Senkvican 4 2014 issu by Zuzana Frnová Somorovská

www.senkvice.org

Adventné zamyslenie Štyri adventné sviece horia nedočkavosťou, Mesiáš prichádza... V hebrejskej abecede, ktorá obsahuje 22 písmen, z ktorých každé nesie svoj symbol a číslo, existuje spoluhláska, ktorá nesie číslo štyri a má symbol dverí. Podľa židovského letopočtu Ježiš vstúpil do nášho sveta v štvrtom tisícročí. Pochádzal z kmeňa Júda, ktorý bol štvrtým synom praotca Jakuba. Do našich osobných životov môže vstupovať, pokiaľ mu to dovolíme, cez štyri evanjeliá. A do súčasného sveta okolo nás chce prichádzať pomocou našich štyroch končatín, aby chodil našimi nohami za chudobnými, chorými a smutnými ľuďmi a našimi rukami niesol ich bremená. Na Vianoce sa schádzame k oslave narodenín. Poznáme vôbec Oslávenca? Máme pocit, že nám na ňom záleží, že nám stojí za to, aby sme sa rozhliadli, či je prítomný? Nestálo by za to podať mu ruku? Prehodiť s ním pár slov? Dívajme sa srdcom a možno to srdce začne hovoriť. Štedrý večer je večerom daru. Sme obdarovaní mnohými príjemnými, krásnymi a užitočnými vecami a sami sme tými, ktorí takéto veci darujú. Avšak nad všetkými našimi darmi je vedomie, že niekomu stojíme za to, aby nám chcel urobiť radosť a že sami máme niekoho, komu chceme urobiť radosť. Štedrý večer je teda aj večerom vzťahu. Vzťahu, ktorý utvára našu cenu i cenu, ktorú pre nás majú tí druhí. A my tejto cene smieme veriť. Garantuje nám ju Boh. Ten, ktorý nás berie vážne. Ten, ktorý berie náš život za svoj. Ten, ktorý sa nám daruje. Slávme teda túto skutočnosť v takomto spoločenstve. Milí Šenkvičania, bratia a sestry, želám a vyprosujem Vám milostiplné a požehnané vianočné sviatky a úspešný nový rok 2015. Váš duchovný otec Michal

Sväté omše vo vianočnom období vo farskom kostole Sv. Anny 21. decembra 2014

ŠTVRTÁ ADVENTNÁ NEDEĽA

7:30 a 10:00

24. decembra 2014

Štedrý deň

7:00

25. decembra 2014

NARODENIE PÁNA

24:00 (polnočná), 7:30 a 10:00 (požehnanie koledníkov)

26. decembra 2014

SVÄTÉHO ŠTEFANA

7:30 a 10:00

28. decembra 2014

NEDEĽA SVÄTEJ RODINY

7:30 a 10:00 (obnovenie manželských sľubov)

31. decembra 2014

Koniec roka

15:00 (sv. omša spojená s ďakovnou pobožnosťou na konci roka)

1. januára 2015

PANNY MÁRIE - BOHORODIČKY

7:30 a 10:00 (na začiatku sv. omši vzývanie Ducha Svätého)

6. januára 2015

ZJAVENIE PÁNA

7:30 a 10:00 (na začiatku sv. omší požehnanie kadidla, kriedy, vody a soli)

Pozvánka na vianočný koncert

Pozývame Vás na vianočný koncert mládežníckej skupiny

Neznámi na trati, ktorý sa uskutoční

v nedeľu, 28. decembra 2014 o 16:00 v kostole sv. Anny.

Milí Šenkvičania,

v rýchlom slede dní, týždňov, mesiacov a unáhleného sveta prišiel čas Vianoc. Čas výnimočný, priam zázračný, ktorý spomalí unáhlený svet. Prichádza dôstojne, pokorne do našich domovov so všetkým tým, s čím si spájame najkrajšie sviatky roka. Opätovne prežívame spolupatričnosť, náklonnosť svojich najbližších, no hlavne cítime silnú energiu týchto nevšedných dní. Vianočné obdobie nám všetkým prináša prívetivosť, znášanlivosť, láskavosť a potešenie, ktoré sa ako prirodzené vlastnosti človeka na Vianoce prejavujú v najčistejšej podobe úprimnosti ľudských citov. Tá nás v duchu tradícií zvoláva k rodičom, k najbližším, jednoducho tam, kde sme doma. Veď Vianoce sú predovšetkým sviatkami rodiny a domova. Verím, že sa všetci poschádzame pri bohatom štedrovečernom stole naplnenom sviatočnými a tradičnými jedlami a vyzdobenom vianočnom stromčeku. Drahí Šenkvičania, želám Vám príjemné prežitie vianočných sviatkov. Prežite ich v porozumení, láske a spokojnosti, v zdraví a šťastí všetci spolu. Zároveň Vám prajem úspešný vstup do nového roka, nech Vás počas neho sprevádza zdravie. Prajem Vám silu, stály zmysel pre radosť z malých i veľkých vecí života. Veľa ľudskej energie, lásky na rozdávanie i potešenie z najbližších a ľudí blízkych vášmu srdcu. Želám Vám všetkým Vianoce v príjemnej atmosfére, pokoj v duši, ktorý nech sa v nej udrží po celý budúci rok. Váš starosta Mgr. Peter Fitz

www.senkvice.org INEKO: Šenkvice sú obec s výborným finančným zdravím

Hospodárenie miest, obcí a VÚC

je každoročne zverejňované na nezávislom portáli www.obce.ineko.sk. Hlavným účelom portálu je poskytnúť širokej verejnosti relevantné údaje o hospodárení každej obce, mesta a vyššieho územného celku od roku 2006. Uvedený portál konštatuje, že finančné zdravie obce Šenkvice za roky 2010 – 2013 je: „Výborné finančné zdravie s hodnotením 5,4“. Finančné zdravie obce vypovedá o tom, do akej miery je hospodárenie udržateľné a či príslušnej obci spôsobuje alebo nespôsobuje problémy. Finančné zdravie je jedno číslo v intervale 1 (najhoršie) až 6 (najlepšie), nezávislé od roku, a počíta sa kombináciou piatich vybraných indikátorov finančnej stability: Celkového dlhu, Dlhovej služby, Záväzkov neuhradených 60 a viac dní po lehote splatnosti, Okamžitej likvidity a Základnej bilancie. INEKO (Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy) je mimovládna nezisková organizácia, ktorá podporuje ekonomické a sociálne reformy s cieľom odstraňovať prekážky dlhodobého pozitívneho vývoja slovenskej ekonomiky a spoločnosti. Veríme, že zvýšenie informovanosti prispeje k lepšiemu hospodáreniu jednotlivých obcí, keďže starostovia budú kvôli verejnej kontrole nútení hospodáriť efektívnejšie. Vďaka časovým radom si môže návštevník navyše porovnať snahu jednotlivých starostov o zlepšovanie hospodárenia. (ZS), ZDROJ: www.obce.ineko.sk OZ/MOZ Dátum

UPOZORNENIE Vážení občania, blíži sa

daňové obdobie pre podávanie daňových priznaní „Dane z nehnuteľností“ na rok 2015. Každý, kto mal zmenu skutočností pre vyrubenie dane, je povinný podať daňové priznanie do 31.1.2015. Za zmenu sa považuje: kúpa, predaj, darovanie, dedenie, stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie a ohlásenie drobnej stavby. Daňovníci, ktorí ROEP-om získali pôdu na listy vlastníctva a nemajú uzatvorenú nájomnú zmluvu s Poľnohospodárskym družstvom v Šenkviciach, sú povinní podať daňové priznanie na Obecnom úrade v Šenkviciach. Nesplnenie si povinností je sankcionované podľa zákona. Upozorňujeme občanov – daňovníkov, že v zmysle zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady č. 582/2004 Z. z. aj drobné stavby podliehajú dani z nehnuteľností. Za drobné stavby sa považujú šopy, altánky, rôzne prístrešky, letné kuchyne, prístavby, skleníky, garáže a podobne. Ak nemáte v daňových priznaniach tieto drobné stavby uvedené, ste povinní podať daňové priznanie do 31.1.2015. V roku 2015 bude prebiehať miestne zisťovanie a u koho sa zistia nezrovnalosti, bude pokutovaný v zmysle § 155 zák. č. 563/2009 Z. z. – daňový poriadok. Jarmila Maťusová referentka miestnych daní

Motoristi pozor

Ak chcete mať v Šenkviciach

Povinnosť ohlásenia

upravené a čisté cesty bez snehu a ľadu, prosíme Vás, aby ste svoje autá parkovali tak, aby mohla po ceste bezpečne prejsť odhrňovacia a posýpacia technika.

pre právnické a fyzické osoby podnikajúce v obci Obecný úrad v Šenkviciach upozorňuje všetky právnické a fyzické osoby podnikajúce v obci na povinnosti prevádzkovateľov malých zdrojov znečisťovania podľa zákona 478/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov o ochrane ovzdušia a zákona 401/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov o poplatkoch za znečistenie ovzdušia.

OcÚ

POZOR!!!! ZMENA VÝVOZU ODPADU POČAS SVIATKOV!!! Náhradný termín vývozu komunálneho odpadu: vývoz z 25.12.2014 sa posúva na 27.12.2014 ( sobota ) a z 1.1.2015 sa posúva na 3.1.2015 ( sobota )

Zákon 401/1998 Z .z. § 6 Prevádzkovateľ malého zdroja je povinný oznámiť každoročne do 15. februára obci za každý malý zdroj znečisťovania ovzdušia spotrebu palív a surovín, z ktorých znečisťujúce látky vznikajú, a ďalšie údaje potrebné na zistenie množstva a škodlivosti znečisťujúcich látok vypustených do ovzdušia za uplynulý rok, najmä o druhu a kvalitatívnych ukazovateľoch palív a surovín, počte prevádzkových hodín malého zdroja znečisťovania ovzdušia a o druhu účinnosti odlučovacích zariadení. Za nesplnenie povinností uvedených v § 6 ods.4 a určených v rozhodnutí obce vydanom podľa § 6 ods. 6 uloží obec prevádzkovateľovi malého zdroja pokutu do 663,88 EUR.

Ponuka voľných priestorov na prenájom

Malým zdrojom znečisťovania sú stacionárne zariadenia na spaľovanie palív so súhrnným tepelným výkonom do 0,2 MW. Tichá Jozefína referent OcÚ

bec Šenkvice ponúka na prenájom nebytové priestory v centre obce na prízemí v budove zdravotného strediska na Vinohradskej ulici č. 57 v Šenkviciach. Bližšie informácie poskytneme telefonicky na č. tel.: 033/ 64 86 015, 033/ 64 86 011, osobne na sekretariáte obecného úradu alebo e-mailom: pokladna@senkvice.org ÚČASŤ POSLANCOV NA ZASADNUTIACH OZ V ROKU 2014

I/OZ 20. 01. 2014

II/OZ 17. 03. 2014

I/MOZ 07. 04. 2014

III/OZ 28. 04. 2014

IIV/OZ 23. 06. 2014

II/MOZ 24. 07. 2014

V/OZ 03. 09. 2014

III/MOZ 22. 09. 2014

IV/MOZ 27. 10. 2014

Peter Červenka

zúčastnil

Jaromír Augustinič

zúčastnil

Ing. Martin Stránsky

zúčastnil

Mgr. Branislav Bartoš

zúčastnil

JUDr. Matúš Parajka

zúčastnil

Terézia Holecová

zúčastnil

Ing. Ľubomíra Kakalíková

zúčastnil

Ing. Ondrej Somorovský

zúčastnil

JUDr. Drahomír Tomčo

zúčastnil

Ing. Ladislav Augustinič

zúčastnil

Vladimír Granec

zúčastnil

www.senkvice.org

Výsledky komunálnych volieb 2014 1.

Dňa 15. novembra 2014 sa uskutočnili Komunálne voľby – voľby do samosprávy obcí. Z celkového počtu v Šenkviciach zapísaných voličov 3 900 sa zúčastnilo na voľbách 1 502 voličov, čo predstavuje 38,51 % - tnú účasť.

10.

11.

Za starostu obce Šenkvice bol zvolený Mgr. Peter Fitz. Získal 940 hlasov, čo predstavuje 63,86 % z odovzdaných platných hlasov na funkciu starostu obce. Druhý kandidát – Mgr. Patrik Dubovský, PhD. získal 532 hlasov, čo predstavuje 36,14 % z odovzdaných platných hlasov na funkciu starostu obce.

Milí občania, ďakujem všetkým voličom, ktorí prišli k volebným urnám dňa 15.11.2014. Ukázali ste tým, že Vám život v obci nie je ľahostajný, srdečne Vám ďakujem za Vami vyjadrenú podporu vo voľbách na starostu pre roky 2014 – 2018. Svojimi hlasmi ste mi zverili dôveru viesť našu obec už po tretí krát. K náročnej práci starostu obce pristupujem a budem naďalej pristupovať s plnou spoločenskou i osobnou zodpovednosťou. Chcem byť starostom, ktorý dokáže obyvateľov obce spájať, bez ohľadu na náboženské vierovyznanie, politické názory, sociálne postavenie. Pre rozvoj obce mám ambíciu získať každého občana, ktorému záleží na jej zveľaďovaní a prosperite. Chcem, aby sme žili v modernej obci, aby tu našli prácu tí, ktorí ju nemajú, aby mali mladí ľudia kde bývať a aby naša obec bola príkladom v starostlivosti o naše deti, mládež a seniorov. Taktiež mi dovoľte poďakovať za získaný mandát aj v mene zvolených poslancov, s ktorými budeme spoločne riešiť problémy v našej obci. Srdečne im gratulujem k zvoleniu a prajem im veľa síl a energie pri rozhodovaní vo veciach verejných. Mgr. Peter Fitz

Kandidáti, ktorí boli zvolení za poslancov Por. číslo

Kandidát

Počet platných hlasov

Ing. Martin Stránsky

657

JUDr. Matúš Parajka

640

Jaromír Augustinič

626

Mgr. Branislav Bartoš

579

Peter Červenka

565

Bc. Michal Litavský

561

Ing. Ladislav Augustinič

540

Ing. Ondrej Somorovský

524

Milan Dugovič

510

10.

Terézia Holecová

506

11.

Mgr. Františka Šarmírová

506

Náhradníci - kandidáti, ktorí neboli zvolení za poslancov Por. číslo

Kandidát

Počet platných hlasov

12.

Mgr. Silvia Vandáková

466

13.

JUDr. Drahomír Tomčo

415

14.

PhDr. et. Bc. Viliam Kukumberg

406

15.

Ing. Gabriela Čajkovičová

395

16.

Katarína Mičeková

379

www.senkvice.org

O čom sa rokovalo? IV. mimoriadne zasadnutie OZ, 27.10.2014 Poslanci odsúhlasili predaj vlastníctva majetku Obce Šenkvice na základe výsledkov obchodnej verejnej súťaže vyhlásenej dňa 22.09.2014. PREDMET PREVODU: predaj pozemku Obce Šenkvice, nehnuteľnosť v k. ú. Veľké Šenkvice, lokalita: Paulenova ul. o výmere 500 m², ktorý je vo výlučnom vlastníctve Obce Šenkvice. PREDÁVAJÚCI: Obec Šenkvice KUPUJÚCI: Bc. Peter Haršányi a manželka Mgr. Magda Haršányiová do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. KÚPNA CENA: 41 645€ za celý predmet prevodu ÚČEL: kúpa pozemku určeného na zástavbu samostatne stojaceho rodinného domu. Na základe zápisnice OZ zo dňa 27.10.2014 spracovala Ing. Zuzana Somorovská

Ďakujem za prejavenú dôveru v komunálnych voľbách. JUDr. Matúš Parajka

Vážení Šenkvičania, radi by sme poďakovali všetkým, ktorí sa zúčastnili komunálnych volieb do miestnej samosprávy. Ceníme si každý hlas, ktorý sme získali a pevne veríme, že nesklameme Vašu dôveru. Vaši poslanci Martin Stránsky a Ondrej Somorovský

I. slávnostné ustanovujúce OZ, 08.12.2014

O Predseda miestnej volebnej ko- OZ určuje Petrovi Červenkovi zapisovateľku Jozefínu Tichú,

misie pán Pius Lenický predložil výsledky komunálnych volieb v Šenkviciach – počty hlasov odovzdané jednotlivým kandidátom, ktorí kandidovali na post starostu obce a počty hlasov kandidátov na poslancov OZ v Šenkviciach. Z celkového počtu v Šenkviciach zapísaných voličov 3900 sa zúčastnilo na voľbách 1502 voličov, čo predstavuje 38,51% účasť. Za starostu obce Šenkvice bol zvolený Mgr. Peter Fitz. Získal 940 hlasov, čo predstavuje 63,86% z odovzdaných platných hlasov na funkciu starostu obce. Druhý kandidát – Mgr. Patrik Dubovský, PhD. získal 532 hlasov, čo predstavuje 36,14% z odovzdaných platných hlasov na funkciu starostu obce O Predseda miestnej volebnej komisie požiadal novozvoleného starostu Mgr. Petra Fitza, aby zložil zákonom predpísaný sľub starostu obce a ujal sa vedenia rokovania ustanovujúceho zasadania novozvoleného slávnostného Obecného zastupiteľstva Obce Šenkvice. O Starosta následne prečítal zákonom ustanovený sľub pre poslancov OZ a vyzval jednotlivých novozvolených poslancov, aby predstúpili, slávnostne zložili sľub a prevzali si osvedčenie o zvolení. O Novozvolený starosta sa v krátkom príhovore poďakoval občanom za prejavenú dôveru a zároveň poďakoval všetkým, ktorí spolupracovali a aj spolupracujú s Obcou Šenkvice a vyzval naďalej k hľadaniu vzájomných spoločných riešení, ktoré by boli prospešné pre obec. O Starosta obce poveril funkciou zástupcu starostu obce poslanca OZ v Šenkviciach pána Petra Červenku, bytom Záhradná 46. Vzhľadom na dobré skúsenosti z rokov 2010 – 2014 pri činnosti samosprávy Obce Šenkvice, v ktorých sa osvedčila funkcia zástupcu starostu na plný úväzok a ukázala svoje nesporné opodstatnenie, starosta navrhol, aby zástupca starostu vykonával svoju činnosť ako poslanec dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie zástupcu starostu aj v ďalšom volebnom období.

okruh úkonov a činností, ktoré je oprávnený zástupca starostu vykonávať s účinnosťou od 09.12.2014: a) vykonávať správu a údržbu majetku Obce Šenkvice, b) viesť agendu a vykonávať civilnú ochranu, požiarnu ochranu, BOZP a protipovodňovú ochranu Obce Šenkvice, c) vykonávať činnosť správy cintorínov Obce Šenkvice, d) koordinovať spoločenské a kultúrne podujatia v Obci Šenkvice organizované obcou alebo spoločenskými organizáciami v obci, e) v súčinnosti s OcÚ Šenkvice koordinovať činnosť všetkých komisií zriadených pri obecnom zastupiteľstve v Šenkviciach, f ) viesť zasadnutia obecného zastupiteľstva a rozšírenej obecnej rady v neprítomnosti starostu obce. O OZ poverilo Ing. Ladislava Augustiniča, Cerovská č. 39, zvolávaním a vedením zasadnutí OZ v prípadoch ustanovených podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. O Poslanci schválili zriadenie Komisií pri Obecnom zastupiteľstve v Šenkviciach, ich predsedov a zapisovateľov: a) Finančnú komisiu pri OZ, jej predsedu Teréziu Holecovú a zapisovateľku Oľgu Somorovskú, b) Majetkovú komisiu a komisiu legislatívy pri OZ, jej predsedu JUDr. Matúša Parajku a jej zapisovateľku Bc. Andreu Maluniakovú, c) Komisiu územného plánovania, výstavby, dopravy a životného prostredia, jej predsedu Jaromíra Augustiniča a jej zapisovateľa Ing. Petra Kovačovského, d) Sociálno – zdravotnú komisiu, jej predsedu Petra Červenku a jej zapisovateľku PhDr. Zuzanu Bilkovú, e) Komisiu kultúrnu a cestovného ruchu, jej predsedu Mgr. Františku Šarmírovú a jej zapisovateľku Mgr. Alexandru Stránsku, f ) Školskú komisiu, jej predsedu Ing. Martina Stránskeho a jej zapisovateľku Emíliu Mončekovú, g) Komisiu mládeže a športu, jej predsedu Milana Dugoviča a jej

h) Komisiu verejného poriadku, jej predsedu Mgr. Branislava Bartoša a jej zapisovateľku Emíliu Figurovú, i) Komisiu na ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov Obce Šenkvice, jej predsedu Petra Červenku, členov Teréziu Holecovú, Ing. Ladislava Augustiniča a Bc. Michala Litavského a jej zapisovateľku Annu Kramárovú. O OZ určilo a) novozvolenému starostovi Mgr. Petrovi Fitzovi základný plat, ktorý je tvorený súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu SR za predchádzajúci kalendárny rok a násobku – t. j. 2,17-násobok počnúc dňom 09.12.2014. b) zvýšenie platu starostovi o 20 % vo výške 357,62€ s účinnosťou od 09.12.2014. c) celkový plat starostu Obce Šenkvice je v celkovej výške 2.146€ s účinnosťou od 09.12.2014 (824€ x 2,17 = 1.788,08€ + 357,62€ = 2.145,70€ = 2.146€| Zástupca starostu obce p. Peter Červenka uviedol, že plat starostu obce zostáva rovnaký ako v predchádzajúcom volebnom období. O OZ schválilo sobášiacich pre volebné obdobie 2014 – 2018. Stali sa nimi: 1. Mgr. Peter Fitz – starosta Obce 2. Peter Červenka – zástupca starostu Obce Šenkvice, 3. Milan Dugovič – poslanec OZ 4. Mgr. Františka Šarmírová – poslankyňa OZ Šenkvice. Spracovala Ing. Zuzana Somorovská na základe Zápisnice zo zasadnutia OZ dňa 8.12.2014. Kompletné znenie zápisníc zo zasadnutí OZ nájdete na www.senkvice.org.

