Bratstvo ruženca by Pravy Katolik

Rnihtlačiirei „Grafika" v Košiciach

1947

^ f BRATSTVO

SVÄTÉHO RUŽENCA PREBLAHOSLOVENE3

PANNY MÁRIE

VYDAL: DOMINIKÁNSKY KLÁŠTOR V KOŠICIACH

"»""'

fll "-'''liiľllii

Hni."""*

Kráľovná presräteho Ruženca, oroduj za nás I

Reg. fol. 315.

Imprimi permittUur. Pragae, die 4 Februarii 1947.

f. Thomas M. Ditll O. P., m. p. Prior Nr.

Provincialis.

525/1947.

Imprimatur. Cassovíae, die 15. Febr. 1947. f Josephus

Cársky,

m. p.

E p i s c o p u s , A d m i n i s t r á t o r Apoflt.

Číslo:

Do b r a t s t v a sv. r u ž e n c a b o l (a) zapísaný (á)

V Košiciach dňa

19.

Pôvod svätého ruženca Svätý ruženec nedastal svoj počiatok od ľudí, jeho pôvodkyňou je preblahoslavená Panna Mária, Bohorodička. Bolo to okolo r. 1206, keď sv. Dominik sa veľmi zarmucoval, že všetka jeho apoštolská práca na vykorenenie hnusného kacírstva mala taký malý úspech. Vrúcnym hlasom sa žaloval preblahoslavenej Panne Márii a prosil ju pre päf rán Krista Pána, aby ho poučila, ako má spásonosne účinkovať na oslobodení duší. Panna Mária sa zjavila svojmu vernému sluhovi a ukázala mu svätý ruženec. Posmeľovala ho, aby túto zbraň používal proti diablovi. Sv. Dominik tak aj urobil a dosiahol velký, takmer zázračný úspech. Podstata svätého ruženca Dva podstatné prvky svätého ruženca s ú : ústna modlitba a rozjímanie o jednotlivých tajomstvách. Delí sa na pätnásť článkov, čiže desiatkov. Ústna modlitba každého desiatku je rovnaká : jeden O.čenáš, desať ráz Zdravas a jeden raz Sláva. Ked sa modlíme sv. ruženec za mŕtvych, môžeme sa pomodliť na konci každého desiatku miesto „Sláva" modlitbičku: T Odpoänutie večné daj im, Pane. I? A svetlo večné nech im svieti.

Nech odpočívajú v pokoji. Amen. Blahej pamäti pápež Pius IX. sa tiež takto modlieval ruženec za mŕtvych. Rozjímanie je pre každý desiatok iné. Je to pätnásť tajomstiev života, umučenia a oslávenia Pána nášho Ježiša Krista a jeho preblahoslavenej Matky. Tieto tajomstvá sú každému veriacemu kresťanovi katolíkovi veľmi vzácne a milé, lebo nám v dokonalom venci pred oči predstavujú dielo Vykúpenia od počiatku a í d o konca. Sv. ruženec sa volá tiež „žaltárom", žalmovou knihou, lebo jeho 150 Z i r a v a s z o d p o v i e 150 žalmom Dávida kráľa. Tajomstvá, ktoré nám predvádza svätý ruženec, delia ho na tri časti: na ruženec radostný, bolestný a slávnostný. Tajomstvá radostného ruženca nám pripravujú Vykúpenie, bolestné pripomínajú všetky state mučenia aj smit Ježišovu a utrpenie Matky Božej, slávnostné nám predstavajú víťazstvo a oslávenie Ježiša Krista a Panny Márie. Vznešenosť svätého ruženca Svätý ruženec spojuje v sebe všetky prednosti tak ústnej, ako aj rozjímajúcej modlitby. Rozjímajúcu modlitbu urobí ľahkou a ústnu nadovšetko sladkou Ca sti ústnej modlitby, Otčenáš a Zdravas, sú priamo božského pôvodu. Slová Otčenáša nás naučil sám Spasiteľ a slovami Zdravasu anjel Gabriel a svätá Alžbeta na rozkaz boží pj-

zdravili preblahoslavenú Pannu. Vždy znova opakovať prosby, ktoré nás Pán Ježiš naučil a vždy znovu pripomínať preblahoslavenej Panne slová pozdravu v ô b e c najdôstojnejšieho prevyšuje ktorúkoľvek inú, aj najkrajšiu modlitbu. Najsvätejšie slová ústnej modlitby ruženca sa nestávajú jednotvárnymi a nezunujeme ich, lebo pri každom desiatku naša myseľ sa zaoberá najsvätejšími tajomstvami našej viery, ktoré ináč súvisia s významom ústnej modlitby. Týmto rozjímaním zjavené pravdy sa vštepujú hlboko do sŕdc a tak vzrastá v duši semeno najkrajších kresťanských čností. Je to najúčinnejší spôsob rozjímania pre tie duše, ktoré chcejú Bohu žiť a Bohu sa zasvätiť pri svojom povolaní, Pri rozjímaní jednotlivých ružencových tajomstiev sa človek vidí na tom mieste a v tom čase, kde sa tieto odohrávaly. Duch Svätý sám nám dáva o J p o v e d na o t á z k y : Co sa tu deje, kto to činí, pre koho, prečo aid. On oboznamuje rozjímajúceho človeka každý deň novými krásami, osvetľuje jeho život žiarou poznanej pravdy a vedie ho cestou k dokonalej podobností najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Duša každého veriaceho, ktorý sa pravidelne modlieva sv. ruženec, stáva sa prekrásnou ružovou záhradou. Svätý ruženec nás naučí, ako máme podľa sv. viery znášať radosti aj bolesti. Zmenšuje útrapy nášho dočasného putovania tým, že naše duchovné oči stále obracia k večnej radosti a tak vzbudzuje v nás neprestajní! dôveru

Rozjímajúca modlitba sv. ruženca, zvlášť bolestného, nás veľmi účinne povzbudzuje k pokániu. Niet lepšieho prostriedku poznať, ako veľmi nás miluje Boh a ako hrozne Ho hriechom urazíme. Vedie nás k tomu, aby sme svoje hriechy oplakávali a zaisťuje nám u Božského Srdca Ježišovho zmilovanie. Premnohé odpustky, ktoré získavame ružencovou modlitbou, nám umožňujú, aby sme zadosť učinili za svoje hriechy už tu na zemi. Horlivého ruženčiara očakáva po smrti veľmi málo trestov, alebo v ô b e c žiadne. S malou výnimkou všetky odpustky môžeme venovať svojim drahým zomrelým. Tak sa stáva svätý ruženec zlatou baňou aj pre dušičky v očistci. Nie div, že pápeži vždy č o najvrelejšie odporúčali ružencovú modlitbu a najväčší svätci sa ho horlivo modlievali. Bratstvo sv. ruženca Dejepisci o d X V . storočia svätému Dominikovi pripisujú nielen zavedenie ruženca, ale aj zakladanie ružencových spolkov. Rozširovanie týchto spolkov t ž za čias sv. Dominika hlásajú aj viacerí pápeži, počnúc Levom X. (1513—1521). Pravdaže, neboly to ešte tak vykrištalizované a cirkevným právom tak presne určené b r a t s t v á , ako tera šie. Prvé historické záznamy o ružencových spolkoch máme z X V . storočia, keď P- Jakub Speng-

