KROKY - january 2013 by RevolSocia

X. ročník 2013 0,50 EUR

KROKY01 Chudoba v Európe Dopis Klausovi Po nás potopa Pod vedením lumpeninteligencie

NAŠA POLITIKA

Editoriál

Obsah

Budúcnosť KROKOV

Ako ďalej? Príhovor predsedu Jozefa Hrdličku.

Vážení odberatelia a čitatelia KROKOV. Dostáva sa Vám do rúk prvé tohtoročné číslo nášho periodika a veríme i dúfame, že si budete chcieť i môct přečítat aj nasledujúcich jedenásť čísel, ktoré plánujeme vydáť v roku 2013.

Naše KROKY sú dnes v zložitej situácii. V priebehu minulého roka pretrvávali problémy vo včasnosti vydávania a distribúcie novín k odberateľom i do predaja. Čím boli spôsobené?

Predovšetkým platobnou nedisciplinovanosť časti odberateľov, poklesom celkového počtu odberateľov, ale aj nárastom počtu individuálnych odberov, čo zvýšilo náklady na poštovné a balné. Dôsledkom toho vznikali ťažkosti s včasným platením služieb za tlačiareň, distribúciu i spracovanie novín. Napriek tomu sa snažíme prekonať uvedené problémy a budeme sa usilovať priniesť vám v tomto roku noviny ešte kvalitnejšie, ešte príťažlivejšie a čitateľnejšie. Niektorí z vás si možno už všimli trochu pozmenený vzhľad i štruktúru periodika. Budeme sa snažiť postupne skvalitňovať obsah, stabilizovať štrukturu, vylepšovať grafiku. Chceme predísť zbytečným pripomienkám k papieru či farebnosti novín a otvorene informovať, že tieto dva faktory nevplývajú na konečnú cenu novín, protože aj pri čiernobielej tlači by bola cena za tieto dve položky taká istá. Prejsť na jednotnú cenu 50 centov musíme z dôvodov spomínaného rastu nákladov na distribúciu, aj s ohľadom na zvýšenie cien poštovného od prvého januára tohoto roka. Vás čitateľov prosíme o včasné odvádzanie poplatkov za periodikum, najlepšie formou skupinového predplatného, ale aj o získavanie vo vašom okolí nových odberateľov a pravidelných čitateľov. I v tom je budúcnosť našho periodika, aby sme mohli prostredníctvom neho šíriť skutočne ľavicové myšlienky medzi našimi spoluobčanmi a písať o veciach, ktoré dnes v poplatných, buržoáznej moci oddaných médiách nenájdu. Posnažme sa spoločne udržať a posilniť naše KROKY. Redakcia

JANUÁR 2013

Chudoba Takmer 120 miliónov občanov EÚ čelilo vlani chudobe

Ako ďalej? Výňatok z vystúpenia Jozefa Hrdličku, predsedu KSS, na rokovaní ÚV KSS v decembri 2012 v Žiline

Dopis Klausovi Príspevok od našich čitateľov

Politický väzni Sme skutočne slobodní?

Mier pre sýrsky ľud Vyhlásenie ÚV KS Ruskej federácie

Sýrska vojna Možné scenáre vývoja situácie v Sýrii.

A po nás potopa USS Košice sa dal na odchod.

Šťastie Šťastie je priateľ náhody, ale nie náhoda samá.

Pod vedením lumpeninteligencie Revolucionári ukrytí v dave.

Máte zaujímavý článok, príbeh, informáciu, o ktorej by sa mali čitatelia dozvedieť? Pošlite nám ju! STAŇTE SA AJ VY TVORACAMI OBSAHU KROKOV! Posielajte nám aj akékoľvek nápady, postrehy, či výhrady. E-mail: kroky@gmail.com Pošta: Redakcia Kroky, Kuzmányho 16, 039 01 Turčianske Teplice KROKY - jediný ľavicový mesačník na Slovensku vydáva ISKRAPRESS,s.r.o, Hattalova 12, 83103 Bratislava, tel.00421/02/44644101, www.kss.sk, e-mail: kroky@kss.sk, redakcia.kroky@gmail.com. Číslo účtu: Tatrabanka a.s. 2624028107/1100 Predseda redakčnej rady: Ing. Pavol Suško, poverený redaktor: Bc. Artúr Bekmatov. Zadané do tlače 14. januára 2013. Redakcia si vyhradzuje právo články redakčne upraviť. Nevyžiadané rukopisy nevraciame. Tlač: MERKANTIL, Jána Psotného 8, 911 05 Trenčín. Distribúcia: Média Print Kapa, Bratislava. Registrácia: MK SR 3306/2009 Objednávka na odber KROKOV: ISKRAPRESS,s.r.o, Hattalova 12, 83103 Bratislava, kroky@kss.sk

elitám úspešne darí realizovať, a to aj keho, papierenského, ale i ďalších odvetví Súčasný stav je nepochybne dôsledkom v podmienkach Slovenska. došlo takmer k absolútnemu kolapsu. procesov naštartovaných novembrom Štátne a národné podniky, vrátane tých 1989. S odstupom času je evidentné V sociálno-ekonomickej oblasti sme strategických, boli pod rúškom transfora pre rozmýšľajúcich ľudí jasné, že cieľom svedkami likvidácie celého agrosektomácie ekonomiky privatizácie vytunelobola totálna kolonizácia a hospodárska, ru ekonomiky, ktorý bol založený na vané a rozkradnuté. Mnohé boli úplne ekonomická okupácia krajín bývalého prevládajúcom družstevnom a štátnom zlikvidované a niektoré boli takmer voľvýchodného bloku, teda aj Slovenska. ne odovzdané takzvaným zahraDnes tento zinscenovaný proces ničným investorom. Toto všetko, pokračuje v arabských krajinách Dnes musí byť všetkým tým, ktorí triezvo hodnotia považujeme za vlastizradu, ktorá a na celom africkom kontinente. vývoj Slovenskej politiky za posledných 23 rokov sa deje úplne beztrestne. V tejto súvislosti treba taktiež priVýsledkom je totálna likvidácia pomenúť, že pád socialistických úplne jasné, že slovenská politika a teda aj všetky v celku vyváženej priemyselnej režimov v Európe, uvoľnenie trpolitické strany, okrem KSS, sú v úplnom područí štruktúry Slovenska a jej nahrahov, vytvorenie priestoru pre odkapitálových skupín. Tie isté kapitálové giganty, ktodenie jednostrannou orientábyt tovarov, či služieb amerických ré svojho času podporovali politických gigantov ako ciou na automobilový priemysel, a západoeurópskych firiem, a ovHZDS, neskôr SDKÚ – DS, aj dnes podporujú vládládnutie masy lacnej pracovnej ktorý vo chvíli, keď sa nasýti trh sily v tomto priestore zachránili a stratí odbytištia spôsobí totálny ny SMER – SD. Jednoducho povedané občan nemá a upevnili existenciu neoliberálkolaps ekonomiky. Slovensko nie možnosť voľby. nych sociálno-politických modeje automobilovou veľmocou. Je lov, a len oddialili fenomén tolen lacným priestorom pre veľké tálnej hospodárskej krízy a krízy kapipodnikaní. V súvislosti s uvedeným dozahraničné automobilové korporácie, talistického systému vo svete. Nebolo šlo k strate potravinovej sebestačnosti zneužívajúce našu servilnosť, pohostinby správne zamlčať, že toto všetko bolo našej krajiny a Slovensko sa stalo dovoznosť a daňové úľavy. možné aj vďaka niektorým deformáciám com takmer všetkého, vo veľkej miere Výsledkom posledných 23 rokov je taka prvej historickej formy socializmu. nekvalitného až vadného tovaru. mer totálna likvidácia štátneho či družV oblasti priemyslu strojárskeho, farmastevného podnikania na Slovensku a toTento proces kolonizácie a okupácie sa ceutického, kovospracujúceho chemictálna vláda privátneho sektoru ekonosvetovým ekonomickým a mocenským kého, kožiarskeho, textilného, obuvnícmiky. Platí to i pre oblasť bankového

ĽAVICOVÝ MESAČNÍK KROK Y

NAŠA POLITIKA

i poisťovníckeho sektoru, ktorý je výlučne v privátnych rukách. Dôsledkom týchto skutočností sú obrovské ekonomické úniky, ktoré dnes Slovenskej republike chýbajú. Práve v dôsledku týchto „ekonomických reforiem“ je kolaps celého sociálneho i dôchodkového systému, zdravotníctva, školstva, ale aj skutočných hodnôt kultúry a ľudskej morálky. Dôsledkom je neustále rastúca nezamestnanosť, sociálna odkázanosť a chudoba. Zadlženosť republiky, ktorá bola v roku 1990 takmer nulová aktuálne prekročila 50% HDP a neustále bude narastať. Pri tejto veľmi jednoduchej a stručnej charakteristike nesmieme zabudnúť ani na všade prítomnú korupciu gigantických rozmerov, ktorá odčerpáva Slovenskej ekonomike značné finančné prostriedky. Žiaľ, musíme konštatovať, že kolonizácia a ekonomická okupácia sa završuje a Slovensko totálne stratilo svoj sociálny rozmer. Štát stratil ekonomickú základňu a teda ekonomické zdroje. EÚ, ktorej sme členom, za veľmi nevýhodne vyrokovaných podmienok, sa stáva nástrojom pokračujúceho ekonomického ovládania, hraničiaceho z možnosťou straty vlastnej suverenity. Slovensko má záväzky aj v NATO, vojensko-politickom nástroji na zachovanie vlády súčasných mocností. Z týchto záväzkov je síce zložité vycúvať, ale myšlienka nášho vystúpenia je aktuálnejšia. Členstvo v NATO nás totiž zaťahuje do svetových konfliktov a otvára priestor pre „teroristické“ útoky. Aká je situácia v oblasti politickej? V oblasti politiky sme sa postupne dopracovali k tzv. parlamentnej demokracii realizovanej prostredníctvom volieb. Občan už dávno nie je vo svojej voľbe slobodný. Jeho vedomie je vo väčšine prípadov ovládané mediálnou propagandou uskutočňovanou tzv. mienkotvornými médiami a najrôznejšími prieskumnými agentúrami a inštitútmi, ktoré sú takmer bezvýhradne vlastnené americkými a západoeurópskymi kapitálovými skupinami. Môžeme otvorene hovoriť o suverénnom vplyve médiokracie na občana. O priazeň voličov sa môžu úspešne uchádzať len tie politické subjekty, ktoré

