BIN 14 2012 by Stanislav Vavro

Veľkonočné sviatky

V kresťanstve je to najdôležitejší sviatok cirkevného roka. Ústrednou myšlienkou Veľkého alebo Svätého týždňa je umučenie a smrť Pána Ježiša, ktoré sa slávi tri dni – Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota, už od 4. storočia. čítajte na ›› strane 4,5

» Piatok 13.apríla 2012

Foto: Stanislav Vavro

» číslo 14/2012

» ročník 9

» nepredajné

Sebastiánko Daniš šibal s 3m Veľkonočným korbáčom Posledný deň veľkonočných sviatkov, Veľkonočný pondelok, je spojený s ľudovými tradíciami - šibačkou a oblievaním dievčat vodou. Tento deň je aj v našom meste a dedínách okresu charakteristický krikom vypolievaných a vyšibaných dievčat. Šibáky upletené

z mladého vŕbového prútia, ktorými šibači šibali, mali ženám dodať sviežosť a ohybnosť, polievačka zasa mala zabezpečiť zdravie. Dievčatá si pre svojich polievačov a šibačov nachystajú už pred Veľkou nocou odmenu, ktorou sú najčastejšie maľované vajíčka - kraslice. V dnešnej dobe k nim pribudli aj

čokoládové zajačiky, kuriatka, kindervajíčka, koláče a v súčasnosti aj peniaze. Sebastiánkovi z Chudej Lehoty uplietol ocko Stanislav Daniš 3m Veľkonočný korbáč. Okrem tohto uplietol ešte 20 šibákov, ktoré rozdal kamarátom a po rodinách. Korbáčom sa ušlo obom babkám aj prababke, tetuškám, sesternič-

ke a malým kamoškám. Kúpať a šibať chodil Sebastiánko s ockom - samozrejme na aute, aby to všetko postíhali. „Vyšibal si plné vedierko sladkostí, vajíčok a samozrejme sa mu za ˝ťažkú˝ prácu ušlo aj nejaké to zaslúžené euro,“ povedala mamička iba 3-ročného malého „Veľkého“ kupača. Stanislav Vavro

Foto: Lucia Danišová inzercia inzercia

OK - TAXI generálny sponzor:

BEZPLATNÁ LINKA: ORANGE

T-MOBILE

0800 100 006 0907 6666 10 0902 600 100

Krby-kachle-pece-sporáky-grily komínové systémy predajne: Bánovce n.B.-Prievidza-Trenčín-Pezinok

veľkoobchod - maloobchod

Atlas hnedý Santander 380€ 100€ Adriatico 128€

-2 y b r é k www.krby-tuma.sk

KCIA

ad r h á -Z

po y t 0 0

www.kominy-tuma.sk tumainvest@gmail.com 038/7600180

BIN - Regiónalne Informačné Noviny - inzertný týždenník miest a regiónov: Bánovce nad Bebravou, Partizánske. Vydavateľ: Ing. Miroslav Košč - Reklamná agentúra KoKa, 5. apríla 1115/2, 957 01 Bánovce nad Bebravou. IČO: 40006522. BIN - Regiónalne Informačné Noviny - inzertný týždenník miest a regiónov: Bánovce nad Bebravou, Partizánske. Vydavateľ: Ing. Miroslav Košč - Reklamná agentúra KoKa, 5. apríla 1115/2, 957 01 Bánovce nad Bebravou. IČO: 40006522. Adresa redakcie: Reklamná agentúra KoKa, ul. J. Matušku 16, 957 01 Bánovce nad Bebravou. www.koka.sk. Príjem plošnej a riadkovej inzercie je tel/fax 038/ 760 93 14, tel: 0911 704 306, grafika@koka.sk Termín uzávierky je každý týždeň v utoAdresa redakcie: Reklamná agentúra KoKa, ul. J. Matušku 16, 957 01 Bánovce nad Bebravou. www.koka.sk. Príjem plošnej a riadkovej inzercie je tel/fax 038/ 760 93 14, tel: 0911 704 306, grafika@koka.sk Termín uzávierky je kažrok o 12:00hod. Riaditeľ: Ing. Miroslav Košč. Šéfredaktor a grafik: Jana Vavrová, e-mail: grafika@koka.sk Distribúcia: vlastná distribučná sieť. Nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia. Vydavateľ nezodpovedá za obsah a pravdivosť uvededý týždeň v utorok o 12:00 h. Riaditeľ: Ing. Miroslav Košč. Šéfredaktor a grafik: Jana Vavrová, e-mail: grafika@koka.sk Distribúcia: vlastná distribučná sieť. Nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia. Vydavateľ nezodpovedá za obsah a pravdiných inzerátov a za prípadné spôsobené škody. Uverejnené príspevky sa nemusia zhodovať so stanoviskami redakcie. Texty neprešli jazykovou úpravou. Reg. číslo: EV 3783/09 / Piatok 13.04. 2012 - číslo 14/2012 - ročník 9 - NEPREDAJNÉ vosť uvedených inzerátov a za prípadné spôsobené škody. Uverejnené príspevky sa nemusia zhodovať so stanoviskami redakcie. Texty neprešli jazykovou úpravou. Reg. číslo: EV 3783/09 / Piatok 16.03. 2012 - číslo 09/2012 - ročník 9 - NEPREDAJNÉ

Piatok 13. aprĂla 2012

Piatok 13. apríla 2012

Z bohatých evanjelických dejín v našom kraji - zastavenie druhé

HORNÉ OZOROVCE Slovenskí evanjelici sú súčasťou veľkej rodiny evanjelických kresťanských cirkví, ktoré boli založené v procese obnovy cirkvi v 16. storočí, ktorý nazývame reformácia. Počiatky evanjelickej cirkvi siahajú do prvej polovice 16. storočia, keď na územie súčasného Slovenska začala prenikať Lutherova reformácia. Putovaním evanjelickými chodníčkami v našom kraji pokračujeme tam, kde sme naposledy skončili. V priestoroch Ottlykovského kaštieľa v Horných Ozorovciach 

Súčasný pohľad na chrám Boží v Horných Ozorovciach. Foto : Tomáš Kasala

Vzácna svadba V Horných Ozorovciach zaznamenávame významnú historickú udalosť v spojitosti s osobnosťou Ľudovíta Štúra. Jeden zo Štúrovských prívržen-

Evanjelický kostol v Horných Ozorovciach postavený Otlykovcami v rokoch 1724 až 1725, pôvodne barokový s neskoršími úpravami. Priečelie zaniklo roku 1973 prístavbou modernej vysokej veže. Reprofoto

Pohľad na oltár v súčasnosti. Na obraze je znázornený Pán Ježiš pri modlitbe v Getsemanskej záhrade. Oltárny obraz maľoval v roku 1929 Bohumil Hanák, ktorý sa narodil v roku 1897 v Uhričiciach pri Uherskom Ostrohu na Morave. V rokoch 1917-1921 navštevoval akadémiu výtvarných umení vo Viedni. Po štúdiách sa usadil v Bánovciach nad Bebravou, odkiaľ pochádzala jeho manželka Otília Šimanová. Foto: Stanislav Vavro Po dlhých rokoch bojov, kde dokázal svoje hrdinstvo a lásku k vlasti, Juraj Ottlyk aktívne pracuje na zveľadení svojho majetku v Horných Ozorovciach. Vnútorne vedený zásluhami o vlasť, smelo predstupuje pred kráľa Karola III. a predkladá svoju prosbu o povolenie postaviť dvornú kaplnku. Váhajúci kráľ Kráľ nebol vôbec naklonený evanjelikom, no napriek tomu oceňuje zásluhy Ottlykovského rodu. Po dlhšom preťahovaní dostáva v tom čase šesťdesiatosem ročný Juraj Ottlyk povolenie k stavbe. Píše sa rok 1724. Podmienkou však je skutočnosť, že kaplnku postavia za jeden rok na útraty Ottlykovskej rodiny, bez akéhokoľvek finančného zaťaženia poddaných. Juraj Ottlyk, dobrý hospodár Ako vidieť, podmienky to boli na danú dobu veľmi ťažké, o to viac, že Juraj Ottlyk bol po mnohých potulkách v bojoch a stálych vojnách málo doma. Svoj majetok, po tureckom plienení značne znivočený, nemohol natoľko zveľadiť a hospodársky upevniť. Bol však dobrým hospodárom a finančníkom, a tak sa mu podarilo ťažké obdobie prekonať. Týmto krokom tak už nestálo výstavbe nič v ceste. Po získaní kráľovského povolenia sa ihneď pustil do stavby. Výstavba, nepriatelia a dôležitá listina Uprostred svojho kaštieľskeho dvora, v úzadí so zeleňou stromov záhrady, začal stavbu domu Božieho. Základný kameň stavby bol položený na sviatok Svätej Trojice v roku 1724. Nepriatelia však robili všetko preto, aby toto dielo všemožne prekazili. Posielali

stoličných hajdúchov, aby rozháňali robotníkov od stavby. Stalo sa aj to, že aj múry, už na siahu vystavané, zrúcali. Ottlyka ohovárali pred vrchnosťou, že vraj koná verejné a nie súkromné služby Božie. Ottlyk si však z opatrnosti podal žiadosť o potvrdenie práva odbavovať podľa uznesenia šopronského snemu služby Božie v zemianskych kúriách a zároveň sa domáha pravdy podávajúc žalobu na výčiny páchané proti nemu. Kráľ mu vyhovel a dňa 24. júla 1724 mu vydal osobitnú listinu, ktorou potvrdzuje a povoľuje v Ozorovciach vykonávanie evanjelických služieb Božích. V stavbe sa pokračovalo. A presne po roku na slávnosť Svätej Trojice roku Pána 1725 bol hornoozorovský chrám Boží posvätený na svätú službu Trojjedinému Pánu Bohu. Bola to milá a dojímavá slávnosť, na ktorej sa okrem Ottlykovskej rodiny zúčastnili aj okolité zemepanské rodiny Zayovci, Sandorovci a drobní zemania z Chlievan, Držkoviec či Dežeríc. Od tých čias ozorovská cirkev svätí tento deň ako radostnú pamiatku posvätenia chrámu. Juraj Ottlyk, ako zakladateľ chrámu a zboru, ktorého pamiatka sa v hornoozorovskom zbore zachováva z pokolenia na pokolenie, sa zo svojho vrcholného životného diela, dvornej kaplnky, dlho netešil. Po strasti, bojoch a zápasoch skončil svoju pozemskú púť roku 1729 v 73. roku svojho života. Obdobie útlaku Náboženský útlak evanjelikov sa vystupňoval po roku 1731, kedy im boli odobraté všetky kostoly. Zemania a poddaní z Bánoviec i okolitých obcí začali chodiť do evanjelického kosto-

