Michal Kuzemenský & Petra Kunarová, letní semestr 2019
REKONSTRUKCE DĚLNICKÝ KOLONIE V ŽACLÉŘI
Tomáš & Klára Hradeční, zimní semestr 2018
JOJUTLA DE JUARÉZ, REKONSTRUKCE JEDNOHO MĚSTA
Elena Tudela Rivadeneyra, UNAM Mexiko, 2017/2018
THE WALL AND THE MATERIALITY IN THE TRADICIONAL MEXICAN CULTURE
Workshop with CCA and UNAM 2018
BYTOVÉ DOMY NA ZATLANCE
Michal Kuzemenský & Ondřej Synek
Nárožie je hlavným vstupom do dvora, ktorý sprístupňuje cestu na Mrázovku. Roh bloku zostáva nevyplnený, nahradzujem ho malým námestím s kaviarňou, ktoré pozýva verejnosť a obyvateľov domu vstúpiť.
Bytový dom sa nachádza na Smíchove, kde sa stretávajú ulice Na Zatlance a Ostrovského. Koncept bloku ohraničuje svojim tvarom úpätie kopca Mrázovka a uzatvára do seba dvor, ktorý je spoločným so susediacim obytným blokom.
Kopec Mrázovka predstavuje potenciál v území a pre návrh je dôležitým vzťažným bodom. Všetky byty by s ním mali mať vizuálny kontakt. Toto vzťahovanie sa ku kopcu ako k živému obrazu a jeho prírodnému charaktgeru bude ovplivňovať atmosféru v jednotlivých bytoch a napĺňať niektoré z potrieb obyvateľa. Oddych, regenerácia, kontemplácia.
Nárožie je hlavným vstupom do dvora, ktorý sprístupňuje cestu na Mrázovku. Hmota nárožia je akcentovaná navýšením poschodia a jeho vyčlenením z hmoty domu priechodmi na dvor.
Roh bloku zostáva nevyplnený, nahradzujem ho malým námestím s kaviarňou, ktoré pozýva verejnosť a obyvateľov domu vstúpiť. Z námestia sa nám naskytuje priehľad do dvora, láka nás dnu. Do nádvoria sa dá vstúpiť aj z okrajových strán domu, jeden pri už vzniknutých schodoch, ktoré vedú na kopec a druhý od susedného bloku.Prízemie dvornej fasády je po obvode obohnané podlubím, ktoré sprístupňuje jednotlivé vstupy do domu.
Dom má dve tváre. Dve fasády, ktoré rozlične komunikujú s okolím ku ktorému sa obracujú. Pražské bloky ako také vžy prezentujú túto rozdielnosť, tieto dve tváre. Uličná tvár je podmienená pravidlami, vzdialenosť jednotlivých otvorov je pravidelná, rytmická, symetrická, reprezentatívna. Systém je čiteľný a zrozumiteľný. Na druhej strane dvorná fasáda už zrouzumiteľnosť zdanlivo postráda je slobodnejšia vo svojom prejave, tvarovo členitejšia.
Nakoľko je takéto rozdelenie a rozdielnosť dvoch tvár domu logické a zdôvodniteľné, vytvára si dva charaktery a dva typy atmosfér.
Dom sa fasádou otvára do dvora. Jeho charakter je neusporiadaný, chaotický a jeho jednotlivé časti sú nasmerované k Mrázovke. Prebieha na nich nahodilá hra balkónnov, terás a lodžií. Charakteristickým prvkom bytov je enfiláda - spojnica oboch fasád, oboch tvárí domu, spojnica ulice s kopcom. Každá bytová jednotka je priehľadom z jedného charakteru do druhého. Obytné miestnosti - ložnice umiestňujem ku kľudnejšej časti fasády, ktorá ponúka súkromie a spoločné priestory orientujem do dvoru.
Detail fasády do ulice.
Detail fasády do dvora.
OBCHODNÍ PASÁŽ NA LETENSKOM NÁMĚSTÍ
Ateliér Ondřeje Císlera
Systém ulíc je zastrešený a budova sa stáva obchodnou pasážou, ktorá naďalej zostáva verejným priestorom. Na námestí tak vzniká samostatný malý svet, ktorý sa vzťahuje k svojmu okoliu. Veľkosť obchodov je vhodná pre menšie podniky.
