Senkvican 3 2014 issuu

2

www.senkvice.org

Výr cerovske

Milí Šenkvičania.

Rád využívam príležitosť a prihováram sa Vám v období, kedy si

spomíname na našich zosnulých príbuzných, priateľov a známych.

Spomienka na niekoho, kto nás opustil, znamená, že sme ho mali radi, že nás jeho odchod bolel, možno stále bolí. Jednoducho spomíname na tých, ktorých sme mali radi. Mať rád. Milovať. Je to niečo, čo je úplne prirodzené. Schopnosť milovať je súčasťou ľudskej prirodzenosti. Bol by som rád, keby sme si v týchto dňoch uvedomili veľmi dôležitú pravdu. Človek, to nie je len telo. Človek, to je duch, duša a telo. Všetky tieto tri prvky k sebe patria, o každý by sme sa mali starať. Dnes sa veľmi zdôrazňuje iba jeden aspekt ľudského života, ten telesný. Telesná krása sa dnes stala idolatriou, čomu je pripisovaná obrovská dôležitosť. Dobre vyzerať, byť fyzicky atraktívny. No ukazuje sa, že to ani zďaleka nie je všetko.

Ani peniaze a telesná krása nezabezpečia ľuďom večné šťastie, dokonca ani pozemské.

Dôkazom toho môžu byť aj mnohé bolestné prípady, keď si takíto ľudia siahli na život.

Práve toto obdobie, ktoré sa ľudovo zvykne označovať ako dušičkové, nám pripomína základnú pravdu o nás. Pripomína nám našu konečnosť, našu smrteľnosť. Ktosi povedal, že jedinou spravodlivosťou na tomto svete je to, že všetci raz zomrú. Ako kňaz nemôžem nespomenúť, že Cirkev verí a vyznáva vieru v nesmrteľnú dušu a povzbudzuje svojich veriacich, aby sa starali aj o ňu. Starosť o svoje telo a vonkajšie potreby nie je zlá, no ak ostaneme iba pri nej, nebudeme šťastní, nebudeme naplnení.

Teda, ako ľudia si musíme uvedomiť túto neodvratnú skutočnosť, že raz sa náš pozemský život skončí. Na každom jednotlivcovi záleží, ako bude prežívať svoj život a ako sa bude pozerať na tajomstvo smrti. Pre nás kresťanov je viera vo večný život lampou, ktorá nám ukazuje cestu v temnotách. „Viera nie je svetlo, ktoré rozptýli všetky naše temnoty, ale lampa, ktorá v noci vedie naše kroky, a toto stačí, aby človek mohol napredovať na svojej životnej ceste.“ (pápež František, encyklika Lumen fidei, 57) Vedomie, že smrťou sa život nekončí, nám dáva silu nielen v ťažkých chvíľach života, ale aj vtedy, keď sa náš život končí. Je krásne vidieť zomierajúceho človeka s úsmevom na perách, spokojného so svojim životom a tešiaceho sa na stretnutie so svojim Stvoriteľom.

Prajem Vám všetkým, aj Vám, ktorí nie ste veriaci, aby ste objavili krásu viery vo večný život, krásu Božej lásky a krásu pozemského života, ktorému môže dať úplný zmysel iba viera.

Váš duchovný otec Michal

2

R

ok 2014 je rokom Sedembolestnej Panny Márie – patrónky Slovenska, ale i patrónky kaplnky na Cerovom.

Uplynulo totiž 125 rokov od jej vysvätenia v roku 1889.

Jej výstavbu inicioval vtedajší farár vo Veľkých Šenkviciach – Ľudovít Erneyi.

Kto bol tento „dobrý pastier“, ktorý dal Cerovanom postaviť „Boží dom“, na ktorý čakali skoro 300 rokov od založenia obce. Ľudovít Erneyi sa narodil pred 160 rokmi, 25.8.1854. Študoval v Ostrihome teológiu a filozofiu a za kňaza bol vysvätený v roku 1877. V Ostrihome ďalej pôsobil ako kaplán, ale aj ako profesor na Učiteľskom ústave. Neskôr odišiel do „slovenského Ríma“ – do Trnavy, kde učil dejepis na arcibiskupskom gymnáziu. Naďalej sa však venoval aj pastorácii a preto žiadal o faru. V tom čase sa uvoľnilo miesto po farárovi Jozefovi Bakičovi v Šenkviciach. Nastúpil sem v roku 1883. Za jeho pôsobenia v Šenkviciach sa v kostole i oboch obciach veľa zmenilo. Rekonštruoval interiér kostola sv. Anny a urobil poriadok v „preplnenom“ chráme. Zredukoval počet sôch, obrazov, zástav a iných „prebytočných“ dekorácií. Vyčítal farníkom, že hoci majú krásny kostol preplnený starožitnosťami, ich vzťah k viere nie je vždy úprimný.

Dal urobiť nový organ, zbúral starú faru, postavil novú a s ňou aj školu.

Prestavba veľkošenkvického kostola sa financovala aj vďaka daru

3

www.senkvice.org

ročie ej kaplnky

Požehnanie sochy sv. Vendelína

V nedeľu, 29.6.2014 pán farár Michal Pokopec vysvätil novú sochu sv. Vendelína, umiestnenú v jednom z výklenkov Kaplnky Sedembolestnej Panny Márie na Cerovom.

FOTO: Matej Sklár

jednej Cerovanky. Pán farár jej však po vzájomnom rozhovore navrhol, aby peniaze dala na výstavbu kaplnky ku zvonici v Malých Šenkviciach. S radosťou a pokorou súhlasila. Tak si z jeho iniciatívy Malošenkvičania za rok postavili kaplnku a v roku 1889 bola slávnostne, za hojnej účasti Cerovanov, vysvätená farárom Erneyim.

Pre utrpenie ženy – príbuznej darkyne peňazí – bola kaplnka zasvätená Sedembolestnej Panne Márii. Miesto oltára bola dominantná drevená socha „piety“ s ukrižovaným Ježišom a matkou – Pannou Máriou. Keďže sa rekonštruoval kostol vo Veľkých Šenkviciach a táto socha tam bola prebytočná, preniesli ju do kaplnky na Cerovom. Dodnes je dominantou a pre mnohých aj duchovnou posilou. Ľudovít Erneyi bol nielen dobrým kňazom, ale aj dobrým „vinohradníkom, gazdom a dobrým hospodárom“. Polia a vinice mal vzorne obrobené a bol dobrým príkladom pre mnohých svojich farníkov v oboch obciach.

Po 7 rokoch pôsobenia v Šenkviciach odišiel do susednej Modry, kde ďalej pokračoval na poli duchovnom i hospodárskom.

Stal sa tu dekanom, farárom z titulu opáta. Pobádal a inicioval zriadenie Kláštora rádu sv. Uršule v roku 1901 v Modre a v roku 1919 bol tiež iniciátorom jeho prístavby a rozšírenia.

Veľa písal a publikoval, poukazoval na mnohé nezhody a nedostatky v cirkvi, za čo bol napomínaný svojimi nadriadenými. Zomrel v Modre ako 82 – ročný a tu je aj pochovaný.

Mária Sklárová

Dňa 17.11.2014 uplynú dva roky, čo si Pán k sebe povolal našu drahú manželku, mamu a babku

FRANTIŠKU KUKUMBERGOVÚ,

rodenú Smrtičovú.

S úctou, láskou a vďakou si v modlitbách denne na ňu spomínajú manžel, dcéra a syn s rodinami.

Nech odpočíva v pokoji.

Posledné zbohom

Ľudovít Farkaš 1954 – 2014 Odišiel som, moji najbližší, priatelia a známi. Ďakujem za to, že som mal možnosť Vás poznať.

S úctou ďakujeme rodine, priateľom, spolužiakom, kolegom a známym za obrovskú účasť na poslednej rozlúčke.

Manželka Alica a dcéry Lenka a Naďa s rodinami

3

4

www.senkvice.org

Komplexná rekonštrukcia a obnova Základnej školy Zateplenie budovy Základnej školy

V

apríli 2014 sa začalo realizovať zateplenie budovy Základnej školy.

Samotnú realizáciu stavby zateplenia obalových konštrukcií realizuje firma IPK, s.r.o. Terchová, ktorá v priebehu minulého roka 2013 bola verejným obstarávaním vybratá ako cenovo najvýhodnejšia. Na realizáciu zateplenia budovy Základnej školy v Šenkviciach na Vinohradskej ulici bolo vyčlenených z prostriedkov obce 195 060€, z toho 100 000€ je použitých z fondu rezerv a rozvoja a 95 060€ je financovaných zo získaných prostriedkov z predaja obecných stavebných pozemkov. V uvedenej sume je zahrnutá aj vizualizácia budovy a stavebný dozor. Zateplenie budovy Základnej školy je už v súčasnosti dokončené a nová farebná fasáda /ktorú vyberali žiaci v ankete/ vhodne doplní celkový vzhľad Vinohradskej ulice.

Rekonštrukcia strechy Základnej školy so zateplením

N

a základe rozhodnutia Ministerstva vnútra SR obec Šenkvice získala dotáciu – kapitálový transfer na rekonštrukciu strechy budovy na budove Základnej školy so zateplením vo výške 78 400€.

Pôvodná strecha bola dokončená v roku 1960, jej generálna oprava prebehla v roku 1988 pridaním ďalších vrstiev strešného plášťa, ktoré sa poveternostnými vplyvmi opotrebovali, popraskali, následkom čoho došlo v priebehu roka 2012 a 2013 k zatečeniu viacerých učební v budove Základnej školy, ktoré si vyžiadali nevyhnutnú opravu havarijného stavu strešnej krytiny a atiky, aby sa zabránilo zatekaniu a znehodnocovaniu obecného majetku. Oprava rovnej strechy na budove ZŠ bola realizovaná odstránením pôvodných vrstiev až po nosnú konštrukciu, a to vytvorením nových vrstiev tak, aby táto strecha zodpovedala moderným štandardom kladeným na rovnú strechu. Po realizácii výberového konania bolo potrebné dofinancovať rekonštrukciu z rozpočtu obce vo výške 1.130,00€, pričom celková hodnota diela predstavuje čiastku vo výške 79 530€.

Oprava podlahy a obkladov stien v telocvični

N

a základe rozhodnutia Ministerstva školstva SR obec Šenkvice dostala bežný transfer na opravu podlahy a obkladov v telocvični

PRED

4

PO

vo výške 57.900€. Telocvičňa pri Základnej škole na Vinohradskej ulici bola postavená v akcii „Z“ v rokoch 1985 až 1992 spolu s tribúnou pre divákov a bytom správcu telocvične. Vzhľadom na pokročilý vek dreveného obkladu a veľkú záťaž, sme po konzultácii s odborníkmi dospeli k záveru, že je potrebné riešiť havarijnú situáciu palubovky v telocvični pri Základnej škole v Šenkviciach. Je to približne 23 rokov, počas ktorých sa telocvičňa, resp. palubovka postupne opotrebovávala a znehodnocovala, nakoľko sa v doobedňajších hodinách telocvičňa používa pre potreby základnej školy na výučbu telesnej výchovy detí, ako aj pre potreby športových organizácií, ktoré využívajú telocvičňu v poobedňajších, resp. večerných hodinách pre svoju činnosť. Stálym používaním a tým, že sa palubovka v telocvični počas rokov nerekonštruovala, týmto vznikol v súčasnosti havarijný stav, ktorý treba riešiť. Hlavne kvôli bezpečnosti detí Základnej školy, ktoré využívajú telocvičňu na výučbu telesnej výchovy a na organizovanie rôznych svojich športových akcií. Po realizácii výberového konania bolo potrebné dofinancovať opravu dotáciou z rozpočtu obce vo výške 1 997,84€, pričom celková hodnota investície dosiahla čiastku vo výške 59.897,84€. V súčasnosti je už palubovka a drevené obklady kompletne vymenená a bude slúžiť žiakom základnej školy pri hodinách telesnej výchovy a športovým klubom v popoludňajších a večerných hodinách.

Rekonštrukcia ústredného vykurovania v telocvični

Z

dôvodu nutnej rekonštrukcie telocvične pri ZŠ na Vinohradskej ulici si Obec Šenkvice zadala v mesiaci jún 2014 vypracovanie komplexnej projektovej dokumentácie na zvýšenie energetickej účinnosti budovy, a to konkrétne na zateplenie budovy, opravu a výmenu kúrenia, výmenu vzduchotechniky, výmenu starých plynových kotlov a sanáciu zdravotechniky v tomto objekte. Celkové náklady na opravu plynovej kotolne a výmenu nových kotlov, jestvujúcich rozvodov boli vo výške 36.000€, ktoré sa v súčasnosti realizujú a náklady na komplexnú projektovú dokumentáciu vo výške 12.000€, pričom celková hodnota diela predstavuje čiastku vo výške 48.000€. Daná investícia bola nevyhnutná, nakoľko oba zastarané kotle boli v havarijnom stave a neboli spôsobilé na prevádzku. K vynovenej palubovke teda pribudnú nové rozvody tepla a vody a nová kotolňa, ktorá bude slúžiť pre návštevníkov tohto obecného športového zariadenia.

JUDr. Artúr Soldán, prednosta OcÚ Šenkvice

5

www.senkvice.org

Rekonštrukcia elokovanej triedy v MŠ Záhradná Z

dôvodu havarijnej situácie, ktorá vznikla v budove Materskej školy bolo potrebné v mesiacoch júl a august 2014 zrealizovať opravu interiéru v budove elokovanej triedy Materskej školy na Záhradnej ulici, a to odstránením priečok v jedálni a v chodbe a nahradením týchto novými sadrokartónovými priečkami. Zároveň prišlo k výmene dlažby v jedálni a na chodbe sme realizovali sme výmenu dvoch dverí.

Všetky práce boli vykonané svojpomocne zamestnancami obecného úradu, pričom celková výška investície bola v čiastke 4.497,01€.

Veríme, že touto investíciou do obecného majetku, ktorý slúži pre potreby elokovanej triedy na Záhradnej ulici prišlo k zvýšeniu bezpečnosti a komfortu detí, ktoré danú elokovanú triedu navštevujú.

JUDr. Artúr Soldán, prednosta OcÚ Šenkvice FOTO: ZS

Knižnica s novým logom

P

ri príležitosti 90. výročia založenia obecnej knižnice v Šenkviciach Obec Šenkvice vyhlásila verejnú súťaž na logo obecnej knižnice. Zúčastnilo sa jej sedem autorov, ktorí spolu poslali 21 návrhov. Mediálna komisia dňa 9. septembra 2014 vybrala víťazný návrh, ktorý poslala Ing. arch. Katarína Tomanová Porubčinová.

Výherkyni srdečne blahoželáme.

Silvia Mišúnová

Nové ženské romány v knižnici Benková Jana: Až po uši Macháčková Monika: Všetko v poriadku Repovská Jarmila: Bodka v adresári Lacková Ivana: Zametanie vody Berlinová Eva: Hrana Lacik Marika - Osvald Rolo: Trpela som potichu Varáčková Miroslava: Tri kroky do pekla Gillerová Katarína: Ak mi uveríš Keleová-Vasilková Táňa: Julinkina pekáreň Pronská Jana: Bosorkina dcéra Pronská Jana: Láska a česť Pronská Jana: Zradená ľúbosť Pronská Jana: Hriech prvej noci Rúčková Enja: Most kolibríkov Rúčková Enja: Žuvačkový kráľ Rúčková Enja: Očistný debakel Rúčková Enja: Karambol Rúčková Enja: Láska na dvoch kolesách Kardošová Barbora: Anjeli nespia Ďuranová Mária: Medzi štyrmi stehnami Činčárová Alica: Aféry Niny S. Studeničová Marika: Ťažko je žiť ľahko Čuperková Tatiana: Nájdem si ťa v Ríme Furjelová Ivana: Squelé babenky Urbaníková Eva: Vzťahová níž Budayová Marika: Moja nová jar Krausová Karin: Vesmír je ženatý Urbaníková Eva: Maj ma rád Ondriová Ivana: Detský plač v podkroví Nové schody ku škole_ FOTO: Katarína Nosálová

5

6

www.senkvice.org

Ceny starostu

Dagmar Brunovská

V

piatok, 25.7.2014 bolo súčasťou slávnostného otvorenia Šenkvických hodov aj udelenie Cien starostu: 1. Cena starostu obce pri príležitosti 90. výročia založenia Obecnej knižnice bola udelená PhDr. Silvii Mišúnovej za prácu v prospech knižnice a obyvateľov obce.

2. Cena starostu obce bola udelená Mgr. Dagmar Brunovskej za dlhoročnú prácu v školstve pri výchove mladých ľudí.

3. Cena starostu obce bola udelená Športovému klubu Šenkvice za dlhoročný rozvoj a podporu športu v obci.

4. Zoznam ocenených za rozvoj a podporu športu udelené pri príležitosti 90. rokov činnosti Športového klubu v Šenkviciach:

Belko Ján Mišovič Igor Parajka Matúš Petráš Marek Šavlík Lubomír Peško Alexander Miko Vladimír Augustinič Jaromír Bočko František Belko Marián Hacaj Vladimír Brunovský Karol Červenka Peter Tomčová Darina FOTO: Dušan Kern PHOTOGRAPHY Igor Mišovič

6

Silvia Mišúnová

Ján Belko

Vladimír Miko

7

www.senkvice.org

Čakajú nás voľby do obecnej samosprávy Zvolíme si starostu a poslancov do Obecného zastupiteľstva

1

Základná škola Ul. Vinohradská č. 62, Šenkvice

Ul. Chorvátska od č. 2 – 111 Ul. Družstevná Ul. Domovina Ul. Uhliská Ul. Trlinská Ul. Horná Ul. Lúčna Ul. Školská Ul. Kostolná Ul. Pezinská Ul. Medzi cesty

2

Základná škola Ul. Vinohradská č. 62, Šenkvice

Ul. Chorvátska od č. 112 – 150 Ul. Zapotok Ul. Jánska Ul. Modranská Ul. Nádražná Ul. Príka Ul. Vištucká Ul. Poľná Ul. Krátka Ul. Vinohradská č. 1 – 100 Ul. Priečna Ul. Slnečná Ul. Veterná Ul. Sv. Urbana Ul. Paulenova

3

Materská škola Ul. Záhradná č. 1 Šenkvice

Ul. Chorvátska od č. 150 – 201 Ul. Glogovec Ul. Cintorínska Ul. Jagned Ul. Vinohradská č. 101 – 148 Ul. Kozare Ul. Cerovská Ul. Záhradná Ul. Lipová Ul. Ružová Ul. Vrtlá Ul. Spojná Ul. Agátová

VYHLÁSENIE KANDIDATÚRY pre voľby poslancov Obecného zastupiteľstva v Šenkviciach 15. novembra 2014 Miestna volebná komisia v Šenkviciach podľa § 18 zákona SNR č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov vyhlasuje, že pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva zaregistrovala týchto kandidátov: 1. Jaromír Augustinič, 50 r., technik, 2. Ladislav Augustinič, Ing., 45 r., geodet, 3. Branislav Bartoš, Mgr., 42 r., príslušník PZ SR, 4. Gabriela Čajkovičová, Ing., 52 r., živnostníčka, 5. Peter Červenka, 60 r., technik, 6. Milan Dugovič, 44 r., súkromný podnikateľ, 7. Terézia Holecová, 63 r., ekonómka, 8. Michal Litavský, Bc., 23 r., študent, 9. Viliam Kukumberg, PhDr. et. Bc., 62 r., štátny zamestnanec, 10. Katarína Mičeková, 20 r., študentka, 11. Matúš Parajka, JUDr., 32 r., právnik, 12. Ondrej Somorovský, Ing., 36 r., ekonóm, 13. Martin Stránsky, Ing., 36 r., elektrotechnik, 14. Františka Šarmírová, Mgr., 63 r., pedagogička, 15. Drahomír Tomčo, JUDr., 57 r., advokát, 16. Silvia Vandáková, Mgr. 42r., zamestnankyňa štátnej správy,

Šenkvice, Vinohradská 53, Šenkvice, Cerovská 39, Šenkvice, Zapotok 112, Šenkvice, Chorvátska č. 84, Šenkvice, Záhradná 46, Šenkvice, Družstevná 42, Šenkvice, Trlinská 26/B, Šenkvice, Nádražná 85, Šenkvice, Zapotok 5, Šenkvice, Vinohradská 64, Šenkvice, Modranská 4, Šenkvice, Záhradná 24, Šenkvice, Cerovská 123/A, Šenkvice, Vinohradská 68, Šenkvice, Záhradná 58, Šenkvice, Cerovská 42,

SMER-SD, SNS, SIEŤ SDKÚ-DS, OKS, SaS, NOVA, KDH SMER-SD, SNS, SIEŤ SMER-SD, SNS, SIEŤ SMER-SD, SNS, SIEŤ SDKÚ-DS, OKS, SaS, NOVA, KDH SMER-SD, SNS, SIEŤ nezávislý kandidát SMER-SD, SNS, SIEŤ SOĽ SMER-SD, SNS, SIEŤ SMER-SD, SNS, SIEŤ SMER-SD, SNS, SIEŤ SMER-SD, SNS, SIEŤ SMER-SD, SNS, SIEŤ SDKÚ-DS, OKS, SaS, NOVA, KDH

VYHLÁSENIE KANDIDATÚRY pre voľby starostu obce v Šenkviciach 15. novembra 2014 Miestna volebná komisia v Šenkviciach podľa § 23 zákona SNR č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov vyhlasuje, že pre voľby starostu obce zaregistrovala týchto kandidátov: 1. Peter Fitz, Mgr., 39 r., verejný zdravotník, Šenkvice, Družstevná 39, SMER-sociálna demokracia, Slovenská národná strana, SIEŤ 2. Patrik Dubovský, Mgr. PhD., 49 r., archivár, Šenkvice, Zapotok 59, Občianska konzervatívna strana, NOVA

7

8

www.senkvice.org

O čom sa rokovalo?

IV. riadne zasadnutie OZ 23. 06. 2014

O OZ schválilo plán kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra obce Šenkvice na II. polrok 2014.

O Mgr. Peter Fitz poukázal na skutočnosť, že Obec Šenkvice k 31.12.2013 vykazuje vysoký čistý výsledok hospodárenia vo výške prebytku v sume 216.441,63€. Starosta obce zároveň predložil návrh na rozdelenie výsledku hospodárenia, pričom uviedol, že obec tvorí rezervný fond vo výške určenej Obecným zastupiteľstvom najmenej vo výške 10 % z prebytku rozpočtu zisteného podľa § 16 ods. 6. 10 % zo sumy 284 398,56€ je 28 439,86€.

Rozdiel čistého výsledku hospodárenia vo výške 216 441,63€ po odpočítaní prídelu do rezervného fondu vo výške 28 439,86€ môže byť zdrojom tvorby fondu rozvoja vo výške 188 001,77€. Starosta informoval prítomných poslancov, že Obec Šenkvice je účtovná jednotka, ktorá je povinná mať účtovnú závierku overenú audítorom. Audit účtovnej závierky vykonala audítorská firma PROMT AUDIT spol. s r. o.

Obec Šenkvice zostavila záverečný účet hospodárenia obce. Poslanci zobrali na vedomie stanovisko hlavného kontrolóra k záverečnému účtu, schválili celoročné hospodárenie za rok 2013 a zároveň schválili aj tvorbu rezervného fondu, fondu rezerv a vyhodnotenie programového

Príjmy rozpočtu Bežné príjmy

rozpočtu Obce Šenkvice bez výhrad.

OZ schválilo: a) tvorbu rezervného fondu vo výške 28 439,86€, t.j.

10 % z výsledku rozpočtového hospodárenia, b) tvorbu fondu rezerv a rozvoja vo výške 188 001,77€ a c) vyhodnotenie programového rozpočtu.

O Poslanci vzali na vedomie Správu o hospodárení MŠ Horná za rok 2013. Správa obsahuje sumarizáciu príjmov a výdavkov podľa zdrojov, rekapitulácie transferov, komentár k správe a v závere predstavuje v stručnosti plány použitia finančných prostriedkov v roku 2014. Vypracovala ju riaditeľka MŠ Mgr. Monika Khúlová.

O Poslanci vzali na vedomie Správu o hospodárení ZŠ Vinohradská za rok 2013, ktorú vypracovala riaditeľka Základnej školy Mgr. Dagmara Brunovská.