Presbytérium zboru v roku 1995 za pôsobenia farára Vladimíra Majdúcha. líka v Horných Ozorovciach. Ten mal však slúžiť len súkromným náboženským potrebám Ottlykovcov. Nastalo obdobie vyšetrovania, stupňujúceho útlaku a vypočúvania. Evanjelický kostol bol odňatý a na príkaz Márie Terézie od roku 1763 úradne uzatvorený. Po dobu celých 20 rokov. Znovu ho otvorili až po vydaní tolerančného patentu o náboženskej slobode Jozefom II. po roku 1783. Tu nastáva druhé obdobie rozkvetu a situácia sa obracia. Pôvodne cirkevný zbor vznikol v Bánovciach nad Bebravou, v novom, požehnanom pôsobení zboru sa matkocirkvou stávajú Horné Ozorovce. Bánovce bez evanjelického kostola sa stali fíliou ozorovského zboru. Chrám Boží v toku času Od tejto doby nám história prináša obdobia spojené s prestavbou a úpravami kostola. Za pôsobenia farára Žarnovického bola vymenená víchricou zničená strecha a opravená vonkajšia časť chrámu. Podobne za pôsobenia farára Huszára bolo obnovené vnútro kostola výmenou lavíc a organa. V roku 1909, kedy bol fa-

rárom Emil Karol Vargha bol nainštalovaný nový organ. Ten bol neskôr po roku 1950 za pôsobenia farára Baricu elektrifikovaný. Významné zmeny vonkajšieho vzhľadu dostáva evanjelický kostol v Horných Ozorovciach v rokoch 1967 až 1970. Pod dohľadom vtedajšieho farára Vladimíra Majdúcha bola prevedená rekonštrukcia chrámu s prístavbou novej veže, predsiene, zborovej siene a sakristie. Starú zvonicu vystriedala nová a do veže boli zakúpené zvony, ktoré sa neskôr elektrifikovali. Chrám tak získal nový vzhľad, ktorý poznáme dodnes. K výmene organa došlo ešte raz a to v roku 1979. Ten nový bol však už inštalovaný nie na zadný, ale na predný chórus. Zachované dedičstvo Nedeľné služby Božie sa v hornoozorovskom chráme Božom konajú do dnešných dní. Tí, ktorí ho navštívia, prichádzajú do prostredia, ktoré dýcha bohatou históriou. A pôvodné časti ako kazateľňa s maľbami evanjelistov, pánske lavice s erbmi a biblickými výjavmi, či epitaf a erb rodiny Ottlykovej dotvárajú silnú, neopakovateľnú atmosféru.

cov a spolubojovníkov, revolučný básnik Janko Kráľ uskutočnil tu jeden zo svojich najvýznamnejších životných krokov. Ako 27-ročný zosobášil sa tu so 17-ročnou Máriou Modrániovou, sestrou Karola Modrániho, ktorá pochádzala z dvojičiek. Sobáš sa konal 7. apríla 1851 v hornoozorovskom kostole. Sobášil ich evanjelický farár Samuel Žarnovický. Za Ľudevíta Z cirkevnej kroniky pochádza ešte jedná zaujímavá informácia, viažúca sa k evanjelickému kostolu v Horných Ozorovciach. Tu sa 27. januára 1856 uskutočnila pohrebná počestnosť za Ľudovíta Štúra. Jediná na Slovensku. V Modre sa konal len skromný pohreb za asistencie maďarských žandárov s nasadenými bodákmi. V Ľudovítovom rodisku, v Uhrovci, nepovolili Zayovci žiadnu počestnosť. Na pohrebnej počestnosti v Horných Ozorovciach sa zúčastnil i mladší brat Janko Štúr, stoličný sudca Bánoviec i mladá sestra Ľudovíta Štúra, Karolína a ostatní jeho príbuzní. Za účasti veľkého zástupu ľudu účinkovali evanjelickí farári z Horných Ozoroviec, z Uhrovca a zo Kšinnej. Nabudúce: V ďalšom, v poradí treťom zastavení, sa pozrieme do Bánoviec nad Bebravou. Zdroj: Štefan Obert „ 750 rokov Horných Ozoroviec“, Alexander Barica „Horné Ozorovce, dejiny evanjelického a.v. cirkevného zboru. / Miroslav Bitarovský, foto: archív CZ Miroslav Bitarovský režisér dokumentarista amosproduction@ gmail.com

BIN

Piatok 13. apríla 2012

www.binonline.webnode.sk

SPRAVODAJSTVO

Sviatky Veľkej noci 

zostavil



foto



spracoval

Stanislav Vavro

Tomáš Kasala

Marek Kasala

externý redaktor fotograf

externý redaktor

0917 420 636 nasebanovce@gmail.com

0918 350 980 tom.kasala@gmail.com

0904 997 372 kasala.m@zoznam.sk

Zelený štvrtok Podstatou Zeleného štvrtka je spomienka na ustanovenie Sviatosti Oltárnej i sviatosti kňazstva. Na Zelený štvrtok predpoludním biskupi slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz, táto svätá omša sa nazýva Missa chrismatis. V našej diecéze sa Missa chrismatis koná vždy v nitrianskej Katedrále sv. Emeráma. Omše, na ktorých si veriaci pripomínajú udalosti Zeleného štvrtka, sa však konajú aj v jednotlivých farnostiach. V Bánovciach nad Bebravou sa konali popoludní vo farskom Kostole Najsvätejšej Trojice i v Kaplnke Emauzských učeníkov na sídlisku Dubnička. Celebrantom svätej omše vo farskom kostole bol dekan Mons. Dominik Gurín, ktorý vo svojej kázni vysvetlil nielen súvislosti medzi jednotlivými historickými udalosťami, ale predovšetkým význam prijatia sviatosti kňazstva. Vykonávať kňazskú činnosť je poslanie. Kňaz nie je iba akýmsi rečníkom, spojiteľom ľudských osudov či vyzvedačom o previneniach. Tieto a mnohé ďalšie činnosti vykonáva dobrý kňaz práve vďaka svojej spojitosti s Bohom a za týmito aktivitami sa skrýva omnoho viac, než je vidno na prvý pohľad. Zároveň aj odovzdal pozdrav veriacim od diecézneho biskupa Mons. Viliama Judáka. Najväčší význam tohto sviatku a vlastne i všetkých svätých omší je obsiahnutý v liturgii obety. Pri každej svätej omši počúvame: „On, prv než sa dobrovoľne vydal na smrť, vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával svojim učeníkom hovoriac: Vezmite a jedzte z neho všetci, toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás. Podobne po večeri vzal kalich, znova vzdával vďaky a dal ho svojim učeníkom hovoriac: Vezmite a pite z neho všetci, toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpustenie hriechov. Je to krv novej a večnej zmluvy. Toto robte na moju pamiatku.“ Týmito slovami ustanovil Kristus na Zelený štvrtok pri Poslednej večeri sviatosť kňazstva a sviatosť oltárnu – Eucharistiu. Chlieb premenil na svoje telo a víno na svoju krv. V liturgii Zeleného štvrtka už začíname akoby slávenie Veľkého piatku. Umývanie nôh učeníkom, ustanovenie Eucharistie pri Poslednej večeri, Ježišova modlitba na Olivovej hore v Getsemanskej záhrade a napokon jeho zajatie, sú hlav-