Ulice pasáže nie sú uzavretým komplexom s otváracími hodinami ako klasické nákupné centrum, ale skôr systémom ulíc, časťou mesta, verejným priestorom.
Letenské námestie je vstupnou bránou do Prahy 7, preto si vyžaduje výrazný orientačný bod s jasným prístupom. Námestie je v súčasnosti v nevyhovujúcich podmienkach. Existujúca jednopodlažná komerčná budova supermarketu bráni využívaniu tohto dôležitého verejného priestoru. Námestie v skutočnosti nie je námestím, verejnou plochou na zdržiavanie sa a zároveň súčasná budova na ňom umiestená nie je ani obytným, či inak vhodným
domom s praktickým a symbolickým významom. Miesto nenapĺňa svoj potenciál nakoľko je to územie generujúce značný počet osôb. Námestie nie je dôvodom na zotrvanie, ale iba miestom na prechádzania. Cieľom projektu je posilniť verejný priestor a zabezpečiť jeho dominantné postavenie potrebné na potvrdenie jeho statusu námestia. Návrh doplňuje blokovú štruktúru a svojou komerčnou funkciou a verejným parterom naplňuje tak
potenciál územia. Pasáž je urbanistickým nástrojom, ktorý prepája významné body v meste. Je svetom s vlastnou atmosférou, zastrešenou ulicou s vlastným režimom. Budova nie je uzavretým komplexom, ale súborom budov, ktoré sú samostatné, poprepájané medzi sebou systémom ulíc, ktorých smery vychádzajú zo spojníc dôležitých bodov územia.
Systém ulíc je zastrešený a budova sa stáva obchodnou pasážou, ktorá naďalej zostáva verejným priestorom. Na námestí tak vzniká samostatný malý svet, ktorý sa vzťahuje k svojmu okoliu. Veľkosť obchodov je vhodná pre menšie podniky. Ulice pasáže nie sú uzavretým komplexom s otváracími hodinami ako klasické nákupné centrum, ale skôr systémom ulíc, časťou mesta, verejným priestorom. Pasáž je zastrešená iba nad hlavnými smermi, ktoré sú spojinicami významných bodov v území. Zastrešenie sklenenými oblúkmi je sochou, ktorá zosobňuje archetyp pasáže. Oblúkové zastrešenie zvýrazňuje dôležité smery a rámuje tak ich priehľady.
Pasáž je průchod budovou nebo spojenými budovami, který umožňuje osobám přecházet z jedné ulice (nebo i jiného veřejného prostranství) do druhé. Prostor je většinou obklopen obchody, restauracemi, kavárnami, velmi často v nich také sídlí kina, divadla... Pasáž bývá často opatřena střechou, většinou prosklenou, od 1. nadzemního podlaží bývají nainstalovány ochozy.
OBYTNÁ VĚŽ PRO PLZEŇ
Projekt veže bol umiestnený do mesta Plzeň s využitím existujúceho urbanistického návrhu architekta Romana Kouckého. Koncepcia budúceho rozvoja mesta Plzeň spočíva vo vytvorení nového konceptu rozvoja tohto mesta. Mesto, ktoré fun-
RomanKoucký&EditaLisecová
guje bez väčších nedostatkov, chýba mu však architektúra a urbanita. Dizajn poskytuje riešenie vytvorením nového centra mesta, ktoré nadväzuje na staré a dopĺňa starú štruktúru s využitím potenciálu nábrežia. Charakter nového mesta bude
založený na sučasných štvrtiach v porovnateľných mestách, kombinujúc mestské štruktúry, kde fasády priamo vymedzujú verejné priestranstvá, s rozsiahlymi parkovými úpravami.
V urbanistickom koncepte sa obytné veže nachádzajú vo východnej časti Nového mesta, ktorého výhľad na park je jednou z kvalít bytov. Na komunikačné jadro vložené do ťažiska budovy naväzujú pôdorysy troch typov dispozícií: 4 + 1, 3 + 1 a 2 + 1. Pôdorys bytov je pozdĺžny aby tak podporil hmotový zámer veže. Veža má byť vysoká, úzka, elegantná. Tento zámer podporujú aj 5 m dlhé terasy, predlžujúc tak spoločné priestory bytov.