JANUÁR 2013

MY A SVET

majú požehnanie americkej ambasády, spravodajských štruktúr a samozrejme, ekonomických elít. Vo vzťahu k nám, ku KSS, treba opätovne zdôrazniť účinnú metódu mediálneho embarga a skrytého i otvoreného antikomunizmu. Dnes musí byť všetkým tým, ktorí triezvo hodnotia vývoj Slovenskej politiky za posledných 23 rokov úplne jasné, že slovenská politika, a teda aj všetky politické strany, okrem KSS, sú v úplnom područí kapitálových skupín. Tie isté kapitálové giganty, ktoré svojho času podporovali politických gigantov ako HZDS, neskôr SDKÚ – DS, aj dnes podporujú vládny SMER – SD. Jednoducho povedané občan nemá možnosť voľby. Aká je teda aktuálna situácia ? Na základe uvedených konštatovaní súhlasíme s názorom, že v podmienkach viacerých krajín, vrátane Slovenska, pod vplyvom negatívnej sociálnej skúsenosti uplynulých rokov a ešte živých spomienok na socializmus sa občan začal prebúdzať. Nemusíte so mnou súhlasiť, ale predovšetkým posledné parlamentné voľby sú toho v našich podmienkach jasným dôkazom, pretože Róbert Fico – Smer – SD suverénne vyhral voľby komunistickou rétorikou! Občan uveril populizmu a sľubom dnešnej vládnucej strany. Volebný výsledok, ale ukázal obrovský pro-socialistický potenciál našich spoluobčanov. Dnes, po niekoľkomesačnom pôsobení, sa ukazuje, že išlo o grandiózny podvod na občanoch tejto krajiny. Žiaľ, jeho obeťou sa stali nielen naši sympatizanti, ale aj viacerí funkcionári a mnohí členovia KSS. Ihneď po voľbách sme konštatovali, že víťaz volieb má dostať šancu, aby ukázal do akej miery dokáže a hlavne chce realizovať vízie deklarovaného sociálneho štátu. Ako pozitívne možno hodnotiť novelizovanie zákonníka práce, daňovú reformu, plán jednej zdravotnej poisťovne a to je asi tak všetko. Vláda však neprináša žiadne koncepčné zmeny. Sú to všetko úpravy a novely zákonov v rámci zachovania súčasného systému. Ako negatíva či nedostatky možno hodnotiť fakty, že:

- jednotlivé ministerské rezorty si medzi sebou rozdelili veľké finančné skupiny - proces vytvorenia jednej štátnej zdravotnej poisťovne je sprevádzaný špekuláciami - sociálna demokracia nenaštartuje proces ekonomickej obnovy – demokratizácie ekonomického systému, ako základnej podmienky zabezpečenia prostriedkov do štátneho rozpočtu. Už dnes je zrejme, že vláda nevyužije príležitosť na to, aby odkúpila 49% podiel akcií v SPP a taktiež je zrejme, že neuvažuje nad možnosťou opäť získať do vlastníctva bývalé východoslovenské železiarne, dnešný U.S. Steel. Toto je takmer ideálna príležitosť začať riešiť veci koncepčne a zabezpečiť tak plynulý tok kapitálu do štátneho rozpočtu. - súčasná vláda nezabezpečí ekonomickú základňu na to, aby systematicky znižovala nezamestnanosť, aby koncepčne pracovala na zvyšovaní dôchodkov a miezd pracujúcich. Nevytvorí predpoklady na to, aby efektívne fungovalo zdravotníctvo či školstvo. Štát, riadený rozpočtom na kapitalistických princípoch na to všetko nebude mať ekonomické zdroje. - Vláda postupne pristupuje k ekonomickým opatreniam, ktoré smerujú opätovne k tomu, aby výpadky v štátnom rozpočte hradil bežný občan (zvyšovanie cien tovarov a služieb, zvyšovanie cien liekov, snaha o zdanenie výsluhových dôchodkov, zavedenie odvodov u dohodárov, reorganizácia štátnej správy, znižovanie počtu škôl, znižovanie stavu pedagogických pracovníkov, úvahy nad zmenšovaním siete nemocníc na Slovensku).

bude volič sociálnej demokracie prebúdzať, ako bude odhaľovať predvolebný populizmus SMERu, spolu s tým budú narastať podmienky pre rast vplyvu radikálnej ľavice. Deje sa tak u našich susedov v Čechách, na Ukrajine, ale aj v rakúskom Grazi. Tu si však treba zodpovedať otázku, či KSS má ambíciu byť tou silou, ktorá prinesie alternatívu. Je nutné priznať si, že naša strana sa potyká s mnohými negatívami, ako vysoký vek veľkej časti členskej základne, znechutenie z volebných neúspechov, čo má následne vplyv na ochotu plniť uznesenia, spoločné rozhodnutia, či ekonomické záväzky voči strane. Zároveň si musíme uvedomiť, že úzke poňatie revolučnosti, bez akéhokoľvek, čo len najmenšieho vplyvu na jednoduché a postihnuté vrstvy občanov strácajú svoj zmysel. Chýba nám ľudský rozmer našich akcií a vedie nás to do polohy „výkrikov do tmy“. V KSS sa v najbližšom období preto zameriame na zodpovedný prístup k plneniu zadaných úloh a dodržiavanie straníckej disciplíny, najmä čo sa týka odvádzania členských príspevkov. Práve prebiehajúce výročné členské schôdze a Okresné konferencie budú mať za úlohu okrem iného spresniť stav členskej základne a prísnejšie postupovať voči neplatičom členského. V strane zostanú len platiaci členovia.

Vláda Róberta Fica musí byť v domácej politike lojálna voči EÚ, o čom svedčí výrok premiéra, že „si musíme splniť domácu úlohu voči Bruselu“. Súčasná vláda musí v zahraničnej politike držať líniu vytýčenú Bruselom, čo sa už viackrát prejavilo pri zaujatí stanoviska voči udalostiam v Líbyi, Sýrii, Iráne, Bielorusku, či na Ukrajine, ale aj pri snahách o federalizáciu EÚ.

Ďalším, nemenej dôležitým bodom je vytvorenie nového programu KSS. Na rozdiel od ostatných strán nechceme program vytvárať za zatvorenými dverami a následne ho len ponúknuť ľuďom. Sme stranou bežných ľudí, a preto budú pri koncipovaní nového programu naši členovia v uliciach konzultovať s ľuďmi jednotlivé body. Takto pripravený program nadobudne ozajstnú legitimitu. Aktívna činnosť strany je možná len za predpokladu vytvorenia ekonomického zázemia v strane. Mám tým na mysli skutočne zodpovedný prístup k plateniu členských príspevkov.

Cieľom týchto konštatovaní je poukázať na fakt, že súčasný vodca Slovenskej politiky, SMER – SD, začína strácať dych. Je badať nárast nespokojnosti tých, ktorí sú sklamaní zo svojej voľby v predčasných parlamentných voľbách. Chcem povedať, že spolu s tým, ako sa

Ak sa organizačne nezjednotíme, nebudeme akcieschopní! Ak nenaplníme svoje akcie obsahovo, ak sa programovo jasne nevymedzíme, ostaneme nepochopení a spoločnosťou zatratení a neuznaní! A to by nám história komunistickej strany neodpustila.

Chudoba Takmer 120 miliónov občanov EÚ čelilo vlani chudobe, na Slovensku vyše milióna Brusel 3. decembra (TASR) - V roku 2011 bolo v 27 členských krajinách Európskej únie (EÚ) takmer 120 miliónov ľudí vystavených riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, uviedla dnes Európska komisia (EK) s odvolaním sa na najnovší prieskum štatistického úradu únie Eurostat. Na Slovensku to bolo vlani okolo 1,1 milióna osôb. Eurostat uviedol, že uplynulý rok sa 119,6 milióna osôb, čiže 24,2 percent celkovej populácie EÚ, dostalo do zóny sociálneho ohrozenia, čo je mierny nárast voči predošlým dvom rokom. V roku 2010 to bolo 23,4 percenta a v roku 2008 tento stav dosiahol úroveň 23,5 percenta. Podľa Eurostatu ide o ľudí, ktorí sa ocitli v jednej z troch meraných kategórií - riziko chudoby (domácnosti s príjmami nižšími ako celonárodný priemer), nedostatok základných materiálnych prostriedkov (domácnosti bez schopnosti platiť pravidelné účty, nečakané výdavky, bez pravidelnej mäsitej stravy, práčky, auta, farebného televízora, mobilu či možností dovoliť si týždňovú dovolenku) a deﬁcit zamestnanosti (domácnosti, v ktorých dospelí ľudia vo veku 18-59 rokov pracujú menej než 20 percent z celkového času, aký by mohli). EÚ si v rámci stratégie Európa 2020 dala ako jeden zo svojich hlavných záväzkov znížiť percento ľudí ohrozovaných chudobou a sociálnym vylúčením. Podľa jednotlivých členských krajín únie bolo vlani najvyššie percento chudobou ohrozených ľudí v Bulharsku (49 percent), Rumunsku a Lotyšsku (40 percent). Nasledovala Litva (33 percent), Maďarsko a Grécko (31 percent). Najnižšia miera bola v Českej republike (15,3 percenta), Holandsku a Švédsku (16 percent), a tiež v Luxembursku a Rakúsku (17 percent). Slovensko sa v tomto smere vlani ocitlo v strede tabuľky, keď miera ľudí ohrozených chudobou dosiahla 20,6 percenta. To Slovákov stavia tesne za Nemecko (19,9 percenta) a mierne pred Belgicko (21 percent) a Maltu (21,4 percenta). V EÚ ako celku v roku 2011 takmer deväť percent populácie patrilo do kategórie domácností s nedostatkom základných životných potrieb. Aj tu došlo k veľkým rozdielom medzi členskými krajinami EÚ, keď najmenej prípadov zaznamenali v Luxembursku a vo Švédsku (jedno percento) a najviac v Bulharsku (44 percent) a Lotyšsku (31 percent). Slovensko sa v tejto kategórii udržalo v „strednom pásme“ s hodnotou 10,6 percenta. Desať percent domácností v EÚ žilo vlani v podmienkach znížených pracovných možností, keď dospelá časť rodiny pracovala 20 a menej percent z celkových časových možností (študenti sa do prieskumu nezaratúvajú). Najnižšia intenzita práce bola zaznamenaná v domácnostiach v Belgicku (14 percent) a najnižší stav dosiahol v tomto smere Cyprus (4,5 percenta). Slovensko sa s úrovňou 7,6 percenta v tomto ukazovateli spolu so Slovinskom dostalo pod priemer EÚ a zaradilo sa do menej „ohrozených“ krajín, podobne ako Česká republika, Poľsko, Rumunsko či Švédsko.

