The Adventures of Anna and Jan

Page 1



ERASMUS+ Project “TODAY A READER, TOMORROW A LEADER” Partners: BELGIUM KORH-Basisschool Scharrel CATALONIA, SPAIN Escola Pericot ESTONIA Võru Kesklinna Kool POLAND Zespol Szkol w Ostrowku SLOVAKIA Zakladna skola s materskou skolou Milana Rastislava Stefanika

THE ADVENTURES OF ANNA AND JAN

2018


1

Adventures of Anna and Jan in Poland Look! On the bench at the Gdańsk main market square by the fountain of Neptune there is sitting a girl. Anna is eleven years old and she loves reading. Beside her on the grass there is kneeling a boy- this is Jan, he is nine and he is Anna’s brother. Can you see those backpacks? They have just taken them off to rest. Today in the morning they have started the greatest adventure of their lives.

Przygody Anny i Jana Polska

Popatrz! Na ławce na gdańskim rynku przy fontannie Neptuna siedzi dziewczynka. Anna ma 11 lat i uwielbia czytać. Obok niej na trawie klęczy chłopiec - to Jan, ma 9 lat i jest bratem Anny. Widzisz te plecaki? Właśnie je zdjęli, żeby odpocząć. Dzisiaj rano rozpoczęli największą przygodę swojego życia.

Anna a Ján v Poľsku

Pozri! Na lavičke na hlavnom trhovom námestí Gdanska pri fontáne Neptúna sedí dievča. Anna má 11 rokov a miluje čítanie. Na tráve vedľa nej kľačí Ján, má 9 a je to Annin brat. Vidíš tie ruksaky? Na chvíľku si sadli, aby si oddýchli. Dnes ráno sa totiž začalo najväčšie dobrodružstvo v ich živote.

-1-


1

De avonturen van Anna en Jan in Polen

Kijk! Op de bank bij het belangrijkste marktplein van Gdańsk bij de fontein van Neptunus zit een meisje. Anna is elf jaar oud en ze houdt van lezen. Naast haar op het gras zit een jongen - dit is Jan, hij is negen en hij is de broer van Anna. Zie je die rugzakken? Ze hebben ze net neergezet om even uit te rusten. Vanmorgen begon voor hen het grootste avontuur van hun leven.

Les aventures de l’Anna i en Jan a Polònia

En un banc de la plaça del mercat principal de Gdańsk hi ha una noia asseguda al costat de la font de Neptú. És l’Anna té onze anys i li encanta llegir. Al seu costat, a l’herba, hi ha agenollat en Jan, el seu germà de nou anys. Veieu les seves motxilles? Se les han tret per descansar. Aquest matí han començat l’aventura més gran de la seva vida.

Anna ja Jan’i seiklused Poolas

Vaata! Gdanski väljakul Neptuuni purskkaevu kõrval pingil istub tüdruk. Anna on 11-aastane ja ta armastab lugemist. Tema kõrval murul põlvitab poiss – see on Anna 9-aastane vend Jan. Kas sa näed neid seljakotte? Nad on need puhkamiseks seljast võtnud. Täna hommikul alustasid nad oma elu suurimat seiklust.

-2-


1

Yesterday when they received a letter from Mr Inkblot’s Academy with invitation to a celebratory dinner, the packed everything precious they have and the tday they took off to Warsaw. The journey by train went fast. “Come on, Jan, let’s go. Mr Inkblot won’t be waiting long,” said Anna. “I am coming, just let me finish my sandwich first,” answered Jan.

Wczoraj, kiedy otrzymali list z Akademii Pana Kleksa z zaproszeniem na uroczystą kolację, natychmiast spakowali wszystko, co najcenniejsze, a następnego dnia ruszyli w drogę do Warszawy. Podróż pociągiem minęła im szybko. „Chodź, Janku, idziemy. Pan Kleks długo czekać nie będzie,” powiedziała Anna. „Już idę, tylko zjem do końca kanapkę,” odpowiedział Jan.

Včera dostali list s pozvaním z Akadémie pána Machuľu na slávnostnú večeru. Pobalili si všetko potrebné a vybrali sa do Varšavy. Cesta vlakom ubiehala rýchlo. “Poďme, Ján, pán Machuľa nebude dlho čakať.” – povedala Anna. “Už idem, len dojem sendvič.” – odpovedal Ján.

-3-


1

Gisteren ontvingen ze een brief van Mr. Inkblot's Academy met een uitnodiging voor een feestelijk diner, het pakte al het waardevolle in dat ze hebben en de dag dat ze naar Warschau vertrokken. De treinreis ging snel. „ Kom op, Jan! Meneer Inkblot gaat niet lang wachten”, zei Anna. „Ik kom eraan! Laat me eerst mijn boterham opeten”, antwoordde Jan.

Ahir, van rebre una carta de l’Acadèmia de Mr Inkblot on se’ls convidava a celebrar un dinar, deseguida van fer la bossa amb tot allò que més s’estimaven i varen partir cap a Varsòvia. El viatge en tren va passar molt ràpid. “Vinga, Jan, som-hi. En Mr Inkblot no ens esperarà gaire,“ va dir l’Anna. “Ja va, deixa’m que acabi l’entrepà,“ va contestar en Jan.

Eile, kui nad said pan Kleksi akadeemiast kutse õhtusöögile, pakkisid nad kõik neile kallid asjad ning lahkusid Varssavisse. Teekond rongiga läks kiirelt. “Tule, Jan, lähme! Pan Kleks ei oota kaua,” ütles Anna. “Ma tulen, lase mul vähemalt mu võileib lõpuni süüa,” vastas Jan.

-4-


1

They are walking briskly to Chocolate Street, where there is a secret entrance to the Academy. At the door there is welcoming them Mr Ambrosius Inkblot himself. He looks fascinating and colourful as always. His head is covered with unearthly big, rainbow mop of hair and thick, tousled beard. On his face there are many colourful freckles, ginger moustache, and glasses on his nose. Mr Ambrosius, as a wizard, looks very elegant. He is wearing loose, long frock coat and lemony yellow waistcoat with lots of pockets.

Maszerują dziarskim krokiem na ulicę Czekoladową, przy której jest sekretne wejście do Akademii. W drzwiach wita ich sam Pan Ambroży Kleks. Wygląda jak zwykle fascynująco i kolorowo. Jego głowa pokryta jest nieziemsko dużą, tęczową czupryną i bujną, zwichrzoną brodą. Na twarzy ma mnóstwo kolorowych piegów i rude wąsy, a na nosie okulary. Pan Ambroży, jako czarodziej, prezentuje się bardzo elegancko. Nosi obszerny, długi surdut i cytrynową kamizelkę z mnóstwem kieszeni.

Rýchlo prišli až k Čokoládovej ulici, kde bol tajný vchod do Akadémie. Vo dverách ich privítal sám pán Machuľa. Vyzerá úžasne a celý žiari farbami ako vždy. Jeho hlava je pokrytá nadprirodzenými vlasmi a bohatou neupravenou bradou. Na tvári má množstvo farebných pieh, ryšavé fúzy a na nose má okuliare. Pán Ambrosius, čarodejník, vyzerá veľmi elegantne. Má oblečený voľný plášť a citrónovožltú vestu, na ktorej je veľa vreciek.

-5-


1

Ze lopen naar Chocolate Street, waar een geheime ingang is naar de Academie. Daar worden ze verwelkomd door de heer Ambrosius Inkblot zelf. Hij ziet er fascinerend en kleurrijk uit zoals altijd. Zijn hoofd is bedekt met een onaardse, grote, regenboogachtige zwabber haar en een dikke, verwarde baard. Op zijn gezicht staan veel kleurrijke sproeten, een gembersnor en een bril op zijn neus. De heer Ambrosius ziet er als een tovenaar erg elegant uit. Hij draagt een losse, lange japonjas en een citroenachtige gele vest met veel zakken.

Van començar a caminar decididament cap al carrer de la Xocolata, on hi ha havia una entrada secreta a l’Acadèmia. A la porta els esperava en Mr Ambrosius Inkblot per donar-los la benvinguda. Tenia un aspecte estrany tot ple de colors, com de costum. El seu cap estava cobert amb una mata enorme de cabell del color de l’arc de sant Martí, i una espesa i esvalotada barba. Al seu rostre tenia moltes pigues de colors, un bigoti carbassa i portava ulleres per sobre el seu nas. Mr Ambrosius, com a bon mag, tenia un aspecte molt elegant. Portava un vestit molt llarg i ample, i una armilla de color groc llimona amb moltíssimes butxaques.

Lapsed kõnnivad kiirelt Šokolaadi tänavale, kus on salajane sissepääs akadeemiasse. Uksel tervitab neid härra Ambrosius pan Kleks isiklikult. Ta näeb välja paeluv ja värvikirev nagu alati. Tema juuksed on kohevad ja vikerkaarevärvilised ning ta habe on paks ja sassis. Tema nägu katavad paljud värvilised tedretähnid, tal on ingverikarva vuntsid ning ta ninal on prillid. Härra Ambrosious näeb võlurina väga elegantne välja. Tal on seljas pikk ja lohmakas sidrunkollane vest paljude taskutega.

-6-


1

“Anna! Jan! I am so happy to see you here!” yelled Mr Inkblot greeting them. “Please, come in. The rest of the guests are waiting for you!” By the big, round table there are sitting twenty-four boys, all with names starting with the letter A, beside them on a chair there is sitting some sad person. On the table there is one baked chicken, four small potatoes and some boiled cauliflower.

„Anno! Janie! Witajcie! Jak się cieszę, że jesteście!” wykrzyknął Pan Kleks na powitanie. „Zapraszam was do środka. Reszta gości już czeka!” Przy ogromnym, okrągłym stole siedzi dwudziestu czterech chłopców, wszyscy o imionach zaczynających się na literę A, obok nich na krześle siedzi smutny jegomość. Na stole leży jeden pieczony kurczak, cztery małe ziemniaki i trochę gotowanego kalafiora.

“Anna! Ján! Som taký šťastný, že ste tu!” – jasal pán Machuľa pri zvítaní. “Nech sa páči, vstúpte. Ostatní už na vás čakajú.” Za veľkým okrúhlym stolom sedelo 24 chlapcov, všetci s menami začínajúcimi na písmeno A. Na stoličke vedľa nich sedela smutná postava. Na stole bolo jedno upečené kurča, štyri malé zemiaky a trocha vareného karfiolu.

-7-


1

„Anna! Jan! Ik ben zo blij om jullie hier te zien!”, riep de heer Inkblot die hen begroette. „ Alsjeblieft, kom binnen. De andere gasten wachten op jullie!” Aan de grote ronde tafel zitten vierentwintig jongens, allemaal met namen die beginnen met de letter A, naast hen op een stoel zit een of andere zielige persoon. Op de tafel staat een gebakken kip, vier kleine aardappelen en wat gekookte bloemkool.

“Anna! Jan! Estic molt content de veure-us per aquí!“ va cridar Mr Inkblot saludant-los. “Si us plau, entreu. La resta dels convidats us estan esperant!” Asseguts en una gran taula rodona plena de pollastre rostit, quatre patatetes i coliflor bullida, hi havia vint-i-quatre nois. Curiosament tots amb noms començats amb la lletra A. Al costat de la taula, hi havia una cadira amb una persona molt trista asseguda.

“Anna! Jan! Mul on hea meel teid siin näha!” hõikab pan Kleks neid tervitades. “Palun astuge sisse. Ülejäänud külalised juba ootavad teid!” Suure ümmarguse laua ääres istub kakskümmend neli poissi, kelle kõigi nimed algavad a-tähega. Nende kõrval toolil istub üks väga kurb tegelane. Laual on küpsetatud kana, neli väikest kartulit ja natuke keedetud lillkapsast.

-8-


1

“Please, sit down!” Mr Inkblot invites children to the table. They sit down surprised. “What are we going to eat here….” wonders Anna. “This is magical…” thinks Jan. Suddenly Mr Inkblot flies over the table and with the use of a magical pump he makes all the food on the table grow to gigantic size.

„Proszę, siadajcie!” Pan Kleks zaprasza dzieci do stołu. One zdziwione siadają. „Co my tu będziemy jeść…” zastanawia się Anna. „Ale tu bajecznie,” myśli Jan. Nagle Pan Kleks unosi się nad stołem i przy pomocy magicznej pompki sprawia, że jedzenie leżące na stole rośnie do rozmiarów gigantycznych.

“Nech sa páči, usaďte sa!” pán Machuľa pozýva deti k stolu. Značne prekvapení sa usadili. “Čo budeme jesť…” rozmýšľa Anna. “To je magické…” myslí si Ján. Zrazu sa pán Machuľa vznáša nad stolom a použitím čarovnej pumpičky zväčší jedlo do gigantických rozmerov.

-9-


1

“Ga alstublieft zitten!”. Meneer Inkblot nodigt kinderen uit voor de tafel. Ze zitten verbaasd. „Wat gaan we hier eten ...?”, vraagt Anna zich af. „Dit is magisch..”, vindt Jan. Plots vliegt meneer Inkblot over de tafel en maakt hij met behulp van een magische pomp al het eten op tafel gigantisch groot.

“Si us plau, asseieu-vos!“ va dir Mr Inkblot als nens. Ells, ben sorpresos, varen seure. “Què menjarem aquí…?“ va preguntar l’Anna. “Això és màgic… “ va contestar en Jan. De cop i volta Mr Inkblot va volar sobre la taula i fent servir una manxa va fer que tot el menjar de la taula creixes fins a tenir una mida gegant.

“Palun võtke istet!” kutsub pan Kleks lapsed lauda. Anna ja Jan istuvad üllatunult maha. “Mida me siin sööma hakkame…” imestab Anna. “See on kummaline…” mõtleb Jan. Äkitselt lendab pan Kleks söögilaua kohal ning kasutades maagilist pumpa muudab ta kõik laual oleva toidu hiiglaslikuks.

- 10 -


1

The boys go with their plates, each for a big portion of chicken, potatoes and cauliflower. Anna and Jan follow them. After dinner Mr Inkblot speaks again: “Anna, Jan, I invited you here because I have a huge favour to ask you. I assume you have noticed my miserable friend sitting on the chair. His name is Silly Billy-Goat and he needs your help. His story is very interesting. For quite a long time he has been travelling to Pacanów, a town where they shoe goats. However, he cannot find his way there. I am asking you to help him get there.”

Chłopcy ruszają z talerzami, każdy po ogromną porcję kurczaka, ziemniaków i kalafiora. Anna i Jan idą za ich przykładem. Po zjedzonej kolacji Pan Kleks znów zabiera głos: „Anno, Janie. Zaprosiłem Was tutaj, ponieważ mam do was ogromną prośbę. Zapewne zauważyliście mojego nieszczęśliwego gościa, siedzącego na krześle. Nazywa się Koziołek Matołek i potrzebuje waszej pomocy. Jego historia jest bardzo ciekawa. Od dłuższego czasu podróżuje on do Pacanowa, miasta, w którym podkuwają kozy. Jednakże trafić tam nie może. Proszę was, abyście pomogli mu dotrzeć do celu.”

Chlapci s taniermi si idú po veľké porcie kurčaťa, zemiakov a karfiolu. Anna a Ján ich nasledujú. Po večeri sa pán Machuľa znova rozreční. “Anna a Ján, pozval som vás sem, pretože mám pre vás veľkú úlohu. Som si istý, že ste si všimli môjho skormúteného priateľa sediaceho na stoličke. Volá sa Hlupáčik Capko a potrebuje vašu pomoc. Jeho príbeh je veľmi zaujímavý. Už dlhý čas cestuje do Pacanowa, mesta, kde podkúvajú kozy. Avšak, nevie tam trafiť. Preto vás žiadam, aby ste mu pomohli dostať sa tam.”

- 11 -


1

De jongens gaan met hun bord, elk voor een grote portie kip, aardappelen en bloemkool. Anna en Jan volgen hen. Na het eten spreekt de heer Inkblot opnieuw: „Anna, Jan, ik heb je hier uitgenodigd omdat ik je enorm graag wil. Ik neem aan dat je hebt gemerkt dat mijn ellendige vriend op de stoel zit. Zijn naam is Silly Billy-Goat en hij heeft je hulp nodig. Zijn verhaal is erg interessant. Hij reist al geruime tijd naar Pacanów, een stad waar geiten worden gepoft. Hij kan daar echter zijn weg niet vinden. Ik vraag je om hem te helpen daar te komen.”

Els nois amb els seus plats, van agafar una gran ració de pollastre, patates i coliflor. L’Anna i en Jan els van seguir. Després de dinar Mr Inkblot els va dir: “Anna, Jan, Us he convidat perquè us he de demanar un favor. Suposo que us heu adonat del meu miserable amic assegut a la cadira. El seu nom és Silly Billy-Goat i necessita la vostra ajuda. La seva història és ben curiosa. Durant molt de temps ha estat viatjant a Pacanów, una ciutat on li podien arreglar les peülles. Però ara, no pot trobar el camí per anar-hi. Us demano que l’ajudeu a arribar-hi.“

Poisid lähevad oma taldrikutega ja võtavad igaüks suure portsjoni kana, kartulit ja lillkapsast. Anna ja Jan järgivad neid. Peale õhtusööki hakkab pan Kleks uuesti rääkima: “Anna, Jan, ma kutsusin teid siia sellepärast, et teilt suurt teenet paluda. Ma eeldan, et te märkasite juba minu õnnetut sõpra. Tema on rumal Billykits ja ta vajab teie abi. Tema lugu on väga huvitav. Juba päris kaua aega on ta üritanud reisida Pacanów’i linna, kus rautatakse kitsi, kuid ta ei leia sinna teed. Ma palun, et te aitaksite tal Pacanów’i jõuda.”

- 12 -


1

Anna and Jan looked at one another and after a second of reflection they screamed unanimously: “Of course! It will be a great adventure!” After a night full of wonderful, colourful dreams produced by Mr Inkblot, children together with Silly Billy-Goat start their journey. During the trip to Pacanów they willingly listen to a long story of the Goat describing his adventures.

Anna i Jan spojrzeli po sobie i po sekundzie zastanowienia krzyknęli: „Oczywiście! To będzie wspaniała przygoda!” Po nocy pełnej cudownych, kolorowych snów wyprodukowanych przez Pana Kleksa, dzieci wraz z Koziołkiem Matołkiem ruszają w dalszą drogę. Podczas wędrówki do Pacanowa chętnie słuchają długiej opowieści Koziołka o jego przygodach.

Anna a Ján sa na seba pozreli a po chvíľke rozmýšľania nadšene skríkli: “Samozrejme, to bude skvelé dobrodružstvo!” Po noci plnej čarovných a farebných snov, pričarovaných pánom Machuľom, sa deti spolu s Hlupáčikom Capkom vybrali na cestu. Počas cesty do Pacanowa deti ochotne počúvali Capkove vtipné a dobrodružné príbehy.

- 13 -


1

Anna en Jan keken elkaar aan en na een seconde van reflectie schreeuwden ze unaniem: „Natuurlijk! Het wordt een geweldig avontuur!” Na een nacht vol prachtige, kleurrijke dromen geproduceerd door Mr Inkblot, beginnen kinderen samen met Silly Bily-Goat aan hun reis. Tijdens de reis naar Pacanów luisteren ze gewillig naar een lang verhaal van de Geit die zijn avonturen beschrijft.

L’Anna i en Jan es van mirar l’un a l’altre i desprès d’un segon reflexionant van cridar a la vegada: “I tant! Serà una gran aventura!“ Després de passar una nit increïble, plena de somnis acolorits produïts per Mr Inkblot, els nens i en Silly Billy-Goat van començar el seu viatge. Durant el trajecte cap a Pacanów van escoltar, molt interessats, la llarga història de la cabra i totes les seves aventures.

Anna ja Jan vaatavad üksteisele otsa ja hüüavad üksmeelselt: “Aga muidugi! Sellest tuleb tore seiklus!” Pärast pan Kleksi poolt saadetud vahvate ja värviliste unenägudega täidetud ööd, asuvad lapsed koos rumala Billy-kitsega teele. Reisi ajal kuulevad nad lugusid kitse seiklustest.

- 14 -


1

He talks about how he sat on the hedgehog, how he met an evil witch or landed on the moon with Mr Twardowski. The journey goes fast, and with the help of a map received from Mr Inkblot, Jan and Anna quite quickly bring Silly Billy-Goat to Pacanów. They lead him to the only blacksmith there and knock at the door. They themselves sit under a tree to rest. Suddenly they hear a strange noise- something like singing voice- beautiful, delicate and strong at the same time.

Mówi o tym, jak usiadł na jeżu, jak spotkał złą czarownicę oraz jak wylądował na księżycu z Panem Twardowskim. W podróży czas mija błyskawicznie, a przy pomocy mapy otrzymanej od Pana Kleksa, Jan i Anna dość szybko doprowadzają Koziołka do Pacanowa. Prowadzą go do jedynego tam kowala i pukają do drzwi. Sami siadają pod drzewem, by odpocząć. Nagle słyszą dziwny dźwięk. Coś jakby śpiew, piękny, delikatny a zarazem silny.

