Senkvican 2 2017 issuu by Zuzana Frnová Somorovská

www.senkvice.org

Milí priatelia,

v tomto krátkom texte by som sa chcel s Vami podeliť a sprostredkovať Vám dve významné udalosti, ktoré majú nielen celoslovenský, ale aj celosvetový význam. Tou prvou je sté výročie zjavení Panny Márie vo Fatime. Mnohí viete, že od 13. mája do 13. októbra 1917 sa trom malým pastierom (Lucia, František, Hyacinta) v tejto portugalskej dedinke spolu 6 – krát zjavila Panna Mária a zverila im tri dôležité tajomstvá. Jednou z dôležitých skutočností, ktoré tieto tajomstvá vo svojej syntéze obsahujú, je výzva na pokánie. Pokánie znamená snahu zmeniť svoj život, ľutovať svoje hriechy a chyby a dávať za ne zadosťučinenie. Vynikajúcim prostriedkom pokánia je sviatosť zmierenia – svätá spoveď. Ona je stretnutím s milosrdným Spasiteľom, ktorý je pripravený odpustiť nám každý hriech, ktorý v spovedi vyznáme, ľutujeme ho a úprimne sa snažíme o vlastnú nápravu. Preto je dôležitá pre veriacich pravidelná svätá spoveď – najlepšie každý mesiac (nielen raz do roka). Keď budeme autenticky žiť takýto úprimný a intenzívny duchovný život, budeme schopní nielen sebaposväcovania, ale budeme schopní sprostredkovať milosť a dar viery aj ľuďom okolo seba, budeme pre nich svetlom, pomocou, povzbudením, nádejou. Budeme im vedieť pomáhať niesť kríž, budeme misionármi na mieste, kde žijeme, v rodine, práci a pod. Túto myšlienku krásne vyjadril Svätý Otec pápež František vo svojej homílii vo Fatime 13. mája tohto roku: „Nechceme byť preťatou nádejou! Život môže prežiť iba vďaka obetavosti iného života. „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu“ (Jn 12,24). To povedal a urobil Pán, ktorý nás vždy predchádza. Keď prechádzame krížom, On ním už prv prešiel. Teda to nie my vystupujeme na kríž hľadať Ježiša, ale to on sa uponížil a zostúpil až na kríž, aby našiel nás, a aby v nás zvíťazil nad temnotami zla a priviedol nás k svetlu. Pod Máriinou ochranou buďme vo svete rannými zornicami, ktoré vedia kontemplovať pravú tvár Ježiša Spasiteľa, ktorá žiari na Veľkú noc a znovu objavovať mladú a krásnu tvár Cirkvi, ktorá žiari vtedy, keď je misionárska, pohostinná, slobodná, verná, chudobná na prostriedky, ale bohatá na lásku.“ 2

Druhou udalosťou je blížiace sa blahorečenie kňaza a saleziána dona Titusa Zemana. Osobitnou radosťou to pre nás môže byť aj z toho dôvodu, že tento mučeník komunistického režimu krátky čas pôsobil aj v Šenkviciach. Jeho obeta za záchranu povolaní (úspešne previedol do Rakúska dve skupiny mladých seminaristov, čím zabránil ich zatknutiu a umožnil im pokračovať v príprave na kňazstvo v slobodnom svete, najmä v Taliansku) je obdivuhodná. Cirkev ho uznala za mučeníka, nakoľko zomrel síce už doma vo Vajnoroch, kde sa zdržiaval po svojom prepustení, ale v dôsledku neľudského zaobchádzania v komunistických väzeniach. Titus Zeman môže byť pre nás príkladom toho, aby sme sa aj v ťažkých a zložitých situáciach nebáli. On sa nebál riskovať svoj život. Nebojte sa! To je odkaz, ktorý Slovensku, celej Cirkvi, ba možno povedať celému svetu zanechal svätý pápež Ján Pavol II. Dnes potrebujeme toto povzbudenie nanovo počuť, aby sme sa nebáli svedčiť o Božej dobrote a láske, aby sme sa nebáli prihlásiť sa k viere, aby sme sa nebáli vo verejnom priestore brániť Život, Rodinu a Manželstvo, ktoré sú neustále atakované. Ale aj aby sme sa nebáli povedať rozhodné NIE tým, ktorí v spoločnosti šíria nenávisť a xenofóbiu, pričom sa hrajú na kresťanov. Slovensko bolo 5. júla v Nitre cez modlitbu svojich biskupov opätovne zasvätené Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a Nepoškvrneného Srdcu Panny Márie. Kiež nám všetkým milosť tohto zasvätenia pomôže byť svetlom a nádejou pre druhých a nebáť sa žiť svoju vieru autenticky. K tomu Vám všetkým vyprosujem Božie požehnanie príhovor našej nebeskej Matky Panny Márie.

Váš duchovný otec Michal Pokopec

www.senkvice.org

Prvé sväté prijímanie 7. 5.2017

Foto: Alena EŠTOKOVÁ - RIAL STUDIO

Božie telo 15. 6. 2017

Foto: Veronika Šuhajdová, MUDr. Anna Figurová

www.senkvice.org Komu znie pieseň smutná, zdĺhavá, pre koho kvety slziť začali? Po tmavej noci, keď svitol deň, odišla snívať svoj večný sen!

AGNEŠA K U K U M B E R G O V Á (7. 2. 1931 – 30. 3. 2017)

Dovoľte mi pár slovami uctiť si pamiatku nebohej „tety Ageny“, ako ju všetci volali.

dobrovoľnícku prácu „Srdce na dlani“, udelené v roku 2000 prezidentom Slovenskej republiky.

Pani Agneša Kukumbergová, rod. Nováková pochádzala zo šenkvickej roľníckej rodiny. Narodila sa ako najstaršie dieťa rodičom, ktorí boli kultúrne i hospodársky oddaní svojej rodnej dedine – Šenkviciam. Bola vychovávaná k pracovitosti, k láske k svojim blížnym i k svojmu národu. A v tomto duchu žila celý svoj život. Tešila sa z dvoch synov, vnúčat a pravnúčat. V práci kuchárky a vedúcej kuchyne bola neúnavná a dôsledná. Počas svojho aktívneho pracovného života, ale aj na zaslúženom odpočinku sa s nadšením venovala dobrovoľnej práci v oblasti regionálnej kultúry. Ešte ako slobodné dievča začala účinkovať v divadelnom ochotníckom súbore Mladosť. Po boku svojho manžela Viliama stála pri zrode folklórneho súboru Budeme si ju pamätať ako milú, Mladosť a bola jeho súčasťou až do srdečnú, vždy usmiatu manželovej smrti v roku 1989. charizmatickú dámu s typickým klobúčikom na hlave, účastníčku Ani potom však folklór neopustakmer všetkých spoločenských, tila a s folkloristami spolupracocirkevných a kultúrnych podujatí vala ako kostymérka, scenáristka, v obci. zberateľka šenkvických ľudových Utkvie nám v pamäti tiež ako piesní a tradícií, či vedúca detskej speváčka ľudových piesní v súťaži folklórnej skupiny Čerešničky. „Spieva celá dedina“. A pripomenieme si ju aj cez Môžeme jej pripísať významnú množstvo krojov, ktoré ušila, vyšila, zásluhu na oživení Pamätnej izby či opravila a dodnes v nich účinkujú a neskôr na vzniku Obecného viaceré hudobné a tanečné telesá v múzea v Šenkviciach. Mnohí si ju regióne. pamätáme ako zberateľku starých Pri stretnutiach cestou do kostola ľudových odevov a obnovovateľku nám rozdávala duševnú silu, rozprákrojov pre ich ďalšie zachovanie, vanie s ňou bolo o živote, o viere. či využitie vo folklórnom súbore. Jej aktivity mali neuveriteľne široký záber. Okrem folklóru pracovala pre Miestny odbor Matice Slovenskej v Šenkviciach, venovala sa aktivitám v Klube dôchodcov – istý čas ako vedúca. Tiež bola činná v Zväze žien i v rámci Slovenského červeného kríža. Zo všetkého najradšej však trávila čas medzi mladými ľuďmi – hlavne vo folklórnom súbore Mladosť. Za svoju bohatú činnosť získala rad ocenení. Najviac si však cenila celoštátne vyznamenanie za výnimočnú

Keď zomrie mama, aj slnko zájde, v duši sa rozhostí zvláštny chlad. Ťažko sa potom na svete ešte niekto nájde, kto by ako mama vedel mať rád. Kniha života „tety Ageny“ sa zatvorila na 86 strane vo štvrtok, 30. marca 2017.

Na Dolnom cintoríne v Šenkviciach sa s ňou v sobotu, 1. apríla so smútkom v srdci rozlúčili synovia Viliam a Štefan, nevesty Božena a Jana, vnuci Boris, Viliam, Rastislav, Branislav a vnučka Nikoleta. Na prababku budú spomínať aj pravnuci. Posledné zbohom vyslovili aj bratia Ivan a Slávo s rodinami a sestra Mária, netere, synovci, kmotra, krstné deti, známi z Klubu dôchodcov, priatelia divadelníci a taktiež súčasní i minulí členovia folklórneho súboru Mladosť. A tiež my všetci, čo sme ju poznali. Na poslednej ceste sa s ňou dôstojne rozlúčili členovia folklórneho súboru Mladosť, Šenkvickej muziky a Dychovej hudby Šenkvičanka. Ako ticho žila, tak ticho odišla. Skromná vo svojom živote, veľká v láske a dobrote. Taká bola naša mama a nezabudnuteľná osobnosť Šenkvíc. Spomína syn PhDr. et Bc. Viliam Kukumberg s rodinou

Prajeme jej pokojný odpočinok po boku manžela Viliama v hrobe predkov Kukumbergových na Dolnom cintoríne v Šenkviciach. Nezabudneme. Česť Vašej pamiatke!

