Senkvican 2 2014 issuu by Zuzana Frnová Somorovská

www.senkvice.org

Milí Šenkvičania,

uprostred leta opäť slávime hody. Chcem sa Vám preto opäť v krátkosti prihovoriť. Nakrátko sa chcem zmieniť o téme, ktorá je v poslednom období v slovenskej spoločnosti veľmi aktuálna – téme rodiny. Iste pre každého človeka je rodina veľmi dôležitá. Rodina je miestom, kde vzniká nový ľudský život, kde sú deti vychovávané a pripravované na život. Vždy sme to my i naši predkovia považovali za úplne samozrejmé a normálne, že rodina, založená na manželstve muža a ženy, je základnou bunkou spoločnosti. Paradoxom dnešnej postmodernej doby je, že musíme bojovať za to, čo je úplne normálne. Rodina je dnes veľmi ohrozená. Je ohrozená z dvoch smerov – zvonka a zvnútra. Vnútorným nebezpečenstvom pre rodinu je jej rozpad. Rozvod manželov je bolestnou udalosťou predovšetkým pre ich deti, no aj pre nich samotných. Rozvody môžu mať samozrejme rôzne príčiny, no nie vždy sú nevyhnutné. Často stačí prestať myslieť na seba a otvoriť sa tomu druhému. Manželstvo je o veľkej zodpovednosti. Je to vysoký ideál. Mnohí sa tento ideál pokúšajú dosiahnuť, no iba niektorí ho dosiahnu. Vyžaduje to ochotu obetovať sa. A to platí nielen pre veriacich, ale pre všetkých. Okrem rozvodov je, žiaľ, rozšírené aj spolužitie mimo manželstva. Veď manželstvo je vraj iba kusom papiera. Takýto spôsob života, bez akýchkoľvek záväzkov, však väčšinou nemá dlhé trvanie. Dom, postavený na piesku, sa rýchlo zrúti. Je potrebné znovuobjaviť krásu manželstva, krásu toho, keď sa manžel môže obetovať pre manželku, aby jej urobil radosť a opačne. Okrem vnútorného nebezpečenstva číha na manželov aj nebezpečenstvo vonkajšie. Je to snaha niektorých skupín a organizácii redefinovať rodinu a považovať za manželstvo aj zväzky medzi osobami rovnakého pohlavia. Je dôležité rodinu brániť pred týmito útokmi pri zachovaní úcty a rešpektu k druhej strane. Vhodným spôsobom je podporenie petície za vypísanie referenda na ochranu rodiny, ktorú už podpísalo vyše 200 tisíc Slovákov. Milí Šenkvičania, obraz starostlivej Matky svätej Anny, ktorý zdobí náš kostol, nech je pre nás stálym pripomenutím dôležitosti rodiny a zodpovedného života v nej. Rodina je pre nás nenahraditeľná, veď sám Boh na začiatku Svätého písma hovorí: „Nie je dobré byť človeku samému“ (Gn 2,18). Prajem Vám požehnané prežitie tohtoročných hodov.

Váš duchovný otec Michal

Božie telo 19.

www.senkvice.org

06. 2014 FOTO: Katarína Nosálová

Nová tvár kaplnky na Cerovom R

ok 2014 je jubilejný. V roku 1889 bola v Malých Šenkviciach vysvätená Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie pánom farárom Ľudovítom Erneym. Slávime teda 125 výročie. Okrem patrónky Cerového – Sedembolestnej Panny Márie, majú Cerovania v arkádach kaplnky ďalších dvoch svätých – sv. Floriána a sv. Vendelína. Prvý bol ochrancom pred ohňom, keďže strechy domov boli slamené a dochádzalo často k požiarom. Druhý bol ochrancom dobytka a ošípaných, ktoré na cerovskom majeri Andrássiovcov chovali v hojnom počte. Roky tu všetci traja držali ochrannú ruku nad Cerovým. No zrazu jedného dňa sv. Vendelín z kaplnky záhadne zmizol. Chýbal nám. Z iniciatívy tety Katky a Viery Grúberových, ktoré sa o kaplnku starajú už 60 rokov, som začala plniť ich sen o návrate sochy sv. Vendelína na pôvodné miesto. Dlho som hľadala, ale podarilo sa. V sobotu, 7. júna 2014 prišla sama autorka sochy sv. Vendelína Zdenka Jančia zo Senca osadiť na kaplnku svoje dieťa. Autorka je absolventkou keramiky na Škole úžitkového výtvarníctva v Bratislave. Momentálne študuje na Akadémii umení v Banskej Bystrici, odbor sochárstvo. Ďakujeme slovenskej sochárke za ústretovosť a tetám Grúberovým za starostlivosť o kaplnku a aj za veľkú zásluhu o nové lavice. Taktiež im patrí veľké ĎAKUJEME za sponzorovanie výroby a inštalácie sochy sv. Vendelína. Socha bola financovaná výlučne z finančných darov drobných Cerovanov a rodákov, žijúcich už mimo Šenkvíc (bez podpory farského úradu, či obce), čo je o to obdivuhodnejšie. Aj týmto sme dokázali, že nie sme len ulicou, ale plnohodnotnou časťou Šenkvíc. Ešte raz veľká vďaka a úcta všetkým za sv. Vendelína a 125 ročnú kaplnku na Cerovom. Text a foto Mária Sklárová

www.senkvice.org

Opravy miestnych komunikácií V priebehu mesiaca máj 2014

boli v obci Šenkvice realizované opravy miestnych komunikácií na uliciach Kozara, Jagned a Záhradná. Ulice Záhradná a Kozara / Vinohradská Oprava miestnych komunikácií pozostáva z dvoch častí: Oprava

križovatky (spojnice) Vinohradská a Kozara, kde sa realizoval nový asfaltový povrch na križovatke ulíc Kozara – Vinohradská. Zároveň sa realizovala oprava miestnej komunikácie na ulici Záhradná na Cerovom. Dielo sa realizovalo na parcele číslo 294/3 – Križovatka (spojnica) ulíc Vinohradská a Kozara. Podľa zmluvy o dielo a cenových kalkulácií boli v mesiaci máj 2014 vykonané práce na výškových úpravách uličných uzáverov, rezaní asfaltového krytu v hrane 5 cm, búraní asfaltového krytu s naložením a odvozom na skládku vrátane poplatku za uskladnenie, vykonaní asfaltového spojovacieho postreku a položení AC11o-II, na výkopoch zeminy na hr. 40 cm s odvozom, na uložení štrkodrvy vibrovanej a cementovou stabilizáciou, ako aj položenie (uloženie) záhonových obrubníkov. Miestne komunikácie boli počas realizácie označené dočasnými dopravnými značkami. Uvedenú stavbu realizovala spoločnosť Swietelsky – Slovakia, s.r.o., Bratislava, ktorá predložila najvýhodnejšiu cenovú ponuku. Celková výška investície Obce Šenkvice na opravu miestnych komunikácií na uliciach Záhradná a spojnice ulíc Kozara/Vinohradská dosiahla sumu vo výške 35.541,44 € s DPH, z toho na Záhradnej bolo preinvestovaných 28.755,90 €

s DPH a na ul. Kozara/Vinohradská 6.785,54 € s DPH. Kompletná výmena povrchu cesty na ul. Jagned Kompletnú výmenu povrchu cesty na ulici Jagned v obci Šenkvice realizovala spoločnosť SAT SLOVENSKO, s.r.o., ktorá predložila najvýhodnejšiu cenovú

ponuku. Celková výška investície Obce Šenkvice na opravu miestnej komunikácie na ulici Jagned dosiahla čiastku vo výške 35.618,40 € s DPH. Oprava miestnej komunikácie na ulici Jagned bola realizovaná ako kompletná výmena betónového povrchu cesty na asfaltový. Podľa zmluvy o dielo a cenových kalkulácií boli vykonané práce na frézovaní jestvujúceho betónového krytu v hr. 5cm, asfaltového spojovacieho postreku a položení AC11o-II v hr. 5cm. Obec Šenkvice realizovala opravu hore uvedených miestnych komunikácií výlučne z vlastných prostriedkov, nakoľko Bratislavský samosprávny kraj je vyňatý z možnosti čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ určených na obnovu MK. Obnovou a rekonštrukciou miestnych komunikácií prišlo k skvalitneniu cestnej infraštruktúry v obci a tiež k zvýšeniu bezpečnosti pre vodičov prechádzajúcich cez tieto úseky. Obec Šenkvice bude aj v nasledujúcom období pokračovať v rekonštrukciách a obnovách miestnych komunikácií v nadväznosti na schválený rozpočet. JUDr. Artúr Soldán, prednosta OcÚ Šenkvice FOTO: F. Maderič

Výstavba kanalizácie na ulici Uhliská a Vinohradská D

ňa 02. 04. 2014 Minister životného prostredia SR Peter Žiga schválil pre Obec Šenkvice poskytnutie dotácie – finančných prostriedkov z Environmentálneho fondu SR na rok 2014 na investičnú akciu Splašková kanalizácia III. etapa – ul. Modranská, Nádražná, Horná – líniová stavba vo výške 150.000 €. Po podpise zmluvy medzi Obcou Šenkvice a Environmentálnym fondom SR prišlo dňa 26. 05. 2014 k odovzdaniu staveniska a následnej realizácii stavby: splašková kanalizácia III. etapa, kanalizačná stoka A-VI-2, ulica Uhliská, PVC potrubie DN 300 mm, v dĺžke 358.30 m a kanalizačnej stoky A-VI-2-1 na Vinohradskej ulici, kde bude umiestnené PVC potrubie DN 300 mm, dĺžka 144,00 m. V rámci uvedeného rozsahu sa vykonajú nasledovné práce: - odstránenie betónového a asfaltového povrchu v dĺžke 481 bežných metrov, - výkop ryhy v dĺžke 481 bežných metrov, - uloženie potrubia PVC DN 300 dl. 481 bežných metrov s 37 ks odbočkami DN 300/160 - napojenie kanalizačných prípojok,

- osadenie 10 ks betónových kanalizačných šácht s liatinovými poklopmi, - obsyp potrubia a zásyp ryhy so zhutnením dĺžke 481 bežných metrov, - tlakové skúšky potrubia, - betonáž vozovky v dĺžke 481 bežných metrov. Stavbu realizuje spoločnosť RAPID – IS, spol. s r.o. Bratislava ako víťaz verejného obstarávania na dobudovanie kanalizácie v celej obci Šenkvice. Stavba je realizovaná v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou, rozpočtom stavby a platným stavebným povolením č. k.: Vod.629/I-108/2003-Ma zo dňa 18. 03. 2003. Kvalita realizovaných prác je priebežne vyhodnocovaná ako dobrá – v súlade s platnými normami a súvisiacimi predpismi. V súčasnosti je ukončená stoka na ulici Uhliská, úspešne boli vykonané tlakové skúšky a prebiehajú práce na krátkych domových prípojkách profilu DN 150 mm. S prácami na Vinohradskej ulici sa začne od 01. 07. 2014. Predpoklad ukončenia týchto častí splaškovej kanalizácie je 31. 07. 2014. Následne Okresný úrad v Pezinku, odbor starostlivosti o životné prostredie vykoná kolaudáciu predmetnej stavby a môže prísť k napojeniu jednotlivých domácností na novovybudovanú kanalizáciu. Betonáž komunikácie bude realizovaná v dotknutých častiach v priebehu mesiaca september 2014. JUDr. Artúr Soldán, prednosta OcÚ Šenkvice FOTO: Katka Nosálová

www.senkvice.org

Nové nádoby na separovaný zber V

FOTO: F. Maderič

ážení občania, v uplynulých dňoch Vám boli do domácností doručené nádoby na separovaný zber o objeme 120 l – 1 ks žltá, 1 ks modrá (každý rodinný dom dostal 1 nádobu na papier a 1 nádobu na plast) 120 l nádoba ŽLTÁ je určená pre: - plastové fľaše od nápojov, (PET fľaše), plastové fólie od drogérie - plechovky od nápojov -tetrapakové krabice od nápojov (od mlieka, džúsov a pod. – VYPLÁCHNUTÉ!) 120 l nádoba MODRÁ je určená pre: papier Upozorňujeme, že zberné nádoby

sú vo vlastníctve obce. Obyvateľom sú zverené do užívania iba na účel separovaného zberu odpadu, pričom je potrebné chrániť zbernú nádobu pred poškodením a odcudzením. V prípade, že ste si nádoby ešte neprevzali, je povinnosťou si ich prevziať na obecnom úrade v dňoch pondelok, streda, piatok v čase od 7,30h – 9,00h. Odvoz odpadu z nádob Obe nádoby treba vyložiť pred dom zatiaľ v rovnakých termínoch ako je tomu doteraz pri vrecovom zbere. V prípade zmien Vás budeme vopred informovať. V deň zberu je možné vyložiť vyseparovaný odpad aj vo vreciach v prípade, ak by Vám nádoby kapacitne nepostačovali. ĎAKUJEME ! Jozefína Tichá, referent fakturácie OcÚ Šenkvice

Nové merače rýchlosti na Modranskej a Vištuckej ulici

Obec Šenkvice v spolupráci s fir-

Nový vzhľad budovy Základnej školy

a jar tohto roku sa začalo realizovať zateplenie budovy Základnej školy. Samotnú realizáciu stavby zateplenia obalových konštrukcií realizuje firma IPK, s.r.o. Terchová, ktorá v priebehu minulého roka 2013 bola verejným obstarávaním vybratá ako cenovo najvýhodnejšia. Na realizáciu zateplenia budovy Základnej školy v Šenkviciach na Vinohradskej ulici bolo vyčlenených z prostriedkov obce 195.060 €, z toho 100.000 € je použitých z fondu rezerv a rozvoja a 95.060 € je financovaných zo získaných prostriedkov z predaja obecných stavebných pozemkov. V uvedenej sume je zahrnuté aj vizualizácia budovy a stavebný dozor. Obec

Šenkvice si dala vypracovať tri farebné varianty vzhľadu budovy, ktoré najvýhodnejšie ponúkla firma APEX ARCH, s.r.o. Bratislava. Za pomoci vedenia Základnej školy sa dala možnosť, aby si deti navštevujúce Základnú školu sami vybrali pre nich to najprijateľnejšie a najatraktívnejšie farebné prevedenie vzhľadu budovy. Takýmto spôsobom Obec Šenkvice chcela prispieť k tomu, aby sa žiaci v novej, peknej a farebnej škole cítili príjemne a spokojne, a aby si boli vedomí, že aj oni sa mohli podieľať na skrášľovaní budovy školy. Za toto deťom Základnej školy v Šenkviciach ďakujeme a veríme, že budú s radosťou a spokojnosťou navštevovať školu. Taktiež ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali a podieľajú na zateplení budovy Základnej školy. Emília Mončeková, referent účtovníctva OcÚ Šenkvice

mou ALAM s.r.o. dňa 20. 06. 2014 nainštalovala dva nové merače rýchlosti na frekventovaných vjazdoch do obce zo smeru Modra a Vištuk. Cieľom informačného panelu merača rýchlosti je zviditeľniť rýchlosť dopravného vozidla jeho vodičovi a s tým vyvolať u neho psychologický tlak na úpravu rýchlosti. Merač rýchlosti panel ukladá do svojej pamäte merané veličiny. Napájanie panelu je možné zo solárneho článku alebo z zdroja 230V/12V. Merače zaznamenávajú nielen rýchlosť áut, ale aj ich počty, takže obec Šenkvice si môže vývoj v cestnej premávke aj štatisticky odsledovať. (Merače rýchlosti umožňujú sledovať nasledovné tri štatistické ukazovatele: počet motorových vozidiel, ktoré daným úsekom prechádzajú, počet tých, ktoré neubrzdili a priemernú rýchlosť prichádzajúcich motorových vozidiel).

tvoriť prehľadové diagramy, tabuľky a grafy, ktoré budeme zverejňovať na webovej stránke Obce Šenkvice. Cieľom obce Šenkvice a Okresného dopravného inšpektorátu v Pezinku je, aby sa na týchto frekventovaných úsekoch spomalila rýchlosť prichádzajúcich motorových vozidiel, čo by malo viesť k zníženiu nehodovosti na daných úsekoch a zvýšeniu bezpečnosti chodcov a cyklistov na Modranskej ulici a na Vištuckej ulici smerom k novej výstavbe na Paulenovej ulici a ulici Sv. Urbana. JUDr. Artúr Soldán, prednosta OcÚ Šenkvice

Merače merajú rýchlosť a súčasne ju zobrazujú na displeji. Pri prekročení rýchlostí monitorovacie zariadenie niekoľkokrát zabliká výstražný nápis „SPOMAĽ“. Všetky namerané rýchlosti a počty áut sa ukladajú do pamäti zariadenia (až na 100 dní). Pomocou softvéru je možné cez bluetooth priamo z merača stiahnuť všetky zaznamenávané údaje a vy-

www.senkvice.org

Päť rokov spolupráce s moravskými Velkými Bílovicami V

piatok, 16. mája 2014 sa v priestoroch Mestského úradu vo Velkých Bíloviciach konalo slávnostné stretnutie starostov Velkých Bílovic, argentínskeho mesta Presidencia Roque Sáenz Peňa a Šenkvíc. Za účasti člena Rady Juhomoravského kraja Ing. Jaroslava Parolka a vedúceho odboru dopravy Krajského úradu Juhomoravského kraja Ing. Rostislava Snovického došlo k podpísaniu spoločného memoranda o prehĺbení spolupráce medzi Velkými Bílovicami a ich dvoma partnerskými mestami v oblasti kultúry, školstva, ekonomiky a vzájomnej propagácie, ktorá trvá už päť rokov. Partnerstvo Velkých Bílovíc a Šenkvíc svojim podpisom potvrdili starosta Peter Fitz a starostka Marie Vlková. Následne starostovia partnerských miest na počesť spoločného stretnutia vysadili v mestskom parku buky, ktoré budú občanom Velkých Bílovic pripomínať túto udalosť rovnako ako pätná tabuľa umiestnená neďaleko.

FOTO: archív mesta Velké Bílovice

www.senkvice.org

O čom sa rokovalo? I. mimoriadne OZ 07. 04. 2014

III. riadne OZ 28. 04. 2014

O Starosta obce uviedol bod rosta obce potvrdil, že Obecný úrad O Starosta obce informoval poslan- orgánmi priamym oslovením listom. programu – Otváranie obálok a vyhodnotenie návrhov na prevod vlastníctva majetku obchodnou verejnou súťažou vyhlásenou dňa 17. 03. 2014, ktorý nadväzuje na rokovanie OZ zo dňa 17. 03. 2014, kedy uznesením č. 17-II./OZ/2014 OZ schválilo predaj majetku Obce Šenkvice, nehnuteľností v k. ú. Veľké Šenkvice, lokalita Vištucká ul. a schválilo podmienky predmetnej obchodnej verejnej súťaže. Starosta obce spolu s prítomnými poslancami a hlavnou kontrolórkou obce Ing. Adrianou Jurášekovou skontrolovali neporušenosť všetkých troch predmetných obálok a vykonali následné otváranie obálok. Ako prvý bol otvorený súťažný návrh doručený dňa 04.04.2014 – p. Stanislav Mrva. Všetci prítomní potvrdili, že predmetný otvorený súťažný návrh spĺňa predpísané náležitosti a predmetom kúpy prvého súťažného návrhu je pozemok o výmere 525 m², pričom navrhovateľom je p. Stanislav Mrva s manželkou a výška navrhnutej kúpnej ceny je sume 43 727,25 € a navrhovaný spôsob úhrady kúpnej ceny je bankovým prevodom. Ako druhý v poradí bol otvorený súťažný návrh doručený dňa 04.04.2014 – p. Pavol Kapusta. Starosta obce spolu s prítomnými poslancami a hlavnou kontrolórkou obce potvrdili, že predmetný otvorený súťažný návrh nespĺňa predpísané náležitosti v zmysle vyhlásených podmienok obchodnej verejnej súťaže, pretože obsahom obálky nebol návrh znenia kúpnej zmluvy, ale iba Žiadosť o prevod pozemku a starosta obce potvrdil, že Obecný úrad nezaevidoval zloženie finančnej zábezpeky na bankový účet vo výške 2000€ od navrhovateľa. Ako tretí v poradí bol otvorený súťažný návrh doručený dňa 04.04.2014 – p. Tomáš Kapusta. Starosta obce spolu s prítomnými poslancami a hlavnou kontrolórkou obce potvrdili, že predmetný otvorený súťažný návrh nespĺňa predpísané náležitosti, pretože obsahom obálky nebol návrh znenia kúpnej zmluvy, ale iba Žiadosť o prevod pozemku a sta-

nezaevidoval zloženie finančnej zábezpeky na bankový účet vo výške 2000€ od navrhovateľa. Víťazným návrhom sa stal jediný súťažný návrh, ktorý spĺňal predpísané náležitosti v zmysle vyhlásených podmienok obchodnej verejnej súťaže. Poslanci následne odsúhlasili predaj vlastníctva majetku Obce Šenkvice na základe výsledkov obchodnej verejnej súťaže vyhlásenej dňa 17.03.2014.

PREDMET PREVODU: predaj majetku Obce Šenkvice, nehnuteľnosť v k. ú. Veľké Šenkvice, lokalita Vištucká ul., konkrétne parcela reg. „C“ č. 543/14 (orná pôda) o výmere 525 m², ktorý je vo výlučnom vlastníctve Obce Šenkvice. PREDÁVAJÚCI: Obec Šenkvice KUPUJÚCI: Stanislav Mrva s manželkou Mariannou Mrvovou KÚPNA CENA: 43 727,25€ za celý predmet prevodu ÚČEL: kúpa pozemku určeného na zástavbu samostatne stojaceho rodinného domu. Spracovala: Ing. Zuzana Somorovská na základe Zápisnice zo zasadnutia Mimoriadneho OZ dňa 7.4.2014.