ler, prior dominikánskeho kláštora v Kolíne n. R. spravoval veľmi prekvitajúci ružencový spolok a spolu s blahosl. Alánom z o Skaly na premnohých miestach zakladal takéto spolky. V dalších storočiach nachádzame tieto spolky už takmer po celom katolíckom svete. Z buly pápeža Júlia III. (24. aug. 1551} vieme, že riadiť zakladanie ružencových bratstiev prináleží generálovi dominikánskeho rádu. Pápež Klement VIII. začína už kanonicky usmerňovať zakladanie nových bratstiev (Constit. „Quaecumque" 7 dec.1604). O d tých čias pápežské konštitúcie a nariadenia posvätných kongregácií viac ráz sa zaoberajú so záležitosťmi ružencových spolkov. Posledným a najdôležitejším spisom je konštitúcia pápeža Leva XIII. „Ubi primum" zo dňa 2, okt, 1898, ktorého predpisy sú v platnosti ešte aj dnes. O poslaní ružencových spolkov píše sám pápež Lev XIII. takto: „ S p o l o k presvätého ruženca je nato založený, aby mnohých spájal bratskou láskou a povzbudzoval ich, aby touto milou p o božnosťou oslavovali preblahoslavenú Pannu a siednotenými srdcami vyprosovali jej ochranu . . . Týmto spôsobom sa stáva, že jednotliví členovia maličkosťou prispievajú k spoločnému pokladu a pritom mnoho dostávajú. Keď teda každý člen odbaví čiastku sv. ruženca, ktorú mu spolok uloží, duševne sa spojuje so všetkými členmi celej ružencovej rodiny a táto mu ten istý skutok lásky mnohonásobne vracia." Pod]'a teraz platného cirkevného práva bratstvo

8 sv. ruženca sa m ô ž i zalcžiť pri ktoromkoľvek kostole. Podmienky sú : Písomné dovolenie osobne od diecézneho biskupa a kanonické založenie bratstva kňazom splnomocneným od generála dominikánske! o rádu. Členom sa stá\a každý kresťankatolík, ktorý berie na seba povinnosť pravidelne modlievať sa sv. ruženec a ktorého riaditeľ spolku zapíše do členskej knihy. Slávnostné prijatie členov (aj starých, ktorí ešte neboli slávnostne prijati) pred ružencovým oltárom podľa predpísaných obradov sa veľmi odporúča, ale neprináleží k platnosti členstva. Povinnosti členov bratstva sv. ruženca Prvou a hlavnou povinnosťou každého člena bratstva sv. ruženca í e : „ K a ž d ý týždeň rozjímavo sa pomodliť pätnásť tajomstiev ruženca; tá povinnosf však nikoho neviaže pod farcbou hriechu." Tak píše doslovne pápež Lev XIII. Tieto tajomstvá sa môžu pomodliť v troch čiastkach, po piatich tajomstvách radostného, bolestného a slávnostného ruženca, alebo podľa ľubovoľného zadelenia po jednom desiatku. M ô ž e sa ich pomodliť každý člen sám, alebo spoločne. Možno sa ich pomodliť pri rannej a večernej modlitbe, alebo kedykoľvek c e z deň, napr. cestou do práce. Z o slov Leva XIII. vysvitá, že členovia ruženc o v é h o bratstva majú svoje modlitby popri svojich záležitostiach obetovať aj za všetkých ostatných živých a zomretých členov, abv ich mod-

litba bola milšia Bohu a aby ju Všemohúci skôr vypočul. Tak sa uvádza d o života článok n a š í j sv. viery o obcovaní svätých a tak sa stáva účin' ejšou aj ružencová modlitba. Ďa'šou povinnosťou členov je zúčastňovať sa na spolkovom ž i v o t e : na mesačnej ružencovej pobožnosti a procesii, na spolkových shromaždeniach, na charitatívnych a iných prácach v o farnosti podľa vedenia a pokynov miestneho farára. Ružencové bratstvo má byť v o farnosti pravou rukou a v každom ohľade spoľahlivou oporou d u c h o v n é h o otca. Výhody členov bratstva sv. ruženca. Sv. cirkev zabezpečuje členom sv. ruženca najcľalekosiahlejš.e v ý h o d y a milosti. 1. Členovia bratstva sv. ruženca sa účastnými stávajú za živa, pri smrti a po smrti všetkých modlitieb a dobrých skutkov, ktoré konajú všetci ostatní členovia na celom svete. Všetky tieto modlitby a dobré skutky majú cenu vyprosujúcu a cenu zadosťučinenia. Na celom svete je mnoho miliónov členov zapísaných d o ružencového bratstva. Zpomedzi tých sú premnohí takí, ktorých modlitbu Pán Boh rád počuje a vypočuje. Keď sa teda jeden člen modlí za svoju dôležitú v e c , modlitby jeho spolubratov sprevádzajú jeho prosbu. Keď jednému členovi hrozí nebezpečenstvo na duši, vrúcne modlitby premnohých ho chránia. Krá-

ľovná presvätého ruženca dobrotivým okom shliadne na svojho ctiteľa. Keď sa ruženčiar aj súkromne modlieva sv. ruženec, jeho modlitba predsa má povahu spoločnej modlitby, pred B o h o m milšej. Všetci sme hriešni a na všetkých čaká ešte zadosťučinenie. Dobré a kajúce skutky ruženčiarov celého sveta nám v tom pomáhajú. Koľkých trpiacich a ťažko chorých povzbudzuje sv. ruženec k tomu, aby svoje utrpenia a muky obetovali za sv. cirkev ! Zásluhy týchto utrpení našich ruženčiarskych bratcv a sestier pripisuje milosrdný Boh v prvom rade členom bratstva sv. ruženca 2. Členovia sa stávajú na základe buly pápeža Leva X. („Pastoris aeterni", z o 6. okt, 1520) tiež účastnými všetkých zásluh, modlitieb a obetí, ktoré sa konajú v ráde svätého Dominika. Pápež píše d o s l o v n e : „Všetko to dobré, č o sa koná v bratstve a v reholi sv. Dominika, všetky dobré skutky, sú spoločné a spoločným dedictvom". Spolu teda požívajú aj tú zvláštnu lásku nebeskej Matky, ktorou ona vždy vyznačovala a vyznačuje synov a dcéry sv. Dominika, 3. Členstvo ružencového bratstva znamená stále a neprestajne čerpať zo studníce pokladu sv. cirkvi. Nieto ešte jednej takej pobožnosti a takého náboženského sdruženia, kde by sa tak veľa odpustkov dalo získať pre živých a pre mŕtvych, ako v bratstve sv. ruženca. Pápeži všetkých storočí sa priamo pretekali obdarúvať

najrozsiahlejšími odpustkami všetkých veri. cich, ktorí svätým ružencom uctievajú preblahoslavenú Pannu Máriu, najmä členov ružencových spolkov.

