Šenkvičan 04/2012

Ďakujeme za priazeň a želáme zdravie, lásku a pokoj v roku 2013.

Redakcia

STRANA 2

STRANA 3

Požehnané, milostiplné a v láske prežité Vianočné sviatky Vianoce – ozdobené obchody, ulice, domácnosti, nákupná horúčka, to všetko je s blížiacimi sa Vianocami čoraz viac poznačené atmosférou prípravy. Určite každý z nás pozná tie chvíle plné zhonu, keď kráčame z obchodu do obchodu, aby sme našli a nakúpili pre tých svojich darčeky, ktoré ako dúfame, ich potešia. Ďalšia starosť je, aby bol plný stôl a nič nechýbalo a aby a aby...

No predsa musí to byť akurát, pripravené, upratané... a ozaj, čo naša duša? Pri tom všetkom by sme nemali zabudnúť poupratovať aj svoju dušu. Veď sami vieme, že keď čakáme hosťa, snažíme sa mať všetko v poriadku a upratané. A na Vianoce čakáme nesmierne vzácneho hosťa, ktorý k nám z neba podniká a nemal by nájsť k nášmu srdcu chodníka? Či skutočne len poupratujeme a všetko pripravíme a potom pred hosťom, ktorý k nám prichádza a prináša lásku, zatvoríme dvere, aby sme zostali len sami so sebou? Zdá sa, že potom nevieme, o čom Vianoce sú a nechápeme ich význam. Vianoce, lepšie povedané narodenie BOHA a ČLOVEKA ZÁROVEŇ znamenajú oveľa viac, než plný stôl a kopu darčekov pod stromčekom. Vianoce znamenajú zásadnú zmenu v plynutí času. Každý človek žije v čase a zápasí s časom. Preto len v JEŽIŠOVI KRISTOVI je možné zachrániť čas a preto ho každý potrebuje, či sa nazýva ateistom, či vyznávačom ktoréhokoľvek náboženstva. POCHOPIŤ A PRIJAŤ VIANOCE ZNAMENÁ ZAČAŤ MAŤ ČAS, ZNAMENÁ TO, ŽE „VEČNOSŤ SA ZAČÍNA UŽ DNES“.

Advent – to je ten čas, ktorý nám môže pomôcť dôstojne sa pripraviť na príchod tak vzácneho hosťa. Advent je zameraný na Vianočné sviatky, ale už toto obdobie môže byť poznačené častým a živým stretaním sa s Pánom. Je to čas, kedy sa môžeme stíšiť, utiahnuť sa hlbšie do samoty, aby sme mohli hlbšie patriť sebe, Bohu a tým okolo nás. Môžeme to vyjadriť obrazne – utiahnuť sa na púšť. Je to výborná príležitosť začať čítať Sväté písmo, lebo „živé a účinné je Božie slovo“, hovorí sv. Pavol. Vianoce sú nádherný a skutočný príbeh lásky. „LÁSKOU ODVEKOU ŤA MILUJEM“, vraví BOH a preto neváha poslať na Zem svojho syna. A pozrime na Máriu. Bola plná milosti a na anjelom oznámenú Božiu vôľu povedala svoje FIAT. Vtedy sa „SLOVO STALO TELOM A PREBÝVALO MEDZI NAMI“.

Dnes sme na rade my. Slovo, skrze ktoré povstal vesmír a naša Zem. Svetlo, ktoré osvecovalo dejiny ľudstva, chce počas týchto dní spôsobiť, že my sa staneme Božími deťmi, synmi toho istého Otca, ktorého Synom je aj JEŽIŠ. Nič väčšie si nemožno predstaviť a nič viac si nemožno priať.

A aby ste túto Božiu lásku a tieto Vianočné sviatky prežili v Božej milosti, to Vám vyprosuje Váš duchovný otec Michal.

BOHOSLUŽBY V KOSTOLE

SV. ANNY

POČAS VIANOČNÉHO OBDOBIA 23. decembra

4. adventná nedeľa

24. decembra

Štedrý deň

7:00

25. decembra

Slávnosť Narodenia Pána

24:00 / polnočná omša /, 7:30, 10:00 / požehnanie koledníkov Dobrej noviny /

26. decembra

Sviatok sv. Štefana -prvého mučeníka

7:30, 10:00

30. decembra

Nedeľa svätej rodiny

7:30, 10:00, 16:00 koncert mladých

31. decembra

Koniec starého roka

15:00 / sv. omša spojená s koncoročno ďakovnou pobožnosťou

1, januára

Slávnosť panny Márie Bohorodičky Nový rok

7:30, 10:00

6. januára

Slávnosť Zjavenia Pána

7:30, 10:00 / požehnanie vody /

13. januára

Sviatok Krstu Pána

7:30, 10:00

7:30 , 10:00

UPOZORNENIE

Povinnosť prevádzkovateľov malých zdrojov znečistenia Obecný úrad v Šenkviciach upozorňuje všetky právnické a fyzické osoby podnikajúce v obci na povinnosti prevádzkovateľov malých zdrojov znečisťovania podľa zákona 478/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov o ochrane ovzdušia a zákona 401/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov o poplatkoch za znečistenie ovzdušia.

Zákon 401/1998 Z .z. § 6 hovorí:

Vážení spoluobčania, opäť sa priblížil čas Vianoc, sviatkov, ktoré sú pre nás jednými z najkrajších v roku. Vianoce sú pre nás predovšetkým sviatkami rodiny a pokoja. Veď v tento čarovný čas sa stretávajú príbuzní a priatelia, sadáme si k sviatočne prestretému stolu a snažíme sa aspoň na malú chvíľu zastaviť, aby sme sa tešili zo vzájomnej prítomnosti.

V tento sviatočný čas si ešte viac uvedomujeme silu vzájomnej lásky, priateľstva, úcty, obetavosti a pochopenia, sme citlivejší k potrebám druhých, zabúdame na nezhody a hádky. Tieto spoločne prežité chvíle sú tým najkrajším darčekom, ktorý si môžeme dať.

Tento čas je aj časom bilancovania. Preto Vám chcem, vážení spoluobčania, poslanci OZ, členovia komisií, pracovníci Obecného úradu a členovia spolkov a organizácií, poďakovať za vašu prácu v tomto roku v prospech našej obce, ktorá je našim spoločným domovom.

Zároveň Vám všetkým želám, aby ste si po roku plnom práce oddýchli v kruhu svojich najbližších, načerpali nové sily a hlavne precítili silu rodinného krbu.

V mene celého Obecného zastupiteľstva, pracovníkov úradu, ale aj osobne Vám želám, aby ste prežili sviatky plné pokoja a lásky v kruhu svojich najbližších. Prajem vám úspešný vstup do Nového roka 2013, nech Vás v ňom po celý čas sprevádza zdravie, pokoj v duši, vnútorná sila, radosť i z malých vecí, a potešenie z najbližších.

Váš starosta

Mgr. Peter Fitz

Slávnostná svätá omša V januári 2013 si pripomenieme 100. výročie narodenia vdp. Alfonza Paulena.

Pri tejto príležitosti prijal pozvanie odslúžiť sv. omšu v našom kostole otec arcibiskup Mons.

Stanislav Zvolenský.

Spomienková slávnosť sa bude konať v nedeľu, 27. januára 2012 o 10:00 hod. v kostole Sv. Anny v Šenkviciach.

Prevádzkovateľ malého zdroja je povinný oznámiť každoročne do 15. februára obci za každý malý zdroj znečisťovania ovzdušia spotrebu palív a surovín, z ktorých znečisťujúce látky vznikajú a ďalšie údaje potrebné na zistenie množstva a škodlivosti znečisťujúcich látok vypustených do ovzdušia za uplynulý rok, najmä o druhu a kvalitatívnych ukazovateľoch palív a surovín, počte prevádzkových hodín malého zdroja znečisťovania ovzdušia a o druhu účinnosti odlučovacích zariadení.

Za nesplnenie povinností uvedených v § 6 ods.4 a určených v rozhodnutí obce vydanom podľa § 6 ods. 6 uloží obec prevádzkovateľovi malého zdroja pokutu do 663,88 EUR. Malým zdrojom znečisťovania sú stacionárne zariadenia na spaľovanie palív so súhrnným tepelným výkonom do 0,2 MW. Jozefína Tichá referentka miestnych daní a poplatkov

POZOR!

Blíži sa termín podania daňového priznania Vážení občania, blíži sa daňové obdobie pre podávanie daňových priznaní „Dane z nehnuteľností“ na rok 2013. Každý, kto mal zmenu skutočností pre vyrubenie dane, je povinný podať daňové priznanie do 31.1.2013. Za zmenu sa považuje – kúpa, predaj, darovanie, dedenie, stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie. Nesplnenie si povinností je sankcionované podľa zákona.

Upozorňujeme občanov – daňovníkov, že v zmysle zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady č. 582/2004 Z. z. aj drobné stavby podliehajú dani z nehnuteľností.

Za drobné stavby sa považujú šopy, altánky, rôzne prístrešky, letné kuchyne, prístavby a podobne. Ak nemáte v daňových priznaniach tieto drobné stavby uvedené, ste povinní podať daňové priznanie do 31.1.2013.

V roku 2013 bude prebiehať miestne zisťovanie a u koho sa zistia nezrovnalosti, bude pokutovaný v zmysle § 155 zák. č. 563/2009 Z. z. – Daňový poriadok.

Jarmila Maťusová referentka miestnych daní

Vážení občania, chceli by sme Vám dať do pozornosti nutnosť separácie odpadov. Separovaný odpad neskončí na skládke odpadov, ale je ďalej spracovávaný, čím sa šetrí životné prostredie. Taktiež separáciou sa znižuje množstvo komunálneho odpadu, čiže sa znižujú náklady na ich vývoz a likvidáciu.. Poplatok za vývoz a likvidáciu odpadu v roku 2013 - 21 € (na osobu) . Tiež sa dá znížiť množstvo komunálneho odpadu vyhodeného do kontajnera v rodinných domoch kompostovaním. Kompostovať je možné všetky organické látky, okrem tých, ktoré sú chemicky ošetrené a napadnuté chorobami. Zvyšky varených jedál a potraviny by nemali byť dávané do kompostu vo veľkých množstvách, pretože lákajú rôzne zvieratá a skoro podliehajú skazeniu a potom nepríjemne zapáchajú. To je možné odstrániť zmiešaním s väčším množstvom suchého, savého materiálu. Ideálna je mnohoraká zmes najrozličnejších materiálov, ktorú je potrebné vhodne upraviť ( podrviť, posekať, zvlhčiť atď. ) a dobre premiešať. Konečný produkt kompost, môže byť použitý pri pestovaní rastlín ako humusové hnojivo, vracajúce do pôdy výživné látky, ktoré sme z nej predtým pri pestovaní odobrali. ŠETRÍTE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE AJ VLASTNÉ PEŇAŽENKY - tým, že separujete a kompostujete odpad sa zníži množstvo komunálneho odpadu vyvezeného na skládku. Obci sa tým znížia náklady na vývoz a likvidáciu, čo je predpoklad, že v budúcom roku sa nebudú zvyšovať poplatky a separovaním odpadu, ktorý nám firma A.S.A. zbiera bezplatne sa Vám v ďalšom roku znížia poplatky za vývoz a likvidáciu TKO, zároveň kompostovaním získate kvalitné biologické hnojivo.

ĎAKUJEME, ŽE ŠETRÍTE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

STRANA 4

Spracovala : Olga Somorovskรก

STRANA 5

STRANA 6

STRANA 7

Čo nového prináša novela zákona o odpadoch?

Pripravovaný nový zákon o odpadoch je dlhodobo sa ťahajúci nekonečný príbeh, o ktorom by sa dalo písať veľa.

Pre zaujímavosť niekoľko čísel: ministerstvo v lete zistilo, že k poslednej predkladanej verzii zákona prišlo 2850 pripomienok, z toho približne 1800 zásadných, len ich spracovanie by mohlo trvať až pol roka. A keďže aj Európska únia má len jedny nervy, po vyše roku a pol zhovievavého čakania, začali hroziť Slovensku pokutami vyše sedemnásťtisíc eur za každý deň omeškania. Takže na zákone o odpadoch sa naďalej pracuje a prímerie s EÚ dočasne zabezpečila novela riešiaca len transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade. Neobsahuje koncepčné zmeny odpadového hospodárstva, ale mení len čiastkové oblasti úpravy zákona o odpadoch, zákona o obaloch a zákona o miestnych daniach a o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobný stavebný odpad. Do platnosti vstúpi 1.januára 2013. K tomuto dátumu vzniká obci povinnosť zaviesť triedený zber biologického odpadu a biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu (ďalej len BRKO). Obec sa môže vyhnúť povinnosti zaviesť a zabezpečovať triedený zber BRKO len jeho energetickým zhodnotením, alebo pokiaľ je preukázané, že zber neumožňujú technické problémy vykonávania zberu (napríklad v riedko osídlených oblastiach), alebo ak aspoň 50 % obyvateľov kompostuje vlastný odpad, alebo ak je to pre obec ekonomicky neúnosné, pretože náklady na nakladanie s komunálnymi odpadmi nemožno pokryť ani pri vyrubení maximálneho možného miestneho poplatku.

BRKO nie je len tak na zahodenie, tvorí až 30 – 45% komunálneho odpadu. Zmiešaním s ostatnými druhmi komunálneho odpadu prispieva k zvýšeniu škodlivých a nekontrolovateľných reakcií na skládkach a v spaľovniach.

Zasvätení vedia, že BRKO je podmnožinou biologického odpadu a môžeme ho ďalej deliť na kuchynský bioodpad a záhradný bioodpad.

A okolo toho je celá veda. Kým kuchynský bioodpad treba zbierať častejšie a jeho spracovanie je náročnejšie (v zakrytých halách alebo bioreaktoroch kvôli zápachu a hygiene), záhradný nevyžaduje také časté prevzdušňovanie pri kompostovaní. Výhodou kuchynského bioodpadu je zase možnosť ručného zberu a finančne nenáročný odvoz, záhradný bioodpad je nutné pri zbere stlačovať a zvážať na veľkých zberových vozoch. Pre nezasvätených BRKO sú: zvyšky ovocia a zeleniny, šupky zo zeleniny a ovocia, kávové a čajové zvyšky, vaječné škrupiny, starý chlieb, bezmäsité zvyšky jedla, škrupiny z orechov, kvety, ihličie, tráva, lístie, drobné konáre, burina, piliny, hobliny, vata, drevný popol, vlasy, chlpy, trus malých zvierat, poľnohospodárske plodiny, papierové vrecko (znečistené zeleninou, ovocím, maslom, džemom), papierové vreckovky, triesky, hnedá lepenka, novinový papier a pod.

Medzi BRKO určite nehodíme šupky z citrusov, mäso, kosti, kamene, obväzy, cigaretové ohorky a pod.

V novelizovanom § 18 ods. 3 písm. o) zákona sa doplnil zákaz vykupovať odpad z farebných kovov alebo iný kovový odpad pozostávajúci z kanalizačných poklopov alebo ich častí, krytov kanalizačných vpustí.

Takže je nádej, že nám v obci už nebudú pribúdať ďalšie náhradné drevené kryty na kanály.

Monika Adameková

Novinky z BSK

Slovensko bude v roku 2013 predsednícka krajina Centrope Slovensko v iniciatíve Centrope má síce štyroch rovnoprávnych členov (dve mestá a dve župy), ale nikto z nich sa hádam neurazí, ak poviem, že lídrom je už roky Bratislavský samosprávny kraj. Napokon v sídle BSK sa nachádza aj kancelária Slovenského domu Centrope, čo je inštitúcia zastrešujúca záujmy všetkých štyroch slovenských partnerov. Sú to záujmy v najrôznejších oblastiach, od kultúry a cestovného ruchu, cez ľudské zdroje, trh práce, dopravu až po vedu a výskum či spoluprácu univerzít. Spolupráca medzi regiónmi prebieha nielen medzi odborníkmi v pracovných skupinách, každého pol roka sa konajú tzv. summity Centrope, kde sa riešené otázky stávajú politickou agendou županov a primátorov. Myšlienka iniciatívy Centrope vznikla v Rakúsku po páde železnej opony. Hlavným cieľom bolo začať rozvíjať spoluprácu s ľuďmi spoza hraníc, integrovať čo bolo roky nasilu rozdelené. Tak sa združili prihraničné regióny a veľké mestá z Rakúska, Slovenska, Maďarska a Čiech.

Myšlienka možno predbehla dobu, keďže mnohí z právoplatných partnerov tejto organizácie sa uspokojili s úplne pasívnou rolou štatistov. Slovensko budúci rok oficiálne preberá predsedníctvo Centrope.

Monika Adameková

Foto: Katarína Nosálová

BEZ KOMENTÁRA

Rubrika: Žijú medzi nami nepravý patchwork, pletenie z

Je maľba na hodváb náročná technika? Kde sa dajú kúpiť hotové hodvábne výrobky a farby?

A. Stránska: Nedá sa povedať, že by išlo o zložitú techniku, skôr je dôležité dodržiavať odporúčaný postup pri práci s farbami na hodváb, aby naše úsilie nevyšlo navnivoč vďaka malej nepozornosti. pedigu, maľba na hodváb, plstenie Po namaľovaní treba nechať látku dobre vyschnúť a maľbu fixovať prežehlením. Všetky pomôcky – farby na hodváb, štetce, hodvábne šatky, šáliky, Dajú sa tak vytvárať zložité viacfarebné ornamenty púzdra, kravaty a iné predmety sa dajú zohnať a môžeme si vyrobiť naozaj pekné ozdoby na Viav rôznych predajniach s umeleckými potrebami noce alebo Veľkú noc. Táto technika si však vyžadualebo objednať cez internet. je veľkú trpezlivosť, ozdobiť jednu guľu trvá aj 3 – 4 hodiny, ale výsledok stojí za to. Rýchlejšou a jednoduchšou verziou je „vtlačovaný“ patchwork, Kde získavaš inšpiráciu na svoje maľby? ktorý sa robí tak, že do polystyrénových výliskov najprv urobíme zárezy ostrým nožíkom a do nich A. Stránska: Inšpirujem sa všeličím – vzormi potom vtláčame okraje látky tak, aby sme postup- v knihách, časopisoch, ľudovými vzormi, ale vytváne pokryli celý povrch. Opäť môžeme použiť rôzne ram aj svoje vlastné vzory, len tak „od oka“.

Napríklad spomínané kravaty sú pomaľované druhy látok a stúh podľa vlastného vkusu. mojimi vlastnými vzormi.

zhovára sa Mgr. Natália Maneková ALEXANDRA STRÁNSKA

Okrem patchworku sa venuješ aj pleteniu Ako zatiaľ poslednú techník si si vyskúšala z pedigu – môžeš nám priblížiť túto techniku? plstenie...

V predvianočnom období prinášame rozhovor so Šenkvičankou Alexandrou Stránskou, ktorej šikovné ruky sa venujú rôznym novým, ale aj starým a znovu objaveným remeselným technikám.

Čo Ťa priviedlo k tvoreniu a skúšaniu rôznych techník?