DŘEVĚNÝ PAVILÓN V PARKU I.GHÁNDÍOVÉ
ZAN Robert Seidl, zimní semestr 2013
Jedná sa o dočasnú budovu navrhnutú ako skladačka z modulárnych prvkov. Materiál bol obmedzený na drevo. Vychádzal zo základného tvaru kocky s rozmermi 6 x 6 x 6 m. Priestory by mali slúžiť ako neformálna učebňa pre neformálne vzdelávanie, výstavy alebo pre rekreačné zariadenia. Pre okoloidúcich museli objekty fungovať ako sochy, ukazujúce na blízkosť školy architektúry.
Základom konštrukcie je “klietka” z drevených trámov, ktoré sú k sebe pripevnené kovovými uholníkmi (zabezpečujú stabilitu objektu).
Konštrukcia nemá len funkciu stability, ale svojou pravidelnosťou vytvára v kolmých a rovnobežných rovinách rovnako veľké polia, ktoré sú základom pre vznik priestorovej hry, podporujúc tvorivú činnosť a fantáziu pri hľadaní osobného a spoločného priestoru.
Statika konštrukcie je podporená tzv. “slepými poliami”. Tieto polia vyzerjúce ako dvere sa neotáčajú ani neotvárajú. Plnia funkciu stien a zvyššujú stabilitu objektu.
V návrhu som riešila aj možnosti otáčavosti dverí, aby tak objekt dosiahol čo možno najvyššiu mieru flexibility. Systém funguje na princípe valcového ložiska a umožňuje aby sa dvere otáčali o 360°.
DŘEVĚNÁ PERGOLA
projek v ateliéri 4DS, léto 2016
axonometria detailu nosného prvku (oceľový stĺp)
Konštrukcia pergoly je podopretá oceľovými stĺpmi, ktoré sa skladajú z dvoch oceľových nosníkov zvarených dohromady. Zámerom bolo dosiahnuť subtilnosť konštrukcie.
Na oceľových stĺpoch je nesený oceľový rám, ktorý nesie strešnú konštrukciu a drevený podhľad.
NARODNÍ KNIHOVNA
Michal Kuzemenský & Petra Kunarová Studio, letní semestr 2019
Území Těšnova představuje pro Prahu důležitý dopravní uzel nakolik je střetem více druhů infrastruktur a jejích funkčně rozdílných provozů. Významnost tohto území není přeložena do současného stavu veřejných prostor, které by mohli srozumitelňovat dynamiku vztahů všech vyvolaných provozů Těšnov se nachází na rozhraní dvou čtvrtí. Na jedné straně je to historické centrum, na straně druhé čtvrť Karlín, která za poslední desetiletí prošla transformací na prestižní obchodně-kulturní část Prahy. Zamýšlená kompletní renovace vlakového nádraží spolu s výstavbou nové obchodní čtvrti v těsné blízkosti jen potvrzují potenciál pro rozvoj tohoto místa. Hlavním prvkem automobilové dopravy v území je estakáda magistrály, která tento prostor předěluje a tak zapříčiňuje řadu negativních jevů. Stavba magistrály je jedním z počinů bývalého režimu. Její realizace byla započata v 70. letech 20. století z důvodu přetížení centra automobilovou dopravou. Záměr byl koordinován s přestavbou Hlavního nádraží a některých demolicí (např. nádraží Těšnov, ne zcela nutné demolice novorenesanční budovy Kavárenského pavilonu...).
Magistrála odřízla budovu Národního muzea a společně se zrušením tramvajových tratí na Václavském náměstí a některých pěších spojení vytvořila bariéru odřezávající historické centrum města od Karlína, Žižkova a Vinohrad. V blokové zástavbě Prahy 2 vytvořila z ulic dopravní stoky s minimem pěších povrchových vazeb.
Urbanizmus Těšnova je rovněž podřízen estakádou magistrály a jejích vertikálních napojeních. Rampy a přístupové cesty zabírají velkou část území a mezi sebou tak generují spoustu zbytkových potenciálně atraktivních prostorů. Tyto plochy postradající koncepci, pouze vyplňují vzniklé prostory mezi jednotlivými komunikacemi plochami parkování a zbytkovou zelení.
Blízkost centra (ať již historického či administrativního) a návaznosti důležitých dopravních spojení jsou aspekty, které v území generují velký počet osob. Místo je nepřehledné a pohyb pěších osob je řešen podchody. Orientace v území je ztížena právě konstrukcí dopravní stavby. (Například budova Muzea, která by mohla tvořit orientační bod místa a výraznou dominantu, je magistrálou značně potlačena).
