Usmev mosty 2015 zbornik web by Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar

MOSTY K RODINE

Zborník príspevkov z regionálnych konferencií 2015

10 rokov budovania Mostov k rodine Tímová spolupráca pri sanácii rodiny

Editori: prof.MUDr. Jozef Mikloško, PhD., PhDr. Monika Miklošková, PhD, Mgr. Emília Bezáková, PhD.

Recenzenti: prof.PaeDr. Milan Schavel, PhD., PhDr. Mgr. Pavel Bryndzák, PhD., PhDr. Mária Sobolicová, PhD. ˇ

Obsah

Príhovor /Prof. MUDr. Jozef Mikloško, PhD./ ........................................................................................ 2 Postrehy a skúsenosti z uplatňovania spolupráce v podmienkach Domova na polceste Hniezdo /Mgr. Anna Garanová, Mgr. Martina Spišáková/ ............................................................... 3 Využitie tímovej práce pri riešení problémov s rodinou v kríze /PhDr. Soňa Hlaváčová/ ........................................................................................................... 10 Nabídka aktivit a programů v oblasti problematiky ADHD /Bc. et Mgr. Iva Chlebková/ ..................................................................................................... 18 Formy prevencie a práce s rodinami v Centre pomoci pre rodinu /Mgr. Kristína Kőnigová/ .......................................................................................................... 20 „Úskalia rigidného systému vybraných sociálnych dávok a príspevkov v kontexte SPODaSK“ /Mgr. Karol Langstein/ .............................................................................................................. 22 Sociálna práca v Nízkoprahovom Centre Mak s detským i dospelým klientom /Mária Kloknerová, Beáta Danišová/ ................................................................................... 29 Metóda ART – tréning nahradzovania agresivity iným správaním /Mgr. Robert Sabo, PhD, Jana Šolcová, PhD./ ................................................................... 36 Veľký predvianočný darček /PhDr. Mgr. Eva Riečicová/ ...................................................................................................... 46 Interdisciplinární spolupráce /Věra Bechyňová/ ....................................................................................................................... 50 Stretnutia rodinného kruhu a ich využitie pri práci s rodinou ohrozeného dieťaťa /PhDr. Monika Miklošková, PhD./ ......................................................................................... 59 SPDDD Úsmev ako dar /Predstavenie/ ............................................................................................................................. 73

MOSTY K RODINE 2015 Zborník 2015

Príhovor Súčasná doba prináša so sebou mnoho kríz, ktoré preverujú hodnoty jednotlivcov ale aj spoločnosti. Jednou z tých najdôležitejších je rodina. Nemusíme zdôrazňovať, že každá kríza ohrozuje v prvom rade tých najzraniteľnejších a najslabších: rodiny a deti. Sú to spojené nádoby a nemožno hovoriť o dieťati bez jeho rodiny. Je šťastím, ak môže človek vyrastať v láskyplnej a fungujúcej rodine. Bohužiaľ, mnohé rodiny nedokážu svojim deťom takéto zázemie poskytnúť. Práve ony potrebujú oporu a posilnenie pri vytváraní zdravého prostredia, v ktorom by boli napĺňané všetky potreby ich detí. Aj preto 10.ročník regionálnych konferencií Mosty k rodine niesol názov: „Tímová spolupráca pri sanácii rodiny“. Regionálne konferencie sa konali v troch mestách – Košiciach, Banskej Bystrici, Trnave, a vyvrcholili medzinárodnou konferenciou v Častej-Papierničke. Reagovali na dlhodobo nepriaznivú situáciu rodín na Slovensku. Zdôrazňovali zodpovednosť rodiny i jej blízkych a potrebu spolupráce všetkých zainteresovaných pri sanácii rodiny. Pracovníci úradov práce, mestských úradov a detských domovov sa zhodli, že na efektívnu pomoc rodine v ohrození je nevyhnutná tímová, cielená a efektívna spolupráca nielen s podporným okruhom rodiny - široká rodina, komunita, priatelia, ale aj so zástupcami štátnych organizácií a všetkých zainteresovaných. Všetci potrebujeme odborne zdatných a ľudských partnerov v tíme, aby nám pripomínali, že veci, ktoré robíme, majú zmysel.

Prof. MUDr. Jozef Mikloško, PhD.

MOSTY K RODINE 2015 Postrehy a skúsenosti z uplatňovania spolupráce Zborník 2015 v podmienkach Domova na polceste Hniezdo Mgr. Anna Garanová, Mgr. Martina Spišáková Relevant n.o., Prešov Domov na polceste je zariadenie sociálnych služieb podľa § 27, ods. 1 Zákona č. 448/2008 o sociálnych službách, v ktorom sa poskytuje sociálna služba na určitý čas fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii podľa § 2 ods. 2 písm. a), ktorá nemá zabezpečené ubytovanie po skončení poskytovania sociálnej služby v inom zariadení, po skončení náhradnej starostlivosti alebo po skončení ochrannej výchovy. Domov na polceste Hniezdo v Prešove je takýmto zariadením pre plnoleté dievčatá, ktorého cieľom je zabezpečiť im pomoc pri príprave na samostatný život a zaradenie sa do spoločnosti. Vo väčšine prípadov sa v ňom ocitajú mladé dospelé ženy po skončení ústavnej starostlivosti, ktorá im bola poskytovaná v detskom domove. Príprava na samostatný život nie je jednoduchým procesom. Napriek kvalitnej starostlivosti počas pobytu v ústavnom zariadení sa často stáva, že je potrebná aj následná starostlivosť vo forme sprevádzania, usmernenia, pomoci, podpory... Vyžaduje si to profesionálny prístup, no zároveň empatiu a jednoduchý, no úprimný záujem o život a prežívanie takéhoto človeka. V Hniezde sme začali s prípravou dievčat na samostatný život už pred rokom 2006 formou dobrovoľníckych programov. Postupne, ako sa rozširovala paleta našich skúseností, sme si uvedomovali, že táto práca si vyžaduje nielen plné nasadenie a osobnostné predpoklady, ale hlavne ochotu rozvíjať požadované odborné schopnosti a zručnosti a podieľať sa na spolupráci s ďalšími subjektami, ktoré sú v priamom či nepriamom kontakte s touto cieľovou skupinou. Pritom je nevyhnutné, aby táto spolupráca v konečnom dôsledku priniesla úžitok samotným mladým ženám uľahčením ich vstupu do života či skrátením samotného procesu prípravy. Na základe uvedeného sa naša práca v priebehu posledných 10 rokov rozvinula do pomerne rozsiahlej spolupráce, na ktorej participujú viaceré subjekty. Centrom záujmu je pritom samotný mladý dospelý.

Spolupráca verzus tímová práca „Spolupráca alebo kooperácia je druh sociálnej interakcie a znamená spoločné úsilie zamerané na dosiahnutie prospechu všetkých, ktorí sa na ňom podieľajú.“ (Heywood, 2008). 4

MOSTY K RODINE 2015 „Tímová práca je spôsob organizácie práce založený na spoločnom zapojení, Zborník 2015 vzájomnej spolupráci a zodpovednosti všetkých členov tímu pri plnení stanovených úloh a dosiahnutí vytýčených cieľov.“ (Debnár, 2007). Rozdiel medzi tímovou prácou a spoluprácou vidíme v tom, že pri spolupráci nemusí ísť o skupinu ľudí, ktorá participuje na spoločných cieľoch, ale všetci zainteresovaní sa podieľajú na niečom, čo ich spája a čo im prináša nejaký prospech. Pri tímovej práci ide akoby o vyššiu formu spolupráce, kde je jasne definovaná veľkosť tímu, ktorý má spoločné ciele a spoločnú zodpovednosť za ich naplnenie (Debnár, 2007). V podmienkach Domova na polceste Hniezdo ponímame tímovú prácu vo vnútornej štruktúre zariadenia, na ktorej participujú viaceré osoby – sociálny pracovník, administratívny pracovník, psychológ, psychoterapeut, ergoterapeut, vedúca zariadenia, vzťahová osoba, duchovný pracovník, dobrovoľníci. Tieto pozície sú navzájom úzko späté, pričom platí pravidlo, že jedna osoba musí byť schopná zastávať viacero pozícií, rozvíjať sa profesne i osobnostne. V zmysle spolupráce ide o kooperáciu zariadenia Hniezdo s viacerými subjektmi, ktoré majú primárne odlišnú oblasť zamerania, no zároveň väčší či menší dosah na mladého dospelého. Ide najčastejšie o tieto subjekty: •

detské domovy,

•

domovy na polceste a podobné zariadenia sociálnych služieb,

•

úrady práce, sociálnych vecí a rodiny,

•

lekári,

•

zamestnávatelia,

•

rodina,

•

školy.

Úlohy uvedených jednotlivých subjektov Detské domovy Pomerne veľký vplyv na život a vývin dieťaťa majú detské domovy. Pri práci s mladým dospelým považujeme ešte pred jeho prijatím do domova na polceste za kľúčové poskytnutie komplexných informácií o mladom dospelom. Detské domovy 5

MOSTY K RODINE 2015 by mali klásť dôraz na to, aby nezatajovali Zborník 2015skutočnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť jeho ďalšie pôsobenie a proces prípravy na osamostatnenie sa. Poskytnutá by mala byť celková charakteristika v podobe správ z psychologických vyšetrení, diagnostických záznamov, anamnéz, individuálneho plánu rozvoja osobnosti, ďalšej podpornej dokumentácie...), ale aj popis jeho doterajšieho sociálneho fungovania, zdravotného stavu, úspechov, skúseností, pracovných zručností. Poskytovanie informácií zo strany detských domovov sa má týkať aj toho, aké metódy práce už boli doposiaľ využité, čo bolo účinné pre celkový osobnostný rast dieťaťa a v čom je vhodné, aby sa pokračovalo. Individuálny plán rozvoja osobnosti dieťaťa (ďalej IPRO), ktorého súčasťou je “najmä plán výchovnej práce s dieťaťom a plán sociálnej práce s dieťaťom a jeho rodinou“ (Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, § 55, ods 1) by bola v opačnom prípade zbytočná, často niekoľkoročná práca, ak by sa v nej nepokračovalo po opustení brán detského domova. Tu zdôrazňujeme aj našu zodpovednosť opierať sa o tieto plány a považovať ich za kľúčové pri následnej práci s mladým dospelým. Okrem uvedeného vidíme spoluprácu s detskými domovmi aj v zmysle informácií o biologickej rodine, jej bydlisku, vzťahu s mladým dospelým či úrovne kontaktovania sa s ňou. Ale aj informácie o iných blízkych osobách v živote mladého dospelého. Ďalším dôležitým faktorom v procese osamostatňovania sa je udržiavanie vzťahu s vychovávateľmi v prípade záujmu prijímateľa sociálnej služby. Z našej strany vidíme dôležité okrem nadväzovania na IPRO plány v rámci partnerstva s detskými domovmi pomáhať im v procese prípravy starších detí a mladých dospelých, ktorí sa pripravujú na osamostatnenie sa, napr. distribúciou „DVD sprievodcu nielen pre odchádzajúcich z DeD“, ale aj formou rôznych programov – návštev, víkendových pobytov zameraných na osvojovanie a rozvoj životných zručností, ale aj formou prezentácie Domova na polceste Hniezdo tak, aby pri odchode z detského domova mal mladý dospelý reálnu a jasnú predstavu o mieste svojho ďalšieho pôsobenia. Nám osobne sa osvedčili vstupné pohovory s mladými dospelými na pôde Domova na polceste Hniezdo, kde si mohli priamo pozrieť priestory, zoznámiť sa s ostatnými prijímateľkami i pracovníčkami. Domovy na polceste a podobné zariadenia sociálnych služieb Každé zariadenia sociálnych služieb má svoje vlastné skúsenosti s prácou s mladými dospelými po ukončení náhradnej starostlivosti v detskom domove. Podľa nášho názoru je veľmi prospešné a účinné, ak sa zariadenia navzájom obohacujú o získané poznatky a skúsenosti napr. odovzdávaním know how, alebo informovaním sa o vzájomných aktivitách a ich úspešnosti a tiež aj o metódach práce a ich výsledkoch s prichádzajúcimi alebo odchádzajúcimi mladými dospelými. Vnímame to ako veľmi dôležité pre ich ďalší rozvoj a napredovanie. Prostredníctvom informácií, ktoré je

MOSTY K RODINE 2015 možné poskytnúť so zohľadnením ochrany údajov, môže pracovník využiť Zborník osobných 2015 a nemusí začínať od úplného začiatku. Veľkým prínosom je takáto komunikácia medzi zariadeniami v krízových situáciách, keď prijímateľ sociálnej služby prekonáva náročnú životnú situáciu a vhodná informácia môže jeho život posunúť tým lepším smerom. Podobne vidíme význam aj v zohľadnení už realizovaných IPRO plánov či využívaných metódach práce. Okrem toho je tiež prínosné realizovať v spolupráci s inými zariadeniami rôzne programy či projekty. Ceníme si, že môžeme vytvárať takéto partnerstvá, ktoré prinášajú pozitívne zmeny. Úrady práce, oddelenie služieb pre občana V tejto rovine považujeme za dôležité, aby zo strany úradu bola uplatňovaná väčšia ústretovosť voči mladému dospelému pri vybavovaní rôznych vecí. Niekedy sa zabúda na to, že títo klienti nemajú potrebné zručnosti pri riešení zaevidovania sa ako nezamestnaní, pri riešení dávok či iných príspevkov a je žiaduce, aby pracovníci úradov boli ústretoví a mali dostatočné pochopenie pre takéhoto klienta. Stáva sa, že prístup úradníkov odradí mladých dospelých od vybavovania potrebných náležitostí, čo neraz u nich vedie k vzniku pohľadávok na zdravotnom poistení, alebo prichádzajú o možnosť poradenstva zo strany úradu (nakoľko získavajú status „dobrovoľne nezamestnaného“). Tiež je namieste pochopenie toho, že sú často sprevádzaní pracovníkmi zariadenia, kde im je poskytovaná sociálna služba. Netreba za tým však hľadať nekalé úmysly, ale fakt, že niektoré veci sú v tejto oblasti tak zložité, že bez pomoci skúsenejšej osoby by boli stratení. Zo svojich skúseností z praxe vieme, že sprevádzanie vítajú aj samotní pracovníci úradu a mladí dospelí a že aj toto je jedna z ciest, ako uľahčiť ich vzájomnú komunikáciu a osamostatňovanie sa konkrétneho jednotlivca. Samozrejme sprevádzanie vo všetkých oblastiach sa deje len do určitej doby, pokiaľ je to potrebné a mladý dospelý nie je schopný sám, bez pomoci zariadiť si osobné záležitosti potrebné k bezproblémovému a nekonfliktnému začleneniu sa do spoločnosti. Lekári V priebehu rokov práce s mladými dospelými po skončení ústavnej starostlivosti sme si všimli, že ich vzťah v osobe pacientov voči lekárom a všeobecne voči svojmu zdraviu nie je vždy pozitívny. Na začiatku práce s konkrétnou mladou dospelou ženou v našom zariadení sa snažíme tento vzťah trocha pozmeniť. Robíme to aj tak, že k lekárom ich v prípade potreby sprevádzame, komunikujeme s konkrétnymi lekármi, zaujímame sa o ich zdravotný stav a motivujeme k zmene neprimeraného postoja. Niekedy je potrebné s lekárom konzultovať aj špeciálne potreby mladých žien a niekedy aj ich až nezodpovednosť voči svojmu zdraviu, čo vyplýva z ich minulosti. Práca lekárov je nesmierne dôležitá, pretože potrebujú byť vnímaví na potreby svojich pacientov a aj na tých, ktorí prichádzajú z prostredia ústavného zariadenia so svojou ťaživou minulosťou. Majú špeciálne potreby a je nutné k nim pristupovať s prihliadnutím na túto skutočnosť. Nepríjemnou situáciou,

MOSTY K RODINE 2015 ktorú je tiež potrebné riešiť, je diskriminácia, Zborník 2015s ktorou prichádzajú do kontaktu a aj toto je dôvod, kvôli ktorému svoje zdravie zanedbávajú a odmietajú absolvovať lekárske vyšetrenia. Pre nás je dôležité vhodne poukazovať aj na túto skutočnosť a motivovať k prehodnoteniu neprimeraného postoja. Zamestnávatelia Kľúčovým faktorom pri uplatňovaní sa na otvorenom trhu práce sú zamestnávatelia. Našou snahou je vytvárať vzťahy s potenciálnymi zamestnávateľmi a napomôcť tak prijímateľkám sociálnej služby v našom zariadení začleniť sa do pracovného procesu. Praxou sme získali skúsenosť, že je veľmi ťažké pre mladú rómsku ženu bez potrebného vzdelania a s nízkymi pracovnými zručnosťami zamestnať sa v našom regióne. Z tohto dôvodu odchádzajú do väčších miest a aj do zahraničia, kde sa tým, ktoré naozaj pracovať chcú, podarí zamestnať sa. Zamestnávateľom, ktorí sú ochotní s nami komunikovať, sú vysvetlené špeciálne potreby týchto mladých žien a vzájomným usmerňovaním tak vieme docieliť pozitívny výsledok, aj keď to niekedy trvá dlhšie a je to veľmi individuálne v závislosti od osobnosti mladého človeka a jeho predchádzajúcich životných skúseností a osobnostného nastavenia. Niektorí zamestnávatelia majú negatívne skúsenosti so zamestnávaním “domovákov”, čo je pochopiteľné, pretože niektorí jednotlivci prichádzajú po ukončení ústavnej výchovy s presvedčením, že ich zamestnajú všade a bez problémov, majú nereálne predstavy, po čase jednoducho prestanú chodiť do práce bez vážneho dôvodu, nie sú schopní prijímať konštruktívnu kritiku, nezvládajú konflikty a pod. Preto je veľmi dôležité pokryť aj túto oblasť a komunikovať so zamestnávateľmi aj o špeciálnych potrebách týchto mladých ľudí. Rodina Počas pobytu v detskom domove sa mladý dospelý niekedy dištancuje od svojej rodiny a kontaktovaniu sa s ňou. Napriek tomu v hĺbke svojej duše vníma túžbu stretnúť so svojimi biologickými príbuznými a poznať ich. Myslíme si, že je pre neho dôležité cítiť podporu zo strany pracovníkov a pomoc, ak by sa rozhodol ich vyhľadať a stretnúť sa s nimi. V našom zariadení prikladáme aj tejto stránke v procese osamostatňovania sa dôležitú rolu a povzbudzujeme mladé ženy, ktoré majú záujem stretnúť sa so svojou rodinou, keď sú na to pripravené. Sprevádzame ich k rodine, zabezpečujeme psychologickú a psychoterapeutickú podporu a povzbudzujeme ich k budovaniu a rozvíjaniu svojej identity aj týmto spôsobom. Školy a školské zariadenia Fakt, že sa mladí dospelí stávajú prijímateľmi sociálnej služby, ešte neznamená, že nemôžu študovať a vstupovať do každodenného kontaktu so školským prostredím. Máme skúsenosti v tom, že komunikácia so školou (triednym učiteľom, školským poradcom…) môže byť veľkou pomocou pri zvládaní školských

MOSTY K RODINE 2015 povinností, ale aj vznikajúcich problémov. Často krát vystupujeme ako zákonní Zborník 2015 zástupcovia našich študujúcich mladých žien a riešime v spolupráci so zástupcami školy a školských zariadení a samozrejme so samotnou mladou ženou vzniknuté situácie (napr. šikanovanie, zlyhávanie v plnení školských povinností). No nie sú to len negatívne situácie, ktoré je potrebné komunikovať, je to napr. aj stužkovanie a pod., z čoho sa potom nesmierne tešíme. Tento náš dočasný status môžeme vnímať ako podporu, ale zároveň aj zdravú formu kontroly zároveň. V procese spolupráce s uvedenými subjektmi, inštitúciami a organizáciami hrá neodmysliteľnú úlohu samotný mladý dospelý človek. Pri stanovovaní metód práce, zapájania jednotlivých subjektov do spolupráce, je prioritou zohľadňovať jeho potreby, možnosti, špecifiká a záujmy a uplatňovať tak partnerský a individuálny prístup, ktorý je jedným z hlavných pilierov našej práce. Mladý dospelý by mal mať priestor vyjadriť sa, podať námietky, návrhy. Od sociálneho pracovníka sa vyžaduje, aby mal vzťah k tejto práci a ak je to možné, aby s ním nadviazal vzťah už počas pobytu v detskom domove. Okrem toho by mal byť uplatňovaný princíp, že nie každá pomoc je skutočnou pomocou – inak povedané, niektoré formy práce môžu byť pre mladého dospelého poburujúce, na ktoré často reaguje vzdorovito, ale práve tieto ho napokon môžu niekam skutočne posunúť. To však pochopí neraz až neskôr. Na tomto mieste nie je priestor vymenovať všetky subjekty, s ktorými je niekedy potrebné vstúpiť do spolupráce, pretože táto práca prináša rôzne špecifiká, problémy, obmeny... Vyššie uvedené subjekty však považujeme za kľúčové v procese práce s mladým dospelým po skončení náhradnej starostlivosti. Čo v konečnom dôsledku prináša táto spolupráca? Pre detské domovy - vyššiu efektivitu práce, zmysel vo vynaloženom úsilí, zmysel, že práca, ktorú roky vykonávali, môže byť neskôr zužitkovaná, rozvinutá do ďalšej pomoci, menej napätia v priamej práci s mladým dospelým, ktorý sa pripravuje na samostatný život. Pre zariadenia sociálnych služieb – čím kvalitnejšie podklady o klientovi sa im dostanú, tým efektívnejšia a pružnejšia je ich práca, čo vedie k zvýšeniu kvalitatívnej i kvantitatívnej stránky pomoci mladým dospelým. Pre zamestnávateľov - v konečnom dôsledku vedie k zníženiu fluktuácie, pomoci na obidvoch stranách – zamestnanec (stálosť príjmu, finančné zabezpečenie, získavanie praktických zručností…) – zamestnávateľ (menej práce vynaloženej na prijímanie a zaúčanie nových pracovníkov…), väčšie porozumenie tejto cieľovej skupine. Pre jednotlivca samotného – zníženie vnútorného napätia, kvalitnejšia príprava na samostatný život, kratší čas venovaný príprave na začlenenie sa do spoločnosti. 9

MOSTY K RODINE 2015 Literatúra

Zborník 2015

HEYWOOD, Andrew. Politické ideologie. Překlad Zdeněk Masopust. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2008. ISBN 978-80-7380-137-3. S. 122. Róbert Debnár , 2007. http://www.ipaslovakia.sk/sk/ipa-slovnik/timova-praca Zákon č. 448/2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení Zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Zákon č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

MOSTY K RODINE 2015 Využitie tímovej práce priZborník riešení2015 problémov s rodinou v kríze PhDr. Soňa Hlaváčová Arcidiecézna charita Košice, Charitný dom sv. Alžbety, Bosakova, Košice sona.hlavacova@charita-ke.sk Abstrakt Príspevok sa zaoberá využitím tímovej práce pri riešení problémov v rodine. V súčasnej dobe je spolupráca viacerých odborníkov pri riešení problémov nevyhnutná ale často sa jej nekladie taký dôraz ako by si to situácia vyžadovala. Mnoho odborníkov má pocit, že situáciu s krízovou rodinou zvládne sám, pričom zabúda, že práca s rodinou musí byť multidisciplinárna a to z dôvodu úspešného zvládnutia problému. Cieľom príspevku je poukázať na dôvody zavádzania tímovej práce, na jej prínosy ale aj riziká, ktoré so sebou tímová sociálna práca prináša ako aj poukázať na praktickú skúsenosť tímovej práce s rodinou v zariadení sociálnych služieb. Kľúčové slová: Rodina. Kríza. Tímová práca. Tím. Spolupráca. Abstract This contribution deals with the use of teamwork in solving problems in the family. Nowadays is a collaboration of a number of experts essential in solving problems, but often it does not put emphasis on the collaborations as the situation requires. Many experts feel that the situation with the family can handle the crisis themselves, but they forget, that working with family has to be multidisciplinary due to a successful solution. The aim of the contribution is to point out the reasons for the introduction of teamwork, its benefits but also the risks that come with everything what social teamwork brings and to show the practical experience of teamwork with the family at the social service facilities. Key words: Family. Crisis. Teamwork. Team. Cooperation.