Rozprával o tom, ako si sadol na ježka, ako stretol zlú bosorku alebo ako pristál na mesiaci s pánom Twardowskym. Cesta ubiehala rýchlo. Pomocou mapy, ktorú dostali od pána Machuľu, pomerne rýchlo dostali Capka do Pacanowa. Priviedli ho ku kováčovi a sadli si pod neďaleký strom, aby si oddýchli. Zrazu začuli zvláštny zvuk – niečo ako spievanie, nádherné, jemné a silné tóny zároveň.

- 15 -


1

Hij vertelt hoe hij op de egel zat, hoe hij een slechte heks ontmoette of met de heer Twardowski op de maan landde. De reis gaat snel, en met behulp van een kaart die van de heer Inkblot is ontvangen, brengen Jan en Anna vrij snel Silly Billy-Goat naar Pacanów. Ze leiden hem naar de enige smid daar en kloppen aan de deur. Ze zitten zelf onder een boom om te rusten. Plots horen ze een vreemd geluid - iets als het zingen van een stem - mooi, delicaat en sterk tegelijk. Els va parlar de com es va seure a sobre d’un eriçó, de com va conèixer una bruixa malvada o fins i tot de com va aterrar a la lluna amb en Mr Twardowki. El trajecte va ser ràpid, i amb l’ajuda del mapa que els havia donat en Mr Inkblot, en Jan i l’Anna van portar ràpidament en Silly Billy-Goat a Pacanów. Un cop allà, van buscar l’únic ferrer i van picar a la porta. Els nens, mentre esperaven, van seure a sota un arbre per descansar. De sobte, van sentir un soroll estrany, semblava una veu cantant. Aquella veu era bonica, delicada i forta alhora. Kits räägib, kuidas ta istus siilile peale, kuidas ta kohtas kurja nõida ja kuidas ta maandus koos härra Twardowsk’iga kuul. Teekond läheb kiirelt ning pan Kleksi antud kaardi abil jõuavad Jan ja Anna koos rumala Billy-kitsega üpris kiirelt Pacanów’i. Lapsed juhatavad kitse sealse ainukese sepa juurde. Seejärel istuvad Anna ja Jan puu alla puhkama. Äkitselt kuulevad nad veidrat häält – nagu lauluhäält – mis on ilus ning samal ajal nii õrn kui ka tugev.

- 16 -


1

Quickly, without saying anything they follow the sound. They don’t even notice happy Silly Billy-Goat waving at them with goatshoes on his hoofs. Anna and Jan walk led by the melody. They don’t talk, they don’t look sideways, their road is marked out by the music. Suddenly they notice a beautiful, clear, wide river. In the middle of it there is a huge round rock, and on the rock there is sitting an unusual creature-half girl, half fish and she is singing.

Szybko i bez słów ruszają za dźwiękiem. Nie zauważyli nawet machającego do nich podkutymi kopytami szczęśliwego kozła. Jan i Anna idą niesieni melodią. Nie rozmawiają ze sobą, nie patrzą na boki, drogę wyznacza im muzyka. Nagle ich oczom ukazuje się piękna, czysta, szeroka rzeka. Na jej środku leży wielki półokrągły kamień, a na nim siedzi niezwykła istota pół dziewczyna, pół ryba i śpiewa.

Rýchlo, bez toho, aby niečo povedali, záhadný hlas nasledovali. Ani si nevšimli, že Capko na nich máva novými podkovami. Anna a Ján išli vedení melódiou. Nerozprávali sa, nevšímali si okolie, ich cestu značila iba hudba. Náhle zbadali nádhernú, priezračnú a širokú rieku. V strede nej sa vzpínala obrovská okrúhla skala a na nej sedí nezvyčajná bytosť – napoly panna, napoly ryba a spieva.

- 17 -


1

Snel, zonder iets te zeggen, volgen ze het geluid. Ze merken niet eens dat de blije Silly Billy-Goat naar hen zwaait met goatshoes op zijn hoeven. Anna en Jan lopen onder leiding van de melodie. Ze praten niet, ze kijken niet zijwaarts, hun weg wordt gemarkeerd door de muziek. Plots merken ze een mooie, heldere, brede rivier op. In het midden is er een enorme ronde rots, en op de rots zit een ongewoon schepsel - half meisje, half vis en ze zingt.

Ràpidament sense dir res van començar a seguir aquell so, estaven tan emocionats, que no es van adonar que en Silly Billy-Goat els estava saludant amb les peülles arreglades. L’Anna i en Jan anaven caminant guiats per la melodia. Ells no parlaven, ni s’aturaven a mirar el paisatge, només es deixaven guiar per aquell so. De sobte, van veure un riu molt bonic i ample, amb l’aigua clara. Al mig del riu hi havia una enorme roca rodona, amb una estranya criatura asseguda. Semblava mig noia, mig peix i estava cantant.

Kiirelt, ilma sõnagi lausumata lähevad nad hääle suunas. Lapsed isegi ei märka värskelt rautatud kapjadega õnnelikku Billi-kitse, kes neile lehvitab. Anna ja Jan kõnnivad, neid juhatab meloodia. Nad ei räägi sõnagi, nad ei vaata kõrvale, nende teed märgistab muusika. Äkitselt nad märkavad ilusat, selge veega laia jõge, mille keskel on hiiglaslik ümar kivi. Selle peal istub ebatavaline olend – pool tüdruk, pool kala – ja laulab.

- 18 -


1

“Good evening, children,” she says. “What brings you here?” “Music,” answers Anna, because she was the first one to be able to speak. “Oh, so you heard me sing? That is wonderful. Let me introduce myself. I am Warsaw Siren.” “Warsaw Siren? It is you?! Amazing!” children scream in one voice.

„Dobry wieczór, dzieci,” rzecze. „Co was tu sprowadza?” „Muzyka,” odpowiada Anna, bo pierwsza odzyskała głos. „Och, usłyszeliście mój śpiew? To wspaniałe. Pozwólcie, że się przedstawię – jestem Syrenką Warszawską.” „Warszawska Syrenka? To ty? Niesamowite!” krzyczą jednocześnie dzieci.

“Dobrý večer, deti!” – povedala. “Čo vás sem privádza?” “Hudba,” – odpovie Anna, pretože ako prvá je schopná hovoriť. “Och, takže ste ma počuli spievať? To je úžasné. Dovoľte mi, aby som sa predstavila. Som Varšavská Siréna.” “Varšavská Siréna? To si ty? Čarovné,” – deti skríkli jednohlasne.

- 19 -


1

„Goede avond, kinderen”, zegt ze. „Wat brengt jullie naar hier?” „Muziek”, antwoordt Anna, omdat zij de eerste was die kon spreken. „Oh, dus je hoorde me zingen? Dat is fantastisch. Laat me mezelf even voorstellen. Ik ben Warsaw Siren.” „Warschau sirene? Jij bent het?! Geweldig!”, roepen Anna en Jan tegelijkertijd.

“Bona tarda nois,“ va dir ella. “Què us porta per aquí?“ “La música,“ va contestar l’Anna, perquè va ser la primera en ser capaç de parlar. “Ah! així m’heu sentit cantar? Que bé! Deixeu-me que em presenti. Sóc la Sirena de Varsòvia.“ “La Sirena de Varsòvia? Ets tu? És increïble!“ van cridar els nens a la vegada.

“Tere õhtust, lapsed,” ütleb ta. “Mis teid siia tõi?” “Muusika,” vastab Anna, olles esimene, kes suudab rääkida. “Oi! Nii et te kuulsite mind laulmas? See on suurepärane! Las ma tutvustan end. Mina olen Varssavi merineitsi.” “Varssavi merineitsi? See oledki sina? Hämmastav!” hüüavad lapsed ühehäälselt.

- 20 -


1

“Where are you going?” asked the Siren. “To Slovakia,” Anna and Jan answered. “I can go with you for a while, but you have to walk along the Vistula River. We will go South to the Tatra Mountains.” “Ok, let’s go!”

„Dokąd idziecie?” spytała Syrenka. „Na Słowację” odpowiedziało chórem rodzeństwo. „To mogę was kawałek odprowadzić, ale musicie iść wzdłuż Wisły. Pójdziemy na południe w stronę Tatr.” „Dobrze. Ruszajmy!”

“Kam idete?” - opýtala sa Siréna. “Na Slovensko,” Anna a Ján odpovedali. “Môžem vám chvíľku robiť spoločnosť, pôjdeme popri rieke Visla južne do Vysokých Tatier.” “Tak poďme!”

- 21 -


1

„Waar gaan jullie naartoe?”, vroeg de sirene. „Naar Slowakije”, antwoordden ze. „Ik kan een eindje met jullie meegaan. We moeten langs de Vistularivier lopen. We zullen naar het zuiden gaan naar het Tatra-gebergte.” „OK, laten we gaan!”

“On aneu?“ va preguntar la Sirena. “A Slovakia,“ van contestar l’Anna i en Jan. “Puc anar amb vosaltres un tros, però haureu de caminar pel costat del riu Vistula. Anirem cap al sud, cap a les muntanyes Tatra.“ “D’acord, som-hi!“

“Kuhu te lähete?” küsib merineitsi. “Slovakkiasse,” vastavad Jan ja Anna. “Ma võin teiega natuke aega koos tulla, aga te peate kõndima Vistula jõeäärt pidi. Me lähme lõunasse Tatra mägedesse.” “Olgu, lähme!”

- 22 -


1

Anna, Jan and Warsaw Siren move in a fast and energetic way talking about beautiful Polish landscapes they are passing by. In Cracow they say goodbye to the Siren and go alone to the Polish-Slovak boarder. Going over to the Slovak side they are impatiently awaiting more adventures.

Anna, Jan i Warszawska Syrenka idą bardzo szybko i energicznie, rozmawiając o mijanych, pięknych krajobrazach Polski. W Krakowie rozstają się z Syrenką i ruszają sami w stronę granicy polskosłowackiej. Mijając granicę, z niecierpliwością oczekują kolejnych przygód.

Anna, Ján a Siréna sa plní energie pobrali ďalej, rozprávali sa o krásnych poľských zákutiach, ktorými prechádzali. V Krakove sa so Sirénou rozlúčili a pokračovali sami k poľsko-slovenskej hranici. Čím viac sa blížili k slovenskej strane, tým väčšia bola ich nedočkavosť a túžba po nových dobrodružstvách.

- 23 -


1

Anna, Jan en Warschau Siren gaan op een snelle en energieke manier. Ze praten over de prachtige Poolse landschappen die ze passeren. In Krakau nemen ze afscheid van de Siren en gaan alleen naar de PoolsSlowaakse grens. Ze gaan naar de Slowaakse kant en wachten ongeduldig op meer avonturen.

L’Anna, en Jan i la Sirena van començar a caminar amb energia, mentre anaven parlant dels bonics paisatges de Polònia que es trobaven pel camí. Al arribar a Cracòvia la Sirena es va acomiadar, i els nens van anar cap a la frontera amb Eslovàquia. Mentre creuaven la frontera, en Jan i l’Anna estaven impacients per veure quines aventures els esperaven.

Anna, Jan ja Varssavi merineitsi liiguvad kiirelt ja energiliselt, rääkides kaunitest Poola maastikest, millest nad mööduvad. Krakovis jätavad lapsed merineitsiga hüvasti ja lähevad üksinda Poola-Slovakkia piirile. Slovakkiasse jõudes ootavad nad kannatamatult uusi seiklusi.

- 24 -


1

- 25 -


1

1

On the map below draw

Teken op de kaart de weg

the way that Anna and Jan went along during their Polish adventure.

die Anna en Jan door Polen afleggen tijdens hun avontuur.

Znajdź i wykreśl imiona

Dibuixa al mapa de sota el

bohaterów, które znajdziesz w tekście. Z pozostałych liter ułożysz hasło.

camí que varen seguir l’Anna i en Jan durant la seva aventura a Polònia.

Do mapy dokresli cestu,

Joonista kaardile Anna ja

ktorú Anna a Ján prešli v Poľsku.

Jani teekond Poolas.

- 26 -


1

2

Find the names of the

story characters and cross them out of the given letters. The rest of the letters will give you a secret answer.

THETOSILLYDAYBILLYARGOATEAMR DEAMBROSIUSRTINKBLOTTOMOR WARSAWOWALSIRENEADER

Ga op zoek naar de namen van de personages die meespelen in het verhaal. Doorstreep ze. De overgebleven letters geven je een geheim antwoord in het Engels. GEKKETODAYWARSCHAUAGEITREADE RAMBROSIUSTOMORROWINKBLOTASI RENELEADER

Narysuj Pana Kleksa

według opisu, który znajduje się w opowiadaniu.

DZIANNASIAJJANCZYTPANELAMBR OŻYNIKKLEKSJUKOZIOŁEKTRMATOŁ EKOLWARSZAWSKAIDSYRENKAER

Activitat en angles: troba

els noms dels personatges i ratlla les seves lletres. Amb les lletres restants trobaràs un missatge secret.

DETOSILLYDAIBILLYARBOATTEAMR DEAMBROSIUSRINKBLOTTOMORVA RSOVIAALSSIRENADER

Nájdi mená postáv z príbehu a vyškrtni ich. Zvyšok písmen ti ukáže tajnú odpoveď.

Leia tegelaste nimed ning kriipsuta need läbi. Ülejäänud tähtedest saad kokku ühe toreda lause.

DNHLUPÁČIKESSICAPKOČIPÁNTAA MBROSIUSTEĽMACHUĽAZAJTVARŠ AVSKÁRALÍSIRÉNADER

TÄBILLYNAKITSLUPANGEJAKLEKSH OMVARSSAVIMELIISIREENDER

- 27 -


1

3 Draw Mr Ambrosius

Inkblot according to the description given in the text.

Na narysowanej poniżej

Teken Meneer Ambrosius Inkblot volgens de beschrijving die in de tekst gegeven wordt.

Dibuixa en Mr Ambrosius

mapie zaznacz trasę, którą przebyli Anna i Jan podczas swojej polskiej przygody.

Inkblot segons la descripció que se’n fa al text.

Nakresli pána Machuľu podľa opisu z príbehu.

Joonista härra Ambrosius Kleks vastavalt tekstis toodud kirjeldusele.

- 28 -


2

Anna and Jan in Slovakia

“Look at these beautiful white mountains!” Anna exclaimed with a surprise. “Yes, they´re snowy but I’m getting cold here,” answered Jan. They continued walking when suddenly they saw a little girl with blonde hair. She looked very upset and lonely so Jan greeted her in a friendly way. “Hello, what´s your name?”

Anna i Jan - Słowacja

„Popatrz na te piękne białe góry!“, Anna wykrzyknęła zaskoczona. „ Tak, są zaśnieżone, ale mi jest zimno“, odpowiedział Jan. Kontynuowali podróż kiedy nagle zobaczyli małą dziewczynkę z jasnymi włosami. Wyglądała na zdenerwowaną i samotną więc Jan przywitał się z nią przyjaźnie. „Cześć, jak się nazywasz?“

Anna a Ján na Slovensku

“Pozri, aké krásne vrchy!” prekvapene zvolala Anna. “Áno, zasnežené, ale je mi tu trochu zima.” odpovedal Ján. Šli ďalej a zrazu im cestu skrížilo svetlovlasé dievčatko. Bolo uplakané a opustené, tak sa ho Ján priateľsky opýtal: “Ahoj! Ako sa voláš?”

- 29 -


2

Anna and Jan in Slovakia

“Kijk eens naar deze prachtige witte bergen!” riep Anna vol bewondering. “Ja, ze zijn prachtig besneeuwd, maar ik heb het hier koud”, antwoordde Jan. Ze liepen verder… Plotseling zagen ze een klein meisje met twee blonde lange vlechten. Ze droeg een kleurrijke jurk en een hagelwitte jas met daaronder mooie rode laarsjes. Ze leek eenzaam en zag er wat overstuur uit. Heel vriendelijk begroette Jan het meisje: “Hallo, Hoe heet jij?”

L‘Anna i en Jan a Eslovàquia

″Mira quines muntanyes blanques tan boniques!“, va exclamar l’Anna amb sorpresa. ″Sí, estan nevades, però estic agafant fred“, contestà en Jan. Varen seguir caminant quan de sobte varen veure una nena petita de cabells rossos. El seu aspecte era trist i solitari, així que en Jan i l’Anna la va saludar amistosament. ″Hola, com et dius?“

Anna ja Jan’i seiklused Slovakkias

„Vaata neid imelisi valgeid mägesid!“ hüüdis Anna üllatunult. „Nad on lumised. Aga mul hakkab siin külm,“ vastas Jan. Lapsed jätkasid kõndimist, kuni märkasid väikest blondi tüdrukut. Tüdruk nägi välja häiritud ja üksildane. Jan tervitas teda lahkelt: „Tere! Mis su nimi on?“

- 30 -


2

“Why are you asking me?” she asked him back. She was wearing the colourful dress covered with the pure white coat and the red boots shone on her legs. She was carrying a suitcase in her hand and her hair was tight into two cute plaits. “What a cheeky girl,” Jan whispered to Anna. “Oh no, I’m sorry!” she said realizing her impoliteness.

„Dlaczego mnie o to pytasz?“ odpowedziała pytaniem na pytanie. Miała na sobie kolorowąsukienkę przykrytą śnieżnobiałym płaszczem a czerwone buciki lśniły na jej stopach. Niosła w ręku walizkę a włosy miała zapecione w śliczne warkoczyki. „ Jaka zuchwała dziewczynka“, Jan wyszeptał do Anny. „ Ojej, przepraszam!“, powiedziała dziewczynka zdając sobie sprawę ze swej nieuprzejmości.

“A načo sa pýtaš?” drzo mu odpovedalo. Spod bieleho kožúšteka jej trčali okraje farebných šiat, na nohách malo červené čižmičky, v ruke kufrík a na hlave dva copy. “To je ale drzé dievča!” šepol Ján Anne. “Ale nie, prepáčte mi.

- 31 -


2 “Euh?? Waarom vraag je dat?”, vroeg ze. Het meisje droeg een koffertje in haar hand. “Wat een brutaal meisje.”, fluisterde Jan tegen Anna. “Oh nee, het spijt me”, Ze realiseerde zich plots dat ze onbeleefd was.

″Per què m’ho demanes?“ va contestar la nena. Duia un vestit de molts colors, cobert amb un abric blanc i unes botes vermelles molt lluentes. Portava una maleta i els cabells recollits amb dues trenes. ″Quina noia més descarada″, xiuxiuejà en Jan a l’Anna. ″Oh, no. Disculpeu-me″, va dir en adonar-se de la seva incorrecció.

„Miks sa küsid?“, vastas tüdruk küsimusele küsimusega. Tüdruk kandis seljas värvilist kleiti, mille peal oli lumivalge mantel. Jalas olid tal säravpunased saapad. Käes oli tüdrukul kohver ning tema juuksed olid seotud kahte armsasse patsikesse. „Milline naljakas tüdruk,“ sosistas Jan Annale. „Oi! Vabandust!“ lausus tüdruk, kui oli taibanud oma ebaviisakust.

- 32 -


2

“My name’s Bambulka. I’m really upset. I’ve been looking for my grandpa Jozef for hours now. You know, we played hide and seek and I got lost,” she said sadly. “And where are you from?” “I live in Bambulkovo.” “Hmm ..., Bambulkovo, where is it? I can’t find this city on my map,” added Jan surprisingly.

„Mam na imię Bambulka. Jestem naprawdę zdenerwowana. Szukam mojego dziadka Józefa już kilka godzin. Bawilimy się w chowanego i się zgubiłam“, powiedziała zasmucona. „ Skąd pochodzisz?“ „ Mieszkam w Bambulkowie.“ „ Hmmm... Bambulkowo.... gdzie to jest? Nie mogę znależć tej miejscowości na mapie“, dodał Jan zdziwiony.

Ja sa volám Bambuľka, som nahnevaná, lebo už hodiny hľadám deda Jozefa. Hrali sme sa na schovávačku až som sa stratila.” “A odkiaľ si?” “Z Bambuľkova.” “Hm, Bambuľkovo? No počkaj, ale také mesto vo svojej mape nemám?!” prekvapene dodal Ján.

- 33 -


2 “Mijn naam is Bumbulka, Ik ben verdrietig omdat ik al uren op zoek naar mijn opa Jozef.” ”We speelden verstoppertje en zo ben ik verdwaal.” “Waar kom je vandaan?” “Ik woon in Bambulkovo.” “Bambulkovo, waar is dat? Ik kan deze stad niet vinden op de kaart”, zei Jan verrast.

″El meu nom és Bambulka. Estic molt trista. Porto hores buscant amb meu avi Jozef. Estàvem jugant a fet i amagar i m’he perdut″ - va dir molt trista. ″I tu d’on ets?“ ″Visc a Bambulkovo.“ ″Hmm ..., Bambulkovo, on és això? No trobo aquesta ciutat al mapa“, va dir sorprès en Jan.

„Mu nimi on Bambulka. Ma olen väga mures. Ma olen oma vanaisa Josefit juba tükk aega otsinud. Me mängisime peitust ja ma eksisin ära,“ rääkis tüdruk kurvalt. „Kust sa pärit oled?“ „Ma elan Bambulkovos.“ „Hmm…., Bambulkovo…. Kus see asub? Ma ei leia seda oma kaardilt,“ sõnas Jan üllatunult.

- 34 -


2

“You will not find it. Bambulkovo is the city at the end of the world.” Bambulka started to sing: „Nobody has to wash and clean, you don´t have to do anything. The houses don´t have doors, the south is in the north. Real trees are not used and everything is confused.”