O Starosta obce priblížil predkladané rozpočtové opatrenie číslo III. v roku 2014. Uviedol, že na základe rokovania rozšírenej Obecnej rady pri Obecnom zastupiteľstve zo dňa 16.06.2014 vyplynulo navýšenie sumy dotácii pre neziskové organizácie o 1250€, navýšenie výdavkov na správe o 10 tis.€. Ďalšia úprava sa týkala zdroja použitia prostriedkov Fondu rezerv a rozvoja – z dôvodu financovania rekonštrukcie telocvične. Poslanci schválili rozpočtové

Schválený rozpočet €

Rozpočtové opatrenie č. I

Rozpočtové opatrenie č. II

Návrh na úpravu

1 906 841

2 031 339

2 031 339

Vlastné príjmy RO*

31 400

31 400

31 400

Kapitálové príjmy

286 748

441 221

634 948

+78 286

0

204 907

204 907

+128 148

2 902 594

+264 334

Finančné operácie Príjmy spolu

+57 900

2 224 989

2 708 867

Schválený rozpočet €

Rozpočtové opatrenie č. I

Bežné výdavky

848 823

1 054 467

1 054 467

-19 215

Transfery pre RO*

806 156

819 532

819 533

+82 900

Kapitálové výdavky

344 056

676 844

834 739

+138 035

0

0

0

+78 400

Výdavky rozpočtu

Kapitál.transf.RO* Finančné operácie

Rozpočtové opatrenie č. II

95 532

95 532

95 532

Výdavky spolu

2 094 567

2 646 375

2 804 271

Výsledok hospod.

+130 422

+62 492

+98 323

8

Návrh na úpravu

280 120

opatrenie č. III/2014 bez pripomienok: Bežné príjmy – zvýšenie o 57 900€ na 2 089 239€ Kapitálové príjmy – zvýšenie o 78 286€ na 713 234€ Príjmové finančné operácie – zvýšenie o 128 148€ na 333 055€ Bežné výdavky – zníženie o 19 215€ na 1 035 252€ Transfery pre RO – zvýšenie o 82 900€ na 902 433€ Kapitálové výdavky – zvýšenie o 138 035€ na 972 774€ Kapitálový transfer pre RO – rozpočtovať 78 400€ Plánovaný výsledok – prebytok: + 82 537€

Poslanci ďalej schválili použitie prostriedkov a) rezervného fondu vo výške 10 000€ na opravu havarijného stavu interiéru materskej školy na Záhradnej ul. vo výške 10 000€ b) použitie prostriedkov fondu rezerv a rozvoja vo výške 312 647€ na: - rekonštrukciu miestnej komunikácie na ul. Jagned – 36 000€, - rekonštrukciu Jánskej ul. – 40 000€ - projektovú dokumentáciu chodníka na Cerovskej ul. – 1 400€ - na obstaranie príslušenstva k traktoru – štiepkovača – 1 787€ - na realizáciu zateplenia budovy základnej školy – 195 060€ - na riešenie havarijného stavu kotolne telocvične a prípravu rekonštrukcie objektu vo výške 38 400€.

Rozpočet po O Návrhy na druhé úprave € rozdelenie dotácií v 2 089 239 roku 2014 predniesol prednosta OcÚ. O po31 400 skytnutie dotácie od 713 234 obce na základe VZN 333 055 č. 1/2009 na r. 2014 žiadali nasledujúce or3 166 928 ganizácie – Slovenský Rozpočet po zväz chovateľov vo úprave výške 300€ na usporia€ danie výstavy zvierat, 1 035 252 ktorá sa bude konať v 902 433 dňoch 3. – 5.10.2014 – na zakúpenie ocenení, 972 774 materiálne zabezpe78 400 čenie (krmítka, napá95 532 jačky, pletivo, dosky) 3 084 391 a FS Mladosť vo výške 1.200€ na usporiadanie +82 537 3. ročníka kultúrneho

podujatia „VEČER S MLADOSŤOU“, ktoré sa bude konať 25.10.2014 v KIS. Poslanci schválili rozdelenie dotácií v r. 2014 nasledovne: Slovenský zväz chovateľov ZO vo výške 300€ a FS Mladosť vo výške 850€.

O OZ schválilo dodatok č. 1/2014 k Všeobecne záväznému nariadeniu Obce Šenkvice č. 1/2000 o kontrole vykonávanej orgánmi samosprávy Obce Šenkvice.

O Starosta obce uviedol problematiku zverenia nehnuteľného majetku do správy Základnej školy v Šenkviciach. Dodal, že z dôvodu komplexnosti správy zvereného majetku sa navrhuje odovzdanie budovy telocvične a pozemku, na ktorom je postavená telocvičňa do správy Základnej školy v Šenkviciach. Uvedeným krokom by bol celý areál základnej školy v správe Základnej školy v Šenkviciach, t.j. aj s pozemkami, budovami a oplotením. To umožní čerpanie finančných prostriedkov z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR na obnovu palubovky v telocvični, resp. na iné potrebné rekonštrukcie budovy telocvične.

Predmetom rokovania s riaditeľkou Základnej školy v Šenkviciach bude určenie podmienok správy bytovej jednotky v budove telocvične, posilňovne a využívania telocvične v popoludňajších a večerných hodinách v prospech občanov obce.

Poslanci schválili zverenie majetku do správy ZŠ dňom 01.07.2014.

Predmetom zverenia je nehnuteľný majetok – pozemok o výmere 1116 m², v sume 2593,11€, budova telocvične v sume 169317,35€ a drobný hmotný majetok nachádzajúci sa v budove telocvične v sume 7807,91€.

Správcom sa stala Základná škola v Šenkviciach.

O JUDr. Artúr Soldán uviedol, že na základe uznesenia OZ č. 5-II./MOZ/2013 OZ poverilo starostu Obce Mgr. Petra Fitza na rokovanie so spoločnosťou Anja, spol. s r.o. vo veci vysporiadania predmetných pozemkov nachádzajúcich sa v lokalite určenej na zástavbu rodinnými domami, ktorá mala pracovný názov „Alej Sáry Patrície“ – v súčasnosti Paulenova ulica. Spoločnosť Anja, spol. s r.o. je vlastníkom pozemkov a nehnuteľností na Vištuckej ulici č. 5 v Šenkviciach (bývalý Ústav vinohradnícky), ktoré sú v bezprostrednej blízkosti so štyrmi stavebnými pozemkami vo vlastníctve obce Šenkvice. Spoločnosť Anja, spol.

9

www.senkvice.org

s r.o. požiadala o zámenu pozemkov, nakoľko má záujem o vlastníctvo pozemku, ktorý by z hľadiska komplexnosti dotváral ucelenosť areálu, ktorý spoločnosť Anja, spol. s r.o. využíva na podnikanie v poľnohospodárskej a vinárskej výrobe a súvisiacich činností.

Obec Šenkvice je vlastníkom stavebných pozemkov s výmerou 2075 m². Vzájomnou zámenou pozemkov by Obec Šenkvice získala tri väčšie stavebné pozemky, ktorých výmera je spolu 2204 m², t.j. Obec Šenkvice by získala o 129 m² stavebného pozemku viac. Zámena je navrhovaná bez finančného vyrovnania. Obec Šenkvice zverejnila zámer uskutočniť spôsob prevodu nehnuteľností – pozemkov formou zámeny so spoločnosťou Anja, spol. s r.o. z dôvodu hodného osobitného zreteľa na svojej úradnej tabuli a na internetovej stránke obce v zákonom stanovených lehotách.

Poslanec Ing. Martin Stránsky uviedol, že poslanci sa boli osobne pozrieť na predmet zámeny. Na pozemku, ktorý obec Šenkvice má záujem zameniť, sa nachádzajú podzemné krechty bývalého vinohradníckeho ústavu a teda zámenou Obec Šenkvice dosiahne rozlohou väčšie a nezaťažené stavebné pozemky. JUDr. Drahomír Tomčo zároveň informoval poslancov, že Majetková komisia OZ na svojom zasadnutí dňa 12.06.2014 sa taktiež zaoberala predmetnou zámenou pozemkov a odporúča OZ schváliť zámenu. Následne poslanci hlasovaním schválili zámenu pozemkov.

Dôvodom hodného osobitného zreteľa je, že na základe tejto zámeny Obec Šenkvice nadobudne tri väčšie stavebné pozemky, ktoré nie sú zaťažené žiadnymi nehnuteľnosťami a ktorých celková výmera bude o 129 m² väčšia ako celková výmera pôvodných štyroch stavebných pozemkov. Spoločnosť Anja, spol. s r.o. predmetnou zámenou pozemkov dosiahla ucelenosť areálu, ktorý využíva na podnikanie. Toto uznesenie bolo schválené 3/5 väčšinou všetkých poslancov podľa zásady osobitného zreteľa.

O Prednosta OcÚ predniesol prerokovanie zmluvy o zriadení vecného bremena s p. Vladimírom Novákom. Obec Šenkvice má záujem na predmetnom pozemku, ktorý je vlastníctve p. Vladimíra Nováka vybudovať chodník, ktorý by vytváral spojnicu medzi Vištuckou ulicou a ulicou Paulenova. Pozemok sa nachádza v bezprostrednej blízkosti pozemkov vo vlastníctve

spoločnosti Anja, spol. s r.o. a spája pozemok, ktorý je vo vlastníctve Obce Šenkvice a ulicu Vištuckú.

Cez predmetný pozemok vedie VN kábel, ktorý je uložený v zemi vo výkope. Poslanci schválili zámenu pozemkov a uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena. Vecné bremeno bude zriadené bezodplatne na dobu neurčitú. Povinný z vecného bremena ako vlastník zaťaženej nehnuteľnosti zriaďuje touto zmluvou v prospech oprávneného vecné bremeno spočívajúce v práve vstupu a prechodu peši cez celú zaťaženú nehnuteľnosť.

O Prednosta informoval o potrebe pomenovať novú ulicu v Šenkviciach, ktorá sa nachádza medzi ulicami Trlinská a Lúčna, nakoľko na minulom zasadnutí OZ sa nedopatrením prijal duplicitný názov ulice. Prednosta OcÚ uviedol, že na základe podnetu občianky p. Márie Sklárovej, ktorý je podložený aj historickými názvami zaužívanými v Šenkviciach, by bol vhodný názov ulice: Medzi cesty. Následne poslanci schválili nový názov ulice v Obci Šenkvice „Medzi cesty“.

O Poslanci schválili predaj majetku obce Šenkvice – troch stavebných pozemkov vo výlučnom vlastníctve obce v lokalite „Alej Sáry Patrície“ na základe obchodnej verejnej súťaže a zároveň schválili aj podmienky súťaže. Obec pristúpila k vyhláseniu už piatej obchodnej verejnej súťaže na predaj stavebných pozemkov.

Vo štvrtom kole na predmetné pozemky Obecný úrad nezaevidoval ani jeden návrh na uzavretie kúpnej zmluvy. Z uvedeného dôvodu je potrebné zopakovať vyhlásenie súťaže, pričom podmienky i ceny pozemkov sú rovnaké, t.j. cena je 83,29€ /m².

O Starosta obce informoval, že schválením ROEP Malé a Veľké Šenkvice sa Obci Šenkvice pripísalo vlastníctvo pomerne veľkého množstva pozemkov, ktoré tvorili predovšetkým neknihované pozemky v intraviláne obce, ktoré síce boli vlastníctvom obce, ale neboli doteraz zapísané na listoch vlastníctva. Obec Šenkvice zápisom ROEP Malé a Veľké Šenkvice získala na listy vlastníctva v k. ú. Malé Šenkvice 10 pozemkov o celkovej výmere 36 454m² vo vlastníctve 1/1 k celku a v k. ú. Veľké Šenkvice získala až 72 pozemkov o celkovej výmere 167 274m² vo vlastníctve 1/1 k celku, ďalej obec získala 7 lesných pozemkov o výmere 1311m² (v spoluvlastníckom podiele 1/428 k celku), 10 pozemkov (pasienky) o výmere

279m² (v spoluvlastníckom podiele 160/5833 k celku a 3 pozemky o výmere 599 m² (v spoluvlastníckom podiele ½ k celku).

Poslankyňa Ing. Ľubomíra Kakalíková, CSc. informovala, že Register obnovenej evidencie pôdy pre k. ú. Malé a Veľké Šenkvice obsahuje chybné zápisy v pasienkovom, ale i v lesnom urbariáte, a to napr. duplicitné vlastníctva jednotlivých podielov. Z uvedeného dôvodu sa bude Urbariálne pozemkové spoločenstvo Šenkvice snažiť o odstránenie týchto chýb prostredníctvom Okresného úradu Pezinok, katastrálneho odboru. Poslanci zobrali na vedomie informáciu o schválení ROEP bez pripomienok.

O Starosta obce vysvetlil, že súkromný investor oslovil Obec Šenkvice so zámerom vybudovania polyfunkčného objektu, ktorý mal byť situovaný medzi čerpacou stanicou a budovou Materskej školy na Hornej ulici. Starosta obce uviedol, že investor žiada zmenu územného plánu pre danú lokalitu z pôvodnej zelene na občiansku vybavenosť a služby. Zároveň dodal, že daná lokalita nie je vhodná na zástavbu takého typu a výhľadovo je práve táto lokalita zaujímavá pre obec vo vzťahu využitia pozemku pre potreby materskej školy, ako napríklad na vybudovanie parkovacej zóny, doplnenej zeleňou. Starosta obce dodal, že nie je zámerom obce povoliť predmetnú zmenu územného plánu. Poslanec Ing. Martin Stránsky dodal, že z vizualizácie projektu je zrejmé, že celkový projekt je absolútne nevhodný pre danú lokalitu.

Následným hlasovaním poslanci neschválili žiadosť o zmenu územného plánu.

INTERPELÁCIE POSLANCOV Starosta obce Šenkvice Mgr. Peter Fitz uviedol, že neboli doručené žiadne písomné interpelácie poslancov.

Terézia Holecová: Ozrejmil sa obyvateľom ulice Uhliská, kde sa v súčasnosti buduje kanalizácia, spôsob realizácie prípojok k ich rodinným domom? Tieto prípojky by totiž križovali už jestvujúce inžinierske siete na ulici Uhliská.

nalizačné prípojky až k druhej strane komunikácie, kde už nebude problém s napojením sa rodinných domov na splaškovú kanalizáciu.

JUDr. Matúš Parajka: Bude obec budovať chodník na Jánskej ulici, ktorý tam občanom obce veľmi chýba?

Odpoveď starostu: Obec Šenkvice má už spracované stavebné povolenie na chodník v tejto lokalite, ale jeho realizácia sa s najväčšou pravdepodobnosťou posunie až na rok 2015, nakoľko havarijný stav kotolne v budove telocvične vyžaduje pomerne veľké finančné prostriedky.

Pokiaľ sa Obci Šenkvice podarí získať finančné prostriedky z predaja stavebných pozemkov na Paulenovej ulici, tak tieto prostriedky môžu byť použité za účelom vybudovania predmetného chodníka, ktorý by riešil uloženie chodníka od Chorvátskej ulice až po ulicu Zapotok.

Spracovala: Ing. Zuzana Somorovská na základe Zápisnice zo zasadnutia OZ dňa 23.6.2014.

UPOZORNENIE Vo vykurovacom období dochádza na Slovensku každý rok ku stovkám požiarov spôsobených technickými nedostatkami na tepelných spotrebičoch a taktiež nedbanlivosťou občanov pri ich používaní. V okrese Pezinok a Senec vzniklo síce „iba“ 8 požiarov, ale škoda spôsobená týmito požiarmi presahovala 15 000 eur. na rodinných domoch, chatách, chatkách a iných objektoch.

K najčastejším príčinám vzniku požiarov od vykurovacích telies možno zaradiť: nesprávnu obsluhu vykurovacieho telesa, skladovanie horľavých látok v blízkosti vykurovacieho telesa, manipulácia s popolom, používanie plynných a kvapalných látok a zapaľovačov, nesprávne umiestnenie, inštalácia a údržba vykurovacieho telesa, nesprávna inštalácia dymovodu, nevhodná konštrukcia komína, zamurovaný trám v komíne, špáry v komíne, vznietenie sadzí.

Dôležitou súčasťou používania spotrebiča slúžiaceho na vykurovanie je dodržiavanie zásad – umiestnenie spotrebiča, pripojenie spotrebiča, dostatočný prívod vzduchu, používanie predpísaného paliva, odvod spalín, dodržiavanie bezpečnostnej vzdialenosti, dodržiavanie návodu na obsluhu, pravidelné čistenie a kontrola komínov.

Doporučujeme občanom zabezpečiť si aspoň raz za rok kontrolu a čistenie komína a dymovodu (najvhodnejšie pred vykurovacou sezónou) odborne spôsobilou osobou.

Odpoveď starostu: Realizácia prípojok k jednotlivým rodinným domom na ulici Uhliská je už vyriešená a realizátor budovania splaškovej kanalizácie privedie ka- Eva Orlická, OR HaZZ v Pezinku

9

10

www.senkvice.org

II. mimoriadne zasadnutie OZ 24. 07. 2014 O Poslanci odsúhlasili predaj vlastníctva majetku Obce Šenkvice na základe výsledkov obchodnej verejnej súťaže vyhlásenej dňa 23.06.2014. Predmetom prevodu je predaj majetku Obce Šenkvice, nehnuteľnosti v k. ú. Veľké Šenkvice, lokalita: Paulenova ul., konkrétne parcela o výmere 500 m², ktorá je vo výlučnom vlastníctve Obce Šenkvice. Kupujúcim je Tomáš Chmela. Účelom je kúpa pozemku určeného na zástavbu samostatne stojaceho rodinného domu. Kúpna cena je 42 000€ za celý predmet prevodu.

O Starosta obce predložil vyhlásenie podmienok obchodnej verejnej súťaže na odpredaj obecných pozemkov v lokalite „Alej Sáry

Patrície“. Predmetným vyhlásením obchodnej verejnej súťaže by Obec pristúpila k vyhláseniu už šiestej obchodnej verejnej súťaže na predaj stavebných pozemkov. Obec by pristúpila k predaju posledných piatich stavebných pozemkov na Paulenovej ulici v Šenkviciach. Cena je určená na základe Znaleckého posudku 83,29 €/m². Následne poslanci predaj majetku obce Šenkvice – piatich stavebných pozemkov na základe obchodnej verejnej súťaže a zároveň schválili aj podmienky súťaže bez pripomienok.

Spracovala: Ing. Zuzana Somorovská na základe Zápisnice zo zasadnutia OZ dňa 24.7.2014.

V. riadne zasadnutie OZ, 03.09.2014 O Poslanci určili volebné obvody a počet poslancov obecného zastupiteľstva vo volebných obvodoch pre voľby do Obecného zastupiteľstva v Šenkviciach, ktoré sa uskutočnia v roku 2014. Poslanci pri určovaní volebných obvodov, počtu poslancov a pri určovaní rozsahu úväzku starostu obce vychádzali zo skutočnosti, že Obec Šenkvice má k dátumu 22.08.2014 celkom 4697 obyvateľov, a tým spadá medzi obce s počtom obyvateľov od 3001 do 5000, pričom počet poslancov je 9 až 11 v súlade so zákonom

č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

Poslanci zároveň vychádzali zo skúseností minulých volebných období, kedy sa osvedčil úväzok starostu obce vo rozsahu 1,0 a taktiež sa osvedčil počet jedenástich poslancov.

Spracovala: Ing. Zuzana Somorovská na základe Zápisnice zo zasadnutia OZ dňa 3.9.2014.

III. mimoriadne zasadnutie OZ 22. 09. 2014 O Starosta obce predložil rozpočtové opatrenie číslo IV. v roku 2014.

Zároveň informoval poslancov, že Obecný úrad v Šenkviciach zaevidoval žiadosť Športového klubu Šenkvice o poskytnutie dotácie z rozpočtu obce na úhradu faktúry Bratislavskému futbalovému zväzu, t.j. nákladov na rozhodcov pri majstrovských futbalových stretnutiach všetkých kategórií za druhý polrok 2014. Starosta obce dodal, že celkové náklady predstavujú čiastku 3000€, pričom Športový klub Šenkvice žiada dotáciu vo výške 2500€. Starosta obce však pripome-

10

nul, že v zmysle platného VZN Obce Šenkvice č. 1/2009 o poskytovaní dotácií z rozpočtu Obce Šenkvice môže byť výška poskytnutej dotácie maximálne vo výške 70 % z celkových nákladov predloženého projektu a skutočných nákladov na projekt, čo predstavuje čiastku 2100€. Poslankyňa p. Terézia Holecová, predsedníčka finančnej komisie uviedla, že finančná komisia odporúča schváliť rozpočtové opatrenie č. IV v roku 2014 a zároveň odporúča schváliť pridelenie dotácie pre futbalový oddiel Športového klubu Šenkvice vo výške

2100€. Poslanci schválili rozpočtové opatrenie č. IV/2014 spolu s použitím prostriedkov rezervného fondu a prostriedkov fondu rezerv a rozvoja. Zároveň schválili návrh na rozdelenie dotácií v r. 2014 pre Športový klub Šenkvice, futbalový oddiel.

Poslanci schválili použitie prostriedkov a) rezervného fondu vo výške 5 000€ na opravu havarijného stavu

Príjmy rozpočtu Bežné príjmy

termínu 05.09.2014, Obecný úrad v Šenkviciach nezaevidoval ani jeden návrh na uzavretie kúpnej zmluvy.

Spracovala: Ing. Zuzana Somorovská na základe Zápisnice zo zasadnutia OZ dňa 22.9.2014.

Kompletné znenie zápisníc zo zasadnutia OZ nájdete na www.senkvice.org

Schválený rozpočet €

Rozpočtové opatrenie č. I

Rozpočtové opatrenie č. II

Rozpočtové opatrenie č. III

1 906 841

2 031 339

2 031 339

2 089 239

Vlastné príjmy RO*

31 400

31 400

31 400

31 400

Kapitálové príjmy

286 748

441 221

634 948

713 234

0

204 907

204 907

333 055

Finančné operácie Príjmy spolu

2 224 989

2 708 867

Schválený rozpočet €

Rozpočtové opatrenie č. I

Bežné výdavky

848 823

1 054 467

1 054 467

1 035 252

Transfery pre RO*

806 156

819 532

819 533

902 433

Kapitálové výdavky

344 056

676 844

834 739

972 774

0

0

0

78 400

95 532

95 532

Výdavky rozpočtu

Kapitál.transf.RO* Finančné operácie

95 532

95 532

Výdavky spolu

2 094 567

2 646 375

Výsledok hospod.

+130 422

+62 492

interiéru materskej školy na Záhradnej b) fondu rezerv a rozvoja vo výške 282 247€ na: 1. rekonštrukciu miestnej komunikácie na ul. Jagned – 36 000€, 2. projektovú dokumentáciu chodníka – parkovisko na Hornej ul. – 1 400€ 3. na obstaranie príslušenstva traktoru – štiepkovača – 1 787€ 4. na realizáciu zateplenia budovy základnej školy – 195 060€ 5. rekonštrukcia kotolne a príprava celkovej rekonštrukcie v telocvični – 48 000€.

OZ schválilo návrh na rozdelenie dotácií v r. 2014 pre Športový klub Šenkvice, futbalový oddiel vo výške 2100€.

O Poslanci schválili predaj majetku obce Šenkvice – piatich stavebných pozemkov na základe obchodnej verejnej súťaže a zároveň schválili aj podmienky súťaže bez pripomienok. Obec tým pristúpila k vyhláseniu siedmeho kola obchodnej verejnej súťaže na predaj stavebných pozemkov v lokalite Paulenovej ulice. V predchádzajúcom kole obchodnej verejnej súťaže, ktorá bola vyhlásená od 24.07.2014 do

2 902 594 Rozpočtové opatrenie č. II

3 166 928 Rozpočtové opatrenie č. III

2 804 271 3 084 391 +98 323 +82 537

BLESKOVKY ZO ZASTUPITEĽSTVA Návrh na III. úpravu rozpočtu Obce Šenkvice v roku 2014

Rozpočtové opatrenie č. III/2014: BEŽNÉ PRIJÍMY Upravený rozpočet 2 031 339€ zvýšenie o 57 900€ na 2 089 239€ Obec dostala dotáciu na opravu podlahy v telocvični.

KAPITÁLOVÉ PRIJÍMY Upravený rozpočet 634 948€ - zvýšenie o 78 286€ na 713 234€ V tom: - zníženie príspevku z Recyklačného fondu na obstaranie hákového kontajneru o 114€ na sumu 3 276€, - zvýšenie rozpočtu o 78 400€ t.j. prijatý transfer na rekonštrukciu strechy ZŠ so zateplením PRIJÍMOVÉ FINANČNÉ OPERÁCIE Upravený rozpočet 204 907€ zvýšenie o 128 148 € na 333 055€

11

www.senkvice.org V tom: Zvýšenie rozpočtu prenesených normatívnych prostriedkov Základnej školy v Šenkviciach o 1€, rozdiel vznikol v zaokrúhľovaní.