A k é odpustky získame svätým ružencom ? Čo sú odpustky? Keď človek spácha ťažký, čiže smrteľný hriech, dopustí sa dvojakého zločinu : a) Opovrhne božím príkazom, odoprie poslušnosť Bohu a tým sa odvráti od Boha. Pre toto odvrátenie sa od Boha čaká na hriešnika večné zatratenie, takto zhrešili a večne boli zatratení pyšní anjeli, b) Druhý zločin v ťažkom hriechu je ten, že hriešnik hladá miesto svätej, čistej radosti v Bohu, hriešnu rozkoš v nejakej stvorenej veci a tak splní svoju hriešnu žiadosť. Za túto nečestnú rozkoš čaká naňho trest bolesti. Zatratení v pekle znášajú dvojaký trest. Hlavný trest je hrozné zúfalstvo, že ich Boh naveky zatratil a Boha nemôžu nikdy ani vidieť, ani milovať. Druhý a vedľajší trest je ten, že znášajú pekelné muky. Tento druhý trest nie je u všetkých zatratených rovnaký, ale jeho výška ja primeraná výške a množstvu spáchaných hriechov. Hriešnik, aby nebol trestaný, tak obsiahne božieho milosrdenstva, keď príjme sviatosť pokánia. Keď teda oľutuje svoje hriechy a od kňaza dostane rozhrešenie, už ho nemôže stihnúť večné

zatratenie, A v š a k množstvo hriešnej rozkoše a nepočestnej radosti, ktorú hriešnik požíval hádam po celé roky, nie je odbavené krátučkou spo/ vedou a jednoduchým rozhrešením. Za hriešnu rozkoš musí človek aj pokánie konať. Ked ho nevykoná na tomto svete, musí to odpykať po smrti. Kedysi prijímali kresťania na seba za hriechy viac dní, celý rok, alebo aj viac rokov pokánia. Iní zas konali pokánie za jeden, alebo aj viac štyridsaťdňových pôstov. Tak mohli úplne očistení umrieť a smrťou sa dostali priamo do nebeskej slávy. Kedže sv. cirkev má od Boha m o c odpúšťať a neodpúšťať, spo ! u s hriechom odpúšťa trest nielen večný, ale aj tresty, ktoré sa dajú časom odpykať, teda tresty dočasné. Nekonečnej spravodlivosti božskej sa .aj takto učiní zadosť, lebo Cirkev vyrovnáva dočasné dlhy kajúcich hriešnikov zo svojho pokladu. Premnohé údy Cirkvi trpia nevinne, mnoho sa modlia a Bohu veľmi milé skuíky vykonávajú. Je to najsamprv sám Ježiš Kristus, Hlava cirkvi. Baránok Boží za nás zabitý, so svojou Matkou, ktorá spolu s ním trpela. Potom všetky zásluhy, obety a kajúcne skutky všetkých božích svätých a všetkých kresťanov, Z tohto „pokladu cirkvi' teda udeľuje Kristov námestník, pápež, živým a mŕtvym odpustky, t. j. odpustenie d o č a s e ý c h trestov. Udeľuje ich podľa miery tých kresťanov, ktorí konali pokánie po tristo dňoch, po niekoľko štyridsaťdňových pôstoch alebo po niekoľko rokoch.

Pápež uiôže jednotlivým kajúcnikom udeliť aj odpustenie všetkých dočasných trestov, t. j. plnomocné odpustky. Čo je potrebné k tomu, aby sme získali odpustky ? Sv. cirkev určuje podmienky, ktoré veriaci m"usia splniť, aby sa stali účastnými odpustkov. Tieto podmitnky treba veľmi presne dodržať, ináč by sa odpustky nezískaly. Keď' ich niekto nesplní, hoci dobromyseľne, nemôže sa stať účastným odpustkov. Tieto podmienky sú tri: 1. Musíme mat úmysel (musíme chcieť) získaf odpustky (Can. 925, § 2). Na túto vôľu, že chceme získať jednotlivé odpustky, nemusíme vždy a stále myslieť; stačí, ked' tú vôľu vzbudíme raz navždy a ju neodvoláme. No, lepšie urobíme, keď ju občas znova vzbudíme. Nailepšie to robia tí, ktorí si každé ráno, ked vstávajú, takto v z d y chnú: „Dobrotivý B o ž e ! Všetky skutky chcem vykonať na Tvoju česť a chválu, všetky trápenia chcem znášať z lásky k T e b e a chcem získať všetky odpustky". Takto sa zasvätíme Bohu. On požehná celý náš deň a získame všetky odpustky, aj tie, na ktoré ani nemyslíme, ba o nich ani nevieme. 2. Musíme byf v stave posväcujúcej milosti (Can. 925, § 1). K.ed je v našej duši ťažký hriech, hľadme sa č o najskôr vyspovedať, lebo naše dobré skutky a utrpenia strácajú zásluhy. Tým menej môžeme sa stávať účastnými na o d pustkoch.

14 3. Musíme presne splnif to, čo sa predpisuje pre jednotlivé odpustky. Tak napr. pre niektoré je treba pristúpiť ku spovedi a ku sv. prijímaniu, pre iné navštevovať niektoré kostoly, zas pre iné nosiť pri sebe posvätený ruženec, pomodliť sa na úmysel sv, Otca atď. Keď ide o sv. spoveď, treba poznamenať: a) keď pre niektoré odpustky je predpísaná sv. spoveď, musia ju odbaviť aj tí veriaci, ktorí sú v stave posväcujúcej milosti; b) sv. spoveď môže byť odbavená už v ôsmich dňoch pred dňom, určeným pre odpustky, alebo osem dní po ňom (Can. 931. § l j l tí veriaci, ktorí sa pravidelne spovedávajú aspoň dva razy za mesiac, alebo tí, ktorí pristupujú k sv. prijímaniu aspoň päť ráz za týždeň, získajú odpustky aj bez sv. spovedi, keď splnia ostatné podmienky (Can. 931. § 3). O podmienke pristúpiť ku sv. prijímaniu treba vedieť: a) odpustky môže získať aj ten, ktorý neprijíma práve v odpustkový deň, ale deň predtým, alebo v ôsmich dňoch potom (Can. 931. § 1); b) sv. prijímanie možno odbaviť aj inde, nielen v kostole, kde sa získajú o d p u s t k y ; c) jedno sv. prijímanie stačí pre všetky odpustky, pre ktoré sa predpisuje sv. prijímanie (Can. 933). Pre získanie niektorých odpustkov je predpísané pomodliť sa na úmysel sv. Otca. A b y sme získali tieto odpustky, stačí ústne pomodliť sa aspoň jeden raz Otčenáš, Zdravas a Sláva, alebo odbaviť nejakú inú ústnu modlitbu (napr. jeden desiatok sv. ruženca). Len pre plnomocné od-

