MILLE VIAE DUCUNT HOMINEM PER SAECULA CASSOVIAM Tisíce ciest už po stáročia privádzajú ľudí do Košíc alebo 7 DÔVODOV, PREČO NAVŠTÍVIŤ DÓM SV. ALŽBETY 1.
Košický gotický dóm je najvýchodnejší monumentálny v Európe a najkrajší na Slovensku. Bol postavený v rokoch cca 1380–1508. Biskupský chrám od r. 1804.
2.
Hlavný oltár so 48 – obrazmi v troch radoch je európske unikum. V stredoveku bolo zvykom maľovať maximálne 36 obrazov v dvoch radoch a v dvoch sekvenciách. Oltár zahŕňa tri cykly – Alžbetínsky (12), Advetný (12) a Pašiový (24) obrazov. Tieto cykly sa v minulosti počas cirkevného roka pravidelne otvárali, takže veriaci a návštevníci Dómu ich mohli zažiť v celej ich nádhere.
3.
Sv. Alžbeta Uhorská – Durínska (1207-1231) svojou dynastickou svadbou, ale predovšetkým pomocou chudobným a dovtedy medzi kráľovskými rodmi nevídanou charitatívnou činnosťou, definitívne spečatila to, čo začal sv. Štefan (975 ?–15. 8. 1038), prvý uhorský kráľ (1000/1001–1038) – prijatie latinského obradu v Uhorsku a príklon monarchie k Západu.
4.
Sedem najkrajších pamiatok v interiéri:
5.
1.
Hlavný oltár sv. Alžbety.
2.
Oltár Navštívenia Panny Márie z roku 1516. (Lk 1, 46-55) – Magnifikat.
3.
Bronzová krstiteľnica z 13./14. st. – najstaršia pamiatka v Dóme. Vrchnák zhotovila v roku 1914 slávna miestna zvonolejárska firma Buchner.
4.
Kaplnka „Mettercie“. Neskorogotická tabuľová maľba z roku 1516 znázorňuje sv. Annu Samotretiu.
5.
Gotická kalvária zo začiatku 15. st., je umiestnená v kráľovskej empore /nad južným vchodom/. Korpus na kríži je vysoký vyše troch metrov/. Ku kalvárii vedie 52 paralelne usporiadaných kráľovských schodov.
6.
Štyri gotické plastiky – drevorezby približne z roku 1470. Sú umiestnené na pilieroch pod chórom. Znázorňujú sv. Štefana kráľa, jeho syna sv. Imricha, sv. Ladislava kráľa a sv. Stanislava biskupa.
7.
Kamenné gotické pastofórium od majstra Štefana, ktoré bolo dokončené v roku 1477. Úchvatná kamenná ozdoba chrámu. V pastofóriu bola uložená Sviatosť Oltárna. Už o necelé storočie však stratilo túto svoju funkciu. Tridentský koncil (1545–1563) totiž rozhodol, že konsekrované Hostie sa budú uchovávať v tabernákuloch – svätostánkoch na oltári.
Sedem najkrajších pamiatok v exteriéri: 1.
Reliéfy nad hlavným západným portálom.
2.
Južná (Matejova) veža. Vo vnútri sa nachádza labyrint točivých schodísk, ktoré sú navzájom prepojené.
3.
Slnečné hodiny.
4.
Južná brána s predsieňou. Neďaleko sú okrem iného umiestnené reliéfy hlavného architekta puristickej prestavby Imricha Steindla a jeho „pravej ruky“, Josefa Webera, stavbyvedúceho v rokoch 1877–80. Weber, žiaľ počas prác tragicky zahynul.
5.
Severný portál a priečelie. Centrálnym motívom je posledný súd, ktorý je obklopený piatimi reliéfmi – dva výjavy predstavujú sv. Alžbetu, Pannu Máriu so ženami, učeníkom Jánom s rímskymi vojakmi a ukrižovaným Kristom.
6.
Pamätník Františka Rákócziho II. z roku 1938.
7.
Severná veža. Ak návštevník zvládne vo vnútri 160 úzkych schodov, naskytne sa mu neobyčajný pohľad na centrum mesta.
6.
Krypta (gr. kryptos = skrytý, tajný) z roku 1905 ukrýva pozostatky Františka Rákócziho II., (1676–1735), vodcu kuruckého povstania, jeho matky, najstaršieho syna a troch verných. Bojoval za zrovnoprávnenie Maďarov s Habsburgovcami. Pozostatky boli prenesené z tureckého exilu – po schválení samotným cisárom Františkom Jozefom I. a slávnostne pochované dňa 26. X. 1906, v roku 1010. výročia príchodu starých Maďarov do Karpatskej kotliny (r. 896).
7.
V roku 1970 bol Dóm, spolu s Urbanovou vežou a Michalskou kaplnkou vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. © Jozef Soročin, JSL, 2014, www.issuu.com/VydSorocinJ