Infokniha - Albánsko

Albánsko

Váženíhostia

Práve ste otvorili malého sprievodcu, ktorého sme pre Vás vytvorili, a ktorý bude Vaším verným radcom a spoločníkom počas Vášho dovolenkového pobytu v Albánsku.

Dovoľte nám srdečne Vás privítať v mene cestovných kancelárii TIP travel, Tatratour, Koala Tours a  Seneca Tours.

Dúfame, že prežijete čo najpríjemnejšie chvíle letného oddychu a zároveň Vám v prípade potreby ponúkame našu pomocnú ruku.

Milí klienti, v mene našich cestovných kancelárií vám prajeme veľa slnka, oddychu, krásnych dojmov a pokojné strávenie vášho pobytu. My vynaložíme maximálne úsilie na to, aby ste boli spokojní so službami, ktoré tu naše CK poskytujú. Veríme, že aj vďaka nám sa domov vrátite dokonale odpočinutí s množstvom krásnych letných zážitkov.

Vaša delegátka & tím CK

Vitajte v slnečnom Albánsku!

Albánsko infoservis

Milí hostia, predkladáme

Vám túto informačnú knihu, ktorú sme vypracovali v snahe uľahčiť a spríjemniť Vám pobyt v tejto slnečnej destinácii.

Počas vyhradených konzultačných hodín vám radi pomôžeme pri výbere zaujímavých fakultatívnych výletov a v prípade záujmu vám poskytneme informácie o okolí. Sme presvedčení, že ak sa vyskytne akýkoľvek problém, určite sa nám ho spoločne podarí vyriešiť k vašej spokojnosti. Radi prijmeme všetky vaše prípadné podnety, návrhy a pripomienky.

V prípade potreby nevyhnutného kontaktovania delegátky CK mimo návštevných hodín priamo v hoteli, zastihnete ju aj na mobilnom telefónnom čísle, ktoré ste obdržali po prílete.

Albánsko

Letná dovolenka a zaslúžený odpočinok v nádhernej krajine s nádychom exotiky. Tyrkysové more, široké piesočnaté pláže, kvalitné ubytovanie a služby - to je dnešné Albánsko.

V Albánsku objavíte veľa zaujímavých miest, ktoré sa oplatí vidieť. Obrovskou výhodou je, že väčšina z nich nie je zatiaľ pohltená turizmom. Poďte s nami spoznať čaro tejto dosiaľ málo objavenej krajiny. Naším cieľom je vyjsť v ústrety Vašim očakávaniam.

Geografia a príroda

Veľká časť krajiny je hornatá, priemerná nadmorská výška je 708 m a najvyšší vrch Korabi má 2 753 m. Väčšina obyvateľov žije na juhu, v centrálne položených nížinách a na pobrežnej rovine.

Klíma je v Albánsku stredomorská, s horúcimi a suchými letami a miernymi daždivými zimami v nížinách. Na horách vo vnútrozemí počas zimy aj sneží, v niektorých roklinách sa drží sneh dokonca celoročne. V nížinách býva 270 až 300 dní v roku slnečných a more je dostatočne teplé na kúpanie od mája do októbra. Najstudenší mesiac je január, kedy sa priemerná teplota v nížinách pohybuje od +5 do +10 °C a vo vnútrozemí klesá až na -10 °C. V najteplejšom mesiaci júli býva vo vnútrozemí až 40 °C, avšak pri mori je aj vďaka vánku oveľa príjemnejšie počasie. Celá krajina je pretkaná riekami, najväčšie sú využívané pri výrobe elektriny. Vo väčšine riek žijú vydry, čo svedčí o čistote vody. Albánsko má takmer 500 km morského pobrežia. Jadranské more strieda na juhu Iónske more. Pobrežie Iónskeho mora je veľmi členité, so skalnými zátokami. Žijú tu vzácne druhy netopierov a niekoľko druhov morských aj suchozemských korytnačiek. Príležitostne sa tu objavia aj stredomorské tulene. Pri Jadranskom mori sú naopak aj nízko položené zálivy ako je napríklad záliv pri Durrës, ktorý už od stredoveku slúžil ako prístav. V týchto nížinách vytvorili rieky vlievajúce sa do Jadranu mokrade, ktoré poskytujú ideálne útočisko pre pelikány a kormorány. Najväčším jazerom (aj v rámci Balkánu) je Skadarské jazero rozkladajúce sa na hraniciach s Čiernou Horou. Na rozdiel od Skadarského jazera je Ochridské jazero (na hraniciach s Macedónskom) výnimočne hlboké. Vek Prespanských jazier a Ochridského jazera sa odhaduje na 2 - 4 milióny rokov, preto sa v ich vodách vyvinuli unikátne druhy rýb. Viac ako jedna tretina územia je zalesnená. Lesy sú domovom rozmanitých živočíšnych druhov vrátane vlkov, medveďov, diviakov a kamzíkov. Do viacerých prírodných parkov sa dostane veľmi tažko, sú odľahlé a nie sú tam žiadne hotely ani kempy.

základné informácie

Úradný jazyk – albánčina, abeceda - latinka

Náboženstvo – 57% islam - sunitskí moslimovia, 10% rímski katolíci, 7 % pravoslávni, 2 % bektaši (moslimská sekta), zvyšok - ostatní kresťania, ateisti

Dĺžka letu – cca 1,5 hodiny

Časový posun – bez časového posunu

Letisko - Tirana

Teplota vzduchu

Miestny názov Albánska – Shquipëria

Vznik republiky – 28.11.1912

Susedné štáty – Srbsko, Čier.Hora, Macedónsko, Grécko

Systém vlády – parlament. demokracia s prezidentom

Priemerná dĺžla života - 77,04 rokov

Nerastné bohatstvo – ropa, zemný plyn, železná, medená a chrómová ruda

rozloha 28 748 km2 počet obyvateľov 2,872 mil. hlavné mesto Tirana mena lek

Albánsko sa stalo nezávislou krajinou v roku 1912 po porazení tureckej ríše v Balkánskych vojnách. Počas prvých 30 rokov existencie moderného albánskeho štátu bolo Albánsko niekoľkokrát napadnuté a okupované susednými krajinami. Vláda, ktorá sa chopila moci v roku 1944, používala na svoje udržanie kombináciu teroru, nacionalizmu a izolácie. Padla až dlho potom ako skončili komunistické režimy v iných európskych krajinách.

V rokoch 1991-92 a znovu v roku 1997 zachvátili krajinu občianske nepokoje hraničiace s anarchiou. Po optimizme prvých niekoľkých rokov demokracie bol rok 1997 skľučujúci. Stredné spoločenské triedy vycítili, že sa im nečrtá svetlá budúcnosť a že jedinou nádejou pre ich deti je život v zahraničí. Tak sa tento rok stal počiatkom exodu vzdelaných Albáncov.

Durrës

Tirana

Od tej doby však Albánsko urobilo mnohé kroky k zmene k lepšiemu. Vyrástli tu kvalitné hotely, reštaurácie, cestné komunikácie boli opravené. Efektívne funguje aj verejná doprava. Niektoré problémy však existujú dodnes - nemocnice a školy majú nedostatok financií a personálu, chronický nedostatok elektrickej energie bráni rozvoju podnikania a systémová korupcia odrádza zahraničných investorov a podkopáva dôveru Albáncov v štátne inštitúcie. Pozitívne je, že tieto problémy sa v ničom nedotýkajú návštevníkov krajiny.

