BIN 27 2012

BIN regionálne informačné noviny

Ing. Zuzana Máčeková starostka obce Uhrovec a poslankyňa TSK Príjemné prežitie vianočných sviatkov a požehnaný nový rok 2013 želám občanom okresu Bánovce nad Bebravou Miloš Šagát riaditeľ okresného riaditeľstva Policajného zboru SR Krásne vianočné sviatky plné pohody, šťastia a lásky v okruhu svojich blízkych, ako aj veľa bezpečných kilometrov na cestách v roku 2013 želám všetkým občanom okresu.

Fotografie historických Bánoviec zvečnené v novom kalendári » strana 2 okres Bánovce nad Bebravou

číslo 27/2012

Kozačková si pozvala na „Tanečné Vianoce“ hviezdy Učiteľka tanca Jana Kozačková si splnila svoj sen  Pre milovníkov tanca a spevu pozvala trendové hviezdy  Na akcii nechýbali ani deti z Detského mestečka Zlatovce „Tanečné Vianoce odštartovali organizátori o 11.00h workshopom tanečníka zo Street dance academy – tanečná škola Laciho Strika – Gorkiho v štýle hip hopu,“ povedala organizátorka projektu Jana Kozačková. Ďalšia tanečná lekcia patrila Vierke Ayisi, tanečníčke a speváčke, dcére Fredyho Ayisiho v štýle ladies hip-hop. Potom znovu nasledovala lekcia od Street dance academy, tento krát od Dextera.

Popoludnie patrilo tanečnej lekcii od tanečnej školy NOVUM z Topoľčian, pod vedením choreografky Kataríny Roháčovej. Táto skupina je viacnásobným držiteľom titulu majstra Európy a majstra sveta. Lekcia bola v štýle muzikál. Pred aj po lekcii vystúpili N-dolls, trio tanečníčok z Novumu, ktoré boli tento rok účastníčkami televíznej show Česko- Slovensko má talent.

Veľkým oživením bola aj tanečná lekcia od Johnyho Perfekta,

ktorý má svoju tanečnú školu spolu s Melániou Kasenčákovou, známou pod prezývkou Lady Mel. Následne zaujala aj lekcia od skupiny Heroes z Piešťan v štýle break dance.

Na svoje si prišli aj fanúšikovia speváčky Dominiky Mirgovej.

Posledný workshop patril víťazom televíznej show ČeskoSlovensko má talent, skupine The Pastels. Hudobná agentúra Agency Gemini si pre všetkých účastníkov pripravila špeciálny workshop tzv. met-

lový tanec, ktorý všetkých roztancoval, aj keď bol v sprievode ľudovej hudby. Počas celého dňa prebiehali aj sprievodné akcie, súťaže o darčeky – ako napríklad súťaž od The Pastels o ich tričko a šiltovku. Okrem toho sme ako organizátori venovali 45 vstupeniek sponzorsky do Detského mestečka zo Zlatoviec, takže tu boli aj tieto deti. Čo dodať na záver? Ďalší vydarený projekt s pridanou hodnotou v našom meste.

Stanislav Vavro

Tanečná škola NOVUM

Emil Lobotka majiteľ firmy Altrak S prichádzajúcimi vianočnými sviatkami by som chcel všetkým čitateľom BIN-u popriať veľa šťastia, pevné zdravie a pokojné, požehnané vianočné sviatky.

Jana Kozačková

Miroslav Bitarovský dokumentarista, režisér Všetkým čitateľom želám príjemné prežitie vianočných sviatkov a šťastný nový rok 2013.

nepredajné

Stĺpček Vážení čitatelia BIN, dovoľte mi, aby som sa vám v mene redakcie BIN, online internetových portálov www. ebin.sk a www.nasebanovce.sk poďakoval za prejavenú dôveru počas celého roka 2012, ktorú ste nám opätovali pozitívnymi reakciami formou e-mailov, telefonátov, alebo pri osobnom stretnutí na obsahovú úroveň a kvalitu spravodajstva v našom regióne. Možno ste postrehli, že naša redakcia prešla v druhej polovici roka reštruktualizáciou a revitalizáciou hlavne z dôvodu efektívnejšieho a aktuálnejšieho zdieľania informácií do vašich domácností. Žijeme v dobe 21. storočia, v ktorej internet zmenil pravidlá v online komunikácií a i my sme sa museli prispôsobiť tomuto trendu. Zriadili sme nový zdroj informácií a patríme tak medzi prvé regionálne redakcie prinášajúce online spravodajstvo formou pravidelného Newslettera, ktorý v súčasnosti dostávajú naši zaregistrovaní čitatelia do svojich emailových schránok. Začína sa tým postupne medzi nami a vami vytvárať osobný vzťah, ktorý nás zaväzuje prinášať vám hodnotné, včasné a kvalitné informácie zo života našich ľudí žijúcich v našom regióne. Na záver roka vám v mene kolegov a dopisovateľov redakcie BIN želám radostné, Bohom požehnané sviatky Narodenia Ježiša Krista a veľa úspechov v nasledujúcom roku, aby sme vždy vo svojom srdci prežívali duchovnú radosť.

Stanislav Vavro

Martin Králik zostavil obrazovú publikáciu Bánovce na starých pohľadniciach za účasti autora knihy Martina Králika, primátora mesta Mariána Chovanca, zberateľa fotografií Jozefa Fojtíka a Antona Exlera, ktorý významne pomohol svojimi pamäťami o našom meste. Okrem nich sa na tejto knihe svojím spôsobom podieľalo viac ľudí, ktorí zase patrične pokrstia mňa, lebo som ich tu neuviedol. Niektorí pomohli znalosťami a druhí zase dodaním pohľadníc, ktoré uchovávali v rodinách aj viac ako storočie.

Takto potom mohla vzniknúť táto parádna kniha. Keď som vošiel do miestnosti, kde sa chystala táto slávnosť, takmer všetci prítomní už knihu mali



Po meste sa hovorilo, že sa chystá kniha fotografií o Bánovciach. Zdalo sa mi, že je to rozprávka, lebo čo všetko už vypustila agentúra JPP a nič z toho nebolo. Myslel som si, že lepšie bude, keď sa začnem chystať na koniec sveta.

Obchodov už bude v meste pomaly viac ako obyvateľov, tak som sa rozhodol, že pôjdem nakupovať až keď bude húkať siréna. Málokedy je pravda to, čo sa povráva, ale teraz to pravda bola. Kniha ,, Bánovce nad Bebravou na starých pohľadniciach“ skutočne vyšla a je už aj uvedená do života. Slávnostný krst prebehol v sobotu 7. decembra v MsKS

Obrazovú publikáciu si môžete zakúpiť v knižnici Ľ. Štúra na sídlisku Sever

na kolenách a ani nereagovali na pozdrav. Pri dverách na stole bola kopa týchto kníh, tak som si pýtal jednu od pána, ktorý knihy prekladal, verte mi alebo nie, ale on mi ju nechcel dať, keby pri tom nebol môj priateľ, tak mi ju ani nedá.

Tak som s tou knihou odfotil autora a išiel som si do kancelárie pre druhú. Potom som zistil, že prečo do nej každý tak úpenlivo pozerá. Je to skutočne skvost. Po skončení aktu vzal som knihu a išiel domov, aby som si ju v pokoji prezrel. Bolo dosť zima, tak som bol aj lepšie oblečený. Pokiaľ som sa vyzliekal manželka zbadala, že som doniesol knihu a bol som zase

vedľa. Pokiaľ ju nedočítala, nedala mi ju ani chytiť. Škoda, že nemala doma nejakého priateľa, nebol by som tak dlho čakal na knihu.

Po prečítaní tejto knihy môžem povedať, že priniesla excelentný výber obrazového materiálu zo starých Bánoviec. Ja verím tomu, že medzi ľuďmi sa ešte nájde foto materiál, ktorý by sme si všetci radi pozreli.

Ak by niekto niečo také mal a bol by ochotný sa s tým podeliť, tak moje imelo je mesina. jan@zoznam.sk.

Veľa fotiek starých Bánoviec nájdete aj na www.nasebanovce.sk Ján Mešina

BIN - Regiónalne Informačné Noviny - inzertný týždenník miest a regiónov: Bánovce nad Bebravou, Partizánske. Vydavateľ: Ing. Miroslav Košč - Reklamná agentúra KoKa, 5. apríla 1115/2, 957 01 Bánovce nad Bebravou. IČO: 40006522.

Adresa redakcie: Reklamná agentúra KoKa, ul. J. Matušku 16, 957 01 Bánovce nad Bebravou. www.koka.sk. Príjem plošnej a riadkovej inzercie je tel/fax 038/ 760 93 14, tel: 0911 704 306, grafika@koka.sk Termín uzávierky je každý týždeň v utorok o 12:00hod. Riaditeľ: Ing. Miroslav Košč. Šéfredaktor a grafik: Jana Vavrová, e-mail: grafika@koka.sk Distribúcia: vlastná distribučná sieť. Nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia. Vydavateľ nezodpovedá za obsah a pravdivosť uvedených inzerátov a za prípadné spôsobené škody. Uverejnené príspevky sa nemusia zhodovať so stanoviskami redakcie. Texty neprešli jazykovou úpravou. Reg. číslo: EV 3783/09 / Piatok 21.12. 2012 - číslo 27/2012 - ročník 9 - NEPREDAJNÉ

2

Piatok 21. decembra 2012

Zberatelia starých fotografií a redakcia BIN pripravili pre budúci rok v podobe kalendára z historických Bánoviec pre našich spoluobčanov zberateľskú lahôdku. Do predaja sa pred Vianocami dostal zaujímavý nástenný kalendár z dielne reklamnej agentúry KOKA, ktorý nadväzuje na svojho úspešného predchodcu z minulých rokov.