A. Stránska: Keď som pred pár rokmi zostala na materskej dovolenke, pociťovala som potrebu venovať sa aj niečomu inému ako rodičovským povinnostiam a začala som skúšať rôzne techniky – navštívila som zopár kurzov, ďalšie techniky som naštudovala z literatúry.

Najprv mi učaroval nešitý alebo nepravý patchwork, čo je vlastne určitá obdoba klasického patchworku.

Patchworkové vzory sa vytvárajú postupným skladaním nastrihaných stužiek, ktoré sa pripevňujú špendlíkmi na polystyrénové výlisky rôznych tvarov – najčastejšie sú to vajíčka, gule, zvončeky, kužele – stromčeky, či venčeky.

A. Stránska: Plstenie ma zaujalo relatívne nedávno, venujem sa mu zatiaľ len pár mesiacov. Je to v podstate stará technika, ktorú využívali aj v minulosti naši predkovia pri výrobe netkaných textilných predmetov. Základným materiálom potrebným na plstenie je ovčie rúno (predáva sa prírodné aj farbené) a pomôckami podložka a špeciálna ihla na plstenie s drobnými zúbkami. Opätovnými vpichmi ihly do rúna na podložke sa vlákna zachytávajú do zúbkov a vťahujú sa dovnútra.

Výrobok sa tak postupne tvaruje aj spevňuje.

Rúno môžeme týmto spôsobom tvarovať do akéhokoľvek t v ar u.

Tento postup sa nazýva suché plstenie. Okrem suchého plstenie existuje aj tzv. mokré plstenie, kde sa vužíva a k o pomôck a n a urýchlenie plstenia voda a mydlo.

Plstením sa dajú vytvárať rôzne predm e t y – náušnice, náhrdelníky, brošne, rôzne figúrky či ozdoby na stromček, ale aj väčšie veci – napríklad klobúky, šaliky či kabelky.

A. Stránska: Pedig je prírodný materiál, ktorý sa získava z lián jedného druhu palmy rastúcej v Ázii.

Dajú sa z neho pliesť rôzne predmety podobne ako z prútia. Má výhodu v tom, že po namočení do vody zostane ohybný a poddajný a veľmi dobre sa s ním pracuje. Na trhu ho dostať v prírodnej, ale aj farbenej podobe a dá sa z neho vytvoriť naozaj všeličo – od malých vecí, ako sú napr. obľúbené vianočné zvončeky a gule, až po venčeky, podn o s y, tienidlá na lampy, košíky, misky, stromčeky...

Pri výrobkoch, ako sú napr. podnosy, môžeme pletenú časť aplikovať na hotové dno – polotovar, ktorý dostaneme kúpiť v obchode spolu s pedigom.

Dno môžeme prípadne ešte nadekorovať obrúskovou technikou (dekupáž) a na záver nalakovať, aby Máš „v zálohe“ aj nejaké ďalšie techniky, bol podnos odolnejší.

ktoré plánuješ vyskúšať v blízkej budúcnosti?

Medzi Tvoje koníčky však patrí aj ďalšia zauA. Stránska: Momentálne ma naplno „zamestnávajímavá technika – maľba na hodváb.

Tabuľa s názvom obce na pezinskej ceste bola posunutá z dôvodu rozšírenia zastavanosti územia obce.

Dočkali sme sa.

Nová cesta vo Vinosadoch konečne odľahčila dopravu v Šenkviciach.

jú“ moje dve malé deti a na tvorenie nemám toľko A. Stránska: Tejto technike sa venujem už dlhšie času, koľko by som chcela, takže zostávam pri ak– vyskúšala som maľovať rôzne vzory na rozličné tuálnych koníčkoch. Keď to však čas dovolí, určite hodvábne predmety – púzdra na okuliare, mobi- sa rada naučím aj nejaké ďalšie zaujímavé techniky. ly... Momentálne maľujem na hodvábne kravaty a v budúcnosti by som rada skúsila maľovať na šat- Za rozhovor ďakuje Natália Maneková FOTO: archív autorky ky a šály.

STRANA 8

STRANA 9

Rubrika: Sprievodca občana pripravuje Mgr. Monika Adameková

Práva občana a práva pacienta Drobná, vždy elegantne upravená, energická žena. Energia, chuť žiť naplno a vôľa konať z nej doslova vyžaruje. Mohla by oddychovať na dôchodku a tešiť sa z vnúčat, ale ona sa rozhodla zúročiť svoje celoživotné skúsenosti a založila Asociáciu na ochranu spotrebiteľov liekov. Zažila priveľa neprávostí, aby mlčala. Bojuje za práva pacientov, ale i občanov – skôr než sa z nich pacienti stanú. Hanka Rážová.

liekov. Cieľom asociácie je v neposlednom rade rozvíjať sebavedomie občana / pacienta, aby si bol vedomý svojich práv a budovať korektnú komunikáciu medzi pacientom a lekárom. Pani Rážová úzko spolupracuje so Slovenským pacientom, ktorý na Slovensku zastrešuje viacero združení pacientov (asociáciu diabetikov, autistov, zdravotne postihnutých, abstinentov, Ligu proti rakovine a mnoho iných neziskových organizácií).

Ak si myslíte, že tento článok sa vás netýka, tak si spomeňte koľko liekov ste pojedli za posledné mesiace. Že nič? Takého človeka hádam ani nepoznám... Vo všeobecnosti tiež platí, že čím budete starší, tým toho budete jesť viac.

A je to naozaj pre naše dobro?

Obchod s liekmi, zdravotníckymi pomôckami či dietetickými potravinami je nepochybne veľmi zaujímavý biznis. Výrobcovia a distribútori liekov a zdravotných pomôcok neustále prichádzajú s novými medikamentmi, ktorých názvy nám už nič nehovoria a ponúkajú širokú škálu rôznych zdravotných pomôcok, ktoré majú človeku uľahčiť každodenné problémy spojené s jeho zhoršeným zdravotným stavom. Laik sa v tom už ťažko orientuje. Na slovenskom trhu je v súčasnosti kategorizovaných vyše 5000 liekov a viac ako 4500 zdravotných pomôcok. Podľa Asociácie na ochranu spotrebiteľov liekov je dôležité, aby mal každý spotrebiteľ lieku náležitý prehľad, aké lieky sa na trhu SR pre jeho diagnózu nachádzajú a ktoré sú preňho najvhodnejšie. Práve pacient – konečný spotrebiteľ si zaslúži oveľa väčšiu pozornosť, ako sa mu doposiaľ, či už zo strany štátu alebo výrobcov a distribútorov liekov a zdravotných pomôcok poskytovala.

Prioritou asociácie je poskytovať dostatok pravdivých informácií z nezávislých zdrojov o všetkých vlastnostiach liekov a ich nežiaducich účinkoch, vzájomných interakciách, alternatívach. Asociácia sa zasadzuje za korektnosť v predpisovaní a výdaji liekov bez lobingu farmaceutických spoločností, objektívnosť v informovanosti pacienta a vyvarovanie sa užívania iracionálneho množstva

Základné práva pacienta: (Zákon o zdravotnej starostlivosti, Charta práv pacienta) o Právo na preventívne vyšetrenia. o Právo na informácie. o Právo vyjadriť súhlas (to znamená právo na prístup ku všetkým informáciám, ktoré umožnia vašu aktívnu spoluúčasť pri rozhodovaní o vašom zdraví). o Právo slobodného výberu (metód aj poskytovateľov). o Právo na súkromie a zachovanie dôverného prístupu. o Právo na rešpektovanie vášho času – každý má právo byť ošetrený v krátkom a vopred určenom čase. o Právo na dodržiavanie úrovne kvality. o Právo na bezpečnosť. o Právo na inovácie (prístup k novým metódam nezávisle od ekonomických alebo finančných okolností). o P r á v o predchádzať zbytočnému utrpeniu a bolesti. o P r á vo na liečbu zohľadňujúcu osobné potreby. o P r á v o sťažovať sa. o Právo na náhradu škody.

Pacient má právo byť podrobne informovaný o svojom zdravotnom stave tak, aby tomu porozumel. Môže požiadať lekára

aj o písomné vyjadrenie. Nevedieť o svojom zdravotnom stave môže pacient, len ak o to sám požiada.

Pacient má právo nahliadať do svojej zdravotnej dokumentácie a robiť si z nej výpisky. Pri úmrtí pacienta majú právo nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie manžel či plnoleté osoby, ktoré s ním žili v čase úmrtia v spoločnej domácnosti, alebo rodičia, ak ide o ich deti. Pacient má tiež právo vedieť meno a priezvisko zdravotných pracovníkov, ktorí sa o neho starajú a liečia ho. Žena má po dohode so zdravotníckym zariadením právo, aby s ňou pri pôrode bola dospelá osoba, ktorú si vyberie (mama, manžel, kamarátka), pri zomierajúcom pacientovi tiež môže byť osoba podľa jeho priania.

Pacient má tiež nárok na plné rešpektovanie jeho písomnej žiadosti nebyť resuscitovaný alebo odmietnuť aplikáciu liečebných zákrokov a postupov.

V dnešnej dobe už lekár nie je uctie vaná autorita, ktorej s a ne-

môžeme nič opýtať, s ktorou je neprípustné nesúhlasiť či polemizovať. Práve pacient by mal byť zaangažovaný na svojej liečbe, mal by si pamätať a upozorniť na lieky, ktoré mu v nedávnej minulosti predpísali iní lekári (napr. v nemocnici), mal by jasne a vecne vedieť popísať svoje ťažkosti, nezatajovať dôležité fakty, mal by pozorne počúvať informácie od lekára a komunikovať s ním.

O dodržiavaní pokoja na lôžku a dôslednom využívaní predpísaných antibiotík ani nehovoriac :o).

Viac na: www.liekinfo.sk, www.aosl.sk, www.slovenskypacient.sk

Rubrika: Sprievodca občana pripravuje Mgr. Monika Adameková

Práva občana a práva pacienta Chorý človek zvyčajne vyhľadá lekára. Moderný človek však myslí aj na prevenciu a lekára vyhľadá, aj keď sa cíti dobre. Preventívne prehliadky sú dobré na to, že potenciálne ochorenie, o ktorom ešte nevieme, sa zachytí v počiatočnom štádiu, a následne je liečba aj závažných diagnóz účinnejšia a pravdepodobnejšia, ako keď sa na ochorenie príde, keď je už neskoro. Vlastne prečo to nevyužiť, keď máme na to nárok?

Podľa zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti máme bezplatne nárok na preventívnu prehliadku u všeobecného lekára raz za dva roky, darcovia krvi a zdravotne postihnutí raz za rok.

Urológa by mali muži navštíviť raz za tri roky (nad 50 rokov), ženy gynekológa raz za rok (od 1 8 r o kov),

tehotné raz mesačne. Na zubného lekára by bolo vhodné si spomenúť raz za rok (od 18 rokov), tehotné ženy dvakrát v priebehu tehotenstva a deti až dvakrát do roka. S bábätkom treba navštíviť lekára trikrát v priebehu prvých troch mesiacov, potom ešte šesť krát do veku jedného roka dieťatka. Poisťovňa prepláca jednu preventívnu prehliadku u pediatra vo veku 18 mesiacov a potom každé dva roky ako u dospelých.

Na základe verejného zdravotného poistenia sa čiastočne uhrádza tiež jedna preventívna prehliadka poistenca aktívneho v organizovanom športe do 18 rokov veku raz za rok u telovýchovného lekára.

Dôležité je mať na pamäti, že lekár nemá povinnosť pacienta na preventívnu prehliadku predvolávať, rovnako ako budete márne čakať, že vás lekár vyzve na preočkovanie proti tetanu, 10 až 15 ročný interval si musíte ustriehnuť sami.

Ako by mala prebiehať prehliadka u všeobecného lekára? Lekár začne prehliadku rozhovorom – analyzuje riziká vyplývajúce z pracovnej záťaže a životného štýlu, rodinnej anamnézy, skontroluje či ste boli pravidelne očkovaní, nasleduje komplexné vyšetrenie celého tela od hlavy po päty, a to pohľadom, pohmatom, poklopom, posluchom, skontroluje pulz a tlak krvi. V rámci prevencie je aj prehliadka zameraná na kardiovaskulárne choroby. V prípade potreby sú súčasťou prehliadky aj odbery na hematologické a biochemické vyšetrenia, v 17. a 40. roku veku aj vyšetrenie cholesterolu, triacylglycerolov a hladiny cukru v krvi. Pacientom nad 50 rokov alebo s pozitívnou rodinnou anamnézou karcinómu hrubého čreva a konečníka sa vyšetruje aj prítomnosť krvi v stolici.

Žena u gynekológa má v rámci prevencie okrem iného nárok na vyšetrenie prsníkov (plus raz za dva roky na sonografiu, po štyridsiatke raz za dva roky na mamografické vyšetrenie), na cytologické vyšetrenie a podľa potreby aj na odbery na hematologické a biochemické vyšetrenia.

Mužov po päťdesiatke je dobrovoľne na preventívnu prehliadku k urológovi určite ťažko dostať, preto sa nebudeme vystrašovať podrobnosťami

nie u očného lekára, ktoré sa uhrádza z verejného zdravotného poistenia. Oči si treba šetriť, nevysedávať viac ako tri hodiny bez prestávky pred počítačom, zaujímavosťou, ktorú mnohí ignorujú je, že ľudia, ktorí pracujú vo veľmi znečistenom a prašnom prostredí, vystavujú svoje oči rovnakej záťaži ako ženy, ktoré sa maľujú. Preventívna prehliadka u očného lekára pozostáva z viacerých vyšetrení zrakovej ostrosti, mikroskopického vyšetrenia prednej

vyšetrení, okrem iného majú nárok na ultrazvukové vyšetrenie prostaty a laboratórne vyšetrenia moču.

Pravidelná prehliadka u stomatológa je veľmi dôležitá vec. Štandardne zahŕňa: vyšetrenie stavu chrupu, slizníc, mäkkých tkanív čeľustí a ústnej dutiny, kontrolu zubných náhrad, kontrolu zubnej hygieny a hygienických návykov (áno, u dospelých). V prípade potreby sa odstráni povlak a zubný kameň a ošetrí zubný kaz. K stomatológovi a gynekológovi výmenný lístok od všeobecného lekára netreba, iní špecialisti ho môžu požadovať.

Okrem základných preventívnych prehliadok majú ľudia vo veku 19 – 20 rokov nárok aj na bezplatnú špeciálnu prehliadku u gastroenterológa, na ktorej sa vykoná dychový test na Helicobacter pylori.

Poistenci nad 50 rokov majú raz za desať rokov nárok na preventívnu prehliadku konečníka a hrubého čreva u gastroenterológa. Poistenci so zvýšeným rizikom ochorenia na rakovinu hrubého čreva a konečníka raz za 5 rokov.

Zákon neurčuje preventívne návštevy očného lekára. Ak má však pacient problémy alebo bolesť v očiach, môže absolvovať vyšetre-

a zadnej časti oka a dôležitého vyšetrenia očného tlaku. Týka sa to najmä ľudí nad 40 rokov, keď sa prudko zvyšuje riziko vzniku glaukómu.

Pediater pošle deti často na očné vyšetrenie, keď ich bolieva hlava.

U detí je najčastejšou poruchou zraku krátkozrakosť prípadne ďalekozrakosť, u dospelých po štyridsiatke vzniká potreba predpísania okuliarov na blízko, vo veku nad 50 rokov prichádzajú závažnejšie ochorenia ako šedý zákal šošovky (riešený operačne) alebo zelený zákal (glaukóm), ktorý si vyžaduje dlhodobú farmakologickú a niekedy aj chirurgickú liečbu a pravidelné sledovanie. Brať na ľahkú váhu rozhodne netreba ani úrazy oka: poranenie rohovky, alebo neodstránené cudzie teliesko v oku môžu spôsobiť zápal a ďalšie komplikácie. Vážne následky môže mať tupé poranenie oka, k akému dochádza najmä pri športe. Dôvodom na návštevu očného lekára môže byť aj dlhodobé užívanie niektorých liekov, alebo niektoré ochorenia (napr. cukrovka).

Do nového roku Vám prajem pevné zdravie a dobrý pocit z absolvovaných preventívnych vyšetrení !

STRANA 10

STRANA 11

Mesiac úcty k staršim - 23. 10. 2012

Uvítanie detí do života - 21. 10. 2012

Strašidelné čítanie - 30. 10. 2012

Posedenie s jubilantami - 21. 10. 2012

Foto: Katarína Nosálová

Foto: KIS

Foto: KIS

STRANA 12

STRANA 13

Vianočné trhy 2012

Súťaž vo varení kapustnice 15. 12. 2012

1. Pozemní hokejisti 2. Skupina Samorast

3. ZAČ

Foto: Katarína Nosálová

Foto: Katarína Nosálová

STRANA 14

STRANA 15

Večer s Mladosťou

V tretí novembrový večer plná sála KIS ožila spevom, tancom a spomienkami priateľov a fanúšikov šenkvického folkóru. Bývalí, súčasní a snáď aj budúci folkloristi spomínali na krásne časy s Mladosťou. A ostatní sa s radosťou pridali a pri tónoch Šenkvickej muziky a speve členov Folklórnej skupiny Mladosť sa roztancovala celá sála.

Do života bola uvedená kniha „Na šenkvickom tanieri“, ktorej krstným otcom sa stal náš starosta Peter Fitz. Bol to skvelý večer a už teraz sa všetci tešíme o rok.

Folklórna skupina Mladosť srdečne ďakuje Obci Šenkvice za poskytnutie priestorov a vybavenia KIS, nielen počas tejto akcie, ale počas celého roka.

Zároveň sme vďační zamestncom KIS - Petre Javorkovej, Petrovi Trojnovi st. a Jane Zmajkovičovej za ochotnú spoluprácu pri organizácii celého večera.

3. 11. 2012

Ďakujeme Vám všetkým za priazeň a tešíme sa na stretnutia s Vami pri speve a tanci aj v roku 2013!

Naša vďaka patrí aj sponzorom a podporovateľom FSk Mladosť Obec Šenkvice Karpatská Perla, s.r.o.

PD Šenkvice KNOTT spol. s r.o.

Novplasta, s.r.o.

Reštaurácia Bini Autodoprava Heriban Elstra s.r.o.

Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o.

Peter Kubo - Best Base Vinárstvo Ing. Marian Bočko Vinárstvo Kamil Kukumberg Spolok vinohradníkov a vinárov v Šenkviciach Mgr. Peter Fitz Ing. Jozef Kocanda Csc. Ing. Karol Motyka Peter Illy Ing. Vojtech Trubač Nadácia SPP Stranu pripravila: Zuzana Somorovská, Foto: Katka Nosálová

Darcovia 2% dane z príjmu

STRANA 16

STRANA 17

Strašidelné čítanie bolo naozaj strašidelné V piatok, 30. novembra 2012, prišlo do obecnej knižnice 13 prihlásených odvážlivcov zo 6. A. ZŠ Šenkvice na štvrté Strašidelné čítanie. Všetci boli odhodlaní, že sa ničoho nezľaknú. Strašidelná atmosféra ich privítala už pri vstupe do KIS, kde na schodoch sedeli čierne mačky a svetlonosi.

