bulletin občianskeho združenia
KLUB.AKVA.SK
2
/6.11.2006/
„ ŠNEKÁČI“ mýty o přidávání CO2
založenie akvária Poecilia reticulata
REPORTÁŽE
akvá ri um pr pree kre vet y, raky a krab y akva foto gr afi e – Ji Jiřříí Plí š ti l ur ob s i sám “ urob s ám – CO 2 se t a „bu rči ak ak“ n ajzau rid aj zau jímavejši jímave jši e z akv a.s k – kto p pri d áva s ooľľ?? n ás tr oje aq u as cap in gu uas r ep ortáž e – Ryc hn ov, Os tr ava, Aqu a Fes ti val , Akvári um 2006... hnov, 2006. ..
vychádza ako dvoj mesačník v elek troni ckej podobe /formát .pdf/
Akvárium, číslo 2
editoriál
KLUB.AKVA.SK
Milí čtenáři a čtenářky, vítám vás u druhého čísla našeho časopisu. Asi jste zvědaví, jestli první vydání nebyl jen výstřelek a teď už šetříme síly... letmý pohled na obsah vás přesvědčí, že „výstřelkem“ je teprve toto číslo :-) 15 stran věnovaných šnekáčům – rybám, které jsou natolik zajímavé, že se z části redakce stali okamžitě „šnekáčofilové“ – je z naší strany signálem směrem k milovníkům cichlid, že i na ně myslíme. Ostatně přijdou si na své i v dalších rubrikách. Stejně tak budou snad spokojení i příznivci šlechtěných živorodek – kromě článku o Poecilia reticulata najdou množství fotografií v reportážích ze soutěžních výstav. Výjimečně velký počet stran má na svědomí jednoduchý fakt: za uplynulé dva měsíce bylo v akvaristickém světě hodně rušno, konaly se výstavy a jiné akce – a my jsme byli u toho. Mohli jsme tak obdivovat nekonečné množství ryb a akvárií, ale hlavně se seznámit se zajímavými lidmi a setkat se znovu s přáteli. Doufejme, že v budoucnu se budou podobné akce
konat čím dál tím častěji i na Slovensku – ostatně to je jedním z cílů KLUBu.AKVA.SK a začínáme pracovat na jeho naplnění. Máme před sebou dobu odpočinku; velké akce skončily, emoce pomalu utichají a nastává ideální čas... třeba k založení nového akvária :-) Já jsem si založila akvárium pro šnekáče, pravda ještě předtím, než jsem četla články – byla to pro mě odměna za vydání prvního čísla časopisu. Vaše akvaristické sny jsou možná jiné, tak se nebojte je realizovat – zasloužíte si to poté, co přečtete všech 76 stran. Za dva měsíce se vynasnažíme dát zase o něco více prostoru rostlinám a biotopům. Také vám mohu prozradit, že ve srovnání s tímto číslem bude „trojka“ skutečně miniaturní! Přeji vám za celou redakci příjemné počtení. editoriál
Markéta Rejlková
(Foto: Eva Naďová)
Akvárium – dvojmesačník, vydáva KLUB.AKVA.SK – 2. číslo (vyšlo 6.11. 2006) Redakčná rada: Norman Durný, Martin Haláč, Peter Kaclík, Lukáš Podhola, Markéta Rejlková
// klub@akva.sk
Na vzniku tohto čísla sa podieľali: www.akva.sk, Patrik Bíro (alias Patrox), Jaroslav Čopík (alias jacik, jacik.akva.sk), Claudia Dickinson (ACA „BB“ Managing Editor), Norman Durný (alias Norman), femorale.com, Chez Gabriel, Peter Greguš (alias Ceco), Martin Haláč (alias roger, www.rgr.sk), Miloš Chmelko (alias Miloš), Peter Kaclík (alias skala, www.sozo.sk), Lukács László (www.sugerfold.hu), Molly Leonard (www.finsout.com, www.shelldwellers.com), Veronika Matisová, Eva Naďová (alias rybka), Tim Nurse (www.fishaholics.org), Miloslav Pešek (alias milop), Jiří Plíštil (www.aquatab.net), Lukáš Podhola (alias virus31, www.natureaquarist.com), Peter Priesol (alias emkac), Markéta Rejlková (alias Raviolka, www.sweb.cz/maniakva), Max Standberg, Peter Szalay (alias salik, www.akva.sk), Miroslava Šufáková, Silvester Valentin (alias Silvester Valentin), Ivan Vyslúžil (alias vysluzil2) obsah
Zákaz kopírovania a rozširovania textového či obrazového materiálu bez písomného súhlasu redakcie. © KLUB.AKVA.SK
2
Akvárium, číslo 2
obsah
KLUB.AKVA.SK
Akvárium, číslo 2: 4
Editoriál..............................................................................2 Obsah....................................................................................3 Ryby: Šnekáči.......................................................................4 Lamprologus ocellatus..............................................8 Lamprologus stappersi.............................................9 Neolamprologus multifasciatus...............................11 Neolamprologus hecqui...........................................12 Neolamprologus similis...........................................14 Minialbum tanganických cichlíd..............................16
19
Rastliny: CO2 v rostlinném akváriu........................................19 10 mýtů o přidávání CO2.........................................19 Tillmanova tabulka..................................................25
Bezstavovce:
30
Aký domov potrebujú krevety, raky a kraby...........26 Profil: Macrobrachium assamense........................30
Pre začiatočníkov: Založenie akvária......................................................31
Aquadesign: Nástroje aquascapingu.............................................34 Aquabox....................................................................36
45
Akvafoto: Akvaristická fotografie.............................................39 Dnes fotí: Jiří Plíštil.................................................40
Živorodky: Poecilia reticulata....................................................45
50
Reportáže: Prednáška p. Dokoupila a klubová schôdza............48 Klubový zájazd: Profi-Aquarium, Obří akvárium...49 Klubový zájazd: AkvaEXPO 2006 Rychnov............50 AQUA-TERRA 2006 Ostrava...................................54 Akvárium 2006 Praha..............................................58 Akvaristická sobota: 2. Aquafestival........................61 Akvaristická sobota: Stretnutie cichlidárov Čáslav....65 Na návšteve v Zoodome...........................................68
61
Urob si sám: Ako na CO2 – zostavte si vlastný CO2 set...............70 Kvasnicová metoda alias „burčák“...........................72
Recenzie:
65
Christel Kasselmann: Pflanzenaquarien gestalten....73
To najzaujímavejšie z akva.sk: Kto pridáva kuch. soľ do vody?................................74
Ivanov stĺpik: Čo je vlastne akvaristika...........................................76 ryby
3
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
ryby
MALÉ TANGANICKÉ CICHLIDY, VYUŽÍVAJÚCE K SVOJMU ŽIVOTU PRÁZDNE SLIMAČIE ULITY:
ŠNEKÁČI Martin Haláč Určite ste sa pri nadpise zhrozili, čo to tu ja opäť vypisujem, ale nemôžem ináč. S kýmkoľvek som o týchto rybách začal debatovať, vždy sme hovorili o šnekáčoch, nie o ulitníkovcoch alebo ulitníkoch (čo sú mimochodom slimáky a im príbuzné). Takže po celý čas, čo budete túto sériu článkov čítať, budete narážať na termín: šnekáči. Je to číročistý čechizmus, ale mne to neprekáža a dúfam, že ani vám. Toto nie je odborný taxonomický článok, toto sú osobné skúsenosti chovateľov s týmito rybami. Musím sa priznať, že som v živote nechoval žiadneho šnekáča, pár som ich síce videl, ale nič viac. Ale hneď, ako som začal zbierať informácie o týchto malých zaujímavých rybkách, ma veľmi zaujali. Dá sa povedať, že doteraz mi nedajú spávať. Mal som tú česť sa zoznámiť prostredníctvom internetu s viacerými odborníkmi, väčšinou praktickými chovateľmi týchto rýb. Hneď na úvod sa musím poďakovať zhodou okolností dvom ženám a to pani Molly Leonard [1], úspešnej chovateľke týchto rýb, a pani Claudii Dickinson, editorke American Cichlid Association Buntbarsche Bulletin. S jej láskavým dovolením som mohol čerpať informácie od pána Petra A. Lewisa, ktorý už žiaľ nie je medzi nami, ale zanechal po sebe množstvo vedomostí a informácií práve o tých rybičkách, ktoré nás momentálne najviac zaujímajú – šnekáčoch. Prevažná väčšina všeobecných informácií o šnekáčoch je prebratá práve od pána Lewisa [4], tieto časti sú v texte označené žltou farbou. Počas mojej 30 ročnej skúsenosti s tropickými rybami, najmä s prácou s rybami z čeľade Cichlidae, ma vždy viac priťahovali malé než veľké druhy, či už afrických alebo amerických cichlíd. Keď sa v polovici 70-tych rokov začalo s exportom prvých šnekáčov z jazera Tanganika, prvých pár druhov si našlo cestu do mojej zbierky. V tom čase boli Lamprologus ocellatus a L. ornatipinnis najrozšírenejšími druhmi. Dnes existuje úplne iný scenár s mnohými dostupnými druhmi šnekáčov. Žiaľ, s narastajúcim počtom druhov z mnohých oblastí jazera dochádza k zmätku, ktorému sa nedá zabrániť pri nových importoch. Lovci dávajú týmto importovaným rybám názvy podľa pobrežia, kde boli ulovené. Napríklad, nový šnekáč sa niekoľko mesiacov predával s názvom "pearly ocellatus" a neskôr bol označený názvom Lamprologus meleagris Buscher 1991 – tzv. "lace lamprologus" – a dodnes vidím výskyt oboch názvov. Ak si chceme zadovážiť nový druh do zbierky, je dôležité ho získať z dôveryhodného zdroja predajcu alebo chovateľa, ktorý vie, odkiaľ pochádza tento nový druh. Ak je to možné, je vhodné kupovať dospelých jedincov a spoliehať sa na svoju znalosť druhu na potvrdenie ich pravej identity.
Jazero Tanganika na mape Afriky. Zdroj: [6]
Všetky cichlidy z jazera Tanganika označované ako šnekáče uprednostňujú život v blízkosti opustených slimačích ulít. Nazývajú sa tiež ostrakofilné cichlidy – tento názov je odvodený z gréčtiny a znamená niečo ako "milujúci ulitu". Dodnes väčšina cichlíd, ktoré zodpovedajú tomuto opisu, patrí do rodov Lamprologus, Neolamprologus a Telmatochromis – spomedzi ktorých T. burgeoni (Poll 1942) je jediný momentálne označený druh rodu, ktorý naisto obýva územie s rozstrúsenými prázdnymi slimačími ulitami.
Systematické hľadisko Ďalšia citácia je tiež od pána Lewisa, ide o krátke pojednanie o systematickom zaradení šnekáčov. Originál bol napísaný v roku 1996, takže to budeme brať iba ako ukážku, ako to vlastne s tými všetkými cichlidami z taxonomického hľadiska vlastne je. Je to veľmi zložité a v žiadnom prípade dnes nemôžeme ani náhodou tvrdiť, že by bol medzi cichlidami poriadok.
4
Akvárium, číslo 2
ryby
KLUB.AKVA.SK
Predtým než prediskutujeme jednotlivé druhy, ktoré môžeme nazvať šnekáčmi, musíme najprv zohľadniť otázku rodu Lamprologus. Posledné prieskumy cichlíd jazera Tanganika sú od Profesora Maxa Polla v roku 1986 publikované na Kráľovskej akadémii (Academy Royal) v Belgicku. V tomto prieskume Poll odmietol obmedzenia rodu Lamprologus od Columba a Allgazera, ktorí ho definovali ako tie druhy, ktoré sa našli na rieke Kongo a ktorí opísali tri nové rody tanganických cichlíd = Neolamprologus, Paleolamprologus a Variabilichromis. Poll pre zmenu zoradil 57 uznaných rodov cichlíd, ktoré dodnes nazbieral na jazere Tanganika, do 12 čeľadí a odmietol dva z troch rodov navrhovaných Columbom a Allgazerom – a to Paleolamprologus a Variabilichromis. Cítim, že Pollova štúdia bola prinajmenšom povrchná, podobne ako Loisellova [2], a aj keď súhlasím s reklasifikáciami druhov Lamprologus calvus a L. compressiceps do nového rodu Altolamprologus, nesúhlasím so zaradením takých cichlíd ako N. tretocephalus spolu s N. multifasciatus do nového rodu Neolamprologus. Môj odhad je, že rod Nelamprologus sa dostal do kategórie „zmiešaný rod“, do ktorej patria aj „Lamprologusy“ až pokiaľ nebudú uskutočnené ďalšie výskumy, ktoré dokážu správnejšie zaradenie. Pre tento článok by som navrhol používať zoznam uverejnený Markom Smithom v roku 1995 v jesennom vydaní časopisu Aquarium Frontiers, než umiestniť všetko späť do rodu Lamprologus.
Breh jazera Tanganika, oblasť Namansi. (Foto: Tim Nurse)
Prirodzené prostredie Takmer všetky cichlidy označované ako šnekáče pochádzajú z pobrežných vôd jazera Tanganika, žijú v pieskových zónach v hĺbke 5-30 metrov, na spodku so stlačeným jemným pieskom alebo blatom pokrytým ulitami silmákov druhu Neothauma tanganyicense. Tieto ryby sa zhromažďujú a používajú ulity ako zdroj ochrany pred predátormi a ako miesto pre kladenie ikier. O mláďatá sa starajú samičky. Zvlášť zaujímavým druhom je Lamprologus signatus a aj Neolamprologus brevis, obidva tieto druhy sa našli v hĺbke 50 metrov. Ich prirodzená potrava je zložená z malých bezstavovcov a sladkovodných kreviet. V zajatí všetky druhy obľubujú krmivo ako je cyklop, dafnie alebo živé artémie.
Druhy tanganických cichlíd patriace k šnekáčom [5]: Altolamprologus compressiceps “Sumbu“ (Boulenger, 1898) Lamprologus callipterus Boulenger, 1906 Lamprologus finalimus Nichols & La Monte, 1931 Lamprologus kungweensis Poll, 1956 Lamprologus ocellatus (Steindachner, 1909) Lamprologus ornatipinnis Poll, 1949 Lamprologus signatus Poll, 1952 Lamprologus speciosus Büscher, 1991 Lamprologus stappersi Pellegrin, 1927 Neolamprologus boulengeri (Steindachner, 1909) Neolamprologus brevis (Boulenger, 1899) Neolamprologus caudopunctatus (Poll, 1978) Neolamprologus hecqui (Boulenger, 1899) Neolamprologus leleupi (Poll, 1956) Neolamprologus meeli (Poll, 1948) Neolamprologus multifasciatus (Boulenger, 1906) Neolamprologus pleuromaculatus (Trewavas & Poll, 1952) Neolamprologus similis Büscher, 1992 Neolamprologus wauthioni (Poll, 1949) Pseudotropheus lanisticola Burgess, 1976 Telmatochromis bifrenatus Myers, 1936 Telmatochromis brichardi Louisy, 1989 Telmatochromis dhonti (Boulenger, 1919) Telmatochromis temporalis Boulenger, 1898 Telmatochromis vittatus Boulenger, 1898
Teplota jazera Tanganika je po celý rok stabilná, približne 26,5 °C. Tvrdosť sa môže pohybovať medzi 11,5-12,0 °dGH, el.vodivosť 550 až 620 μS/cm2.
Neothauma tanganyicense. (Foto: femorale.com)
5
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
ryby
N. brevis je jediná cichlida, pri ktorej sa samec a samička ukrývajú do jednej ulity. Keď sú ohrození tak samička, ktorá je menšia (maximálna veľkosť okolo 4 cm), ako prvá vlezie do ulity a potom ju nasleduje samec, ktorého je maximálna veľkosť okolo 5 cm. Ulita bežne nebýva ukrytá v piesku, ale aj tak ju tieto cichlidy využívajú. N. brevis sa živia planktónom a veľmi často sa "vznášajú" nad ulitami a zbierajú planktón, ktorý unáša voda v ich prostredí. Ikry kladú do ulít a keď sa mladé rybky rozplávajú, celá rodinka sa ukrýva v jedinej ulite. Mladé rybky opúšťajú rodičovskú ulitu v skorom štádiu života, okolo jedného týždňa, potom ako začnú sami plávať a potulujú sa v jazere a hľadajú voľné ulity. N. brevis sú príkladom cichlíd, ktoré sa adaptujú každým dostupným spôsobom na podmienky jazera Tanganika.
Na breh vyvrhnuté prázdne ulity slimákov N.tanganyicense. (Foto: Tim Nurse)
Špeciálne požiadavky Ak chceme vytvoriť kolóniu, ktorá obsahuje niekoľko generácií, odporúča sa, aby mal samec priestor aspoň 20x20 cm plochy dna a aby tam bola aspoň jedna až dve ulity pre každú rybu v kolónii. Aj keď to nie je pravidlo, mnohé šnekáče zvyknú zahrabať svoje ulity až pokiaľ nezostane trčať len otvor. Tento zvyk je evidentný hlavne pri importovaných divých rybách a často je to jeden z kľúčov k nereseniu, keď všetky ďalšie spôsoby zlyhajú. Odporúča sa, aby dno akvária bolo pokryté veľmi jemným čistým pieskom s hrúbkou 5 až 7,5 cm tak, aby každá rybka mohla skúšať to, čo je pre ňu prirodzené: zahrabávať ulity na zvýšenie ochrany, aby si ochránili teritórium pred veľkými cichlidami, napríklad druhu L. callipterus. Táto je obyvateľom tej istej zóny, kde boli pozorované ulity v ústach cichlíd, ktoré ich niesli do svojich teritórií. Výška substrátu sa však nedá generalizovať a podľa najnovších poznatkov niektoré druhy, respektíve formy šnekáčov, vyžadujú nižšiu vrstvu substrátu alebo dokonca holé dno, čo súvisí s podmienkami v prírode. V jazere sú oblasti, kde je dno tvorené bahnom a ílom. Tento substrát má diametrálne odlišné parametre ako piesok a ryby žijúce v takomto prostredí sa aj ináč správajú. Takýmto rybám nedávame na dno žiadny substrát. Pokiaľ máme v akváriu bežné druhy šnekáčov, použijeme jemný piesok. Biely koralový piesok je vhodný, ale jemný šedý piesok je ideálny. Voda musí byť čistá a na jej filtráciu sa má používať vhodný molitanový filter umiestnený v rohu akvária, alebo výkonný vonkajší filter. Pôdne filtre sa neodporúčajú, keďže väčšina šnekáčov trávi hodiny neúnavným pretváraním substrátu v akváriu, len aby odokryli filter a tým znemožnili jeho fungovanie. Ak chceme akvárium bez substrátu, potom každá ulita musí byť umiestnená na plytkej miske plnej piesku, aby vyhovela potrebám cichlíd. Osobne som bol svedkom toho, ako dospelý jedinec tlačil ulitu 7 cm po pieskovom povrchu, až kým ju nepresunul na svoje požadované miesto. Obvykle sa ryba podkope pod ulitu až kým nie je ulita celá pokrytá
Šnekáči a ulity Šnekáčov môžeme podľa využívania ulít rozdeliť na niekoľko skupín. Do prvej skupiny patria minimálne tri druhy cichlíd, ktoré kladú ikry do ulít. Sú to Lamprologus callipterus, Lamprologus calliurus a Lamprologus ornatipinnis. Táto skupina sa odlišuje od iných šnekáčov tým, že iba samičky sa schovávajú do ulít. Samci sa síce zdržujú v blízkosti samíc a tým aj v blízkosti ulít, ale v prípade nebezpečenstva hľadajú útočisko medzi skalami, v škárach, v dutinách a iných členitostiach terénu. Ďalšia skupina šnekáčov a to Lamprologus sp. "ornatipinnis zambia", Lamprologus ocellatus a príbuzné druhy majú malých samcov, ktoré sú schopné ukryť sa v ulitách - každý do svojej ulity, to znamená, že každý jedinec obýva svoju súkromnú ulitu. Do tretej skupiny patrí Neolamprologus brevis (Boulenger, 1899). Samec a samička tohto druhu sa schovávajú do tej istej ulity. Členovia prvých dvoch skupín sa rozmnožujú v skupinkách (háremoch). N. brevis sú bežne monogamné. To je pravdepodobne následok ich životného štýlu. Jediná ulita (obyčajne Neothauma) postačí pre jeden párik. N. brevis dokážu žiť aj v oblasti s nízkym počtom prázdnych ulít a niekedy obývajú región, kde už nie sú ďalšie šnekáče.
V popredí samička, vzadu samček N.brevis. (Foto: Tim Nurse)
6
Akvárium, číslo 2
ryby
KLUB.AKVA.SK
pieskom. Rybky nosia plnými ústami piesok zrnko za zrnkom, až pokiaľ nedosiahnu svoje. Ak by sme chceli premiestniť rybky z ulity bez toho, aby sme vybrali ulitu z akvária, vertikálne umiestnime do akvária 20 cm dlhú plastovú rúrku plnú piesku, tak, aby sa ulita dala položiť na vrch rúrky a zároveň aby bola úplne ponorená. Ryba by mala opustiť ulitu a priblížiť sa ku dnu, kde sa cíti bezpečnejšie. Potom môžeme premiestniť prázdnu ulitu z vrchu rúrky a rybu môžeme chytiť, pokiaľ nenájde lepší únik.
samotný počet. Zdá sa, že väčšina druhov sa bude rozmnožovať dovtedy, až kým bude akvárium plné mladých a dospelých párov. Ak tento stav dosiahneme, mali by sme vybrať zopár tuctov ulít, ktoré obsahujú mladé, nahradiť ich prázdnymi ulitami a založiť novú kolóniu v ďalšom akváriu, do ktorého ich umiestnime. Vytieranie môžeme podporiť výmenou vody a zvýšením teploty o 2 až 3 stupne nad normál. Na záver tohoto úvodu by som vás rád ešte raz upozornil na to, že od čias, kedy boli napísané zdroje k tomuto článku, ubehlo už desať rokov. Od vtedy boli zistené mnohé skutočnosti, ktoré v tomto článku nenájdete. Hádam to čitateľov neodradí od ďalších príspevkov v tejto téme. S každou skupinou rýb je to podobné, žiadne informácie a poznatky nie sú stopercentné a môžu sa vyskytnúť výnimky, alebo úplne iné zistenia. Šnekáči vôbec nie sú rozšírená skupina akváriových rýb, tým pádom je aj tých „zaručených“ informácií naozaj málo. Dúfam, že aj touto sériou článkov podnietime záujem o tieto nádherné tanganické skvosty, rady šnekáčofilov sa budú rozširovať a v budúcnosti budeme publikovať skúsenosti a hlavne úspechy slovenských a českých akvaristov s týmito rybami.
Altolamprologus compressiceps "Sumbu". (Foto: Molly Leonard)
Kľúč k úspešnému rozmnoženiu Šnekáči sú väčšinou agresívne, teritoriálne, trpasličie cichlidy (aj keď samci niektorých druhov dorastajú okolo 10 cm). Majú rituál trenia, charakterizovaný trením buď slabšieho páru samca a samičky ako páru koloniálneho rozmnožovania v sociálnej štruktúre, čo znamená, že pár obýva teritórium mimo hlavných stanovíšť dominantných samcov. Ďalšou možnosťou je hárem s jedným samcom, ktorý slúži štyrom až piatim samičkám, z ktorých každá si chráni svoje teritórium vytvorené samcami. Šnekáči sú typické cichlidy a preto často bojujú až do skonania pre teritoriálne hádky, alebo ak akvarista vytvorí osadenstvo akvária zložené len z párov a neposkytne im dostatok ulít. Keď sa ryba zdržuje v hornom rohu akvária, je to príznak, že je vytláčaná. Táto ryba nevyráža do úkrytu, keď je vyrušená a zriedkakedy je jej dovolené jesť. Pokiaľ chceme zabrániť jej úhynu, treba ju premiestniť do iného akvária. Stav vody nie je rozhodujúci, ale mal by byť udržiavaný v podobnom priemere, aký je v jazere Tanganika: to nie je žiadny problém. Voda má mať 25,5 °C a pH 7,8, tvrdosť nad 10 °dGH. Voda by sa mala meniť každých 14 až 21 dní, inak sú tieto cichlidy nenáročné. Nadmerná výmena vody by však mohla uškodiť, obzvlášť keď sú rybky mladšie ako 4 týždne. Najdôležitejšou súčasťou akvária by mal byť dostatok prázdnych ulít vhodnej veľkosti. Ak chceme vytvoriť pravú kolóniu, musíme rybám poskytnúť viac ulít, ako je ich
Húf mladých rýb druhu Telmatochromis vittatus. (Foto: Chez Gabriel)
Zdroje informácií: [1] http://www.finsout.com [2] Dr.P.V.Loiselle (1994): The Cichlid Aquarium. Tetra Press. [3] http://www.shelldwellers.com [4] Peter A. Lewis (1996): Shell Dwelling Cichlids from Lake Tanganyika - Part 1, Shell Dwelling Cichlids from Lake Tanganyika Part 2. Journal of the American Cichlid Association - ACA Buntbarsche Bulletin č.176-177. [5] http://www.fishbase.org [6] http://www.britannica.com [7] http://femorale.com [8] Ad Konings (1998): Tanganyika cichlids in their natural habitat. Cichlid Press. [9] http://hernando.free.fr/cichlidae/_tanganyika/index.html [10] http://www.fishaholics.org [11] http://the.cichlid.com
7
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
ryby
LAMPROLOGUS OCELLATUS (STEINDACHNER, 1909) Molly Leonard Je to jeden z najbežnejších šnekáčov, ktorý sa vyskytuje v rôznych farebných podobách. Načastejší je zlatý variant, vyskytujúci sa vo farebnej škále od silnooranžovej až po červenú, alebo aj vo forme hnedastej až žltkastej; existujú aj modré alebo purpurové typy a varieta so žltými plutvami. L. ocellatus sú teritoriálne a mierne agresívne ryby. Uhryznutie ruky, ktorá ich kŕmi pokladajú za samozrejmosť, takže je veľmi dobré, že ich papuľky sú veľmi malé. Iskra a guráž tohoto druhu by boli veľmi ťažko zvládnuteľné, keby boli väčšie; ale takto je to len roztomilá, zábavná charakteristika 6 cm cichlíd. Schopnosť postarať sa o seba z nich robí dobrých obyvateľov ulít v primeranej nádrži tanganického typu; dokážu ochrániť seba aj svoje teritórium pred väčšími rybami bez prejavovania nejakého rešpektu. L. ocellatus tak, ako aj iní obyvatelia ulít, potrebuje tvrdú, zásaditú a teplú vodu. Na rozdiel od iných druhov potrebuje značný priestor; každé teritórium by malo mať v priemere 30 cm alebo aj viac, takže malá skupinka by mala byť umiestnená v 80 l nádrži. Aj keď nejde o skupinové ryby, mladé rybky sú vo všeobecnosti dobre tolerované.
Lamprologus ocellatus. (Foto: Max Standberg)
L. ocellatus sa pomerne ľahko odchovávajú, ak im poskytnete čistú vodu, dobrú stravu a trochu súkromia. Dodržať poslednú podmienku je pomerne ťažké, keďže tento druh je taký fascinujúci, že je ťažké odolať a nepozorovať ho. Ale chovateľ L. ocellatus môže častokrát očakávať, že keď sa vráti z dovolenky, nájde nový neočakávaný húf mladých rybičiek ukrývajúcich sa v matkinej ulite. Ikry kladie a stará sa o ne samička, ktorá môže zostať v ulite niekoľko hodín, ale obvykle sedí na okraji ulity, máva prsnými plutvami, aby priviedla okysličenú vodu k ikrám a po jednom alebo dvoch dňoch sa vyliahnu malé rybičky. Mláďatá môžu zostať v ulite aj týždeň; v tomto čase samička vyhĺbi jamku, aby sa nezatúlali ďaleko. Jamku samička postupne zväčšuje, s narastajúcou schopnosťou rybičiek plávať, až kým nie sú na jamku priveľké. Pomaly rastúcemu plôdiku treba vytvoriť také podmienky, aby bol jeho rast čo najrýchlejší (kŕmiť viackrát denne, dodržiavať teplotu vody aj jej častú výmenu). Ak sú rybičky rozmaznávané, tak ich rast môže byť prekvapivo rýchly a ich rodičia určite ocenia zvýšenú starostlivosť.
Lamprologus ocellatus. (Foto: Miloslav Pešek)
Pohlavie L. ocellatus vie skúsený chovateľ rozlíšiť podľa tvaru hlavy, čo môže začínajúcemu chovateľovi robiť problém. Podstatné je, že samičkina papuľka je omnoho kratšia, s ostrejším sklonom od očí k ústam a tiež má menšie pery. Najlepší spôsob, ako si všimnúť rozdiel, je vyhotoviť pár fotografií identifikovaných jedincov druhu L. ocellatus. Pri dobrých záberoch z boku objavíte tvar hlavy samca aj samičky; rozdiel by mal byť jasne viditeľný. Takáto znalosť nám môže pomôcť pri určovaní živých rýb (alebo pri iných fotografiách). Samičky sú tiež vo väčšine prípadov svetlejšie. Aj napriek tomu je najlepšie začať so šiestimi mladými rybami a ponechať ich, nech si sami vyberú, kto zostane a kto bude vylúčený zo spoločnosti.
Lamprologus ocellatus – samička nad ulitou. (Foto: Molly Leonard)
8
Akvárium, číslo 2
ryby
KLUB.AKVA.SK
LAMPROLOGUS STAPPERSI PELLEGRIN, 1927 Molly Leonard Určiť pohlavie nie je jednoduché. V skupine rovnako starých rýb sú samci zreteľne väčší a často škvrny na ich chvoste vytvárajú zreteľné pruhy. Skúsení chovatelia však vedia, že na hlave sú oveľa lepšie rozlišovacie znaky. Hlava samičky je kratšia a strmšia, a jej ústa sú menšie. Samci majú väčšiu „buldočiu“ hlavu. Sfarbenie je v tomto prípade nepodstatné, pri podráždení môžu byť samičky dokonca farebnejšie ako samci, najmä subdominantní samci bývajú bledší než akceptované samičky. Druh sa môže chovať v páre alebo v skupinke, aj keď jeden pár by nemal byť neustále držaný osamote, pretože samec môže ublížiť samičke, ak nemá dostatok priestoru na vybitie agresivity. Samička môže tiež ohroziť samca v prípade, že bude brániť mladé rybky. Vhodnejšie prostredie by malo obsahovať buď ďalšie samičky na vytvorenie háremu, alebo podobne veľké samce, ktoré by odpútali pozornosť oboch členov páru. Nádrž by mala byť dostatočne priestranná, dlhá aspoň 80 cm a viac, hlavne keď tento relatívne plodný druh začne klásť ikry. Párik Lamprologus stappersi. (Foto: Molly Leonard)
Chov Nádrž pre odchov L. stappersi nemusí byť špeciálna, stačí taká, ako pre odchov bežných rýb: dôležité sú voda, teplota, filtrácia. Pre život však potrebujú ulitu. Existujú rozmanité možnosti ponúkajúce rôzne druhy ulít. V obchodoch hľadajte nemaľované (surové) ulity s priemerom medzi 3 až 6 cm a s okrúhlym otvorom. Vhodné ulity kúpite aj v obchodoch s potrebami pre domácich miláčikov, ktoré sú často predávané pre rakov pustovníkov. Slimačie ulity sú dosť ľahké na presun a majú ideálny tvar a veľkosť. Akýkoľvek gurmánsky obchod či luxusné potraviny ich predávajú a ak nie, aj francúzska reštaurácia môže byť dobrým zdrojom. Menej bežné sú ulity z PVC s uzáverom na jednom konci, aj keď využitím takejto možnosti si majiteľ odopiera možnosť pozorovať fascinujúce správanie sa rýb pri zariaďovaní ulity.
Jedným z problémov týkajúcich sa tohoto druhu je jeho neustále sa meniaci vedecký názov. Bežnejšie je známy ako Lamprologus meleagris. Debata o tom, ktorý názov je správny, resp. či ide o synonymum, alebo sú to oddelené druhy, je v plnom prúde. V tomto momente je názov L. stappersi pokladaný za správny, ale názov rodu znamená ďalší problém. Podľa mnohých ichtyológov by sa rodové meno Lamprologus nemalo používať pre ryby z Tanganiky. L. stappersi majú tvar a niektoré znaky L. ocellatus, ale sú menej výrazné. Hoci sa často chovajú v skupine tanganických druhov, mnoho chovateľov zistilo, že na rozdiel od agresívnych robustných „ocelátov“ môžu byť tieto nadmerne stresované aktívnymi kolegami, ktorí v skutočnosti nepredstavujú žiadnu hrozbu. Pri chove L. stappersi v spoločenskej nádrži by si mal chovateľ všímať „stresové“ sfarbenie, nadmerné skrývanie sa, prípadne aj chudnutie.
Lamprologus stappersi – samec. (Foto: Molly Leonard)
Lamprologus stappersi – samica. (Foto: Molly Leonard)
9
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
L. stappersi a jeho príbuzný druh L. ocellatus sú nadaní „bagristi“. Ak majú k dispozícii dostatok piesku, sú obratní pri zakopávaní celej ulity, okrem jej vstupného otvoru. Oba tieto druhy pochádzajú z miest, kde sú ulity roztrúsené, takže priveľa nakopených ulít nepredstavuje prirodzené prostredie a môže viesť k nárastu agresívneho teritorálneho správania.
ryby
Často predtým, ako sa odvážia výjsť von, samička vykope pred ulitou jamku - niečo ako „jasle“, pravdepodobne preto, aby vytvorila hranice pre ich krátke výlety. Postupne sú rozširované na hlbšiu priekopu, až kým sú mladé pripravené opustiť toto miesto a samička môže vrátiť ulitu do štandardného módu, napoly zakopanú. Z dôvodu pomalého rastu je podstatné kvalitné kŕmenie, a to hlavne počas prvých mesiacov života. Rastu rybiek tiež prospieva niekoľkonásobné kŕmenie počas dňa, mierne vyššia teplota a častá výmena vody. Aj keď toto všetko nepodnecuje až taký výrazný vzostup v rýchlosti rastu, určite to pomôže zvýšiť ich životaschopnosť. Samičky opúšťajú svoje mladé asi po jednom mesiaci, kedy ich vo svojom teritóriu definitívne prestávajú akceptovať. Mladé rybky sú však aj napriek tomu iba zriedka v ohrození ostatnými jedincami, navyše samec obývajúci samostatné teritórium sa o ne môže postarať (chráni ich). Mladé rybky po rozplávaní sú takmer identické s dospelými jedincami, až na perleťový lesk, a tiež majú schopnosť meniť farbu. Vedia splynúť rovnako dobre so svetlým pieskom, ako aj s tmavým otvorom ulity. Mladé rybky sú dosť bentické (tj. držia sa veľmi pri dne, nie ako dospelé jedince), ale sú aj schopní plavci, v prípade že sa rozhodnú opustiť substrát.