Štátne zriadenie a administratívne členenie Albánsko je parlamentnou demokraciou, ustanovenou ústavou prijatou v roku 1998. V jednokomorovom parlamente zasadá 140 členov, z ktorých 40 je volených priamo voličmi a 40 vyberaných politickými stranami podľa sytému pomerného zastúpenia. Poslanecký mandát trvá 4 roky. Prezident je volený každých 5 rokov parlamentom tajnou voľbou. Na jeho zvolenie je potrebná 3/5 väčšina. V čele miestnych samospráv stoja starostovia volení priamou voľbou a rady volené systémom pomerného zastúpenia. Ďalej existuje 12 prefektúr vedených poverenou centrálnou správou. Prefektovia stoja na čele miestnych sekcií ministerstiev a majú dohľad nad činnosťou miestnych rád. Od roku 2009 je Albánsko členom NATO a v súčasnosti sa usiluje o integráciu do EÚ.

Ekonomika

Keď sa v roku 1992 ujala vlády v krajine Demokratická strana, ekonomika bola v ruinách. Od roku 1989 klesol HDP na 50%. Nová vláda v záujme oživenia ekonomiky zaviedla reformný program zahŕňajúci liberalizáciu cien a menového systému, zmenu dôchodkovej politiky, vytvorenie právneho sytému upravujúceho podmienky trhovej ekonomiky a činnosť súkromného sektora. Zmeny priniesli ekonomický rast a stabilizáciu meny, ale súčasne zvýšenú nezamestnanosť. V roku 1997 problémy vyústili do občianskych nepokojov. Od roku 1998 rastie HDP každým rokom vďaka rozvoju výstavby a služieb. Ekonomický rast ďalej podporujú prevody peňazí Albáncov žijúcich v zahraničí, hlavne v Grécku a Taliansku. Veľká časť výstavby domov je financovaná práve týmito emigrantami. Albánsko má bohaté zásoby prírodného bohatstva, chróm, meď, uhlie, ropu a zemný plyn, ale z dôvodu absencie dostačujúcej infraštruktúry sa nedajú suroviny efektívne ťažiť.

Shëngjin

história

Predkovia dnešných Albáncov sú Ilýri. V 3. storočí p.n.l. založil Ilýrsky kmeň Adriaenov svoje hlavné mesto v Skadare. Od 2. storočia p.n.l. ovládli územie Rimania. V roku 395 n.l., kedy došlo ku konečnému rozdeleniu Rímskej ríše, pripadlo územie Albánska k jej východnej časti - Byzantskému impériu.

Nasledujúce storčia prebiehali na území dnešného Albánska rôzne boje o vládu (Bulhari, Normani, Sicílčania, Slovania, Benátčania). Od začiatku 15. storočia bolo aj Albánsko v područí Osmanskej ríše. Kresťania síce nemuseli konvertovať na islám, napriek tomu tak činili vo veľkom množstve. Dôvody boli praktické: kresťania platili dane, ktoré moslimovia platiť nemuseli.

Kresťania sa museli vzdať svojich synov, ktorí sa stávali moslimami a boli vychovávaní ako štátni úradníci a ako príslušníci janičiarskych zborov osmanskej armády. Turecká nadvláda trvala s prestávkou takmer 400 rokov. Počas tohto obdobia sa preslávil a stal národným hrdinom Gjergj Kastrioti Skënderbeu (Skanderbeg) /1405-1468/, ktorý sa stal symbolom albánskeho národného obrodenia. Chlapec sa narodil v šľachtickej rodine, no keď mal 18 rokov, bol poslaný na dvor sultána, konvertoval na islam a bojoval na jeho strane. Neskôr sa stal guvernérom albánskeho mesta Kruje. Potom pod vplyvom smrti otca, starších bratov a albánskeho ľudu, počas bitky na strane osmanov dezertoval s 300 vojakmi a vrátil sa na hrad do Kruje. Konvertoval späť na kresťanstvo a organizoval odboj proti Turkom. Podarilo sa mu spojiť predstaviteľov kmeňov, ktoré žili na území Albánska a dokázal so 7 tisícovou pechotou a 8 tisícovým jazdectvom a minimálnymi stratami poraziť 25 tisícovú tureckú armádu. Skanderbegove víťazstvo obletelo celú Európu, keďže to bola jedna z mála bitiek, ktorú Turci dovtedy prehrali. Tento úspech sa mu vďaka jeho skvelej stretégii podarilo niekoľkokrát zopakovať. Avšak v krajine bola spúšť, hladomor a Skanderbeg zomrel na maláriu, keď išiel žiadať o pomoc Benátky a Svätú stolicu v Ríme. Jeho stúpenci ešte bránili hrad Kruje spolu s pomocou, ktorú dostali od Benátok, ale nakoniec boli porazení a Turci znovu obsadili Albánsko. Zástava národného hrdinu Skanderbega sa stala albánskou národnou zástavou.

V 19. storčí sa formovalo hnutie s myšlienkami vlastenectva a hľadania národnostnej identity. Po 1. balkánskej vojne v roku 1912 uznali veľmoci Rakúsko, Británia, Francúzsko, Nemecko a Rusko formálne nezávislosť Albánska. V priebehu 1. svetovej vojny sa krajina rozpadla na množstvo autonómnych území pod vplyvom rôznych krajín. Jedným z vodcov, ktorí sa počas tohto obdobia objavili, bol Ahmet Zogu, vodca klanu z oblasti Mati. V roku 1924 sa pehlásil za prezidenta a začal pracovať na odstránení svojich odporcov. V roku 1928 sa prehlásil za  Zogu I., kráľa Albánska a vyhlásil novú ústavu, korá mu priznávala takmer neobmedzenú moc. V roku 1939, keď Mussolini Albánsko anektoval, Zogu s rodinou utiekol do zahraničia. Zaujímavosťou je, že manželka kráľa Zogu I. bola operná speváčka Geraldine, rodená Apponyiová z Oponíc pri Nitre. Albánsko zostalo súčasťou Talianska viac ako 4 roky. Keď v roku 1943 Taliansko kapitulovalo, okupačná armáda sa tu rozpadla a na scénu nastúpil Wehrmacht. Bola vytvorená regentská rada pozostávajúca z albánskych politikov, ktorí boli ochotní s Nemcami spolupracovať. V krutej vojne, ktorá nasledovala, bojovali Albánci na strane Nemcov, ale aj proti nim, jeden proti druhému. Nemcov z krajiny definitívne vyhnali partizánske brigády a k moci sa dostala komunistická vláda.

Náboženstvo

Komunistická éra

Na konci vojny bola krajina zdvestovaná. Spojené národy realizovali programy podpory, Juhoslávia poskytla svojmu susedovi tiež veľkorysú ekonomickú pomoc. Priemysel, bankovníctvo a doprava boli znárodnené, vznikli štátne statky a družstvá. Komunistický líder Enver Hodža, ktorý sa dostal k moci ako vodca protifašistického povstania a považoval sa za pravoverného Stalinovho žiaka, bol od roku1944 predseda vlády. Spory Hodža obykle riešil likvidáciou tých, čo s ním nesúhlasili. Za Hodžovej vlády bolo popravených vyše 6-tisíc odporcov režimu, ďalších 7-tisíc ich zomrelo v pracovných táboroch. Hodža bol dlhé desaťročia presvedčený, že len on sám je povolaný dávať presný výklad komunistických dogiem. Dal pozatvárať všetky mešity i kostoly a Albánsko vyhlásil za prvý ateistický štát sveta. Jeho vládu dodnes Albáncom pripomína trištvrte milióna betónových bunkrov, ktoré dal v trojmiliónovej krajine postaviť v rámci paranoidnej prípravy na obranu proti agresorom. V boji o ideologickú čistotu sa postupne rozišiel so všetkými komunistickými spojencami Albánska. Už v roku 1948 prerušil väzby s Belehradom, v roku 1964 s Moskvou a v roku 1978 aj s Pekingom. Medzinárodná izolácia zakonzervovala v Albánsku nepredstaviteľnú biedu a zaostalosť. Keď v roku 1985 zomrel, jeho krajina mala vo svete povesť posledného skanzenu stalinizmu a chudobinca Európy. Hodžov kult osobnosti ho ešte o šesť rokov prežil. Až po víťazstve revolúcie začali Albánci strhávať jeho aj Stalinove sochy. Enverizmus, stihomamná nacionalistická forma komunizmu, je odvtedy postavený mimo zákona.