Stavebné pozemky na predaj!

bec Šenkvice oznamuje, že predáva pozemky v lokalite „Alej Sáry Patrície“ – Paulenova ulica (lokalita medzi bývalým Ústavom vinohradníckym a ulicou Svätého Urbana), k. ú. Veľké Šenkvice, ktoré sú určené na zástavbu samostatne stojacich rodinných domov. Všetky potrebné informácie Vám budú poskytnuté na Obecnom úrade v Šenkviciach. OcÚ

cov a prítomných občanov o tom, že Urbanistickú štúdiu obytnej zóny Šenkvice – Stráň sv. Urbana II obstarali súkromní investori na základe spracovaného zadania. Návrh zadania UŠ schválila dňa 7.3.2014 obec Šenkvice ako orgán územného plánovania. V platnom územnom pláne obce Šenkvice, ktorý bol schválený uznesením č. 32/08OZ zo dňa 11.09.2008 a aktualizovaný formou zmien a doplnkov, je predmetné územie určené na funkčné využitie „bývanie v rodinných domoch“ ako súčasť rozvojovej plochy č.02, pre ktorú bola stanovená požiadavka spracovania urbanistickej štúdie. Riešené územie je situované na SZ okraji obce Šenkvice, je súčasťou rozvojových plôch a nadväzuje na obytné územie s existujúcou zástavbou rodinných domov. Hlavným dôvodom pre spracovanie urbanistickej štúdie bolo, v zmysle zadania, riešenie územno-technických súvislostí navrhovaného rozvoja územia, jeho organizácie, funkčno-prevádzkové využitie a hmotovo – priestorové usporiadanie územia. Urbanistická štúdia overila tiež reálnu využiteľnosť záujmového územia pre rozvoj obytnej zástavby rodinných domov s doplňujúcou obslužnou vybavenosťou, verejným dopravným a technickým vybavením a stanovila regulačné podmienky v území. Urbanistická štúdia, ktorá bola obstaraná za účelom spodrobnenia a prehĺbenia platnej územnoplánovacej dokumentácie, bude po prerokovaní slúžiť ako územnoplánovací podklad pre usmerňovanie investičnej činnosti v území v procese územného rozhodovania. Predmetný ÚPP bol obstaraný prostredníctvom odborne spôsobilej osoby na obstarávanie ÚPP a ÚPD – Ing. arch. Jany Zlámalovej. Spracovateľom UŠ obytnej zóny Šenkvice – Stráň sv. Urbana II je Ing. arch. Michal Vojtek a Ing. Tomáš Kutiš. Mgr. Peter Fitz ďalej doplnil, že urbanistická štúdia obytnej zóny Šenkvice – Stráň sv. Urbana II bola primerane prerokovaná s dotknutými

Verejnosť bola oboznámená s prerokovaním verejnou vyhláškou, ktorá bola zverejnená spôsobom v mieste obvyklým. Poslanec Jaromír Augustinič uviedol, že Komisia územného plánovania, výstavby a dopravy OZ pripomienkovala danú urbanistickú štúdiu, pričom všetky pripomienky už boli zapracované. Následným hlasovaním poslanci zobrali na vedomie „Urbanistickú štúdiu obytnej zóny Šenkvice – Stráň sv. Urbana II“ a zároveň schválili vyhodnotenie pripomienok k „Urbanistickej štúdii obytnej zóny Šenkvice – Stráň sv. Urbana II“. O Prednosta OcÚ predložil vyhlásenie podmienok obchodnej verejnej súťaže na odpredaj obecných pozemkov v lokalite „Alej Sáry Patrície“. Predmetným krokom by Obec Šenkvice pristúpila k vyhláseniu už štvrtej obchodnej verejnej súťaže na predaj stavebných obecných pozemkov v lokalite s pracovným názvom „Alej Sáry Patrície“. Obci Šenkvice sa podarilo celkovo predať tri stavebné pozemky, pričom príjem z ich predaja sa stal kapitálovým príjmom obce. Starosta obce doplnil, že získaním finančných prostriedkov z následného predaja pozemkov by sa mohlo zabezpečiť dokončenie zateplenia obalových konštrukcií na budove Základnej školy v Šenkviciach a iné potrebné investičné akcie. Následne poslanci schválili predaj majetku obce Šenkvice – troch stavebných pozemkov v lokalite Vištucká ul. na základe obchodnej verejnej súťaže a zároveň schválili aj podmienky súťaže bez pripomienok. O Starosta obce uviedol, že v rámci zasadnutia rozšírenej Obecnej rady OZ dňa 24.04.2014 boli poslanci OZ podrobne oboznámení s významom, úlohou a prínosmi, ktoré by pre obec znamenalo členstvo v občianskom združení – verejno-súkromnom partnerstve s názvom Región Červený Kameň. Prvotná myšlienka členstva v predmetnom združení bola poslancom OZ predstavená starostom obce Dubová p. Ľudovítom Ružičkom v decembri

www.senkvice.org roku 2013 na zasadnutí rozšírenej Obecnej rady OZ. Toto občianske združenie pod názvom: Región Červený Kameň, o.z., bolo založené v roku 2013 zakladajúcimi obcami, ktoré sa nachádzajú v okolí hradu Červený kameň. Víziou je, aby sa členmi tohto združenia stalo čo najviac obcí okresu Pezinok. Mgr. Peter Fitz zároveň informoval, že vystáva potreba združenia obcí nášho regiónu, nakoľko obce by sa mohli uchádzať o získanie finančných prostriedkov z operačných programov pre roky 2014 – 2020, ktorými by sa financovalo napríklad vypracovanie nového Plánu hospodársko-sociálneho rozvoja obcí alebo financovanie projektov hlavne v oblasti turistického ruchu, skvalitňovania športových aktivít a iné. V nadväznosti na odporúčania zakladajúcich členov je vhodné prizvanie občianskych združení pôsobiacich v obci Šenkvice, ktoré svoju činnosť vytvárajú v oblasti turistického rozvoja, resp. športové organizácie. Starosta obce dodal, že podľa počtu obyvateľov sa budú platiť aj poplatky za členstvo v danom združení, pričom v prvom rade je potrebné vytvoriť MAS – Miestnu akčnú skupinu, ktorá predstavuje partnerstvo zástupcov verejného, súkromného a občianskeho sektoru, ktoré pôsobí na celistvom a súdržnom území. Poslanci vzali na vedomie informáciu o prínose pre členov partnerstva a možnosti čerpania finančných prostriedkov z programu LEADER na rozvoj vidieka, schválili členstvo v predmetnom občianskom združení a jeho stanovy a zároveň odporúčali prizvanie občianskych združení pôsobiacich na území obce – Spolok vinohradníkov a vinárov Šenkvice a Športový klub Šenkvice. O Prednosta OcÚ predniesol prítomným poslancom a občanom informáciu o prevode podniku: Lekáreň Šenkvice, pričom interpretoval vyjadrenie a chronologický postup prevodu podniku KAMADA s.r.o., JUDr. Miroslava Ňuňuka, ktorý je určený ako konkurzný a reštrukturalizačný správca spoločnosti KAMADA s.r.o. Uvedená spoločnosť má na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov prenajaté nebytové priestory na prízemí v polyfunkčnej budove Zdravotného strediska na Vinohradskej ulici o celkovej výmere 164,5 m² na prevádzkovanie lekárne. Spoločnosť plusfarm, s.r.o. v zastúpení konateľkou Mgr. Vierou Blatnickou sa stáva právnym nástupcom spoločnosti KAMADA s.r.o. vo vzťahu k prevádzke lekár-

ne. Starosta obce uviedol, že z rozpravy v rámci zasadnutia rozšírenej Obecnej rady OZ dňa 24.04.2014 vyplynula potreba ohodnotenia samotného prenájmu, to znamená, že obec by mala dať vypracovať odhad výšky nájmu za prevádzku lekárne. V prípade vyššieho odhadu výšky nájomného ako je v súčasnosti, t.j. 904,75 € mesačne bude potrebné zvoliť adekvátny postup možnosti zvýšenia nájomného, t.j. začať rokovania o výške nájmu s nájomcom. Poslanci zobrali na vedomie informáciu o prevode podniku Lekáreň Šenkvice. O Poslanci zrušili VZN Obce Šenkvice č. 1/1999 o usmerňovaní a evidovaní chovu hospodárskych zvierat a zvierat chovaných v domácnosti. O Poslanci zrušili VZN Obce Šenkvice č. 5/2004 o úprave vstupu do vinohradov v čase dozrievania a zberu hrozna. O Starosta obce informoval, že je potrebné pomenovať nové ulice v Šenkviciach, ktoré sa nachádzajú medzi ulicami Trlinska a Lúčna a v lokalite IBV medzi ulicou Svätého Urbana a bývalým Vinárskym ústavom, ktorá má pracovný názov „Alej Sáry Patrície“. V oboch daných lokalitách sa už stavia viacero nových domov a prví vlastníci požiadali Stavebný úrad Obce Šenkvice o vydanie stavebného povolenia. Ku kolaudácii a zápisu stavby do katastra nehnuteľností treba doručiť aj rozhodnutie obce o určení súpisného a orientačného čísla. Starosta obce uviedol, že z rozpravy v rámci zasadnutia rozšírenej Obecnej rady obecného zastupiteľstva poslanci navrhli názov ulice nachádzajúcej sa v lokalite IBV medzi ulicou Svätého Urbana a bývalým Vinárskym ústavom „Paulenova“. Poslanci schválili nový názov ulice v Obci Šenkvice. O V zmysle zákona OZ raz ročne prerokuje plat starostu. OZ navrhovalo plat starostu s účinnosťou od 1.1.2014 vo výške 2.146€. Poslanci schválili plat starostu Obce Šenkvice Mgr. Petra Fitza na rok 2014. O Obec Šenkvice získala finančný príspevok vo výške 150 000€ z Environmentálneho fondu na financovanie vybudovania kanalizácie na ulici Uhliská a dokončenie kanalizácie na Vinohradskej ulici. Starosta dodal, že je potrebné do konca mesiaca máj 2014 predložiť všetky náležitosti, medzi ktoré patrí aj schválenie spolufinancovania projektu z vlastných zdrojov vo výške 5 %. OZ schválilo a) predloženie

žiadosti o nenávratný finančný príspevok na realizáciu projektu s názvom „Splašková kanalizácia III. etapa ul. Modranská, Nádražná, Horná – líniová stavba“ v celkovej výške 150.000€ a spolufinancovanie projektu z vlastných zdrojov (z rozpočtu obce Šenkvice) vo výške 5% maximálne však do výšky 7.894,74€.

INTERPELÁCIE POSLANCOV A PRIPOMIENKY OBČANOV Prítomná občianka Mgr. Renáta Fabiankovičová predniesla pripomienku k novému názvu ulice v obci: Paulenova v tom zmysle, že je potrebné v postupovať v súlade so zákonom o obecnom zriadení, kde sa uvádza, že je neprípustný názov ulice, ktorý by bol jazykovo nesprávny. Z tohto dôvodu je potrebné zvážiť názov ulice Paulenova, resp. Paulena. Odpoveď starostu: Preveríme po jazykovej stránke názov ulice tak, aby bol jazykovo korektný. JUDr. Drahomír Tomčo požiadal, aby Obecný úrad v Šenkviciach zabezpečil zverejnenie ním podaných písomných interpelácií v časopise Šenkvičan, nakoľko sú to interpretované otázky občanov Šenkvíc. Odpoveď starostu: Zverejnenie interpelácií zabezpečíme v nasledujúcom vydaní časopisu Šenkvičan a podobne už budú všetky následné odpovede na písomné interpelácie poslancov zverejňované v časopise Šenkvičan.

Poslanec Ing. Ondrej Somorovský poďakoval konateľovi spoločnosti P.M.P. TLAČIAREŇ, spol. s r.o. Ing. Petrovi Pálovi za bezodplatnú tlač a vyhotovenie záložiek do kníh pri príležitosti 90. výročia založenia verejnej obecnej knižnice. Spracovala: Ing. Zuzana Somorovská na základe Zápisnice zo zasadnutia OZ dňa 28.4.2014. Kompletné znenie zápisníc zo zasadnutí OZ nájdete na www.senkvice.org

POĎAKOVANIE Redakcia časopisu Šenkvičan srdečne ďakuje Ing. Petrovi PÁLOVI a spoločnosti P.M.P. TLAČIAREŇ, spol. s r.o. za dlhoročnú spoluprácu a zvlášť za bezplatné vyhotovenie a dodanie záložiek do kníh pre Obecnú knižnicu G. Kolinoviča, vytlačených pri príležitosti 90. výročia Obecnej knižnice v Šenkviciach. ĎAKUJEME!

Rýchle peniaze

0944 145 510 9

www.senkvice.org

Odpovede na poslanecké interpelácie JUDr. Drahomíra Tomča zo dňa 13. 03. 2014

BEZ KOMENTÁRA_ Nový prechod pre chodcov na Hornej ulici.

1. K

edy Obec Šenkvice objedná na základe objednávky geodetické práce u príslušného geodeta na zameranie futbalového ihriska za účelom jeho zapísania na List vlastníctva? Za dobu posledných troch rokov obec tieto práce doposiaľ ani neobjednala. Mgr. Peter Fitz, starosta Obce Geodetické zameranie futbalového ihriska na ulici Domovina bolo zadané autorizovanému geodetovi v mesiaci január 2014. V súčasnosti prebieha vypracovanie tohto plánu, pričom je potrebné jeho overenie Okresným úradom Pezinok, katastrálny odbor. O ďalšom postupe Vás budeme informovať.

2. K

edy Obec Šenkvice vybuduje chodník od cintorína na Cerovskej ulici v dĺžke cca 70 m na ľavej strane cesty od cintorína? Mgr. Peter Fitz, starosta Obce Na najbližšom zasadnutí OZ, ktoré sa uskutoční dňa 17. 03. 2014 je predložený návrh na rozpočtové opatrenie č. I/2014, kde je vyčlenených 2.500€ na vypracovanie projektovej dokumentácie na vybudovania chodníka od cintorína na Cerovskej ulici v dĺžke 70 m. Po schválení finančných prostriedkov zo strany OZ Šenkvice obec zadá vypracovanie projektovej dokumentácie na vybudovanie chodníka.

3. K

edy Obec Šenkvice osadí lavičky od benzínovej pumy Jurki na Chorvátskej ulici aspoň po predajňu Hel Instal? Mgr. Peter Fitz, starosta Obce Obec Šenkvice osadí lavičky na Chorvátskej ulici po uskutočnení verejného obstarávania na výber dodávateľa, nakoľko nám dňa 14. 01. 2014 boli schválené finančné prostriedky na europrojekt nazvaný „Náučný chodník prírodným dedičstvom obce Šenkvice“ vo výške 151.557,44€, súčasťou ktorého je aj osadenie mobiliáru – lavičiek, smetných košov a orientačných tabúľ na Chorvátskej ulici.

4. K

edy Obec Šenkvice vybuduje chodník na Chorvatskej ulici v dĺžke cca 30 m od domu číslo súpisné 183 po dom číslo súpisné 156? Jedná sa o časť úseku cesty, kde nie je ani z jednej jej strany chodník, občania chodia po ceste, pričom nie je táto časť cesty prehľadná, lebo prichádzajúce autá sa objavujú z prudkej zákruty tejto strany cesty. Mgr. Peter Fitz, starosta Obce Uvedená investičná akcia „vybudovanie chodníka na Chorvátskej ulici v dĺžke 30 m od domu číslo súpisné č. 183 po dom súpisné číslo 156“ zatiaľ nie je zaradená v zozname investičných akcií Obce Šenkvice na rok 2014. V prípade, ak budú v OZ Šenkvice schválené finančné prostriedky na vybudovanie chodníka na Chorvátskej ulici, Obec musí začať verejné obstarávanie na výber dodávateľa.

5. K

edy Obec Šenkvice odstráni z cintorína na Cerovskej ulici starý vyschnutý dub (stojí hneď pri ceste), ktorý najmä v zimných mesiacoch môže ohroziť premávku na Cerovskej ulici jeho spadnutím na cestu pod váhou snehu a prudkého vetra? Mgr. Peter Fitz, starosta Obce Vyschnutý dub na cintoríne na Cerovskej ulici sme opílili v mesiaci december 2013.

Nová cesta na križovatke Kozara - Vinohradská

Šenkvicami prešiel historický vlak

www.senkvice.org

1985 - PREMENY NÁMESTIA - 2014

Zničená značka na Vištuckej Nová cesta na ulici Jagned

Nové kontajnery na sklo

FOTO: Katarína Nosálová Archív OcÚ

www.senkvice.org

Rubrika: Šenkvickí umelci zhovára sa Mgr. Natália Maneková

Šperkár Rudolf Molnár

Pri ceste za zaujímavými osobnosťami našej obce sme

sa tento krát rozhodli zaklopať na dvere umeleckému remeselníkovi – šperkárovi RUDOLFOVI MOLNÁROVI, ktorý počas svojho pôsobenia v tomto zaujímavom odbore už viackrát úspešne prezentoval svoj talent a zručnosť na rôznych podujatiach v rámci Slovenska, ale aj v zahraničí. Venuješ sa výrobe šperkov, konkrétne emailovému šperku. Môžeš nám priblížiť o akú techniku ide a kam až siaha jej história? R. Molnár: História výroby emailu siaha do dávnej minulosti. Okolo roku 1300 pred naším letopočtom ľudia vynašli spôsob výroby emailu, ktorý má podobné vlastnosti ako sklo. Prvé emailové šperky pochádzajú z Mykén a Cypru, na našom území sa objavujú od čias Keltov. Celé tisícročia ľudia zdokonaľovali výrobu, nachádzali nové farby a výrazové prostriedky, techniky, kombinácie pri výrobe šperkov a ozdobných predmetov. Samotná výroba emailového prášku bola kedysi taká náročná a drahá, že prvé šperky s emailom bývajú prevažne zo zlata kombinované s drahými kameňmi. Ľudia milovali farby a v tej dobe to bola jediná možnosť, ako spestriť šperky z drahých kovov trvácnymi a neblednúcimi farbami. V súčasnosti sa výrobe skutočných emailových šperkov venuje len pár tisíc ľudí na svete. Za celé tisícročia si toto umenie udržalo svoju hodnotu a šperky s emailom boli drahšie ako tie, ktoré boli vykladané drahými kameňmi. V tomto prípade je často hodnotnejšia samotná práca a umenie výroby ako drahý kov použitý na daný šperk. Okrem emailových šperkov sa stretávame bežne aj so smaltovými výrobkami. Aký je medzi nimi rozdiel?

R. Molnár: Email a smalt sú dva názvy pre rovnaký druh sklovitej hmoty. Táto hmota vyniká výbornou odolnosťou voči poveternostným podmienkam, rôznym chemikáliám, kyselinám a UV žiareniu. Preto sa jeden druh, technický smalt, používa na výrobu značiek, tabúľ, vaní, riadov a podobne. Šperkársky smalt – hovorím mu email, aby sa to neplietlo, sa používa na výrobu šperkov, obrazov, váz a iných umeleckých predmetov. Jednoduchým pravidlom na rozlíšenie oboch druhov je poznatok, že technické smalty sú vždy len nepriehľadné, čiže nevidieť podkladový kov, na ktorom sú nanesené, a tie šperkárske existujú v priehľadnej aj nepriehľadnej verzii. Ako vyzerá výroba emailu, čo všetko na takúto techniku šperkár potrebuje, aké pomôcky, materiály?

R. Molnár: Na výrobu emailu sa používajú emailové prášky, ktoré sa dnes vyrábajú priemyselne, ale tajomstvo výroby si každá značka chráni. Preto sú napríklad najkrajšie červené emaily od japonského výrobcu, zelené z Anglicka a modré z Francúzka. Keďže emailové prášky sa nedajú miešať tak, aby vznikol nový odtieň, musím pracovať s farbami a odtieňmi, ktoré ponúkajú výrobcovia. Najradšej používam japonské emaily, pretože sú najkvalitnejšie, čomu zodpovedá aj ich cena. Ďalej je potrebná plne vybavená zlatnícka dielňa a aj ďalšie špeciálne pomôcky na výrobu emailových šperkov. Tam, kde zlatníci svoju prácu končia, ja len začínam s nanášaním farieb a vypaľovaním emailu v peci na približne 800´C. Pri týchto teplotách sa nedajú používať klasické zlatnícke nástroje, ktoré znesú len 680 °C, ale špeciálne tvrdé pájky vyrobené práve na emailovanie. Povrch, ktorý sa bude emailovať, musí byť absolútne čistý, pretože akákoľvek špina, mastnota, stačí hoci len odtlačok prstu, pri tak vysokých teplotách sčernie a v emaile vzniknú bubliny alebo čierne stopy. Jediné kovy, na ktoré sa dá naniesť email bez problémov, sú platina, striebro, zlato, čistá meď a s určitými podmienkami aj železo a bronz. Kovy obsahujúce zinok, nikel, cín, olovo a iné, ktoré sa tavia pri nižšej teplote, ako je teplota výpalu emailu, sú nepoužiteľné. Pri výpale prebieha fúzia medzi podkladovým kovom a emailom, atómy skla a kovu sa prepoja a vznikne spoj, ktorý sa nedá len tak zničiť. Pravý email sa neodlúpne od podkladu, je krehký, ale farba vydrží stáročia, nevybledne na slnku, ani naň nepôsobia chemikálie. Ja sám najčastejšie pracujem s meďou a striebrom, pretože cena zlata by moje výrobky neúmerne predražila. To mi dáva možnosť tvoriť šperky nielen na zákazku, ale aj pre vlastné potešenie a skúšať nové techniky a postupy. Prezraď nám, ako si sa k tomuto zaujímavému koníčku dostal a čo Ťa na ňom najviac priťahuje? R. Molnár: Dlhé roky som sa venoval historickému šermu, viedol som skupinu nadšencov, ktorí si hovorili Equites Posonienses, čiže Rytieri bratislavskí. Zúčastnili sme sa na mnohých akciách na Slovensku aj v zahraničí. Keďže sme začínali v čase, keď sme si museli mnohé veci ako kostýmy, zbrane a doplnky vyrábať svojpomocne, vyskúšal som si

www.senkvice.org

R. Molnár: Moje šperky sa dostali do USA, mnohých krajín Európy a snáď najďalej do Brazílie. Za svoj najväčší úspech považujem spoluprácu so zlatníčkou Barbarou Rudolph z nemeckého Erfurtu na sérii šperkov pre opernú divu na premiéru novej opery. Taktiež moje šperky vybrali na výstavu v mineralogickom múzeu v nemeckom Idar – Obersteine. Momentálne pripravujem sériu šperkov do Anglicka a Rakúska. Po dva roky som zastupoval našu obec Ako dlho sa venuješ výrobe šperkov? ako remeselník na Medzinárodnej výstave R. Molnár: cestovného ruchu Približne od roku 2009, aj keď Slovakiatour. záujem o toto remeslo som mal Za najväčší úspech oveľa skôr. V roku 2013 som ale považujem ten získal výučný list v odbore prvý kúsok medeného zlatník/klenotník a som plechu s tmavomodrým členom viacerých organi- emailom, ktorý som zácií ako Cech zlatníkov vyrobil pred viac ako piatimi rokmi, Slovenska, British Society a tým som sa vydal na cestu objavovania a tvorby. of Enamellers, Grains of Glass a slovenského A čo Tvoje plány do budúcnosti? Cechu starých remesiel Kovlad. Keďže umelcov, R. Molnár: ktorí sa venujú výrobe Rád by som sa dostal na umelecký kurz do Tbilisi emailových šperkov, v Gruzínsku. Je to kolíska umenia výroby emailonaozaj nie je veľa, vých šperkov a najlepší šperkári sveta pochádzajú poznáme sa navzájom práve odtiaľ. Ak mi to možnosti dovolia, rád by som od Gruzínska až po USA išiel na konci roka do Anglicka, kde sa bude konať a sme často v kontakte. výstava členov British Society of Enamellers. Počas roka sa koná viacero súťaží a sympózií, Čím sa pri svojej tvorbe na ktorých by som sa rád zúčastnil, ale momeninšpiruješ? tálne sa viac venujem svojej rodine, takže to bude musieť počkať. Určite však na jeseň zorganizujeme R. Molnár: s kolegyňou šperkárkou Soňou Kozákovou kurz Mojou najväčšou inšpiráciou výroby emailových šperkov v Modre, keďže predje príroda, samozrejme, až po chádzajúce ročníky mali úspech. mojej manželke Majke a našej dcére, taktiež Majke. Rád tvorím šperky s určitým príbehom, niečo viac ako len pekné veci, ktoré v človeku nezanechajú žiadny pocit, náladu. Keďže pracujem s farbami, často sa inšpirujem prirodzenými farbami prírody, zvierat, kvetov a predmetov okolo nás. Mám rád, ak ľudia spoznajú, čo to tam na tom šperku je – kvet, strom alebo kolibrík. Abstraktné umenie je jednoduchšie, pretože nemusíte dodržiavať tvary a formy, ktoré ľudia bežne poznajú. Aj keď sa mi páči aj tento druh tvorby, stále sa radšej vraciam ku klasickým formám. Taktiež sa rád inšpirujem historickými technikami ako granulácia a filigrán a šperkami z obdobia Keltov a Veľkej Moravy. nejedno remeslo. Od práce s kožou, s drevom, od šitia až po kováčstvo. Práve práca s ohňom a horúcim železom ma fascinovala najviac. Napriek tomu, že som pracoval v doprave, vždy som inklinoval k umeleckému remeslu. Bohužiaľ, na jednom z vystúpení som prišiel k úrazu ruky a nemohol som viac pracovať s ťažkými kováčskymi kladivami. Keďže nadšenie pre remeslo ma neopúšťalo, našiel som si uplatnenie s menšími kladivkami a v práci s inými druhmi kovov. Zlatnícke techniky mi dávajú dokonca viac možností výtvarného vyjadrenia, pretože existuje veľa rôznych spôsobov, ktoré sa dajú navzájom kombinovať. Počas môjho pobytu v Anglicku som objavil krásu emailových šperkov. Farby a hra svetiel emailových šperkov mi tak učarovali, že som sa rozhodol zamerať týmto smerom.