Zvýšenie prevodov prostriedkov fondu rezerv a rozvoja o 128 147€ na sumu 312 647€, to je zvýšenie o 95 060€ na dokončenie zateplenia budovy Základnej školy, zvýšenie o 38 400€ na rekonštrukciu kotolne v telocvični Rozpočet po výmenou Návrh na kotlov a úprave úpravu rozvodov € ústredného +4 400 2 093 639 kúrenia a 31 400 na vypraco+47 000 760 234 vanie pro-35 400 297 655 jektovej dokumentácie +16 000 3 182 928 na celkovú Rozpočet po rekonštrukNávrh na úprave ciu budovy úpravu € a strechy te-5 799 1 029 453 locvične, zní-16 600 885 833 ženie 5 100€ na miestne +38 600 1 011 374 komunikácie +1 130 79 530 a chodníky zníženie 95 532 a o 213€ na +17 331 3 101 722 štiepkovač. +81 206

BEŽNÉ VÝDAVKY Upravený rozpočet 1 054 467€ zníženie o 19 215€ na 1 035 252€ V tom: Správa – zvýšenie rozpočtu o 10 000€ na 351 393€ na opravy obecného majetku Verejný poriadok – Obecná polícia: zrušenie rozp. vo výške 22 000€.

Obec odkladá zriadenie obecnej polície na nesôr z dôvodu dôkladnejšej prípravy tohto projektu.

Výskum a vývoj v oblasti poľnohospodárstva – rozpočtovanie výdavkov vo výške 10 000€, t.j. vo výške dotácie z rezervy predsedu vlády na rozvoj a zachovanie Genofondu viniča.

Rozvoj obce – zvýšenie rozpočtu o 4 100€ na 103 931€, a to o 1 100€ na vyhotovenie geometrického plánu ihriska a o 3 000€ zvýšiť položku na prípravu projektov na získanie finančných prostriedkov formou dotácií z cudzích zdrojov.

Verejné osvetlenie – zníženie rozpočtu o 3 700€ na 19 100€, t.j. o hodnotu predpokladaného šetrenia materiálových nákladov po odovzdaní správy verejného osvetlenia zmluvnému partnerovi (Beluna a.s.) Športové služby – zníženie rozpočtu

o 22 145€ na sumu 31 106€, t.j. do výšky predpokladaných nákladov po odovzdaní telocvične do správy základnej školy od 1.7.2014. Športový klub – správa budovy – zvýšenie rozpočtu o 2 000€ na 9 000€ na energie z dôvodu vysokého nedoplatku za plyn. Školské ihriská – rozpočtovanie 2 300€, ktoré je potrebné na opravu a údržbu ihrísk v areály základnej školy.

Vysielacie služby – zvýšenie rozpočtu o 600€ na opravu a údržbu miestneho rozhlasu v obci.

Dotácie neziskovým organizáciám na úseku športu a kultúry – zvýšiť o 1 250€ na 9 250€ na základe ďalších žiadostí o dotácie (FS Mladosť a ZO Slovenských chovateľov).

Opatrovateľská služba – zníženie rozpočtu o 1 620€ na 25 639€ o osobné náklady vedúcej opatrovateľskej služby, ktoré sú financované z cudzích zdrojov.

BEŽNÉ TRANSFERY PRE ROZPOČTOVÉ ORGANIZÁCIE Upravený rozpočet 819 533€ zvýšenie o 82 900€ na 902 433€ Zahŕňa zvýšenie dotácie pre Základnú školu v Šenkviciach o 82 900€ na opravu podlahy v telocvični vo výške 57 900€ a na prevádzku telocvične po prevode do správy školy vo výške 25 000€.

KAPITÁLOVÉ TRANSFERY PRE ROZPOČTOVÉ ORGANIZÁCIE Rozpočtovanie 78 400€ vo výške prijatej dotácie na rekonštrukciu strechy Základnej školy v Šenkviciach.

KAPITÁLOVÉ VÝDAVKY Upravený rozpočet 834 739€ zvýšenie o 138 035€ na 972 774€ Miestne komunikácie, chodníky – zníženie o 5 100€ na 77 400€.

V tom je zníženie o 1 100€ na 1 400€ na projekt chodníka od cerovského cintorína po zákrutu a zníženie o 4 000€ na 36 000€ na rekonštrukciu ul. Jagned na základe výsledku verejného obstarávania.

Nakladanie s odpadmi – zníženie rozpočtu na obstaranie hákového kontajnera o 292€ na 3 276€. Zdrojom financovania je v plnej výške Recyklačný fond.

Výstavba kanalizácie v obce – zvýšenie rozpočtu o 3 500€ na 161 395€.

Navrhujeme zvýšiť výdavky z vlastných zdrojov na vytýčenie inžinierskych sietí a na stavebný dozor.

Rozvoj obce – zvýšenie rozpočtu o 2 787€ na 303 093€ V tom je zvýšenie rozpočtu na stavebné práce z vlastných zdrojov vo výške 3 000€ a zníženie rozpočtu na

štiepkovač o 213 €. Športové služby (telocvičňa) – Verejné osvetlenie – zvýšenie roz- zvýšenie o 10 401€ na 41 507€. počtu o 3 680€ na 28 887€.

Po prevode telocvične do správy V tom je zníženie o 1 splátku vo ZŠ naďalej obec bude zamestnávať výške 2 520 € (dielo odovzdané správcu a upratovačku a zabezpečo1.4.2014) a zvýšenie o 6 200 € na vať prevádzku okrem energií. doplnenie svietidiel v obci.

Ostatná činnosť v kultúre (kultúrny Rekonštrukcia telocvične – dom) – zvýšenie o 4 200€ (za prenározpočtovanie 38 400€ = rekon- jom na reklamu počas hodov) na štrukcia plynovej kotolne (výmena 75 062€.

2 ks kotlov a rozvodov) a projektová Materská škola – zníženie o 5 000€ dokumentácia na celkovú rekon- na opravu popraskaných stien v buštrukciu budovy a strechy. dove na Záhradnej ul. .

Zateplenie budovy základnej ško- Opatrovateľská služba – zníženie ly – zvýšenie rozpočtu o 95 060€ na o 4 400€ na 21 239€.

195 060€ BEŽNÉ TRANSFERY PRE Transfery pre Základnú školu – Návrh na IV. úpravu o 16 600€ na 618 519€. rozpočtu Obce Šenkvice zníženie V tom: zvýšenie dotácie pre školský v roku 2014 klub detí o 1 400€ na 44 600€ z dôvodu prijatia pracovnej sily na čiasBEŽNÉ PRIJÍMY točný úväzok, zvýšenie dotácie na Upravený rozpočet je 2 089 239€ - opravu palubovky a obkladu v telozvýšenie o 4 400€ na 2 093 639€. cvične o 2 000€, zníženie dotácie na V tom sú: sankcie uložené v daňo- prevádzku telocvične o 20 000€, navom konaní a príjem z prenájmu koľko rozpočtová organizácia bude priestorov na hody vo výške 4 200€. zabezpečovať iba spotrebu energií.

KAPITÁLOVÉ PRIJÍMY Upravený rozpočet je 713 234€ zvýšenie o 47 000€ na 760 234€.

V tom: príjem z predaja pozemkov v lkalite Alej Sáry Patrície a transfer z BSK – rozpočtovanie 5 000€ na rekonštrukciu sociálneho zariadenia v materskej škole.

PRIJÍMOVÉ FINANČNÉ OPERÁCIE Upravený rozpočet je 333 055 €, zníženie o 35 400 € na sumu 297 655 €..

V tom: Zníženie použitia fondu rezerv na odstránenie havarijného stavu v materskej škole na Záhradnej ul. – o 5 000€ na 5 000€.

Zníženie použitia fondu rozvoja na kapitálové výdavky – zníženie o 30 400€ na 282 247€. V tom: Zníženie o 40 000€ - nebude sa realizovať rekonštrukcia cesty na Jánskej ul. a yvýšenie o 9 600€ na 48 000€ na rekonštrukciu kotolne v telocvični.

BEŽNÉ VÝDAVKY Upravený rozpočet 1 035 252€ - zníženie o 5 799€ na 1 029 453€.

Cestná doprava – zníženie o 5 000€ na 65 700€. V tom: Zvýšenie dopravného o 1 000€ (náklady na traktor a UNC) Zníženie rozpočtu na opravy o 6 000€ na základe výsledku verejného obstarávania na opravu asfaltového povrchu na Záhradnej ul. a ul.

Kozara.

Nakladanie s odpadovými vodami – zníženie o 6 000€ na 74 000€ náklady na opravy.

KAPITÁLOVÉ TRANSFERY Transfery pre Základnú školu – zvýšenie o 1 130€, t.j. o dotáciu z vlastných zdrojov obce na rekonštrukciu strechy školy.

KAPITÁLOVÉ VÝDAVKY Zvýšenie upraveného rozpočtu o 38 600€ na 1 011 374€.

V tom: Miestne komunikácie a chodníky – zníženie o 40 000€ na 37 400€ o nezrealizovanú rekonštrukciu Jánskej ul., výstavba kanalizácie – zvýšenie o 53 000€.

Obec zo zdrojov z Environmentálneho fondu buduje kanalizáciu na ulici Uhliská a časť Vinohradskej, rozpočet je 210 226€. Aby fond uhradil výdavky vo výške 150 000€, obec musí uhradiť z vlastných zdrojov rozdiel.

Rozvoj obce – zvýšenie o 11 000€ na 312 306€. Ide o výdavky za práce navyše pri rekonštrukcii centra obce, ktoré vznikli pri realizácii projektu revitalizácie – II. etapa.

Rekonštrukcia telocvične – zvýšenie o 9 600€ na 48 000€ - na rekonštrukciu plynovej kotolne v objekte.

Materská škola – rozpočtovanie 5 000€ na rekonštrukciu sociálneho zariadenia v budove na Hornej ul.

Na financovaní kapitálových výdavkov obec rozpočtuje použiť prostriedky fondu rozvoja vo výške 282 247€.

Spracovala: Ing. Zuzana Somorovská na základe Zápisnice zo zasadnutia OZ dňa 23.6.2014 a 22.9.2014.

11

12

www.senkvice.org

1924 90 rokov športu a teles 90. výročie vzniku Športového klubu Šenkvice 1924 – 2014 Na počiatku

bol pravdepodobne futbal Šport a telesná výchova alebo, ak chcete telesná kultúra, hrali v histórii ľudstva vždy významnú úlohu. Mnoho filozofických smerov v rôznych obdobiach histórie kládlo dôraz na harmóniu

rozvoja duševného a telesného. Dôležitosť tejto rovnováhy vždy závisela od prevahy telesnej alebo duševnej činnosti obyvateľstva.

V dedinskom prostredí s prevahou poľnohospodárskej výroby, ako to bolo spočiatku na území Veľkých a Malých Šenkvíc, bol rozvoj telesnej výchovy a športu závislý viac-menej od prieniku priemyselnej výroby do obce a rozvoja vzdelanosti jej obyvateľstva, a tým od vzniku potreby tráviť voľný čas hrou a športom.

Futbal ako loptová a kolektívna hra mal pravdepodobne najväčšiu šancu preniknúť do športových aktivít občanov Šenkvíc, najmä pre svoju relatívnu jednoduchosť, finančnú nenáročnosť a zaujímavosť. Stal sa, a aj dosiaľ je, najpopulárnejším športom v Šenkviciach.

Sokol, Orol, Omladina Prvé informácie o športových aktivitách Šenkvičanov, získané z rôznych zdrojov, máme od roku 1920. Približne v tomto roku vznikli v Šenkviciach jednota Sokol, založená českými remeselníkmi pracujúcimi na stavbe parného mlyna, jednota Orla československého a spo-

12

lok Omladina. Tieto spolky pestovali prevažne gymnastiku a ľahkú atletiku. Cvičili takmer všetci mladí obyvatelia Šenkvíc, a to v hospodárskych budovách a dvoroch miestnych živnostníkov.

Futbal na “Stanovisku” V dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia začína prenikať do obce i futbal a získava si razom veľa prívržencov. Hrávali ho príslušníci československého vojska ubytovaní v stanovom tábore. V roku 1924 zakladajú českí robotníci na mlyne spolu s niektorými našimi občanmi futbalové družstvo. Futbalové zápasy sa odohrávali na priestranstve, ktoré šenkvičania nazývali “Stanovisko” (približne na mieste dnešnej požiarnej zbrojnice).

Športový klub Šenkvice Poznanie futbalovej hry prinášali do obce aj chlapci, ktorí navštevovali meštianske školy a gymnáziá v okolitých mestách. V rokoch 1924 – 1925 vytvorili družstvo dorastencov vo veku 12 – 13 rokov. Hrávali na “Stanovisku”, ale aj na obecnej a sedliackej lúke na oboch stránách potoka Sisek v miestach, kde sa nachádza súčasný

areál Športového klubu Šenkvice. Toto družstvo s rovnakým názvom – Športový klub Šenkvice hrávalo aj na ihriskách súperov – v okolitých obciach. Ich výstrojom boli najmä sviatočné topánky, čierne trenírky a tričká používané na hodinách telesnej výchovy v školách. Na ihrisku už mali pevné bránky, loptu a ďalšie najzákladnejšie potreby si kúpili z členských príspevkov. Keďže to zďaleka nestačilo, hľadali ďalšie zdroje príjmu.

Nacvičovali a hrávali preto spolu so žiačkami meštianskych škôl divadelné hry.

V roku 1929 sa spája skupina študentov – futbalistov s mládežníckou skupinou futbalistov z radov robotníkov, čím získal klub aj finančne a zakúpil si kožené kopačky.

Č

SSD, odbočka futbalový klub Šenkvice V roku 1930 sa pričleňuje klub k miestnej organizáci sociálno-demokratickej strany. Má názov “Československá sociálno-demokratická strana” – odbočka futbalový klub Šenkvice. Vzhľadom na to, že “otcovia Veľkých Šenkvíc” nemali o futbal záujem, prenajal si klub v tom istom roku lúku od zastupiteľstva Malých Šenkvíc pod touto obcou pri potoku. V rokoch 1932 – 35 po nástupe novej generácie futbalistov sa začína hrávať na lúke na konci ul. Domovina. Mužstvo ŠK Šenkvice už hráva súťažne – v rámci Trnavského futbalového okrsku.

Pravdepodobne z finančných dôvodov sa však futbal opäť hráva na lúke pod Malými Šenkvicami, aby si v roku 1934 klub prenajal súkromný pozemok nad železničnou stanicou. Na tomto pozemku sa hrával futbal až do vybudovania ihriska na ul. Domovina v roku 1948, kde dnes stojí športový areál.

Pred II. svetovou vojnou krátko popri športovom klube pôsobila v oblasti športu a telovýchovy vo Veľkých i v Malých Šenkviciach jedine jednota Orla. Šenkvický futbalový klub bol v roku 1940, dňom 28. septembra zaregistrovaný ako členská organizácia Slovenského futbalového zväzu.

ŠK Veľké Čaníkovce V prvých rokoch po skončení vojny sa hral naďalej najmä futbal. Základná telesná výchova sa pestovala znova v obnovenom Sokole. Onedlho sa však začal prejavovať záujem aj o iné druhy športu (napr. ľahká atletika, stolný tennis, hádzaná, volejbal a pod.) ŠK Šenkvice hrával futbal v rámci Bratislavského kraja v riadnej súťaži (od roku 1948 do roku 1964 pod názvom ŠK Veľké Čaníkovce).

13

www.senkvice.org

snej kultúry v Šenkviciach Telovýchovná jednota

Slavoj BTZ Veľké Čaníkovce V roku 1948 v Československu po utvorení športových zväzov pri Revolučnom odborovom hnutí a vzniku telovýchovných jednôt boli jednotlivé telovýchovné jednoty zadeľované podľa odvetví priemyslu. Keďže v obci bola výrobňa Bratislavských tukových závodov, vznikol Slavoj BTZ Veľké Čaníkovce. Tento klub súťažil v rámci Bratislavského kraja i v rámci sektoru potravinárskeho priemyslu pod týmto názvom do roku 1963.

Za povšimnutie v tejto fáze vývoja telovýchovnej organizácie v Šenkviciach stojí fakt, že v päťdesiatych rokoch minulého storočia sa športovalo na troch ihriskách: futbalové, hádzanárske, pre ľadový hokej (v objekte závodu Palma) a malé provizórne ihrisko pozemného hokeja. Rôznorodosť vtedajších športových aktivít Šenkvičanov dopĺňala existencia dvoch kolkární (závod Palma a tehliarsky závod).

T

elovýchovná jednota Slavoj Kozmetika Šenkvice Krátko, v rokoch 1964 – 1965, podľa štrukturálnych zmien v potravinárskom priemysle, pôsobil klub pod názvom Telovýchovná jednota Slavoj Kozmetika Šenkvice. V niektorých aktivitách TJ v tej dobe sa objavujú, okrem tradičných šenkvických, aj ďalšie športy so snahou zaujať občanov: šachy, ľahká atletika, cyklistika a pod.

Telovýchovná jednota Šenkvice Od roku 1965 až do roku 1999 sa v obci rozvíjali športové aktivity v spoločnej organizácii pod názvom “Telovýchovná jednota Šenkvice”.

Telovýchovná jednota Šenkvice za roky svojej existencie dosiahla rad úspechov. Stala sa silnou organizáciou, ktorá mala striedavo od 150 do vyše 500 členov. Združovala viacero oddielov, ktoré mali svoje vlastné výbory a organizovali ich činnosť. Boli to: • futbalový oddiel s mužstvom seniorov (v určitom období A aj B mužstvo), družstvo dorastu, jedno alebo dve družstvá žiakov a mužstvo “starých pánov”, • oddiel pozemného hokeja s mužstvami seniorov, družstvom žien, dorastencov a dorasteniek a žiakov, • oddiel tenisu, • odiel stolného tenisu, • oddiel ľadového hokeja, • volejbalový oddiel, • oddiel hádzanej, • turistický oddiel, • odiel základného rozvoja telesnej výchovy.

Niektoré oddiely TJ pôsobili len krátko, iné pôsobili prerušovane, staré zanikali, nové vznikali.

Najstabilnejšími oddielmi boli futbalový oddiel a oddiel pozemného hokeja.

Významným historickým počinom TJ bolo nadviazanie priateľských športových vzťahov od roku 1967 s juhoslovanskými mestatmi Kostajnica a Sisak. Tieto vzťahy s Chorvatskou Kostajnicou prevzal a naďalej rozvíja aj športový klub. V dobe pôsobenia telovýchovnej jednoty existovali v Šenkviciach aj ďalšie miestne organizácie zaoberajúce sa činnosťami na poli športu a telesnej výchovy – Zväzarm, Motokrosový klub a Zväz požiarnej ochrany. S týmito organizáciami členovia TJ úzko spolupracovali, ba viacerí boli členmi dvoch, troch alebo všetkých štyroch organizácií.

Druhá polovica deväťdesiatych rokov minulého storočia sa vyznačovala úpadkom telovýchovnej jednoty. Bolo to obdobie stálych zmien vo vedení organizácie a jej oddielov a veľkého úbytku členskej základne. Z vedľajšej hospodárskej činnosti (autobusy, nákladná doprava a pod.), ktorou telovýchovná jednota pokrývala časť nákladov na činnosť, postupne nezostalo nič. Ostali len nedoplatky za vodu (17.000Sk), elektrinu (35.000Sk) a plyn (120.000), chátranie inventáru, budovy, odpojenie vody, elektriny a plynu. Nastal totálny chaos – žiadna písomná a účtovná evidencia.

Športový klub Šenkvice Činnosť “Športového klubu Šenkvice” začala v náročnom období. Po “Nežnej revolúcii” v roku 1989 pomaly zanikal systém “zjednotenej telovýchovy” založenej takmer rýdzo na dotačnom princípe jej fungovania. Nový systém financovania športu a telesnej výchovy sa len pomaly tvoril a naši občania (vrátane vtedajšieho funkcionárskeho zboru v športovom klube) neboli na nové prístupy štátu pripravení.

Koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia sa Telovýchovná jednota Šenkvice pretransformovala na Športový klub Šenkvice. Po spomínanom útlme športovej činnosti sa postupne stal moderným a životaschopným telovýchovným združením. Činnosť ŠK v ďalších rokoch je uvedená na inom mieste tohto textu.

Pokračovanie nájdete v ďalšom čísle Šenkičana.

ZDROJ: Bulletin 1924 – 2014 k 90. výročiu vzniku ŠK Šenkvice.

Ocenení športovci a funkcionári

P

ri príležitosti osláv 90. výročia založenia organizovaného športu v Šenkviciach dňa 19.7.2014, boli ocenení nasledovní členovia: Predseda Bratislavského futbalového zväzu pán Juraj Jánošík odovzdal pamätnú plaketu: - pánovi Jánovi Belkovi, bývalému vynikajúcemu športovcovi, dlhoročnému trénerovi a v sú-

časnosti funkcionárovi – predsedovi ŠK Šenkvice - pánovi Mariánovi Belkovi, dlhoročnému trénerovi a funkcionárovi ŠK Šenkvice - pánovi Ing. Jozefovi Kocandovi, bývalému športovcovi a neúnavnému podporovateľovi a sponzorovi ŠK Šenkvice Za oblastný futbalový zväz Bratislava – vidiek odovzdal pán Ján Farbula ocenenia: - pani Darine Tomčovej, tajomníčke klubu, za dlhoročnú funkcionársku činnosť - pánovi Petrovi Červenkovi, dlhoročnému funkcionárovi a podporovateľovi klubu Predseda ŠK Šenkvice pán Ján Belko odovzdal ocenenia a pamätné plakety zaslúžilým členom futbalového oddielu: Karolovi Brunovskému, Milanovi Hrabovskému, Mariánovi Belkovi, Jozefovi Kocandovi, Jánovi Belkovi, Ivanovi Somorovskému st., Vladimírovi Dugovičovi st., Ernestovi Grmanovi, Ivanovi Červenkovi, Ľubomírovi Strašiftákovi a Jozefovi Stankovičovi.

Pán Ján Belko odovzdal ocenenia a pamätné plakety aj členom oddielu pozemného hokeja: Jánovi Šokovi, Vojtechovi Podhorskému, Pavlovi Lojovi, Vladimírovi Mikovi, Jurajovi Novákovi, Milanovi Kublihovi, Alexandrovi Peškovi a Petrovi Červenkovi.

13

14

www.senkvice.org

FOTOREPORTÁŽ 90 rokov ŠK Šenkvice

14

15

www.senkvice.org

FOTOREPORTÁŽ 90 rokov ŠK Šenkvice 19.07.2014 FOTO: Ján Tokár

15

16

www.senkvice.org

Rubrika: Žijú medzi nami zhovára sa Zuzana SOMOROVSKÁ

Karol BRUNOVSKÝ No dievča, držím Ti palce! Nechcem Ti brať ilúzie, ale máš so sebou čo robiť! Nech aspoň vnúčatá, ak už nie pravnúčatá, môžu byť na teba hrdé!

Lebo na dedka Brunovského určite sú. Z pravnúčat má veľkú radosť, teší sa s nimi každý deň, má teda ešte veľa dôvodov na radosť.

KAROL BRUNOVSKÝ Dlhoročný aktívny športovec, neúnavný športový funkcionár a predseda ŠK Šenkvice, iniciátor partnerstva Šenkvíc s Chorvátskou Kostajnicou

Všetci štyria bratia Brunovskí športovali, otec hrával kolky. „Robil som všelijaké športy.

Okrem futbalu som hral aj hokej, v bývalej Mydlárni bol hokejový štadión.“ Ľadový hokej sa začal organizovane hrať v Šenkviciach začiatkom 50 – tych rokov a pri jeho zrode stáli aj bratia Brunovskí (Karol, Imrich, Jozef, Florián).

V

eselý, vtipný chlapík so šibalstvom v očiach.

Tak na mňa zapôsobil na prvý pohľad, pri mojom prvom stretnutí s ním. Jednoducho, zase nemôžem uveriť tomu, že tento sympatický a čulý pánko bude mať o pár dní... no áno, 95 rokov!

Svoj krásny vek oslávi deviateho novembra.

Tipovala som mu asi 80. A aj to som si vravela, že preháňam a pridávam mu roky navyše :).