V roku 1967 pod vplyvom čínskej kultúrnej revolúcie komunistická vláda zakázala náboženstvo a tak sa Albánsko stalo prvým ateistickým štátom na svete. Kostoly a mešity boli zrúcané alebo premenené na sklady a športové haly. Kňazi a duchovní boli buď zastrelení alebo uväznení. Praktizovanie náboženstva zostalo trestným činom až do mája 1990. V Skadare dal Enver Hodža vybudovať národné múzeum ateizmu.

V Albánsku sa ľudia hlásiaci sa k náboženstvu delia približne takto: 70% moslimov, 20% pravoslávnych a 10% katolíkov a nepočetnú židovskú komunitu. V dobe nadvlády Turkov konvertovalo mnoho Albáncov na islamskú vieru. Katolíci prežívali vo vysokohorských oblastiach na severe a v prímorských mestách ako napríklad Skadar. Naopak na juhu sú takmer výlučne pravoslávni kresťania. V krajine je rozšírený "bektašizmus" - sufický islámsky rád založený v 13. storočí. V dobe nadvlády Osmanov bol oficiálnym islámskym prúdom sunnitizmus. Bežných kresťanov žijúcich na území balkánskych provincií však viac priťahoval sufizmus, ktorého rituály a obrady boli ľudu bližšie. Sufisti veria, že človek môže dosiahnuť spojenie s Bohom prostredníctvom svojich osobných kvalít, skúseností a pomocou rozjímania. Dervišký rád Bektaši prenikal do Albánska postupne a o jeho rozšírenie sa zaslúžili duchovní zvaní derviši alebo "baba" (otcovia) cestujúci po krajine. Aktívne sa podieľali na zahrnutí miestnych tradícií do náboženských ideí a to vrátane pozostatkov pohanstva udržovaných v horách. Babovia sa po pokuse o potlačenie presunuli do hôr a postavili si sídla vo

vysoko položených odľahých miestach. Rád Bektaši bol v Turecku zrušený v roku 1925 a od tej doby má hlavné sídlo rádu v Albánsku. Pravoslávna cirkev v Albánsku je samostatná, tzv. autokefálna, čo znamená, že si vysväcuje vlastných biskupov a je nezávislá. Jej najvyšším predstviteľom je arcibiskup. Albánska cirkev vyhlásila autokefalitu v roku 1922 a bola uznaná konštantínopolským patriarchom v roku 1937.

Malý slovník

Vitajte - Mirëserdhët

Dobré ráno - Mirë mengjes (asi do 11 hod.)

Dobrý deň – Mirë dita (počas dňa)

Dobrý večer – Mirë mbrëma

Dobrú noc - Natën e mire

Ahoj – Përshëndetje

Dovidenia – Mirupafshim

Prosím – Ju lutem

Ďakujem – Faleminderit

Prepáčte – Me falni

Áno – Po

Nie – Jo

Ako sa máte? - Si jeni?

Na zdravie - Gëzuar

Nerozumiem – Nuk kuptoj

Polícia - Polici(a)

Lekáreň – Farmacia

Pohotovosť – Urgjenca

Nemocnica - Spitali

Zatvorené – Mbyllur

Otvorené – Hapur

Dámy (toalety) – Gra (të)

Páni (toalety) – Burra (t)

Nejem mäso – Nuk ha mish

Nejem ryby – Nuk ha peshk

čaj – çaj

káva - kafe

cukor – shequer

voda – uji

nesýtená minerálka - uji mineral pa gaz

sýtená minerálka - uji me gaz

čísla L

1   një

2  dy

3  tre

4  katër

5  pesë

6  gjashtë

7  shtatë

8  tetë

9  nëntë

10 dhjetë

11  njëmbëdhjetë

12 dymbëdhjetë

20 njëzet

21 njëzetenjë

30 tridhjetë

40 dyzet

50 pesëdhjetë

100 (një) qind

1000 (një) mijë

víno – verë pivo – birrë soľ - kripë chlieb - bukë mlieko - qumësht

Koľko stojí? - Sa kushton?

pondelok - e Hënë utorok - e Martë streda - e Merkurë štvrtok - e Enjtë piatok - e Premtë sobota - e Shtunë nedeľa - e Dielë

Zaujímavosti

Kultúrne rozdiely

Albánci si potriasajú rukou keď sa predstavujú, vítajú a lúčia s niekým, koho už poznajú. Medzi priateľmi sa na obe líca bozkávajú muži i ženy. "Áno" sa dáva najavo zavrtením hlavou zo strany na stranu, ako je naše "nie". Obvyklým gestom na vyjadrenie "nie" je mierne povytiahnutie obočia, niekedy sprevádzané miernym klapnutím jazyka. Zdvihnutie celej brady je veľmi výrazným "nie". Albánci však niekedy chcú vychádzať turistom v ústrety a používajú nealbánske pohyby hlavy pri vyjadrení súhlasu či nesúhlasu.

Bezpečnosť a doprava

Albánsko je pre návštevníkov bezpečnou krajinou. Tradičná pohostinnosť sa prejavuje tak, že cudzinci sú prijímaní s veľkým rešpektom. Takmer všetci Albánci vám pomôžu keď sa stratíte, alebo budete mať nejaké problémy. Je potrebné dávať pozor na cestách, kde sa častejšie ako u nás vyskytujú dopravné nehody. Počas komunizmu tu takmer neexistovali osobné autá a tak má väčšina obyvateľov vodičský preukaz len relatívne krátko. Na cestách môžete stretnúť hospodárske zvieratá. Najobľúbenejšou značkou áut je Mercedes. Po cestách sa preháňajú Mercedesy rôzneho roku výroby. Mnohé z nich majú nemecké ešpézetky a ich majitelia sa o ne vzorne starajú.

Jazyk

Albánčina je indoeurópsky jazyk. Považuje sa za jeden z najstarších jazykov v Európe a v rámci indoeurópskych jazykov tvorí samostatnú vetvu. S rumunčinou a inými románskymi jazykmi má albánčina niektoré spoločné slová a gramatické prvky. Albánsko bolo súčasťou tureckej ríše viac ako 400 rokov, preto sa niektoré turecké slová stali súčasťou albánčiny. Vyskytujú sa v nej tiež grécke a slovanské výrazy. Albánci sú na obtiažnosť svojho jazyka pyšní. S potešením vám budú vysvetľovať, že albánčina má 36 písmen a že starí ľudia, žijúci na opačných stranách krajiny, si navzájom nerozumenjú kvôli rôznym dialektom. Ak sa naučíte zopár albánskych slov, veľmi to ocenia. Okrem spisovnej albánčiny existujú 3 dialekty: nárečie arbëresh, ktorým sa hovorí v južných častiach Talianska, kde sa Albánci usadili po obsadení krajiny Turkami, Ghegským nárečím sa hovorí v Kosove, Čiernej Hore, v severozápadnom Macedónsku a v severnom Albánsku a Toskičtinou sa hovorí v južnom Albánsku, južnom Macedónsku a Skopje a v niektorých dedinách severného Grécka. Spisovný jazyk vychádza z toskického dialektu.