www.senkvice.org

Blíži sa čas Vianoc, čas zbierok a otvorených sŕdc Blíži sa znova čas, kedy sme všetci tak trošku

„na mäkko“, máme potrebu obdarovávať svojich najbližších tými najkrajšími a najoriginálnejšími darčekmi. Ale je to aj čas obáv, ako ten štedrý stôl a množstvo darčekov zabezpečiť, trápi to mnohých ľudí, hlavne v rodinách, kde sú deti. Minulý rok sa prvýkrát pred adventom konala v hypermarkete Tesco Pezinok potravinová zbierka pre núdznych, sociálne odkázaných občanov, pre viacpočetné rodiny alebo osamotené matky s deťmi. Zbierku organizovala Slovenská katolícka charita (SKCH), hypermarket Tesco a nadácia Tesco. SKCH vyzvala zapojiť sa do zbierky aj nás – Charitu Modra, n.o.. Princíp zbierky bol jednoduchý – darovať nejaký trvanlivý, potravinový alebo nepotravinový výrobok z Vášho nákupu. Pri vstupe Vás dobrovoľníci v červených alebo zelených tričkách SKCH informovali o zbierke a dali Vám informačný letáčik. Boli tam uvedené vhodné výrobky do zbierky, ako napr. trvanlivé potraviny – cestoviny, múka, cukor, soľ, konzervy, trvanlivé mlieko, kakao, drogéria, čistiace prostriedky, hygienické potreby (WC papier, zubné pasty, dámske vložky, detské plienky). Ak ste sa stotožnili s myšlienkou zbierky, venovali ste niečo z Vášho nákupu pri východe z hypermarketu dobrovoľníkom do pripravených označených nákupných košov. Váš dobrý skutok mal hodnotu napr. 1 kg cukru, 2 l oleja, 2 balenia cestovín alebo cenu toaletného papiera. Hlavným zmyslom zbierky pre sociálne odkázaných občanov je darovať výrobky a nie peniaze. Nechceme tým ale povedať, že by všetci sociálne odkázaní nevedeli hospodáriť s peniazmi, ale darovaním trvanlivých potravín, čistiacich alebo pracích prostriedkov môžeme ušetriť ich finančné prostriedky na iné potreby. Výber obdarovaných bol z okruhu pôsobnosti našej neziskovej organizácie. Zoznam sa zo dňa na deň rozširoval, tipy boli hlavne od našich vnímavých zamestnancov, ktorí chodili z otvorenými očami a srdcom, ale aj od známych, susedov a dokonca aj od lekárov. Ponúkame Vám drobnú štatistiku o počte obdarovaných rodín za minulý rok: Šenkvice 12, Budmerice 4, Pezinok 8, Modra 5, Vištuk 3, Trnava 2, Dubová 5, Vinosady 1, Igram 1 a celková suma za všetky vyzbierané výrobky bola 1328,03€.

ne staršieho, chorého, alebo nevládneho člena. Prečítajte si pre zaujímavosť výnosy z niektorých miest Slovenska, kde sa tiež konali zbierky. Z týchto čísel je zrejmé, že nie ekonomicky vyspelejšia časť Slovenska musí znamenať štedrejší výsledok zbierky. Ďaleko chudobnejšie regióny mali vyššie výnosy. To znamená, že nezáleží, či je darca z Bratislavy, Trnavy alebo z Košíc, či je z veľkého mesta alebo z malej dediny, záleží len aké veľké srdce má otvorené pre núdznych a opustených. A nie všetci sociálne odkázaní sú lajdáci alebo povaľači, nedostali možno rovnakú šancu v rodine alebo vo vzdelaní ako tí priebojnejší a úspešnejší. Žilina, hodnota potravín bola 4216,63€ Prešov – 1190,43€ Bratislava – 3989,93€ Spišská Nová Ves – 3791,18€ Revúca – 3814,26€ Holíč – 433,3€

Po skúsenostiach z minulých zbierok chceme apelovať hlavne na mladých ľudí, ktorých nezaujíma, prečo majú myslieť na starých, chorých, núdznych a opustených, veď ich sa to netýka, oni sú mladí, zdraví, zabezpečení, veľakrát dobre zabezpečení. Prehliadajú, ba dokonca pohŕdajú dobrovoľníkmi, ktorí sa im snažia vysvetliť, prečo sa majú podeliť. Nemôžeme sa spoliehať na to, že štedrosť a spolupatričnosť by mali mať vštepenú z rodiny. Toto budú raz dospelí ľudia, rodičia, živitelia rodín, ktorí nebudú vedieť, prečo sa majú podeliť alebo dokonca obliecť si tričko charity a pre druhých niečo získať, nebudú vedieť, že práve tento pocit im v živote chýba a mohol by ich urobiť šťastnými. Možno budú aj na tej druhej strane – čakať na štedrosť iných a dúfať, že sú ešte slušní a srdeční ľudia. Ale samozrejme, že nemôžeme takto označiť všetkých mladých, poniektorí Tento rok zbierka prebiehala od 10.11. do sa stali našimi dobrovoľníkmi. 15.11.2014 a výnos bol 1904,05€. Počty obdarovaných rodín ešte nie sú konečné, práve prebieha Často krát sme sa na zbierkach stretli s rodinami, rozvoz, budeme Vás určite informovať. ktoré úplne ignorovali dobrovoľníka – nepodelili Našli sa aj takí darcovia, ktorí darovali peniaze a sa rodičia, nepodelili sa deti, ale boli aj také, kde my sme nakúpili čoho sme mali najmenej. O bez- rodičia priniesli igelitku s nákupom a každé dieťa úhonnosti účastníkov zbierky nemôže byť žiadna z tejto rodiny darovalo svoju obľúbenú sladkosť. reč, všetci sme zamestnanci Charity Modra, n.o , Poviete si, takto by to malo byť alebo do ktorej z alebo ich rodinní príslušníci. Charita Modra, n.o. tých rodín by ste sa zaradili Vy? Sú všetci núdzni a pôsobí v okrese už 13 rokov a skutočne je to ne- opustení iba sami zodpovední za svoj stav? Každý zisková činnosť, to pozná každý, kto má v rodi- z nás mal už určite vo svojom živote chvíľku, kedy

potreboval nejakú tú pomoc, či už materiálnu alebo duchovnú, nezatvárajme preto svoje srdcia a buďme vnímaví pre svoje okolie. Pridajte sa k darcom a doprajte si ten pocit, že ste niekomu prispeli nielen na jeho štedrovečerný, ale aj každodenný stôl. Neznížte sa na poznámky: kto dá mne? Keď nedáte Vy, nedajú ani Vám. Alebo: pýtajte si v parlamente. Ani politici nie sú všetci rovnakí. Mnohých dobrovoľníkov nezáujem a pohŕdanie znechutilo a odrazilo, ale boli aj takí, pre ktorých to bola výzva a ešte s väčšou chuťou im išli oproti. Každý vie, že práca s ľuďmi je ťažká, ale prívetivým, ústretovým prístupom sa dá veľa vyriešiť! Dobré skutky by nemali mať termín, takže potravinová zbierka bude aj vo februári 2015. Ešte Vám ju pripomenieme, aby ste si ten dobrý pocit v sebe mohli zopakovať. Mnohí z Vás konajú dobro prostredníctvom SMS správ, poukázaním hotovosti na účet, 2% z daní, alebo inými spôsobmi – za všetky prejavy srdečnosti a štedrosti ĎAKUJEME! A sú určite aj takí, ktorí naozaj nemajú nazvyš a predsa chcú byť osožní, môžu sa stať našimi dobrovoľníkmi a pripojiť sa s nami do zbierky. A čo z toho mala naša organizácia? Okrem úžasných pocitov a mnohých prekvapených pohľadov obdarovaných, že ešte dnes dostanú niečo zadarmo, sme časť nákladov použili na pohonné hmoty pri roznášaní tovaru do rodín, na nákup ošetrovateľského materiálu a na opravu našich áut. ĎAKUJEME všetkým doterajším aj budúcim darcom! Na konci kalendárneho roka 2014 sa chceme všetkým našim spolupracovníkom poďakovať, hlavne obecným úradom v okrese Pezinok, najmä Ocú Šenkvice a pánovi starostovi Mgr. Petrovi Fitzovi, OcÚ Dubová, Častá a Msú Svätý Jur. Ďakujeme obvodným aj odborným lekárom v okr. Pezinok za doterajšiu spoluprácu a tešíme sa na ďalšiu. Ďakujeme mnohým lekárňam v okr. Pezinok, ktoré nám rôznymi spôsobmi vychádzajú v ústrety, ďakujeme farským úradom, konkrétne najväčšie poďakovanie nášmu vdp. dekanovi Michalovi Pokopcovi! Prajeme Vám požehnaný advent, pokojné Vianoce a veľa zdravia do Nového roku 2014! Ph.Dr. Zuzana Bilková, riaditeľka n.o.

www.senkvice.org

koľko sami sú odkázaní na pomoc a napriek svojmu handicapu pomáhajú druhým. Svojimi výrobkami chcú dokázať širokej zdravej verejnosti, ležitostiam – Deň matiek, Vianoce... že aj ľudia s nejakým nedostatkom sú pre spoločnosť užitoční, sami si Venujú sa aj humanitárnej pomoci, zúčastňujú sa zbierok pre núdznych. vytvorili náplň práce, ktorá je pre nich všetkým. Na túto pomoc sú veľmi hrdí, naVieme všetci, ako je dôležité mať prácu – aj bez handicapu. Bez podpory a predaja výrobkov by nemohli existovať. Spolu fungujú 5 rokov. Vedie ich obetavá p. Naďa Hosnedlová – mama dvoch handicapovaných detí, ktoré sú tiež súčasťou tejto chránenej dielne. Všetky ich výrobky môžete nájsť na rucnevyrobky.com alebo facebook: charitakomarno.

Kto je za výrobkami chránenej dielne Komárno? Spolupráca Charity Modra, n.o.

a Chránenej dielne Komárno, n.o. vznikla pred mnohými rokmi pod vedením BA – TT arcidiecézy v Trnave. Po rozdelení diecéz v r. 2008 sa obe neziskové organizácie osamostatnili, ale kontakty a spolupráca pretrváva naďalej. Preto Vám Charita Modra, n.o. občas ponúka na predaj ručne robené výrobky z tejto chránenej dielne. Chceli by sme Vám ju predstaviť: Sú to piati mladí ľudia s handicapom, ktorí dokončili špeciálne odborné školy, vyučili sa rôznym profesiám (traja sú tkáči, dvaja krajčíri), nevedeli sa však uplatniť na trhu práce, vznikla preto chránená dielňa. Ich handicap je kombinovaný – telesný aj mentálny ľahkého stupňa, preto sa vedia navzájom dopĺňať v pracovných úlohách.

Aj mimo pracoviska fungujú ako jedna veľká rodina. Popri práci sa venujú nacvičovaniu divadelných scénok k rôznym prí-

Nový vlakový cestovný poriadok

Za všetkých, ktorí si ich výrobky kupujú alebo ich iným spôsobom podporujú veľmi pekne ďakujeme! Za podporu a zviditeľnenie chránenej dielne Komárno sa Vám prihovorila Zuzana Bilková.

Vážení občania, chcem Vás poprosiť a vyzvať, aby ste sa zúčastnili referenda o ochrane rodiny, ktoré sa bude konať dňa 7. februára 2015. Môžete tak vyjadriť postoj k tejto dôležitej hodnote. Michal Litavský, poslanec OZ

www.senkvice.org

Rubrika: Sprievodca občana

PROBLÉM V ŠKOLKE

pripravuje Mgr. Katarína Nosálová, RUVZ Bratislava

Prosím, zabojujme spoločne!

Pre mnohých ošemetná téma, či

dokonca vec, ktorú treba ututlať, len aby sa susedia nedozvedeli... Nie. Treba o tom hovoriť. V škôlke máme vši, a to opakovane. Nenápadná výzva na nástenke informuje, že treba podniknúť náležité opatrenia. Ktovie, čo to znamená, však? Mnohí rodičia cítia zadosťučinenie, keď kúpia v lekárni šampón a umyjú škôlkarovi vlasy. Lenže to ani zďaleka nestačí. Dokonca nestačí, ani keď si umyje vlasy celá rodina, vrátane babičky, čo chodí na návštevu len raz za mesiac a túli sa s vnúčikom iba pri odchode. Je potrebné vyprať aspoň na 60-tke posteľnú bielizeň a uteráky (doma i v škôlke), nezabudnúť na čiapky, šiltovky, kapucne, vankúšik v obývačke, či aute, náležite ošetriť hrebene a sponky do vlasov... A celú akciu treba časovo zosynchronizovať, lebo nemá význam umyť hlavu len jednému zo súrodencov, alebo oprať týždeň po umývaní hlavy, len si tak zbytočne robíme robotu. Opakované umývanie bežným šampónom nestačí, nie je ani pravda, že vši nemajú mamičky, čo si farbia alebo žehlia vlasy. Všiam je to úplne jedno, či máte vlasy krátke alebo dlhé, farbené alebo prirodzene blond, kučeravé alebo rovné, ubytujú sa aj v obočí (ak je tatino plešatý) a prežijú aj v chlórovanej vode v bazéne. Ak sa vši v rodine vyskytli, treba aj pol roka potom ešte pravidelne prečesávať a kontrolovať hlavu. Samozrejme, je rozdiel medzi „česať vlasy“ a „vyčesávať vši“, minimálne v použitom nástroji a technike česania. Paradoxne, starostlivé maminy, ktoré po naozaj poctivom vyčesávaní a umývaní nájdu jednu voš a zalarmujú ostatných, vyzerajú zle, lebo sú predsa „tie zavšivavené“, kým ostatní rodičia v škôlke, sú sami so sebou spokojní, lebo neriešia, presvedčení, že im sa také niečo nemôže stať. Ale verte mi, kto hľadá, nájde! P.S. Nie som psychicky vyšinutá ani netrpím fóbiou z malých zvieratiek, len ma štve, keď celý deň periem a žehlím všetko v dome a o mesiac môžem znova... Monika Adameková

ˇCo

Ako bojovať so všami u detí

Pedikulóza (zavšivenie) v školských kolektívoch

baviť detí vší musia rodičia, nie škola alebo školské zariadenie! Vši trápia školákov najviac v zime a na jeseň. Ak ich má v triede jedno dieťa, učiteľ by sa mal prvom rade skontaktovať s rodičmi, ktorí sa musia o svoje dieťa postarať. Keď sa vši rozšíria aj na iné deti, môžeme hovoriť o hromadnom výskyte pedikulózy a v tom prípade je potrebné „odvšivaviť“ celý kolektív v triede. Vši a hnidy (zárodky vší) sú „parazitárne ochorenie prenosné z človeka na človeka, ktoré nezanecháva imunitu. Po kontakte so zavšivavenou osobou môže dieťa opakovane dostať vši aj po predchádzajúcom odvšivení“. Všami napadnuté dieťa teda prekonáva prenosné ochorenie a dieťa s prenosným ochorením sa musí liečiť a nesmie navštevovať kolektívne zariadenia. „Ak sa vši objavia v materských školách či jasliach, je treba vydezinfikovať a vyprať matrace, posteľnú bielizeň i vydezinfikovať žinenky. Platí zásada, že ak sa aj po odvšivení a následnej kontrole objavia čo i len u jedného dieťaťa vši, je nutné dieťa vylúčiť zo školskej dochádzky až do doby, pokiaľ neprinesie potvrdenie od lekára, že už tento problém nemá“, objasňuje epidemiologička MUDr. Jarmila Pertinačová.

Hlásenie ochorenia: triedny učiteľ – lekár – RÚVZ Bratislava Lekár, ktorý vysloví podozrenie alebo diagnostikuje pedikulózu, ohlási hromadný výskyt tohto ochorenia na odbor epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava (RÚVZ). V prípade, ak rodič (zákonný zástupca) zistí zavšivavenie dieťaťa (bez návštevy lekára), ohlási túto skutočnosť zodpovednému pracovníkovi (triedny učiteľ, riaditeľ) školského alebo predškolského zariadenia, ktoré dieťa navštevuje. Hromadný výskyt pedikulózy v detských kolektívoch hlási riaditeľ školského či predškolského zariadenia na odbor epidemiológie RÚVZ Bratislava. Kde sa vši najčastejšie zdržujú Vši sa šíria v ľudskej populácii hlav-

ne pri priamom styku, zväčša v kolektívoch (rodina, predškolské a školské zariadenia, ubytovne), ale v menšej miere aj prostredníctvom rôznych predmetov (hrebeňov, kefiek, čiapok, šálov, osobnou alebo posteľnou bielizňou). Ak sa dostanú vši na golier odevu, môžu preliezať aj na šaty druhých osôb v spoločných skrinkách, šatniach. Opatrenia v rodine

O U dieťaťa a všetkých rodinných príslušníkov je nutné umyť vlasy šampónom proti všiam a hnidám dostupným na trhu presne podľa návodu výrobcu. Šampón aplikovať na mokré vlasy masírovaním vlasovej pokožky, nechať pôsobiť 3 minúty a opláchnuť čistou vodou. Šampón treba aplikovať 2 – krát. Na dosiahnutie požadovaného výsledku sú tieto 2 kroky po sebe idúce nevyhnutné. Dôležité je aplikovať túto kúru naraz a u všetkých členov rodiny. Po vykonaní dezinsekcie šampónom môže ísť dieťa ďalší deň do kolektívu. K zaisteniu spoľahlivého účinku je potrebné použitie šampónu po 14 dňoch opakovať. O Osobnú a posteľnú bielizeň je nutné vyvariť, resp. vyprať pri vysokých teplotách, dôkladne vysušiť a vyžehliť. O Čiapky, šatky, šály a iný odev (prípadne plyšové hračky, ak s nimi prišla hlava dieťaťa do styku), ktorý nie je možné vyvariť je nutné vyprať min. v 2 cykloch pri doporučených teplotách, dôkladne vysušiť, vystaviť účinkom slnečného žiarenia, príp. postriekať prípravkom na lezúci hmyz. Najlepšie je, aby každý člen kolektívu používal vlastné predmety osobnej hygieny (hrebeň, uterák), čiapky, šály a mal by zabrániť ich vzájomnému používaniu ostatnými členmi kolektívu či rodiny. Je dôležité, aby sa kontrola výskytu vší zamerala nielen na hlavy detí, ale je potrebné sa zamerať aj na rodičov a ostatných rodinných príslušníkov. Čo sa deje v školskom, či predškolskom zariadení pri výskyte vší? Každá škola, či predškolské zariadenie má vypracovaný prevádzkový poriadok, do ktorého patrí tiež problematika preventívnych opatrení proti šíreniu infekčných či para-

zitárnych ochorení. Pri sporadickom výskyte vší triedny učiteľ (prípadne iný pedagóg alebo zdravotnícky pracovník) musí ráno vykonať prehliadku vlasatej časti hlavy u všetkých detí v školskom kolektíve. Ak sa do 21 dní od prvého výskytu vši v kolektíve neobjavia, možno ohnisko považovať za skončené. Ale ak sa v priebehu 21 dní objavia vši aj u ďalších detí v kolektíve, vykonajú sa represívne opatrenia. V tom prípade opatreniam podlieha i dieťa, u ktorého už prebehlo odvšivenie, nakoľko v zamorenom kolektíve mohlo dôjsť k jeho opakovanému infikovaniu. Pri hromadnom výskyte, kedy sa jedná o postihnutie 2 a viacerých detí kolektívu, triedny učiteľ čo najskôr (do 48 hodín) zvolá mimoriadne rodičovské združenie. Nakoľko opatrenia je nevyhnutné vykonať naraz u všetkých členov kolektívu, rodičia si spoločne s pedagógmi stanovia presný termín (napr. najbližší víkend), kedy sa vykoná dezinsekčná akcia (zneškodnenie lezúcich vší a hníd účinným dezinsekčným prostriedkom). „Ak sa dezinsekcia nevykoná v celom kolektíve, t. j. aj u zdravých členov rodiny a triedy, môže dochádzať k ďalšiemu prenosu“. Matrace, žinenky používané v škole či v škôlke treba postriekať dezinsekčným prípravkom, dôkladne vyvetrať, koberce riadne povysávať, taktiež postriekať prípravkom na lezúci hmyz, dobre vyvetrať (najlepšie v piatok poobede). „Zásadné je zabezpečenie vysokej úrovne osobnej hygieny. Každý člen kolektívu musí používať vlastné predmety osobnej hygieny (uterák, hrebeň) a zabrániť ich vzájomnému požičiavaniu. To isté platí aj v prípade čiapok, šatiek, prípadne iných pokrývok hlavy“, hovorí epidemiologička. „Ak už nastane problém hromadného výskytu, je potrebné oboznámiť v prvom rade rodičov a potom je dôležitá porada aj s pracovníkmi RÚVZ Bratislava, ktorí im poradia ďalšie kroky“, hovorí MUDr. Pertinačová. Do školských kolektívov sú vši najčastejšie dovlečené z mimoškolského prostredia. Je dôležité, aby rodičia poznali kamarátov svojho dieťaťa, s ktorými sa schádza vo voľnom čase (úzky kontakt detí pri počítačoch, hrách, pieskoviskách, návštevách domácností a pod.). Dieťa sa môže opakovane infikovať od svojich kamarátov a opätovne zavliecť vši i do školského kolektívu.