nými témami štvrtkového večera a noci. Schádzame sa na oslávenie pamiatky Poslednej večere, pri ktorej Ježiš Kristus prv než seba samého vydal na smrť, zveril ľudstvu vedenému cirkvou večnú obetu - hostinu svojej lásky. V slávení večere je zjavné, čo znamená Ježišovo utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie pre neho i pre nás. Po skončení svätej omše si pripomíname Pána Ježiša, ako v Getsemanskej záhrade bdie v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali a Ježiš zostáva celkom sám, opustený. Túto udalosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok, zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich. Obnažené oltáre symbolizujú opustenosť Krista v Getsemanskej záhrade. V tento deň sa pri večernej omši zaväzujú zvony - ľudovo sa hovorí, že „Letia do Ríma“, ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Ich zvuk sa ozve až na slávnostné Glória na vigíliu vzkriesenia na Bielu sobotu a namiesto nich sa používajú rapkáče. Veľkopiatková pobožnosť Krížovej cesty Veľký piatok je pre všetkých kresťanov najsmutnejším dňom v roku. Pripomínajú si totiž udalosti krížovej cesty a následnú Ježišovu smrť na kríži. Pre evanjelikov ide o najdôležitejší sviatok roka, rímskokatolíci, pravoslávni a gréckokatolíci dodržujú v tento deň prísny pôst. V našom meste sa v tento deň z iniciatívy rímskokatolíckeho farského úradu každoročne na pamiatku Kristovho umučenia a smrti koná krížová cesta, ktorá je vždy spätá s vysokou účasťou občanov mesta. Začínala sa pri kúpalisku Pažiť, kde sa všetkým zúčastneným veriacim prihovoril bohoslovec Andrej Filin, ktorý sa v tomto roku chystá prijať kňazskú vysviacku. Počas krížovej cesty sa veriaci štrnásťkrát symbolicky zastavili, aby si pripomenuli najdôležitejšie udalosti, ktoré Pána Ježiša v tento deň postihli, počnúc jeho odsúdením až po smrť na kríži a následné pochovanie. Počas jednotlivých zastavení mali hlavné slovo bánovskí bohoslovci, konkrétne už spomínaný budúci kňaz Andrej Filin a Lukáš Kutiš, ktorý chce v tomto roku prijať diakonské svätenie. Trasa krížovej cesty viedla od Pažite cez areál II. ZŠ, okolo hasičskej zbrojnice až pred Kostol sv. Mi-

kuláša na cintoríne, kde veriaci zaspievali známu pieseň - Ach, poďte kresťania. Aj tento rok sa na tejto slávnosti zišlo naozaj veľké množstvo veriacich, ktorí takto dali najavo, že ich vierovyznanie nie je iba nejaká okrasa, ale skutočná láska. V závere dekan Mons. Dominik Gurín vyslovil vďaku všetkým zúčastneným a taktiež mestskému úradu, mestskej i štátnej polícii, ktorá tiež prispela k jej nerušenému a dôstojnému priebehu. Obrady Veľkého piatku V tento deň sa podľa dávnej tradície nikde na svete neslúži svätá omša, pretože ju slúži sám Pán Ježiš svojou obetou na kríži. V kostoloch sa však konajú obrady spojené so spevom pašií, teda príbehov o umučení, ukrižovaní a smrti Ježiša Krista. V meste sa konali nielen vo farskom kostole, ale aj v kaplnke na sídlisku Dubnička. Obrady Veľkého piatku pozostávajú z troch častí – bohoslužba slova, poklona krížu a sväté prijímanie. Pre bohoslužbu slova je okrem kázne typické čítanie, resp. spievanie spomínaných pašií. Konkrétne ide o „Umučenie nášho Pána Ježiša Krista podľa Jána.“ Pašie Ježiš vyšiel so svojimi učeníkmi za potok Cedron. Tam bola záhrada. Vošiel do nej on i jeho učeníci. O tom mieste však vedel aj jeho zradca Judáš, lebo Ježiš sa tam často schádzal so svojimi učeníkmi. Judáš vzal kohortu a sluhov od veľkňazov a farizejov a prišiel ta s lampášmi, fakľami a zbraňami. Ale Ježiš, keďže vedel všetko, čo malo naňho prísť, popodišiel a opýtal sa ich: „Koho hľadáte?“ Odpovedali mu: „Ježiša Nazaretského.“ Povedal im: „Ja som.“ Bol s nimi aj zradca Judáš. Ako im povedal: „Ja som,“ cúvli a popadali na zem. Znova sa ich teda opýtal: „Koho hľadáte?“ Oni povedali: „Ježiša Nazaretského.“ Ježiš odvetil: „Povedal som vám: Ja som. Keď teda mňa hľadáte, týchto nechajte odísť!“ Tak sa malo splniť slovo, ktoré povedal: „Z tých, ktorých si mi dal, nestratil som ani jedného.“ Šimon Peter mal meč. Vytasil ho, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. Sluha sa volal Malchus. Ale Ježiš Petrovi povedal: „Schovaj meč do pošvy! Azda nemám piť

kalich, ktorý mi dal Otec?!“ Kohorta, veliteľ a židovskí sluhovia Ježiša chytili, zviazali ho a priviedli najprv k Annášovi; bol totiž tesťom Kajfáša, ktorý bol veľkňazom toho roka. A bol to Kajfáš, čo poradil Židom: „Je lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud.“ Za Ježišom šiel Šimon Peter a iný učeník. Ten učeník sa poznal s veľkňazom a vošiel s Ježišom do veľkňazovho dvora, Peter však ostal vonku pri dverách. Potom druhý učeník, čo sa poznal s veľkňazom, vyšiel, prehovoril s vrátničkou a voviedol tam Petra. Tu vrátnička povedala Petrovi: „Nie si aj ty z učeníkov toho človeka?“ On vravel: „Nie som.“

Stáli tam sluhovia a strážnici, ktorí si rozložili oheň, lebo bolo chladno a zohrievali sa. S nimi stál aj Peter a zohrieval sa. Veľkňaz sa vypytoval Ježiša na jeho učeníkov a na jeho učenie. Ježiš mu odpovedal: „Ja som verejne hovoril svetu. Vždy som učil v synagóge a v chráme, kde sa schádzajú všetci Židia a nič som nehovoril tajne. Prečo sa pýtaš mňa? Opýtaj sa tých, ktorí počuli, čo som im hovoril! Oni vedia, čo som hovoril.“ Ako to povedal, jeden zo sluhov, čo tam stál, udrel Ježiša po tvári a povedal: „Tak odpovedáš veľkňazovi?“ Ježiš mu odvetil: „Ak som zle povedal, dokáž, čo bolo zlé,

ale ak dobre, prečo ma biješ?!“ A tak ho Annáš zviazaného poslal k veľkňazovi Kajfášovi. Šimon Peter tam stál a zohrieval sa. I pýtali sa ho: „Nie si aj ty z jeho učeníkov?“ On zaprel: „Nie som.“ Jeden z veľkňazových sluhov, príbuzný toho, ktorému Peter odťal ucho, vravel: „A nevidel som ťa s ním v záhrade?!“ Peter znova zaprel a vtom zaspieval kohút. Od Kajfáša viedli Ježiša do vládnej budovy. Bolo už ráno. Ale oni do vládnej budovy nevošli, aby

BIN

Piatok 13. apríla 2012

sa nepoškvrnili a mohli jesť veľkonočného baránka. Preto vyšiel von za nimi Pilát a opýtal sa: „Akú žalobu podávate proti tomuto človeku?“ Odpovedali mu: „Keby tento nebol zločinec, neboli by sme ti ho vydali.“ Pilát im povedal: „Vezmite si ho vy a súďte podľa svojho zákona!“ Židia mu odpovedali: „My nesmieme nikoho usmrtiť.“ Tak sa malo splniť Ježišovo slovo, ktorým naznačil, akou smrťou zomrie. Pilát opäť vošiel do

vládnej budovy. Predvolal si Ježiša a spýtal sa ho: „Si židovský kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Hovoríš to sám od seba, alebo ti to iní povedali o mne?“ Pilát odvetil: „Vari som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vydali. Čo si vykonal?“ Ježiš povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto.“ Pilát mu povedal: „Tak predsa si kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet,

www.binonline.webnode.sk

aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.“ Pilát mu povedal: „Čo je pravda?“ Ako to povedal, znova vyšiel k Židom a vravel im: „Ja na ňom nenachádzam nijakú vinu. Je však u vás zvykom, že vám na Veľkú noc prepúšťam jedného väzňa. Chcete teda, aby som vám prepustil židovského kráľa?“ Oni znova kričali: „Toho nie, ale Barabáša!“ A Barabáš bol zbojník. Vtedy Pilát Ježiša vzal a dal ho zbičovať. Vojaci uplietli z tŕnia korunu, položili mu ju na hlavu a odeli ho do purpurového plášťa. Prichádzali k nemu a hovorili: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ A bili ho po tvári.