ĽAVICOVÝ MESAČNÍK KROK Y

PODOBNOSŤ ČISTO NÁHODNÁ

ĽUDIA A SÚČASNOSŤ

Dopis Klausovi

Politickí väzni

Pane prezidente,... Viliam Karak

tato země se začíná řadit mezi země s největšílm počten sebevražd. Jestli už nejsme prvni. Na Ostravsku není týden, kdy by někdo neskočil pod vlak. A nejsou to náhody jak se nám snaží předhodit tisk. Obrovský nárust lídi, kteří skončí pod vIarkern, je z velké části způsoben tím, že tito lidé zcela záměrně vstoupí do kolejiště před vlak. Jednoho takového případu jsern byla svědkem a mohu říci, že to nebylo vůbec příjemné. Z mého pohledu máte Vy a Vaše vláda na rukou více krve, než kdy měli komunisté. Jste plně zodpovědni za zničené životy těchto lidí. Berete lidem vše: nejdříve práci a pak veškerou lidskou důstojnost. Lidi doháníte do takové krajnosti, že nemají nejen kde bydlet, ale ani za co žít. Všiml jste si, nebo někdo z vlády, jakým tempem narůstají pacienti v psychiatrických ordinacích? Že lide teto zemé již nevědi kudy kam, aby nějakým způsobem mohli žít? Všiml si někdo z vlády, že lidé v této zemi už nemají za co žít? Pravděpodobně ne, neboť vaši odborníci z NERV se snaží vzít i to málo, co ještě nám zbývá. Když podle vás musí lidé vyjít s 10 000 Kč, proč vy berete 100 násobky? Mě|a bych pro Vás jedinečný balíček, návod. jak pomoci tomulo státu z krizové pasti. Škrtněte a snižte razantně své platy, ať již ve sněmovně, senátu, či vládě. Vraťte to, co jste této zemi ukradli. Tento stát vedou lidé přímo spojeni s různými korupčními aférami, rozkrádačkami. Jak je možné, že zloděj, který ukradne100 000 korun, jde sedět do vězení, a ve vládě se rozkádají miliardy a nic se neděje? Jak můžete reprezentovat tuto zemi, když nevíte, jak se lidem v této zemi vůbec žije?

JANUÁR 2013

Názomá ukázka je z Vaší návštěvy ostravy. Proč jste nešel mezi obyčejné lidi? Proč jste přijel navštívit podnikatele? Proč jste neodpovídal na dotazy lidí? Protože nevíte, co byste jim řekl? Já Vás jako prezidenta neuznáviám, neboť reprezentujete pouze Prahu. Proto, že v Praze není nezaměstnanost, že tam lidé berou o čtvrtinu vyšší plat než v celé republice, proto tam jsou lidé spokojenější. Víte, ale například, že na severu Moravy mnohdy mají lidé na jídlo pouhé 2000 korun? Víte, že je zde již spousta domácností, které už nemají na náiem? Vysvětlete mi - studium na vysoké škole zadarmo (rrrimochodem zadarmo není v žádném případě) je podle Vás parazitování. A že vy jste studoval zdarma a Vám podobní také, to nebylo Parazitování? Nebojste jen měl štestí na vládu. která vše nerozkradla, tak jako vy? Nebylo by v tomto případě lepší vyhodit všechny vysokoškolské profesory a dávat tituly jen za penize? Vždyť studenti chytří a nadaní, ale bohužel z chudších poměrů, na studium stejně nedosáhnou. A že takových je, asi by ste se hodně divil. Ostatně v Plzni se tak již děje a jsem si jistá, že nejen v Plzni. Tak proč by měli studenti dlouho studovat, když mohou dát miIion a mít

titul za půl hodiny? Navic peníze profesorů zůstanou ve státní kase. Říkate, že si studenti na studium mohou vzít půjčku. Nikdo už mi však nevysvětlil a neřekl, z čeho půjčku budou platit, když rodiče i oni budou nezaměstnaní? Můžete mi na tohle odpovědět? Znám v kraji spoustu vysokoškolsky vzdělaných lidí, kteří nemají práci nebo velice dlouho ji hledali. Kde tedy studenti vezmou peníze na půjčku? Kdy už konečně vezmete zodpovědnost za devastaci tohto státu? Jste přímo zodpovědný za devastaci této země. Za zmařené životy lidí, za úpadek této země. Proč nám zástupci vlády, kteří tak s nadšením zvedají DPH, snižují sociální dávky snaží se zrušit důchody, proč nám tato vláda neukáže, jak přežít celý měsíc s desetinou svého platu? Je vám jasné, že pakliže se bude vše zvyšovat a zdražovat stejným tempem, jak se tornu děje dnes a má dít po novém roce, že bude narůstat kriminalita? Že lidé budou více krást, protože už nemají o co přijít a najíst se potřebují? Stydím se za to, že prezidentem země, kde žiji, jste Vy. Docela by mě zajímalo, jestli jste vůbec schopen odpovědet mi aspoň na některé otázky. Zdeňka Slívová, Havířov-Šumbark

Protagonisti tzv. „Nežnej revolúcie“ neustále vtĺkajú zločiny komunizmu do hláv súčasnej väčšiny ubiedených a nezamestnaných, že súčasná „tieždemokracia“ je predsa len lepšia, ako bývalý komunistický režim. Že niekoľko stoviek bojovníkov proti komunizmu muselo pracovať v žalároch politického systému., hoci dnes nechtiac priznávajú, že ten „komunizmus“ mal aj mnohé pozitívne stránky, lebo väčšina národa v prieskumoch hovorí, že sme sa mali omnoho lepšie, ako teraz, po „nežnom prevrate. Politickí väzni sršia hnevom, lebo za socializmu museli vo väzení ťažko pracovať. Lebo predtým pracovali len proti nemu. Vraždili komunistov a tých, ktorí budovali socializmus. A aký je to rozdiel dnes, keď aj tí, ktorí chcú pre tento zločinecký režim pracovať, prácu nemajú? Buržuji okydávajú socializmus a komunistov. Z tohto okydávania bez práce oni žijú na vysokej životnej úrovni. Úbohých nezamestnaných im vôbec nie je ľúto. Majú tú drzosť, že nám vtĺkajú do hláv, že tento režim je lepší, spravodlivejší a krajší! Že sa nehanbia, takto klamať! U nás je ticho pred búrkou? Ale celý svet sa búri proti kapitalizmu, len SLOVÁCI sú ustráchaní. Zlodeji si mastia bachory, zatiaľ čo bezdomovci a nezamestnaní zomierajú na uliciach bez zdravotnej starostlivosti. Či nevidíte tých buržujov na televíznych obrazovkách s ich „prasacími hlavami“? Ide im rozdrapiť ich prežraté bachory a vôbec ich netrápi, že státisíce našich ľudí umierajú od hladu, zimy a nemocí... Nedokážem pochopiť, prečo tento národ, ktorý ľuďom z ich radostného života a životných istôt v socializme

sa ešte nepostavil na odpor. Zaostalé a nevzdelané národy to dokázali a kultúrny a vzdelaný Slovenský národ nie? Načo mi je tzv. demokracia, keď nemám čo do úst, mrznem na uliciach, zomieram bez lekárskej pomoci, nemôžem si založiť rodinu a žiť ako človek za socializmu. Človek, ktorý keď pracoval vo fabrike, tak tá mu dala byt, alebo „slobodárku“. Že sme vtedy stáli v radoch na banány a pomaranče? Bez nich sa dalo žiť! Dnes sme bez práce, stojíme v radoch na úradoch práce! Tak sa žiť nedá! Nikoho z tých zlodejov (ani bývalých politických väzňov) netrápi, že pol milióna nezamestnaných sú vlastne obete tohto zločineckého politického systému? My všetci sme dnes politickí väzni! Mnohí bez strechy nad hlavou, bez stravy. Že môžeme cestovať do zahraničia? Ako, keď nemáme peniaze, ani kde bývať, či nasýtiť sa hoci len odpadkami nazbieranými v smetných nádobách po zbohatlíkoch? Ďakujeme za takúto slobodu, za takú demokraciu! Ako že to povedal najväčší klamár v Československu, Václav Havel? Náš národ žije v králikárňach! A národ mu tlieskal... Kde by ten národ býval dnes, keby socialistický systém tie „králikárne“ nebol postavil? A tomuto režimu je jedno, kde a ako ľudia žijú. Hanba národu, ktorý sa takto nechal zmanipulovať a nedokáže sa postaviť na odpor. Zatiaľ sú nás niekde len stovky, inde tisíce. Sme predsa v práve a je nás väčšina! Tak buďme opäť jednotní! Kde sa sila oprie, tam sa svet pohne!

Televízny program Farma – ďalší pomník našej degenerácie Karol Ondriaš

Minule, v súťaži, ktorá televízia dostane prvú cenu pri kalení úchylákov, som narazil na program Farma. Po troch minútach som tomuto programu priradil prvé miesto. Myslím si, že je to ďalší pomník našej degenerácie, ktoré tu začali vyrastať ako huby po daždi, ihneď potom, ako nás naši ponovembroví hrdinovia oslobodili od komunistickej totality. Už som v duchu videl, ako sa budú aktéri Farmy tešiť z prvého miesta. Bohužiaľ, musím ich sklamať. Keď som sa dozvedel, že Farmu pozerá viac ako milión ľudí, tak som musel zmeniť ihneď poradie. Prvé miesto v súťaži pomníkov našej degenerácie dostali diváci Farmy. Škoda, že tuná nie je priestor vyvesiť ich zoznam menovite. Zaslúžili by si to. Ale diváci by z toho nemali byť smutní, lebo kompetentní ich zoznam už majú. Nakoniec Preambula, ktorá mala byť na začiatku: Keď po 40 ročnom komunistickom zázraku rozvoja Slovenska a humanity, po roku 1989 došlo k jeho kolonizácii a k riadenému všeobecnému úpadku, kolonizátori okrem toho, že nám všetko podstatné zobrali, musia kvalitne kaliť úchylákov na Slovensku, aby ich už nikdy nenapadlo vymaniť sa z moderného otroctva, v ktorom žijú. A o to sa starajú hlavne naše, nezávislé od humanity, televízie. Nech žije socializmus!

