÁLNY 2lVOT„ Vedie: ĽUDOVÍT MUTŇANSKÝ B r a t i s l a v a , Raneyssova ul. č. 3. vydala tieto publikácie: 1. Sociálna zodpovednosť/ (Prednáška p re sociálnych pracovníkov.) Vyšla roku 1941. S trán 32. C ena Ks 1.—. N áklad 20.000 exem plárov. 2 . PracoviŠte vo svetle socializmu. Ilustrovaná publikácia. V yšla roku 1941. N áklad 30.000 exem plárov. Strán 64. Cena Ks 1.— . 3. Sociálna starostlivosť o slovenskú pracujúcu pospolitosť v cudzine. O dborná publikácia, o nemocenskom poistení. Vyšla roku 1941. Strán 24. Cena Ks 2.— . N áklad 30.000 exem plárov. 4. Život poľnohospodárskeho robotníctva na prelom e. Ilustrovaná publikácia. Vyšla roku 1941. Strán 48. Cena Ks 1.— . N áklad 20.000 exem plárov 6. Vyšné Hágy v službách slovenskej pracujúcej pospo litosti. Ilustrovaná publikácia. Vyšla roku 1941. Strán 72. C ena Ks 2.—. N áklad 20.000 exem plárov. 6. Dr. Robert Ley, tvorca najväčšej sociálnej organizá cie sveta. Ilustrovaná publikácia. Vyšla roku 1941. Strán 88. C ena Ks 2.— . N áklad 50.000 exem plárov. 7. K alendár slovenskej p racujúcej pospolitosti na r. 1942, 256 strán. C ena Ks 5.— . N áklad 70.000 exem plárov. 8. Telesná hygiena a šport! v podniku. Ilustrovaná publikácia. Vyšla roku 1942. Strán 80. C ena Ks 2.— . N áklad 20.000exem plárov. 9. Istota a bezpečnosť práce. Ilustrovaná publikácia. C ena Ks 1.— a porto. 10. Sociálna ročenka RSP. 152 strán . Vyšla ro k u 1942. Cena Ks 3.— ¾ porto. N áklad 40.000 exem plárov. 11. H rdinovia práce. Ilustrovaná publikácia Cena Ks 3.— a porto. O bjednávky na tieto publikácie, knihy, brošúry a k alen dár pošlite na adresu: Knižnica ..NOVY SOCIÁLNY ŽTVOT“ H r mi i »

n v o.

R íMw*v^ soví » u li cu

Dovoľujem si vám ho predstavil.

Ale pozor! Jed je jed! S tým nemožno len tak žartovať. A preto ho smú predávať len spoľahliví ľudia, ktorí majú na to povolenie. A aj kupovať si ho môžu len takí, ktorým ho predpíše lekár alebo dovolia úrady. Okrem to ho treba prísne zadržať aj predpisy. Jed má byť v hranatých fľašiach a fľaše označené smrtnou hlavou, aby hneď každý videl, že tam nie je zábava, ale veľmi nebezpečná hra so smrťou, keď niekto jed do rúk berie, drží u seba alebo akýmkoľvek spôsobom precho váva. A tak je to správne. No, žiaľbohu, nie je to tak všade a vždy. Lebo je istý druh jedu, a to veľmi nebezpečný, ktorý kde-kto ľubovoľne môže predávať, ku povať a otravovať ním seba i druhých. Ba

ešte mu i reklamy robiť a odporúčať ho vo vý kladoch, novinách, po kalendároch, na plakátoch atcí. A práve preto je to jed nebezpečnejší ako ktorýkoľvek iný a napácha po svete oveľa viac škody, ako všetky ostatné spolu. Lebo je to jed privilegovaný. Navštívil som isté väzenie. Je tam aj jedno oddelenie pre ženy. Tam sú skoro rad radom na doživotný žalár odsúdené ženy — hovoril správca väznice. Doživotne? — čudujem sa jeho poznámke, lebo v dnešnom čase, vedenom falošnou huma nitou, je to naozaj nie maličkosť, aby niekoho tak tvrdo odsúdili. Riaditeľ zbadal moje prekvapenie a pozna menal: Nuž viete, to sú väčšinou také ženy, ktoré si mužov zabily alebo otrávily. Aj tieto * dni mi priviezli jednu. Len si predstavte! Sta rá žena a nemá rozum ! Povadila sa so svojím zaťom. A viete, čo spravila? Z pomsty mu podpálila nad hlavou dom a ten úbohý človek prišiel o všetko. A vtedy mi prišlo na um, že niekde okolo Segedína pred niekoľkými rokmi si ženy húf ne otravovaly svojich mužov a detí, len aby po nich čím skôr a čím viac dedily. Hlavnou —

ich pomocnicou bola v tom akási baba. Ved písaly o tom aj noviny hrozné histórie cez ce lé týždne. Ale neodpustili im to. Ženy polapili a pozatvárali. Stály pred súdom na hanbu ce lého sveta. A na koniec väčšinu z nich odsú dili na smrť. Svet si vydýchol. Lebo tak je to správne. Hriech má byť po trestaný. I^en s naším jedom je to celkom ináč. Lebe tým je dovolené kedykoľvek a kohokoľvek opravovať. A nielen že sa za to nikdy nikomu nič nestane, ale naopak. Ešte ľudí za to aj od meňujú, bohatnú na tom a zarábajú. — To je nemožné, — pokrúti mi ktosi hla vou. Ale tak je to. Ba ešte horšie. Lebo spo mínaný jed nie je nič iného, ako alkohol, kto rý sa u nás ponúka, predáva, kupuje, pije a užíva v podobe piva, vína, páleniek, rumu, sli vovice, borovičky a rozličných likérov. Teda ten istý tovar, ale v rozličnom balení. V pive je liehu 2— 5%, vo víne obyčajne 6— 10%, v preparovaných vinách až 20%. V ovocných vinách obyčajne 6— 8%. Užitie 300 g alkoholu naraz môže aj dospe lého človeka okamžite usmrtiť. U detí môže zapríčiniť smrť už i 70 gramov. 37