13 Na záver sa Ťa ako takmer „čerstvého“ Šenkvičana opýtam: Ako sa Ti žije Šenkviciach? R. Molnár: Prvý krát som do Šenkvíc prišiel na prax ako štu-

dent Dopravnej priemyslovky v Trnave. Preto by som chcel pozdraviť všetkých bývalých a terajších zamestnancov železničnej stanice. Chodieval som sem počas školy pravidelne a občas sa nám podarilo vybehnúť do krčmy, z ktorej je dnes reštaurácia Bini. To som ani netušil, že tam budem mať o 20 rokov svadbu:) Už vtedy som si hovoril, že tu by som vedel žiť, a tento sen sa mi splnil. Páči sa mi spolupatričnosť a v podstate rodinná atmosféra, ktorá tu vládne medzi ľuďmi. Foto: archív Rudolfa Molnára

Kde všade majú ľudia možnosť obdivovať Tvoje zaujímavé šperky? Čo považuješ za svoj doteraz najväčší profesionálny úspech?

www.senkvice.org

Sú ich tisícky. Odišli hľadať šťastie a uplatnenie do zahraničia. Niektorí sú úspešní viac,

iní menej. Nie všetkým sa však podarí nájsť odbornú prácu v oblasti, ktorú aj vyštudovali. Kde všade vo svete nájdeme Šenkvičanov a ako sa im darí? Pokusíme sa nájsť aspoň zopár z nich a predstaviť Vám ich cestu za životným dobrodružstvom. DNES: Šenkvičanka z Dublinu absolventka Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave

ING. ANDREA FIGUROVÁ

STU ponúkala program pre absolventov – LEONARDO, prostredníctvom ktorého mal byť úspešnému uchádzačovi udelený grant. Podmienkou bolo nájsť si pracovné miesto vo firme v Európskej únii. Po zaslaní vyše 700 emailov do firiem vo Veľkej Británii a Anglicku, sa mi podarilo nájsť pár firiem, ktoré mali záujem a všetko klaplo. Skončila som v írskom Dubline. Pôvodne som tam išla na tri mesiace, no pobyt sa „mierne” predĺžil na osem rokov :).

Existuje niečo, na čo si doteraz nevieš zvyknúť, čo je ti cudzie? „Pitie do nemoty”, tzv. „Binge drinkin’” je totálne írska tradícia, a to mi je dosť proti srsti. Íri to s pitím veru dosť preháňajú. V piatky a soboty je vidieť dosť veľa obetí. A ešte írske počasie – ZIMA po celý rok – nie je tu dlhé teplé leto, aj keď horúčavy nemusím. Vietor a horizontálny dážď. Od jedného turistického sprievodcu som počula, že štatisticky tu prší 271 dní v roku, hoci niekedy len 5 minút a potom prestane. Íri ale vedia slnečné obdobia, ktoré sú tu veľmi zriedkavé, dokonale využiť. Akonáhle zasvieti slniečko, parky sú hneď plné, celé rodinky vylihujú

Na akých pozíciách si v Dubline pracovala? V stavebnom sektore (v projekčných a architektonických kanceláriách) a momentálne v IT sfére.

Pamätáš si na svoj prvý deň v Dubline? Utkvel Ti v pamäti nejaký silný moment, na ktorý si sem tam spomenieš? Piatok, 24. február 2006 – môj prvý let v živote, trasa Bratislava – Dublin. Na dublinskom letisku ma čakal vysmiaty Paddy (írska verzia mena Patrick), môj prvý šéf a odviezol ma priamo do kancelárie :). Cestou ma prekvapilo, že som videla palmy v predzáhradkách a k tomu trochu snehu na zemi. Bola vtedy na Írsko dosť „krutá“ zima, okolo -2 stupňov, ale vietor bol veľmi silný, myslela som, že tam odmrznem. Čo Ťa viedlo odísť zo Slovenska a pracovať v zahraničí? Už počas vysokej školy som chcela ísť na nejaký čas do zahraničia, aby som si zlepšila jazykové znalosti. Ideálna príležitosť sa naskytla po skončení školy.

V Dubline pracuješ už vyše 8 rokov, dôverne teda poznáš pracovné prostredie. Mala si šťastie na kolegov, s ktorými si pracovala? Akí sú Íri ako zamestnanci? A ako napríklad trávia čas po práci? Musím povedať, že som mala veľké šťastie na kolegov, írskych, a aj zahraničných. Pracovala som, a stále aj pracujem s veľmi milými a priateľskými ľuďmi, ochotnými pomôcť. Veľa ich je tvrdo pracujúcich a dávajú si na práci veľmi záležať, aj keď nájdu sa aj takí, ktorí by len celý deň vykecávali a popíjali čierny čajík s mliekom :). Po práci cez týždeň chodia buď do krčmy (na pint = viac ako pollitrák piva), na futbalový zápas alebo koncerty. Íri sú veľkými milovníkmi kina, štatisticky sú dosť vysoko vo svetovom rebríčku návštevnosti kín (v roku 2008 boli druhí, na prvom mieste bol Island, no teraz už v rebríčku klesli; Zdroj: http:// www.irishexaminer.com/ireland/irish-no-longer-tops-as-love-affair-with-cinema-wanes-235701. html ) A čo Írska mentalita? Má niečo spoločné s tou našou, slovenskou? Íri sú veselí a priateľskí ľudia, veľmi radi vtipkujú a bavia sa. Veľa Írov sa venuje nejakej umeleckej činnosti, hrajú na všelijaké hudobné nástroje, spievajú. Íri sú dosť aktívni športovci – obľubujú hlavne beh, maratón, turistiku (existujú tu tzv. walking clubs), plávanie, surfing, a to počas celého roka. Íri majú veľmi radi kostýmové párty na rôznu príležitosť (tzv. Crazy parties s fancy dress) – Halloween, Vianoce, Eurovision, narodeninové párty s témou. Niektorí sú v kostýmoch veľmi kreatívni, vedia úplne z ničoho vytvoriť originálny outfit.

na trávniku a piknikujú, ľudia v oblekoch idú von z kancelárií na obedňajší piknik :). Íri sú na ich klimatické podmienky od malička zvyknutí. Na ulici je bežne vidieť malé deti v kočíkoch v krátkych rukávoch a bez ponožiek či pančúch. Na prvý pohľad je vidieť, kto je tunajší a kto len turista alebo imigrant. Keď svieti slnko vo februári, Íri sa „vyletnia” do kraťasov a topíkov, k tomu šľapky a idú… Zatiaľ čo ja som v zimnom kabáte, čiapke a rukaviciach lebo je 5 stupňov. Ak by si mala charakterizovať Dublin ako mesto 5 slovami, ktoré by to boli? Zelený, Dúha, Zábava, Krčmy, Hudba, More. Je ich viac... “Dirty Smelly Viking Village” :) Dublin je veľkomesto bez mrakodrapov, priemerná výška budov v centre mesta je 4–5 podlaží. A s tou zelenou farbou je to veru pravda, vďaka veľmi častému dažďu je tu tráva stále zelená, všade je zeleň a krásne parky, kvety začínajú kvitnúť už vo februári. Na západnom pobreží sú veľmi rozšírené krásne

www.senkvice.org

rododendróny (považujú sa za burinu, lebo ničia írsku flóru) a dva metre vysoké fuchsiové ploty. Írsko je nazývané smaragdový ostrov a hovorí sa, že je tu štyridsať odtieňov zelenej farby („Emerald Island” z pesničky od Johnyho Casha Forty shades of green). Máš v Dubline nejaké obľúbené miesto, kam sa rada vraciaš, kde si „dobíjaš baterky“? Mám veľmi rada zelené miesta – mestské parky, botanickú záhradu, pláže, galérie, múzeá, kino, divadlo, pub quiz (krčmový vedomostný kvíz). Moje najnovšie hobby su latino tance – salsa, bachata, kizomba, forro (môj brazílsky spolubývajúci je učiteľ tanca forro). Tanečný štvorhodinový „maratón” mám každý štvrtok. Prednedávnom bol Medzinárodný deň tanca (29. apríla) a pri tejto príležitosti boli zorganizované tanečné akcie, lekcie, tanečné maratóny. Úspešný bol napríklad pokus o zápis do knihy Guinessových rekordov v počte tanečníkov Riverdance. Dublin je „Multiculti” mesto, žijú tu ľudia zo všetkých kútov sveta a vďaka tomu sa tu konajú všelijaké zaujímavé festivaly – Soul fest, Medzinárodný festival v pouličnom umení, Africa day, Gruzínsky

festival, Japonský festival čerešňových kvetín, Čínsky novoročný festival, Festival v púšťaní šarkanov (Kite fest – musia nejako využiť tunajší vietor...). Šenkvice a Dublin – dve úplne odlišné miesta. Napriek tomu, dá sa vôbec nájsť niečo, čo ich spája? Raz som našla úplnou náhodou šenkvické tyčinky v slovenskom obchode v Dubline :). A tak raz – dvakrát organizujem slovenskú večeru pre spolubývajúcich a kamarátov, kedy pripravujem bryndzové halušky a zemiakové placky a pritom púšťam pesničky od FS Mladosť. :) Ak by si mala možnosť preniesť čokoľvek zo Šenkvíc do Dublinu, čo by to bolo? A naopak, čo by si priniesla do Šenkvíc? Zo Šenkvíc by som preniesla určite rodinku a kamarátov, záhradku so všetkými dozrievajúcimi dobrotami, ktorých sa nikdy neviem nabažiť keď

prídem domov. A ešte šenkvický chotár a v zime korčuľovanie na priehrade. Do Šenkvíc by som preniesla zopár írskych „šenkov“ s írskou hudbou a tancom :) a MORE. Sú Íri lokálpatrioti? Aký je ich vzťah k svojmu mestu? Íri sú určite lokálpatrioti a sú na to hrdí. Spieva sa o tom aj v pesničke “In Dublin Fair city, where girls are so pretty…:)”. Majú veľmi radi svoje mesto, chodia radi von a bavia sa. Íri sa snažia udržať tradíciu írskeho jazyka, výučba je povinná na základných školách a počas leta chodia mladí do západnej časti Írska do írskych jazykových táborov, kde sa v jazyku zdokonaľujú. V Írsku sú niektoré časti (juh, západ, severozápad), kde sa hovorí len po írsky (na uliciach, v obchodoch atď.) Najväščím írskym sviatkom je Sviatok svätého Patrika. Už týždeň pred tým sa konajú rôzne akcie. Celé mesto, domácnosti, obchody a pracoviská sú vyzdobené nazeleno, všade sú samí „Leprechauni” (írski škriatkovia), trojlístky (jeden zo symbolov Írska), írske zástavy. Fasády významných budov v meste sú vysvietené nazeleno, organizujú sa rôzne lekcie írskych tancov, írskeho jazyka, koncerty. Zlatým klincom je Svätopatrikovský sprievod v Deň svätého Patrika (17. marec), kedy sa celé mesto zmení na veľkú zelenú street party. Aj keď sú Šenkvice v porovnaní s Dublinom len malou dedinkou, funguje tu čulý spoločenský život. Spolky, združenia, typické hodové slávnosti… Ako vyzerá spoločenský život Dublinčanov? V krčmách sú veľmi časté tzv. Jam sessions, kedy sa zídu rôzni hudobníci, donesú nástroje a jamujú, hrajú írske melódie, ľudia pri tom popíjajú a tancujú. Koncom januára býva festival Tradfest – festival of traditional music – írske tance, hudba, remeslá. Jednou z mojich najobľúbenejších írskych tradícií je Palancinkový utorok (Pancake Tuesday), čo je utorok pred Popolcovou stredou. Je to nielen írska tradícia, ale aj anglická. Týždeň predtým sú v obchodoch v akcii palacinkové ingrediencie (zmes na výrobu palaciniek, marmelády, Nutella,…) a ľudia jedia v ten deň len palacinky, v práci, doma, deti v škole, je to úplna palacinkománia. Organizujú sa aj rôzne súťaže v behu s panvicou a palacinkou a za behu sa musí palacinka otáčať vyhadzovaním do vzduchu. Pancake Tuesday 2011 – piate výročie môjho pobytu v Írsku muselo byť poriadne oslávené palacinkovou party: 2 kilá múky, 5 litrov mlieka, 24 vajec, 1 liter oleja. So spolubývajúcou šéfkuchárkou sme palacinkovali od rána do večera. Spravili sme vyše sto palaciniek, pre asi 30 hostí. Mali sme aj jedálny lístok so zoznamom sladkých a slaných plniek. Mňaaaaam! :) Za rozhovor ďakuje Katarína Rossová FOTO: archív A. Figurovej

POĎAKOVANIE

Príjemný učiteľ rozpráva. Dobrý učiteľ vysvetľuje. Výborný učiteľ ukazuje. Najlepší učiteľ inšpiruje. A ostáva v našich srdciach po celý život. Je jedným z prvých, kto nás sprevádza životom, ukazuje nám ako byť správnym človekom. Vštepuje nám hodnoty a neraz ukazuje správny smer. Vďačíme mu za veľa, no často nie je veľa príležitostí, ako svoju vďaku preukázať. Koncom júna sme sa rozlúčili so školským rokom a zároveň s dlhoročnou riaditeľkou Základnej školy v Šenkviciach, Mgr. DAGMAROU BRUNOVSKOU. Po osemnástich rokoch odovzdala žezlo svojej nástupkyni, Ivete Rimanovej. K 30. júnu 2014 ukončila svoju učiteľskú dráhu v Základnej škole v Šenkviciach, ktorej zasvätila väčšinu svojho profesionálneho života. Na tunajšej škole pôsobila od roku 1980. Najskôr ako učiteľka na prvom stupni, neskôr ako zástupkyňa riaditeľky školy, ktorou bola od roku 1991. Od roku 1996 bola viackrát zvolená za riaditeľku Základnej školy v Šenkviciach. Okrem toho aktívne pôsobila v mládežníckych organizáciách, 15 rokov bola predsedníčkou Červeného kríža v Šenkviciach a taktiež 6 volebných období zastávala funkciu poslankyne Miestneho národného výboru a neskôr Obecného zastupiteľstva pri Obecnom úrade v Šenkviciach. Pri príležitosti odchodu do dôchodku, dovoľte mi, v mene Obce Šenkvice, poďakovať pani Mgr. Dagmare Brunovskej za jej prínos pri výchove mladých Šenkvičanov, nezanedbateľný podiel na úspechoch našich žiakov na rôznych súťažiach a olympiádach, a v neposlednom rade za celkovú starostlivosť o bežný život školy. Školstvu zasvätila neuveriteľných 44 rokov, za čo jej patrí náš veľký obdiv a úcta. Do ďalších rokov života Vám, pani Brunovská, želám hlavne pevné zdravie, spokojnosť v kruhu rodiny a radosť z Vašich detí a vnúčat. Mgr. Peter Fitz, starosta obce

www.senkvice.org

Noc s Andersenom - 04. 04. 2014

foto: Katka Nosálová, Silvia Mišúnová

Otvorené pivnice na Sv.Urbana - 23. - 24. 05. 2014

foto: Katka Nosálová

www.senkvice.org

Čerešňobranie - 21. 06. 2014

foto: Katka Nosálová

www.senkvice.org

Za vínom do Šenkvíc a Ockov kotlík - 07. 06. 2014

foto: Katka Nosálová

www.senkvice.org

CANTICA SACRA - koncert v kostole - 27. 04. 2014 foto: Katka Nosálová

Ríbezľové rezy s makom

Od 1. mája majú obyvatelia Bra-

telia regiónu aj počas podujatí, na ktorých sa podieľal Bratislavský samosprávny kraj. Zo zatiaľ zaregistrovaných rodín je najviac tých dvojdetných, až 337, potom nasledujú rodiny s jedným dieťaťom (274 rodín) a dokonca je zaregistrovaná aj jedna šesťdetná rodina a sedem päťdetných rodín. Do projektu Family Net sú okrem Bratislavského kraja zapojené aj susedné regióny.

tislavského samosprávneho kraja možnosť bezplatne sa zaregistrovať do projektu Family Net a využívať tak zľavy Rodinného pasu aj v susedných regiónoch. „Naším dlhodobým cieľom je ukázať našim obyvateľom, že za zážitkom a za zábavou nemusia cestovať dlhé hodiny autom. Historické, kultúrne Zaregistrované rodiny môžu so a prírodné dominanty sú aj u nás. svojím Rodinným pasom využívať Rovnako máme v kraji aj veľa atrakcií, kde môžu ľudia tráviť čas aktívne. zľavy aj v Trnavskom regióne, v Burgenlande aj v Dolnom RaA teraz im k tomu dáme aj zľavu,“ kúsku. Cieľom projektu je podporiť vysvetlil pohnútky, ktoré viedli k zapojeniu sa do projektu Family Net spoločné trávenie voľného času v rodinách a sprístupniť atraktívBratislavský samosprávny kraj jeho nu ponuku v cezhraničnom regiópredseda Pavol Frešo. ne za zvýhodnených podmienok. Každá rodina z Bratislavského samosprávneho kraja, ktorá má Projekt bol podporený v rámci ratolesti do veku 18 rokov sa môže Programu cezhraničnej spolupráce bezplatne zaregistrovať na stránSlovensko – Rakúsko 2007 – 2013 ke www.rodinne-pasy.sk a už od vo výške 120 000 EUR, z toho jesene využívať zľavy, ktoré presafinančný náklad pre Bratislavský hujú hranice bratislavskej župy. samosprávny kraj je povinných 5%, Rodinný pas garantuje držiteľom teda 6 000 EUR. zľavy na kultúrnych akciách, v športových zariadeniach, ale aj Zdroj: TLAČOVÁ SPRÁVA, pri nákupoch. Počet poskytovaVeronika Bauchová, Odbor komuteľov zliav neustále narastá a ich nikácie a propagácie Bratislavskézoznam je priebežne aktualizovaný. ho samosprávneho kraja Momentálne ich je 74. Zaregistrovať sa mohli obyva- http://www.rodinne-pasy.sk/

POTREBUJEME: CESTO 100 g Hery 120 g práškového cukru 1 škoricový cukor 1 vanilkový cukor 4 vajcia 100 g mletého maku 70 g hladkej múky

POSTUP

KRÉM 500 ml kyslej smotana 250 ml smotany na šľahanie čerstvé alebo mrazené ríbezle – množstvo podľa chuti 6 polievkových lyžíc práškového cukru 1 vanilkový cukor 20 g mletej želatíny NA OZDOBU ríbezle 1 tortové želé – červené

Žĺtky vyšľaháme s cukrom, pridáme zmäknutú Heru a opäť vyšľaháme. Z bielkov pripravíme tuhý sneh a zapracujeme ho postupne spolu s múkou zmiešanou s pomletým makom k žĺtkovej hmote. Pripravené cesto vylejeme na hlbší plech vyložený papierom na pečenie a pečieme cca 20 minút pri teplote 180 °C (je potrebné rešpektovať vlastnú rúru). Želatínu necháme 10 minút napučať v cca 3 – 4 lyžiciach vody a za stáleho miešania ju zohrievame na miernom ohni do úplného rozpustenia (pozor, nevaríme!). Kyslú smotanu vymiešame s cukrom a pridáme vyšľahanú šľahačku. Do pripravenej želatíny primiešame dve lyžice pripravenej smotany a zmes hneď vlejeme do zvyšnej plnky. Pridáme očistené a umyté ríbezle a dôkladne premiešame. Pripravený krém rovnomerne rozotrieme na upečené a vychladnuté cesto a dáme na cca 2 hodiny stuhnúť do chladničky. Tortové želé pripravíme podľa návodu, na vychladnutý krém poukladáme zvyšné ríbezle a zalejeme vlažným želé. Opäť dáme stuhnúť do chladu a môžeme servírovať. Namiesto ríbezlí možno použiť aj iné sezónne ovocie – čerstvé, mrazené alebo zavárané – maliny, černice, jahody, marhule, broskyne. Množstvo cukru, ktorý použijeme do krému, upravíme podľa sladkosti ovocia. Ak použijeme marhule, broskyne alebo jahody, nakrájame ovocie na menšie kúsky plátky.

DOBRÚ CHUŤ ŽELÁ

www.senkvice.org

Rozlúčka predškolákov - 25. 06. 2014

Deň detí v škôlke

Dňa 7. 6. 2014 usporiadalo RZ pre deti z MŠ v Šenkviciach na „Ranči u Horvátha“ MDD. Deti čakal bohatý program s animátormi, maľovanie na tvár, vozenie na koči, opekanie a veľa iných atrakcií.

Počasie bolo vynikajúce a veríme, že si každý prišiel na svoje. Súčasťou tejto akcie bola aj tombola s pestrými cenami. Touto cestou by sme sa chceli poďakovať všetkým sponzorom, ale aj tým, ktorí nechceli byť menovaní.