V minulosti pri jeho tvorbe použili autori na jednu stranu viacero tematicky rozdelených detailných fotografií mesta, v novom kalendári sa zamerali už len ja jeden podstatný detail.

Kalendár nie je len vkusným dekoratívnym a účelovým doplnkom miestnosti, sekundárne i bežnému človeku pri prvom pohľade natíska hádanku, ako vyzeralo mesto v minulosti, ktoré budovy a obchody v súčasnosti už neexistujú a pod. „Rozhodli sme sa pre takéto riešenie najmä preto, aby sme predstavili verejnosti hlavne historic-

kú krásu vtedajšieho Námestia. Vo výbere fotografií je aj kúsok z nás – autorov, pretože sme staré fotografie vyberali podľa seba, čo nás na bánovskej histórii takpovediac fascinuje.

Tých historických skvostov v Bánovciach nad Bebravou je nepomerne viac, ako sa nám podarilo na kalendár vtesnať,“ povedal jeden z jeho tvorcov Stanislav Vavro. Nástenný kalendár z historických Bánoviec pre rok 2013 je v skutku zaujímavým prezentom nielen pre firmy, ale ho možno použiť aj ako vianočný darček pre známych či blízkych. V Bánovciach sa dá zakúpiť v redakcii BIN na ul. J. Matušku 16 - v budove bývalého Tatrabytu, v knižnici Ľ. Štúra na sídlisku Sever, v cestovnej kancelárii Royal na Námesti Ľ. Štúra, v predajni novín a suvenírov Monika na Záfortni, v predani školských potrieb v budove Pastoračného centra, v predajni kníh v hoteli Arkádia a v predajnom stánku novín a časopisov oproti bývalemu Artepu. BIN

Piatok 21. decembra 2012

„Ľudia akoby mali menej viery a nádeje v Boha“ hovorí misionár Štefan Bebjak SVD, rodák z Veľkých Držkoviec. Obce, z ktorej pochádzajú aj Dr. Karol Kmeťko - prvý slovenský arcibiskup, či misionár Ladislav Madaj - školský brat. Štefan Bebjak vyštudoval strojársku strednú školu v bývalej Tatrovke, kde pracoval ako robotník, avšak svoj život nakoniec zasvätil Bohu.

Misionár Štefan Bebjak pri podpise sobášneho listu v kostole sv. Vavrinca v Malej Hradnej

Patrilo do nej 140 dedín, ktoré sme navštevovali. Neskôr sa od tejto farnosti oddelila časť Sandrakatsy, ktorá sa stala novou farnosťou a mala niečo ponad 60 dedín. Najhoršie na tých vzdialenostiach bolo to, že väčšinu bolo treba zvládnuť pešo.

Svadba v Mananare

Ako na vaše rozhodnutie reagovali rodičia, resp. rodina, priatelia?

Je to už dávno, pamätám si len, že niektorí moje rozhodnutie nekomentovali, niektorí sa divili a bolo veľa aj takých, ktorí sa tešili. Myslím, že som niektorých ľudí prekvapil a tak trochu aj seba. Keď som mame oznámil, že sa chcem prihlásiť do seminára, poznamenala: „Ja som sa za to modlila.“ Vcelku môžem povedať, že rodina ma chápala a veľmi mi pomáhala, vždy som v nich našiel oporu. Myslím že ma aj stále chápu, veľmi mi pomáhali aj keď som bol na Madagaskare a fandia mi aj teraz a dúfam, že aj budú. Priatelia podobne a som im za to vďačný, často som v nich našiel oporu a porozumenie.

Bolo vašou túžbou odísť na misie do Afriky – na Madagaskar, alebo ste chceli ísť niekam inam?

Pred vysviackou v Spoločnosti Božieho Slova sme sa mali rozhodnúť kde chceme pracovať. Pred napísaním som už viac-menej vedel, kde majú o mňa záujem. Písal som tri možnosti mojej budúcej práce a všetko bola Afrika. Vtedy sa mi zdalo, že tam najviac potrebujú misionárov. Ako poslednú som písal frankofónnu Afriku, no a dostal som Madagaskar.

Keď ste prvýkrát uvideli misijnú stanicu, aký ste mali pocit?

Klamal by som, keby som to tvrdil presne. Bolo to pravdepodobne vo Vohilave, kde pracovali Misionári Božieho Slova, ale veľmi si na to nepamätám. Hneď po našom príchode do Manajary, pôsobiska Verbistov, sme ponavštevovali všetky naše misijné stanice a bolo to v takom tempe, že sa mi to nejak zvlášť nevrylo do pamäti.

Skutočný pocit z misijnej stanice som prežil asi počas vianočných prázdnin nášho jazykového kurzu, keď sme už mali v malgašštine slúžiť svätú omšu počas vianočných sviatkov v roku 1997. Ja som bol poslaný do farnosti Mahavoky. Cítil som sa stratený a úloha, ktorá na mňa čakala sa mi zdala nad moje sily. Nepoznal som dobre jazyk, fara bez elektrického prúdu, horúčava v kostole, počas omše som bol celý spotený a pamätám si, že vtedy som pokrstil okolo 40-50 ľudí, väčšinou dospelých. Pri všetkej svojej slabosti a neschopnosti som to nejako zvládol a uvedomil som si, že to asi bude Božie dielo.

V ktorej časti ostrova ste pôsobili a aké veľké bolo rozlohou misijné územie, ktoré ste spravovali?

Najskôr som pracoval v diecéze Mananjary až do roku 2005, potom som pokračoval v diecéze Fénérive – Est, až do roku 2011. Obe diecézy sú na východe ostrova, jedna na juhu a druhá na severe. Pracoval som vo viacerých farnostiach, ktoré sa rozlohou ani veľmi nelíšili. Napríklad farnosť Mananara – Avaratra mala dĺžku ponad 120 km a šírku okolo 60-70 km.



Bebjakom



Rozhovor s misionárom Štefanom

Čo bolo takým prvým podnetom vo vašom živote stať sa misionárom?

Nemôžem odpovedať na túto otázku skôr, než vysvetlím zmenu v mojom živote. Zlomom sa stala skutočnosť, že som mal maturovať na večernej škole SOUS v Tatrovke. Často sa v mojom živote vo mne prebúdzala otázka „Ako chcem žiť? Prečo chcem žiť? Čo chcem vo svojom živote robiť?...“ … nebol som spokojný s tým, čomu som žil, ale vždy som si akosi ospravedlnil môj vtedajší spôsob života tým, že vlastne aj keby som sa chcel zmeniť a zasvätiť svoj život Bohu, nič nemôžem urobiť, lebo nemám maturitu. Vtedy som videl jedinú možnosť ako slúžiť Bohu tak, žeby som sa stal kňazom, čo bolo počas komunizmu ťažké. V ten deň, keď som si uvedomil, že budem maturovať som po prvýkrát Bohu odpovedal na túto neustále sa opakujúcu otázku: „Dobre Bože, ak zmaturujem, prihlásim sa do seminára, ale len raz. Ak ma vezmú na prvýkrát, stanem sa kňazom.“ Bolo to ešte v čase komunizmu a skutočne ma aj prijali na prvýkrát do seminára v roku 1989. Chcel som život zasvätiť Bohu a pričiniť sa o to, aby ho ľudia poznali, pretože poznanie Boha je podstatné v živote. Možno preto ma zaviedla cesta do Spoločnosti Božieho Slova a neskôr na misie, kde je najväčšia potreba kňazov a ohlasovania evanjelia.

3

Celý rozhovor s misionárom Š. Bebjakom nájdete na www.ebin.sk

Misionár Štefan Bebjak v Ambohitsare

Na Madagaskare ste strávil 15 rokov, čo vám za ten čas najviac chýbalo z domova? Čo mi najviac chýbalo bola asi rodina a priatelia. Niekedy som mal nostalgiu za našimi sviatkami ako Veľká noc a Vianoce, pretože na Madagaskare nie sú také tradície počas sviatkov ako na Slovensku alebo v Európe vôbec.

Viem, že sa vám podarilo zrealizovať stavbu kostola, zriadiť misijnú školu, vybaviť ošetrovňu zariadením a liekmi, postaviť zopár studní...

Berú to Malgaši ako samozrejmosť z vašej strany, že sa o všetko postaráte?

Záleží z ktorej strany sa na to pozeráme. Povedal by som, že tí, ktorí sú misionárom najbližší, akosi samozrejme berú, že misionár nejakým spôsobom pomáha. Sú na to navyknutí a očakávajú pomoc. Dokonca to berú aj tak, že „majú peniaze a možnosti tak je celkom normálne že pomáhajú“. Sú aj takí ktorí sú radi, keď môžu nejakým spôsobom využiť, alebo aj zneužiť pomoc misionára, ak sa podarí. Avšak obyčajní ľudia, ktorí sú odkázaní na seba samých a misionár sa im začne venovať a pomôže im nejakým spôsobom sú za to skutočne srdečne vďační a vážia si to.

Momentálne ste už asi rok na Slovensku a pôsobíte tu ako kňaz. Čo sa tu z vášho pohľadu čo ste tu neboli zmenilo?

Najväčšiu zmenu som si všimol v prístupe k životu. Najdôležitejším sa stáva a medializuje sa všetko to, čo je okolo nás a zabúda sa na to, čo je v nás a akí sme. Mám dojem, že komerčné média sú aktuálne negatívne orientované proti Cirkvi a nezabudnú nikdy ukázať aj dobré veci negatívne. Ľudia akoby mali menej viery a nádeje v Boha. Ťažisko pozornosti je v materiálnom svete. Ľudia sa často na všetko sťažujú a všetko kritizujú, málo sa venuje pozornosť tomu čo prežívame vo svojom vnútri a prestáva sa byť hrdým na svoj postoj, vieru, nádej, všetko sa dá „predať“, podľa toho čo sa dá „získať“. Je to však trochu zovšeobecnené. Osobne mám viacej kontaktov s kresťanmi a tu musím povedať, že mám dobré skúsenosti a sú pre mňa povzbudením.