ĽAVICOVÝ MESAČNÍK KROK Y

TÉMA ČÍSLA

Prvá písomná mierová dohoda v histórii ľudstva bola uzavretá v roku 1258 pred naším letopočtom, kópia ktorej bola zavesená na stene stáleho sídla OSN. Išlo o mierovú dohodu, ktorá v ukončila vtedajšiu svetovú vojnu medzi Faraónmi a Chetitmi, predstaviteľmi vtedajších veľmocí, ktorej ohniskom vypuknutia bolo roku 1274 v mestečku Kádiš, mimochodom, na území súčasnej Sýrie.

Mier pre sýrsky ľud Vyhlásenie ÚV KS Ruskej federácie

Sýrska vojna a možné scenáre jej vývoja Jalal Suleiman

Proti všestranne skúšanej Sýrií sa už druhý rok vedie vojna nového typu. Je rozpútaná vonkajšími silami s využitím žoldnierskych armád. Každý deň prichádzajú informácie o stále nových obetiach na strane civilného obyvateľstva. USA a ich spojenci, vďaka pevnému postoju Ruska a Číny v Rade bezpečnosti OSN boli porazení pri pokuse obdržať mandát OSN na intervenciu do Sýrie. Preto západne krajiny vedú vojnu proti Sýrii na jej vyčerpanie, prostredníctvom bánd teroristov, žoldnierov z Afganistanu, arabských krajín, ale aj zo Strednej Ázie a z Kaukazu. Existuje mnoho dôkazov, že financovanie, prípravu a vybavenie takzvanej Sýrskej oslobodzovacej armády sa uskutočňuje pod priamym riadením špeciálnych služieb USA. Súčasní „križiaci“ využívajú všetky možné prostriedky na zvrhnutie zákonnej vlády Sýrie. Konkrétne USA spolupracujú aj s takými skupinami ako „Džab-

JANUÁR 2013

chat al-Nusra“, ktorú sami zaradili medzi desať najnebezpečnejších teroristických organizácií. To znamená, bez ohľadu na vyhlásenia o nezmieriteľnom boji s medzinárodným terorizmom sa USA, v rozpore s normami práva a morálky, nehnusia spolupráce s nimi, ak je to pre Ameriku výhodné. Politika Bieleho domu posilňuje radikálnych Islamistov, ktorí sa často dostávajú spod ich kontroly. Súčasne Západ pokračuje v hľadaní dôvodov na priamu intervenciu. Týmto cieľom má slúžiť i údajný zámer sýrskej vlády použiť chemické zbrane. Veľmi to pripomína globálnu kampaň lži o zbraniach hromadného ničenia v rukách Saddama Husajna, ktorú USA a ich spojenci horlivo šírili pred napadnutím Iraku v roku 2003. Ruská strana nesmie zaujať ľahostajný a nezainteresovaný postoj k účastníkom konfliktu a zatvárať oči nad podvratnou činnosťou Ameriky a Turecka. Sýria je

dávnym strategickým spojencom Ruska, prakticky jediným na Blízkom Východe. Naša krajina sa musí správať rozhodnejšie, s ohľadom na skutočnosť, že ide o dlhodobé záujmy Ruska. Komunistická strana Ruskej federácie rozhodne odsudzuje činnosť USA a ostatných krajín-členov NATO, zameranú na destabilizáciu situácie v Sýrii. Trváme na zastavení zasahovania Západu a ich spojencov v arabskom svete do vnútorných záležitosti Sýrie – suverénneho štátu, člena OSN. Sme proti donucovaniu sýrskeho vedenia k zastaveniu využívania sily proti žoldnierskym bandám teroristov a podporujeme opatrenia zákonnej sýrskej vlády, ktorá je trvale za dialóg o zabezpečení stability v krajine a v regióne. KSRF vyjadruje solidaritu a podporu sýrskemu ľudu, ktorý má plné právo sám rozhodovať o svojom osude a brániť svoju suverenitu a nezávislosť.

Vtedajšia svetová vojna skončila bez víťazov a porazených, pričom každá zo strán „získala“ tie isté územia, ktoré mala pred vojnou i napriek obrovským stratám na ľudských životoch. Návratom do starovekej histórie sa dá analogicky predpokladať budúcnosť súčasnej bitky na území dnešnej Sýrie. Už takmer dva roky trvá sýrska vojna, výsledkom ktorej sú zatiaľ desiatky tisíc mŕtvych, státisíce zranených a niekoľko miliónov utečencov. Infraštruktúra krajiny je zničená a jej ekonomika je na kolenách. Sýrska líra stratila zo svojej hodnoty voči doláru vyše 40 %. Život väčšiny obyvateľov krajiny je katastrofálny, pričom v niektorých oblastiach je problémom zadovážiť základné životné potreby. Situácia v krajine sa nemení - naďalej desiatky tisíc ozbrojencov z radov cudzincov bojujú za nastolenie Islamskej Šaríe na čele s obávanou teroristickou organi-

záciou Al Nussra. Dnes už nie je tajomstvom, že najväčším podporovateľom týchto teroristických skupín sú USA a EÚ prostredníctvom Turecka, Saudskej Arábie a Kataru. S pomocou veľkého tlaku Spojených štátov amerických sa zjednotili hlavné frakcie sýrskej zahraničnej opozície pod hlavičkou takzvanej Sýrskej národnej koalície na čele s Mouazom Al Chatíbom, vnukom bývalého prezidenta Sýrie počas okupácie tejto krajiny Francúzmi. Prvou krajnou, ktorá uznala tento útvar ako „jediného zástupcu sýrskeho ľudu“ bolo práve Francúzsko, kde v Paríži zriadili aj jeho prvé veľvyslanectvo. Následná konferencia „priateľov“ Sýrie v Marockom meste Marakéš otvorila cestu k ešte väčšiemu a širšiemu uznaniu tohto politického útvaru, v ktorom sa stretli spoločné záujmy mnohých regionálnych a medzinárodných mocností. V tejto súvislosti treba poukázať na fakt, že zasahovanie cudzích zahraničných síl nie je len v medziach sýrskeho štátu ako takého, ale aj v záležitostiach sýrskej opozície. Aktéri sýrskej vojny Na území Sýrskej arabskej republiky prebieha skutočná vojna. Na jednej strane stojí legitímna armáda a jej zložky (vojenské zložky Sýrskej armády sa skladajú z profesionálnych vojakov a z vojakov povinnej základnej vojenskej služby). Na druhej strane stojí nekoordinovaná takzvaná Slobodná armáda. Zložkami tejto takzvanej Slobodnej armády sú niekoľko stoviek ozbrojených skupín bez

spoločného velenia. Tvrdé jadro týchto ozbrojených skupín tvorí 10 útvarov fundamentalistov, džihadistov na čele s obávanou organizáciou Al Nussra, priamo napojenou na teroristickú organizáciu Al Kájdá, ktorá ju cez dlhé hranice s Tureckom, Jordánskom a Libanonom zásobuje naverbovanými džihadistami z rôznych krajín sveta (Slovensko pritom nie je výnimkou). Dnešné vyzbrojovanie povstalcov otvorene potvrdzuje okrem iných krajín aj Saudská Arábia a Katar, ktoré dodávajú rebelom veľké objemy zbraní, trhavín a logistického vybavenia, ktoré je vyžívané nie len v boji, ale najmä pri krviprelievaní civilistov. Väčšina zbraní teroristov v Sýrii má izraelský a americký pôvod výroby. Turecko, ako člen NATO a uchádzač o členstvo v EÚ, je hlavnou krajinou, ktorá na svojom území povoľuje a priam participuje na výcviku naverbovaných žoldnierov následne vstupujúcich na územie Sýrie. Každému je azda jasné, že hlavní partneri USA v Perzskom zálive t.j. Katar a Saudská Arábia by si nemohli dovoliť sami tak intenzívne a nehanebne financovať rebelov bez súhlasu USA, ktoré majú v týchto krajinách najväčšie vojenské základne. Chemické zbrane ako zámienka k invázii Sýria je krajina, ktorá už desaťročia vystupuje v oblasti Blízkeho východu s ini-

ĽAVICOVÝ MESAČNÍK KROK Y

TÉMA ČÍSLA

ciatívou na odzbrojenie zbraní hromadného ničenia. Sýria nikdy nepotvrdila, že by vlastnila zbrane podobného typu, no v poslednom období opakovane vyhlásila, že „ak by sme mali chemické zbrane určite by sme ich nepoužili proti sýrskemu civilnému obyvateľstvu, ale určite by sme ich použili proti votrelcom“. Táto psychologická vojenská terminológia úplne stačila na to, aby sa európsky a americký západ postavil na nohy a zveličil ohrozenie celosvetového mieru. Všetci však vieme, že podobný scenár už bol použitý ako zámienka k invázii do Iraku. Každá agresia začína veľkou lžou. Tak to bolo v prípade Juhoslávie, Iraku aj Líbye. Žiaľ, veľká väčšina sveta sa nechala už niekoľkokrát ohlúpnuť, takže dnes je už snáď každému jasné, že imperialistické veľmoci opäť raz klamú, ale svet je už tak unavený neustálou kamuflážou, že je ochotný tomu opäť raz uveriť! Následky stupňovania intenzity bojov Boje dnes prebiehajú v mnohých sýrskych mestách. Najmä boje okolo hlavného päť miliónového mesta Damask môžu a budú mať za následok odchod obrovskej masy ľudí do neďalekých krajín akými sú Libanon a Jordánsko, ktoré v žiadnom prípade nedokážu čeliť enormnému nárastu takého počtu ute-