Mária Sklárová

SPOMÍNAME Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechal si všetkých, ktorých si mal rád. Spi sladko, snívaj svoj večný sen, v spomienkach sme pri tebe každý deň. Smútok a žiaľ v srdci máme, na teba s láskou spomíname. Dňa 15. apríla 2017 uplynul jeden rok odvtedy, čo nás navždy opustil náš milovaný manžel, otec a dedko Bohumír M R V A. S úctou a láskou spomína smútiaca rodina

www.senkvice.org

BLAHOŽELÁME

Ladislav Plevčík osemdesiatročný

Jubileum Martz Kupkovičovej

Cesta životom dláždená notami

Predstavte si Šenkvice

v prvej Československej republike. Televízory nikde, elektrina bola novotou, o to viac bolo dôvodov na spoločné kultúrne vyžitie sa Šenkvičanov bez ohľadu na vek. V obci bol činný aj Teodor Plevčík, ktorý sa dňa 29. mája 1937 stal otcom syna Ladislava. Napriek svojej ,,obci – milej“ činnosti, či neskoršej spolupráci s hudobným skladateľom Ladislavom Berkom nemohol vedieť, do akých pekných zákutí a činností osud doženie jeho potomka. Stojím pred náročnou úlohou – zhrnúť to najpodstatnejšie za 80 rokov života činorodého Šenkvičana, pána Ladislava Plevčíka. Hoci si po vychodení šenkvickej školy zvolil povolanie učiteľa, pre ktoré nastúpil na modranský učiteľský ústav, na celý život sa mu stala osudnou práve hudba – rozhodol sa prejsť na konzervatórium. To, že to nebol vôbec zlý nápad, nám pán Plevčík dokazuje dodnes. Jeho povolanie nakoniec našlo kompromis – po práci na umeleckom oddelení, či odbore školstva a kultúry sa stal učiteľom hry na dychové hudobné nástroje v Základnej umeleckej škole (ZUŠ) v Modre – neskôr tu bol riaditeľom. Popri častokrát časovo náročnej práci nezabudol na svoje rodné Šenkvice –

aktívne participoval na činnosti Dychovej hudby Šenkvičanka. V rokoch 1976 až 1982 dokonca viedol ,,detskú dychovku“, zloženú zo žiakov tunajšej základnej školy. Spolupracoval a v spolupráci stále intenzívne pokračuje aj na pôde ďalších dychových hudieb v okolí, najväčšmi v DH Cajlané. Dnes ho môžeme považovať za čestného ,,tatíčka“ a člena našej šenkvickej dychovky. Neraz sa stretávame osobne a jeho široký úsmev a vrúcny stisk ruky ma vždy naplní novým optimizmom – nepochybujem, že takúto energiu sústavne šíri v celom svojom okolí. Na záver považujem za správne spomenúť, že aj vo svojom úctyhodnom veku sa v plnom eláne zúčastňuje autorských zasadnutí pripravovanej monografie obce, kvôli ktorej už strávil nejeden večer nad notovými zápismi starých šenkvických piesní.

Ctený pán Plevčík, v mene členov šenkvickej dychovky i vo svojom mene by som Vám rád zaželal hlavne pevné zdravie a naďalej ukážkovú životnú pohodu a spokojnosť, nehovoriac o Vašej neochvejnej aktivite a zápale pre spoločnú a pre ľudí prospešnú vec. Martin Lukáč

Polstoročie starosltivosti o pacientov

16.

krvi a za mnohé ďalšie mája 2017 sa dožila aktivity v prospech pacienkrásneho životného jubilea tov a obce Šenkvice. „naša sestrička“ Marta Kupkovičová, Martuška, rod. Dugovičová. Ako zdravotná sestra u ob- ku krásnym narodeninám Ti prajeme veľa vodného lekára sa o Šenkvičanov starala takmer zdravia, pokoja, pohody, 50 rokov (1966 – 2015). trpezlivosti a dni plné Ďakujeme za všetky tie roky príjemných maličkostí. strávené starostlivosťou Všetko najlepšie o pacientov v ambulancii, do ďalších rokov! ale i dobrovoľnej práce v Slovenskom Červenom kríži, Mária Sklárová kde organizovala darcovstvo

Zaslúži si Vašu pozornosť

Lekárov a ich prácu si vážim, ale zdĺhavé ča-

kanie ma rozčuľuje až tak, že som pravidelne ochotná platiť za rôzne formy „objednávania sa“, ktoré oficiálne neexistuje. Nechcem písať o týchto „ústretovostiach“ voči pacientovi, trápiť čitateľov ani seba. Práve naopak. Existuje ambulancia, neviem či jediná na Slovensku, ale rozhodne je to unikát, o ktorom treba hovoriť. Zázrak. Ono sa to dá? Predstavte si: dá. V pediatrickej ambulancii v Šenkviciach už dlhší čas funguje systém on – line objednávania pacientov. Je bezplatný a v praxi sa výborne osvedčil.

Pani doktorka Koleková je nielen veľmi profesionálna a ľudská zároveň, ale aj pokroková. A to riadi mamičky malých detí, ktoré vždy považujú soplíky, či „bobenko“ svojho dieťatka za mimoriadne akútny stav! Napriek tomu dohodnuté termíny dokáže dodržiavať a za svoje šikovné manažovanie ani nepýta peniaze navyše. Myslím, že takáto práca si zaslúži našu pozornosť a ocenenie. Kiežby sa stala inšpiráciou... Mgr. Monika Adameková

www.senkvice.org

Slávnostné otvorenie MŠ na Cerovom

o celkovej rekonštrukcii Materskej škôlky na Záhradnej ulici boli vo štvrtok, 4. 5. 2017, za prítomnosti starostu Obce Šenkvice Mgr. Petra Fitza, poslancov Obecného zastupiteľstva, riaditeľky Materskej školy Mgr. Moniky Khúlovej, zhotoviteľov a pozvaných hostí, oficiálne uvedené do prevádzky nové priestory nadstavby budovy a zrekonštruovaná časť pôvodnej budovy škôlky. Slávnostného aktu sa zúčastnil terajší podpredseda vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini, ktorý ešte ako minister školstva bol pri príprave projektov, zameraných na zvýšenie kapacít materských škôl, pričom v rámci tohto programu podpory MŠ bola úspešná aj naša obec. Za pomoci Ministerstva školstva Slovenskej republiky a vlastných zdrojov sme zrekonštruovali a nadstavili budovu na Záhradnej, vďaka ktorej vznikli ďalšie dve plnohodnotné triedy. Touto cestou si dovoľujem poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na realizácii, celému personálu materskej škôlky a taktiež rodičom za ich trpezlivosť s obmedzenou prevádzkou škôlky počas niekoľkých mesiacov. Teším sa a verím, že v nových priestoroch strávia šenkvické deti najkrajšie chvíle svojho detstva. Mgr. Peter Fitz, starosta Foto: Jana Dugovičová, Ľubomír Stránsky

Pokračujeme v budovaní kanalizácie

účasným budovaním kanalizácie na ulici Nádražná v smere od Vištuka po ulicu Krátka zahajujeme prípravu rekonštrukcie celej železničnej stanice, ktorá by mala prebehnúť v roku 2018. V tomto roku budeme realizovať ešte aj vetvu kanalizácie na ulici Chorvátska v smere od Spojnej až po predajňu Helinstal. Ambíciou obce v roku 2017 je prepojenie kanalizácie na ulici Glogovec a Kozara. Táto stavba je limitovaná realizáciou nového potrubia plynu na ulici Kozara. Z technického a organizačného hľadiska je nutné ako prvé ukončiť nové plynové vedenie, následne realizovať kanalizáciu a na jar 2018 dokončiť cesty a povrchy vozoviek. Mgr. Peter Fitz, starosta

Aktuálne na Obecnom úrade pripravujeme a riešime aj nasledovné projekty:

o realizácia zateplenia a výmeny okien a dverí na budove telocvične a rekonštrukcia strechy a sociálnych zariadení v telocvični, o odvodnenie Vinohradskej ulice, o výsadba stromovej aleje od JURKI pumpy po kostol, o podanie žiadosti o dotáciu na vybudovanie nových odborných učební v ZŠ Vinohradská, o príprava žiadosti o dotáciu na podporu likvidácie biologicky rozložiteľného odpadu formou dodania kompostérov do každej domácnosti.

Kamerový systém

erejné priestranstvá v našej obci v súčasnosti monitoruje celkovo 19 kamier vo vlastníctve obce, ktoré sú inštalované v siedmich lokalitách. Konkrétne sú monitorované verejné priestranstvá: Námestie Gabriela Kolinoviča vrátane detského ihriska a príchodu z ulice Chorvátska, pri križovatke ulíc Jánska a Chorvátska, vstup na „dolný“ cintorín na ulici Cintorínska, dvor základnej školy na ulici Vinohradská, zberný dvor na ulici Jagned a okolie železničnej stanice na ulici Nádražná. Kamerový systém bol vybudovaný s podporou Rady vlády SR pre prevenciu kriminality v troch etapách. Obec nemá zriadené dispečerské pracovisko, ktoré by neustále dohliadalo na kamerové záznamy, avšak v prípade potreby je záznam poskytnutý ako dôkazný materiál pre potreby Policajného zboru SR. Hlavným cieľom projektov je zabezpečenie a posilnenie dozoru nad verejným poriadkom a svojim

spôsobom aj nad dopravnou situáciou v obci, skvalitnenie ochrany života, zdravia obyvateľov obce a taktiež ostatných občanov, ako aj majetku fyzických a právnických osôb. Od vybudovaného kamerového systému očakávame, ž e občania našej obce, ale i

občania zdržujúci sa, či pohybujúci sa v uvedených lokalitách, vedomí si nainštalovaného kamerového zariadenia, nebudú sa dopúšťať páchania kriminality, respektíve inej protispoločenskej činnosti, pričom sú tak zároveň i informovaní o ochrane svojho majetku pred nezákonným konaním ostatných osôb.

Obci Šenkvice sa v roku 2017 podarilo získať dotáciu na vybudovanie kamerového systému na základe výzvy Rady vlády SR pre prevenciu kriminality vo výške 7.000€. Z poskytnutej dotácie a povinného spolufinancovania obce vo výške minimálne 20% boli inštalované tri nové kamery s vysokým rozlíšením. Monitorované je verejné priestranstvo v okolí železničnej stanice na Nádražnej ulici. Veríme, že tento projekt prispeje k zvýšeniu bezpečnosti a ochrany majetku obce, ako aj jej obyvateľov a návštevníkov. Snahou obce je postupne dopĺňať kamerový systém a v najbližšej etape v roku 2018 vybudovať kamerový systém v lokalitách križovatky ulíc Chorvátska a Horná, t.j. na „Trojičke“ a doplniť kamery monitorujúce priestory dvora základnej školy. Mgr. Andrea Maluniaková, prednostka OcÚ

Projekt bol finančne podporený Radou vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality.

www.senkvice.org

Aké bolo jarné upratovanie obce? 35 TON ODPADU, 900 VRIEC, 5 KONTAJNEROV

rámci Medzinárodného dňa Zeme, 22.4.2017 zorganizovala obec Šenkvice jarné upratovanie, zamerané na verejné priestranstvá, vstupy do obce, parky, chodníky a miestne komunikácie. Som nesmierne rád, že tejto dobrovoľnej aktivity sa zúčastnilo množstvo spolkov, organizácií a jednotlivcov. Spoločne sme z našich verejných priestranstiev dokázali zlikvidovať bezmála 35 ton odpadu. Vyzbieraný odpad bol balený do polyetylénových vriec, ktorých sa vyviezlo 900 ks. Veľkoobjemový odpad ako pneumatiky, kusy automobilov, nábytok, sanita a pod. boli následne naložené do 5 kontajnerov.