Naši sponzori Kamil Kukumberg, r. Fitzová, r. Machová – agentúra, HEL INSTAL, KVETINÁRSTVO – Anna Dugovičová, ZMRZLINA – Majcherová, r. Baďurová, r. Kolenčíková, r. Emila Peška s manželkou, Mäso-údeniny – Dušan Baša, PD Šenkvice, KARBON, r. Pearce, Zráhradné centrum Zreuz – Záhradná ul., r. Pákozdyová

ĎAKUJEME! 20

Polícia v škôlke Oddelenie komunikácie a prevencie Prezídia Policajného zboru v Bratislave iniciovalo preventívny projekt pre predškolákov „Póla radí deťom“. Jeho úlohou je naučiť deti bezpečne sa správať v rizikových situáciách. Do projektu boli zapojení aj naši predškoláci z MŠ Záhradná a Horná. Text a foto: Rodičovské združenie pri MŠ

foto: Jana Lančaričová

Súčasťou preventívneho projektu bol pracovný zošit, v ktorom ich sprevádza školáčka Póla, ktorá im vysvetľuje ako sa správať v rôznych situáciách. Škôlkari boli oboznámení aj s policajnými pomôckami a obhliadkou policajného auta. Deti obdržali reflexné prvky a iné drobnosti. Chceli by sme poďakovať za pútavú prednášku pani kpt. mgr. Zuzane Mišovičovej a Polícii SR. Aj tento rok patrí veľká vďaka všetkým, ktorí prispeli MŠ s 2% z dane!

www.senkvice.org

Venované knižnici

Novinky z Materského centra Adamko

septembri tohto roku oslávi MC Adamko už osem rokov od svojho založenia. Výročie oslávime 3. septembra, podobne ako minulé roky, zaujímavým programom pre najmenších a spoločnou narodeninovou tortou. Po lete sa na jeseň rozbehnú znovu naše obvyklé aktivity, divadielka, ktoré sa konajú približne raz za mesiac. Do konca roka máme naplánované štyri predstavenia divadla MaKiLe. Pokračovať budeme aj v tvorivých dielňach, kde si maminy s deťmi budú môcť vytvoriť niečo milé a zaujímavé. Podľa záujmu budú znovu otvorené kurzy hudobnej školy Yamaha, kurz ROBIK pre deti do 1,5 roka a kurz Prvé krôčky k hudbe pre staršie deti. Všetci záujemcovia sa môžu prísť pozrieť na bezplatné ukážkové hodiny, ktoré sa budú konať v priebehu septembra. O všetkým akciách je možné získať informácie na našej facebookovej stránke https://www.facebook.com/mcadamko alebo prostredníctvom e-mailu mcadamko@gmail.com. Novinkou je, že sa nám podarilo získať grant od firmy Siemens, vďaka ktorému môžeme do materského centra zakúpiť najmä nové knižky a DVD pre deti. Týmto chceme donorovi, ako aj všetkým naším priaznivcom poďakovať. Tešíme sa na Vás v MC Adamko Jana Kadlečíková, MC Adamko

Noc s Andersenom

Rozprávkovú noc v knižnici zažilo už takmer 9 000 slovenských detí V

piatok, 4. apríla 2014 sa konal už deviaty ročník Noci s Andersenom na Slovensku, počas ktorého strávilo nezabudnuteľnú rozprávkovú noc na „spacích miestach“ vo vyše 200 verejných a školských knižniciach vo všetkých regiónoch Slovenska takmer 9 000 slovenských detí. Celkový počet detí, ktoré strávili Noc s Andersenom v slovenských knižniciach za všetky predchádzajúce ročníky od roku 2006 predstavuje počet takmer 40 000 detí. V našej knižnici to bolo počas šiestich ročníkov už 143 spokojných detí. Aj tento rok sme pre 20 prihlásených detí zo štvrtého ročníka pripravili bohatý program. Hneď na začiatku medzi nás prišli dvaja členovia poľovníckeho združenia Dolina – predseda Ing. Otakar Fitz a Ján Horváth alias strýco Jano. Najprv deťom vysvetlili základné rozdiely medzi poľovníkom a pytliakom. Potom im rozprávali o ich činnosti v našom poľovnom revíri, pričom nezabudli aj na zážitky z poľovačiek. Deti ich rozprávanie veľmi zaujalo, čo sa prejavilo množstvom otázok, ktorými „zasypali“ našich hostí. Nemenej zaujímavá bola pre nich aj prehliadka poľovníckych trofejí, poľovníckej pušky, nožíka, obrazových publikácií a časopisov o poľovníctve. Po milej návšteve si deti prečítali príbeh od Roalda Dahla „Zázračný prst“, v ktorom sa dozvedeli, čo sa môže stať tomu, kto strieľa zvieratá len pre potešenie. Ďalším bodom programu bolo tradičné hľadanie pokladu na konci so sladkou odmenou. Po balónovej diskotéke boli pre deti pripravené súťaže, v ktorých sa zahrali na hercov pantomímy, ilustrátorov a spisovateľov ľudových rozprávok. Po polnočnej hygiene si ešte pred spaním pozreli rozprávku o Zlatovláske, po ktorej ich únava premohla natoľko, že takmer hneď pospali. Ráno ich po upratovaní čakali len spoločné raňajky a zopár suvenírov na pamiatku na noc strávenú v knižnici. Na záver chcem poďakovať všetkým, bez ktorých by toto podujatie nebolo možné zrealizovať: pani učiteľke Mgr. Soni Mifkovej, kolegyni Petre Trojnovej, Jakubovi a Filipovi Mišúnovcom, autorke torty Andrei Maluniakovej a našim milým hosťom Ing. Otakarovi Fitzovi a Jánovi Horváthovi.

ri príležitosti 90. výročia založenia verejnej obecnej knižnice sme v spolupráci s Materskou školou Šenkvice a Základnou školou Šenkvice zorganizovali výtvarnú súťaž vlastnej tvorby žiakov pod názvom „Venované knižnici“. Deti z materskej školy kreslili ilustrácie k ľudovým rozprávkam. Žiaci základnej školy ilustrovali knihu O Guľkovi Bombuľkovi, Zverinec na siedmom poschodí, Naša mama je bosorka, Analfabeta Negramotná, Poškoláci, Andersenove rozprávky a ľudové balady. V každej triede sme vybrali troch výhercov, ktorí boli odmenení vecnými cenami, za najlepšie obrázky dostali knihu. Z ocenených ilustrácií pripravíme výstavu v Kultúrnom a informačnom stredisku, ktorá bude otvorená počas šenkvických hodov.

Víťazi súťaže_ 1.A.

4.A.

1.B.

4.B.

2.A.

5.A.

2.B.

5.B.

3.A.

6.A.

Vaňová Terezka Lessayová Svetlana Baričič Timotej Horáčková Ema Nováková Martina Schillerová Hana Kuklovský Adam Grúberová Dominika Bašková Andrea Senická Hana Petrášová Natália Trojnová Natália Bobeková Bianka Šoltýsová Bianka Früwaldová Lucia Bilská Lucia Agelič Marko Zbaviteľ Tomáš

3.B.

Bitnner Šimon Mihalovič Patrik Kulifaj Roman Farkašová Anna Mária Brunovská Andrea Strašiftáková Nina Ladická Ivana Früwald Ján Juranová Dorota Karlíková Ema Somorovský Ondrej Baričičová Natália Žáková Kristína Bočko Ján Samuel Bobeková Viktória

7.A.

Libáriková Lenka Dugovičová Kristína

Legáthová Linda Bystrianska Patrícia Šilhárová Ema

Darcovia kníh Obecnej knižnici v roku 2014 Borbášová Katarína, Lupová Eva, Sklárová Mária, Benková Andrea, Paliderová Martina, Bittner Radomír, Diškancová Zuzana, Nemčovičová Jana, Bittner František, Červenková Kristína, Ožvoldová Emília, Pešková Sára, Šarmír Nikolas, Leskovský Štefan, Holecová Jana, Drösslerová Alžbeta, Zelenková Zuzana, Agelič Marek, Sijerič Adam, Rötfová Beáta, Adameková Monika, Poláková Viera ĎAKUJEME! Stranu o knižnici pripravila PhDr. Silvia Mišunová

www.senkvice.org

Výtvarná súťaž VENOVANÉ KNIŽNICI

foto: Silvia Mišunová

1.B.

2.A.

2.B.

3.A.

3.B.

4.A.

4.B.

5.A.

5.B.

6.A.

7.A.

1.A.

www.senkvice.org

Dovoľte mi predstaviť skupinu

len samé seba a svoju tanečnú skupinu, ale zviditeľňujú aj svoju obec šenkvických dievčat, ktoré sa Šenkvice. venujú hip-hopu. Od septembra do STREET LIFE JAM je Medzinárodná júna trénujú dva krát do týždňa v tanečná súťaž v choreografiách zrkadlovej sále KIS Šenkvice. Učia sa a street dance štýloch. Organizárôzne kroky, techniky, choreografie, torom tejto súťaže bola Hip Hop s ktorými chodia na vystúpenia, ale Fakulta – tanečná škola Johnnyhlavne na súťaže. ho Perfekta a Lady Mel. Súťaž sa konala v DK Zrkadlový háj Bratislava Natália Achbergerová „Nata“, Alexandra – Petržalka dňa 5. apríla 2014. Štýly Mifková „Šaša“, Kristína Baričičová „Kika“, hip – hop, house, lockin, poppin, Laura Lichancová „Laura“, wackin – toto všetko bolo možné Tamara Nováková „Tami“, vidieť. Umiestniť sa nepodarilo, ale Nina Strašiftáková „Ninka“, zúčastniť áno. Gabika Magalová „Gabi“, Lenka Bacigálová 29. apríl je vyhlásený za Medziná„Lenka“ a Emma Duedam „Ema“. rodný deň tanca, ktorý zastrešuje Medzinárodný divadelný ústav (ITI), Medzinárodná tanečná rada (CID) alendár akcií v tanečnom roku 2013/2014 a UNESCO. Pripomína sa od roku 1982. Tento deň bol zvolený v roku 1727, kedy sa narodil fran25. januára 2014 sa konal futbacúzsky tanečník, choreograf a tvorlistický ples, na ktorom prvý krát ca moderného baletu Jean Georges šenkvické juniorky verejne prezentovali novú choreografiu „Rhythm“. Noverre, nazývaného aj Shakespearom tanca. Vznikol s cieľom upoZahájili ples, rozprúdili zábavu, no zorniť na tanečné umenie a tanečné jednoducho boli super. skupiny, tanečné školy, organizácie, Dňa 22. marca 2014 sa v Bratislavosobnosti, profesionálov i amatérov, skom PKO (hala VKP) konala taaby mohli v tento deň svoje umenie nečná súťaž POHYB BEZ BARIÉR & DANCE STARS, ktorej sa zúčastnili i prezentovať a zorganizovať aktivity naše tanečníčky. Vo svojej kategórie pre divákov, s ktorými sa bežne spomedzi všetkých desiatich skupín nestretávajú. V mnohých krajinách získali krásne 3. miesto (ADT Modra sveta sa v tento deň prezentujú vo svoje kategórii – 2. miesto). Išlo o tanečníci i s cieľom dostať tanec z uzatvorených priestorov, tanečných tanečnú súťaž určenú pre tanečné sál, či divadelných pódií na ulice a skupiny, základné umelecké školy, prezentovať rôzne tanečné žánre centrá voľného času, tanečné krúžčo najväčšiemu počtu ľudí. Cieľom ky, občianske združenia, jednoduje však i zapojiť ľudí do spoločných cho pre všetky organizácie, ktoré tancov priamo na ulici. Pri príležinie sú registrované v STO D IDO. tosti tohto dňa KST PETAN Pezinok Napriek tomu, že na súťažiach sa pri Tanečnom centre CHARIZMA zúčastňujú skupiny z miest ako je zorganizoval 27. apríla 2014 už Bratislava, Nitra, Komárno, Levice, Bojnice, Považská Bystrica, Handlo- 2. ročník podujatia. Za krásneho počasia sa podarilo spojiť ľudí vá, Prievidza, Trnava, Ružomberok, tancom a dobrou náladou. Medzi Trenčín, Žilina, Piešťany, Hlohovec, rôznymi tanečnými skupinami sa Poprad, naše dievčatá sa dokážu umiestniť na popredných miestach. mali možnosť predviesť aj dievčatá s ADT crew Šenkvice, ale aj ADT crew Týmito úspechmi nereprezentujú

Modra. Garantom podujatia bolo Občianske združenie SRDCE PEZINKA, vďaka ktorému dostali všetci účastníci tričko s logom Medzinárodného dňa tanca 2014. 29. apríla 2014 strávili dievčatá popoludnie s členkami Slovenského zväzu telesne postihnutých – základná organizácia č. 064 Šenkvice. V priestoroch Hasičského domu na ul. Zapotok predviedli svoju šikovnosť nielen tanečne, ale posedenie im spríjemnili aj zarecitovaním poézie, či prózy z Hviezdoslavovho Kubína. Vidno, že dievčatá sú šikovné v rôznych smeroch, za čo sa im členky zväzu poďakovali a odmenili ich sladkým koláčikom a zmrzlinou. Mesto Dolný Kubín aj tento rok organizovalo dňa 3. mája 2014 celoslovenské kolo tanečnej súťaže moderného tanca „Tanečný Kubín“. Odborným garantom súťaže bol Slovenský zväz moderného a módneho tanca. Konkurencia tanečných súborov bolo veľká. Dievčatá sa síce neumiestnili na prvých priečkach, ale mali možnosť získať veľa skúseností. (Pripomeniem, že minulý rok sa na tejto súťaži umiestnili na 3. mieste). Každý, kto robí šport súťažne vie, že je to drina. Niekedy nie je dôležité sa umiestniť, ale zúčastniť sa. V tanci nemôžeš byt dobrý alebo zlý, môžeš len žiť pre tanec alebo tancovať pre život. V nedeľu, 4. mája 2014 – Sviatok sv. Floriána, patróna hasičov sa uskutočnilo na Radničnom námestí slávnostné podujatie pri príležitosti 140. výročia založenia Dobrovoľného hasičského zboru Pezinok. Okrem ukážok hasičov, záchranárov a hasičskej techniky boli súčasťou programu aj hip-hoperky s ADT Šenkvice. Organizátori pripravili hasičskú lanovku, rôzne ukážky prevencie, ale najväčšou atrakciou bola nastriekaná pena, v ktorej sa

deti vyšantili. Ďakujeme hasičom za pozvanie a veríme, že ich akcie oživíme aj v budúcnosti. A presuňme sa na druhú stranu Malých Karpát. Dňa 10. mája 2014 sa konal 7. ročník SALTARE ORBIS 2014 v športovej hale Malina v Ma-

lackách. Jedna z tých náročnejších súťaží. ADT Šenkvice sa nepodarilo umiestniť. ADT Modra získala cenu poroty. Veríme, že sa to raz podarí prekonať a z tejto strany Karpát prídu s cenou. Mesiac máj bol jeden z najvyťaženejších na akcie, ale aj napriek tomu sme radi, že sa nájdu takí ľudia, ktorí pri organizovaní podujatí myslia aj na dievčatá z ADT Šenkvice. Medzinárodná kadernícka súťaž – to je názov akcie, ktorú usporiadala Stredná odborná škola Komenského Pezinok spolu s Mestom Pezinok. 9. ročník sa konal dňa 16. mája 2014 v Športovej hale pri SOŠ Pezinok (pozn. 3. miesto získala Nicol Pakozdyová zo Šenkvíc za pánsky účes „Zlatá klasika“). O sprievodný program sa postarali deti z rôznych krúžkov z Pezinka a nechýbali medzi nimi ani dievčatá z ADT crew

www.senkvice.org predaj výrobkov klientov a iné. Od klientov zariadenia dostali do daru ich vlastnoručný výrobok – obraz na plátne, ale aj sladkosti, cigánsku.

výrobkov, servítková technika na kameň, súťaže a hry. Medzi tanečnými vystúpeniami ako zumba, latino dance – Sunny Day nechýbali ani šenkvické ADT. Vystúpením na trinástej akcii v tanečnom roku ukončili „sezónu“. Maťke ďakujeme za super akciu a nanukové osvieženie.

Šenkvice. Veľmi pekne ďakujeme Beatke Ulrichovej, ktorá zabezpečila dievčatám po ich vystúpení vstup na plaváreň. SENECKÁ DÚHA je celoslovenská súťaž, ktorá sa každoročne realizuje v troch zložkách: vo výtvarnej, tanečnej a speváckej. Organizátormi sú Súkromná základná umelecká škola R. Madarászovej v Senci a Malokarpatské osvetové stredisko v Modre. 9. ročník súťaže Senecká dúha 2014 sa konal v termíne od 29.5. – 31.5.2014. Kategória tanca, do ktorej sa prihlásili aj ADT Šenkvice, prišla na rad ako posledná. Takže 31. mája 2014 dievčatá bojovali v hip – hop choreografiách deti II. Prišli skupiny z rôznych kútov Slovenska, ale naše tanečníčky dali zo seba všetko a umiestnili sa na 3. mieste. Pozn.: Skupina ADT crew má tri zložky a všetky sa umiestnili. ADT Šenkvice – 2. miesto, ADT juniori Modra – 2. miesto a ADT crew Modra (mládež) – 1. miesto. Naozaj brali, čo sa dalo :). Dňa 7. júna 2014 mali dievčatá s ADT Šenkvice perný sobotný deň. Zúčastnili sa charitatívneho vystúpenia a v poobedných hodinách tanečnej súťaže. Bratislavský samosprávny kraj a Domov sociálnych služieb pre dospelých v Báhoni usporiadali 6. ročník kultúrno – spoločenského podujatia pre svojich klientov, ich rodiny, ale aj širokú verejnosť. Program bol naozaj pestrý. Okrem kultúrneho programu klientov DSS PD Báhoň vystúpili mažoretky z Modry, Allan Mikušek, Igor Kmeťo st. so synom Dávidkom, tanečná skupina Streetbeats crew z Trnavy, ale aj ADT crew Šenkvice. V areáli boli aj sprievodné podujatia ako maľovanie na tvár, jazda na štvorkolke, čo dievčatá uvítali a vyskúšali, trampolína, výstava a

Myslím si, že ďakovať je na mieste, aj keď pre klientov je najväčšou cenou to, že mohli byť účastní na spoločenskom živote. Zároveň mi nedá podotknúť, že účasť dievčat na takýchto podujatiach je veľkým prínosom do života aj pre ne samé. Spoločenský život je o integrácii všetkých v spoločnosti bez ohľadu na vek, či zdravotný stav. Po krásnom slnečnom doobedí pozbierali všetky sily a vyrazili do Hlohovca, kde Základná umelecká škola v spolupráci s mestom Hlohovec usporiadala tanečnú súťaž MOTION EXPERIENCE 2014, určenú pre všetkých amatérskych neregistrovaných tanečníkov a tanečnice – ZUŠ, CVČ, tanečné krúžky, súbory a pre všetkých nadšencov pohybu z celého Slovenska. Pre dievčatá to bola posledná súťaž v roku 2013/2014. Pozitívna energia im zabezpečila krásne 2. miesto (ADT juniori Modra – 3. miesto, ADT mládež Modra – cena poroty). 15. mája 2014 sa na Ranči v Šenkviciach konalo každoročné MDD. Maľovanie na tvár, balónová show, výroba vlastných sklených

A kde ich môžete

ešte vidieť?

Dňa 26. 07. 2014 zabavia divákov na Šenkvických hodoch. Poďakovanie patrí nielen tanečníčkam ADT crew junior Šenkvice za tanečné výkony a dosiahnuté výsledky, ale ďakujeme aj všetkým rodičom, choreografom, trénerom – Deniske, Lucke, Miške, vedúcemu skupiny Addymu a taktiež ostatným členom skupiny ADT crew – juniorom z Modry a mládeže z Modry, ktorí sú im podporou a „hnacím motorom“.

keď sa im darí a v ich očiach je vidno veľkú dávku radosti. Aj napriek tomu, že na súťaže často cestujú dlhé trasy, čakajú na svoju kategóriu (čo sa posúva v hodinách), všetko, čo obetujú a dajú zo seba stojí zato. Poďakovanie patrí aj všetkým tým, ktorí mysleli na dievčatá a pozvali ich na podujatia vystupovať. Ďakujeme za krásne chvíle, ktoré mohli s vami zažiť,

nabrať nové skúsenosti a taktiež za osobné darčeky alebo darčeky prostredníctvom sponzorov, ktoré ste im darovali. ADT crew Šenkvice srdečne blahoželáme a zároveň ďakujeme za výbornú reprezentáciu Šenkvíc. Veríme, že sa Vám bude dariť aj v tanečnom roku 2014/2015! Mgr. Monika Lichancová FOTO: archív ADT crew

ADT crew sa držia hesla: One crew, one family! Povzbudzovať dievčatá a zažiť s nimi správnu súťažnú atmosféru je šťastie a radosť v jednom, hlavne

Tanečná skupina

ADT CREW

hľadá nových tanečníkov

Máš 6 až 10 rokov ? Pridaj sa k nám v septembri 2014

Info na: hiphopmodra@gmail.com Popoludnie s členkami Slovenského zväzu telesne postihnutých – základná organizácia Šenkvice

INFORMUJE

www.senkvice.org

Výstava exotických plazov

ňa 03.04.2014 sa vo veľkej sále KIS konala výstava plazov, pavúkov a hadov. Samotná expozícia – približne 40 živočíchov – je časťou portfólia cirkusu Karlson – jediného slovenského cirkusu. Návštevníci dostali aj informácie o daných živočíchoch, mohli sa s hadom odfotografovať, či pohladkať ho. Medzi najzaujímavejšie exponáty patrili určite kajman okuliarnatý, pytón tigrovitý, anakonda a jej mláďa, agamy, gekóny a samozrejme škorpióny. Nechýbala ani zvlečená hadia koža, ktorú poniektorí videli po prvýkrát. Popoludnie plné hadov a jašterov sa páčilo najmä deťom, ktoré túto výstavu navštívili.

Spievankovo

bľúbenú dvojicu Spievanku a Zahrajka privítali šenkvické deti už po štvrtý krát. Popoludní, 05. apríla 2014 sa presunuli do krajiny Spievankovo a mohli si so svojimi obľúbencami na koncerte zaspievať obľúbené skladby tejto známej dvojice. Najväčší úspech mali ako vždy Rafaela Stonožka, My sme dvaja kamaráti, Na hada, Keď si šťastný a mnohé iné, pri ktorých si detičky aj zatancovali. Koncerty

Spievankova sú medzi rodinami s deťmi veľmi obľúbené, o čom svedčí aj to, že bol beznádejne vypredaný už mesiac dopredu. Veríme, že aj pri tom ďalšom, ktorý sme objednali, sa najmä naše šenkvické detičky opäť stretnú, zabavia a vyšantia. O termíne Vás budeme včas informovať. P. Trojnová

Návšteva divadelného predstavenia

všetko, čo ich zaujíma, komunikujú pomocou emailu. V dnešnej dobe plnej techniky im tieto zručnosti pomôžu získavať rôzne informácie a takisto umožnia komunikáciu so svojimi deťmi a vnúčatami žijúcimi v P. Trojnová zahraničí. Petra Trojnová

Ďalší nádherný chrámový koncert môžete navštíviť počas tohtoročných šenkvických hodov. Spoločne s pánom dekanom Michalom Pokopcom Vás už teraz srdečne pozývame.