JANUÁR 2013

POLITIKA NADNÁRODNÝCH SPOLOČNOSTI

čencov, čo prinajmenšom následne bude destabilizovať tieto ďalšie dve krajiny. Keď hovoríme o Sýrii, treba vnímať jej citlivé postavenie v arabskom svete. Dnes nik nedokáže odhadnúť reálne dôsledky vojenskej invázie Severoatlantickej aliancie alebo inej vojenskej sily do tejto krajiny. Väzby medzi Sýriou a libanonským Hizballáhom ako aj jej strategická väzba s Iránom naznačujú, že v prípade zahraničnej invázie do tejto krajiny bude táto znamenať aj destabilizáciu celého Perzského zálivu. Aj Turecko samotné, ktoré sa dnes už netají svojou ambíciou prameniacou zo slávnej Osmanskej ríše ovládnuť teritórium, je taktiež ohrozené rozkolom spoločnosti v prípade, ak kríza v Sýrii bude pretrvávať dlhšie. V Turecku sa odhaduje prítomnosť vyše 20 miliónov občanov šiítskej menšiny, ktorá má bližšie k Iránu a Sýrii. Táto menšina sa v prípade Irackej vojny neangažovala, lebo samotné Turecko aktívne neparticipovalo na invázii do Iraku, ba naopak politicky bola aktívne proti nej. Pokiaľ sa sýrska vojna vymkne z rúk a zmení sa na sektársku občiansku vojnu, tak tento scenár bude mať za následok podobný vývoj ako v ostatných krajinách Blízkeho východu, ktoré sú spoločenskou skladbou podobné Sýrii. Politické urovnanie a Ženevská konferencia Ženevská dohoda sama je dostatočným podkladom na urovnanie krízy v Sýrii, v ktorej medzinárodné spoločenstvo spoločne definovalo termín dočasnej sýrskej vlády v prechodnom období ako aj nástroje a mechanizmus fungovania takejto vlády. Návšteva vyslanca OSN AL Akhdar Al Ibrahimi v Sýrii a v Moskve v týchto dňoch mala za úlohu dohodnúť sa na konkrétnom zložení tejto vlády i vrátane jej právomocí v prechodnom období. Všetky signály naznačujú pripravenosť sýrskeho vládneho režimu k tomuto urovnaniu konfliktu. Doposiaľ odmietavý postoj niektorých síl opozície dnes bráni takémuto urovnaniu. Časť Sýrskej opozície nie je politicky spôsobilá ani jednotná z dôvodu vplyvov rôznych záujmov regionálnych a celosvetových hráčov na čele s USA a niektorých ďalších krajín EÚ s koloniálnou minulosťou. Terajšia rovnováha síl v Sýrii je logickou paralelou s rovnováhou síl vo svete, kde na medzinárodných fórach Čína a Rusko

dokázali zabrániť jednostrannému priamemu zásahu vojsk NATO do Sýrie, ako tomu bolo v prípade Líbye a predtým Iraku, čo vedie k európskemu a americkému západu pristupovať k Sýrii spôsobom „spálenia tejto krajiny z vnútra“, ako to vyslovil bývalý minister zahraničných vecí USA Henry Kissinger. Sýria nie je krajinou bohatou na nerastné suroviny, prečo teda tento záujem o ňu? Západ potrebuje vyvážať svoje problémy alebo minimálne ich odsúvať na neskôr a tak sa vyhnúť kríze spotreby, ktorá so sebou zákonite prináša sociálne nepokoje v centre kapitalistického sveta, ktorý zúfalo potrebuje nové odbytištia a miesta spotreby. Sily, ktoré diktujú tempo v Európskej únii majú veľmi bohatú a krvavú koloniálnu minulosť, pričom veľmi dobre vedia viesť špinavú koloniálnu politiku proti odporu v arabskom svete a zastaviť tak pre Západ nepriaznivý ekonomický vývoj vo svojich krajinách. Kapitál dokázal a stále dokáže nútiť pacujúcich spotrebiteľov k „slobodnému“ predaju ich budúcej vynaloženej pracovnej sily, ktorá bude vynaložená o dvadsať či tridsať rokov neskôr. Inými slovami keď si „slobodne“ požičiame z banky na kúpu auta, bytu či nebodaj na dovolenku alebo akýkoľvek iný spotrebný materiál banka cez úroky participuje na hodnote našej budúcej vynaloženej práce, a to niekedy aj niekoľko desiatok rokov (prípad hypoték). Možnosť navýšenia tejto zadĺženosti je kvantitatívne obmedzená v kapitalistickom centre i vrátane nováčikov EÚ a NATO. Sýria vďaka svojmu geopolitickému postaveniu je kameňom úrazu podobného spôsobu kolonializácie konkrétneho teritória a celého arabského sveta. Dlhodobý vzťah medzi Iránom, Sýriou a libanonským Hizballáhom sa obohatil o novú veľmi dôležitú krajinu, z ktorej nedávno USA museli odísť. Ide o Irak, ktorý sa prakticky stal súčasťou tábora vzdoru západným politikám. Kapitál je vo svojej podstate zbabelý! Aby vstúpil do nejakej krajiny, tak na to potrebuje veľké istoty. Takéto istoty sú porážkou symbolu odporu. Ukončiť krviprelievanie v Sýrii dohodou nie je žiadnou istotou pre veľkokapitál a nadnárodné korporácie, preto táto vojna bude pokračovať ďalej a bude mať stupňujúci charakter so všetkými uvedenými rizikami.

A po nás potopa

Je bezpochyby tajné heslo zahraničného investora, americkej oceliarskej spoločnosti USS, ktorá v súčasnosti opúšťa región východného Slovenska. Jej príchod počas prvej Dzurindovej vlády v roku 2001 bol ohlasovaný ako obrovský úspech, ako veľký krok vpred, pre dovtedajšie Východoslovenské železiarne.

USS Košice sa dal na odchod Ivan Gaľa

Že je podnik v podstatne horšom stave ako pred približne 10 rokmi je v Košiciach verejné tajomstvo. Z niekdajšej všestrannej výroby orientovanej na rôzne hutnícke výrobky nezostalo nič. Jediné čo sa vyrába vo väčšom množstve sú plechové zvitky. No ich kvalita je podstatne horšia ako v minulosti. Bežne sa stáva, že celý zvitok musí byť vrátený, lebo je od začiatku do konca plný materiálových chýb. A to si naozaj nevymýšľam. Ako študent strojárstva som mal možnosť počuť tieto informácie od prednášajú-

(vysoké pece a valcovne) a teraz ich opotrebované nechávajú tak. Klamal by som, ak napíšem, že len využili čo už existovalo a vôbec neinvestovali. Bolo vybudovaných niekoľko nových liniek na spracovanie plechu, jeho povrchovú úpravu a zrekonštruovaná budova valcovne. No teraz, keď je potrebná naozaj veľká investícia do samotných výrobných zariadení rozhodujúcich pre fungovanie hutníckeho kombinátu (vysoké pece, konvertory, valcovacie stroje) sa akousi náhodou stalo pre USS podnikanie v Košiciach nevý-

sa podnik celkovo neposunul vpred. Skôr opačne. Z niekdajších VSŽ zostalo len torzo. Podnik je orientovaný len na úzky sortiment produktov, takže každý výkyv na trhu ohrozuje jeho ekonomické fungovanie. Honba za maximálnym ziskom zlomila väz aj kedysi prekvitajúcemu hutníckemu učilišťu, ktoré bez niekdajšej pomoci z dôb fungujúceho VSŽ môže ťažko zabezpečovať patričné technické vybavenie odborných učební a dielní a taktiež úroveň stredoškolských inter-

cich profesorov, ktorí nám hovorili, že to verejne nesmieme povedať. Nuž, asi by im americkí podnikavci zatrhli vstup do „ich“ podniku. Teraz keď sú na odchode je to už všetko jedno. Faktom je, že prebrali továreň na vysokej technickej úrovni, po generálnej oprave rozhodujúcich výrobných prostriedkov

hodné. A pritom stále by išlo o investíciu úplne malú v porovnaní s celkovou hodnotou podniku. A to bol podnik „predaný“ za symbolickú 1 korunu! Vďaka daňovým prázdninám bol zisk ešte vyšší ako inde. Takže zdrojov na rozvoj by aj bolo. Len škoda, že sú vo vreckách súkromných vlastníkov. Za bačovania USS

nátov. Hutnícka priemyslovka zanikla už úplne. Niet divu. Po príchode USS klesol počet zamestnancov z 20 tisíc na dnešných sotva 10 tisíc (aj to je údaj spred krízy v roku 2008). Takže je logické, že mládež nejaví záujem o prácu a odborné štúdium v oblasti hutníctva. Prax znižovania stavu

ĽAVICOVÝ MESAČNÍK KROK Y

POLITIKA NADNÁRODNÝCH SPOLOČNOSTI

zamestnancov bola založená nie na priamom prepúšťaní, ale na posielaní ľudí do dôchodku – riadneho, predčasného – a neprijímaní nových zamestnancov. Čiže hlavným zdrojom rastu ziskov nebola modernizácia výroby a rast produktivity práce, ale zvyšovanie intenzity práce a vykorisťovania. To automaticky viedlo k zhoršeniu pracovných podmienok v USS Košice. I napriek tomu je stále veľa takých, ktorí robia aj nemožné, aby získali prácu v USS, hoci vedia o neľahkých podmienkach. Toto hádam najvýstižnejšie dokumentuje zúfalú situáciu čoraz väčšieho množstva ľudí v Košiciach a okolí. Kto má miesto si tiež nemôže byť ničím istý.

prítomnosti USS fungovali a ešte fungujú ako nárazník medzi vlastníkmi a zamestnancami. Miesto tlaku na majiteľov a pomoci pracujúcim pri obhajobe ich práv a požiadaviek len tlmia existujúce rozpory. Maximálne prihodia robotníkom nejaké tie drobky ku platu, aby ich na čas umlčali. Hlavne, že odborársky predáci si udržia svoje miesta. Viacerí zamestnanci vystúpili z takýchto odborov so slovami, „že peniaze čo platia ako členský príspevok do odborov vedia minúť aj rozumnejším spôsobom ako ich pchať do vreciek odborárskeho šéfa, ktorý aj tak nič nerobí.“ Jednou vetou po príchode USS sa odbory stali dobrým kšeftom pre pár jedincov skáčucich podľa toho ako sa momentálne píska. Kopa z nich mala funkciu už predtým. Ich neschopnosť, neochota čosi reálne robiť sa ukázala aj v dobe, keď množstvo zamestnancov