Kto čo čistil?

o členovia Dobrovoľného hasičského zboru – vstup do obce Blatné, o členovia Poľovníckeho združenie Dolina – Cerovské výmole, o členovia M-cross Šenkvice – okolie dráhy motocrossu a cesta okolo Poľnohospodárskeho družstva v smere na strelnicu, o členovia Folklórneho súboru Mladosť – Poluselky a Kozara, o futbalisti a hokejisti – okolie futbalového ihriska, Stoličného potoka a vstup do obce od mesta Modra, o členovia Spolku vinárov a vinohradníkov – vstup do Šenkvíc v smere od Vištuku a časť Kamenica, o členovia Dychovej hudby Šenkvičanka – Poluselky, Uhliská, vojenská cesta, o členovia Slovenského zväzu chovateľov – Kozara, Glanec a Zrínska hora, o taktiež sa v rámci obce zapojilo množstvo dobrovoľníkov – jednotlivcov, ktorí pozametali a upratali pred domami a v blízkom okolí. Na záver sme sa všetci stretli v Obecnom dome, kde zástupca starostu Peter Červenka a poslanec Jaromír Augustinič pripravili drobné občerstvenie v podobe gulášu. Za ochotu sa zúčastniť a záujem pomôcť pri čistení obce vyslovujem veľké ďakujem všetkým, ktorí prispeli k skrášleniu nášho životného prostredia. Tešíme sa stretnutie o rok. Mgr. Peter Fitz, starosta obce

www.senkvice.org

O čom sa rokovalo? I. riadne Obecné zastupiteľstvo, 30. 03. 2017

o Poslanci zobrali na vedomie Sprá-

vu o kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra Obce Šenkvice za rok 2016 a Správu o výsledkoch kontrol hlavného kontrolóra Obce Šenkvice vykonaných do 30.03.2017. o OZ schválilo žiadosť občana o zníženie príspevku na čiastočnú úhradu výdavkov za pobyt v Materskej škole v Šenkviciach z dôvodu hodného osobitného zreteľa – zníženie príspevku na 15 €/ mesačne od 01.04.2017 do konca školského roka 2016/2017. o Prednostka OcÚ Mgr. Andrea Maluniaková, DiS. predložila návrh VZN Obce Šenkvice o zriadení Elokovaného pracoviska, Záhradná 1 ako súčasť Materskej školy, Horná 11, Šenkvice a Školskej jedálne, Záhradná 1 ako súčasť Materskej školy, Horná 11, Šenkvice. Uviedla, že Obec pokračuje v procese rozhodnutí, ktoré sa týkajú MŠ a jej elokovaného pracoviska na ul. Záhradná. Poslanci schválili predložený návrh VZN bez pripomienok. o Dňa 03.03.2017 bolo na OcÚ v Šenkviciach doručené rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR, ktorým Úrad svoje pôvodné rozhodnutie o výške cien zo dňa 15.11.216 zrušil. Zároveň Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR určil na obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2021 túto cenu: maximálna cena za odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou v sume 0,8718 €/m³, čo je rovnaká cena stočného určeného v predchádzajúcom období, t.j. do termínu 31.12.2016. Poslanci zrušili uznesenie OZ č. 14-VI./OZ/2016 a schválili cenu za odvádzanie a čistenie odpadovej vody (stočné) v Obci Šenkvice vo výške 0,8718 €/m³ s účinnosťou od 01. 01. 2017. o Poslanci zobrali na vedomie Správu o poskytovaní opatrovateľskej starostlivosti a ďalších sociálnych služieb od 1.1. 2016 do 31.12.2016, ktorú vypracovala PhDr. Zuzana Bilková, referent sociálneho odboru OcÚ v Šenkviciach. o Poslanci vzali na vedomie informáciu o činnosti komisií pri OZ v Šenkviciach za rok 2016.

o Starosta informoval, že poskyt-

nutie dotácie od obce na rok 2017 žiadajú organizácie nasledovne: 1. Dobrovoľný hasičský zbor Šenkvice – 1.500€ na organizovanie domácich súťaží pre deti, mládež, mužov a ženy (zabezpečenie stravy, ocenení, pohonných hmôt), zabezpečenie ubytovania, stravy pre SUPERPOHÁR, štartovné na pohárových súťažiach, športovú výstroj (pohonné hmoty do čerpadla, hadice, savice, hasičské armatúry atď.) a výstroj pre deti, mládež, mužov a ženy (tričká, dresy, mikiny, bundy, tepláky, športová obuv). Celkové náklady na financovanie sú 3.000€, požadovaná výška dotácie je 50% z celkových nákladov. 2. Spolok vinohradníkov a vinárov v Šenkviciach – 2.000€ na nákup zariadení na zvýšenie kultúrnej a spoločenskej úrovne podujatí organizovaných spolkom – umývačka pohárov a 2 ks chladiacich nápojových boxov. Celkové náklady na financovanie sú 3.860€, požadovaná výška dotácie je 52% z celkových nákladov. 3. Športový klub Šenkvice, oddiel pozemného hokeja – 22.500€ na režijné a prevádzkové náklady oddielu (cestovné jednotlivých mužstiev, náklady na PEM Maďarsko, náklady na PEM Slovinsko, turnaje jednotlivých družstiev, náklady na rozhodcov a zapisovateľov a iné.), investičné náklady (osvetlenie hracej plochy). Celkové náklady na financovanie sú 37.317€, požadovaná výška dotácie je 60,5% z celkových nákladov. 4. Športový klub Šenkvice, oddiel športovej gymnastiky – 500€ na cestovné náklady oddielu. Celkové náklady na financovanie sú vo výške 2.000€, pričom požadovaná výška dotácie je 25% z celkových nákladov. 5. Športový klub Šenkvice, futbalový oddiel – 16.810€ na režijné a prevádzkové náklady futbalového oddielu (na rozhodcov, na štartovné, na cestovné, na základnú údržbu objektu ŠK, na úpravu parkoviska a prístupovej cesty, na zorganizovanie letného sústredenia pre hráčov prípraviek, mladších a starších žia-

kov, zabezpečenie videozáznamu, pranie dresov, vytyčovanie hracej plochy – lajnovanie, oprava čerpadla, hnojenie trávnatej plochy, občerstvenie, pokládka zámkovej dlažby, osadenie tribúny, dobudovanie miesta pre kameramana a pod.). Celkové náklady na financovanie sú 25.200€, požadovaná výška dotácie je 66,7% z celkových nákladov. 6. Občianske združenie Mladí umelci – 3.000€ na opravu a ladenie nástrojov, materiálno-technické vybavenie hudobného a dramatického krúžku, nákup nôt, divadelných hier, kníh, kostýmov, rekvizít, materiál na výrobu kulís, na výchovno-vzdelávaciu a propagačnú činnosť a s tým spojenú aj prepravnú činnosť pri návšteve divadiel, exkurzií, koncertov, súťaží, výrobu plagátov, pozvánok pre činnosť žiakov Základnej školy v Šenkviciach. Celkové náklady na financovanie sú 4.000€, požadovaná výška dotácie je 75% z celkových nákladov. 7. Spolok Dychová hudba Šenkvičanka – 1.750€ na obnovenie nástrojového vybavenia pre dychovú hudbu (nákup 1ks trúbky a ozvučovacej techniky – clip mikrofóny pre ozvučenie hudobných nástrojov a spevákov, spojovacie káble, mix pult). Celkové náklady na financovanie sú 2.500€, požadovaná výška dotácie je 70% z celkových nákladov. 8. FS Mladosť – 2.500€ na zorganizovanie kultúrneho podujatia „VEČER S MLADOSŤOU“ dňa 25.11.2017. Celkové náklady na financovanie sú 3.800€, požadovaná výška dotácie je 66% z celkových nákladov. 9. FS Mladosť – 3.000€ na renováciu starých krojov, vyhotovenie nových náhrad, ušitie nových častí alebo opravy používaných starých krojov (oprava, údržba a vyhotovenie originálnych častí krojov). Celkové náklady na financovanie sú 4.500€, požadovaná výška dotácie je 67% z celkových nákladov. 10. M-CROSS Šenkvice – 2.500€ na usporiadanie Majstrovstiev Európy EMX Open, 65, 85 ccm. Celkové náklady na financovanie sú 12.500€, požadovaná výška dotácie je 20% z celkových nákladov. Starosta zároveň dodal, že dotácia pre M-CROSS Šenkvice na usporiadanie ME EMX Open, 65, 85 ccm je irelevantá, nakoľko ME sa nebudú konať v Šenkviciach.

11. Slovenský zväz chovateľov – 350€ na usporiadanie výstavy drobných zvierat (nákup ocenení, odmena pre posudzovateľov, vyhotovenie katalógu, propagačných plagátov, nákup oceňovaných lístkov, veterinárny dozor). Celkové náklady na financovanie sú 500€, požadovaná výška dotácie je 70% z celkových nákladov. 12. Poľovnícke združenie Dolina – 1.400€ na opravu chaty (vykonanie náterov povrchov fasády, podlahy, vnútorných stien a strechy), ktorá je vo vlastníctve združenia a nachádza sa v blízkosti šenkvickej priehrady. Uvedené priestory slúžia pre potreby PZ, ako aj pri organizovaní kultúrno-spoločenského podujatia pre deti MDD. Celkové náklady na financovanie sú 3.500€, požadovaná výška dotácie je 40% z celkových nákladov. Poslankyňa Terézia Holecová oboznámila prítomných s návrhom Finančnej komisie na rozdelenie dotácií a dodala, že Komisia odporúča schváliť predkladaný návrh v celkovej výške 22.000€. Poslanci schválili návrh na rozdelenie dotácií v roku 2017: 1. Dobrovoľný hasičský zbor Šenkvice – 1.000€ 2. Spolok vinohradníkov a vinárov v Šenkviciach – 1.700€ 3. ŠK Šenkvice – oddiel pozemného hokeja – 5.000€ 4. ŠK Šenkvice – oddiel športovej gymnastiky – 500€ 5. ŠK Šenkvice – futbalový oddiel – 7.500€ 6. OZ Mladí umelci – 2.000€ 7. Spolok Dychová hudba Šenkvičanka – 1.000€ 8. FS Mladosť – 1.000€ 9. FS Mladosť – 1.000€ 10. Slovenský zväz chovateľov – 300€ 11. Poľovnícke združenie Dolina – 1.000€.

o Starosta obce predložil návrh na

I. úpravu rozpočtu Obce Šenkvice v roku 2017. Plánovaný výsledok hospodárenia je vo výške +66.745€. OZ schválilo rozpočtové opatrenie č. I / 2017 a použitie finančných prostriedkov obecných fondov na úhradu záväzkov zo zmluvných vzťahov: a)použitie prostriedkov rezervného fondu na úhradu istiny úverov vo výške 57.430€,

www.senkvice.org b)použitie prostriedkov fondu rozvoja vo výške 77.044€ na úhradu zmluvných záväzkov – dofinancovanie nadstavby vrátane doplatku za zateplenie budovy Materskej školy na Záhradnej ulici vo výške 74.974€ a úhrady za stavebný dozor – Vištucká ul. vo výške 2.070€

Bežný rozpočet

Schválený rozpočet €

Návrh na úpravu

Rozpočet po úprave €

2 340 584

+145 492

2 486 076

Bežné príjmy Vlastné príjmy RO*

70 000

Bežné výdavky

1 083 405

o OZ vzalo na vedomie Správu o

stave a plnení úloh ochrany pred požiarmi z výkonu preventívnych protipožiarnych kontrol za rok 2016 a prevencie, ktorú vypracovala pani Eva Heribanová, preventinárka požiarnej ochrany obce Šenkvice. o Poslanci schválili členov kontrolných skupín obce Šenkvice v roku 2017 na vykonávanie preventívnych protipožiarnych kontrol v rodinných domoch okrem bytov, obytných domoch okrem bytov a v iných stavbách vo vlastníctve alebo v užívaní fyzických osôb a kontrolnú skupinu na vykonávanie preventívnych protipožiarnych kontrol v objektoch právnickej osoby a fyzickej osoby podnikateľa, v ktorých nevykonáva štátny požiarny dozor OR Hazz Pezinok. o Poslanci vzali na vedomie informáciu o príprave monografie obce Šenkvice. o Starosta informoval o zabezpečení celoobecného jarného upratovania dňa 22.4.2017. Informoval o tom, že najmä v extraviláne obce vznikajú nepovolené „čierne„ skládky odpadu napr. v smere na Pezinok, Vištuk, ale aj i v iných lokalitách. Uviedol, že OcÚ v Šenkviciach zabezpečí vyhotovenie a osadenie tabúľ s informáciou o tom, že je tam zákaz sypania smetí a zároveň sa do najinkriminovanejších lokalít nainštalujú fotopasce pre prípad nelegálneho vývozu odpadu.