V prítmí množstva sviečok a v spoločnosti netopierov a duchov ich v knižnici čakala pani knihovníčka, ktorá pre nich pripravila naozaj bohatý program. O tajomnú atmosféru sa však zaslúžili aj žiaci, ktorí vynaložili všetku svoju fantáziu a šikovnosť, aby sa premenili na rôzne strašidelné bytosti.

Musíme skonštatovať, že najmä dievčatá sa prejavili ako vynikajúce maskérky. Z nich si hneď v úvode deti vybrali najstrašidelnejšiu masku, pod ktorou sa skrývala Zuzka Preverčíková.

Za svoju šikovnosť dostala od pani knihovníčky na pamiatku malé strašidlo.

Potom nasledovalo čítanie strašidelnej poviedky Jiřího Holuba Ceduľka pre Jakuba z knihy Zubami – nechtami, ktoré bolo občas prerušené strašidelnými zvukmi. Čítanie malo byť inšpiráciou pre ďalšiu úlohu, v ktorej mali žiaci preukázať svoje spisovateľské schopnosti. V troch skupinkách museli vytvoriť strašidelný príbeh. Toľko pretečenej krvi, žblnkania vody, tmavých zákutí či strašidelných prenasledovateľov v Šenkviciach na jednom mieste ešte nebolo. Napriek tomu sa zdá, že táto úloha bola pre naše strašidlá najnáročnejšia. Autori najlepšieho príbehu dostali sladkú odmenu.

Ostatných za snahu pani knihovníčka, pardon, v ten večer čertica – nočné strašidlo šenkvickej knižnice – odmenila sladkými ,,potkanmi“, ktoré nachytala v ,,hlbokých katakombách“ strašidelného kultúrneho domu. Na to ktorési strašidlo položilo otázku, čo sú to katakomby. A čiasi odpoveď rozhodne stála za to: ,,To je miesto, kde sú pochovaní bývalí ľudia obce!“ Prvé disciplíny rastúcim odvážlivcom neubrali na statočnosti a s elánom sa vrhli na ďalšiu úlohu – kvíz zo „strašológie“, po ktorom ich čakalo splnenie poslednej úlohy – uhádnuť názov ďalšieho strašidelného príbehu. Vďaka

Rubrika: Žijú medzi nami SILVIA MIŠUNOVÁ - život medzi knihami Knižnica G. Kolinoviča patrí medzi najlepšie v okolí Veľké zásluhy na výbornom fungovaní šenkvickej knižnice má jej knihovníčka, PhDr. Silvia Mišunová. Pamätám si, keď som knižnicu počas jej pôsobenia navštívila prvýkrát. Vtedy bola ešte umiestnená v starých priestoroch, v suteréne Obecného úradu v Šenkviciach. Pani Mišunová zvládla zložitú revíziu, vyradenie veľkého množstva zastaranej a opotrebovanej literatúry a následné presťahovanie knižnice do nových priestorov v Kultúrnom a informačnom stredisku. Následne po sťahovaní opäť zvládla spracovať celý knižničný fond do zakúpeného programu KIS MaSK, teda knižnicu automatizovala. Vypracovanie rôznych tlačív, materiálov a formulárov v elektronickej podobe, s ktorými sa na ňu obraciam, je pre ňu samozrejmosťou.

siedmym splneným úlohám, ktoré neboli vždy jednoduché, dostali sedem písmeniek, z ktorých museli poskladať názov príbehu z knihy Veľká kniha strachu. Slovo ,,vyvrheľ“ bolo zároveň názvom druhého prečítaného príbehu, ktorý zopár deťom navodil husiu kožu a niektorí sa priznali, že aj vo vyhriatej knižnici im prebehol mráz po chrbte.

Na rozohriatie im ,,teta čertica“ priniesla sladké ,,červíky“, ktoré našla v stenách čoraz strašidelnejšieho zámku s menom KIS. Už zostávalo len rozlúsknuť krátke úlohy z hry Biele historky. Deti úlohy veľmi šikovne zvládli a mohlo sa ísť do hlbín sídla strašidiel. V skupinke a „potichu“, aby nezobudili nejaké strašidlá, zišli do najhlbšej katakomby KIS. Zrazu, na konci dlhej miestnosti, sa ozvalo strašidelné hukotanie. Najmä dievčatá začali kričať od strachu a boli pripravené bežať ohnivou čiarou

do knižnice. Zrazu sa im zjavil veľký duch, už dlho sužujúci ostatné príšery tejto budovy! Našťastie, z ducha sa stal jeden zo spoluorganizátorov – Martin Lukáč. Keď sa všetci upokojili, išli sa pobaliť do knižnice, aby mohli postupne odchádzať pred kultúrny dom, odkiaľ si ich už vyzdvihli rodičia. Veľká vďaka patrí pani knihovníčke Silvii Mišúnovej i pani učiteľke Zuzane Kapcovej za príjemný zážitok našich šiestakov a samozrejme všetkým zúčastneným deťom, pretože bez ich snahy by sme takúto akciu nemohli zorganizovať.

Martin Lukáč a Silvia Mišunová

Intenzívne pracuje s čitateľmi, hlavne s deťmi, spolupracuje s Materským centrom Adamko, s deťmi pripravuje rôzne hry, súťaže, či už literárne, alebo výtvarné, usporadúva hodiny hlasného čítania, organizuje Noc s Andersenom, neustále má nové nápady a čitatelia ju majú radi. Úzko spolupracuje aj s MŠ a ZŠ v Šenkviciach. Je s ňou výborná spolupráca a vo vždy upratanej a vyzdobenej knižnici sa každý cíti dobre. O jej výbornej práci svedčia aj výsledky každoročnej štatistiky za knižnicu G. Kolinoviča. Pani Mišunová je otvorená pomáhať aj ostatným, ako vzorovú knižnicu ju chodia navštevovať kolegyne knihovníčky z Vištuka, Častej, Svätého Jura a podobne.

Kto sa na ňu obráti s prosbou, tomu určite pomôže.

Rok 2012 v Obecnej knižnici JANUÁR Dialogizované čítanie v školskom klube spojené s workshopom – pre 1. – 2. ročník, čítanie s porozumením spojené s úlohami z textu pre MŠ Záhradná, dopoludnie s ľudovou rozprávkou – 3. ročník ZŠ, čítanie pre najmenších.

JÚN Dialogizované čítanie v školskom klube spojené s workshopom, čítanie s porozumením spojené s úlohami z textu pre MŠ Záhradná, “My už vieme čítať” – literárna výchova pre 1. ročník, čítanie pre najmenších.

FEBRUÁR Literárny milionár pre 7. ročník ZŠ, čítanie s porozumením spojené z úlohami z textu pre MŠ Horná, dialogizované čítanie v školskom klube spojené s workshopom, čítanie pre najmenších.

SEPTEMBER Čítanie pre najmenších na Dni otvorených dverí v MC Adamko, dialogizované čítanie v školskom klube spojené s workshopom, čítanie s porozumením spojené s úlohami z textu pre MŠ Záhradná, čítanie pre najmenších.

MAREC Informačná výchova + zážitkové čítanie – pre 1. – 4. ročník ZŠ a pre MŠ Horná a Záhradná, informačná výchova + literárne PEXESO – 6. ročník, čítanie pre najmenších, Noc s Andersenom – pre 4. ročník.

APRÍL Dialogizované čítanie v školskom klube spojené s workshopom, čítanie s porozumením spojené s úlohami z textu pre MŠ Záhradná, čítanie pre najmenších.

MÁJ Dialogizované čítanie v školskom klube spojené s workshopom, čítanie s porozumením spojené s úlohami z textu pre MŠ Horná, čitateľský maratón v ZŠ Vinohradská (zúčastnených 105 detí), dopoludnie s ľudovou povesťou – pre 5. ročník, čítanie pre najmenších.

Želala by som si, aby v knižnici pracovala veľmi dlho, lebo je tam organizácia a poriadok a vidno, že ju táto práca baví a napĺňa.

PhDr. Katarína Benciová zástupkyňa riaditeľky a vedúca Oddelenia metodiky a koordinácie Malokarpatská knižnica Pezinok

Burza kníh v Obecnej knižnici POKRAČUJE

OKTÓBER Zážitkové čítanie pre 3. ročník, čítanie s porozumením spojené s úlohami z textu pre MŠ Horná, dialogizované čítanie v školskom klube spojené s workshopom.

NOVEMBER Čítanie s porozumením spojené s úlohami z textu pre MŠ Záhradná, Večerníčkové čítanie, dialogizované čítanie v školskom klube spojené s workshopom, čítanie pre najmenších, Strašidelné čítanie – pre 6. ročník.

DECEMBER Čítanie s porozumením spojené s úlohami z textu pre MŠ Horná, Večerníčkové čítanie, dialogizované čítanie v školskom klube spojené s workshopom.

Knižnici želáme veľa podobných zaujímavých podujatí a čo najviac spokojných čitateľov aj v roku 2013.

Kúpou knihy podporíte Obecnú knižnicu.

STRANA 18

STRANA 19

Rubrika: Žijú medzi nami EVA BRAUNOVÁ prvá šéfredaktorka časopisu Šenkvičan akoby ľudia a organizácie neboli pripravení na to, že o svojej činnosti majú informovať aj širšiu verejnosť. Dve volebné obdobia som pôsobila v Obecnom zastupiteľstve, no keď som z obecnej

Nuž, nepochybne veľa vecí sa za uplynulú dekádu zmenilo, niektoré však zrejme ešte dlho zostanú časom nedotknuté.

Raz bolo informácií viac, inokedy menej, spravidla

AKO SA ROBIA NOVINY ?

Rok 2012 nie je v živote Šenkvičana ničím významný ani prelomový. To však nie je prekážkou, aby sme vám priblížili ako sa tvoria noviny a koľko práce je za ich prípravou, až kým sa dostanú do vašich poštových schránok. A kto by o tom vedel viac ako človek, ktorý stál pri zrode našich obecných novín a pripravoval pre vás aktuálne informácie zo života Šenkvíc celých 12 rokov?

Ing. Eva Braunová zažila rôzne zmeny, nielen obsahové, či personálne, ale najmä technické, ktoré výrazne menili a ovplyvňovali celý proces prípravy novín.

V roku 1994 sa vtedajšie vedenie obce spolu s obecným zastupiteľstvom dohodlo na vydávaní novín, keďže Šenkvice v tom čase vlastné noviny ešte nemali. Pritom obecné noviny už vydávali nielen niektoré bratislavské mestské časti, či Modra a Pezinok, ale aj okolité, oveľa menšie obce. „Začínali sme na kolene, od nuly. Neboli ľudia, neboli peniaze. Zozbierali sme si noviny okolitých miest a dedín, kde už fungovali, porovnávali sme a vymýšľali. Názov, štruktúru, obsah... Začiatky boli veru ťažké.“, otvorila náš rozhovor pani Braunová, na ktorej pleciach boli po celé desaťročie formovanie, príprava a hlavne všetka zodpovednosť za vydanie každého čísla. A že to bola a stále je náročná úloha, vie snáď len ona a zopár jednotlivcov, ktorí jej pomáhali. Samozrejme všetci po práci, vo svojom voľnom čase. „Nerobilo sa nám dobre, nebolo dostatok materiálov. Zo začiatku

politiky odišla, stratila som priamy kontakt s dianím v obci. Bola som odkázaná len na zasadnutia redakčnej rady pred tým, ako vyšlo každé číslo.

Aktívne pracovalo málo ľudí. Nedá mi však nespomenúť výbornú spoluprácu s pani Evkou Lupovou a pánom J. M. Dubovským, ktorých pomoc veľmi oceňujem. V začiatkoch mali ľudia obavy, že snáď nie sú povolaní na to, aby písali a prispievali do novín. Až keď sa objavili prví odvážlivci, osmelili sa aj ďalší. V prvých rokoch nosili materiály na obecný úrad a trvalo aj niekoľko dní, kým sa to dostalo ku mne.“, pokračovala v rozprávaní pani Braunová.

však Šenkvičan vychádzal na ôsmych stranách v štvrťročnej periodicite. Príležitostne bol rozsah väčší, keď bolo viac materiálov alebo k sviatkom.

Najskôr noviny vychádzali čiernobielo, až neskôr sa pridala doplnková farba, ale vyberala sa vždy len zo základnej škály, čo bolo lacnejšie. A aké ďalšie úskalia vo svojich začiatkoch prekonávali?

Spomína pani Braunová: „Všetky rukopisy som v tej dobe dostávala na papieri. Ja som ich upravila a v tlačiarni ich prepisovali. Až potom sme robili veľké korektúry, takže sa stalo, že často pracovníci tlačiarne niečo zle prečítali alebo nesprávne pochopili. Až keď sa rozšírili počítače

a dostali sa konečne aj na obecný úrad, pracovníci úradu podklady prepísali a odovzdávali na diskete. To už boli korektúry oveľa prijateľnejšie, počítače mnohé uľahčili. Napriek tomu stále nepomáhali tak, ako dnes. Keďže sme nemali grafického redaktora, aký býval vo veľkých novinách a časopisoch, musela som robiť tzv. zrkadlo, čiže som na dvojhárok presne zakresľovala rozloženie strany – titulky, umiestnenie textov a obrázkov.

A takto som zakreslila všetky strany. Spraviť zrkadlo trvalo niekedy aj dva dni. Zalamoval podľa mojej predlohy grafik v tlačiarni. Tlačili sme na menej kvalitnom papieri, lebo bol cenovo prístupnejší, aj samotná tlač bola často zlá, šedivá.“ Klobúk dolu, ešte že tieto časy sú už za nami!

V dnešnej „rozmaznanej“ dobe e-mailov, facebooku a prepracovaných grafických programov si niečo takéto nevieme ani predstaviť. Keď si pomyslím, že napriek informačným časom a vyspelým technológiám je príprava obecného štvrťročníka stále náročná, a kým sa noviny dostanú k čitateľovi, musíme zvládnuť viac ako mesačnú intenzívnu prípravnú fázu, skláňam sa pred ľuďmi, ktorí fungovali bez počítačov a internetu. „Príprava celého čísla trvala viac ako mesiac a keď Šenkvičan niekedy vychádzal aj viac ako štyrikrát za rok, bolo to naozaj náročné. Manžel vozil materiály do tlačiarne do Bratislavy, chodil pre vytlačené podklady, urobili sme korektúry, ktoré opäť osobne odviezol do tlačiarne, a to všetko na našom súkromnom aute. Vydávať noviny šesťkrát za rok by sme už časovo nezvládli. Časopis som robila po práci, prišla som večer domov z Bratislavy z redakcie a tá istá práca ma potom čakala aj doma dlho do noci. Na úkor voľného času, rodiny a iných povinností.“ Veru, nie všetko vyrieši technologický pokrok. Sú veci, ktoré sa jednoducho nezmenia, ani keď máte k dispozícii to najlepšie vybavenie a doba výrazne pokročila. Korektúry, dolaďovanie grafických detailov, „napratanie“ čo najviac informácií do obmedzeného priestoru si vyžadujú svoj čas. A práca redaktora v obecných novinách (pokiaľ samozrejme nepracuje vo väčšom meste

a netvorí mesačník alebo týždenník) nie je a nikdy ani nebola prácou na plný pracovný úväzok. Vždy ju treba zvládnuť, až keď si odkrútite pracovnú dobu vo svojom „normálnom“ zamestnaní. Po večeroch, nociach či víkendoch. Našťastie, vôňa čerstvej tlačiarenskej farby a pocit, keď svoj „výtvor“ prvýkrát listujete, zostanú pre každého redaktora rovnako „magické“ aj napriek obrovskému deficitu času, ná-

roč nému zháňaniu informácií, či nezastaviteľnej internetovej globalizácii a technickému vývoju. To, že obec mala v pani Braunovej odborníčku na slo- vo vzatú, je nepochybné. „Redaktorskú prácu som robila po celý svoj profesionálny život. Vyštudovala som Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Začínala som vo vydavateľstve Príroda, kde som zotrvala dvadsať rokov, z toho trinásť rokov som bola šéfredaktorka časopisu Záhradkár. Potom prevzal vydávanie časopisu Slovenský zväz záhradkárov, kde som pracovala dva roky, a nakoniec získala vydavateľské oprávnenie SPOLOČNOSŤ 7PLUS, kde som v časopise odpracovala ďalších vyše dvadsať rokov. Odkiaľ som ako šéfredaktorka odišla do dôchodku. S redakciou Záhradkára spolupracujem doteraz, revidujem a upravujem pre nich niektoré články.“

Prácu v Šenkvičanovi ukončila pani Braunová v roku 2006. „Bola som už unavená. Bolo to celé časovo náročné. Mnohé akcie sa konali skoro popoludní, keď ja som bola ešte v práci. Nemohla som sa ich zúčastňovať, nemal ani kto robiť fotografie. Ak chcete robiť dobré obecné noviny, musíte poznať miestne reálie a vzťahy, miestnych ľudí, chodiť medzi nich, zúčastňovať sa života v obci a nie robiť od stola, tak ako sa žiaľ mnohé noviny a časopisy robia dnes. Je to neosobné a nie je to v poriadku.“ A na záver ešte pohľad odborníčky na zmeny v jej profesii. Keď sa pozornejšie začítate do niektorých súčasných novín, či časopisov, určite dáte jej slovám za pravdu. Prečo sa na jednej strane mnohé mení k lepšiemu, no na druhej strane sa stávame povrchnejšími, ľahostajnejšími a neodbornými amatérmi? „

V redakcii som pracovala viac ako štyridsať rokov. Keď som nastúpila, museli sme pravidelne absolvovať rôzne prednášky a neustále sa vzdelávať, lebo nám, aj vydavateľom záležalo na kvalitatívnej úrovni výstupov našej práce. Chodila som na kurzy odbornej terminológie, jazykové kurzy, školili nás jazykovedci z Jazykovedného ústavu, odborníci v novinárskej oblasti na terajšom Slovenskom syndikáte novinárov. Voľakedy boli vydavateľstvá špecializované. Napríklad v Prírode sme vydávali všetko s poľnohospodárskou tematikou – počnúc učebnicami, odbornou literatúrou pre záhradníkov a záhradkárov, až po časopisy.

Boli sme odborníkmi v jednej oblasti. Dnes nič také neexistuje, každý vydáva čo chce, píše aj o tom, o čom nemá dostatok informácií a hlavne nemá odborne zdatných redaktorov. V textoch sa vyskytujú čechizmy, spisovná slovenčina mnohým nič nehovorí.“ Žiaľ. Nuž, ale keď to dnešnému masovému čitateľovi stačí, čo s tým?

Za rozhovor ďakuje Zuzana Somorovská

STRANA 20

Školská Katarínska zábava Tak ako aj po iné roky, i tento rok Rada rodičov pri Základnej škole zorganizovala tradičnú školskú zábavu, tento krát „Katarínsku“.

V sobotu, 24. 11. 2012 sa prišli zabaviť a zatancovať si pri dobrej hudbe rodičia a priatelia školy.

V príjemne a vkusne vyzdobenom prostredí školy nikomu nevadilo, že „neplesá“ v luxusnej sále. Veď všetci prišli na „školskú zábavu“.