Začínam mať pocit, že keď človek presiahne určitú vekovú hranicu, mladne. Nóóó, tak na to sa už teším! Len aby som sa dočkala! Musela by som byť totiž taká aktívna ako pán Brunovský, športovať skoro do päťdesiatky, pracovať

v prospech obecného športu aj po osemdesiatke a ešte aj v deväťdesiatke si každý deň zacvičiť v posteli, prečítať všetky možné noviny a mať prehľad o súčasnom športe sledovaním všelijakých zápasov, súťaží a pretekov.

svojho dlhého života. A nielen to, neraz aj nejaká tá koruna z rodinného rozpočtu poslúžila na šitie dresov, nákup kopačiek, či financovanie početných priateľských a športových výprav do spriaznenej Kostajnice.

Počas vojny slúžil ako vojak v slovenskej armáde. „Dostal som sa do Ruska, do Talianska, do Poľska, na Krym. Okrem toho mám aj Slovensko v malíčku, prechodil som ho celé.“ V profesionálnom živote bol technikom vo Vodohospodárskej výstavbe. Podieľal sa na stavbe priehrad, vodných nádrží, robil prieskumy kvality vody po celej krajine.

Medzi najkrajšie spomienky spojené so špor-

„Futbal sme chodili hrávať najskôr na Cerové, na Dolinu. Viedol nás mladý učiteľ, športovec, riaditeľ školy na Cerovom. Organizoval športové aktivity pre mládež. V Šenkviciach vtedy ešte nič také nebolo, on dával futbal a futbalistov dohromady. Neskôr sme hrávali na Nádražnej a až po vojne sa postavilo ihrisko na Domovine.“ Pri futbale na Cerovom si našiel aj budúcu manželku, s ktorou mal dve deti.

Telovýchova v Šenkviciach bola oficiálne založená v roku 1924. Okrem športu sa pán Brunovský postupne dostal až k „funkcionárčeniu“, s ktorým skončil len nedávno. Stal sa predsedom ŠK Šenkvice. „A funkcionárčil som aj na okrese a kraji. Bolo treba robiť!“ Mal vždy rešpekt u ostatných spolupracovníkov i športovcov. Určite aj pre jeho mohutnú chlapskú postavu. Športu v obci obetoval snáď každú voľnú chvíľu

tom patria stretnutia s priateľmi z Chorvátskej Kostajnice. Pôvodne mali Šenkvice družbu „národných výborov“ s mestom Sisak. Pri každom stretnutí však obe strany spomínali aj možnosti spolupráce spolkov, škôl, či športovcov. A ako prvý s tým začal futbal. Pri jednej z návštev v Sisaku si Šenkvičania zavolali na stretnutie aj funkcionárov z Kostajnice. A tam niekde siahajú počiatky vzájomnej družby týchto dvoch obcí. Korene partnerstva zasahujú do roku 1966 a pri jeho zrode stáli páni Karol Brunovský a Henrich Lančarič. Odvtedy sa začali organizovať rôzne turnaje vo všetkých športoch, nadväzovali sa priateľstvá, ľudia pri vzájomných návštevách bývali v domácnostiach. „Bolo to pekné obdobie“, spomína ujo Brunovský. Dodnes mu z tých čias zostalo jedno vzácne priateľstvo. „Gradonáčelník“ Chorvátskej Kostajnice Tomislav Paunovič spolu s kolegom, vždy keď navštívia Šenkvice, nikdy neobídu dom na Zapotoku a nezabudnú pozdraviť svojho vzácneho športového priateľa!

Dedko Brunovský rozprával, počúval, spomínal a sem – tam žartoval skoro dve hodiny.

No potom už odložil spomienky a čakali ho čerstvé noviny, neodmysliteľné krížovky a hlavne najnovšie športové správy, pretože športom, napriek veku, žije stále, každý deň.

Pán Brunovský, pri príležitosti blížiacich sa okrúhlych narodenín Vám, v mene celej redakcie Šenkvičana, želám všetko dobré a veľa radosti z Vašich detí a športu, ktorému ste zasvätili celý svoj život.

FOTO: archív Karola Brunovského

16

17

www.senkvice.org

Rubrika: Šenkvickí umelci zhovára sa Mgr. Natália Maneková

Dekoračný maliar Kamil Ivan Granec maliari dekorácií, javiskoví technici a vlásenkári s maskérmi. Po skončení školy som roku 1963 nastúpil do zamestnania v divadelných dielňach a pracoval som tam až do odchodu do dôchodku.

Vzorom pri práci mi bol vždy môj otec, veľký pedant a dobrý organizátor, ktorý presadzoval v práci dodržiavanie výtvarných rukopisov. V mnohom ma ale ovplyvnil aj scénograf, profesor Ladislav Vychodil, ktorý vlastne divadelné dielne vybudoval a dlhé roky ich úspešne viedol. Ten, naopak, inklinoval k novým technológiám a pracovným postupom.

dôraz, prezentoval sa nimi totiž na mnohých svetových scénografických podujatiach a výstavách.

Na ich výrobe participovali všetky dielne, keďže boli vyrobené z rôznych druhov materiálu. Niektoré z makiet však časom utrpeli ujmy najmä z dôvodu nevhodného skladovania a ja som dostal za úlohu ich zrekonštruovať. Bola to náročná práca – mnohé z makiet boli polámané alebo im chýbali niektoré súčasti, z niektorých sa zachovalo len torzo. Trpezlivosť, dôslednosť a vytrvalá práca nakoniec priniesli výsledky a profesor bol s výsledkom reštaurovania spokojný.

Maľba je Vaším celoživotným koníčkom. Okrem reprodukcie diel starých majstrov sa venujete aj autorskej tvorbe a predovšetkým maľbe na sklo, vďaka ktorej Vás poznajú v blízkom okolí.

Ako ste sa k tejto náročnej technike dostali?

K. I. Granec: Za mojím koníčkom treba vidieť moju profesiu dekoračného maliara. Aj moja maľba na sklo má pôvod v divadle. Raz bolo treba v jednej divadelnej Pre laika je skrytý svet divadelných dielní tak trošku opradený tajomstvom. Prezradíte našim hre zrealizovať veľkoplošnú maľbu na skle, čo však na javisku z bezpečnostných dôvodov nebolo možčitateľom, ako to v tomto svete farieb, vôní a enkvičania poznajú svojho rodáka né uskutočniť. Vyriešili sme to teda pomocou inej rôznorodých materiálov funguje?

KAMILA IVANA GRANCA najmä vďaka jeho techniky, no mňa táto situácia inšpirovala a maľba maľbe na sklo, ktorou sa úspešne prezentoval na sklo mi začala vŕtať v hlave. Stala sa pre mňa na viacerých výstavách nielen v rodnej obci, ale K. I. Granec: akýmsi zdrojom zábavy, relaxu. Priťahovala ma Areál dielní sa skladá z vlastných dielní a zo skladov aj v blízkom okolí (Pezinok, Bratislava) jej krehkosť, možnosti, tematika, farebnosť. Sklo je dekorácií.

Dielne sa potom ešte delia na kostýmovú a dokonca aj v zahraničí (Praha, Varšava, výnimočný materiál, dodáva farbám živosť výrobu a scénickú výrobu, v ktorej sú sústredené Budapešť). Okrem iného je autorom návrhu a žiarivosť priesvitnej glazúry. Maľba na skle je sújednotlivé odbory – stolársky, zámočnícky, kašírererbov obcí Šenkvice a Vištuk, loga Výskumnej časťou porozumenia, súzvuku medzi ľuďmi, pretože ský, čalúnnický a maliarsky.

Tam sa realizujú návrhy stanice vinohradníckej a vinárskej a firmy scénických výtvarníkov. Pred samotnou realizáciou vychádza z ľudovej tvorivosti. Pri maľbe na sklo sa Framipek. Tiež je autorom plastiky Piety na snažím o dekoračný spôsob, inšpiruje ma umenie sa výtvarník príde najprv poradiť a skonzultovať, Cerovom, kde v minulosti vytvoril jeho otec rôznych historických období a staré ľudové maľby. či možno jeho predstavy pri niekoľkonásobnom nástenné maľby v miestnej kaplnke.

Okrem toho sú pre mňa nevyčerpateľným zdrojom zväčšení zrealizovať na javisku.

Za tým nasledujú Málokto však o ňom vie, že výtvarné umenie inšpirácie najmä ikony. Tie ma zaujali už dávnejšie scénické návrhy, ktoré sa neskôr prepracujú do nie je len jeho koníčkom, ale sprevádzalo ho počas liečenia v Bardejove. Namiesto masávýkresov pre prakticky počas celého profesijného života, ží, ktoré nemám rád, som chodieval radšej výrobu. ktorý zasvätil práci v Umeleckodekoračných obzerať kostoly s ikonami a neskôr som sa Napokon prídielňach Slovenského národného divadla pustil do ich maľovania na sklo. Je to krásny, de samotná v Bratislave. ale časovo veľmi náročný koníček. Hoci sa to maľba, na prvý pohľad nezdá, práca na jednej ikone Ako ste sa dostali k tejto zaujímavej práci a aké tá je čímsi ako zaberie veľké množstvo času. Výsledok však šľahačkou na boli začiatky Vášho pôsobenia v divadelných stojí za to. torte. dielňach?

V maliarni sa Svoj talent a nadšenie pre maľbu a umevytvárajú veľK. I. Granec: nie ste zdedili po svojom otcovi, ktorý bol korozmerné Do divadelných dielní som chodieval už ako malý pre Vás veľkým vzorom. Odovzdávate maľby na jedchlapec za svojím otcom, ktorý tu pôsobil od roku aj Vy svoje zručnosti svojim potomkom? no napnutie, 1948 najskôr ako maliar a neskôr ako vedúci mahorizonty, liarne. Dielne sa v tom čase nachádzali na dnes už K. I. Granec: koberce, neexistujúcej Slovanskej ulici (od roku 1961 sídlia Lásku k štetcu a farbám po mne na moju figurálne, na Mliekárenskej ulici v Ružovej doline)a tvorili ich veľkú radosť zdedila dcéra, ktorá žije architektooveľa skromnejšie priestory oproti tomu, ako je to v zahraničí a okrem vlastného maľovania nické v súčasnosti. Pracovali tam mnohí zruční remeselsa zaoberá umením aj profesionálnom i krajinárske níci z malokarpatského regiónu – z Bratislavy, Rače, živote, keďže pracuje v galérii. Či sa záujem Pezinka, Šenkvíc. V dielňach vládla veľmi priateľská kompozície, o maľovanie prenesie aj do ďalšej generáktoré sa pri a príjemná atmosféra a ja som sa postupne za cie, uvidím až na vnúčatách. viacnásobnom zväčšení ešte dotvárajú rôznymi pomoci malého rebríka, ktorý som si postavil vedľa ďalšími technikami a technológiami – imitáciami otcovho, stal z pozorovateľa aj otcovým pomocníZdroj: dreva, starej omietky či maľby. kom. Bola to moja prvá umelecká „škola“. Neskôr Slovensko. Magazín Matice Slovenskej som absolvoval prípravku formou kurzu kreslea Nadácie MS č. 3 – 4, 2002, Ivan Lacika Okrem scénickej výroby ste sa zaoberali aj nia na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave. výrobou a reštaurovaním zmenšených modelov Spracovala: Natália Maneková Následne ma aj vďaka znalosti technologických scény – tzv. makiet pre Divadelný ústav. postupov v maľbe získaných už v detstve od otca FOTO: Dušan Kern Photography prijali na štúdium na Školu umeleckého priemyslu v OBRAZ: Prahe. V ročníku sme boli rozdelení na tri skupiny – K. I. Granec: Vinohradnícka dedina, maľba na sklo, 2000 Na výrobu makiet kládol profesor Vychodil veľký

Š

17

18

www.senkvice.org fOTO: Dušan Kern PHOTOGRAPHY

FOTOREPORTÁŽ Šenkvické hody 25. - 27. 07. 2014

18

19

www.senkvice.org fOTO: KIS

FOTOREPORTÁŽ Cerovské hody 13. - 14. 09. 2014

Prijatie úspešných žiakov 27. 06. 2014

19

20

www.senkvice.org fOTO: Katarína Nosálová

FOTOREPORTÁŽ Posledné tankovanie 4.10. 2014

20

21

www.senkvice.org

Basketbal a HIP – HOP

S

lovenská mužská basketbalová reprezentácia neuspela v kvalifikácii ME (Eurobasket 2015), ktoré sa konali v Pezinku. Dňa 24. augusta 2014 hralo kvalifikačný zápas Slovensko s Lotyšskom.

S vedomím podporiť ich svojim tancom, prišli dievčatá s ADT crew Šenkvice. Napriek tomu, že v zápase prehrali, mali dievčatá možnosť odfotiť sa s hráčom Petrom Sedmákom, ktorý v tento zápas nastrieľal najviac bodov (23).

Sústredenie ADT

fOTO: Dušan Kern PHOTOGRAPHY

A

j tento rok sa rozhodol Addy zorganizovať tanečníkom týždenný pobyt v penzióne Univerzitka v Modre – Harmónii. „Týždeň driny, tréningov, zábavy. Dúfam, že ste si to všetci užili a ste pripravení na nový tanečný rok. Ďakujem všetkým zúčastneným – lektorom, rodičom a hlavne vám, tanečníkom, lebo bez vás by to nebolo možné všetko uskutočniť. Vidíme sa už čoskoro.“ Takto sa vyjadril hlavný lektor Addy po letnom sústredení ADT crew.

Okrem tréningov a nových informácií, ktoré načerpali, si dievčatá, ale aj chalani z Modry a zo Šenkvíc vytvorili na sústredení miešané skupiny, dali im názvy a vymysleli choreografiu. Šikovnosť, ktorú získali od svojich trénerov, ale hlavne preto, že sú šikovní oni sami, mali možnosť ukázať svojim rodičom a známym na konci sústredenia.

Plné zážitkov sa decká naštartovali do budúceho tanečného roka 2014 – 2015.

Aj takéto podujatie potvrdilo a neustále potvrdzuje heslo: „One crew, one family.“ Monika Lichancová

21

22

www.senkvice.org

Materské centrum Adamko je tu pre najmenšie deti a ich rodičov už osem rokov

Materské centrum Adamko oslávilo

3. septembra už osem rokov od svojho založenia. Toto výročie sme oslávili v KIS divadelným predstavením, ktoré sa deťom veľmi páčilo a po ňom nasledovala tvorivá dielňa, kde si deti mohli vyfarbiť obrázky alebo vyrobiť nejakú drobnosť z papiera. Na koniec sme spolu rozkrojili a zjedli tortu, ktorú nám tento krát pripravila pani Žaneta Takáčovej, ktorej by sme chceli touto cestou poďakovať.

Od septembra sa v MC Adamko opäť rozbehli obvyklé aktivity. Konajú sa pravidelné divadelné predstavenia. V septembri to bolo predstavenie divadlo MaKiLe „Kto naučí loptu skákať“ a v októbri „Ako si vidlička Anička našla kamarátku“. Začiatkom októbra sa tiež uskutočnila pravidelná zimná burza detského oblečenia a

potrieb, ktorej sa zúčastnilo tento krát najviac predávajúcich (18). Pravidelne sa tiež stretávame pri tvorení v rámci „Tvorivých dielní“, ktoré sú zvyčajne tematicky zamerané podľa ročného obdobia. V októbri sme napríklad tvorili dekorácie z jabĺčok. Od začiatku októbra sa tiež rozbehli kurzy hudobnej školy YAMAHA. Kurzy sa konajú vždy v pondelok doobeda, a to o 9,30 kurz pre menšie detičky do 1,5 roka a pre staršie deti o 10,30. Ešte stále je možné sa do oboch kurzov prihlásiť.

Viac aktuálnych informácií o činnosti a aktivitách MC Adamko môžete získať prostredníctvom e – mailovej adresy mcadamko@gmail.com alebo na facebookovej stranke https://www.facebook.com/mcadamko Jana Kadlečíková

8. narodeniny MC Adamko - 03.09.2014

22

Archív MC ADAMKO

23

www.senkvice.org

Infošky zo škôlky Ako si žijeme v našej škôlke Čo sa u nás doteraz udialo?

SEPTEMBER 2014 • návšteva Obecného múzea • návšteva výstavy fotografií v KIS na tému Šenkvice • 19.09.2014 – divadelné predstavenie Pinocchio • návšteva rozhľadne v areáli Karpatskej perly • 29.09.2014 – divadelné predstavenie Pampúšik, spojené s pestrým programom, ktoré pre všetky deti zabezpečila p. Viera Pearce.

Touto cestou jej ďakujeme!

www.mssenkvice.org

Z kuchyne rodičovského združenia

V

mene RZ MŠ Šenkvice chceme poďakovať všetkým tým, ktorí darovali 2% z dane za rok 2013 svojim deťom, ktoré navštevujú škôlku a budeme sa snažiť ich čo najefektívnejšie využiť počas školského roka 2014/15. ĎAKUJEME! Aj v tomto školskom roku 2014/15 sa RZ bude snažiť spestriť detičkám v materskej škole ich pobyt počas dňa rôznymi divadielkami, výletmi, akciami – Lampiónový sprievod, Mikuláš, Vianoce, Majáles, MDD v spolupráci s pedagogickými pracovníkmi.

Dúfam, že ich takýmto spôsobom potešíme a zostanú im len krásne spomienky na škôlku.

Z prostriedkov RZ bol v tomto školskom roku zakúpený detský záhradný stolík s lavičkami a osadený bol v areáli MŠ na Záhradnej. (viď. FOTO) Pripravilo RZ pri MŠ Šenkvice

http://www.mssenkvice.org/

Odštartovali sme nový školský rok V

školskom roku 2014/2015 sa brána našej základnej školy po prvýkrát otvorila aj pre našich prváčikov. V sprievode rodičov sa zoznámili s prostredím školy a svojej novej triedy. S úsmevom na perách prekonali strach a stali sa ozajstnými žiakmi v ozajstnej škole, ktorú vymenili za škôlku.

Do dvoch prvých tried nastúpilo spolu 48 žiakov.

Budú pracovať pod trpezlivým vedením pani učiteľky Hajkovej a pani učiteľky Jedličkovej.

Dúfame, že škola nesklame ich očakávania a naučia sa v nej všetko, čo budú v živote potrebovať.

V tejto náročnej práci im prajeme veľa síl a úspechov.

Spolu s prváčikmi začali na našej škole pracovať aj noví kolegovia v učiteľskom zbore. Na prvý stupeň sa vrátila po materskej dovolenke pani učiteľka J. Jankovičová. V školskom klube sme otvorili nové oddelenia a pracovať v nich budú pani vychovávateľky S. Jurkovičová, J. Petríková a S. Hutterová.

Učiteľský zbor na druhom stupni posilnia pani učiteľky K. Pastvová, V. Fričová, K. Janoštiaková Gáliková, K. Sandtnerová a pani Kukumbergová .

Mgr. Soňa Mifková, zástupkyňa riaditeľky pre I. stupeň

23

24

INFORMUJE

www.senkvice.org

Jánske ohne 2014

S

vätojánske ohne patria k starodávnym zvykom. V tradičnej kultúre sa nimi oslavoval letný slnovrat a v kresťanskej kultúre takto spomínali na svätca Jána Krstiteľa.

Na sv. Jána sa tradovalo, že živly – zem, voda a oheň majú najväčšiu moc. Ženy, muži aj mládež na svätého Jána tancovali a spievali okolo vatier, často ich aj preskakovali.

Ohňu sa pripisovala magicko – očistná funkcia a jánske ohne sa pálili za sucha s cieľom privolať dážď. Ľudia dávali do ohňa kúsok cesta, posúch alebo aspoň odrobinky pečiva. Tieto akty boli pretrvávaním obetných rituálov slovanského obyvateľstva pred nástupom kresťanstva. Oheň sa uctieval, nesmel sa požičať ani zhasiť. Musel vydržať horieť čo najdlhšie. Tradícia svätojánskych ohňov zostala dodnes a traduje sa po ďalšie generácie. Šenkvické kultúrne a informačné stredisko „oprášilo“ túto tradíciu, prispôsobilo program súčasnosti a zaviedlo jánske ohne ako novodobú rozlúčku žiakov so školským rokom a uvítanie prázdnin.

V posledný vyučovací deň – v piatok, 27.6.2014 sme začali program stretnutím najúspešnejších žiakov školského roka 2013/2014, ktorých slávnostne prijal pán starosta Mgr. Peter Fitz.

Zoznam ocenených žiakov: Nemčovič Matej – najlepší gymnazista na škole, ktorý na pretekoch obsadzuje prvé miesta, člen družstva „Majstri Slovenska v gymnastickom štvorboji“ Chromík Ján – bol v tíme „Majstri Slovenska v gymnastickom štvorboji“, reprezentoval školu v okresnom kole Hviezdoslavov Kubín a na matematickej súťaži Pytagoriáda Ožvold Jakub – patrí do tímu „Majstri Slovenska v gymnastickom štvorboji“ Valovič Dominik – po celý školský rok pomáhal spolužiakovi, ktorý sa prisťahoval z Chile a aj vďaka nemu sa žiak veľmi dobre adaptoval a naučil sa našu reč

24

Chromík Ondrej a Chromík Peter – na krajských majstrovstvách v gymnastike boli členmi v tíme, ktorý zvíťazil a reprezentoval nás aj na majstrovstvách Slovenska v gymnastike Legáthová Linda – ako gymnastka nás reprezentuje a vyhráva popredné miesta na súťažiach po celý rok a úspešne nás reprezentovala na krajských majstrovstvách Huslička Matej – člen víťazného tímu krajských a celoslovenských majstrovstiev Mifková Alexandra – držiteľka 2. miesta na okresnom kole HK a reprezentantka v krajskom kole v gymnastike Bočko Ján – výborný žiak, v testovaní KOMPARO mal matematiku na 100%, bol tiež úspešný v okresnom kole Pytagoriáda Preverčíková Zuzana – úspešná reprezentantka v basketbale a v streľbe, 8. miesto na Slovensku Šuran Marek – už viac rokov nás reprezentuje na olympiáde v ANJ, Fitzová Miroslava – výborná žiačka, reprezentuje školu v pozemnom hokeji Baksa Marek – reprezentuje nás v pozemnom hokeji i v zahraničí a v basketbale Bittner Radovan – krajská súťaž v streľbe – 1. miesto a celoslovenské kolo 2. miesto, zúčastnil sa aj na okresnom kole branný viacboj a v celoslovenskom kole získal 3. miesto Nováková Tatiana – súťaž v streľbe – krajské kolo 1. miesto, celoslovenské kolo 2. miesto, v celoslovenskom kole branný viacboj získala 3. miesto Macháčová Eva – na krajských majstrovstvách v streľbe získala 3. miesto. Šikovní žiaci dostali od starostu obce malú pozornosť a veľké poďakovanie za vzornú reprezentáciu Šenkvíc.

Po tomto príjemnom stretnutí sa na námestí začal bohatý kultúrny program. Ako prví vystúpili členovia Policajného zboru SR, ktorí zožali obrovský úspech. Predviedli nám výcvik psov a koní, i reálny policajný zásah, pri ktorom nechýbala ani streľba pri zadržaní páchateľa. Túto akciu prišli svojim vystúpením podporiť aj členovia hasičského zboru DHZ Šenkvice.

Očakávané „Divadlo Babena“ a ich kreatívne predstavenie pre deti s názvom „Ako si mačky kupovali televízor“ tiež nesklamalo. Hravou a zábavnom formou predviedli herecké umenie, do ktorého sa mohli zapojiť i deti.

Divadlo Babena vystriedal workshop zumby na čele so Zuzkou Šipošovou. Rytmická hudba nenechala nikoho na pokoji, a tak netancovali iba deti, ale pripojilo sa aj veľa dospelých. Šikovná cvičiteľka roztancovala celé námestie.

Počas celého podujatia si mohli deti zamaškrtiť a pochutiť na cukrovej vate, trdelníku, cigánskej a ďalších dobrotách. Rady stáli na maľbu na tvár, jazde na poníkovi, či trampolíne.

Nechýbala ani detská diskotéka, na ktorej mnohé deti využili kroky z workshopu a svoju kreativitu. Počas diskotéky sme zapálili Jánsku vatru ako symbol tohto podujatia.

Najväčší záujem však patril novovybudovanému námestiu s detských ihriskom, od ktorého sa deti nemohli odtrhnúť. V závere podujatia, keď sa už poriadne zotmelo, vystúpili so svojou ohňovou šou dievčatá z Fire Angels, ktoré týmto bravúrnym vystúpením zahájili letné prázdniny.

Naša vďaka patrí všetkým, ktorí pomohli zamestnancom KIS pripraviť takéto vydarené podujatie pre naše deti, obzvlášť srdečne ďakujeme pánu Ľubomírovi Ábelovi.

