Senkvican 2 2015 issu

2

www.senkvice.org

sky svätý Martin, Liptovský svätý Mikuláš, Michal na ostrove, Moravský svätý Ján atď.).

Milí Šenkvičania, rád by som sa Vám opäť prihovoril a tento krát zameral pozornosť na hody, ktoré sa v našej obci slávia vždy uprostred leta. Stali sa jednou z pravidelných spoločenských udalostí, ktorá je sprevádzaná kultúrnym programom a rôznymi akciami.

Chcel by som však poukázať na hlbší zmysel toho, čomu hovoríme hody.

Tie totiž majú pôvod duchovný a môžeme priamo povedať – majú pôvod kresťanský. Sú spojené so sviatkom svätej Anny, ktorej je zasvätený šenkvický kostol. Matku Panny Márie si za patrónku vybrali naši chorvátski predkovia, ktorí Šenkvice osídlili v 16. storočí.

Patrocínium kostola, ktorý stál na mieste toho dnešného pred 16. storočím, nepoznáme.

O tom, že patrocínium chrámu malo v minulosti pre obec, či mesto dôležitý význam, svedčí viacero skutočností. Jednou z nich je aj slávenie hodov.

V niektorých prípadoch bol význam patrocínia chrámu taký silný, že sa dostal do názvu obce, či mesta (Svätý Jur – podľa sv. Juraja, Turčian-

2

Pre tých, ktorí sa u nás hlásia ku kresťansko – katolíckej viere a snažia sa ju predovšetkým aplikovať v každodennom živote (nie iba formálnym chodením do kostola, ktoré je síce základom, no k nemu je potrebné pridať „bohoslužbu každodenného života“), je dôležité, aby úcta ku patrónke sv. Anne neostala iba na báze každoročnej spomienky počas hodov, ktorá v kontexte iných starostí v čase hodov, možno nemá žiaduci účinok.

Pri pohľade na oltárny obraz v našom chráme si môžeme uvedomiť dôležitosť rodiny a najmä úlohu rodičov – otca a matky. Na obraze vidíme, ako matka Anna vyučuje svoju dcéru Pannu Máriu pod starostlivým dohľadom otca Joachima. Každý rodič je povolaný (toto slovo zámerne zdôrazňujem) viesť svoje deti predovšetkým k morálnym zásadám prostredníctvom zodpovednej výchovy a pravidelného venovania sa svojim deťom. Pokiaľ je veriacim kresťanom – katolíkom, má svoje dieťa viesť k úprimného vzťahu k Bohu a vychovávať a primeraným spôsobom vzdelávať svoje dieťa v kresťanskej viere.

Pozývam veriacich rodičov – osobitne tých, ktorí majú malé detičky a na moju radosť pravidelne prichádzajú do chrámu – aby si osvojili úctu a prosili rodičov Panny Márie – svätých Joachima a Annu o príhovor pri výchove svojich detí.

Váš duchovný otec Michal

3

www.senkvice.org

Prvé sväté prijímanie 17.5.2015

Prvé sväté prijímanie v Šenkviciach, 1936, archív Modra

foto: Michal Šimko

Noc kostolov 2015 symbolicky aj u nás

Š

enkvičania mali aj tento rok jedinečnú príležitosť nakuknúť a prezrieť si interiér Kaplny na Cerovom, ktorá býva inak otvorená len počas septembrových hodov. Pani Mária Sklárová, ktorá spravuje kaplnku, sa rozhodla ukázať ju Šenkvičanom a Cerovanom v rámci milej, už niekoľkoročnej tradície sprístupňovania Božích chrámov v netradičnom večernom čase – Noci kostolov 2015.

Zastaviť sa v malej cerovskej kaplnke a uctiť si pamiatku jej patrónky, Sedembolestnej Panny Márie sme teda mohli počas večernej májovej vychádzky v piatok, 29.5.2015.

SPOMÍNAME Sú chvíle, ktoré ťažko prežívame,

sú okamihy, na ktoré tisíckrát denne spomíname.

Márne Ťa naše oči všade hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Čas plynie, slzy vánok suší, no bolesť v našich srdciach neutíši.

Dňa 30. 05. 2015 uplynul najsmutnejší rok v našom živote, keď nás vo veku 45 rokov navždy opustila naša milovaná dcéra, manželka, matka, sestra MÁRIA PEŠKOVÁ.

S láskou spomínajú rodičia, manžel, deti Marek, Gabika, Lukáš, svokor, brat a ostatná rodina.

Noc kostolov organizujú dobrovoľníci aj v Českej republike, Rakúsku, Holandsku, či Nemecku.

Má byť pozvaním pre všetkých ľudí dobrej vôle k spoločnému stretnutiu a k objavovaniu krásy kresťanských výtvarných a architektonických pokladov, prejavom kreativity a dôvery v život u ľudí, ktorí chrámy stavali a zdobili, ale i u tých, ktorí ich dnes obývajú a chcú sa podeliť o svoju vieru, a tiež chce byť znamením živej spolupráce kresťanských cirkví – ekumenizmu, ktorá hojí rany z minulých storočí.

(ZS)

3

4

www.senkvice.org

O čom sa rokovalo?

I. mimoriadne Obecné zastupiteľstvo, 30.03.2015

o OZ schválilo predaj nehnuteľností – stavebných pozemkov v majetku Obce Šenkvice, v lokalite Vištucká ulica na základe výsledkov obchodnej verejnej súťaže vyhlásenej dňa 26.02.2015.

1. PREDMET PREVODU: pozemok o celkovej výmere spolu 513 m².

PREDÁVAJÚCI: Obec Šenkvice KUPUJÚCI: Jaroslav Maderič, podiel 1/1 k celku KÚPNA CENA: 43 010€ za celý predmet prevodu ÚČEL: kúpa pozemku určeného na zástavbu samostatne stojaceho rodinného domu.

2. PREDMET PREVODU: pozemok o celkovej výmere spolu 656 m².

PREDÁVAJÚCI: Obec Šenkvice KUPUJÚCI: Jakub Červenka s manželkou Kristínou Červenkovou do bezpodielového

o Starosta predložil bod programu – Zverenie spoluvlastníctva manželov KÚPNA CENA: 55 000€ za celý predmet prevodu majetku do správy Materskej školy v Šenkviciach. Obec na základe Zmluvy o výkone správy ÚČEL: kúpa pozemku určeného na zástavbu majetku obce zo dňa 12.01.2009 zverila Matersamostatne stojaceho rodinného domu. skej škole v Šenkviciach do správy budovu MŠ, v priebehu mesiacov 12/2014 až 01/2015 bola Spracovala Ing. Zuzana Somorovská vykonaná komplexná rekonštrukcia sociálnych na základe Zápisnice zo zasadnutia zariadení v budove MŠ na Hornej ul., ktorá bola I. mimoriadneho OZ dňa 30.03.2015. realizovaná z finančných prostriedkov zriaďovateľa v sume 5 003,64€ a z poskytnutej dotácie od BSK v sume 5.000€. Z dôvodu komplexnosti výkonu správy zvereného majetku sa navrhuje zverenie predmetnej rekonštrukcie do správy rozpočtovej organizácii Obce Šenkvice – Materskej škole v Šenkviciach. Poslanci schválili zverenie majetku do správy MŠ v Šenkviciach v celkovej VZN doplňujúce pripomienky, ktoré OcÚ obdržal sume 10.003,64€ od 01.07.2015. vo vyžiadanom stanovisku príslušnej Regionálnej o Prednostka OcÚ predložila návrh na nadoveterinárnej a potravinovej správy k návrhu VZN budnutie pozemku nachádzajúceho sa na ulio trhovom poriadku. ci Ružová v Šenkviciach. Obec nadobudnutím o OZ schválilo Všeobecne záväzné nariadenie č. dosiahne vyriešenie priechodu pre peších z 3/2015, ktorým sa mení a dopĺňa VZN č. 3/2008 ulice Ružová v smere na ul. Jagned, doriešenie o výške príspevkov v školách, v školských vý- možnosti vybudovania chodníka a doriešenie chovno-vzdelávacích zariadeniach a v škol- majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov ských účelových zariadeniach v znení VZN v tejto časti ulice Ružová, ktoré pretrváva od č. 3/2010, 2/2011, 3/2011, 3/2012 a 4/2012 s účin- roku 2010. Manželia Petrekoví sú podielovými nosťou od 01.09.2015 a s pripomienkou: spoluvlastníkmi pozemku vedeného ako záhra„Na čiastočnú úhradu nákladov spojených s čin- da o výmere 824 m². Na základe vytýčenia prednosťou ŠKD zriadeného obcou prispieva zákonný metného pozemku sa zistila skutočnosť, že časť zástupca žiaka mesačne sumou 8,50€.“ uvedeného pozemku je zastavaná pozemnou koo Starosta predložil návrh na rozdelenie dotácií. munikáciou – chodníkom a že cez pozemok veUviedol, že na prvom tohtoročnom zasadnutí OZ die verejná kanalizácia a je na ňom umiestnený aj dňa 26.02.2015 bola schválená dotácia pre Špor- telekomunikačný stĺp. Celková výmera pozemku, tový klub, oddiel pozemného hokeja vo výške na ktorom sa nachádzajú stavby vo vlastníctve 2.500€. Vzhľadom k tomu, že oddielu pozemného Obce Šenkvice, bola určená na základe podrobhokeja sa podarilo získať financie z iných zdrojov, nejšieho GP na výmere 106 m². Obec považovala čestným prehlásením Obecnému úradu v Šenkvi- uvedený chodník, ktorý bol postavený v akcii „Z“ ciach oznámili, že schválenú dotáciu budú čerpať pred cca 35 rokmi i pozemok pod chodníkom a len vo výške 500 €. Poskytnutie dotácie od obce kanalizáciou za verejné priestranstvo užívané obyvateľmi Šenkvíc. Zároveň bola zistená skutočna r. 2015 ďalej žiadajú: 1. Mládežnícky motokrosový klub Šenkvice vo nosť, že vlastníci rodinného domu a pozemkov výške 1.200€ na usporiadanie a zabezpečenie na ul. Ružová č. 5 a 5A – rodina Dragová vybudoMedzinárodných majstrovstiev Slovenska, ktoré vaním oplotenia zabrala časť pozemku vo vlastsa budú konať 16.08.2015. Celkové náklady na níctve Obce Šenkvice o výmere 46 m². Manželia financovanie účelu použitia sú vo výške 7.200€, Petrekoví pristúpili k oploteniu svojho pozemku, pričom požadovaná výška dotácie od obce je asi čím sa zamedzilo priechodnosti medzi ul. Ružová a ul. Jagned. OcÚ pristúpil k vypracovaniu geo16,7 % z celkových nákladov.

2. Folklórna skupina Mladosť vo výške 7.500€ metrického plánu, ktorým sa odčleňujú jednotna účasť na Medzinárodnom folklórnom festivale livé pozemky. Ich odčlenením vznikne nová hra2015 Anseong Baudeogi Festival v Južnej Kórei, nica medzi pozemkami vo vlastníctve manželov ktorý sa bude konať 6. – 11.10.2015 (použitie Petrekových, Obcou Šenkvice a rodinou Dragohlavne na dopravné náklady). Predpokladané vou. Uvedené pozemky budú slúžiť na výstavbu celkové náklady na financovanie účelu použitia obecného chodníka a zároveň budú vytvárať aj

II. riadne Obecné zastupiteľstvo, 01.06.2015 o

Poslanci schválili kontrolu plnenia uznesení OZ zo dňa 26.02.2015 a 30.03.2015.

o Starosta predložil bod programu – Vyhlásenie podmienok obchodnej verejnej súťaže na odpredaj pozemkov v lokalite „Alej Sáry Patrície“ – terajšia Paulenova ulica v Šenkviciach. Obec by týmto pristúpila k vyhláseniu v poradí deviatej obchodnej verejnej súťaže na predaj posledných dvoch pozemkov, ktoré sú výmerou najväčšími stavebnými obecnými pozemkami v predmetnej lokalite. Na základe predchádzajúcich už skončených obchodných verejných súťaží sa obci Šenkvice podarilo predať celkovo sedem stavebných pozemkov, pričom príjem z ich predaja sa stal kapitálovým príjmom obce.

Poslanci schválili predaj majetku obce – dvoch stavebných pozemkov na základe obchodnej verejnej súťaže a zároveň aj podmienky súťaže. o OZ schválilo Všeobecne záväzné nariadenie

č. 2/2015 o trhovom poriadku a o podmienkach predaja a poskytovania služieb na trhových miestach na území Obce Šenkvice, ktorým sa ruší VZN č. 6/2009 o podmienkach predaja a poskytovania služieb na území Obce Šenkvice. Predmetné uznesenie bolo schválené 3/5 väčšinou všetkých poslancov. Obec Všeobecne záväzným nariadením upraví predaj výrobkov a poskytovanie služieb na trhových miestach, najmä: druh predávaných výrobkov a poskytovaných služieb, ktorých predaj a poskytovanie je na trhových miestach na území obce povolené; druh, obdobie konania a rozsah príležitostných trhov, trhové dni, predajný a prevádzkový čas, technické, prevádzkové a estetické podmienky stánku s trvalým stanovišťom, ako aj označenie predávajúceho, ďalšie skutočnosti dôležité z hľadiska obce. Obec zapracovala do predkladaného

4

sú vo výške 13.500€, pričom požadovaná výška dotácie od obce je asi 55,5 % z celkových nákladov. Poslanci schválili rozdelenie dotácií v r.

2015, II. etapa nasledovne: a) zmenu výšky poskytnutej dotácie pre ŠK Šenkvice, odd. pozemného hokeja z pôvodne schválenej výšky 2.500€ na sumu 500€ b) rozdelenie dotácií: Mládežnícky motokrosový klub Šenkvice vo výške 1.200€, FS Mladosť vo výške 5.500€.

5

www.senkvice.org novú hranicu pozemku, kde manželia Petrekoví budú realizovať výstavbu nového plotu ohraničujúceho ich pozemok, pričom Stavebný úrad v Šenkviciach vydá súhlasné stanovisko k vybudovaniu oplotenia po uvedenej novej hranici pozemku. V úmysle je, aby Obec Šenkvice pristúpila k uzatvoreniu kúpnej zmluvy s manželmi Petrekovými a zámennej zmluvy s pani Silviou Dragovou, na základe ktorých bude celá predmetná kauza doriešená. Odčlenené pozemky z pozemkov manželov Peterkových budú slúžiť aj pre uloženie nového energetického vedenia, v rámci pripravovanej stavby „BA – Šenkvice, Záhradná, VNK, DT, TS, NNK“. Poslanci návrh na nadobudnutie pozemku na ul. Ružová schválili.

o OZ schválilo rozpočtové opatrenie č. II/2015. viď. tabuľka PRUJÍMY Bežné príjmy – zvýšenie o 124 119€ na 2 117 322€ Kapitálové príjmy – zvýšenie o 103 197€ na 206 319€ Príjmové finančné operácie – zvýšenie o 2 775€ na 14 128€

Príjmy rozpočtu

Bežné príjmy

Schválený rozpočet €

Rozpočtové opatrenie č. I €

Návrh na úpravu

Rozpočet po úprave €

1 981 741

1 993 203

Vlastné príjmy RO*

40 000

40 000

Kapitálové príjmy

103 122

103 122

+103 197

206 319

0

11 353

+2 775

14 128

2 124 863

2 147 678

+230 091

2 377 769

Finančné operácie Príjmy spolu Výdavky rozpočtu

Schválený rozpočet €

Rozpočtové opatrenie č. I. €

+124 119

2 117 322 40 000

Návrh na úpravu

Rozpočet po úprave

Bežné výdavky

824 839

883 931

+102 240

986 171

Transfery pre RO*

851 855

867 976

+37 214

905 190

Kapitálové výdavky

143 271

311 571

+6 004

317 575

Finančné operácie

79 645

79 645

Výdavky spolu

1 899 610

2 143 123

Výsledok hospodárenia

+225 253

+ 4 555

o V zmysle zákona OZ raz ročne prerokuje plat

starostu. Starostovi patrí plat, ktorý je súčinom VÝDAVKY priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v náBežné výdavky – zvýšenie o 102 240€ rodnom hospodárstve za predchádzajúci kalenna 986 171€ dárny rok a násobku podľa zákona. Priemerná Transfery pre RO – zvýšenie o 37 214€ mesačná mzda zamestnanca v r. 2014 je 858€. na 905 190€ Prislúchajúci násobok podľa počtu obyvateľov od Kapitálové výdavky – zvýšenie o 6 004€ 3001 do 5000 je 2,17. Plat starostu Obce Šenkvia 317 575€ ce je vo výške 1.861,86€. V zmysle zákona plat starostu nemôže byť nižší ako je zákonom ustaPlánovaný výsledok – prebytok: +89 188€. novené. OZ tento plat môže rozhodnutím zvýšiť až o 70%. Poslanci prerokovali plat starostu na rok 2015, schválili zvýšenie platu o 15% vo výške ROZNE 279,28€ s účinnosťou od 01.01.2015. Celkový plat o Starosta predložil informáciu o rámcovom po zvýšení je v celkovej výške 2.142€. (858€ x 2,17 programe Šenkvických hodov, predbežný roz- = 1.861,86€ +279,28€ = 2.141,14€ = 2.142€). Predpočet na hody je stanovený vo výške 6 960€. nostka uviedla, že plat starostu zostáva v celkovej Poslanec Ing. Ladislav Augistinič reagoval otáz- výške takmer nezmenený. kou, ako bude zabezpečená bezpečnosť občanov a majetku počas hodov. Starosta uviedol, že OcÚ o OZ schválilo mesačnú odmenu hlavnému konplánuje vytvoriť spoluprácu s Mestom Modra vo trolórovi od 1.6.2015 vo výške 10% mesačného veci poskytovania služieb zo strany Mestskej platu. polície Modra počas Šenkvických hodov. o Poslanci schválili predložené zadanie pre Poslanci zobrali informáciu o Šenkvických ho- spracovanie Urbanistickej štúdie Obytnej zóny doch v roku 2015 na vedomie. Šenkvice – Pezinská II. spoločnosti A.R.CH. s r.o. o Poslanci volili pani Katarínu Mičekovú, trvale Predmetná štúdia by bola plánovaná v západnej bytom Vinohradská 64, Šenkvice za členku Komi- časti obce v bezprostrednej blízkosti obytnej zástavby ul. Pezinská (v smere k Pezinku), na ktorej v sie verejného poriadku OZ. súčasnosti prebieha výstavba rodinných domov. o Prednostka OcÚ Bc. Andrea Maluniaková, Dis. Všetky potrebné náležitosti následnej štúdie predložila návrh na doplnenie poplatku za pre- budú predmetom rokovaní i odsúhlasovania OZ. nájom v obecnej telocvični za použitie spŕch a sociálnych zariadení používateľmi multifunkčného ihriska z dôvodu, že sa vyskytujú prípady, INTERPELÁCIE POSLANCOV kedy používatelia ihriska, ktoré je využívané bezplatne, používajú sprchy a sociálne zariade- ING. MARTIN STRÁNSKY nia. Z dôvodu hospodárnosti OcÚ navrhuje spo- Je potrebné zabezpečiť vývoz kontajnerov na platnenie využitia predmetnej služby v budove sklo, pretože sú už naplnené. telocvične. Poplatok za využívanie telocvične (vnútornej haly) a posilňovne zahŕňa aj poplatok Starosta obce a zástupca starostu: za použitie spŕch a sociálnych zariadení. Poslanci Vývoz skla zabezpečíme. schválili doplnenie poplatku za použitie spŕch a sociálnych zariadení používateľmi multifunkč- TERÉZIA HOLECOVÁ ného ihriska v sume 15€ za skupinu používateľov Rovnako je potrebné zabezpečiť pravidelný vývoz kontajnerov umiestnených pri cintorínoch s účinnosťou od 02.06.2015.

79 645 +145 458

2 288 581 + 89 188

a vykonávať upratovanie priestorov, na ktorých sú umiestené a zároveň je potrebné zabezpečiť zamedzenie pretekania vody z vodovodných zariadení na cintoríne na ul. Trlínska.

Starosta obce a zástupca starostu Vývoz kontajnerov pri cintorínoch je zabezpečovaný spoločnosťou A.S.A., a.s. v týždenných intervaloch, ale preveríme.

Spracovala Ing. Zuzana Somorovská na základe Zápisnice zo zasadnutia II. riadneho OZ dňa 01.06.2015.

UPOZORNENIE Obecného úradu Dovoľujeme si požiadať vodičov, aby z bezpečnostných dôvodov obmedzili parkovanie svojich vozidiel na ceste na uliciach Modranská, Chorvátska a Cerovská. ĎAKUJEME. Vynovené pódium na námestí V mesiaci apríl 2015 rekonštruovala obec Šenkvice drevené pódium na námestí z dôvodu nevyhovujúceho technického stavu. Upravené bolo takmer celé, spevnila sa jeho konštrukcia a taktiež bola zväčšená plocha pódia. Náklady na rekonštrukciu pódia boli hradené z vlastných zdrojov Obce.

OcÚ Pochod za život V Bratislave sa v nedeľu, 20. septembra 2015 bude konať druhý celonárodný Pochod za život.

Cieľom pochodu je verejne podporiť ochranu života od počatia po prirodzenú smrť a rodinu ako najlepšie miesto pre vznik života a jeho rozvoj. Prvý Pochod za život sa konal v roku 2013 v Košiciach a zúčastnilo sa ho 80 tisíc ľudí. Na tohtoročný pochod v Bratislave rád pozývam všetkých, ktorí majú život v úcte a majú z neho radosť. Mottom tohtoročného pochodu je práve radosť zo života. Viac informácií o podujatí nájdete na www.pochodzazivot.sk.

Michal Litavský

5

6

www.senkvice.org

VZN o výške príspevkov v školách, školských výchovno – vzdelávacích zariadeniach a v školských účelových zariadeniach Návrh VZN predložil starosta Mgr. Peter Fitz ako bod programu rokovania OZ dňa 1.6.2015, pričom uviedol nasledovné dôvody: Návrhom VZN sa komplexne a podrobne zaoberali Rady škôl, Komisia školstva pri OZ a Komisia finančná pri OZ. Podľa slov starostu Komisia finančná súhlasila s predloženým návrhom VZN na zvýšenie príspevkov na úhradu nákladov, pričom navrhla zohľadniť aj výšku príspevku na čiastočnú úhradu výdavkov v materskej škole v diferenciácii podľa trvalého pobytu dieťaťa a jeho zákonných zástupcov.

Návrh VZN bol poslancami OZ podrobne prerokovaný a prehodnotený aj na zasadnutí Rozšírenej Obecnej rady Obecného zastupiteľstva obce Šenkvice, konanej dňa 25.05.2015 za prítomnosti riaditeliek ZŠ a MŠ a vedúcich jedální pri ZŠ a MŠ.

MATERSKÁ ŠKOLA

Vedenie Materskej školy v Šenkviciach po prerokovaní s Rodičovským združením a Radou školy navrhlo zriaďovateľovi – Obci Šenkvice zvýšenie príspevku na čiastočnú úhradu výdavkov za pobyt dieťaťa v materskej škole zo súčasnej sumy 13,30€ na pevne stanovenú sumu 15 € s účinnosťou od 01.09.2015.

Dôvodom zvýšenia sumy sú najmä vyššie náklady na prevádzku materskej školy v dôsledku neustáleho zvyšovania cien energií, tovaru a služieb.

Finančné prostriedky z ročného rozpočtu však postačujú len na platy zamestnancov a úhradu časti energií. Ostatné položky sú hradené práve z príspevku na čiastočnú úhradu výdavkov (školné) a z financií na predškolákov, ktoré sú však obmedzené len na nákup pomôcok, kníh, výtvarného materiálu a odmien čisto len pre triedy predškolákov.

Nedostatok financií nedovoľuje realizovať všetko, čo je potrebné na kvalitný chod materskej školy. Zvýšenie príspevkov na čiastočnú úhradu výdavkov síce nedostatok finančných prostriedkov nepokryje, ale aspoň čiastočne pomôže skvalitniť chod materskej školy.

ZÁKLADNÁ ŠKOLA - ŠKOLSKÝ KLUB DETÍ

Starosta uviedol, že ŠKD pri ZŠ v Šenkviciach požiadalo Obec Šenkvice o navýšenie mesačného poplatku za ŠKD. Dôvodom navýšenia poplatku z pôvodnej sumy 5,30€ na 10€ je skutočnosť, že ŠKD sa musí podieľať na spolufinancovaní poplatkov školy za plyn, elektrinu a vodu, na upratovaní a pôvodná suma je nepostačujúca. Členovia Rady školy návrh odsúhlasili dňa 23.10.2014. Vybrané peniaze budú ďalej použité na materiálne pomôcky pre deti, výchovné činnosti, zakúpenie nábytku, elektroniky, na akcie ŠKD – divadelné predstavenia, denný letný tábor, doplatenie autobusovej dopravy pre deti. Taktiež koberce a vybavenie oddelení sú zastarané a je nutné ich z hygienických dôvodov pravidelne obmieňať a dopĺňať, pretože používaním detí sa rýchlo ničia.

Predseda Komisie školstva Ing. Martin Stránsky uviedol, že predmetná komisia navrhla výšku mesačnej sumy na úhradu nákladov spojených s činnosťou ŠKD vo výške 8,50€ oproti navrhovanej sume 10€, v zmysle ktorej podal poslanecký návrh na výšku mesačnej sumy na úhradu nákladov spojených s činnosťou ŠKD vo výške 8,50€, t.j. zmenu v § 4 odst. 1. v predmetnom návrhu VZN. Tento návrh bol poslancami schválený.

FINANČNÝ LIMIT NA DESIATU V ŠKOLSKEJ JEDÁLNI PRI ZŠ

Starosta uviedol, že na základe žiadosti vedúcej školskej jedálne pri Základnej škole ŠJ a riaditeľky ZŠ školská jedáleň žiada obec o zvýšenie finančného limitu na desiatu pre stravníkov od 6 do 15 rokov z pôvodnej sumy 0,40€ na sumu 0,50€. Toto zvýšenie školská jedáleň požaduje z toho dôvodu, že po prepočítaní všetkých nákladov na nákup potravín potrebných na prípravu desiatej a porovnaním nákladov so šk. rokom 2013/2014 je pre školskú jedáleň terajší finančný limit 0,40€ nedostatočný.

6

ZVÝŠENIE PRÍSPEVKU NA REŽIJNÉ NÁKLADY V ŠKOLSKÝCH JEDÁLŇACH

Mgr. Peter Fitz spomenul, že školská jedáleň pri ZŠ v Šenkviciach a školská jedáleň pri MŠ v Šenkviciach žiada zvýšenie príspevku na režijné náklady v školských jedálňach, hradenej zákonným zástupcom stravovaného dieťaťa z doterajšej sumy 0,10€/deň na novú sumu 0,20€/deň s platnosťou od 01.09.2015.

OZ túto zmenu odsúhlasilo.

Finančné prostriedky budú slúžiť na čiastočnú úhradu prevádzkových nákladov kuchyne, na opravu a údržbu strojov a zariadení, na kúpenie kuchynského inventáru, na postupnú výmenu strojov a zariadení, zakúpenie čistiacich prostriedkov, pracovných odevov a na odmeňovanie zamestnancov ŠJ.

OZ schválilo VZN č. 3/2015 3/5 väčšinou všetkých poslancov.

Na zasadnutí OZ dňa 29.6.2015 bola poslancami schválená ďalšia novela predmetného VZN, ktorá sa týkala výšky príspevku zákonných zástupcov za pobyt dieťaťa v materskej škole v diferenciácii podľa trvalého pobytu.

Na základe odporúčania Finančnej komisie OZ a odporúčaní riaditeľky Materskej školy v Šenkviciach, OcÚ v Šenkviciach vypracoval predmetný návrh VZN, ktorým sa mení a dopĺňa VZN č. 3/2008 o výške príspevkov v školách, školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach a v školských účelových zariadeniach.

Na základe vyhodnotenia počtu podaných prihlášok o umiestnenie detí do materskej školy pre šk. rok 2015/2016 vyplýva, že kapacita materskej školy v Šenkviciach je nepostačujúca a Obec Šenkvice musí vynakladať značné finančné prostriedky na dosiahnutie uspokojujúcej kapacity. Z rozboru podaných prihlášok je zrejmé, že nie všetky deti a ich zákonný zástupca, resp. zástupcovia sú prihlásení na trvalý pobyt v rámci obce Šenkvice.

VÝŇATOK SCHVÁLENÉHO VZN: § 2

Príspevok na čiastočnú úhradu výdavkov za pobyt dieťaťa v materskej škole 1. Po preukázaní splnenia podmienok je výška príspevku na úhradu nákladov v materskej škole nasledovná: a) v prípade, že dieťa a jeho zákonní zástupcovia majú trvalý pobyt v Šenkviciach, je výška príspevku za dieťa 15€ mesačne, b) v prípade, že dieťa a jeden z jeho zákonných zástupcov majú trvalý pobyt v Šenkviciach, je výška príspevku za dieťa 35€ mesačne, c) v ostatných prípadoch je výška príspevku za dieťa 75€ mesačne, d) v prípadoch hodných osobitného zreteľa je výška príspevku na dieťa 15€ mesačne. Kompetentným orgánom na prijatie rozhodnutia o prípade hodného osobitného zreteľa je OZ v Šenkviciach a to na základe návrhu a odporúčania Komisie školstva OZ. 2. Tento príspevok sa uhrádza do 20-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca, za ktorý sa príspevok uhrádza, prípadne do 20-teho dňa prvého mesiaca v príslušnom kalendárnom štvrťroku, za ktorý sa príspevok uhrádza.

3. Splnenie podmienok rozhodujúcich pre určenie výšky príspevku je povinný preukázať zákonný zástupca dieťaťa pri podaní prihlášky do MŠ, splnenie podmienok rozhodujúcich pre určenie výšky príspevku overuje zriaďovateľ v svojej evidencii obyvateľstva.

4. V prípade zmeny okolností, na základe ktorých bola určená výška príspevku, je zákonný zástupca dieťaťa povinný túto skutočnosť bezodkladne písomne oznámiť riaditeľovi materskej školy.

5. Pre zmenu výšky príspevku je rozhodujúci dátum, kedy prišlo k zmene okolností ovplyvňujúcich jej výšku.

Výška príspevku sa zmení od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po dni kedy zmena nastala. Zníženie výšky príspevku však nie je možné priznať spätne.

V školskom roku 2015/2016 je zákonný zástupca dieťaťa povinný preukázať splnenie podmienok podľa § 2 ods. 3 v termíne do 15.09.2015.

Podľa písmena d) do prípadov osobitného zreteľa spadajú napríklad slobodné matky s deťmi, deti rozvedených rodičov, deti v pestúnskej starostlivosti a iné prípady.