V kultúrnom programe sa predstavili žiačky Základnej školy Betka Godovičová a Petra Červenková hrou na husliach a gitare. Členky skupiny ADT Crew pod vedením „Kubesa“ zase ukázali ako vedia tancovať. A potom už tancovali a spievali do rána len dospelí.

STRANA 21 O polnoci sa samozrejme losovala tombola. Bola bohatá, vďaka štedrým sponzorom, ktorí prispeli do tomboly množstvom rôznych cien a poukážok.

Tí, čo mali šťastie, sa tešili z výhier. Avšak verím, že i tí, čo nevyhrali, odchádzali zo zábavy s dobrým pocitom. Veď svojou účasťou a míňaním peňazí za tombolové lístky prispeli na dobrú vec. Zo zisku bude vynovené školské ihrisko novými preliezačkami.

Touto cestou ďakujem všetkým, ktorí pomáhali pri príprave zábavy, všetkým, ktorí zabezpečili samotný priebeh zábavy a všetkým sponzorom, ktorí nás podporili.

Už teraz Vás srdečne pozývame na školskú zábavu v budúcom roku.

Martina Grancová Predseda Rady rodičov

Infošky zo škôlky Čerešničky z Cerového V elokovanej triede MŠ na Záhradnej ulici mali naše „Čerešničky“ viacero aktivít. V októbri to bola tekvičková slávnosť, pri príležitosti ktorej deti predviedli vlastnoručne vyrobených svetlonosov. Na ich príprave sa ukázala kreativita nielen našich detí, ale samozrejme aj rodičov, ktorí veľmi radi pridali ruku k dielu. Po celý nasledujúci týždeň nás pri vstupe do škôlky každé ráno vítali vysvietené príšerky od výmyslu sveta ozdobené gumenými cukríkmi, gaštanmi a pod. Škôlkarov potešilo aj divadelné vystúpenie Slncový kôň a koncert Ide, ide muzika.

V novembri pripravili rodičia pre deti lampášikový sprievod. Deti mali obrovskú radosť zo svojich lampášikov, ktoré v tme krásne svietili a robili radosť aj nám dospelým.

Okrem toho sa v MŠ konalo divadelné predstavenie Palček a obor.

Začiatkom decembra už deti netrpezlivo očakávali Mikuláša, pre ktorého si pripravili básničku a dostali krásne balíčky. Mikuláš a jeho pomocníci anjeli, čertice a škriatok vytvorili príjemnú atmosféru a krásny zážitok pre deti.

Veľká vďaka pri organizovaní podobných akcií patrí p. učiteľkám a rodičom.

Moniky Lichancovej Tekvicová slávnosť Dňa 26. októbra 2012 sa konala v MŠ Šenkvice každoročná tekvicová slávnosť. Deti so svojimi rodičmi a pani učiteľkami sa stretli na futbalovom ihrisku, priniesli svoje vlastnoručne vyrobené zaujímavé strašidielka, zvieratká či vázičky z tekvíc alebo si sami pre seba zmajstrovali masku na slávnosť.

Infošky zo škôlky

Pani učiteľky spolu s rodičovským združením deťom pripravili rôzne súťaže, maľovanie na tvár a taktiež sa škôlkari mali možnosť povoziť na koči s poníkmi.

Nakoniec sa v sprievode presunuli na školský dvor MŠ Horná, kde tekvičky osvetlili sviečkami a vyzdobili si tak školský dvor. „Hurááá a tešíme sa na ďalšiu slááávnosť!“

Ing. Karolína Masárová

LISTÁREŇ Čas vianočný, čas spomienok...

Moji milí bývalí žiaci!

Pretože prichádza najkrajšie ročné obdobie – Vianoce, kedy sa určite každý z nás trošku pristaví a ponorí do spomienok, robím tak aj ja, pretože tie moje patria práve Vám.

Chcem sa Vám všetkým zo srdca poďakovať za pozvania na stretnutia, ktoré majú pre mňa veľkú cenu.

A že sa stretávame aj po mnohých rokoch je dôkazom toho, že sme sa aj dačo naučili. Pamätám si veľmi dobre, keď sa robili prijímacie skúšky, ktoré nebývali až také ľahké a ich spätná väzba znela: „Prijatý (-á)“. To bola krásna odmena!

Spomínam však aj na chvíle oddychu, na naše spoločné výlety či exkurzie, pričom sme spoznávali nielen naše krásne Slovensko, ale aj blízku Moravu a Čechy, ba zatúlali sme sa aj do Poľska, do Krakova, obdivovali sme jeho krásy a historický Wavel.

No nebolo núdze ani o kultúrne programy, tých bývalo vždy najviac.

Vaši rodičia boli na Vás pyšní, čo všetko ste dokázali. Chválou nešetrila naša dedina a sála bývala vždy plná.

Nedá mi však nespomenúť ani to, že ste si boli rovní aj ako paralelky, že ste si vždy dobre rozumeli, vzá-

jomne ste spolu krásne vychádzali.

A aj za toto chcem poďakovať hlavne svojim dobrým a milým kolegyniam – Vincke Pobieckej a Evke Baričičovej, s ktorými sme veľmi často kráčali ako „trojka A, B, C“ bez akýchkoľvek problémov. Chválou na Vás nešetrili nikde, kam sme prišli.

A ešte Vám chcem povedať to najdôležitejšie!

Všetky Vaše spoločné stretnutia sa začínajú tam, kde chodíte klásť kvety a zapaľovať sviečky – na cintoríne. Tam kde ležia Vaši bývalí spolužiaci a naši žiaci, naše „školské deti“, ako sme Vás volali. A preto ste ostali v našich srdciach navždy.

V závere sa chcem poďakovať Vašim rodičom, ktorí Vás takto vychovali, takže my sme už len dotvárali to, čomu oni položili pevné základy!

Milé „naše deti“! Keď už zakrátko budete stáť pri vianočnom stromčeku a cítiť jeho vôňu, spomeňte si na všetkých, ktorí Vás majú radi a ktorých máte radi Vy, pretože až potom môže zaznieť: „Tichá noc, svätá noc...“ S vďakou Vaša bývalá učiteľka a triedna učiteľka Cecília Kupkovičová

Mikulášska akcia V stredu, 5. decembra 2012 o 17.00 hod. sa konalo v sále KIS privítanie Mikuláša pre všetky deti Šenkvíc.

Bol to deň pred sviatkom sv. Mikuláša, ktorý patrí k najočakávanejších sviatkom v roku pre deti, starostlivo si pripravujúce svoje čižmičky, aby si v nich našli sladké dobroty.

Pred príchodom Mikuláša sa najprv deťom v programe predstavili ADT crew junior Šenkvice, po nich vystúpili deti z MŠ Šenkvice.

Krásnu vianočnú atmosféru vytvorili svojim spevom a tancom aj deti z folklórneho krúžku Šenkvičárik pri ZŠ Šenkvice.

Skupinu anjelov a čertov na pódiu nakoniec vystriedal vytúžený Mikuláš, ktorý spoločne s deťmi

rozsvietil vianočný stromček na námestí. No a samozrejme každé dieťa od neho za pomoc dostalo sladkú odmenu.

ADT crew junior Šenkvice Vám touto cestou ďakuje za podporu a priazeň.

Prajeme „Veselé Vianoce!“ a tešíme sa na stretnutia a vystúpenia v novom roku 2013.

STRANA 22

Varenie „zelňačky“ vo Veľkých Bíloviciach V sobotu, 24. novembra 2011, už o pol siedmej ráno, vyrážal autobus spred Obecného domu Šenkvice a cieľ bol jasný – Veľké Bílovice.

Atmosféra v autobuse bola veľmi srdečná, zišli sa členovia Spolku vinohradníkov a vinárov a Country skupiny Samorast, ktorí reprezentovali Šenkvice vo varení kapustnice, ale aj zástupcovia obce, KISu a ďalší občania, poslanci a členovia komisií.

Na hlavnom bílovickom námestí – Námestí osloboditeľov už boli rozložené stánky a kotle, kapustnica podľa vlastných receptov sa začala variť. Hneď z rána, po privítaní zamestnancami mesta a starostkou – pani Máriou Vlkovou, bolo na celom námestí cítiť tradičnú a typickú vôňu Vianoc – vôňu klobásy a kapusty.

Pravú slovenskú (alebo šenkvickú) kapustnicu varili naše dve reprezentačné družstvá – Spolok vinohradníkov a vinárov Šenkvice a Country skupina Samorast.

Od začiatku to našinci nemali ľahké, mali veľkú konkurenciu a dokonca aj slovenskú – družstvo z Malaciek a družstvo zo Svätého Jura.

Postupne sa námestie začalo zapĺňať, návštevníkov lákala chuť výbornej kapustnice (zelňačky).

Ten, kto nechcel celý čas sledovať usilovných súťažiacich, mohol sa prejsť uličkou so stánkami remeselníkov a obdivovať nielen krásne adventné vence, vytvorené pomocou rôznych originálnych ozdôb, ale už aj na pohľad lákavé koláče budmerických gazdiniek, či vyrezávané kuchynské pomôcky a perníky. Samozrejme, všetko bolo na predaj. Pred dvanástou hodinou moderátor programu vyzval súťažiace družstvá o zaslanie vzoriek kapustnice na ochutnávku odbornej komisii.

A po dvanástej sa mohlo predávať!

Podľa počtu záujemcov v ten deň v Bíloviciach nikto nevaril obed, všetci sa zišli na námestí, kde sa

mohli nielen najesť, ale aj stretnúť s priateľmi a známymi a zažiť neopakovateľné „skladanie“ 42 metrového mája, postaveného v septembri počas bílovických hodov. Šenkvičania navštívili aj Mestské vlastivedné múzeum, kde bola nainštalovaná výstava vianočných betlehemov. Po jej prehliadke sme sa vrátili na námestie na vyhodnotenie súťaže. Starostka konštatovala, že súťaže sa zúčastnilo 24 družstiev a jednu z hlavných cien – druhé miesto – obsadili členovia country skupiny Samorast, k čomu im úprimne blahoželáme.

Po rozlúčke s bílovickými priateľmi sme sa plní pozitívnych zážitkov a dojmov vrátili z tejto kultúrnej Mekky Moravy k nám domov, do slovenských Šenkvíc.

bol výborný, ale tajne dúfame, zisk tohto ocenenia ovplyvnil aj „imidž“ našich súťažiacich, ktorý pripravili zamestnanci KISu. Srdečne vinárom blahoželáme a ďakujeme za reprezentáciu obce.

F. Šarmírová

Úprimná vďaka patrí všetkým členom súboru Mladosť a Šenkvickej muziky za túto krásnu reprezentáciu Šenkvíc.

ŠTB známa – neznáma

Martin Lukáč

Jablkové hodovanie Bratislavský samosprávny kraj spoločne s MOS Modra a viacerými mestami nášho kraja zorganizovali 13. októbra 2012 ďalší ročník úspešného podujatia „Jablkové hodovanie“. Pravidelne býva jeho súčasťou aj „Strunobranie“ – festival folkovej a country hudby. Teší nás, že naša country skupina SAMORAST sa už po tretí krát zúčastnila tohto festivalu. „Záver prehliadky patril skupine Samorast, ktorá nám predviedla ľudovú country trampskú zábavu.

Treba oceniť tú pozitívnu energiu, ktorá sa šíri pri ich produkcii z pódia“, napísal o ich vystúpení časopis Vidiečan.

My im srdečne ďakujeme za reprezentáciu Šenkvíc.

F. Šarmírová

„DÔLEŽITÁ PRÍSADA GULÁŠU? KORKOVÉ ZÁTKY.“, napísal „Břeclavský denník“ o vinárskom guláši Pálavský gulášfest v Mikulove slávil 20. októbra už svoje šieste narodeniny. České, maďarské, rakúske, poľské a slovenské tímy varili čertov, rybací, ovčí, zabíjačkový, inštalatérsky, jelení, ba aj guláš zlomených sŕdc. Špeciálne ingrediencie – korkové „štople“ varili v guláši iba naši šenkvickí vinári, ktorí sa tohto festivalu zúčastnili iba po druhýkrát, ale tentoraz s veľkým úspechom. Z päťdesiatich súťažných družstiev – čo je nesporne veľká konkurencia – získali nádherné tretie miesto. Veríme, že guláš

7. decembra 2012 pripravil miestny Spolok vinárov a vinohradníkov Mikulášske požehnanie mladých vín. Podmienky ovplyvňujúce vlastnosti tohtoročných vín počas celého roka vyhodnotil predseda spolku Ing. Tibor Ruman. V kultúrnom programe vystúpil FS Šenkvičárik, nové vína požehnal náš pán dekan Michal Pokopec.

F. Šarmírová

Kurz mozaikovania Už v septembri sme zverejnili ponuku rôznych kurzov, na ktoré bolo možné sa prihlásiť. Prvým uskutočneným bolo 27. októbra 2012 „mozaikovanie“ – výzdoba rôznych predmetov úlomkami kúpeľňových obkladačiek. Kurz viedla Miriam Kučerová a zúčastnilo sa ho dvanásť šikovných žien, ktoré bravúrne zvládli túto techniku a vyrobili si niekoľko zaujímavých mozaikových obrázkov a kvetináčov.

Kurz bude mať pokračovanie v januári a je možné sa ešte prihlásiť.

F. Šarmírová

9. novembra 2012 sme usporiadali zájazd do Modry na hru Radošinského naivného divadla „Hra o láske“, zúčastnilo sa 45 návštevníkov.

13. novembra 2012 sa pán Peter Fitz a pani Františka Šarmírová zúčastnili rozlúčky so zastupujúcou veľvyslankyňou Chorvátskej republiky pani Tugou Tarle, ktorá im pri príležitosti odchodu do dôchodku osobne poďakovala za výbornú spoluprácu počas uplynulých dvoch rokov.

Novým veľvyslancom Chorvátskej republiky je od 1.októbra 2012 pán Jakša Muljačič.

Témou prednášky, konanej v piatok, 30. 11. 2012 vo veľkej sále KIS bola neslávne známa, tajomstvom opradená Štátna bezpečnosť. Zaujímavú diskusiu na túto tému viedli Mg. Jerguš Sivoš, PhD. a Mgr. Ľubomír Morbacher, obaja z Ústavu pamäti národa. Prítomným porozprávali o zákulisí praktík bývalej Štátnej bezpečnosti. Pozvanie prijal aj pán Anton Malacký, ktorý bol za bývalého režimu politickým väzňom, porozprával nemilé zážitky z väzenia v Jáchymove a mnohé ďalšie strasti jeho života.

V závere večera si prítomní pozreli film „Voľne žijúca mládež“. Je to výpoveď speváka Zóny A, Petra Schredla Koňýka o jeho spolupráci s ŠtB. Film zachytáva pokus totalitného režimu kontrolovať súkromný život mládeže.

Petra Javorková

Spomienkový country večer

V skratke z KISu 27. októbra 2012 pripravili mamičky z MC Adamko burzu hračiek a detského oblečenia.

V ten istý deň sme navštívili družobné mesto Veľké Bílovice, kde náš folklórny súbor Mladosť účinkoval v spoločnom programe so slováckym krúžkom „Hrozen“ z Bílovic. Naši folkloristi si pripravili excelentný program, v ktorom v dvoch tanečných blokoch predstavili piesne a zvyky našich predkov. Medzi nimi nechýbal známy SOTYŠ, ŽIDOFKA, či ŠIRÁKOVÝ TANEC. V rezkom tempe zatancovali čardáš SEDZÍ MACI, ACH MAMENKA či TANCUJ, TANCUJ a pridali aj dva tance z okolia Čierneho Balogu.

Záver podujatia patril spoločnému vystúpeniu všetkých účinkujúcich – dve hudby a dva folklórne súbory zahrali a zaspievali spoločnú pieseň, ku ktorej sa pridali aj vďační a spokojní diváci.

Človekom, ktorý okolo seba šíril pohodu, úsmev a dobrú náladu.

Správa o tom, že spevák šenkvickej country skupiny Samorast František Mezey, ktorého sme poznali pod menom KUKY, už nikdy medzi nás nepríde, nás všetkých bolestivo zasiahla.

Gitara, spev a country hudba boli jeho životom. Nerobilo mu problém prísť na akúkoľvek akciu – či to bolo pochovávanie basy, hodové vystúpenie, varenie kapustnice – čokoľvek sme v obci organizovali, vždy prišiel a bez nároku na odmenu hral, spieval a prinášal dobrú náladu.

S Kukym sa dôstojne rozlúčili aj jeho najbližší kamaráti – členovia country skupiny SAMORAST, skupina SALEM z Pezinka, skupina BKR z Cífera, mnohí priatelia zo Senca, Modry a trampi, s ktorými sa dlhé roky stretával.

Spomienkový country večer v nedeľu, 11. novembra 2012 v Šenkviciach bol dojemným stretnutím, na ktorom odzneli Kukyho najobľúbenejšie piesne z úst jeho kamarátov. Ďakujeme Ti, KUKY, za radosť, ktorú si všetkým prinášal svojou hrou a spevom.

KIS Šenkvice

Spomínali sme Pietnu spomienku pri príležitosti Pamiatky zosnulých pripravili na dolnom cintoríne 1.novembra 2012 Farský úrad, Kultúrne a informačné stredisko a Obecný úrad v Šenkviciach za účasti pána farára vdp. Michala Pokopca, starostu Petra Fitza, zástupcu Petra Červenku a vedúcej KIS Františky Šarmírovej.

V modlitbách a príhovoroch zneli slová úcty a vďaky k tým, ktorí nás opustili v tomto roku. Spomínali sme na dobré a starostlivé mamy, otcov, starých rodičov, susedov, priateľov a známych, všetkých, ktorí zostávajú navždy v našich srdciach.

Pietny akt sprevádzala dychová hudba Šenkvičanka.

KIS Šenkvice

Návšteva z krajiny Spievankovo Už nikdy nezaznie pri ohni jeho hlas, jeho gitara navždy onemela.

Tá gitara, ktorá ho sprevádzala celým jeho životom, ktorá bola jeho neoddeliteľnou súčasťou rovnako ako jeho povestný klobúk, ktorý z neho robil prototyp tuláka so zlatým srdcom.

My sme dvaja kamaráti..... za tónov tejto známej pesničky prišli na šenkvické pódium Mária Podhradská a Richard Čanaky, medzi deťmi známejší ako Spievanka a Zahrajko.

Privítali sme ich 18. novembra 2012 a pripravené boli hneď dva koncerty, nakoľko v predchádzajúcom

termíne – v marci – sme neuspokojili všetkých záujemcov.

Niektorých malých „odvážlivcov“ sme na chvíľu prichýlili v MC Adamko, aby sa po rozptýlení mohli vrátiť do sály, kde ich čakala Rafaela Stonožka, Vlk a kozliatka a ďalšie ich obľúbené piesne, ktoré nechýbajú v žiadnej rodine, kde majú malé deti.

Aj napriek dvom odohratým koncertom sme nevyhoveli všetkým, ktorí si chceli naživo pozrieť Spievanku a Zahrajka. Preto pripravujeme

v druhom polroku 2013 ďalší koncert. Sledujte stránku www.senkvice.org, z ktorej sa dozviete podrobnosti.