Práve preto sa také stávky, koľko kto na raz vypije, končievajú tak často smrťou. Stávku vyhrá — život prehrá. Obyčajne však otravuje lieh pomaly a po stupne, ale tým nebezpečnejšie. Lebo otravuje každého, kto sa ho dotkne. Márne dva druhý zlodejov. Prvý sa vkrad ne alebo vláme niekde a čo sa dá, pokradne všetko naraz. Keď sa takýto stretne s člove kom, vytiahne na neho nôž alebo revolver a za kričí: „Dušu alebo peniaze!" Pravdaže, i takýto zlodej je nebezpečný. Aie jeho nebezpečie netrvá dlho. Prv alebo ne skôr ho chytia a dostane sa ta, kde patrí, za mreže alebo na šibenicu. Taký veľa toho nepokradne. Ale oveľa nebezpečnejší je ten druhý druh zlodejov. To sú tí, ktorí kradnú len veľmi obo zretne, ticho a nebadane, kradnú však stále po troške, kde a ako len môžu, až kým neokradnú človeka o všetko. A to bez toho, že by ten ne šťastník zbadal, kto, ako a kedy ho okráda. No najnebezpečnejšie je, keď sa takému zlodejovi podarí votrieť sa nám do priateľstva a vydáva sa nám za sluhu, pomocníka, kamaráta alebo dobrodincu a zaistí si voľný prístup do nášho domu a okolia. 6

Takýto zlodej pripraví nás o všetko. A za to mu často ešte aj platíme. Alebo ruku stiskneme a ďakujeme. On sa však škodoradostne usmieva a myslí si: hlupák, ani len nevie, že ho klamem! A takýmto podvodníkom je i alkohol. Pod titulom dobrodincu ä priateľa sa vkradne do domu a začne nás okrádať. Najprv nás okráda o peniaze a o majetok. Zprvu sa uspokojí s tým, že nám premárni ťažko zaslúžené denné zárobky, potom i penia ze v hotovosti a konečne kde aký majetok nájde. Hovorí sa, že kde niet, tam ani čert ne berie. Ak je to tak, potom je alkohol ešte hor ší ako diabol a berie aj tam, kde už nič niet. Robí totiž dlhy, aby človek ani v budúcnosti nič nemohol mať. A keby len majetok! Okráda nás o dobré meno, o česť, o zdravie, o mravnosť, o po koj v dome a o rodinu. A neprestane kradnúť, dokiaľ nás o vše tko nepripraví, nevženie do najohavnejšej biedy a nezhynieme. Lebo to je koniec vše tkých tých, ktorých sa zmocní alkoholizmus a nemajú dosť sily sa ho zbaviť. Lipold Arthofer, väzenský kňaz, hovoií:

„Často si pripomínam, ako bol kedysi dodaný do nášho väzenia jeden inteligent, bezúhonnej minulosti, až kým sa neoddal alkoholu. Ale pitie šampanského a iných drahých vín s kamarátmi-pijanmi stojí veľa peňazí a tak sa z toho poctivého muža stal obyčajný podvod ník. Tri roky ťažkého žalára, strata doktor ského titulu a diplomu, strata chleba a úradu, manželský rozvod a nútená dražba celého je ho majetku — to bo! koniec jeho pijanstva. ICed som hó prvý raz navštívil v jeho cele, povedal som mu: „To musel byť ťažký pád, čo ste zažil.“ — „Máte pravdu, dôstojný pa ne,“ odpovedal, „alkohol ma vyviedol z rov nováhy. Nebol som nikdy zlý človek, kým som sa neoddal pitiu. Teraz jc mi tu strašne trpko. Verte mi, v alkohole musí byť čert.“ Áno, áno! V alkohole je čert. A ten to už tak urobí, aby aklohol mal všade voľný • prí stup, aby bol draho platený, kupovaný a pre dávaný a aby mohol ničiť národy, rodiny, jednotlivcov a pri tom všetkom aby mal ešte i protekciu a aby sa mu klaňali malí i veľkí, učení i neučení, bohatí a najbiednejší. Kde sa čert nemôže dostať, ta pošle alko hol a ten spraví všetko miesto neho. A to ešte heršit a dôkladnejšie ako čert sám. B

Poľská rozprávka.