pustky „Toties-quoties" na sviatok s v. ruženca sa musíme toľko ráz pomodliť, šesť ráz Otčenáš, Zdravas a Sláva, koľko ráz navštívime kostol, t. j. koľko ráz chceme získať tieto plnomocné odpustky na sviatok Kráľovnej sv. ruženca. Odpustky, pripojené k ružencovej pobožno stí. Prvý hodnoverný úplný soznam ružencových odpustkov vydal dňa 29. aug. 1899 pápež Lev XIII. Odvtedy bol tento soznam už značne rozšírený. Tu uvádzame len tie najdôležitejšie odpustky. Poznamenávame, že všetky odpustky možno získať len vtedy, keď sa modlíme na ruženci (pátričkách), ktorý má päf, desat alebo pätnást desiatkov a ktorý posvätil kňaz rádu dominikánskeho alebo iný, k tomu splnomocnený kňaz (S. Congr. Ind., 5 febr. 1851). I. Odpustky, ktoré môžu

; získaf

všetci veriaci.

a) Odpustky, získané ružencovou modlitbou. 1. Každý veriaci získa plnomocné odpustky, koľko ráz sa pomodlí tretinu sv. ruženca (pod tretinou sa rozumie celý radostný, bolestný alebo slávnostný ruženec) pred prev. Sviatosťou, či vyloženou, alebo uschovanou v oltári. Podmienka : sv. spoveď a sv. prijímanie.

162. Plnomocné odpustky získa ten, ktorý sa každý týždeň pomodlí tri ružence (pätnásť desiatkov) a v poslednú nedeľu mesiaca navštívi niektorý kostol alebo kaplnku a tam sa pomodlí na úmysel sv. Otca aspoň jeden raz: Otčenáš, Zdravas a Sláva. Podmienka: sv. spoveď a sv. prijímanie. 3. Odpustky sto dní za každý Otčenáš a za každý Zdravas, keď sa pomodlíme celú tretiu čiastku ruženca (päť desiatkov). 4. Odpustky päť rokov a päť kvadragíen (slovo kvadragéna značí d o b u 40 pôstnych dní) za každú tretinu ruženca (päť desiatkov)5. Odpustky desať rokov a desať kvadragien získa raz za deň, kto sa tretinu ruženca (päť desiatkov) pomodlí spoločne či v kostole alebo mimo kostola. b) Deväfdňová pobožnosf k ružencovej Panne Márii. 1. Plnomocné odpustky v ktorýkoľvek deň deväťdňovej pobožnosti ku cti Panny Márie ružencovej. P o d m i e n k a : sv. spoveď a sv. prijímanie a aspoň jeden r a z : Otčenáš, Zdravas a Sláva na úmysel sv. Otca. 2. Odpustky 300 dní na každý deň pobožnosti. c) Pobožnosf pätnásf sobôt k ružencovej Panne Márii. 1. Plnomocné odpustky v hociktorú z 15 sobôt pobožnosti, keď sa veriaci každú sobotu pomodlí päť desiatkov sv. ruženca a každú sobotu pristúpi ku sv. spovedi a sv. prijímaniu.

2. Odpustky sedem rokov a sedem kvadragien za každú inú sobotu pobožnosti, d) Na sviatok presvätého ruženca. 1. Plnomocné odpustky „toties quoties", t. j, veriaci získajú odpustky toľko ráz, kolko ráz navštívia kostol alebo kaplnku Panny Márie Ružencovej, alebo jej obraz, vyložený k uctievaniu v kostole, od 12. hodiny predošlého dňa c e z celý deň sviatku sv, ruženca až do polnoci. Podmienka: sv, s p o v e d a sv. prijímanie a pri jednotlivých návštevách 6 ráz Otčenáš, Zdravas a Sláva na úmysel sv. Otca. 2. Plnomocpé odpustky v jeden dtň oktávy sviatku sv. ruženca. Podmienka: sv. s p o v e d a sv. prijímanie, návšteva ružencového kostola alebo obrazu k' úcte vystaveného a aspoň jeden raz: Otčenáš, Zdravas a Sláva na úmysel sv. Otca. e) V mesiaci októbri. 1. Plnomocné odpustky, ked sa od oktávy sviatku sv. ruženca do konca októbra aspoň desať ráz pomodlí treticu sv. ruženca. Podmienka : sv. s p o v e d a sv. prijímanie, a aspoň jeden r a z : Otčenáš, Zdravas a Sláva na úmysel sv. Otca v niektorom kostole. 2. Odpustky 7 rokov a 7 kvadragien 7a každú tretinu ruženca (päť desiatkov) v mesiaci októbri. f) Mesačný sprievod. Odpustky sedem rokov a sedem kvadragien získa, kto sa zúčastní na ružencovom sprievode v prvú nedeľu v mesiaci.

II.

Odpustky

pre členov ružencového bratstva.

a-) Pre členstvo ružencového

bratstva.

1. Pinomocné odpustky, keď sa veriaci sfáva členom bratstva. Podmienka: sv. spoveď a sv. prijímanie. 2. Pinomocné odpustky, ked sa člen bratstva vyspovedá v bratskom kostole, pomodli sa tre tinu sv. ruženca a pomodli sa na úmysel sv. Otca aspoň jeden raz: Otčenáš, Zdrcvas a Sláva. b) Odpustky, ktoré modlitbou sv. ruženca.

členovia

bratstva

získajú

1. Pinomocné odpustky raz za deň, keď sa členovia toho istého dňa pomodlia celý ruženec (pätnásť tajomstiev), hoci si ich ľubovoľne podelia aj na desiatky, za víťazstvo svätej Cirkvi. Podmienka : sv. spoveď a sv. prijímanie a návšteva kostola. 2. Odpustky päťdesiat rokov raz denne, keď sa člen premodlí v ružencovej kaplnke tretinu ruženca. Ked v obci niet bratstva, môže sa pomodliť v ktoromkoľvek kostole. 3. Odpustky desať r o k o v a desať kvadragien za každú tretinu ruženca, ked sa člen pomodlí v týždni celý ruženec. 4. Odpustky päť rokov a päť kvadragien, koľko ráz člen bratstva pri ruženci pobožné vysloví meno Ježiš, ked sa modlí Zdravas. 5. Pinomocné odpustky na sviatok Zvesto-

vania Panny Márie za ružencovú modlitbu. Podmienka: sv. spoveď a sv. prijímanie. 6. Odpustky desať rokov a desať kvadragien na sviatky Očisťovania, Nanebevzatia a Narodenia Panny Márie za ružencovú modlitbu. 7. Odpustky sedem r o k o v a sedem kvadragien na všetky sviatky ostatných tajomstiev a na Všechsvätých, keďsa pomodlímetretinu sv ruženca. c) Za nosenie

ruženca.