Petra Javorková

Rozprávočky kvapky Danky ‚,Rozprávka má veľkú moc – otvára nám dvere do nádherného sveta fantázie, ktorá nepozná hraníc.

Už po stáročia oslovuje všetky vekové kategórie, každý z nás v nej nájde to, čo hľadá – spravodlivé potrestanie tých, ktorí si to zaslúžia, priateľstvo a lásku – dva určite najkrajšie city, bez ktorých si náš život ani nevieme predstaviť. Len rozprávka má v sebe tú moc, ktorá nám dovolí rozprávať sa napríklad s prechladnutým snehuliačikom, dozvedieť sa o problémoch slepého črievka.

Veríme, že vás pobaví aj malá snehová vločka, ktorej, čuduj sa svete, mrzne zadoček, a že sa radi zoznámite s ufrflaným chrústom a malou lienkou, ktorá má naozaj, ale naozaj veľký problém.“ Týmito slovami som sa 7. novembra 2008 prihovorila všetkým tým, ktorí prišli na krst rozprávkovej knižky Rozprávočky kvapky Janky. Aby sa naša knižka mohla vybrať pokojne do sveta, potrebovala svojich krstných rodičov. Boli nimi tí, ktorí ako prví počúvali príbehy našich malých hrdinov – moji vnuci Danko a Paťko.

Od tohto dňa uplynulo už zopár rôčkov. Danko s Paťkom podrástli a do našej rodiny pribudli ďalší malí

INFORMUJE

INFORMUJE

STRANA 23

členovia – Majko a Veronika. A tak bolo treba napísať pokračovanie týchto pekných rozprávkových príbehov. Kto iný sa mal stať rozprávačom nových príbehov ako naša Danka, moja neter, ktorá s Jankou tvorí nerozlučný pár, je jej dvojičkou. Druhá knižka vyšla vďaka vydavateľstvu Daxe pod vedením PhDr. Danuše Faktorovej a sponzorom – firme Tempest a pánovi Františkovi Vitálošovi z firmy Vitalos s.r.o.

A takmer presne o štyri roky – 13. novembra 2012 – sme sa opäť stretli v Šenkviciach, odkiaľ sme symbolicky poslali všetkým deťom aj túto ďalšiu knižočku, veríme, že sa im bude páčiť aspoň tak, ako tá prvá.

Veľmi nás potešili aj krásne kresbičky, ktoré nakreslili deti zo Základnej školy v Šenkviciach. Tri najkrajšie z nich ocenila ilustrátorka knihy Janka Dallosová.

Bola to veľmi milé popoludnie, za organizáciu ktorého by som sa chcela zo srdca poďakovať Mgr. Františke Šarmírovej, pánu starostovi Šenkvíc Mgr. Petrovi Fitzovi a všetkým účinkujúcim – folklórnemu súboru Šenkvičárik, skupine Samorast a speváčkam Danke a Stanke.

Svetlo sveta mohla aj vďaka nim uzrieť naša rozprávková knižka.

Vydala sa na dlhú púť za svojimi čitateľmi. Všetci sme jej spoločne popriali šťastnú cestu.

A. Varadinová – autorka

STRANA 24 Posedenie jubilantov so starostom obce

Dňa 21. októbra 2012 sa vo veľkej sále nášho Kultúrneho a informačného strediska (KIS) uskutočnilo milé a príjemné podujatie s názvom Posedenie jubilantov so starostom obce. Niektorí z prichádzajúcich oslávencov sa po zvítaní s ostatnými seniormi rozhodli prezrieť si zaujímavú expozíciu vtedy hosťujúcej výstavy obrazov JUDr. Aleny Polakovičovej a Kvetoslavy Turanskej. Slávnosti sa zúčastnilo tridsať šenkvických jubilantov, atmosféra bola veľmi srdečná. Po privítaní hostí vedúcou KIS-u, Mgr. Františkou Šarmírovou, predstavila pracovníčka matriky pani Emília Figurová jubilantov, ktorí v tomto roku oslávili 80, 85, 90 a viac rokov. Starosta obce, Mgr. Peter Fitz v príhovore vyzdvihol ich celoživotné dielo v prospech svojich rodín a celej obce a zablahoželal im k vzácnym životným jubileám.

Najstaršou občiankou Šenkvíc je pani Rozália Bočková, ktorá sa 17.12. 2012 dožíva krásnych 99 rokov. V kultúrnom programe vystúpili deti z detského folklórneho súboru Šenkvičárik. Ich tance a piesne pripomenuli prítomným časy mladosti. Súbor vedú pani učiteľky Soňa Mifková a Mária Figurová, na akordeóne sprevádza pán učiteľ Jozef Legáth. Pri zápise oslávencov do „Pamätnej knihy obce“ spojenom s odovzdaním pamätného listu a malej pozornosti, pomohli pánu starostovi zástupca starostu Peter Červenka, PhDr. Viliam Kukumberg a matrikárka Emília Figurová. Potom nasledoval slávnostný obed a po ňom sa rozprúdila debata medzi jubilantmi a zástupcami obce.

Opätovne chceme, aj touto formou, srdečne zablahoželať všetkým našim oslávencom a popriať im veľa zdravia, aby sme sa ešte veľa krát stretli pri oslavách ich vzácnych jubileí.

Martin Lukáč

STRANA 25 Mikuláš dorazil aj do Šenkvíc Predzvesťou najkrajších sviatkov v roku je šiesty december – sviatok svätého Mikuláša. Deň pred ním si všetky deti poctivo vyčistia a vyleštia svoje topánky, aby im Mikuláš nenechal uhlie so zemiakmi, ale ovocie a sladkosti. V predvečer tohto sviatku, v stredu 5.12. sme ho netrpezlivo čakali o 17. hodine vo veľkej sále KIS plnej detí a ich rodičov. Mikuláš však kvôli snehovej kalamite meškal, tak nám program vyplnili milé vystúpenia – najskôr to boli deti z ADT Crew, ktoré zatancovali choreografiu v hiphope, po nich sa predstavil Folklórny súbor Šenkvičárik a svojim vystúpením navodil takmer vianočnú atmosféru. Tančekom a básničkami prispeli aj detičky z MŠ a tiež žiaci deviateho ročníka ZŠ. V tento večer sa z nich stali anjeli, škriatkovia, či čerti, ktorí sprevádzali Mikuláša na jeho ceste s darčekmi. Na veľké prekvapenie prítomných sa práve v Šenkviciach stretli dokonca dvaja Mikuláši, lebo prišiel aj skutočný biskup Mikuláš, ktorý odovzdal všetkým prítomným vianočné posolstvo – v láske a pokoji prežité rodinné sviatky. Potom pozval všetky deti a ich rodičov na námestie, kde rozsvietil vianočný stromček a slávnostné osvetlenie v obci. Každé dieťa dostalo pri vychádzaní zo sály malú sladkú odmenu. Ďakujeme všetkým účinkujúcim, deťom aj pedagógom, ktorí pripravili takýto nádherný večer pre všetkých.

Martin Lukáč

Vernisáž obrazov Nory Gičinskej

V piatok, 7. decembra 2012, sa o 17. hodine vo veľkej sále KIS uskutočnila vernisáž výstavy obrazov Nory Gičinskej, mladej výtvarníčky, pochádzajúcej zo Šenkvíc. Nora Gičinská má 22 rokov, študuje učiteľstvo výtvarného umenia na Pedagogickej

fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a absolvovala už niekoľko výstav, ale toto bola jej prvá samostatná a konala sa vo veľmi priateľskej, priam až rodinnej atmosfére. Úvod programu patril mladému talentovanému gitaristovi Tadeášovi Hrozáňovi, ktorý je členom skupiny Patriot, s veľmi fundovaným hodnotením vystavených prác vystúpil kurátor výstavy PhDr. Ľuboslav MOZA a hosťom sa prihovorila aj autorka vystavených obrazov. V programe zahral a zaspieval ešte niekoľko piesní gitarista Tomáš, moderovala Mgr. Šarmírová. Obrazy s názvami ako napríklad Hnev, Apple (po slovensky Jablko), Srdce, či dokonca aj vlastný autoportrét autorky si mohli záujemcovia aj zakúpiť. Želáme autorke veľa úspechov a tvorivý elán.

Martin Lukáč

Šenkvičky Šenkvičanom pod stromček

Často si uvedomujem, koľko je v Šenkviciach múdrych a šikovných ľudí, akí sú dobrí gazdovia, tvoriví vo svojom odbore, sčítaní, scestovaní a ako s nadhľadom nazerajú na svet. Takéto osobnosti dokážu oceniť aj námahu a výkony iných.

Im skromne a vďačne podávame do rúk malú knižočku, detskú literárnu prvotinu, azda aj slovenský unikát, nazvanú ŠENKVIČKY. Napísali ju 3 deti, vtedy vo veku 8 a 9 rokov, Miško a Matejko Sklárovci zo Šenkvíc a Natálka Muňozová Perďochová z Madridu a tiež aj zo Šenkvíc. Ich príbehy krásne ilustrovali škôlkari z MŠ na Hornej ulici. Za pochopenie zámeru takejto spolupráce vďačíme pani riaditeľke Mgr. Monike Khúlovej a pani učiteľke Gitke Pokojnej – Petrakovičovej.

Graficky, technicky, esteticky a vydavateľsky všetko zrealizoval Ing. Štefan Červenka. Bez jeho ochoty zdolať okrem toho aj časovú tieseň by nebolo nič! Zostavovateľkou, manažérom a režisérom v pozadí bola babka Anička (Dr. Anna Perďochová – Sklárová).

Knižka bola s úspechom prijatá na všetkých úrovniach, predstavená v bloku Živá knižnica na knižnej výstave v Inchebe (8. 11. 2012) aj na konferencii na najvyššej úrovni zameranej na Rok aktívneho starnutia, trojgeneračného spolužitia a vzájomnej akceptácie. Myšlienka vzájomnej interakcie vnukov a starých rodičov v literárnej podobe zaujala ako originálny projekt aj najvyššie slovenské orgány, ktoré ho podporili sponzorsky a organizačne. Šťastnej zhode vďačíme za tento predvianočný čas, aby sa mohla dostať do našich rodín ako darček pod stromček. Úprimné detské príbehy svojou jednoduchou fabulou, úrovňou vyjadrovania, výberom jazykových prostriedkov, rozprávačským štýlom, humorom, emóciami sú zrkadlom života dnešných detí, ich myslenia a atmosféry, v ktorej vyrastajú. Hoci si to možno neuvedomujú, formujú si v podvedomí svoju identitu: kto som, odkiaľ som, kam patrím, kam sa vždy môžem vrátiť, kde ma čakajú s láskou, kde je môj domov...?

Tak sa rodí patriotizmus a vedomie vlastnej hodnoty.

Každé dieťa má určité predpoklady.

Ako ich môžeme rozvíjať, ako ho môžeme viesť, akým smerom sa bude uberať ľudsky aj profesionálne? Všetci starí rodičia majú na tomto poli široké možnosti, ak majú vôľu odovzdávať zo svojich múdrostí a životných skúseností tým najmladším.

Okrem takýchto „starorodičovských asociácií“, ktoré môže vyvolať náš malý vydavateľský počin, tu predkladané detské príbehy môžu poslúžiť i „mladším kolegom“ na praktické účely: na nácvik techniky čítania, sú iné ako v čítanke, na vnímanie pravopisu vo vetných celkoch alebo ako ukážka slohových kompozícií s podnadpisom: rozprávanie, opis, úvaha, charakteristika... Fantázii sa medze nekladú ani na ich farebné výtvarné premeny. Svojou ľahkosťou a zaujímavosťou sú dobrým materiálom tiež na štúdium slovenčiny ako cudzieho jazyka alebo pre zahraničných Slovákov.

Potešíme sa, keď táto detská prvotina, ktorá vás čaká na šenkvických vianočných trhoch a v Dome kultúry, prinesie radosť do rodín a bude prijatá s takou empatiou, s akou láskou sme ju tvorili.

Dr. Anna Perďochová – Sklárová

„potulky históriou Šenkvíc“ Strava človeka je pestrá. Pochádza nielen z rastlinnej, ale aj zo živočíšnej výroby. Živočíšna výroba, dá sa povedať, závisí od rastlinnej. Dôvod napadne hneď všetkých – zvieratá musia byť kŕmené a zvyčajne sú ich krmivom obilniny, strukoviny a podobne.

Píše sa rok 1960 a na šenkvickom JRD je rok, ako každý iný – pokračuje sa v pestovaní obilnín, chovaní zvierat a iných poľnohospodárskych prácach.

Na JRD sa v tomto roku chovalo 473 kusov hovädzieho dobytka, z toho 168 kráv, ošípaných bolo 944, z toho prasníc 120, chovali sa taktiež kone, v počte 33 kusov a sliepky nosnice v počte 1 909 kusov. Okrem týchto zvierat, bol chov zameraný na sliepky, kačice a morky. Individuálni, respektíve súkromní chovatelia chovali sliepky, králiky, kačice a kozy. Niektorí členovia JRD chovali na záhumienkoch ešte kravy a ošípané. Teraz sa zamerajme na poľnú zver. Čaníkovský chotár bol rozmanitý nielen z hľadiska flóry, ale aj fauny.

V háji sa vyskytovala srnčia zver, líšky, jazvece, zajace a z vtákov – bažanty.

Z drobných sťahovavých vtákov tu žili kukučky a sláviky. Polia zas obývali drobné druhy zvierat – jež, lasica, tchor, syseľ, škrečok, zajac, hraboš poľný. Najviac rozšírené boli ježe a hraboše. Z vtáctva sa vo Veľkých i Malých Čaníkovciach vyskytoval strnad obecný, žlna, hrdlička. Ako kronikár uvádza, hrdličky sa po druhej svetovej vojne veľmi rozmnožili, mohli ste ich nájsť aj

Diel štvrtý

v záhradách za domami. Naproti tomu však poriadne klesol stav populácie stehlíkov, následkom odchytu.

O dobrý stav lovnej zveri a ničenie škodnej zveri sa staral takzvaný ,,Poľovnícky ochranný spolok“, ktorý v roku 1960 mal štrnásť členov. Okrem už spomenutých činností poľovníckeho združenia boli poľovníci povinní počas zimy kŕmiť lovnú zver, najmä jarabice. Problémom v tomto roku bol hromadný úhyn jarabíc, ktoré umierali v dôsledku nočných orieb traktormi a kvôli aplikáciám chemických postrekových látok. Okrem jarabíc kvôli rovnakým príčinám umierali aj zajace. Srnčej zveri bolo málo kvôli prebiehajúcim stavebným prácam v lese, čím bola rušená. Zo živočíšnej ríše hmyzu sa v chotári vyskytovali všetky bežné druhy. Z chrobákov bol bohato rozmnožený chrúst, ktorý sa však údajne od roku 1953 ,,takmer neobjavil“. V povojnových rokoch sa však objavil nový nebezpečný škodca – pásavka zemiaková, ľudovo prezývaná ,,mandelínka“. Obyvatelia Čaníkoviec sa proti nej rozhodli bojovať zberom jej lariev a chemickými prostriedkami.

V ďalšej časti sa budeme venovať včelárstvu. Takže si nachystajte pohár medu a pri čítaní o včelách a o mede v budúcom čísle Šenkvičana, sa vám nemusia iba slinky zbiehať, ale váš jazyk a zmysel pre chuť môžu byť v siedmom nebi

Martin Lukáč

Bilancovanie aktivít v Klube dôchodcov Šenkvice Ani v druhom polroku dôchodcovia neboli pasívni čakatelia na starobu.

V letných mesiacoch absolvovali kúpanie v termálnej vode vo Veľkom Mederi a v Dunajskej Strede v plne obsadenom päťdesiatmiestnom autobuse. V priaznivom počasí ab-

solvovali vychádzky na Ranč a k soche sv. Urbana. V klubových dňoch diskutovali o liečivých bylinách, o zdravej výžive v pokročilom veku, o záhradkárstve a pestovaní kvetín. Členovia klubu pravidelne využívali

aj rehabilitačné prístroje, na požiadanie im bol meraný krvný tlak a sporadicky sa venovali aj rehabilitačnému cvičeniu podľa nahrávky z liečebných kúpeľov. V období dozrievania hrozna napiekli hroznové štrúdle, s ktorými ponúkli aj ostatných členov.

V októbri sa štyridsaťšesť členov zúčastnilo ozdravného pobytu v zotavovni Avena v Liptovskom Jáne.

Tento pobyt bol opakovaný už štvrtýkrát pre vyhovujúce služby, ubytovanie a procedúry. Na spiatočnej

ceste domov sa zastavili na pútnickom mieste Staré hory, kde sa mohli krátkou modlitbou a piesňami obrátiť o pomoc a ochranu Panny Márie. Tí zdatnejší absolvovali aj výstup k studničkám s liečivou vodou a krásnemu pútnickému areálu so sochou Matky Božej. O histórii tohto miesta boli informovaní vopred.

Koncom októbra sa v spolupráci s KIS dôchodcovia stretli vo veľkej sále v rámci Mesiaca úcty k starším.

Kultúrny p ro g ra m , pohostenie od starostu obce a z prostriedkov Klubu dôchodcov a živá hudba skupiny Samorast spríjemnili posedenie všetkým zúčastneným až do neskorých večerných hodín. Keďže v našich záhradách dozrievali jablká, členky klubu si urobili „jablkové hody“.

Doma napiekli rôzne jablkové kolá-

če, priniesli recepty a ochutnávali. Z týchto receptov vznikne nová knižka. Pán Ludvík Palla priniesol na ukážku 9 druhov jabĺk, urobil z nich ochutnávku a predniesol výklad o ich chuťových vlastnostiach.

Začiatkom novembra aktívna členka Zlatica Šúplatová oslávila v klube 70. narodeniny. Keďže žiadna väčšia aktivita sa nezaobíde bez jej kuchárskeho umenia, výbor klubu jej udelil „Rad zlatej varešky“. Ďalšia kapustnica v klube bude opäť dobrá.

V decembri na obecných „Vianočných trhoch“ ponúkali členky babičkine dobroty – mastené lokše, štrúdle, pagáče, slané posúchy, ktoré po dobrej kapustnici chutia najlepšie.

Na konci roka sa v klube uskutoční tradičné posedenie pri stromčeku spojené s koledami a podávaním kapustnice. Priestory klubu budú tiež patrične vyzdobené. Podľa záujmu osamelých členov sa uskutoční aj koncoročné silvestrovské posedenie, ktoré sa v predchádzajúcom roku osvedčilo. V kruhu seberovných sa osamelý človek necíti tak sám a v dobrej nálade a pri dobrom vínku zabudne na lámku v kostiach a na iné problémy, ktoré by ho doma trápili.

Vlasta Drozdová členka výboru Klubu dôchodcov

STRANA 26

STRANA 27

SPOMIENKA Pamiatka na padlých veteránov aj v Šenkviciach Od roku 1919 – vždy 11.11. medzi 11:00 – 11:10 (v deň skončenia 1. svetovej vojny), sa v mestách a dedinách celej Európy koná spomienka na vojakov, padlých nielen v 1. a v 2. svetovej vojne, ale aj v ostatných vojnových konfliktoch po celom svete.