L. stappersi nie sú prieberčivé v strave a čiastočne majú tendenciu sa adaptovať na hladinové kŕmenie, na rozdiel od ich menej smelých bratrancov a sesterníc. Keďže sa zdržiavajú na dne, uprednostňujú hlavne stravu, ktorá nepláva, napr. kvalitné tablety pre cichlidy. Tieto tablety sú dobrým základom pre vyváženú stravu, pretože omrvinky, ktoré nechajú dospelí jedinci, sú prvou potravou pre mladé ryby dávno predtým, než si ich majiteľ uvedomí ich existenciu. V prípade dospelých rýb je chov vcelku jednoduchý, hoci si to vyžaduje trochu trpezlivosti. Ako mnohým tanganickým druhom, tak aj L. stappersi trvá nejakú dobu, než vyrastú. Samička pred a po kladení ikier nadmerne hrabe a kopí piesok okolo vybranej ulity, ktorej veľkosť je často taká, aby jej umožnila vstup, ale nedovolila vstúpiť inej rybe okrem nej samotnej. Nakladie dovnútra ikry a samec ich oplodní väčšinou v okamihu, keď ona vychádza, takže mlieč je vtiahnutý do ulity spôsobeným podtlakom. Mladé ryby sa vyliahnu po niekoľkých dňoch, ale zotrvávajú v ulite približne jeden týždeň.
L. stappersi sú trochu náročné na priestor a jeho rozvrhnutie v porovnaní s ostatnými šnekáčmi, ale sú to pravdepodobne tie najkrajšie ryby, obývajúce ulity. Žiadny chovateľ takmer s určitosťou neoľutuje chov tohoto ohromujúceho druhu.
Samica s mláďatmi. (Foto: Molly Leonard)
10
Akvárium, číslo 2
ryby
KLUB.AKVA.SK
NEOLAMPROLOGUS MULTIFASCIATUS (BOULENGER, 1906) Molly Leonard N. multifasciatus niekedy zaradený aj do rodu Lamprologus je ďalším z tanganických šnekáčov. Jeho názov znamená "mnohopáskovaný", čo poukazuje na jeho početné pásiky. V angličtine sa tento šnekáč ľudovo nazýva Multis alebo Multies. Značné obdbobie bola táto ryba považovaná za najmenšiu cichlidu (v súčasnosti je to zrejme druh L. brevis). Často žijú v tom istom teritóriu ako impozantné jedince druhu Cyphotilapia frontosa. V skutočnosti sú tieto ryby také nenáročné a ich schopnosť prežiť je taká veľká, že ich akvaristi bežne chovajú vo veľkých akváriách s ,,frontosami“. N. multifasciatus sa v akváriu rozmnožujú ľahko. Zo všetkých šnekáčov je tento druh asi najbežnejší. Pri výbere najmenšieho a najväčšieho zo skupiny je pravdepodobné, že si vyberiete samičku a samca. Moje osobné podozrenie je, že podobne ako pri ,,brevisoch“, aj pri multisoch sa môže určiť mužské pohlavie podľa čiar na chvoste, ktoré sú omnoho intenzívnejšie (a môže ich byť viacej).
Neolamprologus multifasciatus – skupinka. (Foto: Miloslav Pešek)
Samozrejme, čím vačšie akvárium, tým lepšie. 80 litrové akvárium umožňuje chovať niekoľko samcov a samičiek. Jeden môj známy chovateľ má 200 litrové akvárium len pre jedince druhu N. multifasciatus, skutočnú kolóniu (vlastne niekoľko!). 400 litrové akvárium plné N. multifasciatus by bolo jedinečným sídlom pre ryby, avšak iba pre niekoho, kto má pevnú vôľu nemiešať ich s iným druhom rýb. Ak poskytneme týmto cichlidám piesok, ulity (aspoň dve ulity na rybu, čo najviac sa tam zmestí), teplotu 25 °C, tvrdú a čistú vodu a kvalitnú potravu pre cichlidy, budeme mať na veľmi dlhý čas takmer najmenšiu cichlidu na svete.
Starostlivosť Starostlivosť o druh N. multifasciatus je podobná ako pri druhu N. similis, s jednou výnimkou: nechovajte ich spolu s rybami, ktoré sú príliš agresívne. Sú malé, ale lovia v húfe a sú citlivé na svoje teritórium. Najlepšie je ich ponechať samotné alebo s jednou väčšou rybou, napríklad už spomenutou ,,frontózou“. To platí samozrejme pre veľké akváriá. Druh N. multifasciatus (ako jeden z najmenších šnekáčov) môže byť chovaný aj v 30 litrovom akváriu. Párik alebo dokonca trio môže žiť v takomto malom akváriu, samozrejme ak majú dostatok ulít a čistú vodu.
Chov N. multifasciatus produkujú len do 20 ikier na jedno trenie. Na rozdiel od chovateľov tetier, gupiek, gurám alebo iných druhov veľkovýrobcov, jedince druhu N. multifasciatus sú stále pomerne vzácne na predaj. Trvá to nejaký čas kým vyrastú, ale ich rodičia vás budú zaťažovať s novými várkami mladých až dovtedy, keď zrazu prvé mláďa dorastie do 3 cm — také sú vhodné na predaj. Je to akurátne množstvo na naplnenie predaja, ale nie veľa na presýtenie trhu. Je to ryba, na ktorej pravdepodobne nezbohatnete, ale aspoň ju nebude problém predať alebo sa jej inak zbaviť. To je všetko čo potrebujem! Aj vaši priatelia ocenia tohoto krásavca. Aj tí, čo sa nezaoberajú akvaristikou ich milujú, lebo je to ryba, ktorá chráni svoje mladé, žije v ulite a útočí vám na prst!
Párik nad ulitami. (Foto: Molly Leonard)
11
Akvárium, číslo 2
ryby
KLUB.AKVA.SK
NEOLAMPROLOGUS HECQUI (BOULENGER, 1899) Molly Leonard
Neolamprologus hecqui – samec. (Foto: Molly Leonard)
Aj keď Fishbase, Konings a iné renomované zdroje uvádzajú tento druh ako Neolamprologus hecqui, väčšina chovateľov a obchodníkov má viacej zaužívaný názov Lepidiolamprologus hecqui, čo sa vlastne môže stať oficiálnym názvom. Tento rodový názov sa tiež používa pre jeho blízkych príbuzných, druhy N. meeli a N. boulengeri. N. kungweensis je síce tiež príbuzným druhom, ale len zriedka sa stretneme s názvom Lepidiolamprologus kungweensis.
v nádrži plaché. Nie sú hlúpe a keď ich naháňate sieťkou, skryjú sa v ulite alebo jaskyni. Majiteľ však môže očakávať, že väčšinu času strávia mimo úkryt. Konflikty medzi jednotlivcami sú časté, ale väčšou hrozbou je odopieranie potravy mladým samcom, ako aj útoky pri obrane mladých rybiek. Nadbytoční samci by mali byť preto z nádrže odstránení. Ľahko sa dajú rozpoznať podľa toho, ako sa chúlia v horných rohoch nádrže. Kŕmenie je nekomplikované. Jedince druhu N. hecqui sú primárne mäsožravé, ale ich pažravosť nepozná hranice. S radosťou vyjedajú slimáky priamo z ulít, naučia sa prijímať potravu priamo z vašej ruky a nekompromisne napádajú akúkoľvek konkurenciu pri prijímaní potravy. Jednou z najlepších stránok týchto veľkých obyvateľov ulít je možnosť chovať ich v prítomnosti iných rýb, ktoré sú dostatočne agresívne na to, aby sa cítili bezpečne. N. hecqui a ich príbuzné možno bez problémov chovať s druhmi ako
Ide o jednu z najväčších „ulitových“ cichlíd, aj keď nedosahuje parametre samca druhu N. callipterus, ale telesná stavba jednoznačne vypovedá o jej sile. Ak vás táto ryba pri kŕmení uhryzne, pocítite to. Majú široké ústa s mohutnými čeľusťami, takže vám môžu schmatnúť prst – čo neplatí pre jeho menších príbuzných, akými sú napr. „hryzavý“ L. ocellatus, ktorý vás po chňapnutí hneď pustí. Aj napriek opísaným tendenciám sú tieto ryby po udomácnení sa
12
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
napríklad N. leleupi, s väčšími druhmi rodu Julidochromis a inými väčšími rybami. Ak má každý druh k dispozícii dostatok miesta, výraznejšie sa neohrozujú. Dobrým riešením, ako zvládnuť agresivitu obyvateľov skál, je ponechať aspoň 15 cm prázdne miesta medzi skalami a ulitami, aby ani jeden z druhov neohrozoval okraje vedľajšieho teritória. Skalnatý útes, ktorý by mal fungovať ako vizuálna bariéra, má opačný účinok a ryby ho budú skôr pokladať za rozšírenie svojho teritória.
ryby
Druh N. hecqui je typická háremová ryba, aj keď ju možno chovať aj v pároch. Samice sa neradi delia. Ich teritoriálne potreby sú také rozsiahle, že je najvhodnejšie nechať rybe voľný priestor na to, aby si mohla sama všetko najlepšie zariadiť. Samica bráni priamo ulitu, ale samec zaisťuje celý blízky priestor. Samec je veľmi obratný pri udržiavaní jedincov iných druhov ďalej od ulity bez použitia výraznejšej sily, samozrejme, ak je pochopený. Tieto ryby sú skutočne dostatočne efektívne v ochrane svojho územia a často dokážu ochrániť mladé rybky pred ich požieraním aj pred druhmi, ako sú cichlidy z rodu Julidochromis.
N. hequi je farebne veľmi variabilná ryba. Táto variabilita závisí od farby substrátu, hierarchie v spoločenstve, nálady a podmienok kŕmenia. Tmavší substrát má za následok hnednutie vzorov, svetlý má tendenciu rybu zosvetliť, takže najvhodnejším riešením je pri výbere substrátu kompromis (zmes čierneho a bieleho substrátu alebo odtieň hnedej). Tento druh má pri vhodnom osvetlení, alebo pri použití blesku, fialovo-perleťový lesk. V prípade, že sú ryby rozrušené, vydesené, alebo ochraňujú mladé, „obliekajú“ si svoj „drzý“ šat, čo platí najmä pre samcov. Tak ako aj v prípade iných cichlíd, farebné vzory sú už len „čerešničkou na torte“, pretože ich správanie je to, čo z nich robí také fascinujúce druhy.
Rozlišovanie pohlavia nie je jednoduché. Keď sú rybky mladé, reálne neexistuje spôsob, ako ich rozlíšiť, snáď až na to, že samce sú zvyčajne väčšie ako samičky. S pribúdajúcim vekom sú veľkostné rozdiely evidentné. Samci sú veľké a mocné ryby. Aj samičky sú pomerne veľké, ale nemajú takú mohutnosť a výzor ako samci. Počas dospelosti predstavuje veľkosť najlepší rozlišovací faktor pri určovaní pohlavia, ale nie je jediným fyzickým rozdielom. Dôležitý je tiež tvar hlavy, čo sa dá aplikovať na takmer všetky podobné druhy. Samci majú na svoju veľkosť masívne čeľuste a hrčku nad nosom. Profil „tváre“ samičky je rovný.
Neolamprologus hecqui – samica. (Foto: Molly Leonard)
13
Akvárium, číslo 2
ryby
KLUB.AKVA.SK
Rozmnožovanie je jednoduché. V dospelosti sú väčšie ako bežné šnekáče. Samičky sú dlhé okolo 4 cm a samci až 8 cm; rozmnožovať sa začínajú vo veľkosti 3-4 cm. Plôdik je početnejší ako v prípade príbuzných druhov a to najmä preto, že samica je väčšia a teda má aj viac ikier. Mladé rybky sa liahnu a vyliezajú z ulity približne v rovnakých časových intervaloch, ako u iných šnekáčov – jeden až dva dni liahnutie a päť dní kým opustia ulitu. V priebehu niekoľkých dní získajú rovnaké maskovacie schopnosti, ako majú ich rodičia, a skvele splynú s prostredím. Sú obratní plavci a rovnakí pažravci, ako dospelí druhu N. hecqui.
týždni života. Ďalšou vhodnou potravou mladých rýb je čerstvo vyliahnutá žiabronôžka soľná, alebo len jej odpuzdrené vajíčka, cyklop či drozofily. Voda by mala byť rovnaká, ako pre akýkoľvek iný tanganický druh: teplá, zásaditá, tvrdá a veľmi čistá, s dobrým prúdením. Jedince druhu N. hecqui sú dobrí plavci a ocenia kyslík navyše. Ako väčší druh si vyžadujú veľa miesta. Poskytnite im aspoň 75 cm dlhú nádrž, ideálna je aj väčšia. Na výške až tak nezáleží, i keď subdominantným rybám umožňuje dostať sa vyššie, takže ideálna chovná nádrž by mala byť dlhá, široká a nízka, tak aby poskytovala dostatok miesta.
Ideálny základ stravy mladých rýb je presne to, čo by našli vo voľnej prírode: zbytky potravy ich rodičov. Kŕmte často, v malých dávkach kvalitným tabletovým krmivom a prenechajte kŕmenie mladých rybiek rodičom. Zapamätajte si, že rozdrvené tablety alebo vločky podávame až po prvom
N. hecqui je oveľa menej bežným druhom, ako populárne druhy L. multifasciatus alebo L. ocellatus a dokonca aj L. boulengeri a jeho blízki príbuzní. Aj napriek tomu má táto ryba sama o sebe šarm a oplatí sa ju vyhľadať.
NEOLAMPROLOGUS SIMILIS BÜSCHER, 1992 Molly Leonard Aj keď malý druh Neolamprologus multifasciatus môžeme vidieť v akvaristických obchodoch a akváriách nadšencov častejšie, inou rybou zo skupiny pásikavých šnekáčov, ktorá stojí za pozornosť, je druh Neolamprologus similis. Je nazvaný podľa toho, že sa výrazne podobá na Neolaprologus multifasciatus. N. similis je však iný druh. Začínajúc fyzickými črtami, ,,similis” je väčšia ryba, dorastá okolo 43 mm. Pásiky sú na tmavom tele oveľa svetlejšie, a ako nám napovedá ich ľudový názov “veľkooký multi”, oči môžu byť vačšie, aj keď v žiadnom prípade tento faktor nie je určujúci. Dospelý ,,similis” má viac modrej a žltej na plutvách ako dospelý ,,multifasciatus”. Pre lepšie rozlíšenie sú rozhodujúce pásiky: pásiky ,,similisa” pokračujú na hlave, krku a na chvoste, pásiky ,,multifasciatusa” začínajú za žiabrovym viečkom (operkulom) a siahajú len po začiatok chvosta. Samci ,,multifasciatusa” a ,,similisa” by mali mať skôr spomínané rozoznávacie znaky a nie sa líšiť veľkosťou.
Samica má výrazne hladší profil a zopár slabo definovaných pásikov na chvoste. (Foto: Molly Leonard)
Starostlivosť Ako druh Neolamprologus multifasciatus, aj N. similis sa líši od ostatných šnekáčov svojimi požiadavkami na prostredie. Kým skupiny ,,brevis“ a ,,ocellatus“ sú nadanými kopáčmi, šikovnými pri zahrabávaní ulít a predmetov za účelom označenia teritória, N. similis hrabe z jedného dôvodu: aby odstránil substrát. Panuje všeobecný názor, že N. multifasciatus a N. similis radi kopú, nakoľko to robia veľmi usilovne. Pravdou však je, že tieto ryby robia presne to, čo vidíte: odstraňujú zo svojho teritória všetok piesok a dávajú ho na miesto, kde nebude prekážať, nechávajúc voľné miesta pod ulitami, aby sa ich potomstvo malo kde schovať. Takže ideálne akvárium pre N. similis je čo najviac sa priblížiť jeho prírodným podmienkam: považujte substrát za nepodstatný, okrem zredukovania odrazov svetla, namiesto toho navŕšte masívne kôpky ulít. Toto nie je ryba, ktorej postačia dve-tri
Aj správaním je N. similis príbuzný, ale odlišný. Obidva druhy žijú v kolóniách a obľubujú hlboké lôžko z ulít; odhrňte alebo odstráňte substrát, ak je to možné, aby sa potomstvo mohlo schovať pod alebo medzi ulitami. ,,Multifasciatus” je omnoho tolerantnejší k jedincom rôzneho veku, dokonca aj v 30 litrovom akváriu, keď má málo miesta, spoja sa do kolónií a neprekážajú im zásahy do teritória. Opak platí pre ,,similisy” – ak nie je dosť miesta pre kolóniu, nemal by sa chovať viac ako pár alebo trio, nakoľko tento druh môže byť teritoriálne agresívny. Nadmerné množstvo ulít a vizuálne územné ohraničenie môže v tomto pomôcť, ale ideálnym riešením je 70 centimetrové alebo dlhšie akvárium, ktoré je vhodné pre kolónie.
14
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
ulity na jednu rybu, dno by nimi malo byť pokryté čo najhustejšie. Ďalšie aspekty prostredia v akváriu sú typické pre väčšinu šnekáčov: minimum kameňov, rastlín a hocičoho iného, čo by mohlo zabrať miesto ulitám, pokiaľ to neslúži ako vizuálna bariéra. Dobrá filtrácia a teplo sú nevyhnutné, aj keď ako viacerí šnekáči, ,,similis“ je citlivý na nízke hladiny kyslíka a musíte dávať pozor na to, aby sa ryby nezadusili pri vysokých teplotách. Neolaprologus similis môže byť viac citlivý na tvrdosť vody a na nitráty; prvé by malo byť vysoké, medzi 10 a 20 stupňami, a druhé nízke, pod 40 mg/l. Prijateľná tvrdosť je dôležitým faktorom pre úspech neresu. Dobré krmivo je tiež dôležité. N. similis je mikropredátorom a aj keď sa uspokojí aj s peletami a dokonca s vločkami, mali by byť podávané doplnky vo forme živých alebo mrazených pochúťok. Artémia, cyklop, dafnie a grindal sú dobrým výberom, ich zmesou dosiahnete najlepší rast a farbu. Častá výmena vody zaručí zdravie, ale uvedomte si, že mierne zanedbanie je často spúšťačom úspešného neresenia sa. Zvyčajne sa stane, že výsledkom týždenných prázdnin je nová várka mladých rybiek. Či však rodičia rýb obľubujú súkromie, alebo istú stabilitu v parametroch vody, zostane záhadou. V každom prípade, tieto druhy sa pokojne neresia pred majiteľom.
ryby
Rozmnožovanie Ďalší prípad “len pridajte vodu”. Nechcem povedať, že sú ako gupky, ale rozmnožovanie je porovnateľne jednoduché. Neresia sa v ulitách – samica do nich nakladie ikry a samec sa potom nad nimi vznáša a oplodní ich. Znášky sú dosť malé (do tucta mladých, zvyčajne ale 6-8), ale časté a starší súrodenci zriedka ohrozujú mladších. Mladé sa kŕmia samé, ale môžete im poskytnúť čo uznáte za vhodné – čerstvo vyliahnuté artémie, vírniky, drvené vločky, odpuzdrené vajíčka artémií... nápadom sa medze nekladú. Udržujte vodu čistú a neočakávajte rast v štýle betta – môže im trvať mesiace, kým dorastú do dĺžky 2 cm. Pásiky sa objavia na jedincoch až pri veľkosti 2,5 cm; potomstvo ,,similisov“ často vyzerá ako mladé jedince druhu Lamprologus caudopunctatus, skôr ako ich vlastní rodičia. Ako pri mnohých iných druhoch, veľkosť je dobrým indikátorom mladých rýb – samce zvyknú byť výrazne väčšie ako samice. Zvyčajne majú samce výraznejšie pásiky na chvoste. Dospelé jedince možno rozoznať podstatne jednoduchšie – podľa šijového hrbu. Nie je to presne to obrovské hruškovité čelo, ktoré má ,,frontóza”, ale je ťažko prehliadnuteľné, keď sa začne vyvíjať.
KLUB.AKVA.SK
Vás pozývá na
akvaristické výmenné trhy ktoré sa uskutočnia dňa 2.12.2006 od 9:00 do 12:00 v priestoroch Karloveského centra kultúry na Molecovej 2 v Bratislave Vstupné je 20 Sk pre návštevníkov, 100 Sk pre predávajúcich. Predajné miesta je nutné rezervovať telefonicky na číslach 0904/883 609 a 0918/498 321. MHD spojenie ku KCK: autobus 32, električka 1, 4, 5, 9, 12 15
Akvárium, číslo 2
ryby
KLUB.AKVA.SK
ČO ŽIJE V PRÍRODE SPOLU SO ŠNEKÁČMI? Martin Haláč Tanganické cichlidy. Čo si pod týmto pojmom človek, alebo skôr akvarista predstaví? Niekto maličkého šnekáča, niekto Julidochromisa a niekto veľkú „frontózu“. V tomto albume by som vám chcel predstaviť niekoľko tanganických cichlíd, aby ste si vedeli predstaviť tú širokú škálu rýb čeľade Cichlidae, ktoré v tomto jazere žijú. Nebude to pohľad ucelený – keď si predstavíme, že v jazere Tanganika (alebo Tanganyika) žije 200 druhov cichlíd, tak to ani nie je možné. Ale ako názorná ukážka rozmanitosti to hádam bude stačiť.
Cyphotilapia frontosa „Kigoma“ (Boulenger, 1906) Táto cichlida sa vyskytuje v severnej časti jazera, je to majestátna ryba, ktorá dorastá do úctyhodných rozmerov. Niektoré zdroje udávajú 30 cm, niektoré až do 50 cm, čo je už na akváriové pomery poriadny kus. Akvárium pre tieto cichlidy by malo mať minimálny objem 500 litrov. Vyhovuje jej klasická tanganická voda: teplota 25 až 27 °C, tvrdosť 8 až 12 °dGH, pH by sa malo pohybovať okolo 8. Vzhľadom na svoju veľkost je táto cichlida málo agresívna až mierna. Mali by sme ju kŕmiť krmivom primeraným jej veľkosti. Vďačne zožerie patentky, cyklop, malé rybky, ale aj cestoviny alebo rastlinnú potravu – špenát.
forma „Zaire blue“ (Foto: László Lukács)
(Foto: László Lukács)
Ako ste si iste všimli, máme tu dve fotky “frontóz“, dokonca aj dva názvy. Sú to časté prírodné formy jednotlivých druhov východoafrických cichlíd. Väčšinou sa používajú názvy lokality, kde bola daná cichlida ulovená; keď je nálezisko neznáme, používa sa komerčný názov, najčastejšie podľa výraznej črty v sfarbení. Poprípade sa môžu tieto termíny kombinovať, tak ako v tomto prípade. Nedá mi nespomenúť taxonomický problém s rodom Cyphotilapia, aj napriek tomu, že sú opísané len tri druhy. Najstarší druh je C. demeusii (Boulenger, 1899) s dĺžkou len 13 cm, ďalším druhom je naša C. frontosa (Boulenger, 1906) a posledným je C. gibberosa Takahashi & Nakaya, 2003, ktorý však podľa opisu dorastá len do 23 cm, čo sa mi zdá na „frontózy“ rozšírené v akváriách dosť málo.
Ophthalmotilapia ventralis
(Boulenger, 1898) Táto cichlida sa vyskytuje pre zmenu v južnej časti jazera, dorastá do 15 cm. Zdržiava sa v miestach, kde je medzi kameňmi piesok, najčastejšie v hĺbke 10 až 15 m. S kŕmením týchto rýb nie sú žiadne problémy, najdôležitejšia je pestrosť podávanej stravy. Parametre vody sú také isté ako pre predchádzajúci druh, nesmieme zabudnúť na silnú filtráciu a pravidelnú výmenu aspoň jednej tretiny vody. Rod Ophthalmotilapia je klasický tlamovec, tzn. odchováva (Foto: László Lukács) mladé v papuli.
16
Akvárium, číslo 2
ryby
KLUB.AKVA.SK
Xenotilapia papilio “Kantalamba“ Büscher, 1990 Táto cichlidka dorastá iba do 7 cm, ako jedna z mála nie je endemitom jazera, ale vyskytuje sa aj v iných lokalitách. Okrem doby rozmnožovania sa ryby zdržujú v húfoch. Druhy tohoto rodu môžeme chovať aj v menších akváriách, od 200 litrov, ale musíme dávať pozor pri výbere spoločenstva, lebo aj napriek svojej veľkosti môžu byť veľmi agresívne, hlavne pre ryby iných druhov. Prijíma akúkoľvek potravu vhodnej veľkosti: živú, mrazenú, rastlinnú aj rôzne náhrady a umelé krmivá. Ako pri všetkých rybách, nielen cichlidách, dôležitá je pestrosť podávanaj potravy. (Foto: László Lukács)
Xenotilapia bathyphila "Kekese" Poll, 1956 Ďalší nádherný druh tohoto rodu, na rozdiel od predchádzajúceho je to endemický druh, dorastajúci do 10 cm. Správa sa rovnako ako predchádzajúci druh. V prirodzenom prostredí sa tieto cichlidy zdržujú v miestach pokrytých súvislou vrstvou piesku, preto sa nazývajú “pieskové cichlidy“. Ďalšou zaujímavosťou rodu Xenotilapia je, že v prvom štádiu nosí mladé rybky v papuli samička a zhruba po 8 až 12 dňoch ich preberie samček. Druhy rodu Xenotilapia sú medzi akvaristami zatial veľmi málo rozšírené, ale pre ich veľkosť, krásne pastelové jemné farby a zaujímavý spôsob rozmnožovania sa to dúfam čoskoro zmení. (Foto: László Lukács)
Julidochromis transcriptus Matthes, 1959 Do ďalšieho rodu Julidochromis patrí celkovo 9 druhov. Sú to menšie, 6 až 12 cm dlhé cichlidy kladúce ikry do substrátu na dne. Druh J. transcriptus dorastá iba na 6 až 7 cm. Sú to ryby zdržujúce sa v pároch. Ich produktivita nie je príliš vysoká, kladú iba okolo 30 až 40 ikier. Na potravu nie sú náročné. Takisto vieme, že pri chove cichlíd je veľmi dôležitý výber jednotlivých druhov. Môže sa stať, že budeme musieť naše pôvodné chovateľské zámery úplne zmeniť iba pre jedného namysleného samca druhu J. transcriptus, ktorý bude terorizovať celú osádku akvária ;-) (Foto: Molly Leonard)
17
Akvárium, číslo 2
ryby
KLUB.AKVA.SK
Neolamprologus brichardi (Poll, 1974) Ďalším zástupcom tanganických cichlíd je náš starý známy rod Neolamprologus, ale tentokrát to nie je šnekáč, ale zástupca druhov kladúcich ikry na kamene a stropy jaskyniek. Vodu vyžaduje klasickú tanganickú, pozor si musíme dávať na pH, to by nemalo klesnúť pod 7,5, najlepšie je udržiavať pH na hodnote 8. O ikry sa vzorne starajú obidvaja rodičia, preto sa môžeme pokúsiť aj o odchov v spoločenskej tanganickej nádrži. V našich akvaristických predajniach ich môžeme kúpiť pod ľudovým názvom „princezny“. (Foto: Molly Leonard)
Tropheus duboisi Marlier, 1959 Na koniec som si nechal bonbónik v podobe druhov rodu Tropheus. Určite im v budúcnosti venujeme viac pozornosti, ale keď si tu už predstavujeme tanganické cichlidy, na tieto ryby nemôžeme zabudnúť! Sú to jednoducho králi Tanganiky. Najčastejšie chované sú dva druhy: Tropheus duboisi a Tropheus moorii v neprebernom množstve farebných variant. Niekedy by sme zapochybovali, či je to ten istý druh, také sú farebne odlišné. Všetky “tropheusy“ je nutné chovať v skupinách. Dominantný samec si nárokuje relatívne veľké územie, tomu musíme prispôsobiť veľkosť akvária. Množstvo samíc a mladých samcov nie je z teritoriálneho hľadiska príliš dôležité. Jeden z najdôležitejších faktorov pre život tropheusov je, akú (Foto: Miloslav Pešek) potravu im podávame. Tropheusy vyžadujú značný podiel rastlinnej zložky v potrave. V prírode skonzumujú počas dňa veľké množstvo potravy, ale s malou kalorickou hodnotou. Tomu prispôsobíme aj naše kŕmenie, mladé ryby kŕmime v malých dávkach viackrát za deň, dospelé staršie ryby len jedenkrát za deň. Mali by sme sa vyhnúť podávaniu potravy nachytanej z prírody, často sa stáva, že sa ryby nakazia a ochorejú. Preto podávame iba bezpečné krmivo: mrazené, sušené, kvalitné umelé krmivá vyrábané špeciálne pre tento rod. Tropheusy si obzvlášť potrpia na čistotu a kvalitu vody, preto tomu venujme veľkú pozornosť. Tropheusy odporúčam chovať iba skúseným akvaristom.
Tropheus moorii “Chimba“ (Foto: Miloslav Pešek)
Boulenger, 1898 rastliny
18
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
rastliny
CO2 V ROSTLINNÉM AKVÁRIU Markéta Rejlková O CO2 se mluví a píše všude, kde přijdou na přetřes akvarijní rostliny. Nemůžeme tedy zůstat pozadu ani my, a tak se v rubrikách věnovaných zejména rostlinám a technice budete setkávat s články, které s problematikou CO2 souvisí. Pro začátek se pokusím poskytnout záchytné body pro orientaci v tvrzeních o CO2, která jsou často protichůdná. Nejen na internetu, ale i v knihách a časopisech se dočteme občas zavádějící informace. Já osobně je nazývám mýty – jsou to teorie, kterých se jednotlivé skupiny zastánců drží, aniž by svoje přesvědčení dokázali podpořit věcnými argumenty. Snad vám článek pomůže, abyste příště i vy sami dokázali zaujmout stanovisko k dohadům, jestli je lepší CO2 na noc „vypínat“, jaký je vztah CO2 k množství kyslíku ve vodě, případně jestli je CO2 vůbec pro rostlinná akvária zapotřebí. Zdaleka tu nenajdete vyčerpávající odpovědi na všechny otázky, zmiňuji se jen o těch mýtech, které se na internetových diskusích tradují nejčastěji. Článek není úvodem pro ty, kteří chtějí s přidáváním CO2 začít. Pro ně je určený návod na „kvasnicovou metodu“ v rubrice Urob si sám. Nenajdete tu ani vysvětlení chemické podstaty jevů, které při přidávání CO2 nastávají – o tom se lehce zmiňuje následující článek, věnovaný Tillmanově tabulce. Úvodní stať tak můžete považovat za návod pro brouzdání světem informací o CO2, ať už na ně narazíte kdekoliv...
Rostlinné akvárium bez přidávání CO2. (Foto: Martin Haláč)
10 MÝTŮ O PŘIDÁVÁNÍ CO2 1. CO2 je nutné pro zdárný růst rostlin CO2 se stává zaklínadlem rostlinných akvárií. Prodavači teď šťastným rodinám, které si ze zoo-sekce hypermarketu odnášejí svoje první akvárium, přibalí nejen zázračné vodičky na úpravu vody, ale často také „jednoduchou“ sadu na přidávání CO2. Protože s CO2 jim rostliny určitě porostou, bez něj to půjde těžko. Zvídavý, nebo řekněme „modernější“ začátečník v akvaristice si to všechno ověří buď v literatuře (té zaměřené na rostliny je velmi málo a hnojení CO2 se tam vesměs doporučuje), nebo na internetu. Zkušených akvaristů, ochotných poradit s optimální koncentrací CO2, se sháněním komponentů pro hi-tech řešení pomocí tlakové lahve, nebo prostě předvádějících svoje úžasně zarostlá akvária, dopovaná samozřejmě CO2, je mnoho – a tak se nedá přehlédnout, že CO2 dnes hýbe světem rostlinných akvárií. Někteří internetoví rádci mají jednoduché heslo:
„Nerostou ti rostliny? A používáš ty vůbec CO2???“ Ale nutnost přidávat CO2 je mýtus – na to také přijde každý, kdo se oprostí počátečního okouzlení nádhernými holandskými akvárii a získá trochu vlastních zkušeností. Všude okolo nás jsou akvaristé, kteří CO2 nepoužívají a ejhle, jejich akvária jsou nádherně zarostlá. Jak to dělají? Jednoduše se nechtějí řídit tím, co je právě moderní, možná jsou i trochu pohodlní, takže „ to nechají na přírodě“. A ono to funguje. Jistě, zastánci CO2 vás upozorní, že některé rostliny prostě bez CO2 neporostou, nebo porostou velmi pomalu. To je pravda – ale jedná se vesměs o rostliny, které jsou tzv. problematické – jsou náročné a pod vodou prostě rostou neochotně. Ale neházejte flintu do žita – takových druhů je velmi, velmi málo; daly by se spočítat na prstech jedné ruky. Naproti tomu jsou desítky druhů, které porostou výborně i bez přidávání CO2.