Chceli by ste sa vrátiť naspäť?

Možno len na nejaký krátky čas, me-

siac alebo dva. Zdravotné problémy ktoré ma prenasledovali pred mojím návratom na Slovensko sa síce stratili, ale ako som zistil pri návšteve Madagaskaru v máji tohto roku, veľmi ľahko sa vracajú. Strávil som na Madagaskare dosť dlhý čas a je samozrejme, že mi trochu chýbajú niektorí ľudia a navždy mi zostanú v pamäti, ale na trvalý návrat na Madagaskar nemyslím.

Blíži sa čas Vianoc, ako sa slávia na Madagaskare? Podobajú sa aspoň v niečom na tie naše?

Na Madagaskare nemajú vianočnú tradíciu tak ako u nás v Európe. Jedlá cez Vianoce sa príliš nelíšia od jedál, ktoré pripravujú na iné sviatky. Teda pri brehu mora, kde som strávil väčšinu času je celkom bežná aj ryba, ale nie je to pravidlo. December, január a február sú na Madagaskare najteplejšie mesiace, teda bývajú veľké horúčavy, ale sneh by ste márne hľadali aj v zime. Väčšinou som trávil Vianoce s ľuďmi v teréne, teda mimo misie, často ďaleko v horách. Nemajú zvyk obdarovať sa ani na Mikuláša, ani na Vianoce. V mestách sa síce začína komercionalizovať tento sviatok a aj keď malgaši nemajú na ostrove veľa ihličnatých stromov, preniká na ostrov zvyk kupovať a zdobiť umelý stromček. Pre kresťanov, Advent je prípravou na príchod Spasiteľa, ľudia sa pripravujú na prijatie sviatosti krstu, tak deti ako aj dospelí bývajú cez vianočnú vigíliu pokrstení. Pre nich je to veľký sviatok. Vtedy je kostol pekne vyzdobený kvetmi, v kostole je z tradičných materiálov zhotovený „tranonomby“ (maštaľka), v ktorom sú niekedy aj nejaké figúrky, ale niekedy je aj prázdny, alebo si ľudia urobia figúrky len z hliny. Niekedy si zdobia kvetmi aj rodinné domy na pamiatku narodenia Spasiteľa. Na vidieku sa Vianoce odohrávajú predovšetkým v kostoloch počas spoločných slávení. Polnočná

omša sa začína večer okolo 8-9 hodiny, ale trvá, kvôli bohatej liturgii a krstom aj do 2-3 hodiny ráno.

A ako trávil Vianoce slovenský misionár medzi Malgašmi? Čiastočne som na túto otázku už odpovedal, väčšinou som trávil Vianoce s kresťanmi, ktorí bývali na vidieku niekedy aj v ťažko dostupných miestach, kam bolo treba ísť desiatky kilometrov pešo. Veľa sa tam odniesť nedalo, len to najnutnejšie na oblečenie a pre slávenie svätej omše. V tej jednoduchosti a chudobe sme spolu s kresťanmi oslavovali narodenie Mesiáša. Pre mnohé deti boli jediným darčekom práve cukríky, ktoré som sa vždy snažil zadovážiť a po slávení polnočnej svätej omše sme ich porozdávali prítomným deťom. Bolo to v niečom trochu podobné aj tým prvým Vianociam.

Vianoce sú aj o detskej radosti, zostalo niečo z „malého Števka“ vo vás dodnes?

Myslím, že čaro Vianoc tak trochu zostáva v každom z nás, teda aj vo mne. Už síce neočakávam nejaké prekvapenie a darček pod stromčekom, ale uvedomujem si, že Boh nám v dieťati dal a neustále dáva všetko čo mohol. My všetci máme šťastie, že nás stvoril Boh, ktorý nám dáva samého seba a jedinou odpoveďou na jeho dar sme my sami.

Ako budete tráviť tohtoročné Vianoce?

Po tom, čo som sa rozhodol požiadať o vstup do seminára som prežil najkrajšie Vianoce v mojom živote. Bol to akýsi vstup Boha do môjho života a preto sú Vianoce pre mňa vždy znamením Božej lásky ku mne. Preto dúfam, že tohtoročné Vianoce budem tráviť bližšie k Bohu a to prajem aj vám a všetkým čitateľom.

Jana Vavrová

4

Piatok 21. decembra 2012

Z bohatých evanjelických dejín v našom kraji - zastavenie piate

Slatina nad Bebravou Foto: Stanislav Vavro Slovenskí evanjelici sú súčasťou rodiny evanjelických kresťanských cirkví, ktoré boli založené v reformačnom procese obnovy cirkvi v 16. storočí. Putovanie evanjelickými chodníčkami v našom kraji sme začali v Horných Ozorovciach, kde sme sa zoznámili s rodom Ottlykovcov a s históriou stavby miestneho kostola. Pokračovali sme bánovským zastavením. Potom sme nabrali smer Podhorie. Po Podlužanoch prichádzame do srdca Podhoria, do obce Slatina nad Bebravou. Je čas adventu a blížia sa sviatky Vianoc.

Bitarovský: Advent je slovo latinského pôvodu a znamená príchod. Tak sa to pri konfirmačnom vyučovaní učia deti.

Je to prípravné obdobie pred vianočnými sviatkami a svätia ho všetky kresťanské cirkvi, ktoré očakávajú príchod Mesiáša, Pána Ježiša Krista. Štyri adventné nedele nám pripomínajú aj štyri sviece na adventnom venci. Čo znamená advent pre Vás?

Martina Tlkancová: Keďže ako farárka sa snažím byť na duchovnú službu počas sviatkov pripravená už vopred v predstihu, samotné štedrovečerné prípravy prebiehajú, myslím si tak, ako u každej inej matky, s povinnosťami a s prípravami. Treba sa postarať o deti i domácnosť.

Ráno a dopoludnia treba urobiť ešte drobné domáce práce, pripraviť obed a tiež navariť štedrovečernú večeru a prestrieť štedrovečerný stôl. Popoludní sa potom už sústredím na služby Božie.

Som vďačná, že ľuďom môžem prinášať zvesť, ktorá je určená všetkým, bez rozdielu vyznania, veku, národnosti, rasy či pohlavia. Radostnú zvesť, ktorá je určená všetkým tak, ako to zvestoval aj anjel, že je to radosť, ktorá „bude všetkému ľudu“!

Počas tých sviatočných chvíľ si môžeme uvedomovať, čo všetko máme, blízkych, rodinu, že máme čo jesť, že sa máme čím obdarovať, že môžeme vnímať mnoho požehnania. Iste je toho veľa, čo si človek na Štedrý večer uvedomí, že má. Ale mnohí si v takýto deň či večer uvedomíme aj to, že niekoho nemáme, alebo že niečo nemáme. V ľudskom živote sú aj prázdne miesta. Do tej prázdnoty, do toho miesta,

Bitarovský: Cirkevný zbor v Slatine nad Bebravou je na konci roka bohatší o krásnu a ľudskú službu. Táto téma o to viac rezonuje v čase Vianoc.

Priblížite nám, o čo ide a komu je určená?

Martina Tlkancová: Cirkev má jedinečné, dôležité a nezastupiteľné poslanie v živote jednotlivca i spoločnosti. Jednou z podôb jej poslania je aj diakonia. Je to služba lásky formou pomoci a starostlivosti o ľudí, ktorí potrebujú pomoc.

Aj my v cirkevnom zbore Slatina nad Bebravou chceme byť ľuďom z nášho okolia nápomocní. A to plnením programu, ktorý cirkvi určil a stanovil Pán Ježiš. Byť užitoční nielen sami pre seba, ale aj pre iných. Chceme zvýšiť kvalitu života seniorov našou konkrétnou službou.

K tomu má slúžiť aj Stredisko evanjelickej diakonie - Domov sociálnych služieb „Prameň“, sídliace v priestoroch zborového domu. V ňom sme po rekonštrukcii vytvorili priestory pre starých a znevýhodnených občanov, ktoré im zlepšia kvalitu života zaopatrením a poskytovaním služieb dennej potreby bez toho, aby sa narúšali ich rodinné a emocionálne väzby na domov.

Cieľom projektu je riešiť sociálno – zdravotné problémy starších a zdravotne postihnutých občanov čo najbližšie k miestu ich trvalého bydliska, poskytnúť primerané sociálne služby občanom dôchodkového veku, ktorí z rôznych dôvodov takúto formu pomoci vyžadujú.

Cieľovou skupinou zariadenia sú predovšetkým občania dôchodkového veku, ďalej občania na invalidnom dôchodku, občania so zdravotným postihom a občania, ktorí sa ocitli v hmotnej alebo sociálnej núdzi.

Bitarovský: Čo by ste na záver zaželali našim čitateľom a ich rodinám?

Všetkým z úprimného srdca želám pokojné prežitie adventného a vianočného času, pokoj, lásku, požehnanie darované príchodom Božieho Syna a dôveru v Božiu pomoc pre každý deň.

Cirkevný zbor Slatina nad Bebravou vedie od roku 2000 sestra farárka Martina Tlkancová



Martina Tlkancová: Advent je pre mňa časom osobnej prípravy na vianočné obdobie. Adventný čas je obdobím predznamenaným atmosférou Vianoc, preniknutou pocitom ľudskej blízkosti. Všetci ľudia sú spoločne motivovaní posolstvom Vianoc, kedy si pripomíname narodenie a príchod Božieho Syna Pána Ježiša Krista na túto zem.

Advent je aj pre mňa osobne jedinečným časom, ktorý zvláštnym spôsobom umocňuje náš život, naše konanie a správanie, roznecuje v nás pocit spolupatričnosti, ľudskej blízkosti a dobročinnosti. Žiadne iné obdobie kalendárneho roka v nás v takej intenzite neprebúdza takéto prejavy, ako práve adventný čas a čas Vianoc.