Pilát znova vyšiel a povedal im: „Pozrite, privádzam vám ho von, aby ste vedeli, že na ňom nijakú vinu nenachádzam.“ Ježiš vyšiel von s tŕňovou korunou a v purpurovom plášti. Pilát im povedal: „Hľa, človek!“ Len čo ho zazreli veľkňazi a ich sluhovia, kričali: „Ukrižuj! Ukrižuj ho!“ Pilát im povedal: „Vezmite si ho a ukrižujte. Ja na ňom nenachádzam vinu.“ Židia mu odpovedali: „My máme zákon a podľa zákona musí umrieť, lebo sa vydával za Božieho Syna.“ Keď to Pilát počul, ešte väčšmi sa naľakal. Znova vošiel do vládnej budovy a spýtal sa Ježiša: „Odkiaľ si?“ Ale Ježiš mu neodpovedal. Pilát sa ho spýtal: „So mnou sa nechceš rozprávať?! Nevieš, že mám moc prepustiť ťa a moc ukrižovať ťa?“ Ježiš odpovedal: „Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora. Preto má väčší hriech ten, čo ma vydal tebe.“ Od tej chvíle sa Pilát usiloval prepustiť ho. Ale Židia kričali: „Ak ho prepustíš, nie si priateľom cisára. Každý, kto sa vydáva za kráľa, stavia sa proti cisárovi.“ Keď Pilát počul tieto slová, vyviedol Ježiša von a sadol si na súdnu stolicu na mieste zvanom Lithostrotus, po hebrejsky Gabbatha. Bol Prípravný deň pred Veľkou nocou, okolo poludnia. Tu povedal Židom: „Hľa, váš kráľ!“ Ale oni kričali: „Preč s ním! Preč s ním! Ukrižuj ho!“ Pilát im povedal: „Vášho kráľa mám ukrižovať?!“ Veľkňazi odpovedali: „Nemáme kráľa, iba cisára!“ Tak im ho teda vydal, aby ho ukrižovali. A oni prevzali Ježiša. Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota. Tam ho ukrižovali a s ním iných dvoch, z jednej i druhej strany, Ježiša v prostriedku. Pilát vyhotovil aj nápis a pripevnil ho na kríž. Bolo tam napísané: „Ježiš Nazaretský, židovský kráľ.“ Tento nápis čítalo mnoho Židov, lebo miesto, kde Ježiša ukrižovali, bolo blízko mesta; a bol napísaný po hebrejsky, latinsky a grécky. Židovskí veľkňazi povedali Pilátovi: „Nepíš židovský kráľ.“ Ale on povedal: „Som židovský kráľ.“ Pilát odpovedal: „Čo som napísal, to som napísal.“ Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Vzali aj spodný odev. Ale tento odev bol nezošívaný, odhora vcelku utkaný. Preto si medzi sebou povedali: „Netrhajme ho, ale losujme oň, čí bude!“ Aby sa splnilo Písmo: „Rozdelili si moje šaty a o môj odev hodili lós.“ A vojaci to tak urobili. Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. Potom Ježiš vo vedomí, že je už

SPRAVODAJSTVO

všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Žíznim.“ Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.“ Naklonil hlavu a odovzdal ducha. Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda. A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili. Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: „Kosť mu nebude zlomená.“ A na inom mieste Písmo hovorí: „Uvidia, koho prebodli.“ Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo. Prišiel aj Nikodém, ten, čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou. Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať. V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. Tam teda uložili Ježiša, lebo bol židovský Prípravný deň a hrob bol blízko. Okrem pašií sú pre liturgiu slova príznačné aj slávnostné modlitby(prosby) veriacich, ktoré sú v tento deň dlhšie ako zvyčajne, pretože sú v nich zahrnutí úplne všetci ľudia na svete. Nasleduje obrad odhalenia kríža. Pri tomto obrade kňaz s miništrantmi prinesú k oltáru zahalený kríž, ktorý kňaz postupne odhaľuje a následne sa krížu pokloní kňaz, potom miništranti a potom naraz všetci prítomní veriaci. Pred obradom sv. prijímania sa Obetný stôl zahalí plachtou a zapália sa na ňom sviece. Z bočného bohostánku sa prinesie Eucharistia, ktorá je následne rozdávaná veriacim. Po sv. prijímaní sa znovu hostie odnesú do bočného bohostánku a oltár znovu ostane úplne odhalený. Nasleduje prenesenie Pána Ježiša v slávnostnom sprievode za sprievodu rapkáčov do hrobu na poklonu veriacim a ukončenie obradov. Obrad Eucharistie, ako i ukončenie obradov, sa vo farskom kostole niesli v znamení piesní v podaní členov mládežníckeho spevokolu. Biela sobota Na Bielu sobotu Cirkev zotrváva pri Pánovom hrobe a rozjíma o jeho utrpení a smrti. Telo Pána Ježiša ležalo zabalené v bielej plachte v hrobe, ale jeho duša išla k spravodlivým zosnulým zvestovať, že sú vykúpení. Na Bielu sobotu sa podľa pradávnej tradície slávi Veľkonočná vigília. Zvykne sa sláviť večer alebo

v noci keď sa začínala aj židovská Pascha (sviatky Židov konané na pamiatku poslednej večere v egyptskom zajatí, keď anjel smrti prešiel okolo príbytkov Izraelitov a neuškodil im). Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, noc bdenia, zasvätená Pánovi. Obrady Vigílie Obrady vigílie sa konajú po západe slnka a mali by byť ukončené do jeho najbližšieho východu. Veľkonočná vigília sa tradične slávi aj v našom meste vo farskom Kostole Najsvätejšej Trojice. Tento rok začínala presne o 20.00h. Obrady začali zapálením veľkonočného ohňa pred kostolom a svätením veľkonočnej sviece – paškálu. Pri tomto obrade kňaz hovoril: „Kristus je ten istý včera i dnes, on je počiatok a koniec, alfa i omega, Pán času i večnosti. Jemu patrí sláva i moc po všetky veky vekov. Amen.“ Svieca je stredobodom veľkonočnej slávnosti. Kríž vyrytý do sviece Kríž vyrytý do sviece je znakom smrti, päť otvorov so vsadenými zrnkami tymiánu symbolizuje Kristove rany, písmená alfa a omega s letopočtom bežného roku hovoria, že Kristus je Pán času i večnosti, počiatok i koniec všetkého. Po slovách „Kristus, svetlo sveta - Bohu vďaka“ sa od nej zapálili ďalšie sviece, ktoré si priniesli veriaci. Potom nasledoval veľkonočný chválospev, v ktorom sa ospevovala táto slávnostná noc, vznešený spôsob nášho vykúpenia s prosbou k nebeskému Otcovi, aby nám v našom živote svietil svetlom, ktorým je Kristus. Starý zákon Pri liturgiu slova sú typické tri až sedem čítaní zo Starého zákona. Nikdy sa však nesmie vynechať čítanie z Druhej knihy Mojžišovej. Ďalšie dve čítania(epištola a evanjelium) sú z Nového zákona. Súčasťou vigílie je aj liturgia krstu, kedy prebieha svätenie krstnej vody a obnova krstných sľubov u veriacich. Nasledoval obrad vzkriesenia a eucharistická liturgia, kedy po 40 dňovej prestávke opäť zaznie víťazný spev Aleluja! Znovu sa rozozvučali zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali. Slávnostná procesia V našich krajoch je súčasťou veľkonočnej vigílie i slávnostná procesia, ktorá išla cez kostol a okolo kostola. Na čele procesie niesli miništranti kríž a sochu Zmŕtvychvstalého. Pri návrate speváci intonovali chválospev Te deum: „Teba, Bože, chválime“ a k ich spevu sa pridávali aj ostatní veriaci. Po skončení chválospevu kňaz alebo spevák intonoval tzv. eucharistický hymnus a následne prebehla krátka pobožnosť na oslavu víťazného Krista, pri zakončení ktorej sa spievala veľkonočná mariánska antifóna „Raduj sa, nebies Kráľovná.“ www.nasebanovce.sk

Piatok 13. apríla 2012

KOMPLEX STAVEBNÝCH INTERIÉROVÝCH DOPLNKOV

BIN

Piatok 13. aprĂla 2012

www.binonline.webnode.sk

INZERCIA

BIN

Piatok 13. apríla 2012

www.binonline.webnode.sk

INZERCIA

táto pôjde do novín , treb prilepiť obrázok z dlažbo poupravovať ,ilustráciu n nápise zámková dlažba aj po

9 13

Piatok 13. apríla 20122012 Piatok 13. apríla

Spoločne chceme zvýšiť kvalitu odborného vzdelávania Najväčší zamestnávatelia v regióne vstupujú do procesu odborného vzdelávania v SOŠ Juraja Ribaya. V stredu 21. marca 2012 sa v priestoroch firmy Hella v Bánovciach nad Bebravou konalo prvé spoločné zasadnutie vrcholových manažérov firiem , ktoré sú v regióne Bánoviec nad Bebravou najväčšími zamestnávateľmi. Ich partnerom bol Mgr. Peter Bulík, riaditeľ Strednej odbornej školy Juraja Ribaya a nosnou témou stretnutia bola vzájomná koordinácia školy a firiem pri odbornom vzdelávaní žiakov. K danej téme nám Mgr. Peter Bulík poskytol obsiahly rozhovor.

BIN: Ako vznikla myšlienka participácie veľkých firiem v našom regióne na podpore odborného vzdelávania ? Bulík: Táto téma je horúcou témou z pohľadu zamestnávateľov, ale aj stredných odborných škôl, už niekoľko rokov v podstate po celom Slovensku. Načínali sme ju dávnejšie, najmä s manažérom MANu pánom Erichom Wimmerom na viacerých spoločných sedeniach u nás v škole. Pán Wimmer zrejme oslovil pána Schwarza, vrcholového manažéra Helly. Vo štvrtok 15.3.2012 prišli obaja páni k nám do školy a vyskladali sme spoločne prvý „nást-

rel“ celého projektu. Následne spomínaní páni – za čo som im nesmierne vďačný - do projektu zaangažovali aj ďalšie firmy, no a v uvedený deň sme sa spoločne všetci stretli v priestoroch f. Hella na prvom spoločnom rokovaní. BIN: Kto všetko sa na stretnutí zúčastnil ? Bilík: Prítomní boli najvyšší predstavitelia firiem, resp. v niekoľkých prípadoch nimi poverení zástupcovia manažmentov, z MAN LKW Komponenten s.r.o.: Erich Wimmer, Bc. Jana Slivková, Hella Slovakia Signal – Lightning s.r.o. : Martin Schwarz, Martin Ragula, MTA Slovakia s.r.o.: Marta Ožvaldová, FMB s.r.o.: Bc. Ján Turčan, Kord Slovakia a.s.: Ing. Ivana Laššová, Vaillant Industrial Slovakia s.r.o.: Eva Hašková, Delta Electronics (Slovakia), s.r.o.: Valér Chladný, Mgr. Ing. Ľubomír Wäldl, SOŠ Juraja Ribaya: Mgr. Peter Bulík. BIN: V čom konkrétne by mala spočívať vzájomná spolupráca vašej školy s firmami ? Bulík: Termín spolupráca by som rozšíril aj o termín podpora. Takže formy vzájomnej spolupráce a podpory školy zo strany firiem sú rozsiahle a rôznorodé. Poviem Vám o čom sme hovorili na prvom spoločnom rokovaní: a) Zamestnávatelia zadefinujú svoje požiadavky na pracovné schopnosti vlastných zamestnancov, teda čo požadujú, aby ich ľudia z pohľadu vlastných odborných kvalít vedeli. Opačne povedané: čo požadujú, aby sme ich budúcich zamestnancov v našej škole naučili. Svoje požiadavky spracujú do tematických blokov a tie nám predložia. My