„Nie znajdziesz jej. Bambulkowo to miasto na końcu świata.“ Bambulka zaczęła śpiewać: „Nikt nie musi sprzątać tu, Nie musisz robić nic. Domy nie mają drzwi, południe jest na pólnocy. Prawdziwe drzewa nie są używane a wszystko jest zagmatwane.“

“Bambuľkovo, to je mesto na konci sveta, tam sa nikto neumýva ani nezametá, na domoch tam nie sú dvere a juh je vždy na severe, stromy sú tam nakreslené a všetko je popletené.” dospievala Bambuľka.

- 35 -


2 “Je zal het niet vinden”, Bambulkovo is de stad aan het einde van de wereld. Bambulka begon te zingen: „Niemand hoeft te wassen of schoon te maken, je hoeft er niets te doen. De huizen hebben geen deuren, het zuiden is in het noorden. Niets is wat het lijkt en alles is in de war“.

″No la trobaràs. Bambulkovo és una ciutat a la fi del món.“ Llavors la Bambulka va començar a cantar: ″Ningú ha de rentar ni netejar, No has de fer res. Les cases no tenen portes, el sud és al nord. No fem servir els arbres de debò i tot és confús.“

„Sa ei leiagi seda. Bambulkovo on linn maailma lõpus,“ selgitas Bambulka ja hakkas laulma: „Keegi ei ei pea pesema ja koristama, Sa ei pea midagi tegema. Majad on usteta, lõuna on põhjas, Puud pole tõelised, kõik on segadusse ajav…“

- 36 -


2

Bambulka finished singing. “My grandpa got me in the parcel,” she continued explaining. “Now, I don’t understand a word,” Jan shook his head. “OK... that’s enough,” Anna said. Everything can be explained. Bambulka, don’t worry, we can help you to find your grandpa,” said Anna.

Bambulka skończyła śpiewać. „ Mój dzidek dostał mnie w paczce“, tłumaczyła dalej. „ Teraz to już nic nie rozumiem,“ Janek potrząsnął głową. „ Dobra, wystarczy,“ powiedziała Anna. „ Wszystko można jakoś wytłumaczyć. Bambulko, nie martw się , nie zostawimy cię.

“Prišla som odtiaľ k dedovi Jozefovi vo veľkom balíku.” pokračovala vo vysvetľovaní. “Tak ale teraz už naozaj ničomu nerozumiem.” chytil sa Ján za hlavu. “Tak to stačí!” ozvala sa Anna. “Všetko má svoje vysvetlenie. Bambuľka, pomôžeme ti nájsť deda Jozefa, neboj sa.

- 37 -


2 Bambulka stopte met zingen. „Mijn grootvader heeft mij in het pakket gestopt!“, vervolledigde ze haar verhaal „Nu versta ik er helemaal niets van“, zei Jan en hij schudde met zijn hoofd. ”Maak je geen zorgen Bambulka”, zei Anna. “We kunnen je helpen om je opa te vinden.

Quan la Bambulka va acabar de cantar, els va continuar explicant. ″El meu avi em tenia dins d’una parcel·la“. ″Ara mateix, no entenc ni una paraula“, va dir en Jan mentre sacsejava el cap. "D’acord... ja n’hi ha prou," va dir l‘Anna. Tot ha de tenir una explicació. Bambulka, no et preocupis, t’ajudarem a trobar el teu avi.”

Bambulka lõpetas laulmise. „Minu vanaisa leidis mu ühelt maatükilt,“ jätkas tüdruk selgitamist. „Ma ei saa mitte millestki aru,“ raputas Jan oma pead. „Olgu. Aitab küll!“ ütles Anna. „Kõike peab saama selgitada. Bambulka, ära muretse! Me aitame sul vanaisa leida,“ lubas Anna.

- 38 -


2

“We came from Poland where we carried out the Inkblot’s mission and now we want to see Slovakia. We’ll help you to find your grandpa and you will tell us something about your country. Do you agree with this plan?” asked Anna. “That’s a great idea!” Bambulka exclaimed with joy. “Ok,” added Anna happily. “You can start telling us something about the place where we’re just now.“ Przybyliśmy tu z Polski, gdzie wykonaliśmy zadanie Pana Kleksa a teraz chcemy zobaczyć Słowację. Pomożemy Ci znależc dziadka a ty opowiesz nam trochę o swoim kraju. Zgadzasz się?“ zapytała Anna. „To wspaniały pomysł!“ Bambulka wykrzyknęła z radością. „ Dobrze, w takim razie opowiedz nam o miejscu, w którym jesteśmy teraz.“

My sme prišli z Poľska, splnili sme úlohu pána Machuľu a teraz chceme spoznať Slovensko. Pomôžeme ti nájsť tvojho dedka a ty nám porozprávaš o tejto krajine. Súhlasíš?” navrhla Anna.

- 39 -


2 „Wij kwamen uit Polen waar we Inkblot’s missie uitvoerden, en nu willen we Slowakije zien. Wij helpen jou om je opa te vinden, en jij vertelt ons iets over je land. Vind je dat een goed plan?“ “Dat is een geweldig idee!” Bumbulka juichte van vreugde. “Wat kan je ons vertellen over de plek waar we nu zijn?”, vroeg Jan.

″Nosaltres venim de Polònia seguint la missió de Mr Inkblot i ara volem veure Eslovàquia. T’ajudarem a trobar el teu avi i tu ens explicaràs coses sobre el teu país. Et sembla bé el pla? "És una bona idea!" va dir la Bambulka molt contenta. ″Genial“, va afegir l’Anna ben feliç. ″Pots començar explicant-nos alguna cosa sobre el lloc on som ara.“

„Me tulime Poolast kus aitasime pan Kleksi ja nüüd me tahame näha Slovakkiat. Meie aitame sul vanaisa leida, aga sina räägi meile vastutasuks midagi oma riigist. Sobib?“ pani ette Anna. „See on suurepärane mõte!“ hüppas Bambulka rõõmust. „Hästi,“ lisas Anna rõõmsalt. „Alusta sellest kohast, kus me praegu oleme“

- 40 -


2

Bambulka started to talk about the High Tatras, the highest Slovak mountains with its highest peak called Gerlach which is 2654m high. Walking along the mountains they got hungry so they stopped at the nearest cottage. They asked for traditional Slovak food and they got gnocchi with special sheep cheese. As they were eating somebody shouted loudly: “Bambulka, you’re here. At last, I’ve found you. I’ve been looking for you everywhere for two hours!”

Bambulka zaczęła opowiadac o Tatrach Wysokich, najwyższych słowackich górach, których najwyższy szczyt to Gerlach (2654 m npm). Idąc wzdłuż Tatr dzieci zgłodniały więc zatrzymali się w pobliskiej chatce. Poprosili o tradycyjne słowackie jedzenie i otrzymali pierożki z owczym serem. Kiedy jedli usłyszeli głośny krzyk: „ Bambulka, tutaj jesteś! W końcu Cię znalazłem! Szukałem cię wszędzie przez dwie godziny!“

“To je výborný nápad.” zvolala nadšene Bambuľka. “Dobre!” dodala Anna. “Môžeme začať napríklad tým, že nám prezradíš viac o mieste, na ktorom sa práve nachádzame.” Bambuľka deťom porozprávala o Vysokých Tatrách a najvyššom vrchu na Slovensku s názvom Gerlachovský štít s nadmorskou výškou 2654 metrov nad morom. Cestou Štrbským Plesom deti vyhladli, a tak sa vybrali do koliby, kde im navarili tradičné slovenské jedlo - bryndzové halušky. Ako si tak pochutnávali na jedle, zrazu niekto zvolal: “Bambuľka! Tak tu si. Všade ťa hľadám už dve hodiny!”

- 41 -


2 Bambulka begon te praten over de Hoge Tatra, de hoogste Slowaakse bergen met zijn hoogste piek van 2654m hoog, de Gerlach genaamd. Ze liepen verder langs de bergen en kregen er honger van. Ze stopten bij het dichtstbijzijnde huisje. Ze kregen er traditioneel Slowaaks eten, gnocchi met speciale schapenkaas. Terwijl ze aan het eten waren riep iemand luid: “Bambulka, hier ben je. Eindelijk ik heb je gevonden. Ik ben al twee uur naar je op zoek!”

La Bambulka va començar a parlar sobre les High Tatras, les muntanyes més altes d’Eslovàquia. Gerlach és la que té el cim més alt amb 2654m d‘alçada. Mentre passejaven al llarg de les muntanyes se’ls va obrir la gana, així que varen parar a la masia més propera. Van demanar el menjar tradicional Eslovac, i els varen dur gnocchis amb un formatge de cabra especial. Mentre estaven dinant algú va cridar ben fort: "Bambulka, ets aquí. Per fi t’he trobat. T’he estat buscant a per tot arreu durant dues hores!"

Bambulka alustas jutustamist Kõrg-Tatratest, Slovakkia kõrgeimatest mägedest, mille kõrgeim tipp Gerlach on 2654 meetrit. Mägedes ringi jalutades tekkis lastel nälg ning nad astusid sisse lähimasse majja. Nad palusid traditsioonilist Slovakkia toitu ning neile toodi klimpe spetsiaalse lambajuustuga. Söömise ajal kuulsid lapsed, et keegi hüüdis valju häälega:

- 42 -


2

“Grandpa Jozef, I won’t do it again,” Bambulka promised. Bambulka was kind and witty girl. However, she was also self-willed child and her grandpa had difficulty to bring her up. “Grandpa Jozef, these are Anna and Jan, they’re siblings. They came from Mr Inkblot’s Academy in Poland. I’m presenting our country to them,” she said proudly.

„Dziadku Józefie, już więcej tak nie zrobię“, obiecała Bambulka. Bambulka była miłą i mądrą dziewczynką. Jednakże była też uparta i dziadek miał probpem z wychowaniem jej. „ Dziaku józefie, to jest Anna i Jan, są rodzeństwem. Przyjechali z Akademii Pana Kleksa z Polski. Pokazuje im nasz piękny kraj.“ Powiedział dziewczynka z dumą.

“Dedo Jozef! Sľubujem, že sa už nebudem nikdy skrývať!” dušovala sa Bambuľka. Bambuľka bola síce veľmi milé a vtipné dievčatko, no ale aj poriadne tvrdohlavé a dedo Jozef mal čo robiť, aby ju prevychoval. “Dedo Jozef, toto sú súrodenci Anna a Ján. Prišli k nám z Akadémie pána Machuľu v Poľsku. Predstavujem im našu krajinu.” pýšila sa Bambuľka.

- 43 -


2 “Opa Jozef, ik zal voortaan beter opletten”, beloofde Bambulka. Bambulka was een aardig meisje, maar ze was ook eigenzinnig en haar grootvader had soms moeilijk om haar bij de les te houden. “Opa Jozef, dit zijn Anna en haar broer Jan, Ze komen net uit de Inkblot Academie in Polen, ik leer hen ons land kennen,” zei Bambulka trots.

"Avi Jozef, no ho tornaré a fer," va prometre Bambulka. La Bambulka era una nena gentil i enginyosa, però també tenia molt caràcter i això feia que al seu avi li fos difícil d’educar-la. "Avi Jozef, aquest són l‘Anna i en Jan, són germans. Venen de la Acadèmia de Mr Inkblot a Polònia. Els estic explicant el nostre país", va dir ella molt orgullosa.

„Bambulka! Sa oled siin! Ma olen sind kõikjalt juba kaks tundi otsinud!“ „Vanaisa Jozef, ma enam ei tee,“ lubas Bambulka. Bambulka oli küll lahke ja vaimukas tüdruk, kuid vahepeal siiski ka põikpäine ning seetõttu oli tema vanaisal raskusi tema kasvatamisega. „Vanaisa Jozef! Need on õde-venda Anna ja Jan. Nad tulid Poolast pan Kleksi akadeemiast. Ma näitan neile oma maad,“ rääkis Bambulka uhkelt.

- 44 -


2 “So, you’re their guide,” grandpa Jozef said nodding his head. “Now, we’re responsible for them. We must show them how beautiful our country is.” Bambulka that loves adventure, smiled happily. Anna was yawning so grandpa took the exhausted children to beds. “Today, you rest and tomorrow we can carry on with walking. I know Mr Inkblot, he’s a well-known professor and a very nice man. Let’s reveal other secrets on a new day. An hour in the morning is worth two in the evening.”

„Więc jesteś ich przewodnikiem.“ Dziadek Józef pokiwał głową.“ Teraz jesteś za nich odpowiedzialna. Musimy im pokazać piękno Słowacji.“ Bambulka kochająca przygodu uśmiechnęła się radośnie. Anna zaczęła ziewać więc dziadek zabrał zmęczone dzieci do łóżek. „ Dzisiaj odpoczywacie a jutro ruszamy w dalszą drogę. Znam Pana Kleksa, jest on znanym profesorem i bardzo miłym człowiekiem. Dalsze sekrety odkryjemy rano. Godzina rano jest warta więcej niż dwie wieczorem.“

“Takže teraz si ich sprievodkyňa.” poznamenal dedo Jozef. “Presne tak, sme za nich zodpovední. Musíme im ukázať krásy našej krajiny.” usmievala sa Bambuľka, ktorá mala rada dobrodružstvá. “Tak dobre,” odvetil dedo Jozef a keď videl zívajúcu Annu a Jána, dodal: “Ale vidím, deti, že ste už poriadne unavené, dnes si oddýchneme a zajtra môžeme vyraziť na cestu. Pána Machuľu poznám osobne, je to uznávaný profesor a veľmi dobrý človek. Ale nechajme si ďalšie tajomstvá na nový deň. Ráno múdrejšie večera.”

- 45 -


2 “Dus jij bent hun gids,” sprak opa. “Wij moeten hen laten zien hoe mooi ons land is.” Bambulka, die erg veel van avontuur houdt, lachte gelukkig. Anna was intussen al aan het geeuwen, opa bracht de kinderen naar bed. “Nu gaan we slapen en morgen kunnen we verder wandelen. Ik ken meneer Inkblot, hij is een bekende professor en een heel aardig man. Laten we andere geheimen onthullen op een nieuwe dag. Een uur in de ochtend zijn er ’s avonds twee waard.”

″Així que ets la seva guia?“, va dir l’avi Jozef assentint amb el cap. "Ara som els seus responsables. El hem de mostrar com de bonic n’és el nostre país.“ La Bambulka, que li encantava l’aventura, va somriure amb satisfacció.“ Com que l’Anna badallava, l’avi va dur els nens esgotats a dormir. ″Avui descanseu i demà continuarem amb la passejada. Conec Mr Inkblot, és un reconegut professor i molt bon home. Esperarem a demà per descobrir nous secrets. Una hora durant matí s’aprofita més que no pas dues al vespre.“

„Seega sa oled nende giid,“ noogutas vanaisa pead. „Me oleme nüüd vastutavad oma külaliste eest ja peame neile näitama kui ilus on meie maa.“ Bambulka, kes armastas seiklusi, naeratas õnnelikult. Anna haigutas ning seetõttu viis vanaisa väsinud lapsed voodisse. „Täna puhake, aga homme jätkame oma jalutuskäiku. Ma tean pan Kleksi, ta on tuntud professor ja väga kena mees. Näitame homme uusi saladusi. Hommik on õhtust targem.“

- 46 -


2 The next day they found out why they came to Slovakia. Mr Inkblot gave them a task to find a mysterious key which he had forgotten the last time he was in Slovakia. The key is on the Spiš castle which is located near our second largest city, Kosice. It can be found in one of the doors in the castle’s courtyard. “Oh, we’re lucky!” exclaimed Bambulka. “The Spiš castle is very close to the Tatras. What are we waiting for? Let’s go!” she urged others impatiently.

Następnego dnia dowiedzieli się dlaczego przybyli do Słowacji. Pan Kleks polecił im odnaleźć tajemniczy klucz, którego zapomniał zabrać ze sobą jak ostatnio był na Slowacji. Klucz znajduje się na Zamku Spiskim , który znajduje się w pobliżu drugiego największego słowackiego miasta – Koszyce. Klucz najduje się w drzwiach zamkowych. „Och, ale mamy szczęście!“ wykrzyknęła Bambułka. „Zamek Spiski jest bardzo blisko Tatr. Na co czekamy? Chodźmy!“ popędzała pozostałych. Na druhý deň deti dedovi Jozefovi a Bambuľke prezradili prečo prišli na Slovensko. Pán Machuľa im totiž zadal úlohu nájsť tajomný kľúč, ktorý si tu na poslednej návšteve zabudol. Kľúč sa nachádzal na hrade neďaleko Košíc, druhého najväčšieho mesta na Slovensku, na Spišskom hrade, v zámku jedných z dverí hradného nádvoria. “Ale to je šťastie!” vykríkla Bambuľka od radosti. “Spišský hrad sa nachádza neďaleko Tatier. Tak poďme, na čo ešte čakáme.” netrpezlivo nabádala ostatných.

- 47 -


2 De volgende dag ontdekten ze waarom ze naar Slowakije kwamen. De heer Inblok gaf hen de taak om een mysterieuze sleutel te vinden die hij de laatste keer in Slowakije vergeten was. De sleutel bevindt zich in het Spis-kasteel, dat in de buurt van onze op één na grootste stad, Kosice, ligt. De sleutel is te vinden in één van deuren in de binnenplaats van het kasteel. “Oh we hebben geluk!”, riep Bambulka uit. “Het Spis-kasteel ligt heel dicht bij de Tatra.” “Waar wachten we nog op, laten we gaan!“ L’endemà varen descobrir perquè havien vingut a Eslovàquia. Mr Inkblot els havia encarregat la tasca de descobrir una misteriosa clau que havia oblidat la darrera vegada que havia estat a Eslovàquia. La clau del castell Spis, que es troba a la segona ciutat més gran, Kosice. La podrien trobar a una de les portes del pati del castell. “Oh, quina sort!” va exclamar Bambulka. “el castell d‘Spis està molt a prop de Tatras. Què esperem? Som-hi!” va manar amb impaciència.

Järgmisel päeval said nad teada, miks nad olid Slovakkiasse tulnud. Pan Kleks oli andnud neile ülesande leida üles võluvõti, mille ta eelmisel korral oli Slovakkiasse unustanud. Võti oli Spis’i lossis, mis asub Košice, Slovakkia suuruselt teise linna lähedal. Võtme leiab lossihoovis oleva ukse seest. „Oi! Meil on vedanud!“ hüüatas Bambulka. „Spiš’i loss on Tatratele väga lähedal. Mida me ootame? Lähme!“ sundis tüdruk teisi kannatamatult.

- 48 -


2

“The Spiš castle is also close to our national park Slovak Paradise that is famous for its nature. The whole country is rich in beauties of nature like caves and thermal springs,” claimed Bambulka proudly. Anne and Jan were surprised to find The Spiš castle in ruins instead of a lavish manor. They didn’t even think they would find any doors. Luckily, they found thirteen gates and there was a key in every gate.

„Ten zamek jest także blisko naszego Parku Narodowego Słowacki Raj, który znany jest z znajdującej się tam przyrody. Cały nasz kraj słynie też z pięknych jaskiń i źródeł termalnych“, powiedziała dumna Bambułka. Anna i Jan byli zadziwieni gdy zastali zamek Spiski w ruinie a nie w pełnym rozkwicie. Nie mieli nawet nadziei znaleźć jakieś dzrzwi. Ale na szczęscie znaleźli trzynaście par, a w każdej klucz.

“Spišský hrad sa nachádza pri národnom parku Slovenský raj s prekrásnou prírodou. Celé Slovensko je bohaté na prírodné krásy, jaskyne či termálne pramene.” rečnila hosťom sprievodkyňa Bambuľka. Annu a Jána prekvapilo, že Spišský hrad je dnes už vlastne len zrúcanina kedysi honosného sídla, mysleli si, že tam žiadne dvere ani nenájdu. Ale našťastie na nádvorí napočítali spolu trinásť vrát. V každom zámku bol však kľúč.

- 49 -


2 „Het Spis-kasteel ligt ook dicht bij het Slowaaks nationale park. Het is een waar paradijs. Het hele land is rijk aan natuurlijke schoonheden, zoals grotten en thermale bronnen,” beweerde Bambulka trots. Anna en Jan waren verrast toen ze het kasteel van Spis in puin vonden, i.p.v. een weelderig paleis. Ze vonden er dertien poorten en veertien sleutels.

“El castell d‘Spiš també és a prop del nostre parc nacional Slovak Paradise, el qual és famós per la seva vegetació. El país sencer és ric en llocs preciosos com coves i aigües termals” va afirmar Bambulka orgullosament. L‘Anna i Jan es van sorprendre en trobar el castell d‘Spiš en runes, en comptes d’una mansió senyorial. Ni tan sols van pensar que podrien trobar portes. Per sort, van trobar trenta portes cadascuna amb la seva clau.

Spiš’i loss on ka meie rahvuspargi ,Slovakkia Paradiisi, lähedal. See on väga kuulus oma looduse poolest. Kogu Slovakkia riik on oma looduse poolest rikas nagu näiteks koopad ja kuumaveeallikad,“ jutustas Bambulka uhkelt. Anna ja Jan olid üllatunud, kui leidsid vaid Spiš’i lossi varemed uhke mõisa asemel. Nad kahtlesid, kes neil õnnestub leida mõni uks. Õnneks leidsid nad kolmteist väravat ning igal väraval oli võti.