Na rozhraní těchto dvou významných čtvrtí je území Těšnova (preťatého estakádou magistraly) bariérou, místem nepříjemným, složitým na orientaci a zároveň místem nevyužitým, i přes svůj nepopíratelný potenciál.
Průzkumy a dopravní studie tohto území mně vedly k rozhodnutí pracovat s novým řešením vedením silnice magistrály. Estakádu, přemosťující řešené území, nahradit vedením magistrály po povrchu terénu v úrovni okolních silnic.
Knihovna je umístěna v zahradě, která je obestavěna zdí. Dominantou knihovny je věž s třema výškovýma úrovněma, převyšujíc tak okolní zástavbu. Orientuju ji na osu Hlávkova mostu. Toto místo je těžištěm území, které je v současnosti potlačeno estakádou magistrály. Umístěním dominaní části se v hmotovém řešení knihovny zosobnilo ve věži. Vymezuje si tak v prostoru nový orientační bod. Věž se svou vertikalitou odkazuje na Babylonskou věž, která symbolizuje cílevědomou intelektuální práce a úsilí společnosti a její touhu po poznání. Její nejvyšší část, ve výšce 75 metrů, uchovává archiv knihovny, který přebírá vizuál sila. Ve zbylých dvou částech věže, ve výšce 32,5m a 52m jsou umístěny studovny s volným výběrem a kanceláře pracovníků knihovny. Na věž ve výšce okolní zástavby navazují 2 hmoty, které zastupují administrativní část knihovny. Vymezují mezi sebou vnitřní dvůr, nádvoří knihovny, z kterého se vstupuje do věže.
Hlavní vstup do knihovny umisťuji na osu vstupu do Muzea. Vstupy, nasměrovány proti sobě, si tak mezi sebou vymezují své předprostory. Předprostor Muzea je rozdělen přístupovou cestou na dva záhony, kolem kterých je umístěné sezení a na alej jerlínu japonského, která tak navazuje na výsadbu třešní v zahradě knihovny.
wZápadní průčelí se otevírá do zahrady, která je obestavěna zdí, která ji tak vymezuje, ale neuzavírá. Rozděluje se do dvou prostor.
Prostor u věže knihovny, který přímo navazuje na studovny je pokryt trávou a je v něm umístěna trojce stromů lípy. Prostor mezi zdí a západním průčelím je zpevněné a jsou v něm vsazené stromy třešně ptačí. Mezi nimi jsou umístěny lavičky, stoly se židlemi, lehátka, sítě… Místo oddechu a zklidnění..
The garden is divided into two spaces. The space at the library tower, which is directly connected to the study room, is covered with grass and there are three trees of linden tree. The second space between the wall and the western façade is paved with bird cherry trees set in it. Among them are benches, tables with chairs...
Zahradu pojmenovávám Trnkova čtenářská zahrada jako referenci na Jiřího Trnku a jeho tajemnou zahradu skrytou za zdí. Je to místo pro čtenáře, návštěvníky knihovny, či kolemjdoucí. Místo oddechu a zklidnění.
Zeď je tvořena arkádovými průchody, které ne vždy vedou přímo do zahrady a nebo ze zahrady ven. Ve tlustých stěnách zdi jsou niky, kde jsou umístěny lavičky. Niky jsou tvarově zrcadlem arkád, které směrují divákův pohled ven anebo dovnitř zahrady. Zeď se tak stává prostorem rozhraní mezi rušnou ulicí a intimní zahradou a rovněž tak koridorem vedoucím kolem zahrady.
Hlavnís tudovna knihovny s přístupem do zahrady.
Knihovna je koláží. Její jednotlivé části funkčně nebo provozně rozdílné k sobe vzájmně materiálově kontrastují. Hlavní průčelí budovy se vstupním portálem je objekt, který záměrně kon trastuje svou poloprůhlednou fasádou z kopilitu k její monumentálnosti. Odlehčuje tvář instituce. Je zároveň prvním kontak tem návštevníka s knihovnou a v přízemí tohto objektu se nachází informační pult a foyer, který je vstupnou částí do dvoupod lažní restaurace nad ním.