Úvod Mnohé rodiny, ktoré sa ocitnú v kríze, nie sú schopné si problémy riešiť za pomoci iných členov v rodine alebo svojpomocne. Častokrát sa totiž stáva, že rodina žije v ťažkých podmienkach, má zlé rodinné zázemie alebo nemá žiadnu podporu blízkych a okolia, v ktorom žije. Vtedy je nevyhnutná okamžitá pomoc aby sa zabránilo rozpadu rodiny. Pomoc sa najčastejšie začína v rámci krízovej intervencie, ktorá je

MOSTY K RODINE 2015 zameraná na zvládnutie akútneho problému v dobe krízy so snahou minimalizovať Zborník 2015 ohrozenie rodiny. Potrebné je aj objaviť a posilniť schopnosť vyrovnania sa so záťažou tak, aby ich adaptácia posilnila rast a integritu a aby sa predišlo negatívnym deštruktívnym spôsobom riešenia situácie. Pomoc rodine je zameraná na zvládnutie problému snaží sa postihnúť biopsychosociálne väzby a intervenovať v niekoľkých rovinách, čo si vyžaduje podiel spolupráce viacerých odborníkov – sociálny pracovník, psychológ, psychiater, lekár špecialista, sociálna sestra, terénny pracovník, špecializovaný sociálny poradca, právnik, pedagóg a pod. Bežnou stratégiou je prizvanie rodinných príslušníkov, alebo iných pre klienta významných osôb. V podmienkach dnešnej sociálnej práce vykonávanej na Slovensku nie je ešte rozvinutá tímová práca v takých rozmeroch, v akých by bolo ju potrebné vykonávať. Chýba nielen snaha odborníkov ale aj podmienky pre realizáciu tímovej práce – pracovná zaneprázdnenosť riešením iných pracovných povinnosti, preferovanie individuálneho riešenia problému, neakceptovanie ponúkaných riešení iným odborníkom. Je potrebné si uvedomiť, že akákoľvek profesia si vyžaduje spoluprácu iných odborníkov pretože v správne fungujúcom tíme sa znásobuje jeho sila a produktivita práce. Fungujúci tím vždy dokáže viac ako jednotlivec.

1. Tímová práca v sociálnej práci s rodinou Tímová práca je spôsob organizácie práce založený na spoločnom zapojení, vzájomnej spolupráci a zodpovednosti všetkých odborníkov tímu pri plnení stanovených úloh a dosiahnutí vytýčených cieľov v prospech rodiny. Za tím môžeme označiť jasne definovaný celok spolupracujúcich ľudí, v ktorej jednotlivci majú spoločný cieľ a zdieľajú spoločnú zodpovednosť za jeho dosiahnutie. Pracovné činnosti a zručnosti každého člena na seba účelne a plynule nadväzujú. Medzi členmi sú intenzívne vzájomné vzťahy, súdržnosť, spolupráca a tímový duch. Tím má definovanú veľkosť, jasné pravidlá, role a zabezpečuje ucelený proces práce. Využíva skúsenosti členov tímu, zapája ich do spolurozhodovania a preberá zodpovednosť za plnenie dohodnutých úloh. V rámci práce s rodinou je optimálnym tímom pri riešení problému sociálny pracovník špecializovaný sociálny poradca psychológ psychiater zástupca detí (vychovávateľ) pedagóg právnik 12

MOSTY K RODINE 2015 Úlohou sociálneho pracovníka na základe vypracovania sociálnej Zborníkje2015 anamnézy a diagnostiky stanoviť plán sociálnej práce a prizvať odborníkov, ktorí sa budú podieľať na riešení problému rodiny. V prípade potreby zvolá sociálny pracovník špecializovaného sociálneho poradcu za účelom riešenia sociálnej služby rodine. Nevyhnutnou súčasťou je psychológ, ktorý sa zaoberá riešením problémov súvisiaci so psychickým stavom človeka, často funguje aj ako spovedník, ktorý má následne vysloviť radu, ako s daným problémom pokračovať. Ak si to situácia vyžaduje a v rodine je člen, ktorý trpí psychickým ochorením alebo je tam závislosť na návykových látkach, súčasťou tímu je aj psychiater. Psychiater ponúka odbornú pomoc prostredníctvom konkrétnej liečby alebo terapie. V problémových rodinách sa stáva, že situácia v rodine si vyžaduje odobratie deti do bezpečnejšieho prostredia, kde sa im poskytne náhradná starostlivosť ( detský domov, stredisko krízovej intervencie a pod.). Vtedy je do tímu odborníkov prizvaný aj vychovávateľ zariadenia, v ktorom bolo dieťa umiestnené. Ak dieťa je v prostredí s rodičmi a navštevuje školu a jeho správanie môže negatívne ovplyvniť sústredenosť na vyučovanie, prípadne je potrebné upozorniť na možné zmeny správania dieťaťa s cieľom zabrániť ich prehĺbeniu alebo zlému pochopeniu, je prizvaný aj pedagóg. Ak sa rodina ocitla v situácii kde si to vyžaduje riešenie právnych záležitosti – exekúcie bolo by optimálnym riešením mať k dispozícii aj odborníka v oblasti práva. Táto forma spolupráce na Slovensku nie je bežná. Väčšinou sa oslovujú právne bezplatné poradne. Počas mojej praxe sa nestalo, že by bola ochota právnika bezplatne pomôcť a to už vôbec nie byť súčasťou tímu. Riešením však je nadviazanie spolupráce s právnickými fakultami, kde sa študenti pripravujú pre povolanie právnika. 1.1 Dôvody, prínosy a riziká tímovej práce Tímová práca odborníkov v sociálnej oblasti je v súčasnej dobe nevyhnutnou súčasťou pri riešení problémov v rodine a veľakrát pomôže spoločným úsilím nájsť vhodné nastavenie práce s rodinou. Dôvody prečo zaviesť tímovú prácu sú rôzne: •

Snaha o zapojenie všetkých odborníkov do riešenia problémov v prospech rodiny,

•

snaha o minimalizovanie už vzniknutých problémov,

•

snaha o zvýšenie motivácie odborníkov a záujem o vyriešenie problému,

•

snaha o zlepšenie komunikácie medzi odborníkmi,

•

snaha o navrhnúť čo najefektívnejšie riešenia,

•

snaha o pravidelné prehodnotenie situácie,

MOSTY K RODINE 2015 •

snaha o doplnenie nových Zborník 2015 odborníkmi.

postupov

práce

rôznymi

Prínosom tímovej práce je: •

Vedie k lepším výsledkom, pretože umožňuje zapojiť do riešenia úlohy viacej odborníkov rôznych profesií

•

znižuje sa riziko chybných rozhodnutí,

•

zvyšuje motiváciu a umožňuje osobný rast,

•

zlepšuje pripravenosť na prijímanie iných názorov,

•

umožňuje viesť vecné diskusie,

•

problémy sú posudzované z viacerých hľadísk - sú lepšie vyhodnotené, premyslené a záväznejšie,

•

lepšia komunikácia a informovanosť.

Riziká tímovej práce •

ak má tím veľa odborníkov, sú vyššie nároky na čas

•

nekonečné diskusie, ak sa snažia presadiť niektorí dominantní odborníci,

•

existuje riziko zlyhania, ak nie sú stanovené pravidlá v tíme – kto bude tím viesť,

•

existuje riziko nestotožnenia sa s cieľmi.

1.2. Možnosti uplatnenia tímovej práce s rodinou Tímová práca sa môže využiť pri riešení problémov rodiny kdekoľvek v zariadení sociálnych služieb ako je útulok, nocľaháreň, zariadenie núdzového bývania alebo v krízových strediskách či detských domovoch, v nemocniciach ale aj na pôde organizácii, ktoré poskytujú rodinám sociálne poradenstvo. Súčasťou tímovej práce nemusia byť len odborníci ale aj rodina a priatelia. Jednou z možnosti kde sa uplatňuje tímová práca spoločne s rodinou a odborníkmi je stretnutie rodinného kruhu. Je to stretnutie širokej rodiny, všetkých blízkych, podporných osôb a odborníkov v záujme ohrozeného dieťaťa. Je efektívnou súčasťou sociálnej práce s rodinou, modelom práce, ktorý posilňuje rodinné väzby a využíva potenciál širokého príbuzenstva, či iných ľudí spätých so životom dieťaťa.

MOSTY K RODINE 2015 Rodina a jej podporná sieťZborník si spoločne 2015 stanoví plán riešenia problémovej situácie v prospech dieťaťa a prevezme na seba takú časť úloh, akú dokáže zvládnuť. Filozofia Stretnutia rodinného kruhu vychádza z presvedčenia, že rodina a jej podporná sieť pozná svoju situáciu najlepšie, vníma a vidí konkrétne riziká, ale aj možnosti ich riešenia. Dokáže vytvoriť bezpečný plán pre dieťa v jej strede a rozdeliť si úlohy podľa vlastných možností. Zvonku potrebuje často len podnet, povzbudenie, pomoc pri znovu nadviazaní pretrhnutých rodinných vzťahov a vytvorení nových podporných väzieb. Niekoľko rodín umiestnených v zariadeniach Arcidiecéznej charity v Košiciach využilo možnosť realizácie stretnutia rodinného kruhu a za pomoci sledovania plánu a pomoci odborníkov, ktorí doteraz sa rodinám venujú došlo k pozitívnym zmenám v ich životoch. Na základe niekoľkoročnej praxi môžem povedať, že efektívnu tímovú prácu sme v prospech rodín využili nielen v samotnom zariadení Charitného domu sv. Alžbety ale aj v nemocniciach a centrách pre drogovo závislých v pracovnom tíme vedúci zariadenia – sociálny pracovník – sociálna sestra – psychológ a psychiater. Najväčšiu zmenu, ktorú sme vďaka tímovej práci dosiahli s uplatnením rôznych foriem sociálnej práce bola rodina, ktorá už prestala plniť základné úlohy rodiny, prišla o svoje deti a ocitla sa na okraji spoločnosti. V ďalšej kapitole Vám priblížim postup práce s rodinou, ktorá sa dnes stala príkladom pre mnohé rodiny, ktoré to už vzdali a neverili, že ak človek má snahu dosiahne aj nemožné.

2. Príklad dobrej praxe – využitie tímovej práce s rodinou Rodina bola už od dávna prvým a mnohokrát jediným zdrojom podpory ľudí, ktorí sa dostali do problémov. (Matoušek, 2003). Každá rodina je primárnym kontextom ľudskej skúsenosti od kolísky až po hrob. Je to istý druh inštitúcie, ktorá má pre vývoj a život človeka nenahraditeľný význam. Okrem uspokojovania fyzických, psychickým a sociálnych potrieb poskytuje zázemie, potrebné ku spoločenskej sebarealizácii, je zdrojom skúseností a vzorov správania do ďalšieho života človeka. (Fischer, Škoda, 2009). Rodina je vo väčšine prípadov prvým modelom ľudského spolužitia, v ktorých sa dieťa stretáva, formuje jeho vývoj, ovplyvňuje jeho životnú cestu, dieťa v nej nachádza oporu ale zároveň sa učí v rodine budovať si svoju individuálnu odlišnosť. Dieťa je darom predovšetkým pre rodinu, osobitne pre matku, ktorá je prvou vychovávateľkou. V každej rodine by preto mala mať prioritu správna výchova dieťaťa, ktorá tvorí základy pre nadobúdanie mravných ľudských hodnôt a pre ďalší rozvoj osobnosti dieťaťa.

MOSTY K RODINE 2015 Ale čo ak rodina prestane Zborník plniť svoje 2015 funkcie a členovia rodiny sú v nej ohrozené? Je šanca opäť rodinu sanovať a existuje predpokladať, že rodina dokáže plniť svoje úlohy a byť oporou svojim deťom? Áno, je to možné a ja Vám ponúkam príbeh rodiny, ktorá napriek tomu, že sa dostala na úplne dno dnes našla zmysel svojho života. Na začiatku išlo o fungujúcu rodinu, ktorej sa narodilo 5 krásnych detí. Rodičia pracovali aby zabezpečili všetky potreby pre svoje deti. Ale v rodine nastal zlom a obaja rodičia podľahli alkoholu a deti boli z rodiny vyňaté, Štyri z nich sa ocitli v Detskom domove a jedna sa dostala do osobnej náhradnej starostlivosti starej mame. Prvým pokusom ako rodine pomôcť bola sanácia rodiny zo strany Úsmevu ako dar v Košiciach, sanácia pre nespoluprácu bola včasne ukončená. Išlo o prvý pokus tímovej práce UPSVaR Košice – Úsmev ako dar Košice – rodina Rodina prebývala na ulici užívala alkohol a jediným domovom bol pre nich stan umiestnený pred CHD sv. Alžbety a plno slov o tom ako chcú prestať piť. Nepomáhalo poradenstvo, návrh pomoci ani milé slovo. Partneri sa na čas rozišli a každý fungoval samostatne. Po pár mesiacoch navštívili nocľaháreň v Košiciach ale ako to už u ľudí bez domova chodí, lákala ich ulica a opäť odišli preč. Druhým pokusom tímovej práce bola spolupráca Občianskeho združenia Útočište a Arcidiecéznej charity v Košiciach prostredníctvom terénnych pracovníkov a sociálnych pracovníkov zariadenia útulku. Spoločné stretnutie sa skončilo návrhom spolupráce za účelom pomoci rodičom. V tom čase prebiehal už Národný projekt „Podpora deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti“, kde som poskytovala poradenstvo v rodinách s náhradnou starostlivosťou. V rámci práce s rodinou kde bola v náhradnej starostlivosti jedna z dcér rodičov mi dala možnosť sa stretnúť s oboma rodičmi. Dlhé rozhovory o zmysle života a výčitky voči svojim deťom ich nakoniec naštartoval a oni sa rozhodli urobiť prvý krok, ktorý ešte vôbec nič neznamenal. Dlhé pôsobenie na ulici, prespávanie u známych, alkohol a nezamestnanosť nechala na oboch rodičoch značne následky. A tak sa začal boj. Príchod do nocľahárne, podmienka spolupráce s Centrom pre liečbu závislosti v Košiciach, návšteva psychiatra, sedenia na terapiách, užívanie liekov a pravidelná kontrola dychovej skúšky ich neodradila. V tichosti sme sledovali každý deň a čakali čo bude ďalej. V tomto čase prišiel podnet na realizáciu Stretnutia rodinného kruhu pre celú rodinu a my sme neváhali a za krátky čas sa stretnutie uskutočnilo. Bolo náročné najmä pre deti, ktoré stratili akúkoľvek istotu v svojich rodičov, neverili im a dokonca sa báli. To všetko im deti na stretnutí rodinného kruhu povedali. Človek by očakával, že stratia po týchto slovách od svojich detí chuť bojovať. Ale opak bol pravdou. Rodičia začali ešte viac bojovať a plán rodiny, ktorý si sami zostavili plnili na 100%. Vtedy sa začala efektívna spolupráca s DD Uralská kde p. riaditeľka uvítala spoločné stretávanie sa spolu s rodinou s cieľom podpory kontaktu rodičov a deti. V rámci tímovej práce DD Uralská Košice – CHD sv. Alžbety – Úsmev ako dar Košice sme hľadali optimálne riešenia ako pomôcť rodine ako ich spojiť. Veľkým prekvapením všetkých bolo ak sa 16

MOSTY K RODINE 2015 rodičia rozhodli uzavrieť sobáš a ísťZborník príkladom 2015svojim deťom ako manželia a dobrí rodičia. Po pol roku sa v rámci stretnutia rodinného kruhu zrealizovalo hodnotiace stretnutie kde sme sa opäť všetci stretli – deti, rodičia, odborníci a rodinní príslušníci ako aj podporné osoby aby sme zhodnotili vývoj situácie a plnenie plánu rodiny. Stretnutie prinieslo opätovný návrat dôvery deti voči rodičom, utuženie vzťahov a pravidelné stretávanie sa s deťmi a najmä pocit lásky a pochopenia. Dnes prešiel rok a aj napriek mnohým starostiam a problémom, ktoré život rodine priniesol musím konštatovať, že práve vďaka tímovej spolupráce sme dosiahli pre mnohých nemožné. fungujúca rodina – rozpad rodiny – vyňatie deti - ulica tímová práca za účelom pomoci rodine Občianske združenie Útočište terénni pracovníci CHD sv. Alžbety Centrum pre drogovo závislých špecialista psychiater Nocľaháreň CHD sv. Alžbety Košice Úsmev ako dar Košice Útulok CHD sv. Alžbety Košice Národný projekt „Podpora deinštitucionalizácie NS“ Stretnutie rodinného kruhu Detský domov Uralská Košice ÚPSVaR Košice Na základe schémy je naozaj vidieť, že tímová spolupráca pri riešenie problémov rodiny je nevyhnutná. Z praxe viem, že je málokedy uplatniteľná najmä z dôvodu zaneprázdnenosti inštitúcii alebo pocitu zbytočnosti a duplicity práce. Ale príklad tejto rodiny ukazuje, že vôľa všetko zdolá.

Záver V súčasnej dobe mnoho rodín čelí rôznym problémov, ktoré si mnohokrát nedokážu vyriešiť vlastnými silami. Ak problémy trvajú dlhodobo a neriešia sa prehlbuje sa u členov rodiny pasivita a neochota k zmene života. Aj napriek tomu, že naša spoločnosť ponúka široké spektrum rôznej pomoci smerovanej rodinám, dôležitým faktorom je spolupráca pri riešení problémov rodiny. Je potrebné si uvedomiť, že žiadna inštitúcia alebo organizácia, ktorá sa venuje rodine nepokryje sama všetky potreby pre obnovenie rodiny. A práve spôsob organizácie práce, ochota odborníkov a správne nastavenie pravidiel v tímovej práci môže docieliť zmenu života nejednej rodine.

MOSTY K RODINE 2015 Zborník 2015

Literatúra FISCHER, S. – ŠKODA, J.: Sociálni patológie. Praha: Grada publishing a.s., 2009. 224s. ISBN 978-80-247-2781-3. MATOUŠEK,O.: Metódy řízení sociální práce. Praha: Portál, 2003. 380 s. ISBN 978-80736-7502-8 DEBNÁR, R.: Tímová práca [online]. [cit.2015-30-09]. Dostupné na internete: http:// www.ipaslovakia.sk/sk/ipa-slovnik/timova-praca LACA, S.: Rodina ako primárne prostredie spoločnosti [online]. [cit.2015-25-09]. Dostupné na internete: http://www.prohuman.sk/socialna-praca/rodina-akoprimarne-prostredie-v-spolocnosti ÚSMEV AKO DAR. Naše projekty a programy [online]. [cit.2015-25-09]. Dostupné na internete: http://www.usmev.sk/nase-projekty-a-programy/2013-07-16-11-59-04/ stretnutie-rodinneho-kruhu

MOSTY K RODINE 2015 Nabídka aktivit a programů v oblasti Zborník 2015 problematiky ADHD Bc. et Mgr. Iva Chlebková Centrum pro rodinu a sociální péči, Josefská 1, Brno, 602 00, Česká republika iva.chlebkova@crsp.cz Abstrakt ADHD je neurovývojové onemocnění. CRSP v Brně se věnuje práci s rodinami s dětmi se syndromem ADHD, ale také s odborníky, kteří s těmito dětmi pracují. Kľúčové slová: ADHD, hyperaktivita, neklid Centrum pro rodinu a sociální péči v Brně se již od roku 1999 aktivně věnuje práci s rodinami s dětmi s ADHD a již několik let také práci s odborníky, kteří s dětmi s ADHD pracují (učitelé, asistenti pedagoga, vychovatelé, sociální pracovníci, vedoucí kroužků apod.) ADHD je neurovývojové onemocnění, jehož základními symptomy jsou nepozornost, impulzivita a hyperaktivita. Aktuální nabídka zahrnuje následující aktivity a programy: •

V klidu o neklidu - poradna pro rodiče hyperaktivních a neklidných dětí a odborníky, kteří s dětmi s ADHD pracují např. ve škole, v kroužcích aj. Konkrétními tématy může být např. efektivní komunikace s dítětem, porozumění konfliktním situacím a jejich zvládání, motivování dítěte, řešení školních problémů, hravé techniky zapojování dítěte s ADHD do třídního kolektivu, posilování rodičovských kompetencí, seznámení s aktivizačními metodickými pomůckami apod. Více info: http://neklidne-deti.cz/index.php/vklidu-o-neklidu-poradna

•

Háďata - pravidelný pohybový program (1krát týdně) pro rodiče s dětmi ve věku 4–7 let, který je založen na principu pozitivního ovlivňování psychomotorického vývoje dítěte. Více info: http:// neklidne-deti.cz/index.php/hadata

•

SKEENER - program pro hyperaktivní a neklidné děti ve věku 8 až 13 let zaměřený na nácvik soustředěnosti, zvládání negativních emocí (vztek, agrese) a zlepšení komunikace ve skupině. Více info: http:// neklidne-deti.cz/index.php/skeener

MOSTY K RODINE 2015 •

Asistent v rodině - terénní Zborníkforma 2015 podpory dětí s ADHD a jejich rodin; služba je poskytována rodině v jejím přirozeném sociálním prostředí a při činnostech, které konkrétní rodina potřebuje. Více info: http:// neklidne-deti.cz/index.php/asistent-v-rodine-s-ditetem-s-adhd

•

Kurzy o ADHD - nabídka zahrnuje kurzy jak pro rodiče (např. Jak vychovávat dítě s ADHD), tak pro odborníky, kteří s dětmi s ADHD pracují (kurzy jsou akreditované MPSV, např. Úvod do problematiky ADHD; Kazuistický seminář; Praktická doporučení pro práci s dítětem s ADHD). Více info: http://neklidne-deti.cz/index.php/ kurzy-o-adhd

•

Příměstské tábory pro hyperaktivní a neklidné děti - letošním tématem tábora pro děti ve věku 5 až 8 let byla „Cesta kolem světa“, motivem pro starší děti ve věku 9 až 13 let byla hra „Minecraft“. Více info: http://neklidne-deti.cz/index.php/primestske-tabory

Veškeré informace o aktuální nabídce programů uvádíme na webu: www.neklidnedeti.cz a na Facebooku: https://www.facebook.com/ADHDcrspbrno.

MOSTY K RODINE 2015 Formy prevencie a práce sZborník rodinami v Centre pomoci pre rodinu 2015 Mgr. Kristína Kőnigová Centrum pomoci pre rodinu, Štefánikova 46, Trnava Mailový kontakt: cppr@cppr.sk Abstrakt Rodina dnes čelí podhodnocovaniu jej funkcie a diskusiám o tom, čo vlastne rodina je. Pre nás je rodina prioritou, ktorá si zaslúži uznanie, podporu a ochranu. Naša činnosť pozostáva z troch nosných oblastí: poradenstva, práce so svojpomocnými skupinami a vzdelávania v oblasti budovania optimálnych vzťahov a výchovy detí. Kľúčové slová: rodina, poradenstvo, svojpomocné skupiny, pomoc Naším cieľom je ochrana rodiny, ako základnej bunky spoločnosti a prevencia pred jej narušením, alebo oslabením jej funkcie. V dnešnej dobe sme svedkami relativizovania hodnôt a rodina ako hodnota sa tiež pasuje s oslabovaním jej významu. Rodina dnes čelí podhodnocovaniu jej funkcie a diskusiám o tom, čo vlastne rodina je a či má v dnešnej spoločnosti jedinečné privilegované miesto, ktoré jej patrilo v celom vývoji ľudstva. Pre nás je rodina prioritou, ktorá si zaslúži uznanie, podporu a ochranu. Veríme, že zdravé rodiny budú tvoriť zdravú spoločnosť a naopak narúšaním rodín sa narúša celá spoločnosť a stáva sa zraniteľnejšou. Našou činnosťou sa snažíme zachytávať problémy rodín dnešnej spoločnosti a pomáhať im predchádzať. Taktiež chceme reagovať na potreby súčasných rodín a pomáhať im, aby mohli napĺňať svoju jedinečnú funkciu vo výchove budúcich generácií. Myslíme aj na rodiny, ktoré sa pasujú s problémami aj na tie, ktoré majú špeciálne potreby, aby sme aj im pomohli k plnohodnotnému prežívaniu a budovaniu rodinného zázemia pre svoje deti. Naša činnosť pozostáva z troch nosných oblastí. Prvou je poradenstvo a to v oblasti sociálnej, psychologickej, špeciálnopedagogickej, pastorálnej a právnej. Klientom sa venujú odborníci individuálne počas poradenských hodín, ale aj v teréne priamo v rodinách, ktoré navštevujeme. Druhou oblasťou je práca so svojpomocnými skupinami, ktoré sa stretávajú, aby si navzájom pomáhali a vzdelávali sa. V rámci práce s týmito skupinami spomeniem skupinovú aktivitu pre matky s deťmi do troch rokov „Biblia očami detí“ a skupinu „ Otcovia a synovia“, ktorí sa pravidelne stretávajú na športovej aktivite v telocvični, kde majú možnosť spoločne prežívať voľný čas, otcovia so svojimi synmi spoločne aj s chlapcami, ktorý nemajú otcov. 21

MOSTY K RODINE 2015 Treťou oblasťou je vzdelávanie a prevencia. Zariadili sme ClubFAM, kde Zborník 2015 pravidelne pripravujeme tematické stretnutia mladých, detí aj rodičov, tvorivé dielne a klienti si tiež môžu posedieť pri káve alebo čaji. Úspešne sme zrealizovali vzdelávací projekt „Odovzdávanie lásky v rodinách“, kde sme pripravili cyklus ôsmich prednášok pre rodičov a vychovávateľov. Naďalej sa u nás darí projektu Sára, kde obetaví dobrovoľníci z radov študentov, ale i ostatných mladých ľudí pomáhajú rodinám s deťmi priamo u nich doma.

