6 minute read
Sliačske poobhliadnutie
by www.tuzvo.sk
Čas sa míňa...
Advertisement
V dňoch 3. až 5. októbra 1956 sa na Sliači konala konferencia venovaná výberkovému hospodáreniu v lese. Jej organizátorom bola Slovenská akadémia vied. Medzi lesníkmi z Československa nechýbali špičkoví lesnícki vedci z viacerých európskych štátov. Priebeh konferencie, no predovšetkým jej závery, ktoré účastníci v podobe rezolúcie prijali, boli svedectvom nadčasovej schopnosti lesníkov riešiť strategické úlohy správy lesnej krajiny. To, že sa tieto závery v nasledujúcich rokoch nenaplnili, malo viacero príčin, ktorých podstata vyplývala z politických reálií doby. Z dnešného pohľadu je však najdôležitejšie to, že vtedajšie závery smerujúce k prírode blízkym spôsobom hospodárenia sú stále mimoriadne aktuálne a z veľkej časti ostávajú nenaplnené. To nás musí inšpirovať nielen k vzdaniu úcty našim múdrym predchodcom, ale predovšetkým k zásadnej zmene chápania lesníckeho poslania samotnými lesníkmi, ako aj celou spoločnosťou. Cieľom sa musí stať hospodárenie, ktoré zohľadní oprávnené spoločenské nároky na rovnocenné využívanie všetkých funkcií lesa, pri rešpektovaní čoraz citeľnejších vplyvov klimatických zmien. Samotná spoločnosť však musí pre takéto hospodárenie vytvoriť prajné prostredie, a to nielen v podobe legislatívnych úprav, ale aj zásadnej zmeny v chápaní poslania a potrieb lesníkov. Ak by sme boli svedkami opätovného spoločenského ignorovania toho, o čom lesníci dlhodobo hovoria, rezultátom by nevyhnutne bolo nenapraviteľné poškodenie plnohodnotnej funkčnosti lesov a tým aj celej krajiny. Práve rozhodnutie zabrániť naplneniu takejto vízie, upozornenie na strategickú nevyhnutnosť urýchlene smerovať k naznačeným cieľom a poukázanie na to, že lesnícka obec disponuje dostatkom vedeckých poznatkov a praktických skúseností k ich napĺňaniu, bolo základom pre usporiadanie konferencie Sliačske poobhliadnutie, z ktorej zborník vám predkladáme.
ÚRYVKY ZO ZBORNÍKA MEDZINÁRODNEJ LESNÍCKEJ KONFERENCIE USKUTOČNENEJ NA SLIAČI V ROKU 1956
Z rozboru biologických predpokladov vyplýva, že na území Slovenska je veľa lesov, ktoré spĺňajú základné podmienky pre zavedenie výberkových princípov.
Jsem přesvědčen, že ťěžkosti se zavádením výběrného lesa jsou spíše v našich představách, než ve skutečnosti.
Praktická práca vo výberkovom lese priviedla ma k nevyvrátiteľnému presvedčeniu, že tento spôsob je jedine správnym, opravdove prirodzeným a koniec koncov i hospodársky najvýhodnejším hospodárskym spôsobom.
Výberkový les má svoje ťažkosti, z ktorých najväčšia je, že vyžaduje úplnú zmenu nášho lesníckeho myslenia, úplné odtrhnutie od poľnohospodárskeho poňatia rovnovekých monokultúr a holorubného hoposdárstva spolu s jeho vymoženosťami.
Nie je náhodné, že i poľnohospodárstvo v živočíšnej výrobe celkom inak chápe kontinuitu ako v rastlinnej produkcii a neodovzdáva zvieratá na porážku podľa ročníkov, ale výlučne vždy len jednotlivé zvieratá po predchádzajúcom ohodnotení ich výkonu.
Z toho jasně vyplýva, že nejprve nutno uplatňovat zásady výběrného hospodáření a pak se dosáhne výběrného lesa, a nikoli naopak, že nejprve třeba vytvořit výběrný les a potom možno uplatňovat zásady výběrného hospodářství...
Všechny uvedené příklady naznačují velmi přesvědčivě, že zásady výběrného hospodáření lze uplatňovat, ne- li ve všech případech, tak alespoň ve většine, a že se dosahuje velmi pozoruhodných výsledku.
Použitie mechanizačných prostriedkov je toho času v skupinove a jednotlive výberkovom lese ešte obmedzené, a to preto, lebo mechanizácia práce je jednostranne zameraná na plošné rúbanie, prípadne holorub. V budúcnosti sa technika musí viac prispôsobiť spôsobu ťažby jednotlivým výberom.
Pojem „výberkový les“ je starší ako usporiadané lesné hospodárstvo a jeho obsah sa v priebehu času podstatne zmenil.