Bitarovský: Ste nielen farárkou, ale i manželkou a matkou dvoch synov, ktorí sa, ako aj iné deti, na Vianoce veľmi tešia. Priblížte nám, ako prežijete štedrovečerné prípravy a sviatočné chvíle Vy?

kde niekto alebo niečo chýba, sa dá doplniť len úprimná viera v Krista, sám Ježiš, ktorý úplne mení situáciu ľudského pokolenia. On prichádza, aby vstúpil do ľudskej prázdnoty.



V rodinách evanjelických farárov sú vianočné sviatky spravidla náročným obdobím frekventovanej kňazskej služby. O tom, ako sa na tieto sviatky chystajú evanjelici, akú budú mať podobu, sme sa v advente porozprávali so sestrou farárkou Martinou Tlkancovou. Cirkevný zbor v Slatine nad Bebravou vedie od roku 2000 a tak nás zaujímali aj iné hodnotné informácie zo zborového života v tejto obci na Podhorí.

Ako som sa už zmienila, advent je časom osobnej prípravy na príchod Božieho Syna. Všetci by sme sa, paradoxne v čase predvianočného stresu a zhonu, mali pozastaviť a zamyslieť sa nad sebou, svojím životom, jeho smerovaním. Advent je čas, kedy sa máme vnútorne sústrediť a pripraviť, čas, kedy máme bilancovať, prehodnocovať, premýšľať o živote ako takom, o jeho hodnotách.

Advent pre mňa osobne, ako pre evanjelickú farárku, je však aj časom neustávajúcej osobnej prípravy na „vrchol“ kňazskej a kazateľskej služby, kedy sa tak ako i ostatní kazatelia snažím s Božou pomocou zachytiť a v slovách vyjadriť tú neopakovateľnú atmosféru Vianoc a poukázať na to, čo presahuje naše ľudskú predstavivosť a pocity.

Večera Pánova je sviatosť ustanovená Ježišom Kristom na odpustenie hriechov

 Evanjelický Tranovského kancionál z roku 1894

5

Piatok 21. decembra 2012

Z histórie evanjelického cirkevného zboru Slatinský evanjelický cirkevný zbor, tak ako mnohé iné zbory, prežíval obdobia pokoja, rozvoja, ale aj obdobie krušných bojov, protireformačného prenasledovania a iných vplyvov.

Prvých 63 rokov samostatného zboru Počiatky cirkevného zboru sú spojené s príchodom rodiny Zayovcov do Uhrovca v roku 1548 a reformačných pohybov, ktoré v tomto období prichádzajú a menia vtedajšie pomery. Zayovci ako patróni, podľa starého chápania, - sami bez vyžiadania si mienky biskupa, obstarávali a uvádzali farárov slatinskej a uhrovskej cirkvi.

V takejto súvislosti sa spomína v roku 1595 v Slatine aj istý Simon, bývalý rektor evanjelického gymnázia, ktorého dosadil Peter Zay. V dobe poreformačnej, v roku 1611 tu pôsobí evanjelický farár Matej Bodorovinus a tento rok vo všeobecnosti predstavuje písomný počiatok evanjelickej cirkvi v Slatine. V roku 1634 dochádza k odtrhnutiu fílie z Timoradze od Slatiny a jej následné pripojenie k cirkvi Podlužanskej. Vtedajšie ťažké pomery sa viac vystupňovali tureckým plienením, ktoré sa prehnalo v roku 1663. Spätným pohľadom na ťažkú situáciu pre evanjelickú cirkev treba spomenúť, že významná rodina Illešházyovcov v roku 1670 prestúpila ku katolíckej cirkvi. Nastáva príchod jezuitov a tým prakticky vytratenie evanjelikov. Matkocirkev slatinská vo svojom prvom zriadení, so svojimi piatimi fíliami a to Trebichava, Slatinka, Krásna Ves, Čierna Lehota a Šípkov trvala do roku 1674 teda 63 rokov.

V dobe Rákoczyho povstania, v roku 1703 znovu ožili evanjelické zbory na Záhorí, ale následná rekatolizácia zapríčinila druhý úpadok evanjelickej cirkvi. Podľa dobových materiálov žili v Slatinke a v Čiernej Lehote po jednej evanjelickej rodine, Krásna Ves mala 3 rodiny, v Trebichave bola pätina a v Slatine polovica obyvateľov evanjelického vierovyznania. Tieto rodiny sa stretávali a navštevovali rímsko - katolícky kostol.

 Chrám Boží: Pohľad na evanjelický chrám Boží v Slatine nad Bebravou.

Postavený bol v roku 1927 na mieste pôvodného chrámu



Domov sociálnych služieb „Prameň“: jedno zo stredísk Evanjelickej diakonie.

Od januára 2013 bude slúžiť ako denný stacionár. V prípade záujmu o bližšie informácie kontaktujte Evanjelický farský úrad v Slatine nad Bebravou

Slatina ako fília Podlužian Koniec 17.stor sa spája s tolerančným patentom Jozefa II. Po jeho aplikácii do praxe v roku 1781 bol opätovne zriadený cirkevný zbor v Podlužanoch zásluhou Petra Zaya. Slatinský ev. zbor sa stáva jeho fíliou. V takomto neľahkom položení treba vyzdvihnúť pozoruhodnú a veľkú zaujatosť slatinských evanjelikov, keď prichádzajú so žiadosťou postaviť drevený kostolík. Žiadosť bola adresovaná stoličnému úradu v Trenčíne v roku 1787. Žiadosť sa stretla najskôr s mnohými komplikáciami.

K samotnému podnetu a k žiadosti prispela veľkým pričinení Ľudovika Amália Zay rod.

Calicius, nakoľko si citeľne všímala neutešené položenie evanjelikov svojho panstva v Slatine, išla im v ústrety a nadobudla presvedčenie, že v Slatine treba postaviť evanjelikom modlitebňu.

Panstvo Zayovcov v žiadosti prisľúbilo zdarma uvoľniť stavebný pozemok i stavebné drevo.

19. februára 1788 prišla pozitívna odpoveď na žiadosť, a tak stavbe kostola nestálo už nič v ceste.

Po vykonaní výmery pozemku sa cirkevníci 16. augusta 1792 dali s Božou pomocou do vykopávaniu základov. Práce sa ukončili 2. júna 1793, následne prichádza vysviacka kostola, ktorá pripadla v poslednú potrojičnú nedeľu roku 1794. Spolu s výstavbou kostola prebiehala aj výstavba cirkevnej školy slatinských evanjelikov.

Od vysviacky 1794 do roku 1899 teda celých

105 rokov trvala cesta, na konci ktorej sa slatinský. cirkevný zbor odlúčil a stratil postavenie fílie podlužanského cirkevného zboru. Dňa 16. júla 1899 celozborový konvent v Podlužanoch vydal osvedčenie, že z lona zboru vypúšťa fíliu slatinskú a s ňou Trebichavu, Krásnu Ves, Slatinku, Šípkov a Čiernu Lehotu. Návrh prešiel jednohlasne a slávnostne bol vyhlásený dňa 16. júla 1899 na konvente v Podlužanoch.

Chrám Boží a jeho história Pôvodný chrám slúžil svojmu účelu do roku 1927, kedy na mieste starého chrámu bol postavený nový kostol. Stalo sa tak za účinkovania farára Dr. Jána Beblavého. Celých 43 rokov sa v ňom schádzali veriaci k oslave Pána Boha.

Zub času zanechal na ňom svoje stopy a tak roku 1969 nastala kompletná rekonštrukcia.

Následne 16. novembra bola vykonaná posviacka, ktorú vykonal biskup Rudolf Koštial. Za ostatné roky bola potom na kostole menená krytina a zavedené elektrické kúrenie. V roku 2001 sa previedol náter veže kostola a náter vonkajšej fasády.

Rozsiahla renovácia kostola Rok 2008 sa zapíše do novodobej histórie nášho cirkevného zboru ako rok veľkej obetavosti všetkých členov cirkevného zboru i jeho rodákov, ako obdobie mnohého úsilia ale predovšetkým Božieho požehnania, keď všemohúci Pán Boh sa k tejto myšlienke i samotnému dielu priznal a zmocnil ľudské srdcia a ochotné ruky členov zboru k potrebným renovačným prácam. 4. júna začali práce v interiéri kostola, ktoré spočívali v demontovaní lavíc a obkladu okolo oltára, ktoré boli značne narušené červotočom a vlhkosťou. Počas 11 pracovných dní sa uskutočnila maľovka kostola. Nasledovalo vyrovnanie podlahy, čo prestavovalo vybratie kameninovej podlahy spod lavíc, vybudovanie vetracieho kanála po obvode múrov a betonáž podlahy. Ďalšiu etapu prác spočívala v upevnení dreveného obkladu okolo celého obvodu kostola. Práce boli ukončené montážou novej drevenej podlahy a nových drevených lavíc. V dnešných dňoch je slatinský chrám Boží dôstojným miestom, kde sa stretávajú evanjelici z tejto obce a okolitých obcí, tzv.fílií. Spolu s farou, zborovým domom, Domovom sociálnych služieb „Prameň“, tvoria pevný duchovný celok v prekrásnom prostredí Podhoria.

Nabudúce : V šiestej časti seriálu opustíme Podhorie a vydáme sa do Uhrovskej doliny. Tu sa zastavíme v obci Uhrovec. Aj tu nás čaká mnoho zaujímavých informácií z bohatých evanjelických dejín.