REKONSTRUKCE DĚLNICKÉ KOLONIE V ŽACLÉŘI
Tomáš & Klára Hradeční, zimní semestr 2018 v spolupráci s Ivetou Kopeckou and Pham Thu Huongovou
„Zvýšený záujem o čierne uhlie v Žacléři, vyvolaný nástupom priemyselnej revolúcie v polovici 19. storočia, priniesol na úpätí Rychoru nebývalý rozvoj. Ťažba uhlia, ktorá sa údajne začala už v druhej polovici 16. storočia, sa výrazne zvýšila a zvýšený nábor baníkov v Čechách po roku 1896 priviedol do Žacléře mnoho rodín, ktoré nemali ubytovanie. “
Na severe Žacléře, na prelome storočia, sa doteraz vytvorili najväčšie obytné banícke domy, 12 dvojposchodových domov s 20 bytmi v dvoch paralelných líniách (7 + 5), tzv. Červená kolónia. Zástupcovia radnice sa zámerne rozhodli zachovať jedinečný stavebný charakter Červenej kolónie. Tri najviac zdevastované domy boli zbúrané a nové tehlové budovy boli postavené v rovnakom štýle s moderným vnútorným vybavením. Našim zámerom bolo zachovať historickú hodnotu a genius locci miesta. Návrh využíva existujúce konštrukcie a nosné časti. Spôsob rekonštrukcie je konzervácia pôvodného z doby jeho vzniku a vrstvenie nových štruktúr na staré. Vzniká tak koláž starého a nového.
Dom dostáva nové využitie a bude slúžiť ako dom pre seniory. Jednotky sú navrhnuté tak, aby zohľadňovali súčasné požiadavky na obytné priestory.
Zámerom návrhu bolo dať mestu Žacléř možnosť, ako zachrániť kolóniu pred zničením a obnoviť jej historické hodnoty.
V návrhu som sa zaoberala výmenou strešnej krytiny, ktorá je momentálne pokrytá eternitom a zateplením strešnej konštrukcie. Ubytovňa funguje ako jeden otvorený priestor s polopriečkami v plných väzbách krovu. Priečky nedoliehajú až po strešnú konštrukciu. Dispozícia ubytovne odkazuje na pôvodné trojtraktové rozdelenie podkrovia so skladovacími kójami po stranách a jednou centrálnou chodbou uprostred. Podlaha zostáva pôvodná, z půdovek, ktoré sa pri zateplovaní stropnej konštrukcie vyberú, vyčistia a opätovne položia. Pre prítomnosť vazných trámov sa v chodbovom traktu truhlárskou konštrukciou zdvihne podlaha. Do jednotlivých ubytovacích kójí pre dve osoby sa z chodby vstupuje z dvojstupňových schodov. V každej z miestností sú navrhnuté skladacie dvere v koľajniciach, ktoré umožňujú prepojiť jednotlivé miestnosti medzi sebou. Osvetlenie celkového priestoru v návrhu umiestňujem na dĺžku jednej kóje s jedným otváracím kusom. Krokve sú v interiéri podkrovia priznané a zaklopené podyhovanou prekližkou.
THE WALL AND THE MATERIALITYINTHE TRADICIONAL MEXICAN CULTURE
Workshop with CCA and UNAM 2018
Workshop brought together students from CCA and UNAM to explore novel material approaches and sensibilities. The intent was to merge knowledge and expertise from the respective institutions and contexts to speculate how hybridized and/or synthetic material practices can inform new ways of designing and making.
The architectural focus was on the typology of the wall and how such structures, typically devices of separation, can take on newtions of the wall, and we were exploring hybrid notions of a wall that can be both structural and lightweight, solid and translucent, a divider, a framing device and a connector.
Each team was assigned a material that drove the research to develop systems of assembly, aggregation, and structure. The objective was to identify potential opportunities for these materials to form a wall or screen system in innovative ways that accommodate variation, pattern, techniques and gradients of transparency/opacity.
Students were divided into three working groups. Each group was assigned one of the following materials : • Plastic Mesh (bolsa de mandado) • Corn husks (hojas de tamal) • Printed cardstock (Loteria cards)
The final design was exhibited in the MUCA gallery (Museo Universitario de Ciencias y Arte).
The presented proposal was the one, I was cooperating on with the rest of the group.
MUCA gallery, beginning of the orkshop and my working group.