Poliaci majú jednu krátku, ale veľmi po učnú rozprávku o tom, ako prišlo ľudstvo k al koholu. Bol jeden sedliak, bedár nad bedárov. Krajciar nevidel a často nemal ani kúsok chle ba. Iba deťmi ho Pán Boh hojne požehnal. Raz išiel na pole orať a vzal si posledný kú sok chleba. Oral a oral. Už bolo dávno po obe de a on sa ešte chleba ani nedotkol. Vtom sa prikradol ku chlebu nebadane dia bol a chlieb mu vzal. Prácou i hladom unavený sedliak zašiel si konečne k batôžku, aby sa aspoň trochu ob čerstvil. Vzal batôžtek, rozviazal — a chlieb nikde. „Čudná vec.“ pomyslel si,“ nikoho som nevidel a predsa mi chlieb niekto ukradol 1Iste bol hladný, ako som aj ja. Nech mu Boh po žehná ! Za deň od hladu neumriem.“ „To je čudné,“ hútal diabol, „posledný kus chleba som mu ukradol a on nielen mi nezlo rečil, ale ešte mi žičil Božie požehnanie. Na toho budem musieť ísť ináč.“ 41

—

Po nejakom čase sa diabol zas prihlási] u sedliaka. Núkal sa mu do služby. „Ako môžem chovať paholka, kecľ sám ne mám čo jesť?“ „Zato nič. Ja som biedny, ty si biedny, bu deme spolu biedu trieť. Ak sa urodí a bude kúsok chleba, stačí mi to. O plat nestojím.“ „Keď teda chceš, tak si u mňa zostaň! Ale plat nečakaj! Iba ak by z lásky Božej núdza pominula.“ Príchodom paholka nastala u sedliaka veľká zmena. Krava dávala oveľa viac mlieka a na poli sa urodilo toľko obilia, že sedliak nevedel čo s ním má robiť. „Nuž čo, gazda? Obilia máme nazbyt. Čo s ním urobíme?“ „Budeme jesť do vôle božej, dáme chudob ným a ostatok nech ostane na zlé časy.“ „Zásoba neškodí, ale zrno dlho ležať nemô že. A načo by malo zbytočne ležať alebo sa kaziť, keď sa môže užiť na nejakú skúšku?“ „Aká to má byť skúška?“ „Jednoduchá, ale sľubuje veľký úžitok. — Z jačmeňa sa varí pivo. Raž je silnejšia ako jačmeň; varme ju tiež, možno, že * nej bude niečo znamenitého.“ „Tak to skús! Slúžil si mi verne, nebudem ľutovať, keď sa niečo pokazí.“

Diabol dal urobiť kotly. Varil, miešal, preváral, až dostal nápoj čistý ako voda, ale silný a páliaci ako oheň. Prelo ho nazval pálen kou. Nalial z neho do pohárov a zavolal gaz du, aby si šiel vypiť. „Ej, to je tuhé a horké!“ riekol gazda, keď si vypil. „To nič nie je,“ posmeľoval ho diabol, „aj paprika je tuhá, aj pivo je horké a predsa sú dobré. Nemáš sa čoho báť, veď je to tiež obilie, lenže tekuté. Vypime si ešte!“ a hneď vyprázd nil kalíšok. „Už sa mi nezdá býť horká,“ riekol sedliak, keď i on vypil kalíšok. „Nalej mi ešte jeden!“ Diabol ochotne nalial. „Už mi vôbec nie je horká a vzbudzuje vo mne príjemné teplo,“ chválil si gazda, keď vy pil ďalší kalíšok. „Máš pravdu,“ riekol mu paholok, „i ja cí tim, ako ma to inilo hreje. Dajme si ešte jeden!“ Keď vypili, začala sa sedliakovi krútiť hlava. Zdalo sa mu, že celá chalupa sa začína krú tiť a chytal sa zúfale steny. „Nechytaj sa steny, chalupa sa nekrúti. To sa ti len tak zdá, lebo i mne sa zdá, ž e . . . “ „Čo sa ti zdá?“ 43

„Mne sa zdá, že som vo svojom dome v pek le — že dýcham plamenný vzduch a že držim v pazúroch tvoju dušu.“ Sedliak chcel vstať, ale cítil, že má ťažkú hlavu. „To nič nerobí," ozval sa diabol. „Klin kli nom treba vyrážať, vypime si ešte po kalisku!“ „Nie, nemôžem,“ riekol sedliak, „je mi ako si nedobre.“ „To nič, vypi to naraz - ja som už vypil a je mi veselšie.“ Gazda poslúchol a vypil: „Máš pravdu, už je mi ľahšie. Daj ešte kalíšok!“ Diabol mu nalial a bolenie prestalo. „Vieš, to dobrú vec si vymyslel. Teraz za voláme hosťov a riadne ich počastujeme, aby videli, že už nie som bedár, akým som bol prv.“ — Takto nám vysvetľuje pekelný pôvod alko holu ľudová poľská rozprávka a veľký ruský spisovateľ Tolstoj ju ešte doplňuje hostinou, ktorú gazda usporiadal pre svojich priateľov. I povolal gazda, — hovorí Tolstoj, — vše tkých svojich známych a priateľov a diabol škodoradostne utekal zvestovať luciferovi, aký sa mu to podaril fígeľ. —

„Bude najlepšie, keď si to .pozrieš a sám sa presvedčíš o účinku,“ dodal nakoniec. A lucifer nie je lenivý. Vzal so sebou malé ho diabla a išli ku gazdovi pod obloky na vyzvedačky, čo sa tam bude robiť. Gazda bol rozgurážený a ponúkal o milých päť. Po prvom poháriku sa hostia začali usmievať. Rozprá vali si samopašné veci a jeden druhému sa pod lizovali. „Začína to byť dobré,“ usmieval sa Lucifer. „Len maj trpezlivosť, bude toho aj viac,“ radostne si trie ruky diabol. A skutočne. Po druhom poháriku sa hostia začnú medzi sebou hašteriť, biť a ruvať. „Aj vlčia krv je v tom,“ volá radostne lu cifer. A keď si vypili aj po tretí raz, už málo čo vedeli o sebe. Tárali dve na tri, sem tam pľu vali, dávili, vracali a raz jeden, raz druhý zrú til sa do špiny pod stôl. „Aj svinská krv je v tom,“ potľapkal luci fer malého čerta. „Pomiešal si to veľmi dobre.“ A je tomu tak. V alkohole je všetko. Čo nám tu poľská rozprávka hovorí, to nám ukazuje náš život skoro každodenne v tisícoch a tisí coch obrazoch, veselých i smutných. Pozrime si len takú krčmu v deň výpij i5