Zákonní zástupcovia majú možnosť požiadať OcÚ Šenkvice o prerokovanie prípadu hodného osobitného zreteľa. O žiadosti bude rozhodnuté vždy na najbližšom rokovaní OZ. Pozn. Najbližšie rokovanie OZ by sa malo konať koncom septembra 2015.

ROZŠÍRENIE KAPACITY MŠ ZÁHRADNÁ

Obec Šenkvice aj počas letných prázdnin vynakladá finančné prostriedky na rozšírenie kapacity MŠ.

V mesiacoch júl a august prebieha v MŠ – v elokovanej triede na Záhradnej ul. úprava priestorov, a to konkrétne priestorov umyvárne, kde sa zvyšuje počet toaliet a umývadiel pre deti a pokladá sa dlažba.

Zároveň sa upravujú priestory terajšej spálne pre deti, ktorá sa upraví na triedu, ležadlá na spanie detí sa budú rozkladať. Zrealizovaním uvedených úprav priestorov budú od septembra k dispozícii 2 triedy a kapacita MŠ na Záhradnej ul. bude z pôvodného počtu 24 detí zvýšená na 39 detí. Zároveň sa zvýši počet zamestnancov o 2 pedagogické zamestnankyne a jednu kumulovanú pracovnú silu kuchárka – upratovačka.

Na základe uvedeného riaditeľka MŠ bude môcť po realizácii rekonštrukcie priestorov vydať rozhodnutia o prijatí väčšieho počtu detí do MŠ.

Na základe Zápisnice zo zasadnutia OZ dňa 1.6.2015 a dňa 29.6.2015 spracovala Ing. Zuzana Somorovská

Rubrika: Hudo R

Kup

„Hudba n MILAN KUPKOVIČ Od malička ma to ťahalo k hudbe. Na hudobnej výchove nám často púšťal tóny vážnej hudby pán učiteľ Kajaba – bolo to úžasné. Závidel som aj spolužiakovi Martinovi, ktorý chodil do hudobnej školy a hral na trúbku. Raz ju priniesol na hodinu hudobnej výchovy, niečo zahral a bolo rozhodnuté. Dovtedy sme spolu s mojím bratom – dvojičkou Ivanom nedali našim rodičom pokoj, až kým nás neprihlásili do hudobnej školy v Modre. Tam sme pod vedením pána učiteľa Ladislava Plevčíka urobili prvé kroky do hudobného sveta. Absolvovali sme veľa vystúpení, či už v hudobnej škole, alebo na rôznych súťažiach. Boli to naozaj krásne časy. Všetko, čo sme sa naučili, sme neskôr využili aj na strednej škole, kde sa bez nášho hudobného dua nezaobišla takmer žiadna školská slávnosť. A pán učiteľ Plevčík nás nezištne viedol aj v malom dychovom súbore v Šenkviciach. Neskôr to bolo v dychovej hudbe Vinosadka, Šarfianka, či v Dychovej hudbe MSKS v Pezinku. Potom prišlo štúdium na vysokej škole v ďalekej Žiline, tak som na chvíľu hudbu zavesil na klinec. Myšlienka hrať

7

www.senkvice.org v našej šenkvickej dychovke nám však nedala spávať.

Ku koncu vysokoškolských čias sme spolu s bratom a otcom chceli pomôcť pri založení dychovej hudby v Šenkviciach. Zistili sme, kto v Šenkviciach v minulosti hral na dychový nástroj a v spolupráci s vdp. Antonom Prieberom, milovníkom dychovej hudby, pod vedením pána kapelníka Jozefa Nemca sa to aj naozaj podarilo.

V dychovke som neskôr spoznal aj svoju manželku Silviu. Aby bol zoznam hudobníkov v našej rodine kompletný, nesmiem zabudnúť ani na svojich súrodencov – starší brat Dušan hrával na gitare a sestra Darina na klavíri ako samouk.

SILVIA KUPKOVIČOVÁ Ja aj moja sestra Zuzka sme sa začali venovať hudbe, aby sme splnili sen nášho ocina, ktorý vždy túžil hrať na nejaký hudobný nástroj. Vyrastal však v dobe, v ktorej to nebolo umožnené všetkým.

Pamätám si, ako k nám do 1. triedy na Základnej škole prišli učitelia z Ľudovej školy umenia v Modre a všetkým nám kázali niečo nakresliť. Na základe toho nám potom ponúkli, či by sme sa nechceli umelecky vzdelávať. Keďže Zuzka už chodila na akordeón, samozrejme, že by ma vzali do ĽŠU aj bez konkurzu. Rovnako ako môj man-

obnícke rodiny

pkovičovci a Bilkovci

nás sprevádza životom“ žel, začínala som u pána učiteľa Plevčíka.

V prvej triede som absolvovala prípravku, v druhej a tretej som chodila na flautu a od štvrtého do ôsmeho ročníka som hrala na lesný roh.

Na ten som neskôr hrala aj v dychovke, ale keďže lesný roh nie je typický kapelový nástroj, stále som si musela prepisovať noty z iného nástroja. Tak som od našej svadby v roku 1993 prešla na hru na trúbku. Moje pôsobenie v dychovke prerušili dve pauzy. Prvá prišla vtedy, keď som dostala zápal trojklanného nervu, vtedy som si dokonca myslela, že to bude s dychovkou pre mňa definitívny koniec. Tá druhá pauza bola „materská“. Po narodení nášho syna Matejka som sa však do dychovky vrátila. K hudbe sme od začiatku viedli aj dcérku VERONIKU. V hudobnej škole hrala na keyboard, potom sa naučila hrať na gitaru a dnes v je v dychovke speváčkou. Okrem Šenkvičanky dnes spieva spolu s mojím manželom aj v speváckom zbore Neznámi na trati.

Teraz mám radosť, že som sa po rokoch znova vrátila, príjemne ma všetci privítali, medzi muzikantmi je vždy dobrá nálada. Vieme sa zabaviť, ale zároveň nám nechýba ani zmysel pre zodpovednosť, ktorý nás, verím, posunie aj k druhému CD-čku.

Hudba nás sprevádza celým našim životom a tie malé bodky v notovej osnove sú hádam našim osudom. Hudba je krásna v tom, že je spoločnou rečou pre všetky národy sveta, vie vyrozprávať príbeh, vie ovládať náladu, vie spájať ľudí. Šťastní sú všetci, ktorí túto reč ovládajú.

Spracovala Natália Maneková Milan, Silvia a Veronika Kupkovičoví sú však len jednou časťou veľkej a nadanej hudobníckej rodiny. Dcéry Silviinej sestry Zuzky zase „ovládli“ šenkvický folklór, organ, či spevácky zbor :) Taká malá rodinná kapela...keď sa všetci stretnú a začnú vyhrávať, musí byť u nich poriadne veselo!

BARBORA BILKOVÁ Zo začiatku som nemala žiadne ambície učiť sa hrať na nejaký hudobný nástroj. Ale ako každého v našej rodine, ani mňa to neminulo. Do hudobnej chodili aj moje staršie sestry Kristína a Katka.

Mňa rodičia prihlásili do ZUŠ v druhom ročníku základnej školy. Zdôvodňovali to tým, že náš dedko Viliam (Belko) chce, aby sa nám rozvinuli obidve polovice mozgu. :) Mohla som sa rozhodnúť, či chcem ísť na akordeón ako moja sestra Katka, alebo na klavír ako najstaršia sestra Kika.

Rozhodla som sa teda pre štúdium akordeónu na ZUŠ Ľudovíta Štúra v Modre u pani učiteľky Štrbovej. Veľmi som však nevynikala, keďže som bola lenivá cvičiť tak, ako to bolo potrebné.

Odohrala som pár besiedok, ďalej ma to neťahalo. Čím som bola staršia, prestávala ma hra baviť a povedala som, že končím!

Ale vyskytol sa menši „zádrhel“, moja pani učiteľka ma nechcela pustiť!

A za to som jej dnes veľmi vďačná. Ako 15 – ročná som teda úspešne zabsolvovala hru na akordeón.

O tri roky neskôr som začula krásnu pieseň, hranú na klavíri. Snažila som sa ju naučiť, ale keď som videla to nespočetné množstvo riadkov s notami, mala som chuť to opäť vzdať. Túžba zvládnuť klavír bola však silnejšia a tak som sa rozhodla prihlásiť sa na hodiny k svojej bývalej učiteľke akordeónu. Tá ma vzala a 30. júna 2015 som úspešne skončila svoj prvý rok učenia, z čoho sa veľmi teším. Akordeón však nebola moja jediná záľuba. Už ako malá som sa venovala aj tancu v DFS Magdalénka v Modre, kde som „ľudovo“ a tanečne vyrástla a našla som svoju prvú a verím, že doživotnú lásku. Postupne som sa pretancovala Šenkvičárikom až do FS Mladosť. Tak, ako moje prsty behajú pár rokov po bielo-čiernych klávesoch a moje nohy skáču v rytme ľudovej hudby, rozhodla som sa skúsiť aj spev. Takže nejaký ten piatok spievam aj v našom zbore Neznámi na trati. To najdôležitejšie, čo mi však hudba dala a za čo som nesmierne vďačná, sú úžasní ľudia, ktorých som vďaka nej získala.

KATARÍNA BILKOVÁ Rovnako ako moje sestry, aj mňa do hudobnej prihlásili rodičia. Obaja totiž tiež navštevovali Ľudovú školu umenia, mamina hrala na akordeón a ocino na klavír, až kým ho nezlákali motorky a iné chlapské koníčky. Od prvého ročníka základnej školy som okrem školských povinností mala aj povinnosti ,,hudobné’’. Absolvovala som prvý aj druhý cyklus v odbore Hra na akordeón na Základnej umeleckej škole v Modre v triede pani učiteľky Milky Štrbovej.

Vzbudila vo mne veľkú lásku k hudbe a ukázala mi jej krásu, za čo som jej veľmi vďačná. Vyskúšala som si rôzne hudobné štýly, od barokovej hudby, ktorá mi veľmi prirástla k srdcu, až po súčasnú tvorbu.

Nemôžem sa však nezastaviť pri ľudovej hudbe, ktoré má nesmierne čaro. Mala som možnosť „dotknúť“ sa jej v Detskom folklórnom súbore Šenkvičárik a Detskom folklórnom súbore Magdalénka z Modry, ako aj vo folklórnej skupine Mladosť, vďaka ktorej som videla kus sveta.

V ZUŠ Modra som trochu pričuchla aj k typicky ľudovému nástroju, k heligónke. Asi sa to na prvý pohľad nezdá, ale akordeón je veľmi podobný organu, pretože oba sú založené na podobnom princípe prúdenia vzduchu.

Možno to bola Božia prozreteľnosť, ale k tomuto kráľovskému nástroju – k organu som sa dostala dosť nečakane. Už šesť rokov sprevádzam bohoslužby u nás v kostole.

Neskôr som sa dozvedela, že môj dedko František Bilka, ktorý hrával na všetky nástroje, ktoré mal doma (a nebolo ich málo), tiež hrával na organe. Dokonca organista, ktorého si možno budú pamätať tí skôr narodení, ,,strýco organista’’ fráter Imrich Májek, bol bratom mojej prababky z ocinovej strany. Veľké možnosti tohto nástroja objavujem už druhý rok na Základnej umeleckej škole sv. Cecílie v Bratislave v triede pána učiteľa Petra Stankoviča. Občas si počas omší zabehám medzi organom a našou gospelovou skupinou Neznámi na trati, kde si rada zaspieŽijeme hudbou vam.

Neviem si predstaviť svoj život bez hudby. Sprevádza celý môj život a spôsobuje mi veľkú radosť. Som vďačná, že sa môžem realizovať u nás v kostole. Veľká vďaka patrí aj môjmu druhému dedkovi Viliamovi Belkovi, ktorý prihlásil do hudobnej maminu a trval na tom, aby aj všetky jeho vnučky dostali hudobné vzdelanie. Vždy mi obetavo nosil harmoniku na generálky, na koncert a bol jeden z najväčších podporovateľov.

A rada spomínam na to, ako mi po prvej odohranej omši ukázal zdvihnutý palec.

7

8

Hudobný skladateľ Ladislav Berka B

www.senkvice.org Vo vojnovom roku 1944 sa vrátila Jozefína Berková, rod. Melicharová aj s manželom Ladislavom Berkom – hudobným skladateľom a zberateľom ľudových piesní a malým synom Milošom do rodných Šenkvíc.

Po príchode si vo Veľkých Šenkviciach založili „čiapkáreň“ – šili kožušinové čiapky, šále a iný doplnkový tovar na zimné obdobie. Podnik s asi 16 – timi zamestnancami viedla pani Berková a jej manžel sa tak mohol plne venovať hudobnej tvorbe. Švagor Štefan Melichar chodieval s Ladislavom Berkom po Šenkviciach a zoznamoval ho s ľuďmi, ktorí poznali šenkvické piesne, riekanky a zvyky. Bolo po vojne, ľudia s radosťou spievali, spomínali a pán Berka si všetko zapisoval a notoval. Okrem toho začal spolupracovať so šenkvickou dychovkou, prevzal dirigentskú taktovku, upravoval pre ňu veľa pôvodných skladieb a viedol ju veľmi úspešne od roku 1944 až do jeho odchodu do Bratislavy. Z vlastných zdrojov nakúpil na strednom Slovensku pre šenkvickú dychovku kompletnú výbavu dychových hudobných nástrojov.

Keďže hral aj na organ, prevzal v kostole funkciu organistu.

ol zanieteným národovcom a výraznou postavou dejín slovenského hudobného folklóru medzi dvoma vojnami. A jeho „terénne výskumy“ obohatili aj kultúrny život v Šenkviciach.

Narodil sa 19.4.1910 v Bardejovskej Novej Vsi. Detské roky strávil na dedine na východnom Slovensku a už vtedy sa u neho prejavilo hudobné nadanie a neobyčajný záujem o slovenskú ľudovú pieseň. Bol synom učiteľa – organistu, žiakom skladateľa a riaditeľa chóru Oldřicha Hemerku v Košiciach a patril i medzi žiakov Mikuláša Moyzesa. Po skončení štúdia pokračoval v zberateľskej činnosti, zbieral ľudovú poéziu a spevy a mimoriadnu pozornosť prirodzene venoval východnému Slovensku. Vydal zbierky ľudových piesní, v skladateľskej práci pre rôzne súbory a zbory čerpal z ľudovej metodiky. Komponoval aj vlastné orchestrálne skladby. V Slovenskom národnom divadle v Bratislave v 40 – tych rokoch 20. storočia uviedli jeho ľudovú spevohru Studnička. Po vojenskej službe žil na Zemplíne, kde zakladal spevokoly a dychové hudby, skladal pochody, valčíky. Mal veľké zberateľské plány, hudobne zmapoval Šariš i Zemplín.

Tam zistil, že veľa mládeže, ale aj dospelých mužov a žien veľmi pekne spieva, tak založil V roku 1944 sa presťahoval do Šenkvíc – rodisv Šenkviciach spevokol – zmiešaný zbor. Vystuka svojej manželky. Tu naňho tiež silne zapôsobil povali často na rôznych kultúrnych podujatiach hudobný folklór a čaro ľudovej tvorivosti. v okolitých dedinách, mestách, ale i v Bratislave.

Pokračoval v zberateľskej a osvetovej činnosti.

Za vynikajúce výsledky sa šenkvický spevácky Výsledkom zbierania a spracovania ľudových zbor stal členom „Zväzu slovenských spevácpiesní a tancov bola suita Šenkvické tance. kych zborov pri Matici Slovenskej“. Po zrušení Zanechal nám i Šenkvickú svadbu z prelomu živnosti v Šenkviciach sa Berkovci presťahovali do 20. storočia, ktorá predstavuje výber najhodnotBratislavy, kde pán Berka dostal miesto hudobnejších perál ľudového umenia. Zapísal aj svadbu ného dramaturga v Československom rozhlase. z Turej Lúky pri Myjave a Šarišskú svadbu z BarSpolupracoval tu napríklad so známym spevádejovskej Novej Vsi. Svoj konečný zberateľský kom ľudových piesní Dr. Jankom Blahom a bol aj cieľ videl v úprave ľudových piesní. Mnohé z nich dobrým priateľom trnavského hudobného sklasa dostali do rozhlasu a repertoáru popredných dateľa a organistu Mikuláša Shneidera – Trnavslovenských spevákov. Jeho dielo prerušila skorá ského. A aj týmto dvom priateľom ukázal svoje smrť, zomrel 16.5.1966 v Bratislave. zápisky zo Šenkvíc. Tí boli nadšení a zároveň prekvapení, aké poklady zaznamenal a nabádali ho, Zdroj: HLAS ĽUDU, štvrtok, 27. XI. 1975, aby v ČS rozhlase vybavil nahrávku pásma pod zo zbierok Štátneho archívu v Bratislave, názvom „Šenkvická svadba“. A vedenie súhlasipobočka Modra Zuzana Somorovská lo. Písal sa rok 1953. Vo februári sa pán Berka vrá-

Žijeme hudbou

8

til do Šenkvíc, aby spolu so švagrom a priateľmi zorganizoval domácich na nahrávanie. Skúšanie nebolo potrebné, všetci vedeli všetko spamäti, veď to spievali a hovorievali na každej poriadnej šenkvickej svadbe. Hoci bol pán Berka z východu Slovenska, trval na tom, aby účinkujúci všetko hovorili a spievali v šenkvickom nárečí.

V tom totiž videl práve to čaro. Pre pásmo upravil niekoľko piesní zo Šenkvíc, najznámejšou je azda „Tá šenkvická nevesta...“.

A aká bola „Šenkvická svadba“ v spomienkach pani Anny Markovej, rod. Petrášovej, dnes skoro 80 – ročnej nevesty v spomínanom pásme?

Na jar 1953 som nemala ešte ani 18 rokov. Bývali sme blízko domu Štefana Melichara, švagra pána Berku. Mama zorganizovala všetkých susedov, známych, kamarátov, kmotry, mládencov a dievčence. „Ide sa robit šenkvická svadba.“, hovorila všetkým.

Oproti nám, na hornom konci mal šenk Gabriel Novák. Tam sa malo nahrávať. Pán Berka súhlasil a tak sme sa vo februári a marci spolu stretávali a tvorili scenár. Všetci starší obyvatelia vtedy ešte mali svoje kroje, mladším pozháňali. Mňa obliekala a strojila mama – Uršula Petrášová, teta Franca Braunová a teta Rozália Rovenská. Svadobným otcom bol sám šenkár – strýco Gabriel Novák.

Po sobáši bola ľudová svadobná hostina.

To bol spev, tanec, ale hlavne hovorené slovo – „rečnení na hoscine“ – „vyprávaní kmotér, zdravica tuláka, vinš k bravčovine, vinš na slepačí paprikáš, reč cigánky, „nosení výslušky – havránka“ a mnohé iné.

Už sme všetci sedeli za prestretým stolom, keď vkročil do miestnosti redaktor s nahrávacou technikou a aparatúrou. Privítal ich strýco Novák. Pamätám si, ako prišiel s nimi mladý redaktor s krásnymi čiernymi vlasmi, neskôr legenda ľudovej hudby v Československom rozhlase – Dr. Ondrej Demo. Aby sme navodili skutočnú svadobnú atmosféru, mali sme hostinu ako na ozajstnej svadbe. Mali sme dusenú kapustu, domácu varenú knedľu, pečené mäso, na pitie víno a slivovicu a nakoniec dlhé kysnuté sedliacke záviny – makové, orechové a „krumplové“ a oškvarkové pagáče. Za vrchstolom som sedela ja

9

www.senkvice.org ako nevesta spolu so ženíchom Vincentom Galkom.

Družičkami boli Magda Císarová (vydatá Nagyová), Filka Braunová (vydatá Slobodová), Helena Chobotová (vydatá Gonosová), Milka Žilinská (vydatá Červenková) a Magda Kročková (rod. Lopošová).

Družbov si zahrali: Ján Císar, Alojz Melichár, Viliam Gálik, Vincent Baričič a Filip Chobot. Veršovačky k hostine sa natáčali v „Šenku u Novákov“. Na večer sme prešli v sprievode cez dedinu až do Mydlárne (Palmy), kde sa vo väčšej miestnosti nahrávali ďalšie spevy a tance k svadbe. Vedenie Mydlárne bolo veľmi ústretové, vedúci závodu – pán Richard Tichý mal veľké pochopenie pre túto akciu pána Berku a šenkvických ľudí.

Po skončení natáčania sme sa všetci spolu, aj s pracovníkmi rozhlasu bavili ako jedna veľká rodina na skutočnej svadbe. Rada na to spomínam.

Potom sme našu svadbu párkrát počuli z rozhlasu.

Potom už len zriedka. Až minule som niečo začula – bola spomienka na Ladislava Berku.

Mal 105 výročie narodenia.

Z tých 25 – 30 ľudí žijeme teraz v Šenkviciach už len štyria.

Ja budem mať tento rok už osemdesiat rokov. Ale sú to pre mňa pekné spomienky na moju mladosť a na všetkých, čo robili našu „šenkvickú svadbu“. Ďakujem im.

A ďakujem i Vám, že ste si na túto udalosť po toľkých rokoch spomenuli a nezabudli na ňu.“ S pani Markovou spomínala Mária Sklárová.

A atmosféru starej šenkvickej svadby môžete zažiť hoci i na vašej svadbe aj dnes!

Začepčenie nevesty na motívy „Šenkvickej svadby“ Ladislava Berku Vám radi sprostredkujú folkloristi z FS Mladosť.

Stačí len kliknúť http://www.fs-mladost.sk a zavolať .

FOTO: 1953 – Šenkvická svadba – pásmo podľa Ladislava Berku Zľava: Družičky – Magda Císarová (vydatá Nagyová), Augustína Braunová (vydatá Grúberová), Anna Petrášová (vydatá Marková) – nevesta, Vincent Galko – ženích, Helena Chobotová (vydatá Gonosová), Milka Žilinská (vydatá Červenková) Družbovia – Ján Císar, Alojz Melichár, Viliam Gálik, Vincent Baričič

Syn Ladislava Berku, Miloš Berka sa narodil 30.4.1937 v Michalovciach. Vyštudoval dirigovanie na Konzervatóriu v Bratislave. Pracoval ako vedúci hudobného oddelenia Mestskej knižnice v Bratislave. Od roku 1969 bol dramaturgom redakcie ľudovej hudby v Čs. rozhlase, od roku 1971 zastával funkciu vedúceho Fondu hudobnín v Čs. rozhlase. Napísal množstvo klavírnych a orchestrálnych skladieb a urobil veľa úprav najmä ľudových piesní. Zomrel 7.12.1994.

FOTO: rodinný archív M. Berku

9

10

www.senkvice.org

Rubrika: Žijú medzi nami zhovára sa Zuzana SOMOROVSKÁ

Kvetinárka Magdaléna LOPOŠOVÁ

V 70 – tych rokoch 20. storočia

sa odvážili začať s podnikaním.

Popri zamestnaní sa stali „samostatne hospodáriacimi roľníkmi“ a starali sa o veľké skleníky plné voňavých frézií, karafiátov, kalí, či chryzantém.

V malom skleníku v záhrade začali najskôr pestovať asparágus. „Dajte si skleníky namiesto vinohradu – Timo, ty to nepiješ, len rozdáš, na čo Ti je vinohrad?“ Takto presviedčal manžela pani Lopošovej ich kamarát z Vajnor.

Rozhodnutie nebolo jednoduché, ale nakoniec rozľahlý vinohrad za domom ustúpil dvom veľkým, vykurovaným skleníkom, medzi ktorými boli vysadené šípové ruže. A čas ukázal, že rozhodnutie bolo správne.

Kvetom sa tu naozaj darilo. Planty pani Lopošová pestovala sama, alebo kupovala v záhradníctve v Brne, kde sa zvyklo chodievať pre sadenice.

Odbyt pre svoje kvety hľadali na trhoch v okolí, ale neskôr aj vo vzdialenejších kútoch Slovenska.

Keď začínala na trhu na bratislavskej „Miletičke“, veľmi sa hanbila. „Nech ma len známi nevidzá, lebo to neprežijem. Aj slnečné okuláre sem si zala.

Tak sem sa hanbila. Ale na trecí den sem už ludzí zvolávala.“ V rokoch 1984 / 85 skúsili vysadiť frézie, ktoré dovtedy nepoznali. „Ked vylézol prvý kocárek, povedala sem si – matička milá, čo to len bude.

10

Došla sem do skleníka a tam vóna veliká. Ked mi prvé vykvitli a donésla sem ich do tržnice, v momente boli preč. Celá tržnica od nich vonala.“ Cibuľky frézií nakupovali vo Velkých Bíloviciach na Morave. Tieto voňavé jarné kvety sa im tak zapáčili, že kvôli ich pestovaniu postavili ďalší skleník. A keď im zakvitli, bolo ich toľko, že ich nestihli dodávať zákazníkom. Mali veľký úspech.

Všetku robotu v skleníkoch, s kvetmi robili Lopošovci sami, manžel, deti, pomáhali všetci.

Pani Lopošová bola zamestnaná v elektrárňach a popri práci sa venovala svojej krásnej, voňavej záľube.

Spolu s dcérou viazali kytice, svadobné kytice a cez víkendy predávali kvety po trhoch na Slovensku. Prešli Žilinu, Martin, Ružomberok a nakoniec zakotvili na Spiši. Usadili sa v Spišskej Novej Vsi, predávali pod Levočskou bránou – na tie časy má pani Lopošová najkrajšie spomienky. „Potom mi už tak išla huba a pri mne furt stála rada.

Východ milujem. Tam mi bolo dobre. Začínali sme predávat v Poprade, potom v Spišskej. Chodzívali sme tam na víkendy, najskór sme bývali v prenajatej izbe v hoteli, potom u kamarátky.

Prežili sme tam krásnych 14 rokof.“ Pestovanie kvetov ukončila smrť manžela v roku 1991. Potom už pani Lopošová iba pomáhala s predajom kvetov svojej dcére Anne, ktorá prevzala žezlo. Hoci, kvetom zostala verná, aj keď v inej podobe – okrem háčkovaných obrusov tvorila krásne farebné háčkované karafiáty. Kvetmi zdobené oltáre v Šenkviciach na sviatok Božieho tela bývali v 80 - tych rokoch tiež jej prácou, ktorá ju tešila. Všestrannosť zrejme zdedila po svojom starom otcovi Karolovi Švorcovi – kováčovi, ktorý v roku 1937 vytepal nápis na misijný kríž, umiestnený pri vstupe do kostola sv. Anny v Šenkviciach.

S pani Lopošovou sa spája ešte jedna zaujímavosť. Je totiž jednou z troch posledných žijúcich Šenkvičanov, ktorí sa zúčastnili nahrávania „Šenkvickej svadby“ pre Slovenský rozhlas v roku 1953. O tom píšeme na inom mieste Šenkvičana.

FOTO: archív rodiny Lopošovej

Už v minulom čísle sme vás informovali, že

ZŠ Šenkvice sa zapojila do súťaže SCHOOL DANCE 2015. Zaregistrované školy súťažili v dvoch kategóriách MOVIE DANCE (hlavnou myšlienkou bolo znázornenie scény z filmu) a LOCAL DANCE (zámerom tejto kategórie bola podpora prezentácie regiónu) a v dvoch úrovniach PRO (profesionáli) a AM (amatéri).

Podmienkou zapojenia škôl bolo vytvorenie minimálne jedného interaktívneho materiálu.

Cez prezentačný nástroj PREZI, sme vytvorili prezentáciu obce spojenú s videom, kde sme previazali významné miesta, tradície, osobitosť našej obce s tancom dievčat. Pri tvorení materiálu pomáhala Deniska Mrvová (ADT crew).

Video bolo natáčané na miestach ako je kostol sv. Anny, Karpatská perla s.r.o., šenkvické vinice, námestie G. Kolinoviča, cesta s čerešňami na Chorvátskej ulici a samozrejme v priestoroch ZŠ Šenkvice. Spolu s dievčatami sme zažili veľa krásnych chvíľ, ktoré sú aj pre nich nezabudnuteľné, ako napr. zastavenie premávky na hlavnej ulici :), tancovanie vo vinici, kde bola veľká zima a iné.

Po zaslaní základných materiálov sa spustilo hlasovanie, ktoré prebiehalo na webovej stránke www.schooldance.sk, prostredníctvom sociálnej siete Facebook v dvoch kolách. V prvom kole išlo o získanie čo najviac hlasov, nakoľko do druhého kola postúpilo 30 súťažných videí s najväčším počtom hlasov z prvého kola. Šikovné šenkvické dievčatá sa dostali medzi prvých 30 videí.

Po uzavretí druhého kola postúpili 3 videá s najväčším počtom hlasov priamo do Veľkého finále v Slovenskom národnom divadle. Tu sa už dievčatám nepodarilo získať taký počet hlasov.

Napriek tomu, že sa im nepodarilo postúpiť ďalej, môžu byť na seba hrdé, lebo dostať sa medzi prvých 30, z toho väčšinou profesionálov, nie je na prvý pokus najhoršie.

Napriek tomu chceme touto cestou vysloviť ĎAKUJEME všetkým, ktorí prostredníctvom facebooku poslali svoj hlas, Obecnému úradu Šenkvice a jeho prednostke Andrei Maluniakovej za propagáciu hlasovania a taktiež všetkým, ktorí poskytli priestory na nakrúcanie.

Samozrejme poďakovanie patrí tým, ktorí sa samotného nakrúcania zúčastnili: Hlavný kameraman Ján Tokár a účinkujúce Laura Lichancová, Tamara Nováková, Kristína Baričičová, Saša Mifková, Natália Achbergerová, Nina Strašiftáková, Gabika Magalová, Emma Duedam a Diana Bašková.

Monika Lichancová

11

www.senkvice.org Ostatné vystúpenia ADT crew Šenkvice

Hip-hoperky a ich úspešne sezóna

17. apríl 2015 – 10.ročník Medzinárodnej súťaže v účesovej tvorbe – Cena Mesta Pezinok 1. máj 2015 – 2.vinohradnícky dogtrekking v Doľanoch 12. jún 2015 – MDD na Ranči

MALACKY

Dňa 9. mája 2015 sa konal 8. ročník celoslovenskej tanečnej súťaže Saltare Orbis. Viac ako 18 hodín tanca, 1670 tanečníkov v 193 choreografiách. Od rána sa súťažilo na palubovke Športovej haly Malina v Malackách, ktorá sa v tento deň zmenila na tanečný parket. Až do neskorej noci sa na ňom striedali tanečníci a v závere pred kategóriou hip hop svoje umenie predviedla aj porota pre túto kategóriu.

Napriek tomu, že sa ADT neumiestnili, užívali si užasnú atmosféru súťaže.