The first part consisted of testing and experimenting with the assigned material. Our material was bolsa de mandado. Material that is essentially a part of everyday life. Most oftenly this material can be seen as a bag for buying groceries. Bag can be of all different colors and sizes. The use of this bag became so popular that at one point it had been promoted from groceries bag to a women’s purse. It is essentially a very fine mesh of plastic fibers. This plastic mesh is sold in rolls as a fabric. During the research, we focused on the material itself and we discovered that it has soft material memory. During its bending, the net remained somewhere between the desired shape and the original shape. We tested various folding and cutting shapes. The network is subtly transparent, creating interesting lighting effects when it´s folded.
After various material experimentation we could determine the basic properties and qualities of the material. Plastic mesh has soft material memory, it is slightly elastic and while folding it, the edges become rather curved. Composing material into 3D structures, we achieved interesting refractions of light and layered transparency.
The format of the sold mesh rolls was varied in length, the width unchanged, ranging from 60cm-80cm. We used the properties of the material and its soft memory. We folded three separate layers of the mesh and put them together with joints. By joining 3 stacked layers at their vertices, we created a 3D object, which is visible in the picture. So the plastic mesh fabric achieved its volume. We crafted new brick of plastic mesh materiel that was essential for the construction of the wall.
BRICK OF PLASTIC MESH
The final design was exhibited in the MUCA gallery (Museo Universitario de Ciencias y Arte). The proposal is owned by all members of the group.
Mexiku až donedávna chýbala politika mestského plánovania. Rozvoj miest je do značnej miery výsledkom slabého a rozdrobeného inštitucionálneho rámca a nedostatkom komplexného systému mestského plánovania. Tento problém sa zhoršuje existujúcimi právnymi rámcami, ktoré neposkytujú dostatočné stimuly pre mestský rozvoj v rámci existujúcej stopy mexických miest a tak prispieva k ich nekontrolovateľnému rozširovaniu.
Mestá sa teda rozširujú bez plánovania, bez existujúceho meststkého plánu. Domy vznikajú na neobsadenej pôde nelegálne, bez úradov, či odborníkov a často svojpomocne. To síce prináša miestu istú autenticitu, ale na druhej strane aj problémy so stabilitou konštrukcií jednotlivých obydlí. Veľká chudoba je jedným z najväčších sociálnych problémov Mexika. Ľudia si nemôžu dovoliť odborníkov a ani potrebné materiály, ktoré by zabezpečili bezpečné a stabilné obydlia. Domy sú postavené z betonových neomietnutých tvárnic, ale čo je najväčším problémom, bez dostatočnej výztuže a ďalších opatrení, ktoré riziko zemetrasenia vyžaduje. Obyvateľstvo Mexika sa za posledných 30 rokov zdvojnásobilo, zatiaľ čo mestská rozloha sa rozšírila šesťnásobne. Tento rast miest je neproduktívny, prehlbuje nerovnosť, zvyšuje úroveň znečistenia a emisie skleníkových plynov. Okrem toho narastá zraniteľnosť miest voči vplyvom zmeny podnebia, keďže sa mestá rozširujú do oblastí zvlášť citlivých na extrémne poveternostné udalosti. Z vyššie popísaných dôvodov malo zemetrasenie z 19. septembra 2017 tak katastrofálne následky.
REKONSTRUKCE MĚSTA JOJUTLA DE JUARÉZ, MEXIKO
Elena Tudela Rivadeneyra, UNAM
Mesto Jojutla de Juaréz v štáte Morelos bolo jedným z najviac poškodených miest po zemetrasení. Niekoľko blokov tohto mesta zostalo prakticky zničených, mesto získalo nové mestské medzery a mnoho rodín zostalo bez strechy nad hlavou.
Prekvapivým faktorom tejto udalosti bol aj fakt, že najviac zasiahnuté oblasti boli tie, ktoré neboli považované za rizikové. Problematika je teda širšia. Zmena podnebia v 21. storočí je realitou a mestá, najmä tie chudobnejšie, sú čoraz zraniteľnejšie voči prírodným fenoménom, ktoré sa z toho istého dôvodu prejavujú rastúcou silou a na neobvyklých miestach.