13 —

ty alebo pri zábave. Pozrime si takého opilca na ceste domov. A pozrime si jeho ro dinu, manželku, deti. Je to líška, vlk, sviňa či čokoľvek. Len člo vek to už nie je. Grécke rozprávky spomínajú aj ostrov Aeäa. Tam vraj bývala veľká čarodejnica Circe, ktorá bola dcérou Dňa a Noci. Bola sem vyhnaná zo svojej vlasti, lebo otrávila svojho muža. Mala tú moc, že vedela premeniť ľudí na zvieratá. Robila to tak, že im pripravovala rozličné nápoje, ktoré im ponúkala na občerst venie. Hľa, čo tam bolo len rozprávkou, to je v našich časoch skoro každodennou skutoč nosťou. Ostrov Aeäa je každá krčma. A kde je krč ma, tam sa nájde aj Circe a tá sa už postará o nápoj, ktorý človeka premení na zviera. Nič nemení na skutočnosti, či sa to volá víno, pi vo, pálené, rum, kyslé, sladké, horké alebo ako koľvek. Výsledok býva bezmála ten istý. Opi lec ako opilec. Myslíte, že aj to je azda ešte človek? Dajte si ho len v takom stave odfoto grafovať a budete vidieť, že sa na svojom obraze ani len sám nepozná. Rád by som vi 14

4fi

del človeka, ktorý si taký obraz dá do výkladu alebo zarámovať. A to je len vonkajšok. Kde je potom to ostatné? Reči, chovanie, rozum. Nie nadarmo sa hovorí: Mal pod čiapkou, kúpil si opicu, bol ako tela, vyzeral ako prasa a označujú to ešte i tuhšími výrazmi, len jedno nepovedia nikdy. Nepovedia, že ten človek vyzeral ľud sky. Takto sa stávajú pekné rozprávky hroz nou skutočnosťou. Preto sme nútení i my opa kovať slová spomenutého väzňa; Áno, v alko hole je čert. A to ešte rohatý.

Spravme si snímok. Aspoň len jeden, aby sme videli, ako naša čarodejnica chytro a ľahko vie zmeniť člove ka na divú zver pomocou alkoholu. Nie je to nijaká fantázia, ale len jeden skutočný a oby čajný obraz zo života, ako to opisuje americký misionár P. Tomáš Búrke zo svojej vlastnej skúsenosti. Pred niekoľkými rokmi bol som na misiách v istom anglickom priemyselnom meste. Kaž dý večer som kázal. Raz som kázal i o opil stve. Po kázni prišiel za mnou pekný mladý 47

muž, urastený, silný, zdravý, s rozumným vý razom. Ale jeho oči boly sklenné a červené. Čelo predčasne vráskovité, vlasy šedivé, bárs bol ešte dosť mladý. Šaty zanedbané, ošúcha né a nohy skoro bosé, i napriek tomu, že bola chladná, daždivá noc. Bol veľmi rozrušený. Rozpovedal mi svoj zúfalý osud. „Neviem, či je pre mňa ešte dáka nádej“, ho voril, „ale počul som vašu kázeň a chcel som predsa len s vami byť. Lebo, ak by som sa nemal komu teraz zdôveriť, ešte túto noc by muselo toto srdce vo mne puknúť.“ Potom rozprával, že pred 5 rokmi bol ešte šťastlivý a zámožný človek. Mal obchod a na šetrených ioo.oo dolárov. Vzal si za ženu írčanku. Pekné, mladé dievča. Mali dvoch synov a jednu dcéru. Začas žili blažene. Na nešťastie začal piť a zanedbávať obchod. Žena hnecľ zba dala, že idú na nivoč. To ju začalo zožierať a chorľavela. Čo malo prísť, prišlo. Upadli do biedy. Ona vtedy bola už ťažko chorá, ne mohla to zniesť a umrela. „Opilý som sedel pri jej smrteľnej poste li,“ nariekal, „a taký som bol, aj keď umie rala.“ „A čo sa stalo s vašimi deťmi?“ „Ach, veď tie boly vtedy ešte len deti. Starší 16

chlapec má teraz 18 rokov. Teraz sú v Austrá lii. Tam ich odsúdili pre zlodejstvá, ktoré po páchali.“ „A to dievča?“ „Tú som poslal do školy, kde dostala dosť dobrú výchovu. Keď mala 16 rokov, prišla do mov. Bolo to pekné dievča. V mojom polože ní bola mi jedinou radosťou a nádejou. Ale čo že, keď som ja vždy bol ožratý!“ „A tak teda, čo je s ňou?“ „Teraz ? S ňou ? Bože, ako vám to len pove dať? Čo je s ňou? Sháňa po uliciach . . . Stala sa obyčajnou uličnicou.“ Viac už nevedel hovoriť. Hanba mu nedala pokoja a začal utekať preč. Misionár utekal za ním a chcel ho potešiť. „Nie, nie! Pre takého oplana ,ako som ja, niet už na nebi viac smilovania,“ volal zúfale ako divá zver a utekal do tmavej, beznádej nej noci. Nie div. Veď si len predstavme! Za 5 krát kych rokov prišiel o všetko. A to zo svojej vi ny. Rozhajdákal si majetok, vlastnú rodinu pripravil o chlieb, ženu vohnal do hrobu, zo synov vychoval lotrov, z dcéry uličnicu. Hmot ne a mravne priviedol všetkých na mizinu. 49