Zdroj: kronika „Dejiny evanjelického augsburského vyznania CZ Podlužany“, Ivan Križan, 1971, zborové materiály CZ ECAV Slatina nad Bebravou /pripravil: Miroslav Bitarovský Miroslav Bitarovský

režisér, dokumentarista amosproduction@ gmail.com

Stanislav Vavro externý redaktor nasebanovce@ gmail.com

6

Piatok 21. decembra 2012

Takejto „demokracii“ sa ťažko rozumie...

Pred 20 rokmi, dňa 25. novembra 1992, prijalo Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (FZ ČSFR) ústavný zákon o zániku spoločnej federácie Čechov a Slovákov, ktorý nadobudol platnosť o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993. Dospelo sa k nemu po komplikovaných rokovaniach. Dňa 31. decembra 1992 – o 24. hodine zanikla Česká a Slovenská Federatívna Republika a následne vznikli dve samostatné republiky - Česká republika (ČR) a Slovenská republika (SR). Jedným z vtedajších poslancov FZ ČSFR bol aj občan nášho mesta Peter Bulík. Pri príležitosti uvedeného výročia schválenia tohto zákona sme sa s ním porozprávali. O všeličom...

1. Ako vnímaš s odstupom času vtedajšie rozhodnutie politikov ? Hlasoval by si znova rovnako ?

Bola to hektická doba. Keďže dva roky trvajúce série rokovaní po hradoch a zámkoch Československa nikam neviedli, bolo jasné, že sa schyľuje k rozdeleniu republiky. Akurát to nikto z vtedajších vrcholových politikov dlho nechcel povedať nahlas ako prvý. Už keď sa pred voľbami 1992 zostavovala kandidátka na poslancov do Federálneho zhromaždenia, pýtal sa Vladimír Mečiar každého z nás, či sme ochotný ísť do Prahy, lebo ... Tušili sme, že náš mandát nebude trvať štyri roky. A či by som hlasoval znova rovnako ? Nuž áno ! Nie som žiaden zúrivý nacionalista, ale prečo by sme nemohli aj my Slováci mať svoj štát, keď ho majú aj iné menšie národy ? No a že ho máme, aký máme – to je už len naše maslo na hlave...

2. Máme ho aký máme ... maslo na hlave ... môžeš tieto konštatovania rozvinúť ?

V každej učebnici zaoberajúcej sa teóriou štátu nájdeš približne dva jeho obvyklé základné atribúty. Sú nazvané ako funkcie štátu vnútorné - ochrana obyvateľov, majetku, ľudských práv, sociálna podpora, vzdelanie, zdravotná starostlivosť, stabilita meny... a funkcie vonkajšie - ochranná funkcia (armáda), ochrana záujmov štátu (ekonomika, kultúra, politická kultúra), aktívna účasť na medzinárodných vzťahoch s dôrazom na perspektívu štátu ... Môžeme si postupne položiť otázky, čo z uvedeného funguje v našom prípade... Funguje spoľahlivo ochrana občanov a ich majetku?

Aká je vymožiteľnosť práva? O stave súdnictva sa denne popíšu stohy papiera a tisícky príspevkov na internete. Ľudské práva sa najčastejšie obhajujú len v

súvislosti s jedným etnikom, majoritná väčšina akoby ich nemala. Sociálna podpora tých, ktorí sú na ňu odkázaní, a myslím nielen na nezamestnaných, ale aj na invalidov a dôchodcov, zväčša stačí na prežívanie tesne na hranici chudoby, asi aj pod ňou. O stave vzdelania sa dá napísať rozsiahly román a podobné konštatovanie určite platí i o stave zdravotníctva. No a ako čerešnička na torte vyznie konštatovanie, že o stabilite našej meny nerozhodujeme vôbec! Rozhoduje sa o nej niekde úplne inde, mimo hraníc Slovenska a tuším aj mimo dosahu slovenských politikov. A ak začneme takto žartovať o vonkajších funkciách nášho štátu, o tom ako si ich štát plní, vyjde nám asi toto: bojaschopnú armádu prakticky nemáme, ak by v prípade potreby bola vyhlásená mobilizácia, nuž naši mladí by najskôr všetci ukázali modré knižky ( takmer tretina stredoškolskej populácie je oslobodená od telesnej výchovy), a tí, ktorí by aj narukovali, by si najskôr spôsobili pri výcviku toľko zranení, že by bolo dávno po vojne, kým by sa naučili bojovať... To však nie je irónia na účet mladých. Ich nevedomosť je daná tým, že ich to nik neučí.

Branná výchova bola zrušená, telocvik sa učí len tak opatrne, pohodlne. Záujmy štátu, ak štát chápeme ako spoločenstvo všetkých občanov, neobhajuje nikto!

Obhajované sú iba záujmy mocných nášho sveta, záujmy cudzích korporácií, záujem zisku a hrabania peňazí! A tomuto záujmu je podriadené všetko, aj ekonomika, kultúra i politická kultúra! Takejto demokracii sa ťažko rozumie...

3. V liberálnej ekonomike predsa platia, aspoň sa to neustále verejne tvrdí – zákony trhu a tam sa štát nemá čo starať . Každý sa má postarať o seba sám. A kultúra je predsa slobodná, či si myslíš, že nie ?

Myslím si, že floskula o slobode trhu je iba jednou z tzv. „univerzálnych právd našej doby“, ktorá však v skutočnosti slúži na klamanie ľudí. Aký trh, aká jeho voľná ruka?! Voľná ruka platí iba do času, keď všetko funguje a systém je v konjuktúre, keď zarába. Akonáhle príde kríza, už sa slobodná ruka trhu obracia na štát: daj šrotovné, daj investičné stimuly, daj daňové prázdniny, ozdravuj banky, spáchaj euroval... a „štát“, v skutočnosti však my - jeho občania, platíme ako diví do súkromných vreciek kdekoho za jeho zbabrané kšefty! A k druhej časti otázky, k poznámke o kultúre: kultúra je možno slobodná, ale iba tá malá. Doma si môžeš maľovať, čo sa ti páči, písať, čítať, počúvať. Tá masová kultúra, to, čo ide do médií, mám pocit, že už také slobodné nie je. Sloboda tejto kultúry je limitovaná záujmom zarábať peniaze a tomu podriaďuje svoj obsah. A ten najčastejšie žiaden nie je! Nič hodnotné, resp. iba veľmi veľmi málo. Tvorcovia takejto kultúry sú motivovaní iba vidinou zisku.

A potom ponúkajú kal v podobe rôznych reality show útočiacich na najnižšie pudy človeka. A ešte poznámka: kto má oči otvorené, musí vidieť výraznú amerikanizáciu nielen našej, ale aj celej európskej kultúry. Kedysi v časoch socíku, sme mali raz za rok Mesiac Československo-sovietskeho priateľstva. Vtedy v televízii na tých jej dvoch programoch bežali sovietske filmy, folklórne súbory, častušky a balalajky.

Dnes máme po celý rok dvanásť mesiacov Slovensko – amerického priateľstva a na všetkých televíznych kanáloch bežia stupídne filmy v ktorých sa strieľa a vraždí, oslavuje kult brutálnej sily, a to celé je premiešané nasprostastou agresívnou reklamou. Tento model televízneho vysielania určite nevymysleli na Slovensku. A asi každému je jasné, že má svoj účel – vymývať

mozgy a meniť vzorce správania sa ľudí...

4. Pokojne to môžeš prepnúť, každý si môže slobodne vybrať, čo chce pozerať, prípadne aj nepozerať...

To máš samozrejme pravdu!

Problémom však je, že mnoho ľudí to neprepne a pozerá. Isteže je to ich vec a nič ma nie je do toho, kto čo v televízii pozerá, akurát konštatujem, že tieto programy podprahovým spôsobom menia hodnotový systém človeka, menia jeho nazeranie na svet a následne i spôsoby jeho správania. Televízie svojim dlhodobým pôsobením implantujú do podvedomia ľudí isté modely životného štýlu. Učitelia sme prví, kto tieto zmeny registrujeme pri práci s mladými ľuďmi.

Vidíme a často na sebe aj cítime ... Ale určite tieto zmeny vnímajú aj iní ľudia a majú osobnú skúsenosť s tým, ako sa mení spoločenské správanie, ako pribúda agresivity, arogancie, sebectva, bezohľadnosti a násilia vo vzťahoch. Empatia, porozumenie a úcta, elementárna slušnosť sú spravidla považované za prejavy slabosti. Mám pocit, že ľudia sa znova najradšej zatvoria doma a chcú mať s každým pokoj. So zmenou spoločenského systému na konci osemdesiatych rokov naša generácia očakávala zrejme čosi celkom iného.

5. Sme približne rovnako starí. Skúsiš pomenovať čo sme očakávali ?

išli do ulíc. Ako nový systém tieto očakávania naplnil ?

Najjednoduchšie bude asi povedať, že spojenie toho najlepšieho z oboch spoločenských systémov. Sociálne istoty socializmu s právom bohatnúť. Tak vtedajšie média vykresľovali budúci vývoj. Dobrý baťovský kapitalizmus. Stačí si v archívoch nájsť a prečítať dobovú tlač. Čo sľuboval Václav Havel, čo maľovali vtedajšie skupiny revolučných politikov. Pamätám si reči revolucionárov oblečených vo svetroch a vystupujúcich v televíznych diskusiách, reči o tom, ako do dvadsať rokov dobehneme vyspelý svet a bude na Slovensku raj na zemi... Ale nezazlievam im to, asi tomu vtedy aj verili, asi sme verili všetci a tých, ktorí nabádali k opatrnosti, tých sme nepočúvali. Jeden z vtedajších protagonistov tzv. nežnej revolúcie Vladimír Ondruš vydal v roku 2009 knižku s názvom Atentát na nežnú revolúciu. Zaujímavý text o pozadí vtedajšieho diania v ktorom sa čitateľ dozvie o tom, ako hneď po novembri 89“ vtedajší politickí lídri začali manipulovať s verejnou mienkou na dosiahnutie svojich politických cieľov.