meral na obdobie pôsobenie USS. Takto to vyzerá, že hlavným vinníkom existujúceho stavu vecí sú práve oni. No to je len zdanie. Tento stav by v súčasnom kapitalistickom systéme nastal bez ohľadu na majiteľa. Možno len čas vyvrcholenia problémov by bol iný. V skutočnosti celý podnik začal do týchto problémov nabiehať už v priebehu 90 – tych. rokov počas obnovy kapitalizmu. Akurát teraz vystrelili na povrch. Je úplne jedno kto bude novým súkromným majiteľom. Každý kapitalista bez ohľadu na národnosť bude žmýkať zo zamestnancov nie 100 ale minimálne 200% výkonu. To, že jeden má viac a druhý menej rafinované metódy na podstate nič nemení. Pokým bude podnik súkromným vlastníctvom bude poPo príchode USS sa úplne zmenilo postakračovať a narastať útlak a podriadenosť venie zamestnancov. Stali sa novodobými pracujúcich. Rovnako bude stagnovať otrokmi. Ich jediným právom je poslušne a upadať aj jeho technická úroveň lebo: pracovať podľa príkazov. Vo via- nadhodnota bude rozdeľovacerých dielňach robotníkom vzaná hlavne v prospech súkromnéKaždý kapitalista bez ohľadu na národnosť bude li aj stoličky, aby vraj „zbytočne ho zisku majiteľov a nie investícii žmýkať zo zamestnancov nie 100 ale minimálne nevysedávali počas pracovnej do rozvoja, 200% výkonu. doby“. Čo je samozrejme nezmy- monopolné postavenie nenúti sel lebo počas 12 hodinovej šichmajiteľov za každú cenu modernity si každý musí na chvíľu oddýchnuť. USS bolo nútených prejsť na živnosť zovať výrobu, Navyše vzhľadom na organizáciu práce je ak chceli ostať pracovať. Takto prišli - je oveľa jednoduchšie znižovať náklady bežné, že po zapnutí stroja má robotník o množstvo sociálnych výhod, resp. istôt prepúšťaním a znižovaním mzdového niekoľko minút „voľných“ a teda nie je (hlavne odvody do sociálnej a zdravotnej fondu ako využívaním nových produkproblém ak si aj sadne. Nuž snaha o mapoisťovne). Navyše ako živnostníci majú tívnejších strojov a technológii, ximálny zisk vyťažením pracujúcich vepodstatne komplikovanejšie sa organizo- k investíciám do modernizácie siahne die i k takýmto absurdnostiam. Šikanovať v odboroch hoci pracujú v jednej tomajiteľ až v krajnom prípade, aby neklevanie zamestnancov na každom kroku várni, dokonca prevádzke. Takto boli odsol pod úroveň spoločensky priemernej neustálymi kontrolami dodržiavania bory značne oslabené čo do počtu členov miery zisku, resp. preleje kapitál do iného bezpečnosti práce sa stalo ďalšou zástera teda aj členských príspevkov. To však odvetvia z nadpriemernou mierou zisku kou na zvyšovanie intenzity práce. Strach odborárskych šéfov evidentne netrápilo. a takto bude ďalej rozmnožovať svoje boz prípadnej chyby a vyhodenia z práce Ich príjem pochádzal z iného zdroja ako hatstvo. núti každého k zvýšenému výkonu na je odborárska pokladnica. Ešte je niekoAby sa mohol podnik začať znovu rozvíhrane fyzických možností. Takto údajmu divná ich pasivita v boji pracovníkov jať, modernizovať, rozširovať výrobu, aby ná starostlivosť o bezpečnosť práce veza svoje práva? rástlo sociálne zaistenie jeho zamestnandie akurát k nadmernému fyzickému Po takýchto skúsenostiach sa v súčasnoscov musia mať hlavné slovo v jeho riadení a psychickému vyčerpaniu a nakoniec ti zamestnanci boja budúcnosti – toho práve samotní zamestnanci. Hlavne odpoškodeniu zdravotného stavu pracovčo môže prísť po zmene majiteľa. Vypobory sú silným nástrojom na dosiahnutie níkov. Takže o zdravie prídu tak či onak. vedá o tom aj nálada medzi nimi. Tiché a udržanie tohto cieľa. Veľa súčasných Len ešte pred tým sú vycucaní do špiku zachmúrené tváre sú najmenej. Rozlieza pracovníkov USS si je vedomých skutočkosti. sa medzi nimi nevraživosť. V snahe ponosti, že pre riadenie podniku a výrobu Málo pomáha aj jedna z posledných istiť si svoj otrocký údel človeka zamestnepotrebujú mať nad sebou žiadne extra vymožeností pracujúcich – odbory. Zananého v kapitalizme, a nepadnúť medzi šéfstvo – pijavice prisaté na tepne pracumestnanci USS sa v porovnaní s inými nezamestnaných, sa bežnou praxou stalo júcej triedy. Bez nich by výroba pokračoodvetviami a podnikmi početne veľmi donášanie na spolupracovníkov. Vykorisvala bez problémov ďalej. Dokonca ešte slušne organizujú v odboroch. Počet ťovať takto rozbitú masu nemôže byť ťažlepšie, lebo prostriedky, ktoré si bez záodborárov je jedna vec, reálna činnosť ké. Možnosť ľahko bez zvláštnej námahy sluh prisvojujú by boli použité na rozvoj zase druhá. Neschopnosť organizovať z nej vytĺcť zisk je lákavá pre množstvo výroby a zabezpečenie pracujúcich. Naa zjednocovať všetkých zamestnancov sa iných. Veď záujemcov aj je od Indie cez jbližšou perspektívou musí byť snaha o ukázala v spore žeriavničky Zuzany CinRusko až po Nemecko. Oplatí sa im zatransformáciu minimálne na zamestnageľovej a USS, keď miestne odbory ako platiť aj premrštenú sumu, ktorú USS ponecký podnik. Bez uvedomelej činnosti celok na jej obranu nevystúpili. Mnohí žaduje! A ešte stále zarobia! odborov a všetkých zamestnancov, triedzamestnanci potvrdia, že odbory počas V predošlých častiach článku som sa zaneho prístupu k veci, to nepôjde.

JANUÁR 2013

VAŠE NÁZORY A NAŠA POLITIKA

Šťastie

Rokoval Ústredný výbor KSS

Michal Dieneš

Ako všetko v našom živote, aj šťastie má svoje trvanie. Nič nie je večné, ale šťastie môže mať výnimku. Ak máme šťastie? Prednosťou šťastia je, že si nájde čas pre každého. No nie každý si nájde čas preň. Pre svoje šťastie. Máme oči, ale nevidíme, máme sluch, ale nepočúvame. Máme srdce, ale necítime. Máme rozum, nepoužívame ho. Máme šťastie, ale od neho utekáme. Ženieme sa za vidinami, za ilúziami. Za vecami. Lebo sú dobre zabalené, dobre vyzerajú, veľa sľubujú. Samé o sebe šťastím nie sú. Šťastie je prozaické, jednoduché. Aj keď má veľa podôb, ani jedna nie je zložitá. Ako to rozpoznať? Jednoducho. Tak, ako to robia deti. Neklamú seba, ani nikoho. Nemajú plán na chamtivosť, na vypočítavosť. A hlavne, na šťastie iných. Nechcú ho, lebo vedia, že nie je ich. Prečo, keď sa z nás stanú dospelí, na toto zabúdame? Berieme šťastie iným, a myslíme si, že o to bude naše väčšie. Je to presne naopak. A až sa dostaneme na hranicu zlomu, aj to pôvodné, len naše šťastie, sa pominie. Ako prichádza šťastie? Šťastie je ústretové, a treba mu vykročiť naproti. Ale nie je to ako ísť na prechádzku. Šťastie má rád aktívnych ľudí. Lebo samo je také. Nikdy nečaká, že si ho niekto nájde. Šťastie je priateľ náhody, ale nie náhoda samá. Tam, kde je šťastie, je vždy prítomný aj jeho protiklad. Dialektika bytia, nekonečného vesmíru, nášho myslenia, je založená na jednote a boji protikladov. Je to jeden z trojice najuniverzálnejších zákonov Veľkého tresku, či stvorenia Sveta. Na jednej strane je podmienkou rovnováhy, zároveň je spôsobom ako túto rovnováhu udržiavať, či obnovovať. Ako vyzerá šťastie? Presne ako my. Má našu dušu, náš veľký či malý nos. Vonia ako my, má rado rovnaké veci ako my. Šťastie sme my, a zároveň nie sme my. Pre našich milovaných, pre našich blízkych, pre priateľov sme ozajstné šťastie. Nosíme ho im, dávame, možno niekedy len tým, že sme. Nie je to málo, dávať šťastie. Len tak, objatím, rozhovorom,

Sekretariát KSS

milým slovom, úsmevom, stretnutím, priateľstvom, láskou, oddanosťou, vernosťou. Spoločne stráveným časom. Čas a bytie, čas a existencia, čas a my, sú šťastím pre nás, a my pre iných. Vieme o tom? Rovnako ako šťastie vieme dávať, rovnako ho vieme aj brať od iných. Kradnúť, aj ničiť. Vedome, či nevšímavosťou. Našim nezáujmom, chamtivosťou, nadutosťou, nevedomosťou, netrpezlivosťou. Ale najviac, keď uprednostňujeme veci samotné. Ak sa stávajú zmyslom nášho bytia. Je len otázkou času, najvernejšieho spojenca šťastia, kedy sa premení vo svoj protiklad. A čo osudové šťastie? A jeho protipól. Jestvujú? Myslím, že áno. Musia byť. Sú atribútom nášho bytia. Existuje také prirovnanie: dve laná vedľa seba, zdola nahor, ktoré vedú náš život. Na jednom sú pevné body, naviazané uzlíky. Osud. Na tom druhom si uzlíky robíme sami. Pohybujeme sa po oboch, a tak ovplyvňujeme, čo je osudové, a čo do osudu vkladáme my sami. Viazanie uzlíkov robíme svojimi činmi, konaním dobra, solidaritou, priazňou a láskou k ľuďom blízkym. Ale i cudzím. Záujmom o ich osud. O spravodlivosť. Viazanie uzlíkov nie je jednoduché. Ruší nás pri tom závisť, povrchnosť, zhon, pokrytectvo, ľahostajnosť, vypočítavosť, predsudky, mamon. Ak prevážia, strácame prirodzenú múdrosť. Strácame cit pre svoj osud. Pripravené uzlíky nás potom môžu ľahko popliesť. Laná sa môžu osudovo zamotať. Náš život meriame na roky. Ako sa meria šťastie? Vesmírnou sekundou? Šťastie nás potrebuje, tak ako my jeho. Bez nás, bez ľudí, by nebolo. Bol by len čas a priestor. Šťastie zmeriame pomerne ľahko a jednoducho. Skoro ako čas. Máme ho a dostaneme toľko, koľko chceme, koľko sme ochotní dať ho iným. Svojím blízkym a milovaným. Ako doprajeme všeľudské hodnoty cudzím a neznámym. Ostatné zariadi čas, ten najvernejší spojenec šťastia.