19
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
2. CO2 je jen obchodnické lákadlo
rastliny
CO2 (rostliny dokázaly nějaké CO2 získat i při horším světle). Samozřejmě, pokud došlo ke zvýšení intenzity osvětlení a zároveň k přidávání CO2, byl růst rostlin významně rychlejší, než v předešlých případech. Velmi pěknou studii na toto téma publikovali autoři Pedersen, Christensen & Andersen v časopise Aqua Planta [1] – anglickou verzi najdete tady [2], český sumář nejdůležitějších údajů zase zde [3]. Vzhledem k tomu, že většina standardně prodávaných akvarijních setů (nebo krytů se zabudovaným osvětlením) není pro pěstování rostlin zařízena nijak velkoryse, obvykle jakákoliv změna v osvětlení nebo v koncentraci CO2 přinese své ovoce. Světlo s sebou nese ale řasy – za předpokladu, že nezvládneme udržovat koncentraci N a P v únosných mezích – takže se snad vůbec nesetkáme s tím, že by prodavači v akvaristikách doporučovali přidat k setu navíc ještě jednu nebo dvě zářivkové trubice. CO2, jako bezpečnější z hlediska dlouhodobých problémů, ale v konečném důsledku pracnější, dnes vyhrává na plné čáře. Také proto, že „za vyzkoušení nic nedáte“.
Mohlo by se zdát z předchozího textu, že využívání CO2 v akváriu zrovna nefandím a považuji ho za obdobu „zázračných vodiček“, tj. za něco, co obchodníci jednohlasně nabízejí, ale co má přínos pro akvaristu velmi sporný (pokud vůbec nějaký). Nikoliv – CO2 skutečně má pozitivní efekt, a často obrovský. Jen pár hodin po zahájení přidávání CO2 můžete pozorovat bublinky – což bych se bránila označit za něco pozitivního, ale každopádně to ukazuje, že se „něco děje“. V nejbližších dnech se potom růst rostlin výrazně zrychlí, listy budou větší, pod hladinou vznikne za chvilku hustá spleť rostlin a můžete si vyhrnout rukávy a pustit se do zastřihování a přesazování... a za týden zase... a zase... Ano, to je jedna z „nevýhod“ CO2 – rostliny rostou příliš rychle a musíte často do akvária zasahovat, což nevyhovuje každému. Zahradníci si ale přijdou na své. Výše popsaný průběh je samozřejmě ideální – tj. CO2 má kýžený efekt, který se projeví rychle a výrazně. Může se ale stát, že si nevšimneme ničeho, nebo je změna nepatrná. Potom záleží na nás, jestli pokus s CO2 ukončíme a spokojíme se s dosavadním stavem, nebo začneme pátrat po dalších faktorech, které růst rostlin brzdí. Může to být přece jen nedostatek CO2, ale nedokázali jsme zajistit jeho transport k rostlinám (tj. provedení samotného hnojení CO2 nebylo správné) – anebo je příčina někde úplně jinde. 3. CO2 vyřeší problémy s růstem rostlin Mnoho akvaristů, kteří mají problémy se špatně rostoucími rostlinami, hledají pomoc právě ve zvýšení koncentrace CO2. Musíme si ale uvědomit, že je to něco velmi podobného situaci, kdy bychom nemocnému dávali jídlo, aby se jeho stav zlepšil. Nejen, že mu to nepomůže, ale často ani nebude schopný potravu přijmout – s rostlinami je to stejné. CO2 je zdrojem uhlíku, který se na sušině rostlinného těla podílí ze 45 %, je to tedy základní stavební kámen a hlavně základní zdroj energie.
Zažloutlé listy rostlin? Tak tady CO2 nepomůže. (Foto: Markéta Rejlková)
4. CO2 je drahé Pokud si adept akvaristiky přečte nějakou novější knihu, nebo prolistuje brožurky v obchodě, nabude nutně dojmu, že pořizovat si tlakovou láhev, elektromagnetický ventil, jehlový ventil, difuzor atd. je na malý pokus s růstem rostlin kapánek moc. Nejen, že o fungování podobných věcí nic neví a často ani nechce vědět, ale cena za podobné vybavení může leckdy převýšit cenu samotného akvária. Levnější sety, které můžeme koupit v lepších akvaristikách, nás budou stát řádově stovky korun a vydrží zásobovat akvárium (samozřejmě podle jeho velikosti) několik měsíců. Ale existuje metoda přidávání CO2, která je skutečně levná – slavný „burčák“ nebo„kvasnicová metoda“. Počítejte se mnou – počáteční investice je 28 Sk za nejmenší balení silikonového lepidla (koupíte v akvaristice), dále potřebujeme kus vzduchovací hadičky (15 Sk) a půllitrovou PET lahev (zdarma). Potom každých 4-6 týdnů potřebujeme kvasnice, 1/24 balíčku, tj. necelé 2 gramy: 0,20 Sk. Za předpokladu, že
Ovšem, slabý člověk může být i vyhladovělý nebo podvyživený, a potom je podání potravy na místě. Na rostlinách takový stav poznáte a odlišíte od situací, kdy rostliny strádají nedostatkem některého makro- nebo mikroprvku. Různé skvrny, žloutnoucí, hnědnoucí nebo nenormálně červenající listy, listové deformace, dírky apod. nesvědčí o nedostatku CO2. Proto se je ani nesnažte vyřešit jeho přidáváním. „Hladová“ rostlina roste, sice pomalu, ale přece. Nové listy jsou většinou velmi malé, s delšími řapíky, u stonkových rostlin jsou přesleny listů chudé. Velmi podobné příznaky se objevují při nedostatečném osvětlení. Je to proto, že aby mohly rostliny účinně využít CO2, potřebují jistou intenzitu osvětlení. Z tohoto důvodu se v různých růstových pokusech v akvarijních podmínkách dosáhly velmi podobné výsledky jak při zvýšení intenzity osvětlení (rostliny tak lépe dokázaly využít stávající koncentraci CO2), tak při zvýšení množství
20
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
zbytek kvasnic nepoužijete (?), stojí nás celé balení řekněme 4,50 Sk. Cukr, 100 g, 3 Sk. A to je vše – jednoduché vyzkoušení, jestli CO2 rostlinám v našich podmínkách prospěje, nás tak vyjde na zhruba 50 korun. Budeme mít několik týdnů na pozorování rostlin a pokud se rozhodneme pokračovat, každý další měsíc nás vyjde na nějakých pět, maximálně deset korun. Více o přidávání CO2 pomocí kvasnic se dočtete v samostatném článku v rubrice Urob si sám.
rastliny
CO2 jako by vyplývalo, že stačí jakkoliv snížit pH nebo zvýšit UT a množství CO2 stoupne. Nikoliv – ať už si experimentátoři s různými kyselinami, změkčovači vody (resp. ionexy obecně) nebo třeba s rašelinou myslí co chtějí, pokles pH není v tomto případě doprovázen rozpouštěním většího množství CO2. Rozpustnost plynů se musí řídit Henryho zákonem a jediný způsob, jak dostat do vody nějaké to CO2 navíc, je mít někde jeho zdroj. Zdrojem může být dýchání organismů, tlaková láhev, „burčák“ nebo třeba rozkladné procesy v akváriu, ale určitě jím není HCl, H3PO4 apod. 6. CO2 mohu dávkovat jen tak „od oka“, nebo metodou „pokus-omyl“ Když čtete některé návody např. na výrobu CO2 pomocí kvasnic, zdá se, že je to vlastně všechno velmi jednoduché. Koupíte komponenty, zamícháte, a pak už jen „bubláte“ a nestačíte se divit tomu, jak vám rostliny úžasně rostou. Ohromné množství akvaristů-začátečníků, kteří nemají pořádně přehled o biologických pochodech v akváriu, o chemii ani nemluvě, se pouští do pokusů s CO2 hned poté, co se o něm někde dočtou. Nechci na ně útočit, jejich snahu o pěkné akvárium naprosto chápu. Bohužel, přidávat CO2, protože „se to tak dělá“, příp. protože soused s dokonalým akváriem mi to poradil, se může pořádně vymstít. Nemáte-li test pH, do hrátek s CO2 se ani nepouštějte. Je to podobné, jako byste si pořídili psa, ale v zájmu úspory financí mu nekoupili vodítko. Jistě, venčit psa můžete i tak, a dokonce vás možná bude poslouchat lépe než souseda, kterého jeho pes vláčí stále za sebou. Vodítko se vám bude hodit, dokud bude pes mladý a bude provádět „psí kusy“. Později ho klidně odložíte do šuplíku, ale pro případ potřeby bude vždy po ruce. Je zkrátka dobré mít kontrolu nad tím, co děláme – obzvlášť tehdy, když hazardování může ohrozit životy našich svěřenců. Pokud nemají vaše rostliny problémy s růstem, které očividně souvisí s nedostatkem uhlíku (a/nebo s nedostatkem světla, jak už bylo vysvětleno výše), a zároveň nemáte zjištěnou koncentraci CO2 pomocí Tillmanovy tabulky, pak si budete zbytečně přidělávat práci, hyzdit akvárium další hadičkou (příp. i zvonem) a především riskovat nehodu s otravou ryb. CO2 může způsobit velký pokles pH, zároveň dochází i ke snížení alkality – ta je důležitá právě pro stabilizaci pH a neutralizování kyselin, které by mohly vést k zhroucení celého ekosystému. Nemáte-li v akváriu ryby, krevety nebo plže, nemusíte se o to nijak zvlášť starat – rostlinám na rozdíl od živočichů prudká změna pH směrem dolů většinou neuškodí; případný rozpad některých rostlin není pak tolik tragický, jako sbírání mrtvolek ryb. Aby bylo přidávání CO2 bezpečné, je potřeba nejprve zjistit výchozí hodnoty pH a uhličitanové tvrdosti (test alkality). Na základě toho vypočítáme i momentální koncentraci CO2 (viz Tillmanova tabulka v dalším článku).
„Bublinkující“ Rotala rotundifolia – důkaz, že je voda přesycená kyslíkem. (Foto: Eva Naďová)
5. CO2 získám okyselením vody Z ne úplně zřejmého důvodu se někteří experimentátoři nespokojí s levnou a poměrně spolehlivou metodou přidávání CO2 pomocí kvasnic, o hi-tech řešení ani nemluvě, a snaží se najít vlastní originální cestu. Pominu nápady s každodenním doléváním minerální vody do akvária, protože je to velmi nestabilní, nebezpečná a pracná metoda a velmi brzo to každého přejde (doufejme, že dřív, než na to doplatí jeho ryby). Chtěla jsem se věnovat jinému fenoménu – znovu a znovu se objevují akvaristé, kteří si někde přečetli o vztahu pH, UT (= uhličitanová tvrdost) a CO2 a vyvodili z toho nesprávné důsledky. Bohužel je tzv. Tillmanova tabulka (viz následující článek) šířená bez toho, aby k ní neustále byl připojen dodatek o jejích omezeních a vůbec o tom, jak jsou měření pomocí akvaristických testů nepřesná a jakákoliv odvozená čísla jsou proto jen orientační. Rozhodně neplatí, jak se bohužel mnoho akvaristů domnívá, že výsledek měření pH, UT a následně vypočítanou koncentraci CO2 lze považovat za bernou minci. Pomineme-li tento zdroj nedorozumění a problémů, je tu ještě další „kámen úrazu“ – z jednoduchého vztahu pH, UT a
21
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
Pozor – měření provádíme v akvarijní vodě, příp. ve vodě vodovodní, ale odstáté aspoň 24 hodin. Protože nám jde o obsah CO2 v akváriu, je lepší odebrat vzorek přímo z něj. V každém případě musíme provést testy ihned, nenecháváme vzorek někde stát, ani ho nemůžeme odnést otestovat ke kamarádovi či do blízké akvaristiky. Zjistíme-li, že je v akváriu nedostatek CO2 a zároveň je alkalita alespoň 3 °dKH (tj. je voda dostatečně odolná proti prudkému poklesu pH), můžeme začít s přidáváním CO2. Není kam spěchat, takže stačí nejdříve jen málo a postupně zvyšovat jeho koncentraci s přerušením dodávky v noci, s kontrolou pH a množství CO2 a se sledováním ryb (!). Až později, když najdeme optimální způsob dávkování a optimální koncentraci CO2 pro naše akvárium, můžeme přejít na non-stop režim a používat testy jen občas, pro kontrolu. Smyslem testování parametrů není jen zabránit předávkování. Často totiž zjistíme, že ačkoli „bubláme“ o sto šest, pH v akváriu se nesnižuje, nebo jen nepatrně. Znamená to, že rozpouštění CO2 není dostatečně účinné – bez testů bychom CO2 zavrhli, protože na rostlinách by se sotva projevila nějaká změna – ve skutečnosti je ale na vinně špatné technické provedení. Při výši obnosu, který musíme zaplatit, abychom měli v našem akváriu hustý porost rostlin, je položka na testy pH a alkality zanedbatelná. Má-li někdo odpor k testování vody a k chemii vůbec, potom bych mu doporučila, ať problematiku CO2 prostě ignoruje, zvýší osvětlení akvária a na ty nejnáročnější rostliny zapomene. Podobně, má-li někdo v akváriu jen málo rostlin, protože mu připadají drahé (a tím pádem i testy), nechť se věnuje jiným okruhům akvaristiky, než jsou rostlinná akvária hnojená uměle CO2. Jak už jsem psala, velmi pěkné akvárium s bujným růstem rostlin můžeme mít i bez hrátek s chemií.
rastliny
nebezpečí, možná proto, že o něm ani nevěděl. Zní to snad pro někoho triviálně, ale CO2 je sloučenina, která může otrávit živočichy v našem akváriu. Musíme to mít stále na mysli a udržovat proto koncentraci CO2 v „rozumných mezích“. Nejčastěji se jako pojistka doporučuje přerušovat dodávku CO2 na noc. Osobně si myslím, že je-li nutná noční přestávka, pak je dávkování CO2 příliš silné a nebylo by na škodu snížit počet bublinek za sekundu nebo dobu jejich rozpouštění v akváriu. Více o optimální koncentraci CO2 a o noční pauze se dočtete dále... Často se akvaristé mylně domnívají, že CO2 z vody vytěsňuje kyslík, a právě proto se ryby mohou udusit. Není tomu tak, problémy s dýcháním se mohou objevit i ve vodě, která obsahuje zcela dostatečné množství O2. Množství rozpuštěných plynů je na sobě nezávislé, tzn. jeden plyn nevytěsňuje z vody druhý – resp. nedochází k tomu při koncentracích, které v akvarijní vodě přicházejí běžně do úvahy. Není pravdou ani jiné tvrzení, že přenos kyslíku znemožňuje CO2 vazbou na hemoglobin. Vznik karbaminohemoglobinu nehraje v tomto případě roli. Řízení procesu vázání a uvolňování kyslíku v krvi ryb je složitý proces, který by vystačil na samostatný článek – pro nás je v tuhle chvíli důležité, že hemoglobin má schopnost navázat až 4 molekuly O2. To, jestli je při průchodu krve žábrami naváže (a kolik z těch čtyř), a samozřejmě také jestli je uvolní tam kde má, se řídí do velké míry hodnotou pH. pH je pak určováno především koncentrací H+ a HCO3-, resp. CO2 rozpuštěného v krvi. Ve tkáních ryb, kde buňky produkují jako „odpad“ metabolismu CO2, klesá pH – a proto dochází k uvolnění přenášeného kyslíku. V žábrách se CO2 z krve díky rozdílné koncentraci uvolňuje difúzí do vody, pH krve stoupá a afinita (jakási ochota navazovat molekuly) hemoglobinu k O2 roste. Čím více je v okolní vodě CO2, tím hůře se tato látka uvolňuje z krve, takže vzestup pH v krvi není dostatečný. Méně kyslíku se dostává ke tkáním celého těla, ryba se začíná dusit a lapá po dechu pod hladinou. V takovém případě je nutné odstavit ihned přívod CO2 a zapnout vzduchování, nebo ještě lépe nastavit filtr tak, aby čeřil co nejvíce hladinu. Přebytečné CO2 tak z vody vyprchá a stav ryb by se měl rychle zlepšit. Dušení ryb může nastat i tehdy, jsou-li v akváriu v přítomny jedovaté dusíkaté sloučeniny (NH3, NO2-). Proto je nezodpovědné „zkoušet“ přidávání CO2 v akváriu, které není ještě zaběhnuté, a přesto jsou v něm ryby. Dusíkaté sloučeniny poškozují žábry ryb a znesnadňují dýchání, takže k dušení může dojít mnohem snáze než ve vodě s výbornou kvalitou. S tím souvisí ještě jedna potíž, kterou můžeme způsobit, když přidáváme CO2 pokusně nebo nepravidelně. Jakmile vysadíme přívod CO2, pH začne stoupat k původním hodnotám. Často tak překročí bezpečnou hranici pH okolo 7, kdy se ve vodě začíná objevovat jedovatý amoniak (NH3).
Příklad akvária, do kterého není radno CO2 přidávat. Rostlin je velmi málo, osvětlení je chabé a nechybí tu dokonce ani kus vápence! (Foto: Markéta Rejlková)
7. CO2 není pro ryby nebezpečím Bohužel už nejeden akvarista udělal s CO2 velmi zlou zkušenost, možná proto, že podcenil varování o potenciálním
22
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
V zarybněném akváriu je tato odpadní látka vždy přítomna, i když u dobře zaběhnutých nebo hodně zarostlých akvárií v nepatrném množství. Při pH pod 7 je ale ve formě relativně neškodného amonného kationtu NH4+, při vzestupu pH, ke kterému může dojít (a zpravidla dojde) při ukončení dodávky CO2, se ale mění na prudce jedovatý amoniak a může způsobit úhyn ryb. Proto pouštíme-li se do přidávání CO2, musíme to dělat kontinuálně (příp. s noční přestávkou), v žádném případě se nesnažme rostliny několik dní zásobit CO2 a pak několik dní CO2 nepřidávat.
rastliny
nepokleslo příliš nízko; také cirkulace vody na hladině, byť i velmi mírná, zajišťuje výměnu plynů a tedy neustálé unikání CO2 z akvária. Nebezpečné mohou být pokusy s non-stop přidáváním CO2 v akváriích, která jsou málo zarostlá, příp. nedochází k dostatečné výměně plynů na hladině (plovoucí rostliny, příliš utěsněný kryt, žádná cirkulace vody). Významná je i spotřeba O2 a produkce CO2 při rozkladných procesech, proto se mohou objevit potíže s dýcháním ryb v nádržích, které jsou přerybněné, nebo v nich není prováděna dostatečná údržba. Do takových akvárií ale uměle přidávané CO2 nepatří vůbec. Nejideálnějším řešením je přidávání CO2 řízené pH elektrodou. Potom se ve dne v noci udržuje stabilní hodnota pH, a tedy i koncentrace CO2. Dochází samozřejmě k nočnímu poklesu O2, protože neprobíhá fotosyntéza – ale to je jev zcela přirozený a v dobře fungujících (hustě zarostlých) akváriích to není žádný problém. V noci je metabolismus ryb i rostlin pomalejší, spotřeba O2 tak klesá – ve dne po rozsvícení jsou pak rostliny schopné okamžitě naplno zahájit fotosyntézu a nemusejí čekat, než obnovená dodávka CO2 doplní množství, které přes noc vyprchalo.
8. CO2 musím na noc „vypínat“ Protože rostliny v noci CO2 nespotřebovávají a docházelo by k jeho akumulaci v akváriu, doporučuje se umělé přidávání na noc přerušit. To znamená vypnout dodávku z tlakové lahve, nejlépe pomocí elektromagnetického ventilu připojeného na spínací hodiny spolu s osvětlením akvária, vyndat přívod z „burčáku“ (pozor nesnažme se hadičku zaškrtit, CO2 musí dál volně utíkat mimo akvárium) nebo plnit difúzní zvon jen ráno, resp. odpoledne (ale už ne večer). Ryby, které po ránu lapají po dechu pod hladinou (v tom lepším případě – jsou aspoň ještě naživu), jsou jasným důkazem toho, že opomenutí tohoto bezpečnostního opatření se může vymstít. Ráno, před rozsvícením světel, bývá obsah CO2 v akváriu nejvyšší – a to i pokud ho uměle nepřidáváme. Proto si v tuto dobu nejlépe ověříme, jestli není koncentrace příliš vysoká a neměli bychom upravit dávkování. Tím samozřejmě nechci nikoho nabádat, aby večer vesele spustil bublinky a ráno se šel podívat na akvárium, kolik ryb to případně přežilo. Lepší je nehazardovat a zvolit rozumné dávkování, které nebude nebezpečné – nenechte se ovlivnit různými komerčními testy a ukazateli, že je obsah CO2 stále nízký. Ale o tom více v další části. Je mnoho akvaristů, kteří dodávku CO2 na noc nepřerušují, rostlinám se daří a ryby nemají sebemenší problémy. Dokonce tak můžete udržovat pH v akváriu stabilnější, než kdybyste CO2 na noc odstavili. Spotřeba rostlinami totiž představuje jen méně významnou cestu, kudy se CO2 dostává z vody pryč – daleko větší podíl ho totiž vyprchá ven do vzduchu nad hladinou. Můžete si sami vyzkoušet, o kolik se změní pH, když přerušíte dodávku CO2 na několik hodin. Často dodávají akvaristé do vody příliš velké množství, takže pH sníží vzhledem k původním hodnotám třeba o 0,5 jednotek, ale i více. O stejnou hodnotu se pak většinou pH zase zvýší, když CO2 na noc odstavíte. Znamená to velké kolísání parametrů během dne, což akváriu nijak zvlášť neprospívá. Naproti tomu stálé přidávání CO2 způsobí pokles pH v noci, ale většinou o hodně menší, než by byl případný vzestup při vypnutí. Udržujeme-li koncentraci CO2 přes den řekněme okolo 15-20 mg/l, pak by přes noc tato hodnota neměla stoupnout k nebezpečným číslům. Samozřejmě zde hraje roli i množství kyslíku – v dobře zarostlém akváriu ho rostliny přes den vyprodukovaly dostatek, aby jeho množství
9. Optimální koncentrace CO2 je 35 mg/l Tento mýtus je bohužel velmi rozšířený. Doporučovat tak vysokou hodnotu však nemá žádné opodstatnění – v přírodě se koncentrace CO2 velmi různí, ale zřídka přesahuje 5-10 mg/l. Přirozená koncentrace je max. asi 2 mg/l, zvýšená bývá v důsledku rozkladu organického materiálu nebo vývěrů podzemní vody, která je na CO2 často bohatá. To, že se rostlinám v přírodě daří i při množství CO2, které bychom v akváriu považovali za velmi nedostatečné, způsobuje mimo jiné i mnohem větší intenzita denního světla. Jak už bylo řečeno, světlo a CO2 jsou do jisté míry zástupné faktory. Protože je pro akvaristy snazší poskytnout rostlinám CO2, než přidat několik zářivkových trubic, pumpují někdy do akvária takové množství CO2, které je již nebezpečné pro ryby. Nemáte-li doma pěstírnu rostlin, tj. necítíte potřebu sklízet každý týden náruče zelených výhonků, a navíc žijí ve vašem akváriu i ryby nebo jiní živočichové, potom je nesmyslné snažit se dosáhnout „optima“ 35 mg/l. Taková hodnota je příliš vysoká, zpravidla znamená nutnost přerušení dodávky CO2 na noc, tj. větší pracnost (v případě jednodušších řešení), nebo větší náklady (elektromagnetický ventil). Finanční úspora, pokud budeme dodávat CO2 byť non-stop (nepotřebujeme elmag. ventil), ale v menším množství, je zřejmá. Odkud se u nás rozšířila ona pověstná „pětatřicítka“ není těžké zjistit – na testu Karbon od firmy Rataj, který slouží ke stanovení tzv. uhličitanové tvrdosti (správně alkality), je velmi zjednodušená Tillmanova tabulka. Z ní se akvarista dozví, kolik má v akváriu CO2 – nutně zní verdikt MÁLO, protože 35 mg/l opravdu v akváriu nemá přirozeně nikdo.
23
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
Nastává zděšení, že rostliny neporostou, návštěva akvaristiky a zakoupení setu k přidávání CO2 a bublání, dokud nebudu mít „pětatřicet“... Upřímně řečeno proti této firmě nic nemám a jsem pánům Ratajům vcelku nakloněná, ale tak strašně zjednodušený přístup k CO2 mě velmi zklamal. Pár údajů odjinud: Christel Kasselmannová [4], uznávaná německá odbornice na vodní rostliny, uvádí jako optimální koncentraci CO2 hodnoty v rozsahu cca 3-30 mg/l. Použila přitom upravenou verzi tabulky pánů Horst a Kipper [5] starou cca 20 let – při nižší a střední alkalitě v ní autoři označovali za příliš vysoké už hodnoty nad 15 mg/l. Barry James [6], autor u nás velmi rozšířené příručky o vodních rostlinách, doporučuje 5-15 mg/l, 20 mg/l pak uvádí jako maximum. V další u nás běžně dostupné knize uvádí autorka Ines Scheurmannová [7] v textu jako ideální 10 až 40 mg/l, hodnoty nad 30 mg/l ale v tabulce označuje jako příliš nebezpečné (více o této a předchozí knize v rubrice Recenze). George Booth [8], uznávaný přispěvatel např. na Kribu, považuje koncentrace CO2 do 30 mg/l za bezpečné, optimum pro růst rostlin je ale podle něj 15 mg/l. Tom Barr [9], americký guru rostlinných akvárií, prosazuje jako optimum 20-30mg/l. Chuck Gadd doporučuje 10-25 mg/l, nad 25 mg/l již hovoří o nebezpečí [10]. Co z toho vyplývá? 35 mg/l je tak nanejvýš hranicí, kdy koncentrace CO2 přestává být příliš vysoká a začíná být nebezpečně vysoká. Rozhodně to není optimum. Navíc při přesnosti pH a UT testů, které jsou běžně využívané, odchylka jediné desetiny pH může znamenat rozdíl v koncentraci CO2 třeba 10 mg/l. Přidržela bych se hodnoty 15 mg/l. Pro ryby je zcela bezpečná a pro rostliny znamená vynikající podmínky – ovšem za předpokladu, že zajistíme dobrou cirkulaci vody (s tím, že méně znamená někdy více), intenzivní osvětlení, dostatek živin...
rastliny
k marnosti. Používáte-li kvasnice, nikdy se vám nepodaří odměřit přesně stejné množství ingrediencí, navíc kvasnice nebudou nikdy stejně čerstvé, jako minule, teplota v místnosti bude jiná... Než se vám podaří nastavit ventil na tlakové lahvi tak, aby akvárium dostávalo ten správný počet bublinek, skoro zešedivíte... Při odkalování omylem zavadíte o vyústění filtru, hned se pokusíte ho vrátit do původní pozice, ale jste se jistí, že se vám to povedlo na milimetr přesně? Nepovedlo, nepatrně to změní pohyb vody v akváriu... Přikoupíte velké množství rostlin, nebo naopak provedete drastické protrhání, zapomenete na pravidelné odkalování a výměnu vody, přinesete nové ryby, nevyměníte včas zářivku, ujede vám ruka při odměřování hnojiva nebo při sypání vloček na hladinu... Tohle a spousta dalších faktorů má za důsledek fakt, že vaše akvárium dnes není stejné, jako vaše akvárium před týdnem. Nemluvě o tom, že nebude nikdy stejné jako akvárium vašeho souseda, moje nebo pana XY, který má na internetu fantastickou prezentaci. Nesnažme se proto puntičkářsky diktovat akváriu, že má voda v něm obsahovat přesně tolik a tolik CO2, rostliny mají odebírat právě určené množství a růst o předepsaný počet centimetrů za týden. Nebude to tak fungovat, i kdybychom se na hlavu stavěli. Místo toho můžeme buď nechat všechno na přírodě a s parametry vody nemanipulovat, nebo přidávat CO2 nějakou bezpečnou a stabilní metodou tak, aby nehrozila žádná nehoda. Je úplně lhostejné, jaká je ideální plocha zvonu, příp. ideální počet bublinek za vteřinu – nikdo na světě ještě před vámi neměl stejné akvárium, jako je to vaše, takže vám v tomhle nemůže poradit. Navíc, rostlinám je skutečně jedno, jestli budete udržovat horko těžko „optimum“ na hodnotě 35, 25 nebo 15 mg/l. Dařit se jim totiž může výborně i při 5 mg/l. Rybám už to tak jedno není, ty přebytečné CO2 nepotřebují a jen jim ztěžuje život. Na druhou stranu, pokud někoho baví chemie a rád se řídí vzorečky a návody, má v této oblasti ohromné pole působnosti. Ať ale potom není zklamaný, že jeho akvárium se ničím řídit nenechá. Zdroje informací: [1] Pedersen O., Christensen C. & Andersen T. (2000): Wechselwirkungen zwischen CO2 und Licht stimulieren das Wachstum aquatischer Pflanzen . Aqua-Planta 25 (4): 148-155. [2] http://www.tropica.com/article.asp?type=aquaristic&id=142 [3] http://planta.aquariana.cz/fotosynt_01.htm [4] Kasselmann Ch. (2006): Pflanzenaquarien gestalten. Kosmos, 155 pp. [5] Horst K. & Kipper H. (1985): Das Optimale Aquarium. AD aquadocumenta, 203 pp.
Permanentní test na CO2 – skutečně mám v akváriu málo CO2? (Foto: Peter Szalay)
[6] James B. (2003): Akváriové rastliny. Slovart, 118 pp.
10. Při dávkování CO2 se mohu spolehnout na vzorečky a rovnice Snaha používat při řízení chodu akvária nejrůznější kalkulátory a osvědčené postupy je nekonečná, ale odsouzená
[7] Scheurmannová I. (2003): Akvarijní rostliny. Vašut, 96 pp. [8] http://aquaticconcepts.thekrib.com [9] http://www.barrreport.com [10] http://www.csd.net/~cgadd/aqua/art_plant_co2chart.htm
24
Akvárium, číslo 2
rastliny
KLUB.AKVA.SK
TILLMANOVA TABULKA Tzv. Tillmanova tabulka se používá pro jednoduché zjištění množství rozpuštěného CO2 ve vodě. Nemám v úmyslu zabíhat do detailů a umořit vás vysvětlováním chemických pochodů, ke kterým dochází v akváriu – zájemci si mohou některé souvislosti nastudovat zde: [1]. Spíše bych ráda ještě před přistoupením k samotné tabulce zdůraznila, jaká jsou omezení jejího používání: • • • •
vodu testujte ihned po odebrání vzorku (snažte se s ním moc nemíchat) – nenechávejte ji odstát ani chvilku vzhledem k jisté nepřesnosti akvaristických testů na pH a KH považujte výsledek měření vždy za orientační nezapomeňte na rozdíly pH ráno a večer; přidáváte-li CO2 non-stop nebo vůbec, je pH ráno nejnižší a večer nejvyšší přidáváte-li do akvarijní vody jakýkoliv přípravek (za účelem snížení nebo zvýšení pH, rašelinný výluh, akvaregulátory apod.
•
– výjimkou jsou např. léčiva a jedlá soda), narušujete tím vztah pH/KH/CO2 a Tillmanova tabulka přestává platit – znamená to, že nejste schopni běžně dostupnými prostředky zjistit, kolik CO2 v akváriu máte! Tillmanova tabulka neplatí ani v případě, že jste použili substrát s výraznou sorpční schopností (akadama, aquaclay, ADA
•
substráty apod.), rašelinu, zeolit, různé iontoměniče; silně barvící kořen nebo listí může výsledek rovněž ovlivňovat zjistíte-li v 48 hodin odstáté vodovodní vodě koncentraci CO2 výrazně vyšší než 2 mg/l, nelze Tillmanovu tabulku použít!
Všechny testy na CO2, běžně využívané v akvaristice (včetně permanentních čidel), pracují na principu vztahu pH/KH/CO2 – a platí tedy pro ně stejná omezení, jako pro používání Tillmanovy tabulky ! [1] http://sweb.cz/maniakva/chemie5.htm
bezstavovce Co že to vlastně je ta Tillmanova tabulka? Jednu její verzi vidíte před sebou, ke zjištění množství CO2 v akváriu vám stačí jen změřit pH a KH (uhličitanovou tvrdost, alkalitu). Vyhledáte pak průsečík příslušných hodnot a zjistíte koncentraci CO2 v mg/l. hodnoty pH (sloupce) a KH (řádky), které odečtete z testů příliš nízké hodnoty KH – hrozí dramatický pokles pH, s přidáváním CO2 buďte velmi opatrní nízké množství CO2 – ale nemusí to nutně znamenat, že se rostlinám nebude dařit optimální koncentrace CO2 pro rostlinná akvária, s jistou opatrností můžete přidávat CO2 24hod. denně příliš vysoká koncentrace CO2 – hrozí nebezpečí rybám !!! pH /°dKH
6,0 6,1 6,2 6,3 6,4 6,5 6,6 6,7 6,8 6,9 7,0 7,1 7,2 7,3 7,4 7,5 7,6 7,7 7,8 7,9 8,0
0,5
15
12
9,5
7,5
6,0
4,7
3,8
3,0
2,4
1,9
1,5
1,2
0,9
0,75
0,6
0,5
0,4
0,3
0,23 0,19
0,15
1
30
24
19
15
12
9,5
7,5
6,0
4,8
3,8
3,0
2,4
1,9
1,5
1,2
0,9
0,8
0,6
0,5
0,4
0,3
1,5
45
36
28
23
18
14
11
9,0
7,1
5,7
4,5
3,5
2,8
2,3
1,8
1,4
1,1
0,9
0,7
0,6
0,45
2
67
42
53
27
33
21
17
13
11
8,4
6,7
5,3
4,2
3,3
2,6
2,1
1,7
1,3
1,0
0,8
0,7
2,5
75
60
38
47
30
24
19
15
12
9,4
7,5
6,0
4,7
3,8
3,0
2,4
1,9
1,5
1,2
0,9
0,8
3
90
71
57
45
36
28
23
18
14
11
9,0
7,1
5,7
4,5
3,6
2,8
2,3
1,8
1,4
1,1
0,9
3,5
105
83
68
53
42
33
26
21
17
13
11
8,3
6,6
5,2
4,2
3,3
2,6
2,1
1,7
1,3
1,0
4
133
106
84
67
53
42
33
27
21
17
13
11
8,9
7,6
5,7
4,8
3,0
2,6
1,9
1,5
1,2
5
150
120
95
75
60
47
38
30
24
19
15
12
9,5
7,5
6,0
4,7
3,8
3,0
2,4
1,9
1,5
6
193
153
121
96
77
61
48
38
30
24
19
15
12
10
8,0
6,0
4,9
4,0
2,9
2,3
1,8
8
257
204
162
129
102
81
65
51
41
32
26
20
16
13
10
8,0
6,0
5,0
3,8
2,9
2,4
10
321
255
203
161
128
102
81
64
51
40
32
25
20
16
13
10
8
6
5
4
3
12
386
307
244
193
154
122
97
77
61
49
39
31
24
19
15
12
10
8
6
5
4
14
450
357
284
225
179
142
113
90
71
57
45
36
28
22
18
14
11
9
7
6
4
16
500
397
315
250
199
158
125
100
79
63
50
40
31
25
20
16
12
10
8
6
5
18
562
447
355
282
224
178
141
112
89
71
56
45
35
28
22
18
14
11
9
7
6
25
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
bezstavovce
AKÝ DOMOV POTREBUJÚ KREVETY, RAKY A KRABY Norman Durný V minulej časti seriálu o bezstavovcoch v akváriách sme si stručne predstavili najčastejšie chované bezstavovce. V dnešnej časti zhrnieme konkrétne nároky kreviet, rakov a krabov na ich životný priestor, ktorý potrebujú, aby sa u nás cítili ako doma.
potrebné im zabezpečiť (pre ich medzidruhovú aj vnútrodruhovú neznášanlivosť) nádrž dostatočne veľkú, s veľkým množstvom úkrytov z kameňov a koreňov. Keďže krevety, raky a kraby nepochádzajú z príliš hlbokých prirodzených biotopov, a aj tie, ktoré žijú v jazerách sa zdržujú skôr v plytkých vodách, nádrž nemusí byť vysoká. Optimálna výška z hľadiska presvetlenia, rezervy pre vyššiu vrstvu substrátu a manipulácie s vnútornou dekoráciou je okolo 35 až 45 cm. Samozrejme napríklad pri kraboch, ktoré vyžadujú len nízku vodnú hladinu, bude nádrž nižšia. Pri nízkej hladine je však potrebné udržať objem vody aspoň 50 l, pretože kraby pri požieraní potravy vodu rýchlo zakalia a malý objem by sa rýchlo znehodnotil. Pre zachovanie estetickosti nádrže je možné použiť druhú-skrytú, slúžiacu ako biofilter a kompenzátor objemu vody v systéme. Čo sa týka dĺžky a šírky nádrží, volíme čisto podľa nášho vkusu a plánovaného „dizajnu“.