- 50 -


2

“How will we find the right one?” asked Jan. They were thinking for a minute when Bambulka cried out happily. “I’ve got it! The right key is the one that you can´t open any gate with.” “That sounds good. The key that doesn’t fit anywhere must be the right one,” said Anne. They tried using each key until one remained. “This is our mysterious key that Mr Inkblot told us about,” everyone rejoiced.

„Jak znajdziemy te właściwe?“ zapytał Jan. Zastanawiali się przez minutę, kiedy Bambułka radośnie wykrzyknęła “ Wiem! Właściwy klucz to taki, którym nie da się otworzyć żadnych drzwi,“ „Świetnie. Klucz,m ktory nie pasuje nigdzie musi być tym właściwym“, powiedziała Anna. Wypróbowali wszystkie klucze, aż pozostał tylko jeden. „To nasz tajemniczy klucz, o którym mówił Pan Kleks“ wszyscy krzyknęli uradowani.

“Ale ako zistíme, ktorý kľúč je ten správny?” spýtal sa Ján. Chvíľu premýšľali, až nakoniec Bambuľka víťazoslávne vykríkla: “Mám to! Pravý kľúč je predsa ten, ktorým sa tu nedajú otvoriť ani jedny dvere.” “To znie rozumne, kľúč, ktorý nikam nepasuje, bude ten správny.” odpovedala Anna. Deti vyskúšali všetky kľúče, na záver sa im zvýšil kľúč, ktorým neotvorili ani jedny vráta. “Toto je náš tajný kľúč pre pána Machuľu!” tešili sa všetci.

- 51 -


2 “Hoe zullen we de juiste vinden?” vroeg Jan. Ze dachten even na. Toen riep Bambulka blij: “Ik heb het. De juiste sleutel waarmee je geen poort kunt openen.” “Dat klinkt goed, de sleutel die nergens bij past, moet de juiste zijn,” zei Anna. Ze probeerden elke sleutel te gebruiken totdat er één overbleef. Dit is onze mysterieuze sleutel, waar de heer Inkblot ons over vertelde.

“Com sabrem quina és la correcta?” va preguntar en Jan. Feia un minut que hi pensaven quan la Bambulka va cridar eufòricament. “Ja la tinc! La clau bona és aquella amb la que no pots obrir cap porta.” “Té sentit. La clau que no encaixa enlloc és la correcta” va dir l‘Anna. Així que van començar a provar totes les claus, fins que tan sols els va quedar una. “Aquesta és la misteriosa clau de la qual en Mr Inkblot ens va parlar” tots estaven molt contents.

„Kuidas me teame, milline võti õige on?“ küsis Jan. Nad pidasin mõne hetke nõu, kuni Bambulka hüüatas rõõmsalt: Ma tean! Õige võti on see, mis ei ava ühtegi väravat.“ „See tundub õige olevat. Võti, mis ei sobi ühelegi väravale, võib olla see õige,“ nõustus ka Anna. Lapsed proovisid võtmeid, kuni üks jäigi üle. „See ongi see võluvõti, millest pan Kleks meile rääkis,“ rõõmustasid nad.

- 52 -


2

They met again at the airport of Milan Rastislav Štefánik in Bratislava, the capital city of Slovakia. They hugged and thanked grandpa Jozef and Bambulka for their help. They were happy to visit Slovakia and to found new friends. But new adventures await Anne and Jan in Belgium. And what´s happened to Bambulka? She is looking forward to receive a letter describing new interesting experiences of Anne and Jan.

Gdy nasi bohaterowie spotkali sie ponownie na lotnisku imienia Milana Ratislava Stefanika w Bratysławie, żegnali się czule. Ściskali się i dziękowali dziadkowi Józefowi i ambułce za pomoc, Szcxzęśliwi byli, że mogli zwiedzić Słowację i poznać nowych przyjaciół. Ale nowe przygody czekały na nich w Belgii. A Bambułka czeka z niecierpliwością na list z dalszym ciągiem przygód Anny i Jana.

Na letisku Milana Rastislava Štefánika v hlavnom meste Slovenska, v Bratislave, sa všetci objali a Anna a Ján sa poďakovali dedovi Jozefovi a Bambuľke za pomoc. Boli radi, že si na Slovensku našli nových kamarátov. Annu a Jána však už čakajú ďalšie dobrodružstvá v Belgicku. Bambuľka sa už nevie dočkať listu, v ktorom jej noví kamaráti popíšu, čo zaujímavé zažili.

- 53 -


2 Ze ontmoeten elkaar opnieuw op het vliegveld van Rastislav Stéfanic, ze omhelsden en bedankten opa Jozef en Bambulka voor de hulp. Ze waren blij om Slowakije te bezoeken en nieuwe vrienden te leren kennen. Maar nieuwe avonturen wachten op Anna en Jan in Belgie. En Bambulka? Ze kijkt ernaar uit om een briefje te ontvangen met nieuwe avonturen van Anna en Jan.

Així que van anar cap a l‘aeroport Milan Rastislav Štefánik de Bratislava, la capital d’Eslovàquia. Van abraçar-se a l‘avi Jozef i a la Bambulka agraint-los la seva ajuda. Es sentien molt feliços d’haver visitat Eslovàquia i d’haver fet nous amics. Però quines noves aventures esperaven l’Anna i en Jan a Bèlgica? I què se’n va fer de la Bambulka? Ella esperava amb candeletes rebre una carta de l’Anna i en Jan on li expliquessin les seves aventures interessants.

Seejärel siirduti Milan Rastislav Štefànik’i nimelisse lennujaama Slovakkia pealinnas Bratislavas. Anna ja Jan kallistasid ja tänasid vanaisa Jozefit ja Bambulkat abi eest. Nad olid õnnelikud, et olid näinud Slovakkiat ja leidnud uusi sõpru. Uued seiklused ootasid aga Jani ja Annat ees Belgias. Aga mis juhtus Bambulkaga? Ta ootab kindlasti kirja Anna ja Jan’i uutest seiklustest.

- 54 -


2

- 55 -


2

1

Can you find the hidden words in this puzzle?

Kan je alle verborgen woorden vinden in het woordrooster? De woorden kan je vinden van links naar rechts en van boven naar onder.

Znajdź wszystkie ukryte słowa. Słowa mogą być we wszystkich poziomych i pionowych kierunkach.

Troba les paraules amagades en aquesta sopa de lletres. Poden estar en les següents direccions

Vyhľadaj kľúčové slová.

Leia peidetud sõnad.

- 56 -


2

2

Circle the correct answer Jozef is Bambulka´s: a) Father b) Grandfather c) Brother Anna and Jan came to Slovakia from: a) Spain b) Estonia c) Poland Mr. Inkblot had forgotten his mysterious: a) hat b) bag c) plate

d) Uncle

d) Belgium

d) key

c) Wujek

d) Brat

c) Polski

d) Belgii

c) Talerza

d) Klucza

d) Strýko

d) Belgicka

d) kľúč

Zakreśl właściwą odpowiedź

Józef to Bambułki a) Ojciec b) Dziadek Anna i Jan przybyli do Słowacji z a) Hiszpanii b) Estonii Pan Kleks zapomniał tajemniczego a) Kapelusza b) Torby

Zakrúžkuj správnu odpoveď

Jozef je Bambuľkin: a) Otec b) Starý otec c) Brat Anna a Ján prišli na Slovensko z/zo: a) Španielska b) Estónska c) Poľska Pán Machuľa si na Slovensku zabudol tajomný: a) klobúk b) tašku c) tanier

- 57 -


2

2

Omkring het juist antwoord

Jozef is Bambulka´s: a) vader b) grootvader c) broer Anna and Jan kwamen aan in Slovakijke vanuit: a) Spanje b) Estland c) Polen Mr. Inkblot had zijn mysterieuze ….. vergeten: a) hoed b) tas c) bord

d) nonkel

d) België

d) sleutel

d) Oncle

d) Bèlgica

d) clau

c) vend

d) onu

c) Poolast

d) Belgiast

c) taldriku

d) võtme

Encercla la resposta correcta

Jozef és d‘en Bambulka el: a) Pare b) Avi c) Germà L‘Anna i en Jan arriven a Slovàkia des de: a) Spanya b) Estònia c) Polònia Mr. Inkblot va oblidar el seu misteriós: a) Barret b) Bossa c) plat

Tee õigele vastusele ring ümber

Jozef on Bambulka … a) isa b) vanaisa Anna ja Jan tulid Slovakkiasse … a) Hispaaniast b) Eestist Pan Kleks oli unustanud oma võlu- … a) mütsi b) koti

- 58 -


2

3

True (T) or False (F) a) b) c) d) e)

Bambulka was wearing white boots. Slovak Paradise is name for the national park. The highest peak in Slovakia is called The High Tatras. Košice is the capital city of Slovakia. The Airport in Bratislava is called Milan Rastislav Štefánik Airport.

Prawda (P) czy fałsz (F) a) b) c) d) e)

Bambułka nosiła białe buty. Słowacki Raj to nazwa parku narodowego. Najwyższy szczyt w Słowacji to Tatry. Koszyce są stolicą Słowacji. Lotnisko w Bratysławie nosi imię Milana Ratislava Stefanika.

Pravda (P) alebo Lož (L) a) b) c) d) e)

Bambuľka mala oblečené biele čižmy. Slovenský raj je názov pre národný park. Najvyšším štítom Slovenska sú Vysoké Tatry. Košice sú hlavným mestom Slovenska. Letisko v Bratislave sa volá Letisko Milana Rastislava Štefánika.

- 59 -


2

3

Juist (J) of Fout (F) a) b) c) d) e)

Bambulka droeg witte laarsjes.. ‘Slovak Paradise’ is de naam voor het nationale park. De hoogste bergtop in Slovakijke noemt ‘The High Tatras’. Košice is de hoofdstad van Slovakije. De luchthaven in Bratislava noemt Milan Rastislav Štefánik Airport.

Veritat (V) o Fals (F) a) b) c) d) e)

La Bambulka portava botes blanques.. Slovak Paradise és el nom del parc nacional. El cim més alt d’Slovàkia es diu The High Tatras. Košice és la capital d‘Sloàkia. L’aeroport de Bratislava s‘anomena Milan Rastislav Štefánik Airport.

Õige (Õ) või vale (V) a) b) c) d) e)

Bambulka kandis valgeid saapaid. Slovakkia Paradiis on rahvuspargi nimi. Kõige kõrgemat tippu Slovakkias kutsutakse Kõrg-Tatrateks. Košice on Slovakkia pealinn. Bratislava lennujaama nimi on Milan Rastislav Štefánik’i lennujaam.

- 60 -


3

Anna and Jan in Belgium

Anna and Jan arrive in Brussels, the capital of Belgium. There are a lot of people from different countries. You can see flags and posters. Anna and Jan are very excited when they see all those things, excited to start their visit. Suddenly they find out that they’ve forgotten their money. Now they have to exchange things instead of buying.

Anna and Jan w Belgii

Anna and Jan przybywają do Brukseli, stolicy Belgii. Jest tu wielu ludzi z różnych krajów. Widać tu flagi i plakaty. Anna and Jan są bardzo podekscytowani , kiedy widzą te wszystkie rzeczy, podekscytowani, że rozpoczynają swoją belgijską wizytę. Nagle zauważają, że zapomnieli pieniędzy. I teraz muszą wymieniać swoje rzeczy na inne zamiast kupować.

Anna a Ján v Belgicku

Anna a Ján pricestovali do Bruselu, hlavného mesta Belgicka. Všimli si, že je tu veľa ľudí z rôznych krajín. A taktiež vlajky a plagáty. Anna a Ján sú nadšení pri pohľade na všetky tieto veci a tešia sa z návštevy nového miesta. Zrazu však zistili, že zabudli peniaze. Rozhodnú sa, že svoje veci vymenia namiesto toho, aby si ich kúpili.

- 61 -


3

Anna en Jan in België

Anna en Jan komen aan in Brussel, de hoofdstad van België. Er zijn veel mensen uit verschillende landen. Je ziet vlaggen en posters. Anna en Jan zijn heel opgewonden als ze dit allemaal zien, opgewonden om hun bezoek te starten. Plots beseffen ze dat ze hun geld vergeten zijn. Nu moeten ze dingen gaan ruilen in plaats van ze te kopen.

L'Anna i en Jan a Bèlgica

L’anna i en Jan van arribar a Brussel.les, la capital de Bèlgica, allà hi havia gent de tot arreu, de molts països diferents i estava ple de banderes i pòsters. L’ Anna i en Jan estaven molt excitats de veure totes aquestes coses i amb moltes ganes de començar la seva visita a Bèlgica. De cop i volta es van adonar que s’havien oblidat els diners i per aquest motiu ara havien de bescanviar en comptes de comprar.

Anna ja Jan Belgias

Anna ja Jan saabusid Brüsselisse, Belgia pealinna. Seal oli palju inimesi erinevatest maadest. Kõikjal oli näha lippe ja plakateid. Anna ja Jan olid sellest, mida nad nägid ja oma külaskäigust väga erutunud ja põnevil. Järsku avastasid lapsed, et nad on raha maha unustanud. Nüüd nad pidid asju vahetama, selle asemel, et osta.

- 62 -


3

They start with the scarf of ‘Manneke Pis’, because he always wears a scarf. They can exchange it with books, comic books and French fries. At the end they get a bracelet from an old man. He says that it is a magical bracelet. In the beginning they think it’s odd, but it doesn’t scare them and they go further with their trip. On their way they see a poster of ‘Suske and Wiske’. Two persons from a comic book.

Zaczynają od szalika od Manneke Pis (Siusiający chłopiec – symbol Brukseli, figurka-fontanna, wykonana z brązu, przedstawiająca nagiego, sikającego chłopca. Przyp.tłum.), ponieważ on zawsze nosi szalik. Wymieniają go na książki, komiksy i frytki. Na końcu dostają bransoletkę od pewnego starca . Powiedział, że to magiczna bransoletka. Najpierw pomyśleli, że to dziwne, ale nie wystraszyli się i ruszyli w dalszą podróż. Po drodze zauważyli plakat z Suske i Wiske, dwiema postaciami z komiksów.

Začnú s výmenou šálu, ktorý nosí Manneke Pis. Vymenia ho za knihy, komixy a hranolky. Nakoniec ešte dostanú náramok od jedného starého muža. Ten im povie, že náramok je magický. Zo začiatku si myslia, že je to nezmysel a pokračujú vo výlete. Cestou zbadajú plagát Suske a Wiskiho - dvoch postáv z komixu.

- 63 -


3 Ze beginnen met de sjaal van manneke pis, want die heeft meestal een sjaal aan. Ze ruilen tegen frietjes, boeken en strips. Op het einde krijgen ze een armband van een oude heer, hij zegt dat het een magische armband is. Eerst vinden de kinderen het raar, maar het schrikt hen niet af en ze gaan verder op pad. Onderweg zien ze een poster van ‘Suske en Wiske’, twee personages uit een stripboek.

Van començar amb la bufanda de Manneke Pis; podien bescanviar-la per llibres, còmics, patates fregides etc. Finalment acaben aconseguint un braçalet d’un senyor gran, un braçalet màgic. De bones a primeres van pensar que era estrany però, això no els va aturar i van seguir endavant amb la seva aventura per la ciutat; tot caminant es van trobar amb un pòster de la Suske i en Wiske, dos dels personatges d’un còmic.

Nad alustasid Pissiva Poisi sallist, sest see kannab alati salli. Lapsed vahetasid selle raamatute, koomiksite ja friikartulite vastu. Lõpuks said nad ühelt vanalt mehelt ka käevõru, millel olevat maagilised võimed. Alguses arvasid Anna ja Jan, et see on veider, kuid see ei hirmutanud neid ja lapsed jätkasid oma reisi. Oma teel nägid nad posterit Suske ja Wiske piltidega. Need on kaks tegelast tuntud koomiksiraamatust.

- 64 -


3 While talking, they wish that Suske and Wiske are real because they seem nice and friendly. All of a sudden, Suske and Wiske appear in front of them. The magical bracelet took care of their wish. Anna, Jan, Suske and Wiske become good friends. It’s nice that Suske and Wiske are alive, but they still find the bracelet a little bit odd so they decide to exchange it. During their walk through Brussels they see the Atomium. A big building with nine beautiful, sparkling balls. They decide to visit it.

Rozmawiając stwierdzili, że chcieliby, żeby Suske i Wiske byli prawdziwi, ponieważ wydają się mili i przyjacielscy. Nagle, Suske i Wiske pojawili się przed nimi. Magiczna bransoletka spełniła ich życzenie. Anna, Jan, Suske i Wiske zaprzyjażnili się. To fajnie, że Suske i Wiske ożyli, ale Anna i Jan nadal uważali bransoletkę za dziwną i postanowili ją wymienić. Podczas spaceru po Brukseli zobaczyli Atomium. Duży budynek z dziewięcioma pięknymi, błyszczącymi kulami. Zdecydowali się go odwiedzić. Ako sa rozprávajú, zaželajú si, aby Suske a Wiske boli skutoční, pretože vyzerajú milí a priateľskí. Ako z neba sa Suske a Wiske ocitnú priamo pred nimi. Magický náramok splnil ich želanie. Anna, Ján, Suske a Wiske sa stanú dobrými priateľmi. Je skvelé, že Suske a Wiske sú naozajstní. Avšak magický náramok sa im zdá stále neskutočný a rozhodnú sa ho vymeniť. Počas svojej cesty Bruselom uvidia Atómium - veľkú budovu s 9 žiariacimi guľami. Rozhodnú sa, že ho navštívia.

- 65 -


3 Omdat Suske en Wiske er wel leuk uitzien, wensen ze dat ze levend worden. En plots… Verschijnen ze voor hen! Dat zal zeker door de magische armband komen! Anna, Jan, Suske en Wiske worden goede vrienden en ze gaan samen op pad. Het is leuk dat Suske en Wiske levend zijn geworden, maar Anna en Jan vinden de armband nog steeds een beetje raar. Daarom besluiten ze om hem te ruilen. Tijdens hun tocht door Brussel zien ze het Atomium , een groot gebouw met negen mooie, glinsterende bollen. Ze besluiten erheen te gaan om het te bezoeken. Semblaven molt simpàtics i per un moment van pensar que tant de bo fossin reals. De cop i volta se’ls van trobar al davant. El braçalet màgic havia fet realitat el seu desig. Es van fer molt bons amics. A l’Anna i en Jan els hi agradava molt que la Suske i en Wiske fossin reals, però seguien pensant que era un braçalet massa estrany i van decidir bescanviar-lo. Passejant per Brussel.les van veure l’Atomium, un edifici molt gran format entre d’altres coses per nou boles molt brillants i van decidir visitar-lo.

Omavahel vesteldes ja posterit vaadates soovisid lapsed, et Suske ja Wiske oleksid päris, sest nad tundusid nii sõbralikud ja vahvad. Ning äkki – Suske ja Wiske seisidki täies elusuuruses nende ees. Maagiline käevõru oli täitnud laste soovi. Anna, Jan, Suske ja Wiske said headeks sõpradeks. Oli küll tore, et Suske Wiske ellu ärkasid, kuid lapsed leidsid käevõru siiski väga kummalise olevat ja nad otsustasid selle millegi vastu ära vahetada. Oma jalutuskäigul Brüsselis nägid nad Atomiumi. See on suur ehitis, mis koosneb üheksast suurest ilusast läikivast pallist, mis on omavahel niimoodi ühendatud, et meenutab rauakristalli. Lapsed otsustasid seda külastada.

- 66 -


3 At the entrance of the Atomium they can exchange the magical bracelet to four entrance tickets. One of the balls of the Atomium is a playground for children, a place where you can play, read and dream. In one of the bookboxes they find a comic book about Suske and Wiske. What a big surprise! They decide to read the book all together, to enjoy the adventures. The book is titled ‘The great monument of Suske and Wiske’. It’s about their adventure at the Atomium. What a nice book!

Przy wejściu do Atomium wymieniają bransoletkę na cztery bilety. Jedna z kul Atomium to plac zabaw dla dzieci, gdzie można bawić się, czytać i marzyć. Na jednej półce z książkami znaleźli komiks o Suske i Wiske. Co za niespodzianka! Zdecydowali się przeczytać książkę wspólnie, by cieszyć się przygodami bohaterów. Książka nosiła tytuł „Wielki pomnik Suske i Wiske” i opowiada o przygodach w Atomium. Jaka ciekawa książka!

Pri vstupe do budovy, vymenia magický náramok za štyri vstupenky. Jedna z gulí je ihriskom pre deti, miestom, kde sa môžete hrať, čítať si a snívať. V jednej škatuli s knihami nájdu komix o Suske a Wiskim. Aké veľké prekvapenie! Rozhodli sa, že si ho spolu prečítajú a potešia sa z príbehov. Kniha je pomenovaná “Veľký pamätník Suske a Wiskiho”. Je o ich dobrodružstve v Atómiu. Aká pekná kniha!