Mgr. Šarmírová Františka Bc. Alexandra Köplingerov

Šenkvické hody 2014

T

ohtoročné hody sa do kultúrnych dejín Šenkvíc zapísali bohatou programovou ponukou. Vernisáž troch rozmanitých výstav sa uskutočnila v piatok, 25. júla 2014 o piatej hodine popoludní za účasti mnohých vzácnych hostí. Najviac pozornosti pútala výstava obrazov „Šenkvičania Šenkvičanom“ – v rámci ktorej boli predstavené maliarske diela štyroch šenkvických umelcov – Kamila Ivana Granca,

Silvie Stránskej, Ivany Pažitnajovej a Nory Gičinskej. Ďalšou bola výstava výtvarných prác detí „Venované knižnici“, ktorá pripomenula 90. výročie založenia obecnej knižnice. A treťou bola prezentácia Športového klubu Šenkvice – jeho minulosti i súčasnosti prostredníctvom fotografií, ocenení, trofejí a textu, ktorý celú prehliadku dopĺňal.

O čosi neskôr – o devätnástej hodine sa začal na námestí koncert a potom aj zábava pod taktovkou skupiny Felicitys Danyi, pri ktorej sa návštevníci bavili dlho do noci.

V sobotu, 26. júla 2014 bol sviatok svätej Anny, patrónky kostola, a teda aj samotnej obce. Hodový program začal o piatej hodine popoludní vystúpením detí zo skupiny AVALON a tie vystriedala skupina dospelých s rovnakým názvom, ktorá sa divákom predstavila so zaujímavým pásmom írskych tancov. Neskôr na pódium nastúpili súbory Make a smile a Be Cheese, ktoré vystriedali hip – hopoví tanečníci z ADT Crew. Po ich vystúpení zožal úspech koncert skupiny Elán Tribute (prítomní Šenkvičania si ho zjednodušene nazvali ,,falšovaný Elán“, a tým mnohých vyviedli z omylu, že prišiel skutočný Elán).

Ale všetci si ich piesne spievali, ako keby ich hrala „originálna“ kapela. Po doznení posledných hitov sa námestie ocitlo v plameňoch. Štafetu totiž prebrali ohnivé ženy Fire Angels so svojou ohňovou šou.

O jedenástej hodine nočnej, keď už Šenkvice zakryla tma, sa rozpútal ohňostroj. Ten zároveň odštartoval diskotéku, ktorá trvala do druhej v noci.

V nedeľu ráno, o desiatej hodine, sa uskutočnila slávnostná svätá omša v kostole svätej Anny.

O pár hodín neskôr sme na rovnakom mieste boli svedkami pútavého koncertu, v ktorom vystúpili dvaja mladí umelci: Juraj Kuchar – študent operného spevu na Konzervatóriu v Bratislave a Júlia Sojka, mladá, talentovaná huslistka. Oboch sprevádzala Mgr. art. Iveta Sabová Art.D. Návštevníci koncertu boli nadšení z ich vystúpenia, potleskom si vyžiadali viacero pridaných skladieb. Na námestí Gabriela Kolinoviča začal o pol piatej popoludní koncert pre deti so Smejkom a Tanculienkou. Práve vtedy zasiahol námestie nečakaný prudký dážď. Silnejúci lejak zahnal ľudí do priestorov Kultúrneho a informačného strediska (KIS). Tam vo veľkej sále odohrali svoj koncert muzikanti z DH Grinavanka. Žiaľ,

25

najviac očakávané vystúpenia DH Šenkvičanka, FS Mladosť a Bukasového masívu boli pre dažďom poškodenú aparatúru zrušené.

Po koncerte Grinavanky boli za prítomnosti hlavnej kontrolórky obce – Ing. Adriany Jurášekovej vylosované výherné čísla tomboly, ktoré sa uskutočnilo o pol siedmej večer, tiež vo Veľkej sále KIS. Tombola bola v tomto roku veľmi populárna, lákadlom bola určite aj prvá desiatka výherných cien:

1. cena – automatická práčka, 2. cena – tablet, 3. cena – ručná kosačka, 4. cena – záhradný postrekovač, 5. cena – fúra hnoja, 6. cena – darčekový kôš, 7. cena – liečebná masáž, 8. cena – darčekový poukaz na kozmetiku, 9. cena – značkové okuliare, 10. cena – torta

Tradičný hodový dážď postupne ustal a nedeľný program zavŕšila diskotéková zábava od deviatej hodiny nočnej do polnoci. Štvrtý a zároveň posledný deň hodov – pondelok, 28. júl 2014 prebiehal už v pokojnejšom tempe.

V KIS – e sa stretávali šťastní majitelia výherných lístkov, ktorí si svoje výhry preberali už hneď od rána.

Potešila však každá cena od našich sponzorov, ktorých mená uverejňujeme tiež v tomto čísle Šenkvičana, samozrejme s úprimným poďakovaním za spoluprácu. V duchu spoločnej zábavy pre všetkých sa niesol aj úplný záver hodov, kedy od popoludnia až do 22:00 prebiehala záverečná diskotéka venovaná všetkým, ktorí sa cez víkend vytancovať nestihli.

Sprievodnými podujatiami Šenkvických hodov 2014 boli športové zápasy ŠK Šenkvice, maľba na tvár, trampolína, či jazda na poníkoch. Pre milovníkov šenkvických vín bola v obecnej vinotéke pripravená ochutnávka a na milovníkov veteránov sa myslelo aj s výstavou historických vozidiel na nádvorí BINI. Zostáva len srdečne poďakovať všetkým sponzorom, no veľká vďaka patrí aj všetkým organizátorom podujatia – pracovníkom Kultúrneho a informačného strediska (KIS) Šenkvice.

Martin Lukáč, Michal Bokroš, F. Šarmírová Naša srdečná vďaka patrí aj sponzorom, vďaka ktorým sa uskutočnili Šenkvické hody.

Veľké ĎAKUJEM patrí: AGROKEMP Modra, ANJA, AUTO PK Pezinok, Baďura s.r.o., Food and Coffee (Baričič Vladimír) Šenkvice, BINI Restaurant and

Catering, Coop Jednota Šenkvice, ELSTRA s.r.o., OM Optik (Fitzová Miroslava), HEL-INSTAL, spol. s.r.o., HOSTINEC (Miroslav Braun), KARBON s.r.o. Stavebniny, KAPRATSKÁ PERLA s.r.o., KEMA Bratislava, Vinástvo KUKUMBERG Kamil, UNIQA (Lacková Darina), Univerzal Elektrik (LENNER Peter), Mäsiarstvo „Tomáš“, Peter Machciník Modra, REFLEXNÁ MASÁŽ (Nováková Anna), NOVPLASTA Šenkvice, PD Šenkvice, P+K Šenkvice, RAPID-IS, Reštaurácia Milka Šenkvice, ŠARM (Ing. Ivan Šarmír), Sa&Tu club Bowling Šenkvice, Spolok vinohradníkov a vinárov Šenkvice, STILL F. ECKERT Vinosady, LB DESIGN (Ľubomír Šavlík), Tóth Vojtech, Výroba nábytku Ľuboš Hurajt, Kolotoče (František Sečkár), MURALI s.r.o., IPK s.r.o., DATALAN, Framipek s.r.o., Ing. Tibor Ruman, Záhradníctvo „Abélia“ Jozef Toman, Ivan Juran – štepy, Stránska Silvia, ATOPS s.r.o, Mária Fedorová, Margita Pajgerová, Dušan Kern.

KIS Šenkvice

Cerovské hody 2014

P

očas víkendu 13. a 14. septembra sme oslávili hody na Cerovom.

Kultúrny program sa už tradične konal v areáli Materskej školy na Záhradnej ulici, kde návštevníci mohli nájsť aj stánky s občerstvením, cukrovou vatou, pukancami a iné atrakcie v podobe kolotočov a strelnice.

Program začal v sobotu o 17:00 vystúpením skupiny Reset z Pezinka, ktorej členovia zahrali známe a obľúbené popové a rockové piesne zo Slovenska i Čiech. Vo svojom repertoári mali staršie i novšie skladby, na svoje si tak prišli všetky generácie návštevníkov.

Neskôr ich na pódiu vystriedala skupina Atak band, ktorá až do neskorých nočných hodín hrala hity v štýle country. Priaznivé počasie vydržalo takmer až do plánovaného záveru, takže návštevníci si mohli vychutnať príjemný večer s programom v avizovanej podobe, ale záver opäť narušil dážď.

V nedeľu o 10:00 sa konala každoročná slávnostná svätá omša pri kaplnke patrónky Slovenska, Sedembolestnej Panny Márie.

Od účasti na nej neodradil veriacich ani nepríjemný dážď, ktorý dopoludnia opäť zasiahol našu obec.

Popoludní sa pri kaplnke konala

aj krátka sviatočná pobožnosť.

Kultúrny program pokračoval o 17 – tej v areáli MŠ veľmi očakávaným vystúpením skupiny Senzi – Senzus. Známa skupina zožala u početného obecenstva veľký úspech, počas koncertu sa zaplnil návštevníkmi nielen areál škôlky, ale aj priľahlé ulice. Počas prestávky hudobníkov predniesol pán starosta Mgr. Peter Fitz slávnostný prejav k 50. výročiu spoločných Šenkvíc. A potom nastúpila naša Šenkvičanka, ktorá potešila prítomné publikum koncertom, zloženým z príjemných ľudových melódií.

Záver nedeľného večera patril šenkvickej skupine Samorast, ktorá už tradične účinkuje na našich kultúrnych podujatiach a vždy zaujme poslucháčov všetkých vekových kategórií. Prítomných zabávali v štýle country až do ukončenia programu o 22:00.

Počas ich vystúpenia si mohli hodovníci pozrieť premietanie historických fotografií Cerového, ako pripomienku nedávneho 50. výročia spojenia našich dvoch kedysi samostatných obcí do jednej.

Priebeh hodov hodnotíme vďaka zaujímavému programu, ale aj vďaka tomu, že sa celé podujatie obišlo bez úrazov, potýčiek, či konfliktov ako úspešný a príjemný.

Veríme, že všetci návštevníci si počas týchto dvoch sviatočných dní oddýchli a opäť nabudúce radi navštívia toto tradičné podujatie.

My sa tešíme už teraz.

Mgr. Michal Bokroš za kolektív pracovníkov KIS

Majstrovstvá Slovenska v cestnej cyklistike mládeže

INFORMUJE

www.senkvice.org

V

dňoch 2. – 3.8.2014 sa uskutočnil šampionát v cestnej cyklistike mládeže. V sobotu bola na programe časovka jednotlivcov pri vodnom diele Čunovo, pre kategóriu mladších žiakov bola pripravená trať v dĺžke 5 km a pre starších žiakov 10 km.

V nedeľu čakal na pretekárov cestný pretek jednotlivcov na okruhu dlhom 26 km v okolí Šenkvíc.

Za krásneho slnečného počasia presne o desiatej predpoludním boli zahájené preteky.

Starší žiaci absolvovali trať dlhú 52 km. Víťazom sa stal M. Bugár z CK Dynamax Nitra. Na druhom mieste sa umiestnil Š. Michalička z CYS Žilina a ako tretí M. Blaško CYS Žilina. Kadeti absolvovali tri okruhy v dĺžke 78 km. Popredné miesta si držala trojica pretekárov – J. Varhaňovský z CK MŠK Žiar nad Hronom, J. Michalička z CYS Žilina a S. Oros z TJ Slávia ŠG Trenčín.

Veľké teplo a vysoké tempo si vyžiadalo svoju daň a z vedúcej skupiny napokon odpadol J. Varhaňovský, ktorý týmto zamiešal karty.

Prvé miesto obsadil S. Oros z TJ Slávia ŠG Trenčín, druhé miesto J. Michalička z CYS Žilina a napokon na treťom mieste sa umiestnil M. Štoček z CYS Žilina.

Preteky sa úspešne ukončili odovzdávaním medailí na Námestí Gabriela Kolinoviča v Šenkviciach.

25

26

INFORMUJE

www.senkvice.org

Hrdí rodičia i rodina potleskom ukončili tohtoročné preteky o cenu starostu .

My sa tiež pripájame, gratulujeme víťazom k medailám a držíme palce v ďalších pretekoch!

Bc. Alexandra Köplingerová

Výstava fotografií „Nedajme zahynúť dedičstvu predkov“

Vo veľkej sále KIS sa v priebehu

septembra konala putovná výstava fotografií. Už názov „Nedajme zahynúť dedičstvu predkov“ napovedá, čo si mohli návštevníci pozrieť. Ide o súčasť rovnomenného projektu, ktorého cieľom je zdokumentovať v obrazovej aj textovej forme rôzne objekty drobnej ľudovej architektúry Bratislavského kraja, cirkevné aj svetské.

Na fotografiách teda možno vidieť rôzne božie muky, kríže, kaplnky, pamätníky, kostoly a iné. Do projektu sa môžu zapojiť prostredníctvom internetu všetci občania. Na stránke www.dedicstvopredkov.sk je prístupná databáza doteraz zdokumentovaných objektov, pričom je možné správcom nielen zasielať nové, ešte neuverejnené materiály, ale aj doplniť, či opraviť už zverejnené. Každá spresňujúca informácia je veľmi vítaná, pretože môže pomôcť zachovať dedičstvo našich predkov pre ďalšie generácie. Vernisáž výstavy v KIS Šenkvice sa konala v piatok, 12. septembra, za prítomnosti pani riaditeľky Malokarpatskej knižnice v Pezinku Daniely Tóthovej, keďže putovná výstava funguje pod záštitou Malokarpatskej knižnice. Hoci účasť na vernisáži bola pomerne skromná, výstavu si postupne prezreli všetci žiaci z materskej i základnej školy, členovia šenkvického klubu dôchodcov a mnohí občania, ktorí boli krásnymi fotografiami nadšení.

Je veľmi chvályhodné, že úctu k odkazu minulosti vnímame ako samozrejmú súčasť života.

KIS Šenkvice

26

Potulky históriou Šenkvíc N

V Šenkviciach hosťoval Bažant Kinematograf Počas večerov v dňoch 3. až 5.

septembra 2014 bolo Námestie Gabriela Kolinoviča opäť filmové.

Obsadil ho Bažant Kinematograf, ktorý premietal tri rôzne filmy – začalo sa Okresným preborom, pokračovalo sa filmom Fair Play a skvelý pocit z kina pod holým nebom, navyše v srdci Šenkvíc, uzavrel film Kandidát. Premietanie začínalo vždy o ôsmej hodine večer.

Bažant Kinematograf je už dlhší čas fungujúci projekt, ktorý prebieha zvyčajne od konca júna do začiatku septembra a získal veľmi pozitívny ohlas v každom kúte Slovenska, do ktorého zavítal. Len počas minulého roku sa premietania po celom Slovensku zúčastnilo takmer 44 000 divákov na 36 zastávkach dvoch autobusov. Tento rok boli Šenkvice opäť jedinou obcou na Slovensku, v ktorej Bažant Kinematograf rozprestrel svoje plátno. Prvé dva filmy nezožali očakávaný úspech – možno je to ich referenciami alebo tým, že boli premietané v pracovné dni. Avšak všetko vykompenzoval posledný z trojice filmov, Kandidát, ktorý sa premietal v piatok večer.

Samotný film a snáď aj viac voľného času na začiatku víkendu prilákalo na námestie množstvo ľudí, našlo sa aj dosť takých, ktorí si už ani nemali kam sadnúť. Námestie jednoducho praskalo vo švíkoch a pozorne sledovalo populárneho Kandidáta.

Ostáva len veriť, že letné kino si aj na budúci rok získa priazeň našich občanov, ktorí radi strávia svoj voľný čas takouto zaujímavou aktivitou.

adišiel čas zaoberať sa ďalšími podnikmi i inštitúciami v našej obci.

Začnime s kinom, ktoré si dodnes pamätá väčšina Šenkvičanov. Kurzívou vyznačené vety označujú presnú, neupravenú citáciu obecnej kroniky a teda informácií, ktoré získal Henrich Lančarič, prvý novodobý kronikár Šenkvíc. Niektoré archaické, staršie výrazy som schválne nevysvetlil do svetla súčasnosti – skúste sa o tom porozprávať so svojimi rodičmi, alebo starými rodičmi. Určite si radi pospomínajú na svoje detstvo či mladosť.

Vedľa fary (v smere na Pezinok) sa nachádza budova, ktorá bola v minulosti kinom. Do roku 1932 to bola budova cirkevnej školy. V roku 1933 a v nasledujúcich rokoch bola prestavaná pre účely kultúrneho domu. Z dvoch pôvodných tried bola vytvorená divadelná sála s javiskom a bočnými miestnosťami.

Po druhej svetovej vojne sa stala budova majetkom obce a bolo v nej zriadené už spomínané kino. Presná citácia kroniky, všimnite si už vtedy zaužívaný technický výraz ,,širokouhlý“: V roku 1960 sa začalo s prestavbou kabíny pre premietací stroj, zaobstarali sa nové premietacie stroje a premietacie plátno sa prerobí na film širokouhlý.

Značným vývojom prešla aj šenkvická pošta. Zriadená bola v našej obci v roku 1881. Do toho času bola obec pričlenená k pošte v Modre, ktorá existovala už od roku 1851. Poštu z Modry do Čaníkoviec vozieval poštový dostavník.

Prvé umiestnenie našla pošta v našej obci v dome občana Weisa. Neskôr sa trikrát presúvala po súkromných domoch občanov vtedajších Veľkých Čaníkoviec, až od roku 1948 sa nachádza v budove Ľudového spotrebného družstva.

Poštový úrad obstaráva prepravu listov, balikov a telegramov. Do roku 1960 obstarával zamestnanec pošty aj telefónny styk obsluhou domácej centrály.

V roku 1960 bola zriadená automatická ústredňa, ktorá sa dala do prevádzky v roku 1961. Od roku 1958 obstarávajú zamestnanci pošty aj vyberanie predplatného za noviny a časopisy, čo dotiaľ si robila administrácia každého časopisu sama. Vedúcim pošty je od roku 1940 dodnes občan Ján Dušanič, rodák z Báhoňa, ktorý je pre svoju priateľskú povahu a veľmi láskavé zaobchádzanie s ľuďmi veľmi obľúbený. Listármi sú občania František Baričič a Viliam Nemec, rodáci z našej obce.

Veľké Čaníkovce mali na sklonku päťdesiatych a začiatku šesťdesiatych rokov aj svoje ,,úverné družstvo“! Pre uľahčenie obstarania si peňažných prostriedkov, najčastejšie na výstavbu rodinných domov potrebných, bolo v roku 1920 zriadené v obci z podnetu organistu – učiteľa Jána Kanku ,,Úverné družstvo“. Spočiatku malo 50 zakladajúcich členov, z ktorých každý zložil podiel členovský vo výške Kčs 50 – päťdesiat. Prvú správu tohoto úverného družstva tvorili občania Štefan Petráš, Vojtech Strašifták st., Florián Nemec a Ján Novák.

V roku 1960 toto úverné družstvo pôsobí pod názvom ,,Štátna sporiteľňa a má svoju kanceláriu v budove Jednoty – ĽSD. Úradné hodiny sú 1x v týždni.

Môžeme teda predpokladať, že sa jedná o istý druh banky či sporiteľne.

Nemenej zaujímavou organizáciou bola aj Jednota. Avšak nie tá dnešná, Coop Jednota. Veď presvedčte sa sami. Jednota – Ľudové spotrebné družstvo – obstaráva riadenie všetkých obchodov v našej obci. V tomto čase má charakter celookresného podniku. Predtým do roku 1954 malo charakter miestny a jeho názov bol ,,Potravné družstvo“. Toto ,,Potravné družstvo“ bolo založené pred prvou svetovou vojnou v roku 1913. Na zakladajúcom valnom zhromaždení bolo prítomných 180 občanov, čo na vtedajšie pomery obce bol počet nevšedný. Z prítomných občanov členovské podiely v obnose Kčs 20 – upísalo 106 občanov. Iniciátormi založenia tohoto družstva boli: Ján Profeld – učiteľ, Ján Kukla – horár, J. Nachtnebel – revírnik – horár. Podnetom k založeniu bola skutočnosť, že v obci všetky obchody boli v rukách cudzích, našim občanom nie priateľských. Bol tu i motív národnostný, ako to vždy spomínal po svetovej vojne horár Ján Kukla.

Po prvej svetovej vojne bol obchod družstva premiestený do obchodných miestností bývalého obchodu Žanuly Schubertovej, ktorá, spolu s ostatnými občanmi židovskej národnosti, musela v prevrate za búrlivých okolností obec, a tým i svoj obchod, opustiť. Tento dom neskoršie družstvo od spomenutej majiteľky i Martin Lukáč odkúpilo. Družstvo tu malo nie len potravinársky obchod, ale aj hostinec.

V zadnej časti domu bola veľká kôlňa, ktorá v rokoch po prvej svetovej vojne

27

www.senkvice.org

slúžila ako miestnosť telovýchovnej jednoty ,,Orol“ na cvičenie, na poriadanie tanečných zábav a divadiel, ale aj iných kultúrnych podujatí. Neskoršie družstvo tento dom odpredalo občanovi Jozefovi Švrčkovi, ktorý ho poručil svojej dcére vydatej za občana Pavla Zmajkoviča. Tento dom zbúral a na jeho mieste postavil veľký rodinný dom nový.

Družstvo sa presťahovalo do proti ležiaceho domu Alojza Hutára. Alojz Hutár bol predtým tento dom kúpil od občana Šuberta, statkára a obchodníka, ktorý tiež musel z obce odísť počas prevratu po prvej svetovej vojne. Družstvo reštaurovalo, zriadilo v ňom miestnosti pre obchod s potravinami, hostinec, miestnosť pre divadlá a zábavy i byt pre obchodvedúceho. Obchodvedúci je najskôr funkcia zodpovedného vedúce nejakého podniku, zariadenia či obchodu.

V roku 1946 bola táto budova zbúraná a na jej mieste bola postavená poschodová budova, v ktorej sa okrem obchodu a hostinca nachodia aj iné už v predošlých statiach spomenuté zariadenia. Pre pamäť budúcich uvádzam mená členov prvej správy družstva, nakoľko si to ako prví priekopníci spoločného – družstevného podnikania hospodárenia zaslúžia. Boli to v roku 1913 títo občania: učiteľ Ján Profeld, horár J. Nachtnebel, roľníci Ferdinand Bočko, Jozef Trojna starší, Pavol Melichár, Jakub Gálik, Ján Hrabovský, Ján Baričič, Jozef Žilinský, Ján Nemec a František Šavlík, stolár Gabriel Novák, horár Ján Kukla a kolár Vojtech Strašifták.

V roku 1948 sa názov ,,Potravné družstvo“ po reorganizácii zmenil na ,,ĽSD – Ľudové spotrebné družstvo“. Do roku 1954 bolo toto ĽSD riadene miestne – správou v obci – od roku 1954 je riadenie okresné. V okresnej správe je len niekoľko zástupcov z našej obce. V roku 1960 k tomuto ĽSD patria: tri predajne s potravinárskym tovarom, dva hostince, predajne mäsa dve, predajňa obuvi a odevov, predajňa strižného tovaru, predajňa železných výrobkov, predajňa zeleniny, predajňa cukríkov na železničnej stanici, predajňa papiera. V dôsledku rozšírenia obchodov možno dnes v obci kúpiť najrozličnejší tovar, za ktorým kedysi bolo treba chodiť do mesta.

V Šenkviciach mal tradíciu aj sklad zeleniny, dnes na predaj ponúkaný sklad EZEI. Kronikár Henrich Lančarič sa o ňom v roku 1960 vyjadril nasledovne: Výkupný sklad zeleniny a ovocia, nateraz pod úradným názvom ,,Zelenina Bratislava, odbyt. sklad V. Čaníkovce.“, bol postavený v roku 1946 firmou Nupod, ktorá už predtým v roku 1943 postavila v obci pálenicu, ktorá spracovávala v obci vykúpené ovocie a luštoviny. Pálenica táto, vybavená moderným zariadením, bola v roku 1958 zrušená a budova prešla do užívania Jednotného roľníckeho družstva. Výkupný sklad, čo je vlastne veľká pivnica, vybudovaná v úbočí chotárnej trate ,,Príka“, skladuje v zimnom období čerstvú zeleninu a ovocie. V letných mesiacoch prevádza výkup ovocia a zeleniny a prevádza i rozvoz tejto po jednotlivých obchodoch. Šenkvice mali skladisko aj neďaleko od železničnej stanice, čo dokazuje tento úryvok: Na rampe železničnej stanice nachodia sa rozsiahle sklady podniku ,,Technoexport“. V nich sú uskladnené najrozličnejšie obrábacie stroje, ktoré sa odtiaľto rozposielajú do cudzích štátov. Sklady tieto boli vybudované v roku 1944.