MOSTY K RODINE 2015 „Úskalia rigidného systému vybraných sociálnych dávok a príspevkov v Zborník 2015 kontexte SPODaSK“ Mgr. Karol Langstein vedúci Oddelenia sociálnej a krízovej intervencie MsÚ BB Oddelenie sociálnej a krízovej intervencie Mestského úradu v Banskej Bystrici, Adresa: Ul. Československej armády 26, 97401 Banská Bystrica langstein@misbb.sk Abstrakt Príspevok sa zaoberá problematikou ohrozenia rodín, ktoré sa pri neriešení, nepodchytení problému môžu stať veľkým problémom, nie len pre samotnú ohrozenú rodinu ale aj pre spoločnosť. Poukazujem na to, že náklady pri neriešení môžu spoločnosť finančne zaťažiť niekoľkonásobne viac ako keby boli vytvorené nástroje podpory rodiny, ktorá sa náhle ocitla v núdzi. Ďalším problémom, na ktorý poukazuje príspevok je absentujúcu motiváciu v procese osamostatňovania sa mladých dospelých vo vzťahu k ukončenému vzdelaniu, motiváciu počas pobytu v DeD a následné problémy pri prechode do reálneho života, ktorý si vyžaduje obozretnosť a schopnosť vyhnúť sa nástrahám, ktoré mladí dospelí niekedy nezvládajú. V príspevku je prezentovaný aj návrh zmien, ktoré by mali viesť k zmene, ktorá by mohla zabezpečiť motiváciu a zásluhovosť v systéme. Kľúčové slová: Ohrozená rodina, núdza, deti v detských domovoch, mladí dospelí, proces osamostatnenia sa, zásluhovosť, motivácia. Úvod Možno si poviete prečo autor použil v názve svojho príspevku prívlastok rigidný? Slovo rigidita je synonymom alebo ekvivalentom = tuhosti, nekompromisnosti, nepružnosti, nepoddajnosti, stuhnutosti, odmeraného správania a pod. Na jednej strane je systém nekompromisný - so všetkými dôsledkami, ktoré môžu vzniknúť, odmeraný - čo sa týka jeho vnímania týchto dopadov, a nepružný – čo sa týka predchádzania budúcich možných výdavkov a krízových situácií. Svoj príspevok rozdelím do dvoch častí, z ktorých v prvej sa budem venovať hrozbám, ktoré môžu vzniknúť a ich dôsledkom môže byť až náhradná starostlivosť (ďalej len NS) a odkázanosť na poskytovanie sociálnych služieb, a druhá časť bude venovaná procesu osamostatňovania sa mladého dospelého pred a po ukončení ústavnej starostlivosti v detskom domove. 23

MOSTY K RODINE 2015 Časť prvá

Zborník 2015

Začnem trochu s demografickými údajmi aby sme dostali určitú predstavu o stave obyvateľstva v niektorých vybraných kategóriách, ktoré môžu byť v merite nášho záujmu sledovania dopadov. Súčasná nezamestnanosť v SR predstavuje 12,86% podľa miery nezamestnanosti vypočítanej z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie (UoZ) za mesiac august 2015. Toto percento premenené na počty UoZ predstavuje ku koncu uvedeného mesiaca 346.971 UoZ, z ktorých je disponibilných 305.187 UoZ.1 Celkový počet obyvateľstva SR k decembru 2014 - predstavoval 5.421.349 obyvateľov SR2, takže počet disponibilných UoZ v pomere k počtu obyvateľstva predstavuje …. Podľa vekového rozloženia obyvateľstva k 31.12.2014 predstavoval počet obyvateľov vekovej skupiny od 18 do 62 r. počet 3.526.347 obyvateľov v takzvanej ekonomicky aktívnej skupine obyvateľstva. 3 Samozrejme, že sú to absolútne čísla a pri ich upresňovaní by sme museli brať do úvahy ešte ďalšie aspekty ako je zdravotné postihnutie, iné prekážky (napr. materská a pod.) Poberateľov dávok v hmotnej núdzi a príspevkov v mesiaci august 2015 predstavoval počet 255.087 poberateľov, v rámci percentuálneho zastúpenia jednotlivých skupín poberateľov dávky a príspevkov v hmotnej núdzi v danom období predstavovala dvojica s 1-4 deťmi 17,51% z celkového počtu poberateľov.4 Práve takúto rodinu – teda dvaja dospelí rodičia a dve maloleté deti si uvedieme ako príklad pri popise situácie, ktorá môže nastať. Rodina by mohla bývať v trojizbovom byte a pri strate zamestnania obidvoch rodičov by mohla nastať nasledovná situácia. Nárok rodiny na dávky v hmotnej núdzi a príspevkov (ďalej len DvHNaP) za predpokladu, že deti pravidelne navštevujú školu by predstavoval nasledovný mesačný príjem. Druh dávky a príspevkov DvHN na dve dospelé osoby a 1-4 deti Príspevok na bývanie Prídavok na dieťa ( 2 x 23,52 €) Príspevok na nezaopatrené dieťa ( 2x17,20 € )

MESIAC 160,40 € 89,20 € 47,04 € 34,40 €

SPOLU

331,04 €

1Zdroj:http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2015.html?page_ id=467299 2 Zdroj: http://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/5db07c01-f456-4312-942f-564973bdea4d/ Republika_2014.pdf?MOD=AJPERES 3 Zdroj: http://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/demography/population/indicators/... 4 Zdroj: http://www.upsvar.sk/statistiky/socialne-veci-statistiky/2015.html?page_id=465891

MOSTY K RODINE 2015 Výdavky takejto rodina môžu predstavovať náklady. Zborník nasledovné 2015 VÝDAVOK Nájom za 3 – izbový byt cca. Služby spojené s bývaním (inkaso) 1/12 poplatkov za dane – komunál, byt Strava, hygienické potreby, ošatenie a pod SPOLU bez stravy a pod.

MESIAC 200,00 € 50,00 € 11,50 € ...?... 261,50 €

Ak má rodina zaplatiť svoje mesačné výdavky a nechce sa dostať do kategórie neplatičov, zostane jej pri DvHNaP na mesiac 69,54 € - čo predstavuje 17,385 € / mesiac / osobu v domácnosti a to predstavuje 0,579 € na osobu / deň. Čo myslíte ako bude takáto rodina v prípade, že si nevie zabezpečiť zamestnanie sa konať? Variant je mnoho. Často sa stáva, že si rodina berie pôžičky – samozrejme od „nebankoviek“ a dostáva sa do špirály platobnej neschopnosti, prípadne príde o byt. Pri tomto súčasnom neduhu sa pozastavím. Vo všetkých masovokomunikačných prostriedkoch (televízia, noviny, inzercie, webové portály, reklamy a pod.) sme obklopený množstvom možností požičania si peňazí aj bez ručiteľa. Nastáva otázka : „Kto si môže dovoliť požičiavať peniaze aj societe, ktorá je na DvHNaP?“, „ A prečo ich požičiavajú, keď návratnosť je ohrozená neschopnosťou splácať?“. Požičiavať logicky môže len ten kto na to má disponibilné financie, ktoré si chce úročiť lepšie ako v banke. Zabezpečenie návratnosti sa zrejme dočkajú formou, ak budú vytvárať tlak na politikov zákonodarcov, aby mohli aj z DvHNaP byť uhrádzané dlžné sumy. V tomto momente – ak príjme štát takýto zákon – bude splácať vlastne pôžičky a sankčné úroky štát, lebo on je poskytovateľom DvHNaP. Dúfam, že sa toho nedožijeme a nebudeme súčasťou dlhodobého plánovania zvyšovania zisku špekulantov, ktorí sa tvária, že pomáhajú chudobe. Ďalším riešením pre rodinu by bola výmena 3 – izbového bytu za menší, lebo sa tým znížia náklady a z rozdielu môže rodina aspoň určitý čas lepšie žiť. V prípade, že sa nepodarí rodičom zamestnať – tak si doslova „prejedia“ jednu alebo dve izby. Rozdiel z predaja sa delí odkázanosťou a výsledný počet mesiacov rodina nebude poberať DvHN len príspevky. Takýmto cyklom sa kľudne môže rodina dostať do situácie, že predajú aj posledný typ bývania – garsónku. Pri najhoršej variante ak rodina nemá podporné zdroje - deti nebudú mať vytvorené podmienky na zdravý rast a vývoj – môže im byť nariadená ústavná starostlivosť a rodičia pôjdu do útulku. Náklady štátu sa tak dajú vyjadriť nasledovne. 2 (deti v DeD) + 2 (dospelí v útulku) = 2 x 11 940,00 € (rok/dieťa/DeD)5 + 2 x 1 440 € (rok/ klient/útulok) = 23 880,00 € + 2 880,00 € = 26 760,00 € 5 Zdroj: http://www.upsvar.sk/detske-domovy-a-ine-zariadenia/priemerny-bezny-vydavok-narok-2015.html?page_id=149325

MOSTY K RODINE 2015 Základy štátu na zabezpečenie strostlivosti o takto situovanú rodinu Zborník 2015 predstavujú 26.760,00 € ročne, čo predstavuje sumu 2.230,00 € mesačne. K tomuto sa nedá viac povedať ako to, že ani pri pracujúcich dvoch osobách takýto príjem nedosahuje drvivá väčšina domácností na Slovensku. Samozrejme, že nie je možné z nevýhody robiť výhodu ale bolo by potrebné sa zamyslieť sa nad tým, či nie je vhodnejší variant prevencie a podpory nie len ľudsky výhodnejší ale aj ekonomicky výhodnejší. Tomu sa hovorí - prispôsobovanie legislatívy tak, aby bola širokospektrálne efektívna za predpokladu zachovania zásluhovosti a aktivity dotknutých skupín. Časť druhá V druhej časti sa budem venovať procesu osamostatňovania sa mladých dospelých pred ukončením ústavnej starostlivosti. V tejto časti si dovolím citovať § 49, ods.3) Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý výraznou mierou a jednoznačne popisuje stav v akom by sa mali mladí dospelí nachádzať pri ukončovaní ústavnej starostlivosti - citujem: „Ak ústavná starostlivosť skončí dosiahnutím plnoletosti alebo predĺžením ústavnej starostlivosti do 19 rokov veku, môže mladý dospelý požiadať detský domov o poskytovanie starostlivosti až do jeho osamostatnenia sa, najdlhšie do 25 rokov veku. Osamostatnenie na účely tohto zákona je zabezpečenie si bývania a schopnosť samostatne sa živiť.“ Schopnosť samostatne sa živiť nie je to isté ako schopnosť poberať dávky v hmotnej núdzi a pri tomto musím spomenúť skúsenosti z praxe, keď v niektorých prípadoch sa detské domovy doslova tešia, že im odchádza klient – mladý dospelý, lebo si s ním už nevedia rady. Položme si otázku: „Čo s takýmto problémovým mladým dospelým bude, keď bude odkázaný sám na seba?“. Možno mi dáte za pravdu, že riziko jeho ďalšieho života s „vysačkou - som bezdomovec“ sa blíži priam k istote, že to tak dopadne. V praxi sa stretávame s klientelou, ktorá nemá ani ukončené základné vzdelanie a v takých prípadoch je veľmi ťažké umiestniť takto nevzdelaného človeka na trh práce. Jeho príjem bude adekvátny jeho robote a vzniká riziko, ktoré som popisoval v prvej časti. § 97, pism.c) zákona 305/2005 Z.z. ustanovuje ministerstvu vydať Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý stanovuje výšku vreckového, vecného daru a príspevkov podľa § 66 až 70, −

platný predpis Vyhláška 643/2008 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 305/2005 Z.z. v §-e 8 stanovuje výšku vreckového, vecného daru a príspevkov citujem: 26

MOSTY K RODINE 2015 −

§ 8 Výška vreckového, vecného Zborník 2015 daru a príspevkov

(1) Výška vreckového dieťaťa a mladého dospelého je mesačne a) 8% sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, ak ide o dieťa od 6 rokov do 10 rokov veku, b) 12% sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa,66 ak ide o dieťa od 10 rokov do 15 rokov veku, c) 30% sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa,6 ak ide o dieťa od 15 rokov veku. Deti v detských domovoch (DeD) sú doterajším nárokom na vreckové„za nič“, učené a vychovávané k pasívnemu poberaniu dávky za ničnerobenie. Našim návrhom sledujeme jednak zásluhovosť, motivačnú zložku pre DeD s ktorou sa dá narábať a môže byť stanovená predpisom DeD, zároveň zaznamenávaním v dokumentácií dieťaťa - vieme merať jeho aktivitu alebo apatiu. Zároveň pri vykonávaní daných prác získavajú bežné zručnosti, pri zlepšovaní prospechu je vyšší predpoklad, že úspešne absolvujú daný odbor alebo prípravu na SŠ, VŠ. Návrh zmeny: −

Na základe rozhodnutia riaditeľa /-ky detského domova môže byť dieťaťu alebo mladému dospelému poskytnuté vreckové na základe splnenia stanovenej úlohy, dosiahnutého prospechu, zlepšenia v prospechu, vykonania menších prác alebo iných dohodnutých úloh pre zariadenie,

a) max. do výšky 10 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa,6za jeden mesiac ak ide o dieťa od 10 rokov do 15 rokov veku b) max. do výšky 20 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, 6 za jeden mesiac ak ide o dieťa od 15 rokov veku Nastavenie úlohy a jej splnenie je neoddeliteľnou súčasťou individuálneho plánu rozvoja osobnosti dieťaťa v detskom domove. Ten istý právny predpis stanovuje výšku vreckového, vecného daru a príspevkov podľa § 66 až 70, v rámci ktorého je paušalizované výška príspevku na uľahčenie osamostatnenia sa mladého dospelého = desaťnásobok sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.6

6 § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

MOSTY K RODINE 2015 Výška príspevku na uľahčenie osamostatnenia sa mladého dospelého by mala Zborník 2015 byť odstupňovaná podľa ukončeného stupňa vzdelania prislúchajúcim násobkom sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa nasledovne (návrh): a) mladému dospelému s ukončeným vysokoškolským vzdelaním II. stupňa sa poskytne príspevok na uľahčenie osamostatnenia sa vo výške dvanásťnásobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.6 b) mladému dospelému s ukončeným vysokoškolským vzdelaním I. stupňa sa poskytne príspevok na uľahčenie osamostatnenia sa vo výške deväťnásobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.6 c) mladému dospelému s ukončeným stredoškolským vzdelaním s maturitou sa poskytne príspevok na uľahčenie osamostatnenia sa vo výške sedemnásobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.6 d) mladému dospelému s ukončeným stredoškolským vzdelaním bez maturity sa poskytne príspevok na uľahčenie osamostatnenia sa vo výške päťnásobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.6 e) mladému dospelému s ukončeným základným vzdelaním - všetkých ročníkov základnej škole alebo špeciálnej základnej škole sa poskytne príspevok na uľahčenie osamostatnenia sa vo výške trojnásobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.6 f ) mladému dospelému s neukončeným základným vzdelaním sa poskytne príspevok na uľahčenie osamostatnenia sa vo výške jednonásobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.6 Deti v detských domovoch (DeD) sú doterajším systémom príspevku na osamostatnenie sa len tzv „kasičkou na nohách“ o ktorej všetci vedia ( bývalí „domováci“, nepodarení rodičia, pseudo kamaráti a iní asociáli). Tento príspevok zo štátneho rozpočtu sa míňa v drvivej väčšine svojmu účelu. Preto navrhujeme odstupňovanie príspevku podľa dosiahnutého vzdelania, lebo sa dá predpokladať, že dosiahnutým vzdelaním si jedinec aj väčšmi uvedomí dôležitosť použitia financií na stanovený účel. Zároveň sa stáva motivačným nástrojom na dosiahnutie vyššieho vzdelania ak na to má jednotlivec predpoklady. Čím vyššie a kvalitnejšie je vzdelanie, tým väčšia je šanca uplatnenia sa na trhu práce. V takto ponímanom systéme nie je miesto pre tzv. diskrimináciu, ale pre motiváciu a zásluhovosť, čo je tiež podstatným výchovným vkladom do ich ďalšieho života, v ktorom sa budú musieť spoliehať sami na seba a uvedomovať si, že je rozdiel medzi kvalitou a nekvalitou, aktivitou a neaktivitou atď.

MOSTY K RODINE 2015 Literatúra

Zborník 2015

Zdroj:http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacnestatistiky/2015. html?page_id=467299 Zdroj: http://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/5db07c01-f456-4312-942f564973bdea4d/Republika_2014.pdf?MOD=AJPERES Zdroj: http://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/demography/population/ indicators/… Zdroj: http://www.upsvar.sk/statistiky/socialne-veci-statistiky/2015.html?page_ id=465891 Zdroj: http://www.upsvar.sk/detske-domovy-a-ine-zariadenia/priemerny-beznyvydavok-na-rok-2015.html?page_id=149325 § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

MOSTY K RODINE 2015 Sociálna práca v NízkoprahovomZborník Centre2015 Mak s detským i dospelým klientom Mária Kloknerová, Beáta Danišová Nízkoprahové Centrum Mak, Úsmev ako Dar SPDDD, Coburgová 26, 91702 Trnava kloknerova@usmev.sk, danisovabeata@gmail.com Abstrakt Autorky sa v príspevku venujú priblíženiu súčasnej práce v Nízkoprahovom centre Mak, osobitú pozornosť venujú princípom v nízkoprahovom centre od ktorých sa odráža samotná činnosť tohto Centra. Autorky sa venujú prevažne práci s deťmi a mládežou z Rómskej lokality nachádzajucej sa na ulici Coburgová v Trnave, pričom sociálne poradenstvo poskytujú aj dospelým klientom v tejto oblasti. Autorky sa v príspevku venujú tiež sociálnej práci s rómskou menšinou priamo v komunite, kde je menšina koncentrovaná. V príspevku sa bližšie zaoberajú možnosťami práce s rómskou komunitou, ako aj jej špecifikami. Kľúčové slová: Nízkoprahové centrum, princípy, činnosť, Rómska lokalita.,Rómska komunita, sociálny pracovník, komunitná sociálna práca, marginalizované komunity. „Nemôžeme zmeniť minulosť, ale môžeme zmeniť jej dopad na nás” Virginia Satirová Nízkoprahové centrum Mak bolo organizáciou Úsmev ako dar SPDDD oficiálne založené v roku 2007, v roku 2008 však nastala profesionalizácia v centre Mak a to hlavne prostredníctvom dvoch pozícií vytvorených pre sociálnych poradcov. V tomto období sa začala úzka spolupráca s Trnavským samosprávnym krajom a s mestským úradom v Trnave. Aj vďaka podpore týchto dvoch subjektov funguje centrum Mak i dnes. Sociálny poradcovia v centre Mak vytvárajú v jednej z dvoch miestností centra – v herni , priestor pre pozitívne trávenie voľného času detí a mládeže z Rómskej komunity na Coburgovej ulici. V roku 2012 sme rozšírili činnosti s deťmi o vekovú kategóriu od 7 – 15 rokov, čomu sa naši detskí klienti veľmi potešili. Deťom od 3 - 6 rokov sa aj naďalej snažíme poskytnúť možnosť rozvoja základných zručností pre facilitáciu vstupu do základnej školy. Krúžky so staršími deťmi a s mládežou sú zamerané na rôzne druhy činností od kreatívnej rozvíjajúcej deťom fantáziu ako napr. Tvorenie krátkych divadelných scénok, rôzne spoločenské hry, pohybové aktivity. Sú to však i zaujímavé rozhovory a diskusie utužujúce nielen vzťah medzi pracovníkmi centra a deťmi, ale aj posilňujúce a odhaľujúce samotnú identitu detí hlavne v období adolescencie, kedy sú odpovede na otázku „kto som” tak žiadúce a podstatné pre ďalšie smerovanie jedinca. Aby sme lepšie pochopili 30

MOSTY K RODINE 2015 význam centra Mak v tejto rizikovejZborník oblasti,2015 skúsime si priblížiť princípy, na ktorých toto Nízkoprahové centrum stojí. Nízkoprahové naladenie pracovníkov centra Mak Pracovníci v Centre Mak sa snažia o to, aby boli čo najviac dostupní tým, že klientov neodsudzujú, príjmajú ich, a nemajú príliš veľké očakávania, ktoré klienti objektívne nedokážu plniť. Pracovníci sa snažia o sprostredkovanie ponuky služieb zariadenia. Dôležitou je u detí vnímanie potreby spolubytia, zdieľania a túžby po akceptácii. Voľný vstup a pobyt v zariadení Vstup detí do centra Mak sa oproti minulým rokom zlepšil a to v zmysle jeho nízkoprahovosti, napriek tomu nie je vstup celkom neohraničený. V doobedných hodinách, kedy sú deti staršie ako 6 rokov už zväčša školopovinné, príjmame a pracujeme v centre s deťmi vo veku od 3- 6 rokov. V poobedných hodinách je centrum sprístupnené pre staršie deti, ale z kapacitných dôvodov, máme rozdelené hodiny pre deti od 7-10 rokov, a potom krúžky od 7- 15 rokov, v rámci týchto hodín môžu prísť detí do centra aj v priebehu krúžku a takisto môžu odísť nezávisle na dobe ukončenia krúžku. V tom vnímame našu nízkoprahovosť, samozrejme naďalej budeme pracovať na jej zlepšení. Bezpečie V rámci nášho centra je jednou z našich priorít vytvárať pre detského, ale i dospelého klienta bezpečný priestor, kedy je klient chránený pred škodlivým vplyvom jeho prirodzeného ohrozujúceho prostredia. A takisto vonkajší priestor je „ chránený“ pred rizikovým správaním našich klientov. Pasivita a nečinnosť sú prípustné Tento princíp umožňuje naším klientom byť súčasťou centra, aj napriek jeho odmietaniu zúčastniť sa ponúkaného programu. Deti a dospelí sú iba pozývaný, nie nútení aktivizovať sa v rámci spoločnej činnosti. V prípade nezáujmu môžu klienti využiť iné možnosti centra, alebo len tak spočinúť v našom priestore a oddýchnuť si. Pravidelná dochádzka nie je podmienkou Pravidelná dochádzka nepatrí medzi podmienky nášho centra. Takisto ani členstvo, či iná forma registrácie. Nutnosť pravidelne dochádzky by mohla na našich klientov pôsobiť skôr odstrašujúco a klub by mohli prestať navštevovať. Z tejto skúsenosti vyplýva, že v centre zväčša nevytvárame dlhodobý pravidelný program.