tieto požiadavky v najväčšej možnej miere zapracujeme do našich školských vzdelávacích programov. V prípade potreby sme schopní vytvoriť postupne aj nové učebné, či študijné odbory. b) Firmy načrtnú aj možné pracovné pozície a kariérny postup zamestnancov s požadovaným vzdelaním. Teda naši žiaci sa budú pripravovať už pre konkrétnu firmu a možnú konkrétnu pracovnú pozíciu. c) V rámci podpory rozvoja jazykových kompetencií žiakov ( ovládanie cudzieho jazyka), bude umožnené najlepším žiakom vykonávať súvislú dlhodobú prax v zahraničí v materských sídlach firiem. d) Opäť najlepším žiakom školy sú tieto firmy ochotné poskytovať štipendium počas ich štúdia. e) Firmy ponúkajú našej škole materiálnu i finančnú podporu vo forme priamych peňažných darov na zakúpenie konkrétnych učebných pomôcok, a tiež formou poskytnutia strojov a zariadení pre výučbu odborných predmetov a odborného výcviku. No a samozrejme isté know-how v podobe zabezpečenia odbornej praxe žiakov v ich prevádzkach na strojoch a zariadeniach, na ktorých sa u nich pracuje. V prípade potreby aj zaškolenia majstrov a učiteľov odborných technických predmetov. BIN: Nie je tomu dávno, čo ste rokovali aj s vedením Tanaxu a.s. a predstaviteľmi Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka. O čom boli tie rokovania ? Bulík: V princípe o tom istom, ako som uviedol vyššie. Pán profesor Alexander Chovanec

z Fakulty špeciálnej techniky a garant určitých jej študijných odborov sa zaujímal na rokovaní s pánom Ing. Milanom Minarovičom, konateľom Tanaxu, a.s. o možnú podporu niektorých študijných programov spomenutej fakulty. Tá by mohla mať formu nielen materiálnej pomoci, ale aj pomoci pri navrhovaní tém diplomových prác študentov z pohľadu potrieb praxe, či spoluprácu v podobe konzultantov a oponentov diplomových prác, možno hľadania technických riešení rôznych problémov výroby a podobne. Študenti často prichádzajú s novými originálnymi pohľadmi na veci a veľké firmy ich preto radi podporujú a ponúkajú im veľký priestor na sebarealizáciu. Informáciu o tomto stretnutí som poskytol aj na spomenutom stretnutí s predstaviteľmi firiem v našom regióne. Prijali ju ako námet na budúcu možnú spoluprácu s Trenčianskou Univerzitou Alexandra Dubčeka pri príprave vysokoškolsky vzdelaných kádrov pre svoje potreby. BIN: Čo pre Strednú odbornú školu Juraja Ribaya znamená táto rozvíjajúca sa spolupráca školy s firmami ? Bulík: Budem vecný: predovšetkým si nesmierne vážime túto podporu. Uvedené firmy sú

najväčšími zamestnávateľmi v našom okrese. Pri súčasnom nastavení fungovania odborného školstva je ich pomoc nesmierne cenná z pohľadu ďalšej existencie škôl takého typu, ako je naša. Ich podpora je posolstvom aj smerom k verejnosti, odkazom mladým ľuďom, ktorí sa pripravujú na svoju budúcu profesionálnu dráhu, že tie firmy tu sú a majú vážny záujem podieľať sa na koncipovaní odborného vzdelávania. Rozhodli sa vstúpiť do prípravy vlastných budúcich zamestnancov pre svoje konkrétne špecifické potreby. Vážnosť a seriózny záujem o túto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že pri procese vzdelávania poskytnú aj vlastné zdroje. Najlepším a najkvalitnejším ľuďom následne aj dobrú prácu spravidla v nadnárodných spoločnostiach. V dnešnej dobe je to lukratívna ponuka. Ak si pre spoluprácu vybrali našu školu, vnímame to ako prejav uznania z ich strany k našej doterajšej práci. A vieme, že je to zároveň výzva pre nás všetkých, ktorí v škole vzdelávame , aby sme robili najlepšie ako vieme. A hovorím, vôbec nie ako frázu, aj toto: – prejavená dôvera zamestnávateľov musí byť pre nás v SOŚ J. Ribaya zaväzujúca! Ak by sme neboli dostatočne dobrí aj my – môžu osloviť inú

školu, dnes to nie je nikam veľmi ďaleko. V žiadnom prípade si nemôžeme dovoliť sklamať. BIN: Kedy budú nasledovať ďalšie stretnutie a ktoré spoločnosti ešte plánujete osloviť? Bulík: Medzičasom sa konalo ďalšie stretnutie v priestoroch f. Man – LKW Komponenten s.r.o (4.4.2012). Ako v prvom prípade v Helle, aj teraz bolo spojené s prehliadkou výrobných priestorov firmy. Lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť. V prípade záujmu sú naši partneri pripravení pustiť na takéto „exkurzie“ aj žiakov končiacich ročníkov základných škôl, aby si sami urobili obraz, ako dnes vyzerajú moderné technológie a moderné výrobné procesy. Budúce stretnutie bude v priestoroch našej školy dňa 25.4.2012 a budeme hovoriť o konkrétnych potrebách zamestnávateľov z pohľadu tvorby našich školských vzdelávacích programov. Všetci aktéri týchto work-shopov sme pripravení prijať do spolupráce každú ďalšiu relevantnú firmu. Jedna sa chystá prísť v dohľadnej dobe do Bánoviec z Talianska a jej manažér sa už tiež zaujímal o odborné vzdelávanie v našej škole. JK

Prečo ste si vybrali pre spoluprácu SOŠ Juraja Ribaya a čo očakávate od tejto spolupráce ? Ribaya vypracovať programový plán vzdelávania, ktorý bude umožňovať tzv. win-win situáciu tak ako pre firmu, tak aj pre študentov školy. LKW Komponenten s.r.o. získa na základe tejto spolupráce do budúcna špeciálnych odborníkov so zodpovedajúcim vzdelaním a vďaka tomu dosiahne dobrú východiskovú pozíciu aj pri narastajúcej konkurencii. E. Wimmer a Bc. J. Slivková Už pri vtedajšom výbere miesta sídla firmy LKW Komponenten s.r.o. bola jednou z dôležitých kritérií, aby vo vybranom mieste, v tomto prípade v Bánovciach nad Bebravou, sídlila stredná odborná škola. Toto bol pre nás akýsi garant, že práve tu sa budú nachádzať dobre vyškolení mladí ľudia. Požiadavky zo strany firmy LKW Komponenten s.r.o. sú však špeciálne. Preto chceme spoločne so SOŠ Juraja

Bc. J. Turčan V prvom rade by som položil a zároveň odpovedal na otázku „Prečo Bánovce nad Bebravou?“. Bánovce nad Bebravou je mesto s odbornou strojár-

skou históriou. Preto pán Georg Fritzmeier (majiteľ nadnárodného Holdingu „FRITZMEIER GROUP“) sa rozhodol sústrediť pozornosť na oblasť s personálnym potenciálom vyhovujúcim charakteru výroby nosnej časti produkcie našej spoločnosti. Aby aj v budúcnosti bola možnosť využiť schopnosti a zručnosti mladých, perspektívnych absolventov zo strojárskych odborov je nevyhnutné, aby bolo podporované školstvo vychovávať práve kádre použiteľné v tomto priemysle. Preto sme sa rozhodli podporiť tento projekt a spoluprácu s SOŠ Juraja Ribaya , aby sme mohli intenzívne participovať nielen na výchove a vzdelaní žiakov na potrebné pracovné pozície, ale aj v budúcnosti im tieto pracovné miesta v našom závode ponúkli a získali tak kvalifikovaný personál, ktorý udrží spoločnosť FRITZMEIER v radoch popred-

ných strojárenských výrobcov.

C. Revello Zameranie študijných odborov SOŠ Juraja Ribaya je pre spoločnosť MTA SLOVAKIA, s.r.o. vyhovujúce pre uplatnenie v našich pracovných pozíciách. Preto sme uvítali navrhnutú spoluprácu medzi odborným vzdelaním a praktickým využitím získaných odborných poznatkov, keďže jedným z cieľov spoločnosti MTA SLOVAKIA, s.r.o. je podpora a výchova mladých ľudí, a to z hľadiska vzdelávania a získavania odborných skúseností ako v strojárskom, tak i v automobilom priemysle.

Konzultačným spôsobom sme sa rozhodli podporiť a zapojiť sa do tohto projektu, ktorý z pohľadu nielen študentov, ale najmä spoločností pôsobiacich v našom regióne, môže viesť k ucelenému vzdelávaciemu systému.