Vynaliezavosť a dovolím si povedať, že až nadčasovosť vtedajších ľudí dokazuje aj existencia veľkočaníkoveckého Postrekového družstva.

V budove bývalého liehovaru družstevného je od roku 1955 tzv. Postrekové stredisko strojnotraktorovej stanice, ktoré obstaráva postrek stromov a iných rastlinných kultúr chemickými ochrannými prostriedkami proti živočíšnym i rastlinným škodcom, najmä hubám a plesniam. Postrekové stredisko obhospodaruje nie len obec Veľké Čaníkovce, ale i obce susedné.

Novinky v Združení Mariánskej mládeže

N

ebojte, stále sme tu. Snažíme sa rozvíjať pomocou rôznych aktivít.

Ako každý rok, či na začiatku alebo na konci prázdnin, máme opekačku, diskotéku a plno hier dokopy. Deti sa vybláznia a sú pripravené po prázdninách nasávať nové informácie.

Počas tohto leta sme sa zúčastnili aj na našich ZMM-áckych táboroch pri Nitre. Tam deti nabrali sily v duchovnom živote a našli nové priateľstvá.

Na stretnutiach, ktoré máme každú druhú sobotu, preberáme rôzne zaujímavosti zo života, ale nebojte sa, aj sa hráme – najčastejšie našu najobľúbenejšiu hru „Amerika presadaj“, ktorú nás naučila naša pani katechétka Božena Sandtnerová, za čo veľmi pekne ďakujeme.

Ale máme radi aj iné hry, ako napríklad slepú babu, futbal, stolný futbal, etapovku. Mávame kreatívne stretnutia, napr. ku Dňu matiek vyrábame rôzne darčeky pre naše milované maminky, na Veľkú Noc maľujeme kraslice do našich veľkonočných obetných darov. Aj naše posledné stretnutie sme mali kreatívne. Vyrábali sme postavičky z gaštanov, ktoré môžete vidieť alebo ste mohli vidieť vystavené v kostole pri oltári našej nebeskej maminky Panny Márie.

Aj tento rok chceme pre vás prichystať našu Jasličkovú pobožnosť už po tretíkrát za sebou. Očakávame veľkú účasť :).

Spoločne ako mariánska mládež, nielen malí, ale aj veľkí, sme sa zapojili do Boja proti hladu. Prispieť ste mohli počas septembrových nedelí.

Zbierali sme peniažky pre chudobných na Haiti, Hondurase, v Ukrajine, Albánsku a Rusku. A najbližšie sa zapojíme do Dobrej noviny.

Tak sa nezľaknite, ak práve vám zaklopeme na dvere s Dobrou novinou.

A tiež sa zúčastňujeme rôznych akcií spolu s neziskovou organizáciou Charita Modra n.o., napr. predávanie výrobkov na vianočných trhoch v Šenkviciach, ale aj mimo nich a predávanie výrobkov pri kostole.

A na záver chcem pozvať všetky deti na ďalšie kreatívne stretnutia, na ktoré Vás pán dekan osobne pozve aj v kostole. Na ZMM-máckych táboroch sme sa naučili nové piesne. Tieto piesne by sme chceli spievať aj u nás. Takže očakávajte nové silné hlasy v kostole počas omší.

Takže sa na Vás tešíme. A nezabudnite sa pozrieť aj na našu facebookovú stránku /Združenie Mariánskej Mládeže Šenkvice.

Barbora Bilková

V posledných dvoch demokratických dekádach sa vedenie obce snažilo o vznik policajnej stanice. Pre Šenkvice by to však už nebola novinka, nakoľko tu za minulého režimu už existovala stanica Verejnej bezpečnosti (VB). Okrsková stanica verejnej bezpečnosti pre obec Veľké Čaníkovce má svoju kanceláriu v družstevnom dome. Okrskovým zmocnencom do roku 1959 bol Ján Jachym, po ňom Karol Grančič a od roku 1960 Štefan Polák. Na starosti má dodržiavanie poriadku, bezpečnosti občanov v rámci platných zákonov.

Pokračovať budeme nabudúce s dopravou, ktorá v danom období v Šenkviciach – pardon, Veľkých Čaníkovciach – fungovala a bola značne využívaná.

Avšak neprezrádzajme viac, možno si stihneme čo – to povedať už aj z množstva informácií o našom krásnom kostole.

Martin Lukáč

27

28

www.senkvice.org

Mal som šťastie – naša spoločnosť (pracujem v automobilovom priemysle) má na svete veľa iní menej. Nie všetkým sa však podarí nájsť odbornú prácu v oblasti, ktorú aj vyštudovali. závodov, takže som nepracoval len s Rusmi, ale aj Kde všade vo svete nájdeme Šenkvičanov a ako sa im darí? Pokusíme sa nájsť aspoň zopár Nemcami, Čechmi a Poliakmi. Mal som možnosť pracovať s veľmi milými, priateľskými kolegami, z nich a predstaviť Vám ich cestu za životným dobrodružstvom. ktorí mi pomáhali si zvyknúť na cudzie prostredie.

Sú ich tisícky. Odišli hľadať šťastie a uplatnenie do zahraničia. Niektorí sú úspešní viac,

DNES: Šenkvičan z ruskej Kalugy absolvent Materiálovo – technologickej fakulty STU v Trnave

ING. DAVID KUKUMBERG

„Mrázik”, len schátralé a neudržiavané (ako sme neskôr zistili, tak vyzerajú len zvonku).

Ako rýchlo sa Ti podarilo zvládnuť, podľa mňa krásnu, ruštinu a „záhadnú” azbuku? Alebo si používal väčšinou angličtinu?

Vzhľadom na podobnosť jazykov a slovanskú krv, nebolo až také ťažké začať rozprávať po rusky.

Asi po troch mesiacoch som rozprával aj čítal. Čo Ťa viedlo odísť zo Slovenska a pracovať v zahraničí?

Po 6 – tich rokoch mi zamestnávateľ ponúkol prácu v Kaluge. Každý mladý človek túži minimálne aspoň po jednej zahraničnej skúsenosti, u mňa to nebolo iné – nové skúsenosti, vedomosti, nový cudzí jazyk, noví priatelia – to všetko ma lákalo.

Kde presne sa mestečko Kaluga v Rusku nachádza? Zrejme nielen mne je úplne neznáme a znie dosť exoticky. Koniec koncov ako celé Rusko.

Mesto Kaluga, veľkosťou porovnateľné s Bratislavou, sa nachádza 180 km JZ od Moskvy.

Pamätáš si na svoj prvý deň v Rusku?

Utkvel Ti v pamäti nejaký silný moment, na ktorý si sem tam spomenieš?

Bol štvrtok, 3.decembra 2009 – môj úplne prvý let v živote, cesta z Viedne do Moskvy. Na moskovskom letisku som dostal hneď dve „facky” (staršia generácia sa bude teraz asi usmievať) – prvá bola, že som nerozumel, druhá že som si ani nevedel nič prečítať. Na letisku čakal šofér, ktorý ma odviezol do Kalugy. „Prekvapkom” bolo, že ruská zima sa nekonala. Bolo šedivo a špinavo. Cestou sme míňali chalúpky ako z rozprávky

28

Existuje niečo, na čo si doteraz nevieš zvyknúť, čo je ti cudzie?

Dá sa povedať, aj vzhľadom na to, že sme Slovania, že nie je nič také, na čo by som si nezvykol.

Až na dve veci – na zimu, ale nie chlad a mráz, ale skôr dĺžku, ktorá začína už sivou špinavou jeseňou a končí až niekedy v máji. Druhá vec je špina a neporiadok na uliciach.

Ak by si mal charakterizovať Kalugu ako mesto 5 slovami, ktoré by to boli?

Les, breza, vesmír, špina... Kaluga je menšie mestečko (na ruské pomery, veľkosťou a počtom obyvateľov porovnateľné s Bratislavou), obklopené brezovými, ale aj ihličnatými lesmi. Jednou

Aký bol prvý pocit, keď si sa dozvedel, že odídeš pracovať práve do Ruska?

Prvý pocit? :) Zmiešaný! Chcel som ísť do zahraničia, ale skôr do západnych krajín.

V Rusku si pracoval 5 rokov, dôverne teda poznáš pracovné prostredie. Mal si šťastie na kolegov, s ktorými si pracoval?

Akí sú Rusi ako zamestnanci?

z pých Kalugy je Múzeum kozmonautiky, venované jednému z najvýznamnejších konštruktérov rakiet Ciolkovskému.

Máš v Kaluge nejaké obľúbené miesto, kam si sa rád vracal, kde si si„dobíjal baterky“?

Mám veľmi rád zelené miesta – mestské parky – i keď oveľa krajšie a väčšie sú samozrejme v Moskve. Určite ma zaujal klasický trh, ktorý by

29

www.senkvice.org v EU určite kvôli hygiene zavreli, medové trhy, ktoré sa konajú niekoľko krát do roka, prichádzajú tam predajcovia z celého Ruska a ponúkajú desiatky rôznych veľmi chutných medov a posledná vec sú reštaurácie – oslovila ma azerbajdžanská kuchyňa.

Makový koláč bez múky

A čo zvyšok Ruska? Na ruské pomery asi „neďaleká” Moskva? Určite si navštívil aj iné miesta. Čo všetko si v Rusku precestoval?

Rusko je veľká krajina – mal som možnosť navštíviť niekoľko miest ako Petrohrad, Ekaterinburg, Kazaň, Tulu a samozrejme Moskvu. Ak chce niekto zažiť Rusko, tak určite by mal navstíviť iné mestá ako Moskva, ktorá je skôr viac európska ako ruská alebo Benátky severu – Petrohrad. Ale, samozrejme tieto dve miesta skrývajú tiež svoje kúzla. :) Ak by si mal možnosť preniesť čokoľvek zo Šenkvíc do Kalugy, respektíve Ruska ako takého, čo by to bolo? A naopak, čo by si priniesol do Šenkvíc?

Keďže sa hovorí Šenkvičáre – čerešnáre a v Kaluge a okolí sa čerešne nepestujú (len višne), tak určite by som priniesol do Ruska čerešne .

Do Šenkvíc by som priniesol tradičný trh a určite aj medový - pri kupovaní medu som sa snažil presvedčiť jedného predajcu, aby prišiel aj na Slovensko predávať. Nepomohlo ani to, keď som mu povedal, že by som mu robil tlmočníka.

Sú Rusi lokálpatrioti?

Aký je ich vzťah k svojmu mestu? Áno, Rusi sú veľkí lokálpatrioti a veľmi hrdí na svoju vlasť. Históriu, hlavne 2. svetovú vojnu, si každoročne pripomínajú. To, ako si mladí ľudia vážia starčekov v uniformách s množstvom metálov, je naozaj úctyhodné. Samozrejme tu platí „Big country complex“ a nájdu sa aj takí, ktorí sú presvedčení, že len ich krajina je najlepšia.

Vieš si predstaviť, že by si sa do Ruska vrátil? Áno, vrátil by som sa rád, aaale...

Za rozhovor ďakuje Zuzana Somorovská FOTO: archív D. Kukumberga

POTREBUJEME: CESTO

KRÉM

500 g mletého maku 160 g kryštálového cukru (najlepšie trstinového) 5 vajec 1 kyslá smotana (250 ml) 2 lyžičky prášku do pečiva štipka soli

500 ml kyslej smotany 1 balenie mascarpone 6 – 8 polievkových lyžíc práškového cukru (množstvo podľa chuti) vanilkový cukor alebo esencia

POSTUP Žĺtky vyšľaháme s cukrom, postupne pridáme pomletý mak, prášok do pečiva a kyslú smotanu. Vznikne nám hustá zmes, do ktorej opatrne vmiešame tuhý sneh vyšľahaný z bielkov a štipky soli. Pripravené cesto vylejeme na plech vyložený papierom na pečenie a pečieme cca 30 minút pri teplote 160 °C (rešpektujeme vlastnú rúru).

Upečený koláč necháme vychladnúť a pripravíme si krém. Vyšľaháme kyslú smotanu s mascarpone, cukrom a vanilkovým cukrom alebo esenciou. Pripravený krém rovnomerne rozotrieme na vychladnuté cesto a dáme odstáť do chladu. Na záver môžeme ozdobiť nastrúhanou čokoládou.

Koláč môžeme namiesto krému potrieť džemom a poliať čokoládou, prípadne použiť len čokoládu a dozdobiť šľahačkou. Ďalším spôsobom, ako obmeniť tento jednoduchý dezert, je použiť citrónovú polevu, vďaka ktorej získa koláč príjemnú osviežujúcu chuť (do misky nalejeme 3 lyžice horúcej vody a 3 lyžice citrónovej šťavy a metličkou zašľahávame preosiaty práškový cukor, kým nie je hmota dostatočne hladká a hustá, podľa potreby môžeme pridať šte vodu alebo citrónovú šťavu, prípadne trošku rumu alebo rumovej esencie).

DOBRÚ CHUŤ ŽELÁ

29

30

www.senkvice.org

Spomienky na leto Ako prežili leto klubári

Z

ačiatkom leta, počas horúcich dní, sme nestačili polievať záhrady, no druhá polovica leta bola dostatočne výdatná na dažde, takže nám nastali iné starosti. Klubárske utorky sme využívali na meranie tlaku krvi, rehabilitačné masáže, rôzne konzultácie o zdravotných problémoch a vyskytli sa aj oslavy okrúhlych narodenín členov klubu.

Milovníci vody mali možnosť dvakrát v lete využiť termálnu vodu v Dunajskej Strede. V júli, v čase príprav na hody, sme nezabudli na Aničky. V polovici augusta sa skupina členov zúčastnila prehliadky starého domu na Chorvátskej ulici, ktorý bol postavený ešte v druhej polovici 18. storočia a dokumentuje, ako bývali naši predkovia.

Bolo to milé spoločné podujatie.

Koncom mesiaca si užívalo more v Chorvátsku v Tribuni štyridsaťdva našich členov. Keďže počas týždňa im slnečné dni narušila iba jedna búrka, všetci sa vrátili spokojní.

September je už jesenný mesiac, mesiac pútí, hodov, vinobrania a osláv menín Márie. Členky klubu dôchodcov si vymieňali recepty na kečupy, lekváre a iné dobroty z plodov záhrad.

Na október – mesiac úcty k starším – výbor klubu pripravuje spolu s pracovníčkami KIS a starostom obce stretnutie seniorov spojené s kultúrnym programom.

21. októbra klub organizuje návštevu divadla v Trnave na predstavenie Ferka Urbánka „Kamenný chodníček“. Okrem toho klubári navštívia dlhodobo chorých členov a obnovia po letnej prestávke rehabilitačný telocvik. Členky výboru veria, že pochmúrne jesenné dni nabudia ostatných seniorov v obci na riešenie samoty návštevou klubu, kde v spoločnosti seberovných zabudnú na problémy a starosti s chorobami a posedenie pri čaji, káve a koláčikoch im tieto dni spríjemní.

Vlasta Drozdová

30

N e z a b ú

Latino párty 2014 Máte radi tanec na piesku, pohyb,

skvelých barmaniek a barmana.

Samozrejme bolo pripravené i dobrú hudbu a zábavu s priateľmi? výborné občerstvenie – po našej Tak potom ste si nemali nechať špeciálnej cigánskej sa len tak ujsť BEACH LATINO PÁRTY, ktorá sa zaprášilo. uskutočnila už po štvrtýkrát, Pred polnocou sme si tanec spestrili 9. 8. 2014 v areáli Penziónu Ranč obľúbeným Limbo tancom, kde sme v Šenkviciach. oskúšali pružnosť tancujúcich.

Už pri vstupe každý dostal Hawai Nedali sa zahanbiť ani mladí, ani tí veniec, aby zapadol do pripravenej skôr narodení. Odmenou bol ako atmosféry a výzdoby v štýle latino. vždy štamprlík tequilly. V príjemnej Za mix pultom stál opäť náš dvorný atmosfére sa všetci zabávali až do DJ Maťo a Vojto. Počasie nám tento rána. rok prialo a preto sa tancovalo i na piesku. Bolo to samozrejme Kto neprišiel tento rok, tak nech si náročnejšie ako na parkete, ale kto určite túto jedinečnú letnú akciu vydržal, nielenže sa dobre zabavil, nenechá ujsť v ten budúci a príde sa zhodil nejaké to kilečko, ale si urobil s nami a priateľmi zabaviť. i peeling nôh.

Už teraz sa na všetkých tešíme v lete Nechýbali ani obľúbené darčeky 2015. za dodržanie pitného režimu a Martina Grancová výborné letné koktaily a drinky od

MDD na Ranči Aj Šenkvičania padli v boji, aby prispeli k slobode nášho národa.

V tomto roku si pripomíname aj niekoľko smutných výročí.

Jedným z nich je uplynutie 100 rokov od vypuknutia 1. svetovej vojny.

V

ýznamným osobnostiam a udalostiam obyčajne staviame pamätníky. Ako spomienku.

A, aby sme nezabudli.

Ticho pripomínajú krutosť vojnových rokov a stoja takmer v každej slovenskej dedine a meste.

Jeden taký máme aj v Šenkviciach, v parku pri Kostole sv.

Anny. Je to pomník venovaný padlým v I. aj II. svetovej vojne, postavený v roku 1947.

Sú na ňom tabuľky s menami,

31

www.senkvice.org

d a j m e !

vtedy vyše 50 rokov vojny nezažili, zdalo sa, že „ošiaľ z vojny ich opantal“.

Rovnako ako po celom Rakúsko – Uhorsku, aj v Šenkviciach ľudia „oslavovali vojnu“, bojachtivá skupina chlapov mašírovala po Šenkviciach s muzikou, kričiac heslá „Nech žije vojna“. Nevedeli čo ich čaká alebo už niečo tušili?

O dva dni neskôr už prišli dni lúčenia. Malé i Veľké Šenkvice boli plné plaču. Na vojnu rukovali celkom mladí, slobodní, ale i starší, ktorí doma zanechali ženu, deti, gazdovstvo. Ťažko sa lúčili s rodinou, susedmi. Mysleli si, že nejdú na dlho. Nádejali sa, že o dva mesiace sa vrátia, na oberačku už budú určite späť, pri svojich.

Dni doma plynuli...vojna trvala 4 dlhé, ťažké roky. Koniec prišiel až 11. novembra 1918. Chlapi sa vracali domov...ale nie všetci.

Miesto nich prichádzali úmrtné listy. Chýbali rodine i obci.

Zoznam tých, čo zahynuli za cisára pána sa zo dňa na deň zväčšoval.

Keď sa vojna skončila, začali sa zhromažďovať mená padlých alebo nezvestných, ale aj tých, čo boli v zajatí. Na fronte bolo asi 100 mužov zo Šenkvíc. Zahynulo 42 mužov z Veľkých Šenkvíc a 8 mužov z Malých Šenkvíc (z Cerového odišlo bojovať okolo 50 mužov).

rokmi narodenia a úmrtia padlých v roku 1914 – 1918 a 1939 – 1945, na ľavej strane je slovenský znak a na pravej jednoduchý latinský kríž.

Obeťami vojen však boli aj ženy a deti, starí ľudia, ktorí zostali doma a museli bojovať s nedostatkom potravín, kuriva, odevov a iných vecí dennej potreby.

Starosti o rodinu a statok zostávali väčšinou na pleciach žien, ktoré bojovali doma – s výchovou detí, hospodárstvom, chorobami.

A tým pamätníky nikto nestaval, bol to ich údel!

ŠENKVICKÉ HODY, JÚL 1914 Vyhlásenie I. svetovej vojny zastihlo občanov našej obce na šenkvické hody v júli 1914.

Veselým hodovníkom však dobrú náladu nepokazila ani táto správa, ani nariadenie o mobilizácii a povinnosti narukovať do 24 hodín k stanovenému útvaru. Keďže ľudia

Pamätníky na I. svetovú vojnu sa stavali v mestách a dedinách tesne po skončení vojny, v 20. – 30. tych rokoch 20. storočia. No neboli oslavou víťazstva Rakúsko – uhorskej armády, ale svedectvom obety mladých životov, otcov rodín a všetkých vojakov, ktorí museli padnúť v bojoch za vojenské záujmy mocných tohto sveta.

Podľa zápiskov PhDr. Jána Milana Dubovského spracovala Mária Sklárová FOTO: Bratia Viliam a Teofil Žákoví z Malých Šenkvíc, 1917, archív rodiny Zdenky Žákovej

Nezvyčajné spomienky našich predkov na „Všechsvatých“ a Dušičky Na Sviatok Všetkých svätých, 1. novembra, sa pre chudobných Šenkvičanov v oboch obciach končila služba („slúžený“).

Zvyčajne sa slúžilo u bohatých gazdov, remeselníkov, u tých, čo mali živnosť. „Hospodársky rok“, ako sa vtedy hovorievalo, sa končil práve v tento deň. Vtedy sa končila služba, menilo sa služobníctvo, starí odchádzali, noví prichádzali. Okrem platu za službu za celý rok dostali aj slaninu, masť, fazuľu, cícer, mak, múku.

Pohrebné zvyky V našich končinách bývali pohreby odpoludnia. Okrem cirkevných obradov bývali aj odobierky, v ktorej sa mŕtvy lúčil so svetom, s rodinou a známymi. Rozlúčku predniesol obyčajne organista alebo niekto z rodiny zomrelého. Každý, kto bol v odobierke spomenutý, to považoval za poctu.

A vieme, prečo hádžeme kúsky zeme na truhlu v hrobe? „Aby bola zomrelému zem ľahká!“ Na Dušičky, 2. novembra, by sme mali zapáliť sviečku na hrobe, o ktorý sa nik nestará, je neupravený, nikto naň nechodí, za dušu, na ktorú nik nespomína. Modlitby živých pomáhajú dušiam očistiť ich hriechy.

Vravievalo sa, že keď na Dušičky prší, duše zomrelých oplakávajú svoje hriechy.

Hoci boli naši šenkvickí predkovia kresťanmi – katolíkmi, predsa sem – tam verili i poverám.

Kedysi sa verilo, že počas „dušičkovej noci“ z prvého na druhého novembra zomrelé duše vystupujú z očistca a majú svoje omše a bohoslužby v kostoloch a kaplnkách na

cintorínoch.

Na dnešnom hornom cintoríne bola pustovňa a malá kaplnka sv.

Vendelína. Raz išla v túto „dušičkovú noc“ od rodiny z horného konca jedna ženička. Bola možno polnoc, mesiac v splne, bolo jasno.

A v kaplnke bolo svetlo. Podišla teda bližšie ku kaplnke, odchýlila dvere a zbadala plnú kaplnku ľudí s farárom pri oltári. Ženička si myslela, že asi zabudla na dušičkovú pobožnosť. Rýchlo si sadla vzadu do lavice, sklonila hlavu a potichu sa modlila. Po chvíli sa zdvihla a rozhliadla sa okolo seba. Všetci jej boli známi. Rozmýšľala, odkiaľ tých ľudí pozná. A v tom si uvedomila, že sú všetci už po smrti. Sú to teda ich duchovia? V tom do nej štuchla jej nedávno zosnulá kamarátka: „Na omši duchov živý človek nemá čo robiť. Po omši ho duchovia roztrhajú.“ Ešte jej poradila, aby tam nechala „vlnáčik“, čo mala na sebe a rýchlo z kaplnky odišla. Ženička ju poslúchla. Ráno to porozprávala celej dedine. Ľudia utekali do kaplnky a naozaj tam našli „vlnáčik“ roztrhaný na malé kúsky!

Mária Sklárová

Pietna spomienka Dňa 2. novembra 2014 o 15 hod. sa pri Dome smútku na Dolnom cintoríne uskutoční pietna spomienka na našich zosnulých.

„Kto v srdci žije, neumiera...“ 31

32

www.senkvice.org

88 – ročná Mária Bilská: Spomienky z vojnových čias mám v čerstvej pamäti

Druhá svetová vojna (1939 – 1945) je najväčší

a najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva, kde zomrelo 60 miliónov ľudí, boli zničené mestá a spôsobené škody na majetku, ale aj kultúrnom dedičstve ľudstva.

Možno máte aj vy medzi sebou blízkych ľudí, ktorí prežili toto obdobie a rozprávanie z týchto čias máte za sebou. Nie každý však zažil to isté, každý má inú skúsenosť, iný pohľad.

Preto dovoľte, aby sme rozhovorom priblížili život pani Bilskej, ktorá prežila toto vojnové obdobie. Spomínam si na časy, keď mi (možno aj vám) rozprávala, ako bolo za vojny, čo všetko pochodila, s kým sa stretla.