Etnické skupiny

Väčšina obyvateľov sú etnickí Albánci. Najväčšou menšinou je grécky hovoriaca menšina sústredená na juhozápade. Väčšina Grékov však odišla za prácou do Grécka a preto sú dediny v tejto obalsti vyľudnené. Druhá najpočetnejšia skupina sú Rómovia, veľa z nich žije v extrémnej chudobe. Ďalej tu žijú Arumuni, Egypťania a Slovania (Macedónci, Srbi a Čiernohorci). Arumuni sú pôvodne sezónni pastieri a hovoria jazykom podobným rumunčine. Etnickí Egypťania (Jevg) sú údajne potomkami egyptských námezdných vojakov, ktorí prišli do Albánska s armádou Alexandra Veľkého. Rozprávajú po albánsky. S egyptskými komunitami sa stretávame aj v ostatných balkánskych krajinách. Egypťania sú často spájaní s Rómami, ale líšia sa fyzicky, jazykom ako aj tým, že sú viac integrovaní v albánskej spoločnosti.

Bunkre

Krvná pomsta

Je starodávnym mechanizmom riešenia vážnych sporov medzi klanmi. Ide o kódex ešte z čias stredoveku týkajúci sa mužov, ženy a deti sú vylúčené. Ak je člen jedného klanu zabitý členom nepriateľského klanu, treba jeho smrť pomstiť. Ak sa tak stane, dotknutá rodina zase musí zabiť aktéra pomsty alebo jedného z najbližších mužských príbuzných. Rodiny sa môžu uzmieriť svadbou medzi členmi rodín, vyplatením alebo slovným uzmierením. Komunisti potláčali praktizovanie krvnej pomsty, ale v 90. rokoch sa tento zvyk vrátil.

Vládu komunistického diktátora Envera Hodžu dodnes pripomína 750 tisíc betónových bunkrov, ktoré dal v trojmiliónovej krajine postaviť v rámci paranoidnej prípravy na obranu proti agresorom. Postavené sú v mestách, cintorínoch, na kopcoch i na morskom pobreží. Zmyslom bunkrov bolo, že umožňovali vedenie partizánskej vojny v nížinách. Veľké bunkre mali stále posádky. Bunkre neboli nikdy použité v boji, aj keď obyvatelia sa pravidelne a povinne zúčastňovali evakuačných nácvikov. Vzhľadom na ich množstvo a tony betónu, ktoré boli použité na ich stavbu, je ťažké odstrániť ich. Postavili ich skutočne poctivo, steny sú hrubé aj dva metre a bunker je zapustený až 1,5 m do zeme.

Matka Tereza

Matka Tereza (1910 - 1997) bola rádová sestra albánskeho pôvodu, zakladateľka rehoľného rádu Kongregácia misionárok lásky a nositeľka Nobelovej ceny za mier. Ako osemnásťročná premýšľala o svojej budúcnosti. Túžila po misiách a jediná cesta ako sa dostať do vysnívanej Indie, bol vstup do rehole. Neskôr dostala dovolenie žiť mimo kláštora a pracovať v kalkatských chudobných štvrtiach. Odišla z rehole a obliekla si biele sárí s belasým okrajom a krížom na ramene. Pridala si k rehoľným sľubom (chudoba, čistota, poslušnosť) ešte štvrtý sľub: poskytovať horlivú a dobrovoľnú službu tým najúbohejším. Jej Misionárky lásky sa dostali prakticky do celého sveta. Ponúkali pomoc tým najúbohejším – ľuďom bez domova, žobrákom, chorým. Zomrela vo veku 87 rokov. Jej telo ležalo v chráme týždeň pod sklom, zahalené štátnou indickou vlajkou. Indická vláda Matku Terezu poctila štátnym pohrebom rovnako ako Mahatma Gándhího.

Zaujímavé miesta, ktoré musíte vidieť

Berat - pamiatka UNESCO

Berat je jedno z najstarších a zároveň najkrajších albánskych miest je známe aj ako "mesto tisícich okien" vďaka nezvyčajným oknám vsadeným do fasád domov. Miesto, kde sa rozkladá dnešný Berat, bolo osídlené už v dobe bronzovej, približne pred 4 tisíc rokmi. Vláda v roku 1976 prehlásila mesto za pamiatkovú rezerváciu a tak tunajšie starobylé mešity a kostoly boli uchránené pred najzúrivejším ničením v rámci komunistickej kampane za ateizmus. V meste nájdete v tradičnom opevnenom dome etnografické múzeum, 3 nádherné staré mešity a hrad, v ktorého areáli sú mnohé stredoveké kostoly. V jednom z nich sa nachádza vzácna kolekcia ikon namaľovaných majstrom Onufrim (jeden z najväčších albánskych maliarov ikon zo 16. storočia).

Tirana

Bola založená začiatkom 17. storočia Sulejmanom Pašom z Mulelti. Predtým ako sa stala v roku 1920 hlavným mestom krajiny, bola len malým bezvýznamným mestečkom. Jediným dôvodom prečo vybrali práve Tiranu, bola jej geografická poloha v strede, na pomyselnej hranici oddeľujúcej severných Ghegov od južných Toskov. Do mesta boli prizvaní talianski projektanti a postavili tu obrovské námestie nazvané po národnom hrdinovi Skanderbegovi, široký bulvár, budovy ministerstiev, Národnej banky a radnice, hotel, kráľovský palác a niekoľko budov zahraničných veľvyslanectiev.

Okrem neobvyklej zmesi architektonických štýlov ponúka mesto návštevníkom niekoľko veľmi zaujímavých múzeí a viaceré možnosti pre zábavu. Nájdete tu stovky kaviarní, moderné bary, výborné reštaurácie. Tirana je asi jediným hlavným mestom, v ktorom nenájdete McDonalds. Zvláštnosťou sú premaľované staré paneláky. S touto myšlienkou prišiel umelec, pôvodne minister kultúry a následne starosta Tirany. Výrazné farby niekoho nadchnú a rozveselia, iní tvrdia, že príliš živé farby začínajú pripomínať cirkus.

Medzi miestne pozoruhodnosti, koré treba v Tirane navštíviť sa zaraďujú: Skanderbegovo námestie s jazdeckou sochou národného hrdinu Skanderbega, široký bulvár navrhnutý Mussoliniho emisármi ako perfektné miesto pre fašistické sprievody, mešita Et´hem Bej a vežové hodiny. Z múzeí odporúčame navštíviť Národné historické múzeum.