I v našej obci máme vojnový pamätník – pomník s menami padlých v I. a II. svetovej vojne, v areáli parku pred kostolom sv. Anny. Sú to naši šenkvickí a cerovskí pradedovia, dedovia, bratia, strýkovia, ktorí padli v nezmyselných vojnách, aby sme my – ich potomkovia, mohli žiť v pokoji, slobode a mieri.

V tento deň si „šenkvickí potulkári“, ako i okoloidúci, medzi 11:00 – 11:10 uctili pamiatku vojnových veteránov položením kytice červených ruží a makov, zapálením sviečky a tichou spomienkou na našich padlých predkov.

Ak pôjdete okolo pomníka so svojimi deťmi, vnúčatami či pravnúčatami, pristavte sa na chvíľku. Určite tam viacerí z vás nájdu aj mená svojich vzdialených príbuzných. Úcta a česť ich pamiatke.

Mária Sklárová

POZNÁMKA REDAKCIE:

Folklorní večer ve Velkých Bílovicích čakali v ten večer ďalšie povinnosti.

A tak, či sme chceli, či nie, rozlúčili sme sa s moravskými priateľmi a vyrazili na spiatočnú cestu.

Dúfam, že podobných milých spoločných akcií bude viac. Už teraz sa tešíme.

Do videnia!

Erika Maceková

11. novembra 1918 o 11. hodine a 11. minúte zaznela posledná salva pri podpise prímeria v Compiégne vo Francúzsku, ktorým sa skončila prvá svetová vojna. Straty na ľudských životoch, ktoré si táto „Veľká vojna“ vyžiadala, nemali dovtedy obdobu v celých ľudských dejinách. Zo 65 miliónov vojakov ich bolo 8 miliónov zabitých a ďalších 21 miliónov zranených, alebo doživotne zmrzačených. Hrôzy a útrapy z tejto vojny zostali tak hlboko vryté do vedomia jej účastníkov, že bezprostredne na to ako vojna skončila, bol 11. november vyhlásený za Deň vojnových veteránov.

Prvopočiatky symbolu červeného maku, ako symbolu nového života, nájdeme v básni „In Flanders Fields“ od kanadského vojenského lekára – podplukovníka Johna McCrae, rodáka z mesta Guelph, v provincii Ontario v Kanade. Zložil ju v máji 1915, keď sa v oblasti západného Flámska zúčastnil na druhej veľkej krvavej bitke o belgické mestečko Ypres (22. 4. – 25. 5. 1915). Napriek tomu, že bol vojenským chirurgom, na útrapy a bolesť ranených vojakov, ktorých ošetroval v poľnom obväzisku, si nemohol zvyknúť. Svoju bolesť tlmil písaním básní. Osobitne sa ho dotkla smrť priateľa a bývalého žiaka, poručíka Alexisa Helmera z Ottawy, ktorý bol zabitý výbuchom granátu 2. mája 1915. Očitý svedok seržant Cyril Allison opísal, že toho rána, keď vial jemný východný vietor, sa červené (divé) maky medzi hrobmi akoby vlnili. John McCrae svoju bolesť vpísal do básne, ale papierik s ňou zahodil. Okoloidúci dôstojník ho však zdvihol a poslal do Anglicka. Časopis Punch publikoval báseň 8. decembra 1915.

Tradície nosenia červeného maku sa John McCrae nedožil, zomrel 28. januára 1918 v Britskej vojenskej nemocnici pre dôstojníkov č. 14 vo Wimereux, neďaleko Boulogne vo Francúzsku vo veku 45 rokov. Báseň sa dostala aj do rúk americkej členky asociácie Mladí kresťania Moiny Michaelovej a inšpirovala ju k myšlienke učiniť z kvetu červeného maku poetický symbol obetí tohto dovtedy najväčšieho celosvetového vojnového konfliktu. Prvýkrát túto svoju predstavu realizovala v USA v roku 1920, keď červený mak ako symbol spomienky na vojnové hrôzy prijali americkí veteráni. V roku 1921 ju nasledovala francúzska Anne Guerin, ktorá tento symbol nového života rozšírila medzi kanadských a britských legionárov. V rovnakom roku sa k symbolu červeného maku prihlásila aj Austrália. Dnes môžeme uvidieť kvet červeného maku pri spomienkových aktoch a ceremóniách pri príležitosti Dňa vojnových veteránov vo väčšine demokratických krajín, ktoré boli zatiahnuté do svetových vojen.

V posledných rokoch si táto tradícia nachádza svoje dôstojné miesto aj na Slovensku.

www.baumobel.sk

Šenkvická cesta 12/D/4798, 902 01 Pezinok (oporoti Hypernove) tel.: 0917 778 297

Y V ZĽA č

ú uj

a kr

-30%

na kuch kuchyne, spálne a obýva obývačky až do

po

KUCHYNE DECODOM - OVERENÁ KVALITA

Asociácia spotrebiteľov Slovenska udelila spoločnosti Decodom certifikát víťaz testu za najlepší produkt zo 6 testovaných kuchýň. Každý mesiac nové a zaujímavé akcie, navyše u nás

kuchyňa ELIS

V krajinách Commonwealthu si 11. november pripomínajú pod oficiálnym názvom Remembrance Day (Deň pamäti) a tiež aj ako Poppy Day (Deň červených makov), v Spojených štátoch ako Veterans Day (Deň veteránov), vo Francúzsku, či Belgicku ako Jour de l’Armistice (Deň prímeria), alebo tiež pod názvom Jour du Souvenir (Deň pamäti), v Holandsku ako Wapenstilstandsdag (Deň prímeria).

ponúkame Z D A R M A :

• zameranie kuchyne • vypracovanie grafického návrhu s dispozičným riešením kuchyne • doprava kuchyne

Pre tento deň sú typické 3 symboly – červený kvet poľného maku, hlas 22 tónového Zvonu mieru z návršia mesta Rovereto a tretí symbol pridali štáty Európy. Sú to plamene horiacich sviečok.

Ponúkame splátkový predaj

58-0063 24-0108

V sobotu, 27.10.2012 sme sa my, členovia FSk Mladosť spolu so Šenkvickou muzikou, vinármi a predstaviteľmi obce vybrali do Velkých Bílovic na Morave. Nebol to výlet. Čakala nás milá povinnosť. Boli sme pozvaní spoluúčinkovať na Folklórnom večeri, ktorý organizovalo mesto Velké Bílovice v spolupráci so Slováckym krúžkom Hrozen.

Poctivo sme sa pripravovali a na ten večer natrénovali tri vstupy. V prvých dvoch sme predviedli šenkvické tance. Čerešničkou bol ten tretí s balockými tancami. Párovým a novým dievčenským.

V tancoch sme sa striedali so Slováckym krúžkom Hrozen. Na záver sme spoločne zaspievali pieseň „Kdo má počernú galánku“. Vystúpenie sa vydarilo. Potvrdil to aj náš vedúci Ľubo, ktorý nás dodatočne pochválil, ocenil našu snahu a poctivé prevedenie tancov.

Mali sme teda za sebou cestu aj vystúpenie a veru, poriadne sme vyhladli. Veľmi nás potešilo pozvanie na večeru pri cimbalovke v reštaurácii Kultúrneho domu. Po jedle a vínku sa len tak zaprášilo. A tie šamrole! Mňam! Netrvalo dlho a stoly zostali prázdne. Nie, nikam sme neodišli. Naši muzikanti sa pridali k cimbalovke a o chvíľku bol už parket náš. Do tanca sme vzali aj členov Hroznu. Zábava bola výborná. Škoda len, že nás na Slovensku

Deň vojnových veteránov (11. november)

Zdroj: Vojenský historický ústav, www.vhu.sk

POZOR na bezpečnosť počas sviatkov Blížia sa Vianoce – sviatky pokoja, čas stretnutia sa rodín, radostných iskričiek v očiach našich detí a to nie len pri rozbaľovaní darčekov. Dovoľte preto aj nám, profesionálnym hasičom, aby sme Vám zaželali ich príjemné prežitie v kruhu svojich najbližších.

Príprava na vianočné sviatky je sprevádzaná zhonom. Nesmieme zabúdať predovšetkým na bezpečnosť, pretože toto obdobie je charakteristické aj zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru.

Naše domovy sú dnes doslova preplnené vysoko horľavými materiálmi vyrobených z umelých vlákien, ktoré veľmi ľahko horia. Požiare v bytoch sa vplyvom blízkosti horľavých materiálov rýchlo šíria a môžu spôsobiť rozsiahle materiálne škody, ale i vážne zranenia. Majme na pamäti, že horiaca sviečka je otvorený oheň a každý rok počas vianočných sviatkov dochádza k požiarom od horiacich sviečok umiestnených predovšetkým na adventných vencoch. Požiare vianočných stromčekov od nekvalitného a nesprávne inštalovaného osvetlenia, skraty nekvalitných elektrických svietnikov sú taktiež nepríjemnými skutočnosťami, ktoré by mohli narušiť pokojnú a slávnostnú atmosféru najkrajších sviatkov v roku.

Príčinou nešťastia, bolesti a škôd spôsobených na majetku je každoročne aj rôzna zábavná pyrotechnika. Ak si chcete dožičiť aj toto potešenie, nepoužívajte doma vyrobené pyrotechnické hračky. Používajte len ohňostroje, rakety, svetlice, delobuchy či piráty zakúpené v obchode a pri manipulácii s nimi sa riaďte odbornými radami a návodom. Zábavná pyrotechnika nepatrí do rúk detí, preto ju starostlivo uchovávajte mimo ich dosah.

Príslušníci Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Pezinku Vám želajú príjemné prežitie vianočných sviatkov a v Novom roku 2013 veľa zdravia, šťastia, pokoja a pohody. kpt. Ing. Škvarková, OR HaZZ v Pezinku

Anna Dugovičová Prevádzka: Chorvátska 57 vám ponúka svoju služby: - predaj rezaných , črepníkových a umelých kvetov - viazanie kytíc gratulačných a smútočných - viazanie vencov zo živej a umelej čečiny - viazanie vencov zo živých a umelých kvetov - donáška do domu - vybavenie kompletných pohrebných služieb

NON STOP služba 0903/247488 | 0903/842167 Pondelok, Nedeľa - zatvorené Utorok, Štvrtok: 13:00 - 18:00 Streda: 8:00 - 11:00 | 15:00 - 18:00 Piatok: 8:00 - 18:00 Sobota: 8:00 - 12:00

STRANA 28

STRANA 29

Vinohradnícky rok 2012

KARPATSKÁ PERLA druhýkrát ocenená ako

Vinárstvo roka

Na podujatí Slovenské víno získala KARPATSKÁ PERLA zo Šenkvíc ocenenie Vinárstvo roka 2012 a obhájila tak minuloročný titul. Tento rok súťaž organizoval Zväz výrobcov hrozna a vína spolu s časopisom Vinotéka.

Podujatie Slovenské víno 2012 sa konalo 29. novembra v Palugyayovom paláci pod záštitou ministra zahraničných vecí, pána Miroslava Lajčáka. Okrem ocenenia Vinárstvo roka sa udeľovali ceny aj vinárskym osobnostiam, ktoré prispeli svojou prácou do sektoru vinohradníctva a vinárstva. Jedným z ocenených bol aj pán prof. Vilém Kraus, CsC., najvýznamnejšia osobnosť vinohradníctva na Morave, ktorý si ocenenie prišiel prevziať osobne. Ďalšími ocenenými sa stali riaditeľ SVOSMO Mgr. Slavomír Zoch a pán Štefan Janák zo Slovenského rozhlasu.

Vinárstva v súťaži posudzovali na základe objektívnych kritérií. Najviac zavážili ocenenia z medzinárodných súťaží, ale do úvahy sa brali aj ďalšie kritériá, ako napr. úroveň technológií, vlastná vinotéka, degustačné priestory, produkcia vína z vlastných vinohradov, ocenenia Horeca a pokrytie v reštauráciách, či prínos do vinohradníctva a vinárstva na Slovensku.

Taliansko v Šenkviciach

KARPATSKÁ PERLA prispieva k rozvoju vinohradníctva aj v Šenkviciach. Obec Šenkvice ocenila vinárstvo v júli 2012 cenou Gabriela Kolinoviča za rozvoj vinohradníctva a vinárstva a formovanie krajinotvorby v regióne. Spolu so Spolkom vinohradníkov a vinárov v Šenkviciach buduje vinárstvo v tejto obci náučný vinohradnícky chodník. V spolupráci s Ing. Tiborom Rumanom prispieva k záchrane špecifických zdrojov viniča hroznorodého na Slovensku.

KARPATSKÁ PERLA v blízkosti Šenkvíc obrába unikátnu vinicu Suchý vrch obkolesenú Šenkvickým hájom a Martinským lesom. Tu sa v lone prírody na rozlohe 28 hektárov rodia tie najkrajšie perly KARPATSKEJ PERLY. Kristína Šebová FOTO: Karpatská perla

Spolok vinohradníkov a vinárov získal od Obce Šenkvice do nájmu záhradu o výmere 641m2, ktorá sa nachádza priamo pod budovou Obecného domu. Nakoľko táto bola niekoľko rokov neobrábaná, rozhodli sme sa po jej rekultivácii vybudovať ampelografický náučný chodník. Cieľom nášho zámeru je poskytnúť návštevníkom ucelený prehľad o vývoji spôsobov vedenia viniča od vedenia na hlavu (kolové), až po moderné drôtenkové spôsoby. Pre tento účel bola vybraná typická odroda severných vinohradníckych oblastí – Tramín červený a to z viacerých dôvodov.

V minulosti boli vína z tejto odrody dorábané v družstevnej pivnici známe široko ďaleko a na výstavách vín sa dobre umiestňovali. A keď sa nám podarilo získať výsadbový materiál priamo z obce Tramino v južnom Tirolsku, bolo rozhodnuté! V jeho domovine sa ospevuje „malé červené zlato“ už v 15. storočí a dodnes nedajú naň dopustiť. Nami vysadený tramín pochádza z pôvodného 80 – ročného vinohradu, čo je základom zachovania jeho biologických vlastností hlavne smerom ku kvalite vína. Nesmieme zabudnúť aj na to, že prvé tramínové klony registrované na Slovensku vznikli práve v Šenkviciach – na bývalej šľachtiteľskej stanici. Pre túto výsadbu začneme v roku 2013 s budovaním oporných konštrukcií.

Druhým cieľom je výsadba ampelografickej zbierky všetkých registrovaných odrôd viniča hroznorodého, vrátane starých odrôd v minulosti u nás pestovaných, ako aj slovenských novošľachtencov. Samozrejme, táto časť predpokladá postupné sústreďovanie a výsadbu. Dúfame, že po vybudovaní náučného chodníka dostane náš „stánok“ širší rozmer a vyrobený tramín bude našou pýchou a pôžitkom pre každého.

Ing. Tibor Ruman, predseda spolku

Koniec kalendárneho roka je vždy aj časom rôzneho bilancovania. Preto aj my vinohradníci pri stretnutí s mladým vínom spomíname, ako sa meteorologické podmienky podpísali na jeho konečnom profile. Ukazuje sa, že ročník 2012 sa zapíše do histórie ako veľmi kvalitný.

Zimné mesiace začali miernym, až skoro jarným počasím. Začiatok januára bol sprevádzaný teplotami cez deň v rozmedzí +3 až +10ºC. Prvé sneženie v roku sme zaznamenali 17. 1., ale aj to vydržalo iba 2 dni. Až posledný januárový týždeň prišla na naše územie suchá a mrazivá zima s nočnými mrazmi až do - 30ºC. Takéto ustálené počasie bolo v celej Európe a vydržalo až do 15. 2. Potom sa k nám nasunula tlaková níž, ktorá spôsobila zmiernenie mrazov a výdatné sneženie.

Toto však u nás vydržalo iba do 17. 2. a behom pár dní teplota stúpla takmer o 20 stupňov. Treba povedať, že viniču vyhovuje viac snehová perina, ktorá chráni pôdu i korene pred hlbokým vymrznutím a prikrýva nad zemou aj časť kmienka so spiacimi očkami. Preto tohtoročná suchá zima so silnými mrazmi po januárovom oteplení mohla spôsobiť škody najmä na mladých jesenných výsadbách.

Jarné mesiace tiež začali rozpačito, ale v polovici marca sa denné teploty stabilizovali nad 10ºC. Je však extrémne sucho a hovorí sa, že ide o najsuchšiu jar za celú históriu meraní.

Na trvalej hlboko koreniacej plodine, akou vinič je, sa však tento deficit zatiaľ neprejavil. Prvý letný deň, čo sa týka teplôt, sme zaznamenali 24. 4.

a ku koncu apríla už teploty atakovali tridsiatky. „Zmrzláci“ – Pankrác, Servác, Bonifác sa našťastie neprejavili, zato však 18. 5. bolo výrazne chladné ráno, na mnohých miestach s mínusovými teplotami. Veľké škody vznikli v susednom Rakúsku a na Morave (zmrzlo cca 5000 ha viníc), u nás však škody boli iba minimálne. Koncom mája začína postupne kvitnúť vinič, rozvoj chorôb však nehrozí. Preto sme v lete pracovali prevažne iba s preventívnymi postrekmi. Júnové a júlové teploty často prekračovali + 35ºC a stále pretrváva suchý ráz počasia. Preto i žatva začala s polovičnými úrodami.

V polovici augusta sa objavujú prvé burčiaky, ale už koncom mesiaca aj neskoršie odrody ako sú burgundy, či sauvignony dosahujú cukornatosť cez 20 kg/hl. Prílev studeného zvlneného vzduchu spôsobil 13. 9. ochladenie skoro o 20 stupňov a slabé zrážky. Bolo to však iba krátkodobé, nastalo tzv. babie leto a oberačky pokračovali v plnom prúde. Boli charakterizované krásnym zdravým hroznom, vysokou cukornatosťou muštov a trochu nižšou výlisnosťou, spôsobenou extrémnym suchom. Prakticky v polovici októbra sú oberačky ukončené a dnes sa už môžeme stretávať pri čistom mladom víne a konzultovať prípadné ďalšie technologické postupy.

Spolok vinohradníkov a vinárov ďakuje všetkým za priazeň a praje, aby ste sa s dobrým vínom stretávali počas celého roka iba pri radostných príležitostiach.

Ing. Tibor Ruman

STRANA 30

Prežite zimu v zdraví A je to zasa tu. Čas, keď kolegovia v práci smrkajú, doma všetci kašlú a ľudia okolo vás prskajú bacily. Áno, máme síce sezónu prechladnutí a chrípok, ale prečo by ste sa mali zaradiť medzi maródov?

MUDr. Alžbeta Béderová radí: „Správna strava – základ zdravia“ „Zabudnite na názor, že keď je vonku zima, treba sa posilniť jedlom bohatým na tuky. No vhodná nie je ani diéta bez tuku či odtučňovacia kúra.

