história

Staroveké Grécko je kolískou ľudskej civilizácie. Jednotlivé štátne útvary (mestské štáty Atény či Sparta), starogrécka kultúra i šport sú súčasťou svetových dejín. Grécka filozofia, umenie, veda i politické teórie významne ovplyvnili vývoj ďalších európskych štátov. Krízu a neustále konflikty a vojny medzi významnými mestskými otrokárskymi štátmi v 4. storočí pred n. l. využil macedónsky kráľ Filip II., ktorý ovládol Grécko. Jeho syn Alexander Veľký dobyl rozsiahle územia Perzskej ríše v Prednej Ázii i Egypte a začal v gréckych dejinách novú etapu – obdobie helenizmu. O dve storočia neskôr sa Grécka zmocnila Rímska ríša a po jej rozpade Byzantská ríša. Ďalším míľnikom v dejinách bol začiatok 13. storočia, keď sa krajina dostala do područia latinského cisárstva. Niektoré ostrovy a prístavy obsadili Janovčania a Benátčania.

V roku 1466 ovládli väčšinu pevninskej krajiny i mnohé ostrovy Turci. Tam majú pôvod napäté vzťahy medzi Grékmi a Turkami. Napätie vyvrcholilo v roku 1821 povstaním, v ktorom si Gréci vynútili nezávislosť. Európske veľmoci, najmä Veľká Británia, však udržiavali Grécko v hospodárskej i politickej závislosti, vnútili mu monarchistický systém. Od roku 1864 do roku 1913 vo vojnách s Tureckom a susednými štátmi (Bulharsko, Srbsko, Albánsko) získalo Grécko nové územia. V prvej svetovej vojne bolo spočiatku neutrálne, potom sa pripojilo k veľmociam Dohody a získalo ďalšie územné zisky na úkor Osmanskej ríše. Mocenské ambície zastavila až grécko-turecká vojna v rokoch 1921 a 1922, ktorá zdecimovala väčšinu gréckeho vojska. V roku 1923 bola monarchia zvrhnutá. Po období vnútropolitického chaosu v roku 1935 ju však vojenský prevrat opäť nastolil a v roku 1936 bola nastolená fašistická diktatúra. Napriek tomu sa však Grécko stalo cieľom agresie fašistického Talianska. Útok bol odrazený, ale od roku 1941 krajinu okupova- lo Nemecko spolu s talianskou a bulharskou armádou. Nemecko časť Grécka venovalo bulharskému spojencovi. Po vojne sa hranice obnovili v predvojnovej podobe.

V rokoch 1946 a 1947 komunisti v snahe ovládnuť krajinu vyvolali občiansku vojnu. Aj po porážke ich ambícií v krajine pretrvávala politická nestabilita, ktorá sa skončila v roku 1967 vojenským prevratom. Vojenská vláda v roku 1973 zrušila monarchiu, vyhlásila republiku, ale o rok padla po neúspešnom pokuse vojensky ovládnuť Cyprus.

Grécko má spory s Tureckom kvôli niektorým ostrovom, výsostným vodám a predovšetkým kvôli Cypru. S Macedónskom kvôli názvu krajiny v súvislosti s možným záujmom Macedónska o časti gréckeho územia a s Albánskom kvôli významnej gréckej menšine.

Od roku 1952 je Grécko členom NATO (v rokoch 1974-1980 dočasne vystúpilo z jeho vojenskej organizácie). Od roku 1981 je členom Európskej únie.

Apollónov chrám v Delphách