Apollonia

Staroveké mesto Apollonia bolo založené v 6. storočí p.n.l. korintskými kolonistami. Mesto sa rýchlo stalo významným centrom s opevnenými hradbami a honosnými budovami. Z vápenca dopraveného zo vzdialenosti 70 km, boli postavené chrámy, miestny pieskovec sa využíval pri stavbe domov. Aristoteles považoval Apolloniu za významný príklad oligarchického systému, pretože potomkovia gréckych osadníkov riadili mesto a dokázali si podvoliť veľkú časť pôvodného ilýrskeho obyvateľstva. Mesto bohatlo predovšetkým vďaka obchodu s otrokmi, miestnemu poľnohospodárstvu a prístavu. Malo vlastné mincovne, ktoré razili mince nájdené až v povodí Dunaja. Apollonia bola na rímskej ceste Via Egnatia, ktorá sa tiahla od mesta Dyrrachium (dnes Durrës alebo Drač) k dnešnému mestu Solún a odtiaľ cez Tráciu až do mesta Byzantion (dnešný Istanbul). Apollonia získala od rímskeho cisára Augusta, ktorý tu študoval, status slobodného a nedotknuteľného mesta, ktoré nemusí platiť dane. Okrem toho si mohlo mesto i naďalej voliť miestnu samosprávu a ponechať si grécky jazyk na rozdiel od ostatných rímskych koloniálnych miest.

Skadarské jazero

Skadarské jazero (albánsky Liqeni i Shkodrës), je krasové jazero na hraniciach Čiernej Hory a Albánska. Je to najväčšie jazero na Balkáne. Jeho rozloha kolíše od  370 km² do 530 km², z čoho približne jedna tretina pripadá Albánsku a zvyšné dve tretiny Čiernej Hore. Dosahuje hĺbku až 44 m. V roku 1996 bolo zahrnuté do Ramsarského zoznamu mokradí medzinárodného významu. Na tomto jazere prezimovávajú tisíce kormoránov a žijú tu posledné európske pelikány. Je napájané niekoľkými riekami a tiež 50 prameňmi, ktoré vyvierajú na dne jazera. Voda v celom jazere je čistá, úplne sa vymení za tri až šesť mesiacov. V jazerných vodách žijú rozmanité druhy rýb vrátane veľmi vzácnych, takmer vyhynutých druhov. Na jazere sa nachádza viac ako 50 ostrovov, jeden z nich slúžil ako väzenie. V severnej časti je jazero sčasti zasypané a premostené železnicou, ktorá slúžila na prepravu tovaru. Na jazere je rozvinutá miestna lodná doprava a miestni sa venujú rybolovu.

kuchyňa

Albánska kuchyňa je bohatá na stredomorské suroviny ako sú olivový olej a paradajky. Vynikajúce je jahňacie mäso, rovnako ako ryby z miestnych riek, jazier a mora. Špecialitou sú i vnútornosti.

Ovocie a zelenina sú v Albánsku skutočne kvalitné. Sú pestované prírodne vďaka tomu, že poľnohospodári si nemôžu dovoliť chemické hnojivá alebo pesticídy, ktoré sa musia dovážať. Najviac sa pri varení používajú paradajky, papriky, uhorky, baklažány, zemiaky, kapusta, cibuľa, cesnak, zelená fazuľka a fazuľa. Uhorky, papriky, baklažány sa na zimu nakladajú do vínneho octu. Typické jedlo albánskej kuchyne je baranie mäso. Najčastejšie sa pripravuje na ražni. Ďalšou variantou je paidhaqe, baranie rebierka grilované na drevenom uhlí. Bežne sa jedáva aj teľacie mäso. Milovníci vnútorností ocenia príležitosť pochutnať si na pokrmoch ako baranie srdce, pečeň, ľadvinky a mozog. Medzi špeciality patrí pacë koke, mastná polievka varená z baranej hlavy, ktorá sa tradične jedávala na raňajky a  kukurec, nasekaná pečeň v obale z čriev. Hlavným jedlom dňa je obed, jedáva sa typické jedlo gjëlle, ktoré zvyčajne pozostáva z pomaly duseného mäsa s rôznymi druhmi zeleniny ako sú paradajky, uhorky, zelené papriky a olivy. Šalát sa servíruje s olivovým olejom, octom, citrónovou šťavou a soľou.

Boza je letný nápoj vyrábaný z kukurice, pšeničnej múky, cukru a vody kvasením. Jeho chuť je osviežujúco sladko-kyslá a má malý obsah alkoholu (1%).

Mlieko a mliečne produkty, ako aj vajíčka sa používajú každodenne. Albánsky jogurt má vynikajúcu chuť. Jedáva sa samotný, pridáva sa do jedál, dezertov, alebo sa používa ako príloha. V lete sa na osvieženie pije cmar. Najznámejším syrom je biely syr z ovčieho mlieka.

Špeciality – ochutnajte typickú albánsku kuchyňu

Turli – rôzne druhy zeleniny - mrkva, baklažán, zemiaky, paradajky a iné sa navrstvia a dusia sa spolu s teľacím stehnom.

Shish Qebap – kúsky mäsa - baranieho, bravčového alebo hovädzieho, marinované a potom grilované na špajdliach, prekladané plátkami cibule. Qebap në letër je s prídavkom syra feta, zabalený a pečený v rúre.

Qofta – sú krokety z mletého mäsa spojeného vajíčkom v tvare malých placiek, karbonátkov alebo valčekov. Qoftë často nájdete aj v stánkoch rýchleho občerstvenia.

Sufllaqë alebo gjiro – kebab podávaný v placke z nekvaseného chleba so šalátom, hranolkami, kečupom alebo horčicou.

Byrek – placka z vrstiev lístkového cesta plnená mletým mäsom s nasekanou cibuľou alebo pórom, prípadne špenátom alebo slaným syrom.

Dezerty

Výber dezertov je široký. Sú vyrábané predovšetkým z mlieka, smotany, ovocnej šťavy a často podávané spolu so sirupom.

Pri zvláštnych príležitostiach sa podáva xupa, druh sladkého pudingu posypaného vlašskými orechami. Sladkosti sa častejšie jedia s kávou počas xhiro, podvečernej prechádzky. Kadaif a  halvu určite poznajú tí z vás, ktorí navštívili Turecko alebo Grécko. Tullumba sú valčeky cesta, pečené a obalené v sirupe. Sheqerpare sa pripravuje z malých guličiek sladkého cesta, pečených na masle.

V receptoch sa s obľubou používajú vlašské orechy a mandle. V lete sa ako dezert obvykle podáva ovociejablká, čerešne, broskyne, hrušky, melón, figy, hrozno, citrusy a marhule.

Ryby

Jazerná ryba koran a kapor sú obvykle dostupné len v okolí jazier, kde boli ulovené. Čerstvé morské ryby sú v ponuke pozdĺž celého pobrežia. Najčastejšie sa v reštauráciách stretnete s morskými rybami levrek (morský vlk), kocë a merluc (treskovitá ryba), na severe sa často podáva qefull (parmica). V jazerách a v pobrežných lagúnach sa chytajú ngjalë (úhory), koré sú miestnou vyhľadávanou pochúťkou. Rybári nasadzujú garnáty, lovia sa aj krevety. Slávky sa pestujú a aj zbierajú v Butrintskej zátoke. Chytajú sa tiež jedlé druhy žiab, z ktorých sa pripravujú povestné žabie stehienka, obvykle grilované.

nápoje

Víno

História pestovania vína v Albánsku je jednou z najstarších v Európe, vinohradníctvo je tu známe už z obdobia antiky. V posledných storočiach bolo pestovanie vínnej révy vplyvom islamu na ústupe. Tradíciu však úplne neprerušila ani islamská viera,

ani komunizmus. Mnohé z pestovaných odrôd sú pôvodné. Najvýznamnějšie biele odrody sú Debin e bardhe, Pules a Shesh a Berdhe a z červených vín odrody Debin e zeze, Kallmet, Shesh i zi, Serin a Vlosh. Kallmet je známy u nás pod maďarským synonymom Kadarka. Z medzinárodných odrôd sú tu rozšírené Aligote, Dimiat, Muscat Blanc, Rulandské šedé, Ryzling rýnsky, Tocai friulano, Trebbiano. Z červených odrôd je to hlavne Cabernet Sauvignon, Mavrud, Merlot, Pamid, Prokupac, Rulandské modré, Vranac. Na vývoz idú hlavne sladké vína. Kvalitou sú mnohé albánske vína a "koňaky" na svetovej úrovni.