Pred rozhodnutím zaobstarať si nejaké živočíchy je nevyhnutné rozmyslieť si, kam s nimi. Pri zariadenej okrasnej nádrži s nejakou rybou osádkou je potrebné výber nových obyvateľov obmedziť z dôvodov naznačených v minulom dieli, preto je najvhodnejšie uvažovať o nádrži samostatnej, zariadenej výhradne pre zamýšľané kôrovce, ba až o nádrži výhradne pre jeden druh (ak máme v úmysle daný druh aj rozmnožovať). Už pri samotnej voľbe nádrží pre krevety, raky, či kraby je nutné si rozvrhnúť, či pôjde o nádrž pre malé krevetky, ktoré nepotrebujú vyliezať z vody von a teda sa uspokoja aj s klasickým akváriom, alebo o nádrž pre raky a kraby, z ktorých niektoré druhy viac či menej vyžadujú aj mierny bahnitý či piesčitý kúsok súše, alebo plytčiny a viac im vyhovie paludárium ako akvárium. Keďže v akvaristike neexistujú zaručené návody, ktoré sú ideálne pre všetky prípady, a je nutné vo väčšine prípadov prispôsobiť sa konkrétnym nárokom jednotlivých druhov, opíšem najprv spoločné črty a na záver špeciálne nároky každej skupiny na chovnú nádrž osobitne. Nádrže Ak už nádrž nemáme rozmerovo danú, volíme v závislosti na počte a veľkosti našich budúcich chovancov v dospelosti, prípadne pamätáme aj na možné prírastky. Tu by bolo vhodné napísať prvé zaručené pravidlo: koľko litrov vody na koľko centimetrov „kôrovca“, avšak toto nie je možné ani orientačne použiť. Ani pravidlo 1 l vody na 1 dospelú drobnú krevetku nemôžem nikomu odporučiť, aj keď sa často spomína v literatúre. Mýli totiž začiatočníkov, aby si kúpili 10 l akvárium, v ktorom po odrátaní objemu dekorácie ostane však len okolo 8 l vody. Akvaristi potom vpustia podľa „zaručeného návodu“ 10 krevetiek do akvária, v ktorom udržať rovnováhu bez väčších výkyvov je síce možné, avšak veľmi náročné. Takisto je možné chovať aj 10 krevetiek v 4 l uhorkovej fľaši bez filtrácie, ale odporúčať to možno len skúsenejším. Každopádne pri nádržiach nad 50 l, v ktorých nie je problém ako tak kontinuálne udržiavať parametre vody bez veľkých zmien, je možné chovať aj 1 drobnú krevetku na jeden liter vody. Práve pri väčšom množstve krevetiek v akváriu je radosť sa pozerať, ako pri kŕmení povylieza celá skupina zo svojich úkrytov. Pre väčšie krevety, raky a kraby je
Akvárium pre stredné krevety. (Foto: Norman Durný)
Obsah nádrže Nádrž už teda máme, čo ďalej do nej. V prvom rade nejaký substrát. Najvhodnejšie sú hrubé piesky, resp. jemnejšie štrky alebo jemnejšie frakcie substrátov, ako napr. akadama, aquaclay a podobne. Absolútne nevhodné sú najmä farbené substráty, substráty reagujúce s vodou a substráty obsahujúce ťažké kovy (vápenné štrky, korálové drte, drte zo schránok ulitníkov, niektoré čadiče prípadne zeolity); o substrátoch z „poplastovaného“ kremičitého štrku alebo piesku by sa dalo polemizovať. Síce možno kôrovcom neuškodia, ale sú menej vhodné pre usídľovanie baktérií a mikroorganizmov, ktoré (najmä drobné krevetky) radi zo zrniečok substrátu konzumujú. Pri farebnosti substrátu treba voliť vhodnejšie tmavšie farby, buď jednoliate alebo viacfarebné zmesi. Väčšina pestrých drobných kreviet pochádza z horských
26
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
potokov so substrátmi rôznej farebnosti a zrnitosti; krevetky sa preto budú cítiť na bežnom prírodnom štrku dobre. Tmavý substrát dá skôr vyniknúť ich farbám, nie je však bezpodmienečne nutný. Čisto biely substrát by som však neodporúčal, spôsobí vyblednutie farieb a väčšiu plachosť našich chovancov; zvyčajne sa rýchlo zariasi a je na ňom príliš vidno detrit. Pre väčšie krevety, raky a kraby, ktoré si viac alebo menej pretvárajú svoje okolie, je vhodné použiť zmes viacerých zrnitostí ťažších substrátov a pokojne aj s prímesou menších kamienkov. Raky a kraby, ktoré potrebujú aj súš, resp. plytčinu, na nej uvítajú bahno, do ktorého si môžu vyhĺbiť úkryt. Pre inšpiráciu sa stačí pozrieť na brehy horských potokov. Experimentátorom so substrátmi možno poradiť pridať lístie a úlomky tenších koreňov, samozrejme dobre vylúhovaných vo vode. Tomuto sa potešia najmä veľké raky a kraby, ktoré aktívne pretvárajú dno. Inak by hrozilo, po uležaní dna, ich zahnívanie. Samozrejme je možné (a bezpečnejšie) použiť lístie a korene voľne položené na dne.
bezstavovce
aj zdroj potrebnej celulózy, ktorú potrebujú najmä veľké krevety a raky. Takisto svojim pomalým rozkladom obohacujú vodu o dôležité látky. Preto by aspoň jeden koreň v nádrži kreviet, rakov, či krabov chýbať nemal. Mne sa najlepšie osvedčili mangrovové korene a korene nazbierané v našich potokoch. Ako prípadné doplnky stravy je možné používať aj čerstvé konáriky listnatých stromov rastúcich pri vode, napr. vŕb.
Ďalšou dôležitou súčasťou dna a nádrže samotnej je dekorácia v podobe kameňov, koreňov a iných prírodnín, prípadne keramických napodobenín dutín alebo skalných útvarov. Pri druhoch, ktoré sú samotárske, je absolútna nevyhnutnosť rozdeliť dno bariérovo pomocou kameňov, a vytvoriť veľa úkrytov. Inak by hrozili časté strety medzi jedincami. Vhodné kamene sú tie, ktoré nereagujú s vodou a neobsahujú ťažké kovy, najlepšie nazbierané v prírode a otestované pomocou nejakej kyseliny na prítomnosť vápnika (ocot, prípravky pH-). Zistiť prítomnosť ťažkých kovov je ťažšie, preto vyberajme kamene, ktoré nemajú viditeľné žily s kovmi. Kamene ukladáme tak, aby vytvorili rôzne úkryty, avšak treba dať pozor na to, aby boli stabilne uložené a pri podkopávaní alebo rýchlom úniku sa nestali obyvateľom osudnými.
Caridina sp. “Tüpfel“ na dreve. (Foto: Norman Durný)
V chovných nádržiach bez dna, ale aj vhodne naaranžované v zariadených nádržiach, nájdu uplatnenie aj rôzne rúrky a útvary z pálenej hliny. Najmä malé druhy rakov radšej uprednostnia hotový úkryt. Takúto dekoráciu volíme v závislosti od veľkosti chovancov. Priemer, resp. diera musí byť veľmi tesná, pokiaľ bude väčšia, nebude sa kôrovec cítiť bezpečne a uprednostní iný úkryt. Je lepšie použiť o niečo viac úkrytov ako máme chovancov, oni si už sami vyberú. Pre zpestrenie dna ale aj jedálnička sa môžu použiť aj suché listy drevín, ako napr. duba, jelše, mandľovníka, ktoré majú aj určité antimykotické a iné účinky, ale o tom v samostatnej časti seriálu.
Kreveta nad úkrytom. (Foto: Norman Durný)
Korene a iné prírodniny (napr. škrupina kokosového orecha, bambusové alebo trstinové stonky, listy a konáriky) sú ďalšou dôležitou súčasťou vybavenia. Poskytujú úkryty ale
Krevetka na dubovom liste. (Foto: Norman Durný)
27
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
Keďže sme si opísali zloženie dna, môžeme sa pustiť do osadenia nádrže rastlinami. Najvhodnejšie sú asi machorasty. Sú takmer ideálne, poskytujú dostatok možností na úkryty, sú odolné proti veľkým krevetám a rakom, ktoré konzumujú iné mäkšie rastliny. Vhodné sú všetky druhy machorastov, spomeniem aspoň najčastejšie dostupné druhy Vesicularia dubyana a Monosolenium tenerum. Rastú aj pri slabšom osvetlení, resp. pod tieňom ostatných rastlín. Ich takmer ideálnosť narúša len ich pomalý rast, preto je potrebné použiť na odbúravanie odpadových látok aj rýchlorastúce rastliny, ako napríklad druhy Ceratophyllum demersum, Limnophila sessiliflora, Heteranthera zosterifolia, Rotala rotundifolia, rody Najas a Myriophyllum a plávajúce rastliny Limnobium, Salvinia a Riccia. Použitie ďalších rastlín je na výbere každého chovateľa. Pre drobnejšie krevetky sú estetickejšie drobnolisté druhy rastlín, a osadenie čo najväčšej plochy dna. Najlepšie je mať zo začiatku vysoký podiel rýchlorastúcich rastlín a až potom postupne uberať (pre hustejšie obsadenie nádrže živočíchmi). Pre veľké krevety, raky a kraby sú vhodné skôr robustnejšie a tvrdšie druhy rastlín, napr. anubiasy, paprade, niektoré echinodory, inak sa nám môže stať, že všetko rastlinstvo požerú a ostane nám len ,,kameňolom“. Podiel rýchlorastúcich rastlín nemusí byť až taký veľký, keďže hustota osadenia živočíchmi bude menšia. Každopádne však treba mať aj nejaké rastliny, na ktorých si môžu pochutnať a doplniť prípadné nedostatky v strave, alebo prikrmovať aj už spomínanými čerstvými vetvičkami stromov, prípadne špenátom, uhorkou a pod.
bezstavovce
žiadne liečivá pre ryby. Pri neistých zdrojoch vody je možné si pomôcť prefiltrovaním cez aktívne uhlie. Keďže je väčšina kôrovcov citlivejšia na obsah odpadových látok vo vode, treba držať obsahy NH3, NH4+, NO3-, NO2- na čo najnižších hodnotách. Pri tomto si pomôžeme buď rýchlorastúcimi rastlinami, alebo výmenami vody za vodu čistú. Pri napúšťaní resp. výmene vody je lepšie použiť vodu odstátu ako čerstvú, upravenú pomocou rôznych prípravkov proti chlóru a podobne. Pri čiastočnej výmene do 30 % objemu nádrže je možné použiť aj studenú vodu z vodovodu. Takéto výmeny spojené s ochladením vody v nádrži sú užitočnejšie ako negatíva chlóru. Filtrácia Filtrácia vody nie je bezpodmienečne nutná, pri príliš predimenzovanom litrovom výkone filtra dokonca kontraproduktívna. Pri väčšej hustote osádky je však filtrácia vhodná. Používané sú najmä molitanové filtre poháňané vzduchom alebo čerpacími hlavami, HMF filtre, ktoré krevety považujú za „prestretý stôl“ a veľmi radi sa preberajú v čiastočkách usadených vo filtračnej pene. Pre vyslovene esteticky zariadené nádrže je možné použiť externé filtre, avšak pracujúce ako biofiltre. Prílišné vírenie vody spojené s odplavovaním detritu, ktorý je pre niektoré kôrovce potrebný, nie je vhodné. Osvetlenie Voľba osvetlenia je individuálna vec a závislá od požiadavky na celkové poňatie nádrže. Pri nádrži holandského a „nature“ typu, kde budú krevety, raky, či kraby predstavovať len doplnok dekorácie a „upratovaciu“ čatu, bude pre rastliny nutná silná intenzita osvetlenia. Obyvatelia si nájdu svoje „tmavé kúty“, ktoré budú vyhľadávať. Väčšina kreviet a rakov však neuprednostňuje príliš silné intenzity svetla, a niektoré, najmä s večernou a nočnou aktivitou, sú skôr svetloplaché. Nájdu sa však aj výnimky, napríklad kraby žijúce v blízkosti pobreží, prípadne piesčitých brehov, ktoré sa slnia. Na tento účel však postačí samostatné silnejšie osvetlenie plytkej alebo suchej časti nádrže. Pre bežné nádrže 30 centimetrovej šírky a výšky 36 cm postačí jedna žiarivková trubica na celú dĺžku akvária.
Cladophora aegagropila. (Foto: Norman Durný)
Voda Pre chov väčšiny kreviet a rakov je použiteľná voda s celkovou tvrdosťou od 2 až po 25 °dGH, teplotou od 4 do 28 °C, pH od 6 po 7,5. Pri kraboch z brakickej vody ph až do 8,5. Každý druh má však svoje nároky, preto spomeniem len to, na čo si treba dať pozor celkovo. Je to najmä chemické znečistenie vody. Takmer všetky kôrovce sú vysoko citlivé na prítomnosť ťažkých kovov vo vode, najmä medi, ktorá môže byť prítomná pri použití medených rozvodných rúrok, prípadne sa vyskytuje vo veľkej časti liečiv pre ryby. Takže pozor aj na preventívne liečebné prípravky a nepoužívať
Špeciálne nároky jednotlivých skupín: Drobné krevetky • možná vyššia hustota osádky
28
•
možná kombinácia viacerých druhov
•
možná kombinácia s rybami a inými živočíchmi
•
husto zarastené nádrže
•
nízkoprietokové biofiltre
•
pri absencii predátorov nepotrebujú úkryty
•
drobný substrát, aj ľahší
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
•
Drobné raky • stredná hustota osádky • kombinácia s krevetkami možná, avšak s inými druhmi drobných rakov pre možné párenie nevhodná • možná kombinácia s rybami a inými živočíchmi • hustejšie zarastená nádrž s voľným priestranstvom na kŕmenie a s množstvom úkrytov (napr. z bambusových stoniek, hlinených rúrok), niektoré jemné rastliny môžu byť konzumované • drobný substrát, skôr ťažší • nízkoprietokové biofiltre
• • • • •
bezstavovce
jemný piesčitý substrát s prídavkom hrubších štrkov, prípadne bahna bahnomilné rastliny s väčšou časťou nad hladinou vzhľadom na tvar tela nie príliš husté osadenie koreňmi a kameňmi plynulý prechod na súš, súš s prípadným doplnkovým osvetlením na slnenie možnosť pestovať v paludáriu živé mangrovníky, prípadne iné rastliny najlepšie externá mechanická filtrácia, časté výmeny vody
Stredné krevety • stredná hustota osádky, premyslené kombinácie druhov alebo jednodruhové nádrže • možná kombinácia s väčšími rybami a inými živočíchmi • drobný ťažší substrát, alebo dobre zakorenené rastliny • stredne zarastená nádrž, s voľným priestranstvom na kŕmenie, nejaké úkryty (kamene, korene) • výkonnejšia biofiltrácia spolu s mechanickou filtráciou • pre krevety s vejármi zabezpečiť prúdenie vody pre filtrovanie potravy z vody Veľké krevety • nízka hustota osádky vo väčších nádržiach, v menších len 1-2 samce a niekoľko samíc • jednodruhové nádrže • nižšia výška vodného stĺpca • najlepšie zmes substrátov rôznych zrnitostí, skôr ťažšie • prídavky drevených úlomkov, vetvičiek • redšie zarastená nádrž, odolné dobre zakorenené tvrdšie rastliny a machy • veľká hustota koreňov drevín • veľa skál tvoriacich úkryty a rozdeľujúcich nádrž • výkonnejšia mechanická filtrácia,
Akvárium pre drobné krevetky. (Foto: Norman Durný)
Raky • veľmi nízka hustota osádky vo väčších nádržiach len 1-2 samce a niekoľko samíc • jednodruhové nádrže • nižšia výška vodného stĺpca • najlepšie zmes substrátov rôznych zrnitostí, skôr ťažšie • prídavky drevených úlomkov, konárikov • redšie zarastená nádrž, odolné dobre zakorenené tvrdšie rastliny a machy • veľká hustota koreňov drevín • veľa skál tvoriacich úkryty a rozdeľujúcich nádrž, umelé dutiny rôznych veľkostí • pre niektoré druhy aj plytčina a súš s piesčitým, či bahnitým substrátom
Akvárium pre drobné krevetky. (Foto: Norman Durný)
Záver Dnes sme si zhruba priblížili základné pravidlá, na ktoré treba pamätať pri návrhu nádrže pre krevety, raky a kraby. V budúcom pokračovaní si povieme niečo o nákupe a adaptácii kreviet, rakov, či krabov ako aj o ich výžive. Tým z vás, ktorí uvažujete o založení nádrže, odporúčam urobiť tak čo najskôr, pretože by mala byť zabehnutá aspoň 6-8 týždňov pred vpustením nových obyvateľov. Takto sa vyhneme prípadným stratám pri vysokých koncentráciách NO2 a NO3, ako aj prípadnej devastácii čerstvo posadených a ešte nezakorenených rastlín.
Kraby • nízka až veľmi nízka hustota osádky v závislosti na druhu • jednodruhová nádrž
29
Akvárium, číslo 2
bezstavovce
KLUB.AKVA.SK
Latinský názov
Macrobrachium assamense
Slovenský názov/synonymum Pôvod Veľkosť Správanie
žiadny východné Himaláje, vo vyšších nadmorských výškach samice okolo 60 mm, samci okolo 80 mm K rovnako veľkým jedincom pri dostatku stravy a priestoru neutrálna, chov v skupine možný. Pri bojoch o samice sú slabšie samce utláčané. Cez deň zotrváva v úkryte a jeho blízkom okolí, vychádza však ochotne v čase kŕmenia, za súmraku a v noci. Spoločenstvo s väčšími rybami nespiacimi na dne možné. Drobnejšie a pomaly plávajúce ryby (napr. samce gubiek so závojovými plutvami) môžu byť obeťou. Nechovať spolu s rakmi, pri bojoch o úkryt by neprežil slabší jedinec. Kreveta patriaca medzi menšie druhy rodu Macrobrachium, základná farba tela v dospelosti mramorovo hnedo-šedá, klepetá červeno-hnedo pásikované, najmä v mladosti vyniká červená farba. Pri dostatku pestrej stravy sú farby intenzívnejšie, na tmavšom základe.
Opis
Teplota °C pH Celková tvrdosť dGH Uhličitanová tvrdosť dKH Potrava
Rozmnožovanie Pohlavné rozdiely Plodnosť Požiadavky na chov
Odchov
Zvláštnosti Príbuzné druhy/variety
Minimálna 20 6,5 3 3
Optimálna 24 okolo 7
Maximálna 30 8,0 20 15
Všežravec – sladkovodný planktón, bežné umelé aj mrazené krmivo pre akváriové ryby, uhynuté akváriové živočíchy, ulitníky aj vežovky, ploskule, nezmary a iné nižšie živočíchy. Občasné spestrenie jedálnička rastlinnou zložkou, napr. špenátové listy. Špecializovaný typ, celý cyklus prebieha v sladkej vode, z vajíčok sa liahnu životaschopné 4 až 6 mm samostatné mláďatá. Samce väčšie, nápadnejšie sfarbené a s mohutnejšími a farebnejšími klepietkami. 20 – 60 mladých každých 4 – 6 týždňov Akvárium od 50 l objemu, hustejšie zarastené rastlinami a machom s voľným miestom pre kŕmenie na dne, korene, jemnejší štrk. Chov vo väčšej skupine 6-10 jedincov pri nádrži od 100 l možný. Druh nenáročný na chemické zloženie vody. Jednoduchý aj bez pričinenia chovateľa. Pri teplote pod 20 °C sa pri samiciach zbrzdí až zastaví tvorba vajíčok. Mladé krevetky sa živia ako rodičia. Pri dostatočne zarastenej nádrži a pravidelnom kŕmení dospelých jedincov nie je potrebné odlovenie samice pred vypustením mladých do samostatnej nádrže. pre začiatočníkov v mladosti výrazné biele a červené prúžky na klepietkach Macrobrachium dayanum nazývané aj „Red Rusty“. Veľmi podobný druh, rozoznateľný len pri detailnom pozorovaní, prípadne pod mikroskopom. Nároky rovnaké ako druh Macrobrachium assamense.
Macrobrachium assamense – samica. (Foto: Norman Durný)
Macrobrachium assamense – samec. (Foto: Norman Durný)
30
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
pre začiatočníkov
ZALOŽENIE AKVÁRIA Peter Kaclík Pri zakladaní akvária je ideálne, ak si akvarista najprv zaobstará samotnú nádrž a stojan, vybaví sa potrebnou technikou a až potom si zadováži vodné rastliny a ryby. Pred zadovážením nádrže pre vaše rybičky stojíte pred základnou otázkou, aké veľké bude vaše nové akvárium. Každopádne je dobré, ak chcete chovať ryby, aby ste predtým rozmýšľali, kde bude ich životný priestor, v čom budú existovať. Nuž a to so sebou prinesie aj odpovede na otázky, aký bude zaberať priestor samotná nádrž, či bude nutný stojan, akú použiť elektroinštaláciu, techniku, pomôcky?
Dôležitým parametrom je hrúbka skla. Ak kúpite nádrž v obchode, bude spĺňať požiadavky, ktoré zodpovedajú norme. Iná situácia nastane, keď sa rozhodnete akvárium zlepiť vlastnými silami. Hrúbka skla veľmi závisí od tlaku na steny, čiže samotný objem nádrže nie je smerodajný parameter. Hrúbka potrebného skla závisí najmä od výšky akvária. Čím vyššie akvárium bude, tým väčší tlak bude voda v ňom spôsobovať a tým musí byť sklo hrubšie. Konkrétne čísla sa dajú nájsť v literatúre. Akvarista by mal myslieť aj na poistenie voči prasknutiu a tečeniu akvária. Je to nepríjemná vec, ktorá sa občas pritrafí. Niekedy vadou, opotrebovaním materiálu, niekedy nešťastnou náhodou, napr. rozbitím nejakým ťažkým tvrdým predmetom.
Nádrž Akváriá sa vyrábajú vo viac-menej štandardných rozmeroch. Zväčša je šírka a výška rovnaká a dĺžka je dvojnásobkom rozmeru výšky. Priestranné nádrže sú vhodnejšie pre tvorbu krásneho akvária, poskytujú väčšiu plochu. Sú dostať hotové v obchode, alebo sa dajú vyrobiť na mieru, samozrejme aj nepravidelné tvary, so skosenými rohmi, s ohýbaným sklom atď. Veľkosť akvária si musíte vybrať sami, orientujte sa podľa nárokov rýb a rastlín, ktoré mienite chovať. Ja vám poradím, že väčšie akvárium je krajšie a udržuje sa jednoduchšie. Ak začínate s akvaristikou, začal by som s objemom 150-200 litrov.
Umiestnenie nádrže Akvárium je lepšie z hľadiska svetelných podmienok situovať skôr do tmavej časti miestnosti a tam, kam nedopadajú priame slnečné lúče, nie však pred okno a nie v protisvetle. Z hľadiska svetových strán je lepšie umiestnenie nádrže na západnú alebo východnú stranu. Nemalo by byť príliš vysoko - aby ste mali z pohľadu naň pôžitok a aby bola jeho údržba praktickejšia, dostupnejšia. Pri nádrži by mal byť dostatok priestoru na jeho údržbu. Odporúčam umiestniť akvárium do výšky očí a radšej nižšie ako vyššie. Akvárium by nemalo byť ani príliš nízko - aj napr. kvôli deťom a opäť kvôli údržbe.
V minulosti boli obľúbené nádrže tzv. elementky. Nelepili sa, boli vyrobené z liateho skla. Používali sa len ako menšie nádrže - do 20 litrov, a boli veľmi náchylné na puknutie. Rozšírené boli aj nádrže v kovových rámoch. Nepoužíval sa v nich lep, ale tmel, kov časom hrdzavel a akvárium často tieklo. Pre prenos rýb a ako dočasné nádrže na burzách sa často používajú aj nádrže plastové.
Nádrž musí byť položená na rovnom podklade. Pri akomkoľvek objeme je vhodné, ak váha akvária nestojí na štyroch malých nohách. Tlak je vhodné rozšíriť na väčšiu plochu. Nádrž nesmie trpieť bodovými tlakmi, preto je vhodné pod ňu podložiť 1-2 cm hrubú vrstvu polystyrénu, karimatky, prípadne podobného materiálu, čím sa váha rozloží. Či vaša podlaha vydrží tlak, je otázka dôležitá, všeobecne ale môžem povedať, že začínajúci akvaristi majú v tomto príliš veľké obavy. Odporúčam umiestňovať väčšie akvária pri nosných stenách, zásadne nie do stredu miestnosti.
Dnes sa nádrže spájajú silikónom. Používa sa špeciálny akvaristický silikón, buď transparentný, alebo čierny. Čierny považujem za vhodnejší, pretože ho menej narúšajú riasy a zdá sa mi aj elegantnejší. Najpoužívanejší kvalitný silikón je Perennator [1]. Naozaj veľké nádrže, zväčša nad 1500 litrov sa lepia špeciálnymi a veľmi drahými materiálmi, prípadne celkom inou technológiou – jeden postup by som nazval zváranie skla. Napr. 1 600 000 litrová nádrž v Tropikáriu v Budapešti je riešená čiastočne murovanou stenou, ale zväčša 14 cm hrubým sklom, ktoré zaobstarala japonská firma. V prípade väčšieho akvária je vhodné, aby vaša nádrž mala výstuže – pozdĺžne pásiky skla. Ak máte nádrž cez 250 litrov alebo dlhšiu ako meter, hodí sa aj priečna výstuž. Pre spevnenie rohov je výborné, ak tvorca akvária vlepí úzky pásik skla aj po výške, a na strane dna, aj po obvode zvnútra nádrže.
Za väčšie akvárium považujem nádrže o objeme nad 150 litrov. Veľké akváriá majú nad 1000 litrov. Oficiálna informácia hovorí, že bežné byty sú stavané na stálu záťaž 150 kg/m2. Ak chcete mať doma nádrž do 500 litrov a dom nemá nejaké zjavné ťažkosti so statikou, starosti s hmotnosťou vášho akvária hoďte za hlavu. Panel na sídlisku má vyššiu nosnosť ako bežný rodinný dom. Z hľadiska statiky je úplne jedno, či je záťaž na ôsmom poschodí, na trinástom, alebo na druhom. Ak to nie je miestnosť, pod ktorou sú už základy, tak na tom nezáleží.
31
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
pre začiatočníkov
Stojan
Typ akvária
Najmä pri väčších nádržiach treba zabezpečiť, aby nádrž držal stabilný, rovný stojan. Kompletne zariadené akvárium s objemom 300 litrov môže vážiť aj 400-500 kg. Aj pri manipulácii s nádržou buďte opatrní a myslite na to, že je pomerne ťažká.
Z hľadiska vášho rozhodovania je dôležité, čo vlastne chcete v akváriu mať. Spoločenské akvárium je najčastejším typom akvária. Zaňho považujte také akvárium, ktorého zloženie nemá snahu detailne napodobňovať prírodu. Najčastejšími chovancami takéhoto typického akvária sú mrenky, tetry, ryby menšieho vzrastu, ktoré sú aj svojou povahou spoločenské. Možné je aj zoskupenie rôznych druhov živorodiek, príkladov je veľa. Akvárium biotopné, niekedy aj nazývané prírodné, je také, v ktorom sa snažíte prispôsobiť čo najviac podmienkam v prírode. Článok o takýchto akváriách vyšiel v prvom čísle nášho časopisu [2]. Dno Ako založiť akvárium, aby fungovalo podľa vašich predstáv? Ak máte novú nádrž, ktorá je čerstvo zlepená, odporúčam umyť, najmä spoje octom a následne celú nádrž opláchnuť vodou. Do nádrže nasypte na dno štrk. Štrk by mal byť hladký. Na ostrých hranách sa ryby môžu poraniť. Dno akvária je veľmi dôležité. Ideálne je použiť riečny alebo morský štrk. Ak použijete morský a zároveň kremičitý štrk, nemusíte sa starať o uvoľňovanie vápenatých a horečnatých solí do vody, čiže štrk vám nebude zvyšovať tvrdosť vody. Ak chcete úspešne pestovať rastliny, odporúčam jemný štrk s veľkosťou frakcie 1-4 mm. Samozrejme jednotlivé druhy rýb majú rôzne nároky na veľkosť štrku. Napr. pre africké cichlidy jazera Malawi je najvhodnejší štrk veľmi jemný. Pre chov karasov sa zase hodí hrubý štrk. Štrk dostanete kúpiť v akvaristickom obchode, alebo si ho zadovážite vlastnými prostriedkami. Ak máte možnosť, použite tzv. starý štrk z nádrže od známeho, prípadne si pomôžete z iného už zabehnutého akvária. Takýto štrk už v sebe obsahuje mikroorganizmy, ktoré napomôžu úspešnému rozvoju vašej nádrže – k procesu zabehnutia celého akvária. Štrk z obchodu alebo z prírody pred použitím premyte vo vode. Štrk sám je chudobný na využiteľné živiny, ale je substrátom pre rozvoj mikroorganizmov. Štrk na vami požadovanú veľkosť si môžete sami preosiať. Do jemnejšieho štrku sa aj rastliny sadia lepšie. Do štrku môžete pri zakladaní akvária hneď pridať aj hnojivo, substrát pre rastliny, napr. kúsky dreva, jelšové šišky, rašelinu, pevné komerčné alebo vlastné hnojivo. Všetko podľa nárokov a možností vášho budúceho akvária. Minimálne množstvo štrku, ktoré si dobré akvárium vyžaduje, je 5 cm po ploche celého dna. Ak však chcete docieliť perfektný rast rastlín, je vhodná 10 cm vrstva štrku. Všetko závisí na tom, čo chcete a aké máte prostriedky. Do menšieho akvária pravdepodobne dáte menej štrku ako do väčšieho. Závisí aj od druhov vodných rastlín, ktoré chcete pestovať.
(Foto: Peter Kaclík)
Ideálny stojan pre akvárium je kovový. Šikovný človek si dokáže vytvoriť alebo zadovážiť aj pekne pôsobiaci, napríklad drevom obložený stojan. Prípadne „stojan“ tvorí kombinácia murovky, ocele a dreva. Nádrž však môže byť zabudovaná do nábytku, do stavby, technickým riešeniam sa medze nekladú. O tom, aký stojan je pre vás vhodný, sa poraďte s jeho výrobcom, predajcom, všetko závisí na záťaži, ktorú má niesť. Krycie sklo K akváriu patrí krycie sklo. Obyčajne je z tenšieho skla ako steny nádrže. Je veľmi dobré, ak má zrezané rohy, pretože tým získate priestor pre kŕmenie, aj pre káble elektroinštalácie. Je praktické, ak nemusíte vždy odkladať krycie sklo, keď chcete rybičky nakŕmiť. V prípade, že chováte doma mačku, tá si dokáže občas uloviť z nezakrytého akváriu aj vašu rybičku. Na druhej strane, krycie sklo chráni prípadné drobné zvieracie miláčiky, ale aj malé deti pred nechceným kúpeľom. Samozrejme, že krycie sklo nie je nevyhnutné, napr. ak nám záleží na čo najlepšej priechodnosti svetla do akvária, možno zvoliť iné riešenie. Je však otázne, ako je v tomto prípade toto vaše riešenie bezpečné. Treba vziať do úvahy, či svetlo, ktoré je nad hladinou, je nejako zabezpečené proti vode, proti skratu, či sa hladina nečerí apod. Môžete si zhotoviť kryt s osvetlením, čím si zvýšite estetickú hodnotu celého kompletu.