www.senkvice.org

Rubrika: Sprievodca občana pripravuje Mgr. Katarína Nosálová

Čo vybavíte na pošte Výpis z registra trestov, či z obchodného registra už na počkanie

ôležitým benefitom pre občanov je predovšetkým to, že z pošty už nemusíte utekať na úrad, aby ste si najskôr kúpili kolky a potom si na príslušnom mieste vyžiadali napríklad o výpis z obchodného registra. Toto sa stáva minulosťou vďaka tomu, že Slovenská pošta začala od júla poskytovať pre občanov elektronické služby, ktoré postupne rozširuje. A preto už na 300 pobočkách pošty môžete požiadať o výpis z registra trestov, odpis z registra trestov, výpis a odpis z obchodného registra. Na 12 pobočkách vybavíte overenie originality elektronického čipu „malého techničáku“ a výpis z listu vlastníctva. Ako si vybavíte výpis z registra na počkanie? 1. na vybranej pošte navštívite integrované obslužné miesto 2. potrebujete mať so sebou len občiansky preukaz 3. s pracovníčkou pošty vyplníte žiadosť 4. skontrolujete si vyplnené údaje a žiadosť podpíšete 5. požadovaný výpis vám pracovníč ka na počkanie odovzdá. Koľko zaplatíte? - výpis i odpis z registra trestov je spoplatnený sumou 6 EUR - výpis z obchodného registra a registra trestov vybavíte za 3,90 EUR - a každé ďalšie vyhotovenie výpisu, príp. odpisu na základe jednej žiadosti stojí 2 EUR Bohužiaľ, pošta v Šenkviciach ešte nie je zaradená do zoznamu vybraných pôšt, ktoré poskytujú tieto elektronické služby. Ale napríklad na pošte v Pezinku (Holubyho 28, Myslenická ul.2), či v Modre (Dukelská ul.1) vybavíte výpis z obchodného registra a výpis i odpis z registra trestov. Výpis z listu vlastníctva, či overenie originality Osvedčenia o evidencie vozidla vybavíte len v Bratislave (Ivánska cesta 16 a na Karloveskej ul. 34). Podľa slov Tomáša Druckera, generálneho riaditeľa Slovenskej pošty, v rozširovaní služieb pre

Vianočná pošta Ďalší, v poradí už 16. ročník

obľúbenej Vianočnej pošty otvorila Slovenská pošta už 13.11.2014 v jej domove v Rajeckej Lesnej. „Práve na tomto čarovnom mieste si Ježiško preberá listy zo svojej poštovej schránky počas celého roka a vo vianočnom období na ne odpovedá. Prvý tohtoročný list prišiel na jeho adresu 999 99 Ježiško už občanov bude pošta pokračovať aj začiatkom augusta až z ďalekého v budúcnosti. „Slovenská pošta ko- Taiwanu. Slovenské deti poslali Jemunikuje aj so zdravotnými poisžiškovi prvý list v polovici októbra ťovňami o možnosti poskytovania so želaním, aby im poslal zajaca základných služieb pre ľudí, ktoré a tank. Hračky a živé zvieratá sú často potrebujú. Išlo by napríklad zatiaľ najčastejším želaním detí v o výpis z karty poistenca, či o rôzne tomto roku.“, povedala hovorkyňa potvrdenia pre živnostníkov Slovenskej pošty. a podnikateľov o zaplatení zdravotného poistenia. Ďalej uvažuJežiškovi na jeho adresu píšu nielen jeme o rozšírení portfólia našich deti, ale aj dospelí. Celkovo za 15 roslužieb o služby zamerané na rieše- kov Vianočnej pošty prišlo Ježiškovi nie najčastejších životných situácii, viac ako 1,3 milióna listov, v ktorých ktorým občan počas svojho života boli želania takmer z celého sveta. čelí, napríklad presťahovanie. Súčasťou tejto služby bude komNapísať či nakresliť Ježiškovi svoje plexné vybavenie zmeny adresy v želania môžu deti, ale aj dospelí, zdravotnej poisťovni, u dodávate- prostredníctvom špeciálnej pohľadľov energií, operátorov.“ nice s predtlačenou adresou 999 99 Ježiško, ktoré sú k dispozícii na ktorejkoľvek pošte, nájdete ju aj u INFO nás v Šenkviciach. List, či pohľadniVýpis z Obchodného registra je cu so správnou poštovou známkou verejnou listinou použiteľnou na je možné podať na najbližšej pošte. všetky právne úkony. Ježiško na všetky listy odpovie a Výpis z Listu vlastníctva za nehnupribalí aj malý darček. teľnosť, ktorá sa nachádza kdekoľvek na Slovensku, vydaný na pošte Milí rodičia, ak chcete s deťmi stráviť je verejnou listinou použiteľnou na voľný čas v Bratislave, zastavte sa všetky právne úkony. napríklad v nákupnom centre na Výpis / Odpis Registra trestov je brehu Dunaja, kde je pripravená verejnou listinou použiteľnou na špeciálna poštová schránka, kde tiež všetky právne úkony. môžu deti vhadzovať svoje priania Overenie originality elektronického a kresby pre Ježiška. Nájdete ju pod čipu „malého techničáku“ je možné vianočným stromčekom. vykonať zo slovenských a rakúskych osvedčení o evidencii vozidla. Špeciálna poštová známka zdroj: Slovenská pošta

bola vyhlásená v predchádzajúcom ročníku Vianočnej pošty, sa zapojilo 1 700 výtvarných návrhov a práve túto kresbu vyhodnotila porota ako najkrajšiu. Súčasne s poštovou známkou vyšla obálka prvého dňa (FDC) s pečiatkou FDC a domicilom obce Rajecká Lesná. Námetom prítlače na FDC je taktiež detská kresba v podobe dvoch snehuliakov od Viktórie Kraslanovej. Motívom FDC pečiatky je anjel, ktorého nakreslila Leila Alexandra Paálová. Oba motívy boli vybrané z kresieb, ktoré prišli Ježiškovi. Autorom grafickej úpravy známky, FDC a FDC pečiatky je Adrian Ferda. Kreatívny návrh schránky vznikol v spolupráci s režisérom Radošinského naivného divadla Jurajom Štepkom a vyrobil ju umelecký majster divadelných dekorácií Štefan Prelovský. Celou Vianočnou poštou budú aj tento rok deti sprevádzať postavičky Bibi a Viktora, ktorí sa už tešia na nové dobrodružstvá. V tomto roku si prizvali aj kamarátov – 7 trpaslíkov. Viac informácií o Vianočnej pošte nájdu rodičia s deťmi aj na webovej stránke www.vianocnaposta.sk. Jubilejná Vianočná pošta

roku 2013 dostal Ježiško rekordný počet listov nielen zo zahraničia, ale aj zo Slovenska. Počet listov, kresieb, prianí od detí a dospelých prekročil hranicu 80 000 po prvýkrát od roku 2010. Absolútny rekord dosiahli v minuloročnom, jubilejnom 15. ročníku Vianočnej pošty listy zo zahraničia. Ježiškovi napísalo 1 728 detí zo 40 – tich krajín celého sveta. V Braillovom písme odpísal Ježiško 123 deťom. V predchádzajúcich ročníkoch ento rok špeciálnu detskú pošto- písalo Ježiškovi každoročne asi 500 vú známku „Vianočná pošta 2014“ detí z rôznych kútov sveta. V roku pokrstil v Rajeckej Lesnej ihličím 2013 zažil Ježiško boom listov z prezident Slovenskej republiky Taiwanu (907), Hong Kongu (270) a Andrej Kiska spoločne s generálnym zastúpené boli aj Česká republika, riaditeľom Slovenskej pošty TomáNemecko, Rakúsko, Bielorusko. šom Druckerom. Takisto dostal listy aj z Malajzie, Macaa, Číny, Austrálie, Kanady a Na známke „Vianočná pošta 2014“ takmer celej Európy. Na všetky tieto s rozmermi 26,5 x 33,9 mm je detská listy odpisoval Ježiško v angličtine. kresbička snehuliaka, ktorú poslala 8-ročná Anastázia Lakatošová zo Zdroj: Spojenej školy v Komárne do súťaže www.vianocnaposta.sk o najkrajšiu vianočnú kresbu JežišOdbor komunikácie kovi minulý rok. Do súťaže, ktorá Stanislava Pondelová, hovorkyňa, Slovenská pošta, a. s.

www.senkvice.org

Rubrika: Šenkvickí umelci zhovára sa Mgr. Natália Maneková

Farebný svet Nory Gičinskej čo ma veľmi baví, a zároveň nesmierne ťažké držať krok so spolužiakmi, ktorí boli ďaleko predo mnou. Školu sa mi podarilo úspešne skončiť aj vďaka skvelým ľuďom, ktorí ma obklopovali a pomáhali mi, no a teraz sa pomaly dostávam do novej etapy života. Vaše diela možno zaradiť do oblasti moderného – abstraktného umenia. Prečo ste si vybrali práve tento smer? Máte vo svojej tvorbe nejaký vzor – slávneho maliara, ktorému by ste sa chceli vyrovnať? N. Gičinská: Nikdy ma to neťahalo ku klasike, od svojich začiatkov ma priťahovali abstraktné kompozície a experimenty s farebnými kombináciami. Mojou doménou je abstrakcia, surrealizmus a postsurrelaizmus. Samozrejme, počas štúdia, keď sme sa učili poslednom tohoročnom čísle Šenkvičana sme a zdokonaľovali v rôzsa rozhodli predstaviť našim čitateľom nadanú nych technikách, som šenkvickú výtvarníčku NORU GIČINSKÚ, ktorá na- bola nútená zaoberať priek svojmu mladému veku stihla vzbudiť svojou sa aj klasikou. Osobne tvorbou záujem odbornej aj laickej verejnosti. mi však klasické portréty, či krajinky nič nehovoria. Potrebujem nad dielom premýšľať, zapojiť fantáLen nedávno ste úspešne skončili štúdium na ziu, hľadať na obraze autorove myšlienky, pocity Pedagogickej škole Univerzity Komenského a predstavy. Rovnako, keď sama tvorím, svojimi v odbore učiteľstvo umelecko – výchovných obrazmi vyjadrujem to, čo práve cítim, vyrovnáa výchovných predmetov. vam sa s rôznymi životnými situáciami, zážitkami, Aké boli Vaše umelecké začiatky? túžbami a snami. Abstraktné dielo podľa mňa núti človeka premýšľať, zapojiť pri jeho vnímaní všetky N. Gičinská: zmysly, nebyť len pasívnym prijímateľom. Preto Niekto by si myslel, že sa ako väčšina výtvarných ma takéto diela fascinujú a moja tvorba sa uberá umelcov určite maľovaniu venujem od detstva, ale týmto smerom. Ďalšou oblasťou, ktorou som sa v mojom prípade to tak nebolo. Nenavštevovala zaoberala najmä na vysokej škole, bola fotografia. som ani Ľudovú školu umenia, ani žiadnu inú Za tému svojej diplomovej práce som si vybrala umeleckú školu, aj keď ma maľovanie bavilo a bolo psychologický autoportrét. Čo sa týka vzoru, niemojím koníčkom. Po skončení základnej školy som kedy je lepšie ísť vlastnou cestou. Umelcov totiž nič vyštudovala odbor kozmetička – vizážistka, a keď neovplyvňuje a nesnažia sa ani podvedome svoje som sa neskôr rozhodovala pre ďalšie štúdium na umenie priblížiť tvorbe niekoho iného. Mám však vysokej škole, tak moja záľuba bola jedným obľúbených maliarov, z tých moderných je to Jason z faktorov, ktoré ovplyvnili moju voľbu. Keďže som Pollock, z klasických maliarov zasa El Greco. predtým neabsolvovala žiadny umelecký odbor, bola som nútená pripraviť sa na prijímacie skúšky Počas svojej výtvarnej kariéry ste už viackrát individuálne, dohnať všetko to, čo majú absolventi úspešne predstavili Vaše diela na viacerých umeleckých škôl dávno v malíčku. Nešlo len vernisážach. Ako sa vôbec mladý začínajúci o teoretické vedomosti, ale aj o praktickú časť umelec dostane k tomu, aby usporiadal – rôzne techniky, ktoré sa vo výtvarnom umení vernisáž? používajú, a uchádzač o takýto druh štúdia ich musí zvládnuť. Na školu som sa dostala, ale tým sa N. Gičinská: všetko vlastne len začalo. Bolo úžasné študovať to, Prvé vernisáže som absolvovala ešte počas štúdia

na vysokej škole v roku 2011, najmä vďaka skvelému odborníkovi, pedagógovi PhDr. Ľuboslavovi Mózovi, profesorovi dejín umenia, ktorý usporiadal kolektívne vernisáže pre študentov v Rotunde pod Slavínom. Umožnil nám tak uskutočniť to, čo je pre umelca veľmi dôležité – predstaviť svoje diela verejnosti, ukázať svoje obrazy, svoju tvorbu. Mala som šťastie, že som sa na týchto vernisážach mohla zúčastniť a sledovať, ako moje obrazy vníma okolitý svet. V roku 2012 som potom absol-

vovala samostatnú vernisáž, kde PhDr. Móza robil kurátora. Ďalšími príležitosťami prezentovať svoje diela bol Salón výtvarníkov v rokoch 2013 a 2014, výstava v Šenkviciach, v Senci. Každá vernisáž, každá možnosť predstaviť svoju tvorbu posúva umelca ďalej a je zároveň akýmsi ocenením jeho úsilia a povzbudením do ďalšej práce. Preto ma vždy poteší a motivuje, ak mi takáto príležitosť naskytne. Po skončení školy ste rozhodli zamestnať vo svojom odbore. Neuvažovali ste o tom, že zostanete ako umelkyňa na voľnej nohe? N. Gičinská: Byť profesionálnym umelcom, výtvarníkom je na Slovensku veľmi ťažké. Umelec je existenčne závislý od toho, či sa jeho diela predávajú a dostáva sa tak do kolotoča, ktorý ho napokon môže demotivovať a odradiť. Sama si neviem predstaviť, že by som takto žila, v neistote, čo bude zajtra, alebo, naopak, zdegradovala svoju tvorbu na maľovanie na zákazku. Istý čas som takto tvorila, ale rýchlo som pochopila, že moja cesta tadiaľto nevedie. Radšej sa popri normálnom zamestnaní venujem umeniu ako niečomu, čo ma baví, z čoho sa teším, naberám energiu a posúvam sa niekam ďalej. Toto všetko robím popri práci lektorky výtvarnej

www.senkvice.org

výchovy v materským školách po celom západnom Slovensku, ktorej sa venujem od skončenia vysokej školy. Je to pre mňa nová skúsenosť, pretože počas štúdia som sa pripravovala na vyučovanie starších detí. Hodnotím ju však veľmi pozitívne, pretože aj práca s malými deťmi prináša človeku obohatenie a dá sa pri naj naučiť veľa zaujímavých vecí a získať veľa podnetov. Aké sú Vaše méty, ktoré by ste chceli dosiahnuť ako výtvarníčka v budúcnosti? N. Gičinská: Rada by som svoj talent odovzdávala ďalej a mojím snom je venovať sa tým, ktorí z rôznych dôvodov nemajú na to, aby sa mohli umelecky rozvíjať, alebo im to nie je umožnené. Rada by som viedla kurzy pre širokú verejnosť, ale aj hendikepovaných dospelých a deti, ktorí v súčasnosti nemajú dostatok príležitostí venovať sa takýmto záľubám z viacerých dôvodov. Jedným z nich je aj nedostatok bezbariérových priestorov, neochota pracovať s takýmito ľuďmi. Napriek tomu, že tieto témy pravidelne rezonujú v médiách a v spoločnosti, realita býva v skutočnosti úplne iná. Sama som v živote veľa dostala, vďaka mojim skvelým rodičom a ďalším ľuďom, ktorí ma obklopujú, a asi preto cítim potrebu dávať, odovzdať niečo z toho, čo mi bolo dopriate, ďalej. Dúfam, že sa mi raz tento môj veľký sen podarí splniť. Za rozhovor ďakuje: Natália Maneková Foto: archív Nory Gičinskej Foto č. 1. Hhnedý kruh - Okulus Foto č. 2. Diplomová práca “Psychologický autoportrét”

Rubrika: Očami „prisťahovalca“ zhovára sa Mgr. Monika Adameková

Ing. Tomáš Slotík z Trenčína Už rok žijete v Šenkviciach, pochádzate

z Trenčína, žili ste v Košiciach, v Banskej Bystrici – máte teda možnosť porovnávať. Naviac ste otcom troch malých detí, takže vnímate svet okolo seba aj z ich perspektívy. Neoľutovali ste, že ste sa sem presťahovali? Naopak, bývanie v Šenkviciach má mnohé výhody, a tých je podstatne viac ako nevýhod, zisťovali sme to postupne po prisťahovaní. I keď musím priznať, že najskôr sme si vybrali dom, až potom sme zisťovali o akú obec ide :-) Naše bývanie je ideálne, čo sa týka polohy pri Bratislave, dostupnosti, ale aj čo sa týka polohy v rámci obce, všade máme blízko, či do obchodu, do škôlky, v pomere k počtu obyvateľov je tu výborná občianska vybavenosť. Aj kultúra je v obci slušne zastúpená. Najmä Malokarpatská vínna cesta láka do obce návštevníkov. Kultúrne stredisko je kapacitne super vybavené, za také by sa nemuselo hanbiť ani menšie mesto. Bol som milo prekvapený, že je tu napríklad Bažant kinematograf... Páči sa mi, že sú tu rodinné firmy, pričom rodinnú atmosféru a dobré vzťahy cítiť, napríklad v obchode Framipek, Hellinstal, ľudia tam chodia radi nakupovať. Mimochodom so Šenkvickými tyčinkami značky Framipek som sa stretol po prvý raz už v Trenčíne :-). Oceňujem, že v rámci obce sa dá kúpiť prakticky všetko, nie je nutné chodiť do okolitých miest. Jednoducho netreba odtiaľto vytiahnuť päty, aby človek postavil barák.

A čo ľudia, ako vás prijali? Blízke okolie na ulici aj miestny futbalový klub, kde som začal trénovať, nás prijali bez problémov. Veď sme nemali značku BL na aute, na takých sa pozerajú všade na Slovensku hneď inak :-). Keďže máme dvojičky, sme ľahko identifikovateľní, hneď si nás zapamätali všetky predavačky v obchode a boli milé.

ľudia v oficiálnom styku, napríklad na obecnom úrade? Keď som tam prvýkrát vkročil, myslel som si, že som v botanickej. Boli veľmi ústretoví. Pani Tichá mi pomáhala, naviedla ma, kde čo treba podať.

Aspoň nejaká kritika...? Cesty. Ale to je problém všade na Slovensku, sú zaplátané. Obecný úrad by mal dbať na to, aby každý, kto dostane povolenie na zriadenie prípojky, uviedol cestu do pôvodného stavu. Zasypú to štrkom a kašlú na to. Obzvlášť problematický je úsek od potoka k Jednote, veľmi tam chýba súvislý chodník a osvetlenie. Veľa ľudí sa tu presúva bicyklami a peši, bezpečná cestná infraštruktúra je preto dôležitá. Ďalej záchytné parkovisko na stanici, sme tu dopravný uzol, čo je asi najväčšia devíza tejto obce, riadne parkovisko bude v budúcnosti nevyhnutnosťou. Informovanosť o kultúrnom dianí v obci je na mizivej úrovni. V čase vyhlasovania obecného rozhlasu som v práci, informácie mám možnosť získať len z tabule na stanici. Napríklad spomínaný Bažant kinematograf – dozvedel som sa o ňom náhodou od známej, neboli sme dlhšie na stanici, tak som o tom ani nevedel. Aj informácie z oblasti kultúry by mohli posielať mailom, alebo propagovať na facebooku.

le vo všeobecnosti ste teda v Šenkviciach spokojný? Vedel som presne, čo hľadám a tu som to našiel. Ďakujem za rozhovor.

www.senkvice.org

Náučný chodník na Chorvátskej ulici – November/December 2014

foto: Katka Nosálová

Mikuláš na Cerovom 06.12.2014

foto: Matej Sklár

Mikuláš sa zastavil aj na Cerovom

ento rok po dlho čase zavítal Mikuláš aj k nám na Cerové – do Pizzerie Bariccelo. A Vladimír a Alenka Baričičoví so svojimi pomocníkmi sa na jeho slávnostný príchod pripravili ako sa patrí. Vyzdobili nielen pizzeriu, ale aj priestor pred ňou, vianočný stromček, vianočné osvetlenie a čečina na voze a dokonca na autobusovej zastávke navodili pravú vianočnú atmosféru, škoda len, že namiesto snehu padal dážď. Pre deti boli pripravené pastelky a mikulášske a vianočné vymaľovánky, či veľké prekvapenie – marionetové divadielko „Divadielko pod hríbom uja Hoblinu!“. No a po divadielku konečne prišiel Mikuláš so svojím sprievodom – čertmi, anjelom, či dokonca aj Babou Jagou. Deti stíchli a sledovali: „Deti, ja som Mikuláš, modlite sa Otčenáš!“, „Mrcha deťom nesiem varechy a korbáče, dobrým orechy a koláče.“ „Deti, ktoré poslúchali, dostanú darčeky z tohto veľkého mecha, ale musia zarecitovať básničku, či zaspievať pesničku!“

A tak deti spievali a recitovali a Mikuláš sa tešil, aké sú tie cerovské deti šikovné. Sála, ako sme priestor pizzerie kedysi volali, praskala vo švíkoch, veľká škody, že nie je väčšia. Deti však potom čakali aj ďalšie prekvapenia – maľovanie na tvár, či mikulášska diskotéka. A zatiaľ, čo deti tancovali, dospelí sa bavili pri dobrej hudbe vonku, chutnali kapustnicu, „žobrácku kašu“, pečené prasa a zapíjali ho vareným vínkom. Ešte raz veľká vďaka za túto milú akciu patrí: Vladimírovi a Alene Baričičovým za nápad a celkovú organizáciu, Jurajovi Horákovi za ozvučenie a hudbu, Stankovi Volekovi za super Mikuláša, Petrovi Sklárovi za výborného čerta a všetkým známym, ale nemenovaným za príjemný mikulášsky večer na Cerovom. Mária Sklárová Veľké ďakujem patrí pani Márii Sklárovej, ktorá má tiež veľký podiel na zorganizovaní tejto cerovskej akcie. Ďakujem jej za spoluprácu a teším sa na ďalšie stretnutia Cerovanov v Pizzerii Bariccelo.