- 67 -


3 Aan de inkom van het Atomium kunnen ze de magische armband ruilen voor vier toegangstickets. Een van de negen bollen in het Atomium is een speeltuin voor kinderen, een plaats waar je kan spelen, wegdromen en boeken lezen. In de boekenhoek vinden ze een stripverhaal van Suske en Wiske. Wat een leuke verrassing! Ze besluiten om samen een avontuur van Suske en wiske te lezen. De titel van het verhaal is ‘Het machtige monument van Suske en Wiske’ en het gaat over hun avonturen in het Atomium. Wat een mooi boek! A l’entrada de l’edifici van poder bescanviar els braçalet per 4 entrades.Una de les boles de l’Atomium era un espai de jocs per a nens, un espai per llegir, jugar, i també somiar. En una de les caixes on hi havien llibres, per sorpresa, van trobar un còmic de la Suske i en Wiske “ el Gran monument de la Suske i en Wiske , van decidir llegirlo tot junts, va ser molt i molt divertit. Al acabar de llegir la història van continuar amb la visita.

Sissepääsu juures vahetati maagiline käevõru nelja sissepääsupileti vastu. Üks Atomiumi pallidest oli laste mänguväljak, koht, kus sa saad mängida, lugeda ja unistada. Ühest raamatukastist leidsid Anna ja Jan koomiksi, kus sees olid Suske ja Wiske. Milline üllatus! Nad otsustasid koos koomiksit lugeda ja sealseid seiklusi nautida. Koomiksi pealkiri oli „Suur Suske ja Wiske ausammas“. See rääkis nende seiklusest Atomiumis. Milline tore raamat!

- 68 -


3 When they finish the story, they decide to go on with their visit in the Atomium. On their way to the hotelball, they lose each other because of the amount of people. Only Jan arrives at the hotelball. Anna finds her way back to the playground. Suske and Wiske go to the bar at the entrance. Anna and Jan don’t know what they have to do, so they sit down and start to be sad. Suske and Wiske already know their way through the Atomium and start their search for their friends. At the hotelball they find Jan crying in a bed.

Kiedy skończyli czytać książkę postanowili przejść się po Atomium. Po drodze do części hotelowej spotkali tyle ludzi, że się pogubili. Tylko Jan odnalazł drogę do hotelu, Anna wróciła na plac zabaw a Suske i Wiske poszli do wyjścia. Anna i Jan nie wiedzieli co robić samemu więc oboje byli smutni. Suske i Wiske już znali Atomium więc rozpoczęli poszukiwania przyjaciół. W hotelu znaleźli Jana siedzącego na łóżku i płaczącego.

Keď dočítali, rozhodli sa pokračovať v návšteve Atómia. Cestou k ďalšej guli, v ktorej je hotel, sa kvôli množstvu ľudí nechtiac oddelili a stratili. Iba Ján došiel k hotelovej časti. Anna sa pustila po ceste vedúcej naspäť na ihrisko. Suske a Wiske prišli k baru pri vchode. Anna a Ján sú stratení, nevedia, čo majú robiť. Suske a Wiske dobre poznajú cestu po Atómiu a začnú kamarátov hľadať. V hotelovej časti našli Jána plačúceho v posteli.

- 69 -


3 Bij het einde van het verhaal besluiten ze het Atomium verder te bezoeken. Ze vertrekken naar de hotelbol, maar geraken elkaar kwijt door de drukte. Enkel Jan arriveert in de hotelbol. Anna vindt haar weg terug naar de kinderbol. Suske en Wiske komen uit aan de bar bij de ingang. Anna en Jan weten niet wat ze moeten doen en beginnen te huilen. Omdat Suske en Wiske het Atomium goed kennen, gaan ze op zoek naar hun vrienden. In de hotelbol vinden ze Jan… Hij ligt te huilen in een bed.

De camí cap a l’hotelball, dins d’una altra de les boles de l’Atomium, degut a la gran gentada que passejava, es van perdre de vista entre ells. Només en Jan va arribar a l’hotelball, l’Anna va aconseguir arribar la zona de jocs i la Suske i en Wiske van acabar a l’entrada del restaurant. L’Anna i en Jan no sabien que fer, estaven molt tristos. La Suske i en Wiske coneixien bé l’Atomium i de seguida van trobar en Jan; estava plorant sobre del llit.

Kui nad jutu lugemise lõpetasid, otsustati nad jätkata Atoomiumi külastamist. Teel hotellipalli kaotasid nad suure rahvahulga sees üksteist silmist. Ainult Jan jõudis hotellipalli. Anna leidis end taas mänguväljakul. Suske ja Wiske aga läksid sissepääsu juures olevasse baari. Anna ja Jan ei teadnud, mida nad peaks tegema, seega istusid nad nõutult ja nukralt maha. Suske ja Wiske aga tundsid Atomiumi ning asusid lapsi otsima. Nad leidsid nutva Jan’i hotellipallis voodis nutmas.

- 70 -


3

They want Jan to come with them to search Anna, but Jan wants to stay at the entrance to wait for them. Suske and Wiske first go back to the playground and there they find Anna, also crying on the floor. Enough adventure for one day. Anna and Jan decide to leave and go back to the airport, before they lose each other again.

Chcieli, żeby Jan poszedł z nimi szukać Anny , ale on wolał zostać przy drzwiach wejściowych i czekać. Suske i Wsiek zaczęli poszukiwania od placu zabaw i znaleźli Annę, także płaczącą, siedzącą na podłodze. Wystarczająco było im przygód. Anna i Jan zdecydowali się pojechać na lotnisko zanim znów się zgubią.

Chcú, aby Ján išiel s nimi. Avšak Ján chce zostať pri vchode a počkať ich tam. Suske a Wiske idú najprv na ihrisko, kde nájdu Annu plačúcu na zemi. Dosť bolo dobrodružstva na jeden deň! Anna a Ján sa rozhodnú odísť a idú spolu naspäť na letisko, skôr ako znova stratia jeden druhého.

- 71 -


3 Samen met Jan willen ze op zoek gaan naar Anna, maar Jan wacht liever aan de inkom. Daarom gaan Suske en Wiske samen op zoek. Ze hebben het vermoeden dat Anna verloren is gelopen en teruggegaan is naar de kinderbol. En ja hoor… Daar vinden ze Anna huilend terug. Genoeg avonturen voor een dag! Anna en Jan besluiten om hun reis verder te zetten, voordat ze elkaar nog eens kwijt geraken. Ze omhelzen Suske en Wiske, zeggen gedag en ze vertrekken naar het vliegveld voor hun volgende avontuur.

Van animar en Jan i van dir-li d’anar a buscar a l’Anna però no va voler, va preferir esperar-los a la recepció. Finalment van trobar a l’Anna, també estava plorant. L’Anna i en Jan van decidir que ja havien tingut suficients aventures i van marxar cap a l’aeroport, abans però malauradament havien tornat a perdre de vista la Suske i en Wiske.

Suske ja Wiske tahtsid, et Jan tuleks nendega kaasa Annat otsima, kuid Jan tahtis jääda neid sissepääsu juurde ootama. Suske ja Wiske läksid tagasi mänguväljakule ning leidsidki Anna, samuti nutmas. Selleks päevaks oli seiklusi küllaga. Anna ja Jan otsustasid minna tagasi lennujaama enne, kui nad üksteist jälle ära kaotavad.

- 72 -


3

- 73 -


3

1

Look for the Dutch words in the crossword.

Znajdź kilka belgijskich/ holenderskich słów.

Vyhľadaj slová v osemsmerovke.

Zoek de woorden die in het verhaal voorkomen.

Busca a la sopa de lletres les paraules holandeses següents.

Leia üles hollandikeelsed sõnad.

- 74 -


3

2

Questions about the Belgium story

What is the capital of Belgium? a. Antwerp b. Ghent c. Brussels What do Anna and Jan exchange the magic bracelet for? a. 4 tickets for the Atomium b. 5 comic books c. French fries How many spheres does the Atomium have? a. 12 spheres b. 7 spheres c. 9 spheres

Kilka pytań dotyczących belgijskiej opowieści

Jaka jest stolica Belgii? a. Antwerpia b. Ghent Co Anna i Jan wymienili za bransoletkę? a. 4 bilety do Atomium b. 5 komiksów Ile kul ma Atomium? a. 12 b. 7

c. Bruksela c. frytki? c. 9

Zopár otázok k príbehu

Aké je hlavné mesto Belgicka? a. Antwerpy b. Gent c. Brusel Za čo zamenili Anna a Ján magický náhrdelník? a. 4 lístky do Atómia b. 5 komiksových kníh c. hranolky Z koľkých častí sa skladá Atómium? a. 12 b. 7 c. 9

- 75 -


3

2

Vragen over het Belgische verhaal Wat is de hoofdstad van België? a. Antwerpen b. Gent Waarvoor ruilen Anna en Jan de magische armband? a. 4 kaartjes voor het Atomium b. 5 stripverhalen Hoeveel bollen heeft het Atomium? a. 12 bollen b. 7 bollen

c. Brussel c. frietjes c. 9 bollen

Contesta aquestes preguntes sobre la història de Bèlgica

Quina és la capital de Bèlgica? a. Antwerp b. Ghent c. Brussels Per què van canviar l’Anna i en Jan el braçalet màgic? a. 4 tiquets d’entrada per l’Atonium b. 5 còmics c. Patates fregides Quantes esferes té l’Atonium? a. 12 esferes b. 7 esferes c. 9 esferes

Küsimused Belgia jutu kohta Mis on Belgia pealinn? a. Antverpen b. Gent Mille vastu Anna ja Jan vahetasid maagilise käevõru? a. 4 Atomiumiumi b. 5 koomiksi Mitmest kerast koosnes Atomium? a. 12 b. 7

- 76 -

c. Brüssel c. friikate c. 9


4

Anna and Jan in Spain (Catalonia)

Anna and Jan were very happy to arrive to Barcelona, and the first they did was to send a letter to Bambulka telling everything about their adventures in Belgium. Suddenly they found some mystery footprints, and they followed them till they arrived to a park where there was a colourful dragon. It was the Park Güell.

Anna i Jan w Gironie ( Katalonia, Hiszpania) Anna i Jan byli bardzo szczęśliwi, że przyjechali do Barcelony i pierwsze co zrobili, to wysłali list do Bambułki opowiadając jej o swoich przygodach w Belgii. Nagle zauważyli tajemnicze ślady stóp prowadzące prosto do parku, w którym znajdował się kolorowy smok. To był Park Güell.

Anna a Ján v Španielsku (Katalánsku) Anna a Ján boli šťastní, že pricestovali do Barcelony a hneď v prvý deň poslali list Bambuľke, v ktorom jej opísali všetky dobrodružstvá z Belgicka. Zrazu však zbadali zvláštne stopy, ktoré viedli do parku s farebným drakom. Bol to park Güell.

- 77 -


4

Anna en Jan in Spanje (Catalonië)

Anna en Jan waren zeer gelukkg toen ze aankwamen in Barcelona. Het eerste dat ze daar deden was een brief sturen naar Bambulka om te vertellen over hun avonturen in België. Plots zagen ze mysterieuze voetsporen op de grond. Ze volgden deze sporen tot ze aankwamen bij het Güell park. Daar stond een kleurrijke draak.

L'Anna i en Jan a Catalunya

L’Anna i en Jan estaven molt contents d’arribar a Barcelona, i el primer que van fer va ser escriure una carta a la Bambulka explicant-li les seves aventures a Bèlgica. De sobte van veure unes petjades misterioses, i van seguir-les fins trobar un parc on hi havia un dragó de colorins. Era el parc Güell.

Anna ja Jan Hispaanias (Kataloonias)

Anna ja Jan olid väga õnnelikud kui nad Barcelonasse jõudsid. Esimese asjana saatsid lapsed kirja Bambulkale, kus rääkisid oma seiklustest Belgias. Korraga märkasid nad salapäraseid jalajälgi. Lapsed läksid mööda jälgi edasi, kuni jõudsid parki, kus oli värviline draakon. See oli Güelli park.

- 78 -


4

“Hello children, what are you doing here?” asked the dragon. “Hello, we are Jan and Anna, and we are here because Mr. Inkblot has sent us to solve a mystery.” “Girona is a magic city, and there you will find more clues for sure,” said the dragon. “Thank you very much,” said Jan.

„Witajcie dzieci, co tu robicie?” zapytał smok. „Cześć, jesteśmy Jan i Anna, przyjechaliśmy tutaj ponieważ Pan Kleks wysłał nas byśmy rozwiązali tajemnicę.” „Girona to magiczne miasto, i tam z pewnością znajdziecie podpowiedzi do rozwiązania swojej zagadki,” powiedział smok. „Dziękujemy bardzo,” odpowiedział Jan.

“Zdravím, decká, čo tu robíte?” – zvolal drak. “Ahoj, my sme Ján a Anna a sme tu, pretože nás Pán Machuľa poslal, aby sme vyriešili záhadu.” “Girona je čarovné mesto, zaiste tu nájdete viac kľúčov k záhade.” povedal drak. “Ďakujeme ti veľmi pekne,” odvetil Ján.

- 79 -


4 “Hallo kinderen, wat doen jullie hier?”, vroeg de draak. “Hallo, wij zijn Jan en Anna en we zijn hier omdat Meneer Inkblot ons gestuurd heeft. We moeten een mysterie oplossen!” “Girona is een magische stad, dus ik ben er zeker van dat je hier aanwijzingen zal vinden”, zei de draak. “Dankjewel!”, zei Jan.

“Hola nens, què feu aquí? “ va dir el dragó. “Hola, som en Jan i l’Anna, i estem aquí perquè Mr. Inkblot ens ha enviat a resoldre un misteri” va dir l’Anna. “Girona és una ciutat màgica, i allà segur que trobareu pistes” va dir el dragó. “Moltes gràcies” va dir en Jan.

„Tere lapsed! Mida te siin teete?“ küsis draakon. „Tere! Meie oleme Jan ja Anna ning me oleme siin selleks, et lahendada Pan Kleksi saladust.“ „Girona on maagiline linn ja ma olen kindel, et sealt leiate te palju vihjeid,“ sõnas draakon. „Tänan väga!“ lausus Jan.

- 80 -


4

The children decided to take the train to get to Girona, and once there, they found all the inhabitants very worried because the lioness from the city had gone out and there was only the column remaining. They started to walk and they met Sant Narcís with his “fly army” looking for the lioness, and decided to join them.

Dzieci zdecydowały się pojechać pociągiem do Girony, i gdy juz tam przybyli, zastali mieszkańców bardzo zmartwionych, ponieważ lwica siedząca zazwyczaj na kolumnie w centrum miasta, zniknęła. Dzieci ruszyły na spacer i spotkały świętego Narcyza ze swoją “armią much”, który również szukał lwicy. Postanowili robić to wspólnie.

Deti sa rozhodli ísť vlakom do Girony. Keď sa tam dostali, zistili, že všetci obyvatelia sú utrápení, pretože levica, symbol ich mesta, zmizla a ostal po nej iba prázdny stĺp. Cestou mestom stretli svätého Narcisa s jeho lietajúcou armádou, ktorí hľadali stratenú levicu. Rozhodli sa k nim pridať.

- 81 -


4 De kinderen besloten de trein te nemen om tot in Girona te geraken. Eenmaal daar aangekomen zagen ze dat de inwoners enorm bezorgd waren omdat de leeuw van de stad verdwenen was. Ze startten hun tocht door de stad en ontmoetten Sint Narcis met zijn leger van vliegen. Zij zochten naar de leeuw. Anna en Jan besloten hen mee te volgen.

Els nens van decidir agafar un tren per anar fins a Girona, i quan hi van arribar, es van trobar a tots els habitants molt preocupats perquè la lleona de la ciutat s’havia escapat i només hi quedava la columna. Van començar a passejar i es van trobar a Sant Narcís amb el seu exèrcit de mosques que buscaven la lleona i van decidir sumar-se a ells.

Lapsed otsustasid minna rongiga Gironasse. Olles kohale jõudnud, leidsid nad kohalikud elanikud olemas mures sellepärast, et linna ausambaks olnud lõvi oli kadunud, alles oli jäänud vaid post, mille otsas ta seisis. Anna ja Jan kõndisid linnas ringi ning kohtusid Püha Narcís’ga, kes koos oma „kärbeste armeega“ otsisid kadunud lõvi. Lapsed otsustasid samuti kadunud lõvi otsima hakata.

- 82 -


4

While they were visiting the streets they had a good idea; they realised that the Angel of the cathedral could see the whole city from up there and maybe he could find the lioness, so they decided to visit him. They went up the 90 stairs and as they got into the Cathedral they were very surprised about how beautiful it was. “Angel, could you do us a favour? Could you help us to find the lioness?

Podczas spaceru po ulicach przyszedł im do głowy dobry pomysł; zdali sobie sprawę, że Anioł z Katedry ma widok na całe miasto i może pomóc im znaleźć lwicę, więc zdecydowali się go odwiedzić. Weszli więc na 90 schodów prowadzących do Katedry i zachwycili się jej pięknem. „Aniele, czy mógłbyś nam pomóc? Pomożesz nam znaleźć lwicę?

Kým prechádzali ulicami, dostali dobrý nápad – uvedomili si, že Anjel Katedrály môže vidieť celé mesto zvrchu a možno by mohol nájsť levicu skôr, a tak sa ho vydali navštíviť. Keď zdolali deväťdesiat schodov, dostali sa do Katedrály. Boli veľmi prekvapení, aká je krásna. “Anjel, mohol by si nám urobiť láskavosť? Pomôžeš nám pohľadať levicu?”

- 83 -


4 Tijdens hun tocht door de straten kregen ze plots een uitmuntend idee. Ze realiseerden zich dat de engel op de kathedraal de hele stad kon zien. Misschien zou de engel ook wel de leeuw kunnen vinden! Ze vertrokken richting de kathedraal en moesten wel 90 trappen doen om tot bij de engel te komen. Ze stonden ervan versteld hoe mooi de kathedraal was! “Engel, kan je ons een plezier doen? Zou je ons kunnen helpen om de leeuw te vinden?”

Mentre visitaven els carrers van tenir una bona idea, van veure que l’Àngel de la Catedral podria veure tota la ciutat i potser trobaria la lleona, així que el van anar a visitar. Van pujar les 90 escales i al entrar a la Catedral es van quedar sorpresos de lo bonica que era. “Àngel que ens podries fer un favor? Que ens podries ajudar a buscar a la lleona?”

Kui nad tänavaid mööda ringi kõndisid, tuli neile hea idee – katedraali tipus olev ingel näeb ülevalt ju kogu linna. Äkki on ta ka lõvi näinud? Seega otsustati minna ingli käest küsima. Anna ja Jan kõndisid üles 90 trepiastmest ning jõudsid katedraali. Kui ilus siin kõik oli! „Ingel, kas sa saaksid meile ühe teene osutada? Kas sa saaksid aidata meil lõvi üles leida?

- 84 -


4

Apparently, she escaped from her column and you from up there could look for her.” “Yes, of course!” said the Angel, and he began to look out carefully. He thought he’d seen the lioness hidden amongst the Devesa trees. So Anna and Jan went to look for her.

Najwyraźniej uciekła ze swej kolumny i może ty ze swych wysokości możesz ją dojrzeć.” „Oczywiście!” powiedział Anioł i zaczął bacznie wyglądać i wydało mu się, że dojrzał lwicę schowaną wśród drzew w Parku Devesa. Anna i Jan pobiegli jej szukać.

Odrazu zmizla zo stĺpa, z výšky by si ju mohol zbadať skôr. “Áno, samozrejme!”- povedal Anjel, vzniesol sa nad mesto a začal hľadať. Zdalo sa mu, že vidí levicu skrytú za Devesovými stromami. Anna a Ján sa tam teda vybrali.

- 85 -


4 Blijkbaar is ze ontsnapt en jij kan vanuit hier zoeken naar hem! “Ja, natuurlijk!”, zei de engel. Zo begon hij zorgvuldig de hele stad af te speuren. Hij dacht de leeuw te hebben gezien bij de ‘Devesa’ bomen. Zo gingen Anna en Jan op weg om de leeuw te zoeken.

Resulta que s’ha escapat de la seva columna i tu des d’aquí dalt la podries buscar. “Si i tant!” va contestar l’Àngel, i va començar a mirar atentament. Li va semblar veure la lleona amagada entre els arbres de la Devesa. Així que l’Anna i en Jan van anar a buscar-la.

Ta on ilmselt oma postamendi otsast põgenenud. Kas sina sealt ülevalt saaksid teda otsida?“ „Muidugi,“ vastas ingel ning hakkas tähelepanelikult ringi vaatama. Inglile tundus, et ta nägi lõvi peitumas Devesa pargi puude varju. Seega läksid Anna ja Jan lõvi sealt otsima.

- 86 -


4

As they arrived to the Devesa they heard a voice singing: Patim, patam, patum Men and women of straight head, Don’t step on Patufet. They couldn’t stop hearing the song, but they saw no one. Very puzzled they decided to ask – Patufet where are you? Patufet who are you?

Gdy przybyli do Parku usłyszeli śpiew: Patim, patam, patum Panowie i panie kroczcie ostrożnie Nie nadepnijcie na Patufeta. Cały czas słyszeli piosenkę, ale nikogo nie widzieli. Byli bardzo zadziwieni więc postanowili zapytać: „Patufet, gdzie jesteś? Patufet, gdzie jesteś?”