32
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
Dno môžete tvarovať, v zásade je krajšie a praktickejšie mať vyššiu vrstvu vzadu ako vpredu. Štrk sa však časom začne „hýbať“, a preto môžete vytvoriť terasy alebo použiť iné technické riešenia, ktoré zafixujú tvar dna. O tom iste budú písať iní v rubrike Aquascaping – viď aj prvé číslo [3]. Piesok do akvária podľa mňa v zásade nepatrí. Ak predsa len piesok chcete, tak použite hrubozrnný. Jemný piesok tvorí ťažké, zľahnuté, málo priepustné prostredie.
pre začiatočníkov
Vypustenie rýb Po 3-4 týždňoch nasaďte ryby, starostlivo sledujte ich správanie, prípadné znaky choroby, alebo otravy nezanedbajte – v takom prípade sa poraďte so skúsenejším. Ryby vám produkujú odpad, ktorý spracúva najmä mikroflóra a neskôr z neho čerpajú živiny rastliny. Koľko rýb však vo svojom akváriu chovať? V prvom rade neodporúčam prerybňovať nádrž. Treba uvážiť, že ryby časom vyrastú a ryby rastú celý život. Iné nároky vyžadujú väčšie druhy rýb ako menšie. Situácia závisí aj od techniky, od špecifických vlastností jednotlivých druhov. Veľmi zhruba sa dá povedať, že na 1 cm dĺžky tela ryby by sme mali rátať s 1 litrom vody. Povedzme, že máte 1000 litrové akvárium. Nasadil by som doňho napr. 200-300 neóniek, alebo 50 väčších druhov veľkosti 10-20 cm. V prípade, že nasadíte príliš malý počet rýb a všetko ostatné je v poriadku, vaše ryby môžu vykazovať veľmi veľkú vyľakanosť a strach – v takom prípade je dobré uvažovať o zvýšení počtu rýb, najmä ak tieto ryby sú malé a v budúcnosti príliš nevyrastú. Alebo je nutné rozmýšľať o vytvorení viacerých úkrytov, je to druhovo špecifické.
Dekorácia a technika Do akvária určite chcete nasadiť ryby a rastliny. Lenže na to, aby sa ryby a rastliny mohli v akváriu cítiť dobre, a aby sa vám akvárium páčilo, je nutné použiť dekoráciu a potrebnú techniku. Založiť akvárium bez techniky, prípadne s minimom techniky možné je, začiatočníkom to však neodporúčam. Ak už máte v nádrži štrk, osaďte techniku a dekoráciu. Technika sa dá zakryť dekoráciou, pravdaže aj rastlinami a je vhodné na to myslieť. Dekoráciou môže byť skala, drevo, keramická jaskynka apod. Techniku tvorí napr. filter, ohrievač, vzduchovací kameň, teplomer. V prípade, že použijete 3D pozadie, je ho nutné inštalovať do holej nádrže. Tapeta na zadnú stenu sa ľahšie nalepuje na prázdne akvárium.
Nároky akvária Vaše akvárium, ryby, osadenstvo aj technika si bude vyžadovať váš čas a vedomosti. Bez toho to nepôjde, na druhej strane akvárium má silu vám ukázať nádherné veci a vie byť pekným doplnkom vo vašej domácnosti. Teraz je vaše akvárium založené. Kým sa zabehne, uplynie pol roka. Možno nastanú problémy, nenechajte sa však odradiť, udržiavať akvárium nie je jednoduché a najmä nie pre začiatočníka. Akvárium závisí od mnohých faktorov. Skúste sa na to pozrieť tak, že eventuálne straty, ku ktorým sami neinformovanosťou, alebo zľahčením možných problémov môžete dospieť, sa udejú z vášho vrecka, na živých tvoroch. Častokrát počúvam alebo čítam postupy, ktoré sa snažia o bleskové zavedenie rýb, a potom to končí mojím konštatovaním – veď vy ste tie ryby otrávili. Nie je ojedinelý prípad, kedy akvarista jedného dňa vyrukuje: „veď mi tu smrdí čpavok“, alebo „naučil som ryby plávať znak“. Akvárium si vyžaduje, aby sa mu človek venoval a ono sa mu potom odvďačí. Želám veľa úspechov vo vašom akvaristickom živote, každý robíme chyby, neustále sa učíme, preto sa treba neustále vzdelávať.
Napustenie nádrže Keď ste tieto kroky absolvovali, pristúpte ku napusteniu nádrže vodou. Hodí sa studená voda – je nevhodné použiť teplú vodu, pokiaľ nie je ohrievaná bojlerom. Takáto voda totiž obsahuje nežiadúce zložky pre život v akváriu (napokon táto voda nie je označená ako pitná). Ideálnou možnosťou je použiť zabehnutú vodu z iného akvária - napr. od nejakého akvaristu, prípadne z akvária, ktoré už nejaký čas máte - celý proces zabehnutia akvária to uľahčí a urýchli. Po napustení vody zapnite filter a nechajte vodu filtrovať aspoň týždeň. Ak máte možnosť, infikujte filtračnú hmotu inou, z už používaného filtra. Napr. tak, že starú vložku vyperte vo vode z akvária a novú vložku v tejto zakalanej vode „umyte“. Tým sa mikroflóra naočkuje do novej vložky a urýchli sa proces zavedenia filtra. Nasadenie vodných rastlín S rastlinami a rybami zatiaľ trpezlivo vyčkajte. Po týždni vypustite 1/3 vody a nasaďte rastliny - ideálne rýchlorastúce druhy a zapnite osvetlenie, a ak chcete, vzduchovanie. Vzduchovanie je veľmi účinný nástroj na potlačenie mnohých nepriaznivých situácií. Osvetlenie nechajte zapnuté po dobu 12 hodín denne. Tento stav ponechajte ďalších aspoň 5 dní. Cyklus dusíka trvá niečo vyše mesiaca. Po 2 týždňoch od napustenia vody je koncentrácia amoniaku najvyššia. V prípade, že ste niečo zanedbali, môže sa vám stať, že zacítite amoniak, čo iste sami uznáte, nie je nič príjemné. To ale znamená, že ste asi niekde spravili chybu. Ja odporučím nasadiť vtedy rastliny a aspoň dočasne zaviesť vzduchovanie.
aquadesign Zdroje informácií [1] http://www.illbruck.de/building-systems/cz/sealant_systems/products/perennator_sealants/aq_201_aquarium_silicone/index_c z.html [2] http://klub.akva.sk – Akvárium 01/06, Markéta Rejlková – Biotopní akvária, p. 35 [3] http://klub.akva.sk – Akvárium 01/06, Lukáš Podhola – Aquascaping, p. 29
33
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
aquadesign
NÁSTROJE AQUASCAPINGU Lukáš Podhola V minulém čísle našeho časopisu jsme uvedli pojem aquascaping a jistě každého z vás napadlo, jaké vybavení pro svoje akvárium budete muset pořídit, abyste dostáli perfektních střihů rostlin nebo aby se vašim rostlinám dostalo péče, kterou pro svůj zdravý růst potřebují. Možností, jak se o tvar aquascapu starat, je mnoho a my se pokusíme probrat ty nejdůležitější.
všechny druhy kupoval. Někdy postačí čisté (tj. nepoužité jinde než v akváriu) nůžky na papír s vhodným tvarem, jindy zase nůžky na manikúru. Staráte-li se ale o několik nádrží, výhody profesionálních nástrojů pocítíte mimo jiné v rychlosti a efektivitě práce.
Stejně jako modeláři letadel mají pro svůj koníček nespočetně druhů různých štětců, skalpelů či sprejů, i modelář akvarista má na výběr z velkého množství pomůcek. Probereme si jednotlivé typy nůžek, pinzet a dalších doplňkových věcí, které nám ulehčí život při náročné údržbě nádrže. Jako první (a pravděpodobně s pinzetami nejdůležitější) nástroj si popíšeme nůžky a jejich užití při zkracování a tvarování rostlin. Ač se to nezdá, jedny nůžky na všechny činnosti spojené s tvarováním a zkracováním rostlin nestačí. Někdy je třeba provést malý zákrok, jindy zase plošný střih. Od těchto aktivit se odvíjí požadavky na velikost a zakřivení čepele i na délku rukojeti. Podstatnou věcí, kterou byste měli v základu znát, je i fakt, že pro aquascaping jsou určené speciální druhy nůžek, povětšinou vyrobené z nereznoucích slitin nebo z jiných materiálů, nepodléhajících všudepřítomné vlhkosti. Všeobecně platí, že čím větší zásah potřebujete vykonat, tím větší musí být čepel. Její tvar je pak závislý na tom, jaké rostliny se chystáte upravovat. Pro rostliny, které lze pěstovat v kobercích a je vhodné je zachovat v rovnoměrné výšce, je dobré použít nůžky, jejichž čepel je k části, kterou držíte v ruce, postavena v mírném úhlu a její tvar není nijak zakřivený. Takové nůžky vám umožní pohodlný střih a minimalizují následné dolaďování střihu koberce, jakého by bylo třeba při použití jiného druhu nůžek. Pokud je váš akvarijní trávník nakombinován z rostlin, jimž by plošný střih uškodil (například kombinace Echinodorus tenellus a Eleocharis acicularis), pak je vhodné užít nůžky s čepelí mírně prohnutou a nijak nevytočenou od rukojeti. Díky jejímu tvaru se nám bude nad rostlinami dobře manévrovat. Tyto dva základní tvary čepelí by nám měli postačit pro běžnou údržbu. Pro dolaďování tvarů různých keřů z rostlin nebo prostříhávání jsou nejlepší nůžky s dlouhou rukojetí a krátkou rovnou čepelí. Důvodem pro krátkou čepel je minimalizace nechtěných střihů do okolních rostlin. Akvaristické nůžky nepatří mezi nejlevnější vybavení. Víceméně není nutné pro běžného hobbyakvaristu, aby si
(Foto: Lukáš Podhola)
Druhou důležitou a pro aquascapisty nezbytnou pomůckou jsou pinzety. Opět stejně jako u nůžek se liší délka jejich držadla, délka hrotu a jeho zakřivení. U pinzet už není tolik markantní, kolik a jaké ten který druh přináší výhody a naopak. V podstatě by se dalo říci, že pinzeta stačí jedna, a to s přiměřenou délkou vůči hloubce vašeho akvária. Při jejím výběru však dbejte na vlastnosti hrotu. Z vlastní zkušenosti mohu potvrdit, že se nejlépe pracuje s rovnými a tenkými hroty, které lze snadno ovládat, tedy není potřeba vyvíjet extrémní tlak při uchopení rostliny.
34
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
Samotná pinzeta je ve skutečnosti akvaristova prodloužená a hlavně preciznější ruka, než jakou ve skutečnosti má. Díky ní se může pohodlně dostat do míst, kde by obtížně něco sázel nebo vytahoval. I rostliny samotné mají různou stavbu a ne všechny se dají vysázet ručně pro svoji velikost či jemnost. Typickým příkladem rostliny, u níž je sadba pinzetou nutností, je Glossostigma elatinoides. V textu jsem zmínil tenký hrot, který je nutné vyzdvihnout jako důležitou vlastnost pinzety. Jeho účelem je co nejjemnější vniknutí do substrátu bez následků na rostliny v okolí sadby. Shodně jako u nůžek jsem zmínil zakřivení hrotu pinzety. Po pravdě řečeno z vlastní zkušenosti nevím, k čemu přesně zahnutý hrot je, a přestože jednu takovou pinzetu vlastním, nepoužívám ji – kromě krmení ryb – na nic. Opět, chceme-li se dobře vybavit, je nutné si připravit větší sumu peněz. Bohužel v případě pinzet žádné alternativy nejsou a nezbývá, než se případně poohlédnout po lékárnách či obchodech s chirurgickým vybavením, kde by mohli vhodné pinzety prodávat. Tak jako u nůžek platí, že je dobré hlídat si, z jakého materiálu jsou vyrobeny.
aquadesign
akvaristy naprosto dostačuje a svůj úkol plní na výbornou. Alternativou mohou být produkty renomovaných firem, u nichž jde spíše o pocit, že v ruce držíte něco výjimečného, jinak se v zásadě od obyčejného pravítka neliší. Možná vás někdy napadlo, jak pročistit co nejefektivněji plochy hustě porostlé nízkými rostlinami s tenkými listy, aniž by vás to stálo výměnu velkého množství objemu vody nebo zasahování do dna odkalovacím zvonem. Nejlepším sluhou se v tomto případě stává obyčejný hřeben. Volba hustoty jeho zubů závisí na šířce listů rostlin, které chcete pročesávat. Při tomto způsobu odstraňování nečistot byste ale měli vést v patrnosti, že řádně nezakořeněné rostliny by tím mohly utrpět. Posledními ze základních potřeb aquascapisty jsou pomůcky pro upevňování rostlin a mechorostů k dekoracím. Čím dál více akvaristů má v oblibě připevňování rostliny ke kamenům nebo kořenům, aby tak dosáhli například kompaktních zelených ploch na dně nádrže nebo efektu pnoucích se rostlin po kořenech či kamenech. K uchycení se v současnosti dají sehnat materiály, které se postupem času, než se rostlina sama přichytne, rozloží. Pro uchycení mechorostů se nejčastěji používá obyčejný bezbarvý vlasec, který rostlina časem sama přeroste a tak skryje před zraky diváka. Jeho výhodou je snadná dostupnost, netoxicita a možnost výběru z různých barevných variant, včetně té bezbarvé. Po vlasci je další nejpoužívanější obyčejná nit, která je pro svoji tenkost a barevnost vhodná k připevnění mechorostů na tmavé materiály (například kořeny či lávové kameny). Jestliže se potýkáte s připevňováním rostlin rodů Anubias, Bolbitis apod., pak jednoznačně nejlepšího výsledku dosáhnete s drátkem, potaženým nějakým plastem. Drží tvar, dá se sehnat v mnoha druzích a velice lehce ho lze po čase z dekorace sejmout.Rád bych však zdůraznil, že byste se měli vyvarovat použití kovů, které reagují s vodou, a které mohou ve vaší nádrži nadělat velkou škodu. Jde hlavně o měd a její slitiny. Následky takového užití by mohly být pro celé akvárium fatální! Jako bonus by vaše výbava mohla obsahovat láhev s rozprašovačem na vodu, která se hodí při zakládání akvária nebo výměně vody. Jejím účelem je zvlhčování listů rostlin během doby, kdy jsou mimo vodní sloupec nádrže. Nestojí mnoho a odvádí užitečnou práci. Stejně tak pokud byste chtěli něco extra na doplňování odpařené vody, je dobrá malá konvička s kropítkem. Při přilévání vody se pak nemusíte bát, že by se vířilo dno, nebo že byste rušili život v akváriu. Máte-li dostatek financí a aquascaping je vaše hobby, nebojte se investovat do základních nástrojů pro údržbu nádrže i rostlin. Vyplatí se vám to. Pokud moc peněz nemáte, nebo je nechcete takto utrácet, zkuste se poohlédnout po alternativách. Možná tak přijdete i na něco nového.
(Foto: Lukáš Podhola)
Dále si uvedeme nástroje a pomůcky, které by nám měli ulehčit život při zakládání nádrže a následně i při její údržbě. Často jsem se potýkal s nerovnostmi substrátu na dně nádrže. A tak když přestala na uhlazení stačit dlaň, začal jsem používat obyčejné pravítko. Pro potřeby nemovitého
35
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
aquadesign
AQUABOX Lukáš Podhola V pokračování našeho seriálu "bylo jednou jedno akvárium" se podíváme na nádrž, jíž jsem sám autorem. Oproti předchozímu dílu se vyhnu hodnocení layoutu a vhodnosti použití rostlin nebo ryb. Zaměřím se na důvod, proč vlastně toto akvárium vzniklo, co mě vedlo ke krokům, které jsem při jeho designování provedl, proč se mu v některých fázích nedařilo a k jakému jsem se vlastně dobral výsledku. Prapůvod mého snažení je ukryt několik let zpátky ve studiu nádrží Takashi Amana, jehož aquadesignérské dílo na mě mělo velký vliv. Vše začalo prohlížením a sběrem fotografií přírodních akvárií z produkce firmy AquaDesignAmano. Kromě úžasných velkoobjemových nádrží mi učarovala akvária, jejichž velikost nepřesahovala několik málo litrů a jejichž zařízení bylo na tak malý prostor více než velkolepé. Řekl jsem si, že nemůže být tak těžké, mít malou nádrž stejně vyšperkovanou, jako má Takashi Amano. Před samotným zakládáním jsem se snažil pochopit principy přírodních nádrží a zjistit, v čem vlastně tkví jejich unikátnost. Během tohoto studia jsem vydedukoval, že přírodní akvárium nestojí jen na umu aquascapera. Jeho vzhled je navázán na principy japonské kultury a východních učení; má tedy jistá pravidla, která nejsou na první pohled vidět. A tak jsem stanul před malým velkým návrhem miniaturní nádrže, na níž jsem se později naučil chápat základy tvorby přírodních akvárií. Prvotně jsem se snažil sehnat prostředky na nákup potřebného vybavení. Ve chvíli, kdy jsem dokoupil poslední komponenty, jsem si však uvědomil, že nemám žádný nástřel, kde bych měl začít. Potřeboval jsem inspiraci. V začátku mě napadlo okopírovat nějaký aquascape, který je mi blízký. Z toho ale brzy sešlo. Následovalo několik výletů do přírody a inspirací se nakonec stala část zahrady na chatě babičky. Tady začíná celá evoluce akvária, jež nese název Aquabox. Rozměry: 25 x 25 x 25 cm (15,6 l) Osvětlení: 9W Filtrace: Eheim Liberty 100 Substrát: křemičitý štěrk o zrnitosti 1-2 mm CO2: kvasnice Hnojivo: PMDD, Bivoj, Brutus, Color Fe+ Voda: pH 6,8-7,2, Fe 0,5 mg/l, PO4- < 0,5 mg/l
Akvárium jsem založil na přelomu října a listopadu roku 2005 s ne úplně jasnou představou, jak se budou vysazené rostliny vyvíjet. V počátku jsem vsadil na druhy Micranthemum micranthemoides, Eleocharis acicularis, Glossostigma elatinoides a Rotala wallichii. Po jejich vysazení do substrátu, obohaceného o Sera FloreDepot, jsem je nechal růst vlastním životem bez větších zákroků. Prvních pár týdnů byly v pořádku, bylo znát, že u listů dochází k přizpůsobení k podvodnímu životu a začínají nabírat, i když pozvolnými kroky, na hustotě. Počáteční nadšení, jak se všechno daří, mě přešlo ve chvíli, kdy se rostliny zastavily v růstu a napadla je štětičková řasa. Po nedlouhé době jsem objevil příčinu, a to přehnojení dna kuličkami Bivoj. Náročné odsání přebytečného hnojiva ze dna a manuální odebrání nejsvrchnější vrstvy štěrku s řasou pomohlo rostlinám se opět vzbudit k životu. Bohužel Rotala wallichii už se neprobrala, odumřely jí vrcholky a začala zakrňovat, až úplně přestala růst a musela být vyjmuta.
Akvárium několik týdnů po založení. Rostliny mění listy z emerzní formy na submerzní. (Foto: Lukáš Podhola)
Nedlouho na to přišlo další období, kdy se věci v akváriu začaly hýbat špatným směrem a rostliny začala napadat sinice. Po různých experimentech se ukázalo, že mám vysoký obsah PO4-, a proto jsem ho – a dodnes to tak dělám – uměle snižoval přípravkem Sera Phosvec. Pak nastalo dlouhé období smíru s řasami, do akvária byla postupně vypuštěna fauna. Podařilo se mi v místním zverimexu sehnat dva kusy
36
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
Otocinclus affinis, dále několik amanových krevetek Caridina japonica a 2 krevetky Neocaridina denticulata “Cherry“, jež jsem objednal na internetu. Živočichové se krmili výhradně řasami, které rapidně mizely nejen z přístupných částí nádrže, ale i z hloubi keře Micranthemum micranthemoides.
aquadesign
nekorespondoval se skalkou, která si své místo držela od prvopočátku akvária. Na druhou stranu s pokusem o vysazení Lilaeopsis brasiliensis jsem byl spokojen. Jednak trávník z Eleocharis dostal nový náboj a nádech, a pak taky sama nádrž byla oživena skromně vyhlížejícími květy Lilaeopsis. Co se stalo trochu nepříjemným, bylo mizení a dokupování krevetek. Čas od času, i po malé výměně vody, se krevetky rozhodly skákat. Bohužel je na akváriu zavěšené světlo a filtr a krycí sklo chybí. Jejich cesta vedla většinou přes filtr pryč z nádrže.
Neocaridina denticulata “Cherry“ krmící se řasou ve větvích Micranthemum micranthemoides. (Foto: Lukáš Podhola)
Dalo by se říci, že akvárium prosperovalo. Po relativně dlouhém období klidu přišlo velké stěhování, a to v podobě rozšíření trávníku z Eleocharis. Důvodem byl jednak špatný růst Glossostigmy, a dále nespokojenost s formováním aquascapu.
Fotografie nádrže po prvním rázném střihu, který naznačil, jakým směrem se bude aquascape ubírat. (Foto: Lukáš Podhola)
V průběhu dubna 2006 jsem pomýšlel na odfocení nádrže pro mezinárodní aquascapingovou soutěž ADA International Aquascaping Contest 2006. Bohužel akvárium nebylo v době uzávěrky v takovém stavu, aby se s ním dalo chlubit. Navíc řasa postihla podsadu Eleocharis, která začala chřadnout a žloutnout. Po náročných manévrech s pinzetou a úzkou odsávací hadičkou se ji podařilo oživit a ve výsledku i dostat do rozumné podoby. To už bylo skoro léto a mně se přestalo dostávat času z důvodu pracovního vytížení. Nádrž prošla silnou zatěžkávací zkouškou soběstačnosti. Přestože šlo o ekosystém opravdu malý, dokázal se bez větších problémů udržet a fungovat i s novým osazenstvem deseti kusů Boraras urophthalmoides. Léto se nachýlilo a s ním i uzávěrka AGA International Aquascaping Contest 2006, kterou jsem chtěl stihnout. Tři týdny před finálním focením proběhlo poslední výrazné stříhání nádrže a pak následovaly jen dolaďovací a čistící práce. Fotku se podařilo odeslat a výsledek mého ročního snažení teď můžete posoudit vy sami.
Obohacení trávníku z Eleocharis acicularis o Lilaeopsis brasiliensis a další keř Micranthemum micranthemoides. (Foto: Lukáš Podhola)
V dalším vývoji nádrže se ve své podstatě dost periodicky opakovaly události se sinicí, drobné přesuny rostlin, jejich neustálé zahušťování, stříhání a tvarování. V rámci experimentování jsem do nádrže umístil druhý kámen, který bohužel tvarem, texturou a barvami příliš
37
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
aquadesign
Finální fotografie nádrže pro soutěž AGA International Aquascaping Contest 2006. (Foto: Lukáš Podhola)
Možná bych měl na závěr bilancovat. Co mi ten rok se skleněnou kostkou dal nebo vzal, čím jsem koho obohatil, nebo také naopak. Ve skutečnosti si neuvědomuji, že by něco vzal. Ba právě naopak, vyzkoušel jsem nepočítaně nových přístupů k řešení různých problémů, poznal nové nástroje, získal znalosti, vytvořil blog [1] o zkušenostech z praxe v udržování přírodního akvária, komunikoval a radil se s lidmi ze zahraničí a tak bych mohl pokračovat dál a dál. Jedno je však jisté, životní cyklus aquaboxu končí. Téměř na den po roce bude nádrž zrušena a přestavěna na novou. Nechme se překvapit.
akvafoto [1] http://aquabox3.blogspot.com
Otocinclus affinis odpočívající na listu Lilaeopsis brasiliensis. (Foto: Lukáš Podhola)
38
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
akvafoto
AKVARISTICKÁ FOTOGRAFIE Markéta Rejlková Žádná akvaristická publikace by nebyla myslitelná bez fotografií a platí to dnes už i o akvaristice samotné – fotografie nám pomáhají při diagnostice chorob, při hledání řešení nejrůznějších problémů na internetových diskusích, nebo si podle nich jednoduše vybíráme svoje vysněné ryby a rostliny. Fotografie rostlinných akvárií (spolu s internetem, který umožnil jejich masové šíření) posunuly akvaristiku v celosvětovém měřítku někam úplně jinam. Proto se skoro každý akvarista pokouší více či méně úspěšně zachytit i svoje vlastní akvárium, rostliny a živočichy. Ať už patříte mezi ty zdatnější fotografy, nebo se řadíte k začátečníkům a portrét vaší oblíbené rybky se vám prostě nedaří a nedaří, doufám, že se vám tahle nová rubrika bude líbit. Rádi bychom vám na tomto místě přinášeli každé dva měsíce nejrůznější tipy a triky, ucelené návody, ale i prostou přehlídku povedených snímků a prezentace fotografů, kteří „umí“.
Asi každý z nás má nějakou oblíbenou fotografii nebo dokonce autora, na jehož nové snímky se těší. Jsou často pohlazením na duši a potěšením pro oko, přibližují nám krásu živých tvorů. Inspirují nás k vlastní tvorbě, protože to chceme taky dokázat. Pro mě jsou největším zázrakem povedené snímky ryb – ať už zachycují tření, šarvátky, nebo jsou to jen „obyčejné“ portréty, z kterých vyzařuje krása ryb. Lesk šupin, jemné odstíny zbarvení, zajímavá ústa, oči nebo ploutve – tohle všechno nás oslovuje z fotografií hosta, kterého jsem vybrala pro toto číslo. Fantastický portrét kančíka pod tímto textem ve mně vyvolává úžas a obdiv. A také otázky: kdo to fotil, jak to, že to tak umí, co všechno k tomu potřebuje a hlavně – dokážu to jednou taky? Co za tím je? Na některé z těchto věcí jsem se zeptala Jirky Plíštila, jednoho z nejuznávanějších českých fotografů ryb. Ke slovu se samozřejmě dostane i několik jeho snímků.
Heros efasciatus. (Foto: Jiří Plíštil)
39
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
akvafoto
DNES FOTÍ: JIŘÍ PLÍŠTIL Grafik, programátor a fotograf publikující své fotografie, kresby a články v časopisech Akvárium Terárium, Akva tera fórum (ATF) a DATZ. Od roku 1999 je členem týmu FISHBASE. V letech 2000-2004 byl členem redakční rady časopisu Akvárium Terárium, od roku 2004 je členem redakční rady ATF. Jeho specializací je v poslední době systematika ryb a rybovitých obratlovců a jejich české názvosloví.
Máš oblíbený druh nebo skupinu, nebo nějaký námět, který fotíš nejraději? Skupinu oblíbenou nemám v podstatě žádnou, spíše mám neoblíbené ryby. Jsou to paví oka (Poecilia reticulata), udělat dobrou fotografii samce je dost náročné. S námětem je to už jiné, hodně se specializuji na fotografie detailů hlav. Jak moc se věnuješ fotografické teorii? Jsi třeba zapojený do diskusních skupin, nebo jak (pokud vůbec) komunikuješ s jinými akvafotografy? Sleduješ práci svých kolegů? Fotografická teorie? To slovo neznám. Abych pravdu řekl, tak teorii k ničemu nepotřebuji. Dávám přednost praxi. Díky své „teoretické neznalosti" jsem často terčem vtipů od kolegů. V diskusních fórech se občas objevuji, ale opravdu výjimečně. Komunikuji v podstatě se všemi českými fotografy ryb, známe se osobně a občas mezi námi proběhnou i vtípky o tom, jak kdo fotí.
Tvoje fotografie zná asi každý, kdo občas listuje akvaristickými časopisy, nebo hledá obrázky ryb na internetu. Ale napadlo mě: jsi Ty vůbec akvarista? To je zajímavá otázka. Dnes už se akvaristou necítím, zaměřuji se spíše na systematiku.
Mohl bys poradit začátečníkům, jak na to? Co je podle Tebe klíčem k dobrému rybímu portrétu? Začátečníkům bych poradil jediné, ať se nenechají odradit prvotními neúspěchy. Klíčem k dobré fotografii je podle mě něco, co má člověk v sobě, nedokážu to pojmenovat. Smysl pro dobrou fotografii se nedá naučit a ani technika ho nedokáže nahradit. Už několikrát jsem se přesvědčil o tom, že i člověk se sebelepším vybavením neudělá kolikrát kvalitní fotografii.
Znamená to, že nemáš doma žádné akvárium a nechováš ryby? Ne, neznamená. V tuto chvíli mám doma 5 akvárií, největší má objem 200 litrů. Kdes vyfotil ty desítky (nebo spíš stovky?) druhů ryb? Mohl bys popsat, jak vypadá příprava před zmáčknutím spouště? Svoje fotografie jsem udělal buď přímo u akvaristů v jejich odchovnách, na výstavách nebo u sebe doma. Příprava před zmáčknutím spouště snad ani žádná není. Zkrátka vyfotím rybu ve chvíli, kdy je dobře postavená nebo vykonává nějakou zajímavou činnost. Vynikající jsou k tomuto účelu výstavy, člověk pak nemusí čekat u jedné nádrže, ale v klidu se prochází po výstavě a sleduje, co se v akváriích děje.
Stránky Jiřího Plíštila (včetně bohaté galerie) najdete zde: [1] http://www.aquatab.net
Kdy a jak jsi s fotografováním ryb začal? S fotografováním jsem začal někdy v roce 1997 nebo 1998. Tehdy jsem pracoval za minilabem v jedné rychnovské firmě. Mým prvním fotoaparátem byla Praktika, která po nějaké době odešla. Fotil jsem pak vypůjčenými aparáty, každou chvíli jsem fotil něčím jiným. Jakou teď používáš techniku? Dnes používám vybavení firmy NIKON, konkrétně digitální zrcadlovku NIKON D70, makroobjektiv NIKKOR 60 Micro a blesk NIKON SB-800.
Copella nattereri. (Foto: Jiří Plíštil)
40
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
akvafoto
Danio frankei. (Foto: Jiří Plíštil)
Betta dimidiata. (Foto: Jiří Plíštil)
41
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
akvafoto
Puntius denisoni. (Foto: Jiří Plíštil)
Nannostomus marginatus “Peru red“. (Foto: Jiří Plíštil)
42
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
akvafoto
Rasbora pauciperforata. (Foto: Jiří Plíštil)
Barbus semifasciolatus. (Foto: Jiří Plíštil)
43
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
akvafoto
Helostoma temmincki. (Foto: Jiří Plíštil)
živorodky Phractocephalus hemiliopterus. (Foto: Jiří Plíštil)
44
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
živorodky
POECILIA RETICULATA PETERS, 1859 Peter Kaclík Poecilia reticulata patrí medzi živorodky. Je to všeobecne známy druh akváriových rýb. Aj u nás sa zrejme s národným názvom gupky stretol asi každý dospelý človek. Často sa im komolí meno na gubky, guby a podobne, a to aj medzi odborníkmi - čo len naznačuje ich veľkú popularitu. Iným častým názvom pre gupky je pávie očko. Toto krásne pomenovanie má pôvod v prírodnej forme druhu P. reticulata, ktorá má na tele dve tmavé škvrny pripomínajúce oči.
triedy lúčoplutvovce (Actinopterygii). Slovenský názov je živorodka dúhová. Synonymá [2]: • • • • • • • • • • • •
Pôvod a rozšírenie Rybky pochádzajú z východnej Amazónie, Venezuely, Trinidadu a Tobaga, Barbadosu, severnej Brazílie a Guayany povodia Orinoka. Gupky dnes nájdeme aj mimo areálu pôvodného rozšírenia a to napr. v Austrálii, na Kube, Havaji, v juhovýchodnej Ázii, vo východnej a južnej Afrike, v Južnej Amerike až po USA na severe, v Rusku, v južnom Španielsku, Grécku, Taliansku, Česku a Slovensko nevynímajúc. Kompletnejší zoznam eviduje Fishbase [1]. Príroda a samozrejme človek vykonali v mnohých prípadoch aj na Slovensku už svoje. Druh P. reticulata sa prispôsobil svojmu prostrediu a začína sa stále viac prejavovať pôvodná prírodná forma. Keď porovnám divoké gupky z Venezuely a gupky chytené v Brazílii, tak vidím jasné presadzovanie pôvodnej genetickej výbavy. Divoká príroda zase raz víťazí. Gupky sa nachádzajú tam, kde je teplá voda, obyčajne v termálnych prameňoch. Viem, že sa nachádzajú v areáli Slovnaftu, počul som o viacerých iných výskytoch a viem, že sú v termálnych jazierkach v Piešťanoch, odkiaľ sám pochádzam.
Poecilia reticulata Peters, 1859 Poecilioides reticulatus (Peters, 1859) Acanthophacelus reticulatus (Peters, 1859) Girardinus reticulatus (Peters, 1859) Haridichthys reticulatus (Peters, 1859) Lebistes reticulatus (Peters, 1859) Poecilia reticulatus Peters, 1859 Lebistes poeciloides De Filippi, 1861 Lebistes poecilioides De Filippi, 1861 Girardinus guppi Günther, 1866 Acanthophacelus guppii (Günther, 1866) Heterandria guppyi (Günther, 1866)
Opis Dĺžka samčeka v prírode je 3,5 cm, samičky 6 cm [3]. Žijú priemerne 8-12 mesiacov. P. reticulata sa vyznačuje veľkým pohlavným dimorfizom. Samček je oveľa farebnejší, vzrastom menší, štíhlejší a má gonopódium, ktoré vzniklo zrastením lúčov ritnej plutvy. Gonopódium je pohlavným orgánom. Samička je oválnejšia, v dospelosti väčšia, ritnú plutvu má normálnu a má škvrnu gravidity v brušnej časti tela. Základná farba oboch pohlaví je sivá. Gupka je veľmi priateľská ryba, zväčša plávajúca v strednej a dolnej časti akvária. Ak chováte veľa gupiek v jednej nádrži, tak sa gupky združujú v celom vodnom stĺpci. V prípade, že kŕmite tak, že ruku máte v akváriu, gupky vám zvedavo a nebojácne „oblizujú“ prsty. Zaujímavé je aj chytanie gupiek do sieťky, pretože ony sa chytajú často až príliš ľahko – ak chcete chytiť jednu jedinú, ľahko sa stane, že ich máte v sieťke aj 20. Jednoducho chytiť do sieťky gupku medzi sto inými je problém. Čím je vyššia početnosť, tým sú zvedavejšie a nebojácnejšie. Chov Chov gupiek je celosvetovo rozšírený, čo je spôsobené asi aj tým, že ide snáď o najvariabilnejší druh ryby chovaný v sladkovodných akváriách a to nielen sfarbením, ale aj tvarom. Existuje množstvo tvarových a farebných foriem druhu P. reticulata. Keďže gupka je a vždy bola pre akvaristov výzvou, došlo k veľkým zmenám v jej vzhľade, v nárokoch chovu. Gupky tolerujú široké pásmo parametrov vody. Za ideálne hodnoty chovu považujem teplotu 22-27 °C, 10-20 °dGH, pH 7,5. Sú schopné, najmä v dospelosti, pokiaľ nepatria ku chúlostivým populáciám, znášať aj veľké zasolenie.