V sobotu 8.decembra rokoval v Žiline Ústredný výbor KSS. Rozhodujúcim bodom programu bola analýza súčasnej politickej situácie na Slovensku a hľadanie východisk pre činnosť strany do nadchádzajúceho obdobia. ÚV konštatoval, že súčasná situácia je dôsledkom procesov naštartovaných novembrom 1989. Tak ako aj iné bývalé socialistické krajiny sa Slovensko nachádza v podmienkach totálnej kolonizácie a ekonomickej okupácie. Dôkazom toho je likvidácia odvetví národného hospodárstva ako je agrosektor, strojárenská výroba, obuvnícky, kožiarský a textilný priemysel. Ekonomika a dočasný hospodársky rast sú založené na deformovanej štruktúre priemyselnej výroby, ako sú automobilový priemysel a rôzne montážne firmy, ktoré naviac patria zahraničným vlastníkom. Toto netvorí pevný a spoľahlivý základ ekonomiky štátu do budúcnosti. Dôsledkom uskutočnených takzvaných „ekonomických reforiem“ je kolaps celého sociálneho a dôchodkového systému, kolaps zdravotníctva a školstva, al aj skutočných hodnôt kultúry a morálky. Hrozbou je neustále rastúca nezamestnanosť, sociálna odkázanosť, chudoba a hodnotová degradácia ľudského myslenia. Občan už dávno nie je slobodný ani vo svojej voľbe myslenia a konania. Jeho vedomie je vo väčšine prípadov priamo i nepriamo ovládané mediálnou propagandou, uskutočňovanou terajšími mienkotvornými médiami a najrôznejšími prieskumnými agentúrami a inštitútmi, ktoré sú takmer bezvýhradne vlastnené americkými a západoeurópskymi kapitálovými skupinami. Výsledkom je trend k takmer úplnej „idiotizácií“ našich občanov. O priazeň voličov sa dnes môžu úspešne uchádzať len tie politické subjekty, ktoré majú požehnanie americkej am-

ĽAVICOVÝ MESAČNÍK KROK Y

KRUTÁ REALITA

VAŠE NÁZORY A NAŠA POLITIKA

basády, spravodajských štruktúr a čo je najdôležitejšie – ekonomických elít. Vo vzťahu ku KSS je neustále používaná metóda mediálneho embarga, totálnej ignorancie a skrytého i otvoreného antikomunizmu. ÚV konštatoval, že je zrejme, že slovenská politika aj všetky politické strany, okrem KSS, sú v úplnom područí kapitálových /ekonomických/ skupín. Tie isté kapitálové giganty, ktoré svojho času podporovali politických gigantov ako boli HZDS, SDKU-DS aj dnes podporujú Smer-SD. Je však otázne, či si to dnes občan uvedomuje a akú má voľbu!? V takejto situácií občan uveril sľubom SMERu-SD a ním používanej rétorike. Volebný výsledok ukázal obrovský prosocialistický potenciál našich spoluobčanov. Ich očakávania sa však zďaleka nenapĺňajú. Ich nespokojnosť vychádza na povrch v podobe štrajkov učiteľov, zdravotníkov i iných a je zrejme, že neriešenie systémových problémov bude ďalej narastať. Komunistická strana Slovenska súčasné problémy predvídala už v minulosti a upozorňovala na ne, ako na zákonitý dôsledok vývoja, ktorým sa Slovensko uberalo. Strana má pripravený program

na zmeny, ktoré by dnešné problémy vyriešili, alebo aspoň významne eliminovali. Rokovanie naznačilo niektoré východiska pre skvalitnenie činnosti samotnej strany a jej zviditeľnenie na verejnosti, čo by malo pritiahnuť pozornosť občanov k jej programu a navrhovaným ekonomickým, sociálnym spoločensko-politickým opatreniam na zlepšenie postavenia občanov Slovenska. K ním patria predovšetkým skvalitnenie odborného zázemia strany, zvýšenie aktivity straníckych funkcionárov i členskej základne, koncipovanie nového progresívneho programu strany, rešpektovanie straníckej disciplíny vo všetkých oblastiach činnosti strany. Hľadanie ďalších východisk a efektívnych ciest činnosti strany bude aj naďalej prebiehať na straníckych rokovaniach, ale aj diskusiách na odbornej úrovni, s pritiahnutím odborníkov-nestraníkov. Okrem uvedeného bodu bolo na programe rokovania aj zostavenie rozpočtu strany na budúci rok. V súvislosti s tým sa diskutovalo o probléme nedodržiavania platobnej disciplíny pri platení a odvádzaní členských príspevkov, ktoré by dnes mali tvoriť hlavný zdroj financovania strany tohto typu. Je zarážajúce,

že v dnešnej situácii sú členovia strany, ale aj niektorí funkcionári, ktorí uvedenú skutočnosť nechápu a danej oblasti buď nevenujú pozornosť, alebo ju podceňujú. Tento stav negatívne vplýva na akcieschopnosť strany, na zabezpečenie elementárnych prvkov jej existencie a fungovania, ako sú platby za prenajímané priestory, telefón a internet, poštovný styk, ale aj poplatky za audit, za udržanie webovej stránky. Finančná situácia neumožňuje ani vydávanie letákov, plagátov, agitačných a propagačných materiálov, pomýšľať o platenej reklame a propagácií, ba ani vydávať Vnútrostranícky spravodaj, V takejto situácii to významne brzdi schopnosť strany konkurovať bohatým, finančne zabezpečeným a médiami podporovaným buržoáznym stranám. Bolo prijaté rozhodnutie začať s prípravou na voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia v roku 2014 a schválený predbežný plán postupu prípravy na voľby. Boli zvolení noví predsedovia Krajských rad KSS, pre Prešovský kraj Helena Polanská a pre Žilinský kraj Juraj Pavlovič. Z ÚV boli uvoľnení niektorí členovia, ktorí sa z rôznych dôvodov nezúčastňovali na práci ÚV.

Názor Jednou z tém rokovania ÚV KSS bolo aj financovanie aktivít KSS. Opýtali sme sa Jozefa Šišku, člena Predsedníctva ÚV KSS a predsedu Krajskej rady v Nitre na jeho názor. 1. Prečo je dnes na programe dňa straníckeho orgánu otázka financií KSS po voľbách 2002 sa stala parlamentnou stranou, počas štyroch rokov dostávala štátnu dotáciu na činnosť. To isté po voľbách r. 2006, i keď sme dosiahli iba 3,8 % a neboli sme parlamentnou stranou, nárok na štátnu dotáciu sme mali. Úplne iná situácia je dnes, žiadnu dotáciu zo štátu nedostávame, strana sa musí vrátiť späť, pred rok 2002, t.j. na samofinancovanie. 2. Ktoré okruhy činnosti KSS, alebo straníckej práce sa nezaobídu bez finančného zabezpečenia Politická strana ako každá iná organizácia potrebuje na svoju činnosť nejaký aparát, priestory, materiál, kancelárske potreby, telefóny, internet, dopravné prostriedky, cestovné, atď. Toto všetko stojí nejaké peniaze, politická strana nesmie

JANUÁR 2013

v zmysle zákona vykonávať podnikateľskú činnosť, musí byť financovaná iným spôsobom, ktoré sú nasledovné: - dotácia zo štátneho rozpočtu - dary, sponzorské príspevky - členské príspevky Z uvedeného je zrejmé, že pre financovanie KSS zostávajú na financovanie jej činnosti v podstate iba členské príspevky. V úvode mojej odpovede som hovoril o základnom organizačnom a materiálno technickom zabezpečení, ale okrem toho musí mať KSS peniaze hlavne na voľby, na každej úrovni, aby mohla realizovať svoju politiku v praxi. Dotknem sa iba volieb parlamentných kde iba účasť si vyžaduje zloženie kaucie 15 596 EUR, t.j. (500 tis. SK) ďalej je to samotná volebná kampaň. 3. Aké má dnes strana možnosti na získavanie nevyhnutných finančných prostriedkov. Ako som uvádzal pred tým, rozhodujúce sú členské príspevky.

4. Má podľa Vášho názoru strana šancu poradiť si s problémami financovania sama Šanca je vždy. Rozhodujúcou zložkou financovania strany sú a v tejto etape budú členské príspevky. Pripomínam, jedna zo základných povinností člena je daná spodná hranica členského, ale horná hranica nie je obmedzená. Ďalšou formou získavania finančných prostriedkov by mala byť tvorba volebného fondu so zameraním vytvoriť rezervu na volebnú zábezpeku. Samozrejme, musíme využiť i ďalšie zákonné formy financovania politických strán /dary, sponzorské príspevky/. Ďalej podľa mňa je nevyhnutná koncentrácia finančných prostriedkov na ústredí s dôrazom na ich maximálne racionálne využívanie. Ešte sa dotknem okrajovo straníckej tlače „Mesačník KROKY“. Musíme zabezpečiť jeho odbyt tak, aby bol minimálne samofinancovania schopný. Keď strana bola schopná samofinancovania do roku 2002 verím, že bude i teraz.

Pod vedením lumpeninteligencie Karel Čapek v jednom z rozhovorov povedal, že ak má z niečoho strach, tak je to dav. Dlho som jeho výroku nerozumel. Až prišiel november 89. Pripomínalo to nástup fašizmu v Nemecku. Čapkove obavy ožili. Ako taký kultúrny národ ako sú Nemci, národ Heineho, Hegla, Kanta a iných velikánov, mohol dopustiť Hitlera? Michal Dieneš

Znalci vtedajšieho obdobia to vysvetlili: krikľúni a lúza (či po slovensky banda, háveď, cháska, zberba, čvarga, perepúť, chamraď, svoloč, atď.) pobehovali po uliciach, vyhrážali sa a demonštrovali svoju jednotu. Slušní ľudia, žiaľ, sedeli doma, zdesení a zaskočení, neveriac vlastným očiam. Takmer to isté sa stalo u nás. Jediný rozdiel bol v tom, že davovú psychózu riadili a zvonku výdatne podporovali skúsení majstri demagógie a zločinu. Mali za sebou Hirošimu, Vietnam, Chile, Grenadu, Slobodnú Európu a Hlas Ameriky. S nekonečným množstvom natlačených dolárov, mariek, šilingov, frankov či lír. Domáca „lúza“, krikľúni a „nefachčenkovia“ sa za noc, bezplatne a bez vzdelania stali revolucionármi. Na tribúnach i dolu: samí nežní, stupídni. Od jednej dolárovej matere. Umelci sa odmaskovali a ukázali svoju pravú, nenalíčenú tvár. Jednota lumpeninteligencie a lumpenproletariátu triumfovala. Výsledkom je bezbrehý dnešok. Bez morálky, bez hodnôt. Bez národného majetku. Bez budúcnosti. Kto neverí, nech volí ako doteraz. Revolúcia ako filozofická kategória je v marxizme chápaná ako radikálna zmena, s progresívnym, pokrokovým smerovaním. Prevrat nebol revolúciou. Rovnako ako nástup fašizmu v Nemecku. Obe radikálne zmeny boli návratom do temnôt. Po vládnutí lumpeninteligencie tu po 23 rokoch máme komunálny odpad. Nie je v kontajneri, kontajnerom je celá krajina: ekonomicky, sociálne i duchovne. Pomiešaná a zapáchajúca. Perspektívne ako posledná večera na Titanicu. Arcibiskup Bezák, paradoxne, svojim príbehom koncentrovane ilustruje stav spoločnosti, kresťanskej lásky a zvyšných božích prikázaní. Bezcitnosť a nežnosť nad jeho osudom pripomína stredovek. Arcibiskupovo šťastie je v tom,