Odpustky sto rokov a sto kvadragien získa každý člen bratstva, k e d z úcty ku Kráľovnej presvätého ruženca nosí pri sebe posvätený ruženec. (Rescript. Pii X. díe 31. ju). 1906). d) Za účasť na ružencovom sprievode. Plnomocné odpustky za účasť na mesačnom ružencovom sprievode na prvú nedeľu. Podmienka: sv. spoveď a sv. prijímanie, návšteva ružencového kostola a aspoň jeden raz : Otčenáš, Zdravas a Sláva na úmysel sv. Otca. Tieto odpustky môžu získať aj takí členovia bratstva, ktorí sú v nejakom služobnom pomere (železničiari, poštári, voiaci atd'J, ked sa pomodlia celý sv. ruženec (pätnásť desiatkov). Chorí a zaneprázdnení členovia ich získajú, keď sa pomodlia tretinu sv. ruženca (päť desiatkov). e) Za návštevu kostola ružencového bratstva. 1. Pínomocné odpustky každú prvú nedeľu v mesiaci, keď členovia navštívia kostol (kapltíku) bratstva a tam sa pomodlia na úmysel sv. Otca aspoň jeden raz : Otčenáš, Zdravas a Sláva. P o d -

mienka: sv. spoveď a sv. prijímanie. Chorí členovia získajú tieto odpus'ky, keď sa predtým vyspovedajú a prijímajú a v prvú nedtľu sa pomodlia pred svätým obrazom tretinu sv. ruženca, alebo sedem kajúcich žalmov. 2. Plnomocné odpustky v každú prvú nedeľu v mesiaci, keď navštívia bratský kostol v čase, kecf sa tam s biskupovým povolením vystavuje prevelebná Sviatosť oltárna, a nejaký čas zotrvajú v poklone a pomodlia sa na úmysel sv. Otca aspoň jeden raz : Otčenáš, Zdravas a Sláva. Podmienka: sv. spoveď a sv. prijímanie. 3. Plnomocné odpustky, keď sa členov-ja vyspovedajú a prijímajú, navštívia bratský kos'ol od 12. hodiny predošlého dňa do polnoci sviatku v tieto d n i : Vianoce, Tri krále, Veľká noc, Nanebevstúpenie Pána, Turice, Nepoškvrnené Počatie, Narodenie, Obetovanie, Očisťovanie, Zvestovanie, Navštívenie, Nanebevzatie a Sedem bolestí P. Márie, Všechsvälých, jeden deň v oktáve Dušičiek, nedeľa v oktáve Narodenia P. Márie a dva ľubovoľné piatky Veľkého pôstu. Služobne zamestnaní (poštári, železničiari, vojaci a t d ) môžu tieto odpustky získať, keď sa pomodlia celý r u ž e n e c ; chorí, keď sa pomodlia tretinu ruženca pred svätým obrazom. f) Za pobožnosť pälnást sobôt. 1. Členovia bratstva, ktorí konajú ruženco\ú pobožnosť cez pätnásť sobôt, obsiahnu v tri ľubovoľne zvolené sobotv plnomocné odpustky. Podmienka: sv. spoveď a sv. prijímanie, návšteva

bratského kostola a v ňom aspoň jeden r a z : Otčenáš. Zrdravas a Sláva na úmysel sv. Otca. 2. Odpuslky sedem rokov a sedem kvadragien v ostatné soboty tejto pobožnosti. g) V mesiaci ok\óbri. 1. Plnomocné odpustky v hociktorý októbrový deň, ked sa členovia aspoň desať ráz zúčastnia na októbrovej pobožnosti v dominikánskom kostole. Podmienka: sv, spoveď a sv. prijímanie a aspoň jeden raz: Otčenáš, Zdravas a Sláva na úmysel sv. Oíca. 2. Odpustky sedem rokov a sedem kvadragien za každú účasť na októbrovej pobožnosti v dominikánskom kostole. h) Votívna sv. omša ku cti Kráľovnej sv. ruženca. 1. Kňazi, ktorí sú členmi bratstva sv, ruženca, obsiahnu všetky odpustky udelené za pomodlenie celého ruženca, keď pri oltári sv. ruženca odslúžia votívnu ružencovú sv, omšu p->dľa rímskeho misála. Túto sv, omšu irôžu slúžiť dva razy do týždňa, Tie isté odpustky získajú ostatní členovia spolku, ked sa pri tejto sv. omši vrúcne modlia. 2. Všetky odpustky udelené tým, č o sa zúčastnia na mesačnom ružencovom sprievode, raz do mesiaca obsiahnu kňazi, ktorí spomenutú votívnu sv. omšu slúžievajú, a veriaci, ktorí sa pri nej modlievajú, keď sa vyspovedali a prijímali. i) Za duchovné cvičenia. 1. Plnomocné odpustky raz za mesiac v ktorýkoľvek deň, keď členovia bratstva denne aspoň

22 štvrť hodiny rozjímajú. Podmienka : sv. spoveď a prijímanie. 2. Odpustky sedem rokov a sedem kvadragien, koľko ráz členovia bratstva pol hodiny rozjímajú. i) Navštevovanie nemocných členov bratstva. 1. Odpustky troch rokov a troch kvadragien, koľko ráz navštívia nemocného člena bratstva. 2. Odpustky sto dní, koľko ráz povzbudzujú nemocných členov, aby prijali sv. sviatosti. k) Za skutky kresťanskej

lásky.

1. Odpustky šesťdesiat dní, koľko ráz členo via vykonajú nejaký skutok kresťanskej lásky alebo pobožnosti. 2. Odpustky päť r o k o v za ružencový sprievod, keď bratstvo udelí veno členke, ktorá vstupuje do manželského stavu. 1) Odpustky pre umierajúcich

členov.

1. Plnomocné odpustky môže každý kňaz obecnou formulou umierajúcemu členovi udeliť, keď sa umierajúci každý týždeň modlieval sv ruženec. 2. Plnomocné odpustky, keď člen pri smrti drží posvätenú ružencovú sviečku, ak sa v živote aspoň raz pomodlil celý sv. ruženec. 3. Plnomocné odpustky, keď sa člen na smrteľnej posteli vyspovedá a príjme najsvätejšiu Sviatosť oltárnu. 4. Plnomocné odpustky, keď umierajúci aspoň v srdci vzýva najs\ätejšie meno Ježíš.