MOSTY K RODINE 2015 Pravidlá

Zborník 2015

Pravidlami, ktoré sme si dohodli spolu s detskými klientmi nášho centra sa snažíme predchádzať konfliktným situáciám. Deti sú dobre oboznámené o systéme pravidiel a v prípade ich porušenia aj stanovených sankcií. Napr. v prípade vulgárneho vyjadrovania v centre deti robia desať drepov, za každé takéto slovo. Poplatky a služby V našom centre nemáme spoplatnené žiadne služby, v prípade, že vnímame u detí nedostatok úcty k materiálu či vybaveniu, prístup k tomu majú následne obmedzený. Zaručená anonymita Klient má možnosť zostať v našom centre v anonymite. K jedným z našich etických princípov patrí v prípade zverejnenia osobných údajov klienta ich ochrana, pracovníci a dobrovoľníci centra Mak sa zaväzujú k tomuto pravidlu. Participácia klientov V rámci tohto princípu sa snažíme motivovať klientov pre aktívne využívanie voľného času a taktiež ich učíme prevziať zodpovednosť za svoje konanie a správanie. Umožňujeme im podieľať sa na výzdobe interiéru, úprave interiéru. ( Šándor. J., 2005) V rámci práce s dospelým klientom , podľa potreby klientov poskytujeme sociálne poradenstvo, ktoré je dôležitou súčasťou našej práce. Sociálna práca je nevyhnutným nástrojom pri riešení problémov rómskych komunít na celom území Slovenska a iných štátoch Európy, kde žijú rómske komunity so značnými sociálnymi problémami. Matoušek a kolektív ( in Matoušek et al, 2003. s.11) definuje sociálnu prácu následovne: “Sociální práce je spoločensko-vědní disciplína i oblast praktickéj činnosti, jejímž cílem je odhalování, vysvětlování, zmírňování a řešení sociálních problémů (např. chudoby, zanedbávání výchovy dětí, diskriminace určitých skupín, delikvence mládeže, nezaměstnanosti). Sociální práca se opíra jednak o rámec spoločenské solidarity, jednak o ideál naplňování individuálního lidského potenciálu. Sociální pracovníci pomáhají jednotlivcům, rodinám, skupinám i komunitám dosáhnout zpúsobilosti k sociálnímu uplatnění nebo ji získat zpět . Kromě toho pomáhají vytvářet pro jejich uplatnění příznivé společenské podmínky. U klientu, kteří se již společensky uplatnit nemohou, podporuje sociální práce co nejdůstojnejší způsob života.” Rómska komunita a celkovo rómska rodina nachádzajúca sa a žijúca v prostredí sociálno-patologických javov sa denne konfrontuje s množstvom problémov. Vo vyššie uvedenej definícii nachádzame mnohé z nich. Nezamestnanosť - častokrát

MOSTY K RODINE 2015 dlhodobá, chudoba, zanedbávanieZborník detí –2015 ktoré je odrazom vlastnej sociálnej deprivácie. Delikvencia ako reakcia chudoby, ale tiež ako odrážajúci sa obraz sociálneho dištancu majoritnej spoločnosti. Sociálni pracovníci by mali mať odborné vzdelanie v odbore sociálna práca a pri práci s rómskou rodinou a celkovo rómskym etnikom by mali predovšetkým poznať históriu, hodnoty a životné stratégie týchto klientov. Vhodnou metódou je terénna sociálna práca, kedy subjekt - sociálny pracovník sa posúva smerom k objektu klientovi, v našom prípade marginalizované rómske komunity, to znamená, že s nimi pracuje v ich prirodzenom prostredí. Ak chceme riešiť sociálne problémy rómskych rodín , je vhodné zamerať sa komplexne na celú ich komunitu. Na terénnu sociálnu prácu tak nadväzuje komunitná sociálna práca. Sociálnu prácu s komunitou môžeme chápať ako „metódu sociálnej práce, ktorá pomáha ľuďom žijúcim na určitom územnom celku pri riešení konkrétnych životných situácii.“ (Levická in Schavel et al.,2008) V súčasnom období je komunitná práca etablovanou metódou sociálnej práce so sociálne vylúčenými, alebo inak povedané sociálne vylúčeným skupinám. Za azda najohrozenejšiu a žiaľ v mnohých ohľadoch už sociálne vylúčenou komunitou na Slovensku je prevažne rómska menšina. Komunitná práca s rómskym etnikom je síce najkomplexnejším, ale zároveň i najnáročnejším súhrnom aktivít zameraných na zlepšovanie situácie Rómov. Takáto práca sa vyznačuje predovšetkým každodenným ako aj cieleným pôsobením vnútri rómskej komunity. V poslednom čase sa ukazuje, že práve komunitná práca založená na individuálnych a aj skupinových metódach sociálnej práce sa môže z dlhodobého časového horizontu najefektívnejším nástrojom, ktorý slúži na zlepšenie životných podmienok Rómov. Za primárny cieľ komunitnej práce je považovaný komunitný rozvoj prostredníctvom zvyšovania osobnej angažovanosti a to so strany členov komunity pri riešení vlastných problémov. (Frk, Lukáč, 2003) Lajčáková (2012) upozorňuje na dôležitosť komplexného prístupu rozvoja marginalizovaných komunít, ktorý vychádza z potreby vytvárania možnosti v kľúčových oblastiach ako je bývanie, vzdelávanie, či zamestnanosť, ale aj komunitná práca. Dôležtié je uvedomiť si, že nepostačuje ak sa zlepšia podmienky len z jednej spomínaných oblastí. Napríklad ak sa zlepší oblasť vzdelávania, no deti stále nemajú možnosť bývať v podmienkach, ktoré môžeme označiť za dôstojné, nemajú prístup k dostatočnej zdravotnej starostlivosti, prípadne ich rodičia nemajú možnosť zamestnať sa. Za podstatu komplexného prístupu považujeme využitie synergického efektu pri pôsobení v daných kľúčových oblastiach. Autori Frk, Lukáč (2003) tvrdia, že v súčasnej dobe, môžeme nájsť v každej komunitnej

MOSTY K RODINE 2015 aktivite i vzdelávacie aspekty. Spoločným cieľom Zborník 2015 týchto aspektov je priniesť žiaduce zmeny pre život ako jednotlivca tak aj celej komunity. Pri práci komunitných pracovníkov sa často krát stretávame so skutočnosťou, že svoju prácu realizujú v rámci aktivít niektorých mimovládnych organizácií. Komunitnú prácu možno považovať za formu komunitného rozvoja, ktorá si stanovuje veľmi všeobecné, avšak nesmierne náročné ciele. Prvotnou pri dosahovaní akejkoľvek zmeny v rómskej komunite je často tvorba, pretváranie individuálnych postojov, názorov, ktoré následne prispievajú k stagnácii rozvoja takejto komunity. Ide najmä o negatívny prístup k vzdelávaniu, zdraviu, ale k životospráve a využívaniu voľného času či už detí, alebo aj rómskej mládeže. Sociálny pracovník pracuje v rámci komunitnej sociálnej práce súčasne aj so skupinou, ale i s jednotlivcom, z tohto dôvodu pracuje s metódami skupinovej a individuálnej sociálnej práce. S týmito metódami sa snaží docieliť: •

Medziľudské a medziskupinové vzťahy

•

Objaviť a motivovať iniciatívu jednotlivcov a skupín pre prácu s komunitou a v komunite

•

Asistovať pri zmene životných podmienok a životného prostredia v komunite

•

poznať pohľad na sociálne potreby a problémy v komunite, hľadať možnosti redukcie, nápravy i pomoci a tým vyvolávať sociálnu participáciu a aktivitu občanov

•

zapojiť ochotných a schopných jednotlivcov do sociálnych aktivít, pričom cieľom je realizovať vopred stanovené sociálne opatrenia. (Tokárová et al., 2007)

Tretí sektor a mimovládne organizácie môžu byť taktiež pomocou a východiskom pre klienta v sociálnej práci. V rámci tretieho sektora pracujeme aj my v našom občianskom združení Úsmev ako dar, pod ktoré ako Nízkoprahové centrum na Coburgovej ulici v Trnave patríme. Za absolútne nevyhnutné však pokladáme aktívnu participáciu našich Rómskych klientov, s ktorými pracujeme na riešení ich problémov. Pozitívne vzory z ich vlastných radov sú nepostrádateľné. V partnerstvách s pro-rómskymi mimovládnymi inštitúciami, školami, miestnou arcidiecéznou charitou, súkromnými darcami a verejnou správou smerujeme k zlepšeniu ich životnej situácie. Našou hlavnou činnosťou v rámci práce s dospelým a detským klientom v tejto komunite je: •

V rámci práce s detským klientom, ktorú pokladáme za nevyhnutnú, poskytujeme deťom priestor v našom centre, kde v určených časoch 34

MOSTY K RODINE 2015 prebiehajú krúžky,Zborník kde deti pozitívne trávia svoj voľný čas spolu 2015 s nami, pripravujeme pre nich množstvo aktivít, vďaka ktorým s nimi nadväzujeme a udržiavame priateľské vzťahy. Práve priateľský a podporný vzťah pokladáme za kľúč k možnosti motivácie našich klientov k pozitívnej zmene v ich životoch. •

Súčasťou našej práce je podpora sebaúcty a sebahodnotenia, pomocou začleňujúcich a sebarozvojových aktivít pre deti a dospelých(napr. vystupovanie na námestí počas verejných podujatí, účasť na poznávacích výletoch v rámci SR, účasť na športových podujatiach pre deti, komunitná spoločná práca – príprava vianočných ozdôb)

•

Podpora zamestnateľnosti a rovností šancí ( poradenstvo- hľadanie práce, koučing v rámci podpory sebazamestnania- hranie rolí, vzdelávanie, osveta),

•

Podpora identity ( rozvoj jazyka, kultúry a občianskych aktivít Rómov, ).

•

Podpora duchovného rozvoja klienta ( pravidelne organizujeme duchovné stretnutia pre dospelých klientov za spolupráce s miestnym pátrom).

•

Sprevádzanie , facilitácia, sociálne poradenstvo v náročných životných situáciách nášho klienta ( domáce násilie, smrťv rodine, zdravotné problémy, závislosti v rodine, výchovné problémy, problémy vo vzťahoch v rodine, kde využívame aj techniky a koncept psychoterapeutického smeru Virginie Satirovej – založenom práve na práci s rodinnou).

Literatúra Bittnerová, D. - Moravcová, M. 2011. Etnické komunity. Integrace – komunita. Praha: Fakulta humanitních studií, Univerzita Karlova, 2011. 359 s. ISBN 978-80.87398913-5. Kolthof, W. – Lukáč, M. 2003. Zlepšenie podmienok pre vstup mladých Rómov na trh práce, SK 0002.01 a grantová úloha VEGA č. 1/0457/03. Kvalita ţivota – kvalitou sociálnej práce a vzdelávania dospelých. In: Základné východiská komunitnej práce s rómskou menšinou. Prvé vydanie. Prešov: Občianske zdruţenie potenciál, 2003. 3338 s. ISBN 80-969073-0-1. Levická, J. 2008. Na ceste za klientom. Druhé vydanie. Trnava: Oliva, 2008. 283 s. ISBN 978-80-89332-03-8. 35

MOSTY K RODINE 2015 ŠANDOR, Juraj. etal . 2005. Nízkoprahové programy Zborník 2015 pre deti a mládež,Nadácia mládeže Slovenska, Bratislava, 127 s, ISBN: 80-969348-0-5 Tokárová, A. a kol. 2009. Sociálna práca: Kapitoly z dejín, teórie a metodiky sociálnej práce. Štvrté vydanie. Prešov: filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 2009. 572 s. ISBN 978-80-89295-16-6.

MOSTY K RODINE 2015 Metóda ART – tréning nahradzovania Zborník 2015agresivity iným správaním Mgr. Robert Sabo, PhD. Katedra elementárnej a predškolskej pedagogiky Univerzita Mateja Bela, Pedagogická fakulta v Banskej Bystrici, Ružová ulica 13, 974 01 Banská Bystrica robert.sabo@umb.sk Jana Šolcová, PhD. Katedra sociálnej práce, Univerzita Mateja Bela, Pedagogická fakulta v Banskej Bystrici, Ružová ulica 13, 974 01 Banská Bystrica jana.solcova@umb.sk Abstrakt Príspevok venuje pozornosť metóde ART (Aggression Replacement Training) a predstavuje jej cieľ a význam. Zameriava sa na vysvetlenie jej multimodálneho charakteru a možnosti jej aplikácie na Slovensku. Cieľom metódy ART je podporiť u účastníkov tréningov prosociálne správanie. Metóda sa vo výskumoch popisuje ako efektívny nástroj práce s deťmi a mládežou (rôzneho veku), s cieľom redukovať ich problémové správanie a naopak podporiť ich prosociálne správanie. Kľúčové slová: správanie, deti a mládež, prosociálnosť, agresivita Úvod Metóda ART (Aggression Replacement Training) pochádza pôvodne z USA, bola vyvíjaná 15 rokov profesorom Arnoldom P. Goldsteinom. Metóda sa vo výskumoch popisuje ako efektívny nástroj práce s deťmi a mládežou (rôzneho veku), s cieľom redukovať ich problémové správanie a naopak podporiť ich prosociálne správanie. Metóda je v niektorých krajinách uplatňovaná aj pri práci s ďalšími cieľovými skupinami, u ktorých je riziko problémového správania sa súvisiace s interpersonálnymi, ako aj intrapersonálnymi problémovými situáciami. Cieľom nášho príspevku je predstaviť cieľ a význam tejto metódy, vysvetliť jej multimodálny charakter a možnosti jej aplikácie na Slovensku.Metóda je na Slovensku v sociálnej oblasti a v školstve uvedená, momentálne prebieha formulácia stratégie udržateľnosti a ďalšieho rozvoja v pracovnej skupine zostavenej z certifikovaných ART lektorov. Metóda sa odporúča používať vo všetkých typoch a stupňoch škôl, v zariadeniach a organizáciách realizujúcich opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí, v zariadeniach sociálnych služieb pre ľudí s mentálnym postihnutím, v inštitúciách psychiatrickej 37

MOSTY K RODINE 2015 starostlivosti a tiež v ústavoch pre výkon trestu odňatia slobody. Pozitívne dopady má Zborník 2015 zvlášť na mladých ľudí a deti, ktorí sú často vznetlivé až agresívne, nevyspytateľné, ľahko manipulovateľné, neschopné ovládať svoje emócie, ale aj pre deti utiahnuté, strániace sa kontaktu s druhými. Kolektívom sú tieto deti často odmietané, čím dlhodobo zažívajú sociálne vylúčenie. S autoritami sú často v konflikte, kritizované, trestané alebo sú prehliadané a nedocenené. Stáva sa tiež, že sú tak kamarátmi, ako aj dospelými rôznym spôsobom zneužívané a neraz na vlastnej koži zažívajú násilie. Keďže zostávajú nepochopené a nedostatočne podporované v sociálne žiaducom správaní, nevedia sa vymaniť z uzavretého kruhu negatívnych interakcií s okolím. Program je teda vhodný napr. pre deti žijúce mimo svojej biologickej rodiny, deti z rodín v kríze, deti ohrozené správaním rodičov, deti zo sociálne vylúčených komunít, deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (Fudaly 2015, www.navrat. sk) Cieľ a východiská metódy ART Cieľom metódy ART je podporiť u účastníkov tréningov prosociálne správanie. Podporou tzv. sociálnych kompetencií je možné eliminovať, resp. nahrádzať neprimerané prejavy v správaní. Sociálne kompetencie Švec (používa výraz sociálne spôsobnosti) delí do skupín (2008, s. 235): -

konverzačné (odpovedanie na otázky, korektné prerušovanie a pod.),

priateľské (spoločné skupinkové aktivity, poskytnutie pomoci a pod.),

špeciálno-situačné (prijímanie kritiky, odolávanie skupinovému tlaku a pod.),

riešiace sociálne problémy ( kolektívne vyjednávanie, riešenie sporu, dosahovanie konsenzu a pod.) a iné medziosobné spôsobnosti

Nižšie popíšeme štruktúru tréningu, z ktorej vyplýva, že široko chápaný koncept tzv. sociálnych kompetencií v metóde ART predstavuje okrem tréningu konkrétnych sociálnych zručností aj tréning sociálnej percepcie, stratégií riešenia konfliktov, regulácie hnevu, ako prirodzenej emócie a morálneho zvažovania a konania. Autori adaptovanej verzie metódy ART v Nórsku hovoria, že „osoba preukazuje sociálne kompetencie, keď on/ona v daných sociálnych situáciách s veľkou pravdepodobnosťou dosiahne vlastné ciele spôsobom, ktorý uchová základné práva partnera, uspokojí vyslovene kultúrou stanovené pravidlá a nepísané normy správania, ktoré vedú k pozitívnej reputácii u iných“ (Gundersen, Moynahan 2003 in Gundersen, Finne, Olsen 2008, s. 9).

MOSTY K RODINE 2015 Zásadné východiská metódy ART nachádzame okrem iných, najmä v teórii sociálneho Zborník 2015 učenia podľa Banduru a teoretického konceptu štádií morálneho vývinu podľa Kohlberga. Bandura teóriu učenia obohatil o dve základné tvrdenia (Hall, Lindzey 1997, s 428): 1. Ľudia môžu premyslieť a regulovať svoje správanie. 2. Mnohé stránky osobnostného fungovania zahrnujú interakciu človeka s ostatnými ľuďmi. Interakčnú sociokognitívnu teóriu sformuloval, aby vysvetlil komplikované vzájomné vzťahy medzi prostredím, aktivitou a myslením. Kľúčovým východiskom teórie je myšlienka, že svoje vlastné normy správania si vytvárame na základe pozorovania modelov správania u iných, napr. rodičov, učiteľov, rovesníkov, úplne cudzích ľudí a vo vzájomnej interakcii spätne na nich zároveň vplývame. Naše vlastné myslenie a správanie sa mení v nikdy nekončiacom kolobehu týchto interakcií. Metóda AART je postavená na poznatku, že tréning pozostávajúci z pozorovania a vlastného aktívneho prehrávania situácií s využitím sociálnych kompetencií umožňuje zvnútornenie primeraných reakcií a zároveň má podstatný potenciál meniť i reakcie nášho okolia. Bandura a jeho nasledovníci sa pri výskumoch opierali a opierajú najmä o nasledovné princípy (Bertrand 1998, s. 122): „vzájomný vplyv základných faktorov, zástupné učenie, symbolická reprezentácia, vnímanie svojej vlastnej efektivity, autoregulácia a vytváranie modelov“. Podstatným prvkom je v ART-e (Adapted Aggression Replacement Training) oceňovanie a pochvala, ktorá účastníkov tréningu motivuje využívať sociálne kompetencie aj v prirodzenom prostredí, v bežných interakciách so svojím okolím. Sebahodnotenie a spätná väzba od ostatných (trénerov i účastníkov tréningu) sú zameraná na oceňovanie primeraných prejavov a reakcií. Pomáhajú pri prenose sociálnych kompetencií do „reálneho“ sveta. Primeraná spätná väzba a sebareflexia umožňujú účastníkom skupiny nahliadnuť a „uvedomovať si významné rysy svojich vzťahov a správania“ (Yalom 1999, s. 67). Tento aspekt sociálneho učenia je zvlášť využívaný v rámci cyklu regulácie hnevu. Yalom (ibid, s. 70) upozorňuje aj na rovinu tzv. „motivačného náhľadu“, keď účastníci pri podobných tréningoch môžu zistiť čo vo vzťahu k iným robia a prečo. Tomu napomáhajú aj „domáce“ úlohy, ktoré sú súčasťou tréningu. ART nie je terapeutická metóda, ale v značnej miere vychádza aj z klasickej psychoterapie a poznatkov rôznych terapeutických smerov. Pozitívna spätná väzba je to, čo v našej kultúre nemá svoje stabilné miesto. Primeraná, poctivá, spontánna, konkrétna pochvala vyjadruje náš záujem, pozitívny vzťah k druhej osobe. Koncept morálnych štádií podľa Kohlberga (významne rozvinul a obohatil Piagetove práce v tejto problematike) je ďalším významným teoretickým konštruktom, z ktorého metóda AART vychádza. Na základe dlhodobých pozorovaní sformuloval model 3-och úrovní morálneho vývinu, každé s dvomi špecifickými štádiami. Na

MOSTY K RODINE 2015 sklonku života svoj koncept mierneZborník upravil,2015 ale uvedieme jeho kompletnú podobu. A) Prekonvenčná úroveň – štádium 1: orientácia na poslušnosť a vyhýbanie sa trestu a štádium 2: individulaizmus, účelovosť, vzájomnosť, usilovanie o odmenu a ocenenie. B) Konvenčná úroveň – štádium 3: orientácia na vzájomné vzťahy, sociálnu zhodu a dohodu, vzájomná prispôsobivosť a štádium 4: orientácia na zákon a poriadok, rešpektovanie spoločenského poriadku. C) Postkonvenčná úroveň – štádium 5: orientácia na legálnu spoločenskú zmluvu a na rešpektovanie práv jednotlivca a štádium 6: orientácia na všeobecné (univerzálne) etické princípy a vlastné svedomie (Vacek 2008). Dôležité je poznanie, že prechod jednotlivými štádiami má svoje zákonitosti avšak rýchlosť a konečný „výsledok“ sa líši od človeka k človeku. Sociálnokultúrne, etnické, či rozdiely v pohlaví nemajú vplyv na model, ktorý Kohlberg opísal. Zároveň však upozornil, že „mnoho jedincov nikdy nedosiahne postkonvenčnú mravnú úroveň (tvrdil, že túto dosiahne len 25% Američanov)“ (Oravcová 2010, s. 69). Taktiež neplatí, že aj keď už dosiahnem určité štádium, automaticky vždy a za každých okolností uvažujem a konám podľa tohto štádia. Niekedy sa štádiá prelínajú a dokonca v špecifických situáciách môže jedinec zmýšľať a konať podľa nižších úrovní morálneho vývinu (bližšie o kritických poznámkach k Kohlbergovmu konceptu pozri napr. Vacek 2008). Pre ART je okrem samotnej teórie dôležitý a inšpirujúci spôsob, ako Kohlberg jednotlivé štádiá identifikovala a popísal. S účastníkmi jeho výskumov riešil tzv. morálne dilemy, ktoré sú podstatnou súčasťou komponentu morálneho zvažovania v metóde ART. V metóde ART sa však používa mierne zjednodušený model štádií morálneho vývinu podľa Gibbs-a, kde sú definované 4 a „prvé dve sa označujú ako nezrelé a povrchné zvažovanie, pokým tretie e štvrté sú považované za zrelé a hlboké zvažovanie“ (Gundersen, Finne, Olsen 2008, s. 106). Moderná pedagogika reflektuje otázky morálky a vo vyspelých krajinách sa tzv. morálnej výchove pripisuje značný význam. Dôležitosť morálneho vývinu a morálnej výchovy deklaruje aj slovenský systém výchovy a vzdelávania. Morálna výchova je jednou z viacerých priorít slovenského kurikula. Okrem kľúčových tzv. sociálnych komunikačných kompetencií definovaných v Štátnom vzdelávacom programe sa min. na deklaratívnej úrovni tento fakt odráža v existencii samostatného predmetu etická výchova, ktorý je „v štátnom kurikule Slovenskej republiky rozpracovaný v troch úrovniach: pre primárne, nižšie sekundárne a vyššie sekundárne vzdelávanie.“ (Valica, Fridrichová, Kaliský a kol. 2011, s. 76). Otáznou však ostáva úroveň profesijných kompetencií a zvlášť špecifických sociálnych a komunikačných kompetencií samotných pedagogických a odborných zamestnancov v systéme výchovy a vzdelávania, ako aj ďalších oblastiach naznačených v úvode príspevku. Multimodálny charakter metódy ART Metóda ART je tréningom sociálnych kompetencií, pozostáva z troch multimodálnych komponentov. Základom multimodálneho charakteru metódy ART sú tri na seba nadväzujúce komponenty: 40

MOSTY K RODINE 2015 1. Tréning sociálnychZborník zručností – je to špecifický tréning zameraný 2015 na posilňovanie pozitívneho správania sa. 2. Tréning ovládania hnevu- zámerom tréningu je zameranie sa na emócie. 3. Morálne zvažovanie, rozhodovanie – ide o zvyšovaniu zodpovedných rozhodovaní sa v zmysle vnímania perspektívy druhého a morálnych hodnôt. Tréning prostredníctvom metódy ART pozostáva z 30 tréningových hodín, každému komponentu sa venuje 10 stretnutí skupiny, v rozmedzí 1 hodina týždenne. Spolu tvoria tieto tri komponenty príklad aplikovania sociálnej kompetencie nasledujúcim spôsobom: Aplikácia osvojenej sociálnej kompetencie u jednotlivca, prebieha v daných sociálnych situáciách spôsobom, ktorý sleduje nielen vlastné ciele jednotlivca ale aj ciele spoločnosti (prostredia), ktorého je súčasťou. Pri uplatňovaní sociálnej kompetencie v inter a intrapersonálnych interakciách sú zachované vlastné a partnerove základné práva, kultúra a normy spoločnosti, uznávané pravidlá správania sa. Táto aplikácia sociálnych kompetencií môže v konečnom dôsledku viesť k budovaniu a získaniu pozitívnej reputácii u iných. (Gundersen, Finne, Olsen, 2008). Podstatným prvkom je, že v rámci tréningu sa oceňovania a povzbudzovania pri posilňovaní aj najmenších pokrokov vedúcich k sociálne želateľnému konaniu a zadávanie individuálnych „domácich úloh“ podporujúcich uplatňovanie trénovanej zručnosti v reálnych životných situáciách detí (Fudal,P., www.navrat.sk). Tréning prebieha v skupinách s počtom 4-8 účastníkov, ale veľkosť skupiny sa môže meniť. Zvyčajne sú to dvaja tréneri (hlavný tréner a spolutréner). Hlavný tréner vedie tréning, kým spolutréner sa včlení do skupiny a má zodpovednosť za vybrané časti tréningu. Ďalší účastníci tvoria priemer vo vzťahu k problémovému správaniu. Je teda dobré mať v skupine nielen deti s problémových správaním, ale aj deti, ktoré majú s týmto typom správania menší problém a žiadny problém. Zabezpečíme tým sociálne učenie sa od pozitívnejších foriem správania sa. Súčasťou skupiny môžu byť aj hostia. Hostia sú aktívne zapojení do diania skupiny, získavajú rolu účastníka. (Gundersen, Finne, Olsen, 2008) Na vedenie tréningu metódu ART je potrebné primerané vzdelanie a absolvovanie kurzu ART trénera. Kurz prebieha formou 3 stretnutí, špecifikovaných na osvojenie teórie (2 dni), nácvik tréningových hodín metódou ART (5 dní) a absolvovanie praktickej skúšky (2 dni). Podmienkou získania certifikátu ART trénera je okrem absolvovania kurzu aj ukončenie tréningovej skupiny s vybranou cieľovou skupinou, ktorú odvedie kandidát na ART trénera vo dvojici s ďalším kandidátom na ART trénera. Jedno zo stretnutí sa uskutoční za účasti supervízora (certifikovaného ART trénera).