A keďže sme si tento rok pripomenuli 70 rokov od vypuknutia Slovenského národného povstania (územia Šenkvíc sa táto udalosť nedotkla), napadlo mi zaspomínať si na historické chvíle s tými, čo sú ešte medzi nami.

Teta, už som Vás dlho nevidela na prechádzke, ale dobre vyzeráte a ste aj plná elánu.

Júj, ja už som stará baba. Už nechodím von, lebo nohy mi už neslúžia, prejdem len pár krokov, ale pamäť mám dobrú. Všetko, čo sa stalo dávno, si veľmi dobre pamätám. Čo sa ale stalo pred mesiacom, už veľmi nie. (smiech) Patríte do generácie starej školy, teda ako veľa ľudí hovorí, generácie s dobrými mravmi.

To áno. Keď tak pozerám na dnešnú mládež, boli sme iní. Učili nás k láske k vlasti, k úcte človeka k človeku, pomoci blízkym, ale aj iným, prejavovali sme si úctu. Keď som ešte chodila von, vieš čo som zažila? Pri špacírke k našej Julke na čaj, to je „tot“ nedávno, som videla v parku deti jak tam sedia, fajčia a nadávajú jeden druhému. Chlapci, ale aj dievčatá. Ja som im povedala, že ich zrúbem. Ony nemajú úctu k nikomu. Prečo to tak je?!

32

Viem, že vy nie ste Šenkvičanka. Povedzte nám niečo o sebe, ako ste sa sem dostali?

Narodila som sa 15. augusta 1926 v Zsigárde, čisto maďarskej obci, len prednosta a my sme boli Slováci. Náš otec blúdil svetom, aj s nami deťmi, lebo on bol železničiar. Do prvej ľudovej školy som chodila do maďarskej školy v Zsigárde, ale do druhej, to som už nemohla. Štát to nedovoľoval, tak som musela cestovať do Šale, lebo inde nebola slovenská škola. Do tretej som už ale chodila do Nádaša (pozn. historický názov obce Trstín), to sme vtedy bývali v Smoleniciach (kvôli sestre Julke, lebo bola chorá a doktorka hovorila, že jej bude lepšie v horách). Tu sme neboli dlho. Zo Smoleníc sme išli do Slovenského Medera (pozn. terajšie Palárikovo), tam preložili otca.

Každý rok ste boli niekde inde? Áno, museli sme. Keď sme bývali v Slovenskom Mederi, zase do „mešťanky“ (školy) som chodila v Nových Zámkoch. Ja som už bola zvyknutá na zmenu, iné nám nezostávalo. Tu by sme boli zostali aj dlhšie, ale Maďari zabrali územie Slovenského Medera a my sme museli odísť. Celú našu kolóniu železničiarov nahádzali do vagónov, kde sme dva

týždne bývali. Na Slovensko sme sa dostali až do Leopoldova. Tam sme boli päť dní. Ale nie v meste.

Bývali sme na železnici, ďaleko, ďaleko, kde rušne brali vodu, niečo ako depo, ale nič tam nebolo.

Potom nás doviezli do Báhoňa. Kúsok odtiaľ, v Kaplnej, bývala krstná, mamina sestra, tak sme bývali ale pol rok u nej. Odtiaľto som cestovala do školy, do „mešťanky“ v Trnave. Ale my sme sa veľa v škole naučili – strojopis, tesnopis. Keďže mal otec v Šenkviciach veľa rodiny, dve sestry, bratrancov Bokrošov, oni nám začiatkom roka 1939 pomohli nájsť dom v Šenkviciach. Odvtedy bývam tu.

Tak potom ste už chodila do školy v Šenkviciach?

Nie, ale mohla som. Ja som radšej do druhej „mešťanky“ cestovala do Trnavy a dokončila som si ju tam. Vtedy sme mali aj ručnú prácu v škole. Museli sme si vedieť ušiť ručne sami šaty. Keď som mala 12

rokov, chodila som spolu s inými dievčatami, podotýkam cez prázdniny, za dolinu na majer v Šenkviciach robiť, trhať ľan. Aj s učiteľkou Kajabovou. Od šesť do šesť, za 12 korún. A každú sobotu sme mali výplatu. My sme nemuseli chodiť robiť, ale chceli sme, bolo nám veselo. V škole bolo najhoršie to, že sme nevedeli nemecky, vtedy tu ešte neboli nemeckí vojaci. Prišla pani učiteľka a „porád“: „Meine kinder. Guten tag“. A ja, že: „Dobre moja drahá a kde sme!“ (smiech). Nič sme nerozumeli.

Bolo to prísne učenie, keď sme niečo nevedeli, museli sme aj sto krát to slovo písať. Tak sme sa naučili. Potom už bola nemčina povinná aj v škole.

Keď ste už bývali v Šenkviciach, začala sa 2. svetová vojna. Ako si pamätáte na toto obdobie?

Ja som ešte chodila do školy. Ale po škole, keď som mala 16 rokov (r. 1942), som nastúpila do roboty, do mydlárne, tu v Šenkviciach.

Najprv na sekretariát, robila som všetku korešpondenciu, výplaty, no všetko. A potom som robila v sklade.

Mojimi zamestnancami boli Trubač a Ferko Barič – počtár.

Svoju robotu som si robila a nedala som na ňu dopustiť. Keď ma najedovali, tak som si aj povedala svoje, aj som zahrešila. Bola som papuľnatá, ja si to priznávam. Vtedy tam šéfoval Nemec, hovoril po česky. Dal zavolať všetkých sto ľudí, ktorí tam boli zamestnaní a priložil mi pištoľ k hlave a česky mi povedal: „Mariška, já bych tě dal za ty slová zabít. Jsi papulnatá. Jdi raděj vodsud prič.“ Tak ste prišli o robotu. Čo ste potom robili?

Ja som na druhý deň robila v Nupode. Roboty bolo dosť. Tam sa pálilo. Bola tam krásna záhrada, krásny park, kvety, rastliny, dievčatá to všetko udržiavali. Robili sa tam veľké hostiny, chodili tam páni z Bratislavy. V obci bol starosta, pán Zmajkovič. Vtedy ľudia robili všetko spoločne. Starali sa.

Aj potok bol bez zelinky, lebo sa oň starali. Prišla sobota, cesty a všetko sa muselo zametať.

A ako sa tu žilo?

Počas vojny tu bol pokoj. Chodili sme jedine kopať zákopy. Z výboru nám prišiel písomný príkaz, tak sme sa ráno ustanovili a išli sme kopať, chlapci aj dievčatá, bez rozdielu. Nemci nás strážili, stáli nad nami, väčšinou dvaja, a nemecký kontrolór nás ešte chodil kontrolovať na koni. Ale nebolo nám tam zle, poviem tak ako je, ja si nemôžem na Nemcov sťažovať. Ja môžem povedať, že tu v Šenkviciach nebolo zle. Robiť a pomáhať sa muselo. Ja som mala dovolené chodiť aj do Nupodu, lebo vtedy som tam robila. Robila som tam pálené,

33

www.senkvice.org aj som im ho do zákopov doniesla. Ale svoju robotu sme si vždy spravili. Kopali sme od rána od siedmej asi tak do piatej. A potom večer Nemci chodili spávať k nám. Bežne bývali priamo v rodinách.

V našom dome bývali štyria Nemci – dôstojníci a jeden vojak. Oni spali dole a my na povale, vytiahli sme rebrík a boli sme tam. Nemci, ktorých som okolo seba videla, neboli zlí. Ale boli medzi nimi aj takí, ktorí chytali ženy, znásilňovali ich. Aj našu mamu. Ale predstav si, zachránil ju jeden nemecký dôstojník. Tak vieš, boli tu aj takí Nemci, ktorí chabrali, ale aj Rusi chabrali. Ale my sme boli s niektorými Nemcami za dobre. Keď mali odchádzať, tak nám, mne a Marke Braunovej spravili balíček, aby sme si ho schovali, že keby sme museli ísť preč. Oni mali aj ženy a deti doma. Keď sem potom prišli Rusi, ráno o piatej sme museli chodiť pomáhať do školy, lebo tam boli nemocní, ranení.

U nás boli ruskí dôstojníci, lebo Modru vysťahovali,

vedela som, že je tu. Na druhý deň ráno už tu boli Rusi. Museli sme ísť do pivnice a taký Čech – vojak, prišiel a povedal, že nesmieme ísť z tej pivnice von, ani dvere otvoriť, lebo tam bolo plno ruských vojakov. Postavil tam stráž a tak sme tri dni ani dvere neotvárali. Bolo nás tam asi dvadsaťdeväť. Zásoba jedla bola, aj pitia, a spali sme na zemi. Potom, keď sme už vyšli, stretla som sa s mojim mužom.

Ja som ho nepoznala, lebo mal fúzy a bradu.

Jeho prvé slová, keď ma zbadal, boli: „23. septembra 1945 sa berieme“!

To som už mala 19 rokov. Ľudia zvyknú kritizovať históriu, ale na histórii nič nezmeníte. Čo si teda myslíte o dnešnej dobe?

Naozaj? Ľudia sú k sebe zlí. Asi majú všetko, nevedia si vážiť samých seba, ale ani iných okolo. Veď tá dnešná mládež sa nevie ani baviť. Nehovorím, že všetci, ale je ich dosť. Keď sme boli my mladí, tak sme chodili do hája, či na dolinu na muziku. Všetci,

chlapci aj dievčatá sme chodili so spevom. Dneska by si mali viac pomáhať a nie pozerať sami na seba, baviť sa a tešiť sa a nie len počítače a mobile.

Ja som už stará, ale keď pozerám televízor, v tomto svete je veľa násilia, a to ani vojna nie je. Ľudia by chceli, aby mali vo svojom okolí milých, láskavých ľudí.

Ale pokiaľ nezačneme sami od seba, nikdy sa tak nestane. Ďakujem pani Bilskej za rozhovor a prajem jej ešte veľa pevného zdravia.

Mgr. Monika Lichancová FOTO: archív rodiny Bilskej Na fotografiách z roku 1944: 1. Nemeckí vojaci 2. Šenkvické dievčatá kopú zákopy na mieste terajšieho motokrosu

Oslavy 70. výročia SNP

tam mali svojho generála. Keď Rusi odchádzali, bolo tu plaču, do vagóna ich nakladali a ženy za nimi plakali. Vidíš, a nás vyrabovali Nemci. Kto by si bol myslel, že keď odchádzali večer, museli sme otvoriť kasne a veľa z toho, čo sme tam mali, nám zobrali. Mne výbavu nezobrali, lebo som ju mala zamurovanú u jedných v dome. Tak, ako teraz, aj vtedy počas vojny boli dobré aj zlé veci. Ja osobne nenadávam na tú dobu, kritizovať môžu len tí, ktorí o tom nič nevedia.

Mali ste niekoho blízkeho vo vojne?

Môj manžel, vtedy mi ešte manželom nebol, rukoval v 1942 a prišiel v 1945, už tu boli Rusi. Dva roky sa mi nehlásil, už som myslela, že je mŕtvy.

V Bratislave, keď Nemci viedli vojakov, Matúš Fitz držal stráž na moste, keď zbadal medzi nimi môjho manžela. Ten na neho zakričal a len toľko mu povedal, aby mi odkázal, že je živý. Tak som dostala odkaz. Keď Rusi bombardovali Nemcov v horách, tak sa naši vojaci rozpŕchli. Asi tak po týždni sa vrátil z hôr môj muž domov. Otrhaný, ale pod tým mal svoju uniformu, lebo nemohol ísť ako vojak, lebo by ho vyšetrovali. Ja som vtedy nebola doma, ale

Keďže ma zaujíma história a konkrétne téma

SNP, zúčastnil som sa dňa 29.8.2014 celoslovenských osláv 70. výročia vypuknutia SNP v Banskej Bystrici. Hlavné oslavy sa konali v areáli Múzea SNP. Pietna spomienka a kladenie vencov prebiehali za účasti najvyšších predstaviteľov štátu, na čele s prezidentom SR Andrejom Kiskom a predsedom vlády Róbertom Ficom. Po slávnostnom akte kladenia vencov nasledoval kultúrny program, ktorého súčasťou bolo aj vystúpenie Ruského armádneho súboru Alexandrovci, či SĽUK-u a ĽH Datelinka s mužskými sólistami z Poľany a Liptova. Pri piesni „Na Kráľovej holi“ v ich podaní asi väčšine z nás „behali zimomriavky po tele“.

Neskôr si pri pamätníku pripomenuli toto výročie „kytičkou úctou“ aj samotní občania.

Ja, ako Šenkvičan, som tiež priniesol a položil k pamätníku SNP malý venček úcty. História ma zaujíma, preto si veľmi cením stretnutia a rozho-

vory aj s 90 – ročnými účastníkmi bojov v SNP, ktorých som v Banskej Bystrici stretol. Boli veľmi radi a vážili si to, že aj napriek môjmu mladému veku mám záujem o odkazy SNP pre dnešnú dobu.

Navštívil som i Kremničku – Vápenku a vypočul si veľmi zaujímavý výklad sprievodcu o udalostiach v rokoch 1944 – 1945. Poučná pre mňa bola aj návšteva miest, kde sa odohrávali boje SNP – Polomka, Telgárt, Mýto pod Ďumbierom, Brezno.

Položením kytičky a zapálením sviečky som si na cintoríne v Martine – Priekope uctil pamiatku šenkvického rodáka a účastníka SNP Gašpara Melichara, ktorý v povstaní položil svoj mladý život. Padol v septembri 1944 a pochovaný je spolu s ďalšími partizánmi v Martine.

NEZABÚDAME A SPOMÍNAME! Ostanete v našich srdciach.

Matej Sklár

33

34

www.senkvice.org

Oživená hodová tradícia na Cerovom N

aše mamy, babky, prababky mali pred hodami vždy „plné ruky roboty“. Okrem starostí, čo dať na hodový stôl, dbali aj na to, aby i na ulici bol poriadok a čisto. Domy boli „olíčené“, umyté okná zdobili nové „firhonky“.

Na Cerovom sme si túto tradíciu pripomenuli trochu netradične. Zamerali sme sa na autobusovú zastávku na Cerovskej 33 pred pizzeriou.

Jožko Baričič starší pomohol s vyumývaním celej „sklenej búdky“, vyzametaním a očistením priestranstva na zastávke od buriny. Pán Vladimír Baričič osadil pri zastávke kvetináč a kvety doň venovala pani Tomanová zo Záhradníctva Abélia Zreuz. Ďalší Cerovania vysadili zelené trvalky a vyzdobili zastávku lepenými kvietkami, zeleným brečtanom, halúzkami viniča a tiež „grnákom“ z cerovských vinohradov. Snáď ste si túto výzdobu všimli a aspoň trochu Vám spríjemňovala cestovanie počas niekoľkých septembrových dní. Aspoň takouto drobnosťou sme si spomenuli na cerovské hody v minulosti a „čistotné“ Cerovanky, ktorým záležalo aj na tom, ako vyzerá ich životný priestor na ulici, v dedine a nielen doma.

TEXT A FOTO: Mária Sklárová

FOTOREPORTÁŽ Uvítanie detí do života 28.06. 2014

fOTO: KIS

34

35

www.senkvice.org

Novinky vo futbale

Celkovo futbal v Šenkviciach je vo veľkom rozvoji, za ktorým stojí veľké úsilie výboru a samozrejme obce. Veríme, že tento nastolený trend bude ďalej pokračovať, pridajú sa k nám ďalší a ďalší ľudia a nájdeme ešte viac sponzorov, ktorí podporia, či už finančne alebo materiálne rozvoj futbalu v Šenkviciach.

V

o futbalovom klube nastali v letnej prestávke väčšie zmeny ako obvykle. Jednak vo funkcionárskych radoch, ale aj v mužstvách rôznych vekových kategórií.

Tou hlavnou bolo angažovanie nového trénera A – mužstva Vladimíra Kindera – známeho bývalého futbalistu a reprezentanta SR, ktorý nahradil trénera V. Hacaja. Ďalšou zmenou bolo spojenie dorasteneckých družstiev Šenkvíc a Báhoňa. A po dlhej dobe sa hrá v Šenkviciach tretia dorastenecká liga.

Poslednou zmenou bolo doplnenie realizačných tímov všetkých mládežníckych mužstiev a tým stabilizovanie jednotlivých kategórií, ktorých máme v tejto sezóne až 6! A to: dorast, starších žiakov, mladších žiakov, prípravku a našich najmenších pusinky a piškôtky.

Zloženie realizačných tímov všetkých futbalových kategórií: A – mužstvo Vladimír Kinder – tréner Tomáš Žák – asistent Martin Tóth – vedúci mužstva Dorast Marián Achberger – tréner Miroslav Ulrich – asistent Juraj Chobot – vedúci mužstva Starší žiaci Miroslav Dugovič – tréner Daniel Dugovič – asistent Mladší žiaci Patrik Hájnik – tréner Peter Bohuš – asistent Prípravka Róbert Polakovič – tréner Pusinky Dávid Černay – tréner Piškôtky Dušan Černay – tréner Všetky výsledky a tabuľky nájdete na stránke http://www.futbalnet.sk/sutaze Juraj Mrva FOTO: archív ŠK Šenkvice, Vladimír Kinder – bývalý hráč Slovana Bratislava, anglického klubu Middlesbrough FC, prvý Slovák, ktorý hral v FA Premier League

Výsledky po 9. kole /12.10.2014/ IV. liga BFZ - sk. B Por. Družstvo

Z V R

P

Skóre

Body

+/-

1

PŠC Pezinok

9

7

2

0

24 : 5

23

11

2

FK Karpaty Limbach

9

6

0

3

19 : 9

18

3

3

FC Malacky

9

5

2

2

19 : 9

17

5

4

FK Jablonové

9

5

2

2

16 : 10

17

2

5

TJ Veľké Leváre

9

5

1

3

18 : 10

16

1

6

ŠK Šenkvice

9

4

1

4

16 : 14

13

1

7

TJ Záhoran Kostolište

9

4

1

4

15 : 17

13

1

8

TJ Družstevník Závod

9

3

3

3

12 : 16

12

-3

9

TJ Dubová

9

3

3

3

19 : 24

12

0

10

ŠFK Prenaks Jablonec

9

3

0

6

6 : 10

9

-6

11

FC Družstevník Budmerice

9

3

0

6

12 : 24

9

-3

12

TJ Záhoran Jakubov

9

1

4

4

10 : 14

7

-5

13

ŠK Plavecký Štvrtok - OFK Vysoká pri Morave

9

2

1

6

9 : 18

7

-8

14

FC Zohor

9

1

2

6

10 : 25

5

-10

35

36

www.senkvice.org

Šenkvické legendy zo športového zápisníka Kamila Somorovského

Chodecká legenda MILAN BELKO A

tletická chôdza patrí fyzicky, ale aj psychicky medzi veľmi náročné disciplíny a v histórií atletiky na Slovensku aj medzi najúspešnejšie.

Medzi mužmi v maratónkách slovenskú trikolóru preslávili olympijský víťaz Jozef Pribilinec, majster Európy Pavol Blažek a na Majstrovstvách bývalého ČSSR aj medailista Milan Belko!

Atletická legenda v športovej chôdzi, držiteľ osobného československého rekordu vo svojej kategórií ako i množstva ďalších významných medailových ocenení na Majstrovstvách sveta, ČSSR, Slovenska a Českej republiky, tréner aj na dôchodku (jeho najcennejším úspechom ako trénera bolo 6. miesto svojho zverenca, Srba Alexandra Palkoviča na MS v Göteborgu).

Prívlastkov je niekoľko a chodeckému reprezentantovi Milanovi Belkovi (68 r.) právom patrí každý z nich.

P

ísal sa rok 1946, keď sa rodičom Ľudovítovi (pôvodom krajčír – šenkvický rodák, jeden z piatich súrodencov) a Márii (rod. Hrubej zo Smižian) 1. mája narodil v Ľubici, okres Kežmarok chlapček – Milan, neskôr vynikajúci športovec najmä v kráľovskej disciplíne – atletike. Do roku 1959 bývali v rodinnom domčeku na východe republiky pod končiarmi Vysokých Tatier.

Keďže otec mal korene v Šenkviciach, srdce ho ťahalo na „rodnú hrudu“, kde vyrastal. Nuž a vtedy Milan, prvý syn rodiny z 5 – tich súrodencov (Helena – 66 r., František – 65 r., Vladimír – 53 r., Alžbeta – 54 r.) už ako 4 ročný chodil na prázdniny dedovi do otcovho rodiska – do Šenkvíc, aby hlbšie spoznával aj iný spôsob života, najmä život v typickej poľnohospodárskej dedine s množstvom drobných hospodárskych zvierat.

Tu sa mu páčilo viac ako na východe republiky, kde žil v chladnejšom horskom prostredí. Školopovinnú dochádzku začal Milan v ZŠ v Kežmarku (1. – 7.ročník), kde jeho spolužiakmi boli aj František Chmelár (súčasný predseda Slovenského olympijského výboru) a Peter Petrás – renovátor súčasnej Reinerovej chaty vo Vysokých Tatrách a veľký propagátor Vysokých Tatier.

Postupne získaval Milan čoraz širší rozhľad a porovnával život pod Tatrami s tým v Šenkviciach.

Netrvalo dlho a už ako 13 – ročný sa s rodičmi nakoniec presťahovali k otcovým rodičom do Malých Šenkvíc (na „Cerové“), kde v domčeku s popisným číslom 126 trávil ďalšie svoje detstvo – oberal plody krásneho viniča, ovocia a najmä obľúbených čerešieň, ktorých na východe nebolo. Veľmi dobre si pamätá tzv. „barinu“ na Zahacoch (dnešná Záhradná ul.), ktorá bola v lete plná vody a kúpavali sa tu spolu s kačicami a husami a v zime sa tam zasa korčuľovali, či hrávali hokej.

V Šenkviciach dokončil v roku 1959 povinnú školskú dochádzku v miestnej základnej škole. Šenkvice si veľmi obľúbil a s radosťou sa sem stále vracia a spomína na svoje krásne strávené detstvo a neskôr aj na prvé športové kroky – začiatky bohatej športovej kariéry. Milan dodnes nemôže zabudnúť, keď sa v rokoch

36

1960 a 1961 prihlásil do miestnej Telovýchovnej jednoty Šenkvice, kde ako dorastenec hrával futbal na poste útočníka.

Prvým trénerom mu bol Imrich Šilhavík, ale tiež si veľmi dobre pamätá i na futbalovú legendu Karola Tibenského.

Milan so svojou štíhlou bežeckou postavou bol však v mladosti viac naklonený atletickým disciplínam.

Postupne sa predieral tajomstvami atletiky, konkrétne športovej chôdze. Intenzívne sa jej začal venovať ako dorastenec po nástupe na Strednú priemyselnú školu v Trnave. Už vtedy na hodinách telesnej výchovy so spolužiakom, neskôr reprezentantom Jurajom Benčíkom, upútal pozornosť profesorov atletických športov, ktorými v tých časoch boli Milan Gažo, Eduard Čordáš a Dr. Ján Butko.

Dosahovanými výkonmi sa dostal do výberu reprezentantov školy a bol účastníkom množstva chodeckých či bežeckých pretekov.

Pre zvyšovanie osobnej kondície často cestoval na tréningy do Hlohovca, kde ho trénoval bývalý, tiež vynikajúci atlét, bežec Ing. Jozef Burcl, neskôr riaditeľ Drôtovne Hlohovec a predseda atletického klubu v Hlohovci.

V pamäti mu dodnes rezonuje milá spomienka na stredoškolákov – burclovcov spred 54 rokov, ktorú mi pri osobnom rozhovore rozpovedal: „V novembri 1960 zorganizoval môj prvý tréner Jožko Burcl v trnavskom lesoparku pri stanici Majstrovstvá internátu priemyslovky. Na štarte 5 km okruhu sa nás zišlo cca. 40 chodcov, vrátane Juraja Benčíka, ale aj Dušana Kabáta (neskoršieho čs. futbalového reprezentanta a hráča Spartaka Trnava).

V nasledujúcom roku sme už absolvovali, pod Burclovou taktovkou, Majstrovstvá ČSSR dorastu v Prahe.

Popravde, už príchod prvých „chodeckých lastovičiek“ zo Slovenska vzbudil poriadny rozruch a ešte viac naše fantastické umiestnenia – Benčík skončil druhý a ja hneď za ním, na treťom mieste.“ Zo skromných začiatkov to cieľavedomý študent trnavskej priemyslovky dotiahol až do reprezentácie. Milan niekoľko krát obliekol dres so štátnym znakom – „s lvíčkom na prsiach“. Najkrajšie dojmy si priniesol zo semifinále Logano Trophy 75´ v Štětí (mestečko v okrese Litoměřice v Ústeckom kraji v Čechách). Na 20 km trati bodovala za ČSSR trojica Milan Vala (2. miesto), Pavol Szikora (11. miesto) a Milan Belko (12.