Záverečná show

SENECKÁ DÚHA Aj tento rok sme sa zúčastnili tanečnej súťaže Senecká dúha, ktorú už 10. rok organizuje Súkromná základná umelecká škola R. Madarászovej v Senci v spolupráci s Malokarpatským osvetovým strediskom v Modre. Súťaž sa každoročne teší stále rastúcej popularite a veľkému počtu súťažiacich v rôznych kategóriách. V piatok, 30. mája sa naša HVK (hlavná veková kategória) skupina umiestnila v kategórii OPEN na krásnom 3. mieste a v sobotu 01. júna juniors Modra skončili v kategórii HIP-HOP tiež na krásnom 3. mieste. Šenkvice sa neumiestnili, ale krásne reprezentovali skupinu ADT crew.

Majstrovská Slovenska v Hip – hope 2015 v Košiciach „THE NEXT STEP 2015“ Slovenská tanečná organizácia disciplín ID (STO D IDO) zastupuje záujmy slovenských tanečníkov v rámci Slovenska a tiež v zahraničí a je členom IDO (International Dance Organization – Medzinárodná tanečná organizácia).

STO D IDO organizuje ročne minimálne 10 súťažných a nesúťažných podujatí v disciplínach IDO. Vrcholným podujatím sú každoročne Majstrovstvá Slovenska, výsledky ktorých sú určujúce pre nomináciu na medzinárodné súťaže a prehliadky. STO D IDO je najúspešnejší tanečný zväz na Slovensku, o čom svedčia výsledky slovenských tanečníkov na medzinárodných súťažiach. Pohárových súťaží sa môžu zúčastňovať aj nečlenovia STO D IDO. Nominačných súťaží (Majstrovstvá Slovenska) sa môžu zúčastňovať iba členovia STO D IDO. ADT crew sa 15. – 16. mája 2015 prvý krát zúčastnili formácií na MSR – Hip-Hop v Košiciach. Užili si skvelý, i keď náročný víkend. Úspechy skupiny:

HVK skupina Modra – kategória OPEN CHOREO – 6. miesto JVK skupina Modra – kategória ROOKIE CHAMP – 4.miesto JVK skupina Šenkvice – kategória OPEN CHOREO – 7.miesto Sólo hip hop dievčatá – Simka Budínska – finálové 7. miesto z 90 tanečníkov Waackingbattle – Addy – 1.miesto Whackingbattle – Alex – postup do battle Skvelé reprezentantky v sólach Romanka Bystrianska a Nicol Rehaková.

Malokarpatská hokejbalová liga v Pezinku pozvala šenkvické ADT na svoje zápasy.

Dovoľte mi citovanie z ďakovného listu predsedu združenia, ktorý hovorí za dievčatá.

Vážená p. Mgr. Lichancová, týmto by som sa Vám v mene Malokarpatskej hokejbalovej ligy Pezinok o.z., chcel čo najsrdečnejšie poďakovať za zabezpečenie tanečnej skupiny ADT crew zo Šenkvíc, ktorá dňa 06.06.2015 dostala príležitosť na dve vystúpenia v prestávkach počas konania finále Malokarpatskej hokejbalovej ligy v Pezinku.

Tanečníčky sebavedome nastúpili na hokejbalové ihrisko a predviedli dve skvelé tanečné vystúpenia, ktorými výraznou mierou prispeli k hlbokému, nie len športovému, ale aj kultúrnemu zážitku počas konania finále ligy.

Za svoje vystúpenie boli na mieste ocenené veľkým potleskom a samotným uznaním prítomných ľudí. Vám aj celej tanečnej skupine ADT crew prajem veľa úspechov na súťažiach a veľa poďakovaní pri spestrovaní kultúrnych a športových podujatí.

Mgr. Robert Mikes, predseda MHbL Pezinok

21. júna 2015 ste mali možnosť vidieť a precítiť tanečné choreografie v podaní tanečníkov ADT crew Šenkvice, Modra a Doľany. Tanečnou show v KIS Šenkvice ukončili tanečnú sezónu školského roka 2014/2015 nielen jej tanečníci, ale aj lektori. Ďakujeme všetkým za veľkú podporu a neopísateľnú atmosféru. Boli ste všetci skvelí. Zároveň by sme sa chceli poďakovať rodičom, trénerom a svojim verným fanúšikom. A čo robia lektori počas prázdnin?

Kým si všetci užívajú prázdniny, naši lektori Addy & Monika roztancovali nábrežie pri Riverpark Danceschool počas JOJ Dance DAY. Addy a Alex zase nahrávali nový videoklip s úžasnou Veronikou Strapkovou k jej skladbe Amabe.

Addy, Naty a Alex (viď. foto) odišli na začiatku prázdnin na jeden z najväčších tanečných kempov na svete.

Naši lektori sa vzdelávajú a makajú na sebe celý rok.

StreetDance Kemp je aktuálne jeden z najväčších letných tanečných kempov zameraných na hip-hop na svete. Každoročne prichádza do Jedovnic v Českej republike svetová tanečná elita, aby sa od nej stovky tanečníkov učili najrôznejšie tanečné štýly – Hip Hop, HouseDance, Dancehall, Breakin, Krump, Hustle, Vogue a mnoho ďalších. Častokrát sú to zakladatelia alebo priekopníci jednotlivých štýlov.

Všetky info o náboroch do tanečného roka 2015/2016 a zápisoch sledujte počas leta na FB: ADT dancecrew Monika Lichancová

THE SCHOOL DANCE TEAM

11

12

www.senkvice.org

TALENTÁRIUM

Nová možnosť umeleckého vzdelávania detí v Šenkviciach!

Talentárium sa lúčilo so školským rokom 2014/2015!

M

Školská súťaž v speve V piatok, 13.3.2015 sa za spolupráce Talentá-

ria a ZŠ Šenkvice konala školská súťaž v speve ľudových piesní pod názvom Slávik Slovenska, z ktorej finalisti postupujú do okresného kola.

Umiestnenie v školskom kole: 1. kategória: 1. Kiara Kratochvílová 2. Jakub Lanátor,

Katarína Tomanová 3. Nataša Pajerchinová, Samuela Godovičová 2. kategória: 1. Kristína Nováková 2. Petra Nováková 3. Neudelené

Medzinárodný deň tanca s ADT crew

M

edzinárodný deň tanca sa pripomína od 29. apríla 1982. V tento deň v r. 1727 sa narodil francúzsky tanečník, choreograf a tvorca moderného baletu Jean Georges Noverre, ktorého nazývali aj Shakespearom tanca. Posolstvom dňa je oslava tanca, zjednotenie jeho všetkých foriem a tradícii a spájanie ľudí rôznych národností a kultúr.

V Šenkviciach sme prvýkrát oslávili Medzinárodný deň tanca na akcii „Posedenie pri máji“.

Akciu s názvom ,,Medzinárodný deň tanca s ADT crew“ usporiadali dňa 30.4.2015 tanečná skupina ADT crew v spolupráci s KIS Šenkvice. „Kedže tanečná skupina ADT crew pôsobí v Modre a v Šenkviciach už nejaký ten rok, rozhodli sme sa usporiadať túto tanečnú akciu pre širokú verejnosť a predstaviť tak všetkým našu lásku k tancu.

Medzinárodný deň tanca sa oslavuje po celom svete a my sme sa rozhodli, že Šenkvice nemôžu ostať výnimkou. Zámerom celej akcie bolo spojiť malých

12

Do okresného kola postúpili K. Kratochvílová a K. Nováková.

Okresné kolo prebiehalo 29.4.2015 v Malej sále KD v Pezinku.

Aj napriek príprave sa dievčatám nepodarilo umiestniť na prvých priečkach, čo však nevadí, pretože nás krásne reprezentovali.

Jednou z ľudových piesní, ktorá mala svoj debut na tejto súťaži bola pieseň „Ked sem išel prez Šenkvice v sobotu“ a sebaisto ju zaspievala Kristína Nováková. Hudobný doprovod na akordeóne zabezpečil Jozef Legát a o hlasovú prípravu sa postaral hudobný pedagóg Klaudia Vašinová.

Klaudia Vašinová, Talentárium aj veľkých a zasvätiť ich do nášho tanečného sveta“, povedal Addy, zakladateľ a hlavný tréner ADT crew.

A ako to celé prebiehalo? Skupina ADT crew pripravila krátku choreografiu na pieseň „Uptown Funk“ od Bruna Marsa v štýle Flashmob. Deti rôzneho veku sa mohli naučiť choreografiu z videí, ktoré skupina natočila a zdieľala na internete.

Takisto sa deti mohli choreografiu naučiť v deň akcie, kde si ADT crew pripravila krátky workshop vo Veľkej sále v KIS. Zatiaľ, čo sa na námestí konal program, deti netrpezlivo čakali na svoj vstup.

Akonáhle z vonku zaznela známa hudba, zo všetkých kútov sa zozbieralo množstvo detí, ktoré sa už nevedeli dočkať, kedy predstavia nacvičený tanec a prvýkrát tak oslávia Medzinárodný deň tanca aj v Šenkviciach.

Prvá oslava tanca mala veľký úspech a dúfame, že aj budúci rok sa stretneme v takom hojnom počte, aby sa Medzinárodný deň tanca mohol stať tradíciou aj u nás.

Všetky informácie o ADT crew, aj to ako, kedy a kde sa môžete prihlásiť, nájdete na fan page ADT dance crew na facebooku.

Bc. Alexandra Köplingerová

ilí priatelia, ani sme sa nenazdali a máme tu záver školského roka. Aj malé „talenťáčiky“ z OZ Talentárium prevzali pamätné listy a slávnostným spôsobom sa rozlúčili na triednych koncertoch, kde dali bodku za celoročnou snahou priblížiť sa k umeniu aspoň o malý krôčik.

Celý školský rok s veľkou chuťou zápasili s rytmami, harmóniami, melódiami – každý na svojom nástroji. Malé koncertné výkony však neostávali len za dverami priestorov ZŠ Šenkvice, kde sa so svojou pani učiteľkou pravidelne stretávali na výučbe. V decembri sme mali možnosť nasať predvianočnú atmosféru na veľkom Mikulášskom koncerte, kde po prvýkrát vystúpili všetky deti Talentária. Táto plejáda čistej radosti z hry na gitare, klavíri a spevu každého chytila za srdiečko.

Ako plynul školský rok svojimi cestičkami, deti sa tešili záujmu iných organizácií v Šenkviciach, ktoré ich pozvali na vystúpenia. Tá radosť z potlesku a pocit odmeny za trénovanie a prípravu v detskom srdiečku je jedinečná a nenahraditeľná!!!

Talentárium nezabudlo ani na naše mamičky – v KD v Šenkviciach sa stretli naozaj všetky mamičky, staré mamy, ale aj ostatní rodinní príslušníci, ktorí z láskou prijali hudobné darčeky v podobe koncertných výkonov od svojich ratolestí.

Aj v budúcom školskom roku sa budeme pravidelne stretávať v láske k umeniu. Máte záujem o umenie v akejkoľvek jeho podobe? U nás máte dvere vždy otvorené! Neváhajte a vstúpte!

OZ Talentárium

Z

ačiatkom roka 2014 vznikla na pôde Rady rodičov myšlienka zabezpečiť pre deti našej školy dostupnejšie hudobné vzdelanie bežne poskytované na ZUŠ. Teší nás fakt, že sa táto myšlienka stala realitou a školský rok 2014/2015 bol prvým pilotným rokom spolupráce Rady rodičov pri ZŠ v Šenkviciach a OZ Talentárium, ktoré sa na poskytovanie takejto výučby orientuje.

Potešilo nás, že o túto novinku prejavilo od začiatku záujem viac ako 40 rodičov, ktorým ďakujeme za dôveru a ochotu investovať aj do tejto stránky výchovy svojich detí.

Umelecká činnosť má samozrejme tiež svoju pragmatickú stránku – peniaze. Sme vďakou zaviazaní obci Šenkvice za poskytnutie dotácie, štedrým sponzorom za finančný dar a taktiež vedeniu ZŠ za podporu, poskytnutie priestorov a pomoc s organizáciou výučby.

Rovnako chcem poďakovať p. Mgr. art. Lýdii Cibulovej a p. Klaudii Vašinovej za ústretový prístup a odbornú realizáciu výučby v Talentáriu.

Tešíme sa na pokračovanie spolupráce aj v ďalších školských rokoch, v ktorých verme dokážeme ponúknuť aj rozšírenie hudobného odboru o ďalšie nástroje a prípadne aj doplnenie iných umeleckých odborov.

Tomáš Paulech predseda Rady rodičov pri ZŠ v Šenkviciach

13

www.senkvice.org

Infošky zo škôlky Čo sa u nás dialo?

Z kuchyne Rodičovského združenia

V

mene RZ a rodičov MŠ by sme chceli poďakovať celému pedagogickému personálu, ktorý pripravil úžasný program (vystúpenie) s našimi detičkami v KIS ku Dňu matiek.

MÁJ

o 10.05.2015 vystúpili naši škôlkari z I., II. a IV. triedy v KIS Šenkvice s programom pre mamičky pri príležitosti Dňa matiek

V mesiaci máj 2015 zakúpilo RZ na školský dvor škôlok Horná aj Záhradná strunové hojdačky – tigra a autobusy. Dúfame, že sa detičkám páčia.

o besiedky ku Dňu matiek v jednotlivých triedach

PREVÁDZKA MŠ POČAS LETA

JÚN

P

o 01.06.2015 – pri príležitosti MDD boli pre deti revádzka materskej školy počas letných prázdpripravené ukážky výcviku psov Kynologického nin bude so súhlasom zriaďovateľa prerušená klubu Šenkvice, hry, súťaže, diskotéka nasledovne: o od 01.06.2015 do 05.06.2015 absolvovali

o od 29.07.2015 do 24.07.2015 bude prerušená

predškoláci Plavecký kurz

prevádzka elokovanej triedy na Záhradnej ul.

o pre detičky sme pripravili aj koncoročné

o od 27.07.2015 do 21.08.2015 bude prerušená výlety: Zajačiky, Slniečka a Mravčeky navštívili prevádzka budovy MŠ na Hornej ul.

17.06.2015 Margitin dvor a Včielky, o od 24.08.2015 do 31.08.2015 bude prerušená Motýliky, Lienky a Čerešničky z Cerového si zase 18.06.2015 prezreli Múzeum včelárstva v Kráľovej prevádzka oboch budov MŠ. pri Senci a Vodný mlyn v Jelke o a vo štvrtok, 25.06.2015 sme pripravili pre

našich predškolákov tradičnú Rozlúčku s predškolákmi

Nový školský rok začne v stredu, 02.09.2015.

Nakoľko počas mesiaca júl 2015 bude prebiehať rekonštrukcia priestorov v budove Elokovanej triedy na Záhradnej ul. z dôvodu rozšírenia kapacity, je možné, že prerušenie prevádzky (MŠ) elokovanej triedy sa predĺži.

Detičkám želáme krásne leto a tešíme sa na Vás po prázdninách!

Rozlúčka s predškolákmi 25. 06. 2015

V sobotu, 6. júna 2015 pripravilo RZ pre všetkých škôlkarov MDD na Gazdovskom dvore – Jozef Horváth. Deti sa mohli zapojiť do rôznych súťaží, program spestrilo maľovanie na tvár, jazdenie s koníkmi na koči, úžasná zmrzlinu, opekanie a nemôžeme zabudnúť na tombolu a DJ Tomáša.

Za podporu a pomoc pri realizácii akcie ďakujeme našim sponzorom PD Šenkvice, Karpatská perla, KARBON s.r.o., Kvetinárstvo u Anny, Zreuz s.r.o., Prvá stavebná sporiteľňa, Orange, Záhradkár, Helinstal, Reštaurácia MILKA, Horský hotel Eva – Svätý Jur, Dahlia kvetinárstvo, r. Kupkovičová, Zmrzlina – Peter Blatné, pánovi Horváthovi za areál, dievčatá, ktoré pomáhali pri súťažiach a všetkým ostatným, ktorí nechceli byť menovaní.

Rodičovské združenie MŠ Šenkvice

Foto: Ľ.Stránsky

13

14

www.senkvice.org

Nádhera leta Leto si vykračuje po lúkach,

Čo je nové v našej škole?

Aj tento krát sme si pre Vás pripravili aspoň základné informácie, čo sa v našej škole za posledný štvrťrok udialo.

o Naša piatačka Rebeka Tichá vyhrala 2. miesto

vo výtvarnej súťaži Požiarna ochrana očami detí.

o Síce trochu oneskorene (4.6.), no aj tak sme

šťastne oslávili M:D:D. Program si pre nás pripravil známy tanečník Laci Strike a tanečníci zo Street Dance Academy.

o Tiež nás navštívil Kanaďan p. L. Jarabek, ktorý nám rozprával o svojej vlasti v angličtine.

o Umiestnili sme sa na 1. mieste v gymnastic-

motýle si lietajú pri ružiach.

Slnečnice sa pomaly rozkvitajú, tvárami svojimi sa veselo usmievajú. Žiarivé slniečko nás hreje, každý na pláži sa smeje.

Nádherné je nebeské more, ani mráčika nie je tam hore.

Deti si vykrikujú: „Hurá prázdniny!“ Kupujú si kopy lahodnej zmrzliny.

Lietadlo nás zavezie do zahraničia, ľudia v ňom kričia: „Bude to výlet tisícročia!“ Morská voda zmyje hrejivý piesok, zábava sa posunie o ďalší kúsok.

Vtáčiky si na stromoch pospevujú, piesňami svojimi všetkých okúzľujú.

Hmyz nás obklopuje z každej strany, keď sa prechádzame pomedzi ihličnany, a les naokolo je ako namaľovaný.

Ivana Daniela Ladická a Adriana Geciová

kom štvorboji Slovenska.

o Zvládli sme aj ďalšie Majstrovstvá Slovenska v športovej gymnastike, ale to už sme skončili siedmi.

o Navštívili nás aj dvaja nadšení alchymisti (15.5.) a presvedčili nás, že i chémia môže byť zábavná.

o Lenka Libáriková (8.A) stihla vyhrať viacero výtvarných súťaží.

o Druháčik Ondrík Chromík vyhral krásne

3. miesto v krajskom kole recitačnej súťaže Hviezdoslavov Kubín (samozrejme, že v školskom a okresnom kole vyhral prvé miesto!).

o Naša škola sa zapojila do tanečnej súťaže

School dance a vytvorili sme tanečné video s názvom „Rytmické Šenkvičárky“, ak si ho chcete pozrieť, kliknite na stránky www.schooldance.sk.

o Aj pán Goethe by mal radosť – to je súťaž v nemčine, do ktorej sa zapojili aj naši žiaci a znova úspešne, obsadili 1. a 3. miesto.

o A naši deviataci pred školou postavili Máj... všimli ste si?

o Posielame Vám tiež zopár básničiek

a príbehov na letné čítanie.

No toto nie je ani zlomok toho, čo všetko sa tu u nás dialo. Viac sa dočítate v našom časopise Vinovinky, ktorý nájdete na školskom webe.

Vaša M.L.S.ná ,,L“

14

Slnko a voda

P

riezračná voda si žblnká v riekach, je v studniach, potokoch i v moriach.

Nádherné slnko na nebi si žiari, aby sa na zemi všetci zohriali.

Ryby si plávajú v riekach vody, budú nám rásť v záhradách jahody.

Lúče slnka každého hrejú, vetry nám do toho vejú a vejú.

Kvapôčky pomaly z nebies padajú, čierne mraky sa na nebi usádzajú, Chrobáky sa pred nimi schovávajú a zvieratká zas úkryty si hľadajú. Ľudia si už pestré dáždniky vybrali, niektorí pri daždi iba doma ostali.

Keď tvár slnka spoza mrakov vyjde, každému sa hneď dobrá nálada zíde, každé dieťa s loptou hneď von príde, aj vôňa krásnych kvetov sa rozíde, a už všetci možno jasne vidíte, že sa bez slnka i vody nik nezaobíde.

O Tobiasovi, Petruške a svištej rodinke

V

malej dedinke na Orave pod Kubínskou hoľou žil chlapec Tobias. Mal veľmi rád prírodu a vždy, keď mal chvíľu voľna, chodieval do lesa.

Až raz zažil veľmi zaujímavý zážitok.

V ten deň krásne svietilo slniečko. Tobias si zbalil ruksak a vyrazil. Všetky zvieratká ho mali radi.

Ako tak tichučko kráčal, zrazu začul detský plač.

Fňukanie. V kroví sedelo zamračené dievča. „Čo tu robíš? Ako sa voláš?“ spýtal sa Tobias. „Som Petra. Stratila som sa.“ odvrkla mu nazlostene a kopla do stromu. „Ten strom za to nemôže. Odvediem ťa domov, ak chceš.“ povedal Tobias, lebo vytušil, že Petra prírodu nemá rada. A veru tak! Cestou domov Petra ničila, čo sa dalo. Bola hlučná a neohľaduplná. Ale najhoršie ešte len prišlo. Akurát prechádzali okolo brlôžka mladej svištej rodinky.

Svište mali Tobiasa radi a už z diaľky ho vykúkali. Keď ich zbadala Petra, začala pišťať a utekať za nimi, že si ich chytí. Stalo sa veľké nešťastie!

Nohou stúpila do ich domčeka a celý ho zbúrala. „Čo si to urobila? Veď nebudú mať kde bývať?“ vykríkol Tobias so slzami v očiach. „Už nech si doma, nemáš tu čo hľadať.“ Cestou domov už Tobias neprehovoril ani slovo.

Odovzdal Petru rodičom a smutný sa vybral domov. Celú noc nemohol spať. Myslel na svište.

Určite majú za sebou ťažkú noc. Veď pršalo a bola dokonca aj búrka. A oni sa nemali kam schovať.

Tobias bol veľmi nešťastný. Rozmýšľal, čo bude robiť a ako im pomôže. Ráno ho prekvapil zvonček. Bola to Petra. „Prepáč mi, Tobias, ten včerajšok. Mrzí ma to.

Pomôžeš mi postaviť svišťom nový dom?

Veď každý živý tvor chce mať svoj domov.

A ja som im včera ich domov zničila.“ Tobias neveril vlastným ušiam.

Ešte v ten deň sa vybrali spoločne do lesa a postavili svišťom nový krásny domček.

Od tých čias boli Tobias, Petruška a svište nerozluční kamaráti.

Petra sa veľmi zmenila. Obľúbila si les, zvieratká a stala sa veľkou ochrankyňou prírody.

Matúš Bariny, 4.B

Ivana Daniela Ladická, 6. A

Stranu zostavili členovia redakcie školského časopisu VINOVINKY – žiaci ZŠ Vinohradská pod vedením Mgr. Kataríny Šimekovej

15

www.senkvice.org

GYMNASTICKÉ ÚSPECHY

IDÚ NÁM AJ JAZYKY

Majstrovstvá Slovenska

Aj pán Goethe by mal radosť

v športovej gymnastike Dňa 15.5.2015 sa naše gymnastické družstvá chlapcov zúčastnili Majstrovstiev Slovenska v športovej gymnastike na ZŠ vo Svätom Petri a veľmi úspešne reprezentovali našu školu.

Deň detí v našej škole

Dňa 14.4.2015 nás naše šiestačky úspešne reprezentovali na súťaži v umeleckom prednese v nemeckom jazyku. Prvé miesto v 1. kategórii ko všetci vieme, 1. jún je Dňom detí a oslavuje v prednese piesne bez hudobného sprievodu zís- sa ako doma, tak i na školách. Ale my sme ho kala A. Geciová zo 6.A Tretie miesto v 1. kategórii v škole slávili až vo štvrok, 4.6. v prednese poézie získala I. Ladická zo 6.A triedy. Do školy sme prišli na druhú hodinu a deň sme Výsledky začínali s našimi triednymi učiteľmi, ktorí nám Kategória A – chlapci v silnej konkurencii obsaviezdoslavov Kubín vysvetlili pravidlá tohto dňa. Po oboznamovaní dili 7. miesto (Michal Abramov, Jakub Lanátor, V okresnom kole nás úspešne reprezentovali naši sa s programom sme sa všetci zhromaždili v teloOndrej Chromík, Martin Kakalík , Tomáš Kakalík). žiaci a získali tieto ocenenia: cvični, kde nás čakalo prekvapenie.

Kategória B – chlapci obsadili 1. miesto – stali Ondrej Chromík, 2.A – 1. miesto v kategórii próza Privítal nás slávny tanečník Laci Strike spolu sa Majstrami Slovenska ako družstvo (Peter Jakub Mifka, 1.A – 2. miesto v I. kategórii poézia s učiteľmi z jeho tanečnej školy. Predvádzali nám Chromík, Jan Udvardy, Ján Chromík , Matej Ondrej Chromík zároveň získal postup do rôzne druhy street dance štýlu, učili nás tancovať.

Nemčovič). krajského kola, ktoré sa konalo v Bratislave.

Nakoniec nám – napriek tomu, že sa ponáhľali do Matej Nemčovič v kategórii jednotlivci obsadil Bratislavy – rozdali niekoľko autogramov. ratislavské metamorfózy 1. miesto.

Po vystúpení Laciho Strika sme sa pobrali na Pod týmto názvom sa skrýva krajské kolo recitačKategória C – chlapci obsadili 1. miesto a stali sa školský dvor. Vonku nás čakali rôzne stanovištia nej súťaže Hviezdoslavov Kubín, kde nás úspešne Majstrami Slovenska ako družstvo (Ivan Jančapripravené našimi pedagógmi, na ktorých sme reprezentoval víťaz okresného kola Ondrej Chrorík, Samuel Mihály, Oliver Jančarik, Adam Holec). zbierali pečiatky. Za ne sme mohli dostať rôzne mík z 2.A triedy a získal 3. miesto v I. kategórii v sladkosti od Rady rodičov (a mňaaaam, mali sme V súťaži jednotlivcov získal Oliver Jančarik próze. Ondrejkovi srdečne blahoželáme a tešíme aj melón), mohli sme si opekať, či ísť na skákací 1. miesto. sa z jeho úspechu. hrad.

Možností bolo veľa. Okolo dvanástej nám pani V rámci týchto majstrovstiev bol vyhlásený SME DOBROVOĽNÍKMI kuchárky pripravili obed, „cigánsku“ v žemli. i absolútny víťaz s najväčším počtom bodov Pred koncom dňa si šiestaci s deviatakmi zahrali a stal sa ním náš Matej Nemčovič. vybíjanú. Ja osobne som nehrala, ale pozerať sa ltý narcis – symbol jari a nádeje I tento rok sa naša škola zapojila do verejnej zbier- na to bolo ako živá telka. Dodám ešte, že všetci Všetkým športovcom, ktorí reprezentovali našu sme po škole pobehovali oblečení v super zeleky Ligy proti rakovine Deň narcisov. školu, srdečne blahoželáme. ných tričkách, ktoré nám zabezpečila Rada rodiDve skupiny žiakov dňa 27.3.2015 vyzbierali Poďakovanie patrí i trénerovi Františkovi Bočkovi čov. Ďakujeme za krásne MDD! v Šenkviciach 622€. Ďakujeme všetkým, za vynikajúcu prípravu našich športovcov. ktorí prispeli a podporili dobrú vec!

Adriana Geciová, VI. A

A

H

B

Ž

Školské Majstrovstvá Slovenska

v gymnastickom štvorboji Dňa 24.3.2015 sa na našej škole uskutočnilo krajské kolo v gymanstickom štorboji.

Našu školu reprezentovali títo žiaci: CHLAPCI Kategória A: Michal Abramov, Jakub Lanátor, Ondrej Chromík, Martin Kakalík, Tomáš Kakalík – obsadili 1. miesto Kategória B: Peter Chromík, Jan Udvardy, Ján Chromík, Matej Nemčovič – obsadili 1. miesto Kategória C: Adam Holec, Samuel Mihály, Kristián Sifka, Andrej Horáček – obsadili 1. miesto DIEVČATÁ Kategória A: Natália Trojnová, Anna Mária Maluniaková, Vanesa Kročková, Lea Baňačková, Katarína Tomanová – obsadili 3. miesto Kategória B: Alexandra Mifková, Hanka Jackaninová, Sofia Kulifajová, Linda Legáthová Kategória C: Simona Vojtková, Lenka Libáriková, Eva Mihóková, Nina Beňačková – obsadili 2. miesto

ĎALŠIE RENOVÁCIE V ŠKOLE

P

očas jarných prázdnin sme nezaháľali a opravili sme päť tried na prvom poschodí. Zasadrovali sme diery v stenách a vymaľovali. Po obvode sme upevnili drevené lišty, kde žiaci môžu vystavovať svoje práce alebo ich použiť na inú výzdobu a skrášlenie tried. „Malá telocvičňa“ sa konečne môže začať používať. Priestor pôvodne slúžil ako náraďovňa a bol naozaj plný poškodených a starých pomôcok.

Po vyprázdnení a vyčistení sme opravili a obložili steny, vymaľovali, dali nové svietidlá a kvalitnú tlmiacu PVC krytinu. HURÁ na hodiny telesnej výchovy!

TEXT A FOTO: ZŠ Vinohradská

S

okolský pohár Vynikajúce 1. miesto na gymnastickej súťaži „Sokolský pohár“ získal Peter Chromík z 3.B triedy v kategórii C – mladšie žiactvo.

15

16

www.senkvice.org

Stavanie mája

30. 04. 2015

Čerešnobranie

13. 06. 2015

16

foto: Katarína Nosálová, KIS

foto: Katarína Nosálová

17

www.senkvice.org

Darovali knihy knižnici Kubicová Kristína, Nižňanská Lucia Čechovičová Marta Mareková Eliška Kubová Viera Krutošíková Helena Gaško Jakub Somorovská Zuzana

Ďakujeme

Knižnica bude od 1. augusta do 31. augusta pre dovolenku zatvoraná.

Tá Šenkvická kapela DH Šenkvičanka krstila CD-čko

J

e 13. jún 2015, krásny deň ako stvorený na niečo mimoriadne. Opäť sa všetci stretávame na námestí, tešíme sa na koncertné vystúpenie, no tentokrát sú očakávania trochu iné. Okolnosti, za ktorých sa stretávame, sú pre nás výnimočnou príležitosťou, ktorá v histórii Šenkvíc snáď ani nebola – krst nového CD našej dychovky!

Keď už spomíname tú históriu – tradícia dychovej hudby v Šenkviciach siaha až do roku 1905, no zvukový záznam nám predošlé generácie nezanechali. Napriek tomu mali Šenkvice šťastie na mnohé osobnosti, ktoré sa snažili túto krásnu tradíciu udržať.