INTERPELÁCIE POSLANCOV Poslanec JUDr. MATÚŠ PARAJKA upozornil na to, aby sa OcÚ zaoberal problematikou poskytovania a výkonu služieb Slovenskej pošty v Šenkviciach. Starosta obce v danej záležitosti informoval, že už bolo kontaktované vedenie pošty a bola prisľúbená náprava, nakoľko vedenie pošty si je vedomé, že služby nie sú posky-

+94 784

1 178 189

+5 000

5 000

+109 184

1 130 465

zmena z 27.3.2017 Transfery pre RO

1 021 281

Bežný rozpočet – rozdiel

ROZNE

70 000

Kapitálový rozpočet

305 898 Schválený rozpočet €

Kapitálové príjmy

-63 476

242 422

Návrh na úpravu

Rozpočet po úprave €

+57 308

57 308

Kapitálové výdavky

200 000

+239 035

439 035

Kapitálový rozpočet – rozdiel

-200 000

-181 727

-381 727

Schválený rozpočet €

Návrh na úpravu

Rozpočet po úprave €

+148 480

263 480

Finančné operácie Príjmové finančné operácie

115 000

Výdavkové finančné operácie

57 430

Výdavkové finančné operácie – rozdiel

57 570

Výsledok hospodárenia

163 468

57 430 +148 480

206 050

-96 723

66 745

Bežné príjmy:

zvýšenie o 145 492€ na 2 486 076€

Bežné výdavky

zvýšenie o 99 784€ na 1 183 189€

Transfery pre RO*:

zvýšenie o 109 184€ na 1 130 465€

Kapitálové príjmy:

zvýšenie o 57 308€ na 57 308€

Kapitálové výdavky

zvýšenie o 239 035€ na 439 035€

Príjmové finančné operácie:

zvýšenie o 148 480€ na 263 480€

Plánovaný výsledok hospodárenia:

+66 745 €

tované takou formou, akou by mali byť, hlavne z dôvodu nedostatočnej kvalitnej pracovnej sily. S pomedzi prítomných občanov sa o slovo sa prihlásil pán Pius Lenický, ktorý uviedol, že sleduje dianie v obci a chcel by poznamenať, že občania si často krát nevážia to, čo toto vedenie obce pre obec vykonáva. Ďalej uviedol, že občania

si neuvedomujú, aké zložité je v dnešnej dobe zohnať finančné prostriedky na chod obce. Ako obec funguje sa odráža na tom, a to je dôležité, ako sa obyvateľom v obci žije. P. Lenický dodal, že by bol veľmi rád, keby táto zostava vedenia obce zostala a pokračovala vo svojej práci aj v budúcom volebnom období. Zloženiu predstaviteľov

obce zaželal do budúcna, aby sa mu darilo aspoň tak, ako doteraz. Spracovala: Ing. Zuzana Somorovská na základe Zápisnice z I. riadneho zasadnutia OZ dňa 30.03.2017 Celkové znenie zápisníc nájdete na www.senkvice.org

MC ADAMKO ĎAKUJE ZA PODPORU Domishoes, Farmársky košík, Folly – kreatívne potreby, Rukodielňa u Zuzky, Erika Strašiftáková OVB, Filip Pilka OVB, Framipek s.r.o., Hačky – čačky od Danky, Obec Šenkvice, Vinárstvo Kukumberg, LUCI HANDMADE, METRO, Ministerstvo vnútra SR, Henkel Slovensko s.r.o., Monte Mother, Z lásky od Janíka a Bašky od 2011, Čo dokáže mama, Jelen – kytice pre najmilších milých, Repa a Bakiča vinárstvo, Mačka strakatá, Pod Gaštankou – farma v Modre, Katarína Kučeriaková – maľovanie na tvár, Janette Takáčová – Adamkovská sladká torta, Janka Boďová (DoriSa) – módne veci pre deti 9

www.senkvice.org

Ako sa obyčajná prechádzka ulicami Šenkvíc môže zmeniť na nočnú moru 155). V prípade, že zviera odhryzne Chov psov je nielen pekným a prí- tel. postihnutému napríklad prst, je nutné

jemným koníčkom, no vyžaduje si i starostlivosť a zodpovednosť majiteľa, ktorá sa nekončí nakŕmením psa, prípadne jeho príležitostným pohladením. Majiteľ je zodpovedný i za kvalitu jeho života, za jeho správanie, ale rovnako za jeho vplyv na okolie. Vychovať si svojho miláčika je povinnosťou majiteľa a je potrebné svedomito k výchove pristupovať. Pretože sa môže ľahko stať, že pes utečie, či dokonca napadne človeka. Tým sa stáva nebezpečným pre svoje okolie ako potenciálna útočná „zbraň“. A práve toto sa stalo na jednej ulici v našej obci. To sa vari budeme báť chodiť po našich uliciach? Myslím si, že každý z nás sa bojí túlavého psa, ktorý je bez vôdzky, náhubku a s výrazom „zabijáckeho monštra“ sa rúti priamo na vás. Toto napadnutie však bolo celkom iné. Venčenie a výchovu svojho psa majiteľ nezvládol, nemal ho na vôdzke, pes zaútočil a napadol hryznutím pani, ktorá si bola zabehať.

Každý pes, ktorý sa pohybuje voľne mimo chovný priestor, musí byť riadne označený evidenčnou známkou. Osoba, ktorá psa vedie alebo nad ním vykonáva dohľad, je povinná na požiadanie, napr. mestskej polície, ranu provizórne ošetriť, oddelenú časť preukázať totožnosť psa známkou a zabaliť do sterilného krytia (čistej vy- svoju totožnosť. Ak tak nevie urobiť, dopúšťa sa priestupku podľa §7 ods. žehlenej navlhčenej 2 písm. d) látky) a neodkladtohto zákone volať Rýchlu zána, za ktorý chrannú službu. jej môže Je nutné záchranábyť uložená rovi na tiesňovej linpokuta do ke 155 túto okolnosť 65€. oznámiť, aby mohol byť prevoz nasmePriestupky rovaný na pracovispodľa tohko, ktoré sa zaoberá to zákona replantáciami. prejednáHoršie je, pokiaľ pes, va obec a v ktorý pohrýzol, je od blokovom neznámeho majitek o n a n í ľa alebo je to túlavý obecná popes. Vtedy je vhodné konzultovať epi- lícia a orgán Policajného zboru. demiologickú situáciu (výskyt besnoty Výnos pokút je príjmom rozpočtu v okolí) s infekčným oddelením danej obce okrem výnosu pokút uloženemocnice. Rovnako treba postupo- ných v blokovom konaní orgánmi vať aj pri uhryznutí iným zvieraťom Policajného zboru, ktorý je príjmom (napr. koňom, morským prasiatkom, štátneho rozpočtu. mačkou, zajacom atď.). Dr. Bc. Anna Krchňáková A ešte jedno upozornenie – Šulavíková, pre psičkárov: Záchranná zdravotná služba Bratislava

Záchranná služba sa stretáva aj s týmto typom poranenia, či už u detskej alebo dospelej populácie. Uhryznutie psom je nielen nebezpečné, ale až životu ohrozujúce, a to „Psičkári“ pokiaľ vlastnia psíka rôzz dôvodu prenosu rôznych ochorení neho plemena, by mali vedieť, nielen ako sa o takéto zvieratko starať, zo zvieraťa na človeka. ale aj ako ho vonku venčiť. A aká je prvá pomoc po uhryznutí Uvedené vyplýva aj zo zákona o drpsa? žaní psov, konkrétne ide o zákon č. Rana môže byť otvorená, ale aj nemu- 282/2002 Z. z.. Podľa §4 odst. 3 a 4 sí. Najprv si ranu dôkladne vyplách- spomínaného zákona "za psa vždy neme čistou tečúcou vodou a prekry- zodpovedá držiteľ psa alebo osojeme obväzom buď sterilným (pokiaľ ba, ktorá psa vedie alebo nad psom je k dispozícií) alebo jednorazovým, vykonáva dohľad. Držiteľ psa a ten, a samozrejme utekáme na urgentný kto psa vedie, je povinný oznámiť príjem. Pokiaľ je pacient/poškodený aj svoje meno, priezvisko a adresu majiteľom psa, ktorý ho pohrýzol, trvalého pobytu osobe, ktorú pes je nutné, aby zobral aj očkovací preu- pohrýzol; ten, kto psa vedie, je kaz psa (kde by mali byť zaznamena- povinný oznámiť osobe, ktorú pes né dátumy a čísla šarží vakcín proti pohrýzol, aj meno, priezvisko a adbesnote, leptospiróze, psinke, parvovi- resu trvalého pobytu držiteľa psa. róze) so sebou do nemocnice. Po ošet- Súčasne je povinný skutočnosť, že rení chirurgom je nutné, aby majiteľ pes pohrýzol človeka bez toho, aby vzal psa na kontrolu aj k veterinárovi bol sám napadnutý alebo vyprovodo 24 hodín od pohryznutia a násled- kovaný, ak sa nepoužil v nutnej obne i na ďalšiu kontrolu po 5 dňoch. rane alebo v krajnej núdzi, oznámiť Ak je poranenie závažnejšie, napr. pri obci, kde je pes evidovaný." súčasnom poranení tepny (strieka krv pod tlakom), treba okrem tohto pro- Ak osoba, ktorá psa vedie, nezavizórneho ošetrenia rany, miesto kr- bráni ohrozovaniu človeka alebo vácania poriadne stlačiť. Ak je uhryz- iného zvieraťa psom, ktorého vedie, nutie spojené so zlomeninou, treba alebo nezabráni, aby pes útočil, dokončatinu zavesiť do šatky alebo zne- púšťa sa priestupku podľa §7 ods. hybniť provizórnou dlahou a urýchle- 2 písm. b) spomínaného zákona, za ktorý jej môže byť uložená pokuta ne vyhľadať chirurgickú pomoc, či volať Rýchlu záchrannú službu (RZP, do 165 €.