M. Ragula Spoločnosť Hella Slovakia Signal-Lighting s.r.o. je s viac ako 1400 zamestnancami jedným z najväčších závodov Hella, ktorý vyrába zadné multifunkčné svetlomety a jedno funkčné svetlá do automobilov. Keďže sa jedná o veľmi špecifickú výrobu, ktorá pozostáva z množstva rôznych

procesov a technológií, je pre našu spoločnosť kľúčová spolupráca so strednými školami, ktoré vychovávajú perspektívnych absolventov, so znalosťami našich výrobných procesov. Práve preto sme sa rozhodli spolu s ostatnými spoločnosťami naštartovať ofenzívu, ktorá umožní študentom SOŠ Juraja Ribaya získať nové teoretické a praktické skúsenosti o najnovších technológiách, ktoré používame vypracovaním nových, resp. úpravou stávajúcich programov vzdelávania. Naša spoločnosť takto bude môcť ponúknuť prax (lokálnu a zahraničnú) a štipendiá študentom, ako aj pracovné miesta absolventom-špecialistom, ktorí podporia náš ďalší rast v budúcnosti.

Piatok 13. apríla 2012

15€

3€

BIN

Piatok 13. apríla 2012

www.binonline.webnode.sk

SPRAVODAJSTVO

Daniel Kadlec: Ocenené parožia jeleňa som našiel s bratom v lese V základnej škole Slatina nad Bebravou sa uskutočnila na podnet učiteľa nemčiny Ivana Kašičku a z iniciatívy niektorých žiakov tejto školy, oblečených v poľovníckych odevoch ako i s podporou vedenia školy zaujímavá výstava zhodov jelenieho parožia. Návštevníci školskej výstavy - žiaci školy a verejnosť mali možnosť vzhliadnuť zaujímavé exponáty, ktoré boli umiestnené na chodbe s lesnou dekoráciou zhotovenou z vetvičiek ihličia lesných stromov. „Jelenie parohy pochádzajú z Podhoria a s podporou poľov-

Ôsmaci: Lukáš Pajtinka, Matúš Kolárik, Daniel Kadlec níckeho združenia Podhoran Podlužany,Timoradza sme ich sem postupne nanosili,“ povedal jeden zo žiakov Daniel Kadlec, ktorý rád chodí s otcom do lesa. Ôsmaci Daniel Kadlec, Lukáš Pajtinka a Matúš Kolárik boli hlavní iniciátori tejto myšlienky. „Sme radi, že sme mohli spolužiakom ukázať tieto exponáty parožia,“ usmievajúc sa ukazoval na trofeje Daniel Kadlec. Na podnet učiteľa nemeckého jazyka Ivana Kašičku robili žiaci školy aj projekt s tematickým zameraním o prírode a lesnej zveri - formou textu a kresbičiek k výstave v nemeckom jazyku. Daniel Kadlec mal veľké šťastie, keď našiel pri potulke lesom

aj so svojím bratom jelenie parožie, neskôr ocenené striebornou medailou. „Najväčšiu zásluhu na príprave a organizácií výstavy zhodov parožia má pán učiteľ Kašička a traja zanietení ôsmaci z jeho triedy“, povedala riaditeľka školy Ivana Mikušová. „V škole máme aj krúžok „Mladí Bobri,“ ktorý pracuje pod vedením pani učiteľky Zdenky Vrbičanovej. Krúžok je zameraný nielen na turistiku, ale aj environmentálnu výchovu,“ pripomenula riaditeľka školy. „Základna škola v Slatine nad Bebravou sa 20. apríla v rámci - Dňa Zeme zúčastní aj na upratovaní obce,“ dodala na záver. Stanislav Vavro

rieborná medai

rožím jeleňa - st

s pa Daniel Kadlec

Organizátori výsta

vy zhodov jelenieh

o parožia

Víťazka v pletení maxi korbáčov zo syrových nití Mária Stoláriková

Pani Stoláriková prezradila, že občas pletie svojej vnučke aj vrkoče Majstrovstvá Slovenska v pletení maxi korbáčov zo syrových nití sa uskutočnili v Bánovciach nad Bebravou. Zorganizovali ich pracovníci Milsy v areáli ZŠ Partizánska 4. apríla 2012. Víťazkou sa stala domáca syrárka Mária Stoláriková, ktorá splietla korbáč troch dvojíc nití, dlhých 165 cm, za minútu a 34 sekúnd. Tento základný rekord bude zapísaný v Knihe slovenských rekordov. „Občas pletiem vrkoče aj svojej vnučke,“ povedala s úsmevom na tvári spokojná víťazka súťaže. „Nebolo to vôbec ľahké. Jeden koniec som plietla, druhý som musela zároveň rozpletať,“ povedala jedna zo súťažiacich Zdenka Antošková z Liptova. Nápad založiť súťaž v splietaní syrových korbáčov sa zrodil v hlave riaditeľa Milsy Stanislava Voskára. Inšpiráciu našiel v pletení korbáčov pred Veľkou nocou.

Mária Stoláriková čas: 1min 34 s

dĺžka: 139 cm

Marketingová manažérka Milsy Beatrix Dolníková povedala, že ide o súťaž, ktorá sa organizuje už tretí rok a tento bol spojený so zápisom do Slovenskej knihy rekordov bez pomocníkov na rozpletanie zachlpených syrových nití. Netajila ani veľkú radosť z víťazstva domácej sy-

rárky Márie Stolárikovej, ktorá robí denne okolo 1300 korbáčikov na strojčeku. „Cieľom akcie bolo súčasne pripomenúť tradíciu Veľkonočných zvykov a navodiť atmosféru blížiacich sa sviatkov,“ povedala jedna z organizátorov súťaže Beatrix Dolníková. V pletení korbáčov súťažili aj deti zo ZŠ Partizánska a zamestnancov Milsy o najkrajší korbáč. Súčasťou podujatia bola tiež súťaž o najkrajší syrový výrobok. Na prvom mieste organizátori vyhodnotili veľkonočné košíky plné syrových kvetov vyrobené vo farme Tuška. „Na budúci rok sa rekord budeme snažiť prekonať,“ informovala jedna z organizátoriek podujatia Zuzana Komárová. Stanislav Vavro

BIN

Piatok 13. aprĂla 2012

www.binonline.webnode.sk

INZERCIA

BIN

Piatok 13. apríla 2012

www.binonline.webnode.sk

SPRAVODAJSTVO

Predstavujeme

Súkromná základná umelecká škola vo Veľkých Uherciach Súkromná základná umelecká škola vo Veľkých Uherciach začala svoju činnosť v septembri 2006 a to na základe rozhodnutia MŠ SR o zaradení SZUŠ do siete škôl

BIN: Čo je hlavným cieľom Vašej školy? Valuch: Súkromná ZUŠ ako škola zaradená do siete škôl SR plní úlohy štátneho ako aj školského vzdelávacieho programu v rozsahu ISCED 1 B – primárne umelecké vzdelanie a tiež ISCED 2 B – nižšie sekundárne umelecké vzdelanie. Súkromné ZUŠ-ky rovnako ako aj štátne ZUŠ-ky plnia v našej spoločnosti rovnakú funkciu a majú aj rovnaké ciele. Oba tieto typy škôl zabezpečujú dosiahnutie rovnocenného stupňa základného umeleckého vzdelania, pričom záverečné vysvedčenie zo štátnej aj neštátnej ZUŠ-ky má formálne rovnakú váhu napríklad pri prijímaní na stredné umelecké školy. Tým, že sa Slovenská republika po nežnej revolúcii prihlásila k európskemu dohovoru a začala budovať systém alternatívneho vzdelávania – ktorého súčasťou bolo aj vytvorenie systému neštátneho školstva - nastúpila na cestu budovania pluralitného vzdelávacieho systému, ktorého cieľom je dať možnosť rodičom vybrať si pre svoje dieťa najlepšiu vzdelávaciu alternatívu. Pri ZUŠ-kách je rozdiel hlavne v osobe zriaďovateľa školy. Zriaďovateľom štátnych ZUŠ-iek môže byť štát, resp. mesto, obec alebo VÚC a zriaďovateľom neštátnej ZUŠ-ky môže byť okrem iného aj fyzická osoba ako je to aj v našom prípade. Právny stav našej školy je nezisková organizácia. Hospodárime s normatívnymi peniazmi, ktoré tvoria základný zdroj nášho financovania, s tým, že na rozdiel od štátnych ZUŠ-iek je výška normatívu v neštátnej ZUŠ-ke iba 88 % z toho, čo podľa zákona dostávajú štátne ZUŠ-ky. Štátne ZUŠ-ky tak zo zákona dostávajú najmenej o 12 % viacej normatívnych