Z mnohých spomeniem napr. Jozefa Krchnáka, Karola Bittnera, Františka Dugoviča, Michala Granca a Ladislava Plevčíka. V roku 1947 sa navždy zapísal do histórie našej dychovky skvelý hudobník a skladateľ Ladislav Berka. DH Šenkvičanka nadviazala na túto dlhoročnú tradíciu a dnes funguje viac ako 25 rokov – postupne pod vedením Jozefa Nemca, Karola Rotha, Ivety Kovalíkovej a dnes Ing. Milana Kupkoviča.

Pravidelne sa zúčastňuje na rôznych spoločenských podujatiach miestneho charakteru – pochovávanie basy, šenkvické hodové slávnosti, májové oslavy, festivaly dychových hudieb, rôzne cirkevné podujatia, životné jubileá, i tie smutnejšie udalosti – pohreby.

Všade tam môžete šenkvickú kapelu stretnúť.

Keď sa rozhliadnete okolo seba, hocikto už vydal vlastné CD, a tak sme si povedali „A či sme my horší ako tí ostatní?“ Vôbec nie! Bol už najvyšší čas za tie roky hudobnej činnosti nahrať vlastné CD, ktoré sme predstavili a uviedli do hudobného sveta.

A ako sa rodilo? Najskôr to bola veľká snaha mať vlastné CD, potom sme ho chceli venovať človeku, ktorý nás nezištne viedol a stálo ho to i nejakú tú kvapku potu. Všetky piesne, ktoré sa na ňom nachádzajú, sú v úprave od Karola Suchého, ktorému je toto CD s úctou venované. Ujal sa nás, keď sme to najviac potrebovali, venoval nám svoj voľný čas a energiu a za to všetko mu ďakujeme.

Bez určitých ľudí by však nové CD dnes neexistovalo. Ďakujeme manželom Špačkovým – Pavlovi a jeho manželke Ľubici, ktorí nás trénovali, pripravovali na nahrávanie a našli si pre nás čas napriek svojmu vyťaženiu. Vďaka patrí aj všetkým členom DH Šenkvičanka, ktorí obetovali svoj čas v prospech dychovej hudby, a samozrejme aj našim sponzorom, bez ktorých by sa vydanie CD vôbec nedalo zrealizovať.

Veľké ďakujem patrí aj Šenkvičanom a všetkým našim poslucháčom a fanúšikom, ktorým je dychovka blízka a radi sa zúčastňujú našich koncertov.

Nezabúdame ani na obec a jej podporu, vďaka ktorej máme vytvorené podmienky na fungovanie našej kapely. Keď sme rozmýšľali nad krstným otcom, všetci sme sa zhodli na mene nášho starostu Mgr. Petra Fitza.

Krstilo sa netradične – čerešňovým likérom. Na našu veľkú radosť sa na krste zúčastnil aj pán Karol Suchý.

A čo nás čaká ďalej? Máme ambíciu pokračovať a k prvému CD pridať aj ďalšie. Tiež máme nového umeleckého vedúceho Petra Ondrejkoviča a chuť rozšíriť náš repertoár aj o trošku iné žánre, ale viac predbiehať nebudeme. Všetci ste srdečne pozvaní na Šenkvické a Cerovské hody, kde si nové piesne od nás budete môcť vypočuť.

Ivetka Kovalíková, Milan Kupkovič

Noc s Andersenom V piatok, 27. marca prežilo v obec-

nej knižnici 28 detí zo štvrtého ročníka už siedmu rozprávkovú Noc s Andersenom za pomoci pani učiteliek Mgr. Anny Mančákovej a Mgr. Dominiky Hederovej a kolegyne Alexandry Köplingerovej.

O zaujímavý program sa postarali aj členovia PZ Dolina: predseda Ing. Oto Fitz , Ján Horváth a Juraj Trojna.

Tento rok nás navštívil aj sám pán Andersen.

Deti s nadšením hľadali poklad, ktorý pre nich pripravila prednostka úradu Mgr. Andrea Maluniaková.

Samozrejme nechýbala už tradične najobľúbenejšia diskotéka, polnočná rozprávka na dobrú noc, chvíľa spánku na tvrdej podlahe a na rozlúčku spoločné raňajky .

Silvia Mišúnová

FOTO: Katarína Nosálová

17

18

INFORMUJE

www.senkvice.org

Jánske ohne

T

ohtoročné Jánske ohne sa konali trochu netradične na motokrosovej dráhe v Šenkviciach, kde okrem iného prebehlo i udeľovanie cien najlepším žiakom ZŠ, ktoré sa stalo zaužívanou tradíciou a patrí k Jánskym ohňom.

V školskom roku 2014/2015 boli ocenení títo žiaci: Jakub Mifka, 1.A za reprezentáciu školy v okresnom kole súťaže Hviezdoslavov Kubín v kategórii poézia, kde získal 2. miesto.

Jakub Lanátor, 1.B za reprezentáciu školy na Majstrovstvách SR v športovej gymnastike.

Martin Kakalík, 1.B za krásne písanie, výborné čítanie a počítanie a za reprezentáciu školy na Majstrovstvách SR v športovej gymnastike.

Ondrej Chromík, 2.A za krásny slovný prednes a reprezentáciu školy v krajskom kole súťaže Hviezdoslavov Kubín v kategórii próza, kde získal 3. miesto a za účasť na Majstrovstvách v športovej gymnastike.

Samuel Amáši, Timotej Žák, Martin Strašifták, 3.A za reprezentáciu školy v okresnom kole matematickej súťaže Pytagoriáda, kde sa umiestnili ako úspešní riešitelia a za výborný prospech spojený so snahou a ochotou.

Peter Chromík, 3.B za reprezentáciu školy na Majstrovstvách SR v športovej gymnastike a za úspešného riešiteľa v matematickej súťaži Pytagoriáda.

Natália Trojnová, 3.B za reprezentáciu v športovej gymnastike, v súťažiach Pytagoriáda, Hviezdoslavov Kubín a Všetkovedko.

Lea Beňačková, 3.B za reprezentáciu v športovej gymnastike.

Vanessa Kročková, 3.B za reprezentáciu školy v športovej gymnastike, výborný prospech a usilovnosť.

Linda Legáthová, 4.B za reprezentáciu v športovej gymnastike, kde sa pravidelne umiestňuje na popredných miestach a výborný prospech.

18

Matej Nemčovič, 5.A za reprezentáciu školy na Majstrovstvách SR v športovej gymnastike, kde získal najcennejší titul – Majster Slovenska.

Ján Chromík, 5.B za výborný prospech a reprezentáciu školy na majstrovstvách SR v športovej gymnastike a 1. miesto na Slovensku ako tím v matematickej súťaži TAKTIK. Nina Strašiftáková, 5.B za výborný prospech a reprezentovanie v recitácii a 1. miesto na Slovensku ako tím v matematickej súťaži TAKTIK. Tatiana Žáková, 5.B za výborný prospech a reprezentovanie školy v matematických súťažiach Klokan /najlepšie umiestnenie na škole/, TAKTIK /1. miesto na Slovensku ako tím/ a Pytagoriáda – úspešná riešiteľka okresného kola.

Adriana Géciová, 6.A za reprezentáciu školy v súťaži v nemeckom jazyku pod názvom „Aj pán Goethe by mal radosť“, kde získala 1. miesto v kategórii spev bez doprovodu.

Ivana Daniela Ladická, 6.A za reprezentáciu školy v súťaži v nemeckom jazyku pod názvom „Aj pán Goethe by mal radosť“, kde v kategórii prednes poézie obsadila 3. miesto.

Nina Beňačková, 6.B za reprezentáciu školy v športovej gymnastike, v matematických súťažiach, za účasť na dejepisnej olympiáde.

Simona Vojtková, 6.B za reprezentáciu školy v športovej gymnastike, v matematických súťažiach, taktiež sa zúčastnila geografickej olympiády.

Lenka Libáriková, 8.A za reprezentáciu školy vo viacerých výtvarných súťažiach, kde obsadila 1. a 2. miesta, účasť na okresnom kole dejepisnej olympiády a v športovej gymnastike.

Adam Holec, 8.A za reprezentáciu školy v basketbale a na Majstrovstvách SR v športovej gymnastike v kategórii družstiev získal 1. miesto.

Laura Petríková, 9.A za reprezentovanie v basketbale a za výborný výsledok v matematickej súťaži MAKS. Andrej Horáček, 9.A za reprezentovanie školy v športových aktivitách.

Adrián Ševčík, 9.A za reprezentovanie školy v športových aktivitách.

Nina Krajčová, 9.B za výborný výsledok v matematickej súťaži MAKS a výborný prospech.

Miroslava Fitzová, 9.B za výborný výsledok v matematickej súťaži MAKS, aktivitu v triede a výborný prospech.

Róbert Mikulovič, 9.B za reprezentáciu školy v geografickej olympiáde ako úspešný riešiteľ okresného kola a reprezentáciu školy v basketbale.

Po udelení cien nasledovala ukážka výcviku psov z Kynologického klubu Bramonk zo Šenkvíc. Tí ani tento rok nesklamali a mali veľký úspech.

OZ Kasiopea Budmerice si prichystali pre deti krásne predstavenie „O troch prasiatkach“. Vtipne podaná známa rozprávka upútala nejedného diváka. Svojim hereckým výkonom a prevedením si v publiku získali malých i veľkých.

Iba sedemročný Alex Baričič vystriedal divadielko a predviedol sa nám na motorke, kde ukázal svoj talent.

Na Jánskych ohňoch nechýbali ani členovia hasičského zboru zo Šenkvíc. Tí si tento rok prichystali program hneď s dvomi ukážkami.

Deťom najskôr ukázali tradičný spôsob hasenia ohňa. Pár minút opäť zasahovali a uhasili domček spôsobom, aký poznáme dnes.

Aj vďaka netradičnému miestu, ktoré sme si tento rok vybrali na Jánske ohne, sme mohli pripraviť pravú veľkú Jánsku vatru. Okrem nej boli pripravené dve menšie ohniská, kde si mohli návštevníci akcie opiecť špekáčiky. Ako prekvapenie sme pre tých najmenších pripravili drevený kolotoč, ktorý bol neustále vyťažený. A tohtoročný program Jánskych ohňov ukončili dievčatá z Fire Angels so svojou ohňovou show.

Bc. Alexandra Köplingerová Ocenení žiaci zo ZŠ Vinohradská, školský rok 2014 / 2015

Čerešňobranie

B

ola sobota, 13. júna 2015, krásne slnečné popoludnie a na Námestí Gabriela Kolinoviča v Šenkviciach sa začalo rozbiehať podujatie s názvom „Čerešňobranie“. Tohto roku sme sa akciu snažili zamerať na to, aby občania, či návštevníci z okolitých obcí mohli okoštovať čo najviac druhov všakovakých čerešňových špecialít. Veľká vďaka patrí všetkým, ktorí sa zúčastnili a svojou šikovnosťou prispeli k uskutočneniu tejto milej akcie. Boli to hlavne ženy z Klubu dôchodcov v Šenkviciach a rodičia detí zo základnej školy.

Svojimi čerešňovými dobrotami uspokojili nejeden „mlsný jazýček“.

Návštevníci si taktiež mohli prezrieť výstavu obrázkov s čerešňovou tematikou a úžasný čerešňový strom vytvorený deťmi a pani učiteľkami zo ZŠ.

O kultúrny program sa postarala DH Šenkvičanka, ktorá v rámci svojho vystúpenia pokrstila svoje prvé hudobné CD. Okrem čerešňových špecialít a výrobkov boli pripravené aj ďalšie sprievodné akcie, ako tvorivý kútik pre deti, maľba na tvár, alebo jazda na poníkovi.

Na záver sa nám predstavila skupina RESET, ktorá vznikla začiatkom roku 2013 a hrá slovenský a český pop-rock. Za krátky čas ich pôsobenia si získala mnoho fanúšikov. A takto pri zábave, tanci a známych slovenských i českých hitoch sme ukončili tento „čerešňový deň“.

Mgr. Alexandra Stránska

19

www.senkvice.org

Ockov kotlík a Za vínom do Šenkvíc

Božie telo

06. 06. 2015

04. 06. 2015

foto: Katarína Nosálová

foto: Katarína Nosálová

19

20

www.senkvice.org

Posedenie pri máji V podvečer, 30. apríla sa Šenkvičania stretli na

INFORMUJE

tradičnom posedení pri máji. Privítala ich dychová hudba Šenkvičanka, ktorá svojimi úvodnými piesňami otvorila tohtoročný program. Nasledovalo vystúpenie detičiek zo Šenkvičárika pod vedením pani učiteliek Soni Mifkovej a Veroniky Novákovej. Predviedli krásne šenkvické tance a po nich opäť pokračovala šenkvická dychovka s pestrým pásmom piesní.

Počas programu boli pre deti, ale i dospelých pripravené stuhy, na ktoré mohli písať svoje meno, prianie, alebo tajnú lásku a stuhu potom priviazať na obruč venca. Takto ozdobený veniec vytiahol starosta Mgr. Peter Fitz za pomoci krojovaného mládenca pod vrchol samotného mája. O rozprúdenie výbornej nálady sa postarala FS Mladosť so svojím spevácko-tanečným vystúpením a diskotékovú atmosféru zasa navodili dievčatá z ADT CREW. Verím, že Šenkvičania zažili príjemný večer strávený pri dobrej hudbe, tanci a zábave.

Posedenie pri knihe V

INFORMUJE

o štvrtok, 16. apríla 2015 zorganizovalo Kultúrne a informačné stredisko v Šenkviciach v spolupráci s Kultúrnou komisiou akciu venovanú knihám, čítaniu a hlavne diskusii. Tohto príjemného stretnutia sa mohli zúčastniť nielen členovia komisie, ale aj široká verejnosť.

Privítali sme medzi nami známeho slovenského novinára, doktora filozofie (PhDr.) Ľubomíra Huďa. Ľubomír Huďo svoju pracovnú kariéru začínal v Slovenskom rozhlase, neskôr pracoval ako redaktor v mnohých denníkoch, napr. Ľud, Roľnícke noviny, Práca, Smena, písal pre Výber a Expres. Napísal aj viacero kníh a dlhé obdobie pôsobil vo verejnoprávnej televízii, z ktorej napokon dobrovoľne odišiel, pretože odmietal ďalej znášať cenzúru, ktorej boli podrobované najmä jeho príspevky.

Knihy Ľubomíra Huďa patria k tým, ktoré sa čítajú ľahko, hoci si vyberá ťažké témy. Prináša v nich čitateľom iný pohľad na medzinárodné i domáce udalosti než ten, čo denne ponúka hlavný mediálny prúd.

Aj v knihe Držte hubu a krok!, ktorú nám na toto stretnutie prišiel bližšie predstaviť, píše o témach, ktoré sa v našej spoločnosti buď obchádzajú, zámerne zamlčiavajú, alebo sa o nich hovorí iba v duchu politickej korektnosti.

Autor rozprával nielen o tejto poslednej knihe, ale predstavil aj celú jeho predchádzajúcu tvorbu. Veľmi zaujímavo rozprával o príhodách a skúsenostiach zo svojho osobného života. Pútavo opisoval zážitky, ktoré zažil počas svojej pracovnej kariéry, i počas štúdia a prítomní sa horlivo zapájali do rozpútanej diskusie.

Po tejto úspešnej prvej besede sme na záver skonštatovali, že podobné podujatia by sme mali organizovať častejšie, najbližšie v septembri chceme pozvať na posedenie pri knihe spisovateľa Jozefa Banáša a autora detských kníh Branislava Jobusa.

Pripravila: Mgr. Alexandra Stránska

20

Rubrika: Šenkvickí umelci zhovára sa Mgr. Natália Maneková

FIRE ANGELS V Šenkviciach už niekoľko rokov pôsobí

úspešná skupina ohňovej show FIRE ANGELS. Okrem ohňovej show sa špecializuje aj na mnohé ďalšie tanečné a umelecké štýly a svojimi excelentnými vystúpeniami žne úspechy nie len na Slovensku, ale aj v zahraničí.

Oslovili sme vedúcu a manažérku skupiny MICHAELU RAŠKOVÚ, aby nám FIRE ANGELS bližšie predstavila.

Prezraďte nám, kto sú to vlastne Fire Angels?

Sme skupina krásnych mladých dievčat – tak sa s úsmevom nazývame, keď sa nás to niekto opýta.

Sme jednoducho Fire Angels. Ako jediná ohňová show zastrešujeme nesmierne veľkú ponuku a tá stále rastie s novými nápadmi. Nájsť u nás môžete fire show, UV show, light show, orientálnu show, tanec a fotenie s hadom, gejsha show, body painting, face painting, šašov, héliové párty, balónové show, walking table, crazy body art, pole dance, robíme tematické akcie – čokoľvek si vymyslíte, vieme zabezpečiť – halloween kreácie z umelými ranami, tematické fotenia pre časopisy, ponúkame aj atrakcie pre deti. Naša skupina je čisto dievčenská. Nie, že by som to tak zo začiatku chcela.

Problém je v tom, že chalani sa k nám akosi nedostali. Ale využili sme to a naše kostýmy, program a štýl sme prispôsobili práve tomu, že sme pekné dievčatá. :) Ako dlho sa pohybujete vo svete ohňovej show?

Vznikli sme roku 2011 ako skupina Ardor, ale už v roku 2010 boli prvé pokusy v sólo prevedení.

Ako Fire Angels sme začali fungovať roku 2013, keď som to už začala brať skutočne vážne. Skupina vznikala pomaly, najskôr s troma členkami, neskôr nás bolo 5, potom zrazu 6 a znova 3. Za ten čas k nám prišlo a odišlo 8 ľudí a našu pevnú zostavu tvoríme dve od úplného založenia. Ja a Ninka Lovecká, na ktorú nedám dopustiť a môžem sa na ňu 100% spoľahnúť. Za vznikom našej skupiny stojí môj šialený nápad založiť v Šenkviciach niečo nové, čo nie je také známe, a podarilo sa.

Je to také moje dieťa, ktoré ma teší a niekedy i hnevá. A ako na dieťa, nedám si na ňu dopustiť.

Ste teda čisto „šenkvická“ skupina?

Ako skupina si hovoríme, že sme zo Šenkvíc, tu bol pôvodný plán založenia a odtiaľto sme chceli mať účinkujúcich. Bohužiaľ, stretávame sa s problémom všetkých skupín, a to je ten, že ktokoľvek nový k nám príde, myslí si, že hneď bude vystupovať a zarábať nejaké veľké peniažky, ešte k tomu bez svojho úsilia. Takto to však nikdy fungovať nemôže. Keď mladý človek zistí, že treba pravidelne trénovať a snažiť sa, rýchlo si to rozmyslí.

To je síce smutné, ale keď konečne nájdeme niekoho, kto je ochotný sa učiť a dávať do toho svoje úsilie, je to o to kvalitnejší človek a je radosť s ním pracovať.

Koľko členov má v súčasnosti Fire Angels?

Momentálne je nás v našej skupine päť. Okrem mňa je to spomínaná Ninka Lovecká, ktorá pomaly funguje ako môj zástupca v sfére fire a light show, Natália Vlčková z Pezinka, ktorá k nám prišla tento rok, Kamilka Olahová zo Šenkvíc, tá je zároveň našou najmladšou členkou – má len 9 rokov a náš hasič Matej Jáger, ktorý nám príležitostne vypomáha.

Aké boli vaše začiatky a prvé kroky s ohňovou show? Predsa len, práca s ohňom v akejkoľvek podobe môže byť trochu nebezpečná...

Začiatky boli veľmi úsmevné, keď sa na ne pozriem dnešným pohľadom. Bez počiatočného kapitálu a hlavne skúseností sme sa pustili do veľkého projektu ohňovej show. Pravdou je aj to, že práca s ohňom je vždy nebezpečná. Jedna chyba a prinajlepšom si jemne opálite nohu či ruku, alebo spálite obočie, či vlasy. Avšak stávajú sa aj

n p g n i

K t C S o n v c s n t

Č p K I o z a

V a N s Ž B

A C n M s v n a v k t s

21

www.senkvice.org

nepríjemnejšie nehody. Zo začiatku sme mali aj popáleniny druhého stupňa. Všetko učenie fungovalo na princípe pokus a omyl. Našťastie takéto nehody sa v súčasnosti stávajú minimálne a skôr ich prevyšujú úsmevné príhody počas vystúpení.

Kto je autorom vašich choreografií? Ako dlho trvá nacvičenie jednej choreografie?

Choreografiu vytváram sama na každú akciu.

Snažím sa ich obmieňať. Záujemca, ktorý si u nás objednáva vystúpenie viackrát, vždy vidí niečo nové a vždy o niečo lepšie. Snažíme sa posúvať sa vpred každým vystúpením. Čo sa týka dĺžky nácviku, záleží na požiadavkách organizátorov a na schopnostiach dievčat, ktoré sú pre toto vystúpenie vybrané. Ale vždy trénujeme minimálne aspoň týždeň pred akciou.

Čím sa inšpirujete pri tvorbe choreografie, pri výbere hudby, kostýmov?

Kto vám kostýmy navrhuje a šije?

Inšpirujeme sa buď zadanou témou akcie od objednávateľa, alebo uplatňujem nejaký z nápadov, ktoré som chcela dlhšie vyskúšať, ale nebola príležitosť. Ako napríklad na tohtoročných Jánskych ohňoch v Šenkviciach.

Návrh, šitie a výroba kostýmov a doplnkov prebieha celá u mňa a každý s kostýmov prejde mojimi rukami. Je to taká večerná relaxácia.

Avšak nesmiem zabudnúť spomenúť i Anku Krajčovičovú, ktorá vytvorila úplne sama krásne kostýmy na tohtoročné šenkvické hody. Samozrejme, pre nás sexi prispôsobené...:) Som neskutočne rada, že nám s tým pomohla a veľmi jej aj týmto spôsobom chceme poďakovať. Ďakujeme Anka!

Kde všade ste už vystupovali?

Vystupovali sme a vystupujeme u nás v SR, ale i zahraničí, napr. v Česku, Rakúsku.

Na Slovensku to už bolo pomaly všade, narýchlo si spomínam na akcie v Čadci, Michalovciach, Žiline, Poprade, Bratislave, Malackách, Košiciach, Banskej Bystrici.

Aké novinky plánujete do budúcnosti?

Chcela by som v Šenkviciach predstaviť naše úplne nové pripravované UV a light vystúpenie.

Mám zámer pripraviť celovečerný program v našej sále s našimi umelcami, kde by sme predstavili zo všetkého niečo. Toto je zatiaľ plán, s ktorým sa už nejaký čas pohrávam. Moje ambície však siahajú aj smerom do sveta. Rada by som sa s našimi vystúpeniami dostala do Dubaja. Už máme určité kontakty vďaka predchádzajúcim vystúpeniam, tak si silne držíme pästičky. Zatiaľ si plníme menšie sny a mali by sme navštíviť Malorku a okolie.

Uvažujeme aj o niektorých ďalších novinkách, ktorými by sme chceli obohatiť náš repertoár, polovica s tých vecí je už vo fáze výroby, ale nebudem prezrádzať, o čo konkrétne ide, aby som našich divákov neskôr nepripravila o zážitok.

Okrem skupiny Fire Angels sa venujete aj umeniu s názvom body art. Mohli by ste nám priblížiť, o čo vlastne ide? Odkedy sa mu venujete?

Body art alebo body painting je umelecká maľba na polonahé mužské alebo ženské telo.

Na súťažiach je to pomaľovaná modelka oblečená len v tango nohavičkách. V kluboch môže mať i sukienku. Body art sa využíva najmä na akciách typu diskotéky, kluby, festivaly, prezentácie firmy a spomínané súťaže. Ja som sa k nemu dostala presne 14. februára 2014, a to na súťaži Vintage nevesta v Bratislave. Bolo to moje úplne prvé dielo v tejto tvorbe a v ten deň sme si odniesli prvú cenu fotografa. Celkovo som sa zúčastnila na 6-tich súťažiach, ceny sme si priniesli zo štyroch, a to z už spomínanej Incheby zo súťaže Vintage nevesta, o rok na to opäť z Incheby zo súťaže Benátsky ples 2015 – 2. miesto, z Košíc zo súťaže Múza jari 2015 – 1. miesto a najnovšie sme si 11. apríla 2015 zabehli do Prahy na Majstrovstvá Českej Republiky s tematickým zameraním steampunk a priniesli si odtiaľ úžasné 2. miesto.

Aké farby sa používajú pri maľovaní na telo? Čo sa farieb týka, používam jedine špeciálne farby určené pre maľbu na pokožku. Nie sú práve najlacnejšie, ale nikdy by som neohrozila zdravie modelov nekvalitnými farbami. Najviac ma prekvapujú ľudia, čo si hovoria „umelci“ a maľujú „maľovátkami“ na oči alebo dokonca grafitovými sprejmi na steny priamo na kožu, pričom sa chránia respirátorom, ale model tam len tak stojí bez akejkoľvek ochrany. Úprimne si neviem predstaviť, ako si takúto farbu potom model z tela odstraňuje.

Predpokladám, že jedine riedidlom.

Ako dlho trvá vytvorenie takéhoto umeleckého diela na tele?

Ak hovoríme o celotelovej maľbe na súťažiach, tak zväčša trvá 4 až 6 hodín, podľa organizátora.

Samozrejme, ak si nás niekto objedná s celotelovou maľbou napr. na prezentáciu firmy, tak to záleží od náročnosti maľby, ale i tak menej ako 3 až 4 hodiny to trvať nebude. Samozrejme, môžeme to namaľovať i rýchlejšie, ale dielom vždy prezentujeme i seba a nik sa nechce prezentovať narýchlo zhotovenými nedokonalými dielami. Ak sa bavíme o maľbe na polovici tela, tak sa čas pohybuje od 1,5 do 2 hodín podľa zložitosti motívu. Do diela sa vždy ráta i účes a vizáž.

som vždy nervózna, to je pravda, ruky sa trasú, s tým veľa nenarobím. Ale keď sa to už začne, tak to ide. Každý súťažiaci má svoju kóju, kde sa rozloží a tvorí. Na pár hodín sa toto miesto stane vaším súkromným pracoviskom. Počas maľovania sa u vás niekoľkokrát zastavia porotcovia zo svojimi hodnotiacimi doskami a pýtajú sa na rôzne veci.

Názov diela, prečo som si vybrala práve toto prevedenie a kontrolujú kvalitu maľby. Používanie šablón je prísne zakázané a pri ich použití sa okamžite vylučuje. Modelka sa nesmie ani sama namaľovať.

Na konci maľby sa modely zoradia a porota si ich znova podrobne preskúma, potom sa presúvame na pódium, kde model musí prezentovať dané dielo. Po tomto všetkom sa porota odoberie do zákulisia, kde spočítajú body. Hodnotí sa nápad, jeho kreativita, prevedenie a kvalita maľby, použité doplnky, to znamená vaša angažovanosť v diele a celkový dojem – prezentácia na pódiu.

Je ľahké nájsť vhodné modelky na tento typ súťaží?

Niekedy je to ľahké, niekedy nie. Záleží na termíne a hlavne na pohybových schopnostiach modelky a prezentácii. Niekedy na dielo potrebujem presný typ modelky, inokedy dielo prispôsobujem modelke. Je ťažké nájsť modelku, ktorá dokáže dielo odprezentovať. Modelky hľadám celoročne a ak nájdem skutočne dobré, vediem ich v databáze a nadviažeme spolu dlhoročnú spoluprácu.

Kam sa najbližšie chystáte na súťaž?

Tento rok nás ešte čaká raz Praha, kam idem na súťaž ako v body arte, tak i vo face paintingu – maľovaní na tvár. Budúci rok by som sa rada znova zúčastnila na majstrovstvách v Prahe. Okrem toho mám v pláne zúčastniť sa na súťažiach v Nemecku, Rakúsku a Anglicku. Mojou ambíciou je neustále sa zlepšovať a zúčastňovať sa na rôznych workshopoch a súťažiach po svete.

Na záver ešte spomeňme čerstvú novinku zo života ohnivých dievčat – koncom júna natočili spolu so svojim hadom Natali nový videoklip „Šampuss“ pre Majka Spirita a Anitu Soul.

Blahoželáme! Ďakujem za rozhovor.

Foto: archív Michaely Raškovej

Na súťažiach sa okrem samotného maľovania využívajú rôzne rekvizity a doplnky, kde ich získavate?

Doplnky si vyrábam sama. Všetky sú ručne robené, na súťažiach sa totiž na ne kladie dôraz rovnako ako na maľbu. Snažím sa vždy posunúť dielo ďalej a ďalej a zdokonaľovať sa ako vo výrobe, tak i v maľbe. Napríklad na Majstrovstvá Českej republiky som vyrábala doplnky asi mesiac.

Ako to vlastne na súťažiach prebieha?

Vládne tam kamarátska atmosféra. Napriek tomu

21

22

www.senkvice.org

Sú ich tisícky. Odišli hľadať šťastie a uplatnenie do zahraničia. Niektorí sú úspešní viac,

iní menej. Nie všetkým sa však podarí nájsť odbornú prácu v oblasti, ktorú aj vyštudovali.

Kde všade vo svete nájdeme Šenkvičanov a ako sa im darí? Pokusíme sa nájsť aspoň zopár z nich a predstaviť Vám ich cestu za životným dobrodružstvom. iných a sú tolerantnejší. Je zaujímavé, že veľa ľudí tu žije v podnájmoch a neriešia kúpu bytu za každú cenu ako väčšina na Slovensku.

DNES: Šenkvičanka z rakúskej Viedne, absolventka Pedagogickej a kultúrnej akadémie v Modre, odbor učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo

KATARÍNA JUSIĆ (rod. LUPOVÁ) Žiješ aj s rodinou v neďalekej Viedni, ktorú myslím, netreba nikomu predstavovať. Nedávno bola v našich médiách zverejnená informácia, že podľa rebríčka americkej konzultačnej spoločnosti Mercer patrí Viedni jednoznačné prvenstvo – je to najlepšie miesto pre život na svete. Takže si si asi vybrala správne. Čo je podľa Teba na Viedni také výnimočné? Čo rakúske hlavné mesto má a my nie?

Zásluhu na tom má viacero faktorov. Začnem verejnou dopravou, ktorá je rýchla a presná. Veľa ľudí využíva metro, aj bohatí. V oveľa väčšej miere ako u nás sa používa na každodennú dopravu, i v centre mesta, bicykel. Cyklistika tu má neporovnateľne lepšiu infraštruktúru. Ďalej treba spomenúť kvalitu životného prostredia, starostlivo udržiavanú verejnú zeleň, vrátane pravidelného kosenia trávnikov a s tým súvisiaca čistota verejných priestranstiev.