Albánsky "konjak"

je snáď najčastejším suvenírom zahraničných návštevníkov. Nesie názov po albánskom národnom hrdinovi a kúpiť sa dá v škále od lacného bežného brandy až po 3,6 alebo 13 rokov v sudoch zrejúce lahodné moky.

Káva

je pre albánsku kultúru ešte charakteristickejšia ako raki. Typický albánsky spôsob prípravy je "kafe tureke" - zaliate horúcou vodou (naša turecká káva).

V kaviarňach a reštauráciách je to espresso.

Pivo

sa po albánsky povie "birra". Pivo nemá takú tradíciu ako víno, raki alebo brandy a začalo sa produkovať až v 20. storočí. V hlavnom meste sa varí značka Tirana a v meste Korça je to tiež pivo s rovnakým názvom - Korça.

Raki

je alkohol destilovaný z hrozna. Pije sa ako posilňujúci liek ráno, resp. ako aperitív alebo digestívum. Pripravuje sa tiež z moruší (mani). Slovansky hovoriace dediny pália aj slivovicu.

informácie od A po Z

A

B

Adresa

Počas dovolenky by ste mali mať vždy pri sebe adresu Vášho hotela s číslom izby a telefónnym číslom na delegáta (nájdete ho na informačnej tabuli).

Banky

Albánska menová jednotka sa nazýva lek, čo je tiež jedno zo slov vyjadrujúcich peniaze. Pri bankových prepážkach a v zmenárňach sa niekedy používa na označenie slova Lek označenie "ALL". Takmer všade sa dá platiť aj v eurách, z ktorých vám vydajú leky podľa denného kurzu. Kurz je cca 130 lekov za jedno euro.

C

D

Ceny

V porovnaní s cenami u nás sú bežné potraviny o niečo lacnejšie, drogéria je lacnejšia takmer o polovicu. Vo všeobecnosti sú ceny v Albánsku veľmi priaznivé.

Doprava,

taxi

Autobusy v Durres premávajú do blízkych miest každých 15 minút. Lístok stojí podľa vzdialenosti, cca 60 lekov. Autobusy zastavujú aj mimo zastávok, keď na ne turisti zamávajú. Taxi sa dá objednať na recepcii. Cena taxi z hotela napr. do mesta Durres je cca 10 eur. Maximálna povolená rýchlosť je v obci 40 km/h, mimo obce 80 km/h, rýchlostné cesty 90 km/h a diaľnice 110 km/h. Tolerancia alkoholu za volantom je nulová, diaľnice nie sú spoplatnené, povinné je celodenné svietenie.

Dôležité telefónne čísla

Polícia – 129 Dopravná polícia – 126 Požiarnici – 128 Lekárska služba – 127

E F G J

Elektrina

Napätie v sieti je 220 V, adaptéry na zásuvky nie sú potrebné.

Fotografovanie

Na miestach, kde sa fotografovať nesmie, na to budete upozornení buď personálom múzeí, kostolov alebo mešít, vo všeobecnosti však s fotografovaním ako takým v Albánsku problém nie je.

Gastronómia

Obľúbeným nápojom je káva s cukrom. Typické pivo je Birra Tirana, ale obľúbené sú aj medzinárodné značky, napr. Tuborg či Heineken. Veľmi známy je koňak, ktorý je pomenovaný po albánskom národnom hrdinovi Skanderbegovi. Destilát z hroznovej šťavy rakija je veľmi obľúbeným nielen u domácich, ale aj u turistov. Kúpiť sa dá v obchodoch, ale aj priamo u domácich. V albánskej kuchyni nájdete jedlá s rybami, s jahňacím mäsom, veľa zeleniny, cestoviny, ale aj pizzu či polievky rôznych druhov.

Jazyk

Albánsky jazyk je pravdepodobne moderným potomkom starovekej tráko-illýrštiny a tvorí samostatnú európsku vetvu. Albánčina sa rozdeľuje podľa pôvodu na severoalbánsky a juhoalbánsky dialekt a patrí medzi gramaticky najzložitejší balkánsky jazyk. Počas svojho vývinu od tráko-illýrštiny sa do tohto jazyka dostalo mnoho slov z gréčtiny a latinčiny.

Kultúra

Albánci sú známi svojou bohatou mytológiou, ktorá má ešte pohanské, predkresťanské korene a vykazuje istú podobnosť s gréckou mytológiou. Kultúrne rozdiely existujú medzi severnými a južnými Albáncami. Severní Albánci majú kultúru podobnú ostatnému Balkánu, zatiaľ čo tí južní boli vystavení silnému gréckemu kultúrnemu vplyvu, čo je vidieť aj na tradičnej kultúre. Obidve časti však odrážajú aj silný osmanský kultúrny odkaz. Najznámejšie albánske legendy sú Gjergj Elez Alia či Rozafa.

Pláže

Albánske pláže sú piesočnaté, široké a dlhé. Je na nich dosť miesta pre každého. Ležadlá a slnečníky na hotelových plážach sú pre hotelových hostí zdarma, ak by na hotelovú pláž prišiel niekto, kto ubytovaný nie je, za dve ležadlá a slnečník sa platí cca 5 eur.

Pošta

Pohľadnice môžete poslať z pošty v mestách – 40 lekov stojí pohľadnica a ďalších 40 lekov dáte za známku. Pohľadnicu tak môžete poslať za necelé euro, keďže za jedno euro dostanete 135-140 lekov.

Prepitné

Nie je tu zvykom nechávať prepitné. Albánci sú vďační za každý lek, ktorý utratíte v ich krajine. Ak ste však s ich službami spokojní, pokojne im nejaké leky naviac nechajte.

Zdravotná starostlivosť

Voda v Tirane je chlórovaná a teda bezpečná na pitie, mimo hlavného mesta sa však odporúča piť stolovú balenú vodu. Mlieko je pasterizované, rovnako bezpečné na konzumáciu je mäso, hydina, ryby, zelenina a ovocie z obchodov, ktoré sú pod stálou hygienickou kontrolou. Lekárne sú tak ako u nás vybavené všetkými dostupnými liekmi. V každej lekárni majú kontakt na najbližšieho lekára z okolia, v prípade potreby lekárskeho ošetrenia kontaktujte delegáta.

Zastupiteľský úrad

Veľvyslanectvo Slovenskej Republiky v Albánsku

Ambasada e Republikes se Sllovakise ne Tirane (miestny názov)

Rruga Skenderbeu 8, Tirana, Albánsko

tel.:+355 422 749 17

mobil: +355 689 082308 (pohotovostná služba pre občanov SR v mimopracovnom čase pre mimoriadne situácie)

e-mail: emb.tirana@mzv.sk

www: www.mzv.sk/tirana

fakultatívne výlety

Po celý čas Vášho pobytu Vám ponúkame pestrý program výletov. Pre všetkých milovníkov poznávania nových kultúr, histórie či prírodných krás, pripravila naša partnerská cestovná kancelária pestrú paletu fakultatívnych výletov, z ktorej si určite vyberiete. Na všetky výlety je minimálny počet účastníkov 10 osôb. S aktuálnym programom a cenami výletov vás oboznámi delegát. Na všetky výlety odporúčame pohodlné športové oblečenie, ktoré vás ochráni aj pred poludňajším slnkom, opaľovací krém a v prípade návštevy sakrálnych pamiatok decentné oblečenie.