Stretnutie pri „máji“

Veľmi obľúbené tradičné stret-

nutie pri „máji“ sa konalo tak, ako každý rok v podvečer, 30. apríla 2014. Kvôli bezpečnosti našich detí

ravidelne dostávame ponuky na návštevu divadelných predstavení a radi ich našim spoluobčanom sprostredkúvame. Preto nás svojim hereckým obsadením a obsahom zaujala aj nasledovná ponuka – komédia Írska kliatba Divadla Aréna. Žiaľ, musím priznať, že očakávania, ktoré sme mali pred návštevou tohto predstavenia, nám ani obsah hry ani hviezdne obsadenie nesplnilo. Hoci sa „komédia“ odohrávala na posvätnom mieste – v kostole, vulgárne výrazy a vyjadrovanie nerešpektovali toto miesto a nešetrili ani city a uši divákov. Nuž, nie každá prebratá „americká“ kultúra vyhovuje našim zvykom a ani reklama neposkytuje informáciu o tom, na čo nás v skutočnosti „nalákajú“. Asi nám nezostane nič iné, len dopredu navštíviť každé predstavenie, aby sme sa nemuseli hanbiť pred našimi spoluobčanmi pri organizovaní zájazdov v budúcnosti. Mgr. Františka Šarmírová

Cantica Sacra Tyrnaviae v Šenkviciach

oslavám veľkých cirkevných sviatkov pripravujeme v kostole slávnostné koncerty. Nebolo tomu inak ani počas tohtoročnej Veľkej noci. V nedeľu, 28. apríla 2014 si prišli naši rodáci vypočuť chrámový koncert speváckeho zboru Cantica Sacra Tyrnavie, pod dirigentskou taktovkou Mgr. Petra Reifersa. Koncert bol zostavený z diel sakrálnej zborovej hudby od renesancie až po súčasnosť. Odzneli na ňom skladby autorov takých zvučných mien, ako sú Alessandro Scarlatti, Lodovico da Victoria, Pierluigi da Palastrina, Hans Leo Hassler, Johann Sebastian Bach, Zdeněk Lukáš či Bob Hurd.

postavili muži z OcÚ vyzdobený „máj“ už deň dopredu. V deň podujatia potom starosta obce Peter Fitz spolu s krojovanými deťmi z FS Šenkvičárik vytiahli na jeho kmeň veniec, na ktorý si deti priväzovali stužky so svojím menom. V programe vystúpila DH Šenkvičanka a Folklórny súbor Šenkvičárik. Večer vyvrcholil diskotékou, ktorú sponzorovali Reštaurácia BINI a Reštaurácia Milka, a tie sa postarali aj o občerstvenie pre návštevníkov a vystupujúce súbory. Všetkým účinkujúcim a sponzorom aj touto cestou úprimne ďakujeme. Krásne počasie a výborný program boli zárukou vydarenej akcie, ktorá patrí k tradíciám Šenkvíc už viac ako dve desaťročia.

Počítačový kurz

aždoročne ponúkame našim skôr narodeným spoluobčanom počítačové kurzy. Aj teraz sa počítačovej gramotnosti každú stredu podvečer učí partia štyroch, dá sa povedať „babičiek“, ktoré sa učia základy práce s počítačom. Sú veľmi šikovné, dokážu si už vytvoriť priečinok, vytvoriť a uložiť dokumenty, vyhľadávajú na internete

Kravata pre ocka

Pred blížiacim sa sviatkom našich

ockov, tatinkov, ocinkov aj deduškov sme rozmýšľali, akým darčekom by sme ich prekvapili. Dali sme „múdre“ hlavy dohromady a vymysleli sme: nech deti podarujú svojim ocinkom vlastnoručne zhotovený darček – hodvábnu kravatu. Pozvali sme k nám umelkyne, ktoré túto techniku majstrovsky ovládajú a ponúkli sme deťom kurz maľby na hodváb. A veru, deťom aj ich mamičkám sa tento návrh zapáčil a zišli sa 28. mája u nás v KISe, aby strávili príjemné a zároveň užitočné popoludnie. Deti využili šikovnosť svojich rúk a fantáziu a naučili sa maľovať na hodváb. Hlavnú úlohu zohrávali kravaty, ktoré hýrili farbami a vzormi od výmyslu sveta. Mnohí malí výtvarníci sa už nemohli dočkať výsledného efektu a hlavne okamihu, keď svoj výtvor darujú otcovi. My spolu s lektorkami veríme, že tento darček z lásky urobil všetkým obdarovaným radosť. Bc. Alexandra Köplingerová

Aby sme boli „in“

iadna žena nemá nikdy dosť doplnkov k svojmu oblečeniu a tá, ktorá chce byť skutočne elegantná, nosí hodvábnu šatku. A práve takú si „vyrobili“ naše zručné žienky na kurze, ktorý sme usporiadali v KISe 31. mája 2014. Pod šikovnými rukami účastníčok kurzu sa biele hodvábne plátno menilo na farebné obláčiky podľa vkusu autorky, a aj podľa farby oblečenia, ku ktorému si každá tento efektný doplnok pripravovala. Pod odborným vedením lektoriek sme po príjemne strávenom sobotňajšom dopoludní odchádzali s dvomi vlastnoručne vyrobenými hodvábnymi „zázrakmi“ – o to vzácnejšími, že sme si ich urobili samy. Lektorkami kurzu boli Zuzana Konopásková a Lucia Géczová. F. Šarmírová

Oslava Dňa detí na strelnici

ohtoročný deň detí sa opäť niesol v poľovníckom duchu. Už po druhýkrát sa vďaka poľovníckemu združeniu DOLINA a spolupráci s Obecným úradom a KIS Šenkvice, konala udalosť na počesť detí, dňa 31.mája na Poľovníckej strelnici v Šenkviciach. Deti zo Šenkvíc, ale i okolia sa mohli tešiť na rôzne súťaže ako hod na cieľ, ukážky práce a výcviku poľovníckych psov, streľba zo vzduchovky, beh vo vreci, kreslenie zvierat a poľovníkov, vedomostný kvíz, opekanie na ohníku a súťaže o diplomy či sladké odmeny. Nechýbalo tu ani skvelé občerstvenie, dobrá nálada a hudba za sprievodu krásneho slnečného počasia. Deň detí sa naozaj vydaril. Zišli sa tu takmer všetky deti zo Šenkvíc, čoho dôkazom bol ich hojný počet a smiech, ktorý bol počuť už z diaľky. S radosťou sa púšťali do súťaží, za ktoré boli odmeňované medailou a sladkosťou. Myslím, že za deti a ich rodičov môžeme poďakovať všetkým organizátorom, ktorí za týmto vydareným podujatím stáli. Bc. Alexandra Köplingerová

V krajine peciválov

Vo štvrtok, 19. júna prišla do KIS

medzi našich tretiakov historička umenia, pedagogička a spisovateľka Zuzana Konopásková, ktorá im predstavila svoju knihu „V krajine peciválov“. Je to jedinečná rozprávková kniha, ktorá sa prostredníctvom dobrodružného príbehu troch zvedavých hrdinov – Olívie, Olivera a Oskara – snaží deťom priblížiť obrazy slávneho holandského maliara Pietra Bruegela (1525-1569). Deti sa dostanú do 16. storočia, kde sa stretnú s novými kamarátmi – Pietrom a Janom – sirotami po maliarovi a popri tom sa dozvedia niečo zo života maliara, o atmosfére a dobe, v ktorej žil a tvoril. Súčasťou knižky sú aj reprodukcie jeho obrazov. Po úvodnom rozhovore o krajine peciválov sa autorka knihy rozprávala so žiakmi o živote v meste v 16. storočí. Rozprávanie s ukážkami obrazov P. Bruegela deti zaujalo, čo bolo vidieť na ich reakciách a zapájaní sa do rozhovoru. Potom prišlo na rad čítanie ukážky z knižky, počas ktorého deti kreslili krajinu, v ktorej padajú samé dobroty z neba. Na záver

každý okomentoval svoj obrázok. Workshop so spisovateľkou Zuzanou Konopáskovou bola vydarená akcia a už teraz sa tešíme na ďalšie stretnutie s novým pokračovaním dobrodružných príbehov. PhDr. Silvia Mišúnová

Čerešňobranie

radíciu sviatku Šenkvičanov – Čerešnárov, ktorú sme založili v minulom roku, sme v sobotu, 21. 06. 2014 opäť oživili stretnutím našich spoluobčanov. Program otvorila Folklórna skupina Mladosť, ktorej tanečné vystúpenie získalo zaslúžený obdiv a potlesk divákov. Ich malí nasledovníci – deti z FS Šenkvičárik, ktoré vedú pani učiteľky Soňa Mifková a Mária Figurová, slávnostne zasadili spolu s pánom starostom na námestí ďalšiu čerešňu – symbol Šenkvíc. Po tomto, dá sa povedať, historickom akte, detičky zatancovali a zaspievali v sprievode harmoniky Katky Bilkovej. Krásnymi slovenskými piesňami pozdravili tento náš sviatok členovia Speváckeho súboru Jesienka z Trnavy. No a potom nastala netrpezlivo očakávaná udalosť – meranie čerešňovej štrúdle, ktorá trónila na piatich stoloch na plechoch, táckach i v krabiciach. Netrpezlivo čakajúci diváci sa konečne dozvedeli, že minuloročný rekord o najdlhšiu čerešňovú štrúdľu sa nám podarilo prekonať o celých 20m 73cm, čiže tohtoročná rekordná čerešňová štrúdľa merala 45m 12cm. Takýto výkon sa nám podaril len vďaka dobrovoľníkom, ktorí upiekli

a darovali štrúdle, za čo im patrí zaslúžená vďaka. Tu je ich zoznam: členky Klubu dôchodcov, členky Spolku žien, firma FRAMIPEK, Reštaurácia Milka a Bini, Pizzéria Baricello, pani kuchárky zo Základnej školy a ich vedúca Martina Figurová, rodina Lupová, Eleonóra Bilská, Eva Fitzová, Antónia Mikulcová, Mária Červenková, Andrea Slováková, Alena Augustiničová, Emília Plevčíková, Vlasta Drozdová, Mária Piknová, Jozefína Karlíková, Cecília Dugovičová, Margita Lančaričová, Marta Čechovičová, Jolana Lančová, pani Tajcnerová, Mária Koleková, Lýdia Nováková a všetci zamestnanci Kultúrneho a informačného strediska. Po zmeraní štrúdle sa táto mohla konečne pokrájať a zjesť, a tak ju členky Spolku žien za pomoci zamestnancov Kultúrneho a informačného strediska rozdali prítomným divákom. Tí mali možnosť zakúpiť si čerešne, kompóty, čerešňové zákusky a iné dobroty od „tetyčky“ Babuly a známych cukrárok z Budmeríc. Občerstvenie zabezpečili reštaurácie Bini a Milka, no a večer končil tanečnou zábavou, na ktorej sa mohli všetci zabaviť s hudobnou skupinou JANO . F. Šarmírová

Deň matiek v Šenkviciach

adosť detí a slzy šťastia a lásky! Takto by sme mohli nazvať Deň matiek v Šenkviciach, ktorý sa, tak ako i po iné roky, konal v Kultúrnom a informačnom stredisku v druhú májovú nedeľu. A práve v tento deň sa všetky mamičky, babičky aj prababičky mohli tešiť na bohatý program, ktorý si pre nich pripravili deti z materských škôl. Nechýbali krásne básne, známe piesne, ktoré mnohých vrátili do detských čias, a takisto pestré a kreatívne tanečné vystúpenia. Na úvod programu spríjemnila atmosférou známymi ľudovými piesňami DH Šenkvičanka. Tá naďalej šíri aj na iných podujatiach lásku k ľudovej hudbe. Po pekných melódiách sa slávnostne prihovoril prítomným starosta Mgr. Peter Fitz, ktorý poďakoval oslávenkyniam za všetko dobré, čo dávajú svojim deťom po celý život a poprial im veľa síl a zdravia k ich sviatku. V programe sa predstavili deti mravčekovej triedy s krátkym programom básní pre mamičky a tancom „Macko uško“. Takisto deti z lienkovej a čerešničkovej triedy

INFORMUJE

www.senkvice.org

nezaostávali a mamičkám zarecitovali a zatancovali. Naše deti motýliky nás poctili tancom na ľudovú nôtu. Ako poslední sa predstavili včielky. Tie sa už nevedeli dočkať svojho programu a pripravili si tanec s kruhmi „Tani, tani tanušky“, predniesli básne a svoj vstup zakončili tancom „Dynamit“. Deň matiek je sviatok s dlhou históriou a takto sme si ho uctili v Šenkviciach. Ďakujeme pani učiteľkám za trpezlivosť, kreativitu a lásku, s ktorou pripravili program detí ako vďaku ich najdrahším. Alexandra Koplingerová

Požehnanie vinohradov na svätého Urbana

apriek všetkým obavám z predpovedí počasia, ktoré hlásili silné búrky, svitol v nedeľu, 25. mája 2014, pekný deň. Bol sviatok svätého Urbana, patróna vinohradníkov, vinárov i viniča. Za hlaholu zvonov nášho farského kostola svätej Anny, ktoré ohlasovali obedňajšiu hodinu – začala sa vo vinohradoch nad dedinou, pri soche svätého Urbana, slávnosť požehnania viníc. Priestor pred sochou svätého Urbana z roku 1723 zaujali mnohí Šenkvičania, členovia Spolku vinohradníkov a vinárov i hudobníci z Dychovej hudby Šenkvičanka, aby hrou na dychové nástroje podčiarkli dôležitosť tejto udalosti. Na úvod sa prítomným prihovoril predseda vinárskeho spolku – Ing. Marián Bočko, ktorý spomenul prepojenie vinohradníctva a vinárstva s kresťanstvom v premene vína. Pripomenul zúčastneným, že tradícia požehnania vinohradov na sviatok svätého Urbana vznikla práve v Šenkviciach a vyzdvihol odhodlanie vinárov z Chorvátskeho Grobu, ktorí v tomto roku tiež začali s rovnakou tradíciou, podľa vzoru Šenkvíc. Kultúrnou vložkou bol prednes tematickej piesne v podaní pani Márie Suchoňovej. Potom nasledoval samotný obrad

www.senkvice.org

INFORMUJE

ta a nedeľná polievka boli už v cene degustátorskej kapsičky. Dopravu od vysunutej bílovickej vinárskej zóny do centra mesta zabezpečovali po celý deň bezplatné „vinné autobusy“ po zlatej, striebornej a bielej trase. Organizácia podujatia bola bezchybná. Okrem nás tam boli stovky iných hostí, nielen moravských, českých a slovenských. Ja ako slabší znalec vína som obdivovala hlavne architektúru pivníc, dobre zorganizovanú obpod vedením šenkvického dekana, sluhu, dômyselné vkusné dekorácie, dôstojného pána Michala Pokopca, napr. skrútený veniec z vínnej révy ktorý v závere vykonal akt posvätenia vinohradov. Po skončení obradu podopretý niekoľkými hrabľami a sa nálada niesla v pozitívnom duchu. ozdobený pestrými kvetmi. TakVládla príjemná atmosféra, za zvukov mer v každej pivnici ponúkali na zahryznutie k vínu omastený chlieb harmoniky Pavla Maluniaka sme si s cibuľou, oškvarkami či nakrájaný zaspievali niekoľko piesní a ochuttvrdý syr. V internetovom obchode nali šenkvické vínko, pýchu našich na adrese www.vinazmoravy.cz, vinárov. www.vinazcech.cz, www.osobniviNeskôr sa účastníci v malých noteka.cz i na iných adresách možno skupinkách postupne vrátili do svozískať všetky informácie o akostných jich domovov cez polia do Šenkvíc, vínach týchto končín. nesúc si pekný zážitok z celej akcie. Martin Lukáč Z degustačného lístka Bílovických habánskych sklepov, ktoré majú logo „400 let – od roku 1614 – jen dobré Na vínnej ceste přetrvá“ pre ilustráciu uvediem z ponúkaných 16 druhov „Ze sklepa do sklepa“ niektoré vín: „Tramín červený pozdní sběr 2013, Cuvée Jacob Hutter pozdní v Bíloviciach sběr 2012, Veltlínske zelené pozdní sběr 2012, Ryzlink rýnský pozdní sběr 2012, Rulandské šedé pozdní iaty apríl t.r. bol pre plný autosběr 2012, Frankovka pozdní bus ľudí zo Šenkvíc nezvyčajný. V sběr 2011, Modrý Portugal 2012, priateľskej nálade sme ráno vyrazili Svatovavřinecké rosé 2013, Zweigelna návštevu do družobných Veľkých trebe 2013, všetky s prívlastkom Bílovic na Morave. Ako sa patrí na „suché“. Ťažké bolo určiť, ktoré dobrých hostí, každý niesol niečo „naše“ na spoločný stôl. Pani starost- vínko je najlepšie, keď návštevníkom ka, ako vždy plná elánu a energie, nás všetky chutili. V nohách množstvo kilometrov, plní dojmov z krásnej privítala na miestnom úrade, trochu farebnej a voňavej soboty v Bílovicisme sa posilnili a potom sa vydali ach, sme sa na záver podujatia znovu spoznávať mestečko Bílovice, najmä stretli u pani starostky. Ponúkla nám jeho vínnu cestu, ktorá bola v túto malé občerstvenie a za spevu slovsobotu naším hlavným programom dňa. Cestou sme pozorovali upravené enských pesničiek, ktoré sprevádzal Paľko Maluniak na harmonike, sme ulice, domy, rekreačnú zeleň okolo sa poberali na odchod. V nádeji, že nich, všetko v objatí slnka a rozvyhráme v tombole niektorú z cien kvitnutých záhrad. Napadlo mi, aká (100, 50, alebo 25 fliaš vína) sme výstižná a plná lásky k domovine ešte chvíľu sledovali losovanie na je česká hymna – „v sadě skví se námestí, ktoré už pod hviezdami jara květ, zemský ráj to napohled...“ pulzovalo životom, spevom, cimbaPočasie nám naozaj prialo. Tento deviaty ročník „Putování za vínem“ lovou hudbou. Šenkvičania nestáli ponúkol návštevníkom päťdesiat ot- bokom. S pohostinným družobným vorených pivníc, do ktorých sme tra- mestom sa lúčili spevom. Ten prilákal okolitých návštevníkov, ktorí sa k fili podľa mapy, pútačov, jarmočnej nám radi pridávali. Veselá nálada sa vône cigánskej a pečených klobás, preniesla aj do autobusu a trvala až ovarovej polievky, zabíjačkových do Šenkvíc. produktov, krojovanej ľudovej muziky a rôznych stánkov s domáci- Vinári – ľudia, ktorí vedia tvrdo mi ľudovými umeleckými výrobkami pracovať, tvoriť, dorábať šenkvické víno, vedia aj relaxovať, zabávať a lákadlami rozmanitých chutí – sa a žiť. Na podobných akciách slaných, kyslých, pikantných aj sladkých. Káva, 2 minerálne vody, 1 bage- sa viac spoznávajú, zbližujú, cítia spolupatričnosť a hrdosť na obec, z

ktorej pochádzajú a kam sa napokon aj vracajú. Na záver dňa azda každý pocítil, že i keď Šenkvice nie sú také rozsiahle ako Bílovice, nemajú možno toľko starých pivničiek, vďaka našim všestranným ľuďom aj aktívnym organizačným pracovníkom v kultúre a vo vedení obce majú svoju dušu, budujú si svoje tradície, a tým sa stávajú atraktívnym miestom pre život, aj pre návštevníkov obce a ich názov začína byť „značkou“. S družobnými Veľkými Bílovicami si určite máme vzájomne ešte čo „odkukávať“, ale aj na to sú dobré družobné vzťahy a podobné nezabudnuteľné akcie. Dr. Anna Perďochová

Ockov kotlík a šenkvické pivnice

aše Kultúrne a informačné stredisko pred štyrmi rokmi uverejnilo v časopise Šenkvičan výzvu, aby sa prihlásili miestni vinári, ktorí by chceli verejnosti predstaviť svoje vína. Dnes môžeme konštatovať, že táto výzva sa stretla s veľkým pochopením milovníkov tohto ušľachtilého moku a v sobotu, 7. júna 2014 náš miestny Vinársky spolok v spolupráci s Obecným úradom a Kultúrnym a informačným strediskom usporiadal už tretí ročník tohto obľúbeného podujatia. Zúčastnilo sa ho vyše päťsto návštevníkov, dá sa povedať, že z celého Slovenska a Čiech. Čo nás ale teší najviac, pribudlo veľa našich občanov, ktorí pozvali k nám svojich priateľov, známych, niektorí aj svoje deti, bývajúce mimo Šenkvíc a všetci

pivničkách, v ktorých 34 vinárov ponúkalo to najlepšie, čo tvrdou prácou dorobili v šenkvických viniciach. A tak okrem výstavy vín, ochutnávky prvého burčiaku, Svätomartinského požehnania mladých vín, slávnosti sv. Urbana vo vinohradoch, či vinárskeho plesu pribudla členom Spolku vinárov a vinohradníkov aj ďalšia, nemenej úspešná akcia. Pivnice boli otvorené od 11.00 do 19.00 hodiny, pre návštevníkov bola pripravená súťaž o kolekciu najlepších vín od každého vinára a degustáciu vín v Karpatskej Perle a vo Vinárstve Bočko. Tieto ceny vylosovali po skončení podujatia páni Peter Fitz, Marian Bočko a Tibor Ruman. Sprievodným podujatím bol už šiesty ročník „Ockovho kotlíka“, súťaže vo varení gulášu, ktorú usporadúvame ako pripomenutie si sviatku „Dňa otcov“. Jeho súčasťou boli tradične aj preteky v ťahaní vína heverom a vo váľaní suda, pri ktorých zažili diváci veľa veselých chvíľ, nepochybne aj zásluhou vtipného moderovania pána Petra Červenku.