Keď prišli k stromom, začuli spev: Patima, patama, patuma, Muži, ženy vzpriamených hláv, nestúpte na Patufa. Počuli spev, ale nikoho nevideli. So zmiešanými pocitmi sa rozhodli len tak opýtať: “Patufet, kde si? Patufet, kto si?”

- 87 -


4 Aangekomen bij de Devesa, hoorden zij een zangstem: Patim, patam, patum Mannen en vrouwen met een roze pet, Stap niet op Patufet. Het liedje bleef maar weerklinken, ook al zagen ze niemand. Helemaal in de war begonnen ze te roepen: “Patufet, waar ben je? Patufet, wie ben je?”

Al arribar a la Devesa van sentir una veu que cantava: Patim, patam, patum, Homes i dones del cap dret. Patim, patam, patum, No trepitgeu en Patufet. No paraven de sentir aquella cançó, però no veien a ningú. Molt estranyats van decidir preguntar “Patufet on ets? Patufet qui ets?”

Kui lapsed Devesasse jõudsid, kuulsid nad ühte häält laulmas: Patim, patam, patum, Mehed ja naised, pead püsti, Ärge astuge Patufet’ile. Lapsed kuulsid laulu, kuid ei näinud kedagi. Nad olid segaduses ja otsustasid järele uurida, kus või kes see Patufet on.

- 88 -


4

“I’m here!! At your feet!! Can’t you see me?” Anna and Jan knelt down and saw Patufet, who was a very, very, small boy. Patufet told them he had found a lioness inside the Devesa. “Do you know where has she gone?” asked Anna. “Yes! She has gone to Argenteria Street,” answered Patufet.

„Jestem tu! Pod waszymi stopami! Nie widzicie mnie?” Anna i Jan ukucnęli i zobaczyli Patufeta, który był bardzo, bardzo małym chłopcem. Chłopiec powiedział im, że widział lwicę w Parku Devesa. „Czy wiesz dokąd poszła?” zapytała Anna „Tak! Poszła na ulicę Argenteria,” odpowiedział Patufet.

“Ja som tu! Pri vašich nohách! Nevidíte ma?” Anna a Ján pokľakli a uvideli Patufa, malého, maličkého chlapca. Ten im prezradil, že našiel levicu vnútri Devesa. “Vieš, kde zmizla?” – opýtala sa Anna. “Áno, šla smerom k ulici Argenteria,” odpovedal Patufet.

- 89 -


4 “Ik ben hier! Aan je voeten! Kunnen jullie mij niet zien?? Anna en Jan knielden om Patufet te zien. Hij is een hele, hele kleine jongen. Patufet vertelde hen dat hij de leeuw gevonden had in de Devesa. “Weet jij waar de leeuw nu naartoe is?”, vroeg Anna. “Ja! De leeuw ging naar Argenteria Street”, antwoordde Patufet.

“Sóc aquí!! Als vostres peus!! Que no em veieu?” L’Anna i en Jan es van ajupir i van veure en Patufet, que era un nen molt i molt petit. En Patufet els va explicar que s’havia trobat una lleona per dins la Devesa. “Que saps cap a on ha anat?” Va preguntar l’Anna. “Si! Ha marxat cap al carrer de l’Argenteria“ va contestar en Patufet.

„Ma olen siin! Teie jalge ees! Kas te ei näe mind?“ Anna ja Jan laskusid põlvili ning nägid Patufet’i, kes osutus tibatillukeseks poisiks. Patufet rääkis neile, et ta oli näinud lõvi Devesa looduspargis. Kas sa tead, kuhu ta läks?“ küsis Anna. „Jah. Ta läks Argenteria tänavale,“ vastas Patufet.

- 90 -


4

So the three of them, singing the Patufet song and carrying him on the head, headed to the Argenteria Street, where the lioness was hanging up the top with the Tarlà. The lioness told them she was so sad because nobody had kissed her bottom for a long time. And then the children took the lioness back to the column and kissed her bottom. The lioness was very happy and told them a secret.

Dzieci śpiewając piosenkę Patufeta kroczyły na ulicę Argenteria niosąc chłopca na głowie. Tam dojrzeli lwicę wiszącą obok El Tarlà ( przyp. tłum - el Tarlà - kukła wisząca na drągu mieszczącym się w Gironie w poprzek ulicy Argenteria i obracająca się) Lwica powiedziała im, że jest smutna ponieważ nikt nie całował jej w pupę od bardzo dawna. I wtedy dzieci zabrały lwicę na jej kolumnę i pocałowały ja w pupę. Lwica była bardzo szczęśliwa i zdradziła im sekret.

A tak všetci traja, spievajúc Patufovu pieseň a nesúc ho pritom na hlave, smerovali k ulici Argenteria, kde sa levica prechádzala s Tárlom. Levica im povedala, že je veľmi smutná, lebo jej už dávno nikto nepobozkal zadok. Deti zobrali levicu späť na stĺp a pobozkali jej zadok. Levica bola veľmi šťastná a povedala im tajomstvo.

- 91 -


4 En zo gingen ze met z’n drieën samen op stap. Ze droegen Patufet op het hoofd en zongen ondertussen zijn liedje. Op die manier vertrokken ze in de richting van Argenteria Street, waar de leeuw samen met de Tarlà rondhing. De leeuw vertelde hen dat zee norm triestig was, omdat niemand haar de laatste tijd nog een kusje had gegeven. Zo brachten Anna en Jan de leeuw terug naar haar plaats in Guëll park, daarna gaven ze hem een kusje. De leeuw was zo blij en vertelde hen dan maar een geheimpje. Així que tots tres cantant la cançó d’en Patufet, i portant en Patufet al cap es van dirigir cap al carrer de l’Argenteria, on hi havia la lleona enfilada amb el Tarlà. La lleona els va explicar que estava trista perquè feia temps que ningú no li feia un petó al cul. Llavors els nens van tornar la lleona a la columna i li van fer un petó al cul. La lleona es va posar molt contenta i els va dir un secret.

Seega jätkasid nad kolmekesi teed, lauldes Patufet’i laulu ning kandes väikemeest oma pea otsas. Niiviisi kõndides jõuti Argenteria tänavale, kus nad nägidki lõvi rippumas Tarlà küljes. Lõvi rääkis neile, et ta tundis ennast kurva ja üksikuna, kuna keegi polnud juba kaua aega tema taguotsa suudelnud. Lapsed viisid lõvi tagasi oma posti otsa ning suudlesid tema tuharaid. Lõvi oli väga õnnelik ning rääkis neile saladuse.

- 92 -


4

“The way you are looking for is inside the column. You just need to say the magic words,” said the lioness “What are the magic words?” asked Anna and Jan. “The magic words are: Girona makes me fall in love.”

„Droga, której szukacie jest wewnątrz kolumny. Musicie tylko wypowiedzieć magiczne słowa i się pojawi,” powiedziała lwica. „Jakie magiczne słowa?” zapytali Anna i Jan. „Magiczne słowa to: Zakochałem się w Gironie.”

“Cesta, ktorú hľadáte, je vnútri stĺpa. Potrebujete iba povedať čarovné slová.” “Aké sú to slová?” – opýtali sa deti. “Čarovné slová sú: V Girone sa zaľúbiš.”

- 93 -


4 “De route die jullie zoeken, ken ik. Jullie moeten enkel de magische woorden zeggen”, zei de leeuw. “Wat zijn de magische woorden?”, vroegen Anna en Jan in koor. “De magische woorden zijn: Girona, laat me verliefd worden”.

“El camí que busqueu és dins la columna. Només heu de dir les paraules màgiques.” Va dir la lleona. “Quines són les paraules màgiques” van preguntar l’Anna i en Jan. “Les paraules màgiques són: Girona m’enamora.”

„Tee, mida te otsite, on minu all oleva posti sees. Te peate vaid võlusõnad ütlema,“ rääkis lõvi. „Mis need võlusõnad on?“ küsisid Anna ja Jan. „Need on: Girona paneb mind armuma.“

- 94 -


4

Anna and Jan took a deep breath and called out loudly: “Girona makes me fall in love!” The column opened up and magically they appeared in Mr Inkblot’s academy. They became so happy, and immediately they said goodbye to Patufet and the lioness and went to the academy to told him about their adventures.

Anna i Jan wzięli głęboki wdech i głośno razem powiedzieli: Zakochałem się w Gironie! Kolumna otworzyła się i nagle dzieci magicznie znalazły się w Akademii Pana Kleksa. Bardzo się ucieszyli, pożegnali się z Patufetem i poszli do Pana Kleksa, by opowiedzieć mu o swych wszystkich przygodach.

Anna a Ján sa zhlboka nadýchli a nahlas zakričali: “V Girone sa zaľúbiš.” Stĺp sa otvoril a deti sa akoby zázrakom ocitli v Akadémii pána Machuľu. Celí šťastní pozdravili na rozlúčku Patufa a levicu a ešte v to popoludnie pánovi Machuľovi vyrozprávali svoje zážitky.

- 95 -


4 Anna en Jan namen een diepe zucht en riepen luid: “Girona, laat me verliefd worden”. Anna en Jan namen afscheid van de leeuw en van Patufet. De leeuw zwaaide met haar arm en plots stonden ze terug in Meneer Inkblots academie. Ze waren zo gelukkig, want nu konden ze al hun verhalen en avonturen vertellen!

L’Anna i en Jan van respirar profundament i van dir ben fort “Girona m’enamora!“ La columna es va obrir i per art de màgia van aparèixer a l’acadèmia d’en Mr. Inkblot. Es van tan contents que ràpidament es van acomiadar d’en Patufet i la lleona, i van tornar a l’acadèmia per explicar-li a M. Inkblot les seves aventures!

Anna ja Jan hingasid sügavalt sisse ning laususid valjult: Girona paneb mind armuma! Post avanes võluväel. Anna ja Jan olid väga õnnelikud. Nad jätsid kiiresti hüvasti Patufet’i ja lõviga, sisenesid posti ning leidsid end hetke pärast Pan Kleksi Akadeemias, kus rääkisid härra Ambrosiusele oma seiklustest.

- 96 -


4

- 97 -


4

- 98 -


4

- 99 -


4

1

Look at the map for the first place visited by Anna and Jan in Barcelona.

Zoek op de kaart naar de eerste plaats die Anna en Jan in Barcelona bezoeken.

Znajdź na mapie pierwsze miejsce odwiedzone przez Jana i Annę w Barcelonie.

Busca en el mapa el primer lloc que van visitar l’Anna i en Jan al arribar a Barcelona.

Leia kaardilt koht, mida Anna ja Jan esimesena Barcelonas külastasid.

Nájdite na mape prvé miesto, ktoré Anna a Ján navštívili v Barcelone.

- 100 -


4

2

Who are the characters found by Anna and Jan in Girona? d) Saint Narcís and the flies, the lioness and the Tarlà. e) Saint Narcís and the flies, Patufet, the Tarlà and the lioness. f) Patufet, the Tarlà, and the lioness.

Welke personages komen Anna en Jan tegen in Girona? a) Sint Narcis en de vliegen, de leeuw en de Tarlà b) Sint Narcis en de vliegen, Patufet, de Tarlà en de leeuw c) Patufet, de Tarlà en de leeuw

Kogo spotkali Anna i Jan w Gironie? a) Świętego Narcyza z muchami, lwicę, el Tarlà. b) Świętego Narcyza i muchy, Patufeta, el Tarlà i lwicę. c) Patufeta, el Tarlà,lwicę.

Quins són els personatges que en l’Anna i en Jan es troben a Girona? a) En Sant Narcís i les mosques, la lleona i el Tarlà. b) En Sant Narcís i les mosques, en Patufet, el Tarlà i la lleona. c) En Patufet, el Tarlà, i la lleona.

Aké postavy stretli Anna a Ján v Girone? a) Svätý Narcis a muchy, levica a Tárl. b) Svätý Narcis, Patufet, Tárl a levica. c) Patufet, Tárl a levica.

Kes on need tegelased, keda Anna ja Jan Gironas kohtasid? a) Püha Narcís ja kärbsed, lõvi ja Tarlà. b) Püha Narcís ja kärbsed, Patufet, Tarlà ja lõvi. c) Patufet, Tarlà, lõvi.

- 101 -


4

3

Match each picture with his character.

Połącz postać z obrazkiem.

Spoj obrázok s postavou z príbehu.

Verbind elke prent met de juiste naam.

Relaciona cada imatge amb el seu personatge.

Sobita pilt tegelasega.

THE LIONESS THE TARLÀ

PATUFET

SANT NARCÍS AND THE FLIES

LWICA

EL TARLÀ

PATUFET

ŚWIĘTY NARCYZ I MUCHY

TÁRL

PATUFET

SVÄTÝ NARCIS A MUCHY

DE LEEUW

DE TARLÀ

PATUFET

SINT NARCIS EN DE VLIEGEN

LA LLEONA

EL TARLÀ

EN PATUFET SANT NARCÍS I LES MOSQUES

LÕVI

TARLÀ

PATUFET

LEVICA

- 102 -

PÜHA NARCÍS JA KÄRBSED


5

Anna and Jan in Estonia

Soon the children reached Mr Inkblot’s Academy. Mr Inkblot asked, “Did you bring the key?“ “Yes, of course,” answered the children. “Now I have the last task for you. You need to find a door which you can open with this key. Behind the door you can find three cloudberries. With the help of these berries we can control the book monster who lives under the children’s beds and comes out when the children start reading books.

Anna i Jan w Estonii

Wkrótce po dotarciu dzieci do Akademii, Pan Kleks zapytał: “Przynieśliście mi klucz?” „Tak, oczywiście,” odpowiedziały dzieci. „Teraz mam dla was ostatnie zadanie. Musicie znaleźć drzwi, które ten klucz otwiera. Za drzwiami znajdziecie trzy maliny nordyckie. Z pomocą tych malin będziemy mogli kontrolować potwora książkowego, który mieszka pod łóżkami dzieci i wychodzi, kiedy dzieci zaczynają czytać książki.

Anna a Ján v Estónsku

Čoskoro deti dorazili do akadémie pána Machuľu. ,,Priniesli ste kľúč?“ opýtal sa pán Machuľa. ,,Samozrejme,“ odpovedali deti. ,,Teraz mám pre Vás poslednú úlohu. Musíte nájsť dvere, ktoré sa dajú otvoriť týmto kľúčom. Pomocou moruší budeme mať pod kontrolou knižnú príšeru, ktorá žije pod detskými posteľami a vychádza, keď deti začnú čítať knihy.

- 103 -


5

Anna and Jan in Estonia

Snel kwamen de kinderen aan op Meneer Inkblots academie. Meneer Inkblot vroeg: “Heb je de sleutel meegebracht?”. “Ja, natuurlijk!”, antwoordden de kinderen “Nu heb ik een laatste taak voor jullie. Jullie moeten een deur vinden die je kan openen met deze sleutel. Achter de deur vinden jullie drie braambessen. Met de hulp van deze bessen kunnen we het boekenmonster, dat leeft onder de kinderbedden en bovenkomt als kinderen lezen, in bedwang houden.

L’Anna i en Jan a Estonia

Aviat els nens van arribar a l’Acadèmia d’en Mr Inkblot’s. Ell els va preguntar, “Heu portat la clau?” “Es clar,” van contestar. “Ara tinc la última tasca per vosaltres. Heu de trobar la porta que s’obre amb aquesta clau. Darrera de la porta podreu trobar tres moreres. Amb l’ajuda d’aquestes moreres podrem controlar el monstre dels llibres que viu a sota dels llits dels nens, i que surt mentre els nens llegeixen.

Anna ja Jan Eestis

Pan Kleks küsis lastelt: „Kas te võtme tõite?“ „Aga muidugi,“ vastasid lapsed. „Nüüd on mul teile veel viimane ülesanne. Tuleb leida uks, mida selle võtmega avada. Ukse tagant leiab kolm rabamurakat, mille abil on võimalik hoida vaos raamatukoletist, kes elab laste voodite all ning ilmub välja siis, kui lapsed lugema hakkavad.

- 104 -


5

I have heard that children don’t read any more, it means that the book monster has woken up. I need these cloudberries to make a magical drink which sends the monster to sleep. I have heard that this door and berries are in Estonia. Will you go and bring them to me?” asked Mr Inkblot. Of course the children were ready to go, because they loved adventures.

Słyszałem, że dzieci już nie chcą czytać, a to oznacza, że książkowy potwór się obudził. Dzięki malinom ugotuję magiczny napój, który uśpi potwora. Podobno drzwi do tego klucza znajdują się w Estonii. Pojedziecie tam i odnajdziecie magiczne maliny?”, zapytał Pan Kleks. Dzieci podskoczyły z radości na nową przygodę.

Počul som, že deti už prestali čítať, čo znamená, že príšera sa prebudila. Potrebujem moruše na prípravu čarovného nápoja, pomocou ktorého príšera znova zaspí. Hovorí sa, že dvere aj moruše sú v Estónsku. Pôjdete tam a prinesiete mi ich?“ opýtal sa pán Machuľa. Deti samozrejme súhlasili, lebo milovali dobrodružstvo.

- 105 -


5 Ik heb gehoord dat de kinderen niet meer lezen! Dat betekent dat het boekenmonster wakker is geworden. Ik heb de braambessen nodig om een magisch drankje te maken, dat het monster laat slapen. Ik heb gehoord dat deze speciale deur en bessen te vinden zijn in Estland! Gaan jullie daarheen en brengen jullie de bessen naar me?” vroeg Meneer Inktblot. Natuurlijk stonden de kinderen al klaar om te vertrekken, want zij houden van avonturen!

He sentit que quan passa, aquests nens deixen de llegir per sempre. Això vol dir que els monstre dels llibres s’ha despertat. Necessito fer una beguda amb aquestes moreres per enviar el monstre a dormir. He sentit que aquesta porta està a Estonia. Podeu anar-hi i portar-me fulles de les moreres?” va preguntar en Mr. Inkblot. En Jan i l’Anna ja estaven preparats per anar-hi, perquè els hi encanten les aventures!!

Viimasel ajal on mulle palju kaebusi tulnud selle kohta, et lapsed enam ei loe. Järelikult on koletis üles ärganud ning tegutsema hakanud. Vajan hädasti kolme rabamurakat, millest keeta võlujook, mis koletise taas uinutaks. Olen kuulnud, et selline uks ja murakad on Eestis. Kas lähete toote need ära?“ küsis pan Kleks. Muidugi olid lapsed nõus minema, sest nad armastasid seiklusi.

- 106 -


5

At Tallinn airport Anna and Jan met Klaus, a traveller-dog from Estonia. Klaus had been on his tour around the world and now he was back home. Klaus told the children about his friends Lotte and Albert, who live in Leiutajateküla (Inventors’ village), the village of inventors. He also talked about Estonian beautiful nature and that there are many places worth visiting in Estonia.

W Tallinie na lotnisku spotkali Klausa, psa- podróżnika z Estonii. Klaus zwiedział cały świat i właśnie powrócił do domu. Powiedział dzieciom o swoich przyjaciołach, Lotcie i Albercie, którzy mieszkają w Leiutajateküla, wiosce wynalazców. Opowiedział im także o pięknej estońskiej przyrodzie i różnych miejscach wartych odwiedzenia w Estonii.

Anna a Ján sa na letisku v Tallinne stretli s Klausom, estónskym psom - cestovateľom. Klaus precestoval celý svet a práve sa chystal späť. Povedal deťom o svojich priateľoch Lotte a Albertovi, ktorí žijú v Leiutajateküle, dedine vynálezcov. Taktiež im porozprával o nádhernej estónskej prírode a miestach, ktoré sa naozaj oplatí navštíviť.

- 107 -


5 Op de luchthaven van Tallin ontmoeten Anna en Jan een reishond uit Estland: Klaus. Klaus heeft een wereldreis gemaakt en is onderweg naar huis. Hij vertelde de kinderen over zijn vrienden Lotte en Albert, die in Leiutajateküla wonen. Dat is een uitvindersdorpje! Hij sprak ook over de mooie natuur en de vele mooie te bezoeken plaatsen in Estland.

A l’Aeroport de Tallin l’Anna i en Jan van conèixer en Klaus, un gos viatger d’Estonia. En Klaus estava fent la volta al món, i ara ja tornava a casa. El gos els va parlar dels seus amics Lotte i Albert, que vivien a Leiutajateküla, el poble dels inventors. També els va parlar de llocs molt bonics que podien visitar a Estonia.

Tallinna lennujaamas kohtasid Jan ja Anna lõbusat rännukoera Klausi, kes oli käinud ümbermaailmareisil ja oli nüüd jõudnud koju. Klaus jutustas lastele oma sõpradest Lottest ja Albertist, kes elavad Lottemaal. Samuti rääkis ta, et Eestis on ilus loodus ja palju huvitavaid kohti, mida tasub külastada.

- 108 -


5

Suddenly, the children heard beautiful and powerful music that attracted their attention. The children moved towards the music and reached the Song Festival Ground where a song festival was taking place. On top of a small hill, they found a dog Lotte who Klaus had told them about. Lotte was sitting and listening to the music. Lotte told the children that Estonians were a singing nation and that they even obtained their freedom with the help of singing.

Nagle dzieci usłyszały piękną i mocną muzykę, która zwróciła ich uwagę. Ruszyli w kierunku źródła muzyki i dotarli do Song Festival Ground, miejsca, gdzie odbywał się festiwal muzyczny. Na szczycie niewielkiego wzgórza znaleźli Lottę, znajomego psa, o którym opowiadał Klaus. Lotta siedziała i słuchała muzyki. Opowiedziała dzieciom, że Estonia to śpiewający naród i, że dzięki śpiewowi odzyskali niepodległość.