Toto divoké pávie očko má dokonca viac ako 2 očká a niektoré doslova hrajú farbami. Aspoň je jasné, že príroda je jednoducho krásna. (Foto: Peter Kaclík)
Systematické zaradenie Poecila reticulata Peters, 1859 patrí do podčeľade Poecilinae, do čeľade Poecillidae, radu Cyprinodontiformes,
45
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
živorodky
Profitovanie gupiek v piešťanských jazierkach je toho dôkazom. Piešťanské jazierka sú totiž napájané vodou, ktorá je veľmi bohatá na síru a iné minerály. Do jazierok ľudia púšťajú čas od času všelijaké ryby, ale prežívajú len Poecilia sphenops a Poecilia reticulata. Sú to druhy, ktoré sú proti tomuto faktoru rezistentné – populácie tam nachádzajúce sa dozaista. Nuž a niektorí chovatelia dokázali aklimatizovať svoje gupky postupným privykaním si dokonca na morskú vodu – chovajú tak gupky v morskej vode – slanej! Chov gupiek bol kedysi bezproblémový. Asi ste aj vy počuli akvaristov a známych, ktorí vraveli, že gupky chovať nebol nikdy problém, a že to nemôže byť problém ani dnes. Dnešné gupky, ktoré dostanete kúpiť v akvaristike, prípadne od chovateľa, sú chúlostivé ryby. Svojim nárokmi sa dosť odlišujú od svojich príbuzných z minulosti. Dnes sú gupky silne prešľachtené, čím sa stali menej odolnými. Áno je pravda, kedysi gupky neboli vôbec chúlostivé, ale dnes je to inak. Často sa chovateľovi stane, že si zakúpi nejaké gupky, pridá ich ku svojim a najprv zahynú tie nové a neskôr aj jeho staré. Ak chcete chovať gupky, ideálne je nájsť si cestu k chovateľovi, ktorý si udržuje čistú líniu. Pomer pohlaví odporúčam 3:1 a viac v prospech samičiek. Samce často nedožičia pokoj samičkám, preto je vhodné chovať viac samičiek ako samcov.
Forma triangel a sfarbenie metalická modrá. (Foto: Peter Kaclík)
Úprava vody Niektorí chovatelia pridávajú do akvárií, kde chovajú gupky, soľ. Najmä tí, ktorí chovajú gupky bez dna a bez rastlín. V každom prípade sa gupka cíti v slanej vode dobre a lepšie odoláva nástrahám chorôb. Odporúčaná dávka soli pre ne sú dve polievkové lyžice na 40 litrov vody. Na soľ je treba rybičky privyknúť postupne a použiť len vtedy, ak to iným rybám neprekáža. Jediným bežným sladkovodným druhom, ktorému vyhovuje takéto zasolenie je Poecilia sphenops. Gupky majú relatívne dlhé chvosty a zvyčajne preto viac trpia rôznymi chorobami. A keďže gupky veľa zožerú a veľa odpadu aj vyprodukujú, treba dbať na čistotu vody aj dna. Jeden môj kamarát nazýva gupky a mečovky vďaka tejto vlastnosti kombajn, nad čím sa môžeme spolu pousmiať. Gupky v noci oddychujú ležiac na dne, chvosty sa dotýkajú dna a vtedy im hrozí nákaza. Dno nesmie obsahovať veľa detritu, účinná filtrácia je dobrým predpokladom vašich zdravých rýb. Gupky doslova milujú čerstvú vodu a ak sa im veľmi často mení voda, rastú veľmi rýchlo a sú vo výbornej kondícii. Ideálna je kontinuálna výmena vody. Potrava Gupky sú všežravé. Vhodnou potravou sú nitenky, patentky, cyklop, moina, artémia, ideálne v živom stave. Mrazené krmivo tohto typu stačí namočiť do akvária a párkrát s ním rozvíriť hladinu a ryby nakŕmite. Ak chcete aby samičky gupiek kvalitne rodili, poskytnite im larvy čierneho komára, práve toho, ktorý nám ľuďom vie niekedy tak veľmi znepríjemniť život – komára piskľavého (Culex pipiens). Gupky sú riasožravé, vhodnou potravou je spirulina, sparený špenát, šalát a pod. Pre dorastajúce mladé gupky sa hodí nálevník. S radosťou prijmú napr. nelietavé octové mušky druhu drozofila obyčajná (Drosophila melanogaster) a je to práve hmyz, na ktorý sa pri kŕmení rýb všeobecne najviac zabúda. Vhodné sú samozrejme mikry, alebo grindal, menej už vločkové suché krmivá, ktoré predávajú v akvaristických obchodoch.
(Foto: Peter Kaclík)
V prípade, že máte ambície zúčastniť sa súťaží, je vhodné gupky chovať v akváriach s rastlinami, pretože v nich sa gupky cítia lepšie a lepšie aj vyzerajú. Chov gupiek si teda vyžaduje viac akvárií, ideálne je, ak každá forma má svoje akvárium. Zvlášť pre dospelé ryby, mláďatá, dospievajúce jedince. Ku gupkám sa do spoločenského akvária hodia iné živorodky ako napr. platy, mečovky, molinézie, ďalej tetry, pancierničky rodu Corydoras. Nehodia sa k nim väčšie druhy cichlíd – napr. skaláre, labyrintky – napr. bojovnice, kaprovité ryby – napr. Puntius partipentazona.
46
Akvárium, číslo 2
živorodky
KLUB.AKVA.SK
Rozmnožovanie Rozmnožovanie gupiek je jednoduché, častokrát sa môže v nádržiach akvaristov diať aj proti ich vôli. Samčekovia, nezriedka aj traja naraz, naháňajú vytrvalo samičku, ktorá ale zvyčajne zo začiatku ignoruje ich aktivitu. Keď ale samička privolí, samček pomocou pohlavného orgánu – gonopódia – kopuluje. Samička je schopná držať si spermie v zásobe a rodiť aj v ďalších 3-4 nasledujúcich vrhoch. Aj preto je nevyhnutné, ak chcete zachovať líniu – tvar a farebnosť rodičov, zamedziť miešaniu genetického materiálu. Gravidné samičky je možné izolovať v pôrodničkách, napr. v takých, ktoré dostanete v obchode, alebo si zostrojíte napr. zo záhradníckeho pletiva kôš. Pletivo stačí zošiť a kôš upevniť na akvárium. Alebo sa môžete inšpirovať článkom v predchádzajúcom čísle [4] a spraviť si pôrodničku pomocou PET fľaše a pletiva. Samozrejme môžete nechať samičku odrodiť v spoločnom akváriu a neskôr mladé vychytať. Gupky si niekedy svoje potomstvo žerú, preto ak chcete mať potomstvo, je dobré mať akvárium dobre zarastené rastlinami. Gupky sú schopné rodiť mladé každý mesiac – perióda trvá zhruba 28 dní. Priemerný počet mladých je 40 jedincov – pohybuje sa od 30 do 70, niekedy aj viac ako 100 mladých. Niekedy sa stane, že samička vrhne len zopár mladých. Dbajte na to, aby ste, ak prekladáte samičku pred pôrodom, nemenili drasticky parametre vody, najmä aby ste nezvýšili teplotu. Zvýšená teplota by mohla mať za následok predčasný pôrod – nedostatočne vyvinuté alebo mŕtve jedince. Samička je po pôrode vyčerpaná, je bežné, že sa jej v tomto čase zhorší zdravotný stav. Čo je väčší problém, je mladé odchovať. Ako hovorí môj kamarát Ivan Vyslúžil: „Gupku rozmnoží aj žiačik, ale odchová iba chovateľ.“ Narodené mladé gupky sú relatívne veľkým rybím plôdikom – dorastajú približne do 1 cm. Najprv rastú pomalšie, po dvoch týždňoch sa ich rast pri dobrom kŕmení rozbehne. Tak ako aj pri iných rybách, gupky do veľkosti dvoch centimetrov je vhodné kŕmiť čo najdôslednejšie. Najlepšou možnosťou ako podávať potravu takýmto mladým gupkám je čo najčastejšie a po malých dávkach. Samozrejme ideálne je živé krmivo, ktoré sa pohybuje v celom vodnom stĺpci akvária. Takýmto požiadavkám vyhovie žiabronôžka soľná (Artemia salina) a nálevník Paramecium caudatum. Akonáhle sa dá rozlíšiť pohlavie, mlaď rozdeľte podľa pohlavia. Samčekovia pohlavne dospievajú vo veku 2 mesiacov, samičky o mesiac neskôr. Samičky so samcami dajte spolu vtedy, ak chcete, aby sa spolu párili. Pokiaľ to nie je nevyhnutné, vyhýbajte sa súrodeneckému páreniu. reportáže Choroby Gupky trpia často chorobami, ktoré nevieme diagnostifikovať – často hynú bez zjavnej príčiny a veľmi rýchlo. Jednou zo závažných chorôb, postihujúcich tieto ryby, je bakteriálny rozpad plutiev spôsobený baktériami rodov
Pseudomonas, Aeromonas a inými. Inou chorobou je mykobakterióza, ktorá je len veľmi ťažko liečiteľná. Ichtioftirióza, známa medzi akvaristami ako krupička, sa považuje za menej vážnu chorobu.
(Foto: Peter Kaclík)
Súťaže a výstavy P. reticulata si istotne svoje významné miesto v akvaristike zaslúži a obháji, veď napokon sú to práve gupky, pre ktoré sa konajú majstrovstvá Európy aj majstrovstvá sveta, a iné medzinárodné a národné súťaže a výstavy. Vo svete sa usporadúvajú rôzne výstavy rýb a výstavy gupiek patria medzi ne. Dokonca existuje medzinárodná organizácia IKGH (Internationale Kuratorium Guppy-Hochzucht), ktorá jednotlivé organizácie zaoberajúce sa chovom druhu P. reticulata združuje a koordinuje [5]. Súťaží sa podľa vypracovaného štandardu IHS [6]. Zväčša súťažia triá samčekov, ale čoraz viac sa presadzujú aj páry. Kategórie sú určené podľa tvaru chvostovej plutvy. Kategória Triangel
Kruh
Dvojmečík
Dolný mečík
Horný mečík
Lýra
Vejár
Vlajka
Rýľ
Plamienok
Ihla
Šerpa
Zdroje informácií [1] http://www.fishbase.org/Country/CountryList.cfm?ID=3228 &GenusName=Poecilia&SpeciesName=reticulata [2] http://64.95.130.5/Nomenclature/SynonymsList.cfm?ID=3228 &GenusName=Poecilia&SpeciesName=reticulata [3] http://64.95.130.5/summary/SpeciesSummary.php?id=3228 [4] http://klub.akva.sk/ - Akvárium 01/06, Ivan Vyslúžil – Pôrodnička pre živorodky, p. 55 [5] http://www.poecilia.nl/ikgh/ [6] http://www.poecilia.nl/downloads/%7B095E7E92-DA8B-48A881DE-57BF073D1FBD%7D_IHS%2004%20tm%20rusava%20A5% 20geen%20boekje.pdf
47
Akvárium, číslo 2
reportáže
KLUB.AKVA.SK
PREDNÁŠKA NORBERTA DOKOUPILA A USTANOVUJÚCA SCHÔDZA KLUBU.AKVA.SK Peter Kaclík KLUB.AKVA.SK [1] zorganizoval dňa 6.9.2006 v Dome kultúry Ružinov akvaristickú prednášku Norberta Dokoupila „Nielen o živorodkách“. Zúčastnilo sa jej 50-60 ľudí. Pán Dokoupil rozprával o sfarbení rýb a o tom, akými farbivami ryby disponujú. Po prednáške prebehla diskusia, kde sme sa napr. pýtali, prečo ryby nebývajú zelené. Položili sme pánovi Dokoupilovi niekoľko otázok, jednu z nich aj prítomný Miro Rusko. Aj mimo oficiálneho programu sa živo diskutovalo a verím, že mnohí z nás využili príležitosť prehodiť zopár viet so svojimi kolegami. Na záver večera sa uskutočnila ustanovujúca schôdza, na ktorej sa volil výbor klubu a revízna komisia. Zvolený výbor: Branislav Barčin, Norman Durný, Markéta Rejlková, Vladimír Volf, Martin Haláč, Peter Kaclík, Ivan Vyslúžil
Norbert Dokoupil. (Foto: Peter Kaclík)
Revízna komisia: Miloslav Pešek, Ľubomír Holubčík Priebeh prednášky máme zaznamenaný prostredníctvom kamery a ja som zachytával dej fotoaparátom, aby som vám priblížil atmosféru, ktorá v DK Ružinov 6.9.2006 vládla.
[1] http://klub.akva.sk
Prednášková sála. (Foto: Peter Kaclík)
Premietali sme cez dataprojektor fotografie dokumentujúce farebnosť rýb. (Foto: Peter Kaclík)
Čakanie na výsledok voľby. Štefan Vetrák a Martin Haláč. (Foto: Peter Kaclík)
48
Akvárium, číslo 2
reportáže
KLUB.AKVA.SK
KLUBOVÝ ZÁJAZD DO AKVARISTICKÝCH ČIECH Patrik Bíro, * Miloš Chmelko, ** Markéta Rejlková Piatok 15.9.2006 ráno sa malá výprava členov KLUBu.AKVA.SK (vodič: Roger; navigátor: Raviolka; posádka: Skala, Miloš, Patrox) vybrala na okružnú cestu k západným susedom – bratom Čechom. Trasa bola naplánovaná nasledovne: Dříteč (pre neznalých: [1]) – Hradec Králové [2] – Rychnov nad Kněžnou (AkvaEXPO).
PROFI-AQUARIUM DŘÍTEČ Cesta ubiehala pokojne bez nežiadúceho zdržania a tak sme dorazili do Dříteča podľa časového plánu. To, čo nasledovalo, bolo pre mňa neskutočným zážitkom. Toľko akvárií som nevidel za celý môj život. Zapamätať si, čo všetko tam plávalo, sa proste nedalo – rybky, ktoré u nás v obchodoch ani len nezazriete, ale aj bežné druhy, ktoré už mal hádam každý. Po prejdení všetkých uličiek nastal veľký problém. „Čo si kúpiť?“ Neodolal som a na cestu sa začali chystať 4 Cleithacara maronii, ktoré voľakedy boli u nás bežné, no dnes ich zohnať je veľký problém. K nim pribudli ešte 4 Otocinclus vestitus. A tak som od zamestnanca
vyfasoval dve vedierka s vodou a hor sa k akváriám na „lov“. Najviac ma uchvátili Paracheirodon simulans, ktoré v jednom akváriu, kde ich bolo cez 200, spravili nádherný húf a lietali z jednej strany na druhú. (* Ja osobne som tam nič nekúpil, aj keď dôvodom nebol zlý výber, ale chýbajúce akváriá. Išiel som tam kúpiť borarasky, ale keďže tie nemali, odchádzal som naprázdno. To sa nedá povedať už o skalovi, ktorý si nakúpil gupky a dosť ma pobavil, keď pri platení predavačke na otázku koľko ich má povedal, že po dvadsiatich prestal rátať.)
OBŘÍ AKVÁRIUM – HRADEC KRÁLOVÉ Ale čas bežal, a tak sme sa nalodili a dumajúc, či som spravil dobre, keď rybky budú v sáčkoch ešte dva dni, vyrazili sme do Hradce Králové. Tu sme sa rozdelili a do „džungle“ Južnej Ameriky sme vkročili len traja. Za prvými dverami bola… pokladňa. Za druhými dverami nás čakala expozícia preparovaných lebiek rýb. Mňa osobne moc nezaujala, predsa len mám radšej živé zvieratá ako nejaké kosti (** Mně i Milošovi se výstava líbila – minimálně to byla zajímavá podívaná, velmi pěkně naaranžovaná).
přísavníci, neustálý pohyb nad našimi hlavami – škoda jen, že se tam tak zle fotilo. A škoda, že je to jen jedno akvárium.) Na konci prehliadky bola ešte malá akva predajnička – tá však nevybočovala zo štandardu. Nasadli sme do auta a vyrazili do hlavného miesta nášho výletu: Rychnova nad Kněžnou.
Nasledoval výstup po schodoch na poschodie, kde sme sa vnorili do mini pralesa. Prales bol umiestnený nad samotným akváriom, cez ktoré viedol mostík. Prales bol spravený odhadom z bežných rastlín, ktoré pestuje veľa ľudí ako izbové rastlinky. (** Nedá mi to nepoznamenat, že on i ten skutečný prales JE z pokojových rostlin.) Ale to už sme schádzali dole, kde na nás čakal tunel cez obrie akvárium. V ňom plávali ryby z amazonskej oblasti. Boli to krásne veľké exempláre, ktorým sa tam očividne darilo. Škoda len, že tam neplával taký menší (1000 kusový) húf tetričiek – ja viem bolo by to asi len drahšie krmivo, ale predsa...
Z výstavy preparovaných lebek. (Foto: Markéta Rejlková)
(* Čo mňa osobne udivilo najviac bol plôdik, ktorý si tam popri rodičoch existoval v spoločenstve naozaj veľkých rýb. ** Souhlasím, obří arowany byly nádherné, ale rodinka kančíků to u nás vyhrála na plné čáře. Osazenstvo akvária bylo parádní, spousta ohromných ryb v dobré kondici, velcí
49
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
reportáže
AKVAEXPO RYCHNOV NAD KNĚŽNOU 2006 Po príjazde sme sa najprv stretli s Jiřím Plíštilom, ktorý nás pozval na jeho mini výstavku fotografií rýb v miestnej škole. Fotky to boli krásne, vyfarbenie rýb a ich kresba bola zachytená veľmi realisticky. (** Výstava nebyla o víkendu otevřená, takže návštěvníci AkvaEXPO byli o tenhle zážitek ochuzeni. Děkujeme ještě jednou Jirkovi, že nám umožnil si fotografie prohlédnout.) Odtiaľ sme sa už vybrali do miestnej sokolovne, kde sme mali objednaný nocľah. Tu organizátori umiestnili aj expozíciu predajcov, a tak sme si večer spríjemnili „očumovaním“ príprav a vykladania tovaru, chystaného na druhý deň. V sobotu ráno sme už pripravení čakali na otvorenie predaja – hlavne na „Rataja“, pretože sme si ešte večer vyhliadli pár zaujímavých kúskov, ktorých mali len v niekoľkých exemplároch. Po zvládnutí nákupu sme sa konečne vybrali na výstavu. Po krátkej prechádzke po Rychnove sme dorazili do Domu chovateľov. Po vstupe, kde vonku v klietkach boli vystavované holuby a zajace sme zamierili do budovy. Tam sa už tlačilo neskutočne veľa ľudí a aj rýb. Na malej ploche tu bolo situovaných veľa akvárií, rozčlenených do skupín podľa ich pôvodu. Akváriá boli pekne zariadené, nie len kameňmi a koreňmi, ale aj rastlinkami. Rybky boli trošku nesvoje, kto by nebol keď, z druhej strany akvária je neskutočný pohyb a hluk. (**Tato rychnovská výstava byla jubilejní třicátá. V zhruba 180 nádržích bylo možné obdivovat přes dvě stovky rybích druhů, kromě toho zde byla expozice krevet a raků a menší terarijní část. To vše v útúlných prostorech Domu chovatelů – v době okolo sobotního oběda bylo u akvárií mnoho návštěvníků, ale dýchat se ještě dalo.) (* Opisovať, čo tam všetko bolo, mi príde zbytočné – lebo ako sa hovorí „radšej raz vidieť ako sto krát počuť“. Fotografie to povedia za mňa.)
(Foto: Peter Kaclík)
(Foto: Peter Kaclík)
(Foto: Peter Kaclík)
(Foto: Peter Kaclík)
(Foto: Peter Kaclík)
(Foto: Peter Kaclík)
50
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
reportáže
Hodiny sa však nezastavili a my sme už smerovali do kultúrneho domu na súťaž rýb v plávaní a na prednášky. Rychnovskí akvaristi sa chceli zapísať do knihy rekordov a zorganizovali veľmi originálnú súťaž v plávaní rybiek. Bol to prvý ročník – a dúfam, že nie posledný. V pripravenom akváriu rozmermi cca 130x40x10 cm boli spravené 4 dráhy. Štartovacia čiara bola upravená ako modrá plastová doska, ktorá sa po štarte vytiahla z vody. Cieľová čiara bola upravená kruhovými otvormi. Do súťaže bolo zaevidovaných 16 rybiek z Čiech a z Nemecka do veľkosti 6 cm. Pretekať sa malo v štyroch rozplavbách a rozhodnúť malo finále. Nakoniec to vyhrala jedna rybka už v rozplavbách, keďže bola jediná, ktorá sa dostala cez otvor na cieľovej páske. Aj napriek tomu to boli napínavé a zábavné preteky. (* Preteky síce nedopadli podľa predstáv usporiadateľov, ale aj tak boli spestrením, na ktorom sme sa pobavili. Do cieľa dorazila síce iba jedna rybka, ale to ako sa niektoré rybky aj tri štyri krát prehnali vedľa seba po celej závodnej trati hore dole a nechávali nás v napätí, či konečne preplávajú, alebo to skončí opäť diskvalifikáciou, bolo tiež zaujímavé. Výstavu sme však opustili kvôli prednáškam a tak sme boli celkom radi keď začali. Predsa len nie každý z nás sa môže vybrať naloviť si rybky do ich prirodzeného prostredia a tak sme si radi aspoň vypočuli ľudí, ktorí to šťastie majú. Pri pozeraní fotiek, spestrené rozprávaním o tom, aké to tam naozaj bolo, sme im len ticho závideli. Pri pohľade na namerané parametre vody v danej oblasti som neraz ostával v šoku a neveril som, že v takej “kyseline” môže niečo aj žiť.) Po prestávke nasledovali dve zaujímavé prednášky: RNDr. Roman Slaboch a jeho cesta po Argentíne a Kaj Andersen – lov cichlíd v Kolumbii. Prednášky boli zaujímavé a prednášatelia zaujali určite všetkých v sále (nikto nezaspal). Po prednáškach sme sa vybrali naspäť na výstavu. Na rozdiel od rána, krátko pred zatvorením tam už bolo len málo ľudí (keď nerátam nás tak už vlastne nikto), a tak sme si mohli v pokoji prejsť znovu celú výstavu. Rybky sa zkľudnili, krásne sa predvádzali a my sme si mohli užiť fotenia do sýtosti. Nakoniec sme museli opustiť ten krásny svet a zamieriť na večeru a odtiaľ na posedenie, ktoré zorganizovali usporiadatelia. Táto časť sa mne osobne moc nepáčila z jednoduchého dôvodu – speváčka bola až príliš hlučná, takže rozhovor pri stole bol dosť problematický. Na druhý deň ráno sme nasadli do auta a plný dojmov vyrazili domov. (* Ostali nám zážitky a rozhodnutie, že podobný výlet určite ešte zopakujeme. Tí, čo ste neboli, máte šancu pridať sa k našim potulkám svetom za akvaristikou nabudúce, k čomu vás možno inšpiruje aj tento článok.)
(Foto: Peter Kaclík)
(Foto: Peter Kaclík)
Predajná časť v sokolovne. (Foto: Peter Kaclík)
Prednášková sála. (Foto: Peter Kaclík)
51
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
reportáže
(Foto: Peter Kaclík) (Foto: Patrik Bíro)
(Foto: Peter Kaclík)
(Foto: Miloš Chmelko)
(Foto: Markéta Rejlková)
(Foto: Patrik Bíro)
(Foto: Martin Haláč)
(Foto: Martin Haláč)
(Foto: Markéta Rejlková)
52
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
reportáže
(Foto: Patrik Bíro)
(Foto: Peter Kaclík)
(Foto: Martin Haláč)
(Foto: Patrik Bíro)
(Foto: Markéta Rejlková)
(Foto: Patrik Bíro)
(Foto: Peter Kaclík)
(Foto: Markéta Rejlková)
(Foto: Markéta Rejlková)
(Foto: Markéta Rejlková)
53
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
reportáže
MEDZINÁRODNÁ VÝSTAVA AQUA – TERRA V OSTRAVE Peter Kaclík Výstava sa konala v dňoch 28.9. až 1.10.2006 v DK města Ostravy, Třída 28. října 124. V rámci nej sa uskutočnilo záverečné 7. kolo ME Guppy, medzinárodné a české majstrovské súťaže akvaristov v kategóriách Guppy, XiphoMolly, Betta splendens, expozícia teráriových živočíchov, hmyzu, hlodavcov. Prebiehal aj predaj rýb, vodných a bahenných rastlín, krmív, techniky, pomôcok, prírodnín, literatúry. Ja som sa výstavy zúčastnil 28.9.2006 s tým, že na nej sa malo uskutočniť stretnutie, na ktorom by sa dohodol vznik medzinárodnej organizácie podobnej ako je IKGH. IKGH je organizácia, ktorá koordinuje kluby, výstavy zaoberajúce sa gupkami a nová organizácia by združovala „priateľov“ Xipho-Molly. Žiaľ k ničomu nedošlo. Práve v Ostrave sa mi prihodila príjemná vec. Spolu s kamarátom sme si pozerali ryby a diskutovali o nich. Počul nás jeden návštevník, usmial sa a povedal: „Vy tady někde máte své ryby?“ My sme mu povedali: „Áno, máme.“ Potešil sa a potešilo to aj mňa, že pre niekoho to môže byť celkom zaujímavé vidieť pekné ryby a aj ich chovateľov. Výstava sa každopádne vydarila, ja sám som sa opäť stretol s ľuďmi podobnej krvnej skupiny a prehodili sme zopár slov. Dlho som sa v Ostrave nezdržal, ale svoj 8 hodinový pobyt považujem za prínos.
Priestor výstavy. (Foto: Peter Kaclík)
Medzinárodná výstava bojovníc. (Foto: Peter Kaclík)
Vedúcim výstavy v rámci ME Guppy bol Milan Hrubý, medzinárodným posudzovateľom Krysztof Synowski. Posudzovateľmi boli Gernot Kaden, Jaromír Kubina, Boguslaw Micinski, Gerhard Ostrzil a Milan Stieranka. Propozície pre ME Guppy: [1]
Víťazi jednotlivých kategórií:
ME Guppy. (Foto: Peter Kaclík)
Štandard Triangel
Meno Zeipelt – Freimuth
Body 84,00
Vlajka
Herbert Brosenbauer
68,00
Dvojitý mečík
Michael Milde
82,33
Horný mečík
Michael Milde
79,33
Dolný mečík
Gerhard Ostrzil
81,67
Lýra
Erwin Renner
79,00
Rýľ
Gernot Kaden
78,00
Plamienok
Michael Lehmann
84,33
Kruh
Gerhard Ostrzil
80,33 Medzinárodná výstava Xipho-Molly, MČR 2006. (Foto: Peter Kaclík)
[1] http://ckchzr.webpark.cz/prop_sout/pict/guppycr.gif
54
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
reportáže
(Foto: Peter Kaclík)
Poháre pre víťazov. (Foto: Peter Kaclík)
(Foto: Peter Kaclík)
Cena za víťazstvo. (Foto: Peter Kaclík)
Gupky
(Foto: Peter Kaclík)
(Foto: Peter Kaclík)
(Foto: Peter Kaclík)
(Foto: Peter Kaclík)
55
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
reportáže
(Foto: Peter Kaclík)
(Foto: Peter Kaclík)
(Foto: Peter Kaclík)
(Foto: Peter Kaclík)
Iné ryby
(Foto: Peter Kaclík)
Xiphophorus helleri. (Foto: Peter Kaclík)
Poecilia sphenops. (Foto: Peter Kaclík)
(Foto: Peter Kaclík)
56
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
reportáže
(Foto: Peter Kaclík)
Betta splendens. (Foto: Peter Kaclík)
Predaj hlavne afrických cichlíd. (Foto: Peter Kaclík)
Betta splendens. (Foto: Peter Kaclík)
Momentky
(Foto: Peter Kaclík)
Arnošt Perger – tento pán stál za výstavou. On za to môže ;-) (Foto: Peter Kaclík)
(Foto: Peter Kaclík)
57
Akvárium, číslo 2
reportáže
KLUB.AKVA.SK
AKVÁRIUM 2006, PRAHA Markéta Rejlková Výstava v pražské botanické zahradě je pro mě tradiční záležitostí. Protože to možná pro někoho zní nadneseně, uvedu to hned na pravou míru: svoje VŠ studium jsem absolvovala jen pár kroků od vchodu do skleníku Botanické zahrady UK, ve kterém se výstava pražského spolku Akvárium zal. 1899 [1] každoročně koná. A tak jsem náhodně tuhle výstavu objevila (přiznávám se, že jsem v té době akvaristické dění nijak nesledovala), zašla se podívat a stala se jejím pravidelným návštěvníkem. Tato pražská výstava bývá spojena se soutěží živorodek (Guppy, Xipho-Molly), buď na úrovni mistrovství Evropy, nebo aspoň mistrovství ČR. Už dvakrát jsem tu viděla i World Guppy Contest – soutěžní klání, kterého se účastní i zaoceánská paví očka a přehlídka je tak nejen obsáhlejší, ale hlavně pestřejší. Abych pravdu řekla, šlechtěné ryby mě moc neoslovují a nemůžu se zbavit dojmu, že to co vidím je vlastně stále to samé – červené gupky, až přehnaně dlouhé ocasní ploutve, se kterými se samcům obtížně plave. (Omlouvám se dopředu všem, co by si to mohli vyložit jako hanění svých šupinatých miláčků – jsem jen laik neznalý věci.) A stejně se mi spousta vystavených ryb líbí – ty modré, žluté, ty s krátkými ocasními ploutvemi („kruhy“). A hlavně obdivuji nádherně urostlé mečovky, platy a molynézie. Každý máme jiný vkus – pokud někdo nemiluje okázalé barvy pavích oček, osloví ho možná „šedé myšky“ v doprovodné části expozice (podíl doprovodné a soutěžní části se rok od roku liší). Loni tvořili doplněk (pro někoho spíš těžiště) výstavy dvě obsáhlé kolekce – halančíci a divoké živorodky [2]. Letos, protože se konala opět světová soutěž World Guppy Contest, zbylo na „šedé myšky“ podstatně méně místa. Byly k vidění divoké živorodky, kolekce studenovodních ryb a potom několik různých druhů a variet raků a krevet, v našich končinách celkem neobvyklý počin. A abych nezapomněla, kromě malých akvárií, jejichž účelem je ukázat jako na dlani nějakou rybu, bývá v botanické také několik velkých zařízených akvárií s různým společenstvím ryb. Pro rostlinkáře tu nic extra k vidění nebývá, holandská ani nature akvária se nekonají – což je bohužel vzhledem ke krátkodobosti výstavy pochopitelné, ale i tak to zamrzí. Nemůžu nezmínit jedno důležité specifikum této akce, a to jsou prostory, ve kterých probíhá. Ve skleníku je pochopitelně spousta denního světla – to je příjemné i nepříjemné. Pro fotografy je to děs; najít úhel záběru, při kterém se ve skle neodráží nic nežádoucího, je velké umění. A přesto tam velmi ráda fotím; na ryby dopadá světlo z různých směrů, často přímé sluneční paprsky – a ony se přenádherně lesknou. Nikde jinde než tady mě nenapadla intenzivněji myšlenka, že světlo dokáže z ryb vyčarovat úplně jiné tvory, než jaké je často známe. Intenzívní světlo také způsobuje, že jsou akvária dostatečně osvětlená a není
problém s dlouhými expozičními časy (fotím vždy bez blesku). Má to ale i svou zápornou stránku – v závislosti na počasí v průběhu výstavy voda občas zezelená, o sklech ani nemluvě. Letos měli organizátoři situaci vcelku pod kontrolou a velké problémy s viditelností do akvárií jsem nezaznamenala, ale pamatuji si i horší časy, kdy byla některá akvária prostě „nedostupná“. Líbí se mi velmi atmosféra ve sklenících – spousta malých nádrží, lidé (často rodiny s dětmi) se pomalu sunou podél nádrží a hlasitě obdivují pestré barvy ryb. Baví mě poslouchat, co si o rybách myslí nezaujatí diváci (ke kterým se počítám i já). Fotografové po sobě navzájem pokukují, sledují zápolení se světlem a vyměňují si stesky, že ryby ani chvíli nepostojí. Vždycky je tu někdo z organizátorů, debatují tu spolu lidé, kteří se předtím nikdy neznali, vyprávějí si o svých akvaristických strastech a chlubí se úspěchy. A ptají se; velmi často se lidé před odchodem ze skleníku ještě zastaví u prodejních akvárií a ptají se, proč se jim nedaří to či ono, a prodávající se síťkou v ruce mudruje a ve mně to vyvolává takový domácí pocit. Není to jako v prodejně, tok informací je plynulý a oboustranný a všichni nakonec mají pocit, že strávili ve skleníku příjemné okamžiky. To je asi v kostce můj pohled na výstavu Akvárium. Ta letošní splnila moje očekávání – škoda jen, že zbylo méně místa na doprovodné expozice. Na druhou stranu širokou veřejnost, i tu neakvaristickou, zřejmě (a celkem pochopitelně) daleko víc oslovuje pestrost barev a forem, takže si přišla na své. [1] http://www.akvarium.cz/1899/
[2] http://sweb.cz/maniakva/akvarium_praha_2005.htm
Vrábel Arpád, 78,33 b. (Foto: Markéta Rejlková)
58
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
reportáže
Štafl Václav, 83,67 b. (Foto: Markéta Rejlková)
Altenbeck Walter, 85,67 b. (Foto: Markéta Rejlková)
Piorek Alexander, 79,33 b. (Foto: Markéta Rejlková)
Herbrik Pavel, 88,33 b. (Foto: Markéta Rejlková)
Fučík Zdeněk, 80,67 b. (Foto: Markéta Rejlková)
Lehmann Michael, 87,33 b. (Foto: Markéta Rejlková)
Wächter Tilo, 80,00 b. (Foto: Markéta Rejlková)
Micinski Boguslaw, 81,00 b. (Foto: Markéta Rejlková)
59
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
reportáže
Vyslúžil Ivan, 92,33 b. (Foto: Markéta Rejlková) Micinski Boguslaw, 85,00 b. (Foto: Markéta Rejlková)
Procambarus fallax. (Foto: Markéta Rejlková)
Lehmann Michael, 89,00 b. (Foto: Markéta Rejlková)
Cherax albertsii. (Foto: Markéta Rejlková)
Machek Zdeněk, 88,00 b. (Foto: Markéta Rejlková)
Atya gabonensis. (Foto: Markéta Rejlková)
Belonesox belizanus. (Foto: Markéta Rejlková)
Altenbeck Walter, 81,00 b. (Foto: Markéta Rejlková)
60
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
reportáže
AKVARISTICKÁ SOBOTA 21.10.2006 Miloslav Pešek V sobotu 21. októbra ráno sme vyrazili ja a dvaja kamaráti cichlidári na cestu do Prahy na medzinárodnú akvaristickú výstavu s honosným názvom:
2. AQUA FESTIVAL I. Český šampionát chovatelů skalár, mezinárodní výstava tématických akvárií, prednášková odpoledne, představení činnosti českých a slovenských spolků, prodej akvaristických potřeb a literatury...