Na vysokej úrovni je aj zdravotníctvo, pacient má možnosť sám si zvoliť svojho lekára alebo nemocnicu. Veľký vplyv na tunajšiu kvalitu života má aj napr. veľmi široká ponuka kultúrnych podujatí, ochota a milý prístup zamestnancov na úradoch a v obchodoch. Okrem týchto oficiálnych parametrov mne osobne vyhovuje anonymita, že sa ľudia (najmä susedia) rešpektujú, nestarajú sa do

22

Bola Viedeň tvoja prvá zahraničná zastávka?

Nelákali Ťa vzdialenejšie krajiny?

Môj život mimo domova začal v nemeckom Marburgu, kde som pracovala 2 roky ako au-pair. Bola to pre mňa veľká škola, pretože som mala veľmi prísnu domácu. No na druhej strane, teraz s odstupom času uznávam, že aj vďaka nej som sa veľmi rýchlo zdokonalila v nemčine a naučila ma robiť si svoju robotu na sto percent. Keďže som rodinne založená a nemčina mi bola bližšia ako angličtina, neťahalo ma ísť ďalej do sveta. Dobre mi padne byť blízko pri mojom rodisku, čo rada využívam na pravidelné návštevy rodných Šenkvíc.

vala s rôznymi ľuďmi. Zapadnúť medzi nich nebolo spočiatku vôbec jednoduché, tobôž si nájsť priateľov. Mala som však šťastie, že som jednu predsa len našla. Už spolu nepracujeme, no dodnes sme dobrými priateľkami. Viedeň je naozaj kozmopolitné mesto. Žije tu vedľa seba veľa národnostných skupín. Aj vďaka tomu vôbec nemám pocit, že by ma inak vnímali. Podľa mňa sú cudzinci v Rakúsku oveľa pracovitejší ako niektorí domáci, vážia si prácu. Keď si človek robí svoju robotu zodpovedne, vedia to oceniť.

Existuje niečo, na čo si doteraz nevieš zvyknúť, čo je ti cudzie?

Myslím, že som sa integrovala pomerne rýchlo.

Možno vďaka tomu, že som relatívne prispôsobivá.

No musím sa priznať, že som si napríklad doteraz nezvykla spať kvôli mestskému hluku pri otvorenom okne.

Pamätáš si na svoj prvý deň v Rakúsku?

Utkvel Ti v pamäti nejaký silný moment, na ktorý si sem tam spomenieš?

Určite nezabudnem na prvý pohovor s mojou potenciálnou zamestnávateľkou. Pripomínam, že to bolo pred 15 rokmi. Pozvala ma do svojej pracovnej rezidencie – právnickej kancelárie. Vstupná chodba bola pokrytá bielym kobercom s vysokým vlasom, aký som v živote nevidela. Keď ma volala ďalej obutú v topánkach, vôbec som nemala odvahu naň šliapnuť a tak som sa pritisla k stene, kde bol asi 10-centimetrový voľný, kobercom nepokrytý pás dlažby a nesmelo som prešla do miestnosti na konci. Samozrejme, že som tým svoju hostiteľku dobre pobavila. Čo Ťa viedlo odísť zo Slovenska a pracovať v zahraničí?

Určite to bola v prvom rade túžba osamostatniť sa, čo som si s platom vychovávateľky v školskom klube na Slovensku nevedela dosť dobre predstaviť.

Samozrejme som tiež túžila získať nové skúsenosti, spoznať novú krajinu, jazyk, kultúru a lákal ma aj svet veľkomesta.

V Rakúsku pracuješ už viac ako desaťročie, dôverne teda poznáš pracovné prostredie.

Máš šťastie na kolegov, s ktorými pracuješ?

Akí sú Rakúšania ako zamestnanci?

A ako prijali teba ako cudzinku? Žijem tu už 14 rokov. Za tú dobu som praco-

Pracuješ ako učiteľka v materskej škôlke.

Bolo jednoduché získať prácu v “oficiálnom” školskom zariadení, keďže si cudzinka?

Na Slovensku nadobudnuté vzdelanie mi uznali, nemusela som absolvovať žiadne skúšky, stačilo mi len predložiť úradne preložené a overené doklady o vzdelaní. Získať pracovné povolenie však nebolo vôbec jednoduché. V tom čase, keď som sa oň uchádzala, ešte nebol otvorený trh práce. Žiadosť mi schválili až na tretí pokus. V tomto procese mi veľmi pomohli rodičia z Kindergruppe, kde som

23

www.senkvice.org

chcela pracovať, ktorí za mňa intervenovali na príslušnom úrade a dali mi dobré odporúčanie.

Vieš zjednodušene porovnať rakúske školstvo a naše slovenské? Konkrétne, v čom sa líši rakúska škôlka od našej? Nemám teraz samozrejme na mysli ani tak materiálne vybavenie, to je zrejme neporovnateľné. Skôr ma zaujíma systém vzdelávania ako taký.

Aké sú tvoje skúsenosti?

Povinná školská dochádzka v Rakúsku začína v 6. rokoch a je deväťročná. Základné vzdelanie deti získavajú v ľudovej škole (Volksschule) a trvá 4 roky. Potom sa rozhodujú medzi gymnáziom alebo strednou školou s odborným zameraním.

Rakúske školy ponúkajú bohaté mimoškolské aktivity – športové, umelecké a pod. Čo sa týka materských škôl, výber je bohatý – od súkromných, cez podnikové, cirkevné a samozrejme štátne. Na jednu skupinu s 20 deťmi pripadajú 2 – 3 učiteľky, v jasliach je počet detí nižší – v priemere 12. Škôlky majú rôzne zameranie, napr. na šport, umenie, hudbu, jazyky a pod. Bežné sú integrované skupiny, kde sú zdravé deti s deťmi s mentálnym alebo telesným postihnutím.

Obľúbené sú škôlky s osobitným zameraním napr. montessori. Ja osobne som pracovala aj v škôlke rodinného typu (Kindergruppe), kde bolo v skupine 12 detí a 2 pedagogičky. Je pre ne typické, že intenzívne spolupracujú s rodičmi.

Tí sa priamo podieľajú na každodennej starostlivosti o deti vo forme služieb – pomáhajú napr. pri príprave stravy, upratovaní, asistovali pedagógom pri starostlivosti o deti. Jeden rodič bol vždy zvolený za vedúceho, ďalší za zástupcu, iný účtovníka a pod. Čo sa týka stravovania, rodičia si zakladali na biopotravinách. Deti tu majú veľkú voľnosť, samé si napr. robia desiatu, vyberajú si, čo budú jesť, aj 2 – 3-ročné nemusia spať, keď nechcú a pod.

Jedenkrát do mesiaca bolo rodičovské združenie, na ktorom bola otvorená komunikácia a rozoberali sa záležitosti okolo starostlivosti o deti. Niekedy to bolo s rodičmi náročnejšie ako s deťmi.

Dva roky som pôsobila aj v privátnej multikultúrnej bilinguálnej montessori škôlke, kde som viedla zmiešanú skupinu 16 detí vo veku 2 – 6 rokov a pomáhali mi 2 asistentky (jedna nemecky hovoriaca a druhá anglicky). V tomto type škôlky sa kládol dôraz na individualitu dieťaťa, deti sa učili samostatnosti, dostávali priestor, aby sa venovali tomu, čo ich baví. Chcela by som vyzdvihnúť úroveň predškolskej výchovy v Rakúsku. V rámci nej sa deti už učia písmená, číslice, počítať, robia rôzne experimenty, chodia na exkurzie, výlety. Môj syn je predškolák a dokonca dostáva aj domáce úlohy.

Niekedy mám pocit akoby už bol prvák.

Deti robia rôzne projekty so zameraním na životné prostredie, vesmír, vodu, zvieratká. Venujú sa aj

rôznym tvorivým činnostiam miesto pozerania televízie, ktorá tu v škôlkach nemá svoje miesto.

Rozdiely v predškolskej výchove v oboch krajinách teda existujú, no nedá sa jednoznačne povedať, že rakúsky systém je lepší ako slovenský. Každý má svoje plusy a mínusy. Ako pedagogička v Rakúsku si na rozdiel od pomerov na Slovensku nemusím robiť písomne denné, resp. týždenné plány, stačí vypracovať mesačné zhodnotenie svojej práce.

A čo deti? Je snáď rozdiel aj v našich a rakúskych škôlkaroch?

Podľa môjho názoru majú rakúske deti vo výchove väčšiu voľnosť, väčší priestor rozvíjať svoje schopnosti. Zato si však viac dovoľujú, až niekedy zabúdajú, kde sú hranice. Myslím, že slovenské deti sú skromnejšie a disciplinovanejšie.

Dnes sú u nás materské škôlky veľkou témou – nedostatočné kapacity, nedostatok financií, stresovaní rodičia aj učitelia.

S týmto zrejme naši susedia problém nemajú.

Ale nič nie je ideálne...

Pokiaľ ide o kapacity, ani v Rakúsku nie je automatické, že dieťa sa bez problému dostane do každej škôlky. Ak má rodič záujem umiestniť ho do tzv. „dobrej“, miesto v nej mu treba rezervovať hneď po narodení.

Máš vo Viedni nejaké obľúbené miesto, kam rada chodíš napríklad s deťmi?

Je Viedeň priateľská k deťom?

Spočiatku to bolo Staré mesto, historické centrum, ktoré má svoje čaro. Rada som si zašla na kávu do tradičnej kaviarne (Havelka, Kleines Cafe), obľubujem prechádzky po veľkých záhradách a parkoch, ktorých je vo Viedni naozaj dosť (napr.

Belvedere, Schweizergarten, Stadtpark, Donauinsel) a s priateľmi si občas robíme piknik priamo uprostred starého mesta (v Burggarten). Rada občas zájdem aj na viedenské trhovisko (Naschmarkt), ktoré ponúka kulinárske špeciality od výmyslu sveta. No a s deťmi sa dobre cítime v zábavnom parku Prater, ktorého súčasťou sú aj detské ihriská a veľké lúky, kde sa dá športovať. K našim obľúbeným miestam patrí okolie Dunaja (Wasserspielplatz) a Oberlaaparku. Vo Viedni je veľký výber detských ihrísk, v zime navštevujeme Haus des Meeres (Dom morí), Prírodovedecké a Technické múzeum.

Vo Viedni prežívaš aj materskú dovolenku.

Aká je? A aké je to byť rakúskou mamičkou malého dieťaťa?

Pri prvom dieťati to bola naozaj dovolenka. Starší Daniel bol dobručké bábätko. Každý deň som bola „v teréne“. Stretávala som sa s inými mamičkami, navštevovali sme rôzne kurzy (plavecký, hudobno – pohybový). Druhá materská však už bola hektická. Každá mamička, ktorá má 2 a viac detí, vie o čom hovorím, keďže okrem detí treba stíhať aj domácnosť. Hoci je to náročné, stojí to zato a postupne som si našla čas aj na hudobný krúžok, či návštevy ZOO. Mladšia Emma bude mať v auguste 2 roky a ja od septembra začínam pracovať na polovičný úväzok. V Rakúsku je to celkom bežné, na Slovensku zatiaľ ešte nie. Inak, rakúske mamičky sú väčšinou na materskej len rok, potom sa vracajú do práce a o dieťa sa stará buď opatrovateľka alebo ide do jaslí, prípadne si vezme materskú otecko, čo je tu veľmi časté.

Ak by si mala možnosť preniesť čokoľvek zo Šenkvíc do Rakúska, čo by to bolo? Čo Rakúšanom chýba?

A naopak, čo by si priniesla do Šenkvíc – napríklad aj z Tebe blízkeho prostredia materskej škôlky?

V Rakúsku mi najviac chýba moja rodina, slovenská kuchyňa a moje obľúbené horalky :) A šenkvickým deťom možno závidieť voľnosť, s akou sa môžu hrať po dedine. Môjmu synovi to vo Viedni chýba. Tam sa nemôže voľne hrať na ulici bez toho, aby som mu nestála za chrbtom.

Vo veľkom meste sa to inak ani nedá. A podľa mňa Rakúšanom chýba naša pohostinnosť a rodinná súdržnosť.

Ja osobne mám pekné spomienky na svoje detstvo, vrátane čias strávených v šenkvickej škôlke. Rada som tam chodila a nemenila by som.

Aj dnes počujem od mojej sestry, ktorá býva v Šenkviciach, čo sa tam deje. Tradícia besiedok s programom (napr. na Deň matiek, či rozlúčková slávnosť s predškolákmi) je mi veľmi sympatická.

Tu vo Viedni to nie je zvykom. Miesto svedomite vopred nacvičeného programu sa tu pri podobných príležitostiach spolu s rodičmi zaspievajú piesne a nesie sa to vo viac uvoľnenom štýle. Iný kraj, iný mrav. To je podľa mňa v poriadku a netreba ani jedno ani druhé nasilu meniť. V oboch je kus tradície a národnej osobitosti.

Sú Rakúšania lokálpatrioti?

Aký je ich vzťah k svojmu mestu?

Jednoznačne sú hrdí na svoju kultúru, históriu a tradície. Obdivuhodné je, ako preferujú svoje domáce výrobky.

Z toho by si mohli Slováci brať príklad.

Za rozhovor ďakuje Zuzana Somorovská FOTO: archív K. Jusić – Lupovej

23

24

www.senkvice.org

www.senkvickevino.sk

Pripravila: Eva Lupová, FOTO: Milan Lupa

Aká bola vinárska jar?

Za vínom do Šenkvíc Už štvrtý rok po sebe viedli v prvú júnovú so-

24

o

majú nový veľkokapacitný prístrešok, ktorý chráni pred nepriaznivým počasím a zvyšuje pre rozsah podujatia sme uprednostnili najmä viná- hostí komfort konzumácie, rov – nováčikov) a stručnej rekapitulácie hlavných o záleží im na tom, aby mali v ponuke Veltlín, pretože je to jednak naša typická odroda a ako postrehov z neho. tvrdia: „Šenkvičania sú na ňom vychovaní“, ČO VYŠLO o ich výborný srnčí guláš nemal chybu. o vydarený marketing celého podujatia stanovisko č. 5 Jaromír Augustinič (najmä plagáty, letáky, pozvánky, bilbord, informácie na webe), o autenticitu vinárskeho, resp. vidieckeho pros-

botu „všetky cesty“ milovníkov vína do Šenkvíc.

Naša obec sa ako hostiteľka podujatia Za vínom do Šenkvíc aj tohto roku stala v sobotu, 6. júna Mekkou vinárskeho sveta. Hostia, ľahko identifio premyslená logistika, vrátane dobre označekovateľní prostredníctvom zelených taštičiek s pohárom a katalógom hompáľajúcich sa na ich ných záchytných parkovísk a funkčná navigácia krkoch, brázdili obec od poludnia do neskorých cez stojany a šípky k jednotlivým prevádzkam, večerných hodín s jednoznačným cieľom – odha- o kyvadlová doprava, ktorá pomáhala premiestliť a vychutnať tajomstvá miestnych viníc, pivníc a ňovať hostí najmä k vzdialenejším prevádzkam. dvorov a získať jedinečný gastronomický zážitok.

REZERVY Program tohto ro+čníka mal však v porovnaní o chýbali stojany na bicykle pred alebo pri pres predchádzajúcimi novú dimenziu.

Hlavným „hrdinom“ bolo síce víno – predovšet- vádzkach (stačili by aj mobilné), kým ono sa degustovalo a bolo top témou rozho- o extrémne teplo negatívne ovplyvnilo teplotu vorov v 20 pivniciach a prístreškoch 34 vinárov ponúkaného vína, ktorá mala u vinárov v stánzo Šenkvíc, okolitých miest a obcí i partnerských koch ďaleko od optima. Nie všetci mali vymyslemoravských Velkých Bílovíc, no organizátori po- ný vyhovujúci spôsob chladenia. núkli návštevníkovi aj „pridanú hodnotu“. Mala podobu Vinohradníckeho náučného chodní- NÁMETY NA ZLEPŠENIE DO BUDÚCICH ROČNÍKOV ka (VNCH), ktorý bol v tento deň po posvätení o zvážiť, či nezačať podujatie skôr, už o 10.hod., dekanom Michalom Pokopcom sprístupnený resp. neposunúť „záverečnú“ o hodinu verejnosti. Slávnostný akt prestrihnutia pásky (na 22. hod.), aby si hostia stihli všetko v pokoji uskutočnili župan Bratislavského samosprávneho pozrieť a pochodiť, kraja Pavol Freššo, starosta Šenkvíc Peter Fitz o hľadať spôsob, ako časovo zladiť „otváracie a predseda Spolku vinohradníkov a vinárov hodiny“ pivníc a vinárskych prevádzok s harv Šenkviciach Marián Bočko. (FOTO č.1 + č.2) Chodník, ktorý začal v roku 2011 budovať Spo- monogramom Ockovho kotlíka, aby sa mohli lok vinohradníkov a vinárov v Šenkviciach, ponú- ešte pred popíjaním milovníci vína nasýtiť guláka na ploche 10 árov zbierku 30 najznámejších šom (tohto roku bol guláš hotový veľmi neskoro), odrôd viniča – jednak tých, ktoré sú zaradené do o lístky na podujatie by sa moholi predávať aj Listiny registrovaných odrôd, tiež novovyšľachte- vo vinárstve Bovinel (ul. Zapotok) – je prvé to pri ných slovenských ako aj starých, ktoré boli v našej stanici, ľudia si chceli hneď po vystúpení z vlaku obci pestované ešte v stredoveku. Okrem toho je kúpiť lístky, no nebolo kde a tak museli ísť najprv v jeho druhej časti prezentovaný vývoj systémov na námestie do KIS a potom sa vrátiť tam, kde už vedenia viniča prostredníctvom 15 ukážok zá- raz boli. kladných spôsobov rezu a vedenia viniča – od vedenia na hlavu (bezdrôtového spôsobu) až po FAKTY O PODUJATÍ vysoké vedenie v rôznych modifikáciách (vertiko o 60 – 70 % návštevníkov tvorili mladí ľudia a záves). Ako základ tu slúži v 15 radoch vysadevo veku 25 – 35 rokov, zvyšok starší, ných 240 ks sadeníc odrody Tramín červený, o mladí to berú ako jedinečný zážitok, preto sa získaných z 80 – ročnej juhotirolskej vinice. im aj cena vstupenky zdá adekvátna, tobôž, keď Vlastníkom pozemku, na ktorom sa VNCH nachádza, je obec Šenkvice a jeho prevádzku zabez- je jej súčasťou i poukážka na nákup vína, pečuje miestny Spolok vinohradníkov a vinárov. o významným faktorom podujatia je počasie, Bol vybudovaný z vlastných prostriedkov spolku, veľká časť návštevníkov sa rozhodla zúčastniť sa vďaka dobrovoľnej práci jeho členov a tiež grantu ho až na poslednú chvíľu, z Bratislavského samosprávneho kraja. o štruktúra návštevníkov bola pestrá – vyše trePodrobnejšie informácie o projekte možno nájsť tina z Bratislavy (často celé pracovné kolektívy), na www.senkvickevino.sk tretina zo Šenkvíc a blízkeho okolia (Modry, Pezinka, Limbachu, Častej, Dolian a pod.) a zvyšok zo širšieho okolia, resp. zahraničia (zaregistrovali sme hostí zo Zlatých Moraviec, Svidníka, Skalice, Videli sme – počuli sme – zažili sme Hrnčiaroviec, Kanady, Maďarska, Čiech...).

Hovorí sa, že je lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť, tak si pripomeňme uplynulý ročník Za vínom do ČO KONKRÉTNE U KOHO ZAUJALO? Šenkvíc prostredníctvom fotografií (vzhľadom na (keďže hodnotenie kvality vína je téma jednak

O podujatí po podujatí

pre odborníkov a je to do značnej miery aj subjektívna záležitosť, uvádzame hlavne „nevinárske“ postrehy): stanovisko č. 1 (FOTO č. 5) Miroslav Miko, Matúš Klamo, Boris Kovačevič

tredie dotvorila krojovaná figurína, ukážky starej vinárskej techniky a pohľad do udržiavaného dvora a záhrady domáceho, stanovisko č.6 Ivan Šarmír

o zabodovali najmä jeho samorodáky a nápaditá záhrada, stanovisko č. 9 – Pavol Fekete a syn

o jediní ponúkali šumivé, o pobavil ich originálny zásobník na vodu

(podomácky vyrobený z plastikovej bandasky) a efektný kvetinový pútač pred prevádzkou stanovisko č. 10 (FOTO č.4) Peter Fitz, Luboš Petrík, Ondrej Somorovský

o

jedinečná pivnica a jej prepojenie s vlastným vinohradom,

o možnosť konzumácie teplého jedla, o príjemnú atmosféru pomáhala vytvárať celá rodiny majiteľa – od detí až po partnerov, švagrovcov, dedka a babku, stanovisko č. 11 Ranč

o ponuka jedla a detské ihrisko, Karol Motyka (FOTO č. 3)

o prepojenie degustácie vína s vlastným vinohradom v susedstve, z ktorého je vyrobené,

stanovisko č. 13 Marián Bočko

o vysoký komfort degustácie vďaka klimatizova-

ným priestorom,

o pred vinárstvom bola možnosť konzumácie teplého jedla, o prevádzka je napojená priamo na Vinohradnícky náučný chodník,

stanovisko č. 14 – Karpatská perla

o po prvýkrát bola možnosť degustácie v priestoroch novej tančiarne,

o vydali špeciálny leták k podujatiu – s cenníkom

a charakteristikou ponúkaných vín, doplnkových nápojov a jedál,

o

každú hodinu od 15.00 – 20.00hod. ponúkali prehliadku pivníc a vertikálnu degustáciu, od 16.00 – 18.00 hod. bola autogramiáda Maťa Homolu,

o otvorená bola aj vyhliadková veža s 99 schodmi, z ktorej bolo možno vidieť aj firemné vinohrady (označené na smerovníkoch) a užiť si jedineč-

25

www.senkvice.org ný výhľad na Šenkvice, stanovisko č. 18 Viktor Bobek, Bovinel

o vybudovaním detského ihriska pamätali aj na

kuchárskeho kumštu. Vraj tajomstvo úspechu ich fazuľovice spočíva v jednej dôležitej ingrediencii – víne. V akom množstve a akej odrody, to šenkvickí vinári z pochopiteľných dôvodov neprezradili. Veď Budmerickej fazulovice sa mienia zúčastniť aj na budúci rok.

o majú novú letnú terasu, otvorenú pondelok až

Na svätého Urbana

o zaujal likérovými a dezertnými vínami, stanovisko č. 19 – repa winery deti,

sobotu,

o predaj výrobkov – od slovenských syrov až po limonády podľa domácej receptúry.

FOTO č. 6 - Emil Augustinič FOTO č. 7 - reprezentanti firmy Repa-Bakiča Toľko stručne k ročníku 2015. Tešme sa z toho, čo v ňom bolo vydarené, poučme sa z chýb a hľadajme možnosti ako urobiť ten nasledujúci ešte vydarenejší.

Dovidenia na 5. ročníku podujatia Za vínom do Šenkvíc v prvú júnovú sobotu v roku 2016.

Niet nad šenkvickú...

A

reál Budmerického zámku sa stal 9. mája 2015 druhý rok po sebe svedkom víťazstva kuchárskeho tímu pod hlavičkou Spolku vinohradníkov a vinárov zo Šenkvíc. Reprezentanti našej obce získali za svoju fajnovú fazuľovicu nielen cenu v kategórii „Hlas ľudu“ udelenú na základe najväčšieho počtu hlasov od laickej verejnosti, ale aj tretie miesto v hlavnej súťaži.

Tento veľký úspech im bude pripomínať diplom a veľký kotlík, ktorý dostali na znak ocenenia ich

S

viatok svätého Urbana, patróna vinárov a vinohradníkov, si pripomenuli členovia Spolku vinohradníkov a vinárov (SVV) v Šenkviciach aj tohto roku hneď na dvakrát.

Najprv „pracovne“ – v dňoch 22. a 23. mája v rámci Dní otvorených pivníc a potom o deň neskôr, 24. mája, aj duchovne.

Do prvého spomínaného podujatia sa aktívne zapojilo 24 členov spolku, ktorí na 9 miestach v obci ponúkali 136 vzoriek vín. Z nich mali prevahu biele (64), červených bolo 38, ružových 24 a špeciálnych (ovocných a fortifikovaných) 10.

Nevľúdne počasie síce v porovnaní s 8 predchádzajúcimi ročníkmi citeľne zredukovalo počet návštevníkov, ale tí, čo si vybrali zo 137 otvorených pivníc na Malokarpatskej vínnej ceste práve tie šenkvické, neoľutovali. Mali možnosť degustovať kvalitné vína, ktoré bodovali nielen na domácich, ale aj zahraničných súťažiach a priamo s výrobcami sa porozprávať aj o tajomstvách ich vinárskej alchýmie.

Druhé podujatie – tradičný akt požehnania viníc na svätého Urbana sa vzhľadom na sťažený prístup v dôsledku dažďa uskutočnil tohto roku nie pri soche tohto svätca priamo vo viniciach, ale

Za vínom do Šenkvíc

1.

5.

v sídle spolku v Obecnom dome. Okrem členov SVV sa ho zúčastnil aj duchovný otec šenkvickej farnosti vdp. Michal Pokopec, pod ktorého vedením sa prítomní pomodlili za dobrú úrodu a ochranu vinohradov pred nepriazňou počasia a chorobami. O dobrú náladu sa postarala dychová hudba Šenkvičanka.

Pri tejto príležitosti treba pripomenúť, že socha sv. Urbana, pri ktorej sa táto malá slávnosť uskutočnila, bola zreštaurovaná pred 10 rokmi vďaka podpore Jozefa Kocandu st.

Z rokovania vinárov Dňa 7. mája 2015 sa uskutočnilo Valné zhro-

maždenie Spolku vinohradníkov a vinárov v Šenkviciach. Na svojom rokovaní okrem iného schválili aj Plán práce 2015, ktorého súčasťou je popri už uskutočnených podujatiach (vinársky ples, výstava vín, DOP na sv. Urbana, požehnanie viníc na sv. Urbana, Za vínom do Šenkvíc) aj tematický zájazd, Deň burčiaku, Deň vo vinohrade (5.9.2015), DOP (20. – 21.11.2015), Požehnanie mladých vín na sv. Mikuláša, spolupráca s inými vinárskymi spolkami a prednášková činnosť.

3.

13. 06. 2015

2.

4.

6.

7.

25

26

Kozare – jedno z najstarších po-

menovaní častí našej obce. Názov priniesli naši predkovia – Chorváti zo svojej pôvodnej vlasti. Práve cez túto časť chotára sa z pôvodnej usadlosti – „Kandie“ dostali až ku kostolu, kde sa neskôr usídlili a vytvorili novú dedinu – Šenkvice. Kozare však zostali jedinou cestou do Malých Šenkvíc, až do druhej polovice 19. storočia.

Táto spojnica sa prestala používať po vybudovaní železnice a novej cesty na Cerové. Tak sa pomaly na cestu cez Kozare zabudlo, zostala neupravená, zničená od vozov a dobytka.

Ulica zažila aj príchod sovietskych vojsk, časť pechoty prišla od Blatného do Veľkých Šenkvíc práve po tejto ceste. Po vojne sa začala na ulici rozširovať domová radová zástavba z jednej i druhej strany cesty. Ku koncu 50 – tych rokov 20. storočia začali cestu upravovať. Čiastočne bola spevnená kameňmi, ale blato zostalo. Na križovatke ulíc Poluselky/Zahace (dnes Vinohradská), Hlavnej (dnes Chorvátska), Kozare a Graba (cesta na Ranč) stál pri ceste polorozpadnutý, chátrajúci dom, ktorý nemal kto odstrániť. Opustený dom špatil začiatok ulice a tiež sa stával nebezpečným pre čoraz viac detí z Kozár a okolia. Obec nemala na jeho odstránenie ani ľudí ani peniaze, tak sa nakoniec chlapi z ulice, na čele s Jaroslavom Brzobohatým ml.

www.senkvice.org

Prvý šenkvický park a Vojtechom Trubačom st., dohodli, že v rámci akcie „Z“ všetok „bodrel“ vypracú, vyvezú a upravia.

Keďže pozemok bol rovná plocha a na pozemku bola studňa, chlapci si ju v zime poliali vodou a vytvorili krásne klzisko, kde sa po škole korčuľovali, alebo len „smýkali“ a na večer hrali hokej. Prišla jar a toto príjemné miesto lákalo a ostat-

chový park. Lavičky doň daroval a umiestnil MNV. Chlapci od naproti natiahli na ulicu reproduktory a tak pri hudbe 50 – tych a 60 – tych rokov išla robota všetkým od ruky, s radosťou a elánom. Deti sa potom v parku stretali pri hrách („na lamorky“, „na blechu“, na „vybíjanú“, „na žida“, „na školku“, skákali na švihadle), mladí zas pri gitare,

ných obyvateľov „dolného konca“ tráviť tu voľné chvíle. Po súhlase rady MNV tak chlapi z ulice plochu upravili, ženy vysadili kvety, kríky, stromčeky, ktoré priniesli z vlastnej záhradky a začali si budovať oddy-

hudbe a športe. Miesto bolo ako stvorené aj pre mamičky a babičky s „kočárma“ a s „malýma dzeckáma“ a tiež pre starších na stretnutia „pri klebetách“. Tento prvý a zároveň posledný park bol založený

A ko s o m v y t r i e z v e l a

Pri cestovaní po Slovensku s man-

želom vždy obdivujeme kultúrne upravené obce, v ktorých sa obyvatelia starajú o svoje predzáhradky. Keďže nám záleží na tom, ako

26

pôsobí naša obec na okoloidúcich, postupne sme si, po prisťahovaní do Šenkvíc, skrášľovali aj my okolie nášho domu. Samozrejme, že k tomu patrila aj výzdoba okien.

Každý rok som si dávala na okná

kvety v plastových hrantíkoch.

Keďže som nikdy nemala vzťah k plastu a oveľa bližšie sú mi prírodné materiály, veľmi som sa potešila, keď konečne začali predávať hrantíky aj z týchto materiálov.

Tento rok som si kúpila prútené, posadila do nich letničky a dala do okien na ulicu. Mala som z nich veľkú radosť a nielen ja, ale páčili sa aj okoloidúcim. Jednému z nich až natoľko, že po štyroch dňoch zostali moje okná prázdne.

Keď som to zistila, zostalo mi veľmi smutno. Nie však za peniazmi, ktoré som do nich investovala, aby som mala radosť ja a ostatní, ktorí chodia po našej ulici.