—

A to nič za nič. Len tak z ľahkomyseľnosti, z opilstva. Je to prirodzené. Taká myšlienka musí člo veka prenasledovať s kroka na krok cez celý život, ako Kaina jeho vražda. Veď čo? Kain zabil len svojho brata. Ale tento? Zničil celú svoju rodinu. Ach, Bože, ako ľahko sa to začína! Zprvu len malá, nevinná zábava, priatelia a na rozveselenie pohárik; pár razy sa to opakuje. Pe niaze sa míňajú. Práca sa zanedbáva, to ostat né už ide jedno za druhým. Rodina hynie a kliatba rastie ako z vody. More je veľké, ale v poháre alkoholu sa už viac ľudí utopilo ako vo všetkých moriach spo lu. No tých, ktorí sa v mori utopili, aspoň po ľutujú a aj oplačú ľudia. Ale obety alkoholu ľudia ešte i po smrti preklínajú. „Je to prehnané,“ poviete; „také prípady, ako je tento, sú ojedinelé.“ Ojedinelé? Prehnané? Prečo? Veď viac-me nej každý alkoholik je taký a sú ešte aj oveľa horšie prípady. Nemocnice, väznice, chudo bínce a ústavy choromyseľných sú plné alko holikov. Cesta z krčmy vedie rovno ta, ak prv nepríde do takej cesty hrob. A čo je naj horšie, každý kto pije, vydáva sa v nebezpe

—

čenstvo, že raz aj on tak skončí. Pri prvom poháriku sa Fudia väčšinou usmievajú, ale pri poslednom tým viac plačú, lebo pri prvom nikto nemyslí na to, že si prepije časom maje tok, zdravie, každodenný chlieb, česť, rodinu, pokoj, šťastie a večný život. Keby na to myslel a vedel by to popredku, hodil by to o zem. A to by bolo to najlepšie. Lebo neskoršie hodí jeho o zem alkohol. A to skoro vždy rovno do blata.

Advokát. To sa vie. Niet takého lotra, ¾torý by ne našiel pre seba advokáta. A prgťb sa nečudu jem, že má svojich advokátov i alkohol. D o d á v a s i l y — hovoria. A keď si člo vek poriadne šibne, potom má silu za dvoch. Táraniny. A žiaľbohu, nájde sa veľmi veľa ľudí, ktorí tomu veria. Anglický lekár Dr. Parkes to už dávno ve decky podvrátil. K tomu cieľu prosil si a dostal vojakov. Sostavil z nich dve rovnaké skupiny a dal im rovnaké práce, rovnakú stravu, len že jedna skupina dostávala k strave aj pivo a druhá nie. Výsledok bol veľmi zaujímavý a prekvapu

19 —

júci. Ráno skupina bez alkoholu vykonala viac ako tá, ktorá pila. To bolo hneď prvý deň. A opakovali to ešte pár dní. Výsledok bol vždy ten istý. Azda náhodou boli tam predsa len lepší, mocnejší a šikovnejší chlapi — namietne nie kto. Dobre. Na to myslel i sám Dr. Parkes. Pre to skupiny zamenil. Dostávali obe tú istú prá cu, stravu, všetko to isté, len pivo prestali dá vať prvej a miesto toho dávali ho druhej skupi ne, ktorá pred tým vždy mala lepšiu výkon nosť. A čo sa stalo? Vec sa obrátila. Skupina bez alkoholu vykonala zasa každý deň viac. Týmto sa určite a jasne ukázalo, že požíva nie alkoholu práci len škodí. A to i vtedy, keď sa alkohol užíva celkom mierne. Čím viac, pri merane viac škodí. Pokus opakovali i v jednej tehelni. Robot níkov rozdelili na dve skupiny. Jedni mierne pili, druhí nič. Za rok skupina nepijúcich ma la o 35.135 tehál viac. R. 1908 spravili preteky na 100 km. Pravda že 100 km je kus cesty. Z tých, ktorí mierne pili, vykonali cestu len 45% a ktorí nepili, až 91%. To už niečo ukazuje. Lebo z tých prvých — 20 —

nevládala vykonať cestu ani polovička a z tých druhých vykonali ju skoro všetci. Z toho je najlepšie vidieť, aký zlý a drahý pomocník je alkohol. Je to ako hamovník na voze. Ale hamuje tam, kde netreba. Preto tre ba mienku obhájcov alkoholu v tomto ohľade opraviť takto: Čo? Že alkohol dodáva sily? To je lož! Le1)0 alkohol odoberá ešte aj sily, ktoré člo vek má. A le alkohol aspoň poriadne h r e j e — hovoria zasa. A to je tiež niečo, ked sa človek v takej zime môže občerstviť a zohriať. No, no. Alkohol nie je kožuch. A ako hreje, to by vám ukázaly tie smutné a opustené hro by, kde ležia alkoholom rozohriatí a pomrznutí, ktorí si tiež tak mysleli, že alkohol hreje, ako si to aj vy myslite. Pravda je to, čo aj pri práci. Zprvu jed al koholu rozbúri krv a to dáva na krátky čas po cit tepla. Ale rozbúrené srdce a krv musia si potom oddychnúť a nevedia konať ani len tú prácu, ktorú by bez alkoholu spokojne mohli konať. Ved i k prekonaniu zimy potrebujeme silu. A tej alkohol nám nedodáva, ako sme videli, ale odoberá. 53