VÍŤAZI Súťaž vo váľaní suda 1./ Bilský Erik – Klub podnikateľov Pezinok 2./ Trojna Peter – ŠK Šenkvice, futbal 3./ Garažia Jaroslav – Včelári Súťaž v ťahaní vína heverom 1./ Michal Paulen – Karireal 2./ Miroslav Šilhár – za Šenkvice 3./ Vašek Huňař – Velké Bílovice Súťaž vo varení gulášu Zúčastnilo sa 22 družstiev: Pozemní hokejisti, Velké Bilovice, Krupané, KEMA, Reštaurácia BINI, Klub SMER – SD, Pat a Mat, Okresná rada SNS, Pizzeria Baricello, Futbalisti ŠK Šenkvice, Klub chovateľov Šenkvice, P + K, Okoštuj.sk, Karkulky z úradu, Karireal Slovakia, a.s., HU HU Team, Včelári, ESC SK, Klub podnikateľov mesta Pezinok. VÍŤAZI 1./ ZAČ – Milan Červenka, Rudko Potočný, Milanko Červenka – tri generácie 2./ Klub milovníkov vína Velké Bílovice 3./ Bačov team – Laci Nagy, Jožko Michálek a Milan Gašparovič – Budmerice

spolu strávili u nás krásny slnečný deň v devätnástich otvorených

Dve prvé družstvá získali rovnaký počet bodov, o prvé miesto si hodili mincu.

www.senkvice.org V programe vystúpil Folklórny súbor Špačinčanka a domáca country skupina Samorast, ktorá zabávala účastníkov až do 23. hodiny. Špecialitou bolo aj tento rok pečenie býka na námestí G. Kolinoviča. Naša veľká vďaka patrí sponzorom podujatia: KEMA.sk, RONA, MVC, VINO.sk, VÍNKO.sk, KARIREAL Slovakia, a.s., FRAMIPEK Šenkvice, PD Šenkvice, BINI reštaurácia, Sa Tu Bowling, CLEAN TONERY.sk, SBD kredit, FOODandCOFFE, VISTA REAL, GR Solutions, MB Accounting, KOZÍ vŕšok, Okoštuj.sk, Vinotéka – časopis, WINESHOP.SK, OBEC Šenkvice, Spolok vinárov a vinohradníkov Šenkvice. F. Šarmírová

Vernisáž výstav Kovačická insita a Pezinský kreatív

iela majstrov Kovačickej školy sú známe po celom svete. Toto krásne insitné umenie kovačických Slovákov vystavovali v mnohých európskych metropolách – New Yorku, Paríži, vo Viedni, Mníchove, v Prahe, Bratislave a momentálne si niektoré z diel môžete pozrieť u nás, v Šenkviciach. Výstava začala vernisážou vo veľkej sále KIS v piatok, 20. 6. 2014 o 17:00 hod. Svoju tvorbu predstavili trinásti umelci a priniesli milovníkom tohto žánru jedinečný zážitok. Vernisáž otvorila riaditeľka KIS, pani Františka Šarmírová, ktorá privítala všetkých hostí a zoznámila prítomných s históriou insitnej tvorby vojvodinských maliarov, ktorí si aj po 200 rokoch od vysťahovania zo Slovenska zachovali svoje obyčaje, jazyk a kultúru. Najväčšou inšpiráciu pre umelcov bol ich život, ktorý zobrazovali svojským jednoduchým rukopisom, očarujúcim nielen tematikou, ale aj intenzitou farieb. Kolorit prevzali zo slovenských krojov, bohatých na živé, žiariace farby. Každý jeden maliar insity má svoj výtvarný výraz, autentický a jedinečný štýl, ktorý sa oplatí vidieť. Výstava je predajná. V druhej časti vernisáže predstavil pán Peter Ronec tvorbu absolventiek Akadémie tretieho veku z Pezinka, ktoré ukončili štúdium v odbore výt-

varné techniky. Aktívne umelkyne si založili občianske združenie, ktorého ambíciou je predstavovať verejnosti aktuálnu tvorbu svojich členov, hlavne v oblasti kresby, maľby, paličkovania a fotografie. Nežné dielka, do ktorých prenášajú vnútorné emócie, pocity a nálady očarili všetkých prítomných. Šikovným vystavovateľkám želáme, aby ich neopúšťala inšpirácia a tvorivé úsilie, aby mohli svojimi dielami robiť aj naďalej radosť všetkým milovníkom krásy a umenia. Program doplnili krásnym spevom členky ženskej speváckej skupiny BREZA z Grinavy. Bc. Alexandra Köplingerová

POTULKY HISTÓRIOU ŠENKVÍC Diel ôsmy

Výrazným prvkom každej obce sú jej inštitúcie, alebo aj podniky, ktoré dotvárajú jej celkový charakter. Šenkvice mali vďaka železnici šťastie na rozvoj priemyslu i menších podnikov. Ako prvá sa v kronike spomína strojová stanica. Areál ,,Strojnotraktorovej stanice a Postrekového strediska“ vo Veľkých Čaníkovciach sa nachádzal na mieste dnešnej materskej školy na Hornej ulici. V niektorých budovách tohto areálu malo umiestnené svoj dobytok Jednotné roľnícke družstvo (JRD), dnes Poľnohospodárske družstvo Šenkvice. Obytné časti týchto budov obývali zamestnanci strojovej stanice. Tento komplex bol pôvodne hospodárskym dvorom zemepána. Posledným šľachtickým majiteľom bol Ignác Burián a jeho zať Földeš, ktorý ho odpredal istému Nemcovi a ten následne Samuelovi Grossnerovi, ktorý tu v roku 1898 postavil liehovar a škrobáreň. Tieto podniky spracovávali suroviny, dopestované na poliach, patriacich k tomuto dvoru. Poľnohospodársky dvor a škrobáreň boli spolu s k nim patriacimi roľami obhospodarované až do roku 1922, kedy bol tento majetok rozparcelovaný medzi miestnych roľníkov. Liehovar ostal v činnosti i naďalej. V roku 1929 liehovar zhorel, no bol opravený a znova uvedený do prevádzky. V roku 1936 tento liehovar prešiel do vlastníctva miestneho družstva a pracoval až do roku 1949, kedy

bol zrušený. Stroje a zariadenie ostalo na mieste a bolo odstránené až v rokoch 1957 – 1958. Od roku 1949 sa budovy stali majetkom Povereníctva (ministerstva) poľnohospodárstva, ktoré tu zriadilo Okresnú strojnotraktorovú stanicu, ktorá pomáhala vypožičiavaním svojich strojov roľníkom pri obrábaní poľa až do združstevnenia poľnohospodárskej výroby v našej obci. Okresná strojnotraktorová stanica sa v roku 1955 presťahovala do nových budov v okresnom meste Pezinok. V roku 1959 prešlo strojové brigádne stredisko, ktoré tu po odsťahovaní Okresnej strojnotraktorovej stanice ostalo, do vlastníctva Jednotného roľníckeho družstva. Do roku 1928 bol tento hospodársky dvor spojený so železničnou stanicou úzkokoľajnou železnicou, ktorá cez potok viedla už vyše 50 rokov zrušeným osobitným mostom, šla do roku 1921 po ulici Zapotok až pod stanicou zahla k železnici. Neskoršie kopírovala trasu hradskej (hlavnej cesty) vedúcej do Modry a tam, kde bolo železničné priecestie, zabočila k stanici. Po prvej svetovej vojne tu bol obchod Potravného družstva, založeného v roku 1913. Vo dvore tohto domu bola v zadnej časti murovaná šopa, ktorá dlho slúžila na organizáciu všetkých kultúrnych podujatí obce. Okrem divadiel a tanečných zábav bola šopa využívaná aj na hodiny telesnej výchovy. V minulom režime obecný úrad (vtedy MNV – Miestny národný výbor) sídlil v priestoroch dnešného Obecného domu Šenkvice. Funkciu obecného domu – richtárskeho úradu – zastával dom, ktorý kedysi stál presne oproti fare. Terajšia budova bola postavená v roku 1912. Pôvodná budova tiež slúžila ako obecný dom a sídlo notára. V roku 1960 je v tejto budove aj zdravotné stredisko, zriadené v obci v roku 1953. Pre účely samotného Miestneho národného výboru slúžia iba dve miestnosti ako kancelárie. Poznáte šenkvickú jágerňu? Na Chorvátskej ulici sa dnes nachádza zrekonštruovaná staršia budova školy, ktorá bola postavená v roku 1932. Predtým na tomto pozemku stála jedna trieda školy (po-

stavená v roku 1923 a zbúraná v roku 1930) a takzvaný panský dom (nazývaný jágerňa), ktorý slúžil ako byt lesníka. Materská škola v obci jestvuje od roku 1954. Severný rad domov končil sa v tejto najstaršej časti usadlosťou občana Trojnu. V roku 1960 však tento rad domov pokračoval vedľa hradskej až po samotnú chotárnu hranicu. Strednej časti našej hlavnej (Chorvátskej) ulice dominuje budova pohostinstva. Je stavebne prepojená s Kultúrnym a informačným strediskom. V minulosti to bolo sídlo Ľudového spotrebného družstva. V tejto budove, postavenej v roku 1948, z peňazí bývalého Potravného družstva, sa v roku 1960 nachádzal obchod s potravinami, hostinec, poštový úrad, kancelária Úverového (uverného) družstva, čitáreň Osvetovej besedy (OB), Miestna ľudová knižnica, kancelária zmocnenca Verejnej bezpečnosti (polície), obchod so strižným tovarom a byt zamestnanca ĽSD (už spomínané Ľudové spotrebné družstvo).

Zadná časť tejto budovy bola veľká sála OB, v ktorej sa konali rozličné kultúrne akcie. V sále o rozmeroch 22 x 8 m bolo javisko a dve menšie bočné miestnosti. V predsieni sály v roku 1960 fungoval obchod so železom. Sála sa opravy, rozšírenia, nadstavby a prístavby dočkala v roku 2006, kedy zároveň vzniklo aj Kultúrne a informačné stredisko (KIS) Šenkvice. To dnes vedie v poradí už tretia vedúca, Mgr. Františka Šarmírová. Historické informácie pre obecnú kroniku zistil už zosnulý pán Henrich Lančarič. Už je tomu vyše 54 rokov. V nasledujúcej časti budeme pokračovať potulkami po starých šenkvických podnikoch, na ktoré možno mnohí z nás už aj zabudli. Avšak kronika nezabúda! Martin Lukáč

www.senkvice.org

Rubrika: Žijú medzi nami zhovára sa Zuzana SOMOROVSKÁ

Viera GRÚBEROVÁ rečka Zdena Grúberová je ich sesternicou. Mama pochádzala z Blatného a vedela krásne paličkovať. Láska k výšivkám sa zase prejavila u mladej Vierky. No napriek tomu pričuchla aj k divadlu. „Celé dni som sa musela starať o bratov, varila som im, prala, zašívala. Ale raz ma vytiahli von, do divadla. Tak som to skúsila. Hrávali sme v Šenkviciach, Limbachu, na Cerovom...hlavne v zime, od novembra do jari. Kostýmy sme si šili svojpomocne, chlapci porobili kulisy. Hrávali sme v škole (dnes Cerovská 33) a vždy nás viedli učitelia. Ja som napríklad účinkovala v hre Matka, Dožinky a viedli nás učitelia Heyderoví. Mali sme ich veľmi radi.“ Boli to 50 – te roky 20. storočia. Cerové vtedy žilo. „Keďže sme bývali v strede dediny, otec a bratia hrali na hudobné nástroje, mládež sa väčšinou schádzala pri

21 – ročná Vierka Grúberová

„Moje spomienky na cerovských divadelníkov a život na Cerovom pred 60 – tymi rokmi.“ VIERA GRÚBEROVÁ posledná pamätníčka ochotníckeho divadla a „patrónka“ kaplnky na Cerovom

e jednou z mnohých, o kom asi knihy písať nebudú, avšak v kronike šenkvickej histórie o nej zmienka určite bude. Dnes už 83 – ročná pani Grúberová je zrejme poslednou žijúcou divadelníčkou, ktorá spolu so svojimi bratmi hrávala v cerovskom ochotníckom divadle. Vyrastala na Cerovskej ulici spolu so svojimi rodičmi, starými rodičmi, dvoma sestrami a ôsmymi bratmi. Otec bol kováčom a veľmi všestranným človekom s výrazným športovým a hereckým talentom a vzťahom k hudbe, ktorý po ňom zdedili bratia tety Viery. Otec chlapcov viedol hlavne k športu (hrávali volejbal, tenis, robili gymnastiku, Michal hrával kolky), ale i k hudbe a hra na harmonike sprevádzala ich každodenný život. Koniec koncov, divadlo mali zrejme v krvi. Výborná slovenská he-

našom dome a zabávali sa. Cez leto sme vždy do okna vytiahli gramofón a večer sa hralo, tancovalo, spievalo. Celá dedina bola vonku, mladí sa vedeli spontánne baviť. Žili sme družnejšie. Rada na to spomínam. Bola medzi nami akási väčšia súdržnosť. Iná ako dnes. Dnes ako keby všetci žili len sami pre seba.“ Paradoxne, napriek vojne Cerové prežívalo veselé roky. Každý každému videl do dvora, ľudia medzi sebou nerobili rozdiely. Mladí spontánne organizovali zábavy, majálesy. „Všetko sa vtedy odohrávalo v centre Cerového, pri kaplnke. Za „velkú barinu“ (voľakedy sa volala Panšula, dnes je tam Krčma u Matúša) už nebolo nič. Na Panšule bývali majálesy. A vždy pri organizovaní kultúry boli aj moji bratia.“ V povojnových rokoch bratia pani Grúberovej do Šenkvíc priniesli kabaret. Dovtedy bola zábavou hlavne cigánska muzika, no šikovní chlapci Grúberoví chceli pozdvihnúť kultúru na vyššiu úroveň. „Hlavne brat Michal, ktorý potom emigroval do Ameriky, dotiahol do Šenkvíc napríklad džezovú kapelu z Brati-

www.senkvice.org slavy. Ale pravidelne pozývali aj bratislavských hercov. Prišiel k nám aj herec Viliam Polónyi so sestrou.“ Detským ihriskom a ďalším miestom spoločenského života bola Dolina a Úzky tálik. „Na Doline bola veľká lúka. Deti tam chodili pásť husi, kúpať sa, hrávali sa tam celé prázdniny. Vlastne celý rok to bolo plné detí. Hrali sa vo výmoľoch, stavali si domčeky, skrýše. Nepotrebovali ani materskú školu. Väčšie deti vzali menšie a zabavili sa celý deň.“ V chotári sa aj športovalo. „Na Doline sa hrával futbal, starí s mladými alebo Cerovania so Šenkvičanmi a vždy to bola veľká spoločenská udalosť. Chodila sa na nich zabávať celá dedina.“ Od roku 1956 sa teta Viera stará o Kaplnku Sedembolestnej Panny Márie na Cerovom. Po smrti jedného z jej bratov zanechala divadlo a začala sa venovať duchovným veciam. Upratuje, vyzdobuje, vyšíva obrusy na oltár, kazateľnicu. Je to už skoro 60 rokov. Za takú dlhú dobu sa stala akousi jej dušou a druhou „patrónkou“. „Dôstojný pán Kováčik začal slúžiť omše vonku, pred kaplnkou. Na hody sme teda vždy vykladali von kazateľnicu, upratovali, zdobili.“ Od roku 1965 začal život na Cerovom akosi stagnovať. „Divadlo zaniklo prirodzene. Mladí sa poženili, povydávali, odišli pracovať a žiť do Bratislavy. Skončilo divadlo, zábavy, ľudia sa stiahli z ulice. Kultúra sa presťahovala do Šenkvíc. Život tu sa zmenil.“ V 70 – tych rokoch sa zatvorila škola, knižnica, odišli záhradkári. A odvtedy je na Cerovom akosi smutno, pusto. Teta Viera Grúberová sa dnes teší z detí svojich synovcov. Ako vraví, teraz sa vracia do detstva. Namiesto vyšívania teraz háčkuje a najväčšiu radosť z toho majú práve dievčatá, ktorých bábiky majú asi najširšiu a najoriginálnejšiu garderóbu v okolí :). Ale v poslednej dobe ju teší ešte niečo. Až teraz, v roku 2014, sa začína Cerové pomaly prebúdzať. Konkrétne Záhradná ulica, ktorej život vdýchla, paradoxne, úplne obyčajná oprava cesty. FOTO: archív V. Grúberovej

Nový „športový a oddychový“ areál na Cerovom? Ochrana úrody

pondelok ráno, 12.5.2014 začalo byť na cerovských „Zahacách“ (Záhradnej ulici) rušno. Mohli za to cestné stroje, ktoré v priebehu niekoľkých dní upravili cestu v dĺžke 400 m a šírke 6 m. Síce bol natiahnutý iba nový asfaltový koberec, mnohí frflali a kritizovali, ale tak to už v živote chodí. No väčšina novú cestu oceňuje. Ale prečo o tom píšem? Na prvý pohľad sa môže zdať, že nejde o nič zvláštne. Ale ak by ste sa po novej ceste na Záhradnej prešli, zistíte, že predsa len sa udialo niečo pozoruhodné. Pred 50 – rokmi pred zlúčením s Veľkými Čaníkovcami sa Cerovania sťažovali, že nemajú park, ihrisko, či iné miesto na oddychové aktivity. A pozrite sa, dnes sa nám akoby zázrakom toto všetko splnilo. Hneď ako odišli ťažké stroje, naša ulica začala vyzerať ako „široký rovný dvor, ktorý láka k pohybu a hraniu.“ Po obede a na večer, pekne osvetlená, cesta ožíva. Mamičky s kočíkmi, deti na trojkolkách, kolobežkách, autíčkach, oteckovia učia svoje ratolesti jazdiť na bicykli. Detičky robia na ulici svoje prvé krôčky. Malí, mladí i starší vyťahujú kolieskové korčule, odvážnejší i skatebordy. Deti si z cesty urobili veľkú tabuľu na kreslenie. Nové „Zahace“ objavili i starší Cerovania s paličkami, vyberú sa na prechádzku, zastavia sa, pochvália cestu bez jám, zaspomínajú na minulosť, pookrejú, tešia sa, že Cerové vždy bola pekná dedina a prajú jej, aby sa zveľaďovala i naďalej. No nesmieme zabudnúť, že často tu máme aj automobilovú pretekársku dráhu. Veľmi často sa totiž vodiči pozabudnú a nechajú sa zlákať rovnou širokou cestou! Týmito pár riadkami by som chcela vyjadriť vďaku vedeniu obce za tento výborný počin na Cerovom. A išlo pritom len o bežnú opravu cesty. Vidíte, čo všetko sa môže tak „obyčajnou aktivitou“ zmeniť? Text a foto: Mária Sklárová

etné obdobie sa vyznačuje okrem zvýšených teplôt daných prírodnými javmi tiež zvýšenou činnosťou poľnohospodárov pri žatve a mlatbe, všeobecne zberom úrody. Je mnoho dôkazov, že zber úrody je spojený aj so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiarov. Prichádza obdobie žatevných prác, letných prázdnin a obdobie dlhotrvajúceho suchého počasia. Dovoľujem si Vás upozorniť na dodržiavanie zásad protipožiarnej bezpečnosti pri činnostiach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiarov, ku ktorým patrí zber obilia, pozberová úprava, skladovanie objemových krmovín a časť zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru, ktorým je dlhotrvajúce, suché a teplé počasie. Je čas letných prázdnin, ktoré patria medzi najkritickejšie obdobie. Je potrebné upozorniť deti, aby nepoužívali otvorený oheň, neodhadzovali horiace zápalky v blízkosti stohov slamy a senníkoch. Podľa štatistiky deti spôsobujú najčastejšie požiare v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve. Je potrebné, aby dospelé osoby venovali najmä pozornosť uskladneniu zápaliek, dozor musí byť primeraný veku dieťaťa, ale prílišné precenenie jeho samostatnosti býva často príčinou tragédie, deti nenechávajte bez dozoru dospelej osoby. Upozorňujeme občanov, aby nepoužívali otvorený oheň a nefajčili na miestach so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom, nevypaľovali porasty a nezakladali oheň na miestach, kde by sa mohol rozšíriť požiar. Rudolf Nemčovič

Chovatelia Šenkvíc bilancovali rok 2013 N

a výročnej členskej schôdzi bola hlavným bodom programu „Správa o činnosti organizácie za rok 2013“, ktorú prečítala tajomníčka Michala Rašková. Prítomným členom oznámila, že ZO Šenkvice sa zaradila medzi organizácie, ktoré spadajú pod vedenie Malokarpatského oblastného výboru. Zhodnotila minuloročnú miestnu výstavu zvierat, ktorá sa uskutočnila v požiarnej zbrojnici. Zároveň poďakovala všetkým členom, ktorí obetavo pracovali na jej príprave, likvidácii a posudzovaní zvierat. Zároveň poblahoželala k oceneniam šenkvických chovateľov – Miroslavovi Fabiankovičovi za najkrajšiu holubicu, Miroslavovi Nemcovi za Víťaza výstavy za hydinu a Jozefomi Augustiničovi za Čestnú cenu za hydinu. Na výročnej členskej schôdzi sa uskutočnili aj voľby predsedu organizácie, za ktorého bol zvolený pán Miroslav Fabiankovič. Milan Urbanovský

www.senkvice.org

Ing. Karol Motyka sa dožíva 60 rokov milovníkom vína dá do reči o rodnej obci, vinohradoch, a samozrejme aj o problematike slovenského poľnohospodárstva (téme, ktorej venoval celý svoj život). Kto by si pomyslel, že sa tento milý človek dožíva tohto roku 60 rokov?

k ste vošli počas Dňa otvorených pivníc na Malokarpatskej vínnej ceste do zrekonštruovanej obecnej vinotéky na Chorvátskej ulici (bývalého obecného domu), hneď pri dverách sa na Vás usmieval fúzkatý vinár a vinohradník, člen Spolku vinárov a vinohradníkov v Šenkviciach, ktorého priezvisko predznamenalo jeho poľnohospodársku kariéru. Motyka je nástroj, s ktorým sa stretáva každý vinár a vinohradník pri hodinách úmornej práce, spojenej s kopaním a škrabaním vinohradu. Večný to boj s burinou sa najlepšie zvláda práve s motykou, nemyslíte? Karol sa na Vás milo usmeje a ponúkne Vám, ako inak, skvelý slovenský novošľachtenec Nitria alebo starú francúzsku odrodu Merlot. Obe odrody má zo svojho vlastného vinohradu, ocenené na viacerých výstavách. Jeho Merlot Vás ohromí vôňou čiernych čerešní a tmavo rubínovou farbou. Karol Motyka, narodený v znamení Kozorožca, známy svojou húževnatosťou a pracovitosťou, sa rád s každým

Karol Motyka sa narodil dňa 13. 01. 1954 v Šenkviciach. V rokoch 1960 – 1969 absolvoval 9 ročnú Základnú školu v Šenkviciach. V mladosti sa zaujímal o motorky a jeho záľubou sa stal aj o motocross, závodne jazdil za klub Mototechna Nitra, čo ho predurčilo k ďalšiemu štúdiu na Strojníckej priemyslovke v Bratislave, ktorú absolvoval v rokoch 1969 až 1973. Po ukončení strednej školy bol prijatý na Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre, fakultu mechanizačnú, ktorú ukončil v roku 1978 s titulom poľnohospodársky inžinier a v tom istom roku nastúpil pracovať na JRD v Šenkviciach. Najprv to bolo vo funkcii mechanizátora, neskôr ako vedúci technických služieb. Cieľavedomou prácou sa vypracoval až do funkcie podpredsedu JRD Šenkvice. Po revolúcii v roku 1990 bol zvolený za predsedu pretransformovaného Poľnohospodárskeho družstva v Šenkviciach. Predsedom PD v Šenkviciach je teda celkovo 24 rokov. V roku 1992 bol Ing. Motyka zvolený za predsedu Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Bratislave (ďalej len „RPPK“). Je tiež členom predstavenstva Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a obe tieto funkcie vykonáva do dnešných dní.