» na fakultatívny výlet sa môžete prihlásiť počas konzultačných hodín u delegáta CK

» potvrdením o zaplatení fakultatívneho výletu, ktoré Vám delegát odovzdá pri kúpe zájazdu, je nutné preukázať sa pri nástupe na daný fakultatívny výlet

» bližšie informácie, prípadne informácie o zmene programu fakultatívneho výletu Vám vždy poskytne delegát CK

» aktuálnu ponuku a cenník fakultatívnych výletov nájdete na informačnej tabuli, resp. u delegáta CK

Tirana a Kruja

Výlet do histórie a súčasnosti - hlavné mesto Albánska Tirana a historicé mesto Kruja

Počas prehliadky hlavného mesta Albánska, Tirany, Vás čaká pešia prehliadka so sprievodcom, počas ktorej uvidíte symbol Tirany - hodinovú vežu vysokú 35 m z roku 1822, mešitu Ethem Bay, jednu z ôsmych albánskych mešít, ktoré sa zachovali z 18.-19. storočia, pyramídu, či známy široký bulvár Dëshmorët e Kombit. Mesto Kruja hralo v dejinách Albánska významnú rolu. Bolo najdôležitejšou obrannou pevnosťou krajiny, ktorá sa v priebehu storočí ubránila mnohým nepriateľským armádam. Dodnes je hrdým svedkom albánskej nezlomnosti a odvahy. Je aj rodiskom albánskeho národného hrdinu Gjergja Kastrioti Skanderbega. Hrad Kruja vybudovaný v 5.-6. storočí hrdo stojí na skale nad mestom. V areáli hradu je etnografické múzeum, starý bazár – stredoveký trh s obchodíkmi vybudovanými z dreva, s unikátnymi tradičnými remeselnými výrobkami z alabastru, striebra, medi, dreva, koberce z vlny, rôzne starožitnosti, všetko za priaznivé ceny. Po spoločnej prehliadke mesta Kruja budete mať voľný čas aj na individuálne bádanie a spoznávanie histórie.

Poznámka: výlet začína sa cca o 9:00 transférom, návrat do letoviska cca 17:30.

Skadar a pevnosť Rozafa

Povesť o hrade Rozafa

Na kopci traja bratia stavali hrad. Stena, ktorú každý deň postavili, sa v noci vždy zrútila. Okolo išiel starček a ten bratom poradil, že ak chcú, aby hrad stál, musia zaživa zamurovať do steny manželku jedného z nich a to tú, čo im nasledujúci deň prinesie obed. Museli však prisahať, že doma o tejto dohode budú mlčať. Najstarší brat porušil svoju prísahu a povedal doma žene, aby na druhý deň nechodila. To isté spravil stredný brat. Najmladší brat dodržal sľub a doma nič nepovedal. Keď prišla na druhý deň s obedom jeho žena, zamurovali ju zaživa do steny. A steny hradu rástli a už viac nepadali. Len pri zemi ostali vhlké a obrastené machom dodnes, pretože žena plače za svojím malým synčekom, čo ostal bez matky.

Mesto Skadar (Shkodra) je jedným z najstarších miest v krajine. Založené bolo už v 4. storočí pred n.l. ako centrum kmeňa Ilýrov. Je kultúrnym centrom krajiny a pýši sa množstvom významných umelcov, ktorí sa tu narodili. Uvidíte aj pevnosť Rozafa (alebo Skadarský hrad), vybudovanej v 3. storočí pred naším letopočtom. Rozafa sa vypína na skalnatom vrchu vo výške 130 m.n.m. a je z nej krásny výhľad na Skadarské jazero, na sútok 3 riek, Bojana, Drin a Kiri a na okolité horské reťaze. Čaká Vás aj nevšedný umelecký zážitok. Výstava masiek v miestnej Benátskej umeleckej dieľni je ukážkou sofistikovaného a jedinečného remesla. Bohatstvo štýlov a farieb Vám okamžite sprostredkuje atmosféru Benátskeho karnevalu. Ide o celodenný výlet. Začína ráno cca o 9:00 vyzdihnutím z hotela, nasleduje transfér na pevnosť Rozafa a jej prehliadka, ďalej pešia prehliadka mesta Skadar, voľný program v meste a následne návšteva továrne na výrobu benátskych masiek. Návrat do letoviska Durrës cca o 19:00.

Mesto Durrës je druhé najľudnatejšie mesto Albánska. Bolo založené antickými gréckymi kolonistami z Korintu a z Korfu asi v 7. st. pred n.l. pod menom Epidamnos. V staroveku toto mesto prekvitalo, stalo sa súčasťou Rímskej ríše a následne Byzatskej ríše. Viedla tadiaľto významná obchodná cesta Via Egnatia, ktorá bola pokračovaním slávnej Vie Appia (Rím) a končila až v Konštatínopole. V meste Durrës sa nachádza jeden z najväčších producentov vína, raki a brandy značky Gjergj Kastrioti Skenderbeu. Firma bola založená v roku 1933 a produkuje jeden z najlepších druhov brandy podľa tradičnej receptúry, známy ako „albánsky koňak“. Nachádza sa tu aj najväčšie archeologické múzeum v krajine s exponátmi z obdobia gréckej kolonizácie, helenizmu a z rímskej doby.

Berrat a Durrës BERRAT

pamiatka UNESCO

Mesto Berat patrí od roku 2008 do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Leží na rieke Osum vo vnútrozemí Albánska. Jeho malebnú panorámu tvoria na seba natlačené domčeky s typickými červenými strechami a s množstvom malých okienok postavené na svahu. Vo 4. storočí pred n.l. bola na vrchole kopca postavená pevnosť, ktorá je považovaná za jednu najkrajších v Albánsku. Je obklopená hradbami s 24 strážnymi vežami. Nachádza sa tu Onufriho ikonografické múzeum so zbierkou krásnych ikon a liturgických predmetov z obdobia 14. až 20. storočia. Medzi nimi je množstvo umeleckých prác zo 16. st., od najvýznamnejšieho albánskeho maliara ikon a fresiek Onufriho. Múzeum je zriadené v zrekonštruovanej katedrále Svätého Nikolaja. Výlet do mesta Berat začína cca o 9:00, nasleduje transfér k pevnosti Berat a jej prehliadka vrátane návštevy Ikonografického múzea. Popoludní vás čaká voľný čas v meste Berat a návrat do letoviska Durrës cca o 16:30.

Ochrid a Kláštor sv. Nauma pri Ochridskom jazere

Ochrid je mesto v juhozápadnej časti Severného Macedónska na brehu Ochridského jazera. Mesto Ochrid spolu s jazerom patria medzi turistami najvyhľadávanejšie miesta

Severného Macedónska. Ochrid má prívlastok "Mesto svetla", čo sa odvodzuje zo starého názvu, Lychnidos. Prvá písomná zmienka o ňom je už z roku 2 400 pred n.l. Ležalo na najvýznamnejšej antickej obchodnej trase na Balkáne, Via Egnatia. Južne od mesta Ochrid leží kláštor sv. Nauma. Bol založený v roku 905 a patrí pravoslávnej cirkvi. Je postavený na vysokej skale nad Ochridským jazerom v lone malebnej prírody a je miestom večného odpočinsku sv. Nauma a sv. Klementa.