Stretnutie s Mikulášom 05.12.2014

Vladimír Baričič foto: Katka Nosálová

www.senkvice.org

Mikulášske požehnanie mladých vín 05.12.2014

foto: Katka Nosálová

Stretnutie s jubilantami 19.10.2014

www.senkvice.org

Večer s Mladosťou Sobota, 25. Október 2014 III. ročník Večera s Mladosťou FS Mladosť_ hostiteľ večera Nový cimbal s cimbalistom Davidom Grancom_

najväčšia novinka roka 2014, za ktorú patrí veľká vďaka najmä vedúcemu FS Mladosť Ľubovi Stránskemu a primášovi Šenkvickej muziky Jožkovi Pallovi. Úvodné sólo talentovaného cimbalistu Davida, ktorý sa na hodiny cimbalu prihlásil sám, z vlastnej iniciatívy, preto, aby krásny nový cimbal nezostal opustený:-) _ najmilšie prekvapenie večera. Tanec z Veľkého Zálužia a tanec z Kostolca, ktoré do finálnej podoby pretavil a natrénoval s nami profesionálny choreograf Vladimír Michalko a kroje z obce Kostolec _ najnovšie tance

v podaní FS Mladosť, ktoré vďaka celoročnej tréningovej drine zožali zaslúžený potlesk.

Detský folklórny súbor Šenkvičárik pod vedením Soni Mifkovej a Veroniky Novákovej _ šikovné nádeje

šenkvického folklóru.

Slovácky krúžek hrozen z Velkých Bílovíc_ hostia večera.

Založený bol spolu s cimbalovou muzikou v roku 1949 z iniciatívy huslistu Jana Vondráčka. Slovácky krúžek hrozen spracováva folklórne motívy z Moravského Slovácka (Hanácke Slovácko, Kyjovsko, Kopanice, Strání) a Slovenska (napr. Myjava, Východné Slovensko tanec – Karička). Súbor každoročne usporadúva jarné vystúpenie v spolupráci s cimbalovými muzikami a ich hosťami. V priebehu roka je Hrozen možno vidieť napríklad na predhodovom spievaní, vinárskych slávnostiach, zúčastnil sa natáčania filmu Bobule a 2 Bobule. V apríli 2013 Hrozen reprezentoval svoje domovské mesto v ďalekej Argentíne u svojich krajanov. Večer ľudovej hudby, večer spojenia šenkvickej a bílovickej muziky, ale i večer, ktorý mal byť poďakovaním. Poďakovaním vedeniu obce a Obecnému zastupiteľstvu za finančnú podporu a spoluprácu, Kultúrnemu a informačnému stredisku za priestory, štedrým sponzorom, vďaka ktorým môžeme plnohodnotne fungovať, dovoliť si profesionálneho choreografa, nové kroje, nové nástroje, či reprezentáciu našich zvykov i v zahraničí. Ďakujeme Vám za krásny večer. Ďakujeme všetkým, ktorí prišli a bavili sa s nami. Radi sme Vám urobili radosť!

SPOLUORGANIZÁTORI Obec Šenkvice a KIS Šenkvice

SPONZORI Karpatská Perla, s.r.o. Vinársto Ing. Marian Bočko Ing. Karol Motyka Martin Figura Sa&Tu club Bowling Spolok vinohradníkov a vinárov v Šenkviciach KNOTT Spol. s r.o. ELSTRA s.r.o. Ing. Tibor Ruman PhD. OBEC ŠENKVICE Starosta obce Mgr. Peter Fitz Pavol Hlavatý – ZORG Design Kvetoslava Mikulovičová Ján Maderič Ľudia, ktorí súboru darovali 2% z dane.

Ď A K U J E M E !!! Stranu pripravila Z. Somorovská a S. Stránska

www.senkvice.org FOTO: Ján Maderič

Večer s Mladosťou 25.10.2014

www.senkvice.org

Súťaž vo varení kapustnice a Viano

3. Víťazi

1. Pozemní hokejisti 2. Neznámi na trati 3. SNS Pezinok

www.senkvice.org

očné trhy 13.12.2014

FOTO: Katka Nosálová

www.senkvice.org

Infošky zo škôlky Čo sa dialo v našej škôlke?

V septembri v školskom roku 2014/2015

nastúpilo na dochádzku 144 detí. Na detičky v škôlke čakali nielen milé pani učiteľky, pani upratovačky a pani kuchárky, ale aj zaujímavé edukačné aktivity a aktivity organizované v spolupráci s občianskym združením Rodičovské združenie pri MŠ v Šenkviciach. Deti sa mali možnosť tento školský rok prihlásiť aj na kurz anglického jazyka PLAYTIME, ktorý vedie pani lektorka Monika Vlašičová (OZ Smelo do sveta!) a na Výtvarný krúžok, pod vedením pani učiteľky Mgr. Simony Paulusovej.

Zažili sme _ SEPTEMBER o návšteva Obecného múzea o návšteva výstavy fotografií v KIS na tému Šenkvice o 19.09.2014 – divadelné predstavenie Pinocchio o návšteva rozhľadne v areáli vinársko – vinohradníckeho podniku Karpatská perla o 29.09.2014 – divadelné predstavenie Pampúšik spojené s pestrým programom. Divadielko pre deti zabezpečila p. Pearce, aj touto cestou jej ďakujeme

Cerovské deti, ktoré navštevujú Elokovanú triedu na Záhradnej ul., čakali v septembri vynovené priestory, o ktoré sa postaral zriaďovateľ – Obec Šenkvice. Nové šatňové skrinky zakúpila pre deti zasa materská škola. Aj tento školský rok bude bohatý na zaujímavé akcie. Niektoré z nich už máme za sebou a niektoré nás ešte len čakajú. Viac si o našej materskej škole môžete prečítať na našej vynovenej webovej stránke www.mssenkvice.org. Mgr. Monika Khúlová, riaditeľka MŠ

OKTÓBER o 14.10.2014 – divadelné predstavenie Lomidrevo divadla Na hojdačke

NOVEMBER o 07.11.2014 – Lampiónový sprievod v spolupráci s Rodičovským združením

DECEMBER o 06.12.2014 prišiel do škôlky Mikuláš o detičky pripravili pre rodičov vianočné besiedky

Šieste strašidelné čítanie v knižnici

ak, ako predošlých päť rokov, aj v tento, organizovala knižnica pre žiakov šiestych ročníkov „Strašidelné čítanie“. V piatok, 7. novembra sa tu zišlo tridsaťtri žiakov v úžasne nápaditých maskách najrozmanitejších strašidiel. Strašidelnú atmosféru umocnila aj výzdoba knižnice – sviečky, smrtky, čierne mačky, duchovia a netopiere. Okrem strašenia žiaci počas večera zažili aj súťaže, čítanie pri sviečkach a strašidelnú zábavu. Toto všetko si užili aj vďaka veľkej pomoci pani učiteľky Andrei Prikrylovej. Silvia Mišunová

Ďakujeme za knihy

Do výzvy „Jednu knihu ročne“ sa zapojilo od jej uverejnenia v roku 2013 šesťdesiat darcov. Knižnica vďaka nim získala desiatky nových kníh, ktoré si našli svojich čitateľov. Všetkým darcom ďakujeme a veríme, že aj v budúcom roku vďaka nim knižnica rozšíri svoj fond o ďalšie zaujímavé tituly.

Noví darcovia:

Občianska inzercia

Vyučujem nemčinu. Mobil 0910 497 731.

OZNAM PRE ČITATEĽOV Obecná knižnica bude v dňoch

22.12.2014 - 11.01.2015 ZATVORENÁ !!!

Sklárová Mária Šilhárová Marta Hurajtová Katarína Leskovský Štefan Grancová Lucia Grancová Zuzana Nemčovič Andrej Nižňanská Lucia Krutošíková Helena Rédekyová Martina Vyhnáliková Jana Karlíková Ema Kadlečíková Jana Holecová Jana Kolenčíková Ľubica Drösslerová Alžbeta Benková Andrea Pajerchin Ľuboš Černayová Diana

www.senkvice.org

Adamkov čitateľský kútik

Herňu MC Adamko sa podarilo obohatiť

o nový čitateľský kútik, nové knižky, sedačku a poličku na knihy. Vzniklo takto príjemné miesto, kde si detičky s rodičmi môžu prezerať a čítať knižky. Pribudli najmä knihy pre najmenších, rôzne leporelá o zvieratkách, autách, ale aj rôzne náučné knižky o veciach okolo nás a CD s pesničkami. Zopár knižiek o výchove a rodičovstve si tu môžu nájsť aj rodičia. A keď si malí čitatelia všetko prečítajú, môžeme si spoločne pustiť niektoré nové CD, Spievankovo alebo Fíha Tralala. Adamkov čitateľský kútik sa nám podarilo zrealizovať vďaka podpore firmy Siemens, ktorá formou grantu poskytla sumu 200 EUR. Touto cestou chceme firme Siemens poďakovať. Časť vybavenia čitateľského kútika financovalo občianske združenie Adamkovo – centrum detí zo svojich zdrojov.

Adamkov čitateľský kútik je prístupných v obvyklých otváracích hodinách, kedy je otvorená aj herňa MC Adamko, teda v utorok, štvrtok a v piatok od 09,00 – 12,00 a v stredu od 15,00 do 18,00. Knižky nie je možné zapožičať domov. Tešíme sa na všetkých malých čitateľov!

Aktivity v MC Adamko Aj koncom tohto roka bolo v MC Adamko celkom rušno. V októbri a v novembri prišla medzi nás opäť Kika Letková zo svojím Divadlom MaKiLe a zahrala nám predstavenie o tom, ako si vidlička Anička našla kamaráta a tiež predstavenie o zvieratkách a farbách pod názvom „O poskladanej dúhe“. Okrem týchto veselých predstavení sa nám v MC Adamko podarilo zorganizovať tvorivú dielňu inšpirovanú montessori pedagogikou. Detičky mali možnosť si vyskúšať viacero aktivít, ktoré sú pre najmenších zaujímavé a zároveň

Adamkov čitatelský kútik

rozvíjajú rozličné zručnosti – napríklad triedenie drobných predmetov podľa farby, presýpanie drobného materiálu, farbenie a ďalšie činnosti, pri ktorých je často možné využiť bežné materiály, dostupné v ktorejkoľvek domácnosti. Deťom sa aktivity páčili a tak plánujeme tvorivú dielňu začiatkom nového roka určite zopakovať. V decembri sa tiež v spolupráci s KIS – om konal Mikuláš pre najmenších, kde nám divadlo MaKiLe predviedlo mikulášske predstavenie, detičky dostali od Mikuláša drobný darček a spoločne sme tiež rozsvietili vianočný stromček. Ďalšie informácie o aktivitách MC Adamko je možné získať na e-mailovej adrese mcadamko@gmail.com alebo stránke MC na Facebooku www.facebook.com/mcadamko. Program na najbližšie mesiace je uverejnený na poslednej strane Šenkvičana. Mgr. Jana Kadlečíková

Archív MC ADAMKO

Vďaka podpore:

www.senkvice.org

NOVINKY Vážení rodičia

a priatelia školy, radi by sme Vás informovali, že Rada rodičov pri ZŠ v Šenkviciach, ktorá v zmysle svojich stanov pôsobí výlučne v prospech našej školy, je ako nezisková organizácia registrovaným príjemcom 2% dane z príjmu (IČO: 42355303, č. účtu: 5051069991/0900). Či ste zamestnanec, SZČO, prípadne právnická osoba, zákon Vám každoročne umožňuje poukázať 2% dane z príjmov konkrétnej zaregistrovanej organizácii. Poukážte prosím časť dane v prospech Rady rodičov a podporte tak výchovu, vzdelávanie a školské aktivity detí navštevujúcich našu ZŠ. Detailnejšie inštrukcie k poukázaniu 2% dane, ako aj podrobnosti o našej organizácii a jej aktivitách nájdete na webovej stránke školy. Srdečne ďakujeme za Vašu pomoc. Tomáš Paulech, predseda Rady rodičov pri ZŠ v Šenkviciach

O zmenách na šenkvickej ZŠ sme sa porozprávali so Šenkvičankou IVETOU RIMANOVOU, novou riaditeľkou školy

septembri ste nastúpili do funkcie riaditeľky školy. Nie ste v tomto prostredí nováčikom. Školu dobre poznáte. Ako dlho ste tu pôsobili a aké predmety ste učili? IR: Do Šenkvíc na Základnú školu som prišla v roku 2009 a päť rokov som učila matematiku, geografiu a informatiku žiakov na II. stupni. Moja pedagogická prax je však oveľa dlhšia. Predtým som pôsobila na Základnej škole v Pezinku. Skúsenosti mám aj s výchovou stredoškolákov. Najdlhšie som totiž učila na Gymnáziu v Senci. Som absolventkou Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského s aprobáciou matematika – geografia.

kola mala širokú ponuku mimoškolských aktivít. Určite v tomto nadviažete na svoju predchodkyňu. Zmenilo sa niečo? Doplnili sa nejaké aktivity pre žiakov? IR: Žiaci si majú možnosť vybrať z 20 popoludňajších krúžkov. Najlepšie výsledky škola dosahuje už dlhodobo v pozemnom hokeji, ktorý u nás vedie pán Igor Mišovič a v gymnastike pod vedením Františka Bočku. Veľký záujem je aj o folklórny krúžok. Detský folklórny súbor Šenkvičárik pod taktovkou pani učiteliek Soni Mifkovej a Veroniky Brunovskej sa pravidelne zúčastňuje vystúpení, najmä počas akcií v Šenkviciach (Mesiac úcty k starším, vernisáže v KIS, Uvítanie detí do života, či nedávno Posvätenie mladých vín pre šenkvických vinárov). V rámci ďalších zabehnutých krúžkov sa napríklad deviataci pripravujú na monitor. Tradičné počítačové krúžky využívajú 2 počítačové miestnosti so 14 počítačmi, zatiaľ na prvom stupni máme wifi pripojenie na internet. Novinkou medzi krúžkami

je knihovnícky krúžok, ale najmä obnovený školský časopis „Vinovinky“, ktorý zastrešuje pani učiteľka Katka Šimeková. Nadväzuje na školský časopis Školoviny, ktorý na škole vychádzal kedysi. Taktiež sme od septembra začali spolupracovať s OZ Talentárium. V rámci Talentária, ktoré financuje naše OZ spolu s obcou, ponúkame deťom možnosť absolvovať gitaru, klavír, či zborový spev pod vedením pani učiteľky Klaudie Vašinovej.

ké novinky prišli do školy spolu s Vami? IR: Začíname po novom! Prioritou je vo vzdelávaní využívať elektronizáciu. Intenzívnejšie využívame ASC agendu, čo znamená, že elektronicky tvoríme napríklad rozvrh hodín, čo veľmi uľahčuje prácu mne aj kolegom. Jednoducho si viem zistiť napríklad využitie tried, telocvične. Zaviedli sme elektronické žiacke knižky, každý rodič má k nej prístup vďaka vlastnému heslu. Žiaci však naďalej využívajú aj papierové. Na webovej stránke pravidelne meníme jedálny lístok. Keďže cítime, že chýba propagácia školy a informovanosť o našich aktivitách, snažíme sa obnoviť a pravidelne aktualizovať náš web: http://zssenkvice.edupage.org/ . Okrem toho sme zriadili datakabinet, virtuálnu knižnicu, v zborovniach majú učitelia k dispozícii PC, kopírky, tlačiareň a prístup na internet. Do tried nám pribudli dve interaktívne tabule a dataprojektor. Od septembra vznikol na škole žiacky parlament. Jeho členmi sú predsedovia tried, ktorí nám sprostredkúvajú nápady a návrhy na zlepšenia od spolužiakov. Napríklad navrhli zabezpečiť bufet a sladké a slané balíčky v rámci desiaty. V rámci projektu „Prines knihu – vezmi knihu“ sme na prvom stupni zriadili čitateľský kútik s taburetkami, kde si môžu deti kedykoľvek cez prestávku sadnúť a čítať, vziať si knihu domov, vymeniť ju za inú. Knihy sa neregistrujú, môžu sa voľne vymieňať. Žiaci si môžu vziať knihu, ktorá

sa im zapáči a namiesto nej priniesť z domu knihu, ktorú už nechcú. Je to náš vlastný projekt, ktorý zastrešuje čitateľský krúžok a snažíme sa ním zvyšovať čitateľskú gramotnosť detí. Knihy, ktoré zostanú, zaregistrujeme do našej školskej knižnice. V októbri 2014 sme sa zapojili do projektu „Stromy do škôl“. Boli sme úspešní a LESY Slovenskej republiky, š.p. si nás vybrali ako partnera do projektu. Ide o vysadenie arboréta na Slovensku rastúcich 23 druhov ihličnatých a listnatých stromov, pričom každý strom bude mať svoju menovku. Na jar r. 2015 začneme s výsadbou prvých stromov.

a škole v minulých školských rokoch prebehli viaceré rekonštrukcie. Čo ešte čaká školu v tomto smere? IR: Ešte cez prázdniny sme zrekonštruovali jednu veľkú triedu a vytvorili nové 5 oddelenie v družine. A práve v tejto triede je umiestnená aj jedna zo spomenutých interaktívnych tabúľ. Opravili sme hygienické zariadenia a čaká nás rekonštrukcia miestnosti za telocvičňou, ktorá bude využívaná na telesnú výchovu.

ké aktivity realizujete spolu s Radou rodičov? IR: V spolupráci s Radou školy vzniklo napríklad nové logo školy, ktorého autorom je pán Peter Kuchta. Štylizovaná sova ako symbol vzdelania a múdrosti je zostavená z prvkov, ktoré naši žiaci každodenne používajú: číslo „8“, písmeno „v“ a znamienka mäkčeň, apostrof a bodka. Keďže osmička symbolizujúca oči sovy leží, vytvára zároveň známy matematický symbol pre nekonečno. Radi by sme začali nové logo postupne využívať na všetky školské materiály a dokumenty. Pán Tomáš Paulech, predseda Rady školy, je nám zase veľmi nápomocný pri aktualizácii našej www stránky. Želáme Vám veľa trpezlivosti a spokojných žiakov a kolegov. Za rozhovor ďakuje Zuzana Somorovská

www.senkvice.org FOTO: archív Základná škola

Mobilné dopravné ihrisko

www.senkvice.org

FOTO: archív Základná škola

Školské vianočné trhy 12.12.2014

FOTO: archív Základná škola

Mikuláš a jeho družina 06.12.2014

www.senkvice.org

Vinovinky Toto okienko je venované

NIELEN pre žiakov (aj bývalých) ZŠ Šenkvice! Každý z Vás (ale aj z nás) vie, že u nás v škole dávno platí starý známy výrok pána Lenina – UČIŤ SA, UČIŤ SA, UČIŤ SA. Ale MY stíhame oveľa viac! Napríklad: O Odhalili sme Tutanchamonove tajomstvá (Incheba, Bratislava, 27. 10.). O Zavítala k nám pani spisovateľka Gabriela Futová (15. 10.). O V októbri, ktorý je mesiacom úcty k starším, sme zorganizovali Jablkové hodovanie spojené s krásnou jesennou výstavou. O Za našimi prvostupniarmi prišlo mobilné dopravné ihrisko (6., 7. 10.).