Ako asi väčšina, zastavili sme sa pred opustením SR na pumpe v Sekuliach, kde nás čakalo prijemné stretnutie s ďalšími akvaristami na ceste do Prahy a s Heňom Urbancom, ktorý smeroval do Čáslavi na stretnutie cichlidárov – exkluzívnu prednášku Hynka Dařbujana o východoafrických cichlidách. Vtedy som si uvedomil, že túto akciu som zavrhol, lebo 1. Čáslav, ktorú som našiel, bola kdesi okolo Liberca. To som si povedal, že pri tej diaľke to nestojí za to, hlavne keď niečo veľmi podobné sa malo konať onedlho aj v Trenčíne. Po príchode do Prahy ku Kongresovému centru sa nám podarilo trochu zablúdiť, a tak sme sa v doprovode milých upratovačiek vynorili zo zadných dverí rovno v priestoroch, kde sa akcia konala. Hneď pohľad do sály nás zarazil prázdnotou a relatívne voľným priestorom, ktorý mal byť zastavaný akváriami a expozíciami vystavovateľov. Pre priateľov, ktorí neboli v Prahe na 1. ročníku, to bolo po zážitkoch s výstavou v Norimbergu trochu sklamanie. Výstavu a stánky predajcov sme obehli za 15 minút. Potom sme 2-3-krát obišli expozíciu skalárov, kde boli síce veľmi pekné exponáty, ale celkovo sme mali pocit, že je to výstava skalných, ktorí túto akciu podržali a poslali sem svojich miláčikov, aby nebola hanba s propagovanou medzinárodnou akciou.
Výstavné akvárium s diskusmi. (Foto: Miloslav Pešek)
Cyphotilapia frontosa. (Foto: Miloslav Pešek)
Prostredie výstavy. (Foto: Miloslav Pešek)
Pterophyllum scalare bicolor. (Foto: Miloslav Pešek)
61
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
reportáže
Pri vstupe do priestorov boli 4 tématické akváriá: diskusové s rastlinami, s tetrami, s africkými cichlidami rodu Cyprichromis a nakoniec obrovská 30-40 cm frontóza (takú som ešte nevidel) s hejnom Neolamprologus buescheri. Akvárka boli pekné – veľmi pekné – ale na avízovanú medzinárodnú výstavu tématických akvárií žalostne málo. Šampionát skalár (53 kolekcií) – možno povedať, že tu bolo asi 5 foriem Pterophyllum scalare: závojový – rôzne farby, zebra závoj, bicolor, diamant bicolor, červený – novinka z Nemecka, ale vystavované boli len mladé kusy, a okrem farby som na nich nevidel nič pozoruhodné, skôr naopak. A ešte niekoľko kolekcií vzácnych Pterophyllum altum, ktorých odchov je ešte stále problematický a úspešné pokusy možno rátať na prstoch. Altumy vzbudzovali pozornosť a fotil si ich kto mohol a na čo mohol. Spoločne s ďalšími účastníkmi sme konštatovali, že chýbajú ďalšie známe formy a širšie zastúpenie súťažiacich, škoda! Snaha usporiadateľov by si určite zasluhovala ďaleko väčšiu podporu a záujem, ale vzhľadom na predchádzajúce akcie v ČR – Ostrava, Plzeň, Brno, Rychnov, Praha (živorodky + halančíky)... atď. mám pocit, že aktivity akvaristov ČR, jednej z akvaristických veľmocí, sú dosť roztrieštené a na podporu veľkej „grand akcie“ v rámci celej ČR nezostáva síl, alebo dostatok spoločného záujmu.
Pterophyllum scalare leopard dymový škvrnitý. (Foto: Miloslav Pešek)
Dajme slovo aj ďalšiemu akvaristovi: Silvester Valentin Do Prahy sme cestovali 21.10. s Petrom Kaclíkom autobusom. Kongresové centrum, kde sa festival konal, je len 4 zastávky metrom od autobusovej stanice Florenc, takže sme 15 minút po príchode na stanicu mohli obdivovať prvé akvárium s terčovcami, umiestnené hneď pri vchode. Aj keď nie som zrovna skalárový fanda, vystavované ryby ma doslova nadchli. Moje nadšenie ešte viac stúplo po oznámení organizátorov o prednáške Jürgena Schmidta na tému juhovýchodoázijské labyrintky. Bola síce pojatá tak všeobecne, no aj tak som bol veľmi rád, že som sa jej mohol zúčastniť. Stánky, medzi ktoré sme vpadli po prednáške, ponúkali všetko možné – od techniky až po akvaristickú literatúru. Osobne som tam nechal niekoľko stoviek a odchádzal veľmi spokojný. Pri behaní medzi akváriami a stánkami sme úplne zabudli, že sme ešte neraňajkovali, takže hlad sme zahnali až počas vyhlasovania výsledkov. Potom nasledovala hádam najočakávanejšia prednáška Horsta Linkeho, ktorú sme žiaľ nevideli celú, lebo odchod autobusu nás prinútil opustiť ju v polovici. Čo viac povedať na záver? Bola to moja prvá väčšia akcia po mnohých rokoch a vôbec neľutujem, že som sa jej zúčastnil. Naopak – veľmi rád pôjdem aj na 3. ročník.
Pterophyllum scalare zlatý závojový červenohlavý. (Foto: Peter Kaclík)
Pterophyllum scalare amazonský. (Foto: Peter Kaclík)
62
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
reportáže
Pterophyllum scalare Blue Diamant. (Foto: Peter Kaclík)
Pterophyllum scalare čierny. (Foto: Peter Kaclík)
Pterophyllum scalare Red Devil. (Foto: Peter Kaclík)
Pterophyllum altum. (Foto: Peter Kaclík)
Pterophyllum scalare viacfarebný. (Foto: Peter Kaclík)
63
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
reportáže
Pterophyllum scalare bicolor závojový. (Foto: Peter Kaclík)
Pterophyllum altum. (Foto: Miloslav Pešek)
Pterophyllum scalare zlatý závojový. (Foto: Peter Kaclík)
Stánky ATF a Akvarista.cz. (Foto: Peter Kaclík)
Bezradne sme postávali a rozhodovali sa, čo ďalej. Na stĺpe visel pútač s pozvaním na akciu v Čáslavi – žiadny Liberec, smer Kutná Hora a kúsok od Prahy k tomu, smerom domov. Po krátkej porade padlo rozhodnutie – ideme!!!
Pterophyllum scalare koi diamant. (Foto: Peter Kaclík)
64
Akvárium, číslo 2
reportáže
KLUB.AKVA.SK
ČÁSLAV - STRETNUTIE CICHLIDÁROV Čáslav, restaurace „Na Balkáne“ – na akciu sme síce dorazili už v čase obedňajšej prestávky – po prednáške, po debate o budúcnosti chovateľov cichlíd a po premietaní foto, ale do atmosféry spokojných a nadšených cca 8o účastníkov. Nasledovalo veľmi inšpiratívne video z cesty usporiadateľa pana Hynka Dařbujana a spol. priamo do raja cichlidárov, na jazero Tanganika, a čakalo nás to „naj“: návšteva chovne (alebo česky „pěstírny“) prednášateľa, usporiadateľa a úspešného chovateľa / „pěstíře“ pana Hynka Dařbujana, majiteľa firmy HD CICHLID AND MARINE CENTRE, patriacej medzi špičky na našom (ČR a SR) trhu a asi aj v Európe [1]. O tejto pěstírne som už mal informácie z vynikajúcej reportáže Martina Roseho z r. 2004 – [2] – a tak som s očakávaním vstúpil do cichlidárskeho raja. Hneď na prvý pohľad ma upútala neobvyklá konštrukcia stojanov, kde nosnú časť tvorili bočné sklá akvárií bez obvyklých oceľových stojanov, položené na betónových obrubníkoch !!!
Prehliadkou zničený H. Dařbujan. (Foto: MiloslavPešek)
Zaujali tam krásne vyfarbené cichlidy z jazera Malawi, napr. rodu Aulonocara. (Foto: Miloslav Pešek)
A potom samozrejme ryby a ryby – mnohé, ktoré som naživo ešte nevidel. Napr. Gnatochromis permaxillaris (nad nim je torzo z ďalšej rarity, Bentochromis tricoti, tú som však neviem prečo nefotil).
Aulonocara jacobfreibergi. (Foto: Miloslav Pešek)
Asi absolútnym hitom pre zúčastnených bola svietivá Aulonocara sp. “Red Dragon“, Hynek úspešne rozpredal celý odchov až po cca 1,5 cm mladé rybičky.
Gnatochromis permaxillaris. (Foto: Miloslav Pešek)
65
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
reportáže
Ryby „GOBY“, tribut Eretmodiny – donedávna ďalšia rarita – sú to monogamné biparentálne ryby vytvárajúce verné páry. Pri výtere samička zoberie do papuľky 10-15 (max 20) ikier a po cca 12-14 dňoch ich odovzdá samčekovi. Ten ich po ďalších cca 10-14 dňoch vypustí a ešte zopár dní sa o ne starajú spoločne. Patria sem 3 rody: Eretmodus (2 druhy), Spathodus (2 druhy), Tanganicodus (1 druh).
Aulonocara sp. “Red Dragon“ – samica. (Foto: Miloslav Pešek)
Eretmodus cyanostictus. (Foto: Miloslav Pešek)
Mojou srdcovou záležitosťou sú ryby rodu Cyathopharinx – zostava druhov a foriem, ako aj krása jednotlivých exemplárov (asi priame odchyty) je u Hynka neprekonateľná. Evidoval som oba druhy – C. foai a C. furcifer s viacerými formami (podľa miesta výskytu): Moliro, Karilani, Sumbu, Resha, Kabogo,... Aulonocara sp. “Red Dragon“ – samec. (Foto: Miloslav Pešek)
Ja som však nadšencom endemitov z jazera Tanganika, ktoré mnohokrát neočarujú takými pestrými farbami, ale ich spôsob života, viazanosť na prostredie, ako aj prejavy „rybej inteligencie“ ma už niekoľko rokov fascinujú. V Hynkových akváriách pláva asi najlepšia kolekcia, s akou som sa doteraz stretol. Altolamprologus sp. „compressiceps Shell“ Sumbu, jediný Altolamprologus, ktorý sa v prírode vytiera do ulít slimákov rodu Neuthauma. V akváriách sa vytierajú do ulít VŠETKY (!) Altolamprologusy, ale „in natura“ len tento jeden, dorastajúci cca 5 cm – v prírode, v akváriách samček až 8 cm.
Cyathopharinx foai “Moliro“. (Foto: Miloslav Pešek)
Altolamprologus sp. “compressiceps Shell“ Sumbu. (Foto: Miloslav Pešek)
Cyathopharinx furcifer “Kabogo“. (Foto: Miloslav Pešek)
66
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
Nedá mi nespomenúť okrajovo ďalšiu srdcovku: ryby z rodu Cyprichromis a Paracyprichromis. Zaujala ma albinotická forma Cyprichromis leptosoma – odchov H. Dařbujana a Paracyprichromis nigripinnis.
reportáže
Rod Xenotilapia – celá kolekcia, medzi nimi Xenotilapia „ochrogenys ndole“.
Xenotilapia “ochrogenys ndole“. (Foto: Miloslav Pešek)
Alebo táto čarovná samička – asi ten istý druh.
Xenotilapia “ochrogenys ndole“. (Foto: Miloslav Pešek)
Paracyprichromis nigripinnis. (Foto: Miloslav Pešek)
Ako neuviesť tohto krásavca : Callochromis macrops.
O ďalších druhoch by sa dalo písať celé litánie, ale uvediem aspoň okrajovo: zo šnekáčov – zaujímavý, nie častý Neolamprologus signatus; z rodu Neolamprologus ešte aj dvojfarebný N. nigriventris.
Callochromis macrops. (Foto: Miloslav Pešek)
A s týmto krásavcom nech nám niekto pomôže. Viem, že je to šnekáč, ale asi priamy import – bol cca 6 cm veľký a na N. simillis aj N. multifasciatus (môj typ) trochu prerastený; u týchto druhov sa uvádza všeobecne max. dĺžka 4 cm.
Neolamprologus signatus. (Foto: Miloslav Pešek)
??? (Foto: Miloslav Pešek)
Návšteva v tejto chovni je určite pre každého, kto sa len trochu zaujíma o africké cichlidy, nezabudnuteľný zážitok. Ale aj na Slovensku máme vynikajúcich chovateľov a návštevu v ich raji by som rád priblížil nabudúce. [1] http://www.hynek-darbujan.cz [2] http://www.aquatab.net/articles/pestirna-pro-21-stoleti-1.asp
Neolamprologus nigriventris. (Foto: Miloslav Pešek)
67
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
reportáže
NA NÁVŠTEVE V ZOODOME Martin Haláč Zase po dvoch mesiacoch, v rovnakej zostave a znovu v rovnakom očakávaní, čo z toho len bude, „letíme“ s Milom do ďalšieho bratislavského obchodu, kde sa dá nájsť pár akvárií a niečo živé aj mŕtve do nich. V prvom čísle sme boli v Biotope, nájsť obchod s aspoň podobnou kvalitou a kvantitou nie je vôbec ľahké. No my sme ho našli, vlastne, ani sme nemuseli veľmi hľadať. My, akvapozitívni obyvatelia hlavného mesta ten obchod dobre poznáme. Hneď ako sme vkročili, koho to nevidíme! Nášho kamaráta, tiež akvaristu, ktorý sa v komunite nazýva krycím menom vest. Hmm, rozmýšľali sme, či mal vest na vodítku psa, alebo ten psík jeho. To už asi nikdy nezistíme, nevadí.
Majú aj dosť dobrý výber techniky: vnútorné a externé filtre, hadice k filtrom – na metre, akváriá, akváriové sety, trubice, štrk, dekorácie, biomolitan a iné. Rastlinky zatiaľ vo veľmi dobrom stave (dúfajme, že nebudú nasledovať Hornbach – čas ukáže) – hlavne od Rataj-a (napr.: Riccia fluitans, Vesicularia dubyana,...), osadené korene. Veľký výber testov vody. Taktiež dobrý výber rybiek a našli sa tam i inakšie zvieratá: pavúky, chameleóny, mačky, škrečky, fretky, hady, papagáje, korytnačky. Ale našla sa i jedna chybička krásy – v piatok (deň otvorenia) im vypadol pokladničný systém a preto sa nedalo dosť vecí kúpiť a pri výrobkoch chýbali ceny, ale tvrdili, že v pondelok už bude všetko ok.
(Foto: Miloslav Pešek)
Poďme sa radšej venovať Zoodomu. V októbri 2005 pribudla na naše internetové fórum informácia: Stojan s rastlinami. (Foto: Miloslav Pešek)
13.10.2005 Barky: Predajňa možno bude otvorená už od rána, zatiaľ to nie je isté... dnes už boli všetky výstavné akváriá napustené, v dvoch budú plávať skaláre odo mňa :-) Je tam pomerne veľká ponuka živorodiek, nájdu sa aj nejaké špecialitky ako nožovce a pod. Naozaj veľká ponuka príslušenstiev a podobne – myslím, že sa to oplatí navštíviť.
Celkom dobrá kritika, nemyslíte? Skúsme pohľadať ďalšie, škoda by bolo nevyužiť to a nenapísať konkrétne postrehy konkrétnych ľudí – akvaristov.
Pseudoplatystoma fasciatum. (Foto: Miloslav Pešek)
17.10..2006 celloo: Bol som tam včera, no, až tak ma to neočarilo... Áno, výhoda je v možnosti ošahania, ale na to, aký je to veľký obchod, by som očakával podstatne širší sortiment. Napr. hľadal som tam rôzne rozbočky na vzduchotechniku a podobné drobnosti a nenašiel som. Ďalej ma dosť mrzí absencia produktov firmy Aquael, no však uvidíme, čo sa zmení po čase....
Príchod do oddelenia akvaristiky. (Foto: Miloslav Pešek)
Konečne niečo nové! Povedali si mnohí akvaristi a utekali pozrieť, čo sa to tu objavilo za obchod. Onedlho sa na fóre objavili ďalšie osobné skúsenosti: 17.10.2005 xdodox: Je to „kvázi“ samoobsluha – dá sa všetko „omakať“. Majú tam hlavne krmivá od značky Sera, JBL, Tetra a zopár menej známych (napr. Aquafood). Taktiež som zazrel výrobky od Rataj-a (testy, hnojivá,...).
Toto môžem okomentovať, však som tam bol včera, ešte si pamätám čo tam ponúkali ;-) Na jednom výstavnom zariadenom akváriu bola položená krabica a v nej čo nevidím?
68
Akvárium, číslo 2
reportáže
KLUB.AKVA.SK
Kolienka, rozdvojky, rozbočky, škrtítka, no všetky tie malé, drobné vecičky na vzduchotechniku. Asi tam z toho obchodu niekto číta naše fórum. Ešte k tomu majú aj výrobky poľskej firmy Aquael! To už asi nie je náhoda.
Fotografie vám prezradia viac, ako by som tu mal dopodrobna opisovať čo tam je a ako to vypadá. Najlepšie by bolo, keby ste sa do Zoodomu išli pozrieť na vlastné oči, určite neodídete naprázdno. V krátkom zozname vám prinášam prehľad niektorých menej dostupných rýb, ktoré som tam včera videl. Samozrejme, v akváriách pláva množstvo tzv. bežných rýb. Trošku sme sa tam zdržali, tak som si stihol zapísať aj niektoré konkrétne ceny rýb, keď už tam pôjdete, aby ste vedeli, koľko peňazí treba zobrať so sebou ;-)
Regál s krmivami a chémiou. (Foto: Miloslav Pešek)
9.12.2005 drobec: Odporúčam, ja som bol spokojný a to som obehal všetko čo v BA je, samozrejme záleží od toho aké druhy rýb človek hľadá, ale tie bežné ryby mali podľa mňa dobré...
Phractocephalus hemioliopterus. (Foto: Miloslav Pešek)
Ceny vybraných druhov rýb v slovenských korunách
Trigonostigma hengeli. (Foto: Miloslav Pešek)
urob si 2.1.2006 skala: Ja som navštívil predajňu prvý krát minulý týždeň, keď bola otvorená. Bol som spokojný, kľud v predajni prispieval mojej spokojnosti. Ryby sa mi pozdávali. 22.2.2006 ObiWanKenobi: Bol som tam dnes a niekoľko krát pred tým – a veľmi dobrý obchod! Radi pomôžu, poradia a sú tam odborníci! Pozdravujem oddelenie rybičiek, podľa mňa najlepší obchod s chovateľskými potrebami! Ryby sú krásne a rastliny taktiež!
Scleropages jardinii. (Foto: Miloslav Pešek)
69
Parambassis ranga............................40,Toxotes jaculatrix..............................139,Monodactylus sebae.........................339,Hexanematichthys seemanni...........155,Channa micropeltes..........................225,Xenomystus nigri...............................155,Apteronotus albifrons.......................460,Chitala chitala...................................139,Polypterus senagalus........................ 279,Botia striata.......................................105,Botia kubotai......................................125,Tatia intermedia...............................169,Pangasius hypophthalmus.................69,Acantopsis choirorhynchos.................45,Agamyxis pectinifrons.......................145,Osphronemus goramy........................69,Gastromyzon punctulatus.................119,Piaractus brachypomus......................95,Pimelodella gracilis............................165,Rhamdia marthae..............................165,Chaetostoma sp. "L-128".................1450,Hypancistrus sp. "L-340".................465,Panaque sp. "L-204".........................955,Ancistrus sp. .......................................30,Corydoras melini................................115,Corydoras sanchesi.............................75,Corydoras arcuatus...........................105,Corydoras delphax............................105,Corydoras punctatus.........................105,Corydoras panda.................................59,Nannostomus beckfordi......................35,Pseudoplatystoma fasciatum...........249,Phractocephalus hemioliopterus......405,Scleropages jardinii........................1350,Osteoglossum bicirrhosum...............825,Pantodon buchholzi...........................125,Macrognathus siamensis...................125,Mastacembelus erythrotaenia..........235,Mastacembelus cryptacanthus..........155,Pseudomugil furcatus.........................89,Iriatherina werneri.............................79 ,-
sám
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
urob si sám
AKO NA CO2 – ZOSTAVTE SI VLASTNÝ CO2 SET Jaroslav Čopík Pravdepodobne každý, kto to s pestovaním rastliniek myslí vážne, začne časom uvažovať nad umelým pridávaním CO2 do akvária. Treba si ale uvedomiť, že v drvivej väčšine akvárií vám bežné rastliny porastú aj bez umelej dodávky CO2 a zasa opačne, keď vám nič nerastie, tak obvykle ani CO2 nepomôže. Problém treba hľadať inde, najčastejšie v hnojení a osvetlení. Ak však vaše akvárium už pred umelým pridávaním CO2 funguje normálne, tak po pridaní ďalšieho CO2 sa fotosyntéza rastlín zvýši, rastliny porastú rýchlejšie a vyprodukujú viac kyslíka. Keďže aj živiny budú spotrebovávané rýchlejšie, tak je takmer vždy nutné ešte umelo hnojiť, napr. pomocou PMDD, a dopĺňať tak spotrebované živiny.
Upozornenie: kvapalný CO2 dokáže pri prudkom uvoľnení ochladiť okolie až na -73 °C, môžu z toho byť celkom pekné omrzliny! Taktiež je dôležité, aby tlaková fľaša počas prevádzky stála. Takže, čo budete potrebovať na CO2 z tlakovej fľaše? 1. Kvalitnú tlakovú fľašu na kvapalný CO2. Na tento účel akvaristi zväčša používajú vyradené fľaše z hasiacich prístrojov na CO2. Je dobré zohnať si fľašu určenú minimálne na 2 kg CO2 (menšiu fľašu treba plniť častejšie), napr. ja mám na 6 kg CO2. Moja fľaša má hlavný ventil, ktorým sa dá úplne uzavrieť, na hlavnom ventile je aj poistný ventil, keby sa tlak vo fľaši príliš zvýšil (napr. teplom). Z dôvodu bezpečnosti som si fľašu dal otestovať tlakovou skúškou na tlak 190 barov a takisto aj pretesniť hlavný ventil na fľaši (stojí to len pár desiatok korún). Pri použití veľkej fľaše treba uvažovať aj nad jej umiestnením, pretože výška 6 kg CO2 fľaše je takmer 70 cm a nemôže ležať.
Komerčné CO2 sety Predávané CO2 sety sa dajú zhruba rozdeliť do dvoch kategórií. Prvá sú lacnejšie, fungujúce na organickej báze. Výhodou je relatívne nízka nákupná cena (cca 300-400 Sk), nevýhodou je nestabilné (zo začiatku veľmi búrlivá reakcia) a krátkodobé vytváranie CO2 (max. 4-6 týždňov, ako aj nutnosť kupovať náhradné náplne (cca 50 Sk). Druhou skupinou sú CO2 z tlakovej fľaše. Výhody: stabilná a dlhodobá dodávka CO2; nevýhody: vysoká nákupná cena (cca 7000-10000 Sk) a cena za opätovné naplnenie tlakovej fľaše, keďže tlakové fľaše sú relatívne malé (0,5-1 kg, cca 150 Sk za naplnenie viackrát ročne podľa objemu akvária). Taktiež väčšina výrobcov k CO2 setu nedodáva magnetický ventil, čo je cca 1000-1200 Sk. Existuje aj riešenie založené na tlakovej fľaši s CO2, ale s o mnoho menším objemom. V princípe sa jedná o klasické sifónové bombičky, ktorými je dopĺňaný zvon umiestnený v akváriu. Výhodou je relatívne nízka nadobúdacia cena, najmä ak máte doma zvyšnú sifónovú fľašu. Nevýhodou je nutnosť každodenného dopĺňania CO2 do zvona v akváriu, ako aj nutnosť častej výmeny sifónových bombičiek.
2. Redukčný ventil aspoň s 1 manometrom na vstupný tlak (vo fľaši). Hľadajte redukčný ventil určený na CO2. Redukčný ventil musí na fľašu priamo pasovať. Nesmú sa používať žiadne redukcie. V mojom prípade mám závit G3/4. Takže hľadajte tak, aby vám to sedelo. Je dobré mať na redukčnom ventile aspoň jeden manometer, pretože pokiaľ je vo fľaši aspoň nejaký kvapalný CO2, tak tlak je približne konštantný (cca 55 bar). Tlak začína klesať až tesne pred vyprázdnením fľaše, a tak viete, že čoskoro bude treba znova naplniť tlakovú fľašu. Niektorí akvaristi odoberajú CO2 do akvária už priamo z redukčného ventilu, no vzhľadom na negatívne skúsenosti kolegov akvaristov, ktorí tak otrávili všetky ryby v akváriu, by som to takto určite nerobil. 3. Ihlový ventil. Nasleduje po redukčnom a slúži na najjemnejšie doladenie toku CO2. Znova treba dať pozor, aby pasoval do redukčného ventilu. V tomto som mal problém, pretože môj ihlový ventil mal pri rovnakom priemere iné stúpanie než vnútorný závit redukčného (klasický 8 mm). Našťastie kolega ho prerezal. Na utesnenie som použil teflónovú pásku.
CO2 z kvasníc Lepší ekvivalent CO2 setov na organickej báze je CO2 z kvasníc – viď následujúci článok. CO2 z fľaše Ak sa vám pridávanie CO2 osvedčilo, tak časom budete hľadať šikovnejšie riešenie než kvasnice. A vtedy treba prejsť na CO2 z fľaše. Princíp je jednoduchý. Vo fľaši máte pod tlakom cca 55 bar stlačený kvapalný CO2, ktorý po troške vypúšťate do akvária.
4. Magnetický ventil + spínacie hodiny. Magnetický ventil šetrí CO2 a znižuje riziko, že dodávaním CO2 aj v noci otrávite ryby. Dôležité je pozrieť si spotrebu magnetického ventilu vo wattoch. Môj má odber 2 W. Magnetický ventil sa väčšinou napája na vzduchovaciu hadičku.
70
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
Spínacie hodiny slúžia na nastavenie času dodávky CO2 do akvária. Väčšinou sa nastavia na takú dlhú dobu, aby sa zapli, keď sa zapne osvetlenie, a vypli hodinu-dve pred vypnutím osvetlenia, tak aby sa hladina CO2 ešte počas svietenia znížila, keďže v noci sa už bude dýchaním rýb, rastlín, slimákov a baktérii vo filtroch iba zvyšovať.
urob si sám
interného filtra. Vrtuľka filtra bublinky CO2 pekne rozbíja a úplne rozpúšťa do vody. Na vstupe filtra nie je žiadny molitan, iba nasávací kôš, aby som ho nemusel každý týždeň pre zapchávanie sa čistiť. Tento filter nie je určený na filtráciu, ale len ako difúzor. V predaji existuje viacero typov difúzorov. Keramické sú drahé (cca 900 Sk) a treba ich pravidelne čistiť. Rôzne prepadové, rúrkové a pod. sú síce lacnejšie, ale majú malú účinnosť. Po viacročných skúsenostiach odporúčam iba difúzory rozbíjajúce bublinky CO2 pomocou vrtuľky, alebo zaviesť výstup CO2 pred vstup interného či externého filtra.
5. Difúzor. Posledný článok CO2 systému. Zo začiatku som používal vzduchovací kamienok. Takéto riešenie je jednoduché a lacné, ale s CO2 zbytočne plytváme. Preto v súčasnosti už privádzam výstup CO2 do nasávania Pri kompletovaní CO2 systému z tlakovej fľaše pripájate na hlavný ventil tlakovej nádoby redukčný ventil. Vzhľadom na tlak až 55 bar musí byť spojenie priame, bez redukcií. Na redukčný ventil pripájate ihlový ventil. Tam sa už môže použiť redukcia, ale kvôli možným únikom CO2 je lepšie znova naskrutkovať ihlový ventil priamo do redukčného. Na výstup ihlového ventilu už pripájame klasickú vzduchovaciu hadičku do akvária. Magnetický ventil pripojíme na druhý koniec hadičky, ktorú je ideálne skrátiť na cca 1030 cm podľa potreby. Magnetický ventil je zväčša smerový, takže nezameňte vstupný a výstupný vývod magnetického ventilu. No a z výstupu magnetického ventilu pokračuje CO2 vzduchovacou hadičkou rovno do difúzora umiestneného alebo v akváriu, alebo vo filtračnej nádrži. Znova záleží na konkrétnom akváriu.
(Foto: Jaroslav Čopík)
Náklady na sestavenie CO2 setu: Komponenty
Cena
Kde sa dá zohnať?
CO2 fľaša na 6 kg CO2
cca 800 Sk
hasiči, firmy zabezpečujúce požiarnu ochranu
tlaková skúška, pretesnenie hlavného ventilu, naplnenie cca 250 Sk
firmy zabezpečujúce požiarnu ochranu
redukčný ventil
cca 1000 Sk obchody so zváračskou technikou
ihlový ventil
cca 500 Sk
magnetický ventil
cca 1200 Sk internetové akvaristické obchody, najlepšie zahraničné
spínacie hodiny
cca 300 Sk
elektropredajne, hypermarkety
filter AquaEl-FAN1
cca 400 Sk
v akvaristických predajniach
Celkom
cca 4450 Sk
internetové akvaristické obchody, najlepšie zahraničné
Poznámka: Nájsť bližšie aktuálne informácie, kde v ktorom meste zohnať ktorý komponent, prípadne sa dohodnúť na hromadnej objednávke zo zahraničného internetového obchodu môžete na fóre [1]. [1] http://www.akva.sk
71
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
urob si sám
KVASNICOVÁ METODA ALIAS “BURČÁK” Markéta Rejlková Chcete-li CO2 jen vyzkoušet, nebo jsou-li pro vás peníze momentálně přednější než vaše pohodlí, potom je metoda přidávání CO2 pomocí cukerného kvašení přesně to, co hledáte. Je to jednoduché, levné a funguje to. “Burčák” pracuje na jednoduchém principu – kvasinky, které koupíme jako droždí, se živí cukrem za vzniku alkoholu (nepít!) a CO2. Plyn se hromadí ve velkém množství a uniká jedinou dostupnou cestou – hadičkou do akvária...
Recept: do 0,5 l láhve: 2 g čerstvých kvasnic, 100 g cukru, 0,3 l vody do 1,5 l láhve: 10 g čerstvých kvasnic, 150 g cukru, 1 l vody Vodu používáme vlažnou až teplou, ale ne horkou! Směs dokonale promícháme, láhev uzavřeme, hadičku s kamínkem (nebo jiným doplňkem, který zaručuje co nejjemnější bublinky) zavedeme na požadované místo do akvária a nezbývá než čekat, až se objeví první bublinky. To trvá obvykle hodinu až dvě. Zpočátku je proud bublinek silný, během několika dnů se produkce CO2 stabilizuje a vydrží 2-6 týdnů – to záleží na teplotě, na množství a “kondici” kvasinek... Já používám 0,5 l láhev a směs vydrží produkovat stabilní množství CO2 minimálně 4 týdny – ale dávám si záležet, abych kupovala co nejčerstvější kvasnice (mají dobu spotřeby za nejméně 3 týdny ). Ustává-li produkce CO2, máme 2 možnosti: buď přisypat trochu cukru (většinou se reakce rozběhne aspoň na dalších několik dní), nebo obsah láhve celý vyměnit. Vzhledem k tomu, že náklady na jednu dávku kvasnic a cukru se pohybují v řádech korun, vyplatí se zřejmě nečekat a míchat hned znovu. Růst kvasinek totiž brzdí alkohol, který v láhvi vzniká – je-li ho velké množství, pak ani nová potrava nebude stimulovatdalší produkci CO2.
Co potřebujete? PET-láhev (hodí se všechny velikosti, více o tom níže) PVC hadičku (z akvaristiky; asi 1 m – podle umístění láhve) malou tubu silikonového lepidla (z akvaristiky) vzduchovací kamínek / lipové dřívko / cigaretový filtr atd. kvasnice (droždí – buď čerstvé, nebo i sušené – těch se dává zhruba dvojnásobek) cukr Příprava: Velmi jednoduchá – víčko PET-láhve provrtáte ostrým předmětem tak, aby se vzniklým otvorem dala protáhnout hadička. Hadička musí končit v horní čtvrtině láhve, tj. stačí protáhnout uzávěrem jen několik málo cm. Potom je nutné bezchybně utěsnit možné mezery; nejlépe prstencem silikonového lepidla, které vytlačíme z tuby na vnitřní i vnější stranu uzávěru okolo hadičky. Uzávěr musí být dokonale vzduchotěsný! Necháme lepidlo zatvrdnout podle pokynů výrobce a můžeme začít míchat směs.