peňazí, hoci plnia rovnakú funkciu ako neštátne ZUŠ-ky, majú rovnaké ciele a pre štátne aj neštátne ZUŠ-ky platia rovnaké zákony, rovnaká školská legislatíva a tiež rovnaké kontrolné mechanizmy. Neštátne ZUŠ-ky sú naviac legislatívne znevýhodnené voči štátnym ZUŠ-kám aj v tom, že sa nemôžu uchádzať o peniaze z európskych fondov. Rodičia detí, ktorí sa teda rozhodnú dať svoje dieťa do našej školy sú podľa môjho názoru čiastočne diskriminovaní voči deťom, ktoré navštevujú štátne ZUŠ-ky. Týmto samozrejme v žiadnom prípade nechcem povedať, že by štátne ZUŠ-ky neboli kvalitné. Naopak, som hlboko presvedčený, že štátne ZUŠ-ky dnes odvádzajú mimoriadne kvalitnú prácu a tiež poskytujú vynikajúce možnosti vzdelávania pre talentované deti a mládež. Chcem len povedať, že tento štát zatiaľ používa dvojitý meter v oblasti financovania štátnych a neštátnych ZUŠ-iek a že súčasná legislatíva stále rozdeľuje talentované deti na tie „naše - štátne“ a na tie „druhé - neštátne“... Pritom oba druhy škôl sú financované z rovnakých daní, ktoré platia rodičia v rovnakej výške a bez ohľadu na to, či svoje dieťa potom dajú do štátnej alebo neštátnej ZUŠ-ky. Štátne aj neštátne ZUŠ-ky podľa zákona tiež vyberajú školné na čiastočnú úhradu nákladov spojených so štúdiom. Školné v našej neštátnej ZUŠ nie je vyššie ako je školné na štátnych ZUŠ-kách a v niektorých odboroch je dokonca nižšie. Na záver by som chcel ale povedať, že hlavným cieľom ZUŠ-iek – bez ohľadu na to, či sú štátne alebo neštátne, je podľa mňa to, že majú poskytovať tvorivé prostredie pre deti a talentovanú mládež a prebúdzať v nich záujem o všetky druhy umenia, viesť ich po

ceste objavovania všetkého krásneho, čo len umenie môže v ľudskom srdci prebudiť. Je to možnosť pre nás dospelých využiť ten relatívne krátky čas, ktorý máme, pokým nám deti nevyrastú, aby sme ich nasmerovali na cestu objavovania a rozvíjania vlastnej tvorivosti. BIN: Kde všade vyučujete? Valuch: Našu školu sme začali budovať vo Veľkých Uherciach, kde aj bývame. Hneď v prvom roku sme otvorili pobočky v Kolačne, Oslanoch a v Hornej Vsi. No a potom sme každý nový školský rok pridávali nové a nové pobočky, takže dnes učíme v Bystričanoch, Čereňanoch, Oslanoch, Hornej Vsi, vo Veľkých Uherciach, Malých Uherciach, na Šípku v Partizánskom, v Escape v Partizánskom, vo Veľkých Bieliciach, Ostraticiach, Rybanoch, D.Našticiach, Uhrovci, v Bánovciach nad Bebravou, Kšinnej, Slatine nad Bebravou, Dežericiach, Turčianskych Kľačanoch a v Dražkovciach. BIN: Aké odbory máte a ktoré nové ste otvorili v tomto školskom roku? Valuch: Našimi nosnými odbormi sú výtvarný odbor a tanečný odbor. Výtvarný odbor preto, lebo moja manželka, ktorá je riaditeľkou školy, je výtvarníčka a teda jej srdcovou záležitosťou je výtvarné umenie. No a tanečný odbor preto, lebo sa nám podarilo osloviť pre spoluprácu výnimočné tanečné osobnosti, ktoré sú zapálené pre tanečné umenie. Okrem toho na základe požiadaviek od rodičov v malom rozsahu rozvíjame hudobný odbor a to vyučovanie spevu a hru na gitaru. Radi by sme ešte čiastočne rozvinuli aj literárno-dramatický odbor, hlavne preto, aby sme mohli tvoriť a prezentovať samostatné hudobno-dramatické projekty. Tomuto však veľmi bráni skutočnosť, že štát veľmi silno obmedzil možnosti takéhoto rozvoja ZUŠ-iek, pretože obmedzil financovanie len na jedno individuálne a na jedno skupinové štúdium. Konkrétne to znamená, že ZUŠ-ka nemá dosť peňazí na to, aby jedno dieťa mohlo súčasne študovať napríklad vo výtvarnom odbore a aj v tanečnom odbore, alebo v tanečnom a súčasne dramatickom odbore. No a keď sa pýtate, čo nové sme otvorili v tomto školskom roku, tak je to nová pobočka výtvarnej výchovy v Bánovciach nad Bebravou. Vďaka ústretovosti pani riaditeľky Slugeňovej ako aj pomoci pána Žofčina a jeho ľudí sa nám nakoniec podarilo vytvoriť a zariadiť peknú triedu výtvarnej výchovy na ZŠ Komenského, kde sme začali pôsobiť od septembra 2011. Od tohto termínu sme zažali vyučovať aj na nových detašovaných pracoviskách v Kšinnej, Slatine n.Bebravou, Dežericiach a v Ostraticiach. BIN: Aká je špecifická črta Vašej školy? Valuch: Myslím si, že naša špecifickosť vyplýva z toho, že sme pomerne rýchlo pochopili skutočnosť, že zriaďovanie pobočiek a detašovaných pracovísk našej školy dáva šancu začať získavať základné umelecké vzdelanie aj tým deťom, ktoré by sa za iných okolností tomuto nikdy nevenovali. V

dávnejšej minulosti ZUŠ-ky pôsobili tak trochu ako elitný klub pre výnimočné deti /alebo možno pre deti výnimočných rodičov, alebo pre deti rodičov, ktorí si to mohli dovoliť.../. My s manželkou sme sa však stotožnili s podstatou názvu Základná umelecká škola – ako školy, ktorá by naozaj mohla poskytovať základné umelecké vzdelávanie všade tam, kde pôsobia aj bežné základné školy. Rozvíjaním našej školy sa snažíme napĺňať podstatu pojmu „základná“ v tom zmysle, aby základné umelecké vzdelanie bolo dostupné pre každé talentované dieťa v blízkosti jeho bydliska, bez potreby cestovania do okresného mesta, atď. Na druhej strane však treba povedať, že takáto koncepcia „distribuovanej“ školy vytvára omnoho väčšie nároky na jej vedenie, riadenie ako aj na kontrolné mechanizmy. BIN: Koľko žiakov ju navštevuje? Valuch: V školskom roku 2011/2012 sme prijali na štúdium viac ako 900 žiakov. Vzhľadom na charakter školy ako školy pre záujmové vzdelávanie však tento počet z rôznych dôvodov v priebehu roka mierne kolíše. BIN: Aké zaujímavé projekty ste zrealizovali? Každý rok sa zúčastňujeme viacerých tanečných súťaží v rámci Slovenska, ktoré sú organizované ministerstvom školstva SR alebo záujmovými organizáciami. Z viacerých z nich sme si odniesli významné ocenenia a poháre, ktoré zdobia našu školskú vitrínu na Sokolovni v Bánovciach. Tiež pravidelne obosielame výtvarné súťaže a to jednak v rámci Slovenska ako aj sa zúčastňujeme niektorých medzinárodných výtvarných súťaží /Toruň v Poľsku a Lidice v Čechách/ Tým, že sme pomerne mladá škola si ešte len budujeme naše vzťahy a sme otvorení pre spoluprácu s inými partnerskými školami. Najvýznamnejším ocenením, ktoré naša škola získala je prvé miesto na medzinárodnej tanečnej súťaži Deti fitness v Prahe v roku 2011. Myslím si však, že najzaujímavejšími projektami, ktoré robíme každý rok, sú naše záverečné a absolventské koncerty a s nimi súvisiace záverečné výstavy výtvarných prác. V priebehu pár posledných rokov sme urobili značný pokrok a myslím, že za naše posledné tanečné aj výtvarné počiny sa naozaj nemusíme hanbiť. Okrem toho vystupujeme na výchovných koncertoch pre školy, domovy dôchodcov, zúčastňujeme sa akcií poriadaných v miestach, kde máme pobočky a to pri rôznych udalostiach /Deň matiek, vystúpenia pre rôzne spoločenské organizácie, vystúpenia na plesoch a pod./ Zvyčajne na jeseň v Bánovciach organizujeme špecializovaný kurz spoločenských tancov. Okrem toho v priebehu roka organizujeme špecializované workshopy / Salsa, Hip-hop, Tanečný maratón, Jumping, Zumba a pod./ Podobné aktivity robíme aj v oblasti prezentácie výsledkov výtvarných prác, s tým, že tieto výstavy sa robia priebežne na mnohých miestach, kde vyučujeme. Toto všetko by sa nedalo robiť bez zapálených pedagógov, z ktorých viacerí