A okrem toho O si piataci odskočili na výlet do Nitry, O šiestaci sa boli báť na Strašidelnom čítaní, O vďaka fungujúcej Študentskej rade máme hudobné rána, O našu školu skrášlila nová fasáda, bezbariérový vstup do školy, nová pani riaditeľka a pani učiteľky :-), O a že nemáme obe ruky ľavé, že si vážime prírodu a staráme sa o tú našu školskú, sme ukázali pri jesennom upratovaní školského areálu :-) Za redakciu školského časopisu VINOVINKY Lujza Sobotová v spolupráci s pani učiteľkou Šimekovou

Redakčná rada časopisu VINOVINKY

očuli ste už slovíčko Vinovinky? Že nie? Nebojte sa, zatiaľ je to v poriadku. O čo teda pôjde? Nejeden pán vinár by si pomyslel, že je to nový vinohradnícky časopis... Ale nie. Vinovinky sú novým časopisom žiakov našej základnej školy. A prečo práve Vinovinky? Jednoduchým spojením noviniek (ktoré Vám chceme v časopise prinášať) a Vinohradskej ulice, na ktorej sídli naša školička. Na prvé číslo sa môžete tešiť ešte pred Vianocami a potom každé 3 mesiace na internetovej stránke www.zssenkvice.edupage.org. Keďže sme Vám časopis už v skratke predstavili, dovoľte nám, aby sme sa predstavili aj my, členovia Redakčnej rady. Našou šéfredaktorkou je siedmačka Mária Lujza Sobotová, členmi Redakčnej rady sú piatačky Betka Hlavajová, Hanka Jackaninová, Maťka Krížiková, Kristínka Nováková, šiestaci Erik Baláž, Erik Endrédi, Kubo Kronome, Aďka Geciová a Ivka Ladická. Ôsmy ročník reprezentuje Soňa Rovenská a Mirka Fitzová zastupuje zasa deviatakov. Okrem nás sa na tvorbe časopisu podieľajú aj Peter Fitz, Kika Žáková a Viki Bobeková. Nesmieme zabudnúť na pani učiteľku Šimekovú, ktorá nám pomáha a koordinuje našu prácu tak, aby sa dostala až priamo k Vám v podobe Vinoviniek :-) A akí vlastne sme? Skromne si o sebe dovolíme tvrdiť, že sme kreatívni, veselí, tvoriví a pracovití. Nevieme sa nudiť, preto sa zúčastňujeme rôznych školských i mimoškolských akcií, o ktorých Vás budeme svedomito informovať. Tiež si budete môcť prečítať o rôznych novinkách zo sveta PC, hudby, či aktuálnych trendov v živote školákov. Nezabudneme sa Vám pochváliť ani našou vlastnou autorskou tvorbou či zabaviť Vás oddychovou prílohou. Veríme, že sa Vám Vinovinky budú páčiť a budete nedočkavo očakávať každé nové číslo.

Do čítania! Vaši Vinovinkári

https://zssenkvice.edupage.org Prines knihu - vezmi knihu

INFORMUJE

www.senkvice.org

Stretnutie starostu s jubilantami

ašich spoluobčanov, dožívajúcich sa významných životných jubileí, sme si uctili i tento rok, keď sa 19. októbra 2014 konalo pravidelné stretnutie jubilantov so starostom a poslancami obecného zastupiteľstva. Pán starosta Peter Fitz zablahoželal všetkým, ktorí v tomto roku oslávili 80, 85, 90 a viac rokov. Poprial im veľa zdravia, pozornosti a lásky najbližších, i veľa ďalších spokojných rokov života. Program začal poetickou básňou

v podaní Andrei Maluniakovej, pokračoval milým vystúpením folklórneho súboru Šenkvičárik, ktorého členovia si pripravili pestré pásmo piesní a tancov pod vedením pani učiteliek Soni Mifkovej, Veroniky Novákovej a pána Jozefa Legátha. Členovia FS Mladosť v sprievode Šenkvickej muziky tiež potešili prítomných jubilantov spevom a tancom. Program moderovala Františka Šarmírová, ozvučoval Jozef Michálek. Po odovzdaní pamätných listov a kvetov si všetci mohli pochutnať na malom občerstvení a pri dobrom vínku zaspomínať na staré časy so svojimi známymi.

Najstaršou občiankou Šenkvíc je pani Terézia Červenková, ktorá 3. novembra oslávila krásnych 96 rokov, k čomu jej samozrejme blahoželáme a prajeme veľa zdravia a lásky. Bc. Alexandra Köplingerová

Koncerty v Šenkviciach

aždý rok sa snažia pracovníci Kultúrneho a informačného strediska v Šenkviciach priniesť niečo nové pre našich občanov. V poslednom období to boli koncerty skupín, ktoré sú veľmi dobre známe z televíznych projektov česko – slovenskej televízie ŠLÁGER TV, kde tradičné hudobné skupiny prezentujú svoje piesne a videoklipy natáčané z domáceho, ale aj zahraničného prostredia. Už začiatkom septembra, konkrétne 6. 9., mali poslucháči možnosť zažiť „naživo“ koncert hudobnej skupiny Duo Jamaha, ktorej popularita rapídne stúpa. Duo Jamaha pôsobí na hudobnej scéne už 18 rokov. V súčasnom zložení, ktoré tvoria Al-

fonz (otec) a syn Marián Kotvanovci, pôsobia už 11 rokov. Ich repertoár tvoria nielen ľudové a tanečné piesne, ale aj domáce, zahraničné hity, či moderné remixy. Ich zárukou je skvelá zábava, čo môžu potvrdiť i naši Šenkvičania, ktorí mali čo robiť, aby nevstali zo stoličiek a nezačali tancovať. Napriek tomu, že Duo Jamaha je čoraz populárnejšie, ďalší koncert, ktorý sa konal 22. 11., mal ešte väčší úspech. Vystúpili u nás totiž členovia folklórnej skupiny Kysucký prameň z Oščadnice, momentálne jedna z najúspešnejších a zároveň aj najpopulárnejších folklórnych

skupín. O jej popularite prišiel chýr až k nám, čoho dôkazom bola hojná účasť nielen šenkvických návštevníkov, ale aj hostí zo širokého okolia. Skupina vystúpila v zložení Jozef Smolka, Patrícia Čepcová, Karol Časnocha, Ján Jedinák a Ján Jendrišák. Prítomní poslucháči sa započúvali do krásy kysuckých ľudových piesní a nechali sa unášať nádherným zvukom heligóniek. Za potlesku a spevu známych piesní, do ktorého sa zapojili aj diváci sa koncert skončil dho trvajúcim potleskom. Veríme, že sa občanom Šenkvíc páčil výber hudobných skupín, na budúci rok pripravujeme ďalšie podobné, pri ktorých sa spolu určite stretneme. Bc. Alexandra Köplingerová

Otvorené pivnice

alokarpatská vínna cesta otvorila už po pätnásty krát viac ako 160 pivníc od Bratislavy až po Trnavu. Toto podujatie začínalo v roku 2000 s 500 predanými vstupenkami, v tomto jubilejnom ročníku bolo už 8000 návštevníkov. Tak, ako každoročne sa k tejto zaujímavej akcii pripájajú stále noví záujemcovia, aj v Šenkviciach sa počet vystavujúcich vinárov zväčšil a návštevníci mohli lahodné šenkvické vínka ochutnať až v deviatich otvorených pivničkách. Aj vy ste ich mohli v piatok a v sobotu – 14. a 15. novembra stretávať s typickými taštičkami s pohárikom na trase medzi vinárstvami a vinármi: Karpatská Perla, Repa winery, Vinárstvo Bočko, Kamil a Peter Kukumbergovci, Vinotéka miestneho vinárskeho spolku, Jaromír Augustinič, Marek Kakalík, Ivan Šarmír a Miroslav Miko. Takmer vo všetkých pivničkách mohli návštevníci ochutnať domáce špeciality, tradičné a charakteristické pre náš región – zabíjačku, pagáče, lokše, guláše, osúchy, šenkvický chlebík s rôznymi pomazánkami alebo domácou voňavou masťou a cibuľou. F. Šarmírová

Posledné tankovanie

ravidelne v októbri usporadúva Veteran Car Club Pezinok v spolupráci s Mestom Pezinok motoristické podujatie „Posledné tankovanie“. V jesenné sobotné ráno, 4. októbra,

sa aj na našom námestí zišli krásni veteráni, a tak podporili už 15. ročník tejto akcie. Všetko to začalo od 8.00 v Pezinku, kde sa konala prezentácia účastníkov na Radničnom námestí, a o 10.00 hod sa konal slávnostný štart, po ktorom sa účastníci presunuli do Šenkvíc. I tento rok bola hojná účasť a komisia v zložení: starosta Šenkvíc Mgr. Peter Fitz, zástupca starostu Šenkvíc Peter Červenka a Pius Lenický mali čo robiť, aby vybrali to najkrajšie auto a najkrajšiu motorku. Krásne autá a i motorky si mohli pozrieť všetci občania zo Šenkvíc i okolia. Napokon sa vyhlásilo vyhodnotenie. Cenu za najkrajšie auto získal Vojtech Anderle z Piešťan so štartovným číslom 8 a majiteľom najkrajšej motorky sa stal Maroš Holický z Pezinka so štartovným číslom 60. Po vyhlásení výsledkov sa veteráni presunuli do obce Častá a svoj cieľ zavŕšili v zámockom parku v Pezinku. Bc. Alexandra Köplingerová

Stretnutie seniorov

któber – mesiaci úcty k starším sme oslavovali v KIS na tradičnom posední pri hudbe s našimi seniormi. Už skoro popoludní v utorok, 28. októbra sa schádzali členky šenkvického Klubu dôchodcov, vyzdobovali sálu a pripravovali občerstvenie, aby o 16-tej hodine mohla celá „paráda“ začať. Hneď na začiatku stretnutia sa prítomným prihovoril a pozdravil ich starosta Peter Fitz, pridala sa pani Marta Čechovičová, vedúca Klubu dôchodcov a pán dekan Michal Pokopec. V krátkom kultúrnom programe vystúpili aj členky KD – pani Vlasta Drozdová a pani Cilka Dugovičová s hovoreným slovom a s piesňou zasa mladá speváčka Danka Demovičová. Hosťom večera bol Spevácky zbor „Liturgia“ zo Slovenského Grobu, ktorý zaujal všetkých prítomných svojim programom „Rok na dedine“, keď jeho členovia v hudobno – slovnom pásme pripomenuli celoročné ľudové zvyky a tradície. Neskôr po pohostení, na ktoré pozval všetkých pán starosta, sa o tanec a zábavu postarala country skupina Samorast. F. Šarmírová FOTO: Mesiac úcty k starším, archív KIS

www.senkvice.org

vo Veľkých Bíloviciach

Máme radosť, keď sa nami

organizované podujatia páčia našim spoluobčanom, ak sa páčia dokonca v zahraničí, teší nás to dvojnásobne. Takou je aj súťaž, ktorej pravidlá a priebeh prevzali družobní priatelia od nás. Je to varenie kapustnice – zelňačky vo Veľkých Bíloviciach, ktorého sa zúčastnili aj naše dva súťažné tímy – vinári a hudobná skupina Samorast. V sobotu, 22.11.2014 už ráno o šiestej nastúpili súťažiaci s celým sprievodom do autobusu, do ktorého naložili kotly a všetky ostatné ingrediencie, potrebné na uvarenie tej najlepšej kapustnice. V Bíloviciach nás privítala starostka pani Marie Vlková a naši súťažiaci sa pustili usilovne do práce. Na celom námestí vládla slávnostná atmosféra, hrala hudba a trhovníci ponúkali už vianočný tovar – svietniky, medovníky, keramiku, zákusky, oblátky a iné dobroty. Súťažilo 31 tímov a po vyhodnotení sme boli veľmi spokojní – tretie miesto získala skupina Samorast a štvrté vinári. Vyvrcholením podujatia bolo skladanie „mája“, ktorý stavajú bílovickí mládežníci počas septembrových hodov. Šenkvickí vinári patria ku známym „kuchárom“ nielen vo varení ka-

Úspešný začiatok tanečného roka ADT crew Šenkvice Dňa 22. novembra 2014 sa konal 11. ročník H&T CUP 2014 v HANT aréne v Bratislave. Celoslovenskej súťaže v moderných tancoch vo všetkých vekových kategóriách sa zúčastnili aj dievčatá zo Šenkvíc – ADT crew. Organizátor cup-u kládol dôraz na účel súťaže, ktorým bolo porovnanie výkonnosti tanečníkov rôznych skupín a tanečných

pustnice, ale získavajú ceny aj v súťažiach vo varení gulášu. Tak to bolo aj na tohtoročnej medzinárodnej súťaži 25.10.2014 v Mikulove, keď nás na „Pálaveckom gulášfeste“ reprezentovali tie isté dve súťažné družstvá, kde zasa tretie miesto v silnej konkurencii získali šenkvickí vinári. Srdečne blahoželáme a ďakujeme za výbornú reprezentáciu. F. Šarmírová

Opäť prišiel Mikuláš

na námestí. Touto cestou by sme chceli poďakovať žiakom 9. ročníka ZŠ Šenkvice a ich učiteľkám za pekný program, pánovi Ivanovi Červenkovi, ktorý opäť prišiel pozdraviť naše deti ako každý rok, a tiež naše ďakujem patrí aj členkám Spolku žien, za pomoc pri rozdávaní darčekov.

INFORMUJE

„Zelňačka“

Bc. Alexandra Köplingerová

The Grimm brothers – Bratia Grimmovci

aždý rok, začiatkom decembra, sa deti nevedia dočkať návštevy Mikuláša. I tento rok k nám Mikuláš zavítal v piatok, 5. 12., kde ho v KIS čakala plná sála detí. Čas čakania vyplnili žiaci ZŠ pod vedením učiteliek Kapcovej a Šimekovej (Pastvovej). Žiaci si pripravili krásny program s anjelikmi, čertmi a Mikulášom, ktorý zavŕšili tancom spolu s deťmi. Školský Mikuláš si pripravil pre deti prekvapenie a zavolal aj svojho staršieho brata, takže sme mali hneď Mikulášov dvoch. Skutočný svätý Mikuláš pozdravil deti a poprial všetkým krásne bohaté a láskyplné vianočné sviatky. Pre každé dieťa bol pripravený sladký darček, ktorý pomohli rozdať členky šenkvického Spolku žien. Napokon mal Mikuláš pred sebou ešte jednu dôležitú úlohu. Spolu s deťmi rozsvietil stromček

ladí nadšení herci Andrej Šoltés a Martin Meľo, priniesli pre žiakov základnej školy anglicko – slovenské divadelné predstavenie, koncipované ako učebná pomôcka pre žiakov ZŠ. Obaja herci pôsobia vo viacerých divadlách. Andrej Šoltés spolupracuje s divadlom Nitra a Martinským divadlom. Martina Meľa môžete vidieť v spolupráci s divadlom Gunagu, Aréna, s Túlavým divadlom a dokonca v TV seriáli Chlapi neplačú. Predstavenie, ktoré sa konalo v pondelok, 1.12.2014 pre 1. a 2. stupeň žiakov základnej školy s názvom „Bratia Grimovci“, malo veľký úspech. Žiaci mali možnosť vidieť nie jednu, ale rovno viacero známych rozprávok. Vytvorili tak pútavé divadelné predstavenie plné fantázie, dobrodružstva a magických kúziel v modernom a vtipnom podaní. Bc. Alexandra Köplingerová

štýlov, rozvoj tanečného športu, ale taktiež aj prevencia sociálne nežiaducich javov a podpora voľnočasových aktivít detí a mládeže. „Baby“ boli zaradené do tanečnej kategórie STREET DANCE. Porota hodnotila tanečné predvedenie, techniku, kompozíciu, nápaditosť choreografie a image / kostým. Svojim výkonom sa umiestnili na 3. mieste. Čo poviete, skvelý výkon na začiatku tanečného roka 2014/2015 !!!

JMPROFI s.r.o. by takáto veľká akcia nebola. Preto je v dnešnej dobe potrebné, aby sme podporovali deti a mládež aj ako jednotlivci. Rodičom šenkvických ADT patrí vďaka za podporu a vďaka aj trénerkám Monike a Deniske, ktoré

Výchovný koncert „Európske Vianoce 2014“

ianočná hudba a vianočné zvyky európskych národov a prekrásne tradičné slovenské koledy zazneli v predvianočnom výchovnom koncerte v utorok, 2.12.2014 v sále KIS v Šenkviciach. Operný spev v podaní mladých profesionálnych umelcov z Konzervatória a VŠMU v Bratislave, priniesol krásnu predvianočnú atmosféru. Koncert bol doplnený sprievodným slovom, kde sa žiaci dozvedeli čo – to z histórie najznámejších vianočných piesní, zo života ich skladateľov, o vianočných zvykoch, i o obľúbenom vianočnom jedle jednotlivých európskych národov. Bc. Alexandra Köplingerová

priebežne pripravujú dievčatá na súťaže, vystúpenia a odovzdávajú im cenné informácie z prostredia profesionálov. Monika Lichancová

Bez partnerov, ako sú v tomto prípade Bratislavský samosprávny kraj, mesto Bratislava a firma

www.senkvice.org

Potulky históriou Šenkvíc V

adventný čas sa opäť stretávame pri našich potulkách kronikou, a teda dejinami našej obce. Šenkvice mali vo svojom „živote” nemálo šťastia. Výborná geografická poloha, blízkosť korunovačného mesta Prešporok (dnes Bratislava) a historických vinárskych miest (Svätého Jura – Neštichu, Pezinka a Modry) prispelo mnohým k veľkému rozvoju dnes najväčšej vinohradníckej obce na území Slovenskej republiky. Nehovoriac o povestnom pálffyovskom sídle – hrade Červený Kameň. Tento diel je venovaný doprave. V prípade Šenkvíc najmä železnici. Zlom pre šenkvickú železnicu, ktorý zapríčinil jej celkové zrodenie, nastal v období rokov 1837 – 1846. Vtedy bola vybudovaná trať konskej železnice medzi Bratislavou a Trnavou. V Bratislave však nekončila na dnešnej „Hlavnej stanici“, ale na vtedajšej konskej stanici – dnes budove na križovatke ulíc Krížna, Legionárska a Karadžičova. Nechajme na chvíľku prehovoriť kroniku, datovanú rokom 1960: Spojenie obce s ostatnými okolitými mestami a dedinami sa deje železnicou a autobusovou dopravou. Železnica idúca našou obcou je prvou železnicou postavenou na Slovensku. Najprv bola v rokoch 1837 – 1846 vybudovaná železnica na konský poťah, a to na úseku Bratislava – Trnava v dĺžke 49.5 km. Naša obec leží asi uprostred tejto vzdialenosti. Železnicu túto vystavala účastinárska spoločnosť. Najprv bol vybudovaný úsek z Bratislavy do Jura a v roku 1842 už aj úsek z Jura do Trnavy. V roku 1842 bola postavená i čaníkovská prvá stanica. Je to budova, ktorá stojí západne od dnešnej novšej stanice vo vzdialenosti asi 80 m. To znamená, že zrejme dlhý dom pri dnešnom šenkvickom nástupišti č. 1 je úplne prvá šenkvická stanica. Tá dnešná je až druhá v poradí, hoci už tiež má svoje roky (v roku 2006 bola v rámci celkovej renovácie trate Bratislava Rača – Nové Mesto nad Váhom úplne zrekonštruovaná). Henrich Lančarič pokračuje: Dnes slúži táto budova (spomínaná prvá stanica – poznámka autora) ako byt zamestnancov železnice. Pôvodná stanica konskej železnice bola zmenená na byt prestavbou v roku 1900. V roku 1872 konská železnica premávku zastavila. V roku 1873 bola daná do prevádzky železnica na parný pohon. Z tohoto obdobia pochodí i terajšia novšia stanica dvojposchodová (teraz používaná staničná budova bola postavená v roku 1876), ktorá má okrem prevádzkových miestností i dva byty pre zamestnancov na poschodí. Do roku 1941 bola železnica iba jednokoľajná. V roku 1941, kedy sa dala do prevádzky druhá koľaj, bolo zrušené staré drevené skladište stojace oproti starej budovy staničnej, a vybudované bolo skladište murované a veľká nákladná rampa s veľkými skladmi obchodnými. V tomto roku boli odstránené tzv. strážne domky a na ich mieste boli vystavané

iba hradlá – horné – pri ohybe hradskej do Modry a dolné – oproti tehelni. Do roku 1960 stanica niesla názov „Modra – Čaníkovce“, hoci ona leží v chotári obce Veľké Čaníkovce a samotná Modra je od obce a stanice vzdialená 5 km. Na návrh MNV, podaný v roku 1959, od 15. mája 1961 bude sa stanica menovať úradne len „Veľké Čaníkovce“. Takýmto spôsobom sme modranskú filozofiu „Načo nám je vlak, my naň budeme chodiť do Šenkvíc!“ zamietli pod koberec. Rovnakú filozofiu zrejme zastávalo aj modranské mestské zastupiteľstvo, keď sa budovala ešte len konská železnica. Tá mala pôvodne viesť cez Modru, Budmerice a Ružindol do Trnavy. Modrania sa však železnice báli, navyše argumentovali tým, že „železnica môže pokaziť morálku obyvateľstva“. Možno si ani len neuvedomovali, akú veľkú chybu vyko-

nali. Modra tým veľmi stratila a práve Šenkvice, ktoré sa stali východiskom tejto situácie, sa odvtedy značne rozvíjajú – stavebne, rozlohovo, priemyselne. Vznikla tehelňa, o ktorej si povieme niekedy nabudúce, i iné podniky. Prišlo mnoho nových obyvateľov. Aby sme však, predsa len, neopomenuli autobusovú dopravu, kronika sa zmieňuje o autobusoch do Modry, v súvislosti so železničnou stanicou. Táto železničná stanica do roku 1945 slúžila i obciam pod horami ležiacimi, a to Modre, Dubovej a Častej. Do prvej svetovej vojny a krátko i po nej Modrania na stanicu prichádzali na kočoch, ktoré pravidelne premávali. Od roku 1924 začala preprava autobusová, ktorá dodnes trvá, hoci od roku 1945 Modra má autobusové spojenie i na stanicu v Pezinku, ktoré viac aj využívajú pre cestovanie do Bratislavy. Do roku 1955 prevádzala železnica i prepravu nákladov – najmä vína

z Modry, tehly a mydlových výrobkov z našej obce. No od roku 1955 nákladnú dopravu prevádzajú zväčša autá. Vo všeobecnosti sa oba druhy dopravy spomínajú aj v nasledujúcej časti: Doprava osôb, do roku 1945 pomerne riedka, veľmi vzrástla po roku 1948. Takmer 1000 obyvateľov našej obce denne odchádza za prácou po železnici do blízkej Bratislavy a Trnavy. Od roku 1952 prichádza na železničnú stanicu autobus z Blatného, ktorý berie i občanov Malých Čaníkoviec. Od roku 1958 je na našu železničnú stanicu pripojená autobusmi i obec Vištuk. V roku 1948 postihla dopravu snehová kalamita. V roku 1953 bola prevedená generálna oprava stanice. V roku 1960 sa stalo na stanici nešťastie. Rozbité boli nárazom rušňa 3 nákladné vagóny.