POZOR: systém musí být neustále otevřený s možností úniku plynu. Chcete-li na noc odstavit přidávání CO2 do akvária, v žádném případě se nesnažte láhev utěsnit a shromažďovat tak noční produkci CO2 do zásoby. Vzniklý tlak je velmi velký a výbuch, který rozmetá ne velmi voňavou směs po celé místnosti, má za sebou nejeden akvarista... Produkci CO2 není možné nějak jemně regulovat. Pomůže ale rozdvojka, z níž vede jedna hadička do akvária a druhá otevřená větev je opatřená škrtítkem – jeho nastavením můžeme určit, kolik CO2 poputuje do akvária a kolik ho vypustíme mimo. Regulaci množství CO2 ale můžeme provádět i přímo v akváriu: je logické, že dáme-li vzduchovací kamínek až na dno, rozpustí se více CO2, než když bude zdroj bublinek blízko hladině. Kolik CO2 se rozpustí záleží i na dalších faktorech – můžeme použít zvon, nechat bublinky rozprášit do akvária proudem vody vytékající z fitru, velmi záleží také na pohybu hladiny atd. O těchto záležitostech, které se týkají problematiky CO2 v akváriu obecně, si určitě napíšeme někdy příště. recenzie Poznámka na závěr: CO2 není hračka – testujte pravidelně pH a KH a sledujte chování ryb!
(Foto: Markéta Rejlková)
Někdy se používá i přečišťovací nádobka, která ale podle mých zkušeností není zapotřebí. CO2 se nechává nejprve probublat v jiné nádobce s vodou, stejně tak pečlivě utěsněnou, a teprve potom se přivádí do akvária. (Obrázek: www.akva.sk)
72
Akvárium, číslo 2
recenzie
KLUB.AKVA.SK
PFLANZENAQUARIEN GESTALTEN Christel Kasselmann – 2006 – Kosmos Verlag, 2. aktualizované vydání, 155 pp. Markéta Rejlková V knihovně našeho klubu se objevila nová kniha, která bude určitě zajímat všechny akvaristy, specializující se na rostlinná akvária. Stačí rychlé prolistování a napadá mě – tuhle knihu musím mít! Na 155 stranách najdeme 200 barevných fotografií ve špičkové kvalitě – a co je neméně důležité, zobrazené rostliny jsou submerzně rostoucí, nikoliv čerstvě zasazené do akvária, a akvária jsou jako vystřižená ze snu mnoha akvaristů. To je obrovský skok v kvalitě, pokud srovnáváme s jinými knihami s podobnou tématikou, dostupnými běžně u nás. Fotografie ukazují jednak nepřeberné množství krásně rostoucích rostlin, ale také srovnání s rostlinami nedostatečně hnojenými, rozdíly v barevnosti při různé intenzitě osvětlení atd. Pojďme se ale podívat podrobněji, co nám tato poměrně útlá knížka nabízí. Není to totiž výpravná fotografická publikace, i když po této stránce by snad i obstála. Christel Kasselmannová je nejen v Evropě jedním z nejuznávanějších odborníků na akvarijní rostliny – svoje široké znalosti opírá o zkušenosti z 25-leté praxe a z nespočetných cest do domoviny tropických akvarijních rostlin. Jako autorka vydala několik knih a skoro dvě stovky článků v odborných i populárních časopisech, působí dlouho i v redakci německého časopisu Aqua- Planta. Kniha je zaměřená na široký okruh publika, ale těžiště informací spočívá ve výběru rostlin za účelem dosažení nějakého vizuálního efektu v akváriu. Nehledejte tu detailní rozpis hnojiva, ani návody na množení rostlin – více než pro pěstitele rostlin je tato publikace určena akvaristům, kteří chtějí mít jednoduše pěkné akvárium, plné prosperujících rostlin. to najzaujímavejšie z akva.sk
První část (23 stran) je věnovaná nejdůležitějším faktorům, ovlivňujícím růst rostlin: světlu, substrátu a vodě. Zde najdeme vše podstatné – rady ohledně délky osvětlení, zdroje světla, počet trubic a vhodné kombinace vlnové délky, reflektory atd.; střízlivý a moderní pohled na pěstování rostlin, jaký bohužel v drtivé většině akvaristické literatury stále nenajdeme. V části o substrátu uvádí autorka údaje z tropů, ale i vlastní zkušenosti s konkrétními substráty a substrátovými hnojivy. Není tu sice návod na pořízení vlastní CO2 sestavy, ale zato je tu podrobná stať o „kvasnicové metodě“. Následuje 10 stran o výběru vhodných rostlin a potom největší kapitola (55 stran) o zařizování akvárií. Tady autorka demonstruje různé použití rostlin a efekty, kterých můžeme dosáhnout správným výběrem. Nechybí tipy ohledně nákupu a sázení a také deset návrhů rostlinných nádrží. Máme-li akvárium osázené, musí nutně následovat údržba (10 stran) – zastřihování, hnojení, výměna vody apod., vše samozřejmě bohatě ilustrované fotografiemi. 16 stran je věnováno řasám; dále už zbývají jen dvě krátké kapitoly o speciálních akváriích (holandské a japonské „nature“ akvária) a o rybách v rostlinných nádržích. Poslední část je seznam 100 vybraných druhů rostlin s jejich stručnou charakteristikou a popisem nároků – tento seznam je informačně hodnotný, ale komu by to bylo málo, doporučuji jinou publikaci této autorky – knihu Aquarienpflanzen, která je bezkonkurenčně nejlepším „atlasem“ akvarijních rostlin – ale o této knize si můžeme povědět někdy jindy... Co dodat závěrem? Vynikající knížka, kterou doporučuji všem zájemcům o okrasná rostlinná akvária. Nenašla by mezi knihami vydanými u nás konkurenci. Fantastické fotografie a praktické tipy a triky, jak s pomocí rostlin vyčarovat krásnou vodní zahradu – jak knihu hodnotí čtenáři si můžete zjistit např. v recenzích na Amazon.de. Dávám stejné hodnocení. Jediným negativem je jazyk – v češtině nebo slovenštině se jí sotva dočkáme. Cena je pro nás sice mírně vyšší, ale litovat nebudete.
73
Kde nakupovat: Amazon.de Amazon.co.uk Amazon.com
Jazyk: Hodnocení:
12,95 EUR 25,50 £ 35,50 $
německy, anglicky
5/5
Akvárium, číslo 2
Kto pridáva kuch. soľ (NaCl) do vody? ----------------------------------------milop: V suvislosti s témou "mám problem s chorobou" sa chcem spytať na aktuálne skusenosti s pridávaním Na Cl do vody akva Kedysi to bola bežná zaležitosť- soľ sa pridávala do vody pre lepšiu kondiciu rýb aako zakladná prevenciu" vôči cudzopasnikom - podporuje tvorbu kožného sekretu (cca polievková lyžica na 50 l vody ) V súčasnostisom sa s tým nestretol. mafo: Ja som zacal pridavat sol do vody pred par rokmi, ked sa mi ryby (afr.cichlidy) zacali obtierat o dno a skaly. Odtedy som to robil viacmenej pravidelne koli prevencii - nikdy ziadna choroba (dufam ze som to teraz nezakrikol). Prednedavnom sa mi sef akvaria T.Duboisi zranil o otvor v novom pozadi (zasekol sa), bol dost doranany a v ranach a na zadnej plutve sa mu vytvorili biele chumace plesne - moc sanci som mu vtedy nedaval, vyzeral dost biedne. Po pridani soli plesen zmizla takmer okamzite a rany sa zacelili. Dnes to uz nieje ani vidiet a sefom je aj nadalej. Z toho plyne pouceni hoj hoj pro vsecky: kazdy problem da se resit hoj hoj vedecky - solou :o) xDodox: Nieje pre niektore ryby sol skodliva? barky: Ja osobne sol do akvarii nepridavam (chovam z 90% zivorodky), a ani nevidim ziaden dovod aby som ju pridaval. Skor by som chcel uviest jeden poznatok, ktory som sa docital na nemeckych strankach, kde varuju pred pouzivanim jodidovanej soli v akvariu, ci uz ako prevenciu, albo aj z inych dovodov - kvoli tomu, ze jod nici "uzitocne" bakterie v dne a filtri. Chvila: Pre vsetkych. Nicoho sa nebojte a kludne sol do akvarii davajte. Mne sa nejlepsie osvedcil pomer kavova lyzicka na desat litrov vody. Rybam to v ziadnom pripade neuskodi moze im to iba pomoct. Chovam tetry, zivorodky, cichlidy. Ziaden problem!!!!!!!!!!!!!!!!! joko: S toho co som sa ja docital, aj sa to odporuca aj nie. Skor si ale myslim, ze ak netreba, tak nech tam neni, resp. iba pocas liecenia, potom prevaznu cas vody vymenit, po castiach. Ved keby sme zili stale v prostredi, kam striekali dezinfekcne latky, naozaj by sme chory neboli ;-) ale ze by tam bol cerstvi vzduch, sa povedat neda. Ale ak v ich biotope, odkial pochadzaju rybky sa sol nachadza vo vode v danom pomere, tak preco nie! Inac ani nahodov im nebudem zneprijemnovat zivot. Ani psa nezrazi auto ak je na retazi. :( Chvila: Hovorim z vlastnej skusenosti. Nemal som s tym ziadne problemy. Ryby su spokojnejsie a vytieraju sa uplne v pohode. joko: Jeminenko, asi si ma nepochopil, ja netrvrdim ze sa ti nevytieraju! Ale ze to nemusi byt pre
KLUB.AKVA.SK
to najzaujímavejšie z akva.sk
ne pohoda! To ze sa rozmnozuju, ze nechoreju neznamena ze sa maju lepsie v tej soli ako by sa mali bez nej! To ze ti kvoli soli neskapu slabsie jedince, neznamena, ze sa maju lepsie. To ze ti ziju takto uz 20 rokov neznamena, ze su s tej soli totalne happy ;-) Nepresviecam ta, aby si tu sol prestal davat, ale dufam ze si pochopil, ako som to myslel. Ak nie kasli nato, alebo si to este raz precitaj. Sanko2: joko Napísal: Nepresviecam ta, aby si tu sol prestal davat, ale dufam ze si pochopil, ako som to myslel. Ak nie kasli nato, alebo si to este raz precitaj. joko a myslis ze sa rybyvytru ked sa citia (jemne povedane) zle? ak sa riadis "Ani psa nezrazi auto ak je na retazi." ktore si sam pouzil...tak potom sa tie tvoje rybycky prilis skvele nemaju...mozna ze Ta tu nepochopi viac ludi, a ak chces sby ta pochopili tak to pis prehladnejsie... veta: Ani psa nezrazi auto ak je na retazi. to prilis kladne nevyznelo...mozna by si si mohol tie svoje clanky pecitat ty.... :) majko: Sanko2 Napísal: joko a myslis ze sa rybyvytru ked sa citia(jemne povedane) zle? Ked ta zavriem do sterilneho prostredia tiez Ti bude fajn a budes mat chut na sex. Ale prva infekcia Ta moze skolit lebo Tvoj obrany system bude nepripraveny. Sanko2 Napísal: ak sa riadis "Ani psa nezrazi auto ak je na retazi." ktore si sam pouzil...tak potom sa tie tvoje rybycky prilis skvele nemaju...mozna ze Ta tu nepochopi viac ludi, a ak chces sby ta pochopili tak to pis prehladnejsie... No skor by bolo dobre keby si cital pozornjesie, lebo mam pocit, ze si ho nepochopil TY :-). Joko pouzil metaforu. Ryby v sterilnom prostredi (sol) tazsie ochoreju = psa na retazi tazsie zrazi auto. milop: Ono asi treba zvážiť podmienky. pre ake ryby ! a do akej vody - tvrdosť,pH,...,či sú v akva rastliny (a ake) Mnohé ryby - napr.aj gubky bežne žijú v zasolených vodách (braktických ) a pre lepšie vytery sagubkam pridavala soľcca 1 PL /10l vody. Kto má problémy nech to skusí mnohokrát platíme zachemiu a pritom sa pre niektoré druhy rýb problém dá riešiť jednoduchými prostriedkami,ale to už je zase na rozhodnuti každehosamostatne Raviolka: milop Napísal: mnohokrát platíme zachemiu a pritom sa pre niektoré druhy rýb problém dá riešiť jednoduchými prostriedkami To hej, na léčení nemocí je sůl zázračný prostředek. Jinak ale musím podpořit na 100% to co napsal joko... přidávat do akvária jakoukoliv chemickou látku (a kuchyňská sůl není vyjímka) jen proto, aby se ryby cítily spokojeně a vesele se třely... ehm, nějak se v tom ztrácí smysl akvaristiky. Ale každý z nás ten smysl vidí jinde... ;-) Většinou přece nejde jen o to, aby se nám ryby třely a netrpěly nemocema. Akvárium je malý ekosystém, rostou tam rostliny a žijí bezobratlí... solení vody je násilná změna chemismu pro celý tento systém. Nesolím vodu a ryby mi nestonají... tak proč používat
74
preventivně metodu, která vede u ryb k podráždění kůže (už jsme to vlastně probírali v tématu o mollynkách)? Sanko2: majko ano ked ma tam zavries tak ja chut budem mat, ale zivocichy sa riadia niecim uplne inym....su zvierata a ryby nevynimajuc ze ked maju nevhodne podmienky tak trva ovela dlhsie kym sa rozmnozia a moze sa stat ze sa nerozmnozia vobec....zivocichy organizmy, okrem cloveka a par druhou ludoopov, na sex nemyslia je to len pudova otazka prezitia a ked podmienky nesplnaju aby nieco s potomstva bolo tak sazvacsa neparia vobec... raviolka - aj voda je chemicka latka a do akvaria sa dava :) :D majko: Vidim, ze nechces pochopit :-(. Proste podla Teba, ked sa ryby rozmnozuju je vsetko v poriadku. Okrem toho, ze to nie je pravda to nema nic spolocne s tym ci pridavat sol, alebo nie. Ked budes davat do vody pravidelne liecivo npr. antibiotika, tiez sa rybky budu mnozit a bude to mat chvilkovy efekt zdravych ryb. Sanko2: ale nie ja to chapem ja som len zaargumentoval a nikde som nenapisal ze ked sa ryby mnozia tak je vsetko ok....mam dojem ze sme sa nepochopili navzajom...:) alebo len ja vas:) ale ty mi zas netvrd ze sa rybky budu triet aj v bazurine.... Raviolka: Sanko2 Napísal: raviolka - aj voda je chemicka latka a do akvaria sa dava :) :D Heh, když se tak chytáš slovíček... já jsem psala přidávat, ne dávat - a to je trochu rozdíl. Sanko2 Napísal: ale ty mi zas netvrd ze sa rybky budu triet aj v bazurine.... A já si myslím že budou. Stačí se podívat na domovinu některých ryb. Naopak jikry některých druhů se v osolené vodě nevyvinou... to podle tebe nic neznamená? Sanko2: Raviolka - ach jaj ale nie tie ktore v tych bazurinach neziju...tie co im to vyhovuje tak ano...a niektore zas slanu vodu k tomu aby sa im ikry vyvinuli potrebuju... a napisala si "Akvárium je malý ekosystém", ano ale strasne strasne umeli...je to neskutocne vzdialene realite... a vodu do akvaria neprilievas, aspon obcas isto :) CO2, menenie tvrdosti a pH, to vsetko sa nedeje len tak... ale uz dost nebavi ma hadat sa s Vami...tym nechcem povedat ze mam uplnu pravdu...ak sme sa zle pochopili tak sa osparavedlnujem a dufam ze ste tie moje prispevky nebrali ako cieleny utok na Vas...ak ano prepacte nebolo to tak myslene... :) Vlado: Ahojte, ja pridavam kuchynsku sol do akvaria po kazdom vycisteni 1 kavovu lyzicku na 10 litrov vody, niekedy aj viac a nikto sa nestazuje. Chovam neonky, gubky, mecune, molynezie, guramy, platy. Vlado majko: No divil by som sa keby sa stazoval :-). Ale skusme inak, vysvetli nam preco to robis.
Akvárium, číslo 2 Vlado: Ako som pisam mam v akva BLACK MOLLY a tie v svojej domovine su v trochu slenej vode, aby som urobil lepsie podmienky pre BLACK M. tak pridavam sol. Mal som choru rybkutiez Black Molly nieco mala s okom,a tu som premiestnil do 10 akva a dal som tam 3 polievkove lyzice soli. Je to dost vela, ale rybka bola za 1 tyzden fit a dal som ju naspat. Takze sol pre Black Molly robi lepsie prostredie a pre ostatne ma liecive ucinky. Vlado majko: Vlado Napísal: pre ostatne ma liecive ucinky. Prave o tom tu hovorime, vytvaras im umelo serilizovane prostredie. Ma to v podstate rovnaky ucinok, ako keby si pridaval do vody stale lieky. Tiez to bude mat liecive ucinky. Ak pisala Raviolka sol drazdi kozu ryb. Su druhy ktore sa vyskytuju v brakickej vode, otazkou zostava co maju nase ryby v akvariu spolocne s divymi formami. Brakicku vodu netvori len NaCl(kuchynska sol), ale aj ine soli (Mg,Na,K..).Nehovoriac o tom, ze kuchynska sol je jodidovana. Dalsim aspektom je, ze nie kazda rastlinka sa bez problemov vysporiada zo slanou vodou. Ja netvrdim, ze tu sol tam nemas davat, ani netvrdim, ze to rybkam priamo ublizuje. Len v tom nevidim nejaky zasadny vyznam. Sanko2: majko Napísal: "Prave o tom tu hovorime, vytvaras im umelo serilizovane prostredie" to myslis vazne...??? ved predsa vsetky akvaria su umelo vytvorene prostredia pre nase rybky a kazdy sa im snazi zabezpecit co najlepsie podmienky...nemyslim ze sa im tymto vytvara umelo sterilne prostredie... v volnej prirode tu sol dokaze priroda vytvorit sama...v akva nemas dokonaly ekosystem, ktory nepotrebuje ziaden zasah a aked tam uz nejako zasiahnes tak to uz predsa umele je... majko: Sanko2 Napísal: v volnej prirode tu sol dokaze priroda vytvorit sama. Priroda nepridava do vody jodidovanu kuchynsku sol. :-).Kuchynsku sol pridava vela ludi ako preventivnu dezinfekciu, bez ohladu na to ci ryby pochadzaju s brakickych vod, alebo nie. Je to ako ked doma drzime vsetko sterilne, klimatizacia filtruje vsetky bakterie,roztoce atd. A vysledok? Nase deti su alergicke a maju slaby imunitny system. To je moj nazor, nemusis ho akceptovat. Ja Ti Tvoj nazor neberem. Vsetko co som povedat chcel som povedal. Sanko2: ach jaj JanoT: Vlado: Pises, ze chovas aj neonky. Tym to robi tiez dobre? Nemyslim. Ale ak sa im u teba dari O.K. joko: No je pravda, ze to nemusel niekto pochopit, alebo pochopil inac . Ale na to je forum, aby sa to vysvetlilo. Nie ? :-) joko Napísal: Ani psa nezrazi auto ak je na retazi. Myslel som to tak, ze ak sa stale nachadza v akvariu nejaky dezinfekcny prostriedok, tak
KLUB.AKVA.SK
to najzaujímavejšie z akva.sk
je nepravdepodobne, ze ryby ochoreju, takze ak psa nepustis z retaze, tak sa mu nic nestane (nezrazi ho, nezatula sa a pod.). Ale to neznamena, ze tie ryby sa v tej soli maju dobre! Ani pes sa nema dobre ked je na retazi a pritom je relativne na tom bezpecneisie. Inac to bolo iba prirovnanie na koniec, znazil som sa to vysvetlit v hlavnom texte. Vidim, ze sa tu polemizuje, banilizuje. Ale tusim uz vsetko chapeme, aj co som napisal uz majko vysvetloval. Neonky maju radi makku vodu, takze ... Ja nemam Biotop, takze radsej nedam sol kvoli par rybam, a dalsim to nechyba ...
zanedbane akva a rybky budou ve spatne kondici, tak jim ale ani ta sul nepomuze. Naopak v dobre fungujicim akvariu ji podle meho nazoru neni treba. Jinak s ni mam dobre zkusenosti (spolu se zvysenim teploty, v koncentraci 1 kavova lzicka na 10 l vody) v pripade, ze se mi u skalary vyskytla plisen nebo co to bylo (takova mala mista mlecne zakalena na ploutvich).Ale abych to shrnula: protoze nechovam rybky, ktere by v prirode zily v brakicke vode, radsi bych sul preventivne do sveho akva nepridavala. Jinak preji vsem akvaristum (a nejen jim) stastny novy rok a zdrave rybicky!:D
fliper: majko Napísal: Nase deti su alergicke a maju slaby imunitny system. to myslis vazne? Maju slaby imunitny system a alergie, kvoli smogu, prachu a zlemu ziv. prostrediu a nie kvoli nejakemu sterilnemu prostrediu, ved kde by si ho aj vzal? Preco nepomoct trochou soli rybam?, ved ten sliz si vytrvoria same...neliecime ich...ci nechat akvarko na pospas chorobam?
majko: fliper Napísal: „Nase deti su alergicke a maju slaby imunitny system“ to myslis vazne? Ano. Par citatov: Přirozeně fungující imunitní systém je schopen "odhalit" nebezpečné antigeny a zneškodnit je. Bohužel dětem už dnes téměř není dovoleno s antigeny "bojovat". Nesmí se totiž dotýkat ničeho špinavého, matky je často myjí, doma mají vzorně uklizeno a vydezinfikováno. Právě přílišná, až sterilní čistota, ve které děti odmalička vyrůstají, způsobila, že jejich imunitní systém nemá v rozhodujících okamžicích "natrénováno". Situaci navíc někdy zhoršují sami lékaři, když někdy i na nátlak rodičů - předepisují dětem antibiotika i na banální infekce, s nimiž by se tělo vypořádalo samo, byť by mu to trvalo o něco déle. V důsledku takové léčby pak tělo neumí s takovými infekcemi bojovat samo. Sorry za trochu off-topic.
Raviolka: fliper Napísal: Preco nepomoct trochou soli rybam?, ved ten sliz si vytrvoria same...neliecime ich...ci nechat akvarko na pospas chorobam? Fliper: proč nepomoct trochou léku dětem?:? Dával bys svým dětem preventivně léky, nebo bys je radši nechal "napospas chorobám":?: O léčebném používáni soli tu nikdo nepolemizuje, stejně tak o přisolování vody těm druhům, které jsou na to zvyknuté; ale sůl jako prevence je volba lenochů. Jedna rozumná zásada akvaristů je: zasahovat do akvária pokud možno minimálně. Pokud to zkusíš, nemoci se akváriu vyhnou - za předpokladu, že se o něj příkladně staráš:wink:Kdy ryby onemocní? V 99% případů potom, co dojde v akváriu k nějaké změně, nebo se nahromadí odpadní látky. Není lepší prevencí těmto situacím předcházet:?: Fliper, ještě jednou se vrátím k tvojí otázce: pomoct rybám trochou soli? A k čemu? Aby si vytvořily nějaký ten sliz navíc? Ale ony ho nepotřebují, jsou ve výborné kondici a kdyby se vyskytla choroba, bude to jasné znamení, že jsem někde něco zanedbala. A to něco určitě neznamená, že jsem zapomněla hodit do akvária špetku soli:| Příznivci soli jako prevence: nezapomeňte, že sůl v určité míře likviduje bezobratlé živočichy a bakterie (škodlivé i užitečné). Je to zásah do ekosystému, ke kterému nemusí dojít - a to je pro mě osobně pádný důvod k tomu, aby k němu nedošlo. jlu: Myslim, ze zrovna preventivni podavani leku detem neni uplne vhodny priklad - povinne ockovani (neni to primo lek, ale take je to umely zasah proti prirode) prece chrani deti proti spouste velmi osklivych nemoci a take deti ockovat nechavame - az na par vyjimek, kteri radsi zkusi, jestli jejich dite tu nemoc chyti a prekona. Ja jsem sul do akvaria pridavala do nedavne doby, protoze mi to pri zakladani akva poradili v obchode, kde nakupuji. Myslim, ze ani sul neni vselek a pokud budu mit No Pani,
IvoMP:
75
Ivanov stĺpik
robotmz: Tymto by som chcel reagovat na pani, alebo slecnu jlu: Myslim, si, ze ked sa tu bavime o ockovani deti, tak je to v dnesnej dobe velmi potrebne prave na to, aby si dieta samo, ZDORAZNUJEM SAMO nastartovalo svoju produkciu protilátok. Toto očkovanie nie je zásah do organizmu proti prirodzenosti, ale je to práve náprava, lebo dnešný život, a dnešný štýl života je zásah proti prirodzenosti prostredia. Ešte by som tu podotkol, že zásah do prirodzenosti je ako-tak podávanie hotových prípravkov, teda vitamínov, ale aj tie sú potrebné, za predpokladu, že sa ich nám nedostáva dostatok z bežnej stravy a z faktorov, ako je napr. slnko... Tieto očkovacie protilátky iba prinútia telo, aby si samo vyrábalo tieto konečne protilátky, ktoré priamo posobia proti napr. chrípke... Je plno detí, ktoré vdaka "starostlivému zaobchádzaniu v rukavičkách" zo strany rodičov majú už 5 !!! rokov, a ešte nemali chrípku. Keby takéto dieta chytilo "živý bacil" tak je tu pomerne velké riziko poškodenia organizmu, ba aj smrť... Preto existujú aj vakcíny z FYZICKY rozsekanými /nie iba usmrtenými/ bacilmi, ktoré nie sú schopné viac reprodukcie...Vacsina z nás mala už prvé ochorenia, keď ešte nemali ani rok, takže protilátky majú "naštartované"... Moja terajšia manželka mala prvú angínu v 21 rokov, a už by som v živote nechcel zažit priebeh tohto ochorenia... Napísal som to trochu dlhé, lebo mám už trošku vypité. Majte sa a Štastný a veselý Nový rok, a aj nový rok :-/
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
ja mam akvarko 6 rokov ale este ani raz sa mi nic neokotilo ani nevytrelookrem par gupiek. Choval som vselico ale jedine co mi vzdy prezilo a zije dodnes je fuzaty sumec 16 cm dlhy.Maval som problemi z machom ne sklach, teda najskor to boli take tvrde bodky a potom z toho rastol mach. Pred asi 2 rokmi mi niekto poradil davat sol do vody, vraj mam tvrdu vodu a sol tomu pomoze, vodu tvrdu mam(vyviera z vapencovej hory, jej tvrdost som radsej nemeral lebo asi by som sa pod 20-25 nemeckych nezmestil:) ). Ked som pridal sol cca 4 pol.lyzice na 100lit. tak sa vsetko zmenilo, mach prestal rast, bodky na skle su male (ale su:x ), ryby prestali kapat a vsetko sa to tak nejak stabilizovalo. 100 percentne to urcite nieje pretoze sa mi nic nemnozi, ale chvala bohu aspon ze ziju. Este to musim zdokonalit:D . Tod tolko skusenosti s NaCl ps: svojimi hratkami sa na slovicka robile toto forum nudne ale inak je to ok velo: Je iste ze ten kto ma black molly sol moze pridavat do akva ale zeby to robilo dobre neonkam skalarom ... no neviem. Solou mozme riesit problemi ked nam rybky ochoreju a potrebujeme to vyliecit ... ale aj clovek nepapa stale antibiotika ... a ockovanie sa u ryb neda previest takze musime im dovolit aby si vytvorili obranyschopny organizmus sami. Lebo ak budeme dezinfikovat vsetko v akvarku tak cochvila dame nasim rybickam ruska a budu ako Michal Jackson a budu vidiet vsade choroby:roll: romancek: Mozem pridat do akvaria aj morsku sol, alebo musi byt NaCl+jod? Pouzivam doma totiz iba morsku sol. joko: Myslis morsku jedlu ? Alebo mas morske akvarium a chces tam pridat morsku sol? Alebo jodidovanu ? :-) Ray: Poradte mi prosim. Mam osadenstvo: 4x prisavnik, 9x neonka, 6x gupka, 6x Black Molly, 2x Colisa red, 2 male mecune (1 cm) a tri male gupky (6 mm). Mozem tam dat sol? Problem je v tom, ze v priebehu dvoch dni mi uhynuli dva samce Colisy red a neviem preco. Dragon: No ja na to skusim takto: Vidim ze sa tu mnozia prispevky ze jeden sol pridava druhy nie.. a stale ze jeden ano a stale ze druhy nie... Ale na to je forum... Ja osobne si myslim, ze tak ako kazdy clovek je iny - aspon odtlackami prstov:-) tak je ine aj kazde jedno akvarium. Ked som zacal s akvaristikou, tak som vobec nevedel o nejakej soli, alebo pripravkoch co sa pridavaju do akva.. a akvarium mi &quot;fungovalo&quot; uplne v pohode ryby mi z malych stuplov vyrastli na 10 cm pekne kusy... Pred asi 7. mesiacmi som zalozil akva odznova a pridal som aj sol - preco? Docital som sa ze zivorodky maju sol radi, vedel som ze dezinfikuje atd, atd. Postupne ako vymienam raz za cas 1/4 vody v akva a cistim filter, tak ma omrzelo tu sol tam davat a prislo mi to aj trochu &quot;proti prirode&quot;.. Zamyslel som sa aj nad tym, naco som tam na zaciatku sol dal, ked bolo vsetko OK... Samozrejme nevylucujem sol v pripade choroby, ak nie su ryby vo svojej kozi, alebo ked to niekomu fakt neda tak pri vymene tam &quot;supnut&quot; STIPKU soli - to sa da zvladnut - ale zas STIPKA soli neznamena podla mna 23 polievkove lizyce:-/ Cize ako je kazdy clovek iny, tak ine su aj akvarka a niekde ta sol fakt moze pomoct (choroby,...) a niekde je to uplne zbytocne len tak ju davat do akva aby sa ryby citili &quot;lepsie&quot; - a ked tak, tak s MIEROU... Cize sa neda jednoznacne povedat ANO/NIE, kazdy si musi zohladnit v akom stave ma akvarko. majky: ja davam sol , gupky ju maju radi,a tak isto aj ku inym rybam sem tam supnem koli prevencii. Dany Five: mno pekne, ze kazdy dava sol... [1] http://www.akva.sk/phpBB2/viewtopic.php?t=2024
Milé akvaristky, milí akvaristi, dočítali ste druhé číslo nášho časopisu AKVÁRIUM a môžete posúdiť, či sa napĺňa naše predsavzatie, ktoré bolo na tomto mieste v prvom čísle. Boli by sme radi, keby ste vaše pripomienky, návrhy a priania posielali na našu e-mailovú adresu klub@akva.sk, alebo môžete svoje názory vyjadriť vo fóre na stránkach www.akva.sk. S pozdravom a vierou, že o dva mesiace sme tu zas a ešte lepší! Redakcia
76
Ivanov stĺpik
Čo je vlastne akvaristika? Je to vlastne snaha utvoriť prírodné prostredie, je to snaha kontaktu s prírodou. Akvárium je celok, ktorý má harmonicky ladiť so zariadením bytu. Každý akvarista má svoju predstavu výzoru svojho akvária. Ako si ja predstavujem svoje akvárium? Pre mňa je to živé predstavenie. Akvárium predstavuje mólo, po ktorom sa predvádzajú modelky. Pri pozeraní sa vžívam do role módneho návrhára. Mojou akvaristickou úlohou je byť zároveň štylistom, maskérom, kaderníkom, čiže starať sa o tvar hlavy, tela, plutiev, lesk šupín. Svetlo v akváriu si predstavujem ako svetlo dopadajúce na mólo, kde sa predvádzajú usmievajúce modelky, na ktorých sa objavujú lúče reflektorov. Odohráva sa show. Modelky vychádzajú zo zákulisia. Zákulisie pre mňa predstavuje porast rastlín. Modelky vychádzajú maximálne sústredené, aby predviedli čo najlepší výkon. Ich úlohou je urobiť najlepší dojem, ktorý na módnych prehliadkach ocenia diváci potleskom. Ako akvarista(návrhár) si vyberám najvhodnejšie rybky (modelky). V akváriu sa rybky musia pohybovať ladne, tak ako modelky ktoré sa na móle predvádzajú za zvukov hudby a svetelných efektov. A ako sa majú stravovať modelky? žiadne bublinky (z tých sa priberá), cola bez cukru. Povolené je jedno jabĺčko denne, alebo jeden jogurt aj to biely. S úsmevom sa hovorí jeden hrášok denne, ak si dá modelka dva hrášky, znamená to že sa prejedla. A ako sa stravujú moje rybky? Stravu musia mať výživnú. Musí im chutiť. Musí jej byť presne toľko, aby množstvo potravy zároveň vyhovovalo okrem rýb aj filtrácii a rastlinám. Na záver prehliadky idú všetky modelky v jednom rade spolu s návrhárom a pozdravujú divákov. Po zožatom úspechu návrhára nasleduje afterparty, na ktorej sa podávajú jednohubky s kaviárom, rôzne delikatesy a šampanské tečie prúdom. A ako sa mi odvďačili moje rybky (modelky)? Tak, že sa im tento rok darilo na súťažiach ME živorodiek. Tie sa konali dvojkolovo v Nemecku a Čechách. A čo ešte dodať na záver? Snáď aj to, že na krásu a vitalitu rýb má veľký vplyv prítomnosť rastlín v akváriu. Za krok späť v estetike považujem aj to, že sa uvažuje v Interštandarde XIPHO-MOLLY o znížení bonifikácie za formu zvláštneho oplutvenia (lýra, delta, špic, simpson, dvojitý mečík). A už vôbec nie som nadšený tým, že sa nepripúšťa druhový a tvarový štandard: delta-lyra, delta-špic... Ivan Vyslúžil