že na upaľovanie má rímska cirkev málo mnohého schopných katolíkov. A je, aj so svojim celibátom a pravidelnou pedofíliou, preexspirovaná. Darebácky režim u nás, i v spriatelenom svete je síce v koncoch, ale na zabíjanie a vymývanie mozgov má stále dostatok politických strán. Dostatok síl a prostriedkov. V pohotovosti sú ešte bezpilotné lietadlá a vždy a všade ľahko vytvárajúca sa opozícia. Včera v Líbyi, dnes v Sýrii, a zajtra hocikde. Globálny žoldnier na počkanie. V. Havel, neprekonateľný ideový vodca lumpeninteligencie, v novoročnom prejave 1990 určil smer: „Naše země nevzkvétá.“ Plnotučná superlož odštartovala honbu na socializmus. Úspešne sa ho od „predzačiatku“ zúčastnil aj lumpenproletariát. Nemal zábrany, a ani poňatie, čo vlastne robí. Akú skvelú budúcnosť pripravuje sebe i vlastným deťom. Učitelia štrajkujú a chcú vyššie platy. Akosi zabudli, že veľká časť z nich sa na novembrových barikádach .vyhrážala sebe a vlastnej budúcnosti. Študentská recesia skončila, štrajkujte ďalej. V novembri 89 neprehrali komunisti, neprehral ústredný výbor, Husák či Jakeš. Prehral národ, prehrali sme my, ľudia práce. Prehrali všeľudské hodnoty. Úsilie o ich naplnenie v socializme, bolo na neurčitý čas zničené. Zosmiešnené a pourážané. Čas neurčitý znamená, že raz skončí. Keď volič - hlupáčik pochopí, že je vykorisťovaný. Že z jeho národného majetku, z jeho fabrík, polí, elektrární, bánk a poisťovní, z jeho práce žijú zahraniční, ale i domáci gentlemani. Jemu je dovolené na týchto nadľudí pracovať, držať hubu a usmievať sa. Štrajk je len spestrením, ako sa dnes hovorí „hapeningom“. Môže si ho dovoliť, je slobodný. Bezpohlavné odbory sú preň rovnakou nádejou, ako sitko pri čerpaní vody z deravej lode. VSŽ Košice, premaľované na US Steel, napríklad viac ako miliardu dolárov

každý rok pošlú na účty americkej veľkoburžoázie. Súčasne živia na Slovensku okolo sto amerických rodín - „manažérkápov“ a dohliadačov na bývalú vládnucu robotnícku triedu. Aby sa ani jeden dolár neodkotúľal do slovenského zdravotníctva, školstva a nepoužil na iný domáci luxus. Volič - hlupáčik, zaprataný prežitím, o tom ani netuší. Lumpeninteligencia drží hubu a poctivo, možno aj tri krát denne sa modlí za švajčiarske a iné banky. Jej jedinou starosťou je nepopliesť pin kód, dlhý ako tunel Branisko. Viac ako Boha sa bojí len Alzheimera. Ak použijeme len malú násobilku a nuly s notebookmi necháme sedieť v dobre platených kreslách, ľahko vyrátame koľko biliónov (!) nás stálo a stojí toto slobodné a dobrovoľné vykorisťovanie. Prečo nie je na diaľnice, na vyššie mzdy, dôchodky, na pokojnú a dôstojnú starobu, na život detí v dostatku a hojnosti. Uplynulo obdobie približne troch nových generácií, a my nesiahame ani po členky životnej úrovni spred novembra 89. My a bratia Česi sa tešíme, že máme len 18 či 15 percentnú chudobu, čo je hlboko pod európsky 25 percentný priemer. To je naše novembrové a úniové víťazstvo!

ĽAVICOVÝ MESAČNÍK KROK Y

KRUTÁ REALITA

Vo Varšave už túto zimu zamrzlo 49 bezdomovcov. Ročný priemer je okolo dvesto. Druhý „Katyňský lesík“, pod záštitou Lecha Walesu je len otázkou času. V spoločnom vzore - USA ročne zavraždia zastrelením, podobne ako nevinné detičky v tamojšej škole, cez 30 tisíc ľudí. Ľudské práva aké sme za socializmu naozaj nemali. Vládnuca lumpeninteligencia, prezlečená za poslancov, ministrov, sudcov a inak, je v skutočnosti bezmocná. Mocná je len voči nám, vyvlastneným občanom, oslobodeným od práva na prácu.. Pravidelne sa nám vyhráža „daňohrou“, exekútormi a potenciálnou i skutočnou chudobou. Na nič iné sa nezmôže. Priemyselný a finančný kapitál, finančná oligarchia sú, tak ako za Hitlera, skutočnými ministrami, poslancami, sudcami a katmi, aj keď v spomínaných kreslách nesedia. Hodnota našej Ústavy je vyjadrená cenou papiera, na ktorom je vytlačená. Ľavica, stred a pravica sú podobnou učebnou pomôckou ako dokonalé tuhé teleso vo fyzike. Opozičné korýtko je fajn, viactisícové krmivo do válovčeka pravidelné a záchvaty múdrych riešení vždy poruke. Časť lumpeninteligencie, aby dobre zaspávala, strká si na noc pod hlavu modlitebnú knižku. Pomáha to rovnako, ako pštrosovi pri spovedi. Z Krista, vyznávaného ako božieho syna, si pamätajú len vianočnú a veľkonočnú reklamu. Všeľudské ideály ranného kresťanstva skončili privatizačnou rabovačkou a permanentným honom za majetkami a peniazmi. Toto pornodivadlo vnucujú každému, veriacemu i neveriacemu. Dvadsaťštyri hodín denne. Hra na slobodu a demokraciu je posvätná. V pozadí je totiž volič – nie hlupáčik. Ten dobre vie, kedy a kde pridať, kedy

postrašiť socializmom či komunizmom. Aby sa koleso tuposti a (bez)nádeje krútilo ďalej. Od volieb k voľbám, od káuz jedných, ku kauzám druhým. „Nedosľubovateľný“ volič - hlupáčik sa teší. Teší sa a volí. Prestane až vtedy, keď všetci budeme predávať Nota Bene. Vlastne ho už predávame. Tí na ulici za nejaké euro, dôchodcovia za tristo, učitelia, zdravotné sestry a ostatní za trocha viac. Aké IQ musí zostúpiť z nebies, aby volič - hlupáčik uveril vlastnej 23 ročnej skúsenosti? Skúsenostiam generácií minulých storočí, keď vláda kapitálu nemala mantinely. Keď vykorisťovanie začínalo

u drobných, troch až päť ročných detí, a končilo smrťou. Čo nepoznám, o čom neviem, neexistuje?! Nikdy nebolo?! Štát má len dva spôsoby ako získať peniaze: výberom daní, alebo z národného majetku, ktorý produkuje tovar a služby. Ich predajom má inkaso, z ktorého môže financovať školstvo, zdravotníctvo, mzdy svojich zamestnancov, dôchodky. a všetky potreby občana zapísané i nezapísané v Ústave. Ak štát majetok nemá, má len večné dlhy. Žobrákov a bezdomovcov, hru na charitu, sponzorov, chudobu a samovraždy. Ponovembrová lumpeninteligencia odovzdala náš národný majetok

triednym priateľom do USA, Rakúska, Talianska, Nemecka, Francúzska a inej Tramtárie. Nás pribalila ako rukojemníkov, ako afrických otrokov. Namiesto reťazí nosíme mobily, namiesto santeros vyznávame stupídne tv programy. Nečítame, len „fejsbukujeme“ a tešíme sa bez radosti. Čas určený pre život minieme bez toho, aby sme o tom vedeli. Zmyslom života sú večné, nič neriešiace voľby. Výsledkom sú tie isté božie tváre s papierovými hlavami. Ľahko vymeniteľné, ľahko zabudnuteľné. Rozkrádanie či zneužívanie národného majetku bolo za socializmu trestným činom. Súčasťou vedúcej úlohy komunistickej strany bola aj kontrola národného majetku. Aby sa zveľaďoval, slúžil občanom a nerozkrádal. Na každom pracovisku, v každom kolektíve kde bola základná organizácia strany, sa majetok závodu, družstva, či inštitúcie chránil. Normálne každý vedel a videl ako sa gazduje. Zlodeji a rozkrádači putovali za mreže. Možno sa k tejto tradícii raz vrátime. Sloboda a demokracia sa nemeria počtom politických strán, ale tým ako žije občan, ktorý sa živí prácou. Najväčší a smrteľný hriech lumpeninteligencie je, že v mene chamtivosti zobrala ľuďom radosť zo života. Ona ju tiež nemá, aj keď sa topí v materiálnej žumpe. Jej radosť je rovnaká, akú priniesol filmovým gaunerom poklad na Striebornom jazere. S podobným dejom a aj výsledkom. Až sa raz voličovi - hlupáčikovi prestane dariť pri predaji Nota Bene, možno príde Deň potom. Môžeme len hádať, kto bude mať po chlebe. Je otázkou času, kedy Mayský kalendár ukáže na dátum konca lumpeninteligencie. Bude to naozaj koniec sveta. Toho dnešného, darebáckeho a zločinného.

Sté výročie narodenia Gustáva Husáka Desiateho januára sa uskutočnil na cintoríne v Dúbravke spomienkový akt – položenie vencov na hrob Gustáva Husáka, pri príležitosti 100.výročia jeho narodenia. Význam a prínos G.Husáka v dejinách ČSSR pripomenuli vo svojich príhovoroch predseda KSS Jozef Hrdlička a prvý podpredseda KSČM Petr Šimůnek pred asi päťdesiatimi účastníkmi zhromaždenia. Po uvedenej akcii sa uskutočnila tlačová beseda v Dúbravke.

JANUÁR 2013