Dnes sme už so železnicou zžití, hluk nám nevadí, skôr si nevieme zvyknúť na ticho. Mali by sme si však uvedomiť, že každé dunenie vlaku, idúceho po našej šenkvickej trati, ráta predlžujúci sa „dar“ našich šenkvických predkov – kus pôdy uvedomelo venovali železnici a my vďaka tomu dnes žijeme v prosperujúcej dedine. Smiať sa však na hlúposti a úzkoprsosti modranských obyvateľov v roku 1837 naozaj nie je potrebné. Dnešní Modrania za to nemôžu. Ale nikto vám nebráni, pustiť si slávny hit od Elánu „Vymyslená“, kde tento fakt využívajú cez nonsens a spievajú „vláčikom na výlet do Modry“! Tá železnica do Modry je naozaj len vymyslená :-) Budúci diel bude patriť šenkvickej hline, tehlám a továrnickej rodine Machotovcov. Martin Lukáč

www.senkvice.org

Genofond viniča hroznorodého a jeho zachovanie V

60-tych rokoch minulého storočia sa na Slovensku v rámci výskumu začali práce na intenzívnej introdukcii odrôd viniča z rôznych kútov sveta. Sortiment sa postupne prenášal do Šenkvíc na plochy bývalej Výskumnej stanici vinohradníckej a vinárskej. Odrody sa následne študovali a na základe toho a tiež po vykonaní štátnych odrodových skúšok sa dostali niektoré introdukované odrody do priameho

Vianočný medovník

z rôznych kútov sveta. Táto plocha je zároveň riešiteľským pracoviskom, zaradeným do Národného programu ochrany genetických zdrojov rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo a využívanie genetickej variability rastlín. Nositeľom tohto programu je Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum Lužianky, ktoré zastrešuje aj ostatné druhy rastlín. Existuje aj Zákon č. 215/2001 Z.z. O ochrane genetických zdrojov rast-

POTREBUJEME: CESTO

pestovania. Boli to napríklad odrody ako Feteasca regala (Pesecká leánka), Julski biser, Guzaľ kara, Pannonia Kincse, Alibernet atď. Hlavné využitie sortimentu však bolo pri hybridizácii (krížení) v procese novošľachtenia, kde mnohé našli využitie ako rodičovské komponenty. Na ich podklade vznikli prakticky všetky nové slovenské odrody muštové i stolové, ako napr. Devín, Dunaj, Hron, Váh, Nitria, Rimava, Rudava, Opál, Diamant atď. Mnohé z týchto novošľachtení sa dnes pričinili o to, že malá vinohradnícka krajina akou je Slovensko, je prostredníctvom vína z našich domácich odrôd vo svete vnímaná a akceptovaná. Vynikajú totiž svojou výnimočnosťou a originalitou, čo sa cení na svetových výstavách vín. Pozostatky vzácneho sortimentu sa po premnožení dodnes nachádzajú v Šenkviciach, na ploche 3,2 ha a obsahujú cca 700 odrôd

lín, podľa ktorého je povinnosťou štátu chrániť tieto vzácne druhy variability. Od roku 2010 sa však nenašli finančné prostriedky v rezorte Ministerstva pôdohospodárstva, aj keď nikto nespochybňuje potrebu zachovávania kultúrnych a prírodných hodnôt. Vďaka Obci Šenkvice sa ale podarilo pre rok 2014 získať finančné prostriedky v takom rozsahu, že aktívna forma uchovávania genotypov pre zachovanie biodiverzity rodu Vitis bola zabezpečená v plnom rozsahu. Šenkvickí vinári čerpali dotáciu z Úradu vlády na zachovanie genofondu viniča v sume 10.000€. Ing. Tibor Ruman

250 g hladkej múky 110 g krupicového cukru 3/4 prášku do perníka 4 polievkové lyžice oleja 1 žĺtok 1 polievková lyžica medu 225 ml mlieka 1 kávová lyžička kakaa ½ kávovej lyžičky škorice 2 polievkové lyžice rumu, prípadne pár kvapiek rumovej esencie jablko pokrájané na menšie kúsky sekané mandle, vlašské orechy, lieskovce hrozienka, sušené alebo kandizované ovocie (podľa vlastného výberu) na ozdobu rozpustená čokoláda, mandľové lupienky, kokos... V prípade, že použijeme väčší plech na pečenie, množstvo jednotlivých surovín prispôsobíme.

POSTUP Mlieko mierne zohrejeme, múku zmiešame s práškom do perníka, kakaom a škoricou. Do mlieka primiešame cukor, žĺtok, olej a rum alebo esenciu a zmiešame s pripravenou múkou. Nakoniec pridáme nakrájané jablko, orechy, mandle a ovocie. Cesto vlejeme na pripravený plech vyložený papierom na pečenie a pečieme cca 30 minút pri teplote 180 °C. Hotový perník necháme vychladnúť a ozdobíme podľa vlastných predstáv a chuti napr. rozpustenou čokoládou, mandľovými lupienkami, kokosom, kandizovaným ovocím.

DOBRÚ CHUŤ ŽELÁ

www.senkvice.org

Jesenné a zimné aktivity klubárov U

torkové stretnutia seniorov v klube sa stali pravidelnosťou niektorých členov, no na niektorých sa čaká aspoň na sviatočné posedenia.

FOTO: archív MO MS Šenkvice

pôsobil ako učiteľ hudby Ludwig van Beethoven. Na spiatočnej ceste sa účastníci zájazdu oboznámili vo Vrbovom so životom jeho rodáka – s Móricom Beňovským. Po ňom je pomenované miestne múzeum

Pred prichádzajúcimi Vianocami sa členky klubu zapojili do obecných vianočných trhov predajom slaných osúchov a iných babičkiných dobrôt. Okrem toho uskutočnia stretnutie členov pri stromčeku

i námestie. Sprievodca v múzeu podrobne rozprával o jeho cestovaní po svete, ktorému sa vraj ešte nedostala dostatočná pozornosť v našich dejinách. Na vrbovskom námestí stojí jeho socha, šikmá veža pri starom kostole a novovybudovaný kostol pre tisíc návštevníkov. Zavŕšením tohto vydareného matičného programu bola návšteva miestneho kláštora a modlitba v kláštornej kaplnke.

v priestoroch klubu s tradičnou kapustnicou a koledami. A tí, ktorí sú odkázaní vítať Nový rok sami doma, sa zúčastnia rozlúčky so starým rokom a privítajú rok 2015 spoločne v Klube. Od decembra a počas zimného obdobia bude mať Klub, kde je vždy niečo nové a je tu o čom hovoriť a niečo zažiť, dvere otvorené v utorok a aj vo štvrtok.

Dvadsaťšesť členov sa 18. novembra dodatočne pridalo k aktivite „Malokarpatská vínna cesta“, keď na pozvanie predsedu Spolku vinohradníkov a vinárov v Šenkviciach, Ing. Mariána Bočku ochutnávalo v jeho pivnici kvalitné vína z roku 2012 a 2013. Spolu s jeho manželkou strávili príjemné dve hodiny, počas ktorých sa dozvedeli o nových odrodách hrozna, o jeho náročnom ošetrovaní a následnej výrobe vína. Spomínali aj tohtoročné nepriaznivé počasie, ktoré ovplyvnilo úrodu a poškodilo až 70% hrozna. Touto cestou ešte raz vyjadrujeme verejné poďakovanie manželom Bočkovým za ústretovosť voči starším občanom a želáme im veľa úspechov v ich podnikaní. 29. novembra sa klubári, keďže sú väčšinou zároveň aj členmi miestneho odboru MS, zúčastnili zájazdu do obce Lančár, kde 56 rokov pôsobil ako kňaz, národovec a osvetár, rodák zo Šenkvíc, Alojz Behunek (1846-1932). Pochovaný je na kopci Chrib za obcou pri farskom kostole sv. Michala archanjela. Kyticou kvetov, modlitbou a sviečkami si uctili jeho pamiatku. Erudovaný sprievodca zaujímavo hovoril o jeho živote a pôsobení, o jeho publikovaní v kresťanských časopisoch a o jeho literárnej tvorbe. Starosta obce, ktorý Šenkvičanov privítal a tiež

sprevádzal, pozval účastníkov prehliadky na „zahriatie“ do kultúrneho domu, keďže bolo sychravé počasie. Tu sa nadviazali priateľské vzťahy a Šenkvičania sľúbili Lančáranom opätovanie ich pozornosti pri návšteve našej obce. Milé bolo stretnutie nášho pána farára otca Michala s miestnym mladým farárom, ktorý sa stará o veriacich z obce Kočín. Na tomto zájazde sme ešte navštívili hudobné múzeum v Dolnej Krupej, kde v 19. storočí niekoľko rokov

Aj špeciálka českého staváka V areáli hasičskej stanice v Šenkvi-

ciach sa v dňoch 4. a 5. októbra 2014 konala Oblastná výstava králikov, holubov, hydiny a špeciálka Českého staváka. Zúčastnilo sa jej 22 chovateľov zo Stupavy, Modry, Častej – Píly, Hosťoviec, Vinosád, Vajnor, Pezinka, Ratnoviec, Veselého pri Piešťanoch, Jelky, Žitavian a Šenkvíc.

zvieratá. A aké ceny udelili? U holubov: Víťaz výstavy, Najkrajší holub, Najkrajšia holubica a päť čestných cien, u hydiny: Víťaz výstavy a tri čestné ceny, u králikov: Víťaz výstavy a tri čestné ceny a u exotov: Víťaz výstavy, Čestná cena, Memoriál Zoltána Rašku, Pohár starostu obce a Mladý chovateľ.

V piatok, 3. októbra, sa na výstavisku Ocenenia „Víťaz výstavy“ za holuzišli funkcionári s odborníkmi, bov získal Ján Marušic z Pezinka, aby posúdili a ocenili vystavované

Vlasta Drozdová „Najkrajší holub“ získal Jozef Slovák zo Stupavy a „Najkrajšia holubica“ získal Drahomír Dóczy z Píly – Častej. Pohár „Víťaz výstavy“ za hydinu si prevzal Miroslav Nemec zo Šenkvíc a za králikov Tomáš Takáč z Vajnor. Napokon za exotov obdržal pohár Víťaz výstavy Ladislav Bartalos z Modry. Memoriál Zoltána Rašku si odniesol Róbert Raška zo Šenkvíc, Pohár starostu obce Gustáv Maderič zo Šenkvíc a cenu Mladý chovateľ Samuel Vitalos a Simona Vitalosová z Jelky. Milan Urbanovský, kronikár ZO SZCH

www.senkvice.org

„Z

abíjačkové“ – aj také boli mrazivé decembrové rána v Šenkviciach pred 50 – 60 rokmi. Pár dní pred samotnou zabíjačkou musel mať gazda povolenie na túto „rodinnú udalosť“, tzv. zakálací list. Potom bol dôležitý výber mäsiara, ktorý bol v rodine obľúbený z predošlých rokov. Vtedy vo Veľkých Čaníkovciach to boli napríklad manželia Valentovičoví, Lojzko Novák, Tomáš Novák, Miro Štrofek, Vito Kováč, Tomáš Granec, Jozef Budaj, Leopold Somorovský st., neskôr Vinco Nemčovič, Martin Rychel, či Leopold Somorovský ml. Na Cerovom boli známymi mäsiari Ján Bočko, Imrich Heriban, Rudolf Bittner, Cypro Rakús, či Jaroslav Belko. Zabíjačky začínali obyčajne po sv. Kataríne, 25. novembra. Bývali väčšinou v sobotu, no aspoň dva dni pred tým sa začínalo všetko chystať. Muži mali na starosti koryto, „kotel s kotlinu“, rámy, škrabky, povrazy, horáky na „opaluvány svine“, roztĺkali živicu, chystali reťaze, drevo pod kotol. Ženy šúpali, cibuľu a cesnak, zahrotovali špajdle, krájali „štricle“ (sendviče) do krvavničiek, chystali „rády“ – hrnce, šaflíky, misky („na zachycený krevy), misky na mozgy, varechy na miešanie kaše, „šumúvace“ na vyberanie jaterníc z kotla, koreniny, soľ a veľa iných drobností, ktoré k zabíjačke patria. V mrazivé decembrové ráno, ešte za tmy, prišiel mäsiar. V koženej kapse cez plece mal svoj „vercajch“ – nože, škrabky, „špric“ (dutý železný valec a v ňom drevený valec), sekáč, brúsku na nože a vo zvláštnom puzdre mal pištoľ. Keď prišiel, v kotle už musela vrieť voda na vyváranie svine. Domáci s pomocníkmi (museli byť aspoň traja) ho uvítali pohárikom slivovice a ponúkli aj gazdinú a ženy – pomocníčky (tiež museli byť tri – z rodiny, alebo aj s dediny – ženy, ktoré chodievali pomáhať na zabíjačky). Kedysi ste si mohli zavolať napríklad tetičku Agnešu Majerníkovú z Dolného konca – z Kozár. Tetička často viedli celú zabíjačku namiesto gazdinej, pretože tá nie vždy mala dostatok skúseností, nevedela, čo a ako robiť. Mäsiar strelil sviňu v chlieve špeciálnou pištoľou a po vy-

Čaro Vianoc alebo „zabíjačky pred Vánocama“ tiahnutí ju pichol ešte do krčnej žily. Krv vytekala a gazdiná ju zachytávala do „šaflíka“ a miešala rukou, aby sa nezrazila. Potom sviňu dali do koryta, obarili horúcou vodou, posypali rozdrvenou živicou a obracali pomocou reťazí. Následne štetiny zoškrabali „škrapkou“. Ak bola srsť tvrdá, niekedy sa aj opaľovala plameňom. Očistenú sviňu zavesili hákmi na trám. Mäsiar ju priečne rozrezal, opatrne vybral črevá a vnútornosti a postupne ju rozobral. Črevá a žalúdok ženy „prali“ a „obracali“ striedavo v horúcej a studenej vode, vonku na dvore za chlievom alebo na humne. Keď sa „porobila robota vénku, išlo sa donútra“, kde sa spracúvalo všetko z brava. Vonku v kotle sa varili suroviny na jaternice a „presburšt“ (tlačenku). Jaternice biele sa plnili zmesou z ryže (v minulosti krúpky), pomletého mäsa a vnútorností, cesnaku, korenín, cibuľky usmaženej na sádle z čriev a ovaru. Jaternice tmavé (krvavnice) sa vyrábali z teplej krvi, nakrájaných „štriclí“ (sendvičov), korenín, majoránky, pomletého tučnejšieho mäsa, ovaru a osmaženej cibuľky. Plnili sa ručne pomocou „špricne“. Bol to kovový valec, ktorý sa ručne naplnil masou na jaternice a ďalším – dreveným valcom sa do neho tlačilo silou brucha. Po vytlačení obsahu do pripraveného čreva sa drevený valec vytiahol, znovu naplnil, opäť tlačil a naplnil črevá. Tlačenka sa robila z vyvarenej hlavy,

pečienky, kožiek, obličiek, korenia a ovaru. Plnila sa do žalúdka a hrubého čreva. Jaternice a tlačenka sa následne povarili v kotle a nakoniec sa nechali vychladnúť na doske. Mäso, vnútornosti, hlava, kože sa varili v kotle v jednej vode – ovare. Jedla sa jednak samostatne ako ovarová polievka, ale varila sa v nej aj zabíjačková kapusta. Ovar spolu s krúpami, krvou, cibuľovým základom, majoránom a korením sa dával do „žebráckej kaše“. Na obed sa pripravoval „mozečkový guláš“ a knemu uhorka alebo čalamáda s čerstvým chlebom od „pekárof“. Po obede už bolo veselo, popíjalo sa vínko i slivovica, rozprávali sa veselé zážitky a robota hneď „išla od ruky“. Krájala sa slaninka, delilo sa mäso – na údenie, na „zalívaný do masci“, do kapustnice, na huspeninu a na „výslužky“. Kto sa neponáhľal domov, ostal večer ešte na „svinský zátanec“. Bola to zabíjačková večera, obyčajne sa podávala zabíjačková kapusta, zabíjačková kaša, pečené jaterničky, krvavničky, „pečené maso s krumpláma“ a k tomu „kyselá kapusta ze súdka“. Na „zátanec“ sa zišla bližšia rodina, občas prišli i známi v maskách – „maškary“. Spievalo sa, tancovalo, rozprávali sa veselé príhody, hodnotila sa zabíjačka. A čo robili deti? Motali sa od rána po dvore, nosili „polenká“ (drevo) pod kotol, keď bol napadnutý sneh, dospelí nás „vyhnali“ na sane – do Kozár, Kandie, „dole Kostelnú uličku“, ale aj na Uhliská. Cerovské deti zas chodili na Vrtlá, Na Dolinu, do Cerovskej uličky – tam všade bývali dobré „sanice“. Po návrate zo sánkovačky sme roznášali „výslužky“ rodine, susedom – kapustu v konvičke, kašu v miske, jaterničky, oškvarky. Dostali sme za to čokoládu, jabĺčka, ale niekedy aj zopár drobných. Na atmosféru a roboty spojené so zabíjačkou sa každý tešil – starší, ale i my, deti. Snáď som Vám tú jedinečnú atmosféru tradičnej šenkvickej a cerovskej zabíjačky v časoch nášho detstva aspoň trochu priblížila. A ak sa Vám na stôl v tomto zimnom období dostanú zabíjačkové dobroty, želám Vám dobrú chuť. Mária Sklárová

30 FOTO: Archív DHZ ŠENKVICE

www.senkvice.org

Plameň DHZ Šenkvice P

okračujeme v tradícii a omladili sme náš tím mladých hasičov. Nábor sa konal koncom školského roka v hasičskej zbrojnici. Touto cestou sa chceme poďakovať p. Mgr. Dagmar Brunovskej, ktorá nám ochotne pomohla nájsť tieto naše nové šikovné posily. Trénovať sme začali na dvore zbrojnice už najbližší víkend. Prvá méta bola ukážka požiarneho útoku v Šenkviciach. Táto úloha našich plameniakov ešte viac naštartovala a ďalej sa predviedli v Kráľovej pri Senci, kde vo veľkej konkurencii skúsených družstiev naši nováčikovia skončili na konečnom 4. mieste. Samozrejme, toto im nestačilo a tak si z ich prvého branného preteku, ktorý sa konal v Blatnom, odniesli zlaté medaily. Porazili niekoľko družstiev starších žiakov. Ako už býva zvykom, jedno víťazstvo nestačí nikomu. A tak na druhom brannom preteku v Sládkovičove opäť zabojovali a domov priniesli znova krásne prvé miesto. Boli taktiež vyhlásení za najlepších strelcov súťaže. Mládež sa nám rozbehla a samozrejme „makať“ neprestaneme ani v zime. Nájsť nás môžete každú sobotu od 10,00 do 12,00 v priestoroch šenkvickej hasičskej zbrojnice. Ak sme vás oslovili a zapáčila sa vám predstava byť hasičom, neváhajte a kedykoľvek sa príďte pozrieť na náš tréning. Ak chceš, na prvom tréningu môžeš už naplno trénovať! Stačí chcieť, budeme len radi!

Ďakujerme firme Helinstal za podporu.