...musí sa i hospodárska úprava lesov zobudiť zo stagnácie, ktorá je v mnohých smeroch badateľná, a musí sa tiež vyvíjať stanovištu primerane.
Jestvujú obavy, že pri jednotlivom alebo skupinovitom výbere sa stráca prehľadnosť a že sa les nakoniec podobá veľkej, nekontrolovateľnej obnovovanej ploche. Táto obava je nesporne prehnaná.
Zdôrazňujem to najmä preto, že pri nadhodených problémoch nemôže ísť len o diskusiu okolo zavedenia novej techniky zisťovania zásob, ale primárne o hlásenie sa k novej základnej koncepcii lesného hospodárstva, ktorá nevyhnutne musí ovplyvniť i hospodársku úpravu lesa.
Pestovanie a ekonómia nikdy nemôžu predstavovať rozpory, pretože pestovaniu sú dané ekonomické ciele a je snaha ich dosiahnuť najekonomickejšou cestou.
Prevažne prirodzené zmladenie prináša značné úspory zalesňovacích nákladov a škody zverou sú podstatne menšie ako v kultúrach. V oblastiach s jednotlive výberkovými lesmi alebo s lesmi v ktorých sa hospodári skupinovite výberkovým spôsobom, sú náklady na ochranu lesa úplne bezvýznamné a kalamitné ťažby sú prakticky celkom neznáme.
Značnú časť viny na tom má hospodárska úprava lesa, ktorá často svoju úlohu mylne chápe a pestovanie necháva ustrnúť v prísne určenom priestorovom poriadku a schématickom obnovnom spôsobe. Každé „rúbaňové“ hospodárstvo je v rozpore s požiadavkou využitia plnej lesopestebnej produkčnej kapacity.
Nevýhody skupinovite výberkového a jednotlive výberkového hospodárstva sú jedine v tom, že kladú vyššie požiadavky na starostlivé plánovanie a na kvalitu všetkých pracovných síl v lese ako ostatné schématické rúbaňové spôsoby hospodárenia. Predovšetkým veľmi nepriaznivo pôsobí častá zmena lesného personálu.
Horšie sa ťaží najprv, lepšie sa ponecháva.
Výberkový hospodársky spôsob umožňuje dokonalé využitie lesa pri plnení funkcie vodohospodárskej a pôdoochrannej, a je preto v našich podmienkach a mnohých oblastiach, v ktorých tieto momenty prevládajú, jedine vhodným hospodárskym spôsobom.
Jeví se tu vhodnějším ponechat i nejslabší stromy o dalších 100 let, než je vytěžit jen jako podřadný sortiment a pokoušet se o nové zalesnění.
V zásade je třeba ve smyslu přirozených zákonitostí si uvědomit, že každý jedinec má dosáhnout plné zralosti, pokud ovšem nepodlehne nepříznivým vlivum prostředí a pokud nepúsobí nepříznivě na vhodné porostní složky.
Celková produkcia hmoty spomínaného, výberkovým spôsobom obhospodarovaného porastu je teda podstatne vyššia ako lesa tabuľkového.
Výslovne výberkové hospodárstvo dosahuje najlepšie úspechy tam, kde zloženie porastu zodpovedá približne prirodzenému lesnému spoločenstvu, a kde sa obnova lesa uskutočňuje bez porúch a ťažkostí.
Pri plošnom hospodárení a pri výslovne obnovnom hospodárstve stínajú sa preto na rúbani kmene výkonné a nevýkonné, akostne veľmi hodnotné i menej hodnotné súčasne. Dosiaľ výkonné zložky porastu sa ťažia primladé, v plnej sile, zatiaľ čo nevýkonné, technicky vadné sa pre udržanie štruktúry ponechávajú stáť príliš dlho a často sa i znehodnocujú.
Ťažba preto musí zakaždým zasiahnuť len menej hodnotný materiál, zatiaľ čo lepší zostáva zachovaný.
Pri plánovaní ťažieb a úprave produkcie nás nezaujíma vek porastu sám o sebe, ale len jeho produkčná schopnosť.
Prieskumy ukázali, že i na druhej strane Dunaja sú podobné lesné celky o rozlohe cca 100 000 hektárov, ktoré sa môžu bez akýchkoľvek ťažkostí obhospodarovať výberkovým spôsobom.
Skupinovite výberkový, ako aj jednotlive výberkový les vykazujú predovšetkým rad biologických predností, ktoré sú založené na stabilite ich biocenologického zloženia.
Tento příklad je pokusem o vytváření výběrného zpusobu v listnatých porostech s převahou dubu na teplém a značně vysychavém a celkem chudém stanovisti.