MOSTY K RODINE 2015 Komponent Tréning sociálnych zručností Zborník 2015 Komponent je špecifický tým, že sa hravou, interaktívnou a nácvikovou formou rozvíjajú sociálne a komunikačné zručnosti detí a tým sa zvyšuje ich schopnosť prosociálneho správania, čo následne prináša pozitívne zmeny v reakciách okolia na ich osobu. Takáto pozitívna odozva na osobu dieťaťa či mladého človeka vedie následne k posilňovaniu a generalizovaniu vhodného a spoločensky akceptovaného správania. Jadrom tréningu sociálnych zručností je 10 vybraných sociálnych zručností (McGinnis a Goldstein, 1984), ktoré sú vyberané zo 40 sociálnych zručností určených pre materské škôlky, 60 sociálnych zručností určených pre nižší stupeň základných škôl a 50 sociálnych zručností pre vyšší stupeň základných škôl/stredné školy a dospelých. Pred tréningom si tréneri zmapujú zručnosti účastníkov a to formou triangulácie. Účastníci (deti a mladí) si formou škálovania sami účastníci sami ohodnotia zručnosti, ktoré sú im ponúknuté a/alebo, ktoré už bežne využívajú. Hodnotenie týchto zručností prebehne aj zo strany ich rodičov (či iných osôb zabezpečujúcich starostlivosť a výchovu) a učiteľov. Toto mapovanie slúži na rozhodovanie sa o tom ktorú zručnosť vybrať pre trénovanie. (Gundersen, Moyahan, 2006) Účelom tohto komponentu je tréning a opakovanie sociálnej zručnosti prostredníctvom rôznych nácvikov v rolových situáciách. Úlohou účastníkov je skúšať tieto zručnosti aj v prirodzenom prostredí. Prostredníctvom získania rozvoja zručností sa dávajú účastníkom viaceré alternatívy správania sa a konania. Je posilňovaná schopnosť zvoliť si správne správanie sa v rôznych situáciách, s ktorými sa účastník stretáva. (Gundersen, Finne, Olsen, 2008) Komponent Tréning kontroly/regulácie hnevu Tento komponent je zameraný na schopnosť účastníkov kontrolovať svoj hnev. Hnev je braný, ako prirodzená emócia, ktorá nie je považovaná za niečo negatívne. Keď hnev dosiahne úroveň agresivity, teda bráni nám prijať normálne uzávery v aktuálnej situácii a vedie k zámernému poškodzovaniu iných má negatívny a dysfunkčný charakter. Tento komponent pozostáva tiež z 10 tréningov a v protiklade s tréningom sociálnych zručností sú jednotlivé stretnutia vedené tematicky a s vopred určeným postupom a obsahom stretnutí. Každý tréning kontroly hnevu stavia na predchádzajúcom tréningu sociálnych zručností, pretože sa opiera aj o sociálne zručnosti, ktoré boli nacvičené. Jednotlivé témy tréningov vychádzajú z Cyklu kontroly hnevu pôvodne vypracovaným Goldsteinom (1998) a upraveným Stromgrenom, Moynahanom (2005), neskôr Gundersenom (2006) až postupne Gundersen, Finne, Olsenovou v roku 2015.

MOSTY K RODINE 2015 Komponent morálneho zvažovaniaZborník 2015 Tréning morálneho zvažovania prebieha, ako diskusná skupina, kde účastníci trénujú argumentáciu rôznych názorov a počúvanie názorov iných. Cieľom je stimulovať účastníkov k zvyšovaniu zodpovedných rozhodovaní v zmysle vnímania perspektívy druhého a morálnych hodnôt uplatňovaných v spoločnosti. Morálka zahrňuje porozumenie a premýšľanie nad tým čo je správne a čo nesprávne. V tomto komponente sa však reflektuje aj skutočnosť toho, že to ako rozmýšľame ovplyvňuje aj to, ako konáme! Morálne rozhodovanie je vo veľkej miere intuitívny a často nevedomý proces. (Hollin, 2004) V tomto procese je veľmi dôležité aby tréneri reflektovali skutočnosť, že osoby vykazujúce problémové správanie majú oneskorený vývin na škále, ktorá meria schopnosti morálneho hodnotenia. Taktiež, že pri reakciách využívame automatické emocionálne reakcie, kognitívne prekrúcania právd, rôzne myšlienkové chyby (bagatelizovanie, obviňovanie iných a i.). (Gundersen, Finne, Olsen, 2008) V tréningoch sa reflektuje aj reálne štádium morálneho zvažovania účastníka (štádium 1 Prekonvenčná morálka, štádium 2 Konvenčná morálka a i.) Morálne zvažovanie tvorí hodnotový komponent v tréningu ART. Stavia na tom, že nie je dôležité vedieť iba zopakovať, čo je správne a nesprávne, ale taktiež rozumieť a vedieť odôvodniť voľbu nášho správania sa. Viaceré štúdie ukazujú, že mnoho mladých ľudí s problémovým správaním má nezrelý až oneskorený vývin schopnosti robiť morálne rozhodnutia. (Barringa, Morrison, 2000) Aplikácia metódy AART na Slovensku V roku 2014 Návrat, o.z. v spolupráci s Diakonhjemmet University College (DHR) v nórskom Sandnes priniesol metódu ART na Slovensko. Za pomoci pracovníkov Návratu a ich externých spolupracovníkov, ktorí hovoria po nórsky (Tatiany Ivanickej, Lenky Dvornákovej a Kataríny Zjavkovej), sa podarilo preložiť manuál pre trénerov a prvé prezentácie do slovenčiny a na prelome januára a februára 2014 sa stretli prví účastníci kurzu v Mojmírovciach. Kurz viedli dve lektorky z Nórska. Vyškolilo sa 21 trénerov a tréneriek, ktorí pracujú s deťmi a mládežou, a to či už v neziskových organizáciách, školách, detských domovoch či pri voľnočasových aktivitách v rôznych častiach Slovenska. Ďalšími cieľmi implementácie metódy ART bola priama práca s deťmi s využitím programu ART, položenie základov pre zavedenie metódy na Slovensku a odvedenie tréningov s ôsmimi detskými skupinami, ktorých členmi sú aj deti v riziku ohrozenia. Vyškolených 21 ART trénerov, zavádzalo počas roku 2015 metódu do škôl a iných organizácií (napr. nízkoprahové a krízové centrá) v rôznych regiónoch Slovenska. V Prešove „Tréning ART“ pilotne realizovali na ZŠ Važecká počas mesiacov marec-jún 43

MOSTY K RODINE 2015 2014. ART-ovú skupinu tvorili siedmiZborník žiaci 6.ročníka. Stretávali sme sa 2x týždenne na 2015 1.vyučovacej hodine. Prostredníctvom diskusií a nácviku v simulovaných situáciách trénovali: - ako začať rozhovor s inými, ako sa predstaviť, dať kompliment či požiadať o pomoc, ako vedieť počúvať druhých a uvedomovať si svoje pocity, či ako sa ospravedlniť a odmeniť sa; - ako spoznať čo nás nahnevá a čo sa deje v našom tele počas hnevu, ako iní poznajú, že sa hneváme, ako môžeme zvládnuť svoj hnev a získať čas aby sme konali uvážlivejšie a nie agresívne; - ako sa rozhodovať a zaujať postoje v rôznych životných situáciách, ako rešpektovať názory iných a zároveň nebáť sa vyjadriť vlastný názor. Pred odchodom na letné prázdniny sa samotných členov ART skupiny ako aj ich pedagógov opýtali na celkové dojmy z realizácie programu a jeho prínos pre fungovanie žiakov v bežných situáciách. Učiteľky zapojených žiakov skonštatovali, že „u niektorých žiakov zaznamenali pozitívne zmeny napríklad v oblasti komunikácie (vie povedať svoj názor, zaujať postoj) a v oblasti rovesníckych vzťahov (lepšie reaguje na iných spolužiakov, je menej výbušný, nevyvoláva bitky). Tiež si myslia, že „by bolo vhodné realizovať tento program práve u takých žiakov, u ktorých boli spozorované problémy v správaní“. Viacerí členovia skupiny zhodnotili, že „vďaka tréningom ART sa naučili ukontrolovať svoj hnev a tak lepšie zvládnuť náročnejšie situácie najmä v rovesníckych a súrodeneckých vzťahoch.“ Veľmi pozitívne oceňovali atmosféru, ktorá bola na stretnutiach, hranie hier, užitočnosť týchto stretnutí pre ich život a niektoré typy aktivít (rolové hry, riešenie morálnych dilém). (Peter Fudaly, www.navrat.sk) V rámci Slovenska fungovalo niekoľko ďalších tréningových skupín, v rámci ktorých sme reflektovali viaceré prínosy. ART- trénerky Zuzka a Janka zo ZŠ Narnia v Banskej Bystrici do svojich tréningových skupín zapojili aj deti s Aspergerovým syndrómom napísali nám: „.. vyzerá to tak (aj podľa spätnej väzby rodičov a detí), že na niektorých to malo veľmi pozitívny vplyv...“ (Zuzana Brhlíková a Janka Macková) V Prešove boli odvedené 2 skupiny s dospelými ženami z Domu na pol ceste. Účastníčky ocenila to, že sa niekto venoval ich problémom, a že sa na veci mohli pozrieť aj inak. Zo zariadenia je momentálne po ďalšom tréningu veľký dopyt tréningov. V rámci morálneho komponetu ART tréneri A. Molčanová a P. Fudaly vypracovali špecifické dilemy pre ženy v podobnej situácii. Úspešnosť tréningov sme zaznamenali aj v práci s deťmi žijúcimi v detských domovoch. Tréner M. Murár s trénerkou O. Martinkovou odviedli skupinku detí a v súčasnosti reflektovali, že i po ukončení v deťoch zostávajú ukotvené viaceré sociálne zručnosti, či nadobudnuté morálne hodnoty. O. Martinková „deti sa hrali na ihrisku. Naši dvaja 44

MOSTY K RODINE 2015 súrodenci, ktorí sú veľmi konfliktní ma veľmi 2015 prekvapili. Keď Klára podkopla pri fotbale Zborník nohu Petrovi, vedela som že bude krik a bitka. Peter sa pri dvíhaní sa zo zeme pozrel na mňa, napadlo ma že mu pripomeniem z ARTu lusknutie (ktoré symbolizuje jeden z krokov v tréningu). Peter súhlasne prikývol luskol si a na moje prekvapenie prišiel za Klárou a povedal jej: Klára, chcem Ti odpustiť a nehádať sa s tebou...“ V tejto skupine zaznamenali ešte niekoľko úspechov súvisiacich s morálnym rozhodovaním sa detí a mladých o tom ako sa zachovať v rôznych situáciách (krádež, klamstvo ai.) Niekoľko tréningov sa podarilo počas rokov 2014-2016 zrealizovať aj na pôde vysokej školy. R.Sabo a J. Šolcová odviedli niekoľko skupín študentiek a študentov z rôznych študijných odborov. U viacerých študentov a študentiek došlo nielen k získaniu a rozvoju sociálnych zručnosti ale aj k posunu stupňa morálneho zvažovania. V súčasnosti prebieha vyhodnocovanie získaných dát pred a po test dotazníkov. V rámci Slovenska je zozbieraných niekoľko ďalších kvalitatívne získaných informácií o prínosoch metódy ART pre účastníkov tréningu, ako i pre ľudí ktorí sú bežnou súčasťou života účastníkov tréningu. Veríme, že tieto prínosy a pozitívne zistenia sa budú i naďalej môcť prezentovať odbornej i laickej verejnosti. Záver V súčasnosti prebiehajú na podporu udržateľnosti a rozvoja metódy ART Slovensko rôzne aktivity, ktoré majú osvetový charakter. Veríme, že čím viac ľudí sa o metóde dozvie tým, viac ľudí dostane šancu prejsť týmto tréningom a metóda tak postupne nadobudne svoju hodnotu a význam. Garantom metódy ART Slovensko je oz Návrat, spolu s ART trénermi na Slovensku pripravuje spustenie ďalšieho kurzu pre záujemcov, preklad a tvorbu novej publikácie a metodických pomôcok. V rámci Slovenska pôsobí v rôznych mestách niekoľko ART trénerov a ART tréneriek, ktorí venujú svoj čas a energiu pre jednu z prospešných aktivít pre deti, mládež a dospelých za účelom skvalitniť a zlepšiť možnosti ich života. Literatúra BARRINGA A., MORRISON E., GIBBS, J. (2000) Moral cognition: Explain the gender difference in antisocial behavior. Merril-Palmer Quartely, 2000. BERTRAND Y. (1998) Soudobé teorie vzdělávání. Praha, Portál. ISBN 80-7178-216-5. GOLDSTEIN A. P., GLICK B., GIBBS J. C. (1998) Agression replacement trainig. A comprehensive intervention for agressive youth. Champaign, III. Resaarch Press, 1998. GUNDERSEN, K. FINNE, J., OLSEN, T. M. (2008) ART metóda pre tréning sociálnych 45

MOSTY K RODINE 2015 kompetencií. Sandnes: Diakonhjemet Høgskole Zborník 2015 Rogaland. Séria č. 5, revidované vydanie. ISBN 82-91046-07-7. GUNDERSEN K., MOYNAHAN L. (2005) Nettverk og Sosial Kompetanse. Oslo: Gyldendal Akademisk. 2005. HALL C.S., LINDZEY G. (1997) Psychológia osobnosti. Bratislava, MEDIA TRADE spol. s r. o., Slovenské pedagogické nakladateľstvo. ISBN 80-08-00994-2. HOLLIN,C.R. (2004) The cognitive-behavioral context. In: new Perspectives on agression replacement training. Chichester: John Wiley and Sons, 2004. ORAVCOVÁ, J. (2010) Vývinová psychológia. Banská Bystrica, Pedagogická fakulta UMB v Banskej Bystrici. ISBN 978-80-8083-937-6. ŠVEC Š. (2008) Anglicko-slovenský lexikón pedagogiky a andragogiky. Bratislava, IRIS. ISBN 978-80-89256-21-1. VACEK P. (2008) Rozvoj morálního vědomí žáků. Praha, Portál. ISBN 978-80-7367386-4. YALOM I.D. (1999) Teorie a praxe skupinové psychoterapie. Hradec Králové, KONFRONTACE. ISBN 80-86088-05-7. www.navrat.sk

MOSTY K RODINE 2015 Veľký predvianočný Zborník 2015darček PhDr. Mgr. Eva Riečicová – externá doktorandka Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbeby, n. o. evariecicova@gmail.com Abstrakt Na začiatku bola 14 členná rodina v kríze, otec detí bol odsúdený na trest odňatia slobody, matka ostala sama na 12 detí. Orgán SPODaSK dostal hlásenie o krízovej situácii v rodine. Pracovníci oddelenia SPODaSK vytvorili podpornú sieť spolupracujúcich organizácií, jednotlivcov a ukázali rodine cestu. Rodičovskú zodpovednosť neprevzal štát, ale rodina, ktorá potrebovala nasmerovanie a pomoc. Na základe vzájomnej spolupráce všetkých zainteresovaných vznikla situácia, že sa rodina nemusela rozdeliť. Kľúčové slová: rodina, tímová spolupráca, kooperácia organizácii, plánovanie sociálnej práce Od roku 2004 som viedla tím na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany a po viac ako 10-tich rokoch som po dohode prešla na pozíciu vedúcej oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Súčasne som doktorandkou na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Hoci by sa očakávalo, že môj príspevok bude mať odborný charakter, som presvedčená, že sociálna práca je v prvom rade práca s ľuďmi, ktorá im má pomôcť pri riešení ich životných situácii. Z tohto dôvodu si dovolím porozprávať vám jeden z príbehov našich klientov. Predpokladám, že moji kolegovia riešia takéto situácie na celom Slovensku. Na začiatku príbehu bola 14 členná rodina v kríze, ktorá mala deti od najmenšieho batoľaťa po 14 ½ ročnú slečnu. Otca detí, ktorý nebol uvedený pri všetkých deťoch v rodných listoch ,zatkli a bol odsúdený na trest odňatia slobody na 6 mesiacov. Doma zostala matka s 12-timi deťmi. Rodina žije v nájomnej mestskej bytovke, ktorú jej obyvatelia zdevastovali. Odstránili sociálne zariadenia, povybíjali okná, odstránili rozvody, neplatením elektriny boli odpojení. Niektorí z nich boli odsúdení za odbery načierno. Priestor pred bytovým domom bol doslova smetiskom, ktoré vytvorili prinášaním neporiadku samotní obyvatelia. Rodina mala k dispozícii len jednu miestnosť pre všetkých členov rodiny o veľkosti cca 30 m2. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately dostal hlásenie o krízovej situácii v rodine. Napriek tomu, že pracovníci oblasť pravidelne monitorovali, rómska komunita fungovala tak, že ako dokázali v niektorých momentoch spolu držať 47

MOSTY K RODINE 2015 a pomáhať si, rovnako si dokázali robiť aj veľmi Zborník 2015 zle a vzájomne sa chodili udávať. Pracovníci sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zistili, že otca rodiny vzali do výkonu trestu odňatia slobody a matka starostlivosť o deti nezvládala, pretože na všetko bola sama. Na začiatku všetko vyzeralo bezútešne. Ako keď sedíte nad puzzle a nie a nie dať jednotlivé dieliky na to správne miesto. Z rodinného puzzle vypadol dielik OTEC a tým sa začala rozpadať celá rodina. Hrozilo, že krátko pred Vianocami bude musieť byť umiestnených 12 detí. Umiestniť toľko detí v prvom rade znamená veľké nešťastie z pohľadu rozpadu rodiny. 12 detí je veľká súrodenecká skupina a predstavuje vysoké nároky pri ich umiestnení do detského domova hoci aj na krátky čas. 12 detí, kde hrozilo, že ak sa nezmobilizuje rodina za pomoci impulzu zvonku, tak rodičovskú zodpovednosť v budúcnosti prevezme štát. V danom prípade by to nevyriešila sama ani rodina, ale ani pracovníci oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorí sú tu preto, aby rodine ukázali cestu. Rodina sa musí rozhodnúť, či po nej chce kráčať. Bolo viac ako potrebné vytvoriť tím. Na začiatku to bol základný tím zložený z rodiny, oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, samosprávy, detskej lekárky, polície. Postupne sa otvárali nové a nové možnosti, nabaľovala sa spolupráca ďalších a ďalších subjektov, resp. ich organizačných zložiek. Pracovníci oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately spolu s detskou lekárkou navštívili oblasť, v ktorej rodina žila. Pri svojej návšteve zmapovali aj situáciu v iných rodinách. Najväčším nedostatkom v tejto rodine bol nezodpovedný prístup matky k povinnému očkovaniu maloletých detí a dodržiavaniu pokynov lekárky. Po tom, čo bol písomný kontakt nahradený osobným, tak situácia v rodine sa zmenila v tom, že matka sa nemohla vyhovárať na lekárku. Vedela, že pracovníci oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sú s ňou v intenzívnom kontakte a vymieňajú si vzájomne informácie. Najmladšie deti boli riadne zaočkované. Pri starších deťoch prestala matka zneužívať údajnú chorobnosť detí na vynechávanie školskej dochádzky. Svoju rolu v príbehu rodiny zohrala aj škola, ktorá monitorovala školskú dochádzku detí. Telefonicky, aj písomne informovala úrad o akýchkoľvek vymeškaniach zo strany detí, či už išlo o ospravedlnené, či neospravedlnené absencie. Len jedno z detí z tohto príbehu bolo nepoučiteľné a skončilo v reedukačnom centre, ale až po návrate otca k rodine. Pracovníci samosprávy pomohli s vybavením rodných listov, zabezpečením ďalšej bytovej jednotky (miestnosti), susediacej s tou pôvodnou, chodili súčinne na spoločné šetrenia rovnako ako aj príslušníci polície. Ďalším nedostatkom, ktorý v počiatku zimy bol v rodine bolo chýbajúce drevo na 48

MOSTY K RODINE 2015 kúrenie. Práve toto rodina potrebovala. Deti hoci v jednej miestnosti, potrebovali prečkať Zborník 2015 v poriadku zimu. Rodina vedela, že kde otec ako hlava rodiny drevo zaobstarával za prijateľnú sumu, ale matka nemala finančné prostriedky na to, aby ho zakúpila a ani možnosti ako ho dopraviť. Pracovníci oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately oslovili cirkev z dôvodu možnej finančnej zbierky na tento účel. Po vyzbieraní 200 euro objednali drevo u dodávateľa a zabezpečili jeho dovoz pri bytový dom. Starší chlapci matke pomohli s jeho uskladnením. Dreva bolo dosť na celú zimu. Napriek tomu, že cesta do cieľa bola ešte dlhá a kľukatá, predsa len v zmysle hesla „Kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody“ sme sa snažili nájsť spôsob ako deti nechať pri matke. Blížil sa čas Vianoc. Pre tých 12 detí a v predvianočnom čase sme si nevedeli dosť dobre predstaviť, že by tým 12-tim deťom bolo lepšie v akomkoľvek aj tom najlepšom detskom domove bez ich mamy, ktorá mala problém so zabezpečením riadnej starostlivosti, ale určite mala vôľu a svoje deti ľúbila. Napriek takmer každodennej kontrole zo strany pracovníkov úradu, nesťažovala sa, snažila sa. Hygienické štandardy neboli na ukážkovej úrovni, no podstatne sa zlepšili nielen čo sa týka hygieny domácnosti, ale aj detí. Peniaze boli práve tým, čo mohlo situáciu rodiny načas vyriešiť. Keďže nie všetky deti mali určené otcovstvo, tak bolo potrebné riešiť aj to, aby následne bolo určené výživné a v prípade ako je tento by matka pri neplnení si vyživovacej povinnosti otca mohla uplatniť nárok na výplatu formou náhradného výživného. Taktiež sme preverili možnosti jednorázového príspevku od samosprávy a prehodnotenie dávky v hmotnej núdzi. Niekedy zatracované, inokedy velebené sociálne siete. V našom prípade konkrétne Facebook zohral svoju pozitívnu úlohu. Jednoduchou prosbou o pomoc pri riešení situácie rodiny sa nám od neznámych darcov podarilo dať dohromady oblečenie pre deti rôzneho veku a základné kuchynské vybavenie, čo bolo veľkým prínosom v riešení situácie rodiny. Prípad viac ako zamotaný. Rodiny v krízovej životnej situácii majú nárok na dotáciu štátu v maximálnej výške 800 euro v prípade, ak nemajú dlh voči samospráve. Avšak v tomto prípade mali. Išlo však o veľa. O osud 12 detí, preto riešenie, ktoré všetci zúčastnení vymysleli bolo viac ako šalamúnske. Matka dostala dávky v hmotnej núdzi a vyplatila dlh mestu za nájomné v byte, ktoré jej potom mohlo poskytnúť jednorázový príspevok vo výške 100 euro a mohlo potvrdiť, že v danej chvíli rodina nemá voči samospráve dlh. Svoju veľmi dôležitú úlohu splnili aj pracovníci ministerstva, ktorí vzhľadom na vážnu situáciu reagovali veľmi rýchlo a dotácia 800 euro síce prišla tesne po Vianociach: Predsa len 400 euro na zvyšné chýbajúce oblečenie, ktoré sme nemali od darcov a 400 euro na potraviny boli maximálne veľkým bonusom, ktorý rodine veľmi pomohol.

