kultúra

Kultúra súčasného Grécka vychádza predovšetkým z byzantských tradícií, ale aj z antiky. Najdôležitejším aspektom spoločnosti je grécka ortodoxná byzantská kresťanská cirkev, ktorú vyznáva 98% Grékov. Celkovo má grécka kultúra bližšie k orientálnym krajinám ako k Európe. Ale aj tak tvorí akúsi vstupnú bránu medzi Západom a Orientom. Orientálna je aj ľudová a populárna hudba (Syrtaki, Chassapiko, Tsifteteli), národné jedlá, no aj mestská a každodenná kultúra. Gréci sú národ, ktorý sa rád zabáva pri dobrej hudbe, tanci, jedle a víne.

V prvej polovici 3. tisícročia pred n.l. sa začína v egejskej oblasti doba bronzová, ktorá sa delí na kultúry kykladské, krétske (minojské) a pevninské (heladské). V ranej dobe bronzovej bola v popredí kultúra kykladská, v dobe strednej dominovala Kréta (v prvej polovici 2. tisícročia pred n. l. v Knossose vzniká prvá európska civilizácia). Neskoršie (16. - 12. stor. pred n. l.) sa ťažisko kultúrneho rozvoja prenieslo na pevninu. V 8. - 6. stor. pred n. l. v hospodársky a politicky pokročilejších častiach Grécka vznikajú mestské štáty, zákonodarstvo, občianske právo, ústava. Aténska demokracia vrcholí za Periklovej vlády (5. storočie pred. n. l.). Za Alexandra Veľkého nastáva nová etapa gréckych dejín - helenizmus. Hospodársky, politický a kultúrny rozmach helenistických ríš trval takmer 100 rokov. Nadnárodná helenistická kultúra sa rozvíjala i potom, čo grécke ostrovy ovládli Rimania.

Ďalší vývoj Grécka prebiehal do roku 395 n. l. v rámci Byzantskej ríše s kresťanským centrom v Konstantinopolise. Vývoj na ostrovoch sa líšil od pevniny. Dodnes tam vidno pamiatky, ktoré sú dokladom striedajúcich sa cudzích nadvlád. Na ostrove Kréta vzniklo prvé lineárne slabičné písmo ako raná forma gréčtiny. V Grécku nakoniec vzniklo prvé hláskové písmo písané zľava doprava. Staré Grécko položilo základy európskej architektúry a jej začleneniu do krajiny. Tam vznikli sídliská mestského typu, vladárske paláce, verejné stavby, chrámy, divadlá, kúpele, vodovody. Tvorila sa monumentálna architektúra, ktorej meradlom bol človek. Aj grécki bájni bohovia mali ľudské rozmery. Sú to vlastne ľudia so všetkými šľachetnými i zlými ľudskými vlastnosťami. Rozkvitalo sochárstvo, voľné i v architektúre, kamenná i bronzová plastika, od drobnej až po monumentálnu, nadživotnú. Vznikli prvé portrétne hlavy s individuálnymi rysmi tváre a výrazom, prvé súsošia i umenie sochárskeho reliéfu. K dokonalosti dospeli aj umelecké remeslá.

Staré Grécko zažilo kompozičný princíp literatúry, jej veršovanú formu, drámu, tragédiu i komédiu. Vznikol hrdinský epos a prvý dobrodružný román Odyssea. Tvorila sa próza náučná, filozofická, dejepisná, rečnícka, lyrická i piesňová. Vznikol aj román v listoch, satira, epigram, bájka. Súčasťou kultúrneho rozkvetu bola hudba a sólový i zborový spev. V starovekom Grécku rozkvitala filozofia, matematika, geometria, právo, medicína. Rozmach vedeckého bádania podnecovalo zakladanie knižníc. Vyspelá a udivujúca technika bola v stavebníctve (napr. prvá stropná klenba), stavbe lodí, mostov a tunelov. Duchovný rozmach sprevádzal i rozvoj telesnej kultúry, športu a hier. Prvé olympijské hry sa konali už v roku 776 pred n. l.