Tuky si treba vedieť správne vybrať. Uprednostňujte rastlinné a rybie, ktoré sú bohatými zdrojmi cenných nenasýtených mastných kyselín“. Doprajte si „zeleninu a ovocie každý deň“ – toto pravidlo by malo platiť po celý rok, v zime však ešte častejšie, nakoľko nám chýba „živá“ strava, radí MUDr. Béderová z Poradne zdravia, RÚVZ Bratislava. Veľmi zdravé je zaradiť do svojho jedálnička polievky. Napríklad domáca polievka z kuracích kostí, zeleniny a mäsa je v zime najlepšia, keďže pomáha srdiečku ostať zdravím a vitálnym. Isto vás prekvapí fakt, že 140 ml vývarovej kuracej polievky na deň, má rovnaký povzbudivý účinok ako šálka kávy. Môžu za to špeciálne bielkovinové peptidy. Zaujímavé však je, že polievka z bravčových kostí a mäsa už taký účinok nemá.

Čo vám posilní imunitu?

Na posilnenie imunity má priaznivý vplyv vitamín C (paprika, chren, citrusy, kiwi, kel, kapusta, zelené vňate), zinok (ovsené vločky, orechy, strukoviny, mäso, pečeň, vaječný žĺtok, obilné klíčky), selén (celozrnné výrobky, morské ryby, huby) a železo (vnútornosti, mäso, mak, orechy, strukoviny, kakao, vaječný žĺtok), vitamín A, D, E a väčšina vitamínov skupiny B.

Čo na nás najmä v zime striehne?

STRANA 31 Naše telo musí v zime vyrovnávať teplotné rozdiely medzi vonkajšou a vnútornou teplotou.

Náhly prechod medzi vykúreným prostredím môže spôsobiť telu teplotný šok, s ktorým sa nemusí dobre vysporiadať.

Prechladnutia a respiračné ochorenia sú v zimných mesiacoch častým javom. Chrípka má veľmi náhly začiatok. Z plného zdravia sa dostaví vysoká horúčka, ktorá dosahuje viac než 39 stupňov.

Sprievodným znakom ochorenia je únava, bolesti svalov, končatín a hlavy, neskôr sa pridáva suchý kašeľ, bolesť krku a nádcha. Prechladnutie začína veľmi pozvoľna, chorý sa cíti celkovo unavený, má zvýšenú teplotu. V každom prípade je dôležité začať s liečbou čo najskôr, dopriať si pokoj na lôžku, užívať vhodné lieky a vitamíny.

Zimné mrazy sú mimoriadne nebezpečné najmä pre pacientov so zvýšeným krvným tlakom.

V zime krvný tlak narastá dokonca až o 33%.

Navyše, čím je človek starší, tým ťažšie túto záťaž znáša. Pri nízkej teplote musí srdce viac pracovať, aby si udržalo telesnú teplotu.

Rady pre „srdciarov“: • Pri extrémne nízkych teplotách ostaňte radšej doma, ak už musíte ísť von, vezmite si radšej viac tenších vrstiev oblečenia, dajte si čiapku, šál, rukavice a teplé ponožky – najviac teploty človek stráca hlavou, nohy i ruky najrýchlejšie prechladnú.

• Vyhnite sa rýchlej chôdzi na studenom vzduchu, ak toto odporúčanie nedodržíte, môžete pocítiť bolesť na hrudi.

• Nedýchajte studený vzduch, vdychovanie studeného vzduchu spôsobuje srdcové záchvaty a vaše cievy budú na chlad reagovať kŕčmi a zúžením.

Dajte si pozor na to, aby ste v mrazivej zime nemali odhalené kríže a bedrovú časť tela, pretože z obyčajného prechladnutia sa rýchlo vyvinie zápal, infekcia napríklad močového mechúra či obličiek. Na pár dní si môžete ako preventívnu liečbu nasadiť urologický čaj a preparáty s brusnicami. Keď vám to nepomôže a bolesti sa začnú stupňovať, vyhľadajte lekára.

Astmatici si musia dávať pozor na mrazivý vzduch i na respiračné vírusy, ktoré kolujú medzi ľuďmi.

Keďže už bojujú so závažnou chronickou chorobou, ďalšie vírusové ochorenie dýchacieho systému im môže sťažiť liečbu.

Okrem chorôb tela vás môže prekvapiť aj sezónna zimná depresia. Môže sa prejaviť znížením pracovnej výkonnosti, pochmúrnou náladou, útlmom myslenia, poruchami koncentrácie. Doprajte si dostatok spánku a vychutnávajte si aj malé radosti.

Malé fígle pre zdravie počas zimy

* Pri prechladnutí si okrem dostatku tekutín doprajte aj dva taniere kuracej polievky denne. * Ak vás trápi bolesť hrdla, kloktajte slanú vodu alebo odvar z harmančeka, rebríčka či šalvie niekoľkokrát denne. * Ak vás trápi kašeľ, ponorte väčšiu vreckovku do vlažnej bravčovej masti, nechajte odkvapkať a na noc si ňou obaľte krk. * Keď vás bolí hlava, masírujte si čelo a spánky citronelovým alebo tymianovým olejom. Veľmi

dobrý je aj obklad na čelo (do 0,25 l teplej vody pridajte 10 kvapiek, namočte vreckovku, zľahka vyžmýkajte a priložte si na čelo). * Bolesť svalov a kĺbov zmiernite ľahkou masážou zázvorovým alebo čajovníkovým olejom, vhodný je i eukalyptus, citrónová tráva, levanduľa či majoránka. * Popraskané pery môžete ošetriť jelením lojom s placentou alebo si ich potrite medom. * Ak už máte od smrkania rozodretú pokožku pod nosom, môžete si ju niekoľkokrát denne očistiť vodou a zľahka poťukať vatovou tyčinkou namočenou v čajovníkovom oleji.

Pomoc z prírody

Citrón je malý zázrak nielen kvôli obsahu vitamínov a minerálov, ale aj kvôli blahodarnému vplyvu na celý organizmus a jeho energiu. Preto by malo byť zvykom vypiť ráno aj večer pohár vlažnej vody so šťavou z polovice vytlačeného citróna.

Zázvor je výborný bojovník s baktériami, znižuje cholesterol, zlepšuje kardiovaskulárne prejavy ochorení, pôsobí preventívne proti arteoskleróze a je to prírodné antibiotiukum.

Cesnak je prírodný silný antioxidant, antibiotikum a navyše má antibakteriálne a dezinfekčné účinky na organizmus. Počas zimy je vhodná jeho konzumácia aj každý deň.

Chren je vynikajúci proti kašľu, zachrípnutému hlasu, zahlieneniu priedušiek a má protizápalové účinky. Chren dodá telu vysoké dávky vitamínu C, čím podporí činnosť imunitného systému. Štipľavú chuť chrenu môžete zmierniť pridaním nastrúhaného jablka. Čím viac sa budete starať preventívne o svoje zdravie, tým intenzívnejšie sa vám odmení.

Nebudete musieť vysedávať u lekára, cítiť sa nepríjemne a baktérie a vírusy kolujúce v okolí sa vám budú vyhýbať míľovými krokmi.

Cibuľový čaj na kašeľ

Vykurovacie obdobie Zimné obdobie je sprevádzané aj zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiarov, rovnako od samotných systémov vykurovania, ako aj od ich nesprávnej obsluhy, o čom nás každoročne presviedča štatistika požiarovosti. Aby sme predchádzali týmto nežiaducim javom, chceme vás stručne informovať o tom, ako im predchádzať.

Najčastejšie zisťované nedostatky sú nevyhovujúci technický stav komínov, nesprávna inštalácia a obsluha vykurovacích telies, nedovolená manipulácia s otvoreným ohňom a horľavými kvapalinami, ponechanie detí bez dozoru, odkladanie žeravého popola na nebezpečných miestach a do horľavých nádob a pod. V poslednom období, žiaľ, sme museli registrovať aj úmyselné podpaľačstvo.

Ponúkame vám niekoľko dobre myslených rád: - Neprekurujte vykurovacie telesá, neskladujte a nesušte v ich blízkosti horľavé mate riály a neponechávajte ich bez dozoru.

- Nepoužívajte k rozkurovaniu horľavé kvapaliny, najmä benzín, petrolej či denaturovaný lieh.

- Inštaláciu vykurovacích telies zverte vždy odborníkom pri plnom rešpektovaní pokynov výrobcu.

- Dbajte na to, aby vykurovacie telesá – šporáky, pece a pod. boli umiestnené na nehorľavej podložke predpismi určených rozmerov a odborne zaústené do komínových prieduchov.

- Popol z vykurovacích telies zásadne vysýpajte do nehorľavých a uzavierateľných nádob.

- V zimnom období, najmä na dedine, vytvárajú nebezpečenstvo vzniku požiaru drevené udiarne. Venujte údeniu potrebnú pozornosť, aby plody vašej práce nezničil požiar.

- Horiaci vianočný stromček mnohokrát narušil čaro Vianoc vznikom požiaru. Toto nebezpečenstvo zvyšuje hra detí ponechaných bez dozoru pri stromčeku.

- Dbajte na to, aby neboli ponechané v prevádzke a bez dozoru také spotrebiče, ktorých technické parametre a vyhotovenie vyžadujú trvalý dozor, ako napr. tepelné spotrebiče bez automatickej regulácie.

- Dodržujte predpismi stanovené zásady pre skladovanie a používanie horľavých kvapalín, kovových tlakových nádob na propán-bután, tuhé palivá a iné materiály.

- Starostlivo uskladňujte slamu, seno, aby nesprávnym skladovaním neprišlo k ich samovznieteniu a následnému požiaru.

Len dôsledným dodržiavaním týchto rád predídete možnému vzniku požiarov vo vašich domovoch. Zamyslite sa nad nimi. Pripomíname vám, že požiarnici sú pripravení odborne vám poradiť v otázkach, ktoré vám robia problémy. Využite preto túto možnosť, aby ste vy a vaša celá rodina prežili zimné obdobie spokojne a bez obáv z požiarov.

Nezabudnite uzatvoriť poistenie vášho majetku pre prípad požiaru.

Cibuľa obsahuje alicín, okrem toho aj vitamíny C, A, B, E či zinok. Éterické oleje z cibule pôsobia protizápalovo a uvoľňujú hlien. Ak vás trápi kašeľ, uvarte si cibuľový čaj. Ošúpanú veľkú cibuľu zalejte litrom vody a uvarte domäkka. Tesne pred dovarením si z troch kopcovitých polievkových lyžíc kryštálového cukru urobte karamel a zalejte ho vývarom z cibule.

Pri prechladnutí pomáha aj šťava z cibule. Surovú cibuľu nadrobno nasekajte, pokvapkajte medom a nechajte tri hodiny odstáť. Užívajte každé dve hodiny jednu čajovú lyžičku.

Mgr. Katarína Nosálová, RÚVZ Bratislava

Rudolf Nemčovič

RECEPTARIUM Estónsky „kringel“

CESTO:

300 g hladkej múky 1 žĺtok 25 g rozpusteného masla 1,5 dl vlažného mlieka 20 g droždia (polovica kocky) štipka soli 1 polievková lyžica cukru

PLNKA:

50 g zmäknutého masla 10 polievkových lyžíc kryštálového cukru 1,5 kávovej lyžičky mletej škorice

PRÍPRAVA:

Pripravíme si kvások a spolu s ostatnými surovinami vymiesime cesto, ktoré necháme približne hodinu kysnúť na teplom mieste. Po vykysnutí ešte trochu premiesime a rozvaľkáme na obdĺžnik s hrúbkou cca 1 cm. Cesto potrieme zmäknutým maslom, posypeme cukrom zmiešaným so škoricou a zvinieme ako roládu. Ostrým nožom ho pozdĺžne prerežeme na dve polovice, ktoré zapletieme do vrkoča a stočíme do tvaru venca. Veniec uložíme na plech vyložený papierom na pečenie a pečieme do zlatista asi 20 minút pri teplote 180 °C. Koláč chutí podobne ako náš trdelník a vďaka škorici krásne rozvonia celý dom. Kto nemá rád škoricu, môže skúsiť variant s hrozienkami.

STRANA 32

STRANA 33

V čase predvianočnom, od Kataríny po Štedrý deň v 50 – tych rokoch 20. storočia bývalo počasie ako dnes. Jeden rok studený, bez snehu no so silnými mrazmi, ďalší zase zasnežený, no aj s „člapkanicou“. Boli roky, keď bol aj náš „Šifak“ zamrznutý, my deti sme vzali korčule – „kvintáky“ na kľúčik a ptrešli mse na nich niekedy až na modranské šúre alebo dolu k mostu Za dolinou pod Cerovým. Keď bolo dosť snehu, sánkovali sme sa, väčší chlapci „chodzili na talafatky“ (stáli vzadu na sánkach). Sanica v Šenkviciach bola v každej uličke, všetky „kopce“ viedli z dediny k potoku, kde často skončila nejedna „posádka“, „kerá nevedzela dobre karuvat a friško brzdzit“.

Najdlhšia a najbláznivejšia sanica bývala z vrchu na Uhliskách cez hornú Trojičku dolu po Hlavnej (dnešná Horná ulica) až k mostu pri obchode.

No vtedy sa nám sánkovalo, keď chodili tri autá za týždeň! Ďalšie sánkovačky bývali v úzkej uličke z Poluselky vedľa „Figurof“ a osvetovej besedy (dnes Námestie G. Kolinoviča), v Kostolnej uličke, pri „starej škole“ na ihrisko (dnes sú tam bytovky), v Školskej uličke (dnes Jánska ulica – pri Coop Jednote), v Pekárskej ulici (dnes Jánska ulica – Hel – instal) alebo po Cerovskej uličke (dnes Spojná).

Komu sa chcelo ťahať sane, mohol sa ísť sánkovať až na Kozare alebo do „Kandie“, na „Glanec“. A tu sme už stretali aj Cerovanov, ktorí sem tiež chodili. Oni mali sanicu na „úzkom táliku“ a na „Doline“ a dokonca aj vlastný „korčuliarsky areál“ – dve bariny. Jedna bola na cerovských „Zahacách“ (dnešná Záhradná ulica v miestach, kde stojí materská škôlka) a veľká barina bola pri krčme u Matúša (voľakedy „Panšula pri majeri“).

Keď tuho mrzlo, barina pri „Panšuli“ mala veľmi kvalitný ľad, chlapi ho sekali pre zmrzlinára Džabiroviča na zmrzlinu na leto. V šenkvických chladných pivniciach vydržal v slame až do šenkvických hodov. Sánkovať sme sa mohli dosýta, ale lyžovať bolo ťažšie. Na lyžovačku sme Šenkvičania aj Cerovania mali spoločný „areál“ – Kozare a Kandia – jediné návršia v obci. Keď sme išli zo školy a nemali sme lyže, či sánky, veru aj na „kabelách sme sa zvézly“. Počas sánkovačiek sme sa prezliekali aj 2 – 3 krát. Tepláky boli vtedy univerzálne oblečenie, ktoré hneď nasalo vodu, takže sme bývali celí mokrí. A „mrázofky“ boli univerzálna obuv – troje ponožky a „pančuchové galoty“ boli tiež hneď mokré. Od večera do rána sa sušili „v trúbe šporhelta“ a ráno sa obuli do školy. Ale v tomto zimnom, predvianočnom čase sme mávali aj povinnosti – „odmetali“ sme sneh na ulici, stáli sme v rade na „mléko“, rozbíjali orechy a mleli mak na dlhé vianočné koláče, chodili

sme na „slámu“. Večer chodili ženy „drápat péri“ a my deti s nimi. Počúvali sme „drápačof“ a mnohokrát sme unavení aj trochu „zadrímali“. A kedy sme sa učili? No asi ako dnes. Kto vedel – vedel, kto nevedel, ani učeniu mu nepomohlo.

Ráno sme už o šiestej chodili s babkami do kostola na omšu – v advente sa to volalo „roraty“. Niesli sme malý lampášik s „petrolínom“ vo vnútri. Niektorí mali už aj malú baterku, lebo ráno bola ešte tma a verejné osvetlenie bolo „v plienkach“. Bolo to obdobie asi 15 rokov po vojne, všetko sa pomaly budovalo. Zimu sme veľmi nepociťovali, boli sme na ňu zvyknutí – v každom dome sa zväčša kúrilo len v kuchyni, spalo sa v studených izbách. Ale v kostole bolo celkom príjemne. Pán farár dali zaviesť elektrické

kachle. Babky v dlhých sukniach, čižmách a vlniakoch sedeli v laviciach, my deti a staršia mládež okolo kachlí. Ale to len na „roráty“, keď nás bolo v kostole menej. Inak na omši deti museli byť vpredu v laviciach, aby boli „na očiach“ a nevyrušovali.

Na Vianoce mávali Šenkvičania najčastejšie tradičné „sedliacke dlhé koláče“ – makové, orechové, syrové (tvarohové), pečené vo veľkej pekárskej peci u „pekarof“ Somorovských v Šenkviciach. Kto mal veľa kapusty, pripravoval aj kapustníky na sladko. S vôňou koláčov a kapustnice prelínala sa vôňa vianočného stromčeka – väčšinou smreka a napĺňala dom i naše mysle sviatočnou pohodou. Stromčeky neboli také honosné ako v dnešnej dobe, boli skromné – len zopár saloniek (fondántových) „v zlatku“, ktoré viseli na farebnej bavlnke. Farebné, krémové alebo biele voskové sviečky, reťaz z farebného papiera, „staniol“ a „andelské vlasy jemné jak páper“. Aj darčeky boli skromné, väčšinou praktické, ale o to viac potešili a robili radosť.

Za štedrovečerného súmraku, po zvonení zvonov sa sadalo k stolu s bielym obrusom a množstvom dobrôt. Na štedrovečernom stole však nesmel chýbať: - peniaze pod tanierom, aby po celý rok nechýbali,

- cesnak, ktorý mal prinášať hojnosť, ale hlavne zdravie, - jabĺčka, orechy, šošovica, aby bola hojnosť ovocia a strukovín, - svieca v svietniku uprostred stola, aby sa nezabudlo na tých, ktorí už nie sú medzi nami, - oblátky ako spomienka na Premenenie Ježiša Krista, - med na znak sily a zdravia.

Jedávala sa vždy kapustová polievka so sušenými slivkami a hríbmi a pupáky s makom a slivkovým lekvárom. Každý mal pri večeri iné zvyky.

Po večeri sme počúvali rádio, čítali si pri ohni v kachliach a chodili sme vinšovať rodine: „Vinšujeme Vám tieto radostné sviatky, aby Vám dal Pán Boh zdravia, šťastia a na statku rozmnoženia a na poli úrody, ochraňuj Vás novonarodený Boh od všetkého zlého!“ Večer ubehol ako voda a prišla chvíľa, keď sa ozvali zvony a volali nás na polnočnú svätú omšu.

Na „polnočnú“ chodili do kostola celé rodiny. Náš kostol bol krásne vysvietený (kedysi ešte troma krásnymi starobylými lustrami) a hlavne bol preplnený. Ľudia si vychutnávali čaro vianočnej noci. No čaro a „tajomno“ týchto nocí bolo aj v tom, že do roku 1963 sa omše slúžili v latinčine. Možno aj preto sme cítili silu slávnostnej chvíle a sviatočnej noci. Slávnostnú polnočnú svätú omšu začal pán organista Hájek, organ vydal hlasný akord a celým kostolom zaznelo: „Narodil sa Kristus Pán, radujme sa“ v podaní spevákov – pána Richarda Rakúsa a Michala Granca.