21 —

Len si predstavme, čo by sa bolo napríklad stalo, keby tú ioo km cestu všetci tí závodníci boli museli konať v zime na neobydlenom mie ste. Zo skupiny alkoholom potúženej a zo hriatej boli by však zamrzli až 55. Hrozné je pomyslieť si na to. Teraz ľahko porozumieme Fínov, prečo ne dovolili ani v najhroznejšej zime, aby sa ich vojaci potužovali a zohrievali alkoholom. Hrozná bola zima, ked s Rusmi válčili. Vše tko hynulo, mrzlo. A fínske vojská tam stály v snehu a v ľade, vo vysokých vrchoch. Troška tepla by boly potrebovaly, viac možno ako lietadlá, kanóny, ale bo pušný prach. Ale alkohol im predsa nedali. Ani kvapky alkoholu nikto nikde v blízkosti frontu nesmel ukázať . Prečo? Lebo Fínovia, triezvy a vzdelaný ná rod, žijúci na severe, veľmi dobre poznajú nie len zimu, ale i hrozné účinky alkoholu v ta kýchto zimách a vedeli, že by-to bola bývala pre nich skaza a preto sa báli alkoholu tak, ako svojho smrteľného nepriateľa. A toto nútilo aj veľkých, opravdivých špor tovcov a cestovateľov, aby sa stali abstinent mi. Sem patria práve tí najznámejší: Sven Hedin, Nansen, Livingstone. — 22 —

Tento posledný hovorieval: „Dvadsať rokov som neokúsil liehoviny. Lebo podľa mojej skú senosti taký človek, ktorý neužíva alkohol, mô že vykonať i tie najťažšie práce a premôcť i tie najťažšie prekážky.“ A tak hovoril i generál Beimling a generál Haesler, keď bola reč o vý konnosti vojska: „Alkohol,“ hovorieval gene rál Haesler, „je najväčšie zlo.“ A keď niekto tvrdí opak, ukazuje tým, že hovorí o veci, do ktorej sa nerozumie. A preto to zohrievanie alkoholom opravuje me takto: Áno. Alkohol hreje, ale len smradľa vý, keď ho nalejeme do samovaru a podpá lime. Ale človek nie je samovar. K eď si č l o v e k t r o c h u u p i j e . m á h n e ď b y s t r e j š í r o z u m — pokúšajú niektorí. No slabé a hlúpe pokušenie, lebo človek hneď na prvý pohľad vycíti, že aj sami to sotva veria, čo hovoria, a tvrdia to iba preto, aby pitie ako-tak odôvodnili. Vedecky je i táto otázka vyriešená. Riešili ju tými istými pokusmi, ako výkonnosť teles nej práce. Rozdelili ľudí, podľa možnosti rov nakých duševných schopností, do dvoch skupín. Dali im písať, kresliť, účtovať, na stroji klepať atď. Skupina bez alkoholu vykonala vždy viac 55

— 23 —

a lepšie. Ba ukázalo sa, že v duševných prácach škodí alkohol ešte aj druhý, ba až tretí a štvrtý deň, ak sa niekto dal alkoholom osvietiť. To znamená, ak sa niekto - povedzme v nedeľu naťahá múdrosťou alkoholu, tak ani v stredu, vo štvrtok nebude ešte vedieť svedomite pra covať v škole, v úrade alebo v kancelárii. Ale najviac škodí alkohol deťom. Ukázaly to pokusy so žiakmi io— 15-ročnými. Nedávali im ani deci vína (dostávajú len 1/ ia 1, teda sko ro len Yi deci). A aj od toho boli ospalí, ne pozorní, rozčúlení a veľmi tupí. Môžeme si ľahko predstaviť, čo to znamená, keď nesve domití rodičia dávajú deťom piť alkohol, na jmä ráno pred školou. Preto hovorieval veľký vynálezca Edison: „Prečo nepijem víno? Preto, lebo môžem so svojím rozumom aj niečo múdrejšieho robiť, ako si ho otravovať alkoholom.“ J e to l i e k — hovoria mnohí, a to veľmi vážne. Dezinfikuje hrdlo, žalúdok atď. No, beda tomu, kto sa chce alkoholom liečiť, lebo práve alkohol soslabuje telo, ktoré sa po tom oproti chorobným nákazám nevie dosť do bre ochrániť a tak podlieha v boji s chorobou. Najviac študoval túto otázku prof. Adams v Glasgowe. R. 1848/49 zúrila skoro po celej — 24 —