Ten, kto psa vedie je povinný vodiť psa tak, aby sa zamedzilo znečisťovaniu budov, dopravných prostriedkov, komunikácií a poškodzovaniu zelene. Ak pes znečistí verejné priestranstvo výkalmi, je ten, kto psa vedie, povinný výkaly bezprostredne odstrániť. K upozorneniu a tejto výzve pristúpila obec po opakovaných zisteniach znečisťovania verejného priestranstva psími výkalmi. Obec preto zabezpečila vrecká na odstraňovanie psích exkrementov a psičkári si ich môžu vyzdvihnúť na OcÚ u pani Jozefíny Tichej. Psie výkaly na trávnikoch a uliciach sú veľmi nepríjemné a stresujúce najmä pre ľudí, ktorí musia každý deň predvádzať hotový slalom, aby prešli pomedzi psie exkrementy bez väčšej ujmy. Neporiadni majitelia psov strpčujú život i mamičkám malých detí, ktoré majú v istom štádiu svojho veku tendenciu nielen všetko chytať do malých rúk, ale čo je horšie, dávať si svoje „úlovky“ priamo do úst. A práve tomu sa dá predísť najmä zodpovednosťou majiteľov a ich psov. PhDr. Katarína Nosálová

www.senkvice.org

Ignác HERÁK (27. 1. 1903 – 30. 11. 1978)

Zabudnutý šenkvický primáš?

som dobrý hudobný sluch, sama som sa to Zrejme už len tí skôr narode- Mala naučila.“,

ní šenkvičania si pamätajú jeho vracia sa do minulosti pani Sidka a medzi slovameno, talent a cigánsky tempemi sa jej v pamäti vynárajú melódie a pohmkárament. „NÁCO“ HERÁK, va si staré známe piesne. tak ho všetci volali, bol vychýreným hudobníkom, ktorého kapela nechýbala snáď na žiadnej svadbe, či zábave. Moja mama bola vtedy ešte malým dievčaťom, ale Herákovcov si pamätá. Ich rodinu stretávala vždy vyobliekanú, pekne upravenú a elegantnú. „V Šenkviciach bol legendou, hral bez nôt. Všetko vedel zahrať, čo si kto rozkázal. V hlave mal hádam všetky pesničky. Keď bola svadba, ich hudby bola plná dedina. Otec s husľami vpredu, na konci bubon a tak veselo sprevádzali svadobný sprievod. Svojou hudbou robil radosť všade, kde ho zavolali.“ s radosťou v hlase zaspomínala na svojho otca jeho, čoskoro 90 – ročná, dcéra Sidónia KORIČOVÁ (viď. foto) a popritom si pospevovala. Zdedila totiž po otcovi jeho hudobný talent.

IGNÁC HERÁK bol rodákom z Vištuka. A keďže často hrával v Šenkviciach, hlavne vďaka pánovi učiteľovi Bobekovi, činnom aj v kultúre, presťahoval sa v roku 1954 s manželkou Auréliou a deťmi do Šenkvíc. Vďaka hudbe tu teda už natrvalo zapustil korene. Ignác mal hudobné vzdelanie, študoval na konzervatóriu v Bratislave. „Náco, pod nám zahrat s tvojú kapelu!“ A jemu viac Po škole ho väčšinou zamestnávalo muzicíronebolo treba, zahral na zá- vanie, ale pomáhal aj svojmu otcovi vo vyhni vo Vištuku a pracoval v kovovýrobe. bave, na hodoch, na svadbách a pohreboch alebo len tak pre potešenie, po dedine, po dvoroch do neskorej noci. „Tatka mali radi celé Š e n k v i c e .“, pokračovala v spomienkach teta Koričová, ktorá bola najstaršou z 11 detí manželov Herákovcov.

„Chodila som spievať s tatovou kapelou, vedela som hrať aj na husliach, aj na klavíri.

„Boli sme rodinná kapela. Otec hral na husliach, brat Ignác (prezývaný Buco) na saxofóne, ďalší brat Jožko bol bubeníkom, ale zahral aj na činely a tatov švagor hral na harmonike. No a ja som s nimi spievala.“, postupne dopĺňa svoje spomienky na mladosť teta Koričová. Herákovci hrávali ľudovú hudbu a ich cigánska kapela bola v 50. – 60. tych rokoch pre oblasť Pezinka a Modry ojedinelá. Počas osláv výročia „400 rokov Šenkvíc“ sprevádzali cigánski muzikanti šenkvických folklo-

ristov z Vlastivedného krúžku v slávnostnom sprievode dedinou. Nechýbali ani na oslavách 1. mája, na výročných schôdzach JRD, ale hlavne na svadbách. Kto Ignáca Heráka zavolal, tam vždy šiel ochotne hrať. „Ale chodili sme hrávať aj do Šarfie (dnes Blatné), Senca, Vištuka.“ Počúvam ďalšie spomienky. „Keď chlapci rukovali, pred odchodom na vojenčinu si zavolali otca do krčmy – na rozlúčku so slobodou. Keď boli odvedení, ešte naposledy oslavovali a zaspievali si pri tatovej hudbe.“ A vraj veselo bývalo aj cez víkendy v šenkvickej vinárni. Ignác Herák bavil ľudí ešte vo svojej sedemdesiatke. Zomrel v roku 1978. A na pohrebe sa s ním lúčili mnohí kamaráti muzikanti. Ako inak, hudbou, ktorú miloval! Pani Koričová, ďakujem Vám za Vaše milé spomínanie na otca. A pri príležitosti Vášho významného jubilea, ktorého sa v tomto roku dožívate, Vám želám ešte krásne chvíle s rodinou a radosť z Vašich vnúčat a pravnúčat, o ktorých s takou láskou rozprávate. Zuzana Somorovská Foto: Z. Somorovská a rodinný archív Sidónie Koričovej

www.senkvice.org

POSEDENIE PRI MÁJI

OCKOV KOTLÍK

30. 04. 2017

17. 06. 2017

foto: KIS

www.senkvice.org

28. 06. 2017 ROZLÚČKA S PREDŠKOLÁKMI NA HORNEJ

ROZLÚČKA S PREDŠKOLÁKMI NA CEROVOM 29. 06. 2017

13 foto: Katka Nosalová

foto: Anna Krajčovičová, Ingrid Calamarová

www.senkvice.org

Rubrik a: Žijú medzi nami zhovára sa Ing. Eva Lupová

Ing.Vincent LACKO družstva v roku 1957, kde skončili aj ich rodinné vinohrady. Už vtedy ho to ťahalo k poľnohospodárstvu. Prejavovalo sa to napríklad tým, že sa rád vozil na traktore, či robil s koňmi, no a v 9. triede Základnej školy to už bolo „na vážno“. Rozhodol sa pre štúdium na Strednej poľnohospodárskej škole – odbor mechanizátor. Na nej v roku 1966 aj zmaturoval. Neskôr, už popri zamestnaní, vyštudoval Agromechanickú fakultu Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre (1984).

Vinár – „študent“

VINÁR – HOBBISTA

Niet vari Šenkvičana, ktorý by nepoznal

VINCENTA LACKA. Ako „odvekého“ agronóma miestneho Poľnohospodárskeho družstva, ako dlhoročného poslanca Obecného zastupiteľstva, či skalného organizátora a podporovateľa motocrossu. No už menej známy je jeho vinársky „rozmer“. Na škodu veci, lebo vinohradníctvu a vinárstvu patril a patrí veľký kus jeho srdca a tiahnu sa jeho životom ako červená niť. Hoci robotu okolo pestovania viniča mal na družstve aj „v pracovnej náplni“, sám si hovorí, že je vinár – hobbista (od slova hobby ako koníček). Keďže vysvetlenie uvedeného nového výrazu by sme v žiadnom slovníku nenašli, ponúkame na pochopenie profil jeho autora, ktorý sa v apríli tohto roku dožil svojej 70 – tky.

Vinár – „prípravkár“

Prvé vinohradnícko – vinárske spomienky Vincenta Lacka siahajú do jeho detstva, kedy mu jeho babka ako 6 – ročnému prikázala trhať „zelinu“ v jednom z ich 3 vinohradov v lokalite Kandia. Pamätá si aj, keď už ako o rok starší, prestrihoval tatovi „vázadlo“ a ukladal postrihané révy na kopu alebo ich vynášal z vinohradu. Súčasťou tejto spomienkovej mozaiky je aj prvá kopačka vo vinohrade vo veku 10 rokov, či založenie miestneho

Po strednej škole absolvoval 2 – ročnú povinnú vojenskú službu a hneď po nej nastúpil do svojho prvého a aj posledného zamestnania v Poľnohospodárskom družstve v Šenkviciach, kde pôsobil 48 rokov až do svojho odchodu do dôchodku k 31.12.2016. V „štúdiu“ vinohradníctva a vinárstva pokračoval „v škole života“ na rodinnej záhumienke, kde sa pri výrobe vína pre vlastnú potrebu naučil vinohradnícko – vinársku abecedu. V tejto etape mu bol však najväčším učiteľom vtedajší predseda družstva Jakub Novák, ktorého „lekcie“ ako obrábať doslova hltal a bol dokonca pritom, keď predseda vysádzal prvý vinohrad.

Vinár – vinár

Dovtedy Vinco Lacko získaval vinohradnícko – vinársku prax viac menej „na cudzom“. No v 70. rokoch už „išlo do tuhého“. Na stavebnej parcele vysadil svoj prvý vlastný 8 – árový vinohrad dokonca aj s vlastnoručne vyrobenými štepmi, ručne kálanými štekmi. Pomohol mu s nimi otec a vznikli v neuveriteľných podmienkach – cez zimu „stratifikáciou“ vo vlhkom prostredí rodinnej kúpeľne. Vsadil na typickú odrodu nášho regiónu – Veltlínske zelené (zelený „muškatel“). Mimoriadne úrodnú, za bývalého režimu veľmi rozšírenú sortu, pri ktorej išla kvantita na úkor kvality. Mala vtedy najväčšiu výmeru na Slovensku. Vincent Lacko sa jej venuje doteraz, verí jej genetickej výbave a nepochybuje o tom, že sa z nej dajú vyrobiť špičkové vína. Samozrejme za podmienky primeranej agrotechniky a schopnosti pestovateľa správne regulovať kvantitu a vinára použiť moderné spôsoby výroby vína. Prvý vinohrad síce predal, no kontakt s vinohradníctvom a vinárstvom nestratil, pretože obrábal 5 – árovú záhumienku (s Veltlínskym zeleným a Rizlingom vlašským). Zároveň sa staral aj o vinohrad svojej manželky vo Vištuku. K tomu mu ešte v roku 1985 pribudol vinohrad, ktorý vysadil za svojim domom v lokalite Príka. Tam má aj „miesto narodenia“ jeho vlastné červené cuvée s rovnakým názvom Príka. Okrem spomínaných odrôd pestuje aj novošlachtence,

ktoré boli vyvinuté v šenkvickej Výskumnej stanici vinohradníckej a vinárskej, potom Cabernet Sauvignon, Alibernet a Merlot. Samozrejme nezostalo nikdy iba pri dopestovaní suroviny – hrozna. Vždy sa snažil o jeho spracovanie.

