Atény Hlavné mesto

Na akropolskej skale zasadila bohyňa Aténa olivovú ratolesť, z ktorej vyrástol olivovník. Jeho listy nakŕmili domáce zvieratá, drevom sa dalo kúriť a dali sa z neho vyrobiť úžitkové predmety, plody sa dali jesť, olivový olej sa používal v kuchyni aj na svietenie a stal sa tiež predmetom obchodovania. Tento dar priniesol mestu a jeho obyvateľom nesmierny úžitok. Preto je hlavné mesto Grécka pomenované podľa tejto múdrej starogréckej bohyne.

Atény sú kolískou antiky, no zároveň aj živelne sa rozrastajúcim, moderným veľkomestom s hustou dopravou. Oba extrémy však do seba skvele zapadajú a historické pamiatky, kostoly a múzeá sa dopĺňajú s neodmysliteľným ruchom ulíc a neutíchajúcou vravou kaviarní, reštaurácií a taverien. Práve táto nezameniteľná atmosféra robí Atény jedinečným a veľkolepým mestom. K nezabudnuteľným miestam s osobitým čarom patria nepochybne uličky Plaky, kľukatiace sa pod Akropolou. Toto je najstaršia a najmalebnejšia časť Atén, kde pocítite ľahkosť, farby sa vám budú zdať jasnejšie a vzduch bude voňavejší. O kúsok nižšie pod Plakou sa nachádza blší trh v Monastiraki, kde nakupujú nielen turisti, ale celé Atény. A niet sa čo čudovať, nájdete tu naozaj všetko. Námestiu Monastiraki dominuje kostolík, ktorý pochádza z roku 1678, no pôvodný kostol s kláštorom sa tu nachádzal už v 10. storočí. Námestie býva zvyčajne plné turistov a zvedavých okoloidúcich, ktorí sa zvyknú pristaviť a pozrieť si vystúpenia miestnych umelcov.

Chrámy na posvätnej akropolskej skale sa pokladajú za najvýznamnejšie pamiatky západného sveta, pretože našu architektúru ovplyvnili viac, než čokoľvek iné. Práve Akropola a jej významné pamiatky, história a mýty, ktoré sa k nej vzťahujú, sú pýchou a slávou tohto mesta. Nenájdete Gréka alebo cudzinca, ktorý by zo svojich potuliek Aténami vynechal návštevu posvätnej Akropoly a nechcel sa na vlastnej koži presvedčiť o vznešenosti tohto miesta.

V blízkosti Akropoly sa nachádzajú ďalšie zaujímavé miesta, ktoré dopĺňajú kolorit hlavného gréckeho mesta. Je to napríklad Agora, staroveké aténske trhovisko, ktoré bolo srdcom mesta 1 200 rokov. Tu sa odohrávali všetky činnosti týkajúce sa politiky, obchodu, filozofie, náboženstva, umenia a atletiky. Tu prednášal zhromaždenému davu Sokrates a kázal svätý Pavol. Navštíviť môžete aj Rímske fórum s Vežou vetrov, Hadriánovu knižnicu, Kerameikos, Národné archeologické múzeum, Chrám Dia Olympského či Hadriánov oblúk s nápisom, ktorý pomyselne oddeľuje starú a novú časť mesta. Vynechať by ste nemali ani námestie námestie Syntagma s budovou parlamentu. Za vašu návštevu stojí aj stanica metra Syntagma s antickými vykopávkami, ktoré si môžete pozrieť za presklenou stenou.

Hist Ria Mesta

Akropola bola prvýkrát osídlená v dobe kamennej a do podoby mesta sa začala utvárať okolo roku 1 400 pred n.l., kedy ju opevnili Mykéňania. V priebehu 6. až 5. stor. pred n.l. sa mestský štát rozvinul na koloniálnu veľmoc. Za Periklovej vlády, nazývanej aj „zlatý vek Atén“, prekvitala stavebná činnosť, kultúrny aj intelektuálny rozmach mestského štátu. Ten sa zastavil až v rokoch 431 - 404 pred n.l., kedy boli Atény porazené Spartou v peloponézskej vojne. Nadvláda Rimanov nad Aténami sa datuje od roku 146 pred n.l. a trvala až do roku 395, kedy sa po páde Rímskej ríše stalo Grécko súčasťou ríše Byzantskej. V tomto období boli zavreté mnohé filozofické školy a veľa chrámov bolo upravených na kostoly. Od roku 1458 do roku 1821 sa datuje nadvláda osmanských Turkov, aj keď v roku 1687 sa Atény na krátku dobu dostali do područia Benátok. V roku 1821 sa Gréci vzbúrili proti osmanskej nadvláde, najskôr sami, neskôr s pomocou Veľkej Británie, Francúzska a Ruska. Vojna síce skončila, no Osmani zostali na gréckej Akropole až do roku 1834, kedy do mesta vstúpil nový kráľ Otto I. Atény sa stali hlavným mestom nového gréckeho štátu a boli prestavané prevažne v neoklasicistickom slohu. V roku 1940 vyhlásil Grécku vojnu Moussolini a na aténskej akropole zaviala vlajka so svastikou. Hlavným stanom nemeckých okupantov sa stal hotel Grand Bretagne.

Pireus

V 5. storočí pred n.l. si Themistokles uvedomil dôležitosť mesta, ktoré už v časoch antiky slúžilo ako významná križovatka lodných ciest. Dnes sa mesto Pireus, ktoré patrí do aglomerácie Atén, rozprestiera na skalnatom myse a nachádzajú sa tu celkom tri prístavy. Najväčší z nich, Kentrikó Limáni, je zároveň najrušnejším obchodným prístavom celého Stredomoria. V prístave Limáni Zeás kotvia luxusné jachty a v Mikrolimáno môžete obdivovať farebné rýbárske loďky. O Pireu je aj známa pieseň Manosa Chatzidakisa „Ta pediá tu Pirea“ (Deti Pirea), z ktorej je nasledujúci úryvok: „ Όσο

(Aj keď hľadám, nenachádzam iný prístav, do ktorého by som sa zamiloval ako do Pirea). Pireus má aj svoj vlastný futbalový klub - Olympiakos Pireaus, ktorý je najúspešnejší v gréckej histórii.