Europe tuhá cholera. Adams si dal záležať na tom, ako účinkuje v chorobe alkohol. A zistil hrozné veci. Zo sto alkoholikov umrelo prie merne 91. Z nealkoholikov iba 19. Ked tento výsledok lekári zistili, jeden z nich veľmi vtip ne poznamenal: „Keby som mal moc, dal by som na každú krčmu veľkými literami napísať: Tu predávajú choleru.“ Č l o v e k s a m u s í r o z v e s e l i ť - po vedia konečne takí, ktorým by trošku rozumu a vážnosti neškodilo. Niet azda smutnejšej figúry, ako ked si niekto tej „dobrej vôle“ trošku viac z pohára vypije. Tára dve na tri a nevie čo. Ked hovo rí, fŕkajú z neho sliny, alebo mu tečú po bra de na kabát, na stôl, že človekovi ide už 11a dávenie. Reve a myslí, že spieva. Ked presta ne, oprie si hlavu na stôl a začne chrápať. Chválabohu —- pomyslíte si, teraz dá aspoň pokoj. Obzriete sa o chvíľu, čo je s ním a už ho nájdete pod stolom. Voľakto sa nad ním smiluje, chytí ho za ruku a vlečie ho domov, ako teliatko na retiazke. Tacká sa s boka na bok a deti za ním vykrikujú: „Strýčko, čo tak meriate tú cestu? Vari nie ste inžinierom? Máte zle obuté čižmy, pravú na ľavej a ľavú na pravej nohe. Preto vás hádže sem tam.“ 57

—

Chce ukázať, že je chlap, ako sa patri, skočí a už leží v blate alebo v jarku a to je potom to opravdivé potešenie. Lenže ani nie pre ne ho, ani pre ženu a deti. Ani pre ostatných v rodiny Ale pre tie rozjarené deti a celú škodoradostnú obec, ktorá je rada, že má o čom hovoriť dobrých pár dní, alebo azda i ce lé týždne. A preto hovorím do duše každému: „Ak chceš byť veselý, tak nepi! Lebo nič ne prináša ľuďom toľko žiaľu a smútku ako alko hol.“ A le a s p o ň dá č l o v e k o v i ž u — vzdychne si azda niekto.

g u r á-

To je pravda, gurážu dodáva alkohol hod ne, oveľa viac, ako treba. Lenže k čomu? K do brému nie. Ku krádeži, k bitke, k zvadám, k podpaľačstvu, vraždám atď. Hnusné, špina vé reči, žarty, bohorúhanie, kliatby, zlorečenia a krivé prísahy ani nespomínajúc. Čítal som kdesi túto poučnú rozprávku: Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden statočný a boha bojný človek. Prišiel k nemu diabol a povedal mu: Vyvol si z troch hriechov: Opi sa, spá chaj smilstvo alebo vraždu! Do toho času ti nedám pokoja, kým sa z toho niečoho nedo pustíš.“ Dobrý človek sa naľakal a začal uva žovať. Čo spáchať? Smilstvo? No, to je hanba. — 26

Vraždu? ßoh uchovaj! Opilstvo? Hm, to nie je ani také strašné. Čo sa môže stať? Napijem sa a zaspím a keď sa prebudím, bude zas do bre. Teda sa opil. Diabol sa škodoradostne usmieval. Lebo, keď sa opil, stratil rozum a dopustil sa i násilného smilstva a aby svoje smilstvo zakryl, doputil sa i vraždy. Tak pre jeden hriech spáchal vše tky tri. Každodenná skúsenosť to najlepšie ukazuje, koľko pravdy je v tejto rozprávke! Opilému ešte i Pán Boh vyhne, hovorí príslovie. Ale práve preto, že mu každý hľadí vyhnúť, býva opilec najopustenejším a najbiednejším tvo rom na svete.

Výrok* Vypočuli sme pánov advokátov a obhájcov alkoholu. Ale zle si obhájili svojho klienta. Nie je to však ich chybou. Chyba je, že je to taký vinník, ktorý sa obhájiť ani pri najlepšej vôli nedá. Patrí sa teda, aby sme vyniesli nad ním spravodlivý rozsudok. Rozsudok znie: Alkohol je najväčším a naj nebezpečnejším zločincom na svete. Okráda ľudí o každodennú mzdu, o majetok, o dobré 59

meno, o česť. Učí ich leňošiť a darebáčiť a za nedbávať si svoje povinnosti. Robí ich bezbož nými a bohorúhavými. Navádza ich k bitkám, k násilnostiam, k výtržnosti a smilstvu. Pomä tie ľuďom rozum a tí v pomätenosti ničia si i svoju vlastnú rodinu, deti, rodičov, manžel ku trápia, bijú, trýznia, vyháňajú z domu, mu čia hladom a často až na smrť usúžia. A takto niet zločinu, ktorého by sa alkohol nedopustil, nevyjmúc ani podpaľačstvo, vraž du, lúpež, podvod, samovraždu a iné. A toho všetkého dopustil sa a dopúšťa sa alkohol ča stejšie, ako všetci ostatní zločinci sveta. Preto, ako všeobecného a nepolepšiteľného zločinca, odsudzujeme alkohol jednohlasne na smrť s tým dodatkom, že proti rozsudku niet odvolania. A popravu zločinca treba vykonať ihneď. Prv, ako by sa mohol dopustiť ďalších zločinov. A síce preto, lebo alkohol bez zločinectva nevie už ani žiť. Rozsudok je ihneď právoplatný. * Právoplatný? Žiaľbohu, nemáme ešte také ho rozsudku na svete. Ale bol by potrebný. A mal by byť. A sme istí, že keby tak skutočne bol alkohol postavený pred súd, jeho rozsudok nemohol by byť ani miernejší ani inakší. Lebo alkohol je zločinec zločincov. A ten, kto by ho

—

takto odsúdil na smrť, oslobodil by ľudstvo od toho najväčšieho a najnebezpečnejšieho ne priateľa na svete. * Keďže však alkohol takto úradne ešte nikde •neodsúdili, tak si ho musí každý rozumný člo vek sám odsúdiť na smrť a netrpieť ho ani pri sebe ani v dome.