sa okrem vyučovania venujú aj vlastnej umeleckej tvorbe. BIN: Aký kultúrny projekt plánujete zorganizovať v našom meste v najbližšom období? Valuch: Na 19. mája 2012 pripravujeme v Bánovciach 1. ročník tanečného festivalu DANCANDO FEST 2012. Povedali sme si, že v Bánovciach je už divadelný festival, festival filmov ale ešte tu nemáme tanečný festival. No a tak Zuzka Danišová „dala hlavu dohromady“ a navrhla dramaturgiu tohto festivalu. Festival je navrhnutý ako nízkorozpočtová akcia, s tým, že nepozývame žiadnych drahých hostí, ale chceme využiť existujúci potenciál miestnych súborov ako aj našich priateľov a spolupracujúce školy, pričom všetci účinkujúci budú vystupovať bez nároku na honorár. Festival by mal byť nielen prehliadkou rôznych tanečných štýlov ale jeho súčasťou budú aj tanečné workshopy, kde sa bude dať mnoho naučiť. K zaujímavému programu prispejú aj naši výtvarníci, tým, že okrem výstavy výtvarných práca a maľovania na tváre sa môžeme tešiť aj na recesistickú módnu prehliadku žiackych návrhov šiat, ktoré boli vytvorené z neštandardných materiálov... Od samého začiatku chceme, aby sa tento festival nespájal iba s menom našej školy, pretože nie je naším úmyslom urobiť niečo len sami pre seba a iba pre našich žiakov. Boli by sme radi, ak by sa táto akcia dostala do záujmového kalendára čo najviacej mladých ľudí v Bánovciach a v okolí a tiež ak by sa s touto akciou stotožnilo aj čo najviac miestnych firiem a aby sme tak začali profilovať festival ako regionálnu spoločenskú akciu, na ktorú by sme mohli byť všetci hrdí a ktorá by mohla šíriť dobré meno Bánoviec. Preto sme naozaj radi, že sa našimi partnermi už pre tento 1. ročník stali významné firmy z Bánoviec a okolia ako sú HELLA, MILSY, ANMIMA veľkoobchod s elektromateriálom, RaK, SAD Prievidza, Športové centrum, Fotoateliér Zachar a ďalšie. Ešte viac sme radi, že nás pri tejto akcii podporujú rádio WOW ako aj reklamná agentúra Koka a Bánovské informačné noviny, agentúra Gemini, ako aj Mestské kultúrne stredisko v Bánovciach, ktorí nám poskytujú veľkú pomoc pri príprave a prezentácii tejto akcie. Tiež si veľmi vážime prístup primátora Bánoviec p.Chovanca, ktorý spoločne s naším p. starostom Ing.Tomom z Veľkých Uheriec prijali záštitu nad týmto festivalom. V rámci prípravy festivalu sa ešte zamýšľame nad tým, že by sme festival využili aj ako možnosť vyzberať nejaké peniaze na obnovu zhoreného kaštieľa v Krásnej hôrke. Vieme, že doba nie je ľahká, ale chceli by sme sa pokúsiť zorganizovať niečo ako internetovú aukciu vybraných výtvarných prác našich žiakov, s tým, že na festivale by sme oznámili výsledky tejto aukcie. V rámci tejto aukcie by sme chceli osloviť našich partnerov festivalu a pokúsiť sa im tlmočiť tento zámer. Chceme tým docieliť to, aby tento festival nebol chápaný len ako zábava pre deti a mládež, ale aby celá táto akcia dostala ešte aj trochu hlbší výchovný zmysel. mobil: 0917 420 636

Stanislav Vavro externý redaktor nasebanovce@ gmail.com

Piatok 13. apríla 2012

http://www.facebook.com/pages/Helen-Doron-Early-English-Bánovce-nad-Bebravou

0911 704 306 Výcvik skupiny A, B, BE, C, D, E, T

SLEDUJTE NÁS NA:

Jazdíme na vozidlách Audi, VW, Škoda

V dome sa pestuje Hliva ustricová. Hľadáme šikovného podnikateľa, ktorý v tom bude pokračovať.

BIN

Piatok 13. apríla 2012

www.binonline.webnode.sk

Príprava kraslíc pre polievačov K tradičným činnostiam predchádzajúcim Veľkonočnému pondelku patrila príprava kraslíc pre polievačov, ktorá bola doménou dievčat a žien. V minulosti pre tento región aj na Malej Hradnej bola typická technika vypisovania voskom. Veľkonočné vajíčko bolo slepačie, zriedkavejšie kačacie alebo husacie vajíčko zdobené k veľkonočným sviatkom. Podľa cirkevnej symboliky spodobňovalo nanebovzatie Ježiša Krista. Tiež je chápané ako symbol kontinuity ži-

vota, plodnosti a jarného oživenia prírody. Na škrupinu vajíčka sa voskom vypísali rôzne vzory a postupne ich namáčali do viacerých farieb. „Už v šiestich rokoch ma babička učila maľovať vajíčka,“ povedala na úvod rozhovoru Janka Vavrová. „Vtedy sa vosk nanášal kovovým koncom na šnúrkach topánok, ktorý sa navliekol na narezanú paličku a priviazal sa bavlneným špagátikom. Na vypisovanie vzorov sa používal nahriaty včelí vosk. Potom sa vajíčka namáčali do farby pripravenej z omočené-

SPRAVODAJSTVO

foto: Stanislav Vavro

ho krepového papiera v teplej vode s octom. Namaľované vzory od vosku sa poutierali servítkom a na miestach po vosku zostali biele vzory,“ pokračovala v spomienkach na svoje začiatky Janka Vavrová. V súčasnosti je voskovanie zriedkavejšia technika ako farbenie. Roztopený včelí vosk sa zafarbí rôznymi farbivami, či rozpustenými voskovými pastelkami. Vosk sa najčastejšie nanáša na vyfúknuté vajíčko špendlíkom,“ dodala na záver usmievavá maliarka. Stanislav Vavro

Maliarka Veľkonočných vajíčok Janka Vavrová

V dlho očakavánom derby Dvorec deklasoval Biskupice 4:1 Ani uzimené počasie neodradilo takmer 200 fanúšikov futbalu od návštevy dlho očakávaného derby medzi domácimi dvoreckými a biskupickými futbalistami. V prvom polčase sa hralo ako na šachovnici. Súperi, ktorí sa dobre poznajú, hrali od prvej minúty dosť ustráchane. Aj keď to spočiatku nebol oku lahodiaci zápas, kde prevládala hlavne bojovnosť, predsa len s pribúdajúcimi minútami sa hra začala u oboch mužstiev postupne otvárať. V 38. min. po nevinnej akcii sa hostia ujali vedenia gólom P. Valíčka. Po

foto: Stanislav Vavro

zmene strán domáci hráč R. Zaťko v 47. a 67. min. dvakrát rozvlnil sieť súpera po pekných centroch D. Gabaja. Od tohto momentu sa začalo pravé derby. Domáci hráči povzbudzovaní skandovaním domácich fanúšikov udreli aj 71. min z kopačky P. Hana. Od tejto chvíle sa Biskupičania nezmohli na väčší odpor a v 87. min spravil definitívnu bodku za zápasom domáci hráč K. Hudec. Tréner Dvorca Pavol Bernolák: ,,V prvom polčase sme mali veľký problém s vetrom, čo sme v druhom polčase chceli za pomoci vetra odčiniť, čo sa nám

aj podarilo. Hosťujúce mužstvo postupne odpadlo fyzicky a sme radi, že po strate bodov v Ruskovciach sme doma získali 3 body. Šanca na postup do Majstrovstiev oblasti Prievidza tu je a veríme, že ju budeme živiť až do samého konca.“ Tréner družstva Biskupíc Anton Čukan po zápase povedal: ,,Chlapci si myslia, že futbal sa hrá len profesorsky. Tak to nefunguje. Na dedinách rozhoduje väčšinou bojovnosť. Súper bol lepší po všetkých stránkach.“ Kapitán domácich Tomáš Filo: ,,Boli sme lepší, ideme na postup!“ Stanislav Vavro

Suverénny víťaz turnaja v hokejbale HBK EXIT prešiel bez prehry Tradičným dejiskom turnaja v hokejbale je polyfunkčné ihrisko v Dolných Ozorovciach za hasičovňou. V sobotu 7. apríla si prišli zmerať sily družstvá hokejbalistov na tradičný turnaj aj so sprievodmi fanúšikov. Po vylosovaní sa odohrali základné skupiny a prví dvaja najlepší z každej skupiny si to rozdali podľa kľúča v semifinálových zápasoch, z ktorých vyšli finálové družstvá. Družstvo HBK EXIT prešlo ako jediné celým turnajom bez prehry a suverénne obhájilo prvenstvo. Za najlepšieho strelca turnaja bol vyhlásený Miloš Koleno (HBK EXIT), najlepším hráčom bol Martin Hudec (Skačany) a najlepším brankárom turnaja sa stal Igor Paška (Svinná). Výsledky: skupina A: HBK EXIT - Dežerice 19:3, Svinná - EAGLES

6:6, HBK EXIT - Svinná 8:1, Dežerice - EAGLES 4:3, HBK EXIT - EAGLES 10:1, Dežerice - Svinná 3:5 skupina B: OSC Dolné Ozorovce - Pravotice 9:9, Skačany - EZOP 4:1, OSC Dolné Ozorovce - EZOP 3:7, Pravotice - Skačany 3:8, EZOP - Pravotice 7:6, OSC Dolné Ozorovce - Skačany 4:10 1. Semifinále: HBK EXIT EZOP 7:2 2. Semifinále: Skačany - Svinná 4:5 O 3. miesto: Skačany - EZOP 2:1 O 1. miesto: HBK EXITSvinná 9:3 Konečná tabuľka: 1. HBK EXIT 2. Svinná 3. Skačany 4. EZOP 5. Dežerice 6. Pravotice 7. OSC Dolné Ozorovce 8. EAGLES

Autor článku a foto: Stanislav Vavro

––––––––––-

dľa

I“, 2 ks pečivo

ovocie

ok, 3 ks chlieb

čivo

šalát

rom a orechami

Piatok 13. apríla 2012

- /2x/ Robím jadrá, dlažby, obklady, omietky, podlahy a malovky. Tel.0918/73 20 16 - Privyrobenie s kozmetikov Avon. Tel.0905/94 60 32

Robím jadrá, dlažby, obklady, omietky, podlahy a malovky. Tel.0918/73 20 16

PREFABRIKOVANÁ ŽELEZOBETÓNOVÁ GARÁŽ ZBG 99

3200

2340

120 1700

Lekáreň sv. Kataríny (stará lekáreň) tel.: 038/7602478

2200

450

ŽUMPA 10m3 (7m3, 22m3...)

315

5500