Na to si nedovolím jednoznačne odpovedať za iných. Domnievam sa, že tí, ktorí zbohatli, tí sú spokojní. A ten zvyšok, ktorý žije z dennodennej práce svojich rúk obyčajný všedný život, ten sa prispôsobil. Spokojní sú asi podľa toho, ako sa im momentálne darí.

Staršia generácia je v globále asi spokojná menej. Približne pred rokom medializovaný výsledok nejakého prieskumu verejnej mienky hovoril o tom, že až 74% občanov považuje smerovanie Slovenska za nesprávne. No a prieskum z 15. novembra tohto roku hovorí, že až polovica Slovákov by sa zo Slovenska odsťahovala, keby mala možnosť nájsť si niekde vonku prácu. Aj keď takéto prieskumy beriem s rezervou, určitú vypovedaciu hodnotu o stave spoločnosti majú. A ani neviem, či ešte takáto otázka – o splnených očakávaniach - má zmysel. Dorástla totiž ďalšia generácia Slovákov, kto-

6. Je prirodzené, že ľudia so spoločenskou zmenou spájali mnohé nádeje. Preto predsa

7

Piatok 21. decembra 2012 Slovensku nie je to čo ľudia pred dvadsiatimi rokmi chceli a zvažujem, či model čínskeho socializmu nie je akýmsi pionierskym predvojom budúceho usporiadania štátov, keďže európsky jestvujúci model vyzerá byť už dosť ojazdený a má vytrieskané nápravy. Domnievam sa, že väčšina ľudí aj tak túži po silnom sociálnom štáte, kde vládne právo, poriadok a prosperita a každý, kto potrebuje pomoc, má ju garantovanú. Či sa tak bude uberať svet budúcnosti, to sa uvidí.

9. Vráťme sa k meritu nášho rozhovoru. Dvadsať rokov samostatného Slovenska. Ako hodnotíš tieto roky, čoby sám stále politicky činný človek?

Prijatie v NR SR 28. 11. 2012

rá iný model spoločnosti nepozná, nemá inú skúsenosť na základe ktorej by mohla porovnávať.

To, v čom dnes žijeme, berú ako jediný a prirodzený stav vecí, vrátane všetkého, čo tento stav obsahuje... Moja a staršia generácia ľudí však porovnávať môže. Naše očakávania sa s najväčšou pravdepodobnosťou nenaplnili.

7. Za seba súhlasím.

Mám aj svoje dôvody.

Aké sú tie Tvoje ?

Musíme sa pokúsiť vyhnúť porovnávaniu osobnému, pretože každý človek má vlastnú životnú skúsenosť a nedá sa tvrdiť, že je to skúsenosť všeobecná a je možné aplikovať ju na celú spoločnosť. Niekto spomína na minulý systém dobre, niekto, kto bol povedzme politicky perzekvovaný, nenájde nič pozitívne. Ak však niečo porovnávam, tak vopred konštatujem, že je môj názor, ktorý nikomu nevnucujem!

Myslím si, že v minulosti bol náš slovenský svet akosi bezpečnejší.

Menej násilia, menej

arogancie, menej závisti a zloby, spoločnosť preukazovala viac úcty voči svojim seniorom, sociálna nadstavba štátu – školstvo, zdravotníctvo, dôchodkový systém, fungoval tak, že umožňoval ľuďom bezpečnú priemernú kvalitu života. Nebolo vyloženej biedy, ktorá sa zjavuje v čoraz väčšej miere dnes, životný štandard bol na Slovensku veľmi slušný. Ľudia boli hádam spokojnejší, družnejší, nebolo toľko každodennej frustrácie. Na javy ako nezamestnanosť, sociálna neistota, drogy, násilie na uliciach, mafia, nájomné vraždy, korupcia ako samozrejmá súčasť života, na toto a iné veci si naša a strašia generácia musela postupne zvyknúť, nepoznali sme to, nepáči sa nám to a náš život to nerobí kvalitnejším...

8. Spýtam sa Ťa priamo: vyrastali sme, dospievali, študovali a zakladali sme si rodiny v socializme. Bol tento systém lepší ?

V ukazovateľoch, ktoré som spomenul vyššie - jednoznačne áno!

V prvých dňoch po páde minulého systému ľudia spontánne privítali Alexandra Dubčeka naspäť na politickej scéne a nechápali, keď ho noví politici postupne odstavovali od aktívnej účasti na vtedajšom dianí. Pýtam sa, či to nebolo preto, že si mnohí pamätali jeho socializmus s ľud-

skou tvárou ? A či ľudia pôvodne nečakali akúsi modernizáciu toho, vtedy jestvujúceho socíka?

Tú omieľanú perestrojku ... A dávam si aj druhú otázku, koľkí by ten model spoločnosti uvítali teraz ? Avšak hneď aj dodávam, že dnešná generácia mladých ľudí už takmer nevie, kto bol Alexander Dubček a o čo vtedy išlo ... Také príznačné pre Slovákov... V zahraničí si Dubčeka vážia omnoho viac... Doma opäť zamlčujeme isté dejinné úseky a isté osobnosti, nevieme im nájsť správne a spravodlivé miesto v panoptiku histórie. A netýka sa to len Dubčeka, naši politici sa nevedia dohodnúť ani komu akú sochu postaviť a kde ju umiestniť... A či je socializmus lepší systém? Osobne sledujem a zaujíma ma model, ktorý existuje v Číne. Akýsi socialistický kapitalizmus. Som zvedavý dokedy im tam vydrží. Uvažujem občas, že ak by do tejto najľudnatejšej krajiny sveta vpustili demokraciu nášho západného a špeciálne karpatského typu goríl, koľko by Čína vydržala ako jednotný štát.

Pravdepodobne by si ju čoskoro rozobrali gangy a vytvorili anarchiu kantónov a mafiánskych geríl. To by bolo nevyčerpateľné odbytisko pre drogy, prostitúciu, čiernu ekonomiku. Číňania by zaplatili daň tzv. západnej demokracii. Aby som úplne neuhol odpovedi na Tvoju otázku: zdá sa mi, že súčasný režim na

Myslím, že sa stále rozprávame o Slovensku a o uplynulých dvadsiatich rokoch (smiech) ... Ale dobre, môžeme hovoriť aj v užšom slova zmysle. Slovensko má za tie roky za sebou obrovský pokrok v oblasti materiálnej. Máme tu, niekedy až nadmerné, množstvo obchodov, spleť rôznych druhov tovaru a rozličných služieb, o niektorých sme vedeli len z pašovaných časopisov, máme slobodu slova, aj keď nás nik nepočúva, slobodu pohybu prakticky po celom svete, aj keď nás nájdu kedykoľvek, ak máme mobil vo vrecku saka, či nohavíc, slobodu narábať so svojim životom a schopnosťami, ako uznáme za vhodné a správne, máme konkurenciu, ktorá nás posúva vpred. Máme individuálnu šancu byť bohatými, ak na to máme schopnosti, (alebo odvahu...) môžeme si kúpiť (ak máme za čo) hoci palác a trebárs flotilu lodí, či futbalový klub... čokoľvek. To je viac – menej v poriadku a to hodnotím vcelku pozitívne. Ako a čím za tieto možnosti platíme negatívnym spôsobom, to som povedal v odpovediach na Tvoje predošlé otázky. K tým odpovediam dodávam ešte nasledovné: nesmierne mi prekáža, že máme politikov, ktorí nedokážu spoločne obhájiť záujem Slovenskej republiky v medzinárodnom kontexte, že celé generácie slovenských politikov trpia syndrómom sluhovstva, ohnutého chrbta a cúvania pred cudzími záujmami, že sa medzi sebou nedokážu dohodnúť na tom, čo je naozaj pre Slovensko a jeho občanov dôležité. Rozčuľuje ma nízka, mimoriadne nízka úroveň slovenskej politickej scény, jej rozhádanosť a vzájomné urážanie sa až nenávisť, často iba preto, že oponent má iný názor. Je to úbohé, hanebné a rozkladá to morálku celej spoločnosti. Parlament i väčšina malých parlamentov (mestských i obecných ) pracuje spravidla systémom valca, potlačí každú dobrú myšlienku, ak ju nepredniesol ten správny človek z koaličnej väčšiny, kto nejde s nami, ide proti nám. Reálne na Slovensku o slovenských záležitostiach rozhoduje možno dvadsať-tridsať ľudí, ostatní len dvíhajú ruky. A hnevá ma, že za uplynulých dvadsať rokov niektorí politici rozkradli a rozpredali takmer všetko, čo malo pre

Slovensko zmysel a cenu!

10. Nevyhneme sa tejto otázke: bol si členom HZDS. Táto strana sa spája s najväčším rozkrádaním a rozpredajom slovenského majetku ... Áno, médiá to celé roky masívne forsírujú. A zrejme často aj právom. K tejto veci chcem však povedať, že ja osobne som nič neukradol, nesprivatizoval a ani pri ničom podobnom som nijakým spôsobom neasistoval. Nikdy som nehlasoval o akejkoľvek privatizácii, nepodieľal som sa na žiadnej krádeži. Rovnako tak nikto z ľudí, ktorí sme tvorili tzv. funkcionársku špičku HZDS v našom okrese. A nik sa nás na náš názor v otázkach privatizácie ani nepýtal... Naopak, mnohí z týchto ľudí požívali a požívajú dôveru svojich spoluobčanov, preukazovanú tým, že ich volia naďalej do funkcií starostov obcí, či poslancov zastupiteľstiev, a to aj napriek tomu - už nie vďaka tomu - že boli kedysi v HZDS. A ešte pripomeniem, ak už mnohí zabudli, že HZDS iniciovalo v septembri 1998 - referendum o zákaze privatizácie strategických podnikov. Presadila ho vtedajšia vládna koalícia pod vedením Vladimíra Mečiara a uskutočnilo sa súčasne s parlamentnými voľbami. Voliči mali rozhodnúť o zákaze privatizácie energetických podnikov so sídlami v Bratislave, Žiline a Košiciach, Slovenského plynárenského priemyslu, Slovenských elektrární a akciovej spoločnosti Transpetrol. Plebiscit bol znova neplatný, zúčastnilo sa na ňom 44,06 percenta oprávnených voličov. Antikampaň urobila svoje. Tieto zlaté vajcia slovenskej ekonomiky rozpredali iní. A to sú fakty, žiadna propaganda!