Miesto s časom 1:38:13,4).

Po skončení SPŠ pracoval ako technik v Západoslovenských tehelniach na investičnom odbore a popri zamestnaní sa tiež húževnato venoval

37

www.senkvice.org

atletickej disciplíne – športovej chôdzi.

Na základe dlhodobých výborných výkonov mu v polovici 70 – tych rokov, vtedy ako 32 – ročnému, prišla ponuka reprezentovať prvoligový oddiel LIAZ Jablonec (1978 – 1988) na severovýchode Čiech neďaleko Liberca. Milan cítil, že výkonnostne má na to, aby obliekol prvoligový dres.

Festival chôdze na Záhorí – v Borskom Mikuláši bol pre Milana vždy veľkou previerkou svojej výkonnosti. Keby ste sa najmä v májových dňoch spýtali ktoréhokoľvek chodeckého reprezentanta oným biblickým „Kam vedú všetky cesty?“, tak Vám v okamihu odpovedia – do Borského Mikuláša, obce v okrese Senica, kde mali resp. každý rok mávajú namierené vyznávači chôdze z desiatich krajín Európy, ba i sveta (Kolumbie, Kuby, či Ekvádoru).

Nie náhodou si získala Záhorácka desiatka (od r. 1970 –1975), neskôr už Záhorácka dvadsiatka, vďaka doterajším 44 ročníkom, povesť „chodecký Rím“. Nie náhodou tu majú traťové rekordy v jedenástich kategóriách priam svetový punc, nie náhodou tieto preteky ako jediné u nás vysiela aj televízia a nie náhodou tu z roka na rok stúpa účasť spomedzi československých chodeckých bežcov. A ešte mnohé ďalšie zaujímavosti.

Milan Belko na tomto záhoráckom festivale chôdze štartoval v úvodných 12 – tich ročníkoch aj s nasledovnými výsledkami: I. ročník, 17. 5. 1972 – 7. miesto (10 km, čas 50:55,0 min.), III. ročník, 13. 5. 1972 – 2. miesto (10 km, čas 45:20,6 min.). Tento ročník prebiehal za daždivého počasia a navyše „na troch zmrznutých svätých“, pričom pre Milana bol nesmierne zaujímavý, s neférovým koncom na stupňoch víťazov. Sem patrí osobitná zmienka o Milanovom výkone a krivde počas pretekov.

On mal byť víťazom III. ročníka a jeho meno malo byť vytesané do pamätného obelisku tohto podujatia! Čo sa vlastne stalo?

Vo finiši síce podľahol Vladimírovi Pařízkovi (Slávia

Praha), ale tomu signalizoval hlavný rozhodca Ján Srholec oprávnenú diskvalifikáciu za hrubé porušenie chodeckých pravidiel červenou zástavou!

Tento rozhodca sa vo veľkom virvare medzi tlačiacimi sa divákmi (cca 5 000) nedostal včas k Pařízkovi, ktorý medzi tým už vystúpil na tribúnu oslavovaný ako víťaz a hovoril do mikrofónu televízie svoje dojmy pre zvedavé obecenstvo a novinárov.

Tak z diskvalifikácie záhadným spôsobom zišlo a Milanovi ostalo iba morálne férové víťazstvo!

Aj takéto veci sa veru diali pred 42 rokmi.

Túto epizódu uvádzam ako istú satisfakciu za krivdu, ktorá sa spáchala voči Milanovi Belkovi. Na druhej strane po absolútnom hodnotení odbornej komisie chôdze, trénerská rada SAZ (Slovenského atletického zväzu) vyhodnotila jednoznačne Milana ako absolútneho víťaza III. ročníka Záhoráckej desiatky!

(Poznámka autora – rovnaká situácia sa udiala o dva roky – v r. 1974 v motoristickej disciplíne, v motocrosse vo Švajčiarskom Wohlene, keď náš najlepší motocrossový reprezentant Jaroslav Falta jasne zvíťazil na šachovnici. Tešil sa z víťazstva, najmä ako víťaz najcennejšieho titulu v kariére – Majstra sveta v motocrosse!

Ale radosť trvala snáď iba pol hodinu, keď si rozhodcovia vymysleli a uviedli na zasadnutí jury predčasný štart Falta. Vraj násilne narážal až zvalil štartovaciu rampu.

Zásluhou vtedajšej politickej situácie ovplyvnenej Sovietskym zväzom v kuloároch rozhodcovského zboru sa stal nezaslúžene Majstrom sveta druhý v poradí Genadij Mojsejev zo ZSSR – ďalšia hrubá krivda spáchaná na úkor nášho reprezentanta!)

Takže Milan, nie si v análoch fair – play jediný. Ďalšie výsledky: IV. ročník, 12. 5. 1973 – 5. miesto (10 km, čas 45:17,0 min.)

V. ročník, 11. 5. 1974 – vzdal pre zdravotné ťažkosti VI. ročník, 17. 5. 1975 – 7. miesto (10 km, čas 46:38,0 min.)

VIII. ročník, 11. 5. 1977 – 5. miesto (20 km, čas 1:31:09,0 hod.)

IX. ročník, 20. 5. 1978 – 15. miesto (20 km, čas 1:36:04,4 hod.)

X. ročník, 26. 5. 1979 – 7. miesto (20 km, čas 1:34:05,2 hod.) (v drese LIAZ Jablonec ) XII. ročník, 23. 5. 1981 – 13. miesto (20 km, čas 1:33:08,0 hod.) (v drese LIAZ Jablonec ) XIV. ročník, 21. 5. 1983 – 14. miesto (20 km, čas 1:36:45,8 hod.) (v drese LIAZ Jablonec ) XV. ročník, 19. 5. 1984 – vzdal pre natiahnutý sval XVI. ročník, 18. 5. 1985 – 13. miesto (20 km, čas 1:35:50,0 hod.) (v drese LIAZ Jablonec )

Milan je súčasťou slovenskej schôdze viac ako 50 rokov! Pretekal za Sláviu a Lokomotívu Trnava, Drôtovňu Hlohovec, hosťoval v kluboch Slovan Bratislava, LIAZ Jablonec a v nórskom Stjernen Fredrikstad.

Osobný rekord zaznamenal v r. 1972 na 20 km časom 1:30:15 hod. na Trnavskej dvadsiatke a následne rekord na 50 km časom 4:22:30 hod. v Dudinciach v r. 1985, ktorý dosiahol ako 39 – ročný, čo svedčí o tom, že si vysokú výkonnosť udržiaval až do veteránskeho veku! ČSSR reprezentoval v roku 1975 na chodeckých majstrovstvách Československa, kde získal striebornú medailu, na Majstrovstvách Slovenska získal 3 strieborné medaily a jednu bronzovú a na Majstrovstvách Českej republiky skončil s jednou striebornou a dvoma bronzovými medailami. Neskôr bol inštruktorom športu v Drôtovni Hlohovec a v 80 - tych rokoch profesionálnym trénerom atletiky Tréningového strediska mládeže v Trnave. V rokoch 1990 – 1998 pôsobil ako tréner na škandinávskom polostrove v Nórskom Stjernen Fredrikstad na severe Európy. Ako pretekár, tréner a funkcionár sa podieľal na mnohých aktivitách v prospech jeho obľúbenej disciplíny.

V spolupráci s Jozefom Burclom sa pričinil na vydaní krásnej knihy „Stoletá história československého chodeckého športu.“ Podieľal sa na vývoji chodecko-bežeckej maratónskej obuvi „PANTER“, ktorú vyvíjali a vyrobili v podniku ZDA Partizánskom. V r. 2006 sa stal členom Martinengovej spoločnosti so sídlom v Bratislave.

(Poznámka autora: „Martinengova spoločnosť vznikla v r. 1906. Oceňuje ľudí za činy v duchu ľudskosti. Nedávno, okrem iných, ocenila aj predsedu Európskej komisie, bývalého portugalského premiéra José Manuela Barossa za rozvoj a činy v prospech spoločnej Európy. Ferdinand Martinengo pochádzal z talianskej rodiny, bol šľachtic za Rakúsko – Uhorska. Svojim športovým umením bol známym po celej strednej Európe. Pôsobil v Bratislave a tu je aj pochovaný. Vo veľkej miere podporoval študentov a zakladal na školách – gymnáziách a ďalších telesnú výchovu a najmä telovýchovné spolky.)

U Belkovcov na trnavskom sídlisku SNP II (1970 – 1990) sa často debatovalo o športe. A tak nečudo, že v tých časoch popri otcovi športovala

aj dcérka Božena. Už ako 6 – ročná to skúšala na chodeckom podujatí v Borskom Mikuláši.

Ale pri atletike nezostala, ako 17 – ročná

37

38 študentka SEŠ sa upísala volejbalu. Dnes má 48 rokov. O dva roky starší syn Miloš už od ôsmych rokov chodil s otcom na bežecké akcie, občas si aj zabehal. No jemu zasa viac učarila futbalová lopta. „Nie je podstatné, ktoré odvetvie športu si deti vyberú, hlavne, aby telovýchova bola ich každodenným spoločníkom!“, pripomenul v rozhovore Milan.

Medzi jeho najvýznamnejších zverencov patrili chodci – súrodenci Jana a Dušan Genovovci (z Hlohovca), Martina Kišová (Hlohovec), Bibiana Dolnáková (Bojničky), Miloš Mojžiš (Hlohovec) a bežci Vladimír Glajšek (Hlohovec), Pavol Hlavna (Trnava), Ria Gembešová (Senec) a zo zahraničných Srb Alexander Rakovič, účastník troch OH, MS a ME. Ďalej postupne prichádzali ďalší talentovaní chodci, ktorí vyrastali vďaka jeho trénerskému kumštu – Peter Macák (Trnava), Pavol Ďuriš (Trnava), a predovšetkým Miroslav Kirinovič z Trnavy (bývalý reprezentant ČSSR), ktorý v r.

1972 na Majstrovstvách ČSSR na 50 km Praha – Poděbrady získal bronzovú medailu.

Milan Belko nechýbal pri založení prvej Slovenskej chodeckej komisie Slovenského atletického zväzu (SAZ) v r. 1968. V r. 1990 bol zvolený za predsedu chodeckej sekcie trénerskej rady SAZ. Okrem Trnavskej dvadsiatky a halových pretekov v Hlohovci založil v roku 1982 spolu s Jurajom Benčíkom Dudinskú päťdesiatku. V spolupráci s liečebným domom Tehliar v Dudinciach, vedením tohto kúpeľného mesta, ako i s ASVŠ Dukla Banská Bystrica vypracoval projekt pretekov, ktoré dosiahli svetovú úroveň. Dodnes sa tu konajú veľkolepé preteky s prívlastkom Majstrovstvá Slovenska s bohatou medzinárodnou účasťou. Tieto preteky sa dostali do kategórie mítingov EAA a v rokoch 1998, 2001 a 2014 sa Dudince stali dejiskom Európskeho pohára v chôdzi. Nikde inde, v žiadnom meste Európy, sa Európsky pohár neuskutočnil viac ako jeden krát.

Nuž a Dudince takúto poctu a popularitu dostali až trikrát.

V tréningoch a na pretekoch nachodil Milan Belko viac ako 180 tisíc km (čo predstavuje asi 5 krát okolo zemegule). Vždy zaujal na pretekoch v chodeckom prostredí spôsobom pretekania, férovosťou, čistým technickým prejavom, srdečnosťou, prirodzenosťou a rozvážnosťou.

Do histórie atletickej chôdze sa zapísal ako chodec so športovou dlhovekosťou, skúsenosťami a dnes ho môžeme zaradiť právom medzi legendy tohto športu. Je jednoznačne príkladom pre niekoľko generácií športovcov. A jeho vitalitu a zapálenie pre šport mu môžeme závidieť ešte aj dnes. Nevyčerpateľný elán, dravá chuť do športovania, neobyčajná húževnatosť a najmä výdrž – to je Milan BELKO aj v súčasnosti.

V dobrom zdravotnom stave, stále rovnako čulý, duševne a fyzicky svieži v pohode kruhu svojej rodiny si užíva krásne dni života. Už druhý rok sa venuje svojej vnučke – Trnavčanke Romanke Komárňaskej (24), ktorá zabehla v roku 2013

38

www.senkvice.org svoj prvý maratón (vzdialenosť 42,195 km) v Košiciach v čase 3:03:07 hod. Pre zaujímavosť treba spomenúť, že popri náročnému športu v tomto roku (2014) promovala na dvoch vysokých školách – Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre a Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave! Blahoželáme. Cieľom oboch (Milana a Romanky) je účasť na Olympijských hrách r. 2020.

Z jeho slov vyžaruje radosť zo života, vyrovnanosť. Môžeme ho vidieť na takmer každom bežeckom – chodeckom podujatí vo svojom regióne, pretože atletika mu stále prináša potešenie ako roky predtým.

Býva v Košútoch v okrese Galanta v Trnavskom kraji a ako dôchodca je stále zamestnaný v súkromnej firme.

Poznámka autora: Vysvetlenie termínu atletická chôdza Je to postupnosť krokov, pri ktorej pretekár udržuje stály dotyk so zemou a nedochádza k viditeľnému prerušeniu tohto dotyku.

Oporná noha musí byť napnutá, t.j. nepokrčená v kolene od prvého dotyku nohy so zemou až do dosiahnutia zvislej vzpriamenej polohy.

Od klasickej, bežnej chôdze sa atletická chôdza líši hlavne vystretou oporou nohy, hlava a trup zachovávajú zvislú polohu a ruky pracujú vedľa tela podobne ako pri vytrvalostnom behu.

Prvá fáza chodeckého kroku pozostáva z nášľapu cez pätu, ktorý zapríčiňuje, že oporná noha bude vytretá. Ak napr. vykročí pretekár pravou nohou, ľavá ruka (v pravom uhle) vykonáva pohyb dopredu súčasne s vykročenou nohou. Ruky by mali byť zaťaté do miernej päste, ktorá smeruje popri bedre dopredu a dozadu. Frekvencia sa dá zvýšiť najmä prácou rúk.

Veľkým rozdielom v porovnaní s bežnou chôdzou je hlavne práca panvy, ktorá sa vysúva na stranu opornej nohy. Dĺžka kroku pretekára je približne 100 až 130 cm, kým u bežného človeka s priemernou výškou pri klasickej chôdzi je to 80 až 95 cm.

Spracoval Kamil Somorovský

FOTO:

1. Milan na trati Borsko - Mikulášskej dvadsiatky v roku 1972 2. Futbalové mužstvo dorastencov TJ Slavoj Šenkvice z roku 1962, Milan Belko je prvý zľava 3. Výkvet slovenských chodcov Lokomotívy Trnava s trénerom Dr. Ľudovítom Žambokrétym v 70-tych rokoch 20.storočia, Horný rad: Peter Macák, Pavol Ďuriš, Ľudovít Žambokrétz, Milan Kraic, Milan Belko, Dolný rad: Pavol Blažek, Miroslav Kirinovič a Peter Lukačovič 4. Milan s reprezentačným trénerom Jurajom Benčíkom počas 25. ročníka Dudinskej päťdesiatky z roku 2007 5. Záštitu nad Dudinskou päťdesiatkou mal vtedajší prezident SR Ivan Gašparovič – snímka je z roku 2005 Zľava: Jozef Pribilinec (olympijský víťaz z kórejského Soulu v roku 1988), Milan Belko (zakladateľ Dudinskej päťdesiatky), Ivan Gašparovič (prezident SR, čestný hosť podujatia), Juraj Benčík (v tom čase reprezentačný tréner SR a tiež zakladateľ podujatia v Dudinciach), Alexander Bílek (12 – násobný majster ČSSR v športovej chôdzi na 20 a 50 km)

39

www.senkvice.org

Počet detí na pozemnom hokeji stále rastie V súčasnom zložitom svete je aj našou túžbou niečo zmeniť, pomôcť urobiť svet lepším, aspoň v tom, čo dokážeme a na čo sme boli obdarovaní talentom. Nestačí riešiť dôsledky, treba začať riešiť príčiny, a to by malo byť cieľom pre skutočne lepšiu budúcnosť. Budúcnosť, ktorú je treba začať meniť už dnes. Bezpochyby budúcnosťou sú naše deti a je zodpovednosťou každého z nás venovať im svoj čas, správne ich nasmerovať a podporiť ich talenty. Šport je nepochybne činnosť, pri ktorej dieťa nájde nekonečné možnosti vyžitia, či aj uplatnenie pre celý svoj život. Všeobecne je známe, že šport napomáha v deťoch pestovať nielen vôľové, ale aj morálne vlastnosti, spolupatričnosť a obetavosť.

V Šenkviciach sa za posledných pätnásť rokov toho veľa zmenilo – v práci, ale hlavne množstve detí pri pozemnom hokeji. Ešte pred dvanástimi rokmi bola len jedna kategória detí, navštevujúcich základné školy, a tou boli žiaci.

V tom čase sa družstvo žiakov skladalo asi z pät-

násť členov v rozpätí od 6 – 15 rokov. Dnes sa môžeme pýšiť najväčšou základňou detí na Slovensku v pozemnom hokeji. Aktuálne sú deti rozdelené do dvoch kategórií, a to prípravky (od 5 do 10 rokov) a starších žiakov (od 11 – 15 rokov). Prípravkári sú rozdelení do troch tímov, keďže na tréningoch ich bežne po ihrisku pobehuje viac ako tridsať a chceme, aby deti dostali čo najviac priestoru v zápasoch.

V kategórii starších žiakov máme dvadsať hráčov, ktorí síce tvoria len jeden tím, ale aj to sa od halovej sezóny zmení a pribudne aj šenkvické „Béčko“. Deti pravidelne hrávajú slovenskú ligu, no snažíme sa ich brať v rámci možností aj na turnaje do zahraničia, či na sústredenia.

Na najbližšie obdobie máme v pláne zvýšiť počet turnajov a sústredení, pretože práve tieto akcie sú výbornou možnosťou utuženia kolektívu a nabratia hokejových zručností.

Tréneri prípravky: Igor Mišovič 0905 838 409, Luboš Mišovič, Adrián Augustinič a Daniel Petráš

Tréneri starších žiakov: Marek Petráš 0910 401 387, Boris Petrakovič a Michal Sklár doterajšie výsledky prípravky: KPH Rača - ŠK Šenkvice C ŠK Šenkvice A - ŠK Šenkvice B ŠK Šenkvice C - ŠK Šenkvice B KPH Rača - ŠK Šenkvice A ŠK Šenkvice A - ŠK Šenkvice C ŠK Šenkvice B - KPH Rača ŠK Šenkvice A - ŠK Šenkvice B HC N.Dubnica - ŠK Šenkvice B KPH Rača - ŠK Šenkvice A ŠK Šenkvice A - HC N.Dubnica ŠK Šenkvice B- KPH Rača

1-1 1-0 8-1 2-7 4-3 1-2 7-0 8-0 2-4 1-5 0-6

doterajšie výsledky žiakov: ŠK Šenkvice - KPH Rača A ŠK Šenkvice - KPH Rača B ŠK Šenkvice - HKM Nová Dubnica HKM N.Dubnica - ŠK Šenkvice KPH Rača B - ŠK Šenkvice HC N.Dubnica - ŠK Šenkvice

2-5 3-0 5-3 0-7 7-1 4-2

Marek Petráš

Sústredenie detí v Šenkviciach - august 2014

39

KAM ZO ŠENKVIC

KAM V ŠENKVICIACH

NOVEMBER 2014

NOVEMBER 2014 14. – 15. 11.

22. 11.

29. 11.

08.11.

16.11.

Otvorené pivnice Kysucký prameň – koncert Uvítanie detí do života

DECEMBER 2014 1. 12.

5. 12.

6. 12.

13. 12.

27. 12.

31. 12.

Jožka Černý s cimbalovou muzikou, KDĽŠ Modra CHORUS ANGELICUS Slávnostný zborový koncert pri príležitosti 30. výročia založenia speváckeho zboru pri ZUŠ.

Nemecký evanjelický kostol v Modre, 16:00.

Violončelová jeseň Modra 2014 Celoštátna súťaž v hre na violončelo, Veľká sála Hotela Sebastian.

20. – 21.11.

Koncert pre deti Mikuláš, KIS Požehnanie mladých vín Kapustnica 2014 – súťaž vo varení Akcent live – koncert Mariášový turnaj Uvítanie Nového roka 2015

DECEMBER 2014 05.12. – 06.12.

05. – 07.12.

13.12.

MC ADAMKO

12.12. – 14.12.

27.12. – 30.12.

OKTÓBER 2014 30. október 2014 – Tvorivá dielňa, 10:00 NOVEMBER 2014 13. november 2014 – Divadielko MaKiLe, 10:00 DECEMBER 2014 4. december – Mikuláš pre najmenších a divadelné predstavenie, 10:00 – 12:00 18. december – Vianočná tvorivá dielňa, 10:00

Každý pondelok 9:30 Hudobná škola YAMAHA, kurz ROBIK pre deti do 1,5 roka 10:30 Hudobná škola YAMAHA, kurz PRVÉ KRÔČIKY K HUDBE pre deti do 1,5 roka

Voľná herňa utorok, štvrtok, piatok 9:00 – 12:00 streda 15:00 – 18:00 Aktuálne informácie o programe MC Adamko možno nájsť tiež na Facebooku www.facebook.com/mcadamko, alebo je možné si ich vyžiadať mailom na adrese mcadamko@gmail.com

Mikuláš na hrade Predvianočný čas sa aj na hrade Červený Kameň ponesie v duchu mikulášskych tradícií.

Vianočné inšpirácie, Nádvorie kaštieľa MOS, Horná 20, Modra DIVERTIMENTO MUSICALE, Adventný koncert, prehliadka komornej a symfonickej hudby, KDĽŠ Modra Vianočné trhy, Radničné námestie Pezinok Vianoce na hrade Prehliadky vianočne vyzdobenej časti expozície v hradnom paláci so sprievodným slovom o tradíciách spojených s týmito sviatkami, Hrad Červený kameň

MATRIKA Narodili sa ::.

Lukáš Gecej Marek Košťál Šimon Rybárik Marína Tomašová Eliška Janegová Sabína Boďová Nikola Štrbíková Alexandra Pešková Simona Simandlová Diana Trojnová Peter Turčáni Kristína Castaneda Kristína Mária Osvaldová Martin Kukučka Filip Nižňanský

Zosobášili sa ::.

Dávid Kukumberg – Zuzana Slováková Štefan Kováč – Jana Mlynarčíková Dušan Ružek – Annamária Dugovičová Miroslav Novák – Simona Sibylová Miroslav Jančula - Dáša Patková Andrej Strašifták – Zuzana Hrašková Miroslav Bittner – Sandra Bandová Michal Stránsky - Jana Trusová

Odišli z našich radov ::.

Jarmila Strašiftáková Blanka Šuttová Agneša Augustiničová Peter Sabó Mária Červenková Anna Maneková Barbora Pešková Brigita Dugovičová Karol Bittner Ľudovít Mizera Magdalena Červenková

Július Strašifták Mária Slováková Irma Petrekovičová Peter Mišovič Henrich Kurtanský Anna Machciníková Peter Škrtel Ľuboš Fabiankovič Pavel Tomašovič Milan Smetana

ŠENKVIČAN ŠENKVIČAN, Noviny obyvateľov obce Šenkvice, Vydáva: Obec Šenkvice

Redakcia: Obecný úrad, Nám. G. Kolinoviča 5, 900 81 Šenkvice, Tel: 033/6497 182, Fax: 033/ 6496 310, E-mail: senkvican@senkvice.org, Web: www.senkvice.org, Šéfredaktorka: Ing. Zuzana Somorovská Redakčná rada: Mgr. Katarína Nosálová, Andrea Maluniaková DiS, Ing. Ondrej Somorovský, PhDr. Silvia Mišunová, Mgr. Natália Maneková, Mgr. Monika Lichancová, Mgr. Monika Adameková, Pavol Hlavatý Grafická úprava: ZORG DESIGN, Vinohradská 73, Šenkvice, www.zorgdesign.com Tlač: PMP Tlačiareň, Bratislava.

Najbližšia uzávierka je v novembri 2014. Najbližšie číslo výjde v decembri 2014.

Neprešlo jazykovou úpravou. Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu a krátenie príspevkov.

Uverejnené príspevky nehonorujeme.

Názor redakcie sa nemusí zhodovaťs názormi autorov príspevkov.

Vydavateľ nezodpovedá za pravdivosť a obsah informácií obsiahnutých v platenej reklame a inzercii.

NEPREDAJNÉ.