Ako sa darí mužom a dorastenkám DHZ Šenkvice? S

ezónu sme začali už v apríli, kde sa oba tímy hneď na prvej súťaži umiestnili na krásnom druhom mieste. Bola to premiéra nášho tímu dorasteniek, ktorý začal aktívne behávať práve tento rok. Súťaží pre dorast je však veľmi málo, a preto sme sa zúčastňovali hlavne súťaží a pretekov v kategórií žien. Našou ďalšou métou boli Jarovce, kde sme sa umiestnili na prvých priečkach. V júni začal kolotoč Západoslovenskej hasičskej ligy (ZSHL). Samozrejme, ani tam sme nevyšli naprázdno. Pre nás, ako nový a mladý tím v lige, to bola obrovská skúsenosť. Nikto z nás by nečakal, že budeme podávať také skvelé výkony. Podarilo sa nám vyhrať zopár prvých miest a taktiež sa často umiestniť na prvých troch priečkach. Našou najúspešnejšou súťažou boli Dolné Janíky, odkiaľ sme si odniesli prvé miesto a ocenenie za najrýchlejší prúd. V Západoslovenskej Hasičskej Lige sa nám takmer podarilo umiestniť na celkovom 3. mieste, chýbalo málo, no šťastie nám na finále neprialo. V silnej konkurencii skúsených a silných ženských tímov sme s malým rozdielom nakoniec skončili štvrté. Okrem ZSHL sme si boli zabehnúť aj pár súťaží na okolí. Zlaté Klasy, Blatné či Orechová Potôň – Vieska, odkiaľ sme si odniesli tretie miesto a najrýchlejší prúd. Naši muži mali tiež veľa úspechov. Na už spomínanej súťaži vo Vieske si vybehali krásne prvé miesto. Taktiež sa im darilo vo Voderadoch na nočnej súťaži, kde svoje prvenstvo obhájili. Na ďalšej súťaži v Blatnom sa umiestnili

na druhom mieste. Jasné, že ani oni nezostali v lige bez úspechov. Podarilo sa im uchmatnúť nejedno tretie miesto. Nesmieme však zabudnúť ani na našu domácu súťaž O putovný pohár Poľnohospodárskeho družstva v Šenkviciach, ktorá sa konala 5.7.2014 na futbalovom ihrisku. Boli sme nesmierne radi, že sa zúčastňuje čoraz viac divákov. Teší nás podpora domácich fanúšikov. Dúfame, že sa to bude už len zlepšovať a dozvie sa o nás čoraz viac ľudí, či už prostredníctvom našej stránky na Facebooku alebo tohto článku. Veríme, že sa tento krásny šport začne šíriť medzi ľudí. Viac informácií o nás na našej facebookovej stránke www.facebook.com/DhzSenkvice Na záver by som sa v mene DHZ Šenkvice chcela poďakovať našim sponzorom za ich finančnú a materiálnu podporu: Ing. Karol Motyka a PD Šenkvice, TERMSTAV, Framipek, Výškop, Sa&Tu club Bowling, Toner Milan Dugovič, P+K, Obecný úrad Šenkvice, Coop Jednota, LB Design, Helinstal, Reštaurácia Milka, s.r.o., p. Raška, Agrichem Ximix, s.r.o., Reštaurácia Bini, PERGAMON – BRATISLAVA, Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri TRNAVA, Baďura s.r.o., Clean Tonery, Mild Caffé Mischel, Unicostav, OBUV – p. Somorovská, OM Optik Pezinok. Ďakujeme! Frederika Heribanová

Spomienka na koniec vojen Deň padlých

Medzinárodný deň veteránov –

koniec 1. sv. vojny, si pripomínajú ľudia po celej Európe. Aj v Šenkviciach sme si v utorok, 11.11. 2014 o 11:00 (deň ukončenia 1. sv. vojny),

pripomenuli túto udalosť pred pomníkom padlých v 1. a 2. svetovej vojne v areáli parku pred kostolom Sv. Anny, položením kytice červených makov, zapálením sviečky a tichým zamyslením za všetky obete nezmyselných vojnových konfliktov vo svete. Matej Sklár a potulkári

www.senkvice.org

Čo je nové vo futbale Futbalistom sa 15. novembra skončili boje

v jesennej časti, keď v pohárovom zápase zdolali Kalinkovo 2:1 a postúpili do ďalšieho kola. V ligovej súťaži sa našim chalanom nedarilo príliš presvedčivo. Keďže po skvelom úvode sezóny, kde vyhrali prvé štyri zápasy, nenadviazali na dobré výkony, prezimujú na 7. mieste.

umiestnenie. V prvom semifinálovom zápase zvíťazilo mužstvo Líšeň Brno nad Vrakuňou a v druhom Inter Bratislava si poradil s Ivankou pri Dunaji. V súboji porazených semifinalistov, v zápase o 3. miesto, zvíťazili hráči Ivanky pri Dunaji až po penaltovom rozstrele nad Vrakuňou. A ako sa hovorí, to „najlepšie nakoniec“ platilo aj na tomto turnaji. Vo finálovom zápase turnaja sa stretli dve najlepšie mužstvá, ktorými boli hráči

Koncom novembra sa konala na ihrisku členská schôdza futbalového oddielu, kde bol zvolený nový výbor na čele s predsedom a podpredsedom a 11 členmi futbalového oddielu. Predsedom sa stal Miroslav Dugovič, podpredsedom Miloš Žilinský a členmi boli zvolení Dušan Černay, Daniel Dugovič, Pavol Sandtner, Juraj Mrva, Róbert Benčurik, Dávid Černay, Ján Strapáč, Miroslav Ulrich, Marián Achberger, Ján Belko a Ján Klamo.

Halový turnaj mladších žiakov „O pohár starostu obce“

dňoch 29.11. až 30.11.2014 sa uskutočnil v šenkvickej telocvični už druhý ročník medzinárodného halového turnaja mladších žiakov „O pohár starostu obce“. Zúčastnilo sa ho 16 mužstiev rozdelených do dvoch skupín. 14 mužstiev zo Slovenska doplnili dve české, a to Líšeň Brno a družobné Velké Bílovice. Každý zápas mal svoj náboj, svoje tempo, dramatickosť a ani jedno z mužstiev si nedarovalo ani centimeter hracej plochy. Turnaj bol rozdelený do dvoch skupín, z ktorých dve najlepšie mužstvá postúpili do semifinále a ostatné hrali o celkové

Prestavba hokejového areálu pokračuje

o dlhoročnom čakaní na plochu s umelým trávnatým povrchom sa nám tento náš sen v minulom roku splnil. Bol to dlho očakávaný impulz, ktorý už teraz prináša svoje ovocie. Členská základňa, najmä u detí, sa takmer zdvojnásobila a problém nedostatočného počtu hráčov vystriedal problém zabezpečiť vyškolených trénerov. Tejto úlohy sa zhostili najmä mladí členovia oddielu – ešte hráči a že to robia dobre, svedčí počet detí na tréningoch. Položením umelého trávnika sa však všetko akoby len začalo. Hoci to najťažšie už bolo za nami (položenie umelého trávnika, vybudované oplotenie), ostatné na nás len čaká. Stále nie je vybudovaná závlaha ihriska a hlavne absentuje klubová miestnosť spolu so šatňami.

Líšeň Brno a hráči Interu Bratislava. V krásnom zápase, naozajstnom vyvrcholení turnaja, ktorému nechýbalo nič z prívlastku „naj“, sa nakoniec radovali hráči Brna, ktorí rozhodli o svojom víťazstve v posledných sekundách zápasu a právom si odniesli honor najlepšieho mužstva. Z množstva zaujímavých a dramatických zápasov však neunikli pozornosti ani niektoré individuálne výkony hráčov – najmä brankára

z Novej Dedinky Matúša Davida, ktorý sa zaslúžene stal najlepším brankárom turnaja. Hráč Patrik Hájnik z domáceho družstva bol vyhlásený za najlepšieho hráča turnaja a Patrik Schmidt z Lokomotívy Trnava sa stal najlepším strelcom s 8 gólmi. V silnej konkurencii mužstiev na turnaji sa nestratilo ani domáce mužstvo, ktoré zviedlo vyrovnané zápasy a možno len kúsok športového šťastia mu chýbalo k lepšiemu umiestneniu. Naozaj krásny turnaj, ktorý mal vysokú športovú úroveň, by sa nepodarilo zorganizovať, nebyť obetavosti a pomoci rodičov a priateľov mládežníckeho futbalu, za čo im patrí veľké „Ďakujeme“. A poďakovanie patrí aj tým, ktorí podporili tento turnaj: Obci Šenkvice, ZŠ Šenkvice, firmám Framipek, Bini, Sa-Tu Bowling Šenkvice, P+K, Hel – instal, Karbon, Lubomír Šavlík, Copy – Shop Jedinák, Záhradkár Šenkvice – Schwarz, Ján Klamo, Pavol Sandtner, Branislav Strašifták, mäsiarstvo Machciník, Vladimír Granec, p. Šramota, ŠK Šenkvice, Knauf Bratislava s.r.o., Saint – Gobain Construction, s.r.o. divízia Isover. Juraj Mrva FOTO: Ján Tokár

a práce sa mohli začať. Momentálny stav je taký, že budúce šatne s klubovňou sú už „pod strechou“. V budúcom roku plánujeme kompletné dobudovanie, čím opäť raz prispejeme k zveľadeniu celého športového areálu. Následne máme v pláne pokračovať v terénnych úpravách areálu a pripraviť tak pre hokej v Šenkviciach dôstojný stánok, ktorý si tento krásny šport naozaj zaslúži. Matúš Parajka FOTO: archív ŠK Šenkvice, Oddiel pozemného hokeja

Keď sa v lete tohto roku objavila možnosť dovozu „unimobuniek“ a ich následná prestavba, neváhali sme ani chvíľu. Za pomoci spoločnosti P+K s.r.o., Obce Šenkvice a ZŠ Šenkvice, ktorá poskytla vyradený materiál z rekonštrukcie v telocvični, sme na ihrisko doviezli unimobunky

www.senkvice.org

Jesenná časť hokejovej Interligy

ž v poradí trinásty ročník hokejovej Interligy odštartovali muži pozemného hokeja túto jeseň. Súťaže sa tento rok zúčastňuje sedem tímov, po dva zo Slovenska, Slovinska, Maďarska a jeden z Čiech. Ambície sú ako každý rok vysoké, keď účasť v prvej štvorke je povinnosťou a následne sa chceme pokúsiť minimálne o finále. Jesenné začiatky boli ťažké a poznačené viacerými zraneniami. Dlhodobo sú na listine zranených Lančarič a Petráš Andrej. Navyše zo Svetového pohára, kde šenkvický hokej zastupovali na reprezentačnej úrovni hráči Štrofek, Parajka, Sklár Matej, Melichar a bratia Daniel a Marek Petráš sa so zraneniami vrátili prví traja menovaní a vynechali takmer celú jesennú časť. Výsledkom tejto nemilej situácie bolo, že sme na jeseň nehrali ani raz v plnom zložení. Napriek tomu sa nám v šiestich zápasoch podarilo štyrikrát vyhrať.

Pozemný hokej Žiaci

5:0

Moravske Toplice – Šk Šenkvice

0:5

Pliva Lipovci – Šk Šenkvice

4:1

Šk Šenkvice – Hungary HC

5:3

Šk Šenkvice – Szt. Lászlo

5:0

KPH Rača – Šk Šenkvice

2:1 Lipovci

Rača

Šenkvice

H. Kralove

-7

Hungary

-5

M. Toplice

-20 3

Szt. László

-18 0

Michaela Hrabovská a Natália Štrofeková, ktoré patria k najskúsenejším a mohli výrazne posilniť tím. Chýbala nám aj podpora nášho trénera Mareka Petráša, ktorý bol na turnaji za juniorskú reprezentáciu v Prahe. Tréneri chválili brankára Daniela Hradského, ktorý aj napriek prípravkárskemu veku predviedol vynikajúce zákroky a veľa krát držal A tím nad vodou.

Kvôli pokazenému autu sa zápasov nezúčastnil najstarší hráč Marek Baksa a druhý tréner Michal Sklár.

KPH Rača A : ŠK Šenkvice A

6:0

ŠK Šenkvice B : KPH Rača B

3:2

ŠK Šenkvice A : ŠK Šenkvice B

1:7

ŠK Šenkvice A : KPH Rača B

0:10

KPH Rača A : ŠK Šenkvice B

7:2

Za Šk Šenkvice A nastúpili pod vedením Juraja Štrofeka Marián Šintál, Ivan Jančarik, Marek Magala, Roman Kulifaj, Ján Fruhwald, Matúš Tallo, Daniel Hradský, Matúš Dugovič, Dominik Valovič, Adam Štrofek. Za Šk Šenkvice B nastúpili pod vedením Borisa Petrakoviča Marek Baksa, Peter Fitz, Laura Petríková, Juraj Jančura, Adam Peško, Tomáš Šoka, Alex Adamek, Peťo Kulifaj, Ján Samuel Bočko. Za najťažšieho súpera považujem tím KPH Rača A, kde hrajú najstarší a najskúsenejší hráči, a práve to sa podpísalo na výsledkoch. V halovom hokeji nie vždy výsledky odzrkadľujú predvedenú hru. Halový hokej je predovšetkým o taktike a skúsenostiach, a to je práve naša Achillova päta. Je veľkou škodou, že za ŠK Šenkvice A nenastúpili

Počas zimy nás okrem domácej súťaže čaká aj halová Interliga, ale hlavným cieľom bude dobre obstáť na Európskom pohári Majstrov, ktoré sa konajú vo februári v holandskom Rotterdame a na Šenkvice čaká skutočne exkluzívna spoločnosť. Matúš Parajka

V sobotu 29.11.2014 sme hrali v Novej Dubnici.

nedeľu 23.11.2014 sa v šenkvickej vynovenej telocvični hrali zápasy žiackej ligy medzi dvoma tímami žiakov z KPH Rača a dvoma tímami zo Šenkvíc.

Šk Šenkvice – Hradec Králové

ŠK Šenkvice A nastúpili v zostave Daniel Hradský, Dominik Valovič, Roman Kulifaj, Jozef Horáček, Ján Fruhwald, Marek Magala, Matúš Dugovič, Marián Šintál ŠK Šenkvice B nastúpili v zložení Juraj Jančura, Peter Fitz, Laura Petríková, Peter Kulifaj, Alex Adamek, Adam Peško, Tomáš Šoka. Trénera Mareka Petráša sme požiadali o vyhodnotenie zápasov: „Prvý zápas naše družstvo tvorené zo súčasných a minuloročných prípravkárov hralo s primeraným súperom, mali však jedného hráča, ktorý svojou silou dokázal našich pretlačiť a vsietiť 5 zo 6 gólov. Bol to pekný zápas v duchu fair play, akcie z jednej strany na druhú. Druhý zápas sme nezačali dobre, keď už po úvodných minútach sme prehrávali 0:2, celý zápas sme doťahovali, no cítime sa byť poškodení rozhodkyňou, ktorá bola zároveň aj trénerkou nášho súpera a podala veľmi neobjektívny výkon, za čo si zaslúžila veľa krát piskot z tribún. Aj napriek nespravodlivému prístupu tejto rozhodkyne oceňujem hlavne bojovnosť našich hráčov, ktorí to nevzdali a bojovali až do konca. Veľmi pekný bol tretí zápas medzi našimi tímami, v ktorom uspeli naši starší hráči. Štvrtý zápas bol testom odolnosti pre naše talenty, ale bojovali ako levy a podarilo sa im dosiahnuť 4 presné zásahy. V poslednom zápase sa jednoznačne ukázala naša taktická aj fyzická prevaha. Za hviezdy kola

ŠK Šenkvice B

6:6

HKM N. Dubnica

ŠK Šenkvice B

4:5

HC Nová Dubnica

ŠK Šenkvice A

2:5

ŠK Šenkvice B

ŠK Šenkvice A

4:10

HC Nová Dubnica

ŠK Šenkvice B

10:0

HKM N.Dubnica

odohraného v Novej Dubnici by som vyhlásil z obidvoch tímov po dvoch hráčoch: za ,,A-čko,“ sú to Marián Šintál a Matúš Dugovič, ktorí robili najväčší ,,vietor“ v súperovej obrane. Za naše ,,B-čko,“ to sú Peter Fitz, ktorý hral proti HC ako znovuzrodený a zaznamenal hatrick. Druhou hviezdou bola jednoznačne Laura Petríková, už dlhodobo podáva kvalitné a stabilné výkony.“ Za podporu a odborné vedenie nielen pri hokeji, ale aj pri písaní tohto príspevku ďakujem trénerovi Marekovi Petrášovi.

Alex Adamek

www.senkvice.org

Šenkvické legendy zo športového zápisníka Kamila Somorovského

Motocyklový majster KAROL LACKO

o všeobecnosti sa motoristický šport považuje za zdravie a prírodu ohrozujúci druh ľudskej činnosti. Nesporne to tak po minulé desaťročia bolo, ale dnes, v čase katalyzátorov, odbúrateľných olejov a prísnych bezpečnostných a ekologických predpisov, sa negatívne vplyvy podarilo minimalizovať. Vôňa benzínu a ricínového oleja miešajúca sa s hukotom motorov, to je neodmysliteľná kulisa života motokrosového pretekára. Súperenie v rýchlosti je azda také staré ako ľudstvo samo. Človek chcel bojovať, súťažiť, vyniknúť nad druhým, poraziť súpera, byť rýchlejší. Z galérie šenkvických športovcov, ktorí svojimi výkonmi preslávili svoju rodnú obec, sa stal populárnym motocyklový pretekár KAROL LACKO (65 r). Pätnásťročná aktívna športová kariéra tohto vynikajúceho reprezentanta v sedle motocykla bola korunovaná šiestimi titulmi Majstra Slovenska. Karol určite patrí k športovcom, ktorí po aktívnej kariére majú na čo spomínať.

arol sa narodil 31.3.1949 ako druhé dieťa Vincenta Lacka (1914 – 1992) a Márie rod. Bittnerovej (1918 – 1953, zomrela veľmi mladá, ako 35 ročná). Keď ako dvojročné čiernovlasé šidlo našiel pod vianočným stromčekom vyrezávané koníčky s vozíkom, mal neskutočnú radosť. O rok opäť dostal podobný darček – hojdacieho koníka. Už vtedy sa vrtkému Karolkovi v mysli zafixovala túžba po tomto zvierati. Keďže Lackovci koňa nemali, jeho túžba po skutočnom koníkovi sa stupňovala. Detské obdobie prežíval veľmi ťažko, keď mu ako 4 – ročnému zomrela matka, musel sa spolu so starším bratom Vincentom a otcom postupne prebíjať životom. Jeho veľký sen a túžbu po živom koníkovi mu nakoniec splnil krstný otec Karol Bittner (nemusel chodiť ďaleko, len oproti jeho rodičovského domu na

Chorvátskej ulici) a koníka mal aj o dva domy ďalej, takmer u suseda Jozefa Kolátha. Neskôr, po vzniku JRD v Šenkviciach, boli tieto obľúbené zvieratá aj jeho súčasťou. Z priestorových dôvodov po založení JRD boli mladé koníky chované oddelene. Sústredené boli do veľkého dvora odborníka na chovateľstvo koní Jozefa Bohuša na Hornom konci Šenkvíc, neďaleko sv. Trojičky. A práve tu sa mohol mladý Karol už aj počas povinnej školskej dochádzky po škole a cez víkendy plne realizovať. Takmer denno – denne z dolného konca prebehol na horný, aby u Bohušových pomáhal pri kŕmení, čistení a ďalších prácach okolo koní. Postupne, ako si osvojoval prístup a starostlivosť o kone, za odmenu vyskočil na konský chrbát, aby si, zatiaľ po dvore, zajazdil pod vedením Jozefa Bohuša. V okolí Šenkvíc sa organizovali rôzne dostihové preteky, napr. „na Šúroch“ pri Svätom Jure, kam Karol so svojimi kamarátmi (bratrancom Jozefom Bittnerom, či Ladislavom Štrofekom) často chodievali. Najväčšia Karolova túžba sa mu splnila ako 14 – ročnému, keď mu rodina kúpila koňa hnedej farby s menom „Jula“ od Františka Brunovského zo Šenkvíc. Bol výborným, starostlivým chovateľom. Kobylka „Jula“ bola čistučká a vyzdobená rôznymi vyleštenými trblietajúcimi časťami výstroja (chomút, ohlávka, ostatné popruhy, vynímajúce sa čierne opraty, no a o ťahajúcom voze ani nehovoriac). Aby sa mu výdavky a ostatné náklady na chov postupne vracali, Karol popri školských povinnostiach chodieval orať, či siať tzv. „záhumienky“ drobným šenkvickým poľnohospodárom. V máji 1963 sa pripravovali motokrosové preteky na „Cerovských výmoľoch – na Doline“ za Šenkvicami. V tých časoch znamenal motorizmus pre chlapcov veľký boom. Karol mal práve vtedy povinnosť pripraviť s koňom „záhumienku“ istému šenkvickému roľníkovi. Na pomoc mu prišiel aj starší brat Vincent. Ako náhle pracujúci bratia počuli sýte zvuky terénnych strojov, priviazali koňa aj s pluhom o strom a utekali krížom cez pole na Dolinu, kde práve prebiehal tréning vtedajších pretekárov – Konštantína Delimana, Viliama Kapustu, Vila a Viera Jurčovičových a ďalších. Keď Karolov otec dostal správu, že ich kôň je priviazaný na poli k stromu, už vedel, kde môže chlapcov hľadať. V začiatkoch si Karol upravil starší bicykel, z kto-

rého odmontoval blatníky, na riadidlá privaril výstuž (hrazdičku) a na bývalých „Cerovských výmoľoch“ si skúšal a učil sa techniku jazdy členitým terénom. Vytrvalým tréningom a šliapaním do pedálov bicykla získaval najmä potrebnú fyzičku a nevyhnutné prvky motokrosovej abecedy. Neskôr rodičia kúpili staršiemu Vincentovi dvojsedlový malý motocykel Pionier zn. Jawu 20. Stávalo sa často, že Karol využil neprítomnosť brata a s Pionierom brázdil po bočných, či poľných cestách v okolí Šenkvíc, samozrejme bez vodičského oprávnenia. Karol s kamarátmi chodievali tiež do Pezinka na známy pezinský okruh, kde vtedy pútali pozornosť veľké pretekárske „esá“ F. Srna a F. Kročka. Neskôr sa vybrali zasa pozorovať ich výkony na Cenu Slovenska do Piešťan. Takto postupne sa začal u Karola meniť dovtedy veľký záujem o kone a prichádzali iné „kone“, skryté pod kapotou oplývajúce rýchlosťou s vôňou benzínu a spáleného oleja. Už ako 13 – ročný sa intenzívne zaujímal o motory dvojkolesových tátošov – okapotovaných skrytých „koní“, obutých do drapákov s upravenými blatníkmi, či špeciálnymi riadidlami, určených pre jazdu v teréne. Toto všetko vnímal spočiatku ako veľký fanúšik na pretekoch v okolí (Vištuk, Šenkvice, Pezinok, Stupava) . Deň čo deň, celé hodiny v spoločnosti starších motoristov tajne veril, že aj on raz bude sedlať terénny motocykel tak, ako starší pretekári, ktorí v tých časoch triumfovali – Vlado Slimák z Pezinka, Ivan Poláš z Bratislavy, Viliam a Viero Jurčovičovci z Vištuka, Štefan Zmajkovič zo Šenkvíc a ďalší. Ako sa s odstupom času ukázalo, práve vištucký, či neskôr „propagačný“ šenkvický motokros rozhodujúcou mierou ovplyvnili jeho životné rozhodnutie stať sa motokrosovým pretekárom. Skúšal jazdiť, na čom sa dalo. V 60 – tych rokoch pre talentovaných motokrosových nadšencov bolo veľkou nevýhodou, že neboli pre tento účel vyrábané malo obsahové pretekárske motocykle tak, ako v súčasnosti. Až v r. 1964 si Karol z našetrených úspor a peňazí, ktoré zarobil pri prácach s koňom, kúpil vlastný pretekársky terénny motocykel, zhodou okolností od Jozefa Kolátha zo Šenkvíc. Na ňom už mohol lepšie zdokonaľovať natrénované motokrosové prvky, techniku, odvahu, zručnosť, teda presne to, čo videl na rôznych pretekoch u skutočných pretekárov motocrossu. S pribúdajúcim časom si jeho motokrosový talent čoraz viac všímali funkcionári miestneho automotoklubu vedeného Štefanom Ifčičom a v roku 1965 mu poskytli JAWU 400 ccm„špeciál“, z autorskej dielne Olda Hameršmída z pražskej fabriky Jawa. Karol mal okolo seba výborných mechanikov a dobrých priateľov, ktorí pozorne