Hovorím to len „pre poriadok v priestore!“ Kto kradol, nech si nesie zodpovednosť. Ale nepoznám ani jediný prípad, že by sa tak stalo za ktorejkoľvek vlády, pričom úplne každá má za tie roky svoje darebácke kauzy...

11. Aj s tým sa dá len ťažko nesúhlasiť. Je to systémová, alebo genetická záležitosť? Je to podstata politiky ?

Asi je to skôr podstata politiky.

Deje sa tak úplne všade. V rozvinutých a starých demokraciách i v rozvojových štátoch. A v rôznych spoločenských systémoch, najviac asi v tzv. demokracii... Ale dialo sa tak aj v starom Grécku a v starom Ríme.

Ak hovoríme o dvadsiatich rokoch samostatného Slovenska, jednou typickou črtou tých rokov je, že naša politická scéna nie je stabilná a vyprofilovaná.

Takmer pred každými voľbami vznikajú nové politické strany, tie sľubujú nové veci a ľudia sa k nim utiekajú s novou nádejou, keďže tie pôvodné očakávania sa nenaplnili. Pravdepodobne je to daň mladého štátu a mladej demokracie za nedostatok skúseností zo samostatnosti. V starých demokraciách sa striedajú dve – tri strany pri kormidle a je to rovnaké... Rozdielna je mož-

no miera citlivosti verejnosti na rôzne kauzy a ochota ľudí dávať svoje postoje najavo. A čosi je isto ukryté aj v stabilite systému.

Ak sa u nás po každých voľbách mení legislatíva ovplyvňujúca podnikateľské prostredie, daňový a odvodový systém, ak sa jednoducho povedané – menia pravidlá hry počas hry, neprinesie to nikomu nič dobré. Aj toto je realita Slovenska uplynulých dvadsiatich rokov. Roztrieštenosť politickej scény, osobnostná malosť väčšiny jej lídrov. Za celé spomínané obdobie sa nevynoril politik, ktorý by dlhodobo zjednotil Slovensko, na ktorého by sme boli pyšní a za ktorým by sme väčšinovo dlhodobo stáli.

12. Aj to je pravda. Čomu pripisuješ túto skutočnosť ?

Náchylnosti Slovákov značne veriť mainstreamovým médiám, typickej a asi geneticky danej hašterivosti, nízkej úrovni niečoho, čo neviem označiť výstižnejšie, ako národná hrdosť.

My si popravíme sami každého výraznejšieho politika a netreba nás veľa štartovať. História to dokazuje. Zatiaľ čo Bill Clinton je aj napriek škandálu s Monikou Lewinskou stále jeden z najpopulárnejších amerických prezidentov, má za sebou aj politické aféry a spočiatku klamal v danom škandále pred súdom, nám stačia dva tri články v novinách a opľúvame aj toho, kto reálne zastáva naše záujmy... Raz hosana a potom ukrižuj!

13. K tomuto skôr politickému hodnoteniu sa mi žiada spýtať, ako hodnotíš Slovensko a jeho dvadsať rokov z ekonomickej stránky?

Nie som ekonóm, iba taký ekonomický samouk, moje vedomosti z ekonomiky sú dané čítaním knižiek a internetu. V tejto oblasti si skôr sám kladiem otázky typu nakoľko sme montážnou dielňou nadnárodných spoločností a nakoľko tvorcami vlastnej ekonomiky? Už som povedal, že čo malo cenu predali sme a čo prináša reálne peniaze nám nepatrí. Pozrime sa iba na naše mesto. Koľko z fabrík, ktoré tu v regióne fungujú, vlastnia slovenskí majitelia? Týmto konštatovaním však ani náhodou neútočím na zahraničný kapitál, chválabohu, že tu tie fabriky sú, iba uvažujem, či sme schopní aj sami niečo také tvoriť. Zahraničný biznis sem totiž určite neprišiel robiť charitu, ale zarábať. A čo zarobí, spravidla si odnesie domov. Doteraz posledný zaznamenaný rozvoj mesta sa datuje do začiatku sedemdesiatych rokov a súvisí s rozvojom bývalej Tatrovky. Z desaťtisícového mestečka sa postupne stalo dvadsaťtisícové, pribudli doslova tisícky bytov, školy, športoviská, zdravotnícke zariadenie, cesty, infraštruktúra ako taká a z jej podstaty mesto čerpá dodnes.

A odvtedy – NIČ zásadného!

Ak nerátame pár priemyselných hál na Dubničke a v centre mesta v ktorých sa predáva Pokračovanie na strane »» č. 8

8

Piatok 21. decembra 2012

» Pokračovanie zo strany č. 7 všakovaký tovar a hovorí sa im supermarkety. Nemám nič proti ním, určite prispievajú k spokojnosti ľudí, len si myslím, že je to málo za dvadsať rokov. A takmer celkom nič mesto za tie roky nevytvorilo z vlastných zdrojov.

Cesty, byty, chodníky, športoviská na sídliskách, detské ihriská, oddychové zóny, kultúrne zariadenia, mládežnícke kluby, klub dôchodcov... Niektoré obce v okrese dosiahli viac.

14. Plynulo sme prešli k ďalšiemu okruhu otázok. Kto Ťa pozná, môže právom povedať, že si roky poslanec Mestského zastupiteľstva, prečo si sa viac nesnažil, prečo kritizuješ ...

Kritizujem roky všeličo a takmer nič to nie je platné! Ako každý poslanec, mám aj ja iba jeden hlas v zastupiteľstve a sám mnoho nezmením.

Zodpovedám za to, o čom môžem osobne rozhodnúť. Možno to vyznie neskromne, ale v škole sme spoločne s mojimi ďalšími spolupracovníkmi urobili mnoho dobrých vecí, ktoré slúžia ľuďom zo širšieho okolia, nielen z nášho okresu. Tam je to na moju zodpovednosť. O veciach v meste v konečnom dôsledku rozhoduje jeho štatutár, a to tak, že občas aj proti vôli poslancov, či bez ich vedomia. Má svoje kompetencie, udáva smer a stratégiu. Nastaví veci, ako ich považuje za správne. Je to na jeho zodpovednosť. Nie je to tak dávno, čo som verejne povedal: „Aký primátor, také mesto!“ Tak to jednoducho je! Mrzí ma, že Bánovce za tých uplynulých dvadsať rokov ešte stále driemu. Ak sa pozrieme na iné mestá, porovnateľné s našim, sú viditeľne ďalej . Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske... majú svoju vnútornú logiku, usporiadanie, štruktúru. Tu sme si nechali pokafrať aj to, čo sme mali navrch oproti menovaným mestám...

15. Konkretizuj!

Zbúrať takmer dokončený nový a dobovo moderný Dom kultúry, predať termálne kúpalisko, predať celý rad budov, ktoré mohli slúžiť verejnému záujmu. Dnes nemá dôstojné sídlo napríklad klub dôchodcov, Mestská knižnica, nemáme dôstojný kultúrny stánok, a hoci sa Ľuboš Ševčík snažil, budova na Farskej ulici je solídne vynovená, parametre jej projektových dispozícií z obdobia Slovenského štátu sa prekročiť nedajú. Nemáme slušné sídlo pre mládežníkov, ani dôstojnú rokovaciu miestnosť pre rokovanie zastupiteľstva, nehovoriac o múzeu... a tak by sa dalo pokračovať, hovoril som o tom pred voľbami 2010.

Len taká drobnosť: mestá z nášho kraja Partizánske, Myjava, aj susedné Topoľčany, si napríklad nechali kúpaliská vo svojom majetku, a to ani nemajú termálnu vodu, a počas priemernej letnej sezóny zarobia na nich toľko, že prefinancujú celoročnú činnosť niektorého zo svojich športových klubov, alebo z tržieb prispejú na činnosť viacerých spoločenských organizácií. U nás zarába vlastník a možno ten, ktorý mu to predal... A na podporu rôznych organizácií a športových klubov zháňame peniaze kde sa dá...

16. Prečo to tak – podľa Teba - je ?

Boli, či naďalej sú Bánovce za tie roky korupčným mestom viac, ako iné mestá ?

(Smiech) ... Ako opatrne si formulo-

val otázku, tak opatrne Ti aj odpoviem: Bánovce nie! Ale nemám dôkazy, veci sú premlčané, len škody zostali. A možno ani nešlo vždy o korupciu, to sa dá iba domnievať. Možno išlo o zlé rozhodnutia, o zlé koncepcie, najskôr neboli žiadne ucelené. Programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta boli často viac menej formálne a ani tie sa nenapĺňali, často sa riešili veci ad hoc – prípad od prípadu. A dnes sa už vo väčšine tých prípadov ani nedá nič robiť.

17. Nemohol si viac burcovať verejnú mienku?

Povedal som, že mám iba jeden hlas.

Nie som zodpovedný za prešľapy iných! V archívoch tlačených novín i na weboch sú moje vyjadrenia napríklad k zbúraniu Domu kultúry. To som sa vtedy čudoval. Navečer sme sa na poslaneckom klube dohodli, že zbúranie neodsúhlasíme a neprešlo ani 24 hodín a na pôvodnom postoji sme zotrvali piati. Aj proti predaju kúpaliska sme boli tuším len dvaja, či traja... Ľudia nadávajú, to je tak všetko. Neveria, že môžu niečo zmeniť.