Táto práca chápe zemetrasenie a jeho dôsledky ako príležitosť na prehodnotenie spôsobu obývania mesta a zlepšenie súčasného vzťahu životné prostredie-mesto prostredníctvom rieky Apatlaco. Rieka bude osou systému poprepájaných verejných priestorov, ktoré zbližujú život medzi riekou a mestom. Tento systém zabezpečí nové mestské príležitosti, ktoré pomôžu ekonomicky a sociálne oživiť mesto Jojutla de Juárez.
Po spomínanom zemetrasení boli najväčšie škody zaznamenané na miestach, kde dochádza k vzájomnjej ignorácii meststkého a prírodného prostredia. Konkrétne, zraniteľnosť mesta kvôli častým povodniam, ktoré narušujú brehy rieky a oslabujú tak základy stavieb postavených u nej v kombinácii s chýbajúcim mestským plánovaním prispeli k rozsiahlym škodám na majetkoch a ľudských životoch. Práve územie s najväčším počtom poškodených obydlí sa nachádzalo v blízkosti rieky Apatlaco, ktorá preteká mestom. V minulosti bol vzťah rieka-mesto veľmi prepojený. Rieka a jej brehy obyvateľom mesta poskytovali možnosti rekreácie, na ktoré sa viazali spomienky väčšiny obyvateľov Jojutly. Úseky o pár metrov štvorcových dostali od Jojutlančanov pomenovania ako pláž, zátoka atď. V súčasnosti sú však pokryté odpadkami a zarastené trávou znemožňujúc tak prechádzanie sa po jej stranách. Domy sa obracajú k brehom vysokými múrmi a ísť sa schladiť do vody, nikoho ani nenapadne.
Oblasť mesta v blízkosti rieky je pre obyvateľov Jojutly častejšie využívaná pre svoju sociálnu a obchodnú činnosť a je jednou z najhustejších častí. Akýkoľvek zásah do tohto miesta bude mať veľký dopad na celé mesto.
Po zemetrasení 19. septembra 2017 sa celá krajina zmobilizovala, množstvo verejných ale aj súkromných inštitúcií, firmiem a škôl organizovalo dobrovoľnícke brigády na pomoc všetkým, ktorí boli zemetrasením postihnutí. Po dobu jedného mesiaca sa krajina vlastným úsilím dokázala preniesť z toho najhoršieho aj keď z následkov zemetrasenia sa bude spamätávať esťe dlho. Mexická architektonická komunita prispievala diskusiou a organizovaním brigád, ktoré pomáhali pri určovaní stupňu poškodenia jednotlivých nahlásených domov.
Zemetrasenie a jeho dôsledky môžu byť vnímané ako príležitosť na prehodnotenie spôsobu akým funguje mesto a impulzom k jeho zmene.
Počas prvéh semestra sa náš ateliér zaoberalpriskumomaanalýzamiúzemia v štátnom, regionálnom a lokálnom merítku. V následujúcom semestri sme sa rozdelili do skupín z ktorých každá sa rozhodla riešiť vybrané územie mesta. Územie muselo byť vymedzené a tento výber odargumentovaný.
Na projekte rekonštrukcie mesta Jojutla de Juaréz som pracovala v týme s Juan Carlos Morales Figueroa, Natalia Elizondo Lozada, Xóchitl Urbina Meléndez a Luis Iván Cruz Ríos.
Práca na tomto projekte ma obohatila v mnohých ohľadoch. Po roku práce bol náš projket prezentovaný a po mojom odchode sa na projekte ďalej pracovalo a naše výsledky a nalýzy sa spracovávali do finálnej podoby dokumentu, ktorý ako celok prikladám v priloženom odkaze.
„Pre tých z nás, ktorí nepoznali Jojutlu pred katastrofou, bolo prekvapujúce ísť pomáhať do zničených častí mesta a nájsť spoločnosť, ktorá vyrástla spolu s riekou a pri nej: objaviť pozostatky rekreácie a počúvať spomienky na detstvo strávené plávaním počas horúcich dňoch. Bolo smutné, na veľmi odlišnej úrovni od tragédie zemetrasenia, vidieť, že rieka dnes nebola ani zďaleka príjemná. Vynárala sa otázka; Ak sa má rekonštruovať mesto, nebolo by ideálne pridať rieku do zoznamu zničených miest? Nemohli byť všetky tie zbúrané domy po rokoch vlhnutia ich základov byť dostatočným dôvodom na to, aby sa prehodnotil spôsob, akým Jojutla zaobchád za s jeho riekou?”