Vinár – lobista

V 90. rokoch, po zmene režimu, prišla revolúcia aj v prístupe k vínu a vinárstvu. Do popredia sa začala dostávať kvalita. Ľudia prinášali na stretnutia svoje vína. V okolí Šenkvíc sa konali prvé výstavy vín. A Vincent Lacko začal robil „vinársku politiku“. Bol iniciátorom toho, aby sa niečo podobné zorganizovalo aj v Šenkviciach. Loboval u Tibora Rumana a výsledkom bola prvá šenkvická výstava vín v roku 2001. Dal podnet aj na vznik miestneho Spolku vinohradníkov a vinárov. Prvé stretnutia sa konali na družstve, pokračovalo sa na Cerovom u Trubača. Vincent Lacko vykonával v ustanovujúcom spolkovom výbore funkciu podpredsedu. A v tejto funkcii zotrval 2 volebné obdobia. Jeho „dieťaťom“ je aj jedno z kľúčových spolkových podujatí – Mikulášsky krst mladého vína. Kým pracovný pomer u svojho zamestnávateľa oficiálne skončil, s prácou v Spolku vinohradníkov a vinárov sa nemieni rozlúčiť. Lebo, ako hovorí: „Členstvo v spolku je doživotné, v spolku sa nekončí, tam sa len umiera“. Vincent Lacko to tak prirodzene cíti. Potvrdením toho, že nič na svete nie je náhoda, je aj jeho krstné meno. Svätý Vincent (po latinsky znamená víťaz) je totiž okrem iného aj patrónom združení. Takže miesto vo vinárskom spolku už mal vlastne predurčené svojim pokrstením. Čo sa týka poslania spolku, je toho názoru, že v prvom rade by mal robiť osvetu – starať sa o zachovanie vinohradníckych a vinárskych tradícií, vrátane toho učiť ľudí, najmä mladých nielen robiť dobré víno, ale ho aj správne piť. Podľa neho vždy je čo vylepšovať a dobré víno sa rodí už vo vinohrade. Každý vinár by sa mal snažil robiť víno zo svojho vinohradu a z hrozna z malokarpatského regiónu.

Vinár – nevinár

V úvode tohto príspevku bolo spomenuté, že Vincent Lacko je v Šenkviciach legenda najmä v oblasti poľnohospodárstva, miestnej samosprávy a motocrossu. Na miestnom družstve pôsobil a pôsobí celý svoj profesionálny život. Prešiel pozíciami od mechanizátora, vedúceho úseku technických služieb, agronóma, bol aj jeho podpredsedom.

www.senkvice.org V roku 1989 bol dokonca zvolený aj za predsedu JRD v Budmericiach, no po dvoch rokoch sa vrátil späť do Šenkvíc. V súčasnosti je už dôchodca, na družstve však pôsobí ako poradca. Vincent Lacko sa angažoval a stále ešte angažuje aj v mimoobecných inšitúciách. Bol podpredsedom Slovenského zväzu olejninárov a členom redakčnej rady časopisu Agrochémia, spolupracoval so slovenskou aj pražskou poľnohospodárskou univerzitou (tu so špičkovým olejninárom prof. Vašákom). Pre obe univerzity robil odvodové a výživárske pokusy. Oponoval 10 diplomoviek z pestovania repky aj slnečnice. Bol členom oponentskej komisie (s Doc. Černým a Doc. Kováčom) pre činnosť Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch apod. Pokiaľ ide o jeho aktivity v oblasti šenkvickej samosprávy – tak treba spomenúť, že bol dlhoročným poslancom Obecného zastupiteľstva, členom jeho rady a predsedom prakticky všetkých komisií ako poradných orgánov starostu. Aj keď sa Vincent Lacko netají tým, že vinohradníctvo je jeho celoživotné hobby, pri rozprávaní o jeho životnej „láske“ motocrosse, sa mu asi oči rozžiaria najviac. Raz darmo, tento adrenalínový šport mu doslova učaroval. Bavil ho od malička. Jeho brat bol 6 – násobným Majstrom Slovenska a on v tomto športe vyskúšal snáď „všetko“ – od brigádnika na trati, cez traťového komisára až po riaditeľa pretekov (viď. foto: v pozícii riaditeľa pretekov, 9.6.2002). Doteraz, keď má čas, chodí na preteky. Pri jeho práci v poľnohospodárstve, kedy sa robieva v piatok, sviatok, to nebolo vždy jednoduché. Je toho názoru, že už je rad na mladých, aby prebrali štafetu. Keď je komu, treba odovzdávať skúsenosti. No kontakt sa snaží udržiavať stále, veď človek sa učí, kým žije. Niet nič horšie, ako zakrpatieť. A to platí vo všetkom. Motocrossom počnúc, vinohradníctvom a vinárstvom končiac. Titulok tohto príspevku označuje Vincenta Lacka vo vzťahu k vínu ako hobistu. Ak použijeme menovaného ako „model“, môžeme sa pokúsiť, na základe vyššie uvedeného, o prvú neoficiálnu charakteristiku tohto slova: označuje milovníka vína, ktorý ho vie robiť a aj ho robí, víno ho však neživí, rozumie mu, vie ho piť, vie si ho vychutnať a všetko to robí s radosťou. Redakcia časopisu Šenkvičan ďakuje Vincentovi Lackovi za ochotu podeliť sa s čitateľmi o svoje spomienky a názory a praje mu, nech mu život „na jeho vinárskych i nevinárskych poliach“ ešte dlho chutí aspoň tak, ako jeho obľúbený veltlín. FOTO: archív V. Lacka

Po 6. ročníku ZVDŠ H

oci skratka v titulku tohto príspevku je už všeobecne „zažitá“, pre poriadok uvádzame jej identifikáciu – skrýva sa za ňou názov jedného z top podujatí v našej obci „Za vínom do Šenkvíc“. Tohto roku sa konalo podľa osvedčeného scenára, no v novom termíne a s viacerými novinkami. Hodnotenie ZVDŠ po odbornej i ekonomickej stránke prináleží hlavnému organizátorovi Spolku vinohradníkov a vinárov, z ktorého isto vzídu odporúčania pre nasledujúci 7. ročník. My ponúkame mozaiku pocitov, názorov, postrehov a dojmov zo strany návštevníkov toho uplynulého.

Kto prišiel, odkiaľ a prečo

Z hľadiska počtu účastníkov sa očakávania

organizátorov naplnili. Do Šenkvíc zavítalo v poslednú aprílovú sobotu viac hostí ako minulý rok a predalo sa všetkých 1000 lístkov. Nie je ľahké charakterizovať typického účastníka ZVDŠ. Jeho hlavnou črtou je síce „pozitívny vzťah k vínu“, no vek, bydlisko a sociálny profil sú rôznorodé. Na spomínané podujatie k nám merajú cestu napr. mladé pracovné kolektívy z Bratislavy, ale aj celé rodiny zo širokého okolia (z Pezinka, Viničného, Častej, Slovenského Grobu, Senca, Báhoňa), či zo vzdialenejších kútov Slovenska (z Partizánskeho, Topoľčian, Púchova, Čierneho Balogu apod.). Bolo počuť aj češtinu, angličtinu a poľštinu. Podujatie si dokonca vybrala jedna budúca nevesta z Podbranča ako miesto na rozlúčku s dievčenstvom a do Šenkvíc zavítala aj s priateľkami užiť si „posledné dni slobody“. Môže to byť dobrý tip pre budúci marketing podujatia. ZVDŠ sa javí ako vhodné napr. aj na firemné teambuildingy. Tak, ako to urobil jeden zamestnávateľ, ktorý nakúpil vstupenky na podujatie pre svojich pracovníkov so zámerom originálne stmeliť kolektív. Osobitnú a veľmi početnú skupinu tvorili domáci. Väčšina z nich chodí na ZVDŠ už od prvého ročníka. Niektorí sa priznali, že uvítali túto legálnu možnosť dostať sa do miest a domov, ktoré nepoznali. Pozrieť sa ako bývajú ich susedia, zoznámiť sa s nimi, nájsť u nich inšpiráciu pre svoje príbytky. Našli sa aj takí, čo popri svojich každodenných pracovných povinnostiach už roky neboli v niektorých končinách Šenkvíc a ZVDŠ ich „nakoplo“, aby boli v aktuálnom obraze.

K termínu

V preplnenom vinárskom kalendári na Malo-

Pripravila: Eva Lupová karpatskej vínnej ceste ťažko nájsť voľný termín, ktorý by nekolidoval s inými podujatiami, aj nevinárskymi. Konkurencia je v tomto smere veľmi silná. Aj tento ročník ZVDŠ sa konal počas predĺženého víkendu, kedy čelil minimálne trom ďalším aktivitám. Kým prvých 5 ročníkov bolo situovaných na začiatok júna, tento aktuálny sa v premiére posunul na koniec apríla. Organizátori zariskovali, pokiaľ ide o počasie. To našťastie vyšlo. Neubralo na pohode návštevníkov a neublížilo ani vínu, ktoré v predchádzajúcich ročníkov vysokými teplotami trpelo a strácalo na kvalite. Takže zmena termínu sa podľa reakcií účastníkov ukázala ako dobrá voľba.