MOSTY K RODINE 2015 Za približne 400 euro z dotácie Ministerstva Zborník 2015práce, sociálnych vecí a rodiny SR pracovníci oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a samosprávy nakúpili potrebné potraviny v medzi vianočnom čase. Na nákup mali k dispozícii len 2 dni (28. – 29. 12.), aby vynaložené finančné prostriedky aj riadne vyúčtovali. Potraviny rodine postupne vydávali podľa potreby vždy raz za 2-3 dni. Nakúpili potraviny na krátku spotrebu, ktorú rodina dostala v prvej fáze na oslavu konca roku - koláče, chlieb, tvaroh, kurča, vajcia a tiež aj mnohé trvanlivé potraviny - cestoviny, trvanlivé mlieko, čaje, zemiaky, múku, polievky, paštéty, Granko, džemy, ktoré sa dali pri varení kombinovať a dokázali zasýtiť. S pomocou vzájomnej spolupráce viacerých organizácii sme vytvorili skladačku, vďaka ktorej sa rodina nemusela rozdeliť. Rodičovskú zodpovednosť neprevzal štát, ale rodičia, ktorí potrebovali pomoc. ... a dobrá vec sa podarila. Ani v tom najkrajšom a najlepšom detskom domove by deťom nebolo tak dobre ako pri ich mame. Očká najmladších detí hovorili za všetko. Na Vianoce mali síce len to, čo sa podarilo zabezpečiť, nemali síce hojnosť sviatočného stola ako býva v mnohých iných rodinách, ale mali seba. Skromne, v teple, v dvoch miestnostiach s vetvičkami jedličky strávili vianočné sviatky doma. Ako povedala vtedy moja kolegyňa: „Tie deti zostanú na Vianoce doma, aj keby som im mala ísť guláš variť.“ A našťastie sa podarilo situáciu udržať aj po Vianociach. Rodina bola zaradená do priorít v rámci vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a svoju prácu v nej odviedol úrad, aj akreditovaný subjekt, ktorý matku detí učil lepšie hospodáriť a udržiavať hygienu.

MOSTY K RODINE 2015 Interdisciplinární spolupráce Zborník 2015 Věra Bechyňová STŘEP - České centrum pro sanaci rodiny, z. ú.

Co to je sanace rodiny? Jak se k ní vztahuje interdisciplinární spolupráce? Proč máme spolupracovat, když bylo doposud možné pracovat individuální sociální prací s rodinou? S těmito a dalšími otázkami se potýkají sociální pracovnice v Čechách i na Slovensku. Sanace rodiny Syndrom CAN a jeho dopady na psychosociální vývoj dítěte lze efektivně řešit interdisciplinární spoluprací všech složek systému, do jejichž kompetencí jmenovaný syndrom spadá. V zájmu dítěte se syndromem CAN je zastavit to, co mu ubližuje a ohrožuje ho, zajistit jeho bezpečí, postupné uzdravování dítěte a celého rodinného systému. Proto je třeba kromě jiných činností (např. trestně právních úkonů) v neposlední řadě přistoupit k sanaci rodiny dítěte a vhodně volit interdisciplinární tým odborníků, kteří ji budou realizovat. Sanace rodiny není druh sociální služby (sanace rodiny často je používána jako synonymum pro sociálně aktivizační služby pro rodiny s dětmi, k čemuž pravděpodobně vede zažitá zkratka SAS), ani metoda sociální práce. Sanaci rodiny lze uchopit jako (Bechyňová, Konvičková 2008) kordinovaný soubor činností sociálně-právní ochrany, sociálních služeb a dalších opatření a programů, které jsou poskytované a/nebo ukládané převážně rodičům dítěte a dítěti, ohroženému na sociálním, biologickém/zdravotním a psychologickém vývoji. K řešení sy CAN nelze přistoupit jinak, než jmenovaným způsobem. Činnosti sanace rodiny jsou vždy realizovány interdisciplinárním týmem ve spolupráci s dítětem (je-li to možné vzhledem k jeho věku a rozumovým schopnostem) a jeho rodinou. Činnosti sanace rodiny se v praxi cyklicky opakují v čase, mají svou obsahovou (např. zdravotní, sociálně-terapeutické, psychologické či pedagogické postupy, metody sociální práce) i procesní strukturu - cíl, vyhodnocení, plán, realizaci, monitoring a vyhodnocování. Cílem sanace rodiny je předcházet, zmírnit nebo eliminovat míru rizik v ohrožení dítěte a poskytnout rodičům i dítěti přiměřenou pomoc/intervenci k zajištění bezpečí dítěte a je-li to možné, k zachování celé rodiny. Konkrétně se jedná o činnosti (např. posílení rodičovských dovedností, zplnomocnění dítěte, změna sociálních dovedností) směřující k odvrácení možnosti odebrání dítěte mimo rodinu (tj. sanace 51

MOSTY K RODINE 2015 jako prevence umístění dítěte), nebo k realizaci Zborník 2015 změn v rodině a smysluplných kontaktů dítěte s rodinou v průběhu jeho umístění (tj. sanace v době separace dítěte od rodiny), a nebo k umožnění jeho bezpečného návratu zpět domů (tj. sanace jako nástroj bezpečného návratu dítěte do vlastní rodiny). Nedílnou součástí sanace rodiny jsou činnosti podporující udržitelnost kvalitativních změn v rodině dítěte po jeho návratu z jakékoli formy institucionální péče (umístění dítěte do dětského centra, dětského domova, pěstounské péče na přechodnou dobu, atp.) . Základním principem sanace rodiny je pomoc dítěti prostřednictvím pomoci jeho rodině, dítě nevyjímaje. Sanace rodiny není pouhá asistence rodičům či rodině k řešení dlouhodobě nahromaděných obtíží, kvůli kterým se rodina sociálně propadá. Každá činnost realizovaná v rámci sanace rodiny je vždy propojena s naplňováním konkrétních potřeb dítěte ve vztahu k míře jeho ohrožení. Základní znaky sanace rodiny •

Sanaci rodiny realizuje interdisciplinární tým odborníků (IT) spolupracujících s dítětem a rodinou.

•

Odborníci (členové IT) vnímají rodiče/dítě jako partnery týmu při řešení obtíží rodiny.

•

Činnost IT je průběžně koordinována - vyhodnocována, plánována, příp. redefinována dle aktuálních potřeb dítěte a rodiny.

•

Koordinátorem IT je optimálně sociální pracovnice sociálně-právní ochrany dětí (OSPOD).

•

IT je tvořen odborníky, se kterými je rodina/dítě v kontaktu a kteří mohou svou činností přispět ke snížení míry ohrožení/CAN dítěte v rodině či mimo ni.

•

Jsou realizovány pravidelné případové konference jako nástroj interdisciplinární spolupráce (IS).

Intertidisciplinární spolupráce Základní “pracovní jednotkou” sanace rodiny je, namísto odděleně pracujících sociálních pracovníků a dalších odborníků, sestavený IT (např. sociální pracovnice OSPOD, poskytovatel sociálních služeb zaměřených na práci s rodinou a/nebo dítětem, psycholog pedagogické-psychologické poradny, učitel, lékař,

MOSTY K RODINE 2015 zdravotní sestra).

Zborník 2015

Kvalita interdisciplinární spolupráce (tzn. kvalitativní měřitelné změny v zastavení ohrožení dítěte a v naplňování jeho potřeb) závisí na kvalitě práce celého IT. Interdisciplinární spolupráce klade nároky u každého jeho člena na: •

odbornost,

•

schopnost týmové spolupráce,

•

osobnostní předpoklady.

Odbornost členů IT je definována právními normami upravující podmínky pro výkon profese dle jednotlivých oborů ( např. odbornost sociálních pracovníků definuje zákon o sociálních službách). Každý člen je odborníkem ve specializované oblasti práce s ohroženým dítětem/rodinou a jeho role v IT je nezastupitelná. Schopnost týmové spolupráce ovlivňují u každého jedince jeho osobnostní předpoklady. Dle Golemana (1997) jsou “lidské styčné body každého pracovního týmu jeho nervovým systémem” a uporňuje, že úspěch práce týmu je součtem talentů, dovedností a emoční inteligence jeho členů. Pro objasnění uvádí, že kdykoli se sejde několik lidí, aby spolupracovali na společném úkolu, ať se jedná o pracovní schůzi nebo o týmovou práci zaměřenou na společný výsledek, je možné pracovní tým charakterizovat právě tímto součtem. A úspěch práce tohoto týmu bude záviset na výšce pomyslného součtu jmenovaných proměnných. Golema dlouhodobými srovnávacími studiemi prokázal (při sledování min. dvou pracovních skupin se srovnatelně vzdělanými odborníky), že schopnost vyladit pracovní atmosféru (tzn. zharmonizovat fungování týmu) rozhoduje o výsledku práce skupiny – zda bude výsledek kvalitní, nebo zda se skupině nebudou dařit ani poměrně jednoduché úkoly. Ve skupinách, ve kterých docházelo mezi členy k citovým neshodám, ať již to byl vztek, rivalita, strach nebo nelibost, se lidé nemohli plně uplatnit a využít odborný skupinový potenciál. Podněty pro praxi - vytváření spolupracujících týmů Poučení z výše uvedeného příkladu pro interdisciplinární spolupráci (IS) je nepochybně zřejmé. Neznamená, že by členy jednotlivých IT měli sociální pracovnice OSPOD vybírat podle klíče, kdo se s kým stýká na osobní úrovni. Není nutné, aby se na sebe všichni jen usmívali, ale aby konkrétní odborníci byli schopni spolupracovat na zachování atmosféry, ve které se nikdo necítí ponižován či favorizován. Umožňuje-li to alespoň v minimální míře situace v regionu, je vhodné volit do IT takové odborníky, kteří:

MOSTY K RODINE 2015 •

jsou „týmovými hráči a ne solitéry“, Zborník 2015

•

dodržují domluvený plán práce i jeho pravidla,

•

jsou iniciativní a motivovaní,

•

chápou situaci i z perspektivy ostatních kolegů,

•

mají zodpovědnost za své úkoly a realizují je,

•

jsou schopni si uspořádat své pracovní závazky a čas,

•

preventivně se snaží zabraňovat konfliktům,

•

při sporu se snaží nalézat řešení přijatelné pro všechny, kterých se konflikt týká,

•

atp.

Cílové skupiny rodičů a dětí v kontextu složení IT IT spolupracují s cílovými skupinami rodin, jejichž rodičovské chování, způsoby komunikace (mezi sebou, s dětmi, v komunitě, se sousedy), životní styl, atp. ovlivňují s různou intenzitou dopady sociálního vyloučení. Každá rodina se s těmito dopady vyrovnává různě, podle dlouhodobě naučených vzorců chování, kterým sama rozumí, které jí v mnoha případech dávají smysl, pocit bezpečí a identity. ALE Toto chování může být výrazně jiné, než chování, které od rodiny očekávají pomáhající odborníci. PROTO Je velmi důležité složení IT – zpravidla odborníci, schopni vzájemně kvalitně spolupracovat, dokáží k rodinám dětí ohrožených sy CAN přistupovat jako k partnerům, bez jejichž pomoci a spolupráce kvalitativní změny v naplňování potřeb dítěte a/nebo v podmínkách rodiny nemohou nastat. Dokonce i v případech, že děti nebudou moci z objektivních příčin v rodině setrvat. Partnerství rodičů a odborníků zahrnuje takové kvality, jako je respekt, úcta a uznání v jejich nezastupitelné roli – dítě má vlastní rodiče jen jedny (i rodiče žijící na ulici jsou schopni v přijímajícím prostředí říci, co potřebují jejich děti, co je pro ně v konkrétní situaci nejlepší a spolupracovat s týmem odborníků, aby byly potřeby dětí naplněny bez jejich další traumatizace). Atmosféra klidu vytváří mentální prostor pro vzájemnou spolupráci. 54

MOSTY K RODINE 2015 Nelze popřít, že i partnerský přístupZborník má své2015 hranice. V průběhu práce mohou nastat situace, kdy to bude mezi rodiči a některým z odborníků nebo mezi odborníky navzájem „jiskřit“, kdy se budou zlobit nebo rozčilovat. Také některé projevy chování rodičů může odborníkům oprávněně vadit (např. vulgární komunikace s dítětem, osočování OSPOD nebo personálu pečujícího o dítě umístěné mimo rodinu ).V dobře zvoleném a koordinovaném IT se odborníci i v komunikačně náročných situacích dokáží chovat respektujícím způsobem a komunikovat věcně bez emotivních vstupů. Principy práce interdisciplinárních týmů Aby byly IT nástrojem pomoci dítěti a jeho rodině, je třeba vyjasnit si základní principy, které je pomáhají odlišit od jiných, direktivnějších forem/přístupů práce. Např. od týmových pohovorů, nebo komisí kde se odborníci snaží identifikovat potíže dětí a požadují od rodičů/dítěte jejich odstranění. Tyto principy obsahují konkrétní hodnoty, které jsou určující pro celý proces interdisciplinární spolupráce a které pomáhají všem přítomným vytvářet atmosféru bezpečí a dobré podmínky pro spolupráci na komplexním vyhodnocení situace a plánování toho nejlepšího možného řešení. V neposlední řadě tyto principy podporují odpovědnost či závazek, aby všichni členové IT dodržovali vytvořený týmový plán. Přítomné účastnice se na workshopu se shodly na tom, že většinou pouze spokojení členové IT s minimálně akceptujícím vztahem ke společně vytvořenému týmovému plánu (tzn. plán jim dává smysl) jeho kroky zrealizují ve své práci s rodinou (přijmou ho za svůj). Zároveň byly diskutovány základní principy IT, které se promítají do kvality výsledků práce. Základní principy IT • Respekt k různostem a specifickým potřebám rodin, • informovanost, • partnerství, • odpovědnost/závazek k dodržování plánu.

Respekt k různostem a specifickým potřebám rodin Respekt k různostem a specifickým potřebám rodin je zásadní podmínkou

MOSTY K RODINE 2015 celého procesu a efektivity IS.

Zborník 2015

Každý potřebuje cítit, že je respektován, že je vnímán jako plnohodnotná lidská bytost. Když není tato potřeba uspokojována a rozvíjena, přináší to řadu potíží. Rodiče/dítě, kteří se cítí sociálně odmítáni těmi, kteří jim mají pomáhat, prožívají velmi intenzivní negativní pocity. Jejich dlouhodobé pocity frustrace, lítosti a hněvu mohou být příčinou jejich případného neadekvátního chování. Respekt a úcta k dětem i jejich rodinám ovlivňuje profesionální dovednost odborníků zbavovat se předsudků a/nebo tendencí „sklouznout“ ke stereotypu ve spolupráci s rodinami. Pomáhá jim udržet si objektivitu, individuální přístup, schopnost nehodnotit ale vyhodnocovat, nepředjímat ale hledat řešení, nezobecňovat ale individuálně hledat cesty k porozumění situaci nebo určitému vzorci chování. Kopřiva (2006) výstižně vyjádřil známé doporučení, jak lze respekt projevovat v praxi všude tam, kde se setkáváme s odlišnostmi, nehledě na věk, sociální status, rasu nebo pohlaví. „Respektovat druhé, chovat se k nim s úctou, znamená především dvě věci: Chovat se k lidem tak, aby to nezraňovalo jejich lidskou důstojnost. Základním vodítkem při tom je nedovolit si k nim nic, co nechceme, aby si oni dovolili k nám. Přijmout fakt, že se od nás mohou lidé lišit – mají jiný vkus, chutná jim jiné jídlo, mají jiné názory, nadání, životní styl, než máme my. Liší se ještě v mnoha jiných věcech, aniž by byli lepší nebo horší než my. Jsou prostě jiní, a to přesto, že jako lidstvo tvoříme stejný druh a máme tytéž základní potřeby“. Rodiny se s dopady obtížných situací vyrovnávají různě, podle dlouhodobě naučených vzorců chování, kterým rozumějí a které jim v mnoha případech dávají smysl, pocit bezpečí a identity. Tyto vzorce ale mohou být výrazně jiné, než chování, které od nich očekávají pracovníci tvořící interdisciplinární tým. Pro pomáhající pracovníky může být někdy obtížné udělat z těchto odlišností téma konzultace s rodinou, a zbývá jim už jen malý krůček, aby si začali vytvářet negativní úsudek (předsudek) o rodině, uvěřili mu a prezentovali ho jako objektivní charakteristiku rodiny. Předsudky a myšlenkové stereotypy jsou zásadními brzdami porozumění a spolupráce. Účastnice workshopu konstatovaly, že se se nejednou přistihnou s tendencí navrhovat postupy práce s rodinou pouze z popisu jejich obtíží, myslí si, že některé činnosti nemají smysl pro rodinu dělat, protože do nich v práci s předchozími rodinami investovaly důvěru, čas a energii.

MOSTY K RODINE 2015 Dynamiku IS někdy ovlivňují i předsudky mezi pracovníky či zástupci různých institucí. Zborník 2015 V praxi se lze např. setkat s takovými variantami předsudků, jako jsou: • pracovníci NNO sdělují do zpráv o klientských rodinách jenom to dobré, aby si je zavázali k další spolupráci. Dělají to proto, že potřebují uvádět do statistiky pro donátory vysoké počty osob ve službě či v projektech. • Pokud není pomáhající pracovnice Romka, nemůže nikdy navázat dobrý profesionální vztah s romskou rodinou. • Za selhávání rodiny může pracovnice NNO, protože s rodinou pracovala. Co lze po přečtení těchto vět cítit? Co byste autorům nejradši řekli? Dovedete si představit, že byste si s nimi zítra sedli společně ke stolu a začali bez potíží jednat? Respekt, úcta a citlivost proti předsudkům při IS neznamená, že budeme vše, co děti/ rodiče dělají schvalovat nebo jim ve všem vycházet vstříc. Důležité je si uvědomovat, že není nikomu příjemné být nespravedlivě a ještě k tomu veřejně posuzován. Proto je v průběhu IS potřeba volit natolik respektující postupy práce a způsob komunikace s rodinou, které všem umožní s rodiči/dítětem bezpečně komunikovat - říkat, co je potřeba, řešit s nimi náročné situace, je-li to nutné nesouhlasit nebo se ohradit. Informovanost Princip informovanosti znamená, že jednotliví členové interdisciplinárního týmu sdílejí informace, které znají a které mohou vést k dobrému vyhodnocení situace a nalezení optimálního řešení. Pro IS není zpravidla nutné odborníky seznamovat s generačními potížemi rodiny mnoho let zpětně. Podstatné je vědět, co důležitého se dělo v rozhodném období, kdy vznikaly obtíže řešené v rámci IS. Znalost dlouhodobě opakujících se vzorců chování členů rodiny je důležitá a odborníci ji mohou využít následně, zejména při individuální práci s rodinou v případě, že jsou rodiče otevřeni o příběhu rodiny hovořit. Při informovanosti o rodině je potřeba se vyhýbat: • negativnímu hodnocení (posuzování) rodičů/dítěte a kvalit jejich osobnosti, • negativním sdělením o minulosti a předjímání, co špatného by se mohlo v budoucnosti stát,

MOSTY K RODINE 2015 • projevům nadřazené pozice. Zborník 2015 Partnerství rodičů a odborníků Partnerství rodičů a odborníků je další důležitou hodnotou interdisciplinární spolupráce. Kompetence a role rodičů a odborníků přesně vyjadřuje slovo partnerství, tzn. že odborníci vnímají rodiče jako partnery. Přijímáme-li rodiče jako partnery, vytváříme na atmosféru klidu a mentální prostor pro spolupráci. Rodiče nemají tolik profesionálních kompetencí v oborech zaměřených na pomáhání a interdisciplinární spolupráci jako přítomní odborníci, což jim neumožňuje být v rovnocenném postavení člena týmu. Tím nelze snižovat skutečnost, že mohou být špičkovými odborníky ve svých profesích. Partnerství rodičů a odborníků zahrnuje takové kvality, jako je respekt, úcta a uznání v jejich nezastupitelné roli – dítě má vlastní rodiče jen jedny (i rodiče žijící na ulici jsou schopni říci, co potřebují jejich děti, co je pro ně v konkrétní situaci nejlepší a spolupracovat s týmem odborníků, aby byly potřeby dětí naplněny bez jejich další traumatizace). S termínem „partnerský přístup“ se lze setkávat leckde. Může se snadno stát, že o partnerském přístupu hovoříme, ale praktickými způsoby komunikace ho popíráme – rodiče usměrňujeme, vytýkáme jim nedostatky, nenalézáme na jejich chování nic pozitivního. Mohou rodiče v těchto situacích udělat něco jiného, než jít do obrany? Mohou cítit, že jsou vnímáni jako kompetentní osoby, které jsou schopné spolupracovat a řešit potíže svých dětí a rodiny? Není žádoucí, aby se namísto procesu spolupráce na hledání nejvhodnějšího řešení, situace změnila v boj o moc. Rodiče/dítě se pak pravděpodobně utvrdí v postoji, že nemá význam snažit se spolupracovat, ale že je IS stejně jako všechno ostatní „bojištěm“. V takovém prostředí se ztrácí možnost skutečné spolupráce a zpravidla „prohrají“ všichni. Nelze popřít, že i partnerský přístup má své hranice. Mohou nastat situace, kdy to bude mezi rodiči a některým z odborníků nebo mezi odborníky navzájem „jiskřit“, kdy se budou zlobit, rozčilovat, atp. Přesto je potřeba, aby se odborníci chovali respektujícím způsobem a komunikovali věcně bez emotivních vstupů. Není nutné, aby se na sebe všichni usmívali, ale přítomní odborníci by měli spolupracovat na zachování atmosféry, ve které se nikdo necítí ponižován či favorizován. Některé projevy chování rodičů odborníkům oprávněně vadí (např. vulgární komunikace s dítětem, osočování pracovníka OSPOD nebo personálu pečujícího o dítě umístěné mimo rodinu ). V takovýchto situacích se snažme rodiče akceptovat v jejich rodičovské roli, pokusme se mít více porozumění pro motivy jejich chování a vytvářet jim prostor, aby mohli říci, co si přejí. Tak jim lze pomoci novým způsobem nahlédnout na potřeby dítěte. Nevhodně se většinou chová ten, kdo se sám cítí frustrovaný a špatný. Je 58

MOSTY K RODINE 2015 to nepochybně závažné etické téma, které 2015 si zaslouží širší diskuzi. V komunikačně Zborník náročných situacích máme příležitost rozšiřovat své možnosti tolerance, protože dobře víme, že bez spolupráce rodičů kvalitativní změny v naplňování potřeb dítěte a/nebo v podmínkách rodiny nemohou nastat. Soudy zbavují rodičovské zodpovědnosti jen ty rodiče, kteří hrubým způsobem ohrožují zdravý vývoj nebo život dítěte. Navíc soudní procedury trvají neadekvátně dlouho v porovnání s tím, že děti potřebují mít podmínky pro svůj optimální vývoj „tady a teď“. Tento princip zahrnuje i partnerství mezi jednotlivými odborníky. V praxi ho lze naplňovat nasloucháním a respektem k názorům druhých kolegů nezávisle na jejich délce praxe, instituci zaměstnavatele a pozici, na které s dítětem/rodiči pracují. Neznamená to, že všichni musí souhlasit s názorem všech. Princip partnerství naplňujeme mimo jiné i dodržováním obecných norem slušného chování. Odpovědnost/závazek jednotlivých účastníků k dodržování plánu Odpovědnost/závazek jednotlivých účastníků k dodržování interdisciplinárního plánu je princip, který lze podporovat zahrnováním všech výše uvedených principů do celého průběhu spolupráce. Účastnice workshopu sdělovaly svá očekávání, že je tento princip samozřejmý pro všechny účastníky. Pokud není, přináší to pro ty, kteří ho dodržují, zklamání. Závěrem tohoto textu si dovoluji poděkovat všem, kteří ho dočetli do konce a podpořit všechny odborníky/členy interdisciplinárních týmů citátem:

“Kdo spoléhá jen na dobro v lidech, tomu se jednoho dne povede špatně. Kdo věří jen ve zlo v lidech, tomu se nepovede lépe“. W. Ruede-Wissmann

MOSTY K RODINE 2015 Stretnutia rodinného kruhu a ich využitie Zborník 2015pri práci s rodinou ohrozeného dieťaťa PhDr. Monika Miklošková, PhD. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv.Alžbety, Bratislava metodik modelu SRK v Spoločnosti Úsmev ako dar, Bratislava mikloskova@usmev.sk Výsledky longitudinálneho výskumu Ohrozená rodina, ktorým san a Slovensku mapujú príčiny vyňatia detí z rodiny (Mikloško, 2014), ako aj skúsenosti nás - terénnych sociálnych pracovníkov s ohrozenou rodinou, nám opakovane potvrdzujú skutočnosť neadekvátne vysokého zastúpenia detí v systéme náhradnej starostlivosti, ktoré by podľa slov sociálnych pracovníkov oddelení SPOD a SK zo svojej biologickej rodiny nemuseli byť vyňaté, alebo by mohli byť v krátkom čase do rodiny vrátené, pokiaľ by bola rodine poskytnutá v správny čas dostatočná podpora. Hlboko poddimenzované možnosti systematickej sociálnej práce s rodinou, akútny nedostatok terénnych sociálnych pracovník, ako aj podporných služieb pre rodinu, neumožňuje mnohým deťom v ohrození príležitosť pre napĺňanie svojich vývinových a vzťahových potrieb vo svojom prirodzenom prostredí napriek silnému emočnému putu medzi dieťaťom a rodinou. Rodičia sa boria s ťažkosťami, ktoré bez pomoci nevedia zvládnuť. Jednou z ciest pre zosieťovanie a poskytnutie cielenej podpory ohrozenému dieťaťu a jeho rodine, môže byť aj implementácia modelu rodinných konferencií, ktoré sú na všetkých kontinentoch sveta známe ako Family Group Conferences. U nás na Slovensku pre tento konferenčný model práce používame názov Stretnutia rodinného kruhu (SRK).

