história a kultúra

Tak

ako príroda, aj história Čiernej Hory je veľmi rozmanitá a bohatá. V jej turbulentných dejinách dominuje zápas o slobodu, o čom svedčí aj veľké kultúrne bohatstvo tejto hrdej krajiny.

Názov Čierna Hora sa prvýkrát objavil v Listine kráľa Milutina z roku 1276 a pravdepodobne bol odvodený od hustých čiernych lesov, ktoré v stredoveku pokrývali oblasť Zety – tzv. podlovčenskú Čiernu Horu. Oblasť dnešnej Čiernej Hory prví osídľovali Ilýri v 4. st. p. n. l. a Gréci, v 2. st. p. n. l. to boli Rimania. Základom všetkých neskorších zoskupení bol v 6. st. n. l. jednoduchý štát Duklja založený neďaleko Podgorice. Prví Slovania prichádzajú na územie Čiernej Hory v 7. storočí. Z ich príchodom sa rozširuje aj kresťanstvo. V 11. storočí sa rodí prvé srbské kráľovstvo a vzniká štát Zeta. Do vlády sa dostáva prvý samostatný rod Nemanja. Vytvára z prímorských miest dôletižé obchodné prístavy, obchoduje predovšetkým s Benátkami a získava bohatstvo. Rok 1371 priniesol vpád Turkov na územie Balkánu a na dlhé obdobie znamenal ich krutú nadvládu. V roku 1421 sa do vlády dostáva 1. Čiernohorský kráľ Ivan Crnojevič. Neskôr sa vo vláde striedajú jeho traja synovia – Štefan, Stanko a Juraj, ktorý prináša z Benátok tlačiareň, na ktorej v roku 1494 vytlačili 1. knihu na Balkáne – OKTOIH. Koncom 16 stor. vzniká tzv. Čiernohorský zbor, ktorý ustanovuje do vlády zakladateľa mohutnej dynastie Petroviči – Danila I. Petroviča. V roku 1781 do vlády nastupuje pokračovateľ dynastie Petroviči Petar I. Petrovič. Pokračuje v úsilí svojich predchodcov oslobodiť Čiernu Horu spod tureckého vplyvu. Petar I. bol vladykom, ktorý nemal svojho nástupcu a tak v roku 1830 pozýva na dvor svojho synovca Rade Tomova z dedinky Njeguši. Z lásky k svojmu strýkovi prijíma jeho meno a prívlastok Njegoš. V roku 1833 je Petar II. Petrovič Njegoš slávnostne vysvätený v Rusku, dostáva titul “najväčší osvietený vládca čiernohorský”.

Vládne cirkevnou i svetkou mocou a za jeho vlády sa Čierna Hora začína vzmáhať kultúrne i politicky. Okrem bojov, ktoré tento vládca vedie s Turkami, prejavuje sa aj ako spisovateľ a básnik, čo je tiež jeden z bojov za slobodu národa. V roku 1847 vychádza vo Viedni jeho najvýznamnejšia kniha Horský veniec, kde kriticky hodnotí vládu svojich predchodcov, ale tiež opisuje neľahký život Čiernohorcov. Po smrti Njegoša nastupuje do vlády

Danilo II, Petrovič, ktorý prvýkrát v histórii štátu oddeľuje cirkevnú moc od svetskej a cirkvi ponecháva voľnú ruku.

Po jeho smrti nastupuje do vlády Nikola Petrovič. Za jeho vlády zasadá berlínsky kongres, ktorý vyhlasuje Čiernu Horu za nezávislý štát a žiada Turkov, aby ju opustili. V roku 1916 sa Čierna Hora vzdala Rakúsko-Uhorsku a kráľ Nikola odchádza do exilu. Po ukončení I. svetovej vojny je Čierna Hora anektovaná Srbskom a v roku 1944 sa stáva jedným zo 6 federatívnych štátov Juhoslávie. Od roku 1992 bola Čierna Hora vo federatívnom zväzku so Srbskom, v rámci ktorého fungovala ako samostatná republika. V roku 2006 prebehlo v krajine referendum, v ktorom sa väčšina obyvateľstva vyjadrila za osamostatnenie. Od 3.6.2006 figuruje Čierna Hora na mape Európy ako najmladší samostatný štát. Súčasnou hlavou štátu je prezident Jakov Milatović, mladý politik a ekonóm, zvolený drvivou väčšinou vo voľbách v roku 2023.

Čiernohorská kultúra je poznačená viacerými faktormi, no najviac sa v nej odrážajú rozmanité prvky nadvlád, pod ktoré počas svojho vývoja táto krajina spadala. Najviac viditeľné stopy badať z čias nadvlády Benátkej republiky a Osmanskej ríše, celkový charakter dotvárajú prvky kultúr strednej Európy. Najviac pamiatok pochádza z románskeho, gotického a barokového obdobia. Prevažnú časť vzácnych a historických pamiatok je možné nájsť v pobrežnej časti krajiny, najmä v oblasti Boky Kotorskej, kde boli nájdené artefakty z ilýrskych čias. Dominantou tejto oblasti je mesto Kotor, ktoré je zahrnuté do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Nádhernou pamiatkou Boky Kotorskej je umelo vytvorený ostrov Gospa od Škrpjela so svojim kostolom, v ktorom je uložených viacero vzácnych artefaktov svetového významu. Kultúrnym centrom krajiny je mesto Cetinje, ktoré sa nachádza na úpätí pohoria Lovčen. Po stáročia bolo sídlom kráľovských rodov a až do roku 1918 hlavným mestom krajiny. Najvýznamnejšou pamiatkou je Cetinský kláštor, kráľovský dvor, kráľovské divadlo a čiernohorské národné múzeum s bohatými zbierkami. Temperament krajiny je badať aj v hudbe a tancoch, ktoré sú taktiež výsledkom viacerých kultúr. Národným tancom je tzv. kolo, ktoré sa tancuje na všetkých slávnostiach a spoločenských udalostiach. V hudbe prevládajú orientálne prvky a hudobné nástroje, ktoré dotvárajú jej špecifický charakter. Okrem tradičných folklórnych piesní je najmä medzi mladou generáciou obľúbený tzv. turbo-folk, ktorý je zmesou tradičného folklórneho prejavu s modernými prvkami.

» Dobrý deň - dobar dan

» Dobrý večer - dobar večer

» Dobré ráno - dobro jutro

» Dovidenia - dovidjenja

» Ďakujem - hvala

» Prosím - molim

» Ano - da

» Nie - ne

» Ahoj - zdravo

» Auto - auto, kola

» Letisko - aerodrom

» Lekár - doktor

» Lekáreň - apoteka

» Zdravotné stredisko - dom zdravlja

» Pán, pani - gospodin, gospoda

» Slečna - gospodica

» Pláž - plaža

» Izba - soba