23 5. Plnomocné odpustky, ked sa člen bratstva na smrteľnej posteli vyspovedá a príjme prevel. Sviatosť oltárnu, vyzná vieru sv. cirkvi rímskokatolíckej, pomodlí sa „Zdravas Kráľovná" a odporúča sa pod ochranu Panny Márie. Je jasné, že umierajúci môže obsiahnuť len jedny plnomocné odpustky. Je však užitočné, ked sa splní z uvedených podmienok viacej. m) Za modlitby za mŕtvych. Plnomocné odpustky pre členov, ktorý sa zúčastnia na výročných bohoslužbách, ktoré sa v dominikánskych kostoloch štyri razy do roka odbavujú (4. feb., 12. júla, 5. sept. a 10. nov.) r) Privilegovaný oltár. R u ž e n c o v ý oltár v kostole bratstva je privilegovaný pre kňaza, ktorý je členom ružencového bratstva, aj vtedy, keď sa v kostole nachádza aj iný privilegovaný oltár Privilégium je v prospech všetkých zomrelých, aj nečlenov bratstva. K e d v kostole bratstva nie je iného privilegovaného oltára, ružencový oltár je vždy privilegovaný, a to pre všetkých kňazov. Svätý ruženec. V T. 1$. f.

mene Olca i Syna i Ducha Svätého. Amen. Bože, hľaď mi byť na p o m o c i . Pane, pospiechaj mi pomáhať. Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému. A k o bolo na počiatku, tak nech je í teraz i v ž d y c k y i na veky v e k o v . Amen.

Zdravas Kráľovná, Matka milosrdenstva, — život, sladkosť i nádej naša, zdravas. — K tebe voláme vyhnaní synovia Evy. — K tebe vzdycháme nariekajúci a plačúci v tomto slzavom údolí. — A preto, orodovnica naša, obráť k nám milosrdné oči svoje, — a po tomto putovaní ukáž nám Ježiša, požehnaný plod života svojho. Ó, dobrotivá, ó, sladká Panna Mária. >y. Učiň presvätá.

hodným

chváliť

teba,

Panna

}?. Daj mi sily proti nepriateľom tvojim. M o d l i m e sa: Milostivý Bože, vyslyš prosby služobníkov svojich, ktorí sa schádzame v bratstve presvätého ruženca Panny a Rodičky Božej, aby sme boly na jej prímluvu zo všetkých nebezpečenstiev vytrhnutí. Skrze Krista, . Pána nášho. — Amen. Ú m y s e l : Za povýšenie Cirkvi kresťanskokatolíckej, za svornosť a jednotu kresťanských panovníkov, za obrátenie hriešnikov a nevercov k Bohu, za navrátenie kacírov a rozkolníkov do Cirkvi katolíckej. Verim v Boha . . . Otčenáš . . . 1. Zravas Mária . . . Ježiš, ktorý nech rozmnožuje vieru našu. Svätá Mária . . . 2. Zdravas Mária . . . Ježiš, ktorý nech posilňuje nádej našu, Svätá Mária . . . 3. Zdravas Mária , , . Ježiš, ktorý nech roznecuje lásku našu. Svätá Mária . . . Sláva Otcu . . .

Prvá časí

sv. ruženca — radostný

ruženec.

(Modlí sa v pondelok a štvrtok.) 1. Zvestovanie

Panny

Márie.

Rozjímanie : Anjel Gabriel pozdravil preblahoslavenú Pannu oslovením „milosti plná" a zvestoval jej, že sa má stať matkou Syna Božieho. Keď ona privolila, Slovo sa stalo telom a prebýva medzi ne mi. — U č m e sa milovať Ježiša, ktorý sostúpil pre nás s neba a stal sa č l o v e k o m , eby nás vykúpil od kliatby hriechu — Učme sa od Panny Márie pokore a čistote srdca. Otčenáš, desal ráz Zdravas . . , Ježiš, ktorého si, Panna, z Ducha Svätého počala. Svätá M á i i a . . . Sláva.

2. Navštívenie

Panny

Márie.

Rozjímanie. Preblahoslavená Panna Mária z opravdivej lásky navštívila svoju príbuznú, ktorá bývala v judských horách. S v o j o u prítomnosťou a prítomnosťou svojho Svna naplnila Zachariášov dom milosťami. — Utiekajme sa s dôverou k preblahoslavenej Panne, lebo skrze ňu udeľuje Boh svoje milosti. — U č m e sa od Panny Márie milovať svojho bližného, radovať sa z jeho šťastia a pomáhať mu v cúdzi. Otčenáš, desat ráz Zdravas . . . Ježiš, ktorého si, Panna, pri navštívení Alžbety v živote nosila. Svätá Mária Sláva

3. Narodenie

Krista

Pána.

Rozjímanie. Panna Mária porodila Pána nášho Ježiša Krista v chudobnej maštali, o / i n u l a ho plienočkami ako chudobné dieťa a položila do jasiel'. — Učme sa milovať chudobu a pokoru a opovrhovať svetskými márnosťami. — "Dbajme, aby sme sa znova narodili z Ducha Svätého, nech už nežijeme my, ale Kristus v nás. Otčenáš, desaf ráz Zdravas . . . Ježiš, ktorého si, Panna, v Betleheme porodila. Svätá Mária . . . Sláva.

4. Obetovanie

Krista v chráme.

Rozjímanie. Patyia Mária zanies'a svojho Sy náčka, Pána nášho Ježiša Krista d o Jeruzalema, aby ho predstavila Pánu a predniesla zaňho obetu Simeon ho vzal na rukv a dakoval, že Najv)šší poslal svetu Vykupiteľa. — Obetujme aj my svoj život Bohu, ako preblahoslavená Panna Ježiška. — U č m e sa zachovávať božie a cirkevné z á k o i y . Otčenáš, desať ráz Zdravas . . . Ježiš, ktorého si, Panna, v chráme obetovala. Svätá Mária . . . Sláva.

5, Nájdenie Ježiša v chráme. Rozjímanie. Dvanásťročný Ježiš putoval so svojou Matkou, Máriou a so sv. J o z e f o m do Jeruzalema na veľkonočnú slávnosť a po skončení slávností zostal v chráme. Jozef a Mária ho s bolesťou a túžoou hľadali a na tratí deň našli

medzi učiteľmi v chráme. — Učme sa od Ježiša nadovšetko si vážiť bohoslužieb. — U č m e sa o d Panny Márie horlivé a vytrvalo hľadať JežišaOtčenáš, desaf ráz Zdravas . . . Ježiš, ktorého si, Panna, v chráme našla. Svätá Mária . . . Sláva.