Zostalo mi smutno, pretože nielen tento rok, ale aj tie nasledujúce, už nebudem mať okná, ktoré by ma potešili.

na prelome rokov 1959/1960 a intenzívne sa využíval asi až do roku 1963 – 1964. Potom už tí, ktorí ho zakladali a udržiavali boli mládenci, ktorí odišli na vojnu, do škôl, cestovali za prácou. Pán Brzobohatý ml. sa začal venovať osvete, Vlastivednému krúžku, fotografickému krúžku, športu v obci, zakladaniu pamätnej izby a iným aktivitám a tak na park už nezostával čas. A nasledovníci sa nenašli. Po rokoch sa vrátil vnuk a pravnuk rodiny Strašiftákovej, ktorej pozemok parku pôvodne patril. Ten si priestor upravil a zveľadil, ale ako verejný park sa už nikdy nevyužíval. A nám, starším „Čaníkovčanom“ ostali len pekné spomienky na časy, keď sa ľudia vedeli pre dobrú vec spojiť, bez nároku na verejné a finančné ohodnotenie.

Na záver uvediem aspoň zopár mien rodín a ich príslušníkov, ktorí sa zapájali do založenia parku: Jaroslav Brzobohatý ml., Trubačovci – otec Vojtech, synovia Vojtech a Vladimír, Jančurovci – Jozef, František, Peter, Rudolf Mišík st., Ján Melichar, Ján Šoka, Strašiftákoví – Blažej a Anna, Letnickí – Fratišek a Milan, Milan Zagajec, Ivan Fitz, Červenkoví – Vito, Ferdin, Jozef, Štefan Rovenský, Podhorskí Ján, Jozef a Milan s otcom, Strašiftákoví – Jaroslav a Ladislav a mnoho iných, ktorí sa možno len pristavili a povzbudili.

Mária Sklárová ZOSTALO MI SMUTNO AJ Z TOHO, ŽE NIEKTO DOKÁŽE MAŤ RADOSŤ Z UKRADNUTÝCH KOŠÍKOV S KVETMI! Teraz si možno niekto povie, že som nemala byť naivná, že také veci sa na Slovensku nedávajú na ulicu.

Ja som však presvedčená, aj napriek tomu, ako som dopadla, že tam patria. Na to však budeme musieť ešte dorásť.

Mišúnová Silvia

27

www.senkvice.org

Potulky históriou Šenkvíc Ako som uviedol naposledy, v tejto časti si bu-

deme spomínať šenkvickú tehelňu a jej vlastníkov – továrnickú rodinu Machotovcov.

Dnes zo šenkvickej tehelne zostalo len torzo – komín a vyťažený ,,kaňon“, ktorý slúži účelom motokrosového športu.

Už v roku 1960 mala výroba tehál v Šenkviciach vyše storočnú tradíciu. Tehelňu v článku k dejinám obce spomínal aj šenkvický rodák a kňaz Alojz Behunek: ,,V roku 1897 prevzal tehelňu akýsi Machota, rodák z Moravy.“ Bol to práve Jozef Machota, čo dal postaviť novú pec z ručne vyrobených tehál a neskôr, ako tvrdí Henrich Lančarič v obecnej kronike: postavil strojovňu na výrobu strojovej tehly. Pohon strojov obstarávala parná lokomotíva.

V tehelni sa vyrábala nie len výborná tehla, ale i škridlica. Hlina na škridlicu sa dovážala z miesta, ktoré sa u nás dodnes ,,baňa“ nazýva. Hlina na tehlu sa kope v hlinisku priamo pri závode.

V prvých rokoch strojovej výroby sa v tehelni pracovalo iba od jari do jesene. Cez zimu ostávali robotníci doma bez práce i bez zárobku. Počet robotníkov býval okolo 30. Pracovali aj ženy a počas prvej svetovej vojny väčšinou ženy.

Počas hospodárskej krízy v rokoch 1929 – 1934, keď tehla nemala odbyt, prevádzala sa v tehelni i výroba hlineného riadu – menovite pekáčov.

Nastal však rok 1940 a majiteľ Rudolf Machota sa postupne dostal do finančných problémov.

Šenkvickú tehelňu teda vzali do nájmu ,,Pezinské tehelne“, ktorých majiteľom bol Nemec Štefan Kriser. Machota ostal vo svojom bývalom podniku ako vedúci za plat. Dostával 60 korún za každých 1000 kusov tehly. Údržbu a náklady na opravy hradil majiteľ Pezinských tehelní Kriser. Lančarič ďalej poznamenal: Väčšia oprava je zaznamenaná v roku 1945, keď pri silnom vetre bolo potrebné postaviť šesť spadnuvších sušiarní. V roku 1946 bola rozšírená pec, takže sa zvýšila kapacita jednej pecnej komory o 1000 kusov.

V tomto roku dostala strecha pece novú krytinu. V roku 1947 sa prešlo na pohon elektrickými motormi.

Veľmi zaujímavú informáciu podáva o výmene komína tehelne: V tomto roku bol odstránený typický železný vysoký komín a stratil sa charakteristický denný ,,pukot“, ktorý bolo počuť v celej obci.

Každý nový politický režim prináša zmenu. Nie vždy sú však zmeny platné celoplošne. Oslobodzovanie Červenou armádou však na našu obec, menovite na tehelňu, vplyv malo: Zmena v majiteľovi tehelne nastala v roku 1945 po oslobodení obce Sovietskou armádou. Závod ,,Pezinské tehelne“, a s ním i výrobňa – tehelňa v našej obci, bol znárodnený. Od tohto času patrí tunajšia tehelňa pod riaditeľstvo ,,Západoslovenských tehelní“ so sídlom v Pezinku. Počas prechodu frontu – v rokoch 1945 – 1946 – tehelňa nepracovala, nakoľko pod strechami sušiarní bolo umiestené muničné skladište Sovietskej armády. S výrobou sa začalo znova na jar

Outdoorové fitness centrum na hokejovom ihrisku znovu aj pre širokú verejnosť!

V

novej sezóne si každý nadšený športovec príde na svoje.

Funkčná zóna je rozšírená o ďalšie pomôcky pre kondičný silový tréning. Pripravili sme pre Vás aj vežu pre ozajstných warriorov, kde si môžete skúsiť šplh na lane alebo unikátnu novinku – skákanie s ninja tyčou.

Ak ste začiatočník alebo potrebujete pri cvičení motiváciu druhých, ponúkame možnosť si zatrénovať aj pod vedením trénerov formou kruhového tréningu, ktorý je zvlášť pre mužov a ženy. Fungujeme v každom počasí podľa otváracích hodín až do konca októbra.

Pre viac informácii odporúčame sledovať aj našu stránku na Facebooku Warrior Outdoor Gym.

v roku 1946, keď už počas zimy 1945 – 46 sa robila príprava na začatie výroby haldovaním hliny, aby bol poskytnutý zárobok robotníkom – živiteľom rodín. Neskoršie bolo odstránené namáhavé ručné vyvážanie hliny do výšky jedného poschodia tým, že bola dodaná diesel – elektrická lokomotíva. Urobila sa úprava strojov i v samotnej strojovni.

Výroba v tehelni napredovala aj čo sa týka počtu kusov vyrobených tehál. V roku 1946 tehelňa vyprodukovala 1 600 000 pálenej a rovnako surovej (nepálenej) tehly, zatiaľ čo v roku 1960 už vyrobila 5 360 000 kusov surovej tehly a 5 160 000 kusov pálenej tehly. Všetkého dôkazom je tabuľka za jednotlivé roky, ktorú kronikár uviedol v prvom zväzku našej obecnej kroniky.

Zmeny vo vedení môžete posúdiť sami: v rokoch 1946 – 1950 tehelňu viedol robotník Karol Šmarda, následne v období rokov 1951 – 1954 to bol N. Guttman, po ktorom bol jeden rok vedúcim robotník Baltazár Melichár, ďalší rok to bol úradník Martin Pokojný, následne dva roky výrobu riadil opäť Karol Šmarda, na ktorého miesto v roku 1959 nastúpil N. Postupka.

Toho v roku 1960 nahradil Ján Kuchárik až do roku 1972, spolu s Rudolfom Holecom. Predkovia Rudolfa Holeca v tehelni pracovali od jej založenia (informácia sčasti vyňatá z monografie Šenkvíc z roku 1994, poznámka autora).

Machotovci zamestnávali značnú časť obyvateľstva Šenkvíc. Okrem nich zamestnanosť v obci ,,zabezpečovali“ závod Palma a neskôr aj Jednotné roľnícke družstvo (JRD) Šenkvice. Okrem komína, ktorý by bolo dobré vyhlásiť za národnú technickú pamiatku, v našej obci zostali ešte dva pozostatky ,,machotovskej éry Šenkvíc“ – dôstojne a starožitne vyzerajúca Machotova vilka v bezprostrednej blízkosti železničnej stanice (Machotova dcéra – pani Karhordová – v roku 1964 vilku predala).

Druhou pamiatkou na továrnickú rodinu je hrobka na šenkvickom Hornom cintoríne – Machota túto hrobku svojej rodiny vytvoril úpravou pôvodnej kaplnky sv. Vendelína v roku 1926.

Zameranie budúceho dielu ostáva prekvapením, ktoré sa dozviete v nasledujúcom čísle, opäť raz pri Potulkách históriou Šenkvíc.

Martin Lukáč FOTO: KATARÍNA NOSÁLOVÁ

Otváracie hodiny Pondelok Streda Piatok Sobota

17:00 – 21:00 17:00 – 21:00 17:00 – 21:00 17:00 – 21:00

Kruhové tréningy Pondelok Streda Piatok

19:00 – 20:15 19:00 – 20:15 19:00 – 20:15

A pamätajte!

Neexistuje nevhodné počasie, len nevhodné oblečenie pre kvalitný tréning.

Na tréning s Vami sa tešia šenkvickí Warriori!

27

28

www.senkvice.org

Chladivé potešenie nás sprevádza dejinami Takáto je história zmrzliny

Sladká pochúťka, studená a žiadaná najmä v

letných horúčavách. Dnes si už leto bez zmrzliny ani nevieme predstaviť. Niekto má rád klasickú „kopčekovú“, inému chutia viac nanuky a niekomu zase zmrzlinové torty. No pred pár storočiami by sme si namiesto zmrzliny museli vystačiť maximálne so snehom.

Ak si myslíte, že zmrzlina je len výstrelkom posledných rokov, nie je tomu celkom tak. Už za čias Abraháma sa konzumovala pochúťka podobná dnešnej zmrzline. Pochutnával si na kozom mlieku zmiešanom so snehom. Iné zdroje hovoria, že zmrzlina vznikla v Číne – bola to mliečno-ryžová zmes, ktorá sa ukladala do snehu, aby sa schladila. Podobný postup používali aj v Egypte, kde dávali schladzovať obľúbené ovocné šťavy.

Predchodcovia zmrzliny boli aj v starovekom Grécku a Ríme. U miestnych obyvateľov bola obľúbená mrazená pochúťka založená hlavne na snehu z vysokých hôr, pričom do snehu pridávali kúsky ovocia a prelievali ho medom.

V roku 1550 Blasius Villafranca zistil, že pridaním dusičnanu draselného sa dosiahne rýchlejšie bod mrazu, a tak vznikol prvý zmrzlinový krém.

Zmrzlina bola mimoriadne obľúbená aj na anglickom kráľovskom dvore. Osobný kuchár kráľa Karola I. prišiel s receptom na zmrzlinu, ktorá kráľovi tak zachutila, že ju chcel len pre seba. Platil vraj kuchárovi každý rok navyše 500 libier len za to, aby neprezradil recept a mohol si ju vychutnávať len on sám. V roku 1686 vznikla prvá zmrzlinová kaviareň v Paríži a zaujímavosťou je, že funguje dodnes. Jej názov je Café Procope a ak pôjdete okolo, určite sa zastavte.

S prvým prístrojom na výrobu zmrzliny prišla Nancy Johnsonová a svoj prvý zmrzlinovač si nechala patentovať v roku 1843. Keďže však nemala dostatok finančných prostriedkov na jeho uvedenie na trh, patent predala za 200 dolárov výrobcovi kuchynských spotrebičov.

Dopyt po zmrzline bol v tom čase zrazu obrovský a ponuka malá. Situáciu využil Jacob Fussell z USA. Mal fabriku na výrobu mlieka a keď zistil, že smotana sa mu v niektorých mesiacoch hromadí, začal z nej začal vyrábať zmrzlinu a pričinil sa o vznik prvej zmrzlinovej továrne. Angličan Thomas Wall zmrzlinu predával v prvých pojazdných vozíkoch po meste.

Postupom času začala vznikať aj zmrzlina v oblátke, známa ako ruská zmrzlina, či ďalšia studená pochúťka – zmrzlina na paličke, dnešný nanuk. Nanuk pritom vznikol náhodou. V roku 1905 sa osviežujúce bublinkové nápoje stali na trhu hitom. Jedenásťročný Frank Epperson náhodou nechal zmes z bublinkového nápoja celú noc na verande. Teploty cez noc klesli pod nulu a keď ráno vyšiel z domu, našiel zmrznutú zmes, v ktorej bola tyčka, ktorou ju miešal.

A tak mal nielen ovocnú šťavu, ale zároveň objavil ovocný nanuk s paličkou.

28

Čo ste o zmrzline nevedeli a rady pre kupujúcich O Na zlízanie jedného štedrého kopčeka zmrzliny treba okolo 50 liznutí.

O Kornútik bol vynájdený vraj v roku 1904 v St. Louis. Predavač zmrzliny nemal dostatok nádobiek, tak spojil svoje sily s majiteľom waflového stánku a vznikol kornútik.

O Na svete existujú rôzne príchute zmrzliny vrátane príchute prosciutto, fenikel, či mrkva.

O Náradie na porciovanie zmrzliny sa počas predaja nesmie uchovávať alebo omáčať v nádobe so stojatou vodou.

O Pri kúpe zmrzliny treba sledovať senzorické vlastnosti – tzn. či zmrzlina nebola roztopená a opätovne zmrazená (tým by sa narušil teplotný reťazec).

O Taktiež by zákazníci mali sledovať hygienickú úroveň pri podávaní zmrzliny – napríklad či pracovník používa jednorazové rukavice, prípadne servítky pri manipulácii s kornútikom.

O Výrobca a predajca je povinný poskytnúť zákazníkom zoznam alergénov, ktoré daná zmrzlina obsahuje (ako je napríklad laktóza, orechy).

O Pokiaľ sa používajú pri výrobe azofarbivá E110 – žltá syntetická, E104 – chinolínová žltá, E122 – azorubín, E129 – aura červená, E102 – tartrazín, E124 – košenilová červená, musí byť zabezpečené upozornenie „môže mať nepriaznivé účinky na pozornosť detí“. Toto upozornenie musí byť uvedené na štítku, či výveske pri predaji zmrzliny.

Hygienické požiadavky na výrobu a predaj zmrzliny upravuje Potravinový kódex, konkrétnejšie druhá časť 1. hlavy. Vedeli ste napr., že zmrzlina sa môže vyrábať studenou alebo teplou cestou? Na výrobu zmrzliny studenou cestou možno používať len priemyselne vyrábané zmrzlinové zmesi určené na tento účel a zmiešané s pitnou vodou, pričom ďalšie zložky pridávané do zmrzlinovej zmesi musia byť vopred tepelne opracované pri teplote 90 oC počas najmenej 10 minút. Po vychladnutí na teplotu 10 oC do 90 minút musia byť tieto zložky pridané do tekutej zmrzlinovej zmesi. Zmrazuje sa bezprostredne po zmiešaní, uchováva sa pri teplote -8 až -12 oC, najneskôr však do 60 minút. Takáto zmrzlina sa nesmie prevážať, hlboko zmrazovať a baliť do spotrebiteľských obalov.

Pri výrobe zmrzliny teplou cestou sa musia všetky suroviny a prísady s výnimkou ovocnej zložky a aromatických látok bezprostredne po zmiešaní, najviac však do 60 minút tepelne opracovať.

Zmrzlinu vyrobenú studenou i teplou cestou možno predávať najdlhšie 24 hodín po jej zmrazení. Prepravovať možno teda len zmrzlinu vyrobenú teplou cestou v zmrazenom stave pri teplote pod -8 oC.

Keďže zmrzlina je epidemiologicky rizikový, rýchlo sa kaziaci výrobok, je dobré ho ihneď po zakúpení spotrebovať, skonzumovať a opätovne nezmrazovať. Pracovníci odboru hygieny výživy RÚVZ Bratislava vykonávajú kontrolu „zmrzlinární“ na základe žiadosti prevádzkovateľa o uvedenie priestorov do prevádzky a následné vykonávajú kontroly (neohlásené), ktoré môžu byť spojené s odberom vzoriek (odber vzoriek je zameraný na mikrobiologické a chemické vyšetrenie). Pri kontrolách sa sleduje prevádzková a osobná hygiena, dodržiavanie HACCP pri výrobe zmrzliny, vysledovateľnosť potravín a surovín používaných pri výrobe zmrzliny. Úradnú kontrolu nad priemyselne vyrábanými zmrzlinami a nanukmi vykonáva príslušná Regionálna veterinárna a potravinová správa. RÚVZ Bratislava sleduje a vyšetruje zmrzlinu vo výrobniach i predajniach, postupuje podľa viacročného národného plánu a v prípade mimoriadnej udalosti vykonáva kontroly. Šenkvická zmrzlina a zmrzlinári Počas II. svetovej vojny a po nej sa ľudia začali sťahovať za prácou. V Šenkviciach bolo pokojne, ľudia si žili svoj život. Šenkvice (vtedy 2 dediny) nemali veľa obchodníkov – len šenkov, preto obyvatelia chodili nakupovať do vedľajších miest (Modra, Pezinok). A tam objavili okrem iného i cukrárne, kde v lete ponúkali „mrazivo“ (zmrzlinu) – tak ju vtedy ľudia volali. Do Šenkvíc chodil pán Engi – zmrzlinár z Modry. Po vojne sa v našej obci usadil pán „Nečat“ z Juhoslávie, ktorý vyrábal zmrzlinu v starej hasičskej zbrojnici a zároveň tam aj býval.

Stará „hasičárna“ stála na Chorvátskej ulici pri ceste, pred dnešným domom tety Agneši Nemčovičovej oproti Obecnému domu (dnes už je budova zbrojnice odstránená). Po jeho odchode prišiel iný zmrzlinár, ktorého volali „Gáfor“. Prenajal si priestory v zadnej časti domu rodiny Filingerových a zriadil si tam zmrzlináreň. (Bol to dom uprostred dediny, oproti starého MNV, dal postaviť továrnik Machota pre svoju neter. Keďže Filingerovci nemali deti, predné časti domu prenajali na zelovoc a mäsiarstvo).

Jeho dvor zdobila zeleň a veľa kvetov, štýlové železné stolíky so stoličkami z čias romantizmu, zmrzlinu podával v nerezových miskách na stopke a k tomu servíroval malé tepané lyžičky. V nedeľu po obede bývala na zmrzlinu „šóra“ až na ulicu. Ďalším juhoslovanským zmrzlinárom z Macedónska, ktorý sa koncom 50 – tych rokov 20. storočia usadil v Šenkviciach, bol pán Džabirovič (no málokto vedel jeho pravé meno). V polovici 60. rokov sa presťahoval do zadných priestorov kina. Vzadu mal izbu, kde býval a zároveň výrobňu, kde sa dalo sedieť, lízať zmrzlinu a pritom pozorovať jej samotnú výrobu. Mal výbornú zmrzlinu, starší by povedali, že bola ako „puter“ (druh jemného zákusku).

Zo začiatku sa predávala iba vanilková a citrónová zmrzlina. Mlieko a vajcia kupoval pán Džabirovič čerstvé od Nemčovičových. Kusy ľadu si nalámal

29

www.senkvice.org vždy v zime na cerovských barinách. Osolený a zabalený v slame ho potom skladoval v starej chladnej pivnici až do leta. Zmrzlina bola tak skvelá a kvalitná, že vydržala od kina až po dolný koniec po Kozare a vôbec sa neroztopila. V nedeľu doobeda, ale i počas pracovných dní a cez prázdniny, chodil zmrzlinár po dedine a rozvážal ju vo vozíku, pripomínajúceho bicykel. Nosil so sebou nádoby so zmrzlinou, kornútiky, malú škrabku a za 1 korunu ste dostali veľký kopček tejto letnej pochúťky. Zvončekom vždy oznamoval, kde sa nachádza. Mnohokrát bolo okolo neho toľko ľudí a detí ako „múch okolo hrnčeka s medom“. Vždy, keď mu trochu ostalo, vybral sa aj do susednej Šarfie (Blatného).

Keď deti poslúchali, dostali od rodičov 1 korunu na zmrzlinku. Aj na hody chodieval so zmrzlinovou káričkou a svoje stanovisko mal pri kolotočoch.

Jeho syn Tefli so zaťom Amitom predávali zmrzlinu zase vo dvore kina. Boli to „zlaté časy šenkvickej zmrzliny“. Do Šenkvíc chodili ľudia aj z okolitých dedín. Keď pán Džabirovič zostarol, vrátil sa domov k rodine a v Šenkviciach zostal len jeho syn a zať.

Istý čas tu potom ešte zmrzlina fungovala, no nakoniec aj oni odišli domov. „U zmrzlinára“ bola potom zriadená cukráreň Jednoty. V lete tu podávali chutnú točenú zmrzlinu, ktorú s úsmevom predávala Milka Lančaričová (Lojová). Keď si otvorila svoju „Reštauráciu Milka“, cukráreň zatvorila. Dlho sme u nás nemali obchod so zmrzlinou, až kým nebol v 90. rokoch minulého storočia opäť otvorený

v malom domčeku oproti kinu. Prevádzkoval ju pán Jozef Mlynek. Predával rôzne príchute – karamelovú, vanilkovú, orieškovú, ovocné. Zase tak bola v dedine možnosť si posedieť a v horúcom lete sa osviežiť. Medzitým si rodina Osmana a Mirky Hodžičových otvorili zmrzlináreň v rodinnom dome na Cerovom. Tu mali vlastnú výrobňu i predajňu. Neskôr si zriadili zmrzlinu u Paceltov, v dome Helenky rod. Paceltovej oproti kostolu. Po odchode do Pezinka predávala pani Helenka zmrzlinu i naďalej, až do minulého roku. Malú cukráreň so zmrzlinou mala aj pani Anna Černušková na prízemí „palmáckej“ bytovky na Družstevnej ulici. Dve letá sme si zmrzlinu mohli kúpiť aj v Cerovskej uličke (Spojná) na dolnom konci u Miroslava Baďuru.

Dovážal ju z Pezinka. Je veľká škoda, že jej už niet.

Tento rok sa opäť môžeme tešiť na studenú pochúťku z Modry.

Ak pôjdete po novom náučnom chodníku, zastavte sa aspoň na chvíľku v zmrzlinárni oproti bývalému kinu – schladí Vás modranské bezvaječné „mrazivo“.

Ak by ste žili pred tisícročiami, lízali by ste akurát tak sneh. A dnes stačí spraviť pár krokov a tú najsladšiu zmrzlinu môžete držať vo svojich rukách.

Katka Nosálová Mária Sklárová

Uvítanie do života 17.5.2015

Foto : KIS

Jahodový „cheesecake“ bez pečenia

SUROVINY 200 g maslových sušienok (napr. BEBE keksy) 100 g masla 250 g mascarpone 400 ml kyslej smotany alebo krémového jogurtu 250 g jemného (termizovaného) tvarohu kryštálový cukor vanilkový cukor 500 g jahôd Na ozdobu: jahody, zopár mätových alebo medovkových lístkov, prípadne šľahačka, nastrúhaná čokoláda tortová forma s priemerom 24 cm POSTUP Sušienky rozmixujeme na jemno, pridáme rozpustené maslo, rozmiešame a vzniknutú hmotu rovnomerne roztlačíme na dne aj bokoch tortovej formy (ako pomôcku môžeme použiť napr. pohár).

V miske zmiešame mascarpone s tvarohom a smotanou alebo jogurtom a pridáme kryštálový a vanilkový cukor podľa chuti. Nakoniec primiešame cca 2/3 nakrájaných jahôd a krém dôkladne rozmixujeme mixérom.

Na pripravený korpus rovnomerne rozložíme zvyšné jahody nakrájané na plátky a nanesieme pripravený krém. Uložíme na cca 24 hodín do chladničky.

Pred podávaním môžeme ozdobiť nakrájanými jahodami, lístkami medovky alebo mäty, prípadne vyšľahanou šľahačkou alebo nastrúhanou čokoládou.

DOBRÚ CHUŤ ŽELÁ

29

30

www.senkvice.org

Rady do záhrady

Ing. Jozef Toman a Ing. Katarína Tomanová Porubčinová ZREUZ s.r.o.

Leto v záhradách Prázdniny, dovolenky, horúce letné dni,

to všetko nás čaká s príchodom letných prázdnin.

Okrem príjemného relaxu si v lete poriadne poohýbame v záhradách chrbát, pretože práve teraz sa nám odvďačí množstvom plodov našej celoročnej práce. Kým na jednom jej konci si budeme plniť košíček, nezabúdajme sa postarať i o neskôr plodiace druhy včasným ošetrovaním a hlavne pravidelnou zálievkou.

Tí, ktorí zeleninu pestujú v skleníkoch a fóliovníkoch, žnú úrodu už od mája. My ostatní, ak sme nezanedbali na žiadnu z jarných prípravných prác, júl je mesiacom, kedy sa nám zelenina pestovaná pod „holým nebom“ začne postupne odmeňovať svojimi výnosmi. Najdôležitejšími úkonmi v našich záhradách budú preto polievanie, plenie, striekanie a hnojenie. Ak nemáme záhradky namulčované, veľmi potrebné bude aj kyprenie pôdy ako prevencia proti vzniku prísuškov.

Na horúce letné dni by sme sa mali pripraviť dostatočnou zásobou vody na polievanie. Pravidelné ranné, či podvečerné zalievanie bude totiž jednou z kľúčových úloh na dopestovanie domácej zeleniny. Ideálne sú kade, či zberné nádrže na dažďovú vodu.

výsev špenátu, siateho k jesennému zberu (odrody Previa F1, Emilia F1, Matador) a výsev niektorej z mnohých chutných odrôd mrkvy (Karotina, Kráska, Nectar F1, Jitka F1).

Záhradkári, ktorí pracujú na svojej úrode už od skorej jari vedia, že v júli vynaložia podstatnú časť opatery na zalievanie, odstraňovanie buriny a ochranu obľúbených druhov zeleniny.

To posledné platí dvojnásobne pre uhorky.

Spolu s pravidelnou prebierkou plodov si tak zabezpečíme bohatú úrodu na celé leto.

Pri baklažánoch nechávame na rastlinke dozrieť najviac 2 – 3 plody, zrežeme hlavný výhon a bočné výhony skrátime za druhým nasadeným plodom. Pravidelne hnojíme spolu s mrkvou a ružičkovým kelom. Papriku pre augustový zber v júli prihnojujeme a rebarboru vyhnojíme poslednýkrát, aby mala v budúcom roku hojnú úrodu. Pri mrkve a kuchynskej cibuli na uskladnenie prestávame hnojiť s dusíkom. Neskôr by už neprospel ich skladovateľnosti. Ošetrujeme hlúboviny, aby sme predišli výskytu húseníc a následne motýľom mlynárika kapustového a ni-

30

Dobré vedieť!

Saturejka je ideálnou koreninou do strukovín, pretože zmierňuje ich nadúvajúci účinok. Mätová silica má dezinfekčné vlastnosti a prináša úľavu pri migréne. Listy medovky majú silný protivírusový a antibakteriálny účinok, preto je dobré ich priložiť na ranu po uštipnutí alebo opary.

VÝSEVY

Ak ste doposiaľ nestihli pre zaneprázdnenosť vo vašej záhradke nič vysiať, nemusíte sa obávať, že je neskoro. Júl je vhodným obdobím pre výsev všetkých plodín k jesennému zberu, ktorých nie je málo.

V prvej polovici mesiaca uskutočňujeme letné výsevy bielej reďkovky (odrody Japana F1 a Jarola F1). Pre jesenný zber si na hriadky vysievame hlávkový (odrody Globus, Maršálus, Major) a ľadový šalát (Ledano, Medimo). U nás málo pestovaný fenikel (odroda di Firenze) na jesenný zber vysievame priamo do záhonov v spone 30 x 40 cm. Vzíde do 70 dní. Táto zriedkavá, sladká zelenina je bohatá na vitamín C, vitamíny B, vápnik, či železo. V tomto období môžeme ešte vysievať neskoré odrody hlávkovej kapusty (Sláva F1, Ritmo F1) alebo hlávkového kelu (Vertus).

Kvaku, vypestovanú z priameho, aprílového výsevu, v tomto mesiaci vysádzame na záhon. Jej buľvy sa zberajú neskoro na jeseň až do zamrznutia pôdy. Najchutnejšie sú mladé buľvy. Pripravujú sa surové vo forme šalátu. Môžu sa variť aj zapekať. Dusené sú vhodné ako príloha k jedlám.

Do 15. 7. by sme mali stihnúť vysadiť i kríčkové fazuľky z neskorého výsevu, aby sme z nich mali spoľahlivú úrodu (Aidagold alebo lahôdková odroda Gusty).

Koniec júla je vhodným obdobím na posledný

niek na list, ako alchemilka, kapucínka, skorocel, šalvia, žihľava. Korene byliniek zbierame na jeseň (archangelika, echinacea, ihlica, valeriána, horec). Vňate zbierame z byliniek ako bazalka, echinacea, materina dúška, medovka, mäta, repík, rozmarín, šalvia, či žihľava. Medzi bylinky zbierané na kvet patria echinacea, kapucínka, nechtík, levanduľa, rumanček. Bylinky sa snažíme spracovať čo najskôr po zbere. Pripravujeme z nich nálevy, odvary, maceráty, extrakty, tinktúry, sirupy, zábaly, či oleje. Pre uskladnenie môžeme voliť schladenie, zamrazenie alebo sušenie. Bylinky z chladničky by sme mali optimálne spotrebovať do 3 – 4 dní. Mrazenie je vhodné aj pre dlhodobejšie uskladnenie vňatí používaných do varenia, ako napríklad petržlen, pažítka, kôpor, bazalka, ligurček, ale i tymián a rozmarín. Dávame ich osobitne do plastových vrecúšok alebo ich nadrobno posekáme a zmrazíme v nádobkách na ľad s troškou vody.

Ak sa rozhodneme bylinky sušiť, rozložíme ich na sito alebo mriežku v dobre vetranej miestnosti pri teplote 30 – 35 ºC. Trsy bylín môžeme sušiť visiac dolu kvetom, aby okolo nich mohol voľne prúdiť vzduch. Usušenú bylinku uskladňujeme na tmavom a suchom mieste, buď v tmavom, sklenenom pohári alebo látkovom vrecúšku. Aby sme aj po roku siahli po našej obľúbenej bylinke, dôsledne ich majme označené menovkami.

Dáte si kvety? Prečo nie?!

Na spestrenie jedálnička si v auguste môžeme dopriať chutné, kvetinové variácie v podobe kapucínky a machovky.