Východiská modelu Stretnutie rodinného kruhu (SRK) Všetky rodiny majú z času na čas nejaké problémy, a niektoré pri ich riešení potrebujú pomoc zvonka. V tradičnej rodine dostal pomoc a podporu širokej rodiny pri naplnení svojej tradičnej role jej člen tak, aby sa zabezpečila starostlivosť a ochrana pre dieťa v rámci rodiny. Postupom času prebrala z tejto tradičnej úlohy rodiny mnoho spoločnosť a jej sociálny systém. Keď rolu ochrany dieťaťa prebrala úradná moc, mnohí členovia širšej rodiny sa buď rozhodli vzdať sa svojej tradičnej úlohy v prospech úradnej moci, alebo zistili, že boli z procesu napriek záujmu vylúčení. Narušenie rovnováhy a rozbitie rodinného systému má dlhodobé negatívne dôsledky aj pre nasledujúce generácie SRK je cesta ako spojiť rodinu a pre dieťa dôležitých ľudí, aby urobili potrebné rozhodnutia pre najlepší záujem dieťaťa a spoločnými silami vytvorili plán na ich uskutočnenie. Je to praktický nástroj vytvorenia živého partnerstva medzi rodičmi, rodinou, jej sociálnou sieťou a komunitou, v ktorej rodina žije tak, aby boli naplnené potreby dieťaťa. Rodina, vrátane detí, zostáva zodpovedná aj za tvrdé 60

MOSTY K RODINE 2015 rozhodnutia. Tento inovačný prístup v sociálnej Zborník 2015 oblasti aktivizuje vlastné kapacity rodiny – zužitkováva zdroje rodiny a ich blízkych, čím sa zabezpečí, že poskytovaná pomoc vychádza z dobrého poznania problému a je odrazom skutočnej potreby a žiadosti klienta. (Pagée, 2001). Proces prípravy a samotné Stretnutie rodinného kruhu aktivizuje, posilňuje a zužitkúva potenciál širokej rodiny, komunity a blízkych osôb dieťaťa, aby spoločne vytvorili bezpečnú podpornú a vzťahovú sieť pre ohrozené dieťa a jeho rodinu. Model SRK vychádza z tradičných hodnôt všetkých národov, a je v svojej prirodzenej podstate a svojej jednoduchosti blízky každému z nás. Sila rodiny, rodinných väzieb, spoločnej histórie a vzájomných vzťahov je hodnota, a často opomenutý potenciál, ktorý môže byť katalyzátorom potrebných zmien v rozkolísanom rodinnom systéme. Priznáva nezjednateľnú hodnotu rodiny v živote dieťaťa, a rodinu rešpektuje ako živý systém, ktorého ťažkosti a zmeny, ako i ozdravenie a obnova, zasahujú každého jej člena. Prináša posolstvo významu posilnenia pozície prijímateľa pomoci a jeho vedomia vlastnej hodnoty. Má pôvod na Novom Zélande, je rozšírený na všetkých kontinentoch, z európskych krajín predovšetkým v Holandsku, Nemecku, Belgicku, severských krajinách, Veľkej Británii, Maďarsku, Ukrajine, Chorvátsku. Na Slovensku model Stretnutí rodinného kruhu od roku 2007 realizuje pri svojej práci s rodinou v ohrození Spoločnosť Úsmev ako dar, ktorá má vo svojich regionálnych centrách vyškolených 25 nezávislých koordinátorov SRK. Cieľ SRK Cieľom SRK je za pomoci nezávislého koordinátora a špecifického postupu pri zachovaní charakteristických princípov tohto modelu, vytvoriť podmienky pre obnovenie vnútorných mechanizmov rodinného systému a iniciovať, aktivizovať a využiť jeho vnútorné sily v najlepšom záujme dieťaťa. Správnymi zručnosťami, dobrou individuálnou prípravou všetkých zúčastnených, vytvorením prostredia bezpečia a vzájomného rešpektovania, i potvrdením kompetentnosti a prirodzeného práva členov širokej rodiny byť zaangažovaný do procesu riešenia svojho problému, spája koordinátor SRK členov rodiny a jej sociálnej siete a pripravuje ich na to, aby spoločne hľadali riešenia zadefinovaného problému dieťaťa, prijali zodpovedné rozhodnutia a vytvorili vlastný plán rodiny pre dieťa, s ktorým sú osobitne prepojení. Zámerom je teda rozšíriť kruh okolo ohrozenej rodiny, do jeho stredu postaviť dieťa so svojimi potrebami a vytvoriť okolo dieťaťa bezpečnú sieť z ľudí, ktorým na ňom záleží. Koodinátor SRK je mostom medzi systémom a rodinou, prináša a katalyzuje medzi nimi spoluprácu. (Pagée, 2006). Umožňuje spojenie a porozumenie medzi týmito odlišnými svetmi, medzi ktorými by sa inak mohlo stratiť dieťa a jeho šanca prežiť život, na aký má právo. SRK sú užitočné kedykoľvek sa jedná o záležitosti dieťaťa a rodiny, v ktorých je potrebné prijať rozhodnutie. Zvyčajne sa využívajú, keď sa rozhoduje: -

kde bude dieťa žiť 61

MOSTY K RODINE 2015 -

ako zabezpečiť dieťaťu bezpečné prostredie Zborník 2015

ako zabezpečiť lokálnu adresnú podporu pre rodinu, aby lepšie zvládala starostlivosť o deti

ako predísť vylúčeniu dieťaťa zo školy, ako zabezpečiť podporu, prípadne pomôcť dieťaťu vrátiť sa so školského systému

ako zabezpečiť adekvátne naplnenie potrieb dieťaťa

ako pripraviť dieťa, jeho rodinu a školu a ďalšie sociálne prostredie pre návrat dieťaťa z ústavnej starostlivosti (reedukačný detský domov, diagnostické centrum, detský domov ..)

ako pripraviť rodinu na návrat rodiča z výkonu trestu odňatia slobody

aký spôsob kontaktu s biologickou rodinou a pôvodným prostredím je pre dieťa v zariadení vhodné

ako zabezpečiť bezpečie a naplnenie základných potrieb pre rodinu. (Pagée, 2003)

Model SRK sa tiež využíva v situáciách, ktoré sa týkajú domáceho násilia, rozšírenie kruhu môže byť pri zastavení násilia veľmi užitočné. Obavy z násilia počas konferencie sa ukázali neopodstatnené. SRK stojí pevne na princípoch restorative justice.(Pagée, 2003). Výhody SRK SRK sú takou formou riešenia problémových situácií v rodine, aká na Slovensku v súčasnosti nemá obdoby. Prináša so sebou riešenie niektorých problémových momentov, ktoré vznikajú pri realizácií opatrení sociálno-právnej ochrany v súčasnosti, napr.: -

berie sa do úvahy postoj a ponuka širokej rodiny, a iných dôležitých ľudí v živote dieťaťa a takisto samotného dieťaťa k otázkam jeho budúcnosti,a

ktivuje sa aj „skrytý - neviditeľný potenciál“ rodiny a jej sociálnej siete, čo pomôže vytvoriť priestor pre také opatrenia, aké by bez zvolania SRK neboli mohli vzniknúť,

dáva možnosť vciťovať sa a pochopiť motívy konania druhej strany 62

MOSTY K RODINE 2015 a posilňuje partnerstvo, tímovú Zborník 2015 spoluprácu a pozíciu klienta, -

dieťa nie je vystavené stresu z dôvodu, že nevie, čo sa s ním bude ďalej diať, pretože je samo prítomné a zapojené do otvorenej komunikácie a procesu riešenia rodinnej situácie,

pri vyjadrovaní svojich pocitov môže každý kľúčový účastník SRK bezprostredne pociťovať oporu a podporu rodiny (aj širšej) a ďalších blízkych, s ktorými má vzťah, zároveň má k dispozícii v celom procese SRK určenú podpornú osobu. (Eigen Kracht, 2002).

Proces SRK sníma z pliec preťaženého sociálneho pracovníka ťarchu zodpovednosti za jednostranné závažné rozhodnutia. K rozhodnutiu dospeje tím na základe komplexných informácii a dobrého poznania situácie v rodine. Iba málokedy môže v našich podmienkach sociálny pracovník prípadu rodiny venovať kontinuálnu pozornosť a komplexnú starostlivosť tak, aby poznal špecifické okolnosti rodiny a mohol využiť možnosti ďalších intervencii. Dôležité zdroje v rámci rodiny a sociálnej sieti rodiny zostávajú mimo pozornosti profesionálov. Môže to viesť k zbytočným oneskoreným zásahom – keď už problém rodiny je tak vypuklý a ohrozujúci, že je nevyhnutný zásah často v neskorej fáze problému, kedy smeruje zväčša k vyňatiam a umiestňovaniam detí, ktoré by pri včasnejšom naštartovaní spolupráce záchrannej siete okolo dieťaťa a inom spôsobe práce mohli zostať v známom prostredí. Mandát sociálneho systému chrániť dieťa už zväčša nepokračuje logicky očakávanou systematickou prácou s rodinou na jej stabilizácii a obnove. Sociálna práca s rodinou v dôsledku poddimenzovaných ľudských a ďalších zdrojov zostáva po uplatnení mandátu chrániť dieťa bez následného dôrazu na uplatnenie svojho ďalšieho mandátu – zachovať stálosť vzťahov a kontinuity života dieťaťa v jeho rodine. Spolupráca s rodinou po vyňatí dieťaťa je zväčša nedostatočná a deti sú často trvalo odlúčené od svojej širšej a často aj nukleárnej rodiny. Z výskumov a praxe v sociálnej sfére vieme, aké má tento fenomén dopady. SRK predstavuje možnosť naštartovať pri práci s rodinou odlišný proces. Problém rodiny reálne naďalej zostáva problémom rodiny, široká rodina za podpory svojej sociálnej siete má možnosť vytvoriť svoj vlastný plán na jeho riešenie a využiť pritom svoje dostupné zdroje tak, aby dieťa mohlo zostať v jej strede, alebo v bezpečnom neprerušenom kontakte so svojimi blízkymi osobami. SRK ako prevencia vyňatia dieťaťa Limitované možnosti sociálnej práce na Slovensku, neumožňujú realizovať mnohé riešenia, ktoré ponúka teória sociálnej práce s rodinou. Podľa longitudinálneho 63

MOSTY K RODINE 2015 výskumu Ohrozená rodina v kontexte príčin2015 vyňatia detí z rodín, ktorým Spoločnosť Zborník Úsmev ako dar v spolupráci s /stredím práce, sociálnych ceví a rodiny, od roku 2006 analyzuje rizikové faktory umiestňovania detí do náhradnej starostlivosti, sa opakovane potvrdzuje skutočnosť, že 54 - 56% detí vynímaných zo slovenských rodín sú deti, ktoré by vôbec nemuseli byť vyňaté, alebo by mohli po veľmi krátkom čase preklenutia krízy vrátené do svojich rodín, pokiaľ by sa rodinám poskytla adekvátna pomoc a potrebná intervencia. (Mikloško, 2011, Mikloško, 2014). Tento fakt a jeho hlbšia analýza v kontexte výskumu, vypovedajú skôr o nerozvinutých životných a rodičovských zručnostiach rodičov vynímaných detí, ako o sociálnej patológii v rodine. (Mikloško, 2014). V teréne máme podľa slov sociálnych pracovníkov množstvo rodín, ktoré sa o svoje deti starať chcú, ale nevedia k tomu zabezpečiť potrebné podmienky. Práve toto je parketa pre systematickú prácu sociálneho pracovníka, pri ktorej môže rozvíjať potrebné rodičovské kompetencie, a systematicky sprevádzať rodiny pri zlepšovaní svojich životných podmienok, aby život ich dieťaťa mimo rodiny nebol potrebný. Takéto rodiny sú výzvou a príležitosťou, pokiaľ sa im v systéme venuje dostatočná pozornosť a podmienky v systéme sa skutočne nastavia tak, aby sociálne, či ekonomické limity rodín po dlhodobom neriešení potrebných krokov neboli dôvodom vynímania detí. Narastajúca kritická sociálno-ekonomickou situácia rodín, ktorá odráža len špičku ľadovca ekonomickej situácie krajiny, bytovej a sociálnej politiky štátu, reflektuje súčasne hlboko poddimenzovaný a nekomplementárny systém sociálnej opory ľuďom nachádzajúcim sa v situácii ohrozenia. Enormne narastajú požiadavky a nároky na sociálnych pracovníkov a iných odborníkov v sociálnej práci s rodinami. Tí však permanentne a dlhodobo narážajú na časové, personálne, finančné, a ďalšie limity. Sociálny pracovník sociálno-právnej ochrany detí a mládeže na jednotlivých úradoch má vo svojej agende i 200 rodín, ktorým reálne ani pri najlepšej vôli nedokáže poskytnúť adekvátne služby. Častokrát nemá možnosť ponúknuť rodine potrebnú formu pomoci. Mnohé rodiny v náročných životných situáciách s problémom, ktorý ich premohol, ostávajú veľakrát izolované, a nedokážu si už sami pomôcť, ani vyhľadať účinnú pomoc. „Prípad“ sa rieši až v akútnej fáze krízy, ktorá e už pre deti vážnym ohrozením. Absentuje prevencia a práca s rodinou v čase, kým je ešte aspoň čiastočne funkčná, aby sa adresne posilnila, podporila a ozdravila. Zorganizovanie SRK pre rodiny v ohrození, ktoré vstupujú do systému SPOD, je konkrétnym nástrojom včasnej intervencie a vytvára účinnú záchrannú sieť širšej sociálnej siete rodiny bez toho, aby bola zaťažená agenda pracovníkov SPOD. Eliminuje vydanie závažných opatrení SPOD v prípadoch, kedy nie je vyňatie z rodiny skutočne nevyhnutné.

MOSTY K RODINE 2015 SRK ako prevencia prerušenia rodinných väzieb dieťaťa Zborník 2015

VÝYNAM RODINY V ŽIVOTE DIEŤAŤA JE NEODŠKRIEPITEĽNÝ. VÝZVOU A KĽÚČOVOU ÚLOHOU SOCIÁLNEJ PRÁCE S RODINOU JE POSILNENIE RODINNÉHO SYSTÉMU. Vyňatie dieťaťa z rodiny kvôli náročným životným situáciám, v ktorých sa nachádzajú, a následné nariadenie ústavnej výchovy, znamená pre mnohé slovenské deti dlhodobé, niekedy trvalé prerušenie významných životných vzťahov a väzieb, stratu svojich vzťažných osôb a prerušenie životného kontinua. Výskum Sociálna práca v DeD (ÚaD, 2014) hovorí o tom, že 28% detí v DeD nemá žiadne kontakty so svojou rodinou, 38% detí má kontakty s rodinou, ale nepravidelné, a len 34% detí v DeD má kontakty so svojou rodinou na pravidelnej báze, z toho však len polovica v intenzite, ktorá by mohla zodpovedať emocionálnym potrebám dieťaťa cez dostatočne intenzívne kontakty so svojimi blízkymi. Spôsob starostlivosti o deti v ústavnej starostlivosti síce napĺňa niektoré základné potreby detí, no nedokáže adekvátne zabezpečiť prostredie vhodné pre komplexný zdravý vývin dieťaťa. Podľa štatistiky Ústredia PSVR SR z roku 2013, (www.mpsvrsr.gov.sk) slovenské deti zostávajú v systéme ústavnej starostlivosti v priemere 4 roky. Až 10% detí odchádza z DeD až po dovŕšení dospelosti. Mnohé vzťahovo neukotvené, vykorenené deti, po niekoľkoročnom pobyte pri dovŕšení dospelosti opúšťajú detský domov s túžbou vrátiť sa medzi „svojich“ ľudí. Cez Stretnutie rodinného kruhu môžeme účinne znovunapájať deti na prerušené vzťahy so svojimi blízkymi, ešte lepšie - cez SRK môžeme pri deťoch vstupujúcich do systému zabezpečiť, aby k prerušeniu väzieb dieťaťa s jeho blízkymi osobami nedochádzalo.

Význam partnerstva a tímovej spolupráce pri ochrane detí Narastajúci počet rodín v ohrození a narastajúci počet detí v inštitúciách volá po zmene filozofie systému a hľadania nových zdrojov a riešení. Je nevyhnutné ťažisko práce a zároveň finančné toky sociálnej starostlivosti presmerovať do terénu a včasnej intervencie, riešiť príčiny problémov, mobilizovať vnútorné zdroje rodiny a jej prirodzenej širokej podpornej siete, doplniť a zosieťovať existujúce zdroje podpory a tímovou partnerskou spoluprácou citlivo presunúť zodpovednosť za riešenie problémov naspäť na rodinu a jej komunitu, a tak budovať občiansku spoločnosť. SRK sú priamym naplnením týchto požiadaviek. Stretnutia rodinného kruhu sú konkrétnou cestou partnerskej spolupráce a reálnym posilnením širokej rodiny, ako aj praktickým využitím potenciálu komunity v prospech ohrozených detí. Moc, ktorú rodine rozhodovací model SRK ponúka, 65

MOSTY K RODINE 2015 je zdrojom posilnenia i motiváciouZborník pre rodinný 2015 systém prevziať zodpovednosť za riešenia. Deťom prospieva, ak sú vzťahy medzi kľúčovými dospelými pozitívne, ak sú vzťahy negatívne, deti trpia.

Proces modelu SRK Úloha koordinátora – facilitátora SRK Stretnutie rodinného kruhu pripravuje, organizuje a vedie špeciálne pripravený koordinátor/facilitátor. Je nezávislý a nie je zamestnancom, ani spolupracovníkom žiadnej inštitúcie, či organizácie, ktorá má moc a kompetencie rozhodovať, nariadiť, alebo poskytovať starostlivosť. Treba upozorniť na tento zásadný princíp, nevyhnutný k naplneniu filozofie modelu, už v prvých rokoch implementácie modelu sa objavujú prípady, kedy sú klienti – rodiny „predvolaní“ na „rodinnú konferenciu“ na pôdu úradu, či zariadenia na výkon opatrení, kde sa moderátorom cielene riadenej diskusie stáva zamestnanec danej inštitúcie, ktorý podľa vopred dohodnutých úloh plánu vyzýva členov rodiny prihlásiť sa k vykonaniu niektorej úlohy! Takéto spoločné stretnutie viacerých členov rodiny (nielen identifikovaného člena rodiny) je zaiste jedným z pozitívnych krokov v sociálnej práci, avšak nemá nič spoločné s modelom, ani posolstvom rodinných svojpomocných konferencii (Stretnutí rodinného kruhu), a teda nemôžeme vtedy ani očakávať také pozitívne výstupy, aké nám umožňuje dôsledné dodržiavanie modelu v jeho základných princípoch. Kľúčovým a podstatným prvkom je teda nezávislosť koordinátora procesu rodinných kruhov. Koordinátor nesmie byť nijako zaangažovaný na výstupoch zo SRK. Koordinátor pripravuje a organizuje SRK. Rozširuje okruh účastníkov okolo dieťaťa na maximum a zodpovedá za dôkladnú prípravu každého účastníka. Čím viac zdrojov, tým lepšie. Úloha koordinátora je kľúčová i tam, kde sa jedná o poskytovanie informácii o SRK rodine, sociálnej sieti, referentom a sociálnym pracovníkom. Rola koordinátora je veľmi diskrétna, rešpektujúca intimitu a systém rodiny, výrazne sa však odlišuje od roly iných zainteresovaných a nenahraditeľných profesionálov zahrrnutých do prípadu, napr. sociálneho pracovníka, alebo sociálneho poradcu. Je postavená na tvorivých zručnostiach, ale súčasne má postavené jasné hranice úloh, zodpovednosti a času. Dá sa povedať, že zručnosti zahrnuté v schopnosti umožniť druhým mať prístup k najkvalitnejším informáciám a najlepšej príležitosti urobiť dobré rozhodnutia vyžaduje ďaleko vyššiu úroveň zručností ako zručnosti nevyhnutné pre vykonávanie samotnej práce koordinátora. Samotnej SRK predchádza systematická príprava všetkých účastníkov rodinného kruhu, t.j. nukleárna rodina, široká rodina, priatelia, blízke osoby dieťaťa,

MOSTY K RODINE 2015 učiteľ, vychovávateľ, sociálny pracovník Zborníkúradu, 2015 zariadenia, poradca, psychológ, ktokoľvek, kto je do života dieťaťa zaangažovaný, a to podľa striktných princípov a filozofie SRK pod vedením špecificky pripraveného nezávislého koordinátora/ facilitátora s osvedčením akreditovaného subjektu pre prípravu a vedenie SRK. SRK výrazne závisí od dobre zvládnutej role koordinátora. Tak ako v iných oblastiach na poli sociálnej práce je samotný koordinátor hlavným nástrojom práce. Takýto prístup nevyhnutne požaduje dobrú prípravu, prístup koordinátorov ku kvalitnému tréningu, príležitosť integrovať naučené do praxe a mať podporu v procese prípravy, realizácie a hodnotenia uskutočnených SRK, aj pravidelnú supervíziu svojich prípadov. Jeho partnerom je navrhovateľ SRK, teda sociálny pracovník rodiny, sociálny pracovník detského domova, samosprávy, škola... Fázy procesu SRK: A. Podnet na usporiadanie SRK zo strany navrhovateľa SRK (navrhovateľom môže byť sociálny pracovník úradu, samosprávy, zariadenia, MVO, ale podnet na zorganizovanie SRK môže dať ktokoľvek, kto vníma problém dieťaťa (škola, lekár, príbuzní, susedia, rodinné známi, inštitúcia náhradnej starostlivosti, miestna samospráva, komunitný pracovník, tréner,...) B. Prípravná fáza - spolupráca navrhovateľa s koordinátorom SRK, príprava členov širokej rodiny a profesionálov zapojených do problému rodiny pre účasť na SRK. (Pokiaľ je rodina v systéme SPOD, kľúčovým účastníkom procesu je sociálny pracovník SPOD). C. Samotné Stretnutie rodinného kruhu má tri časti: 1. Poskytovanie informácií – prípadový sociálny pracovník objasní riziká, ktoré dieťa ohrozujú, ak by sa ďalej situácia neriešila. Vysvetlí členom rodiny zákonné podmienky a minimálne požiadavky zo strany kolízneho opatrovníka, ktoré musia byť v pláne rodiny zohľadnené, aby dieťa nebolo v budúcnosti ohrozené. Rodinou prizvaní odborníci a profesionáli ako poskytovatelia služieb, ktoré by rodina mohla vo svojom pláne zužitkovať (učiteľ, odborník na špecifické služby – napr. liečebný pedagóg, špeciálny pedagóg, terapeut, odborník na závislosti, koordinátor svojpomocných, podporných skupín, lektor programu rozvoja rodičovských zručností, psychológ, atď.) objasnia problém dieťaťa zo svojej strany a spolu so zástupcom úradu ponúknu, ako môžu byť nápomocní pri riešení problému. Rodina v tejto fáze kladie prítomným profesionálom otázky a kedykoľvek sa môže zapojiť do diskusie. 2. Dôverný čas pre rodinu – Rodinná rada – rozhodovacie stretnutie širokej rodiny a ľudí blízkych dieťaťu bez účasti profesionálov, pri ktorom si široká