Ing. Karol Motyka získal vzťah k poľnohospodárstvu a aj vinohradníctvu už v mladosti, nakoľko jeho rodičia vlastnili poľnohospodársku pôdu, síce len malú výmeru, ale aj malý

15 árový vinohrad. Už počas štúdia na strednej, ale hlavne vysokej škole cez prázdniny brigádoval na šenkvickom JRD. Víno a vinohradníctvo bolo jeho záľubou od malička a podľa možností v rámci pracovných ciest pri RPPK absolvoval veľa exkurzií po vinohradníckych a vinárskych firmách vo svete. Na uvedených exkurziách získal značný prehľad o svetovom vinárstve a vinohradníctve. Má vysadený svoj vinohrad o výmere 0,37 ha s týmito odrodami: Rizling rýnsky, Nitria (kde je priekopníkom v jej pestovaní) a samozrejme už spomínaný Merlot. Zúčastňuje sa pravidelne výstav vín v Malokarpatskej oblasti, či už ako vystavovateľ alebo ako degustátor, kde je samozrejmosťou vlastníctvo certifikátu spôsobilosti pre senzorické posudzovanie vín. Ing. Karol Motyka je zároveň aktívnym členom Spolku vinohradníkov a vinárov v Šenkviciach a podpredseda Zväzu vinohradníkov Slovenska. Ing. Karol Motyka sa aktívne zúčastňoval aj na komunálnej politike a spoločenskom živote v obci Šenkvice a pôsobil vo funkcii poslanca Obecného zastupiteľstva v rokoch 1990 až 2006 a vo funkcii zástupcu starostky v rokoch 1995 až 2006, kde v každodennej práci pomáhal riešiť problémy a žiadosti občanov našej obce. Počas tohoročnej návštevy premiéra Róberta Fica dňa 22. 01. 2014 v našej obci, ktorej súčasťou bola aj exkurzia po PD v Šenkviciach, Ing. Karolovi Motykovi minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ľubomír Jahnátek odovzdal, pri príležitosti okrúhleho životného jubilea, striebornú medailu za celoživotnú prácu a odborný prínos v oblasti poľnohospodárstva. Doprajme preto Karolovi Motykovi, pri príležitosti 60-tych okrúhlych narodenín, aby mohol v zdraví svoje vedomosti a skúsenosti, získané rokmi namáhavej práce odovzdávať ďalším generáciám mladých a nádejných poľnohospodárov pôsobiacich na družstve v Šenkviciach a po celom Slovensku. Aj vďaka takým ľudom, ako je Karol Motyka, slovenské poľnohospodárstvo má svoju nezastupiteľnú úlohu v treťom tisícročí, pretože ten správny poľnohospodár nielenže sa stará o pôdu ako živiteľku, ale udržuje harmóniu s prírodou, ráz a kolorit krajiny. JUDr. Artúr Soldán, prednosta OcÚ Šenkvice

www.senkvice.org

Klubári relaxovali K

oncom apríla absolvovalo 45 členov Klubu dôchodcov týždenný relaxačný pobyt v Trenčianskych Tepliciach. Hoci počasie nebolo ustálené a vyskytovali sa popoludňajšie búrky, na spokojnosti to nikomu neubralo, pretože procedúry a stále prístupný bazén priamo v hoteli poskytovali možnosti relaxu. Plánovaná zastávka na pútnickom mieste na Skalke pri Trenčíne a v kláštore benediktínov na spiatočnej ceste domov sa pre rozmoknutý terén a nepretržitý hustý dážď nemohla uskutočniť. Možno nabudúce. Život v klube sa nesie v priateľskej pohode, členovia si merajú tlak krvi, ani masážna poduška neodpočíva a kartári sa „vadia“ pri žolíku. Len vychádzky na Ranč a k „Urbánkovi“ sme museli vynechať pre vysoké horúčavy. Členky klubu sa aktívne podieľali na obecnom podujatí Čerešnobranie, keď prispeli 11 metrami k rekordnej dĺžke 45 metrovej štrúdle, ktoré upiekli v klubárskej kuchynke. V letných mesiacoch klub uskutoční pre svojich členov a ich rodinným príslušníkov kúpanie v termálnych vodách a koncom augusta sa niektorí zúčastnia pobytu pri Jadranskom mori, kedy budú dvere klubu zatvorené.

Rodina – veľké spoločenstvo lásky Ž

ivot je poskladaný z mnohých dní, ktoré prinášajú svoje radosti a bežné starosti. Z času na čas príde v živote každého z nás deň, ktorý je niečím výnimočný, dôležitý. Takýto deň bol aj 10. máj 2014 pre rodinu Petrakovičovú, kedy sa konalo rodinné stretnutie. Deň, ktorý nám dlho ostane v pamäti. Bol to deň, ktorý vytvoril veľké srdce, v ktorom mal každý svoje miesto. Položme si otázku: čo je vlastne rodina? Je to veľké spoločenstvo lásky a života, hlavné bohatstvo ľudstva.

Príjemné prostredie na „šenkvickom ranči“ nám spríjemnili naši milí priatelia – rodina Maluniaková a Martišovičová s hudobným doprovodom Alžbetky Godovičovej a Kristínky Bilkovej. Spievali sme všetci naše nádherné šenkvické piesne. A aby toho nebolo málo, prišla medzi nás aj pani Marienka Sklárová, ktorá nám porozprávala o histórii, zvykoch a kultúre Šenkvíc a zároveň obdarila rodiny knihou „Na šenkvickom tanieri“. Rodinné stretnutie bolo príležitosťou posilniť vzájomné putá, ako aj vzájomnú úctu, ktorá je veľmi dôležitá. Na našom prvom stretnutí sa nás zišlo 48. Atmosféra bola uvoľnená, veselá, srdečná až do neskorých nočných hodín. Určite budeme na túto vydarený rodinnú akciu radi spomínať. Budú nám to pripomínať aj početné fotografie. Margita Pokojná

Vlasta Drozdová členka výboru KD

„Deň D“ Dňa 6. 6. 2014 sa stretli spolužiaci zo ZŠ

v Šenkviciach po päťdesiatich rokoch. Po úvodnom privítaní PaedDr. Elenou Matuskou (rod. Stankovičovou) mala príhovor Jozefína Karlíková (rod. Nemcová). Spomínala na vystrašených prvákov, na veľa krásnych chvíľ strávených v škole i mimo nej (súťaže v speve, stanovačka na bicykloch pri Beckove...). Na tieto roky sme si s odstupom času zaspomínali a pousmiali sa. Uvedomili sme si, čo všetko sme v živote dosiahli – vzdelanie, charakter, práca, manželstvo, rodina. Boli aj takí, ktorí prišli na stretávku po prvý raz – Marta Bittnerová, Viktória Nováková, či Milan Gavenčiak. Boli veľmi milo prekvapení a šťastní a ľutovali, že nás neprišli pozrieť skôr. Spomenuli sme si aj na sedemnástich spolužiakov, ktorí sa nedožili tohto slávnostného dňa. Počas voľného rozhovoru sme si mohli pozrieť publicistiku a pohľadnice z Austrálie, ktoré nám na pamiatku zanechal už zomrelý triedny učiteľ Dr. Vít Hrmo, tiež článok pána učiteľa Milana Urbanovského o svojich spolužiakoch v Kultúrnom živote pod názvom „Poznáte nás ešte páni učitelia?“. Stretnutie spolužiakov bolo veľmi príjemné, slávnostné, ale najmä dojímavé, späté s potleskom. Ukončilo ho priateľské posedenie pri hudbe a tanci. Karlíková Jozefína

Pozemní hokejisti otvorili tréningové centrum pre verejnosť!

nedeľu, 15.6.2014 prebiehalo na ihrisku pozemného hokeja otvorenie Warrior Outdoor Gym – tréningového centra pre verejnosť na budovanie kondície. Ide o projekt posilňovne na čerstvom vzduchu, bez žiadnych stien s cieľom prilákať ľudí na aktívny životný štýl. Na otvorení najprv tréneri predstavili pomôcky ako sú bosu lopty, TRX pásy, ketlebely, expandre, balančné podložky a ďalšie pomôcky na funkčný tréning. Potom prebehla exhibícia a zároveň predstavenie bradiel a hrázd v podaní streetworkouterov z Pezinka a Bratislavy. Po úvodnom predstavení boli pre divákov pripravené súťaže, kde mohli predviesť svoju zdatnosť na dráhe, kde boli zapojené rôzne pomôcky. Následne po týchto súťažiach sa predviedlo trio parkouristov zo Šenkvíc, Bratislavy a Brna. Program zakončila spoločná súťaž v robení kľukov na pesničku Bring Sally Up. Od 23.6.2014 si môžete prísť zacvičiť za asistencie trénerov každý pracovný deň od 16:00 – 21:00. Príďte si vyskúšať naše pomôcky a presvedčiť sa o tom, že funkčný tréning je vhodný pre každého. Viac informácii nájdeš na FB stránke Warrior – Outdoor – Gym alebo priamo na ihrisku pozemného hokeja. Marek Petráš FOTO: Natália Štrofeková

www.senkvice.org

Najväčší úspech pozemných hokejistov Šenkvíc v pohárovej Európe P

o minuloročnom víťazstve v EuroHockey Club Challenge III (obdoba futbalovej Ligy majstrov), keď sa hokejisti Šenkvíc prebojovali do vyššej kategórie sme tohto roku cestovali do dánskeho Slagelse, ktoré hostilo Challenge II. Tak vysoko sme vonku ešte nikdy nehrali a sami sme si nedávali vysoké ciele. Za úspech bolo považované každé umiestnenie, ktoré znamenalo udržanie sa v skupine. Úvodom treba podotknúť, že samotnú účasť sme dlhšie zvažovali, nakoľko celkové náklady sa blížili k 6.500 EUR, čo nie je pri našom rozpočte maličkosť. Túto skutočnosť sme museli vyriešiť ako zvyčajne, keď sa na náklady „zložili“ samotní hráči a značnú časť nám prispela Obec Šenkvice, za čo patrí tým poslancom, ktorí schválili dotáciu nášmu oddielu veľké ĎAKUJEM! Poďme však naspäť k samotnému turnaju. Po takmer 15 hodinovej ceste sme dorazili do malebného mestečka Slagelse, ktoré leží približne sto kilometrov západne od Kodane. Viac menej sme sa stihli už len ubytovať, dať si večeru a čo najlepšie sa vyspať po náročnej ceste. Na druhý deň sa totiž už začínal turnaj a na nás čakal prvý duel. Prvým súperom nám bol švédsky majster SC Partille, mimochodom šiesty najlepší halový tím Európy roku 2014. Švédov sme však v úvode dokonale zaskočili a v krátkom časovom rozpätí im strelili dva góly. Netrvalo však dlho a súper nás zatlačil a postupne preberal iniciatívu. Najmä v druhom polčase sme niekedy nevedeli, kam skôr skočiť. Napriek tomu sa nám darilo útoky zastavovať ešte pred naším streleckým kruhom. Hoci naša snaha bola nesmierna, nepodarilo sa nám vedenie udržať a Švédi duel nakoniec otočili na 2:3. Pred zápasom, poznajúc silu súpera, by sme tento, hoci nepriaznivý stav určite „brali“, avšak po ňom sme si zaslúžili aspoň remízu. Sklamanie z prehry bolo veľké, ale museli sme sa zmobilizovať na ďalší zápas. Vicemajster Gibraltaru HC Eagles, náš ďalší súper, patrí medzi tradičných účastníkov tejto skupiny a zvyčajne obsadzuje popredné miesta. Ich útočná hra

www.senkvice.org však stála na jednom hráčovi, ktorý bol doslova mozgom celej útočnej aktivity gibraltarcov. Tento hráč, neskôr vyhlásený za najlepšieho hráča turnaja, však v zápase s nami dostal osobného strážcu. Účinok tohto nášho taktického ťahu mal pre nášho súpera fatálne následky. Za celý zápas ohrozili Eagles našu bránku možno trikrát. Zato my sme im uštedrili najvyššiu porážku na turnaji v pomere 7:0, keď už za polčas inkasovali päť gólov. Tento výsledok šokoval nielen súpera, ale v tom pozitívnom smere aj nás. Sami sme nemohli uveriť tomu, čo sa nám podarilo. Taktiež naše záchranárske práce naberali reálne kontúry. V poslednom skupinovom zápase sme sa stretli s bieloruským HC Gomel.

nych hráčov rastú doslova po stovkách. Sila nášho protivníka bola o to väčšia, že v skupine odohral o jeden zápas menej ako my. Táto skutočnosť sa žiaľ značne prejavila a Turci boli v zápase s nami o dosť lepší. Nemali sme už dostatok síl pobiť sa o postup a zápas sme prehrali 5:2. V turnaji sme obsadili konečné tretie miesto. Napriek prehre v závere turnaja sme dosiahli najväčší úspech nášho klubu v európskom meraní síl. Tak rebríčkovo vysokú skupinu sme nikdy nehrali, a napriek tomu sme takmer postúpili do ešte vyššej. Každý člen tímu hral na hranici svojich možností a schopností. Celkovo to bol náš asi najlepší turnaj, aký sme kedy odohrali. Dokázali sme nielen konkurovať sil-

A: HC Gomel – Eagles HC

2–4

(2 – 3)

A: Partille SC – SK Senkvice

3–2

(1 – 2)

B: Soerbymagle HK – Gaziantep Polisgucu SK

1–3

(1 – 1)

A: Eagles HC – SK Senkvice

0–7

(0 – 5)

A: Partille SC – HC Gomel

3–1

(1 – 0)

B: Soerbymagle HK – Luzerner SC

1–4

(0 – 1)

A: HC Gomel – SK Senkvice

0–1

(0 – 0)

Eagles HC – Partille SC

4–2

(3 – 0)

Luzerner SC – Gaziantep Polisgucu SK

1–0

(0 – 0)

4A HC Gomel – Soerbymagle HK 3B

2–3

(0 – 2)

2A Partille SC – Luzerner SC 1B

0–8

(0 – 2)

1A SK Senkvice – Gaziantep Polisgucu SK 2B

2–5

(0 – 2)

O konečné umiestnenie:

Nad Bielorusmi sme vonku ešte nikdy nevyhrali, no prípadná remíza by znamenala naše udržanie sa v skupine. Na zápas sme nastúpili s maximálnym odhodlaním neprehrať a tým si zabezpečiť skupinu Challenge II aj pre ďalší rok. Bielorusi sú vždy fyzicky extrémne dobre pripravení a inak tomu nebolo ani v tomto prípade. V zápase si každý z nás siahol až na dno fyzických síl a výsledok stál za to. Vydreté víťazstvo 1:0 znamenalo nielen naše udržanie sa v Challenge II, ale kvôli značne zamotanej situácii v našej skupine dokonca náš triumf. Skupinu sme teda vyhrali pred jediným súperom, ktorý nás pokoril. Namiesto záchranárskych úloh nás čakal v poslednom zápase súboj o postup do Challenge I, čo znelo až neuveriteľne. Na zápas o postup na nás čakal turecký majster Gaziantep Polisgucu SK. V Turecku zažíva pozemný hokej neuveriteľný boom a počty aktív-

ným súperom, ale dokonca niektorých aj poraziť. V konečnom hodnotení nás predbehli Turci a Švajčiari, nám však patrilo skvelé tretie miesto. Veríme, že tento náš úspech nás povzbudí do budúcna a že takéto úspechy nebudú zriedkavé. Taktiež je to výborná pozvánka pre divákov na nadchádzajúcu sezónu, v ktorej domáce zápasy odohráme na našom domovskom ihrisku. Zostava ŠK Šenkvice: Petráš Marek, Štrofek Juraj, Staněk Jaroslav, Mišovič Igor, Dobrovodský Andrej, Dobrovič Boris, Petrakovič Boris, Parajka Matúš, Kovačevič Zdenko, Mišovič Ľuboš, Hýl Filip, Baksa Marek, Petráš Daniel, Augustinič Adrián, Melichar Peter Vedúci družstva: Margolien Vladimír, tréner: Šavlík Ľubomír JUDr. Matúš Parajka

Pozemní hokejisti strieborní v Centrálnej Európskej Interlige 2013/2014

Do sezóny sme vstupovali s am-

bíciou vytvoriť silný tým pre júnový PEM v Dánsku – najdôležitejší turnaj sezóny a obsadiť popredné miesto v lige. Jesennú časť sme zväčša odohrali na súperových ihriskách, až na dva domáce zápasy s rivalom z Rače a rakúskym Mödlingom. Po jesennej časti sme prezimovali na treťom mieste po prehrách s maďarským Szoroksári a slovinskými Lipovcami. Po zimnej prestávke sme nastúpili s omladeným kádrom, keďže nám zo základnej zostavy po zraneniach ubudli dvaja skúsení hráči. V jarnej časti sme dosiahli 4 víťazstvá a len dve remízy aj to po kontumácii kvôli nevhodným podmienkam na odohratie zápasu (cez zápas sa strhol lejak a ten zalial celé ihrisko až tak, že voda nestíhala odtekať). Po základnej časti sme nakoniec skončili na druhom mieste, čo znamenalo, že v boji o postup do finále sa stretneme s tretím tímom – maďarskými Szoroksármi Budapešť. V semifinále sme jednoznačne vyhrali 8:2 a postúpili tak do vytúženého finále. Vo finále sme sa stretli s KPH Rača, ktorá dokázala postúpiť výhrou nad slovinskými Lipovcami 8:3. Vo finále sme boli aktívnejším tímom no nie úspešnejším. Po množstve nepremenených šancí a trestných rohov zápas skončil 3:1 v náš neprospech. Ďalšia sezóna Interligy bude mať vyvrcholenie v Šenkviciach, tak veríme, že po minuloročnom štvrtom

a tohtoročnom druhom mieste zasadneme na interligový trón práve my pred domácimi publikom. V tejto sezóne Šenkvice v Interlige reprezentovali: Jaroslav Stanek, Juraj Štrofek, Igor Mišovič, Martin Lančarič, Matúš Parajka, Peter Melichár, Luboš Mišovič, Andrej Dobrovodský, Roman Kintler, Andrej Petráš, Peter Marcina, Zdenko Kovačevič, Boris Petrakovič, Richard Kolek, Marek Petráš, Matúš Kováč, Boris Dorovič, Michal Bočko, Michal Sklár, Adrián Augustinič, Daniel Petráš, Filip Hýll, P avol Krajčík a Marek Baksa

VÝSLEDKY ŠK Šenkvice – HG Mödling (AUT) 11:1 (6:0) ŠK Šenkvice – KPH Rača 4:1 (2:1) M.Toplice (SLO) – ŠK Šenkvice 1:7 (1:5) HK Lipovci (SLO) – ŠK Šenkvice 5:2 (3:0) Olcote HC (HUN – ŠK Šenkvice 0:4 (0:1) Soroksári HC (HUN) – ŠK Šenkvice 6:2 (1:1) HG Mödling (AUT) – ŠK Šenkvice 1:6 (0:4) ŠK Šenkvice – KPH Rača 2:1 (0:0) ŠK Šenkvice – HK Lipovci (SLO) 0:0 (0:0) ŠK Šenkvice – M. Toplice (SLO) 0:0 (0:0) ŠK Šenkvice – Soroksári HC (HUN) 5:0 (1:0) ŠK Šenkvice – Olcote HC (HUN) 7:2 (1:2) Soroksári HC (HUN) – ŠK Šenkvice 8:2 (4:1) ŠK Šenkvice – KPH Rača 1:3 (0:1) Marek Petráš

www.senkvice.org

Šenkvické legendy zo športového zápisníka Kamila Somorovského

Futbalová legenda KAROL TIBENSKÝ Futbalová legenda Šenkvíc a Spartaka Trnava

nezabudnuteľný KAROL TIBENSKÝ (18.10.1924 – 1.2.1999)

„Keby futbal neexistoval, bolo by ho treba vynájsť. Lenže – futbal vynájsť nemožno. Existoval a existuje vo všetkých epochách, pod rôznymi menami a názvami. Na futbal a za futbalom sa nechodí. Príde za vami, pricupitá k dieťaťu, vyrastá s mladíkom, zakotví v živote muža. Je jednou z radostí tohto sveta. Má svoje miesto v dennom živote stámiliónov ľudí všetkých rás, bohatých i chudobných, slávnych i neznámych. Je kráľom športov a nádhernou inšpiráciou...“

Narodil sa 18. októbra 1924 v Blatnom, vtedajšej Šarfii, v susedstve s Malými Čaníkovcami (v októbri 2014 si pripomenieme Karolove nedožité 90. narodeniny). V Šenkviciach vychodil ľudovú školu, neskôr v Bratislave absolvoval dopravný kurz telegrafistu. Jeho ďalšia cesta viedla do trnavského Kovosmaltu a svoju zamestnaneckú púť končil v hotelových a reštauračných zariadeniach ako riaditeľ trnavského hotela Karpaty (dnes po rekonštrukcii je z hotela VÚB banka), odkiaľ odišiel do dôchodku. Prešiel vtedajšiu „klasickú” školu mladého futbalistu – od handrovej lopty, s ktorou robil prvé dotyky v Šenkviciach, neskôr upozornil na seba i v Cíferi, kde hral s Antonom Štajerom, Imrom Čechovičom, Imrom Šilhavíkom, Tiborom Bachratým a ďalšími, keď pútal na seba futbalovým kumštom ako útočník a pohotový strelec. Keď 1. mája 1945 prestúpil do ŠK Železničiari Bratislava, stal sa tu z neho nenahraditeľný, dôrazný, skvelý útočník a ešte lepší strelec. V jeho živote a najmä v mysliach tých skôr narodených bol pamätný 1. júl 1945, keď na štadióne Lokomotívy Bratislava (po okraji s cyklistickým oválom a klopenou dráhou, pomenovaný po chýrnom cyklistovi Vlastovi Ružičkovi, kde bol v tých časoch krásny futbalový trávnik a hrali sa tu rôzne medzinárodné zápasy – dnes, žiaľ, je už tento športový komplex zbúraný!), došlo k prvému vystúpeniu Karola Tibenského v drese

Karol Tibenský – hráč ŠK Šenkvice, legenda trnavského futbalu – TŠS Trnava a Spartaka Trnava, neskôr reprezentant ČSR „B“

Toto sú dodnes pamätné myšlienky nezabudnuteľného futbalového elegána Karola Tibenského, ktoré často pripomínal počas osobných stretnutí.

kazovateľ jeho životného času sa definitívne zastavil na číslici 74 rokov. Karol bol vysoko uznávaný odborník, skvelý hráč, tréner, citlivý človek a nadšenec futbalu.