Kapucínka (Tropeolum majus) má jedlé listy, kvety, korene i semená. Čerstvo odtrhnuté listy a kvety sa pridávajú do šalátov, či na chleba.

Sladké bobule machovky (židovská číme už žlté vajíčka na spodných stranách listov. čerešňa, Physalis peruviana) Pri paradajkách vylamujeme bočné lístky. Cuk- z marcových výsevov sú zrelé vtedy, keď jej kalich rovej kukurici kypríme pravidelne pôdu a zabez- úplne vyschne a ožltne. Zozbierané plody pečujeme jej dostatok živín. v kalichu sa dajú skladovať i niekoľko mesiacov.

Jahodám po zbere plodov odstránime odnože, Sú bohaté na vitamín C, fosfor, vápnik a železo. v budúcom roku budeme mať lepšiu úrodu.

V júli poslednýkrát hnojíme ruže a tiež je vhodný Ak ich chceme množiť, časť odnoží si nechajme čas na ich očkovanie. Trvalkám pravidelne oddo augusta na rastline. straňujeme odkvitnuté kvety, odvďačia sa nám Pri ovocných a okrasných drevinách uplatňujedruhým kvitnutím a bohatším kvetom v budúme letný rez. Júlové prihnojenie jadrovín podpocom roku. ruje vyššiu úrodu v budúcom roku. Čerešne stri háme po zbere. Ak je to potrebné, v júli môžeme ostrihať orech. Do zimy sa mu stihnú zhojiť rany.

Z korenín dozrieva kôpor, bazalka, saturejka, majorán a nastal čas na zber plodov rasce.

BYLINKY

Letné obdobie je vhodnou dobou na zber byli-

31

www.senkvice.org

100. výročie narodenia Gašpara Melichára GAŠPAR MELICHÁR

jediný Šenkvičan, ktorý padol v krutých bojoch počas SNP

S

lovenské národné povstanie je nepochybne jednou z najzlomovejších, najdôležitejších, no najmä najfatálnejších udalostí novodobých slovenských dejín. Centrom diania povstania bolo stredné Slovensko, obzvlášť okolie dnešných miest Martin a Banská Bystrica.

Poviete si, že čo okrem štátneho územia a národných dejín môžu mať Šenkvice so Slovenským národným povstaním spoločné.

Predstavte si, Šenkvice boli na tejto udalosti priamo účastné – častokrát neľútostných bojov sa zúčastnilo hneď niekoľko Šenkvičanov. Naša obec však bola týmto ozbrojeným konfliktom aj tragicky poznačená.

Počas boja s neodbytným nemeckým vojskom totiž neďaleko vtedajšieho Turčianskeho Svätého Martina položil svoj mladý život Gašpar Melichár, 29-ročný Šenkvičan.

Písal sa dátum 20. september 1944.

Ako spomína dcéra Gašpara Melichára, pani Terézia Čúzyová, jej otec bol pred nástupom do SNP v piešťanských kasárňach. Podľa dostupných materiálov dnes vieme, že medzi posledné myšlienky tohto statočného muža patrilo nostalgic-

Pietne spomienky

ké pomyslenie na malebné rodné Pripomíname si šenkvické údolie. Gašpar Melichár bol zastrelený neďaleko situovaným 70. výročie ukončenia 2. sv. vojny nemeckým vojskom, hľadiac smerom na Šenkvice a držiac fotky milovanej manželky Petronely, rodenej Osobne, keďže sa Kováčovej, ledva dvojročného syna zaujímam o históriu Jána a osemmesačnej dcéry Terézie.

2. svetovej vojny, Vrátiac sa na samý počiatok jeho žisom rád opäť stretol vota, odvážny Šenkvičan, ktorý starších návštevnívo svojom mene nosil mená dvokov pomníka a pajice z Troch kráľov, uzrel svetlo svemätníkov vojnových ta v našej obci, vtedy samozrejme udalostí, porozpráomnoho menšej, dňa 15. mája 1915. val sa, sú to pre mňa My v Komisii kultúry a cestovného vzácne momenty. ruchu pri Obecnom zastupiteľstve v Ďakujem im tiež za Šenkviciach na význačných rodákov preklady mien a Šenkvičanov nezabúdame. a hodností vojakov Piatok, 15. máj 2015 napísal bodz ruštiny. ku za celým storočím od narodenia Podvečer sme Gašpara Melichára, ktorý nakoniec veniec úcty položili spočinul medzi ostatnými povstaaj k Pomníku padleckými vojakmi na Partizánskom lých pri kostole sv. cintoríne v mestskej časti Martina Anny v Šenkviciach.

– Priekope. V tento deň, pri jeho Pred pomníkom symbolickom hrobe na šenkvickom sme zapálili symboDolnom cintoríne, si pamiatku Gašlickú 70 – tku, para Melichára uctili zástupcovia vytvorenú zo sekultúrnej komisie – Mgr. Františka demdesiatich kaŠarmírová a Martin Lukáč. hancov. To upútalo Na hrob osadili veniec aj v mene mnohých okoloidúvšetkých občanov Šenkvíc. cich, ktorí sa pristaAko s láskou na neho spomína dcéra vili a v tichej spomienke si tiež pripiatok, 9. mája sme si pripomes rodinou, tak s vďakou a úctou mu pomenuli túto významnú historickú nuli 70. výročie od podpísania mievzdávame hold aj my. udalosť.

Martin Lukáč rovej zmluvy – teda od ukončenia Vence, kyticu aj sviečky na oba pa2. svetovej vojny. Ako zástupcovia mätníky som si dovolil darovať, Šenkvických potulkárov sme sa vyv mene Šenkvických potulkárov, brali na bratislavský Slavín – pamätja s rodinou. Pietne spomienky som ník sovietskych vojakov padlých pozorganizoval ako prejav úcty čas druhej svetovej vojny na území k vojakom a všetkým, ktorí padli západného Slovenska (odhalený bol za slobodu v posledné dni krutej v roku 1960). Položením venčeka, vojny. zapálením sviečky pred hlavným pamätníkom a tichou spomienkou S úctou sme si uctili tých, čo tu snívajú svoj Matej Sklár, Záhradná ul., Cerové večný sen.

V

FREŠO: Sloboda a demokracia nie sú zadarmo

Pri príležitosti 70. výročia ukonče-

nia 2. svetovej vojny si dňa 7.5.2015 bratislavský župan Pavol Frešo a starostovia niektorých obcí uctili obete vojny položením kytíc k pamätníkom. V rámci župného štvrtka navštívili okrem Lamača, Zohora, Malaciek, Pezinka, Senca a Tomášova aj Šenkvice. „Pripomenutím si pri pamätníkoch oslobodenia chceme dať symbolicky

najavo úctu všetkým tým, ktorí padli a všetkým tým ďalším generáciám dať odkaz, ktorý je úplne zrozumiteľný a jasný, že sloboda a demokracia nie sú zadarmo,“ povedal.

ZDROJ: Tlačová správa – Mgr. Iveta Tyšlerová, hovorkyňa, Odbor komunikácie a propagácie Bratislavského samosprávneho kraja

31

32

www.senkvice.org

Z poľovníckej kapsy

D

ňa 9.5.2015 organizovalo Poľovnícke združenie Dolina v Šenkviciach strelecké preteky v disciplíne „Americký trap“. Vyznačuje sa náhodnou dráhou terča, ktorá sa nedá predvídať a od strelcov si vyžaduje rýchlosť a pohotovosť.

Na poľovníckej strelnici privítal strelcov starosta obce Mgr. Peter Fitz. Pretekári boli oboznámení s pravidlami súťaže. Strieľalo sa podľa Streleckého poriadku Slovenskej poľovníckej komory.

Zbor rozhodcov tvorili Marián Polák, Igor Somorovský ml. a Juraj Trojna ako hlavný rozhodca.

Preteky prebiehali za pekného, i keď veterného počasia. Pretekári aj široká verejnosť sa mohli občerstviť v bufete a ochutnať cigánsku pečienku alebo tradičný divinový guláš, ktorí pripravili poľovníci pod vedením poľovného hospodára JUDr. Mateja Somorovského.

Pevné nervy a najlepšie výsledky dosiahli pretekári Juraj Boldiš z Preseľan – I. miesto, Tomáš Mezes z Matúškova – II. miesto a Pavol Mudroch z Matúškova – III. miesto.

Získali finančnú odmenu a športové poháre.

Dňa 30.5.2015 Poľovnícke združenie Dolina v Šenkviciach v spolupráci s Kultúrnym a informačným strediskom Šenkvice zorganizovali v rámci osláv Medzinárodného dňa detí už po tretí krát akciu „Poľovníci deťom“.

Teší nás, že akcia mala veľký ohlas. Zúčastnilo sa jej cca 150 detí s rodičmi. Pre deti boli pripravené súťaže v kreslení, v skákaní vo vreci, hod na cieľ a streľba zo vzduchovky do terča.

Súťaže odštartoval poľovníckym signálom na lesnicu o 14.00 hod. poľovnícky hospodár JUDr. Matej Somorovský. Najväčší nápor

32

a záujem detí bol na strelnici, kde pod dozorom skúsených strelcov skúšali svoje strelecké umenie a tešili sa z dosiahnutých výsledkov.

Za pomoci inštruktora Martina Suchoňa dokázali aj tí najmenší účastníci s prehľadom zasiahnuť cieľ.

Veselo bolo aj na stanovišti pretekov v behu vo vreci, kde deti museli preukázať svoju šikovnosť a vytrvalosť.

Nie ľahkú disciplínu – hod na cieľ, skúšali aj tí najmenší.

kych zbraní a preparáty poľovnej zvere.

Mgr. Peter Fitz a Ing. Zdenko Dugovič zároveň deti podrobili kvízu o zvieratkách. A mali naozaj pozoruhodné znalosti v tejto oblasti.

Na tomto stanovišti mohli prejaviť aj svoje maliarske umenie.

Za absolvovanie športových a vedomostných disciplín získali deti priamo z rúk pána starostu, ktorý je zároveň aktívnym poľovníkom a členom Poľovníckeho združenia Dolina, diplom, sladkosti a aj rôzne drobné darčeky.

Veľký úspech mala názorná ukážka druhov poľovníckych psov, ktorú veľmi zaujímavo komentoval Ján Horváth.

Nechýbalo ani obľúbené maľovanie na tvár, kde šikovné ruky Romanky Štrbovej a Lenky Sabovej na chvíľu deti menili na mačičky, motýle, šaša, či princeznú.

Tlačenica bola aj pred povozom pána Petra Rozbeského, ktorý so svojím koníkom neúnavne celé popoludnie prevážal deti na roľníckom voze po šenkvickom chotári.

Deti aj dospelí si mohli pochutnať na cigánskej pečienke, divinovom guláši a smažených pstruhoch (po ktorých sa len tak zaprášilo), alebo si pripraviť vlastnoručne opečené špekáčiky na otvorenom ohníku.

Poľovnícke združenie Dolina Šenkvice ďakuje všetkým, ktorí prispeli k zdarnému priebehu a zabezpečeniu tejto peknej a už tradičnej akcie a tešíme sa na stretnutie v budúcom roku.

V spoločenskej miestnosti na poľovníckej strelnici boli pre deti pripravené ukážky poľovníc-

POZVÁNKA

V

nedeľu, 11. októbra 2015 organizuje Poľovnícke združenie DOLINA v Šenkviciach v súčinnosti so Slovenskou poľovníckou komorou a Slovenským poľovníckym zväzom Farbiarske skúšky duričov.

Začiatok skúšok je o 8:00 hod. na poľovníckej strelnici v Šenkviciach (za poľnohospodárskym družstvom, pri vodnej nádrži).

Skúša sa podľa platného skúšobného poriadku.

Rozhodcov deleguje SPK. Pre zúčastnené psy platia platné veterinárne predpisy.

Uzávierka prihlášok je 20.9.2015. Štartovný poplatok je stanovený vo výške 25 €.

Prihlášky zasielajte na adresu: Ján Horváth, Chorvátska č. 86, 900 81 Šenkvice, tel. č. 0902 483 283 JUDr. Vojtech Podhorský, tajomník PZ Dolina

33

www.senkvice.org

Vyrastá nám plavecká nádej?

M

ladí športovci plaveckého klubu Azeta úspešne absolvovali sezónu plaveckej prípravky 2014 – 2015. V kolektíve základného plaveckého tréningu 7 – 10 ročných plaveckých nádejí dosiahla svedomitou plaveckou prípravou pekné športové úspechy aj 9 – ročná Šenkvičanka LINDA LEGÁTHOVÁ.

Predovšetkým na júnových Majstrovstvách Slovenska 9 – 10 ročných v Spišskej Novej Vsi, pod vedením trénera Dr. Geralda Svobodu, získala na kraulovej 50m trati bronzovú medailu v osobnom rekorde 0:33,63. Úspešná bola aj v disciplíne 50m prsia (6. miesto časom 0:46,23) a 100 m znak (8. miesto časom 1:31,16).

Už v decembri minulého roka zaplávala na mítingu v Bratislave kraulovú 50m trať za 39,35. Na jarných mítingoch v Rakúsku pokračoval jej športový rast. Vo Viedni a hlavne v Rakúskom Wienerneustadte, zaplávaním časov v disciplínach 50 a100m znak, 50 a 100m prsia, ukázala vysokú úroveň všestrannej plaveckej a kondičnej prípravy. Aj na mítingu v Liptovskom Mikuláši vybojovala niekoľko medailových umiestnení a dosiahnutý čas v najvšestrannejšej disciplíne 100m polohový pretek (1:35,35) naznačil jej možnosti úspešného vystúpenia na júnových Majstrovstvách Slovenska v Spišskej novej Vsi. Linda už po zvládnutí základných plaveckých zručností si vytvorila vzťah k pravidelnému športovaniu. Plavecký klub Azeta jej druhý rok vytvára podmienky športového rastu. Jej rodičia si uvedomujú, že zmysluplné trávenie voľného času, predovšetkým športové aktivity, patria k nenahraditeľným činnostiam a sú citlivým výchovným prostriedkom aj ich dcéry. „Chceme sa vyvarovať predčasnej rannej špecializácii športovca. Realizáciou všeobecne platných zásad tréningu detí je možné tomuto predchádzať.

Tréning sa koncentruje na akcelerovanie výkonnosti až po nadobudnutí plaveckej a telesnej všestrannosti.“, zdôrazňuje Lindin tréner.

Myšlienku rozvoja plaveckého klubu Azeta ovplyvnili negatívne skúsenosti rodičov v satelitných mestečkách Bratislavy, ktorých deti najviac pociťujú zdravotné aj výchovné dôsledky nedostatočných možností športovať.

Vedenie klubu chce rodičom pomôcť výučbou a tréningami plávania v príjemnom prostredí bazéna Swimarena Senec. Chce deti už vo veku materskej, resp. základnej školy zaujať pravidelnou a hravou pohybovou aktivitou, primeranou veku a schopnostiam. „Zo skúseností z tréningovej praxe s deťmi u nás i v zahraničí viem potvrdiť, s akou „ľahkosťou“ sa nechajú športom fascinovať“, vysvetľuje tréner Dr. Gerald Svoboda. „Plávanie má nenahraditeľný zdravotný, ale aj preventívny význam voči zvyšujúcej sa hrozbe nezdravého životného štýlu. Radosť zo športovania sa musí prebudiť už v detstve, aby sa šport stal ich celoživotnou súčasťou“, pokračuje tréner.

Plavecký klub Azeta aj v šk. roku 2015/16 otvára nové skupiny v Senci a v Bratislave pre plavcov od 4 – 18 rokov a pre dospelých, ponúka tréningy pre deti a mládež, základne plávanie, športové plávanie, zdokonaľovacie a rehabilitačné tréningy, či plávanie pre dospelých.

Mgr. Júlia Kertésová, PK azeta www.pkazeta.sk, info@pkazeta.sk, 0948 08 55 67 L. Legáthová - v strede

1. ročník súťaže mladých hasičov Dňa 16.5.2015 sme usporiadali I. ročník súťaže mladých hasičov.

Preteky sa konali na motocrossovej dráhe v Šenkviciach. Zúčastnilo sa ich celkovo 7 tímov v kategórií mladší a starší žiaci. Naši plameniaci sa v kategórií starší žiaci umiestnili na peknom 4. mieste.

Súťaž sme pripravovali spoločnými silami takmer celý týždeň.

Touto cestou chceme poďakovať každému, kto priložil ruku k dielu, a tým pomohol reprezentovať v dobrom mene našich hasičov.

Chystanie súťaže nie je jednoduché, a preto sme vďační za každú pomoc. Rovnako poďakovanie patrí motocrossovému klubu, ktorý nám ochotne poskytol areál, kde nie len trénujeme, ale aj sa konala táto súťaž.

Postupový rok a úspešný začiatok sezóny Dňa 6.6.2015 sme sa zúčastnili okresného kola v Pezinku v kategórií muži a dorastenky. Keďže tento rok je postupový, mali sme šancu dostať sa na krajské kolo.

A tak sa aj stalo. Ukázali sme, že na to máme, a tak sme postúpili na krajské kolo. Po náročnom ráne nás čakalo ešte prvé ligové kolo v Sládkovičove. V kategórii ženy sme sa umiestnili na prvom mieste, no našim mužom sa darilo o čosi menej.

Súťažný deň pokračoval nočným pretekom vo Veľkých Úľanoch, kde sme si vybojovali ako ženy 1. miesto a najrýchlejší prúd.

Naši muži taktiež zožali úspech a umiestnili sa na 3. mieste.

V sobotu, 20.6.2015 sme sa zúčastnili na krajskom kole v Podunajských Biskupiciach. V silnej konkurencii sme sa snažili presadiť čo najviac. Tréningy priniesli svoje ovocie a tak sa oba tímy – muži aj dorastenky prebojovali na Majstrovstvá Slovenskej republiky, ktoré sa budú konať 11. – 12.7.2015 v Turanoch pri Martine. Je to historicky po prvý krát, čo máme na Majstrovstvách Slovenskej republiky obe družstvá. Po krajskom kole nás čakala ligová súťaž v Dolných Janíkoch, kde sme neuspeli, ale naše farby podržali muži. Tí skončili na 3. mieste. Sezóna nám začína veľmi sľubne, tak sa budeme snažiť, aby bola aj naďalej rovnako úspešná.

Frederika Heribanová

33

34

www.senkvice.org

Šenkvice víťazom Interligy!

Už trinásť rokov sú pozemní ho-

kejisti Šenkvíc neodmysliteľnou súčasťou Interligy. Viackrát sme boli vo finále, no vždy sme odchádzali ako porazení, tretie a štvrté

šance, ktoré sme ale nepremenili.

Nato sme dostali prvý gól, čo nám na pohode vôbec nepridalo. Časom sa nám však podarilo dostať hru pod kontrolu a ešte do polčasu sme zásluhou Daniela Petráša vyrovnali.

doslova kanonáda, keď sme za 35 minút skórovali až päťkrát. Presadili sa Kovačevič 3x a po góle pridali ešte Lančarič a Petráš. Výsledok 6:1 v náš prospech bol síce pre Raču krutý, ale nie náhodný. Zaslúžene sme postúpili do finále.

V druhom semifinále si Pliva po tuhom boji poradila s Hradcom 4:2.

To znamenalo, že o tretie miesto zabojuje Rača s Hradcom a náš finálový súper bude Pliva Lipovci.

Zápas o tretie miesto bol plný napätia a niekedy až prehnaných emócií.

Dlho to vyzeralo, že Hradec vyhrá.

Väčšinu prvého polčasu hral na polovici Rače, no vyťažil z toho len jeden gól. Rača sa však rýchlo otriasla a zápas otočila. V druhom polčase pridala ešte dva góly, pričom Hradcu sa podarilo už len znížiť. Konečný výsledok 4:2 pre Raču znamenal jej bronzovú priečku a štvrté miesto pre Hradec.

Finálový zápas sa začal opatrne z oboch strán. Pliva, mimochodom súper, ktorého sme vonku zdolali

miesta už hádam ani nerátame.

Trinástka bola v našom prípade šťastnou, a je to o to krajšie, že premiérový úspech sme dosiahli doma.

Turnaj najlepších štyroch sme po prvýkrát usporiadali doma, konkrétne 6. a 7. júna. Do finálového turnaja sme po základnej časti postupovali z druhého miesta, pred nami skončila len Pliva Lipovci (SLO). Tretí boli KPH Rača a štvrtý Hradec Králové (CZE).

Podľa finálového kľúča hrali semifinále Pliva s Hradcom a my s Račou.

Rača bola súperom, ktorého sme si do semifinále želali asi najmenej.

Aj minulý rok sme ich dokázali viac-

krát zdolať a nakoniec sme s nimi vo finále prehrali. Tento rok sme si opakovanie minulého ročníka nepripúšťali. Náš zápas však opäť raz nezačal dobre. Hrali sme ustráchane, nedôrazne a pomaly. Napriek tomu sme si vypracovali tri čisté

34

Polčasový výsledok 1:1 žiaľ tešil viac súpera ako nás. Do druhého polčasu sme nastúpili ako vymenení. Začali sme Raču viac napádať, nepúšťali sme ich do brejkov a na ihrisku sme postupne viac a viac dominovali. Výsledkom bola

naposledy asi pred siedmimi rokmi, si bola vedomá našich nebezpečných protiútokov, preto hrala stiahnutá na vlastnej polovici.

Cez ich defenzívu sme sa dostávali len veľmi ťažko a ak sme sa do šance aj dostali, súperov výborný brankár ich zlikvidoval. Podobne ako v semifinále sme dostali prvý gól my.

Našťastie ešte do polčasu Andrej Dobrovodský po nádhernom sóle medzi slovinskými obrancami vyrovnal na 1:1. Tesne pred koncom polčasu nás do vedenia poslal Daniel Petráš, avšak pár minút na to Slovinci kontrovali.

Polčas sa teda skončil nerozhodne 2:2. Druhý polčas sa hralo viac otvorene a súpera sa nám, povzbudení domácim publikom, podarilo viackrát zatlačiť.

Vybojovali sme si niekoľko trest-

ných rohov a dva z nich sme aj premenili. Úspešnými strelcami boli opäť Daniel Petráš a Matúš Parajka. Viedli sme 4:2, čo bolo veľmi sľubné. Ostávalo nám už len udržať daný stav a mohli sme premiérovo oslavovať triumf. Slovinci sa však tak ľahko nevzdali a podarilo sa im približne desať minút pred koncom znížiť na 4:3. Viac sme im ale našou rozumnou hrou v závere nedovolili.

Víťazstvo 4:3 bolo to najlepšie vysvedčenie a zároveň odmena za našu celoročnú snahu. Historicky prvýkrát sme Interligu vyhrali a ešte k tomu na domácej pôde.

Ukázali sme, že to, čo robíme, robíme dobre a výsledky časom prichádzajú. Každý jednotlivec podal v zápasoch maximálny výkon, čoho výsledkom bol náš triumf. Medzi záverečnými oceneniami sme mali okrem už spomínaného celkového prvenstva ešte aj individuálne ocenenie. Za najlepšieho hráča finálového turnaja bol vyhlásený Daniel Petráš, strelec celkovo našich štyroch gólov.

Tento ročník sme teda zakončili tým najlepším spôsobom, premiérovým víťazstvom v Interlige.

Za týmto úspechom však nie je len naša drina, ale aj podmienky, ktoré máme a ktoré sa snažíme stále zlepšovať. Nedá mi nepoďakovať sponzorom, ktorí prispeli, či už materiálne alebo finančne k tomu, aby sme takéto podujatie v Šenkviciach mohli usporiadať a aby náš klub vôbec fungoval.

Za všetkých spomeniem Obec Šenkvice, ktorá dlhodobo podporuje športový klub a tým aj hokej, Karpatská perla, s.r.o., Reštaurácia Milka, LB DESIGN, s.r.o., KARBON s.r.o. a mnohí ďalší.

Vďaka patrí aj všetkým tým, ktorí sa starajú o hokejovú mládež a napomáhajú tým rozvoju hokeja v Šenkviciach. Šenkvický tím v tomto roku tvorili: HRÁČI: Marek Petráš, Roman Kintler, Juraj Štrofek, Michal Sklár, Matej Sklár, Boris Dobrovič, Igor Mišovič, Peter Melichar, Ľuboš Mišovič, Boris Petrakovič, Matúš Parajka, Martin Lančarič, Zdenko Kovačevič, Adrián Augustinič, Daniel Petráš, Filip Hýl, Marek Baksa, Pavol Krajčík, Michal Bočko, Stanislav Dobrovič, Mário Kolek, Jaroslav Staněk ORGANIZAČNÝ TÍM: Ľubomír Šavlík, Milan Dugovič, Miroslav Strašifták, Vladimír Margolien

JUDr. Matúš Parajka Foto: Natália Štrofeková

35

www.senkvice.org

Šenkvice na Pohári majstrov v Portugalsku

Keď sme sa ešte minulý rok dozve-

deli, kde sa bude konať Pohár majstrov 2015, naše reakcie boli rozpačité. Na jednej strane atraktívna destinácia na opačnom konci Európy a možnosť zahrať si kvalitný turnaj, na strane druhej astronomické výdavky presahujúce osemtisíc eur.

Po viacerých poradách na klubovej úrovni bol záver jednoznačný, ak chceme napredovať, obdobné turnaje hrávať musíme, bez ohľadu na finančnú stránku. Preto sme sa rozhodli – IDEME ! Úvodom nás čakalo nespočetné množstvo vybavovania a zháňania, od leteniek, cez hotel, sponzorov až po záležitosti spojené s federáciou.

Po týždňoch, ba až mesiacoch príprav sme odleteli do Porta a odtiaľ sa následne prepravili do Lousady, dejiska turnaja. Ubytovali sme sa ňv peknom hoteli, kde okrem nás býval aj tím z Bieloruska. Absolvovali sme posledné predturnajové mítingy a mohli sme sa sústrediť už len na hokej. Dňa 22. mája, deň po našom prílete, turnaj začínal.

Na úvod nás čakal prvý súper na turnaji, favorizovaný domáci tím AD Lousada. Domáci svoju dominanciu potvrdzovali od začiatku.

Polčasový výsledok 2:0 v ich prospech nebol vyšší len zásluhou nášho brankára Mareka Petráša, ktorý aj ďalšie zápasy podával kvalitný výkon. Konečné resumé 4:0 dávalo tušiť, že súper bol kvalitatívne a herne vyspelejší a zaslúžene vyhral. Ďalší súper – Grammarians HC (GIB) čakal na nás v nasledovný deň.

Do tohto zápasu sme nastupovali s cieľom naplno bodovať, keďže to by nám zabezpečilo priamu účasť v bojoch o postupové miesta do vyššej kategórie. Súper z Gibraltaru začal ofenzívne, my sme sa snažili vychádzať zo zabezpečenej obrany do rýchlych protiútokov. Zápas bol napriek optickej prevahe súpera značne vyrovnaný a polčas sa skončil nerozhodne bez gólov.

Napriek tomu, že šancí bolo na oboch stranách, brankári sa prekonať nenechali. Do druhého polčasu sme nastúpili s ešte väčším odhodlaním a zakrátko sa nám podaril jeden protiútok premeniť. Úspešným strelcom bol Daniel Petráš. V závere nás však súper zatlačil, čo viedlo k vyrovnaniu a konečnému výsledku 1:1. Po zápase prevládali zmiešané pocity, nakoľko predvedená hra bola veľmi dobrá, ale ani to nestačilo na zisk plného počtu bodov.

K postupu medzi štyri najlepšie

mužstvá nám už mohlo pomôcť iba lepšie skóre v porovnaní s Grammarians HC, ktorých ďalší deň čakali domáci hráči.

Nasledujúci deň voľna sme si vyplnili návštevou Porta a oddychom, či už po fyzickej alebo psychickej stránke. Vo večernom zápase AD Lousada zdolala Grammarians HC 5:1 a bolo jasné, že ŠK Šenkvice sa do bojov o postupové miesta nepozrú, nakoľko o lepšom skóre v prospech gibraltárskeho tímu rozhodol 1 gól!

Posledný hrací deň začal zápasom, v ktorom už išlo viac – menej iba o prestíž – medzi dánskym majstrom Slagelse HC a Šenkvicami. Po 22 minútach svietilo na tabuli skóre 4:0 a bolo po zápase. Súper nás dokonale zaskočil a až po štyroch góloch sme dokázali hru vyrovnať. Polčasový hvizd znamenal stále štvorgólové manko (5:1). Do druhého polčasu sme nastúpili s cieľom skúsiť ešte potrápiť dánskych hráčov a dohrať turnaj so cťou. Konečných 7:3 vypovedá o kvalitatívne a herne vyššej úrovni dánskeho majstra, ktorý zaslúžene vyhral. Aspoň čiastočným pozitívom boli 2 góly Borisa Petrakoviča a kvalitný výkon mladíka Daniela Petráša, okorenený zaslúženým gólom, druhým na turnaji.

Celkovo sme sa umiestnili spolu so Slagelse HC na piatom mieste, do vyššej skupiny sa pre budúci rok kvalifikoval domáci tím AD Lousada a bieloruský SDUSHOR Minsk.

Z pohľadu viacerých hráčov Šenkvíc by sa dal turnaj charakterizovať ako nie veľmi vydarený, nakoľko sa nám podarilo získať iba jeden bod.

Na druhej strane to bol obrovský prínos z hľadiska skúseností. V kádri bolo sedem hráčov mladších ako 20 rokov a vekový priemer bol 24 rokov! Pre týchto hráčov je obrovská skúsenosť zahrať si proti tak kvalitným tímom, aké boli na turnaji.

Celkovo pre všetkých hráčov to bola cenná skúsenosť – ukázalo sa, kde sú slabiny tímu, čo treba zlepšovať a na čom treba popracovať.

Žiaci a prípravka v sezóne 2014/2015

Družstvo žiakov v uplynulej sezóne striedalo lepšie výkony s horšími.

Herne počas celej sezóny nestačilo ani na jeden račiansky tím a celkovo sa umiestnilo až na treťom mieste.

Súťaž vyhralo KPH Rača „A“ pred KPH Rača „B“. Musíme povedať, že sme očakávali určite viac, takže žiaci majú v budúcej sezóne čo naprávať a zlepšovať.

Celkové poradie

1. KPH Rača „A“ – 36 b 2. KPH Rača „B“ – 21 b 3. ŠK Šenkvice – 18 b 4. HC N. Dubnica – 15 b 5. HKM N. Dubnica – 0 b O čosi iná situácia bola u prípravky.