34 dohliadali, aby bol stroj vždy dokonale pripravený. Vďaka pomoci rodiny, známych zo Strojného závodu Pezinok a mnohých šenkvických remeselníkov, najmä Jozefa Horáčka „st.“ (kvalitne vykonával výbrusy valcov) mohol vždy intenzívne trénovať. Vtedajšie mimoriadne činné vedenie šenkvického AMK vychádzalo svojim jazdcom v ústrety – napr. sedemnásť ročnému Karolovi vybavilo výnimku, aby mohol vlastniť vodičský preukaz a mohol tak úspešne pretekať, čo bola jedna z dôležitých podmienok. On sa im za takú dôveru odvďačil skvelým výkonom. Bol veľký talent, ktorý v sebe skrýval predovšetkým schopnosť spájať pohyb s myslením. Jeho životné rozhodnutie stať sa motokrosovým pretekárom rozhodujúcou mierou ovplyvnil vištucký motokros. Najprv skúšal jazdiť na čom sa dalo, časom však zistil, že najschopnejšia cesta k tomuto športu vedie cez organizovanú činnosť vo vtedajšom Zväzarme. Nezabudnuteľným okamihom boli prvé veľké preteky, ktoré absolvoval ako 17 – ročný 9.mája 1966 v Šenkviciach na bývalých, ale motokrosárom známych „Cerovských výmoľoch – Doline“ v sedle Jawy do 500 ccm. I keď domáca premiéra nevyšla Karolovi podľa predstáv, ešte viac ho motivovala k ďalším štartom, ktoré nasledovali v danej sezóne – v Šaštíne, Čachticiach, Bratislave – Bubnovke, v Pezinku, Stupave – Debnárni a tieto boli už s podstatne úspešnejším koncom! V nasledujúcej sezóne jazdil na amatérsky zhotovenej „Číze“ (ČZ) 175 ccm. Handicapom bolo, že tento motocykel mal iba 3 prevodové stupne. Keďže táto kubatúra pomaly ustupovala v konkurencii motocyklov, tak Karol prestúpil do vyššej kubatúry triedy 250 ccm. Tu sa ocitol medzi veľkou a zvučnou konkurenciou kvalitných jazdcov – Ivan Poláš, Vlado Slimák, Ervín Krajčovič, Günter Kaschný, Tomáš Vereš a mnohí ďalší. Na trati sa ťažko presadzoval, ale napriek tomu sa nebál, vždy bojoval húževnato a s veľkým oduševnením. Jeho obdivuhodný výkon v sezóne 1968 zaujal najmä veľkého motokrosového odborníka Ladislava Kamenského z nitrianskej Mototechny. Ten mu na základe veľkej snahy a trvale kvalitných výkonov pridelil podstatne kvalitnejší fabrický motocykel ČZ – 175 „Scot“, so 4 – stupňovou prevodovkou. Po niekoľko dňovom tréningu sa Karol v jeho sedle predstavil na známej trati „na Molpíri“ v Smoleniciach. Efektnou jazdou nechal za sebou i tých najslávnejších kon-

www.senkvice.org kurentov a systémom štart – cieľ zvíťazil. Prvý najjagavejší zlatý veniec získal v ťažkých pretekoch v r. 1968 v Smoleniciach. Predviedol sa v nabitom konkurenčnom boji vo výbornom svetle, prezentoval svoj talent, jazdeckú zručnosť, fyzickú kondíciu a iste týmto výrazne výkonnostne povyrástol, keď súperil s podstatne skúsenejšími českými rovesníkmi. Najväčšou oporou mu bol brat Vincent a Jozef Manek, ktorí ho sprevádzali na každom podujatí. V jeho živote a najmä pretekárskej kariére bol veľmi významný rok 1969, kedy vo februári obliekol modrý dres Mototechny Nitra a zároveň sa stal na niekoľko rokov jej kmeňovým pretekárom. Vtedy už pod prísnym odborným dohľadom L. Kamenského, veľkej motokrosovej trénerskej osobnosti na Slovensku, sa neustále zdokonaľoval. Výsledkom bolo, že v máji 1969 Karol zažiaril fantastickým výkonom na Myjave – myjavskom „kamennom kopci“ a stál na stupni víťazov za Ivanom Polášom! Karolovým prvým životným handicapom bolo, že zo zdravotných dôvodov nastupoval do VTJ Dukla Nitra až o rok neskôr. A druhým, že pre nečakanú poruchu motocykla nezískal I.VT, čiže až o rok neskôr sa uskutočnil jeho nástup do pražskej Dukly s vybojovanou I.VT. Ako každému mladému športovcovi mu v jeseni doručili povolávací rozkaz a tak nastúpil na základnú vojenskú službu, zhodou okolnosti v meste pod Zoborom – do VTJ Dukly Nitra. Jeho trvale kvalitné výkony sa medzi motoristickými odborníkmi rýchlo šírili a už ako 19 – ročného ho v tom istom roku „motokrosová generalita“ pozvala do Vimperku na výberové sústredenie vtedajších československých talentov motokrosu. Keďže Karol vtedy automobil nemal, naložili motocykel „Scota“ do vlaku a spolu s mechanikom Jurajom Hrachovským uháňali na cestnej motorke do Vimperku. Na uvedenom sústredení Karol, ako najlepší Slovák, počas siedmych dní exceloval. Na štartovú čiaru sa postavil vtedy vedľa začínajúcich terenárov ako boli J. Falta, A. Baborovský, Jiří Churavý, Z.Veľký, O. Hameršmíd a ďalší. Tu veľmi rýchlo zistil, čo je to ozajstná „paľba“ na trati. V nedeľných pretekoch na záverečnom vimperskom motokrose skončil na 7. mieste. V závere sezóny 1970 bol na základe zisku I.VT prevelený do vrcholového strediska Dukly Praha. V tom období to bola jednoznačne túžba každého pretekára vtedajšieho Československa. Zo Slovenska sa tejto pocty dostalo len trom pretekárom – Ervínovi Krajčovičovi, K. Lackovi a Mariánovi Duchoňovi. Tu Karol našiel tie najlepšie podmienky, od trénera F. Helikara nenahraditeľné skúsenosti, ale i špičkové motocykle a kolektív pretekárov pražskej Dukly – historicky najlepších

pretekárov československého motokrosu (J. Falta, M. Halm, A. Baborovský, O. Hameršmíd, J. Churavý, Otakar Toman). V drese pražskej Dukly už vo februári jazdil seriál atraktívnych, ale náročných televíznych motokrosov. Tvrdé a náročné tréningy na motocykli, v telocvični, potom dôkladná a dôležitá rehabilitácia síl boli zárukou úspechov v podujatiach M – ČSSR, kde v konečnom hodnotení sezóny 1971 skončil na peknom 9. mieste. Od roku 1972, po príchode z vojenčiny, bol už Karol v civile ako zamestnanec a kmeňový reprezentant nitrianskej Mototechny. Okrem toho bol zaradený do reprezentačného kádra ČSSR „B“ a jeho tmavomodrý dres zdobila nielen trikolóra, ale i štátny znak s levom na prsiach. A od tejto sezóny (1972) sa začína odvíjať aj jeho nezabudnuteľné ťaženie za 6 – timi titulmi Majstra Slovenska, keď neprerušene počas šiestich sezón, do r. 1977 bol neprekonateľným kráľom motokrosu na Slovensku v kubatúre 250 ccm a získal ďalšie tri tituly vicemajstra SR. V týchto sezónach bol Karol ako zo železa. Dokázal prekonať akúkoľvek únavu a vždy mal dostatok síl na to, aby bol na trati najlepší! Ako reprezentant ČSSR sa zúčastnil na troch pretekov Majstrovstiev sveta – v r. 1975 v „Poběžovickej kotline“ v Holiciach (5.5.1974), v tom istom roku v „areáli Sv. Petra“ v Stříbre (30.6.1974) a neskôr opäť v Holiciach (1977). Za ďalší výrazný úspech v kariére tiež považuje víťazstvo v r. 1974 vo Veľkej cene Budapešti a neskôr 3. miesto v chorvátskom Maribore. Bol členom víťazného družstva „O Dunajský pohár“ a veľa ďalších významných medzinárodných úspechov. Niekedy ho len sekundy delili, aby sa na šachovnici ocitol medzi tromi najlepšími na stupni víťazov. I s neúspechmi sa Karol vždy vedel vyrovnať. Vedel ich športovo prijať. V 70 – tych rokoch, keď Karol dosahoval najväčšie úspechy v kariére, sa obnovil aj šenkvický automotoklub. Pod vedením Ing. Vincenta Lacku vznikol a postupne sa formoval silný funkcionársky kolektív (Jozef Manek, Filip Chobot, Jozef Gičinský, manželia Eva a Jozef Nemčovičoví, Šimon Bittner, Štefan Mihály, Kamil Somorovský, Jaroslav Krajčovič), ktorý na novej trati v bývalej tehelni pripravil dňa 6.10.1974 premiérové preteky krajského preboru. Posledné dva roky pred koncom svojej mimoriadne bohatej a najmä úspešnej kariéry, v roku 1978, sa Karol vrátil do rodných Šenkvíc. A 24. augusta 1980, v jeho poslednom majstrovskom preteku na domácej trati, zavŕšil v kvalitnej konkurencii svoju kariéru víťazstvom! Potom sa venoval 3 roky trénerskej práci. Počas nej vychovával a skúsenosťami obohacoval mladých šenkvických pretekárov, akými v tých časoch boli Miloš Peško, Ľuboš Nemčovič, Miroslav Gogolák, Jaroslav Černý, Vlado Hutera, Milan Ješka. Fanúšikovia motokrosu a Karolovi priatelia si jeho víťazstvá natrvalo pamätajú, neraz im roztlieskal dlane a robil radosť. Jeho meno je navždy zapísané v histórii nielen šenkvického, ale i slovenského a československého motokrosu. Spracoval Kamil Somorovský

www.senkvice.org

Motorizmus ho stále potrebuje Keď sa človek dožíva životného jubilea a päťdesiatka ním nepochybne je – oslavuje, prijíma gratulácie. Jedným z takýchto aktuálnych jubilantov je náš šenkvický rodák Ľuboš NEMČOVIČ (17.12.1964), ktorý sa stále aktívne venuje motorizmu.

Šenkvické legendy zo športového zápisníka Kamila Somorovského

50 - tka Ľuboša Nemčoviča! reflex. Zmena prostredia, poznávanie nových miest rozširuje poznanie človeka, povzbudzuje myseľ, schopnosťami sa prekonávajú vzdialenosti, prekážky. Človek potrebuje na motocross najmä odvahu. To je na ňom práve to najzaujímavejšie a najpríťažlivejšie. Motokrosu vďačím za mnoho, aj za to že môj život má zmysel. Ak sa ma niekto spýta, ako sa mám, odpovedám primerane k veku a pracovným povinnostiam. Pritom žijem priemerný život súčasníka. Viem, sú aj ťažké dni, ale každý deň je niečo dobré.“

eho meno nájdeme v slovenských, či medzinárodných motokrosových štartových listinách, ako aj v historických tabuľkách. Medzi jeho najvýraznejšie úspechy počas 8 – ročnej kariéry patrí rok 1982, kedy sa stal Majstrom SR juniorov 250 ccm, následne v r. 1983 skončil v konečnom hodnotení na 8. mieste M – ČSSR juniorov 250 a v r. 1985 vybojoval 6. miesto medzi seniorskou konkurenciou M – MSR 125 ccm. Motokrosu obetoval veľa, keď ho chcel robiť poctivo a byť úspešný. Vôňa benzínu ho priťahovala od malička. Ako 9 – ročnému v r. 1973 mu bol veľkým vzorom práve Šenkvičan Karol Lacko, ktorý v tej dobe kráčal od víťazstva k víťazstv u a získaval ocenenia a majstrovské tituly ako na bežiacom páse. To ešte viac Ľuboša motivovalo k terénnym motocyklom a umocňovalo túžbu stať sa Karolovým nasledovníkom. Jeho otec Jozef s manželkou Evou boli jednými z hlavných článkov činného šenkvického automotoklubu a Ľubošovi v r. 1979 kúpili prvý motocykel JAWU 90 cross, na ktorej v prvopočiatkoch pod dohľadom otca v šenkvickej lokalite „Kandia sa učil základným prvkom motokrosovej abecedy. O rok neskôr už ako člen AMK dostal klubový motocykel ČZ 125 ccm, na ktorom to bola už iná jazda. V roku 1980 ako 16 – ročný, skúsenejší sa zúčastnil celoštátneho sústredenia 70 – tych talentov motocrossu – juniorov v Rychnove n/ Knežnou, z ktorého sa zrodila nominácia pretekárov ma M – ČSSR juniorov pre sezónu 1981.

„Otec mal na mňa prísny meter, v hlave mal presne spočítané, čo chce zo mňa mať, aby som napredoval. Začínali sme vlastnými silami a schopnosťami, až postupne prišli najaktívnejšie sezóny, kedy som ešte zažil K. Lacku, J. Faltu, či J. Churavého. Oni s kariérou končili, ja som práve začínal výkonnostne napredovať, to sa písal rok 1980“, zmienil sa v rozhovore Ľuboš. „Sám viem, čo znamená mať vzor. Motocross sa uskutočňuje v tom najprirodzenejšom prostredí v ideálnej prírode. Je to najprirodzenejšia činnosť ľudského organizmu – pohyb, zručnosť,

Jeho trénermi boli najmä otec a neskôr Jozef Manek. Pod ich dohľadom sa pripravoval na dôležité preteky. Najväčších konkurentov okolo seba pozorne vnímal, jedným z nich bol i klubový jazdec Milan Ješka, ďalej Pavol Medo, či Miroslav Ivanič, Marián Šuvara, Peter Kukla, Peško Emil a mnohí ďalší jazdci. Komplikované zranenie na trati v Žiranoch prerušilo sľubne sa rozvíjajúcu kariéru. V roku 1986, ako 22 – ročný, musel nedobrovoľne ukončiť aktívnu činnosť. Napriek tomu zostal Ľuboš verný šenkvickému AMK najprv v pozícií trénera svojmu o 6 rokov mladšiemu bratovi Jurajovi, tiež motokrosárovi telom a dušou. Neskôr ako ambiciózny predseda v rokoch 1996 – 1998, keď po 13 – tich rokoch obnovil a stál pri zrode Mládežníckeho M – Cross klubu v Šenkviciach. Veľkú podporu vo svojich aktivitách našiel v rodine – rovnaký vzťah k motokrosu má aj jeho manželka Janka a postupne k tomu vychoval aj dvoch synov Martina (26r.) a Michala (15r.). V r. 2004 stál pri zrode mládežníckej disciplíny – pretekov skútrov, ktoré organizuje dodnes pod hlavičkou Agentúry MOTO SPORT AGENCY. „Práca s deťmi ma vždy bavila a prinášala mi radosť! Veľmi ma teší, keď u snaživých detí vidím výrazné pokroky, ako výkonnostne rastú pred mojimi očami“, zdôrazňuje Ľuboš. Ľuboš, veľa elánu a životného optimizmu do ďalších rokov a hlavne pevné zdravie želajú Tebe blízki motoristickí priatelia, funkcionári a pretekári. FOTO:

1. Na stupňoch víťazov v Šenkviciach: zľava M. Ješka, Ľuboš Nemčovič – víťaz, miesto Pavol Medo zo Starej Turej. Vavrínové vence odovydáva K. Somorovský, riaditeľ pretekov

FOTO - KAROL LACKO:

1. Majstrovstvá Slovenska v motocrosse vo Vištuku, 1970, K. Lacko s vavrínovým vencom na krku 2. Zľava: Ľuboš Nemčovič (Šenkvice), Milan Ješka (Sereď), tréner Karol Lacko, Miroslav Gogolák (Trnava), Vladimír Hutera (Modra) a Miloš Peško (Šenkvice) 3. Karol na stupni víťazov, M - SR v Rohovských rybkách (na Záhorí) v kubatúre 250 ccm

MC ADAMKO

KAM V ŠENKVICIACH

JANUÁR 2015

DECEMBER 2014 27. 12. 31. 12.

15.1. Tvorivá dielňa 29.1. Divadelné predstavenie divadla KaSia

Mariášový turnaj Uvítanie Nového roka 2015

FEBRUÁR 2015

JANUÁR 2015 4.1. 17.1. 24.1. 29.1. – 1.2.

10.2. Karneval pre najmenších 26.2. Tvorivá dielňa

Koncert v kostole sv. Anny Ples Motocross Ples futbalistov ITF Slovakiatour (výstava v Inchebe)

MAREC 2015 12.3. Divadelné predstavenie divadla KaSia 26.3. Veľkonočná tvorivá dielňa

FEBRUÁR 2015 7.2. 14.2. 17.2. 26.2.

Školský ples Ples vinárov Pochovávanie basy a Babská zábava Odborná degustácia vín

APRÍL 2015 2.4. Divadelné predstavenie divadla MaKiLe Voľná herňa býva v utorok, štvrtok, piatok 9,00 – 12,00 a v stredu 15,00 – 18,00.

MAREC 2015 6.3. 19.3. 21.3. 27.3.

Aktuálne informácie o programe MC Adamko možno nájsť tiež na Facebooku www.facebook.com/mcadamko, alebo je možné si ich vyžiadať mailom na adrese mcadamko@gmail.com.

Oslava MDŽ IX. ročník výstavy vín Farmársky jarmok + Veľkonočné inšpirácie Noc s Andersenom v knižnici

MATRIKA Narodili sa ::. Daniel Slovák Lea Belková Tamara Ružeková Karolína Kučeriaková Lukáš Zvolenský Šimon Grič Matej Horák Tamara Trojnová Adriana Kollárová Dorota Domesová Jakub Domes Oliver Senický

Zosobášili sa ::. Ing. Miroslav Pastucha – Nikol Klamová Matej Bočko – Lucia Keresztesová Lukáš Lalík – Miroslava Černinská Zlatko Horvat – Martina Kuraliová Michal Červenka – Martina Cichá Peter Nápravník – Beata Lendelová Tomáš Peško – Veronika Maluniaková

Odišli z našich radov ::. Ingrid Šilhárová Hangurbadžová Margita Kleštincová Anna Klamová

ŠENKVIČAN ŠENKVIČAN, Noviny obyvateľov obce Šenkvice, Vydáva: Obec Šenkvice

Redakcia: Obecný úrad, Nám. G. Kolinoviča 5, 900 81 Šenkvice, Tel: 033/6497 182, Fax: 033/ 6496 311, E-mail: senkvican@senkvice.org, Web: www.senkvice.org, Šéfredaktorka: Ing. Zuzana Somorovská Redakčná rada: Mgr. Katarína Nosálová, Bc. Andrea Maluniaková DiS, Ing. Ondrej Somorovský, PhDr. Silvia Mišunová, Mgr. Natália Maneková, Mgr. Monika Lichancová, Mgr. Monika Adameková, Pavol Hlavatý Grafická úprava: ZORG DESIGN, Vinohradská 73, Šenkvice, www.zorgdesign.com Tlač: PMP Tlačiareň, Bratislava. Najbližšia uzávierka je vo februári 2015. Najbližšie číslo výjde v marci 2015. Neprešlo jazykovou úpravou. Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu a krátenie príspevkov. Uverejnené príspevky nehonorujeme. Názor redakcie sa nemusí zhodovať s názormi autorov príspevkov. Vydavateľ nezodpovedá za pravdivosť a obsah informácií obsiahnutých v platenej reklame a inzercii.

NEPREDAJNÉ.