II. Druhá časť sv. ruženca — bolestný ruženec. (Modlí sa v utorok a v piatok.) 1, Modlitba a krvavý pot Krista v záhrade. Rozjímanie. Pán Ježiš po skončení Poslednej večere sa moilil v záhrade Getsemani a pritom padol do smrteľnej úzkosti pred nastávajúcim umučením, že sa až krvavo potil. Jeho predrahá krv padala veľkými kropajami na zem. — U č m e sa svoje hriechy ľutovať, lebo ony spôsobilý Ježišovi smrteľnú úzkosť, U č m e sa od Ježiša vo všetkých krížoch a trápeniach odovzdávať sa do vôle božej. Otčenáš, desaf ráz Zdravas . . . Ježiš, ktorý sa pre nás krvou potil. Svätá Mária , . . Sláva.

2. Bičovanie

Krista.

Rozjímanie. Vojaci Pána Ježiša na Pjlátov rozkaz vyzliekly, priviazali k stĺpu a nemilosrdne bičovali. Celé jeho najsvätejšie Telo bolo ranami posiate. — U č m e sa krotiť svoie telo s jeho žiadosťami a viesť kajúci život. — Buďme

podľa príkladu Pána Ježiša dovaní a pokušení.

trpezliví v prenasle-

Otčenáš, de?a( ráz Zdravas. . . Ježiš, bičovaný bol. Svätá Mária . , . Sláva.

3. Tŕním korunovanie

Krista

ktorý

pre

nás'

Pána.

Rozjímanie. Zlomyseľní pomocníci diabla uplietli z ostrého tŕnia korunu a vtlačili ju na Ježišovu hlavu. Obliekli ho — ako kráľa — do šarlátového plašia na posmech a posmešne mu preukazovali úctu. — Uznávajme Pána Ježiša za svojho opravdivého kráľa a radšej trpme s Ním pohanenie a potupu, ako by sme mali byť bez Neho a proti Nemu svetom oslavovaní. — U č m e sa od Pána Ježiša trpezlivo a s radosťou znašaf potupu a posmech sveta pre Jeho sväté Meno. " Otčenáš, desaí ráz Zdravas . . . Ježiš, ktorý tŕním korunovaný bol. Svätá Mária. . . Sláva.

4. Nesenie

kríža na

pre

Bás

Kalváriu.

Rozjímanie. Náš Paa Ježiš Kristus bol vydaný Židom, aby ho ukrižovali. Na popravisko na Kalvárii si sám niesol preťažký kríž, ktorý mu nemilosrdne vložili na plecia- A k é žalostné bolo stretnutie s Jeho presvätou M a t k o u ! — U č m e sä od Ježiša a Márie ochotne a v y t n a l o znášať kríže tohto ž i v o ^ . — U č m e sa Pána Ježiša nasledovať po krížovej ceste. Otčenái, desaf ráz Zdravas . . . Ježiš, kríž niesol. Svätá Mária . . . Sláva

ktorý

pre

nás

5. Ukrižovanie a smrf Krista

Pána.

Rozjímanie. Keď Pán Ježíš s krížom konečne vystúpil na Kalváriu, napojili ho vínom smiešan ý m . s o žlčou, vyzliekli ho z rúcha, svalili ho na zem a jeho sväté ruky a nohy pribili na kríž. Jeho preblahoslavená Matka musela toto vidieť a tiež za jej prífonnosti jej bolestného Syna zdvihli s krížom. Videla, ako tri hodiny umieral vi ú c medzi zločincami. — Učme sa od ukrižovaného Ježiša medt f sa za svojich nepriateľov: „Otče, odpusť im" a odpúšťajme aj my z o srdca. — Buďme povďační Pánu Ježišovi za jeho veľkú lásku k nám, milujme ho a z lásky k nemu zriekajme sa svetských márnosti. Otčenáä, desaf ráz Zdravas. . . Ježiš, ukrižovaný bol. Svätá Mária . . . Sláva.

ktorý

pre

nás

III. Tretia časí svätého ruženca — slávnostný ruženec. (Modlí sa v stredu, v sobotu a v nedelu.) 1. Zmŕtvychvstanie

Krista

Pána.

Rozjímanie. Pán Ježíš na tretí deň po smrti vstal zmŕtvych ako víťaz nad smrťou a potešil svojich. On už nezomrie a nie je už podrobený utrpeniu. — Silne verme, že víťazný Kristus je pravý Boh a že slávne vzkriesi aj každého

veriaceho, ktorý bol živým údom tajomného tela Kristovho. — U č m e sa povstať z hrobu hriechu a žiť novým životom. Otčenáš, desať ráz Z d r a v a s . . . Ježiš, zmŕtvych vstal. Svätá Mária . . . Sláva.

2. Nanebevstúpenie

Krista

ktorý

slávne

Pána.

Rozjímanie. V štyridsiaty deň po vzkriesení prišiel čas, aby sa Pán Ježiš odobral k Otcovi. Požehnal svojich učeníkov a sprevádzaný anjelmi vstúpil na nebesá. — U č m e sa nebo považovať za svoju pravú \Iasť a správajme sa tu na zemi ako cudzinci a pútnici. — U č m e sa od Ježiša trpezlivo znášať muky a kríže na tomto svete, lebo ony nás vedú do nebeských výšin. Otčenáš, desať ráz Zdravas . . . Ježiš, nebesia vstúpil. Svätá Mária . . . Sláva.

3. Soslanie Ducha

ktorý

slávne na

Svätého.

Rozjímanie. Pán Ježiš, ktorý sedí na pravici Božej, soslal apoštolom Ducha Svätého, keď na jednom mieste spolu zotrvávali v modlitbe- Duch Svätý ich naplnil ohňom lásky b o ž e j a svojimi darmi, takže neohrozene hlásali Ježiša. — Túžme aj my po Duchu Svätom a po jeho daroch a pričiňme sa, aby sme sa stali hodnými účasti na nich modlitbou a čnostným, tichým životom. — U č m e sa od Panny Márie vytrvalo čakať Ježiša. Otčenáš, desať ráz Zdravas . . . Ježiš, ktorý nám Ducha Svijtého soslal. Sviitá Mária . . . Sláva,

4. Nanebevzatie

Panny

Márie.

Rozjímanie. Panna Mária opustila túto zem — podľa nábožného ústneho podania — dvanásť rokov po Zmŕtvychvstaní jej božského Syna. Apoštolí uložili jej telo s najväčšou úctou do hrobu. Na tretí deň znova otvorili hrob, ale už tam nebolo. Jej Syn ho vzkriesil a vzal ho do neba. Anjeli s plesaním sprevádzali svoju Kráľovnú na víťaznej ceste do nebeskej slávy. — Radujme sa nad slávou, ktorou Ježiš o d u e n i l svoju Matku po smrti. Pamätajme na to, že m u n m e kráčať po tej istej úzkej ceste čnosti, keď sa chceme po smrti radovať s jeho Matkou, po ktorej kráčala aj ona. — Prosme Máriu, aby nám u svojho Syna vyžiadala milosť šťastnej smrti. Otčenáš, desať ráz Zdravas Mária . . . Ježiš, Panna, do neba vzal. Svätá Mária . . . Sláva.