Na vonkajšiu sezónu 2014/2015 sme prihlásili až 3 družstvá, keďže na tréningoch bežne po ihrisku pobehuje viac ako tridsať detí do 11 rokov. Chceli sme, aby všetky deti dostali možnosť zahrať si ligovú súťaž a nabrať nové skúsenosti a zručnosti. „A“ družstvo bolo zložené zo starších hráčov. Počas sezóny sa dlho držalo na prvom mieste, avšak posledné zápasy sa im nepodarilo zvládnuť. „B“ družstvo bolo zložené z najmladších hráčov. Herne sa len učili, čo sa odzrkadlilo aj na výsledkoch, avšak v zápasoch podali chlapci a dievčatá bojovné výkony.

Tretie „C“ družstvo bolo zložené z mixu starších a mladších hráčov.

Veľakrát držali krok aj s lepším súperom, avšak nie vždy zápas dotiahli do úspešného konca.

Celkovo bolo naším najúspešnejším „A“ družstvo, ktoré len vďaka horšiemu záveru skončilo v celkovom poradí druhé, „C“ družstvo obsadilo piatu priečku a „B“ družstvo šiestu.

Na najbližšie obdobie máme v pláne zvýšiť počet sústredení, pretože práve tieto akcie sú výbornou možnosťou utuženia kolektívu a nabratia hokejových zručností.

Táto sezóna bola nielen pre deti, ale aj pre trénerov veľkou školou do budúcna. Veríme, že tieto skúsenosti dokážeme v budúcnosti pretaviť do lepších výsledkov.

Tréneri prípravky: Igor Mišovič, Ľuboš Mišovič, Daniel Petráš

Celkové poradie

1. KPH RAČA – 34 b 2. ŠK ŠENKVICE „A“ – 30 b 3. HC NOVÁ DUBNICA – 27 b 4. HOKO ZLATÉ MORAVCE – 20 b 5. ŠK ŠENKVICE „C“ – 20 b 6. ŠK ŠENKVICE „B“ – 0 b Daniel Petráš, JUDr. Matúš Parajka

Zloženie tímu: Realizačný tím - Ľubomír Šavlík, Miroslav Strašifták Hráči: Marek Petráš, Roman Kintler, Matúš Parajka, Juraj Štrofek, Martin Lančarič, Igor Mišovič, Ľuboš Mišovič, Daniel Petráš, Adrián Augustinič, Peter Melichar, Zdenko Kovačevič, Filip Hýl, Pavol Krajčík, Andrej Dobrovodský, Marek Baksa, Michal Sklár, Boris Petrakovič JUDr. Matúš Parajka, Andrej Dobrovodský

35

36

www.senkvice.org

Šenkvické legendy zo športového zápisníka Kamila Somorovského

Šenkvičan hrajúci na brazílskej Maracane Čerstvý šesťdesiatnik

IVAN BILSKÝ

N

arodil sa v Bratislave 16.7.1955 ako najstarší zo štyroch súrodencov. Takmer od kolísky sa pomaly zaúčal do tajov futbalovej hry pod dohľadom svojho otca Alberta – prvého trénera. „Môj otec mi vždy hovoril, že keď chcem niečo robiť, tak to mám vykonávať poctivo, lebo len poctivou prácou ďalej zájdem!” „Futbal bol krásnym zamestnaním a môžem povedať, že mi veľa dával.”

Ivan vyrastal v Šenkviciach, najprv v byte na futbalovom ihrisku, neskôr v bytovke na Družstevnej ulici. Teda len čo vyšiel z bytu, pred očami mal zelený „koberec” šenkvického areálu. Ako chlapec sa v zime prirodzene venoval najmä hokeju, ale v lete dominoval futbal. Neodstrkoval ani iné športy (atletika, behy), pri ktorých získal všestrannosť, obratnosť a silu, no futbal mu bol predsa najbližší. Bolo to určite aj preto, že otec Albert hrával dlhé roky v Šenkviciach za „A – mužstvo” a navyše jeho rodina mala vtedy trvalý pobyt na ihrisku, kde zelený trávnik bol tou najlepšou motiváciou na športovanie.

Ako 8 – ročný bol registrovaný v žiackom mužstve, kde hneď upútal pozornosť výbornými výkonmi a hlavne strieľanými gólmi. Neskôr prestúpil k dorastencom. Nezabudnuteľné spomienky má hlavne na Floriána Brunovského, ktorý ako bývalý hráč Šenkvíc mal na starosti žiacke futbalové kolektívy, nielen v úlohe trénera, ale hlavne zodpovedného za šenkvickú futbalovú mládež.

Ivan si od detstva dával splniteľné ciele.

Keď hral za žiakov a videl ako dorastenci hrávajú v pekných dresoch s novými loptami, chcel to tiež dosiahnuť. Potom to už bola snaha presadiť sa.

Mladému talentovanému futbalistovi sa darilo, vynikal rýchlosťou, strieľanými gólmi, najmä z výskoku hlavou. Starší hráči ho medzi seba prijali priateľsky a on sa snažil ich nesklamať.

Zaujímavosťou je, že za šenkvické A – mužstvo nikdy nenastúpil!

36

Koncom 70 – tych a začiatkom 80 – tych rokoch nebolo veľa futbalistov, ktorými by sa mohlo Slovensko pochváliť. Ale medzi tých, ktorí mu robili aj za hranicami dobré meno, určite patril šenkvický rodák Ivan Bilský, ktorý až do konca aktívnej futbalovej kariéry, teda 11 sezón obliekal dres ligového futbalistu. Jeho veľký futbalový talent sa s pribúdajúcimi rokmi prejavoval čoraz viac a prežil priam nádhernú kariéru.

Rozdeľuje ju na dve polovice – 6 sezón strávil vo vtedy jedinečnom profesionálnom klube Dukla Praha, a potom ďalších 6 sezón v Dukle Banská Bystrica a FK TTS Trenčín.

Ivan po prvých futbalových krôčikoch v rodných Šenkviciach, ako i po neúspešnom pokuse dostať sa medzi dorastencov bratislavského Slovana, obliekol ako 15 – ročný rovnošatu žiaka strednej vojenskej školy v Nitre. Súčasne vykročil na cestu za veľkou futbalovou kariérou. „Keby som nebol futbalistom, možno by som sa stal úspešným atlétom.” Najmä behy boli jeho doménou.

Rýchlosť, vytrvalosť a všestrannosť mal v krvi. „Ak by som nebol taký mimoriadne rýchly, určite by sa zo mňa nestal popredný futbalista” – podotkol Ivan v debate.

V klube nitrianskej Dukly počas štúdia spoznal vďaka neustálym postupom z I.B triedy, cez I.A triedu i krajskú súťaž. Potom však „niekto” škrtnutím pera futbalové radosti nitrianskych vojakov zrušil. Netrvalo dlho a jeho talent si všimli funkcionári prvoligového mužstva (vtedy AC Nitra). Najlepší strelec vojenského mužstva, Ivan Bilský, prijal ponuku na hosťovanie v civilnom futbalovom klube. Potom však nasledovala blesková kariéra, hodná jeho šprintérskych schopností. V devätnástich už hral ligu v Nitre a ako 22-ročný si obliekol reprezentačný dres. Vždy mal v sebe akýsi hnací motor a veľkú motiváciu.

Pamätám sa na to veľmi dobre, akoby to bolo včera, keď sa ocitol v bielo-modrom drese nitrianskeho AC, v kolektíve, ktorí viedli tréneri zvučných mien Ján Dinga a Ing. Milan Lešický.

Tí mu hneď v prvom kole sezóny 1974/1975 dali dôveru a tak Ivan nastúpil na svoj vôbec prvý ligový zápas v základnej zostave AC v Třinci. „Nebolo mi veru všetko jedno, keď som nastupoval vedľa takých nitrianskych harcovníkov, ako vtedy boli Szabo, Dominka, Ižold, Rapan, Štarke, Ternény...”.

V druhom kole Nitra na domácom štadióne hostila bratislavský Inter a ligový nováčik Bilský sa za daždivého počasia na ťažkom teréne svojím prvým gólom pričinil o víťazstvo Nitry 2:1!

Hneď bolo o čom písať a vo futbalových kuloároch sa o 19 – ročnom Ivanovi Bilskom debatovalo oveľa intenzívnejšie. Ivan bol výkonom a herným štýlom absolútne neprehliadnuteľný a preto sa Nitrania zo všetkých síl snažili udržať mladého absolventa vojenskej školy. Počas štúdia bol aj výborným atlétom, vynikal zvlášť

v krátkych šprintoch, diaľke, či skoku do výšky.

Jeho školské rekordy neboli dlho prekonané!

Písal sa október roku 1974 a k Ivanovým rodičom zavítal tréner a futbalová legenda pražskej Dukly Josef Masopust, aby s nimi dohodol podmienky pôsobenia ich syna vo vtedy najkvalitnejšom a chýrnom klube DUKLA PRAHA, ako aj možnosti ďalšieho štúdia v Prahe.

Po úspešnej návšteve a dohode sa skutočnosť stala realitou. Šenkvický futbalový talent sa sťahoval z Nitry na pražskú „Julisku” v Dejviciach, kde mala Dukla svoje sídlo.

Po krátkom zoznámení sa s hráčmi Dukly a prostredím na Juliske nastúpil v jedenástom kole sezóny 1974/1975 proti pražskej Slavii. Pražská ligová premiéra dopadla k veľkej spokojnosti.

Tréner Masopust mu dal dôveru na netradičnom poste pravého krídla a hneď v prvom zápase proti veľkému pražskému rivalovi sa uviedol skvelým výkonom, zásluhou ktorého Slavia po konečnom hvizde vyhrala 1:0! V mužstve nabitom hviezdami – reprezentantmi, akými boli – Nehoda, Viktor, Štambacher, Fiala, Rott, Vízek, Samek, sa Ivan nestratil a kolektív ho výborne prijal do svojich radov. Spočiatku ho tréneri, Josef Masopust, či neskôr Jaroslav Vejvoda, skúšali na postoch záložníka, obrancu, či útočníka na ľavom krídle. Hľadal si miesto v zostave, na ktorom by najlepšie uplatnil svoje šprintérske schopnosti.

Odvtedy odohral celý rad dôležitých zápasov a počas jesennej časti ligového ročníka 1975/76 sa Ivan s prezývkou „Matej” stal jednou z opôr pražskej Dukly! Zvykol si na post záložníka. Ako povedal: „Hra v strede poľa mi vyhovovala, pretože rád som behal”. Po Zdenkovi Nehodovi sa stal najlepším strelcom, ako i najaktívnejším hráčom mužstva! „Zásluhou rýchlosti som sa dostával i zo zadnej pozície do situácií, v ktorých som mohol pripravovať spoluhráčom šance alebo sám strieľať góly“ – doplnil Ivan myšlienku.

Všeobecne bol označovaný za jedného z najlepších záložníkov v sezóne 1975/76. V jeho najlepších futbalových časoch uprostred 70tych rokov minulého storočia si ho Dukla Praha cenila ako najväčší klenot v základnej zostave. „Najslávnejšia éra v drese Dukly neprišla sama od seba. Mužstvo sa tvorilo niekoľko rokov, nielen hráčsky, ale i charakterovo. Zďaleka v ňom neboli len kvalitní futbalisti. Niektorí mali menší talent, ale chuť a snaha niečo dokázať im nechýbala.

Všetci sme sa navzájom uznávali. To považujem za najdôležitejšie. Roky strávené na „Juliske” som nikdy neľutoval. Mali sme vytvorené kvalitné tréningové podmienky, výborných trénerov (Masopusta a Vejvodu), skvelú partiu na trávniku i mimo neho.”

Pochopiteľne, Ivanove najväčšie futbalové zážitky sa týkajú európskych pohárových zápasov. „Nikdy nezabudnem na atmosféru pri a po vyradení londýnskeho Evertonu (1.11.1978) a bundesligového Stuttgartu (6.12.1978). Ďalším zážitkom je moje účinkovanie v reprezentácií ČSSR: A-mužstvo, B-mužstvo a ČSSR do 21 rokov. Nuž a do tretice ma bude navždy hriať môj podiel na zisku dvoch majstrovských titulov v drese Dukly Praha.”

Ivan celkovo odohral 182 ligových zápasov, strelil 24 gólov a počas celej kariéry nebol vylúčený! Dukla vďaka tejto generácii získala tri majstrovské tituly (1976/1977, 1978/1979 a po

37

www.senkvice.org odchode Ivana ešte 1981/1982), doteraz posledný! Dukla sa v sezóne 1978/79 prebojovala do štvrťfinále Pohára UEFA s Hertou Berlín.

V uvedených sezónach boli „vojaci” najlepším čs. mužstvom a ich meno sa rozletelo do sveta.

Na Julisku na bežné ligové zápasy chodila návšteva 10.000 divákov, a to „žlto-červení” nemali nikdy ani zďaleka toľko fanúšikov ako tradičné pražské oddiely Sparta, či Slavia.

Ako 22-ročný debutoval v reprezentácii ČSSR dňa 9.11.1977 v Prahe na štadióne Sparty „na Letnej” proti tradičnému súperovi – Maďarsku (1:1).

Zostava ČSSR: Viktor – Barmoš, Ondruš, Fiala, Gögh – J. Kozák, Jarůšek, BILSKÝ – Masný, Kroupa, Mráz.

V tomto období v československom drese nastúpilo veľa nováčikov, doplnených skúseným Jánom Kozákom (súčasným trénerom Slovenska) a vytvorili jedenástku, ktorá pod Ondrušovou taktovkou v obrane prezentovala bojovnosť a snahu po najlepšom výsledku. Za necelý rok odohral Ivan v A-mužstve ČSSR bez prerušenia

Príliš som sa uspokojil s tým, čo som dosiahol, zľavil som v úsilí a v silnej konkurencii Dukly sa raz – dva stalo, že som sa ocitol na lavičke náhradníkov.

Tam som však nechcel vysedávať a tak som sa rozhodol prejsť na Slovensko do banskobystrickej Dukly, kde sme sa v roku 1981 stali víťazmi Slovenského pohára. Bol to dovtedy najvyšší úspech Banskobystričanov spod Urpína”.

Tu bol Ivan opäť v kolektíve s vynikajúcimi hráčmi – Ján Kocian, Jaroslav Boroš, Jozef Majzlík, Milan Nemec, Ladislav Jurkemik, Jozef Bubenko, František Kunzo st., Peter Zelenský a ďalší. „V ďalších dvoch sezónach sme v Banskej Bystrici bojovali len o záchranu – nakoniec neúspešne, menil sa káder i tréneri. Navyše mi končila osemročná zmluva s armádou a tak som to chcel skúsiť inde, v civilnom klube. Záujem prejavila Žilina, no tam by som mohol prestúpiť až k 1. januáru 1983.

Napokon som sa rozhodol pre TTS Trenčín. Na Považí som sa ocitol už k 1.10.1982, ako 27 – ročný.

Hral som v strede obrany i keď ma to vždy ťahalo dopredu, zvykol som si na post „zadného” stopéra a nerobilo mi to problémy.

mi zopár rôčkov ubudlo, ale nesťažujem sa, zatiaľ sa držím. Mám rôzne aktivity, uvidím, ako mi bude ďalej slúžiť hlavne zdravie. Podľa toho sa dá plánovať, ale dôležité je, že každý deň treba žiť a prežiť ho krásne. Jubileum oslávim skromne v kruhu svojich najbližších.”, dodal na záver.

V SKRATKE O IVANOVI BILSKOM Hráčska kariéra: od 8 rokov v žiackom a dorasteneckom družstve TJ Šenkvice, Dukla Nitra (od r. 1974), AC Nitra (od jesene 1975), DUKLA Praha (1975 – 1980), Dukla B. Bystrica (1980 – 1982), FK TTS Trenčín (1982 – 1985)

Trénerská kariéra: FK TTS Trenčín (1986 – september 2010)

Dosiahnuté úspechy: o v lige odohral 182 zápasov a strelil 24 gólov o 8 krát reprezentoval ČSSR A – mužstvo o 3 krát štartoval v mužstve ČSSR „B” o 6 krát reprezentoval ČSSR 21 a strelil 1 gól o s Duklou Praha získal 2 tituly majstra ČSSR (1976/1977 a 1977/1978) o s Duklou B. Bystrica dosiahol víťazstvo v Slovenskom pohári (1981) o v r. 1979 získal Čestný Titul MAJSTER ŠPORTU (20.2.1979) o v r. 1980 sa stal držiteľom štátneho vyznamenania – Za službu vlasti

Nezabudnuteľné NAJ:

8 medzištátnych zápasov (2 x Maďarsko, Wales, Grécko, Bulharsko, Brazília, Švédsko a NDR). „Splnil sa mi sen, ktorý sa nevyplní veľa futbalistom – zahrať si na najslávnejšej Maracane v Rio de Janeiro. Pred 45.000 divákmi, 17.5.1978, sme síce prehrali 0:2 gólmi Ronalda a Zica, ale nezabudnuteľná atmosféra zápasu a naša zostava sú pre mňa jedným z množstva krásnych zážitkov a spomienok. Bol to môj šiesty zápas v drese ČSSR. Proti nám nastupovali hráči majstrov sveta – „kanárici” Rivelino, Zico, Cerezo a ďalší.”

Zostava ČSSR v Brazílii: Hruška – Barmoš, Ondruš, Fiala, Gögh – BILSKÝ, Jarůšek, J. Kozák – Masný, Kroupa, Nehoda. Striedali: Rott, Gajdúšek. Tréneri: Ježek, Vengloš.

Sľubná kariéra nádejného futbalistu sa však pomaly zastavovala. V sezóne 1979 – 80 odohral už len 6 ligových zápasov, v reprezentácii sa už neobjavil. „Teraz, keď sa na to dívam s odstupom času, tak si uvedomujem, že dosť som k tomu prispel aj sám.

Lenže s pribúdajúcimi sezónami situácia v Trenčíne nebola príliš ružová. Nedarilo sa podľa predstáv napĺňať ciele v Slovenskej národnej lige (SNL – II. liga). Prichádzali prehry, postrácali sa body aj v ľahkých zápasoch. Miestami sa prejavili aj náznaky zlepšenia, ale to bolo veľmi málo, psychika mužstva bola na dne. Tak som sa v roku 1985 rozhodol s profesionálnym aktívnym futbalom v FK TTS Trenčín skončiť. Mal som určité obdobie pauzu, čo bol tiež dôležitý faktor pri mojich úvahách.“ No ako bývalého futbalistu ho neustále lákala práca v klubovom futbale – sústavný kontakt s hráčmi, funkcionármi a pod. „To bolo v danom období to, čo som chcel. V roku 1986 som sa stal trénerom seniorov, neskôr, až do r. 2010, som trénoval mládežníkov FK TTS Trenčín.”

Ivan Bilský sa v súčasnosti dožíva okrúhleho životného jubilea – šesťdesiat rokov. Na otázku ako sa cíti v deň svojho jubilea odpovedá: „To je číslo, pred ktorým mám rešpekt. Určite sa na ňu necítim. Samozrejme by ma potešilo, keby

o Najlepší zápas – na jeseň 1974 v drese AC Nitra proti bratislavskému Interu o Najťažší zápas – vždy derby zápasy so Spartou, ale hlavne so Slaviou Praha, kde išlo o body pre zisk prvého „môjho“ majstrovského titulu o Najväčší úspech – zisk majstrovského titulu v drese Dukly Praha v roku 1977 a ocenenie titulom Majster športu vo februári 1979. o Najväčšia prednosť – rýchlosť, fyzická pripravenosť, ctižiadosť a hra hlavou vo výskoku. o Najnepríjemnejší súperi – najmä pohárové mužstvá – francúzsky FC Nantes, FC Everton Londýn v Pohári UEFA a bundesligový VfB Stuttgart o Najťažší okamih kariéry – zranenie v medzištátnom zápase s Maďarskom (15.4.1978), keď v súboji o loptu mi súper zlomil holennú kosť.

Laboroval som 4 týždne so sadrou na nohe. o Najlepší spoluhráči – František Štambacher a Oldřich Rott – ich prítomnosť bola pre mňa v začiatkoch v Dukle nezaplatiteľnou školou. o Najväčšia túžba – obhájiť majstrovský titul a v súkromí byť zdravý. o Najpamätnejší gól – jednoznačne premiérový ligový v druhom zápase nitrianskeho mužstva brankárovi Interu Majthényimu. o Najväčší životný omyl – keď som v r. 1979 podpísal prestup do pražskej Sparty, ale pre zmluvnú viazanosť s armádou som nemohol prestúpiť.

Nasledovala rozlúčka s Prahou a odchod na Horehronie do banskobystrickej Dukly. o Najsympatickejšia osobnosť futbalovej histórie – legendy Československého futbalu Ivo Viktor, Ján Geleta a Josef Masopust. o Najlepší tréneri – ten, ktorý ma objavil a pozval v Nitre na prvý ligový tréning mužstva – Ján Dinga.

Výkonnostne ma najviac posunul Josef MASOPUST, neskôr Jaroslav Vejvoda. o Nezabudnuteľná chvíľa – 11. júna 1979, keď sme obhájili a získali 11. majstrovský titul pre Duklu Praha po dramatickom finiši v poslednom 30. kole.

37

38

www.senkvice.org

Za motokrosom do Šenkvíc!

Motokrosový areál v Starej te-

helni je miestom, kde každoročne organizuje Mládežnícky motokrosový klub M-Cross Šenkvice pod vedením Vladimíra Nováka

st. podujatia na celoslovenskej i medzinárodnej úrovni.

Zo všetkých spomenieme Medzinárodné majstrovstvá SR, Majstrovstvá sveta v motokrose v triedach MX3 a VMX (ženy) a Majstrovstvá Európy EMX65, EMX85 a EMX Open. Tohto roku motokrosovú sezónu otvorilo podujatie Majstrov-

stvá Európy v juniorských triedach EMX65, EMX85 a v seniorskej triede EMX Open severozápadnej zóny, ktoré sa v Šenkviciach konalo už po druhý krát. Výborné počasie,

skvelé podmienky a zaujímavá trať prilákali jazdcov z rôznych krajín – Dánska, Švédska, Belgicka, Talianska, Nemecka, Českej republiky a ďalších. Našu krajinu reprezentovali v juniorských triedach EMX65 a EMX85 mladí slovenskí jazdci Nikolas Marek, Samuel Struk a Márk Harcsa a v triede EMX Open sa zúčastnili Denis Poláš, Juraj

O sezóne po sezóne P

o skončení futbalovej sezóny a následnej prestávke nastal čas na zhodnotenie aktivít klubu a jednotlivých družstiev, ktorých sme mali v tomto ročníku až päť.

Prípravka pod vedením trénera Róberta Polakoviča obsadila v celkovej tabuľke pekné tretie miesto.

Mladší žiaci, ktorých trénerom bol Patrik Hájnik, skončili po celej sezóne taktiež na treťom mieste.

Starším žiakom sa darilo veľmi dobre, keď obsadili druhé miesto.

To ich posunulo do baráže o druhú ligu, kde sa stretli s mužstvami ŠK Láb a ŠK Bernolákovo. Po výborných výkonoch, keď najprv zdolali Láb 2:0 a potom remizovali s Berno-

38

Popovicz, Jakub Hruška, Matúš Lavo a ďalší výborní pretekári.

I keď prvé priečky patrili pretekárom zo zahraničia, tešíme sa, že Slovensko bolo zastúpené v každej kategórii.

Počas leta bude na šenkvickej trati stále rušno, okrem pretekárov, ktorí jazdia na profesionálnej úrovni privítame aj tých, ktorí sa motokrosu venujú vo voľnom čase. Svoje zručnosti na motorkách predviedli 28.6.2015 počas preteku v rámci seriálu regionálneho pohára v motokrose západ “MOTORADO CUP 2015”. V druhej polovici augusta, opäť v nedeľu, 16.8.2015 pripravujeme Medzinárodné majstrovstvá SR v motokrose.

Trať je upravená tak, aby vyhovovala medzinárodným parametrom a zároveň bola pre pretekárov

lákovom 0:0 nakoniec nepostúpili, keďže sme mali horšie skóre ako Bernolákovo. Tréner Daniel Dugovič mohol byť na svojich zverencov právom pyšný, pretože len kúsok šťastia chýbal k historickému postupu žiakov do druhej ligy.

Dorast pod vedením trénera Mariána Achbergera, hrajúci tretiu ligu, skončil na 11. mieste.

A – mužstvo po nie celkom vydarenej zimnej príprave a po výmene trénera Kindera, ktorého nahradil tréner Dušan Černay, sa postupne skladalo a počas jarnej časti podávalo kolísavé výkony. Nakoniec sme obsadili 6. miesto, čo nám umožnilo zotrvať v 4. lige, keďže vypadávalo až 6 mužstiev. Nový ročník začína 2. augusta, preto bude dôležité absolvovať kvalitnú letnú prípravu, ktorú sme začali už 25. júna.

Veríme, že po doplnení kádra môže-

zaujímavá a rozmanitá. Jazdcom pribudli nové prekážky a štartovacia rampa je prispôsobená aj najmenším z nich. K ideálnej organizácii pretekov prispieva nový tunel, zabezpečujúci komfortný presun po trati, vylepšený zavlažovací systém (2000 m zavlažovacích hadíc a 90 polievačov) a nová studňa ako zásobník vody.

Okrem pretekov sa každý utorok koná organizovaný tréning, počas ktorého je vyčlenený priestor aj pre juniorov a túto možnosť začali už niekoľkí aj využívať.

Podľa potreby (1 – 2 krát do roka) sa konajú na trati víkendové sústredenia – kempy najmä pre mladých talentovaných jazdcov, počas ktorých prebieha výučba jednotlivých prvkov pod dohľadom skúseného pretekára a niekoľkonásobného majstra ČR a SR Martina Žeravu a bývalého reprezentanta Československa v motokrose Vladimíra Nováka st.

S podporou Obce Šenkvice a fanúšikov motokrosu, či už z radov miestnych podnikateľov, alebo jednotlivých osôb, ktorí sa rôznou formou podieľajú na organizovaní pretekov, sa klubu podarilo vzkriesiť a zachovať viac ako 50 – ročnú tradíciu motokrosového športu v Šenkviciach. Veríme, že i naďalej budeme mať možnosť organizovať kvalitné súťaže, ktoré budú nie len vynikajúcim športovým zážitkom, ale i spoločenským podujatím pre všetkých návštevníkov.

Mgr. Nikoleta Nováková M-Cross Šenkvice

me hrať pekný futbal, potešiť našich fanúšikov a dôstojne reprezentovať náš klub a samotnú obec.

Záverečnú bodku za sezónou dal v sobotu, 20. júna 1. ročník nočného turnaja, kde sa hralo netradične pod umelým osvetlením so začiatkom o 18 – tej hodine a koncom hodinu po polnoci. Turnaja sa zúčastnilo 8 mužstiev, ktoré predviedli napínavé zápasy až do samotného konca. Prvenstvo získalo domáce mužstvo Palermo, keď vo finále porazili Modranov 4:3. Tretie miesto získalo mužstvo z Jablonca.

Na záver by sme chceli poďakovať všetkým ľudom, ktorí sa podieľali na podpore klubu – sponzorom, obci a všetkým, ktorým záleží na rozvoji futbalu v Šenkviciach.

Juraj Mrva fOTO: Ján Tokár

39

www.senkvice.org

KAM V ŠENKVICIACH

MATRIKA

JÚL 2015 24. – 27. 7.

Narodili sa ::.

Lena Mlynárová Hana Mlynárová Matej Jadroň Lukáš Kollár Jakub Nemčovič Lenka Noskovičová Alžbeta Ipóthová Matias Škrtel Hana Solčanská Tamara Pešková Sára Adamíková Hana Pešková Matej Macháč

Šenkvické hody 2015

AUGUST 2015 1. 8.

28. 8.

Slovenský pohár v cestnej cyklistike, Námestie G. Kolinoviča Deň burčiaku Vinotéka –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––Potulky do Trnavy na „Trnavskú bránu“ a prechádzka po centre mesta

SEPTEMBER 2015 Bažant kinematograf, Námestie G. Kolinoviča Cerovské hody 2015, Areál MŠ Potulky do Modry – Harmónie a spomienky na roky minulé

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––Deň vo vinohradoch Posedenie pri knihe – Jozef Banáš, Branislav Jobus

OKTÓBER 2015 3. 10.

18. 10.

24.10.

27. 10.

Posledné tankovanie, Námestie G. Kolinoviča Posedenie s jubilantmi, KIS Potulky do Karpatskej perly a návšteva rozhľadne Miesto stretnutia: Námestie G. Kolinoviča Oslava mesiaca úcty k starším, KIS ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Uvítanie detí do života, KIS Výstava zväzu chovateľov v Šenkviciach, Hasičská zbrojnica Predstavenie detí zo ZŠ s programom k 200. výročiu Ľ. Štúra, KIS ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– ŠENKVICKÉ POTULKY

Miesto stretnutia: Námestie G. Kolinoviča Bližšie informácie na telefónnom čísle 0944 390 202 u pani Márie Sklárovej

Odišli z našich radov ::.

Miroslav Novák František Minarič Josef Krížik Janka Červenková Ing. Peter Fitz Ing. Jozef Blesák Vladimír Melichár

Cecília Zaťková Mária Galbavá Jozef Viskupič Eva Ochabová ng. Otakar Fitz Augustína Strašiftáková Ing. Štefan Lančarič

www.senkvice.org

2. – 5. 9.

12. – 13.9.

26.9.

Zosobášili sa ::.

Renato Tako - Dáša Velichová Ľuboš Strašifták - Veronika Mruškovičová Peter Žitný - Monika Braunová Ing. Peter Chlebiš - Ing. Zuzana Markovičová

KAM ZO ŠENKVÍC

ŠENKVIČAN ŠENKVIČAN, Noviny obyvateľov obce Šenkvice, Vydáva: Obec Šenkvice

Redakcia: Obecný úrad, Nám. G. Kolinoviča 5, 900 81 Šenkvice, Tel: 033/6497 182, Fax: 033/ 6496 311, E-mail: senkvican@senkvice.org, Web: www.senkvice.org, Šéfredaktorka: Ing. Zuzana Somorovská Redakčná rada: Mgr. Katarína Nosálová, Mgr. Andrea Maluniaková, Ing. Ondrej Somorovský, PhDr. Silvia Mišunová, Mgr. Natália Maneková, Mgr. Monika Lichancová, Mgr. Monika Adameková, Pavol Hlavatý Grafická úprava: ZORG DESIGN, Vinohradská 73, Šenkvice, www.zorgdesign.com Tlač: PMP Tlačiareň, Bratislava.

Najbližšia uzávierka je 25. septembra 2015. Najbližšie číslo výjde v októbri 2015.

Neprešlo jazykovou úpravou. Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu a krátenie príspevkov.

Uverejnené príspevky nehonorujeme.

Názor redakcie sa nemusí zhodovať s názormi autorov príspevkov.

Vydavateľ nezodpovedá za pravdivosť a obsah informácií obsiahnutých v platenej reklame a inzercii.

NEPREDAJNÉ.

39