Deti zrazu začuli prekrásnu hudbu, ktorá ich zaujala. Nasledovali ju, až kým neprišli k miestu Hudobného festivalu, kde sa práve jeden konal. Na vrchole malého kopca našli psa menom Lotte, o ktorom im rozprával Klaus. Lotte tam sedela, počúvala hudbu a rozprávala deťom o Estónsku. Je to vraj spievajúci národ, ktorý dokonca získal svoju slobodu práve vďaka spevu.

- 109 -


5 Plots hoorden de kinderen mooie en krachtige muziek dat hun aandacht trok. De kinderen volgden de muziek en kwamen uit bij het muziekfestival Ground. Op de top van de smalle heuvel vonden ze Lotte, de bevriende hond waarover Klaus had verteld. Lotte zat en luisterde naar de muziek. Ze vertelde de kinderen dat Esten houden van zingen en dat ze zelfs hun vrijheid te danken hadden aan muziek.

De sobte, els nens van sentir una música molt bonica i poderosa que els va captar l’atenció. L’Anna i en Jan van començar a caminar cap a la música, i van arribar al Festival de Cançons a l’aire lliure ( Song Festival Ground). A dalt d’un petit turó, van trobar la Lotte, la gossa que en Klaus els havia dit. La Lotte estava asseguda escoltant la música, i els va explicar que Estonia és una nació de cantants, i que fins i tot van obtenir la seva llibertat cantant.

Korraga kuulsid lapsed ilusat ja võimast laulu, mis meelitas end kuulama. Lapsed liikusid laulu suunas ning jõudsid lauluväljakule, kus käis parajasti laulupidu. Mäenõlvalt leidsid nad istumas ja laulu kuulamas koeratüdruk Lotte, kellest Klaus oli neile rääkinud. Lotte jutustas lastele, et eestlased on laulurahvas ning et isegi oma vabaduse said nad lauldes.

- 110 -


5

Now the children remembered why they had come to Estonia. They showed Lotte the key and asked if she knew where they could find the door that could be opened with that key? As Lotte had a lot of thoughts, they decided to find these places and try the key. First of all, they had a walk in the Old Town of Tallinn, which was very beautiful. There were many old and interesting houses with lots of doors.

Dopiero teraz dzieci przypomniały sobie po co przyjechały do Estonii. Pokazali Lotcie klucz i zapytali, czy wie, gdzie mogą być drzwi, które ten klucz otwiera. Lotta miała wiele pomysłów więc postanowili odnaleźć wszystkie i sprawdzić, czy klucz pasuje. Najpierw przeszli się po starym mieście w Tallinie, które było bardzo piękne. Było tam wiele starych, ciekawych domów z dużą ilością drzwi.

Deti si zrazu spomenuli, prečo prišli. Ukázali Lotte kľúč a opýtali sa jej, kde by mohli nájsť dvere, ktoré sa týmto kľúčom dajú otvoriť. Lotte napadlo množstvo miest a rozhodli sa ich všetky preskúmať. Najprv sa prešli po Starom meste v Talline, ktoré bolo prekrásne. Bolo tam mnoho starých a zaujímavých domov s množstvom dvier.

- 111 -


5 Nu herinnerde de kinderen waarom ze naar Estland kwamen! Ze toonden Lotte de sleutel en vroegen of ze wist waar ze de deur konden vinden. Lotte had wel enkele ideeën en ze besloten alle deuren te testen met de sleutel. Eerst wandelden ze naar de oude stad van Tallinn, deze was zeer mooi. Er waren heel wat oude en interessante huizen, met heel wat verschillende deuren!

L’Anna i en Jan es van enrecordar perquè havien vingut fins a Estonia, i van ensenyar-li a la Lotte la clau per preguntar-li si ella sabia on podien trobar la porta que s’obris amb aquella clau. La Lotte va començar a pensar en llocs, i ells van decidir anar-hi per provar la clau. Primer, havien de caminar pel centre històric de Tallinn, que és molt bonic. Allà hi ha cases antigues molt interessants, amb moltes portes.

Nüüd tuli lastele meelde, mille pärast nad Eestisse tulid. Nad näitasid Lottele võtit ning küsisid, kas see ei tea, kust võiks leida selle ukse, mille võti avab? Lottel tekkis kohe palju mõtteid. Otsustati hakata neid kohti läbi käima ja proovima. Kõigepealt mindi Tallinna vanalinna, mis oli väga kaunis. Seal oli palju vanu ja huvitavaid maju ja seega ka palju uksi, mille lukku võis võti avada.

- 112 -


5

The children tried to open different doors, but the key would not open any of them. Then they left Tallinn, the capital of Estonia, and went to Tartu, which is called the university town of Estonia. Lotte thought that maybe the key would unlock the door to the University. They tried to open it but without any success.

Próbowali je otworzyć kluczem magicznym, ale nie udało się. Opuścili Tallin, stolicę Estonii, i pojechali do Tartu, które jest miastem uniwersyteckim. Lotta pomyślała, że może uda im się otworzyć jakieś drzwi na uniwersytecie, ale nie udało się.

Deti sa pokúšali viaceré otvoriť, no márne. Kľúčom sa nedali otvoriť žiadne. Odišli z hlavného mesta Tallinn a dorazili do univerzitného mesta Tartu. Lotte si myslela, že kľúč by mohol otvoriť dvere Univerzity. Skúsili to, no bez úspechu.

- 113 -


5 De kinderen probeerden om verschillende deuren te openen, maar de sleutel wilde op geen enkele deur passen. Ze besloten Tallinn te verlaten en ze vertrokken richting Tartu. Ze noemen Tartu ook wel eens de universiteitsstad van Estland. Lotte dacht dat de sleutel misschien wel eens de sleutel van de universiteitsdeuren zou kunnen zijn. Ze probeerden de deur… Maar zonder succes.

Els nens anaven provant d’obrir les portes, però la clau no en va obrir cap. Després van marxar de Tallinn, la capital d’Estonia, i van anar a Tartu, coneguda com la ciutat universitària d’Estonia. La Lotte va tenir la idea que potser la clau obria la Universitat. Ho van provar, però no van tenir èxit.

Lapsed proovisid ja proovisid, kuid võti ei sobinud ühelegi uksele. Seejärel lahkuti pealinnast Tallinnast ning siirduti ülikoolilinna Tartusse. Lotte arvas, et äkki keerab võti ülikooli ust. Mindi ja prooviti, kuid kahjuks ei sobinud võti ülikooli uksele.

- 114 -


5

The Lotte came across an idea and she suggested going to Leiutajateküla (Inventors’ village), her home village. “I’m sure that my father can help us," she said. Anna and Jan were very happy. At last they could see Leiutajateküla (Inventors’ village), the village Klaus had told them about and where only inventors lived. The people in that village were funny and humorous and always ready to invent all kinds of things.

Lotta zaproponowała wycieczkę do Leiutajateküla (Wioski Wynalazców), jej wsi rodzinnej. „Jestem pewna, że mój tata nam pomoże,” rzekła. Anna i Jan byli bardzo szczęśliwi. W końcu dotarli do Leiutajateküla (Wioski Wynalazców), miejsca, gdzie mieszkali tylko wynalazcy. Ludzie tam byli bardzo śmieszni i dowcipni i zawsze gotowi tworzyć nowe wynalazki.

Potom si Lotta spomenula na jej rodnú dedinu Leiutajateküla, Dedinu vynálezcov. ,,Som presvedčená, že nám môj otec pomôže,“ povedala. Anna a Ján boli veľmi šťastní. Konečne mohli navštíviť Dedinu, v ktorej žili samí vynálezcovia. Ľudia tu boli zábavní a boli vždy pripravení vymýšľať rôzne veci.

- 115 -


5 Lotte had nog wel wat ideeën. Ze stelde voor om naar Leiutajateküla, haar thuisstad, te gaan. “Ik ben er zeker van dat mijn vader ons kan helpen”, zei ze. Anna en Jan waren zeer gelukkig. Eindelijk konden ze het uitvindersdorpje Leiutajateküla bezoeken. Het dorpje waar Klaus ook over had verteld. De plaats waar enkel uitvinders wonen. De mensen in het stadje waren grappig en gek en altijd klaar om allerlei verschillende dingen uit te vinden.

Finalment la Lotte va tenir una altre idea, potser havien d’anar a Leiutajateküla, on ella havia nascut. “Estic segura que el meu pare us podrà ajudar,” va dir. L’Anna i en Jan estaven molt contents. Com a mínim podrien veure Leiutajateküla, el poble del que en Klaus els havia parlat, i on només hi vivien inventors. La gent en aquell indret era molt divertida, i sempre estaven preparats per inventar tot tipus de coses.

Lotte otsustas: „Lähme Leiutajatekülla. Küll minu isa ikka midagi välja mõtleb.“ Anna ja Jan rõõmustasid. Ometi näevad nad nüüd oma silmaga Leiutajateküla, millest Klaus oli neile rääkinud. Leiutajatekülas elavad ju ainult leiutajad. Nad on lõbusad, humoorikad ja omamoodi tegelased, kes oskavad leiutada mida iganes.

- 116 -


5 Lotte's mother and father welcomed the children warmly. Lotte's mother offered them the best pancakes in the world and her father tried to figure out which door could be opened with the magic key. He thought that the children could try to find the door at the Big Egg Hill. As the distance between the Inventors' Village and the Big Egg Hill was quite long, Lotte's father gave them a lift there in his own flying machine. The children said goodbye to Lotte and her mother and set off.

Mama i tata Lotty powitali dzieci gorąco. Mama Lotty zaproponowała im najsmaczniejsze na świecie naleśniki a tata starał się wykombinować drzwi, które otwierał magiczny klucz. Wymyślił, że dzieci powinny spróbować drzwi na Wielkim Jajowatym Wzgórzu. Odległość od Wioski Wynalazców do Wielkiego Jajowatego Wzgórza była dość duża, więc pożegnali się z Lottą i jej mamą i polecieli tam latającą maszyną taty Lotty.

Lottini rodičia deti milo privítali. Lottina mama im ponúkla snáď tie najlepšie palacinky na svete a jej otec sa pokúsil zistiť, ktoré dvere sa dajú otvoriť magickým kľúčom. Rozmýšľal, že deti by mohli skúsiť nájsť dvere na kopci s názvom Veľké Vajce. Keďže z Dediny Vynálezcov to bolo na kopec Veľké Vajce dosť ďaleko, Lottin otec im ponúkol odvoz na svojom lietajúcom stroji. Deti sa rozlúčili s Lottou a jej mamou a vydali sa na cestu.

- 117 -


5 Lotte’s moeder en vader verwelkomden de kinderen hartelijk. Lotte’s moeder schotelde hen de beste pannenkoeken in de wereld aan en haar vader zocht uit welke deur bij de magische sleutel zou passen. Hij dacht dat de kinderen zouden kunnen proberen bij de deur van de ‘Big Egg Hill’. Omdat de afstand tussen het uitvindersdorpje en de ‘Big Egg Hill’ best ver is, gaf Lotte’s vader een lift in zijn eigen ontworpen vliegtoestel. De kinderen namen afscheid van Lotte’s moeder en stegen op.

Els pares de la Lotte els van donar una afectuosa benvinguda. La seva mare els va oferir els millors pancakes del món, i el seu pare va intentar dibuixar com podia ser la porta que s’obrís amb aquella clau màgica. Ell pensava que havien de provar de trobar la porta al turó Big Egg. Com hi havia gran distància entre el poble dels inventors i aquest turó, el pare de la Lotte els va portar amb la seva màquina voladora. Els nens van acomiadar-se de la mare de la Lotte i es van enlairar.

Lotte ema ja isa võtsid lapsi sõbralikult vastu. Lotte ema pakkus neile maailma parimaid pannkooke ning isa püüdis mõistatada, missuguse ukse võiks võluvõti avada. Isa arvates võiksid lapsed õnne proovida Suure Munamäe juurest. Et maa Leiutajatekülast Suure Munamäeni oli päris pikk, siis viis Lotte isa nad sinna oma lennumasinaga. Lapsed jätsid Lotte ja ta emaga hüvasti ning asusid teele.

- 118 -


5 While flying, Anna and Jan saw clear lakes, lots of green forests, beautiful fields and small houses between the fields and forests. Soon they reached the Big Egg Hill, which is 318 metres high. According to Lotte's father, it was the highest point not only in Estonia but even in the Baltic states. The children walked around the hill and searched for the door. Suddenly they spotted a dirty old door hidden between trees. And guess what! The key opened this door! The children entered a dark cave.

Podczas lotu Anna i Jan zobaczyli czyste jeziora, wielkie zielone lasy, piękne pola i malutkie domki pomiędzy polami i lasami. Wkrótce dotarli do Wielkiego Jajowatego Wzgórza, które ma 318 metrów wysokości. Według ojca Lotty był to najwyższy punkt nie tylko w Estonii, ale też w krajach nadbałtyckich . Dzieci obeszły wzgórze naokoło w poszukiwaniu drzwi. Nagle dostrzegły stare, brudne drzwi ukryte pomiędzy drzewami. I… nie uwierzycie! Klucz otworzył te drzwi. Dzieci wkroczyły do ciemnej jaskini.

Počas letu Anna a Ján videli jazerá, veľa lesov, nádherné polia a malé domčeky medzi poľami a lesmi. Čoskoro dorazili ku kopcu Veľké Vajce, ktorý je vysoký 318 metrov. Podľa Lottinho otca to bol najvyšší vrch nielen v Estónsku, ale dokonca v celých Baltických štátoch. Deti chodili hore – dole po kopci a hľadali dvere. Náhle zbadali staré špinavé dvere ukryté medzi stromami. A hádajte čo! Kľúč naozaj otvoril tieto dvere! Deti vstúpili do tmavej jaskyne.

- 119 -


5 Tijdens de vlucht, zagen Anna en Jan mooie heldere meren, veel groene bossen, prachtige velden en kleine huisjes daartussen. Al snel bereikten ze de ‘Big Egg Hill’. Deze is 318 meter hoog en volgens Lotte’s vader is deze plaats het hoogste punt van alle Baltische staten. De kinderen wandelden rond de heuvel en zochten naar de deur. Plots zagen ze een hele oude vieze deur verstopt tussen de bomen. En raad eens… De sleutel opende de deur! De kinderen stapten een donkere kelder in.

Mentre volaven, l’Anna i en Jan van veure llacs d’aigua transparent, boscos enormes, i camps molt bonics amb petites cases entre els camps i els boscos. Aviat van arribar al turó, que fa 318m d’alçada. Segons el pare de la Lotte, aquell era el punt més alt, no només d’Estonia, sinó de tots els països Bàltics. Els nens van començar a caminar pel turó buscant la porta. De sobte es van aturar davant d’una porta vella i bruta que estava amagada entre arbres. I sabeu què? La clau va obrir la porta! I els nens van entrar a dins d’una cova fosca. Sõites üle Eestimaa nägid Anna ja Jan säravaid järvesilmi, palju rohelist metsa, kauneid põlde ning majakesi põldude-metsade vahel. Peagi jõuti Suure Munamäe jalamile, mis Lotte isa jutu järgi olla Eesti ning isegi Balti riikide kõige kõrgem tipp, 318 meetrit. Lapsed kõndisid ümber Munamäe ja otsisid ust, mida avada. Järsku märkasidki nad puude vahel väga varjatus kohas ühte vana ning räämas ust. Ja oh imet! Võti, mis lastel kaasas oli avaski selle ukse! Lapsed sisenesid pimedasse koopasse.

- 120 -


5

It was a bit scary, but curiosity forced the children to continue their way. Soon they noticed a light. The children moved towards the light and they saw a big man sitting at the campfire. When the man noticed the children, he stood up and came to the children to welcome them.

Trochę się bały, ale ciekawość zmobilizowała ich do dalszej drogi. Wkrótce zauważyli światło. Dzieci ruszyły w stronę światła i zobaczyły wielkiego mężczyznę siedzącego przy ognisku. Gdy mężczyzna zauważył dzieci, wstał i powitał ich grzecznie.

Bolo to trochu strašidelné, ale zvedavosť nútila deti pokračovať v ceste. Čoskoro si všimli svetlo. Vybrali sa za svetlom až sa dostali k mužovi, ktorý sedel pri ohni. Keď ich zbadal, postavil sa a podišiel k deťom, aby ich privítal.

- 121 -


5 Het was een beetje eng, maar door hun curiositeit vervolgden ze toch de weg naar beneden. Al snel zagen ze een licht. De kinderen volgden het licht en zagen aan het kampvuur een grote man zitten. Wanneer de man de kinderen zag, stond hij op en verwelkomde hij hen.

Estar allà feia una mica de por, però la curiositat els va fer continuar el camí. Aviat van veure un punt de llum. L’Anna i en Jan van anar cap a la llum i es van trobar un gegant assegut davant d’una foguera. Quan l’home va veure els nens, es va aixecar i els va donar la benvinguda.

Pisut hirmus oli edasi liikuda, kuid uudishimu sundis lapsi siiski takka. Peagi märkasid nad eespool valgust kumamas. Lapsed liikusid valguse suunas ja peagi nägid nad lõkke ääres istumas üht suurt meest, kes lapsi märgates püsti tõusis ja neid sõbralikult tervitama tuli.

- 122 -


5

"Who are you?" the children asked, surprised. They hadn’t seen such a big man before. "I am Kalevipoeg (Kalev’s son), the hero of the Estonian people," replied the big man. "But what are you doing in this deep cave? Why do you live here, not outside with the other people?“ asked Jan.

„Kim jesteś?”, zapytały dzieci zaskoczone. Nigdy wcześniej nie widzieli tak wielkiego człowieka. „ Jestem Kalevipoeg ( syn Kaleva), bohater Estończyków,” odpowiedział wielki człowiek. „ Ale co robisz w tej jaskini? Dlaczego mieszkasz tu a nie z innymi ludźmi na zewnątrz?” zapytał Jan.

“Kto si?” deti sa prekvapene opýtali. Nikdy predtým nevideli takého veľkého muža. “Som Kaleyov syn, hrdina estónskeho ľudu,” odpovedal muž. “Ale, čo robíš sám v tejto tmavej jaskyni? Prečo žiješ tu a nie s ostatnými ľuďmi?” opýtal sa Ján.

- 123 -


5 "Wie ben jij?", vroegen de kinderen verrast. Ze hadden nog nooit zo’n grote man gezien! “Ik ben Kalevipoeg, de held van de Esten”, zei de grote man. “Maar wat doe je dan in deze diepe kelder? Waarom woon je hier en niet buiten bij de mensen?”, vroeg Jan.

“Qui ets tu?” van preguntar els nens sorpresos. Ells mai havien vist un gegant abans. “Sóc en Kalevipeg, el fill d’en Kalev, l’heroï dels Estonians”, va contestar el gegant. “Doncs què hi fas en aquesta profunda cova? Per què vius aquí, i no a fora amb l’altre gent?” Va preguntar en Jan.

„Kes sina oled?“ küsisid lapsed üllatunult. Nad polnud nii suurt meest veel oma elus kohanud. „Mina olen Kalevipoeg, eesti rahva kangelane,“ vastas suur mees. „Aga mida sa nii sügaval koopas teed? Miks sa siin elad, mitte väljas inimeste hulgas?“ päris Jan.

- 124 -


5

"I will only come out if the Estonian people really need me. As long as they manage by themselves, I will live my life here," explained Kalevipoeg (Kalev’s son). "But what brought you here and how did you get into my cave?" the big man asked. The children explained that Mr Inkblot had given them a key told them to find the door which the key would unlock.

„Wychodzę tylko jak Estończycy mnie potrzebują. Dopóki dają sobie radę sami, ja żyję sobie tutaj,” wyjaśnił Kalevipoeg. „ Ale co sprowadza was do mnie? I jak dostaliście się do jaskini?” Dzieci wyjaśniły, że Pan Kleks dał im klucz i poprosił, by znaleźli drzwi, które otwiera.

“Vychádzam von, len keď ma estónski ľudia skutočne potrebujú. Keď si vedia poradiť sami, žijem tu” - vysvetľoval Kaleyov syn. “Ale prečo ste prišli do mojej jaskyne?” – spýtal sa veľký muž. Deti mu vysvetlili, že pán Machuľa im dal kľúč a ony majú nájsť dvere, ktoré pomocou neho otvoria.

- 125 -


5 “Ik kom er enkel uit als de Esten mij echt nodig hebben. Zolang ze het zelf redden, blijf ik hier wonen”, legde Kalevipoeg uit. “Wat brengt jullie hier en hoe zijn jullie in mijn kelder binnen geraakt?”, vroeg de grote man. De kinderen legden uit dat Meneer Inkblot een sleutel had gegeven en dat ze op zoek moesten gaan naar de bijpassende deur.

“Només surto d’aquí si la gent d’Estonia em necessita de veritat. Durant tot el temps que ells poden viure sense mi, visc aquí dins,” els va explicar en Kalevipeg. “Pero què us ha portat aquí dins de la meva cova?” Va preguntar el gegant. Els nens li van explicar que en Mr Inkblot els havia donat una clau, i ells havien de trobar quina porta s’obria amb aquella clau.