Čo sa páčilo

1. Najväčším magnetom, prečo chodia

ľudia na ZVDŠ, je že ponúka jedinečnú šancu spoznať osobne vinárov, ktorých víno pijú, vidieť prostredie, kde sa rodí, získať si ich dôveru, nechať si od nich poradiť. Niektoré vzťahy prerastajú dokonca do osobných priateľstiev. Je to aj o dôvere, ktorá zaväzuje. Rozhovory vinár versus hosť nie sú len spoločenskou konverzáciou, ale majú aj odborný rozmer. Je zážitkom počúvať napr. majiteľa veľkého vinárstva, ako hovorí o autenticite svojich vín a dozvedieť sa pritom veľa zaujímavého o vhodnosti, či nevhodnosti pestovania niektorých odrôd v našich klimatických podmienkach. ZVDŠ sa tak stáva aj malou neformálnou vinárskou akadémiou. 2. Minulý rok zavedený lístkový systém sa aj tohto roku potvrdil ako dobrý krok. Ľudia viac rozmýšľajú, aké víno budú piť. 3. Nováčik tohto ročníka ZVDŠ – Vlado Somorovský prešiel úspešne „krstom“ a predstavil sa na neutrálnej pôde penziónu Ranč. Pre budúci ročník avizuje prezentáciu už „u seba,“ na ul. Kozara. Lokalita Ranč sa javí síce niektorým návštevníkom „od ruky“, no vítajú ju napr. rodiny s deťmi, keďže ponúka pre ne najlepší priestor na hranie. Jej devízou je aj pekný výhľad, dobrá ponuka jedál a jej lokalizácia medzi vinohradmi. 4. Hostia veľmi oceňujú ochotu vinárov pustiť si cudzích do svojho súkromia. Nielen do pivnice, ale aj dvora, či záhrady. Dobrý bod získal od nich napr. vinár Fekete za to, že tohto roku po prvýkrát sprístupnil aj svoju pivnicu, kým doteraz ponúkal svoje víno len „hore“. Potešila aj nová degustačná miestnosť v Repa winery. Prezieraví Šarmírovci boli pripravení na každé počasie. „Hlavný stan“ mali síce pod strechou, ale ich záhrada a podbránie bolo

16 nevšednou pastvou pre oči aj srdcia každého záujemcu. Na stanovisku č. 12 zase zabodovali autentické vinárske lisy, či odstopkovačka, čo bežne tiež hocikde človek nevidí. Aj maličkosti vedia urobiť veľký dojem, ako napr. živé kvety, či veniec zo štupľov vo vinárstve u Bočkovcov, resp. čierna tabuľa na stene s tematickými kresbami u Kakalíkovcov. Ľudia si ich vysvetľujú ako prejav pohostinnosti a priateľskosti hostiteľov. Ako sympatická bola označená zo strany hostí solidarita rodiny Fitzovcov, ktorej členovia sa prakticky „do nohy“ (od vnúčat až po starých rodičov) venovali návštevníkom. 5. Aj tohto roku sa potvrdilo, že ZVDŠ je nielen o víne. Je aj o prechádzkach a spoznávaní našej obce, utužovaní medziľudských vzťahov, o stretnutiach nielen so známymi, ale aj spoznávaní nových ľudí. Víno je dobrá téma pre tých, čo sa v živote ešte nevideli. 6. Zámer dať podujatiu aj hudobný rozmer sa ukázal ako správny. Putovanie Šenkvickej muziky po vybraných stanoviskách len umocnilo celkovú atmosféru. Opäť sa potvrdilo, aká je „hudba čarodejka“. 7. K dobrému vínu patrí dobré jedlo alebo naopak. Toto partnerstvo funguje aj na ZVDŠ. K najväčším gastronomickým zážitkom patrí stále pečenie býka na námestí. Ten tohtoročný 385 – kilogramový sa piekol 5 hodín, rozvoniaval po celej dedine a zostali z neho doslova len kosti. Ponuka záhryzov u jednotlivých vinárov bola viac ako pestrá – pagáčmi počnúc cez zabíjačkové špeciality, lokše, fazuľovicu, langoše, halászlé, zemiakové placky až po cigánsku, klo-

www.senkvice.org básu a hranolčeky. 8. Plusový bod si vyslúžilo aj rozhodnutie niektorých vinárov ponúkať nealkoholické nápoje vyrobené z hrozna. Dobrá alternatíva nielen pre deti. 9. Osvedčilo sa aj rozšírenie programu o prezentáciu ľudových remeselníkov, ktorí boli sústredení jednak na námestí a niektorí aj rozptýlení na jednotlivých vinárskych stanoviskách (napr. predajcovia syrov, drevených výrobkov). 10. Pokiaľ ide o logistiku podujatia, hostia ocenili priestorovú navigáciu po obci na jednotlivé stanoviská a tiež slušnú propagáciu, ktorá bola aktívna ešte aj v deň podujatia. Napr. Rádio Vlna, ale aj internet navigovali do Šenkvíc „na poslednú chvíľu“ viacerých spokojných návštevníkov.

K vínu

1. V hodnoteniach účastníkov sa vyskytli

viaceré pozoruhodné komplimenty, napr. že šenkvické vína im viac chutili ako české, či rakúske. No hádam najpresvedčivejším dôkazom kvality „našich“ je fakt, že väčšina hostí navštevuje podujatie opakovane a že naň chodia ľudia, ktorí rozumejú vínu. 2. Nie zriedkavý je fenomén, že niektorí milovníci vína vyhľadávajú výberovo len niektoré odrody a z nich potom chodia degustovať víno, čo poznajú a sledujú ako sa podľa jednotlivých ročníkov mení. Okrem iných sa k takejto „taktike“ priznal vinársky fajnšmeker z Tlmáč s fokusom na šenkvické Othelo od Šarmírovcov.

Čo celkom nevyšlo, nad čím visia otázniky

1. „N

ávod na použitie“, resp. účastnícky manuál je každoročne obsahom katalógu podujatia ZVDŠ, dostane ho každý majiteľ vstupenky. Žiaľ, nie všetci si ho prečítajú a potom niet divu, že takto nepripravení napr. „nerozumejú degustačným kartičkám“ či nevedia, kde sa dá jesť apod. 2. Vínne karty na niektorých stanoviskách vraj boli písané menším typom písma, čo robilo problémy najmä starším ľuďom, ktorí ich bez okuliarov nevedeli prečítať. 3. Polemiky sa viedli okolo odľahlejších stanovísk, za ktorými bolo treba prejsť väčšiu vzdialenosť. V tejto súvislosti padli návrhy, že či by nebolo vhodnejšie sústrediť ZVDŠ v jednej uličke, resp. len v centre, aby sa „nestrácal čas“ chodením. 4. Určité výhrady sa vyskytli voči kyvadlovej doprave (nedostatok informácií o ich „cestovnom poriadku“, neoznačené autá). Poznámky v tomto bloku môžu slúžiť ako „pracovný materiál“ pre organizátorov.

Miesto bodky

Isto existuje oveľa viac pozitívnych i negatívnych pohľadov na uplynulý ročník ZVDŠ. Koľko ľudí, toľko chutí. Veď víno a všetko okolo neho je najmä o emóciách. Jedno je však isté, ako vraví vinár Jaro Augustinič: „Keď sú ľudia spokojní, aj vinár je spokojný“. A hlavne o to ide aj na podujatí „Za vínom do Šenkvíc“.

Požehnanie pre vinohrady P

rosba o ich ochranu pred škodcami a zato, aby vydali hojnú úrodu, boli aj tohto roku hlavným poslaním orodovania u svätého Urbana – patróna vinohradníkov, ktoré sa uskutočnilo 21.5.2017 pri jeho soche v chotári nad Základnou školou v Šenkviciach. Tradičný akt vykonal pán dekan Michal Pokopec za prítomnosti nielen členov miestneho Spolku vinohradníkov a vinárov, ale aj širokej verejnosti. K slávnostnej atmosfére prispela Dychová hudba Šenkvičanka. E.L.

OZNAM PRE ČITATEĽOV Obecná knižnica bude v dňoch

31. júla – 3. septembra ZATVORENÁ !!! 16

Ďakujeme za knihy Noví darcovia: Boďová Jana Bašková Eva Tichý Eduard Žilková Mária Poláková Barbora Neuwirtová Zuzana Krutošíková Helena

www.senkvice.org

ZA VÍNOM DO ŠENKVÍC

29. 04. 2017

foto: Ivan Záleský

www.senkvice.org

Novinky v Rodičovskom združení MŠ Aha, ako nám je v škôlke super Rodičovské združenie pri Mater-

skej škole v Šenkviciach pripravilo aj v uplynulom štvrťroku viacero akcií pre škôlkarov. V rámci aprílového „celoobecného upratovania“ sme aj my, v spolupráci s vedením MŠ, 22.4.2017

zorganizovali brigádu rodičov v areáli na Hornej ulici. Upravili sme školský dvor, spravili kryt na pieskovisko a upravili vchod do škôlky. Rodičia na Záhradnej ulici taktiež pripravili brigádu, na ktorej natierali plot, drevené herné prvky vyčistili piesok a opravili pieskovisko.

MDD V MŠ ŠENKVICE

Touto cestou by sme chceli poďakovať všetkým ochotným rodičom, ktorí prišli a pomohli pri zveľaďovaní priestorov oboch škôlok.

Rodičovské združenie zakúpilo drevenú preliezačku (lietadlo) a taktiež financovalo opravu starej drevenej preliezačky na Záhradnej ulici.

09. 06. 2017

V tomto roku sme usporiadali MDD pre všetky detičky v priestoroch škôlky na Záhradnej ulici. Pre deti bol pripravený pestrý „pirátsky“ program s animátormi a diskotékou. Na konci roka RZ financovalo rozlúčku predškolákov, ktorá bola tento raz rozdelená na dve časti: rozlúčka predškolákov na Hornej ulici a rozlúčka predškolákov na Záhradnej ulici. Klaudia Vašinová, člen RZ pri MŠ foto: Karol Böhm-Klein

www.senkvice.org

BRIGÁDA RODIČOV MŠ ZÁHRADNÁ

26. 05. 2017

foto: Zuzana Somorovská

Škola hľadá svoje korene

www.senkvice.org Umiestenku dostala do Veľkých Kosíh (dnes ležiacich v okrese Komárno) – škola bola v poli medzi Veľkými a Malými Kosihami. Mala triedu, v ktorej sa učilo 54 detí repatriantov, pre plynulé vyučovanie a komunikáciu sa teda musela naučiť po maďarsky.