SEVERNÉ MACEDÓNSKO

Apollonia-Vlorë-Orikumi

Objavte kultúrne dedičstvo nádhernej Albánskej

riviéry.

Odchod do mesta Apollonia – Fier. Prehliadka tohto starobylého mesta založeného už v roku 588 pred n.l., ktoré je považované za najvýznamnejšiu archeologickú lokalitu krajiny. Výlet pokračuje návštevou pobrežného mesta Vlorë, druhého najväčšieho albánskeho prístavu. Vlorë patrí medzi najstaršie albánske mestá, bolo založené v 6. storočí pred naším letopočtom Grékmi. Je plné minaretov, palácov, záhrad a olivovníkov. Uvidíte tu Monument nezávislosti, sochu Ismaila Kemala, prvého prezidenta Albánska, navštívíte mestské múzeum a mešitu Muradiut, postavenú v roku 1542. Cesta pokračuje do Orikumi, dôležitého prístavu na juhu vlorskeho zálivu, starobylého mesta založeného v 7. storočí pred n.l. so zachovanými runami, rozkladajúceho sa v nádhernom prostredí.

Možnosť obeda a voľný program.

Poznámka: výlet organizovaný z  letoviska Durrës

Národný park Karaburun-Sa-

zan

Nezabudnuteľný

lodný výlet do krásnej prírody.

Oblasť Vlorského zálivu bola vyhlásená za Národný park Karaburun-Sazan v roku 2010. Je to jedinečný morský park na juhozápade Albánska. Zaberá viac ako 125 000 km² a zahŕňa pobrežie polostrova Karaburun aj ostrova Sazan. Ide o oblasť bohatú na prírodné úkazy a výnimočnú z hľadiska biodiverzity. Obdivovať tu môžete pohoria lemujúce pobrežie, jaskyne, ostrovčeky, malebné zálivy, strmé útesy a hlboké kaňony. Žije tu veľa vzácnych druhov vtáctva a rastlín, vďaka čomu je park klasifikovaný ako územie výnimočného významu pre celú stredomorskú oblasť a zasluhuje si výnimočnú ochranu. Samotný polostrov Karaburun je prírodnou rezerváciou. Zo severu ho obmýva Jadranské more, z juhu Iónske more. Počas celodenného výletu, ktorý začína transférom z letoviska Durrës cca o 7:30, na vás čaká nalodenie v prístave Vlora, plavba na ostrov Sazan, prehliadka ostrova alebo odpočinok na pláži. Nasleduje plavba k jaskyni Ali Hoxha na polostrove Karaburun, plavba na pláž Zhanpovel takisto na polostrove Karaburun. Po voľnom čase na pláži vás čaká plavba späť do prístavu Vlora a návrat autobusom do letoviska Dürres

Safari na džípoch do Národného parku Karavasta

Lagúna Karavasta je najväčšou lagúnou v Albánsku a jednou z najväčších v oblasti Stredomoria. Nachádza sa na západe Albánska, len 60 km južne od letoviska Durrës. Ide o morskú lagúnu, ktorá je od otvoreného mora oddelená prírodnou piesočnatou naplaveninou. Je súčasťou Národného parku Divjakë-Karavasta. Nachádzajú sa tu početné piesčité ostrovčeky a husté borovicové porasty. Vzácna je aj vďaka tomu, že sa stala obľúbeným hniezdiskom vzácneho dalmatského pelikána. Prehliadka na džípoch začína asi hodinovou jazdou cez hustý píniový les Národného parku Divjakë až k piesočnatej lagúne Karavasta a pokračuje jazdou pozdĺž piesočnatých naplavenín medzi lagúnami Karavasta a Godulla. Poznámka: výlet nie je vhodný pre malé deti (do 3 rokov) a pre ľudí so zdravotným obmedzením.

Jazero Komani - klenot Albánskych Álp

Jazero Komani je vodná nádrž na rieke Drin v severnom Albánsku. Bola pomenovaná po obci Koman, ktorá leží na ľavom brehu rieky. Priehradná hrádza, vodná elektráreň a prístav sa nachádzajú pri dedine Palaj-Gustha, ktorá leží na opačnom brehu rieky. Jazero leží uprostred takmer nedotknutej prírody, obklopené vrchmi Dinárskych Álp. Jazero zaberá plochu 13 km² a má dĺžku až 34 km. Bolo vybudované medzi rokmi 1979 a 1988. Jeho vybudovaním tu vznikli špecifické prírodné podmienky vhodné pre vznik rôznych prírodných biotopov. Oblasť sa stala útočiskom rôznych druhov suchozemských aj vodných živočíchov a vzácnych druhov vtáctva. Pozorovať tu môžete napríklad rybárika riečneho, volavku popolavú, ďatľa veľkého, vydru riečnu, jazveca obyčajného či kunu skalnú. Výlet začína skorým odjazdom z letoviska, cca o 8:00, nasleduje transfér k jazeru Komani, plavba loďou po jazere približne 2 hodiny a následne voľný čas pri jazere. Návrat späť do letoviska je približne o 19:30. Odporúčame pohodlné oblečenie, bundu/sveter s dlhým rukávom pre prípad, že na horách bude o niečo chladnejšie ako pri mori a plavky, keďže v jazere sa dá kúpať.

Váš spiatočný let

Jeden až dva dni pred Vašou spiatočnou cestou nájdete na informačnej tabuli vo Vašom hoteli čas odchodu na letisko a miesto, kam po Vás príde transférový autobus. Tieto informácie sú súčasne aj rekonfirmáciou Vášho času odchodu. Ak ste pricestovali individuálnou dopravou, prosíme Vás, aby ste v deň odchodu dodržali čas odovzdania izieb.

V deň odchodu Vás prosíme o dochvíľnosť. Ideálne je byť na mieste 15 minút pred plánovaným odchodom autobusu. Pokiaľ nebudete v určenom čase odchodu na mieste a nedáte vedieť dôvod Vášho meškania delegátovi, nie je možné zdržiavať autobus. Pred nástupom do autobusu si, prosím, skontrolujte Vaše cestovné doklady.

Radi by sme Vás požiadali, aby ste uvoľnili izby na upratovanie podľa pokynov na informačnej tabuli. Pokiaľ nie je uvedené inak, izby sa uvoľňujú v deň odchodu do 10:00 hod. Batožinu si môžete uložiť v priestoroch recepcie hotela. V prípade, že by ste chceli zotrvať v izbe dlhšie, ako je stanovený limit, kontaktujte, prosím, delegáta CK, resp. pracovníka recepcie, ktorí Vám túto možnosť preveria a oznámia Vám výšku poplatku za „late check out“. Nezabudnite vyprázdniť Váš hotelový trezor a kľúč, prosím, odovzdajte na recepcii.

Želáme Vám v mene našich cestovných kancelárií štastnú cestu a bezproblémový návrat

do Vašich domovov.

Čo dodať na záver

Veríme, že ste s našimi cestovnými kanceláriami TIP travel, Tatratour, Koala Tours a SENECA Tours strávili príjemnú dovolenku a už teraz sa tešíme na ďalšie stretnutie s Vami na niektorom z našich zájazdov. Sme presvedčení, že ste si dobre oddýchli a beriete si domov veľké množstvo príjemných a nezabudnuteľných zážitkov. Radi Vás opäť o rok privítame v našich radoch, a preto nie zbohom, ale…

dovidenia opäť v Albánsku