„Ma tulen välja ainult siis, kui Eesti rahvas mind hädasti vajab. Niikaua, kui nad ise hakkama saavad, elan mina siin oma elu,“ selgitas Kalevipoeg ning päris lastelt. „Aga mis teid siia tõi ja kuidas te üldse minu koopasse sisse pääsesite?“ Lapsed selgitasid, et pan Kleks oli neid saatnud otsima ust, mille avab võluvõti.

- 126 -


5

Behind that door there should be cloudberries. The drink made from these berries stops the book monster. Kalevipoeg (Kalev’s son) understood the situation. "Ok, but before I help you, you will have to answer my questions," he said. "How many boys were there in Mr Inkblot’s Academy?"

Za drzwiami miały być maliny nordyckie. Napój z malin ma powstrzymać potwora książkowego od krzywdzenia dzieci. Kalevipoeg zrozumiał sytuację. „Ok, ale zanim wam pomogę, musicie odpowiedzieć na moje pytania,” powiedział. „Ilu chłopców było w Akademii Pana Kleksa?”

Za tými dverami by mali byť moruše. Nápoj vyrobený z moruší dokáže zastaviť knižnú príšeru. Kaleyov syn pochopil situáciu. “Dobre, ale skôr ako vám pomôžem, budete musieť odpovedať na moje otázky.” povedal. “Koľko chlapcov bolo v Akadémii pána Machuľu?”

- 127 -


5 Want achter de deur zouden braambessen moeten zijn. Het drankje, gemaakt van deze bessen, zou het boekenmonster stoppen. Kalevipoeg begreep de situatie. “Oké, maar voordat ik je kan helpen, moet je antwoorden op mijn vragen”, zei hij. “Hoeveel jongens waren er in Meneer Inkblots academie?”

Darrera d’aquella porta hi havia d’haver moreres. La beguda feta amb aquelles moreres faria que els monstre dels llibres parés d’atacar els nens. En Kaleivipoeg va entendre la situació i els va dir. “D’acord, us ajudaré, però abans m’heu de contestar unes preguntes.” “Quants nens hi ha a l’Acadèmia d’en Mr Inkblot?”

Ukse tagant aga pidavat nad leidma kolm rabamurakat, millest tehtav võlujook peatab raamatukoletise. Kalevipojale oli asi kohe selge. „Aga enne, kui teid aitan, peate te vastama mu küsimustele,“ sõnas Kalevipoeg. „Mitu poissi istus pan Kleksi akadeemias ümber laua?“

- 128 -


5

Anna thought for a while and said: "24!" "How many gates were there in the ruins of Spiš’s castle?" "13!" shouted the children together. "How many big balls does Atomium consist of?" asked Kalevipoeg (Kalev’s son). "Nine," answered Jan.

Anna zastanowiła się chwilę i odpowiedziała : „24!” „Ile bram było w ruinach Zamku Spiskiego?” „13!” wykrzyknęły dzieci razem. „Z ilu wielkich kul składał się Atomium?”, zapytał Kalevipoeg. „ Z 9,” odpowiedział Jan.

Anna chvíľu rozmýšľala a potom povedala: “24!” “Koľko vrát bolo v zrúcanine Spišského hradu?” “13!” zakričali deti spolu. “Z koľkých gulí sa skladá Atómium?” – opýtal sa Kaleyov syn. “9” – zvolal Ján.

- 129 -


5 Anna dacht even na en riep: “24!” De grote man ging verder met de volgende vraag: “Hoeveel openingen waren er in de ruïnes van Spiš’s kasteel?”. “13”, riepen de kinderen in koor. “Hoeveel ballen telt het Atomium?”, vroeg Kalevipoeg. “Negen”, antwoordde Jan.

L’Anna va pensar durant un moment i va dir: “24!” “Quantes portes hi ha a les ruïnes del castell Spiš’s?” "13!" van cridar l’Anna i en Jan a la vegada. “Amb quantes boles està fet l’Atomium?” va preguntar el gegant. "Nou" va contestar en Jan.

Anna mõtles pisut ja hüüdis: „24!“ „Mitu väravat oli Spiši lossi varemetes?“ „13!“ hüüdsid lapsed ühest suust. „Mitmest suurest pallist koosnes Atomium?“ päris Kalevipoeg. „Üheksast,“ vastas Jan.

- 130 -


5

"How many stairs were in Girona Cathedral?" "90," answered Anna. Kalevipoeg (Kalev’s son) was satisfied with the answers and opened the door at the back of the cave. A beautiful sight opened for children. There was a big bog behind the door. Kalevipoeg (Kalev’s son) invited the children to the bog. They picked three cloudberries for a magic drink.

„Ile schodów prowadzi do Katedry w Gironie?” Kalevipoeg był usatysfakcjonowany odpowiedziami dzieci i otworzył drzwi na tyłach jaskini. Dzieci dostrzegły niesamowity widok. Kalevipoeg zaprosił dzieci do bagna, wokół którego rosły maliny nordyckie. Dzieci zebrały trzy maliny potrzebne do napoju magicznego.

“Koľko schodov viedlo do Katedrály v Girone?” “90” - odpovedala Anna. Kaleyov syn bol spokojný s odpoveďami a otvoril deťom dvere na konci jaskyne. Naskytol sa im nádherný pohľad. Za dverami boli močariská. Kaleyov syn im ponúkol, aby si nazbierali z moruší. Deti si zobrali tri moruše do čarovného nápoja.

- 131 -


5 De grote man stelde nog een laatste vraag: “Hoeveel trappen zijn er in Girona’s kathedraal?”. “90”, antwoordde Anna zeer snel Kalevipoeg was zeer tevreden met de antwoorden die de kinderen gaven. Hij opende de deur achteraan in de kelder en er kwam een prachtig zicht tevoorschijn! Er lag een enorm moeras achter de deur. De kinderen werden uitgenodigd om een kijkje te komen nemen. Ze namen drie braambessen voor het magische drankje.

“Quantes escales té la Catedral de Girona?” "90," va contestar l’Anna. Kalevipoeg va estar satisfet amb les respostes i va obrir la porta del final de la cova. Un lloc molt bonic es va obrir pels nens. Hi havia un gran bosc darrera la porta. El gegant va convidar els nens al bosc. Els va portar a les tres moreres per agafar la beguda màgica.

„Mitu trepiastet oli Girona katedraalis?“ „90,“ kostis Anna. Kalevipoeg oli vastustega rahul ning avas koopa tagaseinas oleva ukse. Lastele avanes kaunis vaatepilt. Ukse taga laius raba. Kalevipoeg kutsus lapsed kaasa. Koos mindi rappa ning korjati kolm murakat võlujoogi tarvis.

- 132 -


5

The children thanked Kalevipoeg (Kalev’s son) for his help and started their way back. But how to get back to Poland as quickly as possible? When the children left the cave, they saw that Lotte's father hadn’t left yet, he was mending his flying machine. "Unfortunately, I cannot take you to Poland because my flying machine doesn’t work well. But I can ask for some help from a pretty witch girl called Nöbinina.

Dzieci podziękowały Kalevipoegowi za jego pomoc i ruszyli w drogę powrotną. Ale jak dostać się do Polski szybko? Kiedy dzieci wyszły z jaskini zobaczyli, że tata Lotty nie odleciał jeszcze, tylko naprawiał swoją maszynę latającą. „ Niestety nie mogę zawieźć was do Polski, bo moja maszyna szwankuje. Ale mogę poprosić o pomoc ładną dziewczynę o imieniu Nöbinina.

Anna a Ján sa mu poďakovali za pomoc a vybrali sa na spiatočnú cestu. Ale ako sa dostať do Poľska čo najskôr - rozmýšľali? Vychádzajúc z jaskyne zistili, že Lottin otec neodletel, lebo ešte opravoval lietajúci stroj. “Bohužiaľ, ja vás nemôžem zobrať do Poľska. Môj stroj nefunguje. Ale skúsim požiadať o pomoc jednu peknú čarodejnicu menom Nöbinina.

- 133 -


5 De kinderen bedankten kalevipoeg voor zijn hulp en vertrokken terug richting Polen. Maar hoe moesten ze daar zo snel mogelijk geraken? Toen ze de kelder uitkwamen, zagen ze dat Lotte’s vader nog steeds stond te wachten met zijn vliegtoestel. “Jammer genoeg kan ik jullie niet tot in Polen brengen, want mijn vliegtoestel heeft onderhoud nodig, maar ik wel hulp vragen aan een meisje met de naam Nöbinina.

Els nens van agraïr a en Kalevipoeg per la seva ajuda, i van començar el seu camí de tornada. Però com arribar el més ràpid possible a Polònia? Quan els nens van deixar la cova, van trobar-se el pare de la Lotte no havia marxat encara, i estava remanant la seva màquina voladora. “Malauradament, No us puc portar a Polònia perquè la meva màquina voladora no funciona bé. Però puc demanar ajuda a una bonica noia que es diu Nöbinina.

Lapsed tänasid Kalevipoega, soovisid head aega ning asusid tagasiteele. Kuidas aga jõuda võimalikult kiiresti tagasi Poola? Koopast õue astudes nägid lapsed, et Lotte isa polnudki veel lahkunud, vaid putitas oma lennumasinat. „Lapsed, kahjuks ei saa ma teid edasi viia, sest mu lennumasin ei taha hästi töötada. Aga ma kutsun appi ühe toreda tüdruku, Nõianeiu Nöbinina, kes teid kiiremini kui lennuk Poola saab aidata.“

- 134 -


5

I’m sure she can help you." Lotte's father whispered loudly and soon the children saw Nöbinina flying on her broom. When Nöbinina understood that the children were in a hurry, she decided to use her magic powers and sent children to Mr Inkblot’s Academy at the speed of light. Everybody was already waiting for Anna and Jan.

Na pewno wam pomoże.” Tata Lotty wyszeptał coś po estońsku i wkrótce zobaczyli Nöbininę na jej latającej miotle. Kiedy Nöbinina zrozumiała, że dzieci się spieszą, zdecydowała się użyć swych magicznych mocy i wysłać dzieci do Akademii Pana Kleksa prędkością światła. Wszyscy już tam czekali na Annę i Jana.

Som si istý, že Vám bude vedieť pomôcť.” Lottin otec niečo zašepkal a čoskoro deti zbadali Nöbininu na metle. Nöbinina hneď pochopila ako sa deti ponáhľajú, rozhodla sa použiť magické sily a rýchlosťou svetla poslala deti do Akadémie pána Machuľu. Všetci už netrpezlivo čakali na ich príchod.

- 135 -


5 Ik ben er zeker van dat zij jullie kan helpen!” Lotte’s vader fluisterde luid en heel snel kwam Nöbinina aan op haar bezem. Nöbinina begreep dat de kinderen haast hadden. Ze besloot haar magische krachten te gebruiken en zond de kinderen naar Meneer Inkblots academie met de snelheid van het licht. Iedereen was al aan het wachten op Anna en Jan!

Estic segur que ella us podrà ajudar” va dir el pare de la Lotte, i de sobte els nens van veure la Nöbinina volant amb la seva escombra. Quan la Nöbinina va entendre que els nens s’havien d’afanyar, va decidir utilitzar els seus poders màgics i enviar als nens a l’Acadèmia de Mr Inkblot a la velocitat de la llum. Tothom estava esperant l’Anna i en Jan.

Lotte isa vilistas kõrvulukustavalt ning peagi nägid lapsed Nöbinina oma luua seljas tulemas. Teada saanud, et lapsed tuleb kiirelt Poola saada, otsustas Nöbinina kasutada oma võlukunsti ning nõidus lapsed välgukiirusel pan Kleksi akadeemiasse, kus kõik neid juba ootasid.

- 136 -


5

Mr Inkblot started to make the magic drink quickly. At night they went to look for the book monster. When the monster appeared, Mr Inkblot sprayed the magic drink on the monster. As the drink was very strong, the monster fell down and fell sound asleep at once. The children and Mr Inkblot were happy, because children could read books again.

Pan Kleks zaczął szybko warzyć magiczny napój. Nocą wszyscy poszli szukać książkowego potwora. Kiedy go spotkali Pan Kleks wylał miksturę na potwora. Mikstura była bardzo mocna więc potwór upadł i zasnął w jednej chwili. Dzieci i Pan Kleks byli bardzo szczęśliwi, ponieważ dzieci mogły znów czytać książki.

Pán Machuľa sa okamžite pustil do práce a vyrobil magický nápoj. V noci sa vybrali pohľadať knižnú príšeru. Keď sa príšera objavila, pán Machuľa ju postriekal čarovným nápojom. Nápoj bol taký silný, že príšera spadla na zem a ihneď zaspala. Deti a pán Machuľa boli šťastní, pretože mohli znova čítať.

- 137 -


5 Meneer Inkblot maakte heel snel het magische drankje. ‘s Nachts gingen ze op zoek naar het boekenmonster en als het monster verscheen, sprayde Meneer Inkblot het magische drankje over het monster. Het drankje was enorm sterk. Het monster viel neer en sliep onmiddellijk. Iedereen was enorm gelukkig, want vanaf nu konden de kinderen terug boeken lezen.

En Mr Inkblot va començar a fer la beguda màgica ràpidament. A la nit van anar a buscar el monstre dels llibres. Quan el monstre va aparèixer, en Mr Inkblot el va ruixar amb un spray fet de la beguda màgica. Com la beguda era molt forta, els monstre va caure profundament adormit. Els nens i en Mr Inkblot es van posar molt contents, perquè els nens podrien llegir llibres de nou.

Pan Kleks asus kiirelt võlujooki keetma. Öö saabudes mindi koos koletist püüdma. Kui koletis välja ilmus, pritsis pan Kleks teda võlujoogiga. Kuna jook oli saanud väga kange, siis kukkus koletis silmapilk maha ning vajus sügavasse unne. Lapsed ja pan Kleks rõõmustasid, sest nüüd saavad lapsed taas rahulikult raamatuid lugeda.

- 138 -


5

"There is magic in books," explained Mr Inkblot. “Remember, children, today you are just simple readers, but books can open many opportunities to you in your life, use them wisely - today a reader, tomorrow a leader!"

„W książkach jest magia,” wyjaśnił Pan Kleks. „ Pamiętajcie dzieci, teraz jesteście zwykłymi czytelnikami, ale książki otwierają przed wami wiele możliwości, korzystajcie z nich mądrze – dziś czytelnik, jutro lider!”

“V knihách je kúzlo.” - vysvetlil pán Machuľa. “Zapamätajte si deti, dnes ste iba malí čitatelia, ale knihy Vám otvárajú ďalšie možnosti do budúcnosti. Nakladajte s nimi rozumne: Dnes si čitateľ, zajtra líder!”

- 139 -


5 “Er zit magie in boeken”, legde Meneer Inkblot uit. “Vandaag zijn jullie gewoon eenvoudige lezers, maar een boek kan heel wat mogelijkheden in je leven brengen. Gebruik deze mogelijkheden wijs, onthoudt dat goed! Denk hierbij aan de zin: ‘Today a reader, tomorrow a leader!’ ”, vertelde Meneer Inkblot wijs.

“Hi ha màgia dins els llibres,” va dir en Mr Inkblot. “Nens, recordeu, avui sou uns simples lectors, però els llibres ens poden obrir un munt d’oportunitats a la vostra vida, utilitzeu-los de manera sàvia - today a reader, tomorrow a leader!”

„Raamatutes peitub võlu,“ seletas pan Kleks. Pidage meeles, lapsed, et täna olete te vaid lihtsad lugejad, kuid raamatud avavad teie jaoks elus palju võimalusi, kasutage neid targasti - „Täna oled lugeja, homme liider!“

- 140 -


5

- 141 -


5

1

Which names of the characters and places are hidden in these words?

Imiona jakich postaci i miejsc ukryte są wśród tych liter?

Ktoré mená postáv a názvy miest sú ukryté v týchto slovách?

Welke namen van personages en plaatsen zijn verstop in deze woorden?

Quins noms de personatges i llocs estan amagats en aquestes paraules?

Millised tegelaste ja kohtade nimed on peidus neis sõnades?

GEOLEPAVIK JAAKLATÜLIUTEE TOELT ALUSK NANTILL TABREL RUTTA BINAINNÖ

- 142 -


2

5

Here is the recipe of Lotte’s mother’s pancakes with some wrong ingredients. Remove the wrong ingredients from the recipe and make the pancakes at home. • 250 g plain white flour • 1/4 teaspoon of salt • 1/2 teaspoon of pepper • 2 large eggs • 500 ml milk • 100 ml vinegar • 1 teaspoon of sand • Some butter for frying Serve with anything you like: jam, honey, toys, sugar, berries, socks, ice cream, mud etc

Tutaj jest przepis na naleśniki mamy Lotty. Niektóre składniki są złe. Usuń niepotrzemne składniki i zrób w domu te pyszne naleśniki. • 250 g mąki pszennej • 1/4 łyżeczki soli • 1/2 łyżeczki pieprzu • 2 duże jajka • 500 ml mleka • 100 ml octu • 1 łyżeczka piasku • Trochę masła do smażenia Podawaj z czym lubisz – z dżemem, miodem, zabawkami, cukrem, jagodami, skarpetkami, lodami, błotem , itd.

Tu je recept na palacinky od Lottinej mamy s niekoľkými nesprávnymi ingredienciami. Vymaž nesprávne ingrediencie z receptu a priprav si palacinky doma. ● 250 g hladkej bielej múky ● 1/4 čajovej lyžičky soli ● 1/2 čajovej lyžičky čierneho korenia ● 2 veľké vajcia ● 500 ml mlieka ● 100 ml octu ● 1 čajovú lyžičku piesku ● Trošku masla na vyprážanie Podávajte podľa chuti: džem, med, hračky, cukor, lesné plody, ponožky, zmrzlina, blato a pod.

- 143 -


5

2

Hier is het recept voor de pannenkoeken van Lotte’s moeder (met foute ingrediënten). Verwijder de foute ingrediënten van het recept en probeer de pannenkoeken thuis eens uit! • • • • • • • • • •

250 g witte bloem 1/4 theelepel zout 1/2 theelepel peper 2 gote eieren 500 ml melk 100 ml olie 1 theelepel zand een beetje boter om te frituren Dien op met alles wat je lekker vindt: confituur, honing, speelgoed, suiker, bessen, sokken,

ijs, modder,...

Aquesta és la recepta dels pancakes de la mare de la Lotte, però hi ha alguns ingredients equivocats. Quins són els ingredients que no són de la recepta? • • • • • • • • •

250 g de farina 1/4 culleradeta de salt 1/2 culleradeta de pebre 2 ous grossos 500 ml de llet 100 ml de vinagre 1 culleradeta de sorra Una mica de mantega per fregir Servir amb el que més us agradi: melmelada, mel, joguines, sucre, fruits vermells, mitjons, gelat, fang…

Siin on Lotte ema pannkoogiretsept, aga mõnede valede koostisosadega. Eemalda retseptist valed koostisosad ning küpseta pannkooke kodus. • 250 g nisujahu • 1/4 teelusikatäit soola • 1/2 teelusikatäit pipart • 2 suurt muna • 500 ml piima • 100 ml äädikat • 1 teelusikatäis liiva • natuke võid küpsetamiseks Serveeri, millega sulle meeldib: moos, mesi, mänguasjad, suhkur, marjad, sokid, jäätis, muda jne

- 144 -


This book has been completed by Poland Students: Story: Julianna Jaszczuk, students of class 6a and 6b Illustrations: students of classes 4a, 4b and 5 Teachers: Dagmara Jaszczuk, Anna Czuba

Slovakia Students: Story: Illustrations: Teachers:

Dominika Kotuľová, Mária Lešková, Klaudia Kubašiaková Chiara Ľašová, Alexandra Baltovičová, Nina Bavoľárová, Jana Gregová Monika Timková, Eva Javorská, Mária Šuflitová, Danica Hanudeľová, Eva Javorská

Belgium Students: Story: Maya Triana and Judith Desmedt Illustrations: Luna Verheyen, Maartje Conrads, Mirthe Rombouts Teachers: Nele Tegenbos, Hanne Van Looveren, Lut Vermeiren, Tine Mariën, Jana Janssen, Rit Gabriels, Eline Huybrechts, Greet Brosens


Catalonia, Spain Students: Story:

Marina Motjer, Dana Ruiz, Pei-San Qiu, Cèlia Rodríguez, Montserrat Sedano, Joel Garcia, Sibil·la Hormazabal, Evelyn Santos, Eric Monea, Arianna Plamadeala, Laia Escat, Aya Amran.

Illustrations: Teachers:

Àlex Bagudà, Nicola Hrynchuk, Laura Cruset, Daniel Abril, Isaac Masferrer i Arnau Mas.

Delia Barea Valdepeñas, Àngel Villalón Torres

Estonia Students: Story:

Lasse Rihard Sissas, Jarko Ilves, Kregor Kikas, Elysee Martina Morel, Sireliis Viiberg, Stella Kronberg, Berta Elyse Palk, Anna-Grete Kuusik, Annaliisa Rõõm

Illustrations: Deisi Jõõger, Janna Õim, Stella Kronberg, Teachers:

Õnne Kronberg, Tõnis Anton, Aigi Musto, Kaare Lill, Tiina Suumann, Mare Veiderpass

Thank You!



Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.