ŠK Železničiari proti obávanému českému ligovému mužstvu z Prahy – SK Viktória Žižkov. Domáci ŠK prehral 4:5, čo bolo nepochybne úspechom bratislavského mužstva, ktoré hralo

v zostave: Štajer – Šebesta, Cabadaj – Krista, Hinduliak, Jurný – Kovár, Podušel, TIBENSKÝ, Čermák, Zeman. V rozsiahlom referáte športových denníkov sa o. i. písalo: „Po striedavých útokoch sa už v 7. min ujali domáci vedenia, keď po kombinácií celého útoku sa TIBENSKÝ prebil obranou a strelil vedúci gól. Hneď na to ten istý hráč prestrelil voľný kop, ale v 10. min upravil opäť TIBENSKÝ na 2:0... To všetko sledovalo 5000 divákov, ktorých jednoznačne prilákal článok v predzápasovom bulletine s takouto charakteristikou: „Dušou mužstva je Karol Tibenský. Je strelcom mužstva a vyrastá v ňom jeden z najlepších centerforwardov Slovenska! Jeho rýchle úniky sú postrachom súpera, ktorému často pripraví aj bez ohňa horúci kúpeľ ”. Tieto myšlienky sa aj v plnom rozsahu potvrdili. Na jar v r. 1946 už jeho cesta viedla do Trnavy, do chýrneho klubu TŠS Trnava (Trnavský športový spolok, predchodca dnešného Spartaka Trnava). Na jeho prvý ligový zápas v trnavskom drese sa nedá zabudnúť. TŠS hral v Pardubiciach a vyhral 6:5. Márne by ste medzi strelcami toľkých gólov hľadali Tibenského meno. Napriek tomu, že o góly sa podelili štyria z piatich útočníkov a o jeden sa postaral záložník Benedikovič. Karol Tibenský totiž debutoval ako záložník v tejto zostave: Šarmír – Úlehla, Stankovič – TIBENSKÝ, Marko, Benedikovič – Babušek, Pastucha, Bošanský, Malatinský, Papp. Z útočníkov nedal gól len Pastucha. Keď Karol prišiel do Trnavy medzi takých futbalistov, akými boli v tom čase Lukovič, Stankovič, Marko, Benedikovič, Malatinský, veru mal malú dušičku. No netrvalo dlho a postupne sa udomácnil. Tóno Malatinský mu nahrával, on behal a strieľal góly. Mal z nich úžasnú radosť. No Tóno mu ju pokazil, keď naňho vymyslel búdu s postom záložníka. Bolo to po návrate z vojenskej služby. Viac sa už zo záložnej formácie nevymotal. Ale strieľať góly ho baviť neprestalo. Taký bol a zostane v našich mysliach Karol TIBENSKÝ. TŠS Trnava sa v prvom povojnovom ročníku čs. ligy 1945/46 v najvyššej súťaži neudržal. Nepotvrdil povesť tretieho najlepšieho klubu zo záveru Slovenského štátu, keď v ročníku 1943/44 skončil tretí za ŠK Bratislava a OAP. TŠS bol však taký silný, že po vypadnutí sa o rok do I. ligy vrátil. Štart do ročníka 1947/48 bol impozantný, i keď prvé tri zápasy hrali Trnavčania doma: ŠK Č. Budějovice – 4:1, Slávia Praha – 3:3 a Čechie Karlín 3:2. Karol Tibenský mal definitívny post stredného útočníka, centra. A ako sa vyznamenal! Juhočechom strelil trojku(!) a o všetky tri góly do siete Slávie sa postaral len on sám(!). Nečudo, že súperi si na takéhoto nebezpečného strelca začali dávať pozor. Karolovi Tibenskému sa preto podarilo počas jesene streliť gól už len raz, a to proti pražským Bohemians, keď víťazný úspech na 2:1 zaznamenal Malatinský. Trnavské mužstvo zakončilo ligu na jar skvele. Viktórii Plzeň naložilo 5:2 a SK Slezská Ostrava odišla s výpraskom 5:0!

www.senkvice.org V Trnave si na ihrisku, či už ako útočník alebo pravý záložník, ale i mimo neho najlepšie rozumel s „Capanom“ – Imrichom Stachom (viď foto na str. 32, vpravo Karol Tibenský), ďalej so Štefanom Slaninom a Antonom Malatinským. V lete 1948 narukoval a vybrali ho do armádneho mužstva. Na toto obdobie Karol pri rozhovorch rád spomínal. Dostal sa totiž na svoje obľúbené miesto v útoku. Armádny telovýchovný klub „ATK” (neskôr známa Dukla Praha) vznikol po februárovom kvase, keď sa reorganizovala vrcholná súťaž pred jej jesennou časťou v r. 1948. V tom čase do vojenského klubu posťahovali na povinnú základnú vojenskú službu hotových popredných ligových hráčov a tu sa mu tiež veľmi darilo. Karol sa opäť strelecky zviditeľnil, keď ATK Praha hrala na Tehelnom poli v Bratislave rozhodujúci zápas o účasť v najvyššej súťaži s Pardubicami a o víťazstvo vojakov 7:1 sa pričinil Tibenský piatimi gólmi! Ligu však Karol za ATK nehral a na jeseň sa po hosťovaní vrátil do Trnavy. Karola chcela v zostave aj pražská SPARTA! Samozrejme pražských funkcionárov vyprovokovali najmä Tibenského strelecké prednosti. Ako si inak vysvetliť pozývanie Karola Tibenského do výberu DŠO (dobrovoľná športová organizácia) Spartak Praha, v ktorej hosťoval v rokoch 1953 – 1954, napr. na zápase so škótskym Hibernians (1:1) alebo s výberom Viedne (3:1), keď desiatich Sparťanov dopĺňal Trnavčan Karol Tibenský, hoci v tom čase hrali v trnavskom drese aj reprezentanti A – mužstva ČSR ako Stacho, Marko, Jakubčík a Malatinský. Po zápase s Viedenčanmi pred 30 000 divákmi na Letnej v Prahe sa v tlači písalo: „Útočná päťka Preis – TIBENSKÝ – Svoboda – Crha – Pešek nielenže dobre kombinovala a rýchle prenikala zadnými radmi Viedenčanov, ale aj dobre strieľala, hlavne zásluhou TIBENSKÉHO, ktorý bol pre súperovu bránku najväčším nebezpečenstvom.” Už v 6. min dosiahol Tibenský vedúci gól a v 23. min bol prudkou strelou autorom druhého! Aj tretí padol jeho pričinením, keď vypálil do žrde a odrazenú loptu Pešek doťukol do siete. Natrvalo sa však Tibenskému z Trnavy nechcelo a radi ho v tom podporili aj funkcionári – Karol Tibenský na prestup z Trnavy nikdy povolenie nedostal. Karol bol jedným z najkrajších príkladov vernosti hráča trnavskému dresu, a to nie preto, že by sa nedalo, ale že nechcel. Viete prečo neprestúpil do iného klubu? O tom pri rozhovoroch, taktiež pri stretnutiach rozprával. „Možnosti boli, ale načo ich využívať, keď ani v Trnave nebolo najhoršie. Tí dnešní futbalisti sú na tom iste najmä finančne lepšie. No nás vedeli vypnúť k lepšiemu výkonu okrem tej ozaj menšej odmeny i obzvlášť povzbudzujúce výkriky z obecenstva, ako „Starý” (prezývka Tibenského) – varuj, „Noša poďme!”, i ďalšie. Verte – neverte, i to nás v tej Trnave držalo.”

Dotyky s reprezentáciou

Okrem mužstva DŠO Spartak Praha si Karola Tibenského vyhliadli aj do „B” mužstva ČSR

a výberu Slovenska. Štyrikrát nastúpil v B – mužstve, napr. v r. 1948 v Prahe proti Maďarsku (1:1) v takomto silnom útoku: Hlaváček, Tibenský, Křižák, Pčolka, Šimanský alebo v r. 1955 v Bratislave proti Bulharsku (0:1) v zálohe Jozefom Göghom. Do A – mužstva sa však nikdy nedostal. Veľmi blízko bol k tomu v r. 1951, keď ho nominovali na zápas s Maďarskom v Ostrave. Prišiel do Vítkovíc na sústredenie, ale práve v tom čase jeho trnavské mužstvo hralo na záverečnom turnaji o vôbec prvý ČS pohár. On sa „vypýtal“. Pohár síce Trnavčania vyhrali, ale Tibenský už nereprezentoval. Hoci hráč, ktorý ho v sústredení nahradil – Jozef Gögh – proti Maďarom iba striedal Bouzka. Neskôr média o Tibenskom písali ako o jeho premárnenej šanci hrať za A – mužstvo ČSR. Vo výbere na MS 1954 do Švajčiarska bolo 22 hráčov, na počet hráčov akési dve mužstvá, ktoré mali zimnú prípravu, hrávali po zahraničí zápasy. Potom bolo záverečné sústredenie v českých Klánoviciach, odohral všetky zápasy a uviedol sa dobre. Trnavčanov v ňom bolo päť, hoci nie všetci hrali vtedy v tom istom drese: Stacho, Benedikovič, Malatinský, Marko, Tibenský. Dva dni pred odchodom prišiel predseda futbalovej sekcie a povedal: „Dvaja nepocestujú.” Karol akoby pocítil, že jedným z nich bude on. Tak sa aj stalo – nešiel on ani Božin Laskov z ŠK Slovan. Taká to bola skutočnosť v tých časoch a pre Karola nezabudnuteľné sklamanie. Druhý šok utrpel v drese Spartaka na pražskej Juliske v zápase s Duklou Praha na jeseň 1960, keď po polčase bol stav 1:1 a zápas po konečnom hvizde prehrali 1:10! Náladu a pocity netreba uvádzať. Taký je však osud futbalistu, raz odchádza po stretnutí jasajúc radosťou, druhýkrát smutný so sklonenou hlavou, mlčky počúvajúc zlostné výkriky skalných z tribún.

Štart v slovenskej elite

Za svoje najväčšie futbalové uznanie považoval Karol Tibenský štart za Výber Slovenska proti v tom čase najslávnejšiemu sovietskemu mužstvu Dinamo Moskva na čele s brankárom Levom Jašinom. Štadión v Žiline „Pod Dubňom” – 10. novembra 1953 zaplnilo 25 000 divákov a meno Trnavčana sa skvelo v tejto zostave: Reimann – Krásnohorský, J. Gögh, Ján Karel – Cimra, Benedikovič – Laskov,

TIBENSKÝ, Tegelhoff, Malatinský, Čurgaly. V tomto zápase sa Karol Tibenský musel síce sústrediť len na obrannú a konštruktívnu hru v chápaní koncepcie trénera Antona Bullu. K streľbe sa priveľmi nedostal, ale dvomi – tromi vtipnými kolmými prihrávkami poslal do veľkých šancí strelca jediného gólu Slovenska Čurgalyho alebo svojho bývalého trnavského spoluhráča Malatinského. Karol vo svojich spomienkach a v debatách približoval priebeh tohto zápasu ako jeden z najvzácnejších v jeho kariére. Aj masmédiá napísali, že Tibenský strelil raz tesne vedľa pravej žrde Jašinovej bránky a raz sa pri jeho delovke s loptou výrazne potrápil Lev. O bohatej futbalovej kariére hovoria jasnou rečou i nasledovné presné štatistické údaje a fakty: Najlepší strelci Spartaka Trnava v ligových sezónach: 1947/48: Karol Tibenský 9 gólov 1950: Karol Tibenský 7 gólov 1955: Karol Tibenský 6 gólov 1956: Karol Tibenský a Viliam Jakubčík 7 gólov Karol vo svojich úspešných sezónach prinášal do hľadiska medzi priaznivcov Spartaka Trnava radosť zo strelených gólov, a preto si zaslúži obdiv a vďaku. Čo sa týka vernosti ku klubovým červeno – čiernym farbám a plného počtu odohraných zápasov v sezóne je jednoznačným rekordérom medzi všetkými hráčmi až doteraz Karol TIBENSKÝ, ktorý odohral plných 6 sezón v drese Spartaka Trnava! (5 sezón majú na konte Štefan Pšenko a Kamil Majerník, po 4 sezóny – Anton Malatinský, Anton Hrušecký a Ladislav Kuna, súčasný generálny manažér Spataka Dušan Keketi odchytal medzi žrďami tri kompletné sezóny).

Nenávidel prehru

Keď sa Karolovi Tibenskému priblížila tridsiatka (v r. 1954), na hre, kondícií, streľbe, príznačnej vitalite a ustavičnom nasadení sa to vôbec neprejavovalo. Iba v tom, že sa z útoku čoraz viac presúval na post záložníka, kde vlastne začínal so špičkovým futbalom. V kabíne počas polčasovej prestávky v r.1959/60: zľava Ján Horváth, Juraj Kadlec (od r.1960 emigroval a stal sa kňazom), A. Malatinský, Karol Tibenský, Štefan Slezák, Ľudovít Koiš, Imrich Stacho, Jozef Ondruška, Štefan Slanina, Stanislav Jarábek, sediaci Štefan Pšenko, stojaci Ján Šturdík

www.senkvice.org

Počkal aj na Adamca

Karol Tibenský (prvý sprava) v spoločnosti svojich zverencov Jána Zlochu a Dušana Kabáta počas prechádzky na jar v Sarajeve v r. 1968, keď ako tréner viedol Spartakovcov v zápase Stredoeurópskeho pohára proti známemu FK Železničar

S takýmto Karolom Tibenským sa na ligových zápasoch stretol aj neskorší reprezentant z čilského strieborného mužstva Titus Buberník (hráč ČH a neskôr Interu Bratislava). Na hre Tibenského sa nič nezmenilo. Ako nám s odstupom času v rozhovore Titus povedal: „Dobre si na neho pamätám. Hral som v r. 1956 za Spartak Košice a tréner nám kládol na srdce: Dávajte si na Tibenského pozor, rýchlo a dobre strieľa. Ja som o ňom vedel oveľa viac. Bol strašne zapálený pre futbal, nerád prehrával, za víťazstvom by šiel aj keby mal dres roztrhať. Bol nesmierne vytrvalý, bojovný, vedel umne podporovať útok, nebezpečne vystreliť aj spoza šestnástky. Nezmenil sa ani vtedy, keď už hral v zápasoch starých pánov Slovan – Trnava.”

V roku 1957 sa Karol Tibenský začal v jednom mužstve stretávať s futbalistami, ktorí o desaťročie posunuli Spartak Trnava na výslnie čs. futbalu. Prvými boli Valér Švec a Stanislav Jarábek. O dva roky neskôr už prihrával na góly aj Jozefovi Adamcovi a múdro krotil jeho mladícke výstrelky. O ďalšie dva roky pred Tibenským hrala na ľavej strane útoku dvojica Adamec – Kabát. Na jeseň v r. 1961 zohral K. Tibenský všetkých trinásť ligových zápasov a na jar 1962 sa už v trnavskom ligovom drese neobjavil. Dosť bolo 16 rokov špičkového futbalu, v nich len za Spartak odohral 241 ligových zápasov ovenčených 42 gólmi. Futbaloví trnavskí matrikári hovorili, že ako „Netrnavčan“, neskôr Šenkvičan, držal rekord v odohratých zápasoch a aj v dĺžke pôsobenia v trnavskom Spartaku. Je priam neuveriteľné, že v priebehu svojej dlhej aktívnej futbalovej kariéry odohral celkovo 1100 zápasov a nastrieľal 65 gólov (tu sú spočítané zápasy v ŠK Železničiar, počas vojenčiny v ATK Praha, hosťovanie v pražskej Sparte a Spartaku Trnava). V drese Spartaka Trnava vyzeral ako keby ani nestarol. V priebehu kariéry vítal i vyprevádzal celé generácie futbalistov.

lili pravidelne viesť tréningy, ba neraz ani účasť na trénerskej lavičke pri zápasoch jeho zverencov. Preto len provizórne zaskočil pri ligovom Spartaku (na jar 1968 viedol mužstvo v zápase SEP v Sarajeve proti Železničaru – 2:2, namiesto Antona Malatinského, ktorý bol v nemocnici po operácii žlčníka), ba aj doma v Šenkviciach, kde sa usídlil, obhospodaroval rodinný dom na Lúčnej ulici, záhradu s vinohradom, robil dobré vínko. Človek, ktorý žil futbalom a pre futbal, ktorý všade, kde pôsobil, či už ako hráč alebo tréner zanechal hlbokú brázdu svojím zápalom, odbornými vedomosťami, schopnosťou vidieť o dajaký ten rok vpred. Bolo to v pondelok 1. februára 1999, (v tomto roku sme si pripomenuli v predzápasovom bulletine v ligovom zápase s DAC D. Stredou – 15.výročie jeho úmrtia), keď bývalých spoluhráčov a funkcionárov, ale i ďalších známych, zaskočila smutná, krutá správa – na zlyhanie srdca (infarkt) zomrel vynikajúci futbalista, útočník, parádny strelec, neskôr tréner Karol TIBENSKÝ. Na šenkvickom hornom cintoríne sa 3. februára 1999 popoludní s ním prišli rozlúčiť spoluobčania Šenkvíc, futbalisti a priatelia zo širokého okolia. Prišli zdať poctu človeku, ktorý pre československý, slovenský, trnavský, ale i šenkvický futbal urobil veľmi veľa. Človeka, ktorý dal futbalu všetko, aby si ho nakoniec futbal zobral. Karol, odpočívaj v pokoji. Česť tvojej pamiatke! Foto: archív Kamila Somorovského

Potom to skúšal ešte ako tréner v Šenkviciach, Pezinku, ale pracovné povinnosti o. i. aj v novom trnavskom hoteli Karpaty mu nedovo-

Odišli z našich radov ::.

Miroslav Stojkovič Mária Takáčová Sebastián Agelič Martin Stránsky Olívia Regec Mária Molnárová Júlia Pokrývková Damián Bebjak Diana Somorovská Ema Mareková Adela Mária Danková Lucia Novosadová Lucia Stankovičová

Jozefína Hurbanová Štefan Trojna Janka Žáková Milan Baričič Rozina Bočková Mária Červenková Dagmar Budayová Alžbeta Čermáková Mária Dubovská Michal Kukumberg Ján Žilinský Peter Ifčič Peter Novák Mária Magalová

Zosobášili sa::.

Tomáš Škrtel – Monika Šuranová Vladimír Borovský – Simona Veselská Ing. David Mezei – Ing. Soňa Hacajová

SPOMÍNAME

MATRIKA Narodili sa ::.

Dňa 26.5.2014 uplynulo druhé výročie smrti nášho šenkvického rodáka JOZEFA ŠILHÁRA. Kto ste ho poznali, venuje mu tichú spomienku.

Dňa 3.júna 2014 uplynulo prvé výročie smrti pani GITKY ŠILHÁROVEJ. Kto ju poznal, spomenie si. Kto ju mal rád, nezabudne.

Smútiaca rodina.

ŠENKVIČAN

ŠENKVIČAN, Noviny obyvateľov obce Šenkvice, Vydáva: Obec Šenk

Redakcia: Obecný úrad, Nám. G. Kolinoviča 5, 900 81 Šenkvice, Tel: 033/6497 182, Fax: 033/ 6496 310, E-mail: senkvican Šéfredaktorka: Ing. Zuzana Somorovská / Redakčná rada: Mgr. Katarína Nosálová, Andrea Maluniaková DiS, Ing. Ondrej Somorovský, PhDr. Silvia Mišunová, Mgr. N Grafická úprava: ZORG DESIGN, Vinohradská 73, Šenkvice, www.zorgdesign.com / Tlač: PMP Tl Najbližšia uzávierka je v septembri 2014. Najbližšie číslo výjde v októbri 201

Neprešlo jazykovou úpravou. Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu a krátenie príspevkov. Uverejnené príspevky nehonorujeme. Názor r Vydavateľ nezodpovedá za pravdivosť a obsah informácií obsiahnutých v platenej reklame

NEPREDAJNÉ.

www.senkvice.org

Pokojné miesto uprostred viníc Stavebné pozemky v Šenkviciach

0948 101 818 www.StranSvUrbana2.sk

VŠETKY Y K M E Z O P 2 €/m od 89 projekt realizuje

partner predaja

CEROVSKÉ HODY _ 13. - 14. SEPTEMBRA 2014 KAM V ŠENKVICIACH

SEPTEMBER 2014 03. – 05. 09. Bažant kinematograf Okresný prebor, Fair Play, Kandidát 06. 09. Deň burčiaku Vo vinotéke Spolku vinohradníkov a vinárov Deň vo vinohradoch – podujatie MVC 13. – 14. 09. Cerovské hody

OKTÓBER 2014 04. 10. 19. 10. 28. 10.

Posledné tankovanie Stretnutie starostu s jubilantmi Mesiac úcty k starším Tradičné posedenie s tanečnou zábavou

kvice

n@senkvice.org, Web: www.senkvice.org, Natália Maneková, Mgr. Monika Lichancová, Mgr. Monika Adameková, Pavol Hlavatý lačiareň, Bratislava. 14.

redakcie sa nemusí zhodovať s názormi autorov príspevkov. e a inzercii.

MC ADAMKO AUGUST – ZATVORENÉ SEPTEMBER 2014

3. septembra – 16:00 – 19:00 – 8. narodeniny MC Adamko 18. septembra – 10:00 – Divadielko Makile

OKTÓBER 2014

2. októbra – 10:00 – Tvorivá dielňa 4. októbra – 09:00 – 12:00 – Zimná burza detského oblečenia a potrieb 23.októbra – 10:00 – Divadielko Makile 30. októbra – 10:00 – Tvorivá dielňa

NOVEMBER 2014

13.novembra – 10:00 – Divadielko Makile Aktuálne informácie o programe MC Adamko možno nájsť tiež na Facebooku www.facebook.com/mcadamko, alebo je možné si ich vyžiadať mailom na adrese mcadamko@gmail.com

OZNAM OBECNÁ KNIŽNICA BUDE V MESIACI AUGUST

ZATVORENÁ 39

25. - 28. júla 2014

Šenkvické hody 2014 Námestie G. Kolinoviča, Šenkvice

Piatok 25. 07. 2014

17. 00 Vernisáž výstavy obrazov Šenkvičania Šenkvičanom 90 rokov knižnice – výstava prác 19. 00 – 01. 00 Felicitys Danyi – koncert a zábava

Sobota 26. 07. 2014 17. 17. 19. 19. 20. 22. 23. 23.

00 30 15 45 00 30 00 00

Avalon – vystúpenie detí Make a smile, Be Cheese Avalon – írske tance ADT Crew – hip – hop Elán Tribute – koncert Fire Angels – ohňová šou Ohňostroj – 02. 00 Diskotéka

Nedeľa 27. 07. 2014 10. 15. 16. 17. 18. 19. 20. 21.

Sprievodné podujatia výstava ocenení a trofejí ŠK Šenkvice / športové zápasy ŠK Šenkvice maľba na tvár / trampolína / jazda na poníkoch

ochutnávka vín v obecnej vinotéke

výstava historických vozidiel na nádvorí BINI

00 00 30 00 00 00 00 00

Slávnostná sv. omša v kostole sv. Anny Koncert v kostole Smejko a Tanculienka – koncert pre deti DH Grinavanka DH Šenkvičanka FS Mladosť Bukasový masív – koncert – 24. 00 hod. AKCENT LIVE – zábava

Pondelok 28. 07. 2014 17. 00 – 22. 00 Diskotéka