Výstavbe a štruktúre lesa sa musí prispôsobiť aj organizácia lesných prác.
Za veľkú prednosť skupinovite výberkového a jednotlive výberkového hospodárenia treba pokladať aj zachovanie vysoko produktívnych tiennych drevín, najmä jedle. Problém odumierania jedle veľmi úzko súvisí s neúčelným obnovným spôsobom. Jedľa veľmi citlivo reaguje na každú prudkú zmenu svetelných a transpiračných pomerov a najlepšie sa jej vedie v rôznovekom zmiešanom lese.
Tu je súvislý komplex bukových výberkových lesov, ktoré zaberajú plochu okrúhle 10 000 ha.
Výhodou výberkového lesa je teda v menšej miere vyššia hmotná produkcia, ale skôr podstatne vyššia produkcia hodnôt.
V tomto zmysle majú výberkové princípy neobmedzenú platnosť pre všetky lesy a pre všetky dreviny.
Výberkové hospodárstvo sa zaoberá jednotlivými stromami.
TRETIE VAROVANIE
TLAČOVÁ SPRÁVA Z KONFERENCIE SLIAČSKE POOBHLIADNUTIE 1956–2018
Dnes ráno Lesnícka fakulta TU vo Zvolen ako hlavný organizátor konferencie Sliačske poobhliadnutie 1956-2018, uskutočnenej 3. až 4. októbra 2018 v hoteli Palace na Sliači, zverejnila rezolúciu z tohto podujatia, venovaného podpore moderných spôsobov obhospodarovania lesa, ktoré zvyšujú odolnosť lesa voči kalamitám a môžu zmierniť rozpory medzi lesným hospodárstvom a očakávaniami verejnosti. Ako totiž ukázal globálny prieskum, realizovaný začiatkom roka aj na Slovensku, značná časť obyvateľstva má výhrady k využívaniu lesov ako surovinovej základne pre bioekonomiku, hoci udržateľné využívanie lesov pomáha zmierňovať klimatické zmeny. Cieľom stretnutia dvoch stoviek lesníkov z desiatok subjektov bolo preto navrhnúť odpoveď nie len na hrozbu nárastu počtu a rozsahu kalamít v dôsledku klimatickej zmeny, ale aj na spomínanú celospoločenskú dilemu.
Konferencia nadviazala na podobné podujatie z roku 1956, kedy Slovenská akadémia vied spoločne s ďalšími lesníckymi inštitúciami a za účasti významných predstaviteľov európskeho lesníctva usporiadala medzinárodné sympózium venované výberkovému hospodáreniu. Tento verejnosti stále málo známy spôsob hospodárenia je charakterizovaný citlivým prístupom, pri ktorom sa pozornosť lesného hospodára nesústreďuje iba na lesný porast ako celok, ale na jednotlivé stromy. Takýto les je stabilnejší, lepšie plní všetky svoje funkcie a vďaka zastúpeniu stromov rôzneho veku navodzuje dojem, akoby sa v ňom ani nehospodárilo. Hnacou silou nepretržitého produkčného procesu je v ňom príroda a lesník s ňou spolupracuje s využitím poznatkov o procesoch rastu a obnovy z výskumu pralesov Slovenska.
Rezolúcia, ktorú účastníci konferencie takmer jednomyseľne prijali v závere zasadnutia, požaduje o. i. legislatívnu a finančnú podporu masívneho zavádzania prírode blízkeho obhospodarovania lesa. Cieľom požiadaviek je zvýšenie odolnosti lesov voči klimatickým zmenám a rešpektovanie spoločenského nároku na vyváženú funkčnosť a kompaktnosť lesných ekosystémov. Rezolúcia tiež konštatuje, že nedostatočné premietnutie záverov z konferencie o výberkových lesoch na Slovensku v roku 1956 a z konferencie o globálnych klimatických zmenách a lesoch z r. 1995 do lesníckej politiky, legislatívy a ekonomických nástrojov, vyústilo do súčasného zlého zdravotného stav lesov s dopadmi na lesné hospodárstvo a celú spoločnosť.
Ak ani teraz nedôjde k potrebným zmenám kurzu v obhospodarovaní lesov prostredníctvom masívnej politickej, legislatívnej a štartovacej finančnej podpory zavádzania prírode blízkeho obhospodarovania lesov v jeho moderných podobách, vzhľadom na klimatické zmeny a tlak prostredia sa situácia lesov môže vymknúť predstavám a kontrole lesníckeho sektora, čo sa do určitej miery deje už teraz. Preto rezolúciu z konferencie, dostupnú na internetovej stránke Lesníckej fakulty TU vo Zvolene www.tuzvo.sk/lf, možno chápať ako tretie a záverečné varovanie.
Zvolen, 9. október 2018