5. Korunovanie

Panny

ktorý (a,

Márie.

Rozjímanie. Keď prišla Panna Mária do nebeskej slávy, všetci nebešťania ju s plesaním odprevádzali k trónu božskej Velebnosti a najsvätejšia Trojica ju povýšila nad všetkých svätých a nad všetky anjelské sborv. K ich najväčšej radosti bola korunovaná za Kráľovnú nebies a zeme. — Ctime a milujme Pannu Máriu, ako Matku a Kráľovnú svoju a utiekajme sa k nej v o všetkých úzkostiach a potrebách. —* U č m e sa od Panny Márie až do smrti verne zotrvať. Nasledujme horlivo jej čnosti, predovšetkým jej

čistotu, pokoru, lásku trpezlivosť v trápení.

Bohu

a nepremoženú

Otčenáš, desaf ráz Zdravas Mária . .. Ježiš, Panna, v nebi korunoval. Svätá M á r i a . . . Sláv a.

ktorý fa,

Zakončenie. Ďakujeme Tebe, všemohúci Bože, za všetky dobrodenia Tvoje, ktorý žiješ a kraľuje š na veky vekov. — Amen. f . Po pôrode Panna, neporušenou si ostala. ]?• Rodička Božia, primlúvaj sa za nás. M o d l i m e s a . Bože, ktorého jednorodený Syn skrze život, smrť a vzkriesenie svoje nám odmenu večného spasenia vydobyl, daj, prosíme, aby sme, ktorí presvätým ružencom preblahoslavenej Panny Márie tieto tajomstvá ctíme a o nich rozjímame, to, č o obsahujú, nasledovali, a č o prisľubujú obsiahli. Skrze tohože Krista, Pána nášho. — 1?. Amen.

Litánie loreíánske. Pan^, zmiluj sa nad nami! Kriste, zmiluj sa nad nami ! Pane, zmiluj sa nad nami 1 Kriste, usl> š nás 1 Kriste, vyslyš nás ! Olče s nebies, Bože, — :miluj sa nad nami ! Synu, Vykupiteľu sveta, Bože, — zmiluj sa nad nami 1 Duchu Svätý, Bože, — zmiluj sa nad nami! Svätá Trojica, jeden Bože, — zmiluj sa nad nami !

Svätá Mária, Svätá Božia Rodička, Svä'á Panna Panien, Matka Kristova, Matka Božej milosti, Matka najčistejšia, Matka najčistotnejšia, Matka nepoškvrnená, Matka neporušená, Matka premilá, Matka predivná, Matka dobrej rady, Matka Stvoriteľa, Matka Spasiteľa, Panna najmúdrejšia, Panna ctihodná, Panna chvalitebná, Panna mocná, Panna dobrotivá, Panna verná, Zrkadlo spravodlivosti, Stolica múdrosti, Príčina našej radosti, Nádoba duchovná, Nádoba počestná, Výborná nádoba pobožnosti, Ruža duchovná, Veža Dávidova, Veža zo slonovej kosti, Dom zlatý, Archa úmluvy,

Brána nebeská, Hviezda ranná, Uzdravenie nemocných, Útočište hriešnikov, Potešenie zarmútených, Pomocnica kresťanov, Kráľovná anjelov, Kráľovná patriarchov, Kráľ&vná prorokov, Kráľovná apoštolov, Kráľovná mučeníkov, Kráľovná vyznavačov, Kráľovná panien, Kráľovná všetkých svätých, Kráľovná bez poškvrny dedičného hriechu počatá,

-ta B R)

N 3

"O O

Kráľovná presvätého ruženca, Kráľovná pokoja, Baránku Boží, ktorý snímaš hriechy sveta, — odpusť nám, Pane ! Baránku Boží, ktorý snímaš hriechy sveta, — vyslyš nás, Pane! Baránku Boží, ktorý snímaš hriechy sveta, — zmiluj sa nad nami! P o d t v o j u o c h r a n u utiekame sa, svätá Božia Rodička, prosbami našimi nepohŕdaj v potrebách našich, ale z každého nebezpečenstva v y s l o b o d nás vždy, ty slávna a požehnaná Panna— Pani naša, Prostrednica naša, Orodovnica naša, so Synom svojím nás smier, Synovi svojmu

nás porúčaj a k Synovi svojmu ó sladká Panna Mária. Amen.

nás

priveď,

Veľký otče, svätý Dominik, tu v ž d y na nás láskavé pozeraj a v hodinu našej smrti za nás sa primlúvaj. Y- Oroduj za nás, blahoslavený otec, Dominik. l|. A b y sme sa stali hodní prisľúbení Kristových. M o d l i m e s a : Bože, ktorý si Cirkev svoju zásluhami a učením svätého Domihika, vyznavača svojho, nášho Otca, osvietiť ráčil, daj, aby Cirkev na jeho orodovanie časnou p o m o c o u oplývala a v duchovnom rozkvete vždy napredovala. Skrze Krista, Pána nášho. — A m e n . (Tu sa môžu vykonal ešte príležitostné modlitby.)

Kráľovná presvätého Oroduj za nas.

ruženca.

(Tri razy.)

(Odpustky 300 dní za každý vzdychy

^f. So svojím milým Synom. Nech nás požehná Panna Mária. (Odpustky 300 dní.l

Požehnanie f všemohúceho Boha Otca i Syna i Ducha Svätého nech sostúpi na nás skrze o r o dovanie Kráľovnej presvätého ruženca a ostane s nami v ž d y c k y . — A m e n .

Pieseň po ruženci. 1. Ruženec sme dokončili, — Teba, Matka pozdravili. Pobožnosti prijmi naše, — dneska a tiež v každom čase.

2. Ruženec keď modlíme sa, — vonným vencom vdačíme sa. — S tebou najsvätejšia Panna — chválime tiež Krista Pána. 3. Mária, o Matka milá, — T y si ruža roztomilá, — ktorá kvitne v sdrci našom, — kvitne spolu s Božím Synom. 4 Kráľovná ty ružencová, — počui našich prosieb slová. — Pre chorých bud uzdravením, — pre smutných zas poteš ním. • 5. Pozri s trónu nebeského, — na vlasť ľudu slovenského, — zavarui nás všetkej zloby, — ťažkých hriechov o d poroby. . 6. Ktorí Matkou nezvú Teba, — vypros že im svetla s neba, — aby Mária Ta znali, — s nami vrúcne milovali 7. A na koniec pro íme Ta, — za č o denne modlíme s a : -— ktď ra'. skloníme v hrob hlavu, — vypros všeflíým večnú slávu.