18. A môžu?

Želám všetkým občanom okresu Bánovce nad Bebravou príjemné prežitie Vianoc a po celý rok 2013 každý deň pevné zdravie, rodinnú pohodu, spokojnosť, šťastie a dobrú náladu!

Peter Bulík

A mohli vôbec niekedy? Keď diskutujeme o tých dvadsiatich rokoch samostatného Slovenska, čo myslíš – je to to, čo ľudia chceli ? Možno ani nie ... A ďalšia hypotetická otázka – bolo niekedy v histórii moderných civilizácii jestvujúcich na tejto planéte tak, ako ľudia chceli ? Tón vždy udáva iba časť z nich, tzv. elity. A tie robia to, čo im vyhovuje. Ľudia nadávajú a nejako sa vždy prispôsobia, čo im zostáva? Raz začas nastane nejaká revolučná zmena, zmenia sa vývesné štíty režimov a systémov, zbúrajú staré a postavia nové sochy, nové heslá, nové idey, no na mocenských princípoch fungovania spoločnosti sa principiálne veľa nemení. Tie sú nastavené od praveku úplne zle. Základný je, že silný má zožrať slabšieho. A to sa mi nepáči. Občas si predstavujem, že ako nás hodnotí nejaké vyspelá civilizácia niekde z vesmíru, ak nás pozorujú.

Chcú sa s nami vôbec stretnúť, nie sme pre nich stádo tupých primitívov?

Hľadia na nás tak, ako my hľadíme do mraveniska? Drancujeme vlastnú planétu, hoci sme na jej daroch existenčne závislí...

niky. Za takmer dvadsať rokov sa to nedá, hoci v iných mestách to funguje bežne. Kompetentní sa nezmohli ani na to, aby sa na webovej stránke mesta dalo slobodne diskutovať! Vieš si predstaviť, ako by sa veci dali do pohybu, ak by povedzme raz za mesiac sadol primátor mesta pred kameru do živého vysielania a odpovedal ľuďom na ich sťažnosti, podnety, námety? Za rok- dva by sa mnoho vecí posunulo dopredu, a to aj takých s ktorými sa dvadsať rokov nehýbalo. Naša miestna televízia je skôr propagandistická, ako slobodná. Výhrada nepatrí tým, ktorí v nej pracujú, ale tým, ktorí ju zriaďujú. Uvedené však platí pre väčšinu regionálnych i celoslovenských médií, tlačených a elektronických.

Spravidla slúžia miestnym mocným.

Aj to je Slovensko dvadsať rokov po...

V tom sme sa neposunuli, sloboda slova je vo vzťahu k politike viac – menej iluzórna, resp. ľudia na ňu rezignovali. Vo veľkej politike sú politici pred občanmi schovaní. V tejto komunálnej medzi nimi denne žijú a nemajú žiadne výsady. Možno by to fungovalo. A ak by toto konečne fungovalo, začalo by fungovať aj všetko ostatné.

22. Myslíš, že terajší primátor je schopný tieto veci uskutočniť ? Svojho času si sa o jeho volebnom víťazstve vyjadril ako o katastrofe pre mesto...

S Mariánom máme korektný vzťah.

Svoje vyjadrenie som mu vysvetlil krátko po voľbách, nebolo v tom nič osobné a nič urážlivé, ani neprehovorila moja „urazená pýcha.“ Podstata konštatovania spočívala v tom, že prišiel na najvyšší post v meste ako úplný nováčik bez akýchkoľvek skúseností, bez politického krytia nejakej silnej strany a do jednofarebného zastupiteľstva. Z devätnástich poslancov má Smer dvanásť, odhlasujú si čo chcú.

Na Mestskom úrade pracuje prakticky dvadsať rokov ustálený tím, uzatvorené prostredie, do ktorého podľa mňa nový primátor doteraz celkom nevnikol. Ťažko sa mu robí, hoci snahu mu neupieram. Z tohto pohľadu sa mi zdalo, že sa opäť ďalšie štyri roky ďalšieho volebného obdobia nebude v Bánovciach nad Bebravou nič zásadného diať.

23. A deje sa ?

To nech posúdia ľudia. Ja za seba myslím, že všetko ide v starých koľajách...

19. To znie skoro beznádejne ...

Ale nie, civilizácia sa predsa stále niekam posúva. Myslím však, že posun je najmä zásluhou vedy a nie politiky.

A rozum, podporovaný pudom sebazáchovy, doposiaľ viac – menej vždy zvíťazil. Hádam tak bude aj v budúcnosti. A ak nie, príroda si poradí aj bez nás ...

24. Trúfneš si predpovedať, ako budú Slovensko i Bánovce nad Bebravou vyzerať o ďalších dvadsať rokov?

20. Posunú sa v ďalších rokoch aj Bánovce ?

21. To si čiastočne pomenoval. Dajú sa však tie pokazené veci napraviť ?

A ak áno - ako ?

Obľúbený zvrat našich reprezentantov – tak určitééé! Ak sa bude niekam posúvať Slovensko, posunú sa aj Bánovce. Nie sme žiadni zaostalí ťulpasi, tak som moju kritiku nikdy nemyslel.

Len sme už mohli a mali byť o kus ďalej. Polovica Európy po skončení druhej svetovej vojny vybudovala svoju prosperitu na troskách zničeného hospodárstva oveľa rýchlejšie, než za dvadsať rokov. Naše mesto malo po zmene spoločenského systému v roku 1989 dobrý základ, no ten sme nevyužili. Skôr naopak, dosť sme tu pokazili.

Niektoré veci sa už napraviť nedajú.

Aspoň nie teraz a v blízkej dobe. Kulturák nám tu asi najbližších dvadsať rokov nik nepostaví, hoci jeden nikdy nevie, predané budovy neznárodnime a kúpalisko tiež nie... No dá sa zmeniť systém správy mesta, systém priamej a otvorenej demokracie, ktorá vždy rozpohybuje všetkých politikov.

A môže predísť pochybným činom.

Dá sa to pomerne rýchlo. Treba to však chcieť. A treba aby sa občania omnoho viac zaujímali o verejný život a dávali svoje postoje hlasno najavo.

A nemali by byť kvázi spokojní s tým, ako to u nás vyzerá, ako to funguje.

Stačí prísť na zasadnutie Mestského zastupiteľstva a tlmočiť svoje postoje. Hneď lietajú iskry... Zo strany mesta treba vytvoriť priestor, kde by ľudia mali možnosť hovoriť a verejne a hlasno hovoriť. Už aspoň 12 - 14 rokov volám po otvorenej mestskej televízii, kde budú v priamom prenose odpovedať Bánovčanom na ich otázky predstavitelia mesta, poslanci, vedúci jednotlivých odborov Mestského úradu, akési občianske interpelácie v priamom prenose. Zatiaľ sa to vraj nedá, vraj to zlyháva na technických prostriedkoch, na nedostatku peňazí na nákup potrebnej modernej tech-

To sotva, to si dnes netrúfne povedať nikto. Žijeme hektickú dobu, starí Hopiovia, znalci matky Zeme tvrdia, že čas sa zrýchľuje, že nastáva čas epochálnych zmien a mnoho ľudí dnes očakáva, že sa niečo stane, lebo takto to ísť ďalej nemôže. A keďže aj politologické teórie tvrdia, že režimy sa menia spravidla každých dvadsať rokov a svet je v neuveriteľne dynamickom pohybe, očakávam aj ja, že sa niečo stane. Dúfam, že to bude zmena k lepšiemu. Pre Slovensko aj pre Bánovce.

Stanislav Vavro externý redaktor nasebanovce@ gmail.com

Piatok 21. decembra 2012

9

10

Piatok 21. decembra 2012

KOMPLEX STAVEBNÝCH INTERIÉROVÝCH DOPLNKOV

Viac info:

Z

Všetkým našim zákazníkom, obchodným partnerom a priateľom ďakujeme za spoluprácu v roku 2012. Želáme Vám príjemné prežitie vianočných sviatkov v kruhu rodiny a úspešný rok 2013.

11

Piatok 21. decembra 2012

EURÓPSKA ÚNIA EURÓPSKY FOND REGIONÁLNEHO ROZVOJA SPOLOČNE BEZ HRANÍC

Výcvik skupiny A, B, BE, C, D, E, T Poctivá kuchyòa bez umelých dochucovadiel, suroviny od Slovenských dodávate¾ov.

Aktuálne novinky sa dozviete na našej webovej stránke www.harmonia-penzion.sk

Ostratice 4, tel.: 0908 705 615

Radlinského15, Bánovce n.B.

WWW.grifmedia.sk

0905 795 665

Okenné fólie na BUDOVY SOLÁRNE BEZPEČNOSTNÉ

Jazdíme na vozidlách Audi, VW, Škoda Autofólie

Ponúkame možnos usporiadania súkromných a firemných akcií pri ktorých s nami môžete osobne dojedna podmienky cateringu v rámci Vašich predstáv.

12

Piatok 21. decembra 2012

úrenia

nad Bebravou

nerom , zákazníkom a priateľom úprimne ň v uplynulom roku 2012. né Vianoce a úspešný a pohodový rok 2013 !

Ján Ondruška a Ing. Marián Gulík konatelia

SELNÉ PODLAHY Bánovce nad Bebravou

šim zákazníkom, obchodným partnerom a za spoluprácu v roku 2012. ne a požehnané Vianočné sviatky a všestranne

u Milan Bobuš, Eduard Slávka konatelia

Krásne a požehnané Vianoce 2012 bohatý a úspešný rok 2013 želáme všetkým ľuďom dobrej vôle ! Ďakujeme našim obchodným partnerom a zákazníkom za spoluprácu v uplynulom roku a tešíme sa na ďalšiu spoluprácu v tom nadchádzajúcom !

Ing. Ľubomír Janík, konateľ firmy