Svätý opilec. Áno, je i taký. Ach, veď je to nádherné! Potešia sa niekto rí priatelia alkoholu. To je niečo pre nás. Áno to je pre alkoholikov. Pre všetkých tých, ktorých sa alkohol viac-menej už zmoc nil. To je pre nich, ako jediná záchrana. V Dubline, hlavnom meste írska, je jeho hrob a jeho pomník. Tisíce ľudí ho navštevu je. Milióny ho obdivujú. Tisíce, milióny číta jú jeho životopis. Tisíce, milióny považujú ho za svätého. Svätý Alkoholik. Bol robotníkom. Pracoval ako ostatní a kaž dú sobotu večer prepil svoj zárobok, ako väč šina robotníkov u nás. 61

Keď nemal peňazí, čakal ako pijavica, kedy ho ponúknu druhí. Nakoniec stiahol so seba i šaty a prepil. Raz si tak prepil i nové čiž my a dotiahol sa bosý domov. Ale to ho už potom prebudilo. Videl, že to tak ďalej nejde, lebo nesmie ísť. Ináč by si pre pil nielen čižmy, ale i zdravie, život. Boha, du šu. I rozhodol sa, že tomu už raz urobí koniec. Bolo to rozhodnutie mužské a hrdinské. Išiel na faru. Povedal v čom je. Vyspovedal sa. Pristúpil k sv. prijímaniu. Vedel dobre, že k tomu všetkému potrebuje veľa milosti a zvláštnu pomoc Božiu. A potom odprisahal pred oltárom a pred kňazom. Do roka nechce okúsiť ani len kvapku alkoholu, ani takého, ani takého, žiadneho. Vedel dobre, že by ho to len pokúšalo. Teda odprisahal a vydržal. Ale, aby mohol vydržať, modlil sa, chodil do kostola a častej šie i na spoveď a na sv. prijímanie. Samo sebou sa rozumie, vyhýbal sa krčme a zlým priateľom, ako cholere a ohňu. Takto začal nový život. Po roku svoj sľub obnovil. Chodil ešte viac do kostola, viac sa modlil, viac sa spovedal a konečne chodil k sv. prijímaniu a na sv. omšu každý deň.

—

Stal sa vzorným kresťanom a vzorným ro botníkom, a to so dňa na deň, s roka na rok, vždy dokonalejším a vzornejším. Zomrel v chýre svätého robotníka. A dnes sa očakáva, že i Cirkvou bude vyhlásený za blahoslaveného a svätého. Kto je to? írsky robotník Mat Talbot. Čo on spravil, môže s pomocou Božou vy konať každý. Ináč sa od alkoholu oslobodiť nedá. Mat Talbot uhádol a použil ten jediný liek, ktorý sa doteraz oproti nákaze alkoholu osved čil, ak je voľakto totiž už tou smrteľnou cho robou napadnutý. A ak ešte nie je? Nech ďakuje Bohu a nech sa modlí, aby sa ňou nikdy nenakazil.

Imprími potest. Bratislavae 1. Novembris 1941. P. Josephus Lávička CSsR, visitator. Nihil obstat. Mons. Geysa Szucsy, censor dioec, Imprimi potest. Nr. 10.195/1941. Tyrnavie, die 24. Novembris 1941. Mons. Josephus Minárik, vicarius generalis. „Životom" vychádza v Bratislave raz mesačne. Predplatné na rok Ks 12.—. Majiteľ a vydavateľKláštor redemptoristov v Bratislave. Redakcia a administrácia: Bratislava, Puškinova ul. č. 4, tel. 7328. — Zodpovedný redaktor: Ľ. Michalovič. Ve dúci redaktor: A. Krajčík. — Tlači kníhtlačiareĎ Unia, Bratislava, Kolárska 5, — Novinové výplat né povolilo riaditeľstvo pôšt a telegrafov v Braiislnve. číslo 2865-111-1939 9

f)ôztiúit, Sdruženie sv. Jozefa na podporu kňazského dorastu misionárovRedemptoristov ? Za živých i mŕtvych členov slúži sa denne sv. omša a viackrát do roka veľká sv. omša. Okrem toho sa konajú za nich denne iné mod litby. Zadarmo dostávajú časopis „Vestník Sdruženia sv. Jozefa“. Členovia sa modlia za kňazský dorast a pla tia mesačne na miisonárov i.— Ks alebo 3.— Ks alebo 5.— Ks. Prihláste sa tiež i Vy za člena! Prihlášku pošlite na adresu:

Sdruženie sv. Jozefa BRATISLAVA, PU ŠKINOVA 4.

Obrazy Matky ustavičnej pomoci sú ozdobou katolíckych domov! Verké (rozm ery 54 x 43 cm, s okrajom 63 x 48 ) za 20 .— Ks

Stredné (rozm ery 38 x 29 cm, s okrajom 47 x 33 ) za 10.— Ks Malé (rozm ery 21 .5 x 28 cm, s okr. 25 x 36 .5 ) za 5 .— Ks

Obrazy sv. Jozefa (rozm ery 25 X 36 cm)

5 .— Ks

Dodá

Administrácia „ŽIVOTOM" Bratislava, Puškinova 4.