Na Božie narodenie sa ráno chodilo na „malú“ alebo „veľkú“ svätú omšu, poobede na letánie a a po nich si už každý našiel chvíľku pre seba a svätil najväčší sviatok v roku. Niektorí oddychovali doma pri príjemne hrejúcich kachliach, iní zas navštívili najbližšiu rodinu (rodičov, kmotrovcov, súrodencov) a vinšovali: „Vinšujeme Vám tieto šťastlivé sviatky, aby Vám Pán Boh dal zdravia, šťastia a hojného Božského požehnania, aby ste sa mohli s narodeným Ježiškom tešiť a radovať a anjelskú pieseň prespevovať. Sláva Bohu na nebi a pokoj ľuďom na zemi. To Vám zo srdca prajeme a vinšujeme.“ 26. decembra, na sviatok svätého Štefana sa ráno išlo opäť do kostola a poobede sa už chodilo po návštevách, alebo sme v rádiu počúvali „štefanské estrády a veselice“. No a večer sa už mládež išla prvý krát po pôste zabaviť na Štefanskú zábavu.

Mária Sklárová

Babulin šenkvicko-slovenský prekladový slovník

Vitaj nám, rok 1993, priniesol si, čo nám právom patrí .

Priniesol si samostatnosť a slobodu slovenskému národu.

Vážme si rodáci tieto cenné dary a majme stále úsmev na tvári.

Veď je to túžba odveká , každého čestného Slováka.

Národovci tejto krásnej zemi, ktorí už nie ste medzi nami , semeno, čo Vy ste začali siať, vyklíčilo v našich srdciach a toho roku budeme ho po prvý krát žať.

No než začneme túto úrodu žať, plevel, ktorú do našich sŕdc začali podsievať, treba okamžite vytrhať.

Keď budeme vlastným potom zalievať a svojim srdcom zohrievať túto úrodu, bude užitočná celému nášmu národu.

Veď Slovensko je kraj krásny, nech je v ňom každý človek šťastný.

Slováci, Maďari či Rusíni , nech ctia zákon tejto krajiny.

Budeme spolu ako brat s bratom nažívať, v duchu tejto krajiny spolu užívať.

Preto podajme si ruky svornosti, spolu servírujme stôl hojnosti.

Keď vymizne z našich sŕdc nenávisť a zloba , a spoločne si upečieme čerstvého chleba, Bude to tá najšťastnejšia doba, veď nám nič zadarmo nespadne z neba.

Imrich LOJ st.

Najviac používané staré šenkvické slová sa vyskytli pod písmenom „š“.

Zozbierala som z nich vyše sto slov, ponúkame len časť z nich.

1. január 2013 20. výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky

Rozpomienky na čas vianočný v Šenkviciach

Nový rok 1993 samostatnej Slovenskej republiky

Cestovný poriadok ŽSR platný od 9.12. 2012 do 14. 12. 2013

„Š“

štrumpadla – podväzok šlofík – zdriemnutie šomel – malý stolček šnicle – rezne šnuptychel – vreckovka šmykance – halušky šmajdra – špinavá žena šerbel – nočník štek – kôl vo vinici štrajchnut – poškriabať šušen – hlien v nose šklopec – návnada na myši

štekle – topánky na vysokom podpätku štupel – zátka šáfik – hlboká misa ščeglit – štekliť šidunk – vymedzený priestor šichtové mydlo – veľmi nekvalitné šína – koľajnica šinter – vetroplach širinu-marinu – kade-tade šuviks – nič hoden šperhák – pakľúč švingel – ozdoba na šatách Ďakujem všetkým „spolupracovníkom“ a teším sa na ďalšie zabudnuté šenkvické výrazy.

Tetyčka Babula

Chovateľská výstava v Šenkviciach

Slovenský zväz chovateľov, ZO Šenkvice, usporiadal v dňoch 6. a 7. októbra v priestoroch Reštaurácie BINI výstavu zvierat: holubov, králikov, hydiny a exotov. K výstave bol vydaný aj katalóg, ktorý zostavila vedúca výstavy pani Angela Ifčičová. Pred výstavou boli zorganizované aj dve brigády na dovoz a stavanie klietok pre zvieratstvo.

Výstavy sa zúčastnilo tridsaťdva vystavovateľov z Bratislavy, Stupavy, Modry, Šenkvíc, Veľkého Grobu, Moravského Lieskového, Častej – Píly, Šajdíkových Humeniec, Chorvátskeho Grobu, Trnavy, Plaveckého Petra, Vinosád, Hosťoviec, Jelky, Hoste, Senca, Pezinka, Jablonky, Kvetoslavova, Ratnoviec, Stupavy, Kráľovej pri Senci, Veselého pri Piešťanoch, Topolčianok a Žitavian. Na vyhodnotení a odovzdávaní cien sa zúčastnili predseda organizácie chovateľov Miroslav Nemec a zástupca starostu obce Peter Červenka. Pohár starostu obce získal za bažanta zlatého Miroslav Nemec zo Šenkvíc, víťazom výstavy za Kinga amerického sa stal Anton Mizera zo Šenkvíc. Pohár predsedu organizácie za papagája červenokrídleho získal Ladislav Binder zo Šenkvíc.

Víťazom srdečne blahoželáme.

Milan Urbanovský, kronikár ZO

STRANA 34

STRANA 35

Jesenná časť ligy úspešná Jesenná časť v ročníku 2012/2013 vyšla šenkvickým futbalistom v konečnom účtovaní nad všetky očakávania. Akoby priam doslova a do písmena vypočuli želania fanúšikov o zvýšenie hernej, ale najmä výsledkovej stability. Od vysokej domácej prehry s iničným v 8. kole si to nakoniec namierili k štyrom víťazstvám a jednej remíze. Táto vysoká bodová efektivita ich nakoniec vyniesla až na druhú priečku jesennej tabuľky. Svojimi výsledkami od začiatku ročníka hráči potvrdzovali, že táto sezóna vonkoncom nebude o záchrane. No asi ani tí najväčší optimisti z radov fanúšikov nášho futbalu nečakali, že by sa v tejto sezóne mohlo začať potichu skloňovať slovíčko postup. Ak aj na jar dokážu nadviazať na úspešný výsledkový a bodový efekt z posledných kôl, mohla by sa táto sezóna stať jednou z najlepších za dlhé roky. Hoci na vedúce mužstvo z Báhoňa strácajú šesť bodov, stále sme jediným mužstvom, ktoré ho v tejto sezóne dokázalo poraziť.

Do ďalšieho vývoja tabuľky pritom veľa napovie hneď prvý jarný zápas 17. marca 2013, kedy sa Šenkvice stretnú s lídrom tabuľky na jeho pôde. Držme teda našim futbalistom palce, aby sa počas zimnej prestávky stihli dobre zregenerovať a svoj výkon zo záveru jesene ešte viac vygradovať. Šenkvice do toho!!!

1.

ŠK Báhoň

13

10

2

1

47 : 13

32

2.

ŠK Šenkvice

13

8

2

3

33 : 24

26

3.

TJ Baník Pezinok

13

6

4

3

28 : 20

22

4.

FC Družstevník Budmerice

13

6

3

4

32 : 24

21

5.

TJ Záhoran Kostolište

13

6

2

5

33 : 23

20

6.

FK Jablonové

13

6

2

5

34 : 25

20

7.

PŠC Pezinok

13

6

1

6

20 : 25

19

8.

TJ Družstevník Závod

13

5

3

5

28 : 30

18

9.

TJ Slovan Viničné

13

6

0

7

29 : 34

18

10.

FC Zohor

13

5

3

5

20 : 27

18

11.

TJ Záhoran Jakubov

13

5

2

6

18 : 20

17

12.

ŠK Malacky FO

13

4

0

9

21 : 44

12

13.

FC Záhorská Ves

13

3

0

10

15 : 26

9

14.

TJ Veľké Leváre

13

2

2

9

19 : 42

8

1.kolo: 19.8. ŠK Šenkvice – ŠK Báhoň 4 : 3 /2x Sprušanský, M.Mrva, Ulrich/ 2.kolo: 26.8. ŠK Šenkvice – PŠC Pezinok 6 : 1 /3x Ulrich, Černay, Sprušanský, Meszároš/ 3.kolo: 2.9. FC Družstevník Budmerice - ŠK Šenkvice 1 : 0 4.kolo: 9.9. ŠK Šenkvice – Baník Pezinok 0 : 2 5.kolo: 16.9. FC Zohor - ŠK Šenkvice 1 : 4 /M.Mrva , Benčúrik, Ulrich, Černay/ 6.kolo: 23.9. ŠK Šenkvice – FK Jablonové 5 : 5 /J.Mrva, 3x M.Mrva, Benčúrik/ 7.kolo: 30.9. FC Záhorská Ves - ŠK Šenkvice 0 : 1 /Čambal/ 8.kolo: 7.10. ŠK Šenkvice – TJ Slovan Viničné 3 : 8 /Benčúrik, Ulrich, J.Mrva/ 9.kolo: 14.10. TJ Družstevník Závod - ŠK Šenkvice 0 : 3 /Meszároš, J.Mrva, Sprušanský/ 10.kolo: 21.10. ŠK Šenkvice – TJ Záhoran Kostolište 1 : 1 /J.Mrva/ 11.kolo: 21.10. TJ Veľké Leváre - ŠK Šenkvice 1 : 2 /M.Potočný, D.Čambal/ 12.kolo: 4.11. ŠK Šenkvice – ŠK Malacky FO 2 : 1 /J.Mrva, D.Čambal/ 13.kolo: 11.11. TJ Záhoran Jakubov - ŠK Šenkvice 0 : 2 /D.Čambal, M.Tábora/ Zdroj: www.futbalnet.sk Peter Nemčovič

Poďakovanie Športový klub Šenkvice – oddiel futbalový, pozemného hokeja a športovej gymnastiky týmto úprimne ďakuje všetkým prispievateľom 2% dane z príjmu v roku 2012 na účet nášho občianskeho združenia.

Na druhý hrací deň sme sa ráno v otváracom zápase dňa stretli s maďarským výberom do 21 rokov, hrajúcim pod hlavičkou SZLG DSE Budapest. Zápasy s maďarskými klubmi sú vždy nevyspytateľné, avšak tentokrát sa prejavila naša skúsenosť a juniorov z Maďarska sme deklasovali v pomere 12:2.

Náš posledný súper bol Arminen Wien. Arminen na celom turnaji predvádzal dobré výkony, avšak málokedy dotiahol zápas do víťazného konca. Na nás vyrukoval s veľmi nepríjemným obranným štýlom, keď na nás čakali na vlastnej polovici ihriska a snažili sa prehusťovať priestor. Presadiť sa bolo naozaj veľmi ťažké, k čomu sa pridala i naša občasná nemohúcnosť v zakončení. Polčas sme vyhrali len tesne 2:1 a rovnakým výsledkom skončil aj ten druhý, pričom gól na 4:2 sme strelili až po uplynutí riadneho hracieho času pri dohrávanom trestnom rohu. V tej chvíli sme ešte netušili, že práve tento gól bude v bodovom súperení s maďarským Rosco SE rozdielový. Práve Rosco hralo posledný zápas turnaja s Račou, ktorá okrem dobrého zápasu s nami a povinným víťazstvom nad SZLG DSE Budapest, predviedla veľmi slabé výkony. Rosco na celkové víTohtoročným dejiskom každoročného turnaja pod názvom Dunajský pohár ťazstvo na turnaji potrebovalo Raču poraziť o sedem gólov. Tento cieľ sa javil ako nereálny a aj to tak do polčasu vyzeralo. Rača však druhý polčas nepredbola Bratislava. Tradičnými účastníkmi boli opätovne po dva kluby

Víťazné ťaženie na Dunajskom pohári

Získané prostriedky boli použité na činnosť športového klubu pre deti a mládež.

Ján Belko predseda ŠK Šenkvice

zo Slovenska (Šk Šenkvice a KPH Rača), z Maďarska (Rosco SE a SZLG DSE Budapest) a Rakúska (AHTC Wien a Arminen Wien).

Dunajský pohár býva už tradične dobrou prípravou pred halovou sezónou.

Turnaja sa vždy zúčastňujú prvé dva tímy z národných súťaží daných krajín, hoci tento rok pod hlavičkou Lászlo Gymnásium nastúpil maďarský výber do 21 rokov. Po minuloročnom druhom mieste boli naše ciele vysoké, najmä keď sa nám konečne raz podarilo nastúpiť v plnej sile, bez absencie niektorého z hráčov.

Prvý zápas sme zohrali proti KPH Rača. Dá sa povedať, že sme mali navrch počas celého duelu, avšak slabým výkonom v obrannej činnosti sme Rači vždy dovolili dotiahnuť náš náskok. Namiesto jednoznačného výsledku sme sa na konci zápasu tešili „len“ z víťazstva 6:5.

Druhý zápas sme sa stretli s minuloročným víťazom AHTC Wien, ktorému sme po prehre 1:10 z ročníka 2011 mali čo oplácať. AHTC je pravidelným účastníkom EHL (európskej hokejovej ligy) a radí sa medzi top 32 tímov Európy. Hoci neprišli s najsilnejším zložením, tohto súpera je vždy ťažké poraziť.

Zápas bol veľmi kvalitný, plný gólov a pekných hokejových kombinácií.

Na konci sme sa oprávnene tešili z víťazstva 8:5, keď najmä naša útočná hra bola excelentná.

V treťom zápase a zároveň poslednom v danom hracom dni na náš čakal maďarský Rosco SE, víťaz ligy našich južných susedov a náš budúcoročný súper na Pohári Majstrov v Budapešti. V zápase sme sa poľahky dostali do vedenia 4:1, čo bol i polčasový výsledok. Zrazu sme mali pocit, že sa už nič nepredvídané nemôže stať. Avšak v druhom polčase Maďari zabrali naplno, začali meniť tempo hry, s čím sme my mali veľké problémy. Zrazu sme boli pomalší, nevedeli sme sa presadiť v hre jeden na jedného, či vypracovať si gólovú príležitosť. Záverečný hvizd rozhodcu bol pre nás vykúpením, a mohli sme byť radi, že sme uhrali aspoň bod po remíze 4:4. Neskôr sa ukázalo, že práve tento duel bol rozhodujúci a nebyť zle zahratého druhého polčasu, mohli sme turnaj vyhrať suverénnym spôsobom.

viedla absolútne nič a zápas nakoniec prehrali o šesť gólov. Tento výsledok nám tesne stačil na celkové prvenstvo, keď sme na turnaji ani raz neprehrali a body sme stratili len v remízovom zápase s celkovo druhým Rosco SE.

Celkové poradie: 1.

Šk Šenkvice

2.

Rosco SE Budapešť

3.

AHTC Wien

4.

Arminen Wien

5.

KPH Rača

6.

SZLG DSE Budapest

Zápasy Šk Šenkvice: Šk Šenkvice : KPH Rača

6:5

Šk Šenkvice : AHTC Wien

8:5

Šk Šenkvice : Rosco SE

4:4

Šk Šenkvice : SZLG DSE Budapest

12:2

Šk Šenkvice : Arminen Wien

4:2 JUDr. Matúš Parajka

KAM V ŠENKVICIACH

KAM ZO ŠENKVÍC

DECEMBER 2012

DECEMBER 2012

29.12. Mariášový turnaj, KIS Šenkvice, 9:00 30. 12. Sviatočný koncert v kostole – Mládežnícka spevácka skupina pri kostole sv. Anny, 16:00 31. 12. Rozlúčka so starým rokom a uvítanie Nového roka 2013, Námestie G. Kolinoviča

Vianoce na hrade Prehliadky vianočne vyzdobenej časti expozície v hradnom paláci so sprievodným slovom o tradíciách spojených s týmito sviatkami.

27., 28., 29., 30. december 2012

JANUÁR 2013

JANUÁR 2013

Trojkráľové Gemini - koncert Pri príležitosti sviatku Troch kráľov prídu prvýkrát na Červený Kameň zakoledovať členovia trnavskej formácie Gemini.

6. január 2013

19. 01. Matičný ples 26. 01. Ples futbalistov

FEBRUÁR 2013 02. 02. Ples poľovníkov 09. 02. Ples vinárov 12. 02. Babská zábava, pochovávanie basy, 18:00 24. 02. Divadlo „ Na strnisku“ – divadelné predstavenie

MAREC 2013 23. 03. Farmársky jarmok a veľkonočné inšpirácie XII. ročník Výstavy vín

OBECNÁ KNIŽNICA MC ADAMKO Čítanie pre najmenších MATRIKA Zosobásili sa ::.

31. januára 28. februára 28. marca

Koza rohatá a jež O Pampúšikovi Divotvorný hrnček

Večerníčkové čítanie vo štvrtok 17. januára 2013 o 17,00 hod. z knihy M. Mikovej: Farebné rozprávky príbeh „Zázračný snehuliak“ vo štvrtok 14. februára 2013 o 17,00 hod. z knihy M. Mikovej: Farebné rozprávky príbeh „Zlomyselné táradlo“

Narodili sa ::.

o 10:30 hod.

Peško Marek Maluniaková Lenka Mravec Jakub Calamarová Timea Nagyová Katarína Böhm – Klein Damián Vydra Filip Belko Michal Pavlech Martin Fiala Filip Köplinger Peter

Peter Čuboň – Anna Nemčovičová Tomáš Uhľár – Martina Röthová Roman Simandl – Soňa Urbanová Marek Melišík – Mgr. Martina Kernová Marián Krajčík – Marianna Krajčiová – nie sú zo Šenkvíc Radovan Hrebíček – Martina Šuranová – nie sú zo Šenkvíc Ľubomír Babuliak – Stanislava Strakulová – nie sú zo Šenkvíc Daniel Mego – Martina Horváthová – nie sú zo Šenkvíc

Odišli z našich radov ::.

Toporčík Mikuláš, 89 r.

Minarič Augustín, 69 r.

Novák Rudolf, 75 r. Činčala Ignác, 81 r.

Kukumbergová Františka, 74 r.

Belková Magdaléna, 80 r.

Majerová Klára, 80 r.

Palenkar Teodor, 77 r.

ŠENKVIČAN ŠENKVIČAN, Noviny obyvateľov obce Šenkvice, Vydáva: Obec Šenkvice Redakcia: Obecný úrad, Nám. G. Kolinoviča 5, 900 81 Šenkvice, Tel: 033/6497 182, Fax: 033/ 6496 310, E-mail: senkvican@senkvice.org, Web: www.senkvice.org, Šéfredaktorka: Ing. Zuzana Somorovská Redakčná rada: Mgr. Katarína Nosálová, Andrea Maluniaková DiS, Ing. Ondrej Somorovský, PhDr. Silvia Mišunová, Mgr. Natália Maneková, Bc. Monika Lichancová, Mgr. Monika Adameková, Pavol Hlavatý Grafická úprava: ZORG DESIGN Vinohradská 73, Šenkvice, www.zorgdesign.com Tlač: PMP Tlačiareň, Bratislava.

Najbližšia uzávierka je vo februári 2013. Najbližšie číslo výjde v marci 2013.

Neprešlo jazykovou úpravou. Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu a krátenie príspevkov.

NEPREDAJNÉ.