MOSTY K RODINE 2015 rodina a jej sociálna sieť aj na základe poskytnutých informácii vytvára plán Zborník 2015 riešenia. 3. Odsúhlasenie plánu riešenia problému a uznanie jeho legitímnosti kompetentným sociálnym pracovníkom - rodina za pomoci - facilitátora SRK objasňuje jednotlivé body svojho plánu, sociálny pracovník potvrdí legitímnosť plánu a schvaľuje plán ako záväzný podklad pre ďalšie kroky procesu sanácie rodiny. Neakceptovanie plánu rodiny zo strany sociálneho pracovníka môže nastať len v prípade, že plán nie je pre dieťa bezpečný a nereflektuje minimálnu požiadavku vyplývajúcu z mandátu sociálneho pracovníka z hľadiska sociálno-právnej ochrany dieťaťa. D. Realizácia plánu – široká rodina a jej blízke osoby a celá zosieťovaná podporná sieť realizujú vlastné naplánované úlohy, pričom využívajú procesom identifikované podporné služby a odbornú pomoc E. Hodnotiaci proces – následne prebiehajú hodnotiace stretnutia rodinného kruhu, ktoré sú postavené na posilňovaní pozitívnych skúseností z úspešnej realizácie zvládnutých postupných krokov. Hodnotiace stretnutia rodiny podľa potreby, zvyčajne po 3, 6 mesiacoch a po 1,5 roku. (Ashley, C., Holton, L., Horan, H., Wiffin, J., 2006). V prípade, že situácia v rodine a plán rodiny vyžaduje monitorovanie plnenia plánu, napr.ak je rodina v systéme sociálnoprávnej ochrany, dohodne rodina a sociálny pracovník SPOD na SRK presný spôsob monitorovania plnenia plánu a časový interval. Jazyk používaný na stretnutí SRK sa vedie v jazyku, ktorým hovorí rodina. V prípade, že referent, koordinátor a sociálni pracovníci nehovoria jazykom, ktorý používa rodina, musí byť nájdené riešenie. Miesto konania SRK Miesto konania SRK je determinované rodinou v spolupráci s koordinátorom. Finančné zabezpečenie SRK je financované referujúcou inštitúciou, alebo poskytovateľom SRK z projektových zdrojov

MOSTY K RODINE 2015 Stretnutia rodinnéhoZborník kruhu 2015 ako efektívny a jednoduchý nástroj: •

získania autentického obrazu o rodinnom systéme

•

efektívneho mapovania silných stránok a potrieb rodiny

•

tímového plánovania pre dieťa a jeho rodinu (úrad, DeD, samospráva, odborné služby, široká rodina, komunita)

Kedy použiť SRK? Vždy....

l keď treba urobiť plán pre rodinu

Kedykoľvek... Zakaždým...

l je potrebné ziniciovať aktivitu l keď je potrebné urobiť nejaké rozhodnutie (Pagée, 2006).

Čo hovoria výsledky? Výsledky Stretnutí rodinného kruhu pre prvých 130 rodín, ktoré sme takýmto spôsobom v kritickom období života sprevádzali, nám potvrdzujú ich význam a efektívnosť. Pri zachovaní a dôslednom dodržiavaní princípov modelu jeho proces katalyzuje uzdravovací proces rodiny a mobilizuje zdroje rodiny. Je to praktický nástroj vytvorenia živého partnerstva medzi rodičmi, rodinou, jej sociálnou sieťou, komunitou, v ktorej rodina žije, a profesionálmi zaangažovanými na riešení problémov rodiny tak, aby boli naplnené potreby dieťaťa v ich strede. Zorganizovanie stretnutia rodinného kruhu je veľmi účinná cesta ako spojiť širokú rodinu a iných dôležitých ľudí, aby urobili potrebné a zodpovedné rozhodnutia na základe komplexných informácii. Rodina, vrátane detí, zostáva zodpovedná aj za tvrdé rozhodnutia. Riešenia prijaté zvnútra rodiny môžu a ukazujú sa byť oveľa efektívnejšie ako v tradičnom postupe sociálnej práce. Blízke osoby dieťaťa už nezostávajú len nestrannými pozorovateľmi vývinu udalostí v ohrozenej rodine a následných realizovaných krokov úradnej moci v živote blízkeho dieťaťa. Svoj vzťah s dieťaťom môžu premeniť na niečo konkrétne a konštruktívne, čo ich mobilizuje a premieňa bezmocnosť na tvorivú moc hľadania riešení. Motiváciou je vzťah, spoločná história alebo príbuzenský vzťah, ktorý s ohrozeným dieťaťom majú. Výsledky výskumov našich partnerských organizácii (napr.len v Holandsku uskutočnili vyše 10.000 SRK) ukazujú, že 87,5 percenta rodín si prostredníctvom SRK dokázalo pripraviť a realizovať dobrý a bezpečný plán na vyriešenie problémovej situácie, pričom k jeho úspešnému naplneniu potrebovali v priemere len 20 % profesionálnej asistencie štátnych a neštátnych sociálnych služieb. 80% úloh dokázali pokryť svojim vlastnými silami a vytvoriť stabilnú sieť podpory rodine v núdzi, zaistiť 69

MOSTY K RODINE 2015 bezpečie dieťaťa a naštartovať uzdravujúci proces v rodinnom systéme. Doteraz Zborník 2015 sme pri svojej sociálnej práci s rodinou mohli zrealizovať Stretnutia rodinného kruhu pre 130 rodín. Naše výsledky zatiaľ i v tomto malom počte zhruba kopírujú výstupy našich skúsenejších kolegov z partnerských organizácii: 82% rodín, ktorým bolo Stretnutie rodinného kruhu ponúknuté zorganizovať, si dokázalo v procese SRK vytvoriť bezpečný a komplexný plán, ich plány riešenia boli kompetentným sociálnym pracovníkom zodpovedným za vedenie prípadu rodiny potvrdené ako dobrá spoločná stratégia celého podporného tímu pri riešení aktuálnej situácie dieťaťa, od sociálneho systému potrebovali rodiny k realizácii plánu riešenia v priemere pomoc len v 37% plánovaných úloh, po 1,5 roku od uskutočnenia SRK bolo zrealizovaných v priemere 76 % úloh vyplývajúcich z rodinných plánov. Niektoré rodiny si väčšinu úloh dokážu samostatne prebrať na seba a svoju podpornú sieť, pre iné bola SRK príležitosť skutočne porozumieť súvislostiam problému, identifikovať svoje potreby a dať ich do súladu s požiadavkami sociálneho systému a ponukou svojich blízkych, či zaangažovaných profesionálov a dobrovoľníkov. Pre iné bol proces SRK predovšetkým prínosom v prelomení izolácie, v obnovení komunikácie so širšou rodinou, či komunitou, ktorá sa im tak mohla stať potrebnou oporou. (UaD, 2015). V niektorých prípadoch (cca 18 %) je už rodinný systém tak narušený, a sociálna sieť rodiny paralyzovaná, že riešenie pre dieťa zostáva na iniciatíve samotného sociálneho pracovníka a jeho profesného tímu, ktorý však už v ďalšej prípadovej práci s dieťaťom a jeho rodinou môže zužitkovať potenciál tých členov rodinnej siete, ktorí boli procesom prípravy SRK zo strany nezávislého koordinátora vyhľadaní, a sú pripravenmí k individuálnej spolupráci aj napriek tomu, že samostatne ako rodinná sieť spoločne nedokázali zafungovať. (UaD, 2015). Tieto procesom SRK pracne vyhľadané širšie väzby a vzťahové osoby dieťaťa v ohrození, sú pre ďalšiu individuálnu prácu s dieťaťom mimoriadne dôležité, ako podpora pri individuálnej práci s dieťaťom - porozumení aktuálnym udalostiam v jeho živote, spracovávaní traumy z odlúčenia a straty blízkych osôb, pri zachovaní stálosti a kontinuity v živote dieťaťa i pri vytváraní zdravej osobnej a rodinnej identity a posilnení vedomia vlastnej hodnoty aj v následnej náhradnej starostlivosti. Kľúčové prvky SRK Spomínané prínosy modelu SRK môžeme však očakávať len pri zachovani základných princípov a kľúčových prvkov modelu. Ohrozené dieťa sa dostáva v procese prípravy a realizácie Stretnutia rodinného kruhu do bezpečného širokého kruhu blízkych ľudí. Priestor na vyjadrenie a porozumenie potrebám a túžbam dieťaťa musí byť principiálne procesom SRK zabezpečený. Hlas dieťaťa, zabezpečenie podpornej osoby pre jeho účasť na SRK, dôkladná príprava, priebežné i následné ošetrenie prežívania dieťaťa a kľúčových osôb v procese sú zásadnými prvkami modelu SRK. (Pagée, 2006). 70

MOSTY K RODINE 2015 Vyhľadanie, zosieťovanie, zapojenie a individuálna príprava čo najväčšieho Zborník 2015 počtu členov širokej rodiny a iných blízkych a podporných osôb, ale i všetkých zainteresovaných profesionálov, je pre výsledok procesu rozhodujúce. V procese prípravy a realizácie SRK je kľúčová rola nezávislého koordinátora, zachovanie princípu dobrovoľnosti a dôsledné vyhradenie dôverného, súkromného času pre rodinu počas samotného stretnutia, na ktorom členovia rodiny a dieťaťu blízke osoby zostavujú svoj plán. Koordinátor systematicky vyhľadáva a osobne pripravuje každého účastníka stretnutia, či z rodinnej siete, alebo zainteresovaných subjektov a inštitúcii. Zabezpečí, aby sa každý účastník Stretnutia cítil bezpečne a rešpektovaný. (Ashley, C., Holton, L., Horan, H., Wiffin, J., 2006). Koordinátor SRK nie je nijakým spôsobom zaangažovaný na výsledku a výstupoch procesu. Jeho úloha je prepojiť, premostiť svet rodiny a svet systému. Dostať tieto dva svety do efektívnej komunikácie, spolupráce a vzťahu postavenom na vzájomnej úcte. V záujme dieťaťa hľadať porozumenie optike jeden druhého, a potvrdiť špecifickú rolu každého účastníka procesu, každého človeka v živote dieťaťa. Každý člen sociálnej siete dieťaťa sa musí v celom procese cítiť bezpečne, v plnej slobode a rešpekte voči svojim možnostiam i limitom. Dostať dostatok priestoru porozumieť faktom reálnej situácie a existujúcich ohrození pre blízke dieťa. Mať slobodu prijať zodpovedné rozhodnutie na základe relevantných informácii sám za seba. Prípadový sociálny pracovník získava prácou nezávislého koordinátora – facilitátora SRK do svojho tímu 6-14 ľudí ochotných a schopných spolupodieľať sa na realizácii komplexného riešenia pre dieťa. (Pagée, 2001). Bezpečie a prínos pre každého Bezpečné, rešpektujúce a posilňujúce prostredie pre každého účastníka SRK (tak rodinu, ako profesionálov), pocit istoty a zabezpečenie, že hlas a názor, prežívanie dieťaťa bude rešpektované, sú nosnými princípmi modelu SRK, dieťa, ale aj iní členovia rodiny, majú takúto oporu zabezpečenú cez špeciálne pripravenú podpornú osobu, ktorá dáva zraniteľným členom rodinného systému istotu vyjadriť, čo potrebujú. Každé Stretnutie rodinného kruhu je úplne jedinečné, tak ako je jedinečná každá rodina. Treba vnímať špecifiká a byť pružný v procese prípravy i počas samotného stretnutia. Koordinátori pracujú preto pod supervíziou, a pod metodickým vedením kontinuálne rozvíjajú svoje facilitačné a koordinátorské zručnosti. Zorganizovanie Stretnutia rodinného kruhu sú v práci s rodinou v našej organizácii vždy voľbou číslo 1, nie vždy je táto cesta reálna a možná. Nič nie je univerzálne, ani Stretnutia rodinného kruhu nie sú všeliek, ktorý za pár týždňov zmení všetky rodinné problémy niekoľkých generácii. Je to ale dobrá a autentická cesta, ako začať. Nemáme na nej čo stratiť, vždy môžeme len získať. A ten, kto na tejto

MOSTY K RODINE 2015 ceste získava vždy, je dieťa a jeho rodina, ale2015 i každý profesionál otvorený vidieť svet Zborník dieťaťa a jeho blízkych v tej autentickej celistvosti, prijať túto realitu, a zodpovedne ju zakomponovať do svojej role a úlohy v živote konkrétneho dieťaťa. Cieľom implementácie Stretnutí rodinného kruhu je sprostredkovať rodinám možnosť vytvoriť si vlastný plán riešenia svojej zložitej situácie, prijať vlastné rozhodnutia a zosieťovať vlastnú podpornú sieť, ktorá im bude adekvátnou a dlhodobou podporou. Priamym účastníkom programu SRK (členom rodiny, členom širšej sociálnej siete – susedom, priateľom, členom farského spoločenstva, miestnej komunity, rodičom spolužiakov ohrozených detí, atď., ako aj participujúcim odborníkom a profesionálom – sociálnym pracovníkom, kolíznym opatrovníkom, zástupcom úradov, samosprávy, inštitúcii, kde deti vyrastajú, škôl, ktoré deti navštevujú…) tak chceme umožniť získať osobnú skúsenosť s týmto jedinečným modelom odlišného prístupu k rodine v ohrození, kde sa každý jeden člen jej sociálnej siete stáva súčasťou riešenia, a vytvára bezpečný kruh okolo dieťaťa. sprostredkovať im zážitok z prípravy, priebehu a dopadov ich vlastnej konferencie, ich vlastného Stretnutia rodinného kruhu. Túto osobnú skúsenosť dobrej praxe môžu potom účastníci Stretnutí rodinného kruhu - z radov členov rodiny, i radov profesionálov - šíriť ďalej, ako svoje osobné posolstvo sily rodinných väzieb a nezjednateľnej hodnoty rodiny v živote dieťaťa. Na záver niekoľko citátov priamych účastníkov SRK: „Je veľa možností ako prijímať rozhodnutia. Pre mňa je dôležitý proces, akým sa toto rozhodovanie deje. SRK bola veľmi odlišná od množstva stretnutí, ktorých som sa dovtedy zúčastnila. Široká rodina dostala zodpovednosť a moc ovplyvniť riešenie svojej situácie.“ „Veľký rozdiel nastal v mojom vzťahu s rodinou, videla som veľkú zmenu v sebahodnote mladého človeka, ktorého sa SRK dotýkala, rovnako som pozorovala, že i medzi členmi rodiny nastali veľké posuny v ich vnímaní sociálnych služieb.“ „SRK je najpozitívnejší progresívny prvok za 20 rokov mojej skúsenosti v sociálnej práci.“ „Sociálny pracovník už nie je jediný ponechaný na všetku prácu – a obavy? Tie patria k našej práci, tým sa nevyhneme.“ „Situácie v sociálno-právnej ochrane detí vedú často rodiny a aj profesionálov k zažívaniu pocitov, akými sú – chaos, zneistenie, oslabenie, často sme mimo “kontroly“ nad situáciou. Je to záležitosť dôvery – veľký skok v doterajšej praxi – požiadať obe strany, aby pracovali spoločne a dobrovoľne – v rámci SRK.. Je to často o navrátení dôvery a SRK to robia.“

MOSTY K RODINE 2015 „Ešte stále si spomínam na pocity, ktoré som 2015 mal, keď som čakal vo vedľajšej miestnosti, Zborník kedy ma po skončení svojho privátneho času rodina zavolá dnu. Vtedy som si uvedomil ako sa oni cítia, keď sú oni zavolaní do miestnosti, kde sedí skupina profesionálov úradníkov. Ja som vtedy vnímal svoj profesionálny status a nebolo mi ľahko. (UaD, 2015). Ďakujeme za dôveru spolupracujúcim inštitúciám i jednotlivcom, za odhodlanie umožniť zverenému dieťaťu Stretnutie jeho rodinného kruhu, a za spoločnú skúsenosť so silou rodiny a jej podpornej siete, pri implementovaní modelu SRK. Uvítame i Vaše ctené námety a reflexie. Literatúra Ashley, C., Holton, L., Horan, H., Wiffin, J.: The Family Group Conference Toolkit. Family Rights Group 2006. ISBN: 1871515475 Eigen Kracht is the kern. Information voor organisations. (Folder) Voorhout: Eigen Kracht Centrale. Handboek voor conference coordinators (2002). Voorhout: OKS/WESP. Mikloško, J. (2011). Ohrozená rodina na Slovensku, analýza kontextu vyňatia detí z prirodzeného prostredia v rokoch 2006 až 2010. Bratislava.2011. 194 s. ISBN: 978-80970879-0-6 Mikloško, J. (2014). Vývoj situácie ohrozených rodín na Slovensku v rokoch 2006 až 2013. Bratislava.2014. Spoločnosť Úsmev ako dar, Inštitút ochrany práv dieťaťa a rodiny, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR, 236 s. ISBN: 978-80-970879-5-1 Pagée, R. van (2001). The Eigen-kracht conference. The shift van hulpverlening naar dienstverlening. In: The Netherlandss Tijdschrift Child care 3, pagina’s 154-162. Pagée, R. van (redactie) (2003). Eigen Kracht. Family Group Conference in The Netherlands. Van model naar invoering. Amsterdam: SWP Pagée, R. van: Training for FGC coordinators, Pezinok, Slovakia, 2006 ÚaD, Spoločnosť Úsmev ako dar. (2014). Správa z výskumu Sociálna práca v detských domovoch, interný materiál Spoločnosti ÚaD a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Bratislava. 2014 ÚaD, Spoločnosť Úsmev ako dar (2015).Výročné zhodnotenie uskutočnených SRK (interný materiál Spoločnosti UaD), 2015 www.employment.gov.sk, www.usmev.sk 73

MOSTY K RODINE 2015 Z Zb bor on níík 2015 2015 20 5 Zborník

Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar Predstavenie KTO SME: Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar je najstaršou a najväčšou mimovládnou organizáciou pôsobiacou v oblasti náhradnej starostlivosti a pomoci krízovým rodinám. Zameriava sa na podporu detí v detských domovoch, na prácu s ohrozenou rodinou, vzdelávanie a sprevádzanie náhradných rodín a pomoc mladým dospelým po odchode z detského domova. Svoju víziu „...aby každé dieťa malo rodinu“ presadzuje do praxe už viac ako 30 rokov. Prvoradým záujmom organizácie Úsmev ako dar je skvalitniť život detí v ohrozených rodinách a náhradnej starostlivosti, o čo sa usiluje ako na individuálnej, tak na systémovej úrovni.

ČO ROBÍME: • Staráme sa o deti v detských domovoch a náhradných rodinách. Rozvíjame ich osobnosť a motivujeme ich k tomu, aby sa venovali zmysluplným činnostiam – štúdiu, umeniu a športu. Organizujeme pre nich vzdelávacie aktivity a rozvojové pobyty. Spájame súrodencov, ktorí v systéme náhradnej starostlivosti vyrastajú oddelene. • Pripravujeme a sprevádzame náhradných rodičov. Vedieme ich k porozumeniu potrieb, skúseností a pocitov detí, ktoré stratili svoje pôvodné zázemie. Rozvíjame ich rodičovské zručnosti a podnecujeme ich k bezpodmienečnému prijatiu, ako aj k úcte a rešpektu voči biologickej rodine detí. • Pracujeme s ohrozenými rodinami, v ktorých môže dôjsť k vyňatiu dieťaťa, a rodinami, v ktorých už k vyňatiu došlo. Považujeme za kľúčové zachovať integritu a kontinuitu života dieťaťa. Preto sa usilujeme, aby deti nemuseli svoje rodinné prostredie vôbec opúšťať, alebo aby sa doňho mohli čím skôr vrátiť. • Vzdelávame a supervidujeme dobrovoľníkov pre prácu s deťmi. Dbáme na to, aby všetky deti z domovov mali vedľa seba blízku podpornú osobu. Vzhľadom na to, že ich vnútorný svet je poznačený traumou odlúčenia, staráme sa o kvalitnú prípravu dobrovoľníkov. • Prevádzkujeme krízové centrá a nízkoprahové kluby. V spolupráci s nadáciou DeDo budujeme celoslovenskú sieť sociálnych zariadení, v ktorých nájdu dočasný

MOSTY K RODINE 2015 domov a odbornú asistenciu rodinyZborník s deťmi2015 a mladí dospelí po odchode z detských domovov. • Poskytujeme pomoc a poradenstvo mladým dospelým po ukončení ústavnej starostlivosti. Sme im oporou v náročnom procese osamostatňovania sa a začlenenia do spoločnosti. • Sieťujeme odborníkov. Vytvárame priestor pre odbornú diskusiu a výmenu informácií z viacerých vedných a kompetentných oblastí, čo prehlbuje poznanie problematiky. • Vyvíjame koncepčnú činnosť, ktorá podnecuje zmeny legislatívneho rámca s priamym dopadom na sociálne prostredie. Našou snahou je zlepšovať starostlivosť o dieťa a rodinu aj úpravou právnych noriem a predpisov. • Komunikujeme s verejnosťou. Otvorene komunikujeme o problematike náhradnej starostlivosti, robíme osvetu a otvárame spoločenskú debatu. Snažíme sa vykoreniť vžité predsudky a ukázať situáciu opustených detí v pravdivom svetle. To všetko robíme v zmysle Deklarácie ľudských práv dieťaťa, Dohovoru o právach dieťaťa a v zmysle Charty práv rodiny.

NAŠA FILOZOFIA: Sme presvedčení, že dieťa potrebuje pre svoj harmonický vývoj prostredie úplnej rodiny s otcom a mamou. Len tak môže naplniť svoje potreby a zažiť bezpečnú vzťahovú väzbu, ktorá je základom kvality neskoršieho osobného i spoločenského života. Ak dieťa nemôže vyrastať vo vlastnej funkčnej rodine, je preňho najvhodnejším riešením vyrastať u príbuzných. Pokiaľ to nie je reálne, môže pôvodnú rodinu zastúpiť náhradná rodina vo forme osvojenia alebo pestúnstva. V prípade, že sa nedarí naplniť ani túto alternatívu, je potrebné pre dieťa zabezpečiť starostlivosť zariadenia, ktoré preňho vytvorí prostredie čo najviac pripomínajúce to rodinné. www.usmev.sk, www.nahradnarodina.sk

MOSTY K RODINE 2015 Zborník 2015

Názov: Mosty k rodine: Zborník príspevkov z regionálnych konferencií 2015 Editori:

prof.MUDr. Jozef Mikloško, PhD., PhDr. Monika Miklošková, PhD, Mgr. Emília Bezáková, PhD.

Recenzenti:

prof.PaeDr. Milan Schavel, PhD., PhDr. Mgr. Pavel Bryndzák, PhD., PhDr. Mária Soboličová, PhD.

Vydavateľ:

Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, SPDDD Úsmev ako dar

Náklad:

100 ks

Tlač:

TYPOCON s.r.o., Račianska 66, 831 02 Bratislava, Tel.: +421 2 493 00 700.

Rok vydania:

2016

ISBN

978-80-972326-9-6

Za formálnu a obsahovú stránku príspevkov uverejnených v tomto zborníku zodpovedajú ich autori. Zborník neprešiel jazykovou korektúrou. Publikácia bola vydaná aj vďaka podpore spoločnosti Typocon s.r.o.

MOSTY K RODINE

Zborník príspevkov z regionálnych konferencií 2015

10 rokov budovania Mostov k rodine Tímová spolupráca pri sanácii rodiny

Vydavatel:ˇ Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, SPDDD Úsmev ako dar Vydané v roku 2016.