ozhodli sme sa, že vzhľadom k blížiacemu sa okrúhlemu jubileu šenkvickej školy (400. výročie prvej písomnej zmienky o šenkvickej škole v roku 2018) budeme okruhu čitateľov Šenkvičana a najmä samotným Šenkvičanom pripomínať jej minulosť, ktorá sa pričinila o jej súčasnosť. Popri dejinných ,,pikoškách“ z histórie našej školy vám však chceme predstaviť najmä osobnosti, ktoré ju formovali niekedy až desiatky rokov a každým dňom budovali vedomosti svojich žiakov a zdokonaľovali svoje pedagogické zručnosti. Áno, hovoríme o učiteľoch. Okrem aktuálne uverejneného rozhovoru vám v nasledujúcich číslach časopisu budeme prinášať životné príbehy ďalších – Štefánie Brunovskej, Elemíra Kanteka, Henricha Lančariča, Štefana Bobeka, či Edity Turčanovej a ďalších. V obci však boli aktívni aj iní pracovníci – napr. dlhoročné kuchárky (majsterky dobrých, teplých obedov, ktoré neraz pomáhali prekonať náš rascu a keďže z jednej strany domu sa do lesa dostastrach z písomiek alebo náročných domácich li za 10 minút, z druhej strany zas za päť, nemali núúloh) – inak to nebolo ani v prípade pani Amálie dzu ani o huby, ktoré si pravdaže aj sami nazbierali. Jančurovej, či Agneši Kukumbergovej. Cez zimu sa radi sánkovali v tamojšej Drínovej hore. Z detstva si tiež pamätá tradičné koledovanie poV živote každého z nás má na celkový vývoj čas vianočných sviatkov i obecného hlásnika, ktorý vplyv všetko ,,prvé“ – prvý omyl, prvá chodieval po ich dedine. skúsenosť, prvá láska, prvá (po)známka. Šesť tried ľudovej školy vychodila v rodnej obci – Nepochybne medzi tieto ,,prvé“ spadá nezabudla spomenúť, že v prvých dvoch triedach aj prvý učiteľ, resp. prvá učiteľka. ešte používala tabuľku, ,,griflík“ (predchodca pera) Práve preto sme sa rozhodli začať túto rubriku a handričku. V piatej triede zas mala celá trieda napani učiteľkou IRENOU ŠČEPKOVOU. písať sloh na tému ,,Čím chcem byť“ – ona napísala, že by sa chcela stať učiteľkou, čím vraj vzbudila vo svojej triede smiech. Po ľudovej škole sa ďalej, počas nasledujúcich troch rokov, vzdelávala v meštianke v neďalekej Sološnici, kam dochádzala vlakom. Avšak kvôli tomu, že vlak chodieval len dvakrát za deň, musela vstávať veľmi skoro – zvyčajne okolo piatej ráno. Pamätá si na cestovanie v zime, keď záveje dosahovali výšku dva až tri metre – keď bola vo vlaku, cítila sa, ako keby vlak po celý čas šiel cez tunel. Keď ukončila štúdium na meštianke, spolu so spolužiačkou išli vyskúšať šťastie a zúčastnili sa prijímacích skúšok do Pedagogickej akadémie v Modre. Na skúške ich bolo 300, vybrali však len 30 študentov, medzi ktorými sa ocitla aj vzrastom maličká Irena Záhradníková. V Modre bývala na internáte. Ešte v prvom ročníku ich zastihol prechod vojnového frontu, v rodnej obci bola kritická situácia, nakoľIRENA Š Č E P K O V Á ko v blízkosti obce partizáni zavraždili nemeckého – trpezlivá a oddaná ,,prvá učiteľka“ Narodila sa 8. júla 1929 v Plaveckom Mikuláši do dôstojníka. rodiny Michala Záhradníka a Terézie, rodenej Ba- V ľudovej i meštianskej škole a rovnako na akadémii lúchovej. Mala jednu sestru a dvoch bratov, pričom ju bavila matematika, a keď si nejaký spolužiak nevšak sama uviedla, že v detstve jej nerobili problém vedel poradiť s príkladom, učiteľ ju vyvolal k tabuli so slovami ,,Poď, ty žabka maličká!“. Pamätá si, že ani chlapčenské lezenia po stromoch – ,,každý strom bol mój“. Vidí veľmi veľký rozdiel medzi keď išla zo školy domov, tak od Modry po Zohor rozhrami v jej detstve a súčasnými spôsobmi trávenia právala spisovne a od Zohora až domov už po závoľného času detí. Oni sa napríklad hrávali s gulič- horácky. Na margo tejto spomienky sa jej vynorila ďalšia – na riaditeľa Majtána, ktorý zvykol študenkami či handrovými bábikami. Cez leto sa ako deti vždy tešili na zber malín a jahôd tom dávať za každú pravopisnú chybu 50 – halierona domácu šťavu. Na neďalekej lúke zas zbierali vú pokutu. Na tejto škole v roku 1948 zmaturovala.

Bývala u domácich, táto rodina však neuznávala samostatnosť Slovenska. Po roku na vlastnú žiadosť prestúpila do školy v Komárne, kde učila polroka – spomína si, že mala veľmi neposlušnú triedu, s ktorou si pedagógovia nevedeli dať rady, ona však tento problém vyriešila. Následne rok a pol učila v Mederči (dnes obec Čalovec, neďaleko Komárna) – v rokoch 1949 až 1951 – tam aj mala nápadníka, odmietla ho však kvôli jeho zarytej hrdosti k maďarskej národnosti a kvôli tomu, že bol kalvín a ona sa svojej viery vzdať nechcela. Po odchode z Mederča, učila v záhorských Gbeloch celkovo tri roky a keďže stále mala záujem učiť vo Svätom Jure, hľadala zamestnanie učiteľky práve tu. Nakoniec sa jej podarilo dostať miesto učiteľky vo Veľkých Čaníkovciach (dnešné Šenkvice), do školy nastúpila v školskom roku 1954 / 1955. Tunajšie prostredie jej vyhovovalo. V roku 1955 sa vydala za svojho spolužiaka z ľudovej školy – Alberta Ščepku. Manželia však deti nemali. Síce boli spolužiaci, ale intenzívnejšie sa začali schádzať až po návrate pána Ščepku zo štúdia v Nitre, zvykli si písať listy. Najprv bývali u Grmanovcov, potom u Haplovcov a neskôr si kúpili malý dom na začiatku šenkvickej ulice Jagned. Čoskoro po nástupe do šenkvickej školy sa v roku 1956 stala poslankyňou Miestneho národného výboru vo vtedajších Veľkých Čaníkovciach, pričom zastávala pozíciu predsedníčky zdravotnej komisie. V ďalšom volebnom období už v kronike obce figuruje ako poslankyňa tejto komisie. V škole počas svojej pedagogickej práce v našej obci mala obvykle triedu prvákov, len dvakrát mala triedu aj v druhom ročníku základnej školy. Nesmierne ju ,,prváci bavili“ – dieťa sa jej neraz pochválilo novými nohavicami, pričom jeho matka jej tvrdila, že doma nepovie ani slovo. Bola tiež svedkom detskej lásky, keď v triede chlapec v silnom objatí nechcel pustiť dievčatko – čo ju osobne dojalo.

www.senkvice.org

OCENENÍ ŽIACI

Keď sa tak spomienkami vracia do týchto čias, banuje, že si nepísala denník – deti jej totiž radi hovorili, čo sa deje u nich doma – od pálenia liehu, cez rodinné udalosti až po zabíjačky. Bola by to živá V piatok, 23. júna 2017, počas rozlúčky so školským rokom na tradičných Jánskych ohňoch, kronika Šenkvíc z pohľadu malých detí. Vždy ju tešilo, že mohla deti učiť nové veci a aj skú- ocenil starosta obce 25 žiakov ZŠ Šenkvice: šať, keďže však detí bolo vždy veľa, čas si pre ne musela vyhradiť nielen počas vyučovacej hodiny, ale aj Teodor Baričič, 1. A 1. miesto v krajskom kole v gymnastickom štvorboji – družstvá pred vyučovaním a cez prestávku. a postup na Školské majstrovstvá Slovenska Na svojho prvého nadriadeného v šenkvickej škole 3. miesto v krajskom kole v gymnastickom štvorboji – družstvá – riaditeľa Henricha Lančariča – si spomína vo veľmi Alica Fidriková, 2. A dobrom svetle. Priznáva, že niektorí učitelia k nemu Nina Mravcová, 2. B 3. miesto v krajskom kole v gymnastickom štvorboji – družstvá neprechovávali sympatie – ako však sama vysvetliAdam Stránsky, 2. B 1. miesto v krajskom kole v gymnastickom štvorboji – družstvá la, bolo to kvôli tomu, že bol prirodzene prísny a postup na Školské majstrovstvá Slovenska a to sa logicky nepozdávalo učiteľom, neplniacim si Darina Skybová, 3. A 3. miesto v krajskom kole v gymnastickom štvorboji – družstvá svoje povinnosti. ,,Lančarič bol výborným riaditeľom, v Šenkvi- Ivana Maderičová, 3. A 3. miesto v krajskom kole v gymnastickom štvorboji – družstvá ciach som lepšieho nezažila a hodnotím ho a reprezentácia školy na okresnom kole recitačnej súťaže známkou 1*.“, povedala. Šaliansky Maťko Práve za jeho éry v pozícii riaditeľa školy sa začala 1. miesto v krajskom kole v gymnastickom štvorboji – družstvá venovať logopédii – pomáhala deťom sa učiť nároč- Martin Kakalík, 3. B a postup na Školské majstrovstvá Slovenska né písmeno ,,r“, prekonať sykavky a podobne. Nerobila to však len na pôde šenkvickej školy, Jakub Lanátor, 3. B 1. miesto v krajskom kole v gymnastickom štvorboji – družstvá ale aj v šenkvickej a dokonca i báhonskej škôlke. a postup na Školské majstrovstvá Slovenska Častokrát si ju táto povinnosť našla u nej doma. Matúš Macho, 3. B 3. miesto v okresnom kole speváckej súťaže Slávik Slovenska Je obdivuhodné, že pri jej úctyhodnom veku má preOndrej Chromík, 4. A 3. miesto v okresnom kole recitačnej súťaže Šaliansky Maťko hľad o súčasných školských učebniciach – ,,Toho človeka, čo napísal terajší šlabikár, by som zavrela“. Ján Hrotík, 4. B 2. miesto v okresnom kole recitačnej súťaže Hviezdoslavov Kubín

PRVÝ STUPEŇ

Okrem logopédie sa so záujmom venovala aj doučovaniu detí – či už z matematiky, čítania a nemčiny – pri tomto predmete pomáhala deťom aj v príprave na reparáty. Zo školy odišla na dôchodok počas ,,riaditeľovania“ pani Anny Gálikovej. Z kolegýň si najradšej spomína na učiteľku Tomašovičovú, Zdenku Žákovú, Annu Urbanovskú a Františku Šarmírovú. Po odchode na dôchodok (po 32 rokoch v šenkvickom školstve a celkom 38 rokoch strávených učiteľským povolaním) sa s manželom rozhodli cestovať – precestovali mnoho krajín (napríklad Fínsko, Holandsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rusko, Turecko, USA i pobaltské štáty). Mali plány aj na cestovanie do ďalších krajín, čo však prekazila manželova smrť – dňa 3. júla 2000, krátko pred ňou ešte vôbec netušili, že má nejaké zdravotné problémy. Záujem o komunitný život Šenkvíc je u pani Ireny Ščepkovej naozaj výrazný – každý deň so železnou pravidelnosťou rada podnikne prechádzku po našej obci, aj keď prší. Má preto prehľad o nedostatkoch v obci, ale aj o dianí v kultúrnom a spoločenskom živote Šenkvíc. Počas rozhovoru nám, ako členom kultúrnej komisie, navrhla vznik penziónu pre starších občanov a vybudovanie chodníkov na Jánskej ulici. Tento rozhovor považovala pani Ščepková za svoju ,,generálnu spoveď“ a my veríme, že sa z tohto rozhovoru vzniknutý profil jej života stal skutočne výstižným a inšpirujúcim. Martin Lukáč, Soňa Mifková

Na fotke trieda pani učiteľky Ščepkovej 2 .B, školský rok 1985 / 1986

DRUHÝ STUPEŇ